21998A0214(02)

Dohoda

o medzinárodných normách humánneho odchytu medzi Európskym spoločenstvom, Kanadou a Ruskou federáciou

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO,

VLÁDA KANADY

a

VLÁDA RUSKEJ FEDERÁCIE

strany tejto dohody ("strany"),

PRIPOMÍNAJÚC SI svoj záväzok rozvíjať medzinárodné normy humánneho odchytu, ktoré sú založené na vedeckom výskume, ako aj empirickom a praktickom dôkaze;

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC, že každá strana má v súlade s Chartou Spojených národov a zásadami medzinárodného práva suverénne právo využívať svoje vlastné zdroje podľa svojich vlastných environmentálnych a rozvojových politík a že každá strana je zodpovedná za ochranu biologickej rozmanitosti a za využívanie svojich biologických zdrojov, a to trvalo udržateľným spôsobom;

UZNÁVAJÚC, že trvalo udržateľné využívanie voľne žijúcich zvierat v prospech ľudí spočíva v dodržiavaní zásad Svetovej stratégie ochrany prírody, Svetovej komisie pre životné prostredie a rozvoj a Konferencie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji;

UVEDOMUJÚC si záväzok tiež prijatý členskými štátmi Medzinárodného únie ochrany prírody a prírodných zdrojov (IUCN) na jej 18. generálnom zhromaždení v rezolúcii 18.25 odstrániť čo najskôr používanie nehumánnych pascí;

UZNÁVAJÚC, že proces rozvíjania medzinárodných noriem humánneho odchytu cicavcov, ku ktorému sa zaviazala ISO, Medzinárodná organizácia pre normalizáciu v roku 1987 nie je ešte ukončený;

UZNAJÚC, že prvotným účelom každej medzinárodnej technologickej normy je, okrem iného, zlepšenie komunikácie a uľahčenie obchodu;

UZNAJÚC dôležitý značný výskum vykonávaný najmä v Kanade, Spojených štátoch amerických, Ruskej federácii a Európskom spoločenstve smerom k vyvíjaniu humánnejších, praktických metód odchytu;

PODČIARKUJÚC významnú prácu pracovnej skupiny v oblasti vývoja medzinárodných noriem humánneho odchytu, ktorá pozostávala z odborníkov z Kanady, Spojených štátov amerických, Ruskej federácie a Európskeho spoločenstva;

OCEŇUJÚC, že napriek absencii medzinárodných metód humánneho odchytu veľký počet jurisdikcií sledovalo rôzne prístupy a zaviedlo legislatívu na zlepšenie metód odchytu a životných podmienok voľne žijúcich zvierat a

UZNÁVAJÚC, že medzinárodné ústavné a inštitucionálne pravidlá každej strany ustanovujú prvotný orgán na implementáciu noriem humánneho odchytu v rámci svojej jurisdikcie,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Definície

Na účely tejto dohody:

Pascami sa rozumejú buď usmrcujúce alebo obmedzujúce mechanické zariadenia odchytu.

Metódami odchytu sa rozumejú pasce a podmienky ich nastavenia (napr. cieľové druhy, zameranie, návnady, lákadlá a podmienky ochrany životného prostredia).

Humánnymi metódami odchytu sa rozumejú pasce certifikované kompetentnými orgánmi, ktoré sú v súlade s normami humánneho odchytu ("normy" uvedené v prílohe I k tejto dohode) a využívané v podmienkach nastavenia opísaných výrobcami.

Článok 2

Ciele

Ciele tejto dohody sú:

a) vytvoriť normy o humánnych metódach odchytu;

b) zlepšiť komunikáciu a spoluprácu medzi stranami pri vykonávaní a vývoji týchto noriem a

c) uľahčiť obchod medzi stranami.

Článok 3

Pôsobnosť

Táto dohoda sa vzťahuje na metódy odchytu a certifikáciu pascí na odchyt voľne žijúcich suchozemských alebo aj vo vode žijúcich cicavcov uvedených v prílohe I s cieľom:

a) hospodárenia s voľne žijúcimi zvieratami vrátane kontroly škodcov;

b) získavania kožušín, koží alebo mäsa a

c) odchytu cicavcov z dôvodu ich zachovania.

Článok 4

Záväzky v rámci iných medzinárodných dohôd

1. Nič v tejto dohode nezasahuje do práv a záväzkov tých strán, ktoré sú členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO), vyplývajúcich z Marakéšskej dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie.

2. V prípade strán, ktoré nie sú členmi WTO, nič v tejto dohode nezasahuje do ich práv a záväzkov vyplývajúcich z dvojstranných dohôd uvedených v prílohe II medzi stranami.

Článok 5

Existujúce opatrenia

Strana smie na svojom území naďalej uplatňovať zákaz používania pascí, ktorých používanie bolo zakázané ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto dohody.

Článok 6

Medzinárodná spolupráca

Bez toho, aby bol dotknutý článok 9, sa strany dohodli:

a) spolupracovať priamo alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných organizácií v oblasti vecí spoločného záujmu týkajúcich sa tejto dohody;

b) rozvíjať a rozširovať mnohostrannú spoluprácu v oblasti metód humánneho odchytu na základe vzájomných výhod a s cieľom uľahčiť obchod.

Článok 7

Záväzok strán

Každá strana prijme v súlade s harmonogramom v prílohe I kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby jej kompetentné orgány:

a) zaviedli vhodné procesy na certifikáciu pascí v súlade s normami;

b) zabezpečili, aby metódy odchytu zavedené na ich príslušnom území boli v súlade s normami;

c) zakázali používanie pascí, ktoré nie sú certifikované podľa noriem [1] a

d) požadovali od výrobcov, aby identifikovali certifikované pasce a poskytli návod na ich nastavenie, bezpečnú prevádzku a údržbu.

Článok 8

Implementácia noriem

Pri implementácii noriem by sa mal každý kompetentný orgán strán čo najviac snažiť zabezpečiť, aby:

a) boli vypracované vhodné procesy na:

i) poskytnutie alebo odobratie povolenia na používanie pascí a

ii) presadzovanie legislatívy o humánnych metódach odchytu;

b) osoby, ktoré vykonávajú odchyt, boli vyškolené v oblasti humánneho, bezpečného a efektívneho používania metód odchytu vrátane nových metód v prípade ich vývoja;

c) sa pri zavádzaní domácich certifikačných procesov zohľadňovali pokyny v oblasti skúšania pascí uvedené v prílohe I.

Článok 9

Pokračujúci vývoj noriem

Strany:

a) podporujú a podnecujú výskum zameraný na pokračujúci vývoj noriem a

b) prvýkrát prehodnotia a aktualizujú prílohu I tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto dohody s využitím predovšetkým výsledkov výskumu uvedených v čl. 9 písm. a).

Článok 10

Výnimky

1. Kompetentný orgán môže v určitých prípadoch udeliť výnimky zo záväzkov uvedených v článku 7 za predpokladu, že sa neuplatňujú spôsobom, ktorý by podkopal ciele dohody na ktorýkoľvek z týchto účelov:

a) záujem verejného zdravia a bezpečnosti;

b) ochrana verejného a súkromného vlastníctva;

c) výskum, vzdelávanie, repopulácia, znovuzavedenie, chov zvierat alebo na ochranu fauny a flóry a

d) využívanie tradičných drevených pascí kľúčových pre ochranu kultúrneho dedičstva pôvodných spoločenstiev.

2. Výnimky udelené podľa odseku 1 musia byť písomne zdôvodnené a podmienené.

3. Strany budú písomnou formou oznamovať Spoločnému riadiacemu výboru výnimky udelené podľa odseku 1, ako i dôvody a podmienky uvedené v odseku 2.

Článok 11

Oznamovanie a výmena informácií

1. Strany si budú pravidelne vymieňať informácie o všetkých záležitostiach týkajúcich sa vykonávania tejto dohody. Budú sa navzájom oboznamovať s vývojom vykonávanej práce týkajúcej sa hodnotenia pascí uskutočňovanom pri uplatňovaní harmonogramu stanovenom v prílohe I o príslušnom výskume a certifikovaných pascach.

2. Strany si navzájom poskytnú informácie o kompetentných orgánoch, ktoré budú zodpovedné za vykonávanie tejto dohody.

Článok 12

Vzájomné uznávanie

1. Strana môže na svojom území povoliť používanie pascí certifikovaných inou stranou. Každé zamietnutie sa musí písomne zdôvodniť.

2. Každá strana bude uznávať metódy odchytu inej strany, ak metódy odchytu tejto inej strany sú v súlade s normami.

Článok 13

Obchod s kožušinami a výrobkami z kožušín medzi stranami

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 a odsek 2 tohto článku a príslušné ustanovenia Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi divej fauny a flóry (CITES) podpísanom vo Washingtone 3. marca 1973, nesmie žiadna strana zaviesť obchodné reštriktívne opatrenia na kožušiny a výrobky z kožušín s pôvodom v ktorejkoľvek inej strane.

2. Strana smie v bode dovozu na svoje colné územie vyžadovať osvedčenie o pôvode, ktoré:

a) osvedčuje, že kožušiny alebo kožušiny vložené do výrobkov, ktoré sa majú doviezť, sa získali zo zvierat, ktoré boli odchytené alebo chované na území ktorejkoľvek inej strany a

b) zahŕňa odkaz na doklad o pôvode vydaný kompetentnými orgánmi.

Článok 14

Spoločný riadiaci výbor

1. Strany zriadia Spoločný riadiaci výbor ("výbor") pozostávajúci zo zástupcov strán. Výbor môže posudzovať akékoľvek záležitosti týkajúce sa dohody.

2. Výbor zasadne do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto dohody. Výbor bude potom zasadať pravidelne alebo na žiadosť ktorejkoľvek strany. Výbor môže tiež riešiť otázky medzi zasadnutiami, a to prostredníctvom korešpondencie. Výbor prijme svoj štatút na svojom prvom zasadnutí.

3. Rozhodnutia výboru sa budú prijímať konsenzom.

4. Výbor môže z času na čas zriadiť pre konkrétny prípad odborné pracovné skupiny na vypracovanie odporúčaní pre potreby výboru ohľadom:

a) akýchkoľvek vedeckých a technických záležitostí;

b) otázok výkladu navrhovaných stranami a

c) odporúčaní o riešení rozporov.

5. Výbor môže stranám navrhovať zmeny a doplnky tejto dohody, pričom bude zohľadňovať, ak je to vhodné, príslušné odporúčania odborných pracovných skupín.

Článok 15

Riešenie sporov

1. Strany sa budú snažiť dosahovať vzájomne uspokojivé riešenie akejkoľvek záležitosti, ktorá môže mať vplyv na vykonávanie tejto dohody, a to prostredníctvom rokovaní. V prípade, že príslušné strany nebudú schopné vyriešiť svoje spory, zvolá sa na žiadosť jednej zo strán výbor na diskusiu a hľadanie východiska. Výbor môže pri riešení danej záležitosti zriadiť, ak je to vhodné, pre konkrétny prípad vedeckú a/alebo technickú pracovnú skupinu podľa článku 14.4 tejto dohody.

2. Ak výbor nenájde riešenie sporu do 90 dní, zriadi sa podľa prílohy III na žiadosť žalujúcej strany arbitrážny orgán.

3. Arbitrážny orgán môže vydať rozhodnutie ohľadom akéhokoľvek sporu týkajúceho sa výkladu a uplatňovania dohody stranou, proti ktorej sa podala žaloba.

4. Arbitrážny orgán neprekročí podmienky dohodnuté stranami a nevydá rozhodnutie presahujúce rámec ustanovený v tomto článku.

5. Tento článok je uplatniteľný s nevyhnutnými drobnými zmenami v prípadoch, kde vystupuje viac než jeden žalobca alebo odporca.

Článok 16

Pristúpenie

K tejto dohode môže pristúpiť ktorákoľvek krajina, a to podľa podmienok a ustanovení dohodnutých medzi touto krajinou a stranami.

Článok 17

Záverečné ustanovenia

1. Prílohy tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.

2. Táto dohoda nadobúda účinnosť 60 dní odo dňa uloženia posledného nástroja ratifikácie, uzatvorenia alebo prijatia, a to podľa pravidiel uplatniteľných pre každú stranu.

3. Táto dohoda sa nevykonáva automaticky. Každá strana bude vykonávať záväzky a povinnosti vyplývajúce z tejto dohody podľa svojich vnútorných postupov.

4. Zmeny a doplnky tejto dohody môže kedykoľvek navrhovať výbor alebo ktorákoľvek strana. Každá zmena a doplnok odsúhlasený stranami nadobúda účinnosť na druhý deň odo dňa uloženia posledného nástroja ratifikácie, uzatvorenia alebo prijatia dohodnutej zmeny alebo doplnku, a to podľa pravidiel uplatniteľných pre každú stranu.

5. Strana môže odstúpiť od tejto dohody, ak ju písomne vypovie šesť mesiacov vopred. V takomto prípade záväzky podľa tejto dohody týkajúce sa vypovedajúcej strany končia dňom uplynutia výpovednej lehoty.

6. Táto dohoda je vyhotovená v dánskom, holandskom, anglickom, fínskom, francúzskom, nemeckom, gréckom, talianskom, portugalskom, španielskom, švédskom a ruskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické. Táto dohoda bude uložená v archívoch Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie, ktorá dodá jej overenú kópiu každej strane.

[1] Strany súhlasia, aby článok 7 nebránil jednotlivcom zhotovovať a používať pasce za predpokladu, že tieto pasce vyhovujú návrhom, ktorý schválil príslušný kompetentný orgán.

--------------------------------------------------

PRÍLOHY K DOHODE O MEDZINÁRODNÝCH NORMÁCH HUMÁNNEHO ODCHYTU

PRÍLOHA I

ČASŤ I: NORMY

1. CIELE, ZÁSADY A VŠEOBECNÉ ÚVAHY O NORMÁCH

1.1. Ciele

Cieľom noriem je zabezpečiť dostatočnú úroveň životných podmienok odchytených zvierat a ďalšie zlepšovanie týchto podmienok.

1.2. Zásady

1.2.1. Pri hodnotení toho, či je metóda odchytu humánna alebo nie, sa musia posúdiť aj životné podmienky odchyteného zvieraťa.

1.2.2. Zásadou pri rozhodovaní, či metóda odchytu je humánna, je, či spĺňa hraničné požiadavky v častiach 2 a 3.

1.2.3. Pri stanovení noriem sa predpokladá, že pasce by mali byť selektívne, účinné a v súlade s príslušnými požiadavkami na bezpečnosť ľudí každej strany.

1.3. Všeobecné úvahy

1.3.1. Životné podmienky zvierat naznačujú opatrenia súvisiace s mierou ľahkosti alebo ťažkosti vysporiadania sa s prostredím a s mierou nevysporiadania sa s prostredím. Keďže zvieratá sa rôznia v metódach, prostredníctvom ktorých sa snažia vysporiadať so svojím prostredím, mal by sa pri posudzovaní ich životných podmienok použiť celý rad opatrení.

Znaky životných podmienok odchytených zvierat zahŕňajú fyziologické znaky, znaky zranenia a správania. Keďže niektoré z týchto ukazovateľov neboli pri viacerých druhoch preštudované, budú potrebné podľa vhodnosti ďalšie vedecké štúdie na stanovenie hraničných hodnôt podľa týchto noriem.

Hoci životné podmienky zvierat sa môžu veľmi rôzniť, výraz "humánny" sa používa len v prípade tých metód odchytu, pri ktorých sú životné podmienky príslušných zvierat zachované na dostatočnej úrovni, hoci sa pripúšťa, že v určitých situáciách v prípade usmrcujúcich pascí bude existovať krátke obdobie, počas ktorého úroveň životných podmienok zvierat môže byť nízka.

1.3.2. Hraničné hodnoty zavedené v normách pre certifikáciu pascí zahŕňajú:

a) v prípade obmedzujúcich pascí: úroveň ukazovateľov, nad ktorú sa už životné podmienky odchytených zvierat považujú za slabé a

b) v prípade usmrcujúcich pascí: čas do bezvedomia a necitlivosti a udržanie tohto stavu až po smrť zvieraťa;

1.3.3. Napriek tomu, že metódy odchytu musia spĺňať požiadavky častí 2.4 a 3.4, malo by sa zvážiť ďalšie zlepšovanie dizajnu a nastavenia pascí najmä však:

a) zlepšovanie životných podmienok zvierat chytených do obmedzujúcich pascí počas obdobia obmedzenia,

b) rýchle uvedenie zvierat chytených do usmrcujúcich pascí do stavu bezvedomia a necitlivosti a

c) minimalizovanie odchytu zvierat, ktoré neboli predmetom odchytu.

2. POŽIADAVKY NA OBMEDZUJÚCE METÓDY ODCHYTU

2.1. Definícia

Pod "obmedzujúcimi metódami odchytu" sa rozumejú pasce vytvorené a nastavené so zámerom odchytené zviera neusmrtiť, ale obmedziť jeho pohyb do takej miery, aby s ním mohol prísť človek do priameho kontaktu.

2.2. Parametre

2.2.1. Pri hodnotení, či obmedzujúce metódy odchytu spĺňajú tieto normy alebo nie, sa musia posúdiť životné podmienky zvieraťa, ktoré je odchytené.

2.2.2. Parametre musia zahŕňať ukazovatele správania a zranenia uvedené v odsekoch 2.3.1. a 2.3.2.

2.2.3. Musí sa posúdiť šírka odpovedí na každý z týchto parametrov.

2.3. Ukazovatele

2.3.1. Ukazovateľmi správania uznanými za ukazovatele slabých životných podmienok odchyteného voľne žijúceho zvieraťa sú:

a) sebahryzenie vedúce k vážnym poraneniam (sebamrzačenie)

b) nadmerná nepohyblivosť a apatia.

2.3.2. Znakmi uznanými za ukazovatele slabých životných podmienok odchyteného voľne žijúceho zvieraťa sú:

a) zlomenina;

b) proximálna luxácia kĺbu v zápästí alebo v chodidle;

c) roztrhnutie šľachy alebo väzu;

d) veľká okosticová odrenina;

e) vážne vonkajšie krvácanie alebo krvácanie vo vnútornej dutine;

f) vážna kostrová svalová degenerácia;

g) ischémia končatín;

h) zlomenina trvalého zubu odkrývajúca dreňovú dutinu;

i) poškodenie zraku vrátane natrhnutia rohovky;

j) zranenie miechy;

k) vážne poškodenie vnútorných orgánov;

l) degenerácia myokardu;

m) amputácia;

n) smrť.

2.4. Hraničné hodnoty

Obmedzujúca metóda odchytu by spĺňala normy, ak:

a) počet pokusných zvierat rovnakého cieľového druhu, z ktorých sú odvodené údaje, je aspoň 20 a

b) aspoň 80 % týchto zvierat nevykazuje žiaden ukazovateľ uvedený v odsekoch 2.3.1 a 2.3.2.

3. POŽIADAVKY NA USMRCUJÚCE METÓDY ODCHYTU

3.1. Definícia

"Usmrcujúcimi metódami odchytu" sa rozumejú pasce vytvorené a nastavené so zámerom usmrtiť odchytené zviera cieľového druhu.

3.2. Parametre

3.2.1. Musí sa stanoviť čas do upadnutia do bezvedomia a necitlivosti spôsobený usmrcujúcou technikou a udržanie takéhoto stavu sa musí kontrolovať (t. j. pokým sa činnosť srdca nezvratne nezastaví).

3.2.2. Bezvedomie a necitlivosť sa musí sledovať prostredníctvom kontroly reflexov rohovky a mihalníc alebo iného vedecky dokázaného vhodného náhradného parametra [1].

3.3. Ukazovatele a časové limity

Časový limit straty reflexov rohovky a mihalníc | Druh |

45 sekúnd | Hranostaj(Mustela erminea) |

120 sekúnd | Kuna (Martes americana) Soboľ ( Martes zibellina) Kuna hôrna(Martes martes) |

300 sekúnd | Všetky ostatné druhy uvedené v odseku 4.1. |

3.4. Hraničné hodnoty

Usmrcujúca metóda odchytu by splnila normy, ak:

a) počet pokusných zvierat rovnakého cieľového druhu, z ktorých sú odvodené údaje, je aspoň 12 a

b) aspoň 80 % týchto zvierat upadne v rámci daného časového limitu do bezvedomia a prestane cítiť bolesť a zotrvá v tomto stave až do smrti.

ČASŤ II: ZOZNAM DRUHOV A HARMONOGRAM VYKONÁVANIA

4. ZOZNAM DRUHOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 3 DOHODY A HARMONOGRAM VYKONÁVANIA

4.1. Zoznam druhov

Normy sa vzťahujú na tieto druhy:

Všeobecný názov | Druh |

Kojot | Canis latrans |

Vlk | Canis lupus |

Bobor (severoamerický) | Castor canadensis |

Bobor(európsky) | Castor fiber |

Rys | Felix rufus |

Vydra (severoamerická) | Lutra canadensis |

Vydra (európska) | Lutra lutra |

Rys (severoamerický) | Lynx canadensis |

Rys (európsky) | Lynx lynx |

Kuna | Martes americana |

Kuna rybárska | Martes pennanti |

Soboľ | Martes zibellina |

Kuna hôrna | Martes martes |

Jazvec (európsky) | Meles meles |

Hranostaj | Mustela erminea |

Psík medvedikovitý | Nyctereutes procyonoides |

Ondatra pižmová | Ondatra zihenthicus |

Medvedík čistotný | Procyon lotor |

Jazvec (severoamerický) | Taxidea taxus |

V prípade potreby sa zoznam bude v budúcnosti rozširovať o ďalšie druhy.

4.2. Harmonogram vykonávania

4.2.1. Tak ako je uvedené v článku 7 dohody, sa metódy odchytu musia odskúšať, aby preukázali svoj súlad s týmito normami a musia ich certifikovať ako také kompetentné orgány strán, a to:

a) pri obmedzujúcich metódach odchytu do troch až piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti dohody v závislosti od priorít skúšania a dostupnosti skúšobných zariadení a

b) pri usmrcujúcich metódach odchytu do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto dohody.

4.2.2. Podľa článku 7 dohody musia príslušné kompetentné orgány strán do troch rokov od ukončenia obdobia uvedeného v 4.2.1. zakázať používanie pascí, ktoré nie sú certifikované podľa týchto noriem.

4.2.3. Ak kompetentný orgán stanoví, že výsledky skúšok pascí nepodporujú certifikáciu pascí pre špecifické druhy alebo za špecifických environmentálnych podmienok, môže kompetentný orgán naďalej povoliť dočasné používanie pascí, pričom pokračuje výskum v oblasti identifikácie náhradných pascí. Kompetentný orgán ostatným stranám dohody vopred oznámi pasce, ktoré povolí na dočasné používanie a stav výskumného programu.

ČASŤ III: POKYNY

5. POKYNY PRE ODSKÚŠANIE PASCÍ A VÝSKUM O PREBIEHAJÚCOM VÝVOJI METÓD ODCHYTU

S cieľom zabezpečiť správnosť a spoľahlivosť a preukázať, že metódy odchytu spĺňajú požiadavky ustanovené v normách, by štúdie na odskúšanie týchto metód odchytu mali dodržiavať všeobecné zásady správnej experimentálnej praxe.

V prípade, že skúšobné postupy sú stanovené v rámci ISO, Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu a tieto postupy sú vhodné na posúdenie súladu metód odchytu s niektorými alebo so všetkými požiadavkami noriem, použijú sa podľa vhodnosti postupy ISO.

5.1. Všeobecné pokyny

5.1.1. Skúšky by sa mali vykonávať podľa podrobných skúšobných protokolov.

5.1.2. Malo by sa odskúšať fungovanie mechanizmu pasce.

5.1.3. Odskúšanie pascí v teréne by sa malo vykonávať najmä s cieľom posúdenia selektivity. Táto skúška sa môže tiež použiť na zber údajov o účinnosti odchytu a užívateľskej bezpečnosti.

5.1.4. Obmedzujúce pasce by sa mali odskúšať na ohradenom mieste najmä z hľadiska hodnotenia parametrov správania a fyziologických parametrov. Usmrcujúce pasce by sa mali odskúšať na ohradenom mieste najmä z hľadiska stanovenia bezvedomia.

5.1.5. Pri skúškach v teréne by sa mali pasce denne kontrolovať.

5.1.6. Účinnosť usmrcujúcich pascí spôsobujúcich bezvedomie cieľového zvieraťa a jeho usmrtenie by sa malo odskúšať na pohybujúcich sa zvieratách, ktoré sú pri vedomí, a to laboratórnymi meraniami alebo meraniami v teréne a na ohradenom mieste. Mala by sa hodnotiť schopnosť pasce chytiť cieľové zviera na životne dôležitom mieste.

5.1.7. Poradie skúšobných postupov sa môže rôzniť s cieľom zabezpečiť najefektívnejšie hodnotenie pascí, ktoré sa majú odskúšať.

5.1.8. Pasce by nemali pri bežnom používaní vystavovať prevádzkovateľa neprimeranému riziku.

5.1.9. Ak je to vhodné, mal by sa pri skúšaní pascí skontrolovať širší okruh opatrení. Skúšky v teréne by mali zahŕňať štúdie dopadov odchytu na cieľové, aj necieľové druhy.

5.2. Skúšobná situácia

5.2.1. Pasca by sa mala nastaviť a používať podľa najlepších rád výrobcov alebo iných.

5.2.2. Pri skúške na ohradenom mieste by sa malo použiť také ohradené miesto, ktoré poskytuje vhodné prostredie pre zvieratá cieľového druhu na ich voľný pohyb, úkryt a čo najnormálnejšie správanie. Malo by byť možné nastaviť pasce a sledovať odchytené zvieratá. Pasca by sa mala nastaviť tak, aby bolo možné nahrávať obraz a zvuk počas celej doby odchytu.

5.2.3. Pri skúške v teréne, by sa mali vybrať také miesta, ktoré sú reprezentantmi tých, ktoré sa použijú v praxi. Keďže selektivita pasce a akékoľvek nepriaznivé dopady pasce na necieľové druhy sú významnými faktormi na skúšku v teréne, bolo by potrebné, aby sa miesta pre skúšky v teréne vyberali v rôznych prirodzených prostrediach, kde je pravdepodobné, že sa vyskytujú necieľové druhy. Každá pasca spolu s jej nastavením a všeobecným prostredím by sa mala odfotiť. Identifikačné číslo pasce by malo byť súčasťou fotografického záznamu pre odchytom a po ňom.

5.3. Skúšobný personál

5.3.1. Skúšobný personál by mal byť primerane kvalifikovaný a vyškolený.

5.3.2. Medzi skúšobným personálom by mala byť aspoň jedna osoba s praxou v používaní pascí a schopná odchytiť zvieratá použité na skúšky a aspoň jedna osoba s praxou v každej z metód posudzovania životných podmienok zvierat pri obmedzujúcich pascach a v metódach posudzovania bezvedomia pri usmrcujúcich pascach. Napríklad posudzovanie reakcií správania na odchyt a prejavov odporu by mala vykonávať predovšetkým vyškolená osoba, ktorá je oboznámená s výkladom takýchto údajov.

5.4. Zvieratá, ktoré sa majú použiť pri skúške pasce

5.4.1. Skúšobné zvieratá na ohradenom mieste by mali byť v dobrom zdravotnom stave a byť zástupcami tých, pri ktorých je odchyt vo voľnej prírode pravdepodobný. Používané zvieratá by nemali mať predchádzajúcu skúsenosť s odchytom do pasce, ktorá sa má odskúšať.

5.4.2. Pred odskúšaním pascí by sa mali zvieratá za primeraných podmienok ustajniť a malo by sa im poskytnúť vhodné jedlo a voda. Zvieratá by nemali byť ustajnené takým spôsobom, ktorý by mohol mať za následok zlé životné podmienky.

5.4.3. Zvieratá by sa mali aklimatizovať na skúšobné ohradené miesto ešte pred skúškou.

5.5. Pozorovania

5.5.1. Správanie

5.5.1.1. Pozorovanie správania by mala vykonávať vyškolená osoba najmä so znalosťou etológie druhov.

5.5.1.2. Prejav odporu je možné posúdiť odchytom zvieraťa v rýchlo uznanej situácii, potom vo vhodnej situácii znovu vystaviť zviera voči pasci a vyhodnotiť jeho správanie.

5.5.1.3. Starostlivosť by sa mala venovať tomu, aby sa rozlišovali reakcie na ďalšie stimuly od reakcií na pascu alebo situáciu.

5.5.2. Fyziológia

5.5.2.1. Niektoré zvieratá by sa mali pred skúškou vybaviť telemetrickými záznamníkmi (napr. na zaznamenávanie srdcového rytmu, rytmu dýchania). Takéto vybavenie by sa malo zabezpečiť dosť dlho pred odchytom zvieraťa, aby sa zotavilo z akéhokoľvek nepohodlia, ktoré mu tieto záznamníky spôsobili.

5.5.2.2. Mali by sa prijať všetky preventívne opatrenia s cieľom obmedziť neprimerané alebo zaujaté pozorovania a parametre, a to najmä tie, ktoré sú spôsobené ľudským zásahom pri odbere vzorky.

5.5.2.3. Keď sa vykonáva odber biologickej vzorky (napr. krvi, moču, slín), ten by sa mal vykonávať v časoch relevantných pre odchyt a pre sezónne okolnosti, od ktorých závisí hodnotený parameter. Tiež by sa mali zberať kontrolné údaje zvierat uchovávané hocikde v dobrých podmienkach a pre rôzne činnosti, základné údaje pred uskutočnením odchytu a niektoré referenčné údaje po extrémnych stimuláciách (napr. skúška s adrenokortikotrofickým hormónom).

5.5.2.4. Všetky biologické vzorky by sa mali odoberať a uchovávať podľa najlepších znalostí, aby sa pred analýzou zabezpečila ochrana.

5.5.2.5. Použité analytické metódy by sa mali potvrdiť.

5.5.2.6. V prípade usmrcujúcich pascí, keď sa vykonávajú neurologické prehliadky využívajúce reflexy (ako je bolesť alebo oči) v kombinácii s meraním EEG a/alebo VER alebo SER, tie by mal urobiť odborník s cieľom poskytnúť príslušné informácie týkajúce sa vedomia zvieraťa alebo účinnosti usmrcujúcej techniky.

5.5.2.7. Ak zvieratá nie sú pri vedomí a nie sú necitlivé v čase opísanom v protokole o skúške, mali by sa usmrtiť humánnym spôsobom.

5.5.3. Zranenia a patológia

5.5.3.1. Každé skúšobné zviera by sa malo dôkladne prehliadnuť s cieľom posúdiť každé zranenie. Mala by sa vykonať rádiografická prehliadka na potvrdenie možných zlomenín.

5.5.3.2. Mala by sa vykonať ďalšia podrobná patologická prehliadka. V súlade s prijatými metódami veterinárnej prehliadky by mal skúsený zverolekár vykonať pitvu.

5.5.3.3. Poškodené orgány alebo/a regióny by sa mali makroskopicky a ak je to vhodné aj histologicky preskúmať.

5.6. Správa

5.6.1. Správa o skúške by mala obsahovať všetky relevantné informácie o experimentálnom tvare, materiáloch a metódach a výsledkoch, najmä:

a) technický opis tvaru pasce vrátane konštrukčného materiálu,

b) návod na použitie od výrobcu,

c) opis situácie počas skúšky,

d) poveternostné podmienky najmä teplotu a hĺbku snehu,

e) personál vykonávajúci skúšku,

f) počet skúšobných zvierat a pascí;

g) celkové množstvo odchytených cieľových a necieľových zvierat každého druhu a ich relatívne zastúpenie vyjadrené ako vzácne, bežné alebo premnožené v danej oblasti,

h) selektivita,

i) podrobnosti o každom dôkaze, že pasca bola aktivovaná a poranila zviera, ktoré nebolo chytené;

j) pozorovanie správania zvierat,

k) hodnoty každého meraného fyziologického parametra a metodológia,

l) opis poranení a pitvy,

m) doba do straty vedomia a citlivosti a

n) štatistické analýzy.

ČASŤ IV: VÝSKUM

6. VÝSKUMNÉ PROGRAMY NA ZLEPŠENIE PÔSOBNOSTI NORIEM

Pri skúškach systémov pascí sa musí posúdiť vhodný rámec opatrení v oblasti životných podmienok zvierat, ktoré sú odchytené. Zatiaľ čo sa takéto opatrenia, najmä ďalšie fyziologické opatrenia a opatrenia týkajúce sa správania nevypracovali a nevyužívali pre celý rad druhov, ich použitie v týchto normách pri uvažovaných druhoch sa bude musieť overiť vedeckými štúdiami uskutočnenými s cieľom stanoviť základné hodnoty, rozsah reakcií a iné relevantné opatrenia.

6.1. Ciele

Výskum podporovaný a povzbudzovaný stranami podľa článku 9 musí byť zameraný predovšetkým na zostavenie základných údajov a referenčných údajov potrebných na stanovenie hraničných hodnôt pre ďalšie parametre alebo na hodnotenie relevantnosti ostatných meraní životných podmienok zvierat nezahrnutých do súčasnej pôsobnosti časti 2.3 týchto noriem vrátane počtu fyziologických ukazovateľov a ukazovateľov správania.

6.2. Špecifické výskumné programy podľa druhov

Na zlepšenie vedeckých znalostí v oblasti hodnotenia životných podmienok chytených zvierat budú strany podporovať ďalší výskum pri druhoch uvedených v nasledujúcej tabuľke, ktorý sa ukončí v rámci stanoveného časového rámca po nadobudnutí účinnosti dohody.

Druh | Zodpovedná strana | Časový rámec |

Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) | Európske spoločenstvo | 3 roky |

Medvedík čistotný (Procyon lutor) | Kanada | 3 roky |

Soboľ (Martes zibellina) | Rusko | 3 roky |

6.3. Osobitné merania, ktoré sa majú skúmať

6.3.1. Parametre, ktoré sa majú študovať, musia predovšetkým zahŕňať:

a) reakcie správania po odchyte vrátane hlasových prejavov, extrémnej paniky, oneskorenia návratu k normálnemu správaniu po vypustení z pasce a prejavy odporu. Pri skúšaní prejavov odporu sa musí vyhodnotiť rozsah vyhýbania sa alebo odolnosti voči blízkemu prístupu k predtým zažitej situácii odchytu a

b) ak je to pri druhoch vhodné fyziologické parametre vrátane srdcového rytmu a arytmie a biochemické parametre (opatrenia na krv, moč alebo sliny) vrátane glukokortikoidných koncentrácií, koncentrácií prolaktínu, činnosti kinézy kreatínu, hodnoty dehydrogenázy laktátu (a možno isoenzým 5) a Beta endorfínu (ak jestvujú pokusy).

6.3.2. Šírka reakcie fyziologických parametrov bude odkazovať na bazálne a extrémne hodnoty a časovú závislosť.

6.3.3. Bazálna hodnota znamená množstvo, koncentráciu alebo mieru pre danú fyziologickú premennú, keď zviera nie je rušené environmentálnymi podmienkami. Pri fyziologických premenných, ktoré sa môžu počas niekoľkých sekúnd alebo minút zmeniť, by táto bazálna hodnota mala odkazovať na osobitnú činnosť napríklad ležanie, státie, prechádzanie sa alebo beh a skákanie. V prípade takýchto zvierat extrémna hodnota znamená blízkosť k maximálnej alebo minimálnej hodnote. Je pravdepodobné, že horeuvedené fyziologické reakcie sa budú vykazovať pri cicavcoch, ale presné bazálne a extrémne hodnoty a spôsob zmeny medzi nimi sa musí stanoviť pre každý testovaný druh.

6.3.4. Hľadiská opatrení fyziologických reakcií, ktoré poukazujú na slabé životné podmienky zvierat, sú, či sa odmeraná hodnota nachádza ďaleko od normálnej hodnoty a či je trvanie danej zmenenej hodnoty významné.

6.4. Monitorovanie výskumných programov

Výbor bude monitorovať a koordinovať výskum podporovaný a povzbudzovaný stranami podľa článku 9.

[1] V prípadoch, keď sú potrebné ďalšie skúšky na stanovenie, či metóda odchytu spĺňa tieto normy, je možné vykonať ďalšie merania elektroencefalogramu (EEG), vizuálne vyvolanú odpoveď (VER) a zvukovo vyvolanú odpoveď(SER).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

1. Dočasná dohoda o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom, Európskym spoločenstvom uhlia a ocele a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane podpísaná v Bruseli dňa 17. júla 1995 nadobudla účinnosť 1. februára 1996.

2. Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane podpísaná na Korfu dňa 24. júna 1994.

3. Dohoda o obchode a obchodných záležitostiach medzi Ruskou federáciou a Kanadou nadobudla účinnosť 29. decembra 1992.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

ARBITRÁŽNY ORGÁN

Článok 1

Žalujúca strana oznámi výboru, že si želá postúpenie daného sporu arbitráži podľa článku 15 dohody. Toto oznámenie musí obsahovať predmet sporu arbitráže a predovšetkým ustanovenia dohody, výklad alebo uplatňovanie ktorých je predmetom daného sporu.

Článok 2

1. Arbitrážny orgán musí pozostávať z troch členov.

2. Pri sporoch medzi dvoma stranami menuje sudcu každá zo strán. Pri sporoch medzi viac než dvoma stranami strany s rovnakým záujmom menujú jedného sudcu spoločne a na základe dohody. V oboch prípadoch dvaja takto menovaní sudcovia vymenujú po vzájomnej dohode tretieho sudcu ako predsedu rozhodcovského orgánu.

3. Predseda arbitrážneho orgánu:

a) nesmie byť rovnakej národnosti ako strany sporu;

b) nesmie byť prepojený so stranami sporu, alebo

c) sa nesmel zaoberať daným sporom v rámci nejakého iného orgánu.

4. Každé voľné miesto v arbitrážnom orgáne sa musí obsadiť spôsobom predpísaným pre počiatočné vymenovanie.

Článok 3

Ak sa do 60 dní od vymenovania sudcov stranami nevymenuje predseda arbitrážneho orgánu, môže každá zo strán požiadať, aby ho menoval predseda Medzinárodného súdneho dvora.

Článok 4

1. Arbitrážny orgán prijme rozhodnutie presne v súlade s ustanoveniami dohody, medzinárodného práva a štandardných podmienok takto:

"stanoviť vo svetle skutočností a príslušných ustanovení dohody (uveďte tu príslušné ustanovenia) či strana dodržiava svoje záväzky podľa danej dohody a prijať za týmto účelom rozhodnutie."

2. Arbitrážny orgán musí zabezpečiť, že žaloba je po právnej i vecnej stránke opodstatnená.

Článok 5

1. Pokiaľ sa strany sporu nedohodnú inak, arbitrážny orgán si stanoví svoje pravidlá postupu.

2. Pravidlá postupu arbitrážneho orgánu musia byť v každom prípade v súlade s touto prílohou, pôsobnosťou inštitúcie arbitrážneho orgánu prijímať rozhodnutia a so zásadami procedurálnej spravodlivosti medzinárodného práva a praxe.

Článok 6

Strany sporu budú uľahčovať prácu arbitrážneho orgánu a najmä s využitím všetkých dostupných prostriedkov:

a) mu poskytnú všetky príslušné dokumenty, informácie a zariadenia podliehajúce len domácim právnym a administratívnym požiadavkám a

b) v prípade potreby mu umožnia povolať svedkov alebo odborníkov a prijímať ich dôkazy.

Článok 7

Strany sporu a sudcovia budú chrániť dôverný charakter všetkých informácií, ktoré počas arbitrážneho konania obdržia ako dôverné.

Článok 8

Strany sporu sa budú rovnakým spôsobom podieľať na nákladoch arbitrážneho konania vrátane odmien sudcov a nákladov na cestovné, prekladateľské a sekretárske služby, ako aj na iné súvisiace náklady.

Článok 9

Arbitrážny orgán môže vypočuť a stanoviť protinároky, ktoré priamo vyplynú z predmetu sporu.

Článok 10

Arbitrážny orgán vydá rozhodnutie o postupe a podstate sporu väčšinou hlasov sudcov. Hlasovanie sa nezverejní.

Článok 11

1. Arbitrážny orgán vydá rozhodnutie najneskôr do 180 dní odo dňa vymenovania predsedu.

2. Arbitrážny orgán môže na základe jednohlasného hlasovania a so súhlasom strán sporu vydanie svojho rozhodnutia odložiť.

Článok 12

1. K výnosu a rozhodnutiu arbitrážneho orgánu musí byť doložené písomné oznámenie uvádzajúce nálezy a dôvody, na ktorých sú založené.

2. Každá zo strán sporu môže predložiť spor týkajúci sa výkladu alebo spôsobu vykonávania rozhodnutia arbitrážneho orgánu arbitrážnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Článok 13

Výnos a rozhodnutie arbitrážneho orgánu je konečné, pre strany sporu záväzné a nie je možné sa proti nemu odvolať.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

VYHLÁSENIE STRÁN

Vyhlásenie vlády Kanady týkajúce sa skráteného obdobia ukončenia používania konvenčných obmedzujúcich pascí s oceľovými čeľusťami na zachytenie nôh.

Uznajúc ciele dohody o medzinárodných normách humánneho odchytu ("dohoda") a podľa článku 7 dohody Kanada vyhlasuje, že:

1. Používanie obmedzujúcich pascí s oceľovými čeľusťami na zachytenie nôh bude odo dňa nadobudnutia účinnosti dohody v Kanade zakázané, a to v prípade týchto druhov:

Kuna Martes americana

Hranostaj Mustela erminea

Bobor (severoamerický) Castor canadensis

Ondatra pižmová Ondatra zihethicus

Kuna rybárska Martes pennanti

Jazvec (severoamerický) Taxidea taxus

Vydra (severoamerický) Lutra canadensis

2. a) Na základe už známych výsledkov skúšok sa používanie obmedzujúcich pascí s oceľovými čeľusťami na zachytenie nôh zakazuje v prípade týchto ostatných kanadských druhov uvedených v prílohe I k dohode:

Kojot Canis latrans

Rys Felis rufus

Medvedík čistotný Procyon lotor

Vlk Canis lupus

Rys (severoamerický) Lynx canadensis

b) Tento zákaz nadobudne účinnosť buď:

i) na konci plnej sezóny skúšania v teréne počnúc 1. októbrom 1999 alebo

ii) na konci obdobia potrebného na skúšky a vykonávanie uvedeného v pododseku c).

c) "obdobím potrebným na skúšky a vykonávanie" uvedeným v klauzule 2b)ii) sú dve plné sezóny skúšania plus jeden rok po ukončení druhej sezóny skúšok v teréne so začiatkom po Konečnom uzavretí dohody Radou Európskej únie.

d) V prípade Kanady plynie sezóna skúšok v teréne (uvedená v klauzule 2b)i) a pododseku 2c)) od 1. októbra do 31. marca.

3. Z hľadiska pododseku 2b) je toto vyhlásenie účinné v období medzi Konečným uzavretím dohody Radou Európskej únie a nadobudnutím účinnosti dohody, pokiaľ Európske spoločenstvo uplatňuje dohodu (vrátane priložených vyhlásení pre väčšiu istotu) podľa jej podmienok.

Vyhlásenie Európskeho spoločenstva

Európske spoločenstvo chápe, že podpis Dohody o medzinárodných normách humánneho odchytu je dôležitým a významných krokom k zabezpečeniu dostatočnej úrovne životných podmienok odchytených zvierat.

Európske spoločenstvo preto potvrdzuje, že neprijme žiadne opatrenie vykonávajúce nariadenie Rady (EHS) č. 3254/91 v čase, ktorý ostatné strany dôvodne potrebujú na ratifikáciu dohody a po ratifikácii dovtedy, pokým dohoda zostane v účinnosti a uplatňuje sa podľa svojich ustanovení.

--------------------------------------------------