1 Týmto štandardom sa stanovujú zásady prezentácie riadnej účtovnej závierky s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť s účtovnými závierkami danej účtovnej jednotky z predchádzajúcich období, ako aj s účtovnými závierkami iných účtovných jednotiek. Ustanovujú sa ním všeobecné požiadavky na prezentáciu účtovných závierok, návody týkajúce sa ich štruktúry a minimálne požiadavky na ich obsah.

2   Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard pri zostavovaní a prezentácii riadnych účtovných závierok v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS).

3 V ostatných štandardoch IFRS sa ustanovujú požiadavky na vykazovanie, oceňovanie a zverejňovanie pri konkrétnych transakciách a iných udalostiach.

4 Tento štandard sa nevzťahuje na štruktúru a obsah skrátených priebežných finančných výkazov, ktoré sa zostavujú v súlade so štandardom IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka. Na takúto účtovnú závierku sa však vzťahujú odseky 15 až 35. Tento štandard sa vzťahuje rovnako na všetky účtovné jednotky vrátane tých, ktoré prezentujú konsolidované účtovné závierky v súlade so štandardom IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka, a tých, ktoré prezentujú individuálne účtovné závierky v súlade so štandardom IAS 27 Individuálna účtovná závierka.

5 V tomto štandarde sa používa terminológia, ktorá je vhodná pre účtovné jednotky zamerané na vytváranie zisku vrátane obchodných jednotiek verejného sektora. Ak tento štandard uplatňujú účtovné jednotky vykonávajúce neziskovú činnosť v súkromnom alebo verejnom sektore, možno budú musieť upraviť opisy použité pri niektorých riadkových položkách v účtovných závierkach a pri samotných účtovných závierkach.

6 Podobne aj účtovné jednotky, ktoré nemajú vlastné imanie v zmysle vymedzenia v štandarde IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia (napríklad niektoré vzájomné fondy), a účtovné jednotky, ktorých základné imanie nie je vlastným imaním (napríklad niektoré družstevné jednotky), možno budú musieť v účtovnej závierke prispôsobiť prezentáciu členských alebo vlastníckych podielov.

7   Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

8 Aj keď sa v tomto štandarde používajú pojmy „ostatné súčasti komplexného výsledku“, „výsledok hospodárenia“ a „celkový komplexný výsledok“, účtovná jednotka môže používať na opis celkových súm iné pojmy, pokiaľ je ich význam jasný. Účtovná jednotka môže napríklad na označenie „výsledku hospodárenia“ použiť pojem „čistý príjem“.

8A Ďalej uvedené pojmy sú opísané v štandarde IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia a v tomto štandarde sa používajú v zmysle spresnenom v štandarde IAS 32:

9 Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia finančnej situácie a finančnej výkonnosti účtovnej jednotky. Cieľom účtovnej závierky je poskytnúť informácie o finančnej situácii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky, ktoré sú pre široký okruh používateľov užitočné pri prijímaní ekonomických rozhodnutí. V účtovnej závierke sa takisto uvádzajú výsledky, ktoré manažment dosiahol v oblasti spravovania zdrojov, ktoré sú mu zverené. Na dosiahnutie tohto cieľa poskytuje účtovná závierka informácie o týchto položkách účtovnej jednotky:

10  Účtovná závierka v úplnej štruktúre obsahuje:

10A   Účtovná jednotka môže predložiť jeden výkaz ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku s tým, že výsledok hospodárenia a iné súčasti komplexného výsledku sú prezentované v dvoch oddieloch. Tieto oddiely sa prezentujú spolu, pričom oddiel týkajúci sa výsledku hospodárenia je na prvom mieste a bezprostredne po ňom nasleduje oddiel týkajúci sa ostatných súčastí komplexného výsledku. Účtovná jednotka môže prezentovať oddiel týkajúci sa výsledku hospodárenia v samostatnom výkaze ziskov a strát. Ak tak urobí, samostatný výkaz ziskov a strát musí bezprostredne predchádzať výkazu, v ktorom je prezentovaný komplexný výsledok, ktorý musí začínať výsledkom hospodárenia.

11   Účtovná jednotka prezentuje s rovnakou dôležitosťou všetky súčasti účtovnej závierky v úplnej štruktúre.

12 [Vypúšťa sa.]

13 Mnohé účtovné jednotky prezentujú mimo účtovnej závierky aj finančný prehľad vypracovaný manažmentom, v ktorom sa opisujú a vysvetľujú hlavné črty finančnej výkonnosti a finančnej situácie účtovnej jednotky, ako aj hlavné neistoty, ktorým táto jednotka čelí. Takáto správa môže obsahovať prehľad o:

14 Mnohé účtovné jednotky prezentujú mimo účtovnej závierky aj správy a výkazy, ako napríklad environmentálne správy a výkazy o pridanej hodnote, a to najmä v odvetviach, v ktorých sa kladie zvýšený dôraz na environmentálne faktory, a keď sa zamestnanci považujú za dôležitú skupinu používateľov. Správy a výkazy, ktoré sú prezentované mimo účtovnej závierky, nepatria do rozsahu pôsobnosti štandardov IFRS.

15   Účtovná závierka musí verne prezentovať finančnú situáciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky účtovnej jednotky. Pri vernej prezentácii sa musia vierohodne uviesť účinky transakcií, iné udalosti a podmienky v súlade s definíciami a kritériami vykazovania aktív, záväzkov, výnosov a nákladov, ako sa stanovuje v Koncepčnom rámci pre finančné výkazníctvo (koncepčný rámec). Predpokladá sa, že výsledkom uplatňovania štandardov IFRS s prípadnými dodatočnými zverejneniami je účtovná závierka, ktorá podáva verný obraz.

16   Účtovná jednotka, ktorej účtovná závierka je v súlade so štandardmi IFRS, musí o takomto súlade uviesť výslovné a bezvýhradné prehlásenie v poznámkach. Účtovná jednotka nesmie o účtovnej závierke uviesť, že je v súlade so štandardmi IFRS, ak táto závierka nie je v súlade so všetkými požiadavkami štandardov IFRS.

17 Prakticky za všetkých okolností dosahuje účtovná jednotka vernú prezentáciu tak, že dosiahne súlad s uplatniteľnými štandardmi IFRS. Pri vernej prezentácii účtovná jednotka zároveň musí:

18   Účtovná jednotka nemôže napraviť nevhodné účtovné politiky ani tak, že zverejní použité účtovné politiky, ani tak, že to uvedie v poznámkach alebo vysvetľujúcich materiáloch.

19   Za krajne ojedinelých okolností, pri ktorých manažment dospeje k záveru, že súlad s požiadavkou určitého štandardu IFRS by bol natoľko zavádzajúci, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky ustanoveným v koncepčnom rámci, sa účtovná jednotka odchýli od danej požiadavky spôsobom stanoveným v odseku 20, ak sa v príslušnom regulačnom rámci takéto odchýlenie požaduje alebo inak nezakazuje.

20   Ak sa účtovná jednotka odchýli od požiadavky určitého štandardu IFRS v súlade s odsekom 19, zverejní:

21   Ak sa účtovná jednotka v predchádzajúcom období odchýlila od požiadavky určitého štandardu IFRS a toto odchýlenie má vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke za bežné obdobie, vykoná zverejnenia stanovené v odseku 20 písm. c) a d).

22 Odsek 21 sa uplatňuje napríklad vtedy, keď sa účtovná jednotka v predchádzajúcom období odchýlila od požiadavky určitého štandardu IFRS v súvislosti s ocenením aktív alebo záväzkov a toto odchýlenie má vplyv na ocenenie zmien v aktívach a záväzkoch vykazovaných v účtovnej závierke za bežné obdobie.

23   Za krajne ojedinelých okolností, pri ktorých manažment dospeje k záveru, že súlad s požiadavkou určitého štandardu IFRS by bol natoľko zavádzajúci, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky stanoveným v koncepčnom rámci, ale príslušný regulačný rámec zakazuje odchýliť sa od tejto požiadavky, účtovná jednotka v čo najvyššej možnej miere obmedzí vnímané zavádzajúce aspekty tohto súladu tak, že zverejní:

24 Na účely odsekov 19 až 23 je informácia v rozpore s cieľom účtovnej závierky vtedy, keď verne neprezentuje transakcie, iné udalosti a podmienky, ktoré má buď za cieľ prezentovať, alebo by sa od nej mohlo odôvodnene očakávať, že ich bude prezentovať, a v dôsledku toho by pravdepodobne mala vplyv na ekonomické rozhodnutia, ktoré prijímajú používatelia účtovnej závierky. Pri posudzovaní toho, či by súlad s konkrétnou požiadavkou určitého štandardu IFRS bol natoľko zavádzajúci, až by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky stanoveným v koncepčnom rámci, manažment zvažuje:

25   Pri zostavovaní účtovnej závierky manažment posudzuje, či je účtovná jednotka schopná nepretržite pokračovať v činnosti. Účtovná jednotka pri zostavovaní účtovnej závierky uplatňuje predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti, okrem prípadov, keď manažment rozhodne buď o zámere zlikvidovať účtovnú jednotku alebo o ukončení jej obchodnej činnosti, prípadne nemá inú reálnu možnosť, než uskutočniť jeden z týchto krokov. Ak si je manažment pri svojom posudzovaní vedomý významných neistôt súvisiacich s udalosťami alebo okolnosťami, ktoré môžu viesť k závažným pochybnostiam o schopnosti účtovnej jednotky aj naďalej nepretržite pokračovať v činnosti, účtovná jednotka tieto neistoty zverejní. Ak účtovná jednotka nezostavuje účtovnú závierku na základe predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, zverejní túto skutočnosť spolu s predpokladmi, z ktorých sa vychádzalo pri zostavovaní účtovnej závierky, a spolu s príčinou, prečo sa táto účtovná jednotka nepovažuje za podnik s nepretržitou činnosťou.

26 Pri posudzovaní toho, či je predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti vhodný, manažment zohľadňuje všetky dostupné informácie o budúcnosti, ktorá nie je ohraničená, ale predstavuje najmenej dvanásť mesiacov od konca obdobia vykazovania. Dôkladnosť posudzovania závisí od konkrétnych okolností v jednotlivých prípadoch. Keď účtovná jednotka mala v minulosti ziskové prevádzkové činnosti a dobrý prístup k finančným zdrojom, môže aj bez podrobnej analýzy dospieť k záveru, že v účtovníctve je vhodné vychádzať z predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti. V ostatných prípadoch môže manažment považovať za potrebné zvážiť široký rozsah faktorov týkajúcich sa súčasnej a očakávanej ziskovosti, splátkových kalendárov dlhov a potenciálnych zdrojov náhradného financovania predtým, ako získa uistenie o vhodnosti predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti.

27   S výnimkou údajov o peňažných tokoch zostavuje účtovná jednotka svoju účtovnú závierku na základe akruálneho princípu účtovníctva.

28 Účtovná jednotka vykazuje pri uplatnení akruálneho princípu účtovníctva položky ako aktíva, záväzky, vlastné imanie, výnosy a náklady (prvky účtovnej závierky) vtedy, keď vyhovujú definíciám a kritériám vykazovania týchto zložiek podľa koncepčného rámca.

29   Účtovná jednotka prezentuje každú významnú triedu podobných položiek samostatne. Účtovná jednotka prezentuje položky odlišnej povahy alebo funkcie samostatne, pokiaľ tieto položky nie sú nevýznamné.

30 Účtovná závierka je výsledkom spracovania veľkého množstva transakcií alebo iných udalostí, ktoré sú agregované do tried podľa ich charakteru alebo funkcie. Posledným štádiom v procese agregácie a klasifikácie je prezentácia skrátených a klasifikovaných údajov tvoriacich riadkové položky v účtovnej závierke. Ak riadková položka nie je významná samostatne, agreguje sa s inými položkami buď v týchto výkazoch alebo v poznámkach. Položka, ktorá nie je dostatočne významná na samostatnú prezentáciu v týchto výkazoch, sa môže samostatne prezentovať v poznámkach.

30A Pri uplatňovaní tohto štandardu a iných štandardov IFRS rozhoduje účtovná jednotka, berúc do úvahy všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, o spôsobe agregácie informácií v účtovnej závierke, ktorá zahŕňa aj poznámky. Účtovná jednotka nesmie znížiť zrozumiteľnosť svojej účtovnej závierky znejasňovaním významných informácií nevýznamnými informáciami alebo agregáciou významných položiek, ktoré majú odlišnú povahu či funkciu.

31 V niektorých štandardoch IFRS sa bližšie určujú informácie, ktoré musia byť zahrnuté v účtovnej závierke, ktorá zahŕňa aj poznámky. Účtovná jednotka nemusí poskytnúť konkrétne zverejnenie požadované podľa určitého štandardu IFRS, ak informácia vyplývajúca z tohto zverejnenia nie je významná. Platí to aj v prípade, keď uvedený štandard IFRS obsahuje zoznam konkrétnych požiadaviek alebo ich popisuje ako minimálne požiadavky. Účtovná jednotka zvažuje aj to, či uvedie ďalšie zverejnenia v prípade, že súlad so špecifickými požiadavkami štandardu IFRS nie je dostatočný na to, aby umožňoval používateľom účtovnej závierky pochopiť vplyv konkrétnych transakcií, iných udalostí a podmienok na finančnú situáciu a finančnú výkonnosť účtovnej jednotky.

32   Účtovná jednotka nesmie vzájomne započítavať aktíva a záväzky alebo výnosy a náklady, pokiaľ to nepožaduje alebo nepovoľuje určitý štandard IFRS.

33 Účtovná jednotka vykazuje aktíva aj záväzky, ako aj výnosy a náklady, samostatne. Vzájomné započítavanie vo výkaze/výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku alebo vo výkaze o finančnej situácii – s výnimkou prípadov, keď sa do vzájomného započítania premieta podstata danej transakcie alebo inej udalosti – znižuje schopnosť používateľov porozumieť transakciám, iným udalostiam a podmienkam, ktoré nastali, a posúdiť budúce peňažné toky účtovnej jednotky. Oceňovanie aktív po odpočítaní opravných položiek k oceneniu – napríklad opravné položky k zastaraným zásobám a k pochybným pohľadávkam – nepredstavuje vzájomné započítanie.

34 V štandarde IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby oceňovala výnosy zo zmlúv so zákazníkmi sumou protihodnoty, pri ktorej účtovná jednotka očakáva, že jej na ňu vznikne nárok výmenou za prevod prisľúbeného tovaru alebo služieb. Napríklad suma vykázaných výnosov odzrkadľuje všetky obchodné zľavy a množstvové rabaty, ktoré účtovná jednotka poskytuje. Účtovná jednotka vykonáva v rámci svojej bežnej činnosti iné transakcie, ktorými sa nevytvárajú výnosy, ale vyplývajú z hlavných výnosových činností. Účtovná jednotka prezentuje výsledky takýchto transakcií ako zaúčtovanie v čistom výnosov a súvisiacich nákladov vzniknutých z tej istej transakcie, keď táto prezentácia odzrkadľuje podstatu danej transakcie alebo inej udalosti. Napríklad:

35 Okrem toho účtovná jednotka vykazuje zisky a straty vznikajúce zo skupiny podobných transakcií na čistom základe, napríklad kurzové zisky a straty alebo zisky a straty vyplývajúce z finančných nástrojov držaných na obchodovanie. Účtovná jednotka však takéto zisky a straty prezentuje samostatne, ak sú významné.

36   Účtovná jednotka prezentuje účtovnú závierku v úplnej štruktúre (vrátane porovnávacích informácií) najmenej raz ročne. Ak účtovná jednotka zmení koniec svojho obdobia vykazovania a prezentuje účtovnú závierku za obdobie dlhšie alebo kratšie ako jeden rok, zverejní popri období, ktoré je predmetom účtovnej závierky, aj tieto informácie:

37 Účtovná jednotka spravidla zostavuje účtovnú závierku konzistentne za obdobie jedného roka. Niektoré účtovné jednotky však z praktických dôvodov dávajú prednosť napríklad vykazovaniu za obdobie 52 týždňov. Tento štandard nebráni používať takýto postup.

38   S výnimkou prípadov, keď sa v štandardoch IFRS povoľuje alebo vyžaduje inak, účtovná jednotka ku všetkým sumám vykazovaným v účtovnej závierke za bežné obdobie uvádza porovnávacie informácie za predchádzajúce obdobie. Ak je to relevantné pre pochopenie účtovnej závierky za bežné obdobie, účtovná jednotka uvádza porovnávacie informácie aj k slovným a opisným informáciám.

38A   Účtovná jednotka prezentuje minimálne dva výkazy o finančnej situácii, dva výkazy ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku, dva samostatné výkazy ziskov a strát (ak sa prezentujú), dva výkazy o peňažných tokoch a dva výkazy zmien vlastného imania a súvisiace poznámky.

38B V niektorých prípadoch sú opisné informácie, ktoré obsahuje účtovná závierka za predchádzajúce obdobie (obdobia), naďalej relevantné aj pre bežné obdobie. Napríklad účtovná jednotka v bežnom období zverejňuje podrobnosti o právnom spore, ktorého výsledok bol na konci predchádzajúceho obdobia neistý a zatiaľ nie je vyriešený. Používatelia môžu mať úžitok zo zverejnenia informácie, že na konci predchádzajúceho obdobia existovala táto neistota, a zo zverejnenia informácie o krokoch, ktoré sa počas tohto obdobia uskutočnili na odstránenie tejto neistoty.

38C Účtovná jednotka môže okrem minimálnej porovnávacej účtovnej závierky, ktorá sa vyžaduje na základe štandardov IFRS, prezentovať aj porovnávacie informácie, pokiaľ sú tieto informácie zostavené v súlade so štandardmi IFRS. Tieto porovnávacie informácie môžu obsahovať jeden alebo viacero výkazov uvedených v odseku 10, ale nemusia zahŕňať účtovnú závierku v úplnej štruktúre. V takom prípade účtovná jednotka prezentuje pri týchto dodatočných výkazoch príslušné informačné poznámky.

38D Účtovná jednotka môže napríklad prezentovať tretí výkaz ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku (čím prezentuje bežné obdobie, predchádzajúce obdobie a jedno dodatočné porovnávacie obdobie). Od účtovnej jednotky sa však nevyžaduje, aby prezentovala tretí výkaz o finančnej situácii, tretí výkaz o peňažných tokoch alebo tretí výkaz zmien vlastného imania (t. j. dodatočnú účtovnú závierku na účely porovnania). Od účtovnej jednotky sa vyžaduje, aby v poznámkach k účtovnej závierke prezentovala porovnávacie informácie týkajúce sa tohto dodatočného výkazu ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku.

39 – 40 [Vypúšťa sa.]

40A   Účtovná jednotka prezentuje popri minimálnej porovnávacej účtovnej závierky, ako sa vyžaduje v odseku 38A, tretí výkaz o finančnej situácii k začiatku predchádzajúceho obdobia, ak:

40B Za okolností opísaných v odseku 40A prezentuje účtovná jednotka tri výkazy o finančnej situácii:

40C Ak sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby prezentovala dodatočný výkaz o finančnej situácii v súlade s odsekom 40A, musí zverejniť informácie, ktoré sa vyžadujú v odsekoch 41 až 44 a v štandarde IAS 8. Nemusí však prezentovať príslušné poznámky k otváraciemu výkazu o finančnej situácii k začiatku predchádzajúceho obdobia.

40D Dátumom tohto otváracieho výkazu o finančnej situácii je dátum k začiatku predchádzajúceho obdobia bez ohľadu na to, či sú v účtovnej závierke účtovnej jednotky prezentované porovnávacie informácie za skoršie obdobia (ako sa povoľuje v odseku 38C).

41   Ak účtovná jednotka zmení spôsob prezentácie alebo klasifikácie položiek vo svojej účtovnej závierke, musí reklasifikovať porovnávacie sumy okrem prípadov, keď je reklasifikácia nevykonateľná. Ak účtovná jednotka reklasifikuje porovnávacie sumy, zverejní (a to aj k začiatku predchádzajúceho obdobia):

42   Ak je reklasifikácia porovnávacích súm nevykonateľná, účtovná jednotka zverejní:

43 Zvýšenie vzájomnej porovnateľnosti údajov medzi jednotlivými obdobiami napomáha používateľom pri prijímaní ekonomických rozhodnutí predovšetkým tak, že im umožňuje posúdiť trendy vo finančných informáciách na prediktívne účely. Za určitých okolností je reklasifikácia porovnávacích informácií za určité predchádzajúce obdobie na účely dosiahnutia porovnateľnosti s bežným obdobím nevykonateľná. Napríklad účtovná jednotka možno nezhromaždila údaje za predchádzajúce obdobie (obdobia) spôsobom, ktorý umožňuje ich reklasifikáciu, a opätovné vytváranie informácií by mohlo byť nevykonateľné.

44 V štandarde IAS 8 sa stanovujú úpravy porovnávacích informácií, ktoré sa vyžadujú, keď účtovná jednotka zmení účtovnú politiku alebo opraví chybu.

45   Účtovná jednotka zachováva prezentáciu a klasifikáciu položiek účtovnej závierky medzi jednotlivými obdobiami, s výnimkou týchto prípadov:

46 Potreba prezentovať účtovnú závierku odlišne môže vyplynúť napríklad z významného nadobudnutia či vyradenia alebo z preskúmania prezentácie účtovnej závierky. Účtovná jednotka zmení spôsob prezentácie svojej účtovnej závierky iba vtedy, ak zmenená prezentácia poskytuje informácie, ktoré sú spoľahlivé a relevantnejšie pre používateľov účtovnej závierky, a je pravdepodobné, že v revidovanej štruktúre sa bude pokračovať, aby sa nenarušila porovnateľnosť. Pri uskutočňovaní takýchto zmien v prezentácii účtovná jednotka vykoná reklasifikáciu svojich porovnávacích informácií v súlade s odsekmi 41 a 42.

47 V tomto štandarde sa vyžadujú konkrétne zverejnenia vo výkaze o finančnej situácii alebo výkaze/výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku alebo vo výkaze zmien vlastného imania a požaduje sa zverejnenie ďalších riadkových položiek buď v týchto výkazoch alebo v poznámkach. V štandarde IAS 7 Výkaz o peňažných tokoch sa stanovujú požiadavky na prezentáciu informácií o peňažných tokoch.

48 V tomto štandarde sa termín „zverejnenie“ niekedy používa v širokom význame, pričom zahŕňa položky prezentované v účtovnej závierke. Zverejnenia sa požadujú aj v ďalších štandardoch IFRS. Ak nie je v tomto štandarde alebo v inom štandarde IFRS uvedené inak, takéto zverejnenia sa môžu vykonať v účtovnej závierke.

49   Účtovná jednotka zreteľne identifikuje účtovnú závierku a odlišuje ju od ostatných informácií v rámci toho istého uverejneného dokumentu.

50 Štandardy IFRS sa uplatňujú len na účtovnú závierku, a teda sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na iné informácie prezentované vo výročnej správe, v predpísanej dokumentácii alebo v inom dokumente. Preto je dôležité, aby používatelia dokázali odlíšiť informácie, ktoré sa zostavujú podľa štandardov IFRS, od ostatných informácií, ktoré môžu byť pre používateľov užitočné, no na ktoré sa požiadavky týchto štandardov nevzťahujú.

51   Účtovná jednotka zreteľne identifikuje každý výkaz účtovnej závierky a poznámky. Účtovná jednotka okrem toho zvýrazní ďalej uvedené informácie a v prípade potreby ich zopakuje, ak je to potrebné pre zrozumiteľnosť prezentovaných informácií:

52 Účtovná jednotka spĺňa požiadavky uvedené v odseku 51 tak, že prezentuje príslušné nadpisy strán, výkazov, poznámok, stĺpcov a podobne. Pri určovaní najlepšieho spôsobu prezentácie takýchto informácií treba použiť úsudok. Napríklad, keď účtovná jednotka prezentuje účtovnú závierku v elektronickej podobe, nie vždy používa samostatné strany; účtovná jednotka teda prezentuje vyššie uvedené položky tak, aby sa zabezpečilo správne pochopenie informácií obsiahnutých v účtovnej závierke.

53 Účtovná jednotka často dosiahne lepšiu zrozumiteľnosť účtovnej závierky tak, že informácie prezentuje v tisícoch alebo miliónoch jednotiek prezentačnej meny. Táto prax je prijateľná, pokiaľ účtovná jednotka zverejní stupeň zaokrúhľovania a nevynechá významné informácie.

54   Výkaz o finančnej situácii musí obsahovať riadkové položky, ktoré prezentujú tieto sumy:

55   Účtovná jednotka prezentuje vo výkaze o finančnej situácii dodatočné riadkové položky (a to aj pomocou rozčlenenia riadkových položiek uvedených v odseku 54), nadpisy a medzisúčty vtedy, ak je takáto prezentácia relevantná pre pochopenie finančnej situácie účtovnej jednotky.

55A Ak účtovná jednotka prezentuje medzisúčty v súlade s odsekom 55, tieto medzisúčty:

56   Ak účtovná jednotka prezentuje vo výkaze o finančnej situácii krátkodobý a dlhodobý majetok a krátkodobé a dlhodobé záväzky ako oddelené klasifikácie, medzi krátkodobý majetok (záväzky) nesmie zaradiť odložené daňové pohľadávky (záväzky).

57 V tomto štandarde sa nestanovuje poradie alebo formát, v ktorom účtovná jednotka prezentuje položky. V odseku 54 sa iba uvádza zoznam položiek, ktoré sú povahou alebo funkciou dostatočne odlišné na to, aby sa mohli vo výkaze o finančnej situácii prezentovať samostatne. Navyše:

58 Účtovná jednotka uplatňuje úsudok v súvislosti s tým, či sa dodatočné položky majú prezentovať samostatne, na základe posúdenia:

59 Používanie rôznych oceňovacích základov pre rôzne triedy aktív poukazuje na rôznosť ich povahy či funkcie, vzhľadom na čo ich účtovná jednotka prezentuje ako samostatné riadkové položky. Napríklad rôzne triedy nehnuteľností, strojov a zariadení možno v súlade so štandardom IAS 16 účtovať v obstarávacej cene alebo hodnote po precenení.

60   V súlade s odsekmi 66 až 76B účtovná jednotka prezentuje vo výkaze o finančnej situácii krátkodobý a dlhodobý majetok a krátkodobé a dlhodobé záväzky ako oddelené klasifikácie, s výnimkou prípadov, keď by spoľahlivé a relevantnejšie informácie poskytla prezentácia na základe likvidity. Keď sa uplatňuje táto výnimka, účtovná jednotka prezentuje všetok majetok a všetky záväzky v poradí ich likvidity.

61   Bez ohľadu na zvolenú metódu prezentácie účtovná jednotka zverejní očakávanú sumu, ktorá sa má spätne získať alebo vyrovnať po viac ako dvanástich mesiacoch pri každej riadkovej položke aktíva a záväzkov obsahujúcej kombináciu súm, ktoré sa majú spätne získať alebo vyrovnať:

62 Ak účtovná jednotka dodáva tovar alebo poskytuje služby v rámci jasne identifikovateľného prevádzkového cyklu, poskytuje oddelená klasifikácia krátkodobého a dlhodobého majetku a záväzkov vo výkaze o finančnej situácii užitočné informácie tak, že sa rozlišuje medzi čistými aktívami, ktoré sú sústavne v obehu v podobe prevádzkového kapitálu, a aktívami, ktoré účtovná jednotka využíva vo svojich dlhodobých činnostiach. Tým sa zároveň zvýrazňujú aktíva, ktorých realizácia sa očakáva v rámci bežného prevádzkového cyklu, a záväzky, ktorých vyrovnanie má nastať v rámci toho istého obdobia.

63 V prípade niektorých účtovných jednotiek, ako sú napríklad finančné inštitúcie, poskytuje prezentácia aktív a záväzkov vo vzostupnom alebo zostupnom poradí ich likvidity spoľahlivé a relevantnejšie informácie, než prezentácia podľa krátkodobosti/dlhodobosti, pretože účtovná jednotka nedodáva tovar alebo neposkytuje služby v rámci jasne identifikovateľného prevádzkového cyklu.

64 Účtovná jednotka smie pri uplatňovaní odseku 60 prezentovať niektoré zo svojich aktív a záväzkov pomocou klasifikácie na krátkodobé/dlhodobé a iné v poradí ich likvidity, ak sa tým poskytnú spoľahlivé a relevantnejšie informácie. Keď účtovná jednotka vykonáva rôznorodú činnosť, mohla by vzniknúť potreba použiť zmiešaný spôsob prezentácie.

65 Informácie o očakávaných termínoch realizácie aktív a záväzkov sú užitočné pri posudzovaní likvidity a solventnosti účtovnej jednotky. V štandarde IFRS 7 Finančné nástroje: zverejňovanie sa požaduje zverejňovanie dátumov splatnosti finančných aktív a finančných záväzkov. Finančné aktíva zahŕňajú obchodné a ostatné pohľadávky, a finančné záväzky zahŕňajú obchodné a ostatné záväzky. Užitočné sú aj informácie o očakávaných termínoch spätného získania nepeňažného majetku, ako sú napríklad zásoby, a očakávaný dátum vyrovnania pre záväzky, ako sú napríklad rezervy, či už sa tieto aktíva a záväzky klasifikujú ako krátkodobé alebo dlhodobé. Účtovná jednotka napríklad zverejňuje množstvo zásob, ktorých spätné získanie sa očakáva za viac ako dvanásť mesiacov po období vykazovania.

66   Účtovná jednotka klasifikuje aktívum ako krátkodobé, keď:

67 V tomto štandarde sa používa termín „dlhodobý“, čo zahŕňa aj hmotné, nehmotné a finančné aktíva dlhodobého charakteru. Nezakazuje sa ním používanie alternatívnych označení, pokiaľ je jasný ich význam.

68 Prevádzkový cyklus účtovnej jednotky je čas medzi nadobudnutím aktív na spracovanie a ich realizáciou v peňažných prostriedkoch alebo peňažných ekvivalentoch. Ak bežný prevádzkový cyklus účtovnej jednotky nie je možné jasne identifikovať, predpokladá sa, že predstavuje dvanásť mesiacov. Krátkodobý majetok zahŕňa aktíva (ako sú zásoby a obchodné pohľadávky), ktoré sú predávané, spotrebúvané alebo realizované v rámci bežného prevádzkového cyklu, a to aj vtedy, ak sa neočakáva ich realizácia do dvanástich mesiacov po období vykazovania. Krátkodobý majetok takisto zahŕňa aktíva primárne držané na účel obchodovania (medzi príklady patria určité finančné aktíva, ktoré spĺňajú definíciu pojmu „držaný na obchodovanie“ podľa štandardu IFRS 9) a krátkodobú časť dlhodobých finančných aktív.

69   Účtovná jednotka klasifikuje záväzok ako krátkodobý, ak:

70 Niektoré krátkodobé záväzky, ako napríklad obchodné záväzky a časové rozlíšenie nákladov na zamestnancov a ostatné prevádzkové náklady, tvoria súčasť prevádzkového kapitálu využívaného v bežnom prevádzkovom cykle účtovnej jednotky. Účtovná jednotka klasifikuje takéto prevádzkové položky ako krátkodobé záväzky, a to aj vtedy, ak sa majú vyrovnať viac než dvanásť mesiacov po období vykazovania. Taký istý bežný prevádzkový cyklus sa uplatňuje pri klasifikácii aktív a záväzkov účtovnej jednotky. Ak bežný prevádzkový cyklus účtovnej jednotky nie je možné jasne identifikovať, predpokladá sa, že predstavuje dvanásť mesiacov.

71 Ostatné krátkodobé záväzky sa nevyrovnávajú v rámci bežného prevádzkového cyklu, ale majú sa vyrovnať do dvanástich mesiacov po období vykazovania, alebo sú primárne držané na účel obchodovania. Ako príklady možno uviesť určité finančné záväzky, ktoré spĺňajú definíciu pojmu „držaný na obchodovanie“ podľa štandardu IFRS 9, kontokorentné úvery, krátkodobú časť dlhodobých finančných záväzkov, splatné dividendy, dane z príjmov a iné neobchodné záväzky. Finančné záväzky, ktoré poskytujú financovanie na dlhodobom základe (t. j. nie sú súčasťou prevádzkového kapitálu používaného v bežnom prevádzkovom cykle účtovnej jednotky) a ktoré sa nemajú vyrovnať skôr ako dvanásť mesiacov po období vykazovania, predstavujú dlhodobé záväzky, na ktoré sa vzťahujú odseky 72A až 75.

72 Účtovná jednotka klasifikuje svoje finančné záväzky ako krátkodobé vtedy, keď sa majú vyrovnať do dvanástich mesiacov po období vykazovania, a to aj vtedy, keď:

72A Právo účtovnej jednotky odložiť vyrovnanie záväzku aspoň o dvanásť mesiacov po období vykazovania musí mať podstatu a, ako je uvedené v odsekoch 72B až 75, musí existovať na konci obdobia vykazovania.

72B Právo účtovnej jednotky odložiť vyrovnanie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere aspoň o dvanásť mesiacov po období vykazovania môže byť podmienené tým, že účtovná jednotka splní podmienky stanovené v uvedenej zmluve o úvere (ďalej len „dohodnuté podmienky“). Na účely uplatňovania odseku 69 písm. d) takéto dohodnuté podmienky:

73 Ak má účtovná jednotka v rámci existujúceho úverového nástroja na konci obdobia vykazovania právo posunúť splatnosť záväzku aspoň o dvanásť mesiacov po období vykazovania, klasifikuje tento záväzok ako dlhodobý, a to aj vtedy, ak by bol inak splatný v kratšej lehote. Ak účtovná jednotka takéto právo nemá, nezohľadňuje možnosť refinancovania záväzku a daný záväzok klasifikuje ako krátkodobý.

74 Ak účtovná jednotka poruší dohodnuté podmienky zmluvy o dlhodobom úvere ku koncu obdobia vykazovania alebo pred ním, čo spôsobí, že záväzok sa stane splatným na požiadanie, tento záväzok klasifikuje ako krátkodobý, a to aj vtedy, ak veriteľ po období vykazovania a pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie súhlasil, že v dôsledku porušenia nebude vyžadovať platbu. Účtovná jednotka klasifikuje takýto záväzok ako krátkodobý preto, že na konci obdobia vykazovania nemá právo odložiť jeho vyrovnanie najmenej o dvanásť mesiacov po tomto dátume.

75 Účtovná jednotka však klasifikuje záväzok ako dlhodobý, ak veriteľ do konca obdobia vykazovania súhlasil s poskytnutím obdobia odkladu končiaceho sa najmenej dvanásť mesiacov po období vykazovania, v rámci ktorého účtovná jednotka môže napraviť porušenie zmluvy a počas ktorého veriteľ nemôže žiadať okamžité splatenie.

75A Na klasifikáciu záväzku nemá vplyv pravdepodobnosť, že účtovná jednotka si uplatní právo odložiť vyrovnanie záväzku aspoň o dvanásť mesiacov po období vykazovania. Ak záväzok spĺňa kritériá klasifikácie ako dlhodobý podľa odseku 69, klasifikuje sa ako dlhodobý aj vtedy, ak manažment zamýšľa alebo očakáva, že účtovná jednotka záväzok vyrovná do dvanástich mesiacov po období vykazovania, alebo aj vtedy, ak účtovná jednotka záväzok vyrovná medzi koncom obdobia vykazovania a dátumom, ku ktorému je účtovná závierka schválená na zverejnenie. V oboch uvedených prípadoch sa však môže stať, že účtovná jednotka bude musieť zverejniť informácie o načasovaní vyrovnania, aby sa používateľom jej účtovnej závierky umožnilo pochopiť vplyv záväzku na finančnú situáciu účtovnej jednotky [pozri odsek 17 písm. c) a odsek 76 písm. d)].

76 Ak medzi koncom obdobia vykazovania a dátumom, keď je účtovná závierka schválená na zverejnenie, dôjde k ďalej uvedeným udalostiam, tieto udalosti sa zverejňujú ako udalosti, ktoré si nevyžadujú úpravu, v súlade so štandardom IAS 10 Udalosti po období vykazovania:

76ZA   Pri uplatňovaní odsekov 69 až 75 môže účtovná jednotka klasifikovať záväzky vyplývajúce zo zmlúv o úvere ako dlhodobé, ak je právo účtovnej jednotky odložiť vyrovnanie uvedených záväzkov podmienené tým, že účtovná jednotka splní dohodnuté podmienky do dvanástich mesiacov po období vykazovania [pozri odsek 72B písm. b)]. V takýchto situáciách účtovná jednotka zverejňuje v poznámkach informácie, ktoré používateľom účtovnej závierky umožňujú pochopiť riziko, že záväzky by sa mohli stať splatnými do dvanástich mesiacov po období vykazovania, vrátane:

76A   Na účely klasifikácie záväzku ako krátkodobého alebo dlhodobého sa pojem vyrovnanie vzťahuje na prevod na protistranu, ktorý má za následok zánik záväzku. Prevod by mohol mať formu:

76B   Podmienky záväzku, ktorých výsledkom by pri uplatnení opcie protistrany mohlo byť jeho vyrovnanie prevodom vlastných nástrojov vlastného imania účtovnej jednotky, nemajú vplyv na jeho klasifikáciu ako krátkodobý alebo dlhodobý, ak pri uplatnení štandardu IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia účtovná jednotka klasifikuje danú opciu ako nástroj vlastného imania, pričom ju vykáže oddelene od záväzku ako zložku vlastného imania zloženého finančného nástroja.

77   Účtovná jednotka zverejňuje, či už vo výkaze o finančnej situácii alebo v poznámkach, ďalšie podrobnejšie klasifikácie prezentovaných riadkových položiek klasifikované spôsobom, ktorý zodpovedá činnostiam účtovnej jednotky.

78 Miera podrobnejšej klasifikácie závisí od požiadaviek štandardov IFRS a od veľkosti, povahy a funkcie príslušných súm. Účtovná jednotka pri rozhodovaní o základe pre podrobnejšiu klasifikáciu vychádza takisto z faktorov uvedených v odseku 58. Zverejnenia sú pre každú položku rôzne, napríklad:

79   Účtovná jednotka zverejňuje buď vo výkaze o finančnej situácii alebo vo výkaze zmien vlastného imania alebo v poznámkach tieto informácie:

80   Účtovná jednotka bez základného imania, ako napríklad verejná obchodná spoločnosť alebo trust, zverejňuje informácie rovnocenné s informáciami, ktoré sa vyžadujú na základe odseku 79 písm. a) a ktoré ukazujú zmeny počas obdobia v každej kategórii podielov na vlastnom imaní, a tiež práva, prednostné práva a obmedzenia viažuce sa na každú kategóriu podielov na vlastnom imaní.

80A   Ak účtovná jednotka reklasifikovala

81A   Vo výkaze ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku (výkaze komplexného účtovného výsledku) sa popri častiach týkajúcich sa výsledku hospodárenia a ostatných súčastí komplexného výsledku prezentuje aj:

81B   Popri častiach týkajúcich sa výsledku hospodárenia a ostatných súčastí komplexného výsledku prezentuje účtovná jednotka tieto položky ako alokáciu výsledku hospodárenia a ostatných súčastí komplexného výsledku za dané obdobie:

81  [Vypúšťa sa.]

82   Popri položkách požadovaných v iných štandardoch IFRS musí časť týkajúca sa výsledku hospodárenia alebo výkaz ziskov a strát zahŕňať riadkové položky, ktoré prezentujú tieto sumy za dané obdobie:

82A   V časti týkajúcej sa ostatných súčastí komplexného výsledku sa za dané obdobie prezentujú riadkové položky pre sumy:

83 – 84  [Vypúšťa sa.]

85   Vo výkaze/výkazoch, v ktorých sú prezentované výsledok hospodárenia a ostatné súčasti komplexného výsledku, účtovná jednotka prezentuje dodatočné riadkové položky (a to aj pomocou rozčlenenia riadkových položiek uvedených v odseku 82), nadpisy a medzisúčty vtedy, ak je takáto prezentácia relevantná pre pochopenie finančnej výkonnosti účtovnej jednotky.

85A Ak účtovná jednotka prezentuje medzisúčty v súlade s odsekom 85, tieto medzisúčty:

85B Vo výkaze/výkazoch, v ktorých sú prezentované výsledok hospodárenia a ostatné súčasti komplexného výsledku, účtovná jednotka prezentuje riadkové položky, v ktorých sa všetky medzisúčty prezentované v súlade s odsekom 85 zosúhlasujú s medzisúčtami alebo celkovými súčtami požadovanými podľa štandardu IFRS pre takýto výkaz/výkazy.

86 Keďže účinky rôznych aktivít, transakcií a iných udalostí účtovnej jednotky sa líšia, pokiaľ ide o ich frekvenciu, potenciál ziskovosti či stratovosti a predvídateľnosť, zverejnenie zložiek finančnej výkonnosti pomáha používateľom pochopiť dosiahnutú finančnú výkonnosť a uskutočniť projekcie budúcej finančnej výkonnosti. Účtovná jednotka zahŕňa do výkazu/výkazov, v ktorých sú prezentované výsledok hospodárenia a ostatné súčasti komplexného výsledku, dodatočné riadkové položky a mení použité opisy a poradie položiek, ak je to potrebné na vysvetlenie prvkov finančnej výkonnosti. Účtovná jednotka pritom zvažuje faktory vrátane významnosti, povahy a funkcie jednotlivých položiek výnosov a nákladov. Finančná inštitúcia napríklad môže zmeniť opisy tak, aby poskytovali informácie, ktoré sú relevantné pre činnosti finančnej inštitúcie. Účtovná jednotka nekompenzuje položky výnosov a nákladov, pokiaľ nie sú splnené kritériá uvedené v odseku 32.

87   Účtovná jednotka nesmie vo výkaze/výkazoch, v ktorých sú prezentované výsledok hospodárenia a ostatné súčasti komplexného výsledku, alebo v poznámkach prezentovať položky výnosov alebo nákladov ako mimoriadne položky.

88   Účtovná jednotka vykazuje všetky položky výnosov a nákladov za obdobie vo výsledku hospodárenia s výnimkou prípadov, keď sa v nejakom štandarde IFRS požaduje alebo povoľuje inak.

89 Niektoré štandardy IFRS konkretizujú okolnosti, kedy účtovná jednotka určité položky vykazuje mimo výsledku hospodárenia v bežnom období. V IAS 8 sa konkretizujú dve takéto okolnosti: oprava chýb a vplyv zmien účtovných politík. V ďalších štandardoch IFRS sa požaduje alebo povoľuje, aby zložky ostatných súčastí komplexného výsledku, ktoré vyhovujú definícii výnosov alebo nákladov podľa koncepčného rámca, boli vylúčené z výsledku hospodárenia (pozri odsek 7).

90   Účtovná jednotka zverejňuje sumu dane z príjmov vzťahujúcu sa na jednotlivé položky ostatných súčastí komplexného výsledku vrátane reklasifikačných úprav, a to buď vo výkaze ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku alebo v poznámkach.

91 Účtovná jednotka môže prezentovať položky ostatných súčastí komplexného výsledku buď:

92   Účtovná jednotka zverejňuje reklasifikačné úpravy, ktoré sa týkajú zložiek ostatných súčastí komplexného výsledku.

93 V iných štandardoch IFRS sa konkretizuje, či a kedy sa sumy, ktoré boli predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, reklasifikujú do výsledku hospodárenia. Takéto reklasifikácie sa v tomto štandarde označujú ako reklasifikačné úpravy. Reklasifikačná úprava je zahrnutá do súvisiacich zložiek ostatných súčastí komplexného výsledku v období, v ktorom došlo k reklasifikácii úpravy do výsledku hospodárenia. Tieto sumy možno boli v aktuálnom alebo predchádzajúcom období vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku ako nerealizované zisky. Takéto nerealizované zisky sa musia odpočítať od ostatných súčastí komplexného výsledku v období, v ktorom boli realizované zisky reklasifikované do výsledku hospodárenia, aby sa zabránilo ich dvojitému započítaniu do celkového komplexného výsledku.

94 Účtovná jednotka môže prezentovať reklasifikačné úpravy vo výkaze/výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku alebo v poznámkach. Účtovná jednotka, ktorá prezentuje reklasifikačné úpravy v poznámkach, prezentuje položky ostatných súčastí komplexného výsledku po všetkých súvisiacich reklasifikačných úpravách.

95 Reklasifikačné úpravy sú dôsledkom napríklad vyradenia zahraničnej prevádzky (pozri štandard IAS 21) a prípadu, keď niektorý zabezpečovaný očakávaný peňažný tok má vplyv na výsledok hospodárenia [pozri odsek 6.5.11 písm. d) štandardu IFRS 9 vo vzťahu k zabezpečeniam peňažných tokov].

96 Reklasifikačné úpravy nie sú dôsledkom zmien prebytku z precenenia, ktorý bol vykázaný v súlade so štandardom IAS 16 alebo IAS 38, alebo dôsledkom precenenia programov so stanovenými požitkami, ktoré boli vykázané v súlade so štandardom IAS 19. Tieto zložky sa vykazujú v ostatných súčastiach komplexného výsledku a v nasledujúcich obdobiach nedochádza k ich reklasifikácii do výsledku hospodárenia. Zmeny prebytku z precenenia sa môžu v nasledujúcich obdobiach previesť do nerozdelených ziskov, ak sa dané aktívum používa alebo keď dôjde k ukončeniu jeho vykazovania (pozri štandardy IAS 16 a IAS 38). V súlade so štandardom IFRS 9 k reklasifikačným úpravám nedochádza vtedy, ak zabezpečenie peňažných tokov alebo účtovanie časovej hodnoty opcie (alebo forwardového prvku forwardovej zmluvy alebo kurzového bázického rozpätia finančného nástroja) majú za následok sumy, ktoré sú odstránené z rezervy na zabezpečenie peňažných tokov alebo zo samostatnej zložky vlastného imania a zahrnuté priamo do počiatočných nákladov alebo inej účtovnej hodnoty aktíva alebo záväzku. Tieto sumy sú priamo prevedené do aktív alebo záväzkov.

97   Ak sú položky výnosov alebo nákladov významné, účtovná jednotka zverejňuje ich povahu a sumy samostatne.

98 Medzi okolnosti, v dôsledku ktorých môže byť potrebné samostatné zverejnenie položiek výnosov a nákladov, patria:

99   Účtovná jednotka prezentuje analýzu nákladov vykazovaných vo výsledku hospodárenia na základe klasifikácie vychádzajúcej buď z ich povahy alebo ich funkcie v rámci účtovnej jednotky podľa toho, ktorý prístup poskytuje spoľahlivé a relevantnejšie informácie.

100 Účtovným jednotkám sa vo výkaze/výkazoch, v ktorých sú prezentované výsledok hospodárenia a ostatné súčasti komplexného výsledku, odporúča prezentovať analýzu uvedenú v odseku 99.

101 Náklady sú predmetom podrobnejšej klasifikácie, ktorej cieľom je zvýrazniť tie položky finančnej výkonnosti, ktoré sa môžu líšiť z hľadiska frekvencie, potenciálu ziskovosti alebo stratovosti a predvídateľnosti. Táto analýza sa poskytuje jedným z dvoch spôsobov.

102 Prvým spôsobom analýzy je metóda „povahy nákladov“. Účtovná jednotka agreguje náklady v rámci výsledku hospodárenia podľa ich povahy (napríklad odpisy, nákupy materiálov, náklady na dopravu, zamestnanecké požitky a náklady na reklamu) a nealokuje ich medzi funkcie v rámci účtovnej jednotky. Uplatniť túto metódu môže byť jednoduché, pretože pri nej netreba alokovať náklady ku klasifikáciám podľa funkcií. Klasifikácia pomocou metódy povahy nákladov je napríklad takáto:

103 Druhým spôsobom analýzy je metóda „funkcie nákladov“, prípadne metóda „nákladov na predaj“, ktorou sa klasifikujú náklady podľa ich funkcie ako súčasť nákladov vynaložených na predaj alebo, napríklad, nákladov na distribúciu alebo administratívne činnosti. Pri uplatňovaní tejto metódy zverejňuje účtovná jednotka oddelene od ostatných nákladov aspoň svoje náklady na predaj. Táto metóda môže používateľom poskytovať relevantnejšie informácie než klasifikácia nákladov podľa povahy, ale alokácia nákladov k funkciám si môže vyžadovať arbitrárnu alokáciu a zahŕňa značnú úroveň úsudku. Klasifikácia, pri ktorej sa používa metóda funkcie nákladov, je napríklad takáto:

104   Účtovná jednotka, ktorá klasifikuje náklady podľa funkcie, zverejňuje dodatočné informácie o povahe nákladov vrátane odpisov a amortizácie a zamestnaneckých požitkov.

105 Rozhodovanie medzi metódou funkcie nákladov a metódou povahy nákladov závisí tak od historických a priemyselných faktorov, ako aj od povahy účtovnej jednotky. Obe metódy naznačujú, u ktorých nákladov možno očakávať pohyby v priamej alebo nepriamej závislosti od úrovne predaja alebo výroby účtovnej jednotky. Keďže každá z metód prezentácie má svoje prínosy pre rôzne typy účtovných jednotiek, tento štandard kladie manažmentu povinnosť vybrať spomedzi daných metód tú, ktorá je spoľahlivá a relevantnejšia. Pri používaní klasifikácie podľa funkcie nákladov sa však požaduje dodatočné zverejnenie, pretože pri predpovedaní budúcich peňažných tokov sú užitočné informácie o povahe nákladov. Výraz „zamestnanecké požitky“ v odseku 104 má rovnaký význam ako v štandarde IAS 19.

106   Účtovná jednotka prezentuje výkaz zmien vlastného imania tak, ako sa požaduje v odseku 10. Výkaz zmien vlastného imania zahŕňa tieto informácie:

106A   Pri každej zložke vlastného imania účtovná jednotka prezentuje buď vo výkaze zmien vlastného imania alebo v poznámkach analýzu ostatných súčastí komplexného výsledku po jednotlivých položkách [pozri odsek 106 písm. d) bod ii)].

107   Účtovná jednotka zverejňuje buď vo výkaze zmien vlastného imania alebo v poznámkach sumu dividend vykazovaných ako sumy rozdelené vlastníkom počas daného obdobia a príslušnú sumu dividend na akciu.

108 V odseku 106 zložky vlastného imania zahŕňajú napríklad každú triedu vloženého vlastného imania, kumulovaný zostatok každej triedy ostatných súčastí komplexného výsledku a nerozdelené zisky.

109 Zmeny vlastného imania účtovnej jednotky v období od začiatku do konca obdobia vykazovania odzrkadľujú zvýšenie alebo zníženie jej čistých aktív počas daného obdobia. S výnimkou zmien vyplývajúcich z transakcií s vlastníkmi, ktorí konajú v rámci svojich právomocí ako vlastníci (ako sú vklady do vlastného imania, spätné nadobudnutie vlastných nástrojov vlastného imania a dividend účtovnej jednotky) a s týmito transakciami priamo súvisiacich transakčných nákladov, predstavuje celková zmena vlastného imania počas obdobia súčet výnosov a nákladov, vrátane ziskov a strát, vytvorených činnosťou účtovnej jednotky v tomto období.

110 V štandarde IAS 8 sa vyžadujú retrospektívne úpravy, aby sa dosiahli zmeny v účtovných politikách, v rozsahu vykonateľnosti, s výnimkou prípadov, keď prechodné ustanovenia iného štandardu IFRS požadujú inak. V štandarde IAS 8 sa takisto vyžaduje retrospektívne prehodnotenie, aby sa v čo najväčšej miere opravili chyby. Retrospektívne úpravy a spätné prehodnotenia nie sú zmenami vlastného imania, ale úpravami počiatočného stavu nerozdeleného zisku s výnimkou prípadov, kedy určitý štandard IFRS vyžaduje retrospektívnu úpravu inej zložky vlastného imania. V odseku 106 písm. b) sa vyžaduje, aby sa vo výkaze zmien vlastného imania zverejnila celková úprava každej zložky vlastného imania vyplývajúca zo zmien účtovných politík a samostatne z opráv chýb. Tieto úpravy sa zverejňujú za každé predchádzajúce obdobie a k začiatku daného obdobia.

111 Informácie o peňažných tokoch poskytujú používateľom účtovnej závierky základ na posúdenie schopnosti účtovnej jednotky vytvárať peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty a potrieb účtovnej jednotky tieto peňažné toky využívať. Požiadavky na prezentáciu a zverejňovanie informácií o peňažných tokoch sa stanovujú v štandarde IAS 7.

112   Účelom poznámok je:

113   Účtovná jednotka prezentuje v rozsahu vykonateľnosti poznámky systematicky. Účtovná jednotka musí pri určovaní systematickosti zvážiť vplyv na zrozumiteľnosť a porovnateľnosť svojej účtovnej závierky. Účtovná jednotka uvádza ku každej položke vo výkaze o finančnej situácii, výkaze/výkazoch ziskov alebo strát a ostatných súčastí komplexného výsledku, výkaze zmien vlastného imania a výkaze o peňažných tokoch krížové odkazy na všetky súvisiace informácie v poznámkach.

114 Medzi príklady systematického usporiadania alebo zoskupovania poznámok patrí:

115 [Vypúšťa sa.]

116 Účtovná jednotka môže prezentovať poznámky poskytujúce informácie o predpokladoch, z ktorých sa vychádza pri zostavovaní účtovnej závierky, a špecifických účtovných politikách ako osobitnú časť účtovnej závierky.

117   Účtovná jednotka zverejňuje významné informácie o účtovnej politike (pozri odsek 7). Informácie o účtovnej politike sú významné, ak pri posudzovaní spolu s ostatnými informáciami zahrnutými do účtovnej závierky účtovnej jednotky možno odôvodnene očakávať, že ovplyvnia rozhodnutia, ktoré na základe tejto účtovnej závierky prijímajú primárni používatelia riadnej účtovnej závierky.

117A Informácie o účtovnej politike, ktoré sa týkajú nevýznamných transakcií, iných udalostí alebo podmienok, sú nevýznamné a nemusia sa zverejňovať. Informácie o účtovnej politike však môžu byť významné z dôvodu povahy súvisiacich transakcií, iných udalostí alebo podmienok, aj keď sú dané sumy nevýznamné. Nie všetky informácie o účtovnej politike týkajúce sa významných transakcií, iných udalostí alebo podmienok sú však samy osebe významné.

117B Očakáva sa, že informácie o účtovnej politike budú významné, ak by ich používatelia účtovnej závierky účtovnej jednotky potrebovali na to, aby porozumeli iným významným informáciám uvedeným v účtovnej závierke. Účtovná jednotka napríklad pravdepodobne považuje informácie o účtovnej politike za významné pre svoju účtovnú závierku, ak sa tieto informácie týkajú významných transakcií, iných udalostí alebo podmienok a:

117C Informácie o účtovnej politike, ktoré sa zameriavajú na spôsob, akým účtovná jednotka uplatnila požiadavky štandardov IFRS na svoje vlastné okolnosti, poskytujú informácie špecifické pre účtovnú jednotku, ktoré sú pre používateľov účtovnej závierky užitočnejšie než štandardizované informácie alebo informácie, ktoré len kopírujú alebo sumarizujú požiadavky štandardov IFRS.

117D Ak účtovná jednotka zverejňuje nevýznamné informácie o účtovnej politike, takýmito informáciami sa nesmú zastierať významné informácie o účtovnej politike.

117E Ak účtovná jednotka dospeje k záveru, že informácie o účtovnej politike sú nevýznamné, nemá to vplyv na súvisiace požiadavky na zverejňovanie stanovené v iných štandardoch IFRS.

118 [Vypúšťa sa]

119 [Vypúšťa sa].

120 [Vypúšťa sa.]

121 [Vypúšťa sa]

122   Účtovná jednotka popri významných informáciách o účtovnej politike alebo iných poznámkach zverejňuje okrem úsudkov zahŕňajúcich odhady (pozri odsek 125) aj ďalšie úsudky, ku ktorým sa manažment dopracoval pri uplatňovaní účtovných politík účtovnej jednotky a ktoré majú najvýznamnejší vplyv na sumy vykázané v účtovnej závierke.

123 Okrem úsudkov zahŕňajúcich odhady robí manažment v procese uplatňovania účtovných politík účtovnej jednotky aj rôzne úsudky, ktoré môžu mať významný vplyv na sumy, ktoré vykazuje v účtovnej závierke. Manažment napríklad robí úsudky pri určovaní toho:

124 Niektoré zo zverejnení uskutočnených v súlade s odsekom 122 sa vyžadujú aj v iných štandardoch IFRS. Napríklad v štandarde IFRS 12 Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách sa vyžaduje, aby účtovná jednotka zverejňovala úsudky, ktoré urobila pri určovaní, či ovláda inú účtovnú jednotku. Na základe štandardu IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok sa v prípadoch ťažkostí s klasifikáciou nehnuteľností vyžaduje zverejniť kritériá, ktoré účtovná jednotka vytvorila na odlišovanie investičného nehnuteľného majetku od nehnuteľnosti užívanej vlastníkom a nehnuteľného majetku držaného na predaj v rámci bežného podnikania.

125   Účtovná jednotka zverejňuje informácie o predpokladoch, ktoré vytvára so zreteľom na budúcnosť, a o ďalších zásadných zdrojoch neistoty v odhadoch, ktorá existuje ku koncu obdobia vykazovania a ktorá sa spája s významným rizikom, že počas nasledujúceho účtovného roka vyústia do významných úprav účtovných hodnôt aktív a záväzkov. Poznámky musia v súvislosti s týmito aktívami a záväzkami obsahovať podrobnosti o:

126 Na určenie účtovnej hodnoty určitých aktív a záväzkov je potrebný odhad účinkov neistých budúcich udalostí na tieto aktíva a záväzky ku koncu obdobia vykazovania. Napríklad pri neexistencii aktuálne pozorovaných trhových cien je potrebné použiť odhady orientované na budúcnosť s cieľom zistiť spätne získateľnú sumu tried nehnuteľností, strojov a zariadení, účinok technologického zastarania zásob, rezerv, ktoré závisia od budúceho výsledku prebiehajúcich sporov, a od dlhodobých záväzkov zo zamestnaneckých požitkov, ako sú dôchodkové povinnosti. V týchto odhadoch sú zahrnuté predpoklady o takých položkách, ako sú úpravy peňažných tokov alebo diskontných sadzieb na základe rizika, budúce úpravy platov a budúce zmeny cien, ktoré vplývajú na výšku ostatných nákladov.

127 Predpoklady a ostatné zdroje neistoty v odhadoch zverejnené v súlade s odsekom 125 sa týkajú odhadov, v rámci ktorých musí manažment uplatniť najťažšie, subjektívne alebo zložité úsudky. Vzhľadom na rastúci počet premenných a predpokladov ovplyvňujúcich možné budúce vyriešenie neistôt sú tieto úsudky čoraz subjektívnejšie a zložitejšie, s čím zároveň zvyčajne rastie pravdepodobnosť následnej významnej úpravy účtovných hodnôt aktív a záväzkov.

128 Zverejnenia podľa odseku 125 sa nevyžadujú v prípade aktív a záväzkov s významným rizikom, že ich účtovné hodnoty sa môžu v nasledujúcom účtovnom roku významne zmeniť, ak sú na konci obdobia vykazovania ocenené reálnou hodnotou na základe kótovanej ceny na aktívnom trhu pre identické aktívum alebo záväzok. Tieto reálne hodnoty sa môžu v nasledujúcom účtovnom roku významne zmeniť, ale tieto zmeny by nevyplývali z predpokladov alebo iných zdrojov neistoty v odhadoch ku koncu obdobia vykazovania.

129 Účtovná jednotka prezentuje zverejnenia na základe odseku 125 spôsobom, ktorý pomáha používateľom účtovnej závierky porozumieť úsudkom manažmentu v súvislosti s budúcim vývojom a s ostatnými zdrojmi neistoty v odhadoch. Povaha a rozsah poskytnutých informácií sa menia v závislosti od povahy predpokladu a iných okolností. Účtovná jednotka uskutočňuje napríklad tieto druhy zverejnení:

130 Tento štandard nevyžaduje od účtovnej jednotky, aby zverejňovala rozpočtové informácie alebo prognózy pri vykonávaní zverejnení uvedených v odseku 125.

131 Niekedy je nevykonateľné zverejniť rozsah možných účinkov predpokladov alebo iného zdroja neistoty v odhadoch ku koncu obdobia vykazovania. V takýchto prípadoch účtovná jednotka zverejní informáciu, že na základe existujúcich poznatkov je primerane možné, že výsledky v budúcom účtovnom roku, ktoré budú odlišné od predpokladov, si možno budú vyžadovať významnú úpravu účtovnej hodnoty príslušného aktíva alebo záväzku. Účtovná jednotka vo všetkých prípadoch zverejní povahu a účtovnú hodnotu konkrétneho aktíva alebo záväzku (alebo triedy aktív alebo záväzkov) ovplyvnených daným predpokladom.

132 Zverejnenie podľa odseku 122 týkajúce sa konkrétnych úsudkov, ku ktorým sa manažment dopracoval v procese uplatňovania účtovných politík účtovnej jednotky, sa nevzťahuje na zverejnenia zdrojov neistoty v odhadoch uvedených v odseku 125.

133 V ostatných štandardoch IFRS sa vyžaduje zverejnenie určitých predpokladov, ktoré by sa inak vyžadovalo v súlade s odsekom 125. Napríklad v štandarde IAS 37 sa vyžaduje, aby sa za presne vymedzených okolností zverejňovali zásadné predpoklady týkajúce sa budúcich udalostí ovplyvňujúcich triedy rezerv. V štandarde IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou sa vyžaduje zverejňovanie významných predpokladov (vrátane techniky/techník oceňovania a vstupov), ktoré účtovná jednotka používa pri oceňovaní aktív a záväzkov reálnou hodnotou, ktoré sa účtujú v reálnej hodnote.

134   Účtovná jednotka zverejňuje informácie, ktoré umožnia používateľom jej účtovnej závierky vyhodnotiť ciele, politiky a procesy riadenia kapitálu účtovnej jednotky.

135 Na splnenie požiadaviek odseku 134 účtovná jednotka zverejňuje tieto informácie:

136 Účtovná jednotka môže riadiť kapitál niekoľkými spôsobmi a podliehať viacerým rôznym kapitálovým požiadavkám. Napríklad konglomerát môže zahŕňať účtovné jednotky, ktoré sa zaoberajú poisťovacími a bankovými aktivitami, a tieto účtovné jednotky môžu pôsobiť v niekoľkých jurisdikciách. Ak by súhrnné zverejnenie kapitálových požiadaviek a spôsobu riadenia kapitálu neposkytovalo užitočné informácie alebo by spôsobilo, že používatelia účtovnej závierky skreslene pochopia kapitálové zdroje účtovnej jednotky, účtovná jednotka samostatne zverejní informácie pri každej kapitálovej požiadavke, ktorej účtovná jednotka podlieha.

136A   V prípade finančných nástrojov obsahujúcich právo predať, ktoré sú klasifikované ako nástroje vlastného imania, účtovná jednotka zverejňuje (ak príslušné informácie nie sú súčasťou iného zverejnenia):

137   V poznámkach účtovná jednotka zverejňuje:

138   Ak nasledujúce informácie nie sú súčasťou iných zverejňovaných informácií publikovaných spolu s účtovnou závierkou, zverejňuje účtovná jednotka:

139 Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní tento štandard na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

139A Štandardom IAS 27 (v znení zmien z roku 2008) sa zmenil odsek 106. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní štandard IAS 27 (zmenený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedená zmena sa uplatňuje na toto skoršie obdobie. Zmena sa uplatňuje retrospektívne.

139B Dokumentom Finančné nástroje obsahujúce právo predať a povinnosti vznikajúce pri likvidácii (zmeny štandardov IAS 32 a IAS 1), vydaným vo februári 2008, sa zmenil odsek 138 a vložili odseky 8A, 80A a 136A. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní a súčasne uplatňuje súvisiace zmeny štandardov IAS 32, IAS 39, IFRS 7 a interpretácie IFRIC 2 Členské podiely v družstvách a podobné nástroje.

139C Odseky 68 a 71 boli zmenené dokumentom Vylepšenia IFRS vydaným v máji 2008. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

139D [Vypúšťa sa.]

139E [Vypúšťa sa.]

139F Odseky 106 a 107 boli zmenené a odsek 106A bol doplnený dokumentom Vylepšenia IFRS vydaným v máji 2010. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2011 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené.

139G [Vypúšťa sa.]

139H Štandardmi IFRS 10 a IFRS 12, vydanými v máji 2011, sa zmenili odseky 4, 119, 123 a 124. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardov IFRS 10 a IFRS 12.

139I Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa zmenili odseky 128 a 133. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

139J Dokumentom Prezentácia položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny IAS 1), vydaným v júni 2011, sa zmenili odseky 7, 10, 82, 85 až 87, 90, 91, 94, 100 a 115, doplnili odseky 10A, 81A, 81B a 82A a vypustili odseky 12, 81, 83 a 84. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2012 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

139K Štandardom IAS 19 Zamestnanecké požitky (v znení zmien z júna 2011) sa zmenila definícia „ostatných súčastí komplexného výsledku“ v odseku 7 a odseku 96. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IAS 19 (v znení zmien z júna 2011).

139L Dokumentom Cyklus ročných zlepšení štandardov IFRS na roky 2009 – 2011, vydaným v máji 2012, sa zmenili odseky 10, 38 a 41, vypustili odseky 39 až 40 a doplnili odseky 38A až 38D a 40A až 40D. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu retrospektívne v súlade so štandardom IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

139M [Vypúšťa sa.]

139N Štandardom IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi, vydaným v máji 2014, sa zmenil odsek 34. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 15.

139O Štandardom IFRS 9, vydaným v júli 2014, sa zmenili odseky 7, 68, 71, 82, 93, 95, 96, 106 a 123 a vypustili odseky 139E, 139G a 139M. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 9.

139P Dokumentom Iniciatíva zverejňovania (zmeny štandardu IAS 1), vydaným v decembri 2014, sa zmenili odseky 10, 31, 54 až 55, 82A, 85, 113 až 114, 117, 119 a 122, doplnili sa odseky 30A, 55A a 85A až 85B a vypustili sa odseky 115 a 120. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2016 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. V súvislosti s týmito zmenami sa od účtovných jednotiek nevyžaduje, aby zverejňovali informácie vyžadované v odsekoch 28 až 30 štandardu IAS 8.

139Q Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 123. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16.

139R Štandardom IFRS 17, vydaným v máji 2017, sa zmenili odseky 7, 54 a 82. Dokumentom Zmeny štandardu IFRS 17, vydaným v júni 2020, sa ďalej zmenil odsek 54. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 17.

139S Dokumentom Zmeny týkajúce sa odkazov na koncepčný rámec v štandardoch IFRS, vydaným v roku 2018, sa zmenili odseky 7, 15, 19 až 20, 23 až 24, 28 a 89. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2020 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené, ak účtovná jednotka súčasne uplatňuje aj všetky ostatné zmeny zavedené dokumentom Zmeny týkajúce sa odkazov na koncepčný rámec v štandardoch IFRS. Účtovná jednotka uplatňuje zmeny štandardu IAS 1 retrospektívne v súlade so štandardom IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby. Ak však účtovná jednotka určí, že retrospektívne uplatňovanie by bolo nevykonateľné, alebo by zahŕňalo neprimerané náklady či úsilie, uplatňuje zmenu štandardu IAS 1 odkazom na odseky 23 až 28, 50 až 53 a 54F štandardu IAS 8.

139T Dokumentom Vymedzenie pojmu významný (Zmeny štandardov IAS 1 a IAS 8), vydaným v októbri 2018, sa zmenil odsek 7 štandardu IAS 1 a odsek 5 štandardu IAS 8 a vypustil sa odsek 6 štandardu IAS 8. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny prospektívne na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2020 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

139U Dokumentom Klasifikácia záväzkov ako krátkodobé alebo dlhodobé, vydaným v januári 2020, sa zmenili odseky 69, 73, 74 a 76 a doplnili sa odseky 72A, 75A, 76A a 76B. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia vykazovania, ktoré sa začínajú 1. januára 2024 alebo neskôr, retrospektívne v súlade so štandardom IAS 8. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie nasledujúce po vydaní dokumentu Dlhodobé záväzky obsahujúce dohodnuté podmienky (pozri odsek 139W), uplatňuje na takéto obdobie aj dokument Dlhodobé záväzky obsahujúce dohodnuté podmienky. Ak účtovná jednotka uplatňuje dokument Klasifikácia záväzkov ako krátkodobé alebo dlhodobé na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

139V Dokumentom Zverejňovanie účtovných politík vydaným vo februári 2021 sa zmenili odseky 7, 10, 114, 117 a 122, doplnili sa odseky 117A až 117E a vypustili sa odseky 118, 119 a 121. Takisto sa ním zmenilo praktické usmernenie 2 o IFRS Posudzovanie významnosti. Účtovná jednotka uplatňuje zmeny štandardu IAS 1 na ročné obdobia vykazovania, ktoré sa začínajú 1. januára 2023 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

139W Dokumentom Dlhodobé záväzky obsahujúce dohodnuté podmienky, vydaným v októbri 2022, sa zmenili odseky 60, 71, 72A, 74 a 139U a doplnili sa odseky 72B a 76ZA. Účtovná jednotka uplatňuje:

140 Týmto štandardom sa nahrádza štandard IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky revidovaný v roku 2003, v znení zmien z roku 2005.

1 Cieľom tohto štandardu je stanoviť postup účtovania zásob. Kľúčovou otázkou pri účtovaní zásob je výška nákladov, ktoré sa majú vykázať ako aktívum a prenášať do budúcich období až dovtedy, kým sa vykážu súvisiace výnosy. Tento štandard poskytuje návod na určenie obstarávacej ceny a jej následného zaúčtovania ako nákladu vrátane všetkých znížení hodnoty na čistú realizovateľnú hodnotu. Štandard takisto poskytuje návod na oceňovacie vzorce, ktoré sa používajú na priraďovanie nákladov k zásobám.

2   Tento štandard sa vzťahuje na všetky druhy zásob s výnimkou:

3   Tento štandard sa nevzťahuje na oceňovanie zásob držaných:

4 Zásoby uvedené v odseku 3 písm. a) sú oceňované v čistej realizovateľnej hodnote v určitých fázach výroby. K tomu dochádza napríklad po zbere poľnohospodárskej úrody alebo po vyťažení nerastnej suroviny, keď sa ich predaj zabezpečuje forwardovou zmluvou alebo štátnou zárukou, alebo keď existuje aktívny trh so zanedbateľným rizikom nepredajnosti. Tieto zásoby sú vyňaté len z požiadaviek na oceňovanie podľa tohto štandardu.

5 Ako makléri-obchodníci sa označujú subjekty, ktoré vykonávajú nákup alebo predaj komodít v prospech iných osôb alebo na vlastný účet. Zásoby uvedené v odseku 3 písm. b) sa v zásade obstarávajú s cieľom predaja v blízkej budúcnosti a tvorby zisku z pohybov v cenách alebo marži maklérov-obchodníkov. Ak sa tieto zásoby oceňujú reálnou hodnotou zníženou o náklady na predaj, sú vyňaté len z požiadaviek na oceňovanie podľa tohto štandardu.

6  Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

7 Čistá realizovateľná hodnota je čistá suma, ktorej realizáciu účtovná jednotka očakáva z predaja zásob v bežnom podnikaní. Reálna hodnota odzrkadľuje cenu, za ktorú by sa uskutočnila riadna transakcia predaja tých istých zásob na hlavnom (alebo najvýhodnejšom) trhu pre tieto zásoby medzi účastníkmi trhu k dátumu ocenenia. Prvá hodnota je hodnota špecifická pre danú účtovnú jednotku; druhá špecifická pre účtovnú jednotku nie je. Čistá realizovateľná hodnota zásob sa nemusí rovnať reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj.

8 Zásoby zahŕňajú tovar nakúpený a držaný na ďalší predaj vrátane, napríklad, tovaru nakúpeného maloobchodníkom a držaného na ďalší predaj alebo pozemkov a iného majetku držaného na ďalší predaj. Zásoby zahŕňajú aj účtovnou jednotkou vyrobené hotové výrobky alebo vyrábanú nedokončenú výrobu a zahŕňajú materiály a dodávky čakajúce na použitie vo výrobnom procese. Náklady vynaložené na plnenie zmluvy so zákazníkom, ktoré nevedú k vytváraniu zásob (alebo aktív v rozsahu pôsobnosti iného štandardu), sa účtujú v súlade so štandardom IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi.

9   Zásoby sa oceňujú vo výške obstarávacej ceny alebo v čistej realizovateľnej hodnote podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia.

10   Obstarávacia cena zásob zahŕňa všetky náklady na nákup, náklady na zmenu a ostatné náklady vynaložené na premenu zásob do ich súčasnej podoby a na ich presun na súčasné miesto uloženia.

11 Náklady na nákup zásob zahŕňajú obstarávaciu cenu, dovozné clá a ostatné dane (iné ako dane následne spätne získateľné účtovnou jednotkou od daňových úradov), dopravu, manipulačné poplatky a ostatné náklady priamo priraditeľné k obstaraniu hotových výrobkov, materiálov a služieb. Pri určovaní nákladov na nákup sa odpočítajú obchodné zľavy, rabaty a iné podobné položky.

12 Náklady na zmenu zásob zahŕňajú náklady priamo súvisiace s výrobnými jednotkami, ako napríklad priame mzdové náklady. Zahŕňajú aj systematické rozvrhnutie fixnej a variabilnej výrobnej réžie, ktoré sú vynaložené pri zmene materiálov na hotové výrobky. Fixná výrobná réžia predstavuje tie nepriame výrobné náklady, ktoré zostávajú relatívne nemenné bez ohľadu na objem výroby, ako sú napríklad odpisy a údržba výrobných budov, zariadenia a aktíva s právom na užívanie použitých vo výrobnom procese a náklady na riadenie výrobných budov a administratívu výroby. Variabilná výrobná réžia predstavuje tie nepriame náklady na výrobu, ktoré sa menia priamo alebo takmer priamo úmerne s objemom výroby, ako sú nepriame materiály a nepriame mzdové náklady.

13 Rozvrhnutie fixnej výrobnej réžie v rámci nákladov na zmenu vychádza z normálnej kapacity výrobných zariadení. Normálna kapacita je očakávaný objem výroby, ktorý sa v priemere dosiahne počas niekoľkých období alebo sezón za bežných okolností so zohľadnením straty kapacity v dôsledku plánovanej údržby. Ak sa skutočná úroveň výroby približuje k normálnej kapacite, môže sa použiť jej objem. Suma fixnej réžie rozvrhnutá na každú výrobnú jednotku sa nezvyšuje v dôsledku nízkej výroby alebo nevyužitého výrobného zariadenia. Nerozvrhnutá réžia sa zaúčtuje ako náklad v období, v ktorom vznikne. V obdobiach neobvykle vysokej výroby sa suma fixnej réžie rozvrhnutej na každú výrobnú jednotku zníži tak, aby ocenenie zásob neprevyšovalo náklady. Variabilná výrobná réžia sa rozvrhne na každú výrobnú jednotku na základe skutočnej miery použitia výrobných zariadení.

14 Výsledkom výrobného procesu môže byť výroba viac ako jedného výrobku súčasne. Ide napríklad o situáciu, keď sa spoločne vyrábajú výrobky alebo keď existuje hlavný výrobok a vedľajší výrobok. Ak nie je možné osobitne identifikovať náklady na premenu každého výrobku, potom sa rozvrhnú medzi výrobky na racionálnom a konzistentnom základe. Rozvrhnutie môže byť založené napríklad na relatívnej predajnej hodnote každého výrobku buď v štádiu výrobného procesu, keď sa výrobky stanú samostatne identifikovateľné, alebo po skončení výroby. Väčšina vedľajších výrobkov je svojou povahou nevýznamná. V takomto prípade sa vedľajšie výrobky často oceňujú v čistej realizovateľnej hodnote, ktorá sa odpočíta od nákladov na hlavný výrobok. Výsledkom je, že účtovná hodnota hlavného výrobku sa významne nelíši od nákladov na jeho výrobu.

15 Ostatné náklady sú zahrnuté do obstarávacej ceny zásob len do výšky sumy, ktorá bola vynaložená na premenu zásob do ich súčasnej podoby a na ich presun na súčasné miesto uloženia. Napríklad môže byť vhodné zahrnúť do obstarávacej ceny zásob nevýrobnú réžiu alebo náklady na návrh výrobkov pre konkrétnych zákazníkov.

16 Príkladmi nákladov, ktoré nie sú súčasťou obstarávacej ceny zásob a účtujú sa ako náklad za obdobie, v ktorom sú vynaložené, sú:

17 V štandarde IAS 23 Náklady na prijaté úvery a pôžičky je vymedzený obmedzený počet situácií, v ktorých sú náklady na prijaté úvery a pôžičky zahrnuté do obstarávacej ceny zásob.

18 Účtovná jednotka môže zásoby nakupovať aj s odloženým termínom vysporiadania. Ak takáto dohoda skutočne obsahuje finančnú zložku, takáto zložka – napríklad rozdiel medzi obstarávacou cenou za bežných úverových podmienok a zaplatenou sumou – sa vykazuje ako úrokové náklady vzťahujúce sa na dané obdobie financovania.

19 [Vypúšťa sa.]

20 V súlade so štandardom IAS 41 Poľnohospodárstvo sa zásoby zahŕňajúce poľnohospodársku produkciu, ktorú účtovná jednotka zozbierala zo svojho biologického majetku, ocenia pri prvotnom zaúčtovaní v ich reálnej hodnote zníženej o náklady na predaj v mieste zberu úrody. Na účely uplatnenia tohto štandardu ide o náklady na zásoby k uvedenému dátumu.

21 Ak sa výsledky približne zhodujú s obstarávacími nákladmi, je možné na oceňovanie obstarávacej ceny zásob kvôli zjednodušeniu používať, napríklad, metódu štandardných nákladov alebo maloobchodnú metódu. Pri štandardných nákladoch sa berie do úvahy bežná úroveň materiálu a dodávok, práce, efektívnosti a využitia kapacít. Tieto sa pravidelne preskúmavajú a v prípade potreby sa revidujú podľa súčasných podmienok.

22 Maloobchodná metóda sa často používa v maloobchode na oceňovanie zásob veľkého počtu rýchlo sa meniacich položiek, ktoré majú podobné marže a pri ktorých je nevykonateľné použiť iné metódy výpočtu nákladov. Obstarávacia cena zásob sa určuje odpočítaním vhodnej percentuálnej časti hrubej marže od predajnej hodnoty zásob. Pri použitej percentuálnej časti sa zohľadňujú zásoby precenené na hodnotu nižšiu, než bola pôvodná predajná cena. Často sa používa priemerná percentuálna sadzba pre každú maloobchodnú jednotku.

23   Pri určovaní obstarávacej ceny zásob položiek, ktoré nie sú navzájom bežne zameniteľné, a tovaru alebo služieb vyprodukovaných a vyčlenených na špecifické projekty sa vychádza zo špecifickej identifikácie nákladov na jednotlivé položky.

24 Špecifická identifikácia obstarávacej ceny znamená, že zisteným položkám zásob sú priradené konkrétne náklady. Tento postup je vhodný pre položky, ktoré sú vyčlenené pre špecifický projekt bez ohľadu na to, či sa nakúpili alebo vyrobili. Špecifická identifikácia nákladov je však nevhodná vtedy, keď existuje veľký počet položiek zásob, ktoré sú navzájom bežne zameniteľné. Za takýchto okolností možno na dosiahnutie vopred určených vplyvov na výsledok hospodárenia použiť metódu výberu tých položiek, ktoré zostávajú v zásobách.

25  Obstarávacia cena zásob okrem tých, ktoré sú predmetom odseku 23, sa určuje s využitím vzorca podľa metódy FIFO (first-in, first-out) alebo na základe váženého priemeru obstarávacej ceny. Pre všetky zásoby, ktoré majú podobnú povahy a ktoré účtovná jednotka podobne aj používa, používa účtovná jednotka rovnaký oceňovací vzorec. Pre zásoby odlišnej povahy alebo odlišného použitia môže byť opodstatnené použiť rôzne oceňovacie vzorce.

26 Napríklad zásoby používané v jednom prevádzkovom segmente môže účtovná jednotka používať iným spôsobom než zásoby toho istého druhu v inom prevádzkovom segmente. Samotný rozdiel v zemepisnom umiestnení zásob (alebo v príslušných daňových predpisoch) však nestačí na zdôvodnenie použitia rozdielnych oceňovacích vzorcov.

27 Pri metóde FIFO sa predpokladá, že prednostne sa predávajú tie položky zásob, ktoré boli nakúpené alebo vyrobené skôr, a teda že položky zostávajúce v rámci zásob ku koncu daného obdobia predstavujú nedávno nakúpené alebo vyrobené položky. Podľa vzorca váženého priemeru obstarávacej ceny sa náklady na každú položku určujú z váženého priemeru obstarávacej ceny podobných položiek na začiatku obdobia a obstarávacej ceny podobných položiek nakúpených alebo vyrobených počas daného obdobia. V závislosti od konkrétnej situácie účtovnej jednotky je možné vypočítavať priemer na periodickej báze alebo vždy pri prijatí ďalšej dodávky.

28 Obstarávacia cena zásob nemusí byť spätne získateľná v prípade ich poškodenia, celkového alebo čiastočného zastarania, alebo ak došlo k poklesu ich predajnej ceny. Obstarávacia cena zásob nemusí byť spätne získateľná ani vtedy, ak sa zvýšili odhadované náklady na dokončenie alebo odhadované náklady na uskutočnenie predaja. Prax znižovania hodnoty zásob pod úroveň nákladov na čistú realizovateľnú hodnotu je v súlade s tým, že aktíva by nemali byť zaúčtované v sumách vyšších, než aké sa očakávajú z realizácie ich predaja alebo použitia.

29 Zníženie hodnoty zásob na čistú realizovateľnú hodnotu sa obvykle vykonáva po jednotlivých položkách. Za určitých okolností však môže byť vhodné zoskupiť podobné alebo súvisiace položky. Môžu to byť napríklad položky zásob vzťahujúce sa na rovnaký produktový rad, ktoré majú podobný účel alebo konečné použitie a vyrábajú a predávajú sa v rovnakej zemepisnej oblasti a nemôžu byť prakticky ohodnotené oddelene od iných položiek daného produktového radu. Nie je vhodné znižovať hodnotu zásob na základe ich individuálnej klasifikácie, napríklad hotové výrobky alebo všetky zásoby v určitom prevádzkovom segmente.

30 Odhady čistej realizovateľnej hodnoty vychádzajú z najspoľahlivejších dôkazov, ktoré sú v čase odhadov k dispozícii, týkajúcich sa súm, ktoré sa očakávajú z realizácie zásob. Pri týchto odhadoch sa berú do úvahy pohyby v cenách alebo nákladoch, ktoré priamo súvisia s udalosťami po skončení daného obdobia v takom rozsahu, že takýmito udalosťami sa potvrdia podmienky existujúce ku koncu daného obdobia.

31 V odhadoch čistej realizovateľnej hodnoty sa zohľadňuje aj účel skladovaných zásob. Napríklad čistá realizovateľná hodnota určitého množstva zásob držaného na uspokojenie pevných predajných zmlúv alebo zákaziek na poskytnutie služby vychádza zo zmluvnej ceny. Ak sú tieto zmluvy o predaji na menšie množstvá, než sú skladové zásoby, pri určení čistej realizovateľnej hodnoty zvyšku sa vychádza z bežných predajných cien. Z pevných predajných zmlúv, ktoré presahujú množstvo držaných zásob, alebo z pevných kúpnych zmlúv, môže vyplynúť rezerva. Takýmito rezervami sa zaoberá štandard IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva.

32 Hodnota materiálu a iného tovaru skladovaného na použitie vo výrobe zásob sa neznižuje pod obstarávaciu cenu, ak sa očakáva, že hotové výrobky, ktorých súčasťou bude tento materiál, sa budú predávať za cenu rovnakú alebo vyššiu ako tieto náklady. Ak však zníženie ceny materiálov naznačuje, že náklady na hotové výrobky prevyšujú čistú realizovateľnú hodnotu, hodnota materiálov sa zníži na čistú realizovateľnú hodnotu. Za takýchto okolností môžu byť reprodukčné náklady materiálu tým najlepším dostupným ocenením ich čistej realizovateľnej hodnoty.

33 Čistá realizovateľná hodnota sa prehodnocuje vždy v každom nasledujúcom období. Ak prestanú existovať okolnosti, na základe ktorých sa predtým znížila hodnota zásob pod ich obstarávaciu cenu, alebo ak existujú jednoznačné dôkazy o zvýšení čistej realizovateľnej hodnoty v dôsledku zmenenej hospodárskej situácie, zníženie hodnoty sa zruší (t. j. výška zrušenia je ohraničená na výšku pôvodného zníženia hodnoty) tak, že nová účtovná hodnota sa rovná obstarávacej cene alebo revidovanej čistej realizovateľnej hodnote podľa toho, ktorá z nich je nižšia. To môže nastať napríklad vtedy, ak určitá položka zásob, ktorá je z dôvodu zníženia jej predajnej ceny zaúčtovaná v čistej realizovateľnej hodnote, je stále k dispozícii v nasledujúcom období a jej predajná cena sa zvýšila.

34   V prípade predaja zásob sa účtovná hodnota týchto zásob zaúčtuje ako náklad v období, v ktorom je zaúčtovaný príslušný výnos. Sumy všetkých znížení zásob na čistú realizovateľnú hodnotu a všetky straty zásob sa zaúčtujú ako náklad v období, v ktorom dochádza k danému zníženiu hodnoty či strate. Suma akéhokoľvek zrušenia zníženia hodnoty zásob na základe zvýšenia čistej realizovateľnej hodnoty sa vykazuje ako zníženie sumy zásob zaúčtovanej ako náklad v období, v ktorom sa zrušenie uskutočnilo.

35 Niektoré zásoby je možné alokovať k iným účtom aktív, napríklad zásoby použité ako súčasť nehnuteľností, strojov a zariadení zhotovených vlastnou činnosťou. Zásoby takto alokované k inému aktívu sa účtujú ako náklad počas doby použiteľnosti tohto aktíva.

36   V účtovnej závierke sa zverejňujú tieto informácie:

37 Informácie o účtovných hodnotách v rôznych klasifikáciách zásob a o rozsahu zmien v týchto aktívach sú užitočné pre používateľov účtovnej závierky. Obvyklými klasifikáciami zásob sú tovar, poddodávky, materiál, nedokončená výroba a hotové výrobky.

38 Hodnota zásob zaúčtovaných ako náklad počas obdobia, ktorá sa často označuje aj ako náklady na predaj, pozostáva z nákladov, ktoré boli predtým zahrnuté do ocenenia zásob, ktoré už boli predané, a nealokovaných výrobných režijných nákladov a mimoriadnych výrobných nákladov na zásoby. Okolnosti špecifické pre danú účtovnú jednotku môžu takisto znamenať, že treba zahrnúť iné sumy, ako sú napríklad distribučné náklady.

39 Niektoré účtovné jednotky používajú taký formát výsledku hospodárenia, ktorého výsledkom je zverejnenie súm bez obstarávacej ceny zásob zaúčtovanej ako náklad počas daného obdobia. V rámci tohto formátu prezentuje účtovná jednotka analýzu nákladov pomocou klasifikácie na základe povahy nákladov. V tomto prípade účtovná jednotka zverejňuje obstarávacie ceny vykázané ako náklady na suroviny a spotrebný materiál, mzdové náklady a ostatné náklady spolu so sumou čistej zmeny stavu zásob za dané obdobie.

40 Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie začínajúce sa pred 1. januárom 2005, túto skutočnosť zverejní.

40A [Vypúšťa sa.]

40B [Vypúšťa sa.]

40C Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa zmenila definícia reálnej hodnoty uvedená v odseku 6 a zmenil sa odsek 7. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

40D [Vypúšťa sa.]

40E Štandardom IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi, vydaným v máji 2014, sa zmenili odseky 2, 8, 29 a 37 a vypustil sa odsek 19. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 15.

40F Štandardom IFRS 9, vydaným v júli 2014, sa zmenil odsek 2 a vypustili sa odseky 40A, 40B a 40D. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 9.

40G Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 12. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16.

41 Týmto štandardom sa nahrádza štandard IAS 2 Zásoby (v znení revízie z roku 1993).

42 Týmto štandardom sa nahrádza interpretácia SIC-1 Konzistentnosť – rôzne oceňovacie vzorce pre zásoby.

1   Účtovná jednotka zostavuje výkaz o peňažných tokoch v súlade s požiadavkami tohto štandardu a prezentuje ho ako neoddeliteľnú súčasť svojej účtovnej závierky za každé obdobie, za ktoré sa účtovná závierka predkladá.

2 Týmto štandardom sa nahrádza štandard IAS 7 Výkaz zmien vo finančnej situácii, schválený v júli 1977.

3 Používatelia účtovnej závierky účtovnej jednotky sa zaujímajú o to, ako účtovná jednotka vytvára a používa peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty. Platí to bez ohľadu na povahu činností účtovnej jednotky a bez ohľadu na to, či je možné peňažné prostriedky vnímať ako produkt účtovnej jednotky, ako to môže byť v prípade finančnej inštitúcie. Účtovné jednotky potrebujú peňažné prostriedky v podstate z rovnakých dôvodov, hoci ich hlavné výnosové činnosti môžu byť rozdielne. Peňažné prostriedky potrebujú na uskutočňovanie svojich činností, splácanie svojich záväzkov a zabezpečovanie návratnosti prostriedkov svojim investorom. V tomto štandarde sa preto vyžaduje, aby všetky účtovné jednotky predkladali výkaz o peňažných tokoch.

4 Vo výkaze o peňažných tokoch, ak je použitý v spojení s ostatnými výkazmi účtovnej závierky, sa poskytujú informácie, ktoré umožňujú používateľom hodnotiť zmeny v čistých aktívach účtovnej jednotky, jej finančnú štruktúru (vrátane jej likvidity a solventnosti) a jej schopnosti ovplyvňovať výšku a načasovanie peňažných tokov, aby sa prispôsobili meniacim sa okolnostiam a príležitostiam. Informácie o peňažných tokoch sú užitočné na posúdenie schopnosti účtovnej jednotky vytvárať peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty a umožňujú používateľom vypracúvať modely na posudzovanie a porovnávanie súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov rôznych účtovných jednotiek. Zvyšuje sa tým takisto porovnateľnosť vykazovania prevádzkovej výkonnosti rôznych účtovných jednotiek, pretože sa tým eliminujú účinky používania rôznych postupov účtovania rovnakých transakcií a udalostí.

5 Informácie o minulých peňažných tokoch sa často používajú ako ukazovateľ sumy, načasovania a istoty budúcich peňažných tokov. Zároveň sú užitočné na overovanie presnosti minulých odhadov budúcich peňažných tokov a na preskúmanie vzťahu medzi ziskovosťou a čistým peňažným tokom a účinkom zmeny cien.

6  Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

7 Peňažné ekvivalenty má účtovná jednotka v držbe nie na investičné alebo iné účely, ale na uspokojovanie krátkodobých peňažných záväzkov. Aby investícia spĺňala podmienky peňažného ekvivalentu, musí byť ľahko zameniteľná za známu sumu peňažných prostriedkov a podliehať nepatrnému riziku zmeny hodnoty. Investícia preto obvykle spĺňa podmienky peňažného ekvivalentu len vtedy, ak má krátku dobu splatnosti, napríklad tri mesiace alebo menej, od dátumu obstarania. Investície do vlastného imania sú vylúčené z peňažných ekvivalentov, ak svojou podstatou nie sú peňažnými ekvivalentmi, napríklad v prípade prioritných akcií obstaraných krátko pred ich splatnosťou a so stanoveným dátumom splatnosti.

8 Pôžičky od bánk sa vo všeobecnosti považujú za finančnú činnosť. V niektorých krajinách však tvoria kontokorentné úvery, ktoré sú splatné na požiadanie, neoddeliteľnú súčasť riadenia likvidity účtovnej jednotky. Za týchto okolností sa kontokorentné úvery počítajú za súčasť peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov. Charakteristickou črtou takýchto vzťahov s bankou je, že zostatok na bankovom účte sa často pohybuje z plusu do mínusu.

9 Pohyby medzi položkami predstavujúcimi peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty sú z peňažných tokov vylúčené, pretože tieto zložky sú skôr súčasťou riadenia likvidity účtovnej jednotky než súčasťou jej prevádzkových, investičných a finančných činností. Riadenie likvidity zahŕňa investovanie prebytku peňažných prostriedkov do peňažných ekvivalentov.

10   Výkaz o peňažných tokoch podáva informácie o peňažných tokoch počas obdobia v členení na prevádzkové, investičné a finančné činnosti.

11 Účtovná jednotka prezentuje svoje peňažné toky z prevádzkových, investičných a finančných činností spôsobom, ktorý najlepšie vystihuje jej podnikanie. Klasifikácia podľa činností poskytuje informácie, ktoré umožňujú používateľom posúdiť vplyv týchto činností na finančnú situáciu účtovnej jednotky a na výšku jej peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov. Tieto informácie je možné využiť aj pri hodnotení vzťahov medzi týmito činnosťami.

12 Jedna transakcia môže obsahovať peňažné toky, ktoré sa klasifikujú rôznym spôsobom. Ak napríklad peňažná splátka úveru obsahuje úrok aj istinu, úroková časť môže byť klasifikovaná medzi prevádzkové činnosti a istina je klasifikovaná do finančnej činnosti.

13 Výška peňažných tokov plynúca z prevádzkových činností je kľúčovým ukazovateľom rozsahu, v akom prevádzkové činnosti účtovnej jednotky vytvorili dostatočné peňažné toky na splácanie úverov, udržiavanie prevádzkyschopnosti účtovnej jednotky, platenie dividend a uskutočňovanie nových investícií bez pomoci vonkajších zdrojov financovania. Informácie o historickom vývoji špecifických zložiek peňažných tokov z prevádzkových činností sú užitočné, v spojení s inými informáciami, pri predpokladaní budúcich peňažných tokov z prevádzkových činností.

14 Peňažné toky z prevádzkových činností sa v prvom rade odvodzujú z hlavných výnosových činností účtovnej jednotky. Preto vo všeobecnosti pochádzajú z transakcií a iných udalostí, ktoré ovplyvňujú určovanie výsledku hospodárenia. Príkladmi peňažných tokov z prevádzkových činností sú:

15 Účtovná jednotka môže mať v držbe cenné papiere a úvery určené na predaj alebo obchodovanie s nimi, pričom v tomto prípade sú podobné zásobám špeciálne nadobudnutým na ďalší predaj. Preto sa peňažné toky vznikajúce z kúpy a predaja cenných papierov určených na predaj alebo obchodovanie klasifikujú ako prevádzkové činnosti. Podobne peňažné preddavky a úvery poskytované finančnými inštitúciami sa obvykle klasifikujú ako prevádzkové činnosti, pretože sa vzťahujú na hlavnú výnosovú činnosť danej účtovnej jednotky.

16 Samostatné zverejňovanie peňažných tokov plynúcich z investičných činností je dôležité, pretože tieto peňažné toky predstavujú rozsah, v ktorom boli uskutočnené výdavky na zdroje zabezpečujúce tvorbu budúcich príjmov a peňažných tokov. Kritériá na klasifikáciu ako investičné činnosti spĺňajú iba tie výdavky, ktorých výsledkom je aktívum vykázané vo výkaze o finančnej situácii. Príkladmi peňažných tokov plynúcich z investičných činností sú:

17 Samostatné zverejňovanie peňažných tokov plynúcich z finančných činností je dôležité, pretože tieto informácie sú užitočné pri predpokladaní nárokov týkajúcich sa budúcich peňažných tokov osobami, ktoré poskytujú účtovnej jednotke kapitál. Príkladmi peňažných tokov plynúcich z finančných činností sú:

18   Účtovná jednotka vykazuje peňažné toky s prevádzkových činností použitím buď:

19 Účtovným jednotkám sa odporúča vykazovať peňažné toky z prevádzkových činností priamou metódou. Priama metóda poskytuje informácie, ktoré môžu byť užitočné pri odhadovaní budúcich peňažných tokov a ktoré nie sú k dispozícii pri použití nepriamej metódy. Pri priamej metóde je možné získať informácie o hlavných triedach hrubých peňažných príjmov a hrubých peňažných výdavkov buď:

20 Na základe nepriamej metódy sa čistý peňažný tok z prevádzkovej činnosti stanovuje úpravou výsledku hospodárenia o účinky:

21   Účtovná jednotka vykazuje oddelene hlavné triedy hrubých peňažných príjmov a hrubých peňažných výdavkov, ktoré vyplývajú z investičných a finančných činností, okrem peňažných tokov opísaných v odsekoch 22 a 24, ktoré sa vykazujú na čistom základe.

22   Peňažné toky vznikajúce z nasledujúcich prevádzkových, investičných alebo finančných činností sa môžu vykazovať na čistom základe:

23 Príkladmi príjmov a výdavkov opísaných v odseku 22 písm. a) sú:

23A Príkladmi peňažných príjmov a výdavkov uvedených v odseku 22 písm. b) sú preddavky a splátky:

24   Peňažné toky vznikajúce z každej z nasledujúcich činností finančnej inštitúcie sa môžu vykazovať na čistom základe:

25   Peňažné toky vyplývajúce z transakcií v cudzej mene sa zaznamenajú vo funkčnej mene účtovnej jednotky, pričom na sumu v cudzej mene sa uplatní výmenný kurz medzi funkčnou menou a cudzou menou k dátumu peňažného toku.

26   Peňažné toky zahraničnej dcérskej spoločnosti sa prepočítavajú výmennými kurzami medzi funkčnou menou a cudzou menou k dátumu peňažných tokov.

27 Peňažné toky vyjadrené v cudzej mene sa vykazujú spôsobom zodpovedajúcim štandardu IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien. Povoľuje sa v ňom použitie výmenného kurzu, ktorý sa približuje k skutočnému kurzu. Napríklad na zaúčtovanie transakcií v cudzej mene alebo na prepočet peňažných tokov zahraničnej dcérskej spoločnosti sa môže použiť výmenný kurz stanovený ako vážený priemer za určité obdobie. Pri prepočítavaní peňažných tokov zahraničnej dcérskej spoločnosti sa však v štandarde IAS 21 nepovoľuje použitie výmenného kurzu platného ku koncu obdobia vykazovania.

28 Nerealizované zisky a straty vznikajúce zo zmien vo výmenných kurzoch cudzích mien nie sú peňažnými tokmi. Vplyv zmien výmenných kurzov na peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty držané alebo splatné v cudzej mene sa však uvádza vo výkaze o peňažných tokoch, aby sa zosúhlasili peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty na začiatku a na konci daného obdobia. Táto suma sa prezentuje oddelene od peňažných tokov z prevádzkových, investičných a finančných činností a zahŕňa rozdiely, ak nejaké existujú, ktoré by sa boli vyskytli, keby sa tieto peňažné toky vykázali vo výmenných kurzoch ku koncu daného obdobia.

29  [Vypúšťa sa.]

30 [Vypúšťa sa.]

31   Peňažné toky z prijatých a zaplatených úrokov a dividend sa zverejňujú samostatne. Každý takýto peňažný tok sa počas jednotlivých období klasifikuje konzistentným spôsobom buď v rámci prevádzkových, investičných alebo finančných činností.

32 Celková suma úroku zaplateného počas obdobia sa zverejňuje vo výkaze o peňažných tokoch bez ohľadu na to, či bola zaúčtovaná ako náklad vo výsledku hospodárenia alebo kapitalizovaná v súlade so štandardom IAS 23 Náklady na prijaté úvery a pôžičky.

33 Vo finančných inštitúciách sa zaplatený úrok, prijatý úrok a prijaté dividendy obvykle klasifikujú ako prevádzkové peňažné toky. V prípade iných účtovných jednotiek však neexistuje konsenzus o spôsobe klasifikácie týchto peňažných tokov. Zaplatené úroky, prijaté úroky a prijaté dividendy možno klasifikovať ako prevádzkové peňažné toky, pretože sa podieľajú na určovaní výsledku hospodárenia. Zaplatené úroky, prijaté úroky a prijaté dividendy možno alternatívne klasifikovať ako finančné peňažné toky, resp. investičné peňažné toky, pretože predstavujú náklady na získanie finančných zdrojov alebo výnosnosť investícií.

34 Vyplatené dividendy možno klasifikovať ako finančný peňažný tok, pretože sú nákladom na získanie finančných zdrojov. Vyplatené dividendy možno alternatívne klasifikovať ako súčasť peňažných tokov z prevádzkových činností, aby sa používateľom ľahšie určovala schopnosť účtovnej jednotky vyplácať dividendy z prevádzkových peňažných tokov.

35   Peňažné toky plynúce z daní z príjmov sa zverejňujú samostatne a klasifikujú sa ako peňažné toky z prevádzkových činností, pokiaľ nie je možné ich špecificky začleniť do finančných a investičných činností.

36 Dane z príjmov vyplývajú z transakcií, v dôsledku ktorých vznikajú peňažné toky, ktoré sa vo výkaze o peňažných tokoch klasifikujú ako prevádzkové, investičné alebo finančné činnosti. Zatiaľ čo daňové náklady sa môžu dať pri investičných alebo finančných činnostiach ľahko identifikovať, peňažné toky súvisiace s daňami je často nevykonateľné rozlíšiť a môžu vzniknúť v inom období než peňažné toky z podkladovej transakcie. Zaplatené dane sa preto obvykle klasifikujú ako peňažné toky z prevádzkových činností. Ak je však možné identifikovať daňové peňažné toky súvisiace s jednotlivou transakciou, v dôsledku ktorej vznikajú peňažné toky, ktoré sa klasifikujú v rámci investičných alebo finančných činností, daňový peňažný tok sa podľa konkrétneho prípadu klasifikuje ako investičná alebo finančná činnosť. Ak sú daňové peňažné toky alokované do viacerých tried činností, zverejňuje sa celková suma zaplatených daní.

37 Pri účtovaní investície do pridruženého podniku, spoločného podniku alebo dcérskej spoločnosti, ktorá sa účtuje metódou vlastného imania alebo nákladovou metódou, investor obmedzuje svoje vykazovanie vo výkaze o peňažných tokoch na peňažné toky medzi sebou a subjektom, do ktorého sa investuje, napríklad na dividendy a preddavky.

38 Účtovná jednotka, ktorá vykazuje svoj podiel v pridruženom podniku alebo spoločnom podniku pomocou metódy vlastného imania, zahŕňa do svojho výkazu o peňažných tokoch peňažné toky súvisiace s jej investíciami do pridruženého podniku alebo spoločného podniku a so zreteľom na prerozdelenia a ostatné platby či príjmy medzi ňou a pridruženým podnikom alebo spoločným podnikom.

39   Súhrnné peňažné toky vznikajúce z dosiahnutého alebo zo strateného ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek sa prezentujú oddelene a klasifikujú sa ako investičné činnosti.

40   Účtovná jednotka súhrnne zverejňuje, v súvislosti s dosiahnutím a stratou ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek počas obdobia, všetky tieto údaje:

40A Investičná spoločnosť, ako je vymedzená v štandarde IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka, nemusí uplatňovať odsek 40 písm. c) alebo odsek 40 písm. d) na investíciu do dcérskej spoločnosti, ktorá musí byť oceňovaná reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia.

41 Oddelené prezentovanie účinkov peňažných tokov, spôsobených dosiahnutím alebo stratou ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek, ako samostatných riadkových položiek spolu so samostatným zverejňovaním súm nadobudnutých alebo vyradených aktív a záväzkov pomáha odlíšiť tieto peňažné toky od peňažných tokov vznikajúcich z ostatných prevádzkových, investičných a finančných činností. Účinky peňažných tokov spôsobených stratou ovládania sa neodpočítavajú od peňažných tokov z dosiahnutia ovládania.

42 Súhrnná suma peňažných prostriedkov, ktorá bola zaplatená alebo prijatá ako protihodnota za dosiahnutie alebo stratu ovládania dcérskych spoločností alebo iných podnikateľských jednotiek, sa vykazuje vo výkaze o peňažných tokoch po odpočítaní peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov nadobudnutých alebo vyradených v rámci takýchto transakcií, udalostí alebo zmien v okolnostiach.

42A Peňažné toky vznikajúce zo zmien vo vlastníckych podieloch v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania, sa klasifikujú ako peňažné toky z finančných činností, pokiaľ nie je dcérska spoločnosť v držbe investičnej spoločnosti, ako je vymedzená v štandarde IFRS 10, a pokiaľ nemusí byť oceňovaná reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia.

42B Zmeny vo vlastníckych podieloch v dcérskej spoločnosti, ktoré nemajú za následok stratu ovládania, ako napríklad následný nákup alebo predaj nástrojov vlastného imania dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, sa účtujú ako transakcie vo vlastnom imaní (pozri štandard IFRS 10, pokiaľ dcérska spoločnosť nie je v držbe investičnej spoločnosti a nemusí byť oceňovaná reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia). V súlade s tým sa výsledné peňažné toky klasifikujú rovnakým spôsobom ako iné transakcie s vlastníkmi opísané v odseku 17.

43   Investičné a finančné transakcie, ktoré si nevyžadujú použitie peňažných prostriedkov alebo peňažných ekvivalentov, sa do výkazu o peňažných tokoch nezahŕňajú. Takéto transakcie sa zverejňujú na inom mieste účtovnej závierky spôsobom, ktorý poskytuje všetky relevantné informácie o týchto investičných a finančných činnostiach.

44 Mnohé investičné a finančné činnosti nemajú priamy vplyv na súčasné peňažné toky, hoci ovplyvňujú kapitálovú a majetkovú štruktúru účtovnej jednotky. Vylúčenie bezhotovostných transakcií z výkazu o peňažných tokoch je v súlade s cieľom výkazu o peňažných tokoch, keďže tieto položky v bežnom období nezahŕňajú peňažné toky. Príkladmi bezhotovostných transakcií sú:

44A   Účtovná jednotka zverejňuje informácie, ktoré používateľom účtovnej závierky umožňujú vyhodnotiť zmeny záväzkov vyplývajúcich z finančných činností vrátane zmien vyplývajúcich z peňažných tokov a nepeňažné zmeny.

44B V rozsahu potrebnom na splnenie požiadavky odseku 44A účtovná jednotka zverejňuje tieto zmeny záväzkov vyplývajúcich z finančných činností:

44C Záväzky vyplývajúce z finančných činností sú záväzky, pri ktorých peňažné toky boli – alebo budúce peňažné toky budú – klasifikované vo výkaze o peňažných tokoch ako peňažné toky z finančných činností. Požiadavka na zverejňovanie uvedená v odseku 44A sa okrem toho uplatňuje aj na zmeny finančných aktív (napríklad aktív, ktorými sa zabezpečujú záväzky vyplývajúce z finančných činností), ak peňažné toky z uvedených finančných aktív boli – alebo budúce peňažné toky budú – zahrnuté do peňažných tokov z finančných činností.

44D Jedným zo spôsobov, ako splniť požiadavku na zverejňovanie uvedenú v odseku 44A, je zosúhlasenie začiatočných a konečných zostatkov vo výkaze o finančnej situácii pri záväzkoch vyplývajúcich z finančných činností vrátane zmien identifikovaných podľa odseku 44B. Ak účtovná jednotka zverejní takéto zosúhlasenie, poskytne dostatočné informácie, ktoré používateľom účtovnej závierky umožnia prepojiť položky zahrnuté do zosúhlasenia s výkazom o finančnej situácii a výkazom o peňažných tokoch.

44E Ak účtovná jednotka zverejní informácie vyžadované podľa odseku 44A v kombinácii so zverejnením zmien iných aktív a záväzkov, zmeny záväzkov vyplývajúcich z finančných činností zverejňuje oddelene od zmien uvedených iných aktív a záväzkov.

44F   Účtovná jednotka zverejňuje informácie o svojich dohodách o financovaní dodávateľov (ako je opísané v odseku 44G), ktoré používateľom účtovnej závierky umožňujú posúdiť účinky týchto dohôd na záväzky a peňažné toky účtovnej jednotky a na expozíciu účtovnej jednotky voči riziku likvidity.

44G Dohody o financovaní dodávateľov sú príznačné tým, že jeden alebo viacerí poskytovatelia finančných prostriedkov ponúknu, že uhradia sumy, ktoré účtovná jednotka dlhuje svojim dodávateľom, a že účtovná jednotka súhlasí s tým, že príslušnú sumu uhradí v súlade s podmienkami daných dohôd k rovnakému alebo neskoršiemu dátumu, ako je dátum zaplatenia dlžnej sumy dodávateľom. Tieto dohody poskytujú účtovnej jednotke predĺženú platobnú lehotu, resp. dodávateľom účtovnej jednotky možnosť predčasnej platby v porovnaní s príslušným dátumom splatnosti faktúry. Dohody o financovaní dodávateľov sa často označujú ako dohody o financovaní dodávateľského reťazca, o financovaní splatných záväzkov alebo o reverznom faktoringu. Dohody, ktoré pre účtovnú jednotku predstavujú výlučne zvýšenie kreditnej kvality (napríklad finančné záruky vrátane akreditívov používaných ako záruky) alebo ktoré sú pre účtovnú jednotku nástrojmi používanými na priame vysporiadanie dlžných súm (napríklad kreditné karty) s dodávateľom, nie sú dohodami o financovaní dodávateľov.

44H V snahe splniť ciele uvedené v odseku 44F účtovná jednotka zverejňuje za svoje dohody o financovaní dodávateľov v súhrne tieto položky:

45   Účtovná jednotka zverejňuje súčasti peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov a prezentuje zosúhlasenie medzi sumami vo výkaze o peňažných tokoch a ekvivalentnými položkami vykazovanými vo výkaze o finančnej situácii.

46 Vzhľadom na rozmanitosť praktík riadenia likvidity a opatrení v bankovníctve po celom svete a s cieľom dosiahnuť súlad so štandardom IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky účtovná jednotka zverejňuje politiku, ktorú uplatňuje pri určovaní štruktúry peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.

47 Účinok každej zmeny v politike určovania súčastí peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov, napríklad zmena v klasifikácii finančných nástrojov, predtým považovaných za súčasť investičného portfólia účtovnej jednotky, sa vykazuje v súlade so štandardom IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

48   Účtovná jednotka zverejňuje, spoločne s komentárom manažmentu, sumu významných zostatkov peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov, ktoré má účtovná jednotka v držbe a ktoré nie sú k dispozícii na použitie v skupine.

49 Existujú rôzne okolnosti, za ktorých nie sú zostatky peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov držané účtovnou jednotkou k dispozícii na použitie v skupine. Príklady zahŕňajú zostatky peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov držané dcérskou spoločnosťou, ktorá pôsobí v krajine, kde sa uplatňujú devízové alebo iné právne obmedzenia, keď tieto zostatky nie sú k dispozícii na bežné použitie v materskej spoločnosti alebo v iných dcérskych spoločnostiach.

50 Na porozumenie finančnej situácie a likvidity účtovnej jednotky môžu byť pre používateľov dôležité dodatočné informácie. Odporúča sa zverejňovanie takýchto informácií spolu s komentárom manažmentu, pričom takéto informácie môžu zahŕňať:

51 Osobitné zverejňovanie peňažných tokov, ktoré predstavujú zvýšenie prevádzkovej kapacity, a peňažných tokov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie prevádzkovej kapacity, je užitočné preto, lebo používateľovi umožní určiť, či účtovná jednotka dostatočne investuje do údržby svojej prevádzkovej kapacity. Účtovná jednotka, ktorá dostatočne neinvestuje do údržby svojej prevádzkovej kapacity, môže v záujme dosiahnutia bežnej likvidity a rozdelenia prostriedkov vlastníkom ohrozovať svoju budúcu ziskovosť.

52 Zverejnenie segmentových peňažných tokov umožňuje používateľom lepšie pochopiť vzťah medzi peňažnými tokmi podnikateľskej činnosti ako celku a jej súčasťami a dostupnosťou a variabilitou segmentových peňažných tokov.

53 Tento štandard nadobúda účinnosť pre účtovné závierky zostavené za obdobia začínajúce sa 1. januára 1994 alebo neskôr.

54 Štandardom IAS 27 (v znení zmien z roku 2008) sa zmenili odseky 39 až 42 a doplnili odseky 42A a 42B. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní štandard IAS 27 (zmenený v roku 2008) na skoršie obdobie, uvedené zmeny sa uplatňujú na toto skoršie obdobie. Zmeny sa uplatňujú retrospektívne.

55 Odsek 14 bol zmenený dokumentom Vylepšenia IFRS vydaným v máji 2008. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní a uplatňuje odsek 68A štandardu IAS 16.

56 Odsek 16 bol zmenený dokumentom Vylepšenia IFRS vydaným v apríli 2009. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2010 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

57 Štandardmi IFRS 10 a IFRS 11 Spoločné dohody, vydanými v máji 2011, sa zmenili odseky 37, 38 a 42B a vypustil sa odsek 50 písm. b). Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardov IFRS 10 a IFRS 11.

58 Dokumentom Investičné spoločnosti (zmeny štandardov IFRS 10, IFRS 12 a IAS 27), vydaným v októbri 2012, sa zmenili odseky 42A a 42B a doplnil sa odsek 40A. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2014 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie dokumentu Investičné spoločnosti je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny skôr, uplatňuje zároveň aj všetky zmeny zahrnuté v dokumente Investičné spoločnosti.

59 Štandardom IFRS 16 Lízingy, vydaným v januári 2016, sa zmenili odseky 17 a 44. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 16.

60 Dokumentom Iniciatíva týkajúca sa zverejňovania (zmeny štandardu IAS 7), vydaným v januári 2016, sa doplnili odseky 44A až 44E. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2017 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Keď účtovná jednotka po prvýkrát použije uvedené zmeny, nemusí poskytnúť porovnávacie informácie za predchádzajúce obdobia.

61 Štandardom IFRS 17 Poistné zmluvy, vydaným v máji 2017, sa zmenil odsek 14. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 17.

62 Dokumentom Dohody o financovaní dodávateľov, vydaným v máji 2023, sa doplnili odseky 44F až 44H. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia vykazovania, ktoré sa začínajú 1. januára 2024 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

63 Pri uplatňovaní dokumentu Dohody o financovaní dodávateľov sa od účtovnej jednotky nevyžaduje, aby zverejňovala:

1 Cieľom tohto štandardu je stanoviť kritériá výberu a zmien v účtovnej politike vrátane postupov účtovania a zverejňovania zmien v účtovnej politike, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb. Tento štandard má za cieľ zvýšiť relevantnosť a spoľahlivosť účtovnej závierky účtovnej jednotky, ako aj vzájomnú porovnateľnosť účtovných závierok účtovnej jednotky za rôzne obdobia a porovnateľnosť s účtovnými závierkami iných účtovných jednotiek.

2 Požiadavky na zverejnenia v súvislosti s účtovnými politikami, s výnimkou zverejnení zmien v účtovných politikách, sú stanovené v štandarde IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky.

3  Tento štandard sa vzťahuje na výber a uplatňovanie účtovnej politiky, ako aj na účtovanie zmien účtovnej politiky, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb predchádzajúcich období.

4 Daňové účinky opráv chýb predchádzajúcich období a vykonaných retrospektívnych úprav na základe zmien v účtovných politikách sa účtujú a zverejňujú v súlade so štandardom IAS 12 Dane z príjmov.

5   Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

6 [Vypúšťa sa.]

7   Ak sa na určitú transakciu, inú udalosť alebo podmienku konkrétne vzťahujú ustanovenia niektorého štandardu IFRS, pri určovaní účtovnej politiky alebo politík, ktoré sa uplatňujú na danú položku, sa vychádza z daného štandardu IFRS.

8 V štandardoch IFRS sa stanovujú účtovné politiky, ktoré podľa názoru Rady IASB povedú k tomu, aby účtovná závierka obsahovala relevantné a spoľahlivé informácie o transakciách, iných udalostiach a podmienkach, ktoré sa na ne uplatňujú. Uplatňovanie týchto účtovných politík sa nevyžaduje vtedy, ak účinok uplatnenia nie je významný. Za nevhodné sa však považuje robiť alebo nechávať neopravené nevýznamné odchýlky od požiadaviek štandardov IFRS s cieľom dosiahnuť určitý spôsob prezentácie finančnej situácie, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokov účtovnej jednotky.

9 K štandardom IFRS je pripojený návod, ktorého cieľom je pomôcť účtovným jednotkám pri uplatňovaní ich požiadaviek. V každom takomto návode sa stanovuje, či je neoddeliteľnou súčasťou štandardov IFRS. Návod, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou štandardov IFRS, je povinný. Návod, ktorý nie je neoddeliteľnou súčasťou štandardov IFRS, neobsahuje požiadavky týkajúce sa účtovnej závierky.

10  Ak sa na konkrétnu transakciu, inú udalosť alebo podmienku nevzťahuje žiadny štandard IFRS, je povinnosťou manažmentu na základe vlastného úsudku vypracovať a uplatňovať takú účtovnú politiku, ktorej výsledkom sú informácie, ktoré:

11   Pri posudzovaní v zmysle odseku 10 sa manažment odvoláva na použiteľnosť nasledujúcich zdrojov a zvažuje ich, a to v zostupnom poradí:

12   Pri posudzovaní v zmysle odseku 10 môže manažment zohľadniť aj aktuálne vyhlásenia iných orgánov zodpovedných za tvorbu štandardov, ktoré uplatňujú podobný koncepčný rámec pri vývoji účtovných štandardov, inú literatúru v oblasti účtovníctva a uznávané postupy daného odvetvia do tej miery, aby neboli v rozpore so zdrojmi uvedenými v odseku 11.

13   Účtovná jednotka svoju účtovnú politiku vyberá a uplatňuje konzistentne na podobné transakcie, iné udalosti a podmienky, ak sa v niektorom štandarde IFRS výslovne nevyžaduje alebo nepovoľuje kategorizácia položiek, pre ktoré môže byť vhodnejšia iná účtovná politika. Ak sa v určitom štandarde IFRS takáto kategorizácia vyžaduje alebo povoľuje, pre každú kategóriu sa vhodná účtovná politika určuje a uplatňuje konzistentným spôsobom.

14   Účtovná jednotka zmení svoju účtovnú politiku len vtedy, ak:

15 Používatelia účtovnej závierky musia mať možnosť porovnávať účtovné závierky účtovnej jednotky v čase, aby dokázali identifikovať trendy v oblasti jej finančnej situácie, finančnej výkonnosti a peňažných tokov. Z tohto dôvodu sa tak v rámci každého obdobia, ako aj medzi jednotlivými obdobiami uplatňuje rovnaká účtovná politika s výnimkou prípadov, keď zmena účtovnej politiky spĺňa niektoré z kritérií uvedených v odseku 14.

16   Za zmeny v účtovných politikách sa nepovažujú:

17  Prvotné uplatnenie určitej politiky pri preceňovaní aktív v súlade so štandardom IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia alebo štandardom IAS 38 Nehmotný majetok sa nepovažuje za zmenu účtovnej politiky v zmysle tohto štandardu, ale posudzuje sa ako precenenie v zmysle štandardu IAS 16 alebo štandardu IAS 38.

18 Na zmenu účtovnej politiky v zmysle odseku 17 sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 19 až 31.

19   V zmysle odseku 23:

20 Skoršie uplatnenie určitého štandardu IFRS sa na účely tohto štandardu nepovažuje za dobrovoľnú zmenu účtovnej politiky.

21 Ak sa na danú transakciu, inú udalosť alebo podmienku konkrétne nevzťahuje žiadny štandard IFRS, môže manažment v súlade s odsekom 12 uplatniť účtovnú politiku vychádzajúcu z aktuálnych vyhlásení iných orgánov zodpovedných za tvorbu štandardov, ktoré pri vývoji účtovných štandardov uplatňujú podobný koncepčný rámec. Ak sa na základe zmeny takéhoto vyhlásenia účtovná jednotka rozhodne zmeniť svoju účtovnú politiku, uvedená zmena sa účtuje a zverejňuje ako dobrovoľná zmena účtovnej politiky.

22   V zmysle odseku 23 je účtovná jednotka pri retrospektívnom uplatnení zmeny účtovnej politiky v súlade s odsekom 19 písm. a) alebo b) povinná upraviť počiatočný stav každej položky vlastného imania, ktorej sa táto zmena týka, za najskoršie predchádzajúce prezentované obdobie, ako aj iné porovnávacie sumy zverejnené za každé predchádzajúce prezentované obdobie, ako keby sa táto nová účtovná politika uplatňovala po celý čas.

23  Ak sa v zmysle odseku 19 písm. a) alebo b) vyžaduje retrospektívne uplatnenie, zmena účtovnej politiky sa uplatňuje retrospektívne s výnimkou prípadov, ak je nevykonateľné určiť buď účinky špecifické pre dané obdobie alebo kumulatívny účinok tejto zmeny.

24  Ak je nevykonateľné určiť účinky zmeny účtovnej politiky špecifické pre dané obdobie na porovnávacie informácie za jedno alebo viacero prezentovaných predchádzajúcich období, uplatňuje účtovná jednotka novú účtovnú politiku na účtovné hodnoty aktív a záväzkov k začiatku najskoršieho obdobia, v ktorom je možné retrospektívne uplatnenie, čo môže byť aj bežné obdobie, a ďalej vykoná za toto obdobie zodpovedajúcu úpravu počiatočného stavu všetkých položiek vlastného imania, ktorých sa táto zmena týka.

25   Ak je nevykonateľné určiť kumulatívny účinok uplatnenia novej účtovnej politiky na všetky predchádzajúce obdobia k začiatku bežného obdobia, vykonáva účtovná jednotka úpravy porovnávacích informácií tak, aby bolo možné uplatniť novú účtovnú politiku prospektívne od čo najskoršieho možného dátumu.

26 Ak účtovná jednotka retrospektívne uplatňuje novú účtovnú politiku, táto nová účtovná politika sa uplatňuje na porovnávacie informácie za predchádzajúce obdobia od čo najskoršieho možného obdobia. Retrospektívne uplatnenie na predchádzajúce obdobie je nevykonateľné, ak sa nedá určiť kumulatívny účinok na sumy v počiatočnom a konečnom výkaze o finančnej situácii za toto obdobie. Suma výslednej úpravy za obdobia pred obdobiami prezentovanými v účtovnej závierke sa zachytí v počiatočnom stave všetkých zložiek vlastného imania, ktorých sa zmena týka, za najskoršie predchádzajúce prezentované obdobie. Zvyčajne sa takto upravuje nerozdelený zisk. Možno však upravovať aj iné zložky vlastného imania (napríklad vtedy, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie súladu s určitým štandardom IFRS). K čo najskoršiemu možnému dátumu sa upravia aj všetky ostatné informácie o predchádzajúcich obdobiach, napríklad historické súhrny finančných údajov.

27 Ak je retrospektívne uplatnenie novej účtovnej politiky nevykonateľné z dôvodu, že nie je možné určiť kumulatívny účinok jej uplatnenia na všetky predchádzajúce obdobia, účtovná jednotka túto novú účtovnú politiku uplatňuje v súlade s odsekom 25 prospektívne od začiatku čo najskoršieho možného obdobia. To znamená, že kumulatívna úprava sa neuplatní na tú časť aktív, záväzkov a vlastného imania, ktorá vznikla pred týmto dátumom. Zmena účtovnej politiky je povolená aj vtedy, keď je nevykonateľné uplatňovať danú politiku prospektívne na žiadne predchádzajúce obdobie. Odseky 50 až 53 obsahujú návod týkajúci sa situácií, v ktorých je nevykonateľné uplatniť novú účtovnú politiku na jedno alebo viac predchádzajúcich období.

28   Ak má prvotné uplatnenie štandardu IFRS účinok v bežnom období alebo v niektorom z predchádzajúcich období, alebo ak by malo takýto účinok, no je nevykonateľné určiť sumu príslušnej úpravy, alebo ak by mohlo mať účinok na budúce obdobia, účtovná jednotka zverejňuje:

29  Ak má dobrovoľná zmena účtovnej politiky účinok v bežnom období alebo v niektorom z predchádzajúcich období, alebo ak by mala takýto účinok, no je nevykonateľné určiť sumu príslušnej úpravy, alebo ak by mohla mať účinok na budúce obdobia, účtovná jednotka zverejňuje:

30   Ak účtovná jednotka neuplatnila nový štandard IFRS, ktorý už bol vydaný, ale zatiaľ nenadobudol účinnosť, účtovná jednotka zverejňuje:

31 V rámci plnenia ustanovení odseku 30 účtovná jednotka zvažuje aj zverejnenie:

32 Účtovná politika si môže vyžadovať, aby sa položky v účtovnej závierke oceňovali spôsobom, ktorý zahŕňa neistotu pri oceňovaní – to znamená, že účtovná politika si môže vyžadovať, aby sa takéto položky oceňovali v peňažných sumách, ktoré sa nedajú pozorovať priamo, a namiesto toho sa musia odhadnúť. V takom prípade účtovná jednotka vypracuje na dosiahnutie cieľa stanoveného v účtovnej politike účtovný odhad. Vypracovanie účtovných odhadov zahŕňa použitie úsudkov alebo predpokladov založených na najnovších dostupných a spoľahlivých informáciách. Medzi príklady účtovných odhadov patria:

32A Účtovná jednotka používa na vypracovanie účtovného odhadu techniky oceňovania a vstupy. Techniky oceňovania zahŕňajú techniky odhadovania (napríklad techniky používané na oceňovanie opravnej položky na stratu pri očakávaných úverových stratách pri uplatňovaní štandardu IFRS 9) a techniky oceňovania (napríklad techniky používané na oceňovanie aktíva alebo záväzku reálnou hodnotou pri uplatňovaní štandardu IFRS 13).

32B Pojem „odhad“ v štandardoch IFRS niekedy odkazuje na odhad, ktorý nie je účtovným odhadom, ako je vymedzený v tomto štandarde. Niekedy ide napríklad o vstup, ktorý sa používa pri vypracúvaní účtovných odhadov.

33 Používanie primeraných odhadov je podstatnou súčasťou zostavovania účtovnej závierky a neznižuje sa ním jej spoľahlivosť.

34 Účtovná jednotka možno bude potrebovať účtovný odhad zmeniť, ak dôjde k zmenám okolností, z ktorých účtovný odhad vychádzal, alebo v dôsledku nových informácií, nového vývoja alebo nadobudnutia ďalších skúseností. Zmena účtovného odhadu sa vzhľadom na svoju podstatu nevzťahuje na predchádzajúce obdobia a nepredstavuje opravu chyby.

34A Účinky zmeny vstupu alebo zmeny techniky oceňovania na účtovný odhad sú zmeny v účtovných odhadoch za predpokladu, že nie sú výsledkom opravy chýb za predchádzajúce obdobie.

35 Zmena použitého oceňovacieho základu je zmenou účtovnej politiky, a teda nie zmenou účtovného odhadu. Ak je odlíšenie zmeny účtovnej politiky od zmeny účtovného odhadu problematické, daná zmena sa považuje za zmenu účtovného odhadu.

36   Účinok zmeny účtovného odhadu – s výnimkou zmeny, na ktorú sa vzťahuje odsek 37 – sa vykazuje prospektívne tak, že sa zahrnie do výsledku hospodárenia za:

37   Ak sú dôsledkom zmeny v účtovnom odhade zmeny v aktívach a záväzkoch, alebo ak sa táto zmena vzťahuje na určitú položku vlastného imania, vykazuje sa úpravou účtovnej hodnoty príslušného aktíva, záväzku alebo vlastného imania v období, v ktorom k zmene došlo.

38 Prospektívne vykazovanie účinku zmeny v účtovnom odhade znamená, že sa daná zmena uplatňuje na transakcie, iné udalosti a podmienky počnúc dátumom tejto zmeny v odhade. Zmena v účtovnom odhade môže ovplyvniť iba výsledok hospodárenia za bežné obdobie, alebo výsledok hospodárenia za bežné obdobie i budúce obdobia. Napríklad zmena opravnej položky na stratu pri očakávaných úverových stratách ovplyvňuje len výsledok hospodárenia za bežné obdobie, a preto sa vykazuje v bežnom období. Zmena odhadovanej doby použiteľnosti alebo predpokladaného režimu spotreby budúcich ekonomických úžitkov z odpisovateľného majetku však ovplyvňuje odpisové náklady v bežnom aj v každom budúcom období počas zostávajúcej doby použiteľnosti daného aktíva. V oboch prípadoch sa vplyv zmeny súvisiaci s bežným obdobím vykazuje ako výnos alebo náklad v bežnom období. Prípadný vplyv na budúce obdobia sa vykazuje ako výnos alebo náklad v týchto budúcich obdobiach.

39   Ak má zmena v účtovnom odhade účinok v bežnom období, alebo ak sa očakáva jej účinok v budúcich obdobiach, účtovná jednotka zverejňuje povahu tejto zmeny a jej výšku, s výnimkou zverejnenia takých účinkov na budúce obdobia, ktoré je nevykonateľné odhadnúť.

40 Ak výška účinku v budúcich obdobiach nie je zverejnená, lebo jej výšku je nevykonateľné odhadnúť, účtovná jednotka túto skutočnosť zverejní.

41 K chybám môže dochádzať pri vykazovaní, oceňovaní, prezentácii alebo zverejňovaní prvkov účtovnej závierky. Účtovná závierka nie je v súlade so štandardmi IFRS, ak obsahuje buď významné chyby alebo nevýznamné chyby urobené úmyselne s cieľom dosiahnuť určitý spôsob prezentácie finančnej situácie, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokov účtovnej jednotky. Potenciálne chyby bežného obdobia zistené v tomto období sa opravia pred tým, ako sa účtovná závierka schváli na zverejnenie. Občas sa však môže stať, že k zisteniu významných chýb dôjde až v nasledujúcom období, pričom v takom prípade sú chyby predchádzajúceho obdobia opravené v porovnávacích informáciách, ktoré sú prezentované v účtovnej závierke za nasledujúce obdobie (pozri odseky 42 až 47).

42   V zmysle odseku 43 vykonáva účtovná jednotka opravu významných chýb predchádzajúceho obdobia v prvej účtovnej závierke schválenej na zverejnenie po zistení týchto chýb, a to:

43  Chyba predchádzajúceho obdobia sa opravuje spätným prehodnotením s výnimkou prípadov, ak je nevykonateľné určiť buď účinky špecifické pre dané obdobie alebo kumulatívny účinok chyby.

44  Ak je nevykonateľné určiť účinky chyby špecifické pre dané obdobie na porovnávacie informácie za jedno alebo viacero predchádzajúcich prezentovaných období, účtovná jednotka prehodnotí počiatočný stav aktív, záväzkov a vlastného imania za najskoršie obdobie, za ktoré možno vykonať spätné prehodnotenie (pričom môže ísť aj o bežné obdobie).

45   Ak je nevykonateľné určiť k začiatku bežného obdobia kumulatívny účinok danej chyby na všetky predchádzajúce obdobia, účtovná jednotka prehodnotí porovnávacie informácie na účely opravy chyby prospektívne od čo najskoršieho možného dátumu.

46 Oprava chyby predchádzajúceho obdobia sa nezahŕňa do výsledku hospodárenia za obdobie, v ktorom bola zistená. Akékoľvek prezentované informácie o predchádzajúcich obdobiach vrátane prípadných historických súhrnov finančných údajov sa prehodnotia od čo najskoršieho možného obdobia.

47 Ak je nevykonateľné určiť výšku chyby (napríklad chyby pri uplatňovaní účtovnej politiky) za všetky predchádzajúce obdobia, účtovná jednotka prehodnotí v súlade s odsekom 45 porovnávacie informácie prospektívne od čo najskoršieho možného dátumu. To znamená, že kumulatívne prehodnotenie sa neuplatní na tú časť aktív, záväzkov a vlastného imania, ktorá vznikla pred týmto dátumom. Odseky 50 až 53 obsahujú návod týkajúci sa situácií, v ktorých je nevykonateľné opravovať chybu za jedno alebo viac predchádzajúcich období.

48 Treba rozlišovať medzi opravami chýb a zmenami v účtovných odhadoch. Účtovné odhady sú v svojej podstate približné hodnoty, ktoré si môžu vyžadovať zmenu, keď sa objavia dodatočné informácie. Napríklad zisk alebo strata vykázaná na základe skutočnosti, ktorej výsledok je podmienený, sa nepovažuje za opravu chyby.

49   Pri uplatňovaní odseku 42 účtovná jednotka zverejňuje:

50 Za určitých okolností sa môže úprava porovnávacích informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období na dosiahnutie porovnateľnosti s bežným obdobím ukázať ako nevykonateľná. Napríklad údaje za predchádzajúce obdobie (obdobia) nemuseli byť zhromaždené spôsobom, ktorý umožňuje či už retrospektívne uplatnenie novej účtovnej politiky (vrátane jej prospektívneho uplatnenia na predchádzajúce obdobia na účely odsekov 51 až 53) alebo spätné prehodnotenie s cieľom opraviť chybu predchádzajúceho obdobia, pričom znovuvytvorenie týchto informácií môže byť nevykonateľné.

51 Pri uplatňovaní účtovnej politiky na prvky účtovnej závierky vykazované alebo zverejňované v súvislosti s transakciami, inými udalosťami a podmienkami je často potrebné vykonávať odhady. Odhady sú svojou podstatou subjektívne a možno ich robiť po období vykazovania. Vypracúvanie odhadov je potenciálne náročnejšie pri retrospektívnom uplatňovaní účtovnej politiky, prípadne pri spätnom prehodnocovaní na účely opravy chyby predchádzajúceho obdobia, a síce vzhľadom na dlhšie obdobie, ktoré mohlo uplynúť od času, keď nastali transakcie, iné udalostí alebo podmienky, na ktoré sa vzťahuje daný odhad. Cieľ odhadov vzťahujúcich sa na predchádzajúce obdobia však zostáva rovnaký ako pri odhadoch za bežné obdobie, teda aby odhad odzrkadľoval okolnosti existujúce v čase, keď došlo k príslušnej transakcii, inej udalosti alebo podmienke.

52 Preto je pri retrospektívnom uplatňovaní novej účtovnej politiky alebo oprave chyby predchádzajúceho obdobia potrebné rozlišovať informácie, ktoré:

53 Pri uplatňovaní novej účtovnej politiky, resp. pri oprave súm, za predchádzajúce obdobie by sa nemal používať spätný pohľad, a to ani pri odhadoch predpokladaných úmyslov manažmentu v predchádzajúcom období, ani pri odhadoch súm vykázaných, ocenených alebo zverejnených v predchádzajúcom období. Ak, napríklad, účtovná jednotka v súlade so štandardom IAS 19 Zamestnanecké požitky opraví chybu predchádzajúceho obdobia vo výpočte svojich záväzkov v súvislosti s kumulovaným nárokom na dočasnú pracovnú neschopnosť zamestnancov, nezohľadňuje informáciu o nezvyčajne vysokom počte chrípkových ochorení v nasledujúcom období, ktorá sa objavila až po tom, ako bola účtovná závierka za predchádzajúce obdobie schválená na zverejnenie. Skutočnosť, že pri zmenách porovnávacích informácií prezentovaných za predchádzajúce obdobia sú často nutné významné odhady, nevylučuje spoľahlivú úpravu alebo opravu porovnávacích informácií.

54 Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie začínajúce sa pred 1. januárom 2005, túto skutočnosť zverejní.

54A [Vypúšťa sa.]

54B [Vypúšťa sa.]

54C Štandardom IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa zmenil odsek 52. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

54D [Vypúšťa sa.]

54E Štandardom IFRS 9 Finančné nástroje, vydaným v júli 2014, sa zmenil odsek 53 a vypustili sa odseky 54A, 54B a 54D. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 9.

54F Dokumentom Zmeny týkajúce sa odkazov na koncepčný rámec v štandardoch IFRS, vydaným v roku 2018, sa zmenil odsek 6 a odsek 11 písm. b). Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2020 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené, ak účtovná jednotka súčasne uplatňuje aj všetky ostatné zmeny zavedené dokumentom Zmeny týkajúce sa odkazov na koncepčný rámec v štandardoch IFRS. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny odseku 6 a odseku 11 písm. b) retrospektívne v súlade s týmto štandardom. Ak však účtovná jednotka určí, že retrospektívne uplatnenie by bolo nevykonateľné alebo by zahŕňalo neprimerané náklady či úsilie, uplatňuje zmenu odseku 6 a odseku 11 písm. b) odkazom na odseky 23 až 28 tohto štandardu. Ak by retrospektívne uplatnenie akejkoľvek zmeny obsiahnutej v dokumente Zmeny týkajúce sa odkazov na koncepčný rámec v štandardoch IFRS zahŕňalo neprimerané náklady či úsilie, účtovná jednotka pri uplatňovaní odsekov 23 až 28 tohto štandardu chápe každý odkaz – s výnimkou poslednej vety odseku 27 – na pojem „nevykonateľný“ ako pojem „zahŕňa neprimerané náklady či úsilie“ a akýkoľvek odkaz na pojem „vykonateľný“ ako pojem „možný bez neprimeraných nákladov či úsilia“.

54G Ak účtovná jednotka neuplatňuje štandard IFRS 14 Účty časového rozlíšenia pri cenovej regulácii, účtovná jednotka pri uplatňovaní odseku 11 písm. b) na zostatky na účtoch pri cenovej regulácii naďalej odkazuje na definície, kritériá vykazovania a koncepcie oceňovania uvedené v Rámci zostavovania a prezentácie účtovných závierok ( 5 ), a nie v koncepčnom rámci, pričom zohľadňuje ich uplatniteľnosť. Zostatok na účte pri cenovej regulácii je zostatok každého výdavkového (alebo príjmového) účtu, ktorý sa nevykazuje ako aktívum alebo záväzok v súlade s inými uplatniteľnými štandardmi IFRS, ale je zahrnutý – alebo sa očakáva, že ho regulátor sadzieb zahrnie – do určovania sadzby (sadzieb), ktoré možno účtovať zákazníkom. Regulátor sadzieb je oprávnený orgán, ktorý je zákonom alebo iným právnym predpisom splnomocnený stanovovať sadzby alebo rozpätie sadzieb, ktoré sú pre účtovnú jednotku záväzné. Regulátorom sadzieb môže byť tretia strana alebo spriaznená osoba účtovnej jednotky vrátane jej vlastnej správnej rady, ak je uvedený orgán podľa zákona alebo oného právneho predpisu povinný stanovovať sadzby tak v záujme zákazníkov, ako aj s cieľom zabezpečiť celkovú finančnú životaschopnosť účtovnej jednotky.

54H Dokumentom Vymedzenie pojmu významný (Zmeny štandardov IAS 1 a IAS 8), vydaným v októbri 2018, sa zmenil odsek 7 štandardu IAS 1 a odsek 5 štandardu IAS 8 a vypustil sa odsek 6 štandardu IAS 8. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny prospektívne na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2020 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

54I Dokumentom Vymedzenie účtovných odhadov, vydaným vo februári 2021, sa zmenili odseky 5, 32, 34, 38 a 48 a doplnili sa odseky 32A, 32B a 34A. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia vykazovania začínajúce sa 1. januára 2023 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na tie zmeny v účtovných odhadoch a zmeny v účtovných politikách, ku ktorým dôjde na začiatku alebo po začiatku prvého ročného obdobia vykazovania, v ktorom uplatňuje zmeny.

55 Týmto štandardom sa nahrádza štandard IAS 8 Čistý zisk alebo strata za obdobie, základné chyby a zmeny v účtovných zásadách, revidovaný v roku 1993.

56 Týmto štandardom sa nahrádzajú nasledujúce interpretácie:

1 Cieľom tohto štandardu je stanoviť:

2   Tento štandard sa uplatňuje pri účtovaní a zverejňovaní udalostí po období vykazovania.

3   Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

4 Proces schvaľovania účtovnej závierky na zverejnenie môže mať rôznu podobu v závislosti od štruktúry riadenia, zákonných požiadaviek a postupov uplatňovaných pri zostavovaní a finalizácii účtovnej závierky.

5 V niektorých prípadoch sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby svoju účtovnú závierku po jej zverejnení predložila na schválenie akcionárom. V takýchto prípadoch sa za deň schválenia účtovnej závierky na zverejnenie považuje dátum jej zverejnenia, a nie dátum, keď ju schválili akcionári.

6 V niektorých prípadoch sa od manažmentu účtovnej jednotky vyžaduje, aby účtovnú závierku predložil na schválenie dozornej rade (ktorá nemá výkonné právomoci). V takýchto prípadoch je účtovná závierka schválená na zverejnenie, keď ju manažment schváli na účely predloženia dozornej rade.

7 Udalosti po období vykazovania zahŕňajú všetky udalosti do dátumu, keď je účtovná závierka schválená na zverejnenie, a to aj vtedy, ak tieto udalosti nastanú po zverejnení oznámenia o zisku alebo iných vybraných finančných informácií.

8   Účtovná jednotka upravuje sumy vykázané v účtovnej závierke tak, aby boli zohľadnené udalosti po období vykazovania, ktoré si vyžadujú úpravu.

9 Príkladmi udalostí po období vykazovania, ktoré si vyžadujú úpravu a v dôsledku ktorých musí účtovná jednotka upraviť sumy vykázané vo svojej účtovnej závierke alebo vykázať položky, ktoré predtým vykázané neboli, sú:

10  Účtovná jednotka neupravuje sumy vykázané v účtovnej závierke na základe udalostí po období vykazovania, ktoré si nevyžadujú úpravu.

11 Príkladom udalosti po období vykazovania, ktorá si nevyžaduje úpravu, je pokles reálnej hodnoty investícií medzi koncom obdobia vykazovania a dňom, keď sa účtovná závierka schváli na zverejnenie. Pokles reálnej hodnoty obvykle nesúvisí so stavom investícií ku koncu obdobia vykazovania, ale odzrkadľuje okolnosti, ktoré vznikli v nasledujúcom období. Účtovná jednotka preto neupravuje sumy príslušných investícií vykázané v účtovnej závierke. Podobne účtovná jednotka neaktualizuje zverejnenú výšku týchto investícií ku koncu obdobia vykazovania, hoci môže byť potrebné zverejnenie dodatočných informácií podľa odseku 21.

12  Ak účtovná jednotka oznámi výplatu dividend držiteľom nástrojov vlastného imania (v zmysle štandardu IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia) po období vykazovania, tieto dividendy účtovná jednotka nevykazuje ku koncu obdobia vykazovania ako záväzok.

13 Ak sa výplata dividend oznámi po období vykazovania, no predtým, ako je účtovná závierka schválená na zverejnenie, nevykazujú sa tieto dividendy ako záväzok ku koncu obdobia vykazovania, pretože v tom čase neexistuje žiadny záväzok. Takéto dividendy sa vykážu v poznámkach k účtovnej závierke v súlade so štandardom IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky.

14   Účtovná jednotka pri zostavovaní účtovnej závierky neuplatňuje predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti, ak manažment po období vykazovania rozhodne buď o zámere zlikvidovať účtovnú jednotku alebo o ukončení jej obchodnej činnosti, prípadne nemá inú reálnu možnosť, než uskutočniť jeden z týchto krokov.

15 Zhoršenie prevádzkových výsledkov a finančnej situácie po období vykazovania môže naznačovať potrebu zvážiť, či je predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti ešte vhodný. Ak už predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti nie je vhodný, predstavuje to taký zásadný vplyv, že na základe tohto štandardu sa vyžaduje zásadná zmena základov, na ktorých je postavené účtovníctvo podniku, a nie iba úpravu súm vykazovaných podľa pôvodného základu účtovníctva.

16 Štandard IAS 1 stanovuje požadované zverejnenia v prípadoch, ak:

17   Účtovná jednotka zverejňuje dátum, kedy a kým bola účtovná závierka schválená na zverejnenie. Ak sú vlastníci účtovnej jednotky alebo iné osoby splnomocnené meniť účtovnú závierku po jej zverejnení, účtovná jednotka túto skutočnosť zverejní.

18 Pre používateľov je dôležité vedieť, kedy bola účtovná závierka schválená na zverejnenie, keďže účtovná závierka neodzrkadľuje udalosti po tomto dátume.

19  Ak účtovná jednotka po období vykazovania získa informácie o okolnostiach, ktoré existovali ku koncu obdobia vykazovania, aktualizuje zverejnené údaje súvisiace s týmito okolnosťami na základe týchto nových informácií.

20 V niektorých prípadoch je potrebné aktualizovať zverejnenia v účtovnej závierke účtovnej jednotky tak, aby odzrkadľovali informácie získané po období vykazovania, a to aj vtedy, ak tieto informácie nemajú vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke. Príkladom potreby aktualizovať zverejnenia je situácia, keď sa po období vykazovania objavil dôkaz o podmienenom záväzku, ktorý existoval ku koncu obdobia vykazovania. Účtovná jednotka zváži, či na základe takéhoto dôkazu treba vykázať alebo zmeniť rezervu podľa štandardu IAS 37, a v tejto súvislosti zároveň aktualizuje informácie, ktoré zverejnila o danom podmienenom záväzku.

21   Ak sú udalosti po období vykazovania, ktoré si nevyžadujú úpravu, významné, pri ich nezverejnení by sa mohlo odôvodnene očakávať, že by to mohlo ovplyvniť rozhodnutia, ktoré primárni používatelia riadnej účtovnej závierky prijmú na základe tejto účtovnej závierky, ktorá poskytuje finančné informácie o konkrétnej vykazujúcej účtovnej jednotke. Účtovná jednotka preto pre každú významnú kategóriu udalostí po období vykazovania, ktoré si nevyžadujú úpravu, zverejňuje:

22 Príkladmi udalostí po období vykazovania, ktoré si nevyžadujú úpravu a ktoré obvykle zakladajú povinnosť zverejnenia, sú:

23 Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie začínajúce sa pred 1. januárom 2005, túto skutočnosť zverejní.

23A Štandardom IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou, vydaným v máji 2011, sa zmenil odsek 11. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

23B Štandardom IFRS 9 Finančné nástroje, vydaným v júli 2014, sa zmenil odsek 9. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 9.

23C Dokumentom Vymedzenie pojmu významný (Zmeny štandardov IAS 1 a IAS 8), vydaným v októbri 2018, sa zmenil odsek 21. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny prospektívne na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2020 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní zmeny vymedzenia pojmu významný v odseku 7 štandardu IAS 1 a odsekoch 5 a 6 štandardu IAS 8.

24 Týmto štandardom sa nahrádza štandard IAS 10 Udalosti po súvahovom dni (v znení revízie z roku 1999).

1   Tento štandard sa uplatňuje pri účtovaní daní z príjmov.

2 Na účely tohto štandardu zahŕňajú dane z príjmov všetky domáce a zahraničné dane, ktoré vychádzajú zo zdaniteľných ziskov. Dane z príjmov zahŕňajú aj dane, ako napríklad zrážkové dane pri rozdeleniach pre vykazujúcu účtovnú jednotku, ktoré uhrádza dcérska spoločnosť, pridružený podnik alebo spoločná dohoda.

3 [Vypúšťa sa.]

4 Tento štandard sa nezaoberá spôsobmi účtovania štátnych dotácií (pozri štandard IAS 20 Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci) alebo investičných daňových úľav. Zaoberá sa však účtovaním dočasných rozdielov, ktoré môžu vznikať z takýchto dotácií alebo investičných daňových úľav.

4A Tento štandard sa uplatňuje na dane z príjmov vyplývajúce z daňových predpisov, ktoré boli uzákonené alebo v podstate uzákonené s cieľom vykonávať vzorové pravidlá druhého piliera uverejnené Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), a to vrátane daňového predpisu, ktorým sa zavádzajú kvalifikované vnútroštátne minimálne dorovnávacie dane opísané v uvedených pravidlách. Takéto daňové predpisy a dane z príjmov, ktoré z nich vyplývajú, sa ďalej označujú ako „právne predpisy druhého piliera“ a „dane z príjmov druhého piliera“. V súvislosti s požiadavkami tohto štandardu platí výnimka, že účtovná jednotka nevykazuje ani nezverejňuje informácie o odložených daňových pohľadávkach a záväzkoch súvisiacich s daňami z príjmov druhého piliera.

5  Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

6 Daňový náklad (daňový výnos) pozostáva zo splatného daňového nákladu (splatného daňového výnosu) a odloženého daňového nákladu (odloženého daňového výnosu).

7 Základ dane aktíva je suma, ktorá bude na daňové účely odpočítateľná voči každému zdaniteľnému ekonomickému úžitku, ktorý účtovná jednotka získa vtedy, keď spätne získa účtovnú hodnotu daného aktíva. Ak daný ekonomický úžitok nebude zdaniteľný, základ dane tohto aktíva sa rovná jeho účtovnej hodnote.

8 Základom dane záväzku je jeho účtovná hodnota znížená o každú sumu, ktorá bude odpočítateľná na daňové účely vzhľadom na tento záväzok v budúcich obdobiach. V prípade výnosy budúcich období je základom dane výsledného záväzku jeho účtovná hodnota znížená o každú sumu výnosov, ktorá nebude zdaniteľná v budúcich obdobiach.

9 Niektoré položky majú základ dane, ale nevykazujú sa ako aktíva alebo záväzky vo výkaze o finančnej situácii. Napríklad náklady na výskum sa zaúčtujú ako náklad pri určovaní účtovného zisku v období, v ktorom sa vynaložili, ale môžu byť uznané ako odpočítateľné položky pri určovaní zdaniteľného zisku (daňovej straty) až v neskoršom období. Rozdiel medzi základom dane nákladov na výskum – čo je suma, ktorú daňové orgány uznajú ako odpočítateľnú položku v budúcich obdobiach – a nulovou účtovnou hodnotou je odpočítateľný dočasný rozdiel, ktorého výsledkom je vznik odloženej daňovej pohľadávky.

10 Ak nie je základ dane aktíva alebo záväzku okamžite zrejmý, je vhodné zohľadniť základnú zásadu, z ktorej tento štandard vychádza: že účtovná jednotka s určitými obmedzenými výnimkami vykazuje odložený daňový záväzok (pohľadávku) vždy, ak by následkom spätného získania alebo vyrovnania účtovnej hodnoty aktíva alebo záväzku boli vyššie (nižšie) budúce platby daní, než aké by boli, keby takéto spätné získanie alebo vyrovnanie nemali daňové dôsledky. V príklade C nasledujúcom za odsekom 51A sa znázorňujú okolnosti, za ktorých môže byť vhodné zohľadniť túto základnú zásadu, napríklad keď základ dane aktíva alebo záväzku závisí od očakávaného spôsobu spätného získania alebo vyrovnania.

11 V konsolidovanej účtovnej závierke sa dočasné rozdiely určujú porovnávaním účtovných hodnôt aktív a záväzkov v konsolidovanej účtovnej závierke s príslušným základom dane. Základ dane sa určuje odkazom na konsolidované daňové priznanie v tých jurisdikciách, v ktorých sa toto priznanie podáva. V iných jurisdikciách sa základ dane stanovuje odkazom na daňové priznania každej účtovnej jednotky v skupine.

12   Splatná daň za bežné obdobie a predchádzajúce obdobia sa v rozsahu nezaplatenej dane vykazuje ako záväzok. Ak už zaplatená suma dane za bežné obdobie a predchádzajúce obdobia prevyšuje sumu splatnú v týchto obdobiach, prebytok sa vykazuje ako aktívum.

13   Úžitok súvisiaci s daňovou stratou, ktorá sa môže spätne odpočítať zo splatnej dane za predchádzajúce obdobie, sa vykazuje ako aktívum.

14 Ak sa daňová strata použije na spätné získanie splatnej dane predchádzajúceho obdobia, účtovná jednotka vykáže úžitok ako aktívum v období, v ktorom daňová strata vznikla, pretože je pravdepodobné, že tento úžitok účtovná jednotka získa a možno ho spoľahlivo oceniť.

15   Odložený daňový záväzok sa vykazuje pre všetky zdaniteľné dočasné rozdiely s výnimkou odloženého daňového záväzku, ktorý vzniká z:

16 Vo vykazovaní aktíva je prirodzene obsiahnuté, že jeho účtovná hodnota sa získa späť v podobe ekonomických úžitkov, ktoré účtovnej jednotke budú plynúť v budúcich obdobiach. Ak účtovná hodnota aktíva prevyšuje jeho základ dane, hodnota zdaniteľných ekonomických úžitkov bude prevyšovať sumu, ktorá sa uzná za odpočítateľnú na daňové účely. Tento rozdiel je zdaniteľným dočasným rozdielom a povinnosť zaplatiť výslednú daň z príjmov v budúcich obdobiach je odloženým daňovým záväzkom. Keď účtovná jednotka získa späť účtovnú hodnotu aktíva, zdaniteľný dočasný rozdiel sa zruší a účtovná jednotka bude mať zdaniteľný zisk. V dôsledku toho je pravdepodobné, že ekonomické úžitky budú plynúť preč z účtovnej jednotky formou platieb daní. Tento štandard preto vyžaduje, aby sa vykázali všetky odložené daňové záväzky s výnimkou určitých okolností opísaných v odsekoch 15 a 39.

17 Niektoré dočasné rozdiely vznikajú vtedy, keď sú výnosy alebo náklady zahrnuté do účtovného zisku v jednom období, avšak do zdaniteľného zisku v inom období. Takéto dočasné rozdiely sa často označujú ako časové rozdiely. Ďalej sú uvedené príklady dočasných rozdielov tohto druhu, ktoré sú zdaniteľnými dočasnými rozdielmi, a preto spôsobujú vznik odložených daňových záväzkov:

18 Dočasné rozdiely vznikajú aj vtedy, keď:

19 Hoci existujú obmedzený počet výnimiek, identifikovateľné nadobudnuté aktíva a prevzaté záväzky v rámci podnikovej kombinácie sa vykazujú vo svojich reálnych hodnotách k dátumu nadobudnutia. Dočasné rozdiely vznikajú, ak základ dane identifikovateľných nadobudnutých aktív a prevzatých záväzkov nie je ovplyvnený podnikovou kombináciou, alebo je ovplyvnený inak. Napríklad, ak sa účtovná hodnota aktíva zvýši na reálnu hodnotu, ale základ dane tohto aktíva ostáva na úrovni obstarávacej ceny predchádzajúceho vlastníka, vzniká zdaniteľný dočasný rozdiel, ktorý vedie k vzniku odloženého daňového záväzku. Výsledný odložený daňový záväzok má vplyv na goodwill (pozri odsek 66).

20 Štandardy IFRS umožňujú alebo požadujú, aby boli určité aktíva účtované v reálnej hodnote, alebo aby boli precenené (pozri napríklad štandardy IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia, IAS 38 Nehmotný majetok, IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok, IFRS 9 Finančné nástroje a IFRS 16 Lízingy). V niektorých jurisdikciách má precenenie alebo iné prehodnotenie aktíva na reálnu hodnotu vplyv na zdaniteľný zisk (daňovú stratu) za bežné obdobie. Výsledkom je, že základ dane aktíva sa upraví a nevzniká dočasný rozdiel. V iných jurisdikciách nemá precenenie alebo prehodnotenie aktíva vplyv na zdaniteľný zisk v období precenenia alebo prehodnotenia a v dôsledku toho sa základ dane aktíva neupravuje. Napriek tomu bude mať budúce spätné získanie účtovnej hodnoty za následok vznik zdaniteľných ekonomických úžitkov účtovnej jednotke a suma, ktorá bude odpočítateľnou na daňové účely, sa bude líšiť od hodnoty týchto ekonomických úžitkov. Rozdiel medzi účtovnou hodnotou preceneného aktíva a jeho základom dane je dočasným rozdielom a spôsobuje vznik odloženého daňového záväzku alebo pohľadávky. Toto platí dokonca aj vtedy, ak:

21 Goodwill vznikajúci v rámci podnikovej kombinácie sa oceňuje ako prebytok sumy podľa písmena a) nad sumou podľa písmena b), uvedených ďalej:

21A Následné zníženia odloženého daňového záväzku, ktorý sa nevykazuje, pretože vzniká z prvotného zaúčtovania goodwillu, sa takisto považujú za vznikajúce z prvotného zaúčtovania goodwillu, a preto sa v súlade s odsekom 15 písm. a) nevykazujú. Ak napríklad v rámci podnikovej kombinácie účtovná jednotka vykazuje goodwill vo výške 100 MJ, ktorý má nulový základ dane, odsekom 15 písm. a) sa tejto účtovnej jednotke zakazuje vykazovať výsledný odložený daňový záväzok. Ak následne táto účtovná jednotka vykáže stratu zo zníženia hodnoty uvedeného goodwillu vo výške 20 MJ, výška zdaniteľného dočasného rozdielu súvisiaca s goodwillom sa zníži zo 100 MJ na 80 MJ a dôjde k zníženiu hodnoty nevykázaného odloženého daňového záväzku. Toto zníženie hodnoty nevykázaného odloženého daňového záväzku sa takisto považuje za súvisiace s prvotným zaúčtovaním goodwillu, a preto sa jeho vykazovanie podľa odseku 15 písm. a) zakazuje.

21B Odložené daňové záväzky pri zdaniteľných dočasných rozdieloch, ktoré sa týkajú goodwillu, sa však vykazujú za predpokladu, že k ich vzniku nedošlo v súvislosti s prvotným zaúčtovaním goodwillu. Ak napríklad v rámci podnikovej kombinácie účtovná jednotka vykáže goodwill vo výške 100 MJ, ktorý je odpočítateľnou položkou na daňové účely pri ročnej sadzbe 20 percent počínajúc rokom nadobudnutia, základ dane goodwillu pri prvotnom zaúčtovaní je 100 MJ a ku koncu roku nadobudnutia predstavuje 80 MJ. Ak účtovná hodnota goodwillu ku koncu roku, v ktorom došlo k nadobudnutiu, ostáva na nezmenenej úrovni 100 MJ, vznikne ku koncu tohto roku zdaniteľný dočasný rozdiel v hodnote 20 MJ. Keďže takýto zdaniteľný dočasný rozdiel nesúvisí s prvotným zaúčtovaním goodwillu, výsledný odložený daňový záväzok sa vykáže.

22 Dočasný rozdiel môže vzniknúť pri prvotnom zaúčtovaní aktíva alebo záväzku, ak napríklad časť alebo celá obstarávacia cena aktíva nebude odpočítateľná na daňové účely. Spôsob účtovania takéhoto dočasného rozdielu závisí od povahy transakcie, ktorá viedla k prvotnému zaúčtovaniu aktíva alebo záväzku:

22A Transakcia, ktorá nie je podnikovou kombináciou, môže viesť k prvotnému vykázaniu aktíva a záväzku a v čase transakcie nemá vplyv ani na účtovný zisk, ani na zdaniteľný zisk. Napríklad k dátumu začiatku lízingu nájomca obvykle vykazuje lízingový záväzok a zodpovedajúcu sumu ako súčasť obstarávacej ceny aktíva s právom na užívanie. V závislosti od uplatniteľného daňového práva môžu pri prvotnom vykázaní majetku a záväzku v takejto transakcii vzniknúť rovnaké zdaniteľné a odpočítateľné dočasné rozdiely. Výnimka stanovená v odsekoch 15 a 24 sa nevzťahuje na takéto dočasné rozdiely a účtovná jednotka vykazuje akýkoľvek výsledný odložený daňový záväzok a pohľadávku.

23 V súlade so štandardom IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia emitent zloženého finančného nástroja (napríklad konvertibilného dlhopisu) klasifikuje záväzkovú zložku nástroja ako záväzok a zložku vlastného imania nástroja ako vlastné imanie. V niektorých jurisdikciách sa základ dane záväzkovej zložky pri prvotnom zaúčtovaní rovná prvotnej účtovnej hodnote súhrnu záväzkovej zložky a zložky vlastného imania. Výsledný zdaniteľný dočasný rozdiel vzniká z prvotného zaúčtovania zložky vlastného imania oddelene od záväzkovej zložky. Výnimka ustanovená v odseku 15 písm. b) sa preto neuplatňuje. V dôsledku toho účtovná jednotka vykáže výsledný odložený daňový záväzok. V súlade s odsekom 61A sa odložená daň účtuje priamo do účtovnej hodnoty zložky vlastného imania. V súlade s odsekom 58 sa následné zmeny v odloženom daňovom záväzku vykazujú vo výsledku hospodárenia ako odložený daňový náklad (výnos).

24   Odložená daňová pohľadávka sa vykazuje zo všetkých odpočítateľných dočasných rozdielov v rozsahu, v akom je pravdepodobné, že k dispozícii bude zdaniteľný zisk, oproti ktorému sa odpočítateľný dočasný rozdiel zužitkuje, s výnimkou situácie, keď odložená daňová pohľadávka vzniká z prvotného zaúčtovania aktíva alebo záväzku v rámci transakcie, ktorá:

25 Vo vykazovaní záväzku je prirodzene obsiahnuté, že účtovná hodnota sa vyrovná v budúcich obdobiach prostredníctvom úbytku zdrojov z účtovnej jednotky, ktoré stelesňujú ekonomické úžitky. Keď dochádza k odlevu zdrojov z účtovnej jednotky, ich časť alebo ich celková hodnota môže byť odpočítateľná pri určovaní zdaniteľného zisku v neskoršom období, než je obdobie, v ktorom bol záväzok vykázaný. V takýchto prípadoch existuje dočasný rozdiel medzi účtovnou hodnotou záväzku a jeho základom dane. Podľa toho vzniká odložená daňová pohľadávka vo vzťahu k daniam z príjmov, ktoré budú spätne získateľné v budúcich obdobiach vtedy, ak je umožnené túto časť záväzku odpočítať pri určovaní zdaniteľného zisku. Podobne, ak je účtovná hodnota aktíva nižšia ako jeho základ dane, rozdiel vedie ku vzniku odloženej daňovej pohľadávky vo vzťahu k daniam z príjmov, ktoré budú spätne získateľné v budúcich obdobiach.

26 Nasledujú príklady odpočítateľných dočasných rozdielov, ktoré majú za následok vznik odložených daňových pohľadávok:

27 Zrušenie odpočítateľných dočasných rozdielov vedie k vzniku odpočítateľných položiek pri určovaní zdaniteľných ziskov v budúcich obdobiach. Ekonomické úžitky vo forme zníženia platby daní však bude mať účtovná jednotka len vtedy, ak dosiahne dostatočné zdaniteľné zisky, oproti ktorým sa môžu odpočítateľné položky kompenzovať. Účtovná jednotka preto vykazuje odložené daňové pohľadávky iba vtedy, keď je pravdepodobné, že dosiahne zdaniteľné zisky, oproti ktorým bude možno zužitkovať odpočítateľné dočasné rozdiely.

27A Keď účtovná jednotka posudzuje, či sa dosiahnu zdaniteľné zisky, oproti ktorým môže zužitkovať odpočítateľný dočasný rozdiel, posudzuje, či daňové predpisy obmedzujú zdroje zdaniteľných ziskov, oproti ktorým môže robiť odpočty pri zrušení uvedeného odpočítateľného dočasného rozdielu. Ak daňové predpisy takéto obmedzenia neukladajú, účtovná jednotka posudzuje odpočítateľný dočasný rozdiel v kombinácii so všetkými svojimi ďalšími odpočítateľnými dočasnými rozdielmi. Ak však daňové predpisy obmedzujú použitie strát na odpočítanie oproti určitému druhu príjmov, odpočítateľný dočasný rozdiel sa posudzuje len v kombinácii s ďalšími odpočítateľnými dočasnými rozdielmi vhodného typu.

28 Je pravdepodobné, že sa dosiahne zdaniteľný zisk, oproti ktorému bude možné zužitkovať odpočítateľné dočasné rozdiely, ak existujú dostatočné zdaniteľné dočasné rozdiely súvisiace s tým istým daňovým orgánom a tým istým daňovým subjektom, v prípade ktorého sa očakáva zrušenie:

29 Ak nie sú zdaniteľné dočasné rozdiely týkajúce sa toho istého daňového orgánu a toho istého daňového subjektu dostatočné, odložená daňová pohľadávka sa vykazuje v rozsahu, v akom:

29A Odhad pravdepodobného budúceho zdaniteľného zisku môže zahŕňať spätné získanie niektorých aktív účtovnej jednotky za vyššiu sumu, než je ich účtovná hodnota, ak existuje dostatočný dôkaz, že je pravdepodobné, že ho účtovná jednotka dosiahne. Keď sa napríklad aktívum oceňuje reálnou hodnotou, účtovná jednotka posudzuje, či existuje dostatočný dôkaz na vyvodenie záveru, že je pravdepodobné, že účtovná jednotka spätne získa aktívum za vyššiu sumu, než je jeho účtovná hodnota. K tomu môže dôjsť napríklad v prípade, keď účtovná jednotka očakáva, že bude držať dlhový nástroj s pevne stanovenou sadzbou a zinkasuje zmluvné peňažné toky.

30 Možnosti daňového plánovania sú opatrenia, ktoré by účtovná jednotka uskutočnila s cieľom vytvoriť alebo zvýšiť zdaniteľné príjmy v určitom období pred uplynutím lehoty na prevedenie daňovej straty alebo daňových úľav do budúcich období. Napríklad v niektorých jurisdikciách sa zdaniteľný zisk môže vytvoriť alebo zvýšiť tak, že sa:

31 Ak účtovná jednotka v nedávnej minulosti vytvárala straty, postupuje podľa návodu uvedeného v odsekoch 35 a 36.

32 [Vypúšťa sa.]

32A Ak je účtovná hodnota goodwillu vznikajúceho v rámci podnikovej kombinácie nižšia ako jeho základ dane, na základe tohto rozdielu vzniká odložená daňová pohľadávka. Odložená daňová pohľadávka vznikajúca z prvotného zaúčtovania goodwillu sa vykazuje ako súčasť zaúčtovania podnikovej kombinácie za predpokladu, že je pravdepodobné, že k dispozícii bude zdaniteľný zisk, oproti ktorému by sa mohol zužitkovať odpočítateľný dočasný rozdiel.

33 Jedným z prípadov, keď vzniká odložená daňová pohľadávka z prvotného zaúčtovania aktíva, je prípad, keď je nezdaniteľná štátna dotácia súvisiaca s daným aktívom odpočítateľnou položkou pri jej prijatí v účtovnej hodnote aktíva, avšak na daňové účely nie je odpočítateľnou položkou od odpisovateľnej hodnoty aktíva (inými slovami, od jej základu dane); účtovná hodnota aktíva je nižšia ako jeho základ dane, a to spôsobuje vznik odpočítateľného dočasného rozdielu. Štátne dotácie sa takisto môžu považovať za výnosy budúcich období, pričom v takomto prípade je rozdiel medzi výnosom budúcich období a jeho nulovým základom dane odpočítateľným dočasným rozdielom. Nezávisle od toho, ktorý spôsob prezentácie účtovná jednotka uplatňuje, nevykazuje výslednú odloženú daňovú pohľadávku z dôvodu uvedeného v odseku 22.

34   Odložená daňová pohľadávka sa vykazuje pri prevode nevyužitej daňovej straty a nevyužitých daňových úľav do budúcich období v rozsahu, v ktorom je pravdepodobné, že sa dosiahne budúci zdaniteľný zisk, oproti ktorému bude možné zužitkovať tieto nevyužité daňové straty a nevyužité daňové úľavy.

35 Kritériá na vykázanie odložených daňových pohľadávok vznikajúcich pri prevode nevyužitých daňových strát a daňových úľav do budúceho obdobia sú rovnaké ako kritériá na vykázanie odložených daňových pohľadávok vznikajúcich z odpočítateľných dočasných rozdielov. Existencia nevyužitých daňových strát je však jednoznačným dôkazom toho, že zdaniteľný zisk sa v budúcnosti možno nedosiahne. Ak preto účtovná jednotka v nedávnej minulosti vytvárala straty, vykazuje odloženú daňovú pohľadávku vznikajúcu z nevyužitých daňových strát alebo nevyužitých daňových úľav iba v rozsahu, v akom má účtovná jednotka dostatočné zdaniteľné dočasné rozdiely, alebo ak existuje presvedčivý iný dôkaz o tom, že dosiahne dostatočný zdaniteľný zisk, oproti ktorému bude možné zužitkovať nevyužité daňové straty alebo nevyužité daňové úľavy. Za takýchto okolností sa v odseku 82 vyžaduje zverejnenie výšky odloženej daňovej pohľadávky a povahy dôkazu podporujúceho jej vykázanie.

36 Pri odhade pravdepodobnosti, že bude dosiahnutý zdaniteľný zisk, oproti ktorému bude možné zužitkovať nevyužité daňové straty alebo nevyužité daňové úľavy, účtovná jednotka zohľadňuje tieto kritériá:

37 Účtovná jednotka prehodnocuje ku koncu každého obdobia vykazovania nevykázané odložené daňové pohľadávky. Účtovná jednotka vykáže predtým nevykázané odložené daňové pohľadávky v takom rozsahu, v akom je pravdepodobné, že budúci zdaniteľný zisk umožní, aby sa odložená daňová pohľadávka získala späť. Napríklad zlepšením obchodných podmienok sa môže zvýšiť pravdepodobnosť, že účtovná jednotka bude schopná vytvárať dostatočný zdaniteľný zisk v budúcnosti, aby odložená daňová pohľadávka splnila kritériá vykazovania stanovené v odseku 24 alebo 34. Iným príkladom je, ak účtovná jednotka prehodnotí odložené daňové pohľadávky k dátumu podnikovej kombinácie alebo následne (pozri odseky 67 a 68).

38 Dočasné rozdiely vznikajú, ak sa účtovná hodnota investícií do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov a podielov na spoločných dohodách (konkrétne podiel materskej spoločnosti alebo investora na čistých aktívach dcérskej spoločnosti, pobočky, pridruženého podniku alebo subjektu, do ktorého sa investuje, vrátane účtovnej hodnoty goodwillu) stáva odlišnou od základu dane (ktorým je často obstarávacia cena) investície alebo podielu. Takéto rozdiely môžu vzniknúť v dôsledku rôznych okolností, napríklad:

39   Účtovná jednotka vykazuje odložený daňový záväzok pri všetkých zdaniteľných dočasných rozdieloch spojených s investíciami do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov a podielov na spoločných dohodách s výnimkou prípadov, keď sú splnené obidve z týchto podmienok:

40 Pretože materská spoločnosť riadi dividendovú politiku vo svojich dcérskych spoločnostiach, je schopná načasovať zrušenie dočasných rozdielov spojených s danou investíciou (vrátane dočasných rozdielov vznikajúcich nielen z nerozdelených ziskov, ale aj z každého prevodu cudzej meny). Okrem toho by často bolo nevykonateľné určiť výšku daní z príjmov, ktoré by boli splatné pri zrušení dočasného rozdielu. Preto keď materská spoločnosť určila, že tieto zisky sa nebudú v dohľadnej budúcnosti rozdeľovať, materská spoločnosť nevykazuje odložený daňový záväzok. Rovnaký postup sa uplatňuje na investície do pobočiek.

41 Nepeňažný majetok a záväzky účtovnej jednotky sa oceňujú v jej funkčnej mene (pozri štandard IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien). Ak sa zdaniteľný zisk alebo daňová strata účtovnej jednotky (a teda základ dane jej nepeňažného majetku a záväzkov) určujú v odlišnej mene, zmeny výmenného kurzu spôsobujú vznik dočasných rozdielov, ktorých výsledkom je vykázanie odloženého daňového záväzku alebo (podľa odseku 24) pohľadávky. Výsledná odložená daň sa vykáže na ťarchu alebo v prospech výsledku hospodárenia (pozri odsek 58).

42 Investor v pridruženom podniku neovláda túto účtovnú jednotku a väčšinou nie je v takej pozícii, aby určoval jej dividendovú politiku. Preto pri neexistencii dohody, ktorá by vyžadovala, aby sa zisky pridruženého podniku nerozdeľovali v dohľadnej budúcnosti, investor vykazuje odložený daňový záväzok vznikajúci zo zdaniteľných dočasných rozdielov spojených s jeho investíciou do pridruženého podniku. V určitých prípadoch investor nemusí byť schopný stanoviť výšku dane, ktorá by bola splatná, ak spätne získa obstarávaciu cenu svojej investície do pridruženého podniku, ale dokáže určiť, že sa bude rovnať minimálnej hodnote alebo ju prevýši. V takýchto prípadoch sa odložený daňový záväzok oceňuje v tejto výške.

43 Dohoda medzi stranami spoločnej dohody sa väčšinou zaoberá rozdelením ziskov a stanovuje, či je na rozhodnutia o takýchto záležitostiach potrebný súhlas všetkých strán alebo skupiny strán. Keď môže spoločník v rámci spoločného podniku alebo spoločný prevádzkovateľ ovládať načasovanie rozdelenia svojho podielu na zisku zo spoločnej dohody a je pravdepodobné, že sa jeho podiel na ziskoch nebude rozdeľovať v dohľadnej budúcnosti, odložený daňový záväzok sa nevykáže.

44   Účtovná jednotka vykazuje odloženú daňovú pohľadávku pri všetkých odpočítateľných dočasných rozdieloch, ktoré vznikajú z investícií do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov a do podielov na spoločných dohodách výlučne v rozsahu, v akom je pravdepodobné, že:

45 Pri rozhodovaní o tom, či sa odložená daňová pohľadávka vykáže pri odpočítateľných dočasných rozdieloch spojených s investíciami do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov a do podielov na spoločných dohodách, zohľadňuje účtovná jednotka návod uvedený v odsekoch 28 až 31.

46   Splatné daňové záväzky (pohľadávky) za bežné a predchádzajúce obdobia sa oceňujú v sume, pri ktorej sa očakáva, že sa má zaplatiť daňovým orgánom (alebo od nich späť získať), pričom sa použijú sadzby dane (a daňové predpisy), ktoré sú uzákonené alebo v podstate uzákonené ku koncu obdobia vykazovania.

47   Odložené daňové pohľadávky a záväzky sa oceňujú sadzbami dane, ktorých uplatňovanie sa očakáva v období, v ktorom sa pohľadávka zrealizuje alebo záväzok vyrovná, v závislosti od sadzieb dane (a daňových predpisov), ktoré sú uzákonené alebo v podstate uzákonené ku koncu obdobia vykazovania.

48 Splatné a odložené daňové pohľadávky a záväzky sú obvykle ocenené použitím sadzieb dane (a daňových predpisov), ktoré boli uzákonené. V niektorých jurisdikciách má však vyhlásenie sadzieb dane (a daňových predpisov) vládou rovnaký hmotnoprávny účinok ako samotný zákon, ktorý môže nadobudnúť platnosť v priebehu niekoľkých mesiacov od takéhoto vyhlásenia. Za týchto podmienok sa daňové pohľadávky a záväzky ocenia použitím vyhlásených sadzieb dane (a daňových predpisov).

49 Ak platia rôzne sadzby dane pre rôzne úrovne zdaniteľných príjmov, odložené daňové pohľadávky a záväzky sa oceňujú použitím priemerných sadzieb, ktorých platnosť sa očakáva pre zdaniteľný zisk (daňovú stratu) v obdobiach, v ktorých sa očakáva zrušenie dočasných rozdielov.

50 [Vypúšťa sa.]

51   Oceňovanie odložených daňových záväzkov a odložených daňových pohľadávok musí zohľadňovať daňové dôsledky, ktoré by vyplynuli zo spôsobu, akým účtovná jednotka očakáva spätné získanie alebo vyrovnanie účtovnej hodnoty svojich aktív a záväzkov ku koncu obdobia vykazovania.

51A V niektorých jurisdikciách môže spôsob, akým účtovná jednotka spätne získa (vyrovná) účtovnú hodnotu aktíva (záväzku), ovplyvniť jednu z týchto veličín alebo obe tieto veličiny:

51B Ak odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka vzniká z neodpisovateľného majetku oceneného použitím modelu precenenia podľa štandardu IAS 16, v ocenení odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky sa odzrkadlia daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty neodpisovateľného majetku prostredníctvom predaja nezávisle od základu pre ocenenie účtovnej hodnoty daného aktíva. Ak sa preto v daňových predpisoch pre zdaniteľnú sumu, ktorá vyplynula z predaja aktíva, stanovuje iná platná sadzba dane, než je sadzba dane platná pre zdaniteľnú sumu odvodenú z využívania aktíva, na ocenenie odloženého daňového záväzku alebo pohľadávky týkajúcich sa neodpisovateľného majetku sa použije prvá spomínaná sadzba dane.

51C Ak odložený daňový záväzok alebo pohľadávka vzniknú z investičného nehnuteľného majetku oceneného použitím modelu ocenenia reálnou hodnotou podľa štandardu IAS 40, existuje vyvrátiteľná domnienka, že účtovná hodnota investičného nehnuteľného majetku sa spätne získa predajom. Platí teda, že pokiaľ sa táto domnienka nevyvráti, v ocenení odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky sa odzrkadlia daňové dôsledky spätného získania účtovnej hodnoty investičného nehnuteľného majetku úplne prostredníctvom predaja. Táto domnienka sa vyvráti, ak je investičný nehnuteľný majetok odpisovateľný a ak tvorí súčasť obchodného modelu, ktorého cieľom je vyčerpať v podstate všetky ekonomické úžitky, ktoré vyplývajú z investičného nehnuteľného majetku, skôr postupom času než prostredníctvom predaja. Ak sa domnienka vyvráti, uplatňujú sa požiadavky odsekov 51 a 51A.

51D Vyvrátiteľná domnienka podľa odseku 51C sa uplatňuje aj pri vzniku odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky z ocenenia investičného nehnuteľného majetku pri podnikovej kombinácii, ak účtovná jednotka pri následnom oceňovaní uvedeného investičného nehnuteľného majetku použije model oceňovania reálnou hodnotou.

51E Odsekmi 51B až 51D sa nemenia požiadavky uplatňovať pri vykazovaní a oceňovaní odložených daňových pohľadávok zásady odsekov 24 až 33 (odpočítateľné dočasné rozdiely) a odsekov 34 až 36 (nevyužité daňové straty a nevyužité daňové úľavy) tohto štandardu.

52 [presunutý a prečíslovaný na 51A]

52A V niektorých jurisdikciách sú dane z príjmov splatné pri vyššej alebo nižšej sadzbe, ak sa časť čistého zisku alebo celý čistý zisk alebo nerozdelený zisk vyplácajú ako dividenda akcionárom účtovnej jednotky. V niektorých iných jurisdikciách sú dane z príjmov refundovateľné alebo splatné, ak sa časť čistého zisku alebo celý čistý zisk alebo nerozdelený zisk vyplácajú ako dividenda akcionárom účtovnej jednotky. Za týchto okolností sa splatné a odložené daňové pohľadávky a záväzky oceňujú pri sadzbe dane uplatniteľnej na nerozdelené zisky.

52B [Vypúšťa sa.]

53   Odložené daňové pohľadávky a záväzky sa nediskontujú.

54 Spoľahlivé stanovenie odložených daňových pohľadávok a záväzkov na diskontovanom základe si vyžaduje podrobný časový harmonogram zrušenia každého dočasného rozdielu. V mnohých prípadoch je zostavenie takéhoto harmonogramu nevykonateľné alebo vysoko komplikované. Nie je preto vhodné vyžadovať diskontovanie odložených daňových pohľadávok alebo záväzkov. Povoliť diskontovanie, ale ho nevyžadovať, by viedlo k odloženým daňovým pohľadávkam a záväzkom, ktoré by neboli porovnateľné medzi jednotlivými účtovnými jednotkami. Tento štandard preto nevyžaduje, ale ani nepovoľuje diskontovanie odložených daňových pohľadávok a záväzkov.

55 Dočasné rozdiely sa určujú vo vzťahu k účtovnej hodnote aktíva alebo záväzku. Toto pravidlo sa uplatňuje aj vtedy, keď je účtovná hodnota sama určená na diskontovanom základe, napríklad v prípade povinností z dôchodkových požitkov (pozri štandard IAS 19 Zamestnanecké požitky).

56   Účtovná hodnota odloženej daňovej pohľadávky sa preskúmava ku koncu každého obdobia vykazovania. Účtovná jednotka zníži účtovnú hodnotu odloženej daňovej pohľadávky v rozsahu, v ktorom už nie je pravdepodobné, že dosiahne dostatočný zdaniteľný zisk, ktorý umožní zužitkovať časť alebo celý úžitok tejto odloženej daňovej pohľadávky. Každé takéto zníženie sa zruší v rozsahu, v ktorom vzniká pravdepodobnosť, že sa dosiahne dostatočný zdaniteľný zisk.

57 Účtovanie účinkov splatnej a odloženej dane danej transakcie alebo inej udalosti je konzistentné s účtovaním samotnej transakcie alebo udalosti. Odseky 58 až 68C uplatňujú túto zásadu.

57A Pri vykazovaní záväzku vyplatiť dividendu účtovná jednotka vykazuje dôsledky dividend týkajúce sa dane z príjmov v zmysle vymedzenia v štandarde IFRS 9. Dôsledky dividend týkajúce sa dane z príjmov súvisia viac s minulými transakciami alebo udalosťami, ktorými sa dosiahli rozdeliteľné zisky, než s rozdeľovaním zisku medzi vlastníkov. Účtovná jednotka preto vykazuje dôsledky dividend týkajúce sa dane z príjmov vo výsledku hospodárenia, v ostatných súčastiach komplexného výsledku alebo vo vlastnom imaní podľa toho, kde účtovná jednotka pôvodne vykázala tieto minulé transakcie alebo udalosti.

58   Splatná a odložená daň sa vykazujú ako výnos alebo náklad a zahrnú sa do výsledku hospodárenia za dané obdobie, ale s výnimkou prípadov, keď daň vzniká z:

59 Väčšina odložených daňových záväzkov a odložených daňových pohľadávok vzniká, ak je výnos alebo náklad zahrnutý do účtovného zisku v jednom období, avšak do zdaniteľného zisku (daňovej straty) sa zahrnie v inom období. Výsledná odložená daň sa vykáže vo výsledku hospodárenia. Príkladom je, keď:

60 Účtovná hodnota odložených daňových pohľadávok a záväzkov sa môže meniť dokonca i vtedy, ak sa nemení výška súvisiaceho dočasného rozdielu. Toto môže byť spôsobené napríklad:

61  [Vypúšťa sa.]

61A   Splatná daň a odložená daň sa vykazujú mimo výsledku hospodárenia vtedy, keď daň súvisí s položkami, ktoré sa v tom istom alebo inom období vykazujú mimo výsledku hospodárenia. Preto splatná daň a odložená daň, ktorá súvisí s položkami vykazovanými v tom istom alebo inom období:

62 Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva požadujú alebo povoľujú, aby sa určité položky vykazovali v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Príkladmi takýchto položiek sú:

62A Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva požadujú alebo povoľujú, aby sa určité položky účtovali priamo v prospech alebo na ťarchu vlastného imania. Príkladmi takýchto položiek sú:

63 Za výnimočných okolností môže byť zložité stanoviť výšku splatnej a odloženej dane, ktorá súvisí s položkami vykázanými mimo výsledku hospodárenia (buď v ostatných súčastiach komplexného výsledku alebo priamo vo vlastnom imaní). Môže sa tak stať napríklad v prípade, keď:

64 V štandarde IAS 16 sa nespresňuje, či by účtovná jednotka mala previesť každý rok z prebytku z precenenia do nerozdelených ziskov sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi odpismi alebo amortizáciou preceňovaného aktíva a odpismi alebo amortizáciou vychádzajúcimi z obstarávacej ceny tohto aktíva. Ak účtovná jednotka uskutoční takýto prevod, prevedená suma sa znižuje o akúkoľvek súvisiacu odloženú daň. Podobné postupy platia pre prevody uskutočňované pri vyraďovaní položky nehnuteľností, strojov alebo zariadení.

65 Keď sa aktívum preceňuje na daňové účely a toto precenenie súvisí s účtovným precenením týkajúcim sa skoršieho obdobia alebo s účtovným precenením, ktoré sa podľa očakávaní uskutoční v budúcom období, daňové vplyvy tak precenenia aktíva, ako aj úpravy základu dane sa vykazujú v ostatných súčastiach komplexného výsledku v obdobiach, v ktorých k nim dochádza. Ak však precenenie na daňové účely nesúvisí s účtovným precenením v skoršom období alebo s účtovným precenením, ktoré sa podľa očakávaní uskutoční v budúcom období, daňové vplyvy úpravy základu dane sa vykazujú vo výsledku hospodárenia.

65A Ak účtovná jednotka platí dividendy svojim akcionárom, môže sa od nej vyžadovať, aby vyplatila časť dividend daňovým orgánom v mene akcionárov. V mnohých jurisdikciách sa táto suma označuje ako zrážková daň. Takáto suma platená alebo splatná daňovým orgánom sa účtuje do vlastného imania ako časť dividend.

66 Ako bolo vysvetlené v odsekoch 19 a 26 písm. c), dočasné rozdiely môžu vznikať pri podnikovej kombinácii. V súlade so štandardom IFRS 3 účtovná jednotka vykazuje všetky výsledné odložené daňové pohľadávky (za predpokladu, že spĺňajú kritériá vykazovania uvedené v odseku 24) alebo odložené daňové záväzky ako identifikovateľné aktíva a záväzky k dátumu nadobudnutia. Tieto odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky následne ovplyvňujú výšku goodwillu alebo zisk z výhodnej kúpy, ktorý účtovná jednotka vykazuje. V súlade s odsekom 15 písm. a) však účtovná jednotka nevykazuje odložené daňové záväzky vznikajúce pri prvotnom zaúčtovaní goodwillu.

67 V dôsledku podnikovej kombinácie by sa mohla zmeniť pravdepodobnosť realizácie odloženej daňovej pohľadávky nadobúdateľa pred nadobudnutím. Nadobúdateľ môže považovať za pravdepodobné, že spätne získa svoju vlastnú odloženú daňovú pohľadávku, ktorá nebola vykázaná pred podnikovou kombináciou. Napríklad nadobúdateľ môže byť schopný uplatniť úžitok zo svojich nevyužitých daňových strát voči budúcemu zdaniteľnému zisku nadobúdaného subjektu. Alternatívne v dôsledku podnikovej kombinácie by už nemuselo byť pravdepodobné, že dosiahnutie budúceho zdaniteľného zisku umožní spätne získať odloženú daňovú pohľadávku. V takýchto prípadoch nadobúdateľ vykáže zmenu odloženej daňovej pohľadávky v období podnikovej kombinácie, avšak nezahrnie ju ako súčasť účtovania podnikovej kombinácie. Preto ju nadobúdateľ neberie do úvahy pri oceňovaní goodwillu alebo zisku z výhodnej kúpy, ktorý vykazuje v rámci podnikovej kombinácie.

68 Potenciálny úžitok z prenosu daňovej straty nadobúdaného subjektu do budúcich období alebo iné odložené daňové pohľadávky by nemuseli spĺňať kritériá na samostatné vykázanie v čase prvotného zaúčtovania podnikovej kombinácie, ale mohli by sa uplatniť následne.

68A V niektorých daňových jurisdikciách účtovná jednotka získa daňový odpočet (t. j. sumu, ktorú možno odpočítať pri stanovovaní zdaniteľného zisku), ktorý sa týka odmeny vyplatenej v akciách, opciách na akcie alebo iných nástrojoch vlastného imania účtovnej jednotky. Výška takéhoto daňového odpočtu sa môže odlišovať od súvisiaceho kumulatívneho nákladu na odmeňovanie a môže k nej dôjsť v neskoršom účtovnom období. Napríklad v niektorých jurisdikciách môže účtovná jednotka vykázať náklad za spotrebu prijatých služieb od zamestnancov ako protihodnotu za poskytnuté opcie na akcie v súlade so štandardom IFRS 2 Platby na základe podielov a nezíska daňový odpočet dovtedy, kým nedôjde k realizácii opcií na akcie, pričom ocenenie daňového odpočtu vychádza z ceny akcie účtovnej jednotky k dátumu realizácie.

68B Tak, ako v prípade nákladov na výskum, ktorými sa zaoberajú odseky 9 a 26 písm. b) tohto štandardu, rozdiel medzi základom dane služieb prijatých od zamestnancov k danému dátumu (ide o sumu, ktorú daňové orgány umožňujú považovať za odpočítateľnú v budúcich obdobiach) a nulovou účtovnou hodnotou predstavuje odpočítateľný dočasný rozdiel, z ktorého vzniká odložená daňová pohľadávka. Ak suma, ktorú daňové orgány umožnia odpočítať v budúcich obdobiach, nie je na konci daného obdobia známa, odhadne sa na základe informácií dostupných ku koncu daného obdobia. Ak napríklad suma, ktorú daňové orgány umožňujú odpočítať v budúcich obdobiach, závisí od ceny akcie účtovnej jednotky k určitému dátumu v budúcnosti, ocenenie odpočítateľného dočasného rozdielu by malo vychádzať z ceny akcie účtovnej jednotky ku koncu daného obdobia.

68C Ako sa uvádza v odseku 68A, suma daňového odpočtu (alebo odhadnutého budúceho daňového odpočtu oceneného v súlade s odsekom 68B) sa môže líšiť od súvisiacich kumulatívnych nákladov na odmeňovanie. Podľa odseku 58 tohto štandardu sa vyžaduje, aby sa splatná a odložená daň vykazovali ako výnos alebo náklad a zahrnuli do výsledku hospodárenia za dané obdobie s výnimkou prípadu, ak daň vyplýva z a) transakcie alebo udalosti, ktorá sa vykazuje v tom istom alebo inom období mimo výsledku hospodárenia, alebo b) podnikovej kombinácie (inej ako nadobudnutie dcérskej spoločnosti investičnou spoločnosťou, ktoré musí byť ocenené reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia). Ak suma daňového odpočtu (alebo odhadnutého budúceho daňového odpočtu) presiahne sumu súvisiacich kumulatívnych nákladov na odmeňovanie, znamená to, že daňový odpočet nesúvisí len s nákladmi na odmeňovanie, ale aj s položkou vlastného imania. V takej situácii by sa prebytok súvisiacej splatnej alebo odloženej dane mal vykázať priamo vo vlastnom imaní.

69 [Vypúšťa sa.]

70 [Vypúšťa sa.]

71   Účtovná jednotka vzájomne započítava splatné daňové pohľadávky a splatné daňové záväzky výlučne vtedy, ak:

72 Hoci splatné daňové pohľadávky a záväzky sa vykazujú a oceňujú oddelene, ich vzájomné započítavanie vo výkaze o finančnej situácii sa uskutočňuje na základe kritérií, ktoré sú podobné kritériám, ktoré sú stanovené pre finančné nástroje v štandarde IAS 32. Účtovná jednotka má zvyčajne zo zákona vymožiteľné právo vzájomne započítavať splatnú daňovú pohľadávku oproti splatnému daňovému záväzku, ak súvisia s daňami z príjmov vyberanými tým istým daňovým orgánom a daný daňový orgán povolí účtovnej jednotke zaplatiť alebo prijať výslednú sumu v čistom.

73 V konsolidovanej účtovnej závierke sa splatná daňová pohľadávka jednej účtovnej jednotky v skupine vzájomne započítava so splatným daňovým záväzkom druhej účtovnej jednotky v skupine výlučne vtedy, ak uvedené účtovné jednotky majú zo zákona vymožiteľné právo zaplatiť alebo prijať jedinú výslednú sumu v čistom a tieto účtovné jednotky majú v úmysle zaplatiť alebo prijať takúto výslednú sumu v čistom alebo spätne získať pohľadávku a vyrovnať záväzok súbežne.

74   Účtovná jednotka vzájomne započítava odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky výlučne vtedy, ak:

75 Aby sa nemusel vypracovať podrobný harmonogram rušenia každého dočasného rozdielu, v tomto štandarde sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby vzájomne započítala odloženú daňovú pohľadávku oproti odloženému daňovému záväzku toho istého daňového subjektu výlučne vtedy, ak tieto súvisia s daňami z príjmov vyberanými tým istým daňovým orgánom a účtovná jednotka má zo zákona vymožiteľné právo vzájomne započítavať splatné daňové pohľadávky oproti splatným daňovým záväzkom.

76 Za ojedinelých okolností môže mať účtovná jednotka zo zákona vymožiteľné právo vzájomne započítavať a zámer vyrovnať v čistom iba v niektorých obdobiach, nie však vo všetkých. Za takýchto ojedinelých okolností sa môže vyžadovať podrobný harmonogram na spoľahlivé určenie toho, či odložený daňový záväzok jedného daňového subjektu spôsobí zvýšenie daňových platieb v rovnakom období, v ktorom odložená daňová pohľadávka iného daňového subjektu spôsobí zníženie platieb v prípade tohto druhého daňového subjektu.

77   Daňový náklad (výnos) vzťahujúci sa na výsledok hospodárenia z bežnej činnosti sa prezentuje ako súčasť výsledku hospodárenia vo výkaze/výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku.

77A  [Vypúšťa sa.]

78 V štandarde IAS 21 sa vyžaduje, aby sa určité kurzové rozdiely vykazovali ako výnos alebo náklad, ale konkrétne sa neuvádza, kde vo výkaze komplexného účtovného výsledku by sa tieto rozdiely mali prezentovať. Preto, ak sa kurzové rozdiely k odloženým zahraničným daňovým záväzkom alebo pohľadávkam vykazujú vo výkaze komplexného účtovného výsledku, sa takéto rozdiely môžu klasifikovať ako odložený daňový náklad (výnos), ak sa takáto prezentácia považuje za najužitočnejšiu pre používateľov účtovnej závierky.

79   Hlavné zložky daňových nákladov (výnosov) sa zverejňujú oddelene.

80 Zložky daňových nákladov (výnosov) môžu zahŕňať:

81   Oddelene sa takisto zverejňujú:

82   Účtovná jednotka zverejňuje sumu odloženej daňovej pohľadávky a povahu dôkazu podporujúceho jej vykázanie, ak:

82A   Za okolností opísaných v odseku 52A účtovná jednotka zverejňuje povahu potenciálnych dôsledkov týkajúcich sa dane z príjmov, ktoré by vyplynuli z vyplatenia dividend jej akcionárom. Okrem toho účtovná jednotka zverejňuje sumy potenciálnych dôsledkov týkajúcich sa dane z príjmov, ktoré sú prakticky stanoviteľné, a to, či existujú nejaké prakticky nestanoviteľné potenciálne dôsledky týkajúce sa dane z príjmov.

83 [Vypúšťa sa.]

84 Zverejnenia, ktoré sa vyžadujú v odseku 81 písm. c), umožňujú používateľom účtovnej závierky pochopiť, či vzťah medzi daňovými nákladmi (výnosmi) a účtovným ziskom je neobvyklý, a porozumieť významným faktorom, ktoré by mohli vplývať na tento vzťah v budúcnosti. Vzťah medzi daňovými nákladmi (výnosmi) a účtovným ziskom môžu ovplyvniť také faktory, ako sú výnosy, ktoré sú oslobodené od dane, náklady, ktoré nie sú odpočítateľné pri stanovovaní zdaniteľného zisku (daňovej straty), účinky daňových strát a účinky zahraničných sadzieb dane.

85 Pri vysvetľovaní vzťahu medzi daňovými nákladmi (výnosmi) a účtovným ziskom používa účtovná jednotka platnú sadzbu dane, ktorá používateľom jej účtovnej závierky poskytuje najzmysluplnejšie informácie. Často je najzmysluplnejšou sadzbou domáca sadzba dane krajiny, v ktorej má účtovná jednotka sídlo, pričom táto sadzba agreguje sadzbu dane platnú pre celoštátne dane so sadzbami pre každú miestnu daň, ktorá sa vypočítava v podstate na podobnej úrovni zdaniteľného zisku (daňovej straty). Pre účtovnú jednotku vykonávajúcu činnosť vo viacerých jurisdikciách však môže mať väčší význam agregovať oddelené zosúhlasenia vypracované použitím domácej sadzby v každej jednotlivej jurisdikcii. Ďalej uvedený príklad je ilustráciou toho, ako voľba platnej sadzby dane ovplyvňuje prezentáciu číselného zosúhlasenia.

86 Priemerná efektívna sadzba dane je daňový náklad (výnos) vydelený účtovným ziskom.

87 Často môže byť nevykonateľné vypočítať výšku nevykázaných odložených daňových záväzkov vznikajúcich z investícií do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov a do podielov na spoločných dohodách (pozri odsek 39). V tomto štandarde sa preto vyžaduje, aby účtovná jednotka zverejnila súhrnnú výšku podkladových dočasných rozdielov, ale nevyžaduje sa zverejniť odložené daňové záväzky. Aj napriek tomu sa účtovnej jednotke odporúča, ak je to vykonateľné, aby zverejnila výšku nevykázaných odložených daňových záväzkov, pretože používatelia účtovnej závierky môžu takúto informáciu považovať za užitočnú.

87A V odseku 82A sa vyžaduje, aby účtovná jednotka zverejnila povahu potenciálnych dôsledkov týkajúcich sa dane z príjmov, ktoré by vyplynuli z vyplatenia dividend jej akcionárom. Účtovná jednotka zverejňuje dôležité črty systému dane z príjmov a faktory, ktoré budú ovplyvňovať výšku potenciálnych dôsledkov na daň z príjmov vyplývajúcu z dividend.

87B Niekedy môže byť nevykonateľné vypočítať celkovú výšku potenciálnych dôsledkov na daň z príjmov, ktoré by mohli vyplynúť z vyplatenia dividend akcionárom. Tento prípad môže nastať napríklad vtedy, keď účtovná jednotka má veľa zahraničných dcérskych spoločností. Aj za týchto okolností sú však niektoré časti celkovej výšky ľahko stanoviteľné. Napríklad v konsolidovanej skupine mohli materská spoločnosť a niektoré jej dcérske spoločnosti platiť dane z príjmov z nerozdeleného zisku pri vyššej sadzbe a mohli si byť vedomé sumy, ktorá by bola refundovaná, keď sa z konsolidovaného nerozdeleného zisku vyplatia akcionárom budúce dividendy. V tomto prípade sa refundovateľná suma zverejní. Ak je to vhodné, účtovná jednotka takisto zverejní, že existujú ďalšie potenciálne dôsledky dane z príjmov, ktoré nie sú prakticky stanoviteľné. V individuálnej účtovnej závierke materskej spoločnosti, ak existuje, sa zverejnenie potenciálnych dôsledkov dane z príjmov týka nerozdeleného zisku materskej spoločnosti.

87C Od účtovnej jednotky, od ktorej sa vyžadovalo zverejnenie podľa odseku 82A, sa môže takisto vyžadovať zverejnenie súvisiace s dočasnými rozdielmi spojenými s investíciami do dcérskych spoločností, pobočiek, pridružených podnikov alebo do podielov na spoločných dohodách. V takýchto prípadoch to účtovná jednotka zvažuje pri určovaní údajov, ktoré sa majú zverejniť podľa odseku 82A. Od účtovnej jednotky sa môže napríklad vyžadovať, aby zverejnila súhrnnú sumu dočasných rozdielov spojených s investíciami do dcérskych spoločností, pre ktoré neboli vykázané žiadne odložené daňové záväzky [pozri odsek 81 písm. f)]. Ak je nevykonateľné vypočítať výšku nevykázaných odložených daňových záväzkov (pozri odsek 87), môžu existovať sumy potenciálnych dôsledkov dividend týkajúce sa dane z príjmov, ktoré sa týkajú týchto dcérskych spoločností a ktoré sú v skutočnosti nestanoviteľné.

88 Účtovná jednotka zverejňuje všetky daňovo súvisiace podmienené záväzky a podmienené aktíva v súlade so štandardom IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva. Podmienené záväzky a podmienené aktíva môžu vznikať napríklad z nevyriešených sporov s daňovými orgánmi. Podobne, ak sú zmeny v sadzbách dane alebo daňových predpisoch uzákonené alebo ohlásené po období vykazovania, účtovná jednotka zverejňuje každý významný vplyv týchto zmien na jej splatné a odložené daňové pohľadávky a záväzky (pozri štandard IAS 10 Udalosti po období vykazovania).

88A Účtovná jednotka zverejňuje skutočnosť, že uplatnila výnimku týkajúcu sa vykazovania a zverejňovania informácií o odložených daňových pohľadávkach a záväzkoch súvisiacich s daňami z príjmov druhého piliera (pozri odsek 4A).

88B Účtovná jednotka zverejňuje svoje splatné daňové náklady (výnosy) súvisiace s daňami z príjmov druhého piliera oddelene.

88C V obdobiach, v ktorých sú právne predpisy druhého piliera uzákonené alebo v podstate uzákonené, ale ešte nenadobudli účinnosť, účtovná jednotka zverejňuje známe alebo primerane odhadnuteľné informácie, ktoré pomáhajú používateľom účtovnej závierky pochopiť expozíciu účtovnej jednotky voči daniam z príjmov druhého piliera, ktoré vyplývajú z uvedených právnych predpisov.

88D Na účely splnenia cieľa zverejňovania uvedeného v odseku 88C účtovná jednotka zverejňuje kvalitatívne a kvantitatívne informácie o svojej expozícii voči daniam z príjmov druhého piliera na konci obdobia vykazovania. Tieto informácie nemusia odzrkadľovať všetky osobitné požiadavky právnych predpisov druhého piliera a môžu sa poskytovať vo forme orientačného rozpätia. Ak informácie nie sú známe alebo primerane odhadnuteľné, účtovná jednotka namiesto nich zverejňuje vyhlásenie v tomto zmysle a zverejňuje informácie o pokroku tejto účtovnej jednotky pri posudzovaní svojej expozície.

89 S výnimkou uvedenou v odseku 91 sa tento štandard stáva účinným pre účtovné závierky zostavené za obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 1998 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na účtovné závierky zostavené za obdobia, ktoré sa začínajú pred 1. januárom 1998, zverejní skutočnosť, že uplatňovala tento štandard namiesto štandardu IAS 12 Účtovanie daní z príjmov, schváleného v roku 1979.

90 Týmto štandardom sa nahrádza štandard IAS 12 Účtovanie daní z príjmov, schválený v roku 1979.

91 Odseky 52A, 52B, 65A, odsek 81 písm. i), odseky 82A, 87A, 87B, 87C a vypustenie odsekov 3 a 50 sa stávajú účinnými pre ročné účtovné závierky ( 8 ) zostavené za obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2001 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak má skoršie uplatnenie vplyv na účtovnú závierku, účtovná jednotka túto skutočnosť zverejní.

92 Štandardom IAS 1 (v znení revízie z roku 2007) sa zmenila terminológia používaná v štandardoch IFRS. Okrem toho zmenili odseky 23, 52, 58, 60, 62, 63, 65, 68C, 77 a 81, vypustil odsek 61 a doplnili odseky 61A, 62A a 77A. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní štandard IAS 1 (v znení revízie z roku 2007) na skoršie obdobie, uplatňuje uvedené zmeny na toto skoršie obdobie.

93 Na vykázanie odložených daňových pohľadávok nadobudnutých v podnikových kombináciách sa odsek 68 uplatňuje prospektívne od dátumu nadobudnutia účinnosti štandardu IFRS 3 (v znení revízie z roku 2008).

94 Preto účtovné jednotky neupravujú účtovanie predchádzajúcich podnikových kombinácií, ak daňové úžitky nezodpovedajú kritériám na samostatné vykázanie k dátumu nadobudnutia a sú vykázané po dátume nadobudnutia, s výnimkou prípadov, keď sú úžitky vykázané v rámci obdobia oceňovania a sú výsledkom nových informácií o skutočnostiach alebo okolnostiach, ktoré existovali k dátumu nadobudnutia. Ostatné vykázané daňové úžitky sa vykazujú vo výsledku hospodárenia (alebo, ak to tento štandard požaduje, mimo výsledku hospodárenia).

95 Štandardom IFRS 3 (v znení revízie z roku 2008) sa zmenili odseky 21 a 67 a doplnili odsek 32A a odsek 81 písm. j) a k). Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2009 alebo neskôr. Ak účtovná jednotka uplatní štandard IFRS 3 (v znení revízie z roku 2008) na skoršie obdobie, tieto zmeny sa uplatňujú aj na toto skoršie obdobie.

96 [Vypúšťa sa.]

97 [Vypúšťa sa.]

98 Dokumentom Odložená daň: Návratnosť podkladových aktív, vydaným v decembri 2010, sa zmenilo číslovanie odseku 52 na 51A, odsek 10 a príklady nasledujúce za odsekom 51A sa zmenili a doplnil sa odsek 51B, odsek 51C a príklad nasledujúci za ním a odseky 51D, 51E a 99. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2012 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

98A Štandardom IFRS 11 Spoločné dohody, vydaným v máji 2011, sa zmenili odseky 2, 15, 18 písm. e), 24, 38, 39, 43 až 45, 81 písm. f), 87 a 87C. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 11.

98B Dokumentom Prezentácia položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (zmeny štandardu IAS 1), vydaným v júni 2011, sa zmenil odsek 77 a vypustil odsek 77A. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IAS 1 (v znení zmien z júna 2011).

98C Dokumentom Investičné spoločnosti (zmeny štandardov IFRS 10, IFRS 12 a IAS 27), vydaným v októbri 2012, sa zmenili odseky 58 a 68C. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2014 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie dokumentu Investičné spoločnosti je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny skôr, uplatňuje zároveň aj všetky zmeny zahrnuté v dokumente Investičné spoločnosti.

98D [Vypúšťa sa.]

98E Štandardom IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi, vydaným v máji 2014, sa zmenil odsek 59. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 15.

98F Štandardom IFRS 9, vydaným v júli 2014, sa zmenil odsek 20 a vypustili sa odseky 96, 97 a 98D. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 9.

98G Štandardom IFRS 16, vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 20. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 16.

98H Dokumentom Vykazovanie odložených daňových pohľadávok z nerealizovaných strát (zmeny štandardu IAS 12), vydaným v januári 2016, sa zmenil odsek 29 a doplnili sa odseky 27A, 29A a príklad nasledujúci po odseku 26. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2017 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní. Účtovná jednotka uplatňuje uvedené zmeny retrospektívne v súlade so štandardom IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby. Pri prvotnom uplatnení zmeny sa však zmena v počiatočnom stave vlastného imania najskoršieho porovnávacieho obdobia môže vykázať v počiatočných nerozdelených ziskoch (prípadne v inej zložke vlastného imania), bez alokácie zmeny medzi počiatočné nerozdelené zisky a iné zložky vlastného imania. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto úľavu, túto skutočnosť zverejní.

98I Dokumentom Cyklus ročných zlepšení štandardov IFRS na roky 2015 – 2017, vydaným v decembri 2017, sa doplnil odsek 57A a vypustil odsek 52B. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na ročné obdobia vykazovania, ktoré sa začínajú 1. januára 2019 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny skôr, túto skutočnosť zverejní. Keď účtovná jednotka uplatní uvedené zmeny po prvýkrát, uplatňuje ich na dôsledky dividend týkajúce sa dane z príjmov vykázané na začiatku najskoršieho porovnávacieho obdobia alebo neskôr.

98J Dokumentom Odložená daň súvisiaca s aktívami a záväzkami vznikajúcimi z jednej transakcie, vydaným v máji 2021, sa zmenili odseky 15, 22 a 24 a doplnil sa odsek 22A. Účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny v súlade s odsekmi 98K až 98L na ročné obdobia vykazovania, ktoré sa začínajú 1. januára 2023 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje tieto zmeny na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

98K Účtovná jednotka uplatňuje dokument Odložená daň súvisiaca s aktívami a záväzkami vznikajúcimi z jednej transakcie na transakcie, ku ktorým dôjde na začiatku najskoršieho prezentovaného porovnávacieho obdobia alebo po jeho začiatku.

98L Účtovná jednotka, ktorá uplatňuje dokument Odložená daň súvisiaca s aktívami a záväzkami vznikajúcimi z jednej transakcie, na začiatku najskoršieho prezentovaného porovnávacieho obdobia takisto:

98M Dokumentom Medzinárodná daňová reforma – vzorové pravidlá druhého piliera, vydaným v máji 2023, sa doplnili odseky 4A a 88A až 88D. Účtovná jednotka:

99 Zmenami vykonanými dokumentom Odložená daň: Návratnosť podkladových aktív, vydaným v decembri 2010, sa nahrádza interpretácia SIC-21 Dane z príjmov – úhrada preceneného neodpisovateľného majetku.

1 Cieľom tohto štandardu je predpísať postup účtovania pri nehnuteľnostiach, strojoch a zariadeniach, aby používatelia účtovnej závierky mohli rozlíšiť informácie o investíciách účtovnej jednotky do svojich nehnuteľností, strojov a zariadení, ako aj o zmenách v takýchto investíciách. Základnými otázkami pri účtovaní nehnuteľností, strojov a zariadení je vykazovanie týchto aktív, určenie ich účtovných hodnôt a výšky odpisov a strát zo zníženia hodnoty, ktoré sa v súvislosti s nimi vykazujú.

2   Tento štandard sa uplatňuje na účtovanie nehnuteľností, strojov a zariadení s výnimkou prípadov, keď sa iným štandardom požaduje alebo povoľuje odlišný postup účtovania.

3 Tento štandard sa nevzťahuje na:

4 [Vypúšťa sa.]

5 Účtovná jednotka, ktorá pri účtovaní investičného nehnuteľného majetku používa model ocenenia obstarávacou cenou v súlade so štandardom IAS 40 Investičný nehnuteľný majetok, používa pre investičný nehnuteľný majetok vo vlastníctve model ocenenia obstarávacou cenou podľa tohto štandardu.

6   Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

7   Obstarávacia cena položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa vykazuje ako aktívum len vtedy, ak:

8 Položky ako náhradné diely, prídavné zariadenia a servisné zariadenia sa vykazujú v súlade s týmto štandardom IFRS vtedy, ak vyhovujú definícii nehnuteľností, strojov a zariadení. V opačnom prípade sa takéto položky klasifikujú ako zásoby.

9 Tento štandard nestanovuje jednotku oceňovania pre vykazovanie, t. j. kedy možno určitú položku klasifikovať ako položku nehnuteľností, strojov a zariadení. Pri uplatňovaní kritérií vykazovania preto treba uplatňovať úsudok týkajúci sa konkrétnych okolností danej účtovnej jednotky. Môže byť vhodné agregovať jednotlivo nevýznamné položky, ako sú formy, nástroje a matrice, a uplatniť tieto kritériá na súhrnnú hodnotu.

10 Na základe uvedenej zásady vykazovania vyhodnocuje účtovná jednotka obstarávaciu cenu všetkých nehnuteľností, strojov a zariadení v čase jej vzniku. Táto obstarávacia cena zahŕňa náklady prvotne vynaložené v súvislosti s nadobudnutím alebo zhotovením položky nehnuteľností, strojov a zariadení a náklady následne vynaložené na jej rozšírenie, výmenu jej časti alebo údržbu. Obstarávacia cena položky nehnuteľností, strojov a zariadení môže zahŕňať vzniknuté náklady súvisiace s lízingmi aktív, ktoré sa používajú na zhotovenie, rozšírenie, výmenu časti alebo údržbu položky nehnuteľností, strojov a zariadení, ako sú odpisy aktív s právom na užívanie.

11 Dôvodom obstarania položiek nehnuteľností, strojov a zariadení môže byť bezpečnosť alebo požiadavky ochrany životného prostredia. Nadobudnutie takýchto nehnuteľností, strojov a zariadení – hoci priamo nezvyšujú budúce ekonomické úžitky zo žiadnej konkrétnej existujúcej položky nehnuteľností, strojov a zariadení – môže byť potrebné na to, aby účtovná jednotka získala budúce ekonomické úžitky z iných svojich aktív. Takéto položky nehnuteľností, strojov a zariadení spĺňajú kritériá vykazovania ako aktíva, pretože umožňujú účtovnej jednotke získavať budúce ekonomické úžitky zo súvisiacich aktív nad rámec toho, čo by mohla získavať, ak by nedošlo k obstaraniu týchto položiek. Napríklad výrobca v chemickom priemysle môže na splnenie požiadaviek ochrany životného prostredia zaviesť pri výrobe a skladovaní nebezpečných chemikálií nové procesy manipulácie s chemikáliami; súvisiace rozšírenie funkcií strojov sa vykazuje ako aktívum, pretože bez nich by účtovná jednotka nedokázala vyrábať a predávať chemikálie. Výsledná účtovná hodnota takéhoto aktíva a súvisiacich aktív sa však následne preverí na zníženie hodnoty v zmysle štandardu IAS 36 Zníženie hodnoty majetku.

12 V zmysle zásady vykazovania uvedenej v odseku 7 účtovná jednotka v účtovnej hodnote položky nehnuteľností, strojov a zariadení nevykazuje náklady na bežnú údržbu danej položky. Namiesto toho sa takéto náklady vykazujú vo výsledku hospodárenia v čase ich vzniku. Náklady na bežnú údržbu zahŕňajú predovšetkým mzdové náklady a náklady na spotrebný materiál, pričom môžu zahŕňať aj náklady na drobné náhradné diely. Účel týchto výdavkov sa často označuje ako „opravy a údržba“ položky nehnuteľností, strojov a zariadení.

13 Súčasti niektorých položiek nehnuteľností, strojov a zariadení si môžu vyžadovať výmenu v pravidelných intervaloch. Napríklad pec si po určitom počte hodín prevádzky môže vyžadovať nové obloženie, alebo vnútorné vybavenie lietadla, ako sú sedadlá a kuchynka, si môže počas životnosti kostry lietadla vyžadovať aj niekoľkonásobnú výmenu. Účelom obstarania položiek nehnuteľností, strojov a zariadení môže byť aj menej často sa opakujúca výmena, napríklad výmena vnútorných stien budov alebo uskutočnenie jednorazovej výmeny. Podľa zásady vykazovania uvedenej v odseku 7 účtovná jednotka vykazuje v účtovnej hodnote položky nehnuteľností, strojov a zariadení náklady na výmenu časti takejto položky v čase ich vzniku, ak sú splnené kritériá vykazovania. Vykazovanie účtovnej hodnoty týchto vymenených častí sa ukončí v súlade ustanoveniami o ukončení vykazovania tohto štandardu (pozri odseky 67 až 72).

14 Podmienka pokračujúceho prevádzkovania položky nehnuteľností, strojov a zariadení (napríklad lietadla) sa môže spájať s pravidelnými rozsiahlymi kontrolami za účely zistenia prípadných závad nezávisle od toho, či dochádza k výmene častí. Po uskutočnení každej rozsiahlej kontroly sa jej náklady vykážu v účtovnej hodnote položky nehnuteľností, strojov a zariadení ako náklady na výmenu častí, ak sú splnené kritériá vykazovania. Súčasne dochádza k ukončeniu vykazovania zostávajúcej účtovnej hodnoty nákladov na predchádzajúcu kontrolu (odlíšenej od fyzických náhradných dielov). K tomu dochádza bez ohľadu na to, či boli v transakcii nadobudnutia alebo zhotovenia danej položky identifikované náklady na predchádzajúcu kontrolu. V prípade potreby sa môže odhadovaný náklad na podobnú kontrolu použiť ako ukazovateľ toho, aká mohla byť obstarávacia cena zložky vzťahujúcej sa na kontrolu v čase, keď bola položka nadobudnutá alebo zhotovená.

15   Položka nehnuteľností, strojov a zariadení, ktorá spĺňa kritériá na vykazovanie ako aktívum, sa oceňuje vo výške obstarávacej ceny.

16 Obstarávacia cena položky nehnuteľností, strojov a zariadení zahŕňa:

17 Príkladmi priamo priraditeľných nákladov sú:

18 Na náklady na záväzok v súvislosti s demontážou, odstránením a sanáciou miesta umiestnenia položky, ktoré vzniknú v určitom období v dôsledku využívania tejto položky na výrobu zásob počas tohto obdobia, účtovná jednotka uplatňuje štandard IAS 2 Zásoby. Tieto záväzky za náklady, ktoré sa účtujú v súlade so štandardom IAS 2 alebo IAS 16, sa vykazujú a oceňujú podľa štandardu IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva.

19 Príkladmi nákladov, ktoré nie sú súčasťou obstarávacej ceny položiek nehnuteľností, strojov a zariadení, sú:

20 Vykazovanie obstarávacej ceny v účtovnej hodnote položky nehnuteľností, strojov a zariadení končí, keď sa položka dostane na miesto určenia a do stavu, v ktorom je schopná prevádzky spôsobom, ktorý určil manažment. Preto sa do účtovnej hodnoty tejto položky nezahŕňajú náklady vzniknuté pri jej používaní alebo ďalšom presune. Do účtovnej hodnoty položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa napríklad nezahŕňajú tieto náklady:

20A Určité položky možno vyrobiť tak, že sa položka nehnuteľností, strojov a zariadení dopraví na miesto určenia a uvedie do stavu, v ktorom je schopná prevádzky spôsobom, ktorý určil manažment (ako napríklad vzorky vyrobené pri skúšaní správnej funkčnosti aktíva). Účtovná jednotka vykazuje príjmy z predaja takýchto položiek a náklady na takéto položky vo výsledku hospodárenia v súlade s uplatniteľnými štandardmi. Účtovná jednotka oceňuje náklady na takéto položky tak, že uplatní požiadavky na oceňovanie uvedené v štandarde IAS 2.

21 V súvislosti so zhotovením alebo vývojom položky nehnuteľností, strojov a zariadení dochádza aj k určitým činnostiam, ktoré nie sú nevyhnutné v súvislosti s presunom položky na miesto určenia a jej premenou do stavu, v ktorom je schopná prevádzky spôsobom, ktorý určil manažment. Tieto vedľajšie činnosti sa môžu vyskytovať pred činnosťami vzťahujúcimi sa na zhotovenie alebo úpravu alebo počas nich. Napríklad prostredníctvom používania staveniska ako parkoviska, kým sa nezačnú stavebné práce, sa môžu získať výnosy. Keďže vedľajšie činnosti nie sú nevyhnutné na dopravu položky na miesto určenia a uvedenie do stavu, v ktorom je schopná prevádzky spôsobom, ktorý určil manažment, výnosy a súvisiace náklady z vedľajších činností sa vykazujú vo výsledku hospodárenia a sú zahrnuté do príslušných klasifikácií výnosov a nákladov.

22 Obstarávacia cena aktíva zhotoveného vlastnou činnosťou sa určuje použitím rovnakých zásad ako pre nadobudnuté aktívum. Ak účtovná jednotka zhotovuje podobné aktíva určené na predaj v rámci bežného chodu podnikania, obstarávacia cena aktíva sa zvyčajne rovná nákladom na zhotovenie aktíva určeného na predaj (pozri štandard IAS 2). Všetky interné zisky sa preto pri výpočte tohto ocenenia vylučujú. Podobne sa do obstarávacej ceny aktíva nezahŕňajú náklady na neobvyklú hodnotu materiálového odpadu, mzdových nákladov a iných zdrojov vynaložených na aktívum zhotovené vlastnou činnosťou. Štandard IAS 23 Náklady na prijaté úvery a pôžičky stanovuje kritériá na vykazovanie úrokov ako súčasti účtovnej hodnoty položky nehnuteľností, strojov a zariadení, ktorá bola zhotovená vlastnou činnosťou.

22A Plodiace rastliny sa účtujú rovnakým spôsobom ako položky nehnuteľností, strojov a zariadení zhotovené vlastnou činnosťou pred dopravou na miesto určenia a uvedením do stavu, v ktorom sú schopné prevádzky spôsobom, ktorý určil manažment. V dôsledku toho by sa odkazy na „zhotovenie“ v tomto štandarde mali chápať ako vzťahujúce sa na činnosti, ktoré sú potrebné na pestovanie plodiacich rastlín pred dopravou na miesto určenia a uvedením do stavu, v ktorom sú schopné prevádzky spôsobom, ktorý určil manažment.

23 Obstarávacia cena položky nehnuteľností, strojov a zariadení je ekvivalentom hotovostnej ceny ku dňu vykázania. Ak sa platba odloží na neskorší čas, než sú bežné úverové podmienky, rozdiel medzi ekvivalentom hotovostnej ceny a celkovou sumou platby sa vykazuje ako úrok za obdobie trvania úveru, pokiaľ taký úrok nie je kapitalizovaný v súlade so štandardom IAS 23.

24 Jednu alebo viac položiek nehnuteľností, strojov a zariadení je možné obstarať výmenou za nepeňažný majetok alebo majetky alebo za kombináciu položiek peňažného a nepeňažného majetku. Nasledujúce pojednanie sa jednoducho týka výmeny jednej položky nepeňažného majetku za inú, platí však aj pre všetky výmeny podľa predchádzajúcej vety. Obstarávacia cena takejto položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa oceňuje reálnou hodnotou okrem prípadov, ak a) výmennej transakcii chýba obchodná podstata, alebo b) nemožno spoľahlivo určiť reálnu hodnotu ani prijatého, ani odovzdaného majetku. Obstaraná položka sa takto oceňuje aj vtedy, ak účtovná jednotka nemôže okamžite ukončiť vykazovanie odovzdaného majetku. Ak sa obstaraná položka neoceňuje reálnou hodnotou, jej obstarávacia cena sa určí vo výške účtovnej hodnoty odovzdaného majetku.

25 Účtovná jednotka určí, či má výmenná transakcia obchodnú podstatu tak, že zváži rozsah, do akého sa v dôsledku transakcie očakáva výskyt zmien budúcich peňažných tokov. Výmenná transakcia má obchodnú podstatu, ak:

26 Reálnu hodnotu aktíva možno spoľahlivo oceniť, ak a) variabilita rozsahu vhodných ocenení reálnou hodnotou nie je pre toto aktívum významná alebo b) pravdepodobnosti rôznych odhadov v rámci daného rozsahu možno primerane posúdiť a používať pri oceňovaní reálnou hodnotou. Ak účtovná jednotka dokáže spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu buď prijatého alebo odovzdaného aktíva, použije sa na ocenenie obstarávacej ceny prijatého aktíva reálna hodnota odovzdaného aktíva, pokiaľ nie je reálna hodnota prijatého aktíva jednoznačnejšie zrejmá.

27 [Vypúšťa sa.]

28 Účtovnú hodnotu položky nehnuteľností, strojov a zariadení možno znížiť štátnymi dotáciami v súlade so štandardom IAS 20 Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci.

29   Účtovná jednotka si zvolí ako svoju účtovnú politiku buď model ocenenia obstarávacou cenou v zmysle odseku 30 alebo model precenenia v zmysle odseku 31, pričom zvolenú politiku uplatňuje na celú triedu nehnuteľností, strojov a zariadení.

29A Niektoré účtovné jednotky prevádzkujú – buď interne alebo externe – investičný fond, ktorý poskytuje investorom výnosy určované jednotkami v tomto fonde. Niektoré účtovné jednotky podobne vystavujú skupiny poistných zmlúv s prvkami priamej účasti a majú v držbe podkladové položky. Niektoré takéto fondy alebo podkladové položky zahŕňajú nehnuteľnosti užívané vlastníkom. Účtovná jednotka uplatňuje štandard IAS 16 na nehnuteľnosti užívané vlastníkom, ktoré sú zahrnuté v takomto fonde alebo ktoré sú podkladovými položkami. Napriek odseku 29 sa účtovná jednotka môže rozhodnúť, že bude takéto nehnuteľnosti oceňovať pomocou modelu oceňovania reálnou hodnotou v súlade so štandardom IAS 40. Na účely tohto rozhodnutia poistné zmluvy zahŕňajú investičné zmluvy s možnosťou poskytovania podielu na zisku. (Pozri štandard IFRS 17 Poistné zmluvy, kde sú vymedzené pojmy, ktoré sa používajú v tomto odseku.)

29B Účtovná jednotka zaobchádza s nehnuteľnosťami užívanými vlastníkom oceňovanými pomocou modelu oceňovania reálnou hodnotou investičného nehnuteľného majetku pri uplatnení odseku 29A ako s oddelenou triedou nehnuteľností, strojov a zariadení.

30   Položka nehnuteľností, strojov a zariadení sa po vykázaní ako majetok účtuje vo svojej obstarávacej cene zníženej o prípadné akumulované odpisy a akumulované straty zo zníženia hodnoty.

31   Položka nehnuteľností, strojov a zariadení, ktorých reálnu hodnotu možno spoľahlivo oceniť, sa po vykázaní ako majetok účtuje v precenenej hodnote, ktorá zodpovedá jej reálnej hodnote k dátumu precenenia zníženej o všetky následné akumulované odpisy a akumulované straty zo zníženia hodnoty. Precenenia sa vykonávajú dostatočne pravidelne s cieľom zabezpečiť, aby sa ku koncu obdobia vykazovania účtovná hodnota významne nelíšila od hodnoty, ktorá by bola stanovená na základe reálnej hodnoty.

32 [Vypúšťa sa.]

33 [Vypúšťa sa.]

34 Intervaly, v ktorých treba vykonávať precenenia, závisia od zmien reálnych hodnôt preceňovaných položiek nehnuteľností, strojov a zariadení. Ak sa reálna hodnota preceneného aktíva významne líši od jeho účtovnej hodnoty, treba uskutočniť ďalšie precenenie. Pre niektoré položky nehnuteľností, strojov a zariadení môžu byť typické významné a náhle zmeny reálnej hodnoty, v dôsledku čoho môže byť potrebné vykonávať každoročné precenenie. Takéto časté precenenia nie sú potrebné pre tie položky nehnuteľností, strojov a zariadení, pri ktorých dochádza len k nevýznamným zmenám reálnej hodnoty. Namiesto toho môže byť potrebné preceniť položku iba raz za tri až päť rokov.

35 Pri preceňovaní položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa účtovná hodnota daného aktíva prispôsobí jeho precenenej hodnote. K dátumu precenenia sa k aktívu pristupuje jedným z týchto spôsobov:

36   Pri preceňovaní položky nehnuteľností, strojov a zariadení sa preceňuje celá trieda nehnuteľností, strojov a zariadení, do ktorej dané aktívum patrí.

37 Trieda nehnuteľností, strojov a zariadení je zoskupenie aktív podobnej povahy a použitia pri činnostiach účtovnej jednotky. Samostatnými triedami sú napríklad: