Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02017R0654-20180314

    Consolidated text: Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/654 z 19. decembra 2016 , ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 s ohľadom na technické a všeobecné požiadavky na emisné limity a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2017/654/2018-03-14

    02017R0654 — SK — 14.03.2018 — 001.001


    Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

    ►B

    DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/654

    z 19. decembra 2016,

    ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 s ohľadom na technické a všeobecné požiadavky na emisné limity a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov

    (Ú. v. ES L 102 13.4.2017, s. 1)

    Zmenené a doplnené:

     

     

    Úradný vestník

      Č.

    Strana

    Dátum

     M1

    DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/236 z 20. decembra 2017,

      L 50

    1

    22.2.2018




    ▼B

    DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/654

    z 19. decembra 2016,

    ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 s ohľadom na technické a všeobecné požiadavky na emisné limity a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov



    Článok 1

    Vymedzenie pojmov

    Uplatňuje sa toto vymedzenie pojmov:

    1. „Wobbeho index“ alebo „W“ je podiel zodpovedajúcej hodnoty výhrevnosti plynu na jednotku objemu a druhej odmocniny jeho relatívnej hustoty za rovnakých referenčných podmienok:

    image

    2. „faktor posunu λ“ alebo „Sλ“ je výraz, ktorým sa opisuje požadovaná pružnosť systému riadenia motora vzhľadom na zmenu pomeru prebytku vzduchu λ, ak je motor poháňaný plynom s iným zložením než čistý metán;

    3. „režim na kvapalné palivo“ je normálny prevádzkový režim dvojpalivového motora, počas ktorého motor za žiadnych prevádzkových podmienok nevyužíva plynné palivo;

    4. „dvojpalivový režim“ je normálny prevádzkový režim dvojpalivového motora, pri ktorom motor súčasne spaľuje kvapalné aj plynné palivo pri určitých prevádzkových podmienkach motora;

    5. „systém dodatočnej úpravy tuhých častíc“ je systém dodatočnej úpravy výfukových plynov určený na zníženie emisií tuhých znečisťujúcich látok mechanickou, aerodynamickou, difúznou alebo inerciálnou separáciou;

    6. „regulátor“ je zariadenie alebo stratégia regulovania, ktoré automaticky regulujú otáčky motora alebo zaťaženie, iné ako obmedzovač otáčok motora, inštalované v motore kategórie NRSh a obmedzujúce otáčky motora výhradne na účely zamedzenia prevádzky motora pri otáčkach vyšších ako určitý limit;

    7. „teplota okolia“ v súvislosti s laboratórnym prostredím (napr. miestnosť alebo komora na váženie filtra) je teplota v rámci špecifikovaného laboratórneho prostredia;

    8. „základná stratégia regulovania emisií“ alebo „BECS“ je stratégia regulovania emisií, ktorá je aktívna v celom prevádzkovom rozsahu krútiaceho momentu a otáčok motora, pokiaľ nie je aktivovaná pomocná stratégia regulovania emisií (AECS);

    9. „činidlo“ je akékoľvek spotrebiteľné alebo neobnoviteľné médium potrebné a používané na účinnú prevádzku systému dodatočnej úpravy výfukových plynov;

    10. „pomocná stratégia regulovania emisií“ alebo „AECS“ je stratégia regulovania emisií, ktorá sa aktivuje a dočasne mení základnú stratégiu regulovania emisií (BECS) na osobitný účel a v reakcii na osobitný súbor podmienok okolia a/alebo prevádzkových podmienok a ktorá zostáva v prevádzke len počas existencie týchto podmienok;

    11. „správny technický úsudok“ je úsudok v súlade s všeobecne uznávanými vedeckými a technickými zásadami a dostupnými relevantnými informáciami;

    12. „vysoké otáčky“ alebo „nhi“ sú najvyššie otáčky motora, pri ktorých dosahuje 70 % maximálneho výkonu;

    13. „nízke otáčky“ alebo „nlo“ sú najnižšie otáčky motora, pri ktorých dosahuje 50 % maximálneho výkonu;

    14. „maximálny výkon“ alebo „Pmax“ je maximálny výkon v kW uvedený výrobcom;

    15. „riedenie časti prietoku“ je metóda analýzy výfukového plynu, pri ktorej dochádza k oddeľovaniu časti prietoku od celkového prietoku plynu a jeho následnému zmiešavaniu s vhodným množstvom riediaceho vzduchu pred filtrom na odber vzoriek tuhých častíc;

    16. „posun“ je rozdiel medzi nulovým alebo kalibračným signálom a príslušnou hodnotou oznámenou meracím prístrojom bezprostredne po tom, ako bol použitý pri emisnej skúške;

    17. „nastavenie meracieho rozsahu“ je nastavenie prístroja tak, aby sa zabezpečila správna odozva na kalibračný etalón, ktorý predstavuje 75 % až 100 % maximálnej hodnoty rozsahu prístroja alebo očakávaného rozsahu používania;

    18. „plyn na nastavenie meracieho rozsahu“ je čistená zmes plynov používaná analyzátormi plynov na nastavenie meracieho rozsahu;

    19. „HEPA filter“ je vysoko účinný filter tuhých častíc nachádzajúcich sa vo vzduchu, ktorý je nastavený tak, aby dosiahol minimálnu počiatočnú účinnosť odstraňovania tuhých častíc 99,97 % použitím normy ASTM F 1471–93;

    20. „kalibrácia“ je proces nastavenia odozvy systému merania na vstupný signál tak, aby jeho výstup zodpovedal rozsahu referenčných signálov;

    21. „špecifické emisie“ sú hmotnostné emisie vyjadrené v g/kWh;

    22. „požiadavka obsluhy“ je vstup obsluhy motora s cieľom regulovať výkon motora;

    23. „otáčky pri maximálnom krútiacom momente“ sú otáčky motora stanovené výrobcom, pri ktorých motor dosahuje maximálny krútiaci moment;

    24. „regulované otáčky motora“ sú prevádzkové otáčky motora regulované namontovaným regulátorom;

    25. „emisie z otvorenej kľukovej skrine“ je akýkoľvek prúd emisií z kľukovej skrine motora, ktorý je emitovaný priamo do okolia;

    26. „sonda“ je prvý úsek prenosového potrubia, ktorý prenáša vzorku do ďalšieho komponentu systému odberu vzoriek;

    27. „skúšobný interval“ je časový úsek, počas ktorého sa určujú emisie špecifické pre brzdenie;

    28. „nulovací plyn“ je plyn, pri ktorom analyzátor ako reakciu na vstup dosahuje nulovú odozvu;

    29. „vynulovaný“ je prístroj, ktorý bol nastavený tak, že dosahuje nulovú odozvu na nulovací kalibračný etalón, ako napríklad čistený dusík alebo čistený vzduch;

    30. „ustálený skúšobný cyklus pre necestné pojazdné stroje s meniteľnými otáčkami“ (ďalej len „NRSC s meniteľnými otáčkami“) je ustálený skúšobný cyklus pre necestné pojazdné stroje s meniteľnými otáčkami, iný ako NRSC s konštantnými otáčkami;

    31. „ustálený skúšobný cyklus pre necestné pojazdné stroje s konštantnými otáčkami“ (ďalej len „NRSC s konštantnými otáčkami“) je ktorýkoľvek z uvedených ustálených skúšobných cyklov pre necestné pojazdné stroje vymedzených v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2016/1628: D2, E2, G1, G2 alebo G3;

    32. „aktualizácia záznamu“ je frekvencia, pri ktorej analyzátor zabezpečuje nové, aktuálne hodnoty;

    33. „kalibračný plyn“ je čistená zmes plynov používaná na kalibráciu analyzátorov plynu;

    34. „stechiometrický“ je vzťahujúci sa na taký osobitný pomer vzduchu a paliva, pri ktorom by v prípade úplnej oxidácie paliva nezostalo žiadne palivo ani žiaden kyslík;

    35. „skladovacie médium“ je filter častíc, odberový vak alebo akékoľvek iné skladovacie zariadenie používané na odber vzoriek v dávkach;

    36. „riedenie plného prietoku“ je metóda zmiešavania prietoku výfukového plynu s riediacim vzduchom pred tým, ako sa na analýzu oddelí časť prúdu zriedeného výfukového plynu;

    37. „tolerancia“ je interval, v ktorom sa nachádza 95 % súboru zaznamenaných hodnôt určitej veličiny so zvyšnými 5 % zaznamenaných hodnôt odchyľujúcich sa od tolerančného intervalu.

    38. „servisný režim“ je osobitný režim dvojpalivového motora, ktorý sa aktivuje na účely opravy alebo presunutia necestného pojazdného stroja na bezpečné miesto, pokiaľ nie je možná prevádzka v dvojpalivovom režime;

    Článok 2

    Požiadavky na akékoľvek ďalšie špecifikované palivá, zmesi palív alebo emulzie palív

    Referenčné palivá a ďalšie špecifikované palivá, zmesi palív alebo emulzie palív uvedené výrobcom v žiadosti o typové schválenie EÚ v súlade s článkom 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1628 sú v súlade s technickými špecifikáciami a sú opísané v informačnej zložke v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

    Článok 3

    Opatrenia týkajúce sa zhody výroby

    S cieľom zaistiť, aby vyrábané motory zodpovedali schválenému typu v súlade s článkom 26 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1628, prijmú schvaľovacie úrady opatrenia a budú dodržiavať postupy stanovené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

    Článok 4

    Metodika na prispôsobenie výsledkov laboratórnych skúšok emisií, aby zahŕňali faktory zhoršenia

    Výsledky laboratórnych skúšok emisií sa prispôsobia tak, aby zahŕňali faktory zhoršenia vrátane tých, ktoré súvisia s meraním počtu častíc (PN) a pri motoroch na plynné palivo podľa článku 25 ods. 3 písm. d), článku 25 ods. 4 písm. d) a článku 25 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/1628 v súlade s metodikou stanovenou v prílohe III k tomuto nariadeniu.

    Článok 5

    Požiadavky týkajúce sa stratégií regulovania emisií, opatrení na reguláciu NOx a opatrení na reguláciu tuhých častíc

    Merania a skúšky týkajúce sa stratégií regulovania emisií uvedených v článku 25 ods. 3 písm. f) bode i) nariadenia (EÚ) 2016/1628 a opatrení na reguláciu NOx uvedených v článku 25 ods. 3 písm. f) bode ii) uvedeného nariadenia a opatrení na reguláciu tuhých častíc, ako aj dokumentácia potrebná na ich preukázanie musia zodpovedať technickým požiadavkám stanoveným v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

    Článok 6

    Merania a skúšky týkajúce sa oblasti súvisiacej s ustáleným skúšobným cyklom pre necestné pojazdné stroje

    Merania a skúšky týkajúce sa oblasti uvedenej v článku 25 ods. 3 písm. f) bode iii) nariadenia (EÚ) 2016/1628 sa vykonávajú v súlade s podrobnými technickými požiadavkami stanovenými v prílohe V k tomuto nariadeniu.

    Článok 7

    Podmienky a metódy vykonávania skúšok

    Podmienky pre vykonávanie skúšok uvedené v článku 25 ods. 3) písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2016/1628, metódy na určenie nastavenia zaťaženia a otáčok motora uvedené v článku 24 uvedeného nariadenia, metódy prihliadnutia na emisie plynov z kľukovej skrine uvedené v článku 25 ods. 3 písm. e) bode i) uvedeného nariadenia a metódy stanovenia a prihliadnutia na nepretržitú alebo periodickú regeneráciu systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov uvedené v článku 25 ods. 3 písm. e) bode ii) uvedeného nariadenia spĺňajú požiadavky uvedené v bode 5 a 6 prílohy VI k tomuto nariadeniu.

    Článok 8

    Postupy vykonávania skúšok

    Skúšky uvedené v článku 25 ods. 3 písm. a) a článku 25 ods. 3 písm. f) bode iv) nariadenia (EÚ) 2016/1628 sa vykonávajú v súlade s postupmi stanovenými v bode 7 prílohy VI a v prílohe VIII k tomuto nariadeniu.

    Článok 9

    Postupy merania emisií a odberu vzoriek

    Meranie emisií a odber vzoriek uvedené v článku 25 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/1628 sa vykonávajú v súlade s postupmi stanovenými v bode 8 prílohy VI k tomuto nariadeniu a v doplnku 1 k uvedenej prílohe.

    Článok 10

    Prístroje na vykonávanie skúšok a na meranie emisií a odber vzoriek

    Prístroje na vykonávanie skúšok uvedené v článku 25 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/1628 a na meranie emisií a odber vzoriek uvedené v článku 25 ods. 3 písm. b) uvedeného nariadenia spĺňajú technické požiadavky a charakteristiky uvedené v bode 9 prílohy VI k tomuto nariadeniu.

    Článok 11

    Metóda hodnotenia údajov a výpočtov

    Údaje uvedené v článku 25 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/1628 sa hodnotia a vypočítajú v súlade s metódou stanovenou v prílohe VII k tomuto nariadeniu.

    Článok 12

    Technické charakteristiky referenčných palív

    Referenčné palivá uvedené v článku 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1628 spĺňajú technické charakteristiky stanovené v prílohe IX k tomuto nariadeniu.

    Článok 13

    Podrobné technické špecifikácie a podmienky dodávania motora oddelene od systému dodatočnej úpravy výfukových plynov

    Pokiaľ výrobca dodá motor výrobcovi pôvodného zariadenia („OEM“) v Únii samostatne bez jeho systému dodatočnej úpravy výfukových plynov v súlade s článkom 34 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1628, musí pri dodaní splniť podrobné technické špecifikácie a podmienky stanovené v prílohe X k tomuto nariadeniu.

    Článok 14

    Podrobné technické špecifikácie a podmienky pre dočasné uvedenie na trh na účely skúšok v teréne

    Motorom, ktorým nebolo udelené typové schválenie EÚ v súlade s nariadením (EÚ) 2016/1628, sa v súlade s článkom 34 ods. 4 uvedeného nariadenia povoľuje dočasné uvedenie na trh na účely skúšok v teréne, ak spĺňajú podrobné technické špecifikácie a podmienky stanovené v prílohe XI k tomuto nariadeniu.

    Článok 15

    Podrobné technické špecifikácie a podmienky pre motory na osobitné účely

    Typové schválenia EÚ motorov na osobitné účely a povolenia uvedenia na trh týchto motorov sa udeľujú v súlade s článkom 34 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) 2016/1628, ak sú splnené podrobné technické špecifikácie a podmienky stanovené v prílohe XII k tomuto nariadeniu.

    Článok 16

    Uznanie rovnocenných typových schválení motora

    Predpisy EHK OSN alebo ich zmeny uvedené v článku 42 ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/1628 a akty Únie uvedené v článku 42 ods. 4 písm. b) uvedeného nariadenia sú stanovené v prílohe XIII k tomuto nariadeniu.

    Článok 17

    Podrobné príslušné informácie a pokyny pre výrobcov pôvodného zariadenia

    Podrobné informácie a pokyny pre OEM uvedené v článku 43 ods. 2, 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2016/1628 sú stanovené v prílohe XIV k tomuto nariadeniu.

    Článok 18

    Podrobné príslušné informácie a pokyny pre koncových používateľov

    Podrobné informácie a pokyny pre koncových používateľov uvedené v článku 43 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2016/1628 sú stanovené v prílohe XV k tomuto nariadeniu.

    Článok 19

    Normy výkonnosti a posudzovanie technických služieb

    1.  Technické služby musia spĺňať normy výkonnosti stanovené v prílohe XVI.

    2.  Schvaľovacie úrady hodnotia technické služby v súlade s postupom stanoveným v prílohe XVI k tomuto nariadeniu.

    Článok 20

    Charakteristiky ustálených a nestálych skúšobných cyklov

    Ustálené a nestále skúšobné cykly uvedené v článku 24 nariadenia (EÚ) 2016/1628 spĺňajú charakteristiky stanovené v prílohe XVII k tomuto nariadeniu.

    Článok 21

    Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.




    PRÍLOHY



    Číslo prílohy

    Názov prílohy

    Strana

    I

    Požiadavky na akékoľvek ďalšie špecifikované palivá, zmesi palív alebo emulzie palív

     

    II

    Opatrenia týkajúce sa zhody výroby

     

    III

    Metodika na prispôsobenie výsledkov laboratórnych skúšok emisií tak, aby zahŕňali faktory zhoršenia

     

    IV

    Požiadavky týkajúce sa stratégií regulovania emisií, opatrení na reguláciu NOx a opatrení na reguláciu tuhých častíc

     

    V

    Merania a skúšky týkajúce sa oblasti súvisiacej s ustáleným skúšobným cyklom pre necestné pojazdné stroje

     

    VI

    Podmienky, metódy, postupy a prístroje na vykonávanie skúšok a na meranie emisií a odber vzoriek

     

    VII

    Metóda hodnotenia údajov a výpočtov

     

    VIII

    Výkonnostné požiadavky

     

    IX

    Technické charakteristiky referenčných palív

     

    X

    Podrobné technické špecifikácie a podmienky dodávania motora oddelene od systému dodatočnej úpravy výfukových plynov

     

    XI

    Podrobné technické špecifikácie a podmienky pre dočasné uvedenie na trh na účely skúšok v teréne

     

    XII

    Podrobné technické špecifikácie a podmienky pre motory na osobitné účely

     

    XIII

    Akceptovanie rovnocenných typových schválení motora

     

    XIV

    Podrobné príslušné informácie a pokyny pre výrobcov pôvodného zariadenia

     

    XV

    Podrobné príslušné informácie a pokyny pre koncových používateľov

     

    XVI

    Normy výkonnosti a posudzovanie technických služieb

     

    XVII

    Charakteristiky ustálených a nestálych skúšobných cyklov

     




    PRÍLOHA I

    Požiadavky na akékoľvek ďalšie špecifikované palivá, zmesi palív alebo emulzie palív

    1.    Požiadavky na motory poháňané kvapalnými palivami

    1.1.

    Výrobcovia si môžu pri podávaní žiadosti o typové schválenie EÚ v súvislosti s kategóriami palív motora vybrať jednu z týchto možností:

    a) motor na štandardné kategórie palív v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 1.2 alebo

    b) motor na špecifické palivo v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 1.3.

    1.2.

    Požiadavky na motor na štandardné kategórie palív (nafta, benzín)

    Motor na štandardné kategórie palív musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 1.2.1 až 1.2.4.

    1.2.1.

    Základný motor musí spĺňať uplatniteľné limitné hodnoty stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a požiadavky stanovené v tomto nariadení, keď je motor prevádzkovaný s referenčnými palivami uvedenými v bode 1.1 alebo 2.1 prílohy IX.

    1.2.2.

    Keďže neexistuje norma Európskeho výboru pre normalizáciu („norma CEN“) pre palivo necestných pojazdných strojov ani tabuľka vlastností paliva necestných pojazdných strojov v smernici 98/70/ES Európskeho parlamentu a Rady ( 1 ), naftové (palivo necestných pojazdných strojov) referenčné palivo v prílohe IX bude predstavovať komerčné palivo necestných pojazdných strojov s obsahom síry najviac 10 mg/kg, cetánovým číslom najmenej 45 a obsahom metylesteru mastnej kyseliny (FAME) najviac 7,0 % objemových. Ak nie je povolené inak v súlade s bodmi 1.2.2.1, 1.2.3 a 1.2.4, výrobca predloží zodpovedajúce vyhlásenie koncovým používateľom v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe XV, na základe ktorého prevádzka motora na palivo necestných pojazdných strojov je obmedzená na palivá s obsahom síry najviac 10 mg/kg (20 mg/kg v konečom bode distribúce), cetánovým číslom najmenej 45 a obsahom metylesteru mastnej kyseliny (FAME) najviac 7,0 % objemových. Výrobca môže voliteľne špecifikovať ďalšie parametre (napr. pre mazivosť).

    1.2.2.1.

    Výrobca motora pri udelení typového schválenia EÚ nesmie uviesť, že typ motora alebo rad motorov môže byť v Únii prevádzkovaný s komerčnými palivami inými ako sú tie, ktoré spĺňajú požiadavky tohto bodu, pokiaľ výrobca nespĺňa aj požiadavky bodu 1.2.3.

    a) V prípade benzínu, smernica 98/70/ES alebo norma CEN EN 228:2012. Mazací olej môže byť pridaný podľa špecifikácie výrobcu.

    b) V prípade nafty (inej ako palivo necestných pojazdných strojov), smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES alebo norma CEN EN 590:2013.

    c) V prípade nafty (palivo necestných pojazdných strojov) smernica 98/70/ES a tiež cetánové číslo vyššie ako 45 a FAME najviac 7,0 % objemových.

    1.2.3.

    Ak výrobca povoľuje prevádzku motorov s ďalšími komerčnými palivami, ktoré nie sú uvedené v bode 1.2.2, ako napríklad prevádzku s B100 (EN 14214:2012+A1:2014), B20 alebo B30 (EN16709:2015) alebo so špecifickými palivami, zmesami palív alebo emulziami palív, musí výrobca okrem požiadaviek bodu 1.2.2.1 vykonať všetky tieto opatrenia:

    a) v informačnom dokumente stanovenom vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/656 ( 2 ) o správnych požiadavkách deklarovať špecifikáciu komerčných palív, zmesí palív alebo emulzií palív, s ktorými je možné rad motorov prevádzkovať;

    b) preukázať schopnosť základného motora spĺňať požiadavky tohto nariadenia na deklarované palivá, zmesi palív alebo emulzie palív;

    c) splniť požiadavky prevádzkového monitorovania špecifikované v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2017/655 ( 3 ) o prevádzkovom monitorovaní motorov na deklarované palivá, zmesi palív alebo emulzie palív vrátane akýchkoľvek zmesí uvedených palív, zmesí palív alebo emulzií a zodpovedajúceho komerčného paliva uvedeného v bode 1.2.2.1.

    1.2.4.

    Pri zážihových motoroch sa pomer zmesi paliva a oleja musí rovnať pomeru odporučenému výrobcom. Podiel oleja v palive sa zaznamená v informačnom dokumente stanovenom vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/656 o správnych požiadavkách.

    1.3.

    Požiadavky na motor na špecifické palivo (ED 95 alebo E 85)

    Motor poháňaný špecifickým palivom (ED 95 alebo E 85) musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 1.3.1 a 1.3.2.

    1.3.1.

    Pre ED 95 musí základný motor spĺňať uplatniteľné limitné hodnoty stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a požiadavky stanovené v tomto nariadení, keď je motor prevádzkovaný s referenčným palivom uvedeným v bode 1.2 prílohy IX.

    1.3.2.

    Pre E 85 musí základný motor spĺňať uplatniteľné limitné hodnoty stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a požiadavky stanovené v tomto nariadení, keď je motor prevádzkovaný s referenčným palivom uvedeným v bode 2.2 prílohy IX.

    2.    Požiadavky na motory poháňané zemným plynom/biometánom (NG) alebo skvapalneným ropným plynom (LPG) vrátane dvojpalivových motorov

    2.1.

    Výrobcovia si môžu pri podávaní žiadosti o typové schválenie EÚ v súvislosti s kategóriami palív motora vybrať jednu z týchto možností:

    a) motor s univerzálnou použiteľnosťou palív v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 2.3;

    b) motor s obmedzenou použiteľnosťou palív v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 2.4;

    c) motor na špecifické palivo v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 2.5;

    2.2.

    V doplnku 1 sú uvedené tabuľky zhŕňajúce požiadavky na typové schválenie EÚ motorov poháňaných zemným plynom/biometánom, motorov poháňaných LPG a dvojpalivových motorov.

    2.3.

    Požiadavky na motor univerzálnou použiteľnosťou palív

    2.3.1.

    Pre motory poháňané zemným plynom/biometánom vrátane dvojpalivových motorov výrobca musí preukázať schopnosť adaptácie základného motora na akékoľvek zloženie zemného plynu/biometánu, ktoré sa môže na trhu vyskytnúť. Toto preukazovanie sa vykonáva v súlade s týmto bodom 2 a v prípade dvojpalivových motorov aj v súlade s ďalšími ustanoveniami týkajúcimi sa postupu adaptácie na palivo uvedenými v bode 6.4 prílohy VIII.

    2.3.1.1.

    Pre motory poháňané stlačeným zemným plynom/biometánom (CNG) existujú vo všeobecnosti dva druhy paliva: vysokovýhrevné palivo (H-plyn) a nízkovýhrevné palivo (L-plyn), no v rámci oboch skupín existuje značné rozpätie vlastností; výrazne sa odlišujú svojím energetickým obsahom vyjadreným Wobbovým indexom a ich faktorom posunu λ (Sλ). Zemný plyn s faktorom posunu λ v rozmedzí od 0,89 do 1,08 (0,89≤ Sλ ≤1,08) sa považuje za plyn patriaci do skupiny H, zatiaľ čo zemný plyn s faktorom posunu λ v rozmedzí od 1,08 do 1,19 (1,08≤ Sλ ≤1,19) sa považuje za plyn patriaci do skupiny L. Zloženie referenčných palív vyjadruje extrémnu premenlivosť Sλ.

    Základný motor musí spĺňať požiadavky tohto nariadenia na referenčné palivá GR (palivo 1) a G25 (palivo 2), ktoré sú uvedené v prílohe IX, alebo na ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX bez akéhokoľvek manuálneho prestavenia palivového systému motora medzi dvoma skúškami (potrebná je samoadaptácia). Po zmene paliva je povolený jeden adaptačný chod. Adaptačný chod pozostáva z vykonania predkondiciovania pred nasledujúcou emisnou skúškou podľa príslušného skúšobného cyklu. V prípade motorov skúšaných v rámci ustáleného skúšobného cyklu pre necestné pojazdné stroje (NRSC), kde cyklus predkondiciovania nepostačuje na samoadaptáciu palivového systému motora, môže sa pred predkondiciovaním motora vykonať alternatívny adaptačný chod špecifikovaný výrobcom.

    2.3.1.1.1.

    Výrobca môže motor skúšať s tretím palivom (palivo 3), ak je faktor posunu λ (Sλ) v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) do 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25) napríklad vtedy, ak je palivo 3 komerčným palivom. Výsledky tejto skúšky sa môžu použiť ako základ pre posudzovanie zhody výroby.

    2.3.1.2.

    Pre motory poháňané skvapalneným zemným plynom/skavapalneným biometánom (LNG) musí základný motor spĺňať požiadavky tohto nariadenia na referenčné palivá GR (palivo 1) a G20 (palivo 2), ktoré sú uvedené v prílohe IX, alebo na ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX bez akéhokoľvek manuálneho prestavenia palivového systému motora medzi dvoma skúškami (potrebná je samoadaptácia). Po zmene paliva je povolený jeden adaptačný chod. Adaptačný chod pozostáva z vykonania predkondiciovania pred nasledujúcou emisnou skúškou podľa príslušného skúšobného cyklu. V prípade motorov skúšaných v rámci NRSC, kde cyklus predkondiciovania nepostačuje na samoadaptáciu palivového systému motora, môže sa pred predkondiciovaním motora vykonať alternatívny adaptačný chod špecifikovaný výrobcom.

    2.3.2.

    Pre motory poháňané stlačeným zemným plynom/biometánom (CNG), ktoré sa môžu samoadaptovať na skupinu plynov H na jednej strane a skupinu plynov L na strane druhej a v prípade ktorých dochádza k prepínaniu medzi skupinou H a skupinou L pomocou prepínača, sa základný motor musí testovať na príslušné referenčné palivo uvedené v prílohe IX pre každú skupinu plynov v každej polohe prepínača. Palivami sú GR (palivo 1) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov H, G25 (palivo 2) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov L, alebo ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX. Základný motor musí spĺňať požiadavky tohto nariadenia v oboch polohách prepínača bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi dvoma skúškami vykonanými v každej polohe prepínača. Po zmene paliva je povolený jeden adaptačný chod. Adaptačný chod pozostáva z vykonania predkondiciovania pred nasledujúcou emisnou skúškou podľa príslušného skúšobného cyklu. V prípade motorov skúšaných v rámci NRSC, kde cyklus predkondiciovania nepostačuje na samoadaptáciu palivového systému motora, môže sa pred predkondiciovaním motora vykonať alternatívny adaptačný chod špecifikovaný výrobcom.

    2.3.2.1.

    Výrobca môže motor skúšať s tretím palivom namiesto G23 (palivo 3), ak je faktor posunu λ (Sλ) v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) do 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25) napríklad vtedy, ak je palivo 3 komerčným palivom. Výsledky tejto skúšky sa môžu použiť ako základ pre posudzovanie zhody výroby.

    2.3.3.

    V prípade motorov poháňaných zemným plynom/biometánom sa pomer výsledkov emisných skúšok „r“ stanoví pre každú znečisťujúcu látku takto:

    image

    alebo

    image

    a

    image

    2.3.4.

    Pre motory poháňané LPG výrobca musí preukázať schopnosť adaptácie základného motora na akékoľvek zloženie paliva, ktoré sa môže na trhu vyskytnúť.

    Pre motory poháňané LPG existujú variácie v zložení C3/C4. Tieto variácie sú zohľadnené pri referenčných palivách. Základný motor musí spĺňať emisné požiadavky na referenčné palivá A a B špecifikované v prílohe IX bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi týmito dvoma skúškami. Po zmene paliva je povolený jeden adaptačný chod. Adaptačný chod pozostáva z vykonania predkondiciovania pred nasledujúcou emisnou skúškou podľa príslušného skúšobného cyklu. V prípade motorov skúšaných v rámci NRSC, kde cyklus predkondiciovania nepostačuje na samoadaptáciu palivového systému motora, môže sa pred predkondiciovaním motora vykonať alternatívny adaptačný chod špecifikovaný výrobcom.

    2.3.4.1.

    Pre každú znečisťujúcu látku sa určí pomer výsledkov emisných skúšok „r“ takto:

    image

    2.4.

    Požiadavky na motor s obmedzenou použiteľnosťou palív

    Motor s obmedzenou použiteľnosťou palív musí spĺňať požiadavky stanovené v bode 2.4.1 až 2.4.3.

    2.4.1.   Pre motory poháňané CNG a navrhnuté na prevádzku so skupinou plynov H alebo skupinou plynov L

    2.4.1.1.

    Základný motor sa skúša pri prevádzke s príslušným referenčným palivom uvedeným v prílohe IX pre príslušnú skupinu. Palivami sú GR (palivo 1) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov H, G25 (palivo 2) a G23 (palivo 3) pre skupinu plynov L, alebo ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX. Základný motor musí spĺňať požiadavky tohto nariadenia bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi týmito dvoma skúškami. Po zmene paliva je povolený jeden adaptačný chod. Adaptačný chod pozostáva z vykonania predkondiciovania pred nasledujúcou emisnou skúškou podľa príslušného skúšobného cyklu. V prípade motorov skúšaných v rámci NRSC, kde cyklus predkondiciovania nepostačuje na samoadaptáciu palivového systému motora, môže sa pred predkondiciovaním motora vykonať alternatívny adaptačný chod špecifikovaný výrobcom.

    2.4.1.2.

    Výrobca môže motor skúšať s tretím palivom namiesto G23 (palivo 3), ak je faktor posunu λ (Sλ) v rozmedzí od 0,89 (t. j. dolný rozsah paliva GR) do 1,19 (t. j. horný rozsah paliva G25) napríklad vtedy, ak je palivo 3 komerčným palivom. Výsledky tejto skúšky sa môžu použiť ako základ pre posudzovanie zhody výroby.

    2.4.1.3.

    Pre každú znečisťujúcu látku sa určí pomer výsledkov emisných skúšok „r“ takto:

    image

    alebo

    image

    a

    image

    2.4.1.4.

    Pri dodaní zákazníkovi musí byť na motore umiestnený štítok uvedený v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, na ktorom je uvedené, pre ktorú skupinu plynov motor získal typové schválenie EÚ.

    2.4.2.   Pre motory poháňané zemným plynom alebo LPG a navrhnuté na prevádzku s jedným špecifickým zložením paliva

    2.4.2.1.

    Základný motor musí spĺňať emisné požiadavky na referenčné palivá GR a G25 alebo na ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX v prípade CNG, na referenčné palivá GR a G20 alebo na ekvivalentné palivá vytvorené použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 2 k prílohe VI v prípade LNG alebo na referenčné palivá A a B v prípade LPG, ako je uvedené v prílohe IX. Medzi skúškami je povolené doladenie palivového systému. Toto doladenie pozostáva z rekalibrácie databázy palivového systému bez toho, aby došlo k akejkoľvek zmene základnej stratégie riadenia alebo základnej štruktúry databázy. V prípade potreby je dovolené vymeniť tie časti, ktoré priamo súvisia s veľkosťou prietoku paliva, ako sú vstrekovacie dýzy.

    2.4.2.2.

    V prípade motorov poháňaných CNG môže výrobca motor odskúšať s referenčnými palivami GR a G23 alebo s referenčnými palivami G25 a G23, alebo s ekvivalentnými palivami získanými použitím zmesí potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX, pričom v takomto prípade bude typové schválenie EÚ platné iba pre skupinu plynov H, resp. pre skupinu plynov L.

    2.4.2.3.

    Pri dodaní zákazníkovi musí byť na motore umiestnený štítok uvedený v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656, na ktorom je uvedené, pre akú skupinu zložení paliva bol motor kalibrovaný.

    2.5.

    Požiadavky na motor na špecifické palivo poháňaný skvapalneným zemným plynom/skvapalneným biometánom (LNG)

    Motor na špecifické palivo poháňaný skvapalneným zemným plynom/skvapalneným biometánom musí spĺňať požiadavky špecifikované v bodoch 2.5.1 až 2.5.2.

    2.5.1.   Motor na špecifické palivo poháňaný skvapalneným zemným plynom/skvapalneným biometánom (LNG)

    2.5.1.1.

    Motor sa kalibruje pre špecifické zloženie LNG, ktorého faktor posunu λ sa neodlišuje o viac než 3 % od faktora posunu λ paliva G20 uvedeného v prílohe IX a ktorého obsah etánu nepresahuje 1,5 %.

    2.5.1.2.

    Ak nie sú splnené požiadavky stanovené v bode 2.5.1.1, požiada výrobca o schválenie motora s univerzálnou použiteľnosťou palív podľa špecifikácií v bode 2.1.3.2.

    2.5.2.   Motor na špecifické palivo poháňaný skvapalneným zemným plynom (LNG)

    2.5.2.1.

    Pre rad dvojpalivových motorov sa motory musia kalibrovať pre špecifické zloženie LNG, ktorého faktor posunu λ sa neodlišuje o viac než 3 % od faktora posunu λ paliva G20 uvedeného v prílohe IX a ktorého obsah etánu nepresahuje 1,5 %, základný motor sa musí skúšať len pre referenčné plynné palivo G20 alebo pre ekvivalentné palivo vytvorené použitím zmesi potrubného plynu s inými plynmi uvedenými v doplnku 1 k prílohe IX.

    2.6.

    Typové schválenie EÚ člena radu

    2.6.1.

    Okrem prípadu uvedeného v bode 2.6.2 sa typové schválenie EÚ základného motora rozšíri na všetkých členov radu bez ďalšieho skúšania a na každé zloženie paliva v rámci tej skupiny, pre ktorú bol schválený základný motor (v prípade motorov opísaných v bode 2.5), alebo na tú istú skupinu palív (v prípade motorov opísaných v bode 2.3 alebo 2.4), pre ktorú základný motor získal typové schválenie EÚ.

    2.6.2.

    Ak technická služba zistí, že žiadosť predložená v súvislosti s vybraným základným motorom plne nereprezentuje rad motorov vymedzený v prílohe IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656, môže technická služba vybrať alternatívny referenčný skúšobný motor, prípadne ďalší referenčný skúšobný motor.

    2.7.

    Dodatočné požiadavky na dvojpalivové motory

    Výrobca na získanie typového schválenia EÚ dvojpalivového motora alebo radu motorov musí:

    a) vykonať skúšky v súlade s tabuľkou 1.3 v doplnku 1;

    b) dodatočne k požiadavkám uvedeným v bode 2 preukázať, že dvojpalivové motory podliehajú skúškam a zodpovedajú požiadavkám stanoveným v prílohe VIII.




    Doplnok 1

    Zhrnutie postupu schvaľovania pre motory poháňané zemným plynom a LPG vrátane dvojpalivových motorov

    Tabuľky 1.1 až 1.3 uvádza zhrnutie postupu schvaľovania pre motory poháňané zemným plynom a LPG a minimálny požadovaný počet skúšok pre schválenie dvojpalivových motorov.



    Tabuľka 1.1.

    Typové schvaľovanie EÚ motorov poháňaných zemným plynom

     

    Bod 2.3: Požiadavky na motor s univerzálnou použiteľnosťou palív

    Počet skúšobných cyklov

    Výpočet hodnoty „r“

    Bod 2.4: Požiadavky na motor s obmedzenou použiteľnosťou palív

    Počet skúšobných cyklov

    Výpočet hodnoty „r“

    pozri bod 2.3.1.

    motor na zemný plyn schopný adaptácie na každé zloženie paliva

    GR (1) a G25 (2)

    Na žiadosť výrobcu sa môže motor skúšať s ďalším komerčným palivom (3),

    ak Sl = 0,89 – 1,19

    2

    (max. 3)

    image

    a ak sa skúša s ďalším palivom,

    image

    a

    image

     

     

     

    pozri bod 2.3.2.

    motor na zemný plyn schopný samoadaptácie pomocou prepínača

    GR (1) a G23 (3) pre H a

    G25 (2) a G23 (3) pre L

    Na žiadosť výrobcu sa môže motor skúšať s komerčným palivom (3) namiesto paliva G23,

    ak Sl = 0,89 – 1,19

    2 pre skupinu H, a

    2 pre skupinu L

    v príslušnej polohe prepínača

    image

    a

    image

     

     

     

    pozri bod 2.4.1.

    motor na zemný plyn určený na prevádzku so skupinou plynov H alebo plynov L

     

     

     

    GR (1) a G23 (3) pre H alebo

    G25 (2) a G23 (3) pre L

    Na žiadosť výrobcu sa môže motor skúšať s komerčným palivom (3) namiesto paliva G23,

    ak Sl = 0,89 – 1,19

    2 pre skupinu H

    alebo

    2 pre skupinu L

    2

    image

    pre skupinu H

    alebo

    image

    pre skupinu L

    pozri bod 2.4.2.

    motor na zemný plyn určený na prevádzku len s jedným špecifickým zložením paliva

     

     

     

    GR (1) a G25 (2),

    Doladenie medzi skúškami je povolené.

    Na žiadosť výrobcu sa motor môže skúšať s:

    GR (1) a G23 (3) pre H alebo

    G25 (2) a G23 (3) pre L

    2

    2 pre skupinu H

    alebo

    2 pre skupinu L

     



    Tabuľka 1.2.

    Typové schvaľovanie EÚ motorov poháňaných LPG

     

    Bod 2.3: Požiadavky na motor s univerzálnou použiteľnosťou palív

    Počet skúšobných cyklov

    Výpočet hodnoty „r“

    Bod 2.4: Požiadavky na motor s obmedzenou použiteľnosťou palív

    Počet skúšobných cyklov

    Výpočet hodnoty „r“

    Pozri bod 2.3.4.

    motor na LPG schopný adaptácie na každé zloženie paliva

    palivo A a palivo B

    2

    image

     

     

     

    Pozri bod 2.4.2.

    motor na LPG určený na prevádzku len s presne určeným zložením paliva

     

     

     

    palivo A a palivo B, Doladenie medzi skúškami je povolené.

    2

     



    Tabuľka 1.3.

    Minimálny počet skúšok požadovaných na typové schválenie EÚ dvojpalivových motorov

    Dvojpalivový typ

    Režim na kvapalné palivo

    Dvojpalivový režim

    CNG

    LNG

    LNG20

    LPG

    1A

     

    univerzálne alebo obmedzené

    (2 skúšky)

    univerzálne

    (2 skúšky)

    špecifické palivo

    (1 skúška)

    univerzálne alebo obmedzené

    (2 skúšky)

    1B

    univerzálne

    (1 skúška)

    univerzálne alebo obmedzené

    (2 skúšky)

    univerzálne

    (2 skúšky)

    špecifické palivo

    (1 skúška)

    univerzálne alebo obmedzené

    (2 skúšky)

    2A

     

    univerzálne alebo obmedzené

    (2 skúšky)

    univerzálne

    (2 skúšky)

    špecifické palivo

    (1 skúška)

    univerzálne alebo obmedzené

    (2 skúšky)

    2B

    univerzálne

    (1 skúška)

    univerzálne alebo obmedzené

    (2 skúšky)

    univerzálne

    (2 skúšky)

    špecifické palivo

    (1 skúška)

    univerzálne alebo obmedzené

    (2 skúšky)

    3B

    univerzálne

    (1 skúška)

    univerzálne alebo obmedzené

    (2 skúšky)

    univerzálne

    (2 skúšky)

    špecifické palivo

    (1 skúška)

    univerzálne alebo obmedzené

    (2 skúšky)




    PRÍLOHA II

    Opatrenia týkajúce sa zhody výroby

    1.    Vymedzenie pojmov

    Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

    1.1. „systém riadenia kvality“ je súbor navzájom prepojených alebo vzájomne pôsobiacich prvkov, ktoré organizácie využívajú na riadenie a kontrolu vykonávania politík kvality a dosahovanie kvalitatívnych cieľov;

    1.2. „audit“ je postup zhromažďovania dôkazov na hodnotenie toho, či sú kritériá auditu správne uplatňované; mal by byť objektívny, nestranný, nezávislý a postup auditu by mal byť systematický a zdokumentovaný;

    1.3. „nápravné opatrenia“ sú postup riešenia problémov s prijatím následných opatrení zameraných na odstránenie príčin nesúladu alebo neželanej situácie a zameraných na predchádzanie ich opätovnému výskytu;

    2.    Účel

    2.1.

    Cieľom opatrení týkajúcich sa zhody výroby je zaistiť, aby bol každý motor v súlade so špecifikáciou, výkonnostnými požiadavkami a požiadavkami na označovanie schváleného typu motora alebo radu motorov.

    2.2.

    Neoddeliteľnou súčasťou postupov je posudzovanie systémov riadenia kvality (ďalej len „počiatočné posúdenie“) uvedené v bode 3 a kontroly týkajúce sa overenia a výroby (ďalej len „opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku“) uvedené v bode 4.

    3.    Počiatočné posúdenie

    3.1.

    Schvaľovací úrad pred udelením typového schválenia EÚ overí, či existujú dostatočné opatrenia a postupy stanovené výrobcom na zabezpečenie účinnej kontroly, aby motory, ak sú vo výrobe, zodpovedali schválenému typu motora alebo radu motorov.

    3.2.

    Na počiatočné posúdenie sa použijú usmernenia pre auditovanie systémov riadenia kvality a/alebo systémov environmentálneho riadenia stanovené v norme EN ISO 19011: 2011.

    3.3.

    Schvaľovací úrad považuje počiatočné posúdenie a opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku uvedené v bode 4 za uspokojivé, pričom ne tento účel podľa potreby zohľadní jedno z opatrení opísaných v bodoch 3.3.1 až 3.3.3 alebo prípadne kombináciu všetkých uvedených opatrení alebo ich časti.

    3.3.1.

    Počiatočné posúdenie a/alebo overovanie opatrení na zabezpečenie zhody výrobku vykoná schvaľovací úrad udeľujúci typové schválenie alebo určený subjekt konajúci v mene schvaľovacieho úradu.

    3.3.1.1.

    Pri stanovení rozsahu počiatočného posúdenia, ktoré sa má vykonať, môže schvaľovací úrad zohľadniť dostupné informácie týkajúce sa certifikácie výrobcu, ktoré neboli prijaté podľa bodu 3.3.3.

    3.3.2.

    Počiatočné posúdenie a overovanie opatrení na zabezpečenie zhody výrobku môže vykonať aj schvaľovací úrad iného členského štátu alebo určený subjekt poverený na tento účel schvaľovacím úradom.

    3.3.2.1.

    V takom prípade schvaľovací úrad iného členského štátu pripraví vyhlásenie o zhode, v ktorom uvedie oblasti a výrobné priestory, ktoré zahrnul ako relevantné pre motory, ktorým sa má udeliť typové schválenie EÚ.

    3.3.2.2.

    Po prijatí žiadosti o vyhlásenie o zhode od schvaľovacieho úradu členského štátu udeľujúceho typové schválenie EÚ schvaľovací úrad iného členského štátu pošle ihneď vyhlásenie o zhode alebo oznámi, že nie je schopný poskytnúť takéto vyhlásenie.

    3.3.2.3.

    Vyhlásenie o zhode musí obsahovať aspoň tieto údaje:

    3.3.2.3.1. skupina alebo spoločnosť (napr. XYZ – Výroba)

    3.3.2.3.2. konkrétna organizácia (napríklad európska divízia);

    3.3.2.3.3. závody/prevádzky [napr. motoráreň 1 (Spojené kráľovstvo) — motoráreň 2 (Nemecko)];

    3.3.2.3.4. zahrnuté typy/rady motorov

    3.3.2.3.5. posudzované oblasti (napr. montáž motorov, skúšanie motorov, výroba systémov dodatočnej úpravy)

    3.3.2.3.6. preskúmané dokumenty (napr. príručka a postupy na zabezpečenie kvality používané príslušnou spoločnosťou a prevádzkou);

    3.3.2.3.7. dátum posúdenia (napríklad audit uskutočnený od 18. do 30.5.2013);

    3.3.2.3.8. plánovaná monitorovacia návšteva (napr. október 2014).

    3.3.3.

    Schvaľovací úrad akceptuje aj zodpovedajúcu certifikáciu výrobcu podľa harmonizovanej normy EN ISO 9001:2008 alebo rovnocennej harmonizovanej normy ako vyhovujúcu požiadavkám na počiatočné posúdenie podľa bodu 3.3. Výrobca poskytne podrobné údaje o certifikácii a zaviaže sa, že bude informovať schvaľovací úrad o každej zmene jej platnosti alebo rozsahu.

    4.    Opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku

    4.1.

    Každý motor s typovým schválením EÚ na základe nariadenia (EÚ) 2016/1628, tohto delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/655 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/656 musí byť vyrobený tak, aby zodpovedal schválenému typu motora alebo radu motorov tým, že bude spĺňať požiadavky tejto prílohy, nariadenia (EÚ) 2016/1628 a uvedených delegovaných a vykonávacích nariadení Komisie.

    4.2.

    Pred udelením typového schválenia EÚ na základe nariadenia (EÚ) 2016/1628 a delegovaných a vykonávacích nariadení Komisie prijatých na základe uvedeného nariadenia musí schvaľovací úrad overiť, či existujú primerané opatrenia a dokumentované kontrolné plány dohodnuté s výrobcom pre každé schválenie, na účely vykonávania skúšok alebo súvisiacich kontrol v stanovených intervaloch potrebných na overenie neustáleho súladu so schváleným typom motora alebo radom motorov, v prípade potreby vrátane skúšok uvedených v nariadení (EÚ) 2016/1628 a delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých na základe uvedeného nariadenia.

    4.3.

    Držiteľ typového schválenia EÚ musí:

    4.3.1. zabezpečiť existenciu a uplatňovanie postupov na účinnú kontrolu zhody motorov so schváleným typom motora alebo radom motorov;

    4.3.2. mať prístup k skúšobnému alebo inému vhodnému zariadeniu potrebnému na kontrolu zhody s každým schváleným typom motora alebo radom motorov;

    4.3.3. zabezpečiť, aby boli výsledky skúšok alebo kontrol zaznamenávané a aby pripojené doklady boli prístupné počas obdobia až desiatich rokov, ktoré sa stanoví po dohode so schvaľovacím úradom;

    4.3.4. pre motory kategórie NRSh a NRS, s výnimkou NRS-v-2b a NRS-v-3, zabezpečiť, aby sa pre každý typ motora vykonali aspoň kontroly a skúšky predpísané v nariadení (EÚ) 2016/1628 a v delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých na základe uvedeného nariadenia. Pre ostatné kategórie môže výrobca so schvaľovacím úradom dohodnúť skúšky s vhodnými kritériami na úrovni komponentov alebo zostáv komponentov;

    4.3.5. analyzovať výsledky každého typu skúšky alebo kontroly s cieľom overiť a zabezpečiť stabilitu charakteristík výrobku v prípustných odchýlkach priemyselnej výroby;

    4.3.6. zabezpečiť, aby sa po každom dokázaní nezhody akéhokoľvek súboru vzoriek alebo skúšobných častí v danom druhu príslušnej skúšky odobrali ďalšie vzorky a vykonali ďalšie skúšky alebo kontroly.

    4.4.

    Ak schvaľovací úrad nepovažuje výsledky ďalších auditov alebo kontrol uvedených v bode 4.3.6 za uspokojivé, výrobca čo najrýchlejšie zabezpečí obnovenie zhody výroby prijatím nápravných opatrení na uspokojenie schvaľovacieho úradu.

    5.    Opatrenia na priebežné overovanie

    5.1.

    Úrad, ktorý udelil typové schválenie EÚ, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody výroby uplatňované v každom výrobnom zariadení, a to prostredníctvom pravidelných auditov. Výrobca na tento účel umožní prístup k miestu výroby, inšpekcie, testovania, skladovania a distribúcie a poskytne všetky potrebné informácie týkajúce sa dokumentácie a záznamov o systéme riadenia kvality.

    5.1.1.

    Obvyklý prístup k takýmto pravidelným auditom spočíva v monitorovaní účinnosti postupov stanovených v bode 3 a 4 (počiatočné posúdenie a opatrenia na zabezpečenie zhody výrobku).

    5.1.1.1.

    Dozorné činnosti vykonávané technickými službami (kvalifikovanými alebo uznanými v súlade s požiadavkami bodu 3.3.3) sa akceptujú ako činnosti zodpovedajúce požiadavkám bodu 5.1.1 z hľadiska postupov stanovených pri počiatočnom posúdení.

    5.1.1.2.

    Minimálna frekvencia overovaní (iných ako tých, ktoré sú uvedené v bode 5.1.1.1) na zabezpečenie, aby príslušné kontroly zhody výroby vykonávané v súlade s bodmi 3 a 4 boli preskúmané v časovom období, ktoré zodpovedá stupňu dôvery stanovenému schvaľovacím úradom, je najmenej raz za dva roky. Dodatočné overovania však schvaľovací úrad vykonáva v závislosti od ročnej výroby, výsledkov predchádzajúcich hodnotení, potreby monitorovať nápravné opatrenia a na základe odôvodnenej žiadosti iného schvaľovacieho úradu alebo orgánu dohľadu nad trhom.

    5.2.

    Pri každom preskúmaní musí mať inšpektor k dispozícii záznamy skúšok a kontrol, ako aj záznamy o výrobe, a najmä záznamy tých skúšok alebo kontrol, ktoré sú zdokumentované v súlade s požiadavkami bodu 4.2.

    5.3.

    Inšpektor môže vybrať náhodné vzorky, ktoré sa odskúšajú v laboratóriu výrobcu alebo v zariadeniach technickej služby, pričom v takom prípade sa vykonávajú len fyzické skúšky. Minimálny počet vzoriek sa môže určiť podľa výsledkov vlastného overenia výrobcu.

    5.4.

    Ak sa úroveň kontroly zdá byť neuspokojivá, alebo sa zdá potrebné overiť platnosť skúšok vykonaných na základe bodu 5.2 alebo na základe odôvodnenej žiadosti iného schvaľovacieho úradu alebo orgánu dohľadu nad trhom, inšpektor vyberie vzorky, ktoré sa odskúšajú v laboratóriu výrobcu alebo sa zašlú technickej službe na vykonanie fyzických skúšok v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 6, v nariadení (EÚ) 2016/1628 a v delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých na základe uvedeného nariadenia.

    5.5.

    Ak pri inšpekcii alebo monitorovacom preskúmaní schvaľovací úrad, alebo schvaľovací úrad v inom členskom štáte dospeje k neuspokojivým výsledkom v súlade s článkom 39 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1628, musí schvaľovací úrad zaistiť, aby boli prijaté všetky nevyhnutné kroky na čo najrýchlejšie obnovenie zhody výroby.

    6.    Požiadavky na skúšky zhody výroby v prípade neuspokojivej úrovne kontroly zhody výrobku uvedenej v bode 5.4

    6.1.

    V prípade neuspokojivej úrovne kontroly zhody výrobku uvedenej v bode 5.4 alebo 5.5 sa kontroluje zhoda výroby prostredníctvom emisnej skúšky na základe opisu v osvedčeniach o typovom schválení EÚ uvedených v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.

    6.2.

    Ak nie je v bode 6.3 uvedené inak, uplatňuje sa tento postup:

    6.2.1.

    Zo sériovej výroby príslušného typu motora sa na inšpekciu náhodne vyberú tri motory a v prípade potreby tri systémy dodatočnej úpravy. V prípade potreby sa vyberú dodatočné motory na dosiahnutie rozhodnutia o vyhovení. Na dosiahnutie rozhodnutia o vyhovení sa musia odskúšať minimálne štyri motory.

    6.2.2.

    Po tom, ako inšpektor vyberie motory, nesmie výrobca vykonávať na vybraných motoroch žiadne úpravy.

    6.2.3.

    Motory budú podrobené emisnej skúške v súlade s požiadavkami prílohy VI alebo v prípade dvojpalivových motorov v súlade s doplnkom 2 k prílohe VIII, ako aj príslušným skúšobným cyklom pre daný typ motora v súlade s prílohou XVII.

    6.2.4.

    Limitné hodnoty sú stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628. Ak sa motor so systémom dodatočnej úpravy regeneruje zriedkavo, ako je uvedené v bode 6.6.2 prílohy VI, každý výsledok emisných skúšok plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok sa upraví príslušným faktorom pre daný typ motora. Vo všetkých prípadoch sa každý výsledok emisných skúšok plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok upraví uplatnením príslušných faktorov zhoršenia pre daný typ motora, stanovenými v súlade s prílohou III.

    6.2.5.

    Skúšky sa vykonajú na novovyrobených motoroch.

    6.2.5.1.

    Na žiadosť výrobcu sa skúšky môžu vykonať na motoroch, ktoré boli zabehnuté počas doby, ktorá zodpovedá 2 % doby stálosti emisií, alebo, ak ide o kratší čas, na 125 hodín. Ak zabehnutie motora vykoná výrobca, nesmie na týchto motoroch vykonať žiadne úpravy. Ak výrobca špecifikoval postup zabehnutia v bode 3.3 informačného dokumentu uvedeného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656, vykoná sa zabehnutie na základe uvedeného postupu.

    6.2.6.

    Na základe skúšok vybraných motorov podľa doplnku 1 sa sériová výroba daných motorov považuje za zhodnú so schváleným typom, ak bolo prijaté rozhodnutie o vyhovení v prípade všetkých znečisťujúcich látok, a za nezhodnú so schváleným typom, ak bolo pre jednu znečisťujúcu látku prijaté rozhodnutie o nevyhovení podľa príslušných skúšobných kritérií v doplnku 1, a ako je uvedené na obrázku 2.1.

    6.2.7.

    Ak sa pre jednu znečisťujúcu látku dosiahlo rozhodnutie o vyhovení, toto rozhodnutie nie je možné zmeniť na základe výsledkov ďalších skúšok, ktoré sa vykonávajú s cieľom dosiahnuť rozhodnutie pre ostatné znečisťujúce látky.

    Ak sa pre všetky znečisťujúce látky nedosiahlo rozhodnutie o vyhovení a pre žiadnu znečisťujúcu látku nedosiahlo rozhodnutie o nevyhovení, skúška sa vykoná na inom motore.

    6.2.8.

    Ak sa nedospeje k žiadnemu rozhodnutiu, výrobca môže kedykoľvek rozhodnúť o zastavení skúšania. V takom prípade sa zaznamená rozhodnutie o nevyhovení.

    6.3.

    Odchylne od bodu 6.2.1 sa na typy motorov s objemom predaja v EÚ nižším ako 100 jednotiek ročne uplatňuje tento postup:

    6.3.1. Zo sériovej výroby príslušného typu motora sa na inšpekciu náhodne vyberie jeden motor a v prípade potreby jeden systém dodatočnej úpravy.

    6.3.2. Ak motor spĺňa požiadavky uvedené v bode 6.2.4, je dosiahnuté rozhodnutie o vyhovení a nie sú potrebné žiadne ďalšie skúšky.

    6.3.3. Ak skúška nevyhovie požiadavkám uvedeným v bode 6.2.4, uplatní sa postup uvedený v bodoch 6.2.6 až 6.2.9.

    6.4.

    Všetky tieto skúšky sa môžu vykonať s komerčnými palivami. Na žiadosť výrobcu sa však použijú referenčné palivá opísané v prílohe IX. To znamená, že sa vykonajú skúšky opísané v doplnku 1 k prílohe I s najmenej dvomi referenčnými palivami pre každý motor poháňaný plynným palivom, okrem prípadu motora s typovým schválením EÚ pre špecifické palivo, pre ktorý sa vyžaduje len jedno referenčné palivo. Ak sa použije viac ako jedno plynné referenčné palivo, musia výsledky preukázať, že motor spĺňa limitné hodnoty s každým palivom.

    6.5.

    Nezhoda motorov poháňaných plynnými palivami

    V prípade sporu v súvislosti so zhodou motorov poháňaných plynnými palivami vrátane dvojpalivových motorov pri použití komerčného paliva sa skúšky vykonajú s každým referenčným palivom, s ktorým bol základný motor odskúšaný, a na žiadosť výrobcu s prípadným dodatočným tretím palivom uvedeným v bode 2.3.1.1.1, 2.3.2.1 a 2.4.1.2 prílohy I, s ktorým mohol byť základný motor odskúšaný. V prípade potreby sa výsledok konvertuje uplatnením príslušných faktorov „r“, „r a“ alebo „r b“, ktoré sú opísané v bodoch 2.3.3, 2.3.4.1 a 2.4.1.3 prílohy I. Ak sú hodnoty r, r a alebo r b nižšie ako jedna, nevykoná sa žiadna korekcia. Nameranými výsledkami a vypočítanými výsledkami sa musí preukázať, že motor spĺňa limitné hodnoty so všetkými príslušnými palivami (napríklad palivá 1, 2 a prípadne tretie palivo, pokiaľ ide o motory poháňané zemným plynom/biometánom, a palivá A a B, pokiaľ ide o motory poháňané LPG).

    Obrázok 2.1.

    Schéma overovania zhody výroby

    image




    Doplnok 1

    Postup overovania zhody výroby

    1. V tomto doplnku je opísaný postup, ktorý sa má používať pri overovaní zhody výroby vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok.

    2. S minimálnou veľkosťou vzorky pozostávajúcej z troch motorov je postup odberu vzorky stanovený tak, aby pravdepodobnosť, že skupina motorov prejde úspešne skúškami, aj keď 30 % z nich je chybných, bola 0,90 (riziko výrobcu = 10 %), zatiaľ čo pravdepodobnosť, že skupina motorov bude prijatá, aj keď 65 % z nich je chybných, bola 0,10 (riziko spotrebiteľa = 10 %).

    3. Pre emisie každej znečisťujúcej látky sa použije tento postup (pozri obrázok 2.1):

    Ak je

    :

    n = sveľkosť vzorky.

    4. Pre vzorku sa vypočíta štatistický výsledok skúšky, ktorý kvantifikuje kumulatívny počet nevyhovujúcich skúšok pri n-tom teste.

    5. Potom:

    a) Ak je štatistický výsledok skúšky menší alebo rovný hodnote pre dosiahnutie rozhodnutia o vyhovení pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 2.1, pre danú znečisťujúcu látku sa dosiahlo rozhodnutie o vyhovení.

    b) Ak je štatistický výsledok skúšky väčší alebo rovný hodnote pre dosiahnutie rozhodnutia pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 2.1, pre danú znečisťujúcu látku sa dosiahlo rozhodnutie o nevyhovení.

    c) Ak nastane iný prípad, skúša sa ďalší motor podľa bodu 6.2 a postup výpočtu sa uplatní na vzorku zväčšenú o jednu ďalšiu jednotku.

    V tabuľke 2.1 sa hodnoty pre dosiahnutie rozhodnutí o vyhovení a nevyhovení vypočítajú na základe medzinárodnej normy ISO 8422/1991.

    Tabuľka 2.1.

    Štatistický výsledok overovania zhody výroby



    Minimálna veľkosť vzorky: 3

    Minimálna veľkosť vzorky na dosiahnutie rozhodnutia o vyhovení: 4



    Kumulatívny počet skúšaných motorov (veľkosť vzorky)

    Hodnota pre dosiahnutie rozhodnutia o vyhovení

    Hodnota pre dosiahnutie rozhodnutia o nevyhovení

    3

    3

    4

    0

    4

    5

    0

    4

    6

    1

    5

    7

    1

    5

    8

    2

    6

    9

    2

    6

    10

    3

    7

    11

    3

    7

    12

    4

    8

    13

    4

    8

    14

    5

    9

    15

    5

    9

    16

    6

    10

    17

    6

    10

    18

    7

    11

    19

    8

    9




    PRÍLOHA III

    Metodika na prispôsobenie výsledkov laboratórnych skúšok emisií tak, aby zahŕňali faktory zhoršenia

    1.    Vymedzenie pojmov

    Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

    1.1. „cyklus starnutia“ je prevádzka necestného pojazdného stroja alebo motora (otáčky, zaťaženie, výkon), ktorá sa má vykonať počas doby akumulácie prevádzky;

    1.2. „kritické komponenty súvisiace s emisiami“ sú systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, riadiaca jednotka motora a s ňou súvisiace snímače a ovládače, systém recirkulácie výfukových plynov (EGR) vrátane všetkých súvisiacich filtrov, chladičov, regulačných ventilov a potrubia;

    1.3. „kritická údržba súvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá sa má vykonať na kritických komponentoch motora súvisiacich s emisiami;

    1.4. „údržba súvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá výrazne ovplyvňuje emisie alebo ktorá môže ovplyvniť emisné vlastnosti necestného pojazdného stroja alebo motora počas bežného používania v prevádzke;

    1.5. „rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy“ je výrobcom vytvorená skupina motorov zodpovedajúca vymedzeniu radu motorov, ktoré sú však ďalej zoskupené do radu zahŕňajúceho rady motorov, ktoré používajú podobný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov;

    1.6. „údržba nesúvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá výrazne neovplyvňuje emisie a nemá trvalý účinok na zhoršenie emisných vlastností necestného pojazdného stroja alebo motora počas bežného používania po vykonaní údržby;

    1.7. „program akumulácie prevádzky“ je cyklus starnutia a doba akumulácie prevádzky na určenie faktorov zhoršenia pre rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy.

    2.    Všeobecné súvislosti

    2.1.

    V tejto prílohe sa podrobne opisujú postupy výberu motorov na skúšky v rámci programu akumulácie prevádzky s cieľom určiť faktory zhoršenia pre typové schválenie EÚ typu motora alebo radu motorov a posudzovanie zhody výroby. Faktory zhoršenia sa uplatňujú na emisie namerané v súlade s prílohou VI a vypočítané v súlade s prílohou VII na základe postupu uvedeného v bode 3.2.7, resp. v bode 4.3.

    2.2.

    Skúšky akumulácie prevádzky alebo emisné skúšky s cieľom stanoviť zhoršenie nemusia byť vykonané za prítomnosti zástupcu schvaľovacieho úradu.

    2.3.

    V tejto prílohe sa podrobne opisujú o údržbe súvisiacej a nesúvisiacej s emisiami, ktorá by sa mala alebo mohla vykonávať na motoroch zaradených do programu akumulácie prevádzky. Táto údržba musí byť v zhode s údržbou vykonávanou na motoroch v prevádzke a oznamovanou koncovým používateľom nových motorov.

    3.    Motory kategórie NRE, NRG, IWP, IWA, RLL, RLR, SMB, ATS a podkategórie NRS-v-2b a NRS-v-3

    3.1.   Výber motorov na určenie faktorov zhoršenia počas doby stálosti emisií

    3.1.1.

    Na emisnú skúšku s cieľom stanoviť faktory zhoršenia doby stálosti emisií sa vyberú motory z radu motorov definovaného v bode 2 prílohy IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.

    3.1.2.

    Motory z rôznych radov motorov možno ďalej skombinovať do radov na základe typu použitého systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. Na to, aby motory s rôznym usporiadaním valcov, ale s podobnými technickými špecifikáciami a inštaláciou pre systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov, boli zaradené do toho istého radu motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, výrobca musí poskytnúť schvaľovaciemu úradu údaje preukazujúce, že účinnosť znižovania emisií takýchto motorov je podobná.

    3.1.3.

    Výrobca motora vyberie jeden motor reprezentujúci rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov určený v súlade s bodom 3.1.2 na skúšky v priebehu programu akumulácie prevádzky uvedeného v bode 3.2.2 a predloží o tom správu schvaľovaciemu úradu pred začiatkom každej skúšky.

    3.1.4.

    Ak schvaľovací úrad rozhodne, že najhoršia úroveň emisií radu motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukového plynov môže byť lepšie charakterizovaný iným skúšobným motorom, potom motor, ktorý sa má použiť, vyberie schvaľovací úrad spoločne s výrobcom motora.

    3.2.   Stanovenie faktorov zhoršenia doby stálosti emisií

    3.2.1.   Všeobecné súvislosti

    Faktory zhoršenia uplatniteľné na rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov sa odvodia z vybraných motorov na základe programu akumulácie prevádzky, ktorý zahŕňa pravidelné skúšanie emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok počas každého cyklu uplatniteľného na kategóriu motorov, ako je uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2016/1628. V prípade nestálych skúšobných cyklov pre necestné pojazdné stroje pre motory kategórie NRE (NRTC) sa použijú len výsledky cyklu s teplým štartom NRTC (NRTC s teplým štartom).

    3.2.1.1.

    Na žiadosť výrobcu môže schvaľovací úrad povoliť použitie faktorov zhoršenia, ktoré boli stanovené s použitím alternatívnych postupov k postupom uvedeným v bodoch 3.2.2 až 3.2.5. V takom prípade musí výrobca k spokojnosti schvaľovacieho úradu preukázať, že použité alternatívne postupy sú rovnako dôsledné ako postupy uvedené v bodoch 3.2.2 až 3.2.5.

    3.2.2.   Program akumulácie prevádzky

    Programy akumulácie prevádzky možno vykonávať na základy voľby výrobcu tak, že buď necestný pojazdný stroj vybavený zvoleným motorom prejde programom akumulácie prevádzky realizovým priamo v prevádzke alebo zvolený motor prejde programom akumulácie prevádzky na dynamometri. Od výrobcu sa nevyžaduje, aby na akumuláciu prevádzky medzi skúšobnými bodmi merania emisií používal referenčné palivo.

    3.2.2.1.   Akumulácia prevádzky v prevádzke a na dynamometri

    3.2.2.1.1.

    Formu a trvanie akumulácie prevádzky a cyklu starnutia motorov určuje výrobca spôsobom, ktorý je v súlade so správnym technickým úsudkom.

    3.2.2.1.2.

    Výrobca určí skúšobné body, v ktorých sa budú merať emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok v príslušných cykloch, a to takto:

    3.2.2.1.2.1. Ak sa uskutočňuje program akumulácie prevádzky kratší ako doba stálosti emisií v súlade s bodom 3.2.2.1.7, je minimálny počet skúšobných bodov tri, jeden na začiatku, jeden približne v strede a jeden na konci programu akumulácie prevádzky.

    3.2.2.1.2.2. Ak sa program akumulácie prevádzky vykonáva až do konca doby stálosti emisií, je minimálny počet skúšobných bodov dva, jeden na začiatku a jeden na konci akumulácie prevádzky.

    3.2.2.1.2.3. Výrobca môže okrem toho skúšať v rovnomerne rozložených priebežných bodoch.

    3.2.2.1.3.

    Hodnoty emisií v bode na začiatku a v koncovom bode doby stálosti emisií, buď vypočítané v súlade s bodom 3.2.5.1, alebo merané priamo v súlade s bodom 3.2.2.1.2.2, musia byť v rozmedzí príslušných limitných hodnôt pre daný rad motorov. Jednotlivé výsledky emisných skúšok v priebežných skúšobných bodoch však môžu prekročiť tieto limitné hodnoty.

    3.2.2.1.4.

    Pre motory kategórií alebo podkategórií, na ktoré sa uplatňuje NRTC, alebo pre kategóriu alebo podkategórie NRS, na ktoré sa uplatňuje nestály skúšobný cyklus pre necestné pojazdné stroje pre veľké zážihové motory („LSI-NRTC“), môže výrobca požiadať schvaľovací úrad o súhlas s uskutočnením len jedného skúšobného cyklu (podľa potreby buď NRTC s teplým štartom alebo LSI-NRTC) v každom skúšobnom bode a uskutočniť druhý skúšobný cyklus len na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky.

    3.2.2.1.5.

    V prípade motorov kategórií alebo podkategórií, pre ktoré nie je v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 uvedený žiaden uplatniteľný nestály skúšobný cyklus pre necestné pojazdné stroje, sa v každom skúšobnom bode uskutoční len NRSC.

    3.2.2.1.6.

    Programy akumulácie prevádzky môžu byť pri rôznych radoch motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov rôzne.

    3.2.2.1.7.

    Programy akumulácie prevádzky môžu byť kratšie ako doba stálosti emisií, ale nie kratšie ako ekvivalent aspoň jednej štvrtiny príslušnej doby stálosti emisií stanovenej v prílohe V k nariadeniu (EÚ) 2016/1628.

    3.2.2.1.8.

    Je povolené zrýchlené starnutie nastavením programu akumulácie prevádzky na základe spotreby paliva. Úprava sa musí zakladať na pomere medzi bežnou spotrebou paliva v prevádzke a spotrebou paliva v cykle starnutia, ale spotreba paliva v cykle starnutia nesmie prekročiť bežnú spotrebu paliva v prevádzke o viac ako 30 %.

    3.2.2.1.9.

    Výrobca môže so súhlasom schvaľovacieho úradu použiť alternatívne metódy zrýchleného starnutia.

    3.2.2.1.10.

    Program akumulácie prevádzky musí byť plne opísaný v žiadosti o typové schválenie EÚ a musí sa oznámiť schvaľovaciemu úradu pred začatím skúšok.

    3.2.2.2.

    Ak schvaľovací úrad rozhodne, že treba vykonať dodatočné merania medzi bodmi vybranými výrobcom, oznámi to výrobcovi. Výrobca pripraví revidovaný program akumulácie prevádzky, ktorý schváli schvaľovací úrad.

    3.2.3.   Skúšky motora

    3.2.3.1.   Stabilizácia motora

    3.2.3.1.1.

    Výrobca určí pre každý rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov počet hodín prevádzky necestného pojazdného stroja alebo motora, po ktorom sa prevádzka systému dodatočnej úpravy výfukových plynov motora stabilizuje. Na žiadosť schvaľovacieho úradu výrobca poskytne údaje a analýzu, ktoré použil na toto určenie. Alternatívne sa výrobca môže rozhodnúť prevádzkovať motor alebo stroj 60 až 125 hodín alebo počas ekvivalentného času v cykle starnutia s cieľom stabilizovať systém dodatočnej úpravy výfukových plynov motora.

    3.2.3.1.2.

    Koniec času stabilizácie určený v bode 3.2.3.1.1 sa považuje za začiatok programu akumulácie prevádzky.

    3.2.3.2.   Skúška akumulácie prevádzky

    3.2.3.2.1.

    Po stabilizácii bude motor v chode počas programu akumulácie prevádzky, ktorý si zvolil výrobca, ako je opísané v bode 3.2.2. V pravidelných intervaloch počas programu akumulácie prevádzky určených výrobcom a podľa potreby stanovených schvaľovacím úradom v súlade s bodom 3.2.2.2 sa motor podrobí skúškam na emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok v rámci príslušného cyklu NRTC s teplým štartom a NRSC alebo LSI-NRTC a NRSC pre danú kategóriu motora, ako sa stanovuje v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2016/1628.

    Výrobca sa môže rozhodnúť odmerať emisie znečisťujúcich látok pred akýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov oddelene od emisií znečisťujúcich látok meraných za akýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov.

    Ak sa v súlade s bodom 3.2.2.1.4 dohodlo, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC alebo NRSC), druhý skúšobný cyklus (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC alebo NRSC) sa vykoná na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky.

    V súlade s bodom 3.2.2.1.5 v prípade motorov kategórií alebo podkategórií, pre ktoré neexistuje príslušný nestály skúšobný cyklus pre necestné pojazdné stroje uvedený v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, sa v každom skúšobnom bode uskutoční len NRSC.

    3.2.3.2.2.

    Počas vykonávania programu akumulácie prevádzky sa údržba motora vykonáva v súlade s bodom 3.4.

    3.2.3.2.3.

    V priebehu programu akumulácie prevádzky sa neplánovaná údržba motora alebo necestného pojazdného stroja môže vykonávať napríklad vtedy, keď bežný diagnostický systém výrobcu zistí problém, ktorý by prevádzkovateľovi necestného pojazdného stroja naznačil, že vznikla porucha.

    3.2.4.   Podávanie správ

    3.2.4.1.

    O výsledkoch všetkých emisných skúšok (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC a NRSC) vykonaných počas programu akumulácie prevádzky sa podávajú správy schvaľovaciemu úradu. Ak sa niektorá emisná skúška vyhlási za neplatnú, výrobca uvedie dôvody, prečo bola skúška deklarovaná za neplatnú. V takom prípade sa v rámci nasledujúcich 100 hodín akumulácie prevádzky vykoná ďalšia séria emisných skúšok.

    3.2.4.2.

    Výrobca musí uchovávať záznamy o všetkých informáciách týkajúcich sa všetkých emisných skúšok a údržby vykonanej na motore počas vykonávania programu akumulácie prevádzky. Tieto informácie sa predkladajú schvaľovaciemu úradu spoločne s výsledkami emisných skúšok vykonaných počas programu akumulácie prevádzky.

    3.2.5.   Určenie faktorov zhoršenia

    3.2.5.1.

    Počas vykonávania programu akumulácie prevádzky v súlade s bodom 3.2.2.1.2.1 alebo 3.2.2.1.2.3 sa pre každú znečisťujúcu látku meranú počas cyklu NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC a NRSC v každom skúšobnom bode počas programu akumulácie prevádzky vykoná ‚najvhodnejšia‘ lineárna regresná analýza na základe všetkých výsledkov skúšok. Výsledky každej skúšky každej znečisťujúcej látky sa vyjadrujú s presnosťou na ten istý počet desatinných miest ako limitná hodnota tejto znečisťujúcej látky, ktorá sa vzťahuje na daný rad motorov, plus jedno ďalšie desatinné miesto.

    Ak sa v súlade s bodom 3.2.2.1.4 alebo 3.2.2.1.5 v každom skúšobnom bode vykonal len jeden skúšobný cyklus (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC a NRSC), regresná analýza sa vykoná len na základe výsledkov skúšky skúšobného cyklu vykonaného v každom skúšobnom bode.

    Výrobca môže schvaľovací úrad požiadať, aby vopred schválil nelineárnu regresiu.

    3.2.5.2.

    Hodnoty emisií pre každú znečisťujúcu látku na začiatku programu akumulácie prevádzky a v koncovom bode doby životnosti emisií, ktorá sa uplatňuje na skúšaný motor, sa buď:

    a) určia extrapoláciou z regresnej rovnice uvedenej v bode 3.2.5.1, ak sa vykonáva program akumulácie prevádzky v súlade s bodom 3.2.2.1.2.1 alebo bodom 3.2.2.1.2.3, alebo

    b) merajú priamo, ak sa vykonáva program akumulácie prevádzky v súlade s bodom 3.2.2.1.2.2.

    Ak sa hodnoty emisií použijú pre rad motorov v tom istom rade motorov podľa systému dodatočnej úpravy, ale s rôznymi dobami životnosti emisií, hodnoty emisií v koncovom bode doby životnosti emisií sa prepočítajú pre každú dobu životnosti emisií extrapoláciou alebo interpoláciou regresnej rovnice, ako sa uvádza v bode 3.2.5.1.

    3.2.5.3.

    Faktor zhoršenia pre každú znečisťujúcu látku je definovaný ako pomer použitých emisných hodnôt v koncovom bode doby životnosti emisií a na začiatku vykonávania programu akumulácie prevádzky (multiplikatívny faktor zhoršenia).

    Výrobca môže schvaľovací úrad požiadať, aby vopred schválil uplatnenie aditívneho faktora zhoršenia pre každú znečisťujúcu látku. Aditívny faktor zhoršenia je definovaný ako rozdiel medzi vypočítanými emisnými hodnotami v koncovom bode doby životnosti emisií a na začiatku vykonávania programu akumulácie prevádzky.

    V prípade emisií NOx je príklad stanovenia faktora zhoršenia pomocou lineárnej regresie znázornený na obrázku 3.1.

    Miešanie mutiplikatívneho a aditívneho faktora zhoršenia v rámci jedného súboru znečisťujúcich látok nie je povolené.

    Ak je výsledkom výpočtu hodnota mutiplikatívneho faktora zhoršenia menšia ako 1,00 alebo aditívneho faktora zhoršenia menšia ako 0,00, potom sa faktor zhoršenia rovná 1,0 alebo 0,00.

    Ak sa v súlade s bodom 3.2.2.1.4 dohodlo, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC alebo NRSC) a druhý skúšobný cyklus (NRTC s teplým štartom, LSI-NRTC alebo NRSC) sa vykoná len na začiatku a konci programu akumulácie prevádzky, faktor zhoršenia vypočítaný pre skúšobný cyklus, ktorý sa vykonal v každom skúšobnom bode, sa uplatní aj na druhý skúšobný cyklus.

    image

    3.2.6.   Priradené faktory zhoršenia

    3.2.6.1.

    Ako alternatívu k použitiu programu akumulácie prevádzky na určenie faktorov zhoršenia sa výrobca motora môže rozhodnúť použiť priradené multiplikatívne faktorov zhoršenia podľa tabuľky 3.1:



    Tabuľka 3.1.

    Priradené faktory zhoršenia

    Skúšobný cyklus

    CO

    HC

    NOx

    PM

    PN

    NRTC a LSI-NRTC

    1,3

    1,3

    1,15

    1,05

    1,0

    NRSC

    1,3

    1,3

    1,15

    1,05

    1,0

    Priradené aditívne faktory zhoršenia nie sú uvedené. Priradené multiplikatívne faktory zhoršenia sa nesmú transformovať na aditívne faktory zhoršenia.

    Pre PN sa môže použiť buď aditívny faktor zhoršenia 0,0 alebo multiplikatívny faktor zhoršenia 1,0 v spojení s výsledkami predchádzajúceho skúšania faktorov zhoršenia, pri ktorom nebola stanovená hodnota, ak sú splnené obidve tieto podmienky:

    a) predchádzajúca skúška faktorov zhoršenia bola vykonaná s technológiou motora, ktorá by spĺňala podmienky na zahrnutie do toho istého radu motorov podľa systému dodatočnej úpravy v súlade s bodom 3.1.2 ako rad motorov, na ktorý sa majú uplatňovať faktory zhoršenia, a

    b) výsledky skúšok boli použité pri predchádzajúcom typovom schválení udelenom pred príslušným dátumom typového schválenia EÚ, ktorý je uvedený v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2016/1628.

    3.2.6.2.

    Ak sa použijú priradené faktory zhoršenia, výrobca predloží schvaľovaciemu úradu presvedčivý dôkaz, že možno odôvodnene očakávať, že komponenty systému regulácie emisií majú dobu životnosti emisií, ktorá zodpovedá týmto priradeným faktorom. Tento dôkaz môže vychádzať z analýzy konštrukcie alebo zo skúšok, alebo z ich kombinácie.

    3.2.7.   Uplatňovanie faktorov zhoršenia

    3.2.7.1.

    Motory musia spĺňať príslušné emisné limity pre každú znečisťujúcu látku, platné pre daný rad motorov, po použití faktorov zhoršenia na skúšobné výsledky namerané podľa prílohy VI (vážená špecifická hodnota emisií tuhých častíc a každý jednotlivý plyn pre skúšobný cyklus). V závislosti od typu faktora zhoršenia sa uplatňujú tieto ustanovenia:

    a) multiplikatívne: (vážená špecifická hodnota emisií pre skúšobný cyklus) × faktor zhoršenia ≤ limitná hodnota emisií,

    b) aditívne: (vážená špecifická hodnota emisií pre skúšobný cyklus) + faktor zhoršenia ≤ limitná hodnota emisií,

    vážená špecifická hodnota emisií pre skúšobný cyklus môže v prípade potreby zahŕňať úpravu pre zriedkavú regeneráciu.

    3.2.7.2.

    Ak ide o multiplikatívny faktor zhoršenia pre NOx + HC, samostatne sa stanovia faktory zhoršenia pre HC a NOx sa pri výpočte zhoršených úrovní emisií z výsledkov emisnej skúšky stanovia a použijú samostatne pred tým, než sa výsledné zhoršené hodnoty NOx a HC skombinujú na účely zistenia zhody s emisným limitom.

    3.2.7.3.

    Výrobca môže preniesť faktor zhoršenia, ktorý bol určený pre určitý rad motora podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, na motor, ktorý nepatrí do rovnakého radu motora podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. V takýchto prípadoch musí výrobca schvaľovaciemu úradu preukázať, že motor, pre ktorý bol rad motorov so systémom dodatočnej úpravy pôvodne skúšaný, a motor, na ktorý sa faktory zhoršenia prenášajú, majú podobné technické špecifikácie a požiadavky na inštaláciu do necestného pojazdného stroja a emisie takéhoto motora sú podobné.

    V prípade, že sa faktory zhoršenia prenesú na motor s inou dobou životnosti emisií, musia sa faktory zhoršenia prepočítať na príslušnú dobu životnosti emisií extrapoláciou alebo interpoláciou regresnej rovnice podľa bodu 3.2.5.1.

    3.2.7.4.

    Faktor zhoršenia sa musí pre každú znečisťujúcu látku v každom uplatniteľnom skúšobnom cykle zaznamenať v protokole o skúške stanovenom v doplnku 1 k prílohe VI k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.

    3.3.   Kontrola zhody výroby

    3.3.1.

    Zhoda výroby v súvislosti s emisnými požiadavkami sa kontroluje na základe bodu 6 prílohy II.

    3.3.2.

    Výrobca sa môže rozhodnúť, že emisie znečisťujúcich látok pred akýmkoľvek systém dodatočnej úpravy výfukových plynov bude merať zároveň s vykonávaním skúšky na udelenie typového schválenia EÚ. Na tento účel výrobca môže stanoviť neformálne faktory zhoršenia oddelene pre motor bez systému dodatočnej úpravy a pre systém dodatočnej úpravy, ktorý môže použiť ako pomôcku pre audit na konci výrobnej linky.

    3.3.3.

    Na účely typového schválenia EÚ sa v protokole o skúške stanovenom v doplnku 1 k prílohe VI k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656 o správnych požiadavkách musia zaznamenať len tie faktory zhoršenia, ktoré sa stanovili v súlade s bodom 3.2.5 alebo 3.2.6.

    3.4.   Údržba

    Na účely vykonávania programu akumulácie prevádzky sa údržba vykonáva v súlade s príručkou výrobcu pre prevádzku a údržbu.

    3.4.1.   Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami

    3.4.1.1.

    Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami počas chodu motora, ktorá sa vykonáva s cieľom vykonať program akumulácie prevádzky, sa musí vykonávať v rovnakých intervaloch ako sú intervaly, ktoré sú uvedené v pokynoch výrobcu na údržbu pre koncového používateľa necestného pojazdného stroja alebo motora. Táto plánovaná údržba môže byť v priebehu vykonávania programu akumulácie prevádzky podľa potreby aktualizovaná za predpokladu, že z plánu údržby sa po vykonaní údržby na skúšobnom motore nevynechá žiadna operácia údržby.

    3.4.1.2.

    Každé nastavenie, demontáž, čistenie alebo výmena kritických komponentov súvisiacich s emisiami, ktoré sa vykonáva periodicky v rámci doby stálosti emisií v záujme prevencie poruchy motora, sa musia vykonať iba do takej miery, aká je technologicky nevyhnutná na zabezpečenie riadneho fungovania systému regulácie emisií. Je potrebné vyhýbať sa plánovanej výmene kritických komponentov súvisiacich s emisiami, iných ako sú tie, ktoré sa kvalifikujú ako bežne vymieňané položky v rámci programu akumulácie prevádzky a po určitom čase prevádzky motora. V tejto súvislosti sa spotrebné položky na údržbu, ktoré si vyžadujú pravidelnú výmenu, alebo položky, ktoré si vyžadujú čistenie po určitom čase prevádzky motora, kvalifikujú ako položky na rutinnú výmenu.

    3.4.1.3.

    Akékoľvek požiadavky na plánovanú údržbu musia byť schválené schvaľovacím úradom pred udelením typového schválenia EÚ a musia byť zahrnuté v príručke používateľa. Schvaľovací úrad neodmietne schváliť požiadavky na údržbu, ktoré sú odôvodnené a technicky nevyhnutné, okrem iného tie, ktoré sú uvedené v bode 1.6.1.4.

    3.4.1.4.

    Výrobca motora musí pre programy akumulácie prevádzky špecifikovať každé nastavenie, čistenie, údržbu (v prípade potreby) a plánovanú výmenu týchto položiek:

     filtre a chladiče v systéme recirkulácie výfukových plynov (EGR),

     prípadne ventil nútenej ventilácie kľukovej skrine,

     hroty vstrekovacej dýzy paliva (len čistenie je povolené),

     vstrekovacie dýzy paliva,

     turbodúchadlo,

     elektronická riadiaca jednotka motora a s ňou súvisiace snímače a ovládače,

     systém dodatočnej úpravy tuhých častíc (vrátane súvisiacich komponentov),

     systém dodatočnej úpravy NOx (vrátane súvisiacich komponentov),

     systém recirkulácie výfukových plynov (EGR) vrátane všetkých súvisiacich regulačných ventilov a rúrok,

     akýkoľvek iný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov.

    3.4.1.5.

    Plánovaná kritická údržba súvisiaca s emisiami sa vykonáva len vtedy, keď sa má vykonať v prevádzke a požiadavka na vykonanie takejto údržby sa oznámi koncovému používateľovi motora alebo necestného pojazdného stroja.

    3.4.2.   Zmeny v plánovanej údržbe

    Výrobca musí predložiť schvaľovaciemu úradu žiadosť o schválenie každej novej plánovanej údržby, ktorú chce vykonať počas programu akumulácie prevádzky, a následne ju odporučiť koncovým používateľom necestných pojazdných strojov a motorov. K žiadosti musia byť priložené údaje, ktoré odôvodňujú potrebu novej plánovanej údržby a interval údržby.

    3.4.3.   Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami

    Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami, ktorá je odôvodnená a technicky nevyhnutná (napríklad výmena oleja, výmena olejového filtra, výmena palivového filtra, výmena vzduchového filtra, údržba chladiaceho systému, nastavenie voľnobežných otáčok, regulátora otáčok, krútiaceho momentu motorovej skrutky, vôle ventilu, vôle vstrekovača, nastavenie napnutia všetkých hnacích remeňov atď.), sa môže vykonávať na motoroch alebo necestných pojazdných strojoch vybraných pre program akumulácie prevádzky v najmenej častých intervaloch odporúčaných výrobcom koncovému používateľovi (napríklad nie v intervaloch odporúčaných pre ťažkú prevádzku).

    3.5.   Oprava

    3.5.1.

    Opravy komponentov motora vybraného na skúšanie v programe akumulácie prevádzky sa vykonávajú len v prípade poruchy komponentu alebo motora. Oprava samotného motora, systému regulácie emisií alebo palivového systému nie je povolená s výnimkou rozsahu uvedeného v bode 3.5.2.

    3.5.2.

    Ak samotný motor, systém regulácie emisií alebo palivový systém počas programu akumulácie prevádzky zlyhajú, akumulácia prevádzky sa považuje za neplatnú a začne sa nová akumulácia prevádzky s novým motorom.

    Predchádzajúce body sa neuplatňujú, ak sa zlyhané komponenty nahradia ekvivalentnými komponentmi, ktoré absolvovali podobný počet hodín akumulácie prevádzky.

    4.    Kategórie motorov a podkategórie NRSh a NRS, s výnimkou NRS-v-2b a NRS-v-3

    4.1.

    Príslušná kategória doby stálosti emisií (EDP) a zodpovedajúci faktor zhoršenia sa určia v súlade s týmto bodom 4.

    4.2.

    Rad motorov sa považuje za zhodný s limitnými hodnotami požadovanými pre podkategóriu motorov, ak výsledky emisnej skúšky všetkých motorov predstavujúcich rad motorov, po úprave multiplikáciou faktorom zhoršenia stanoveným v bode 2, sú nižšie alebo rovné limitným hodnotám požadovaným pre danú podkategóriu motorov. Ak však jeden alebo viaceré výsledky emisnej skúšky jedného alebo viacerých motorov predstavujúcich rad motorov sú po úprave multiplikáciou faktorom zhoršenia stanoveným v bode 2 vyššie ako jedna alebo viaceré limitné hodnoty emisií požadované pre danú podkategóriu motorov, považuje sa rad motorov za nezhodný s limitnými hodnotami požadovanými pre danú podkategóriu motorov.

    4.3.

    Faktory zhoršenia sa určujú takto:

    4.3.1. Na minimálne jednom motore reprezentujúcom konfiguráciu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou i prekročí emisné limity HC + NOx, a jeho konštrukcia reprezentuje prebiehajúcu výrobu motorov, sa po počte hodín zodpovedajúcom stabilizovaným emisiám, vykoná (úplný) postup emisnej skúšky opísaný v prílohe VI.

    4.3.2. Ak sa skúša viac ako jeden motor, výsledky sa vypočítajú ako priemer výsledkov všetkých skúšaných motorov, a zaokrúhlia sa na rovnaký počet desatinných miest, ktorý je v príslušnom limite, zväčšený o jedno dodatočné desatinné miesto.

    4.3.3. Takéto emisné skúšky sa zopakujú po starnutí motora. Postup starnutia by sa mal stanoviť tak, aby výrobca mohol primerane predvídať očakávané zhoršenie emisií v priebehu doby stálosti emisií motora, berúc do úvahy opotrebenie a ostatné zhoršujúce mechanizmy očakávané pri typickom spotrebiteľskom používaní, ktoré by mohli ovplyvniť emisné vlastnosti. Ak sa skúša viac ako jeden motor, výsledky sa vypočítajú ako priemer výsledkov všetkých skúšaných motorov, zaokrúhlený na rovnaký počet desatinných miest ako v uplatniteľnom limite, zväčšený o jedno dodatočné desatinné miesto.

    4.3.4. Na konci EDP sa emisie (prípadne priemerné emisie) pre každú regulovanú znečisťujúcu látku vydelia stabilizovanými emisiami (prípadne priemernými emisiami) a zaokrúhlia sa na dve desatinné miesta. Výsledné číslo je faktor zhoršenia, pokiaľ nie je nižšie než 1,00; ak je toto číslo nižšie než 1,00, faktor zhoršenia sa rovná 1,00.

    4.3.5. Výrobca môže naplánovať dodatočné skúšobné body emisií medzi skúšobným bodom stabilizovaných emisií a koncom EDP. Ak sa plánujú medzitesty, skúšobné body sa musia rovnomerne rozmiestniť v priebehu EPD (± 2 hodiny) a jeden takýto skúšobný bod musí byť v polovici úplného EDP (± 2 hodiny).

    4.3.6. Pre každú znečisťujúcu látku HC + NOx a CO sa medzi dátovými bodmi musí urobiť priamka, pričom prvá skúška sa zakreslí k časovému bodu nula a použije sa metóda najmenších štvorcov. Faktor zhoršenia predstavujú vypočítané emisie na konci doby stálosti vydelené vypočítanými emisiami v bode nula.

    Faktor zhoršenia sa musí pre každú znečisťujúcu látku v uplatniteľnom skúšobnom cykle zaznamenať v protokole o skúške stanovenom v doplnku 1 k prílohe VII k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/656.

    4.3.7. Vypočítané faktory zhoršenia sa môžu vzťahovať aj na iné rady motorov, ako je ten, ktorý bol základom pri výpočte, ak výrobca pred typovým schválením EÚ predloží schvaľovaciemu úradu prijateľné zdôvodnenie, ktorým preukáže, že možno odôvodnene očakávať, že dotknutý rad motorov má z dôvodu použitej konštrukcie a technológie podobné charakteristiky zhoršenia emisií.

    Nevyčerpávajúci zoznam skupín na základe konštrukcie a technológie je uvedený nižšie:

     konvenčné dvojdobé motory bez systému dodatočnej úpravy výfukových plynov,

     konvenčné dvojdobé motory s katalyzátorom s tým istým aktívnym materiálom a plniacou látkou a tým istým počtom komôrok na cm2,

     dvojdobé motory s vrstveným vyplachovacím systémom,

     dvojdobé motory s vrstveným vyplachovacím systémom s katalyzátorom s tým istým aktívnym materiálom a plniacou látkou a tým istým počtom komôrok na cm2,

     štvordobé motory s katalyzátorom s rovnakou technológiou ventilov a identickým mazacím systémom,

     štvordobé motory bez katalyzátora s rovnakou technológiou ventilov a identickým mazacím systémom.

    4.4.

    Kategórie EDP

    4.4.1.

    V prípade kategórií motorov uvedených v tabuľke V-3 alebo V-4 prílohy V k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, ktoré majú alternatívne hodnoty EDP, výrobcovia pri udelení typového schválenia EÚ deklarujú príslušnú kategóriu EDP pre každý rad motorov. Taká kategória je kategóriou z tabuľky 3.2, ktorá sa najviac približuje predpokladanej praktickej životnosti stroja, v ktorom majú byť motory inštalované podľa údajov výrobcu motora. Výrobcovia uchovávajú údaje dokumentujúce vhodnosť ich voľby kategórie EDP pre každý rad motorov. Tieto údaje sa na požiadanie predložia schvaľovaciemu úradu.



    Tabuľka 3.2.

    Kategórie EDP

    Kategória EDP

    Použitie motora

    Kategória 1

    Spotrebné výrobky

    Kategória 2

    Poloprofesionálne výrobky

    Kategória 3

    Profesionálne výrobky

    4.4.2.

    Výrobca musí k spokojnosti schvaľovacieho úradu preukázať, že deklarovaná kategória EDP je vhodná. Údaje dokumentujúce vhodnosť výrobcovej voľby kategórie EDP pre daný rad môžu okrem iného obsahovať:

     prehľad o životnosti zariadenia, v ktorom sú predmetné motory inštalované,

     technické posudky motorov podrobených starnutiu v prevádzke, aby sa zistilo, kedy sa výkon motora zhorší na úroveň, pri ktorej sa zníži použiteľnosť a/alebo spoľahlivosť na takú mieru, že je potrebná generálna oprava alebo výmena motora,

     vyhlásenie o záruke a záručných dobách,

     marketingové podklady týkajúce sa životnosti motora,

     prípady porúch oznámené zákazníkmi a

     technické posudky životnosti špecifických motorových technológií, materiálov alebo konštrukcií v hodinách.




    PRÍLOHA IV

    Požiadavky týkajúce sa stratégií regulovania emisií, opatrení na reguláciu NOx a opatrení na reguláciu tuhých častíc

    1.    Vymedzenie pojmov, skratky a všeobecné požiadavky

    1.1.

    Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov a tieto skratky:

    1. „diagnostický poruchový kód (DTC)“ je číslicový alebo alfanumerický indikátor, ktorý identifikuje alebo označuje NCM a PCM;

    2. „potvrdený a aktívny DTC“ je DTC, ktorý je uložený v čase, keď systém NCD a/alebo PCD zistí, že došlo k poruche;

    3. „rad motorov podľa NCD“ je zoskupenie motorov výrobcu, ktoré majú spoločné metódy monitorovania/diagnostikovania NCM;

    4. „diagnostický systém regulácie NOx (NCD)“ je palubný systém motora, ktorý je schopný:

    a) zistiť poruchu regulácie NOx;

    b) určiť pravdepodobnú príčinu porúch regulácie NOx pomocou informácií uložených v pamäti počítača a/alebo tieto informácie preniesť mimo vozidlo;

    5. „porucha regulácie NOx (NCM)“ je pokus o neoprávnený zásah do systému regulácie NOx motora alebo porucha ovplyvňujúca tento systém, ktorá môže byť spôsobená neoprávneným zásahom, ktoré si podľa tohto nariadenia vyžadujú aktiváciu systému varovania alebo podnecovania;

    6. „diagnostický systém regulácie častíc (PCD)“ je systém motora, ktorý je schopný:

    a) zistiť poruchu regulácie častíc;

    b) určiť pravdepodobnú príčinu porúch regulácie častíc pomocou informácií uložených v pamäti počítača a/alebo tieto informácie preniesť mimo vozidlo;

    7. „porucha regulácie častíc (PCM)“ je pokus o neoprávnený zásah do systému dodatočnej úpravy častíc motora alebo porucha ovplyvňujúca tento systém, ktorá môže byť spôsobená neoprávneným zásahom ktorá sa na základe tohto nariadenia považuje za zásah, ktorý si po zistení vyžaduje aktiváciu varovania;

    8. „rad motorov podľa PCD“ je výrobcom stanovená skupina motorov, ktoré používajú rovnaké metódy monitorovania/diagnostiky PCM;

    9. „diagnostický nástroj“ je externé skúšobné zariadenie používané na mimopalubnú komunikáciu so systémom NCD a/alebo PCD;

    1.2.

    Teplota okolia

    Bez ohľadu na článok 2 ods. 7, ak sa odkazuje na teplotu okolia v súvislosti s okolím iným ako laboratórne prostredie, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

    1.2.1. Pre motor inštalovaný na skúšobnom zariadení, teplota okolia je teplota spaľovaného vzduchu privádzaného do motora, pred akýmkoľvek dielom skúšaného motora.

    1.2.2. Pre motor inštalovaný na necestnom pojazdnom stroji, teplota okolia je teplota vzduchu bezprostredne mimo obvodu necestného pojazdného stroja.

    2.    Technické požiadavky v súvislosti so stratégiami regulácie emisií

    2.1.

    Tento bod 2 sa vzťahuje na elektronicky regulované motory v kategóriách NRE, NRG, IWP, IWA, RLL a RLR, ktoré spĺňajú emisné limity etapy V stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a využívajú elektronickú reguláciu na stanovenie množstva aj časovania vstrekovania paliva alebo ktoré využívajú elektronickú reguláciu na aktiváciu, deaktiváciu alebo modifikáciu systému regulácie emisií, ktorý sa používa na zníženie NOx.

    2.2.

    Požiadavky na základnú stratégiu regulácie emisií

    2.2.1.

    Základná stratégia regulácie emisií je navrhnutá tak, aby motor mohol pri normálnom používaní spĺňal ustanovenia tohto nariadenia. Normálne používanie nie je obmedzené na kontrolné podmienky stanovené v bode 2.4.

    2.2.2.

    Základné stratégie regulácie emisií sú okrem iného mapy alebo algoritmy na reguláciu:

    a) časovania vstrekovania paliva alebo zážihu (bod zážihu);

    b) recirkulácie výfukových plynov (EGR);

    c) dávkovania katalyzátorového činidla SCR.

    2.2.3.

    Akákoľvek základná stratégia regulácie emisií, ktorá je schopná rozlíšiť prevádzku motora v štandardizovanej skúške typového schvaľovania EÚ a v iných prevádzkových podmienkach a následne znížiť úroveň regulácie emisií, keď nepracuje v podmienkach, ktoré sú podstatnou súčasťou postupu typového schvaľovania EÚ, je zakázaná.

    2.3.

    Požiadavky na pomocnú stratégiu regulácie emisií

    2.3.1.

    Pomocná stratégia regulácie emisií môže byť aktivovaná motorom alebo necestným pojazdným strojom, za predpokladu, že táto stratégia:

    2.3.1.1. permanentne neznižuje účinnosť systému regulácie emisií;

    2.3.1.2. je aktívna len mimo kontrolných podmienok uvedených v bodoch 2.4.1, 2.4.2 alebo 2.4.3 na účely vymedzené v bode 2.3.5 a len ak je potrebná na tieto účely, okrem prípadov, ktoré sú povolené v bode 2.3.1.3, 2.3.2 a 2.3.4;

    2.3.1.3. sa aktivuje len výnimočne v rámci kontrolných podmienok uvedených v bodoch 2.4.1, 2.4.2 alebo 2.4.3, preukázalo sa, že je potrebná na účely vymedzené v bode 2.3.5, bola schválená schvaľovacím úradom, a nie je aktivovaná na dlhšie, ako je potrebné na uvedené účely;

    2.3.1.4. zaisťuje úroveň výkonnosti systému regulácie emisií, ktorá je čo možno najbližšia k výkonnosti základnej stratégie regulácie emisií.

    2.3.2.

    Ak sa pomocná stratégia regulácie emisií aktivuje počas skúšky typového schvaľovania EÚ, aktivácia nie je obmedzená na podmienky uvedené v bode 2.4 a účel nie je obmedzený na kritériá stanovené v bode 2.3.5.

    2.3.3.

    Ak sa pomocná stratégia regulácie emisií neaktivuje počas skúšky typového schvaľovania EÚ, musí sa preukázať, že pomocná stratégia regulácie emisií je aktívna iba vtedy, keď je to potrebné na účely stanovené v bode 2.3.5.

    2.3.4.

    Prevádzka pri nízkych teplotách

    Pomocná stratégia regulácie emisií sa môže aktivovať na motore vybavenom systémom recirkulácie výfukových plynov (EGR) bez ohľadu na kontrolné podmienky uvedené v bode 2.4, ak je teplota okolia nižšia ako 275 K (2 °C) a je splnená jedna z týchto dvoch podmienok:

    a) teplota v nasávacom potrubí je nižšia alebo rovná teplote definovanej touto rovnicou: IMTc = PIM/15,75 + 304,4, kde: IMTc je vypočítaná teplota v nasávacom potrubí, K a PIM je absolútny tlak v nasávacom potrubí v kPa;

    b) teplota chladiaceho média je nižšia alebo rovná teplote definovanej touto rovnicou: ECTc = PIM/14 004 + 325,8, kde: ECTc je vypočítaná teplota chladiaceho média motora, K a PIM je absolútny tlak v nasávacom potrubí v kPa.

    2.3.5.

    Okrem prípadov uvedených v bode 2.3.2 sa pomocná stratégia regulácie emisií môže aktivovať výlučne na tieto účely:

    a) palubnými signálmi na ochranu motora (vrátane ochrany zariadenia na reguláciu prúdu vzduchu) a/alebo necestného pojazdného stroja, v ktorom je motor nainštalovaný, pred poškodením;

    b) na zachovanie prevádzkovej bezpečnosti;

    c) na predchádzanie nadmerným emisiám, počas štartu za studena alebo zahrievania, počas vypínania;

    d) ak sa používa na zmenu regulácie jednej regulovanej znečisťujúcej látky za osobitných okolitých alebo prevádzkových podmienok s cieľom zachovať reguláciu všetkých ostatných regulovaných znečisťujúcich látok v medziach hodnôt emisných limitov, ktoré prislúchajú danému motoru. Cieľom je kompenzovať prirodzene sa vyskytujúci jav spôsobom, ktorý zabezpečí prijateľnú reguláciu všetkých zložiek emisií.

    2.3.6.

    Výrobca preukáže technickej službe v čase skúšky typového schvaľovania EÚ, že použitie akejkoľvek pomocnej emisnej kontrolnej stratégie je v súlade s ustanoveniami tohto bodu. Toto preukázanie pozostáva z hodnotenia dokumentácie uvedenej v bode 2.6.

    2.3.7.

    Akékoľvek použitie pomocnej kontrolnej stratégie regulácie emisií, ktorá nie je v súlade s bodom 2.3.1 až 2.3.5, je zakázané.

    2.4.

    Kontrolné podmienky

    Kontrolné podmienky stanovujú rozsah pre nadmorskú výšku, teplotu okolia a chladiace médium motora, na základe ktorého sa určuje, či sa pomocné stratégie regulácie emisií môžu v súlade s bodom 2.3 aktivovať všeobecne alebo len výnimočne.

    Kontrolné podmienky stanovujú atmosférický tlak, ktorý sa meria ako absolútny atmosférický statický tlak (vlhký alebo suchý vzduch) („atmosférický tlak“).

    2.4.1.

    Kontrolné podmienky pre motory kategórie IWP a IWA:

    a) nadmorská výška nepresahujúca 500 metrov (alebo ekvivalentný atmosférický tlak 95,5 kPa);

    b) teplota okolia v rozsahu 275 K až 303 K (2 °C až 30 °C);

    c) teplota chladiaceho média motora nad 343 K (70 °C).

    2.4.2.

    Kontrolné podmienky pre motory kategórie RLL:

    a) nadmorská výška nepresahujúca 1 000 metrov (alebo ekvivalentný atmosférický tlak 90 kPa);

    b) teplota okolia v rozsahu 275 K až 303 K (2 °C až 30 °C);

    c) teplota chladiaceho média motora nad 343 K (70 °C).

    2.4.3.

    Kontrolné podmienky pre motory kategórie NRE, NRG a RLR:

    a) atmosférický tlak väčší alebo rovný 82,5 kPa;

    b) teplota okolia v tomto rozsahu:

     rovná alebo vyššia ako 266 K (– 7 °C),

     menšia alebo rovná teplote určenej touto rovnicou pri špecifikovanom atmosférickom tlaku: Tc = – 0,4514 × (101,3 – Pb) + 311, kde: Tc je vypočítaná teplota okolitého vzduchu, K a Pb je atmosférický tlak v kPa;

    c) teplota chladiaceho média motora nad 343 K (70 °C).

    2.5.

    Ak sa používa snímač teploty vzduchu nasávaného do motora na odhadnutie teploty okolia, vyhodnotí sa nominálny posun pre typ motora alebo rad motorov medzi dvomi bodmi merania. Ak sa použije, musí byť nameraná teplota vzduchu nasávaného do motora upravená o hodnotu, ktorá sa rovná nominálnemu posunu na účely odhadnutia teploty okolia pre inštaláciu využívajúcu špecifikovaný typ motora alebo rad motorov.

    Pri hodnotení posunu sa uplatní správny technický úsudok založený na technických prvkoch (výpočty, simulácie, výsledky pokusov, údaje atď.) vrátane:

    a) typických kategórií necestných pojazdných strojov, do ktorých bude typ motora alebo rad motorov inštalovaný, a

    b) pokyny výrobcu na inštaláciu poskytnuté OEM.

    Kópia hodnotenia sa na požiadanie sprístupní schvaľovaciemu úradu.

    2.6.

    Požiadavky na dokumentáciu

    Výrobca musí splniť požiadavky na dokumentáciu stanovené v bode 1.4 časti A prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656 a doplnku 2 k uvedenej prílohe.

    3.    Technické požiadavky v súvislosti s reguláciou emisií NOx

    3.1.

    Tento bod 3 sa uplatňuje na elektronicky regulované motory v kategóriách NRE, NRG, IWP, IWA, RLL a RLR, ktoré spĺňajú emisné limity etapy V stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a využívajú elektronickú reguláciu na stanovenie množstva aj časovania vstrekovania paliva alebo ktoré využívajú elektronickú reguláciu na aktiváciu, deaktiváciu alebo modifikáciu systému regulácie emisií, ktorý sa používa na zníženie NOx.

    3.2.

    Výrobca uvedie úplné informácie o funkčných prevádzkových charakteristikách opatrení na reguláciu NOx s využitím dokumentov stanovených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/656.

    3.3.

    Stratégia regulovania emisií motora musí byť funkčná vo všetkých podmienkach vonkajšieho prostredia, ktoré sa pravidelne vyskytujú na území Únie, najmä pri nízkych teplotách okolia.

    3.4.

    Výrobca musí preukázať, že emisie amoniaku v príslušnom skúšobnom cykle v rámci typového schvaľovania EÚ pri použití činidla neprekračujú priemernú hodnotu 25 ppm pre motory kategórie RLL a 10 ppm pre motory všetkých ostatných príslušných kategórií.

    3.5.

    Ak sa na necestné pojazdné stroje inštalujú alebo pripájajú nádrže s činidlom, v nádržiach musí byť zariadenie, ktoré umožňuje odoberať vzorky činidla. Miesto odberu vzorky musí byť ľahko prístupné bez použitia akéhokoľvek špeciálneho nástroja alebo zariadenia.

    3.6.

    Okrem požiadaviek uvedených v bodoch 3.2 až 3.5 musia byť splnené tieto požiadavky:

    a) pre motory kategórie NRG technické požiadavky stanovené v doplnku 1;

    b) pre motory kategórie NRE:

    i) požiadavky stanovené v doplnku 2, ak je motor určený výlučne na použitie namiesto motorov etapy V kategórií IWP a IWA v súlade s článkom 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/1628, alebo

    ii) požiadavky stanovené v doplnku 1, na ktoré sa nevzťahuje zarážka i;

    c) pre motory kategórie IWP, IWA a RLR technické požiadavky stanovené v doplnku 2;

    d) pre motory kategórie RLL technické požiadavky stanovené v doplnku 3.

    4.    Technické požiadavky na opatrenia na reguláciu emisií tuhých znečisťujúcich látok

    4.1.

    Tento bod sa uplatňuje na motory podkategórií, ktoré podliehajú limitu PN v súlade s emisnými limitmi etapy V stanovenými v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, vybavené systémom dodatočnej úpravy tuhých častíc. V prípadoch, keď systém regulovania NOx a systém regulácie častíc používajú tie isté fyzické komponenty [napr. vložka (SCR na filtri), ten istý výfukový snímač teploty], požiadavky tohto bodu sa neuplatňujú na žiadny komponent alebo poruchu, pri ktorých schvaľovací úrad po posúdení odôvodneného posúdenia predloženého výrobcom dospeje k záveru, že porucha regulácie častíc v rámci rozsahu pôsobnosti tohto bodu by viedla k zodpovedajúcej poruche regulácie NOX v rámci rozsahu pôsobnosti bodu 3.

    4.2.

    Podrobné technické požiadavky na opatrenia na reguláciu emisií tuhých znečisťujúcich látok sú uvedené v doplnku 4.




    Doplnok 1

    Dodatočné technické požiadavky týkajúce sa opatrení na reguláciu NOx pre motory kategórie NRE a NRG vrátane metódy na preukázanie týchto stratégií

    1.    Úvod

    V tomto doplnku sa stanovujú dodatočné požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx. Sú v ňom zahrnuté požiadavky na motory, ktoré na znižovanie emisií používajú činidlo. Udelenie typového schválenia EÚ je podmienené uplatňovaním príslušných ustanovení týkajúcich sa pokynov pre prevádzkovateľa, dokumentov na inštaláciu, systému varovania prevádzkovateľa, systému podnecovania a ochrany pred zamrznutím činidla, ktoré sú stanovené v tomto doplnku.

    2.    Všeobecné požiadavky

    Motor musí byť vybavený diagnostickým systémom regulácie NOx (NCD), ktorý dokáže identifikovať poruchy regulácie NOx (NCM) uvedené v tejto prílohe. Každý motor, na ktorý sa vzťahuje tento bod 2, musí byť navrhnutý, zostrojený a nainštalovaný tak, aby bol schopný spĺňať tieto požiadavky za bežných podmienok prevádzky. Pri dosahovaní tohto cieľa je prijateľné, aby motory, ktoré sa používali dlhšie, ako je ich doba stálosti emisií uvedená v prílohe V k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, vykazovali určité zhoršenie výkonu a citlivosti diagnostického systému regulácie NOx (NCD), takže prahy uvedené v tejto prílohe môžu byť prekročené skôr, než sa aktivujú systémy varovania a/alebo podnecovania.

    2.1.   Požadované informácie

    2.1.1.

    Ak si systém regulácie emisií vyžaduje činidlo, výrobca musí v súlade s časťou B prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie 2017/656 uviesť typ činidla, informácie o koncentrácii, keď je činidlo v roztoku, jeho prevádzkové teplotné podmienky a odkaz na medzinárodné normy, pokiaľ ide o jeho zloženie a kvalitu, ako aj ostatné charakteristiky tohto činidla.

    2.1.2.

    Podrobné písomné informácie plne opisujúce funkčné prevádzkové charakteristiky systému varovania prevádzkovateľa stanovené v súlade s bodom 4 a systému podnecovania prevádzkovateľa stanovené v súlade s bodom 5 sa predkladajú schvaľovaciemu úradu v čase podania žiadosti o typové schválenie EÚ.

    2.1.3.

    Výrobca poskytne výrobcovi pôvodného zariadenia pokyny na inštalovanie motora do necestného pojazdného stroja tak, aby motor, systém regulácie emisií a diely necestného pojazdného stroja fungovali v súlade s požiadavkami tohto doplnku. Táto dokumentácia obsahuje podrobné technické požiadavky týkajúce sa motora (softvér, hardvér a komunikácia) potrebné na správnu inštaláciu motora do necestného pojazdného stroja.

    2.2.   Prevádzkové podmienky

    2.2.1.

    Diagnostický systém regulácie NOx musí byť schopný prevádzky:

    a) pri teplote okolia medzi 266 K a 308 K (– 7°C a 35 °C);

    b) vo všetkých nadmorských výškach pod 1 600 m;

    c) pri teplotách chladiaceho média motora nad 343 K (70 °C).

    Tento bod 2 sa neuplatňuje v prípade monitorovania hladiny činidla v nádrži, ak sa monitorovanie vykonáva za všetkých podmienok, za ktorých je meranie technicky uskutočniteľné (napríklad za všetkých podmienok, pri ktorých kvapalné činidlo nie je zamrznuté).

    2.3.   Ochrana činidla pred zamrznutím

    2.3.1.

    Je povolené používať vyhrievanú alebo nevyhrievanú nádrž činidla a systém dávkovania. Vyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.3.2. Nevyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.3.3.

    2.3.1.1.

    Používanie nevyhrievanej nádrže a dávkovacieho systému činidla musí byť označené v písomných pokynoch pre koncového používateľa necestného pojazdného stroja.

    2.3.2.

    Nádrž s činidlom a systém dávkovania

    2.3.2.1.

    Ak činidlo zamrzne, činidlo sa musí dať použiť najviac do 70 minút po naštartovaní motora pri teplote okolia 266 K (– 7°C).

    2.3.2.2.

    Konštrukčné kritériá pre vyhrievaný systém

    Vyhrievaný systém musí byť navrhnutý tak, aby pri skúšaní podľa stanoveného postupu spĺňal výkonnostné požiadavky stanovené v tomto bode 2.

    2.3.2.2.1.

    Nádrž a dávkovací systém činidla sa odstaví na 72 hodín pri teplote 255 K (– 18 °C) alebo kým väčšina činidla nestuhne, podľa toho, čo nastane skôr.

    2.3.2.2.2.

    Po odstavení uvedenom v bode 2.3.2.2.1 sa necestný pojazdný stroj/motor naštartuje a nechá sa bežať pri teplote okolia 266 K (– 7 °C) alebo nižšej takto:

    a) 10 až 20 minút voľnobehu, následne

    b) až 50 minút pri menovitom zaťažení maximálne 40 %.

    2.3.2.2.3.

    Na konci skúšobného postupu uvedeného v bode 2.3.2.2.2 musí byť systém dávkovania činidla plne funkčný.

    2.3.2.3.

    Hodnotenie konštrukčných kritérií sa môže vykonať v studenej skúšobnej komore s použitím celého necestného pojazdného stroja alebo častí, ktoré zodpovedajú častiam, ktoré sa majú nainštalovať na necestný pojazdný stroj alebo na základe skúšok v teréne.

    2.3.3.

    Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa a podnecovania prevádzkovateľa v prípade nevyhrievaného systému

    2.3.3.1.

    Systém varovania prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa aktivuje vtedy, keď sa činidlo nezačne dávkovať pri teplote okolia ≤ 266 K (– 7 °C).

    2.3.3.2.

    V prípade, že sa činidlo nezačne dávkovať po naštartovaní motora pri teplote okolia ≤ 266 K (– 7 °C) maximálne do 70 minút, aktivuje sa systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4.

    2.4.   Diagnostické požiadavky

    2.4.1

    Diagnostický systém regulácie NOx (NCD) musí byť schopný zisťovať poruchy regulácie NOx (NCM) pomocou diagnostických chybových kódov (DTC) uložených v pamäti počítača a na základe požiadavky tieto informácie preniesť mimo vozidlo.

    2.4.2

    Požiadavky na zaznamenávanie diagnostických chybových kódov (DTC)

    2.4.2.1

    Systém NCD zaznamenáva DTC pri každej zreteľnej poruche regulácie NOx (NCM).

    2.4.2.2

    Systém NCD do 60 minút prevádzky motora zistí, či je prítomná zistiteľná porucha. Vtedy sa uloží „potvrdený a aktívny DTC“ a aktivuje sa systém varovania podľa bodu 4.

    2.4.2.3

    Ak sa v prípade monitorov na presné zistenie a potvrdenie poruchy regulácie NOx (napr. v prípade monitorov používajúcich štatistické modely alebo spotrebu kvapaliny v necestnom pojazdnom stroji) vyžaduje viac ako 60 minút prevádzkového času, schvaľovací úrad môže povoliť dlhší časový interval na monitorovanie za predpokladu, že výrobca zdôvodní potrebu dlhšieho intervalu (a to technickými podkladmi, výsledkami pokusov, internou praxou atď.).

    2.4.3.

    Požiadavky na vymazávanie diagnostických chybových kódov (DTC)

    a) Systém NCD nevymaže DTC z pamäte počítača, pokiaľ sa nenapraví porucha súvisiaca s týmto DTC.

    b) Systém NCD môže vymazať všetky DTC na základe požiadavky originálneho diagnostického nástroja alebo nástroja údržby, ktorý poskytne výrobca motora na požiadanie, alebo pomocou prístupového kódu poskytnutého výrobcom motora.

    2.4.4.

    Systém NCD nesmie byť naprogramovaný alebo skonštruovaný tak, aby sa počas životnosti motora celkom alebo čiastočne deaktivoval z dôvodu starnutia necestného stroja, ani nemôže obsahovať algoritmus alebo stratégiu určenú na znižovanie účinnosti systému NCD v priebehu času.

    2.4.5.

    Všetky preprogramovateľné počítačové kódy alebo prevádzkové parametre systému NCD musia byť chránené pred neoprávneným zásahom.

    2.4.6.

    Rad motorov podľa NCD

    Za určenie zloženia radu motorov podľa NCD zodpovedá výrobca. Vytváranie skupín motorov v rámci radu motorov podľa NCD sa vykoná na základe správneho technického úsudku a musí ho schváliť schvaľovací úrad.

    Motory, ktoré nepatria do rovnakého radu motorov, môžu napriek tomu patriť do rovnakého radu motorov podľa NCD.

    2.4.6.1.   Parametre vymedzujúce rad motorov podľa NCD

    Rad motorov podľa NCD charakterizujú základné konštrukčné parametre, ktoré sú spoločné pre motory v rámci radu.

    Aby mohli byť motory považované za motory patriace do rovnakého radu motorov podľa NCD, musia mať podobné tieto základné parametre:

    a) systémy regulácie emisií;

    b) metódy monitorovania NCD;

    c) kritériá na monitorovanie NCD;

    d) monitorovacie parametre (napr. frekvencia).

    Tieto podobné charakteristiky musí preukázať výrobca pomocou vhodných technických postupov preukazovania alebo inými vhodnými postupmi a musí ich schváliť schvaľovací úrad.

    Výrobca môže požiadať schvaľovací úrad o schválenie malých rozdielov v metódach monitorovania/diagnostiky systému NCD, ktoré vyplývajú z rozdielov v konfigurácii motora, ak výrobca tieto metódy považuje za podobné a ak sa líšia len preto, aby zodpovedali špecifickým charakteristikám daných komponentov (napr. veľkosť, prietok výfukových plynov atď.); alebo je ich podobnosť stanovená na základe správneho technického úsudku.

    3.    Požiadavky na údržbu

    3.1.

    Výrobca dodá alebo zariadi dodanie písomných pokynov o systéme regulácie emisií a jeho správnom používaní všetkým koncovým používateľom nových motorov alebo strojov v súlade s prílohou XV.

    4.    Systém varovania prevádzkovateľa

    4.1.

    Súčasťou necestného pojazdného stroja je systém varovania prevádzkovateľa používajúci vizuálne varovania, ktorý prevádzkovateľa informuje, keď je hladina činidla nízka, kvalita činidla nesprávna, keď sa zistilo prerušenie dávkovania alebo porucha uvedená v bode 9, ktorá v prípade, ak nedôjde k včasnej náprave, povedie k aktivácii systému podnecovania prevádzkovateľa. Systém varovania zostáva aktívny aj v prípade aktivácie systému podnecovania prevádzkovateľa opísaného v bode 5.

    4.2.

    Varovanie nesmie byť rovnaké ako varovanie použité na účely signalizácie poruchy alebo inej údržby motora, avšak môže používať rovnaký systém varovania.

    4.3.

    Systém varovania prevádzkovateľa môže pozostávať z jednej alebo viacerých kontroliek alebo môže zobrazovať krátke správy, ktoré môžu, napríklad, zahŕňať správy jednoznačne indikujúce:

    a) zostávajúci čas pred aktiváciou nízkoúrovňového a/alebo silného podnecovania;

    b) úroveň nízkoúrovňového alebo silného podnecovania, napr. úroveň zníženia krútiaceho momentu;

    c) podmienky, za ktorých je možné zrušiť zablokovanie necestného pojazdného stroja.

    Ak sa zobrazujú správy, systém používaný na zobrazovanie týchto správ môže byť rovnaký ako systém používaný na iné účely údržby.

    4.4.

    Podľa výberu výrobcu môže systém varovania obsahovať zvukový komponent na upozornenie prevádzkovateľa. Prevádzkovateľ môže zvukové varovania zrušiť.

    4.5.

    Systém varovania prevádzkovateľa sa aktivuje tak, ako sa uvádza v bodoch 2.3.3.1, 6.2, 7.2, 8.4 a 9.3.

    4.6.

    Systém varovania prevádzkovateľa sa deaktivuje vtedy, keď zaniknú podmienky jeho aktivácie. Systém varovania prevádzkovateľa sa nemôže automaticky deaktivovať bez toho, aby bol odstránený dôvod jeho aktivácie.

    4.7.

    Systém varovania môže byť dočasne prerušený inými varovnými signálmi poskytujúcimi dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

    4.8.

    Podrobné údaje o postupoch aktivácie a deaktivácie systému varovania prevádzkovateľa sú uvedené v bode 11.

    4.9.

    Súčasne so žiadosťou o typové schválenie EÚ podľa tohto nariadenia výrobca preukáže funkčnosť systému varovania prevádzkovateľa, ako je uvedené v bode 10.

    5.    Systém podnecovania prevádzkovateľa

    5.1.

    Motor zahŕňa systém podnecovania prevádzkovateľa založený na jednom z týchto princípov:

    5.1.1. Dvojstupňový systém podnecovania, ktorý sa začína nízkoúrovňovým podnecovaním (obmedzenie výkonu), po ktorom nasleduje silné podnecovanie (účinné zablokovanie prevádzky necestného pojazdného stroja);

    5.1.2. jednostupňový systém silného podnecovania (účinné zablokovanie prevádzky necestného pojazdného stroja) aktivovaný za podmienok systému nízkoúrovňového podnecovania uvedených v bodoch 6.3.1, 7.3.1, 8.4.1 a 9.4.1.

    Ak si výrobca na účely splnenia požiadavky na jednostupňový systém silného podnecovania zvolí vypnutie motora, podnecovanie týkajúce sa hladiny činidla môže byť na základe voľby výrobcu aktivované podľa podmienok uvedených v bode 6.3.2 namiesto podmienok uvedených v bode 6.3.1.

    5.2.

    Motor môže byť vybavený prostriedkom na vypnutie podnecovania prevádzkovateľa, ak spĺňa požiadavky bodu 5.2.1.

    5.2.1

    Motor môže byť vybavený prostriedkom na dočasné vypnutie podnecovania prevádzkovateľa v stave núdze vyhlásenom celoštátnym alebo regionálnym orgánom verejnej správy, jej pohotovostnými službami alebo ozbrojenými zložkami.

    5.2.1.1

    Ak je motor vybavený prostriedkom na dočasné vypnutie podnecovania prevádzkovateľa v stave núdze, uplatňujú sa všetky tieto podmienky:

    a) maximálny čas prevádzky, počas ktorého môže byť vypnuté podnecovania prevádzkovateľa, je 120 hodín;

    b) metóda aktivácie musí byť navrhnutá spôsobom, ktorý umožní predísť náhodnej prevádzke, a to tak, že bude vyžadovať dva autonómne úkony prevádzkovateľa bude jasne označená aspoň varovaním „LEN NA NÚDZOVÉ POUŽITIE“;

    c) vypnutie sa automaticky deaktivuje po 120 hodinách a prevádzkovateľ musí mať možnosť vypnutie manuálne deaktivovať, pokiaľ sa stav núdze skončil;

    d) po 120 hodinách prevádzky už nesmie byť možné vypnúť podnecovanie, pokiaľ prostriedok na vypnutie nebol resetovaný zadaním dočasného bezpečnostného kódu výrobcu alebo novým naprogramovaním ECU motora kvalifikovaným servisným technikom alebo ekvivalentným bezpečnostným prvkom, ktorý je jedinečný pre každý motor;

    e) celkový počet a trvanie aktivácií vypnutia musí byť uložený v nezávislej elektronickej pamäti alebo v počítadle tak, aby nebolo možné tieto informácie úmyselne vymazať. Vnútroštátne inšpekčné orgány musia mať možnosť prečítať tieto záznamy diagnostickým nástrojom;

    f) Výrobca uchováva záznamy o každej žiadosti o resetovanie prostriedku na vypnutie podnecovania prevádzkovateľa a tieto záznamy na požiadanie predloží Komisii alebo vnútroštátnym orgánom.

    5.3.

    Systém nízkoúrovňového podnecovania

    5.3.1.

    Systém nízkoúrovňového podnecovania sa aktivuje pri výskyte ktorejkoľvek z podmienok uvedených v bodoch 6.3.1, 7.3.1, 8.4.1 a 9.4.1.

    5.3.2.

    Systém nízkoúrovňového podnecovania postupne zníži aspoň o 25 % maximálne možný krútiaci moment motora v celom rozsahu jeho otáčok medzi otáčkami, pri ktorých je dosahovaný maximálny krútiaci moment a bodom prerušenia regulátora, ako je zobrazené na obrázku 4.1. Miera znižovania krútiaceho momentu musí byť minimálne 1 % za minútu.

    5.3.3.

    Môžu sa použiť aj iné opatrenia podnecovania, v prípade ktorých sa schvaľovaciemu úradu preukázalo, že ich miera dôraznosti je rovnaká alebo vyššia.

    Obrázok 4.1.

    Schéma znižovania krútiaceho momentu pri nízkoúrovňovom podnecovaní

    image

    5.4.

    Systém silného podnecovania

    5.4.1.

    Systém silného podnecovania sa aktivuje pri výskyte ktorejkoľvek z podmienok uvedených v bodoch 2.3.3.2, 6.3.2, 7.3.2, 8.4.2 a 9.4.2.

    5.4.2.

    Systém silného podnecovania musí znížiť použiteľnosť necestného pojazdného stroja na úroveň, ktorá je dostatočne zaťažujúca a prinúti prevádzkovateľa vyriešiť všetky problémy súvisiace s bodmi 6 až 9. Prípustné sú tieto stratégie:

    5.4.2.1. Krútiaci moment medzi otáčkami, pri ktorých je dosahovaný maximálny krútiaci moment a bodom prerušenia regulátora sa postupne znižuje z úrovne krútiaceho momentu pri nízkoúrovňovom podnecovaní na obrázku 4.1 minimálne o 1 % za minútu na 50 % maximálneho krútiaceho momentu alebo menej a pre motory s meniteľnými otáčkami motora sa otáčky motora postupne znižujú na 60 % menovitých otáčok alebo menej v rámci rovnakého časového intervalu ako znižovanie krútiaceho momentu, ako je znázornené na obrázku 4.2.

    Obrázok 4.2.
    Schéma znižovania krútiaceho momentu pri silnom podnecovaní image

    5.4.2.2. Môžu sa použiť aj iné opatrenia podnecovania, v prípade ktorých sa schvaľovaciemu úradu preukázalo, že ich miera dôraznosti je rovnaká alebo vyššia.

    5.5.

    V záujme bezpečnosti a aby sa umožnilo použitie samoopravnej diagnostiky, použitie funkcie zablokovania podnecovania na uvoľnenie plného výkonu motora je prípustné za predpokladu, že:

    a) je aktívna maximálne 30 minút a

    b) obmedzuje sa na 3 aktivácie počas každého intervalu, keď je systém podnecovania prevádzkovateľa aktívny.

    5.6.

    Systém podnecovania prevádzkovateľa sa deaktivuje vtedy, keď zaniknú podmienky jeho aktivácie. Systém podnecovania prevádzkovateľa sa nemôže automaticky deaktivovať bez toho, aby bol odstránený dôvod jeho aktivácie.

    5.7.

    Podrobné údaje o postupoch aktivácie a deaktivácie systému podnecovania prevádzkovateľa sú uvedené v bode 11.

    5.8.

    Súčasne so žiadosťou o typové schválenie EÚ podľa tohto nariadenia výrobca preukáže funkčnosť systému podnecovania prevádzkovateľa, ako je uvedené v bode 11.

    6.    Dostupnosť činidla

    6.1.   Ukazovateľ hladiny činidla

    Necestný pojazdný stroj musí mať ukazovateľ, ktorý jasne informuje prevádzkovateľa o hladine činidla v nádrži. Minimálna akceptovateľná úroveň výkonnosti ukazovateľa činidla je tá, pri ktorej nepretržite indikuje hladinu činidla, pričom je aktivovaný systém varovania prevádzkovateľa uvedený v bode 4. Ukazovateľ činidla môže byť vo forme analógovej alebo digitálnej zobrazovacej jednotky a môže ukazovať hladinu ako podiel plného objemu nádrže, množstvo zostatkového činidla, alebo odhadovaný zostávajúci počet prevádzkových hodín.

    6.2.   Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa

    6.2.1.

    Systém varovania prevádzkovateľa uvedený v bode 4 sa musí aktivovať, keď hladina činidla klesne pod 10 % objemu nádrže činidla alebo pod vyššie percento podľa voľby výrobcu.

    6.2.2.

    Varovanie v spojitosti s ukazovateľom činidla musí byť dostatočne jasné, aby prevádzkovateľ pochopil, že hladina činidla je nízka. Ak systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, prostredníctvom vizuálnej varovania sa zobrazí správa indikujúca nízku hladinu činidla (napr. „nízka hladina močoviny“, „nízka hladina AdBlue“ alebo „nízka hladina činidla“).

    6.2.3.

    Systém varovania prevádzkovateľa nemusí byť na začiatku aktivovaný nepretržite (napríklad správa sa nemusí stále zobrazovať), avšak aktivácia musí naberať na intenzite, až bude aktivovaná nepretržite, keď je nádrž s činidlom takmer prázdna a blíži sa k bodu, v ktorom sa aktivuje systém podnecovania prevádzkovateľa (napríklad frekvencia, pri ktorej bliká kontrolka). Vyvrcholí upozornením prevádzkovateľa na úrovni, ktorú zvolí výrobca, ktoré však musí byť dostatočne výraznejšie v bode, v ktorom sa aktivuje systém podnecovania prevádzkovateľa opísaný v bode 6.3, než pri jeho prvej aktivácii.

    6.2.4.

    Nepretržité varovanie sa nesmie dať jednoducho zablokovať alebo ignorovať. Ak systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí sa jasná správa (napríklad „doplniť močovinu“, „doplniť AdBlue“, alebo „doplniť činidlo“). Nepretržité varovanie môžu dočasne prerušiť iné varovné signály poskytujúce dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

    6.2.5.

    Nesmie existovať možnosť vypnúť systém varovania prevádzkovateľa, kým činidlo nie je doplnené na úroveň, ktorá si nevyžaduje jeho aktiváciu.

    6.3   Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

    6.3.1

    Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa aktivuje, ak množstvo činidla v nádrži klesne pod 2,5 % jej plného menovitého objemu alebo pod vyššie percento podľa voľby výrobcu.

    6.3.2.

    Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa musí aktivovať, ak je nádrž činidla prázdna (to znamená, že systém dávkovania nie je schopný ďalej čerpať činidlo z nádrže) alebo keď množstvo činidla v nádrži klesne pod 2,5 % jej plného menovitého objemu, podľa uváženia výrobcu.

    6.3.3.

    S výnimkou rozsahu povoleného bodom 5.5 nesmie byť možné vypnúť systém nízkoúrovňového alebo silného podnecovania, pokiaľ sa činidlo nedoplní na úroveň, ktorá si nevyžaduje jeho aktiváciu.

    7.    Monitorovanie kvality činidla

    7.1.

    Motor alebo necestný pojazdný stroj musia byť vybavené prostriedkami umožňujúcimi zistiť prítomnosť nesprávneho činidla na palube necestného pojazdného stroja.

    7.1.1.

    Výrobca musí špecifikovať minimálnu prípustnú koncentráciu činidla CDmin, ktorá vedie k výfukovým emisiám NOx neprekračujúcim nižšiu z týchto hodnôt: príslušný limit NOx vynásobený 2,25 alebo príslušný limit NOx zvýšený o 1,5 g/kWh. Pri podkategóriách motorov s kombinovaným limitom pre HC a NOx je príslušná limitná hodnota NOx na účely tohto bodu kombinovaná limitná hodnota pre HC a NOx znížená o 0,19 g/kWh.

    7.1.1.1.

    Správna hodnota CDmin sa musí preukázať počas typového schvaľovania EÚ postupom vymedzeným v bode 13 a zaznamená sa v rozšírenej dokumentácii uvedenej v bode 8 prílohy I.

    7.1.2.

    Zisťujú sa všetky koncentrácie činidla nižšie ako CDmin, ktoré sa na účely bodu 7.1 považujú za nesprávne činidlo.

    7.1.3.

    Kvalite činidla sa priradí osobitné počítadlo („počítadlo kvality činidla“). Počítadlo kvality činidla počíta prevádzkové hodiny motora s nesprávnym činidlom.

    7.1.3.1.

    Výrobca môže voliteľne zlúčiť poruchu kvality činidla s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 8 a 9 do jedného počítadla.

    7.1.4.

    Podrobné údaje o kritériách a mechanizmoch aktivácie a deaktivácie počítadla kvality činidla sú opísané v bode 11.

    7.2.

    Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa

    Keď systém monitorovania potvrdí nesprávnu kvalitu činidla, aktivuje sa systém varovania prevádzkovateľa opísaný v bode 4. Keď systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu indikujúcu dôvod varovania (napríklad „zistená nesprávna močovina“, „zistené nesprávne AdBlue“, alebo „zistené nesprávne činidlo“).

    7.3

    Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

    7.3.1.

    Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave kvality činidla v priebehu max. 10 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa opísaného v bode 7.2.

    7.3.2.

    Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave kvality činidla v priebehu max. 20 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa opísaného v bode 7.2.

    7.3.3.

    Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v bode 11.

    8.    Činnosť dávkovania činidla

    8.1

    Motor musí byť vybavený prostriedkami umožňujúcimi zistiť prerušenie dávkovania.

    8.2.

    Počítadlo činnosti dávkovania činidla

    8.2.1.

    Činnosti dávkovania sa pridelí osobitné počítadlo („počítadlo činnosti dávkovania“). Počítadlo počíta počet prevádzkových hodín motora, počas ktorých je prerušená činnosť dávkovania činidla. Toto sa nevyžaduje, ak si takéto prerušenie vyžaduje ECU motora, pretože prevádzkové podmienky necestného pojazdného stroja sú také, že vzhľadom na emisné charakteristiky necestného pojazdného stroja nie je dávkovanie činidla potrebné.

    8.2.1.1.

    Výrobca môže voliteľne zlúčiť poruchu dávkovania činidla s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 7 a 9 do jedného počítadla.

    8.2.2.

    Podrobné údaje o kritériách a mechanizmoch aktivácie a deaktivácie počítadla dávkovania činidla sú opísané v bode 11.

    8.3.

    Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa

    Systém varovania prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa musí aktivovať v prípade prerušenia dávkovania, ktoré určí počítadlo činnosti dávkovania podľa bodu 8.2.1. Ak systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu indikujúcu dôvod varovania (napr. „porucha dávkovania močoviny“, „porucha dávkovania AdBlue“ alebo „porucha dávkovania činidla“).

    8.4.

    Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

    8.4.1.

    Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave prerušenia dávkovania činidla v priebehu max. 10 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa v súlade s bodom 8.3.

    8.4.2.

    Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave prerušenia dávkovania činidla v priebehu max. 20 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa v súlade s bodom 8.3.

    8.4.3.

    Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v bode 11.

    9.    Poruchy monitorovania, ktoré možno pripísať neoprávnenému zásahu

    9.1.

    Okrem hladiny činidla v nádrži, kvality činidla a prerušenia dávkovania sa monitorujú aj tieto poruchy, pretože ich možno pripísať neoprávnenému zásahu:

    a) ventil recirkulácie výfukových plynov (EGR) s obmedzenou činnosťou;

    b) poruchy diagnostického systému regulácie NOx podľa opisu v bode 9.2.1.

    9.2.

    Požiadavky týkajúce sa monitorovania

    9.2.1.

    Diagnostický systém regulácie NOx (NCD) sa monitoruje na účely zistenia elektrických porúch a odstránenia alebo deaktivácie akéhokoľvek snímača, v dôsledku ktorých by systém nemohol diagnostikovať všetky ostatné poruchy uvedené v oddiele 6 až 8. (monitorovanie komponentov).

    Neúplný zoznam snímačov, ktoré ovplyvňujú diagnostickú schopnosť, obsahuje snímače, ktoré priamo merajú koncentráciu NOx, snímače kvality močoviny, snímače okolitého prostredia a snímače používané na monitorovanie činnosti dávkovania činidla, množstva činidla alebo spotreby činidla.

    9.2.2.

    Počítadlo ventilu EGR

    9.2.2.1.

    Ventilu EGR s obmedzenou činnosťou sa pridelí osobitné počítadlo. Počítadlo ventilu EGR počíta počet prevádzkových hodín motora, počas ktorých je potvrdené, že DTC súvisiaci s ventilom EGR s obmedzenou činnosťou je aktívny.

    9.2.2.1.1.

    Výrobca môže voliteľne zlúčiť poruchu ventilu EGR s obmedzenou činnosťou spolu s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 7, 8 a 9.2.3 do jedného počítadla.

    9.2.2.2.

    Podrobné údaje o kritériách a mechanizmoch aktivácie a deaktivácie počítadla ventilu EGR sú opísané v bode 11.

    9.2.3.

    Počítadlo(-á) systému NCD

    9.2.3.1.

    Každej poruche monitorovania uvedenej v bode 9.1 písm. b) sa pridelí osobitné počítadlo. Počítadlá systému NCD počítajú počet prevádzkových hodín motora, keď sa potvrdí, že DTC súvisiaci so systémom NCD je aktívny. Zoskupenie viacerých porúch do jedného počítadla je povolené.

    9.2.3.1.1.

    Výrobca môže voliteľne zlúčiť poruchu systému NCD s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 7, 8 a 9.2.2 do jedného počítadla.

    9.2.3.2.

    Podrobné údaje o kritériách a mechanizmoch aktivácie a deaktivácie počítadla, resp. počítadiel a mechanizmoch systému NCD sú opísané v bode 11.

    9.3.

    Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa

    Systém varovania prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa aktivuje v prípade ktorejkoľvek z porúch uvedených v bode 9.1 a indikuje, že je potrebná neodkladná oprava. Ak systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu indikujúcu dôvod varovania (napríklad „ventil dávkovania činidla je odpojený“ alebo „kritická porucha spojená s emisiami“).

    9.4.

    Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

    9.4.1.

    Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave poruchy uvedenej v bode 9.1 v priebehu max. 36 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa opísaného v bode 9.3.

    9.4.2.

    Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave poruchy uvedenej v bode 9.1 v priebehu max. 100 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa opísaného v bode 9.3.

    9.4.3.

    Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa zníži v prípade opakovaného výskytu funkčnej poruchy v súlade s mechanizmom opísaným v bode 11.

    9.5.

    Ako alternatívu k požiadavkám v bode 9.2 môže výrobca použiť snímač NOx umiestnený vo výfukovom systéme. V takom prípade:

    a) hodnota NOx nesmie prekročiť nižšiu z týchto hodnôt: príslušný limit NOx vynásobený 2,25 alebo príslušný limit NOx zvýšený o 1,5 g/kWh. Pri podkategóriách motorov s kombinovaným limitom pre HC a NOx je príslušná limitná hodnota NOx na účely tohto bodu kombinovaná limitná hodnota pre HC a NOx znížená o 0,19 g/kWh.

    b) môže sa použiť hlásenie jedinej poruchy „vysoký obsah NOx – príčina neznáma“;

    c) bod 9.4.1 znie „v priebehu 10 prevádzkových hodín motora“;

    d) bod 9.4.2 znie „v priebehu 20 prevádzkových hodín motora“.

    10.    Požiadavky na preukazovanie

    10.1.   Všeobecné súvislosti

    Súlad s požiadavkami tohto doplnku sa preukazuje počas typového schvaľovania EÚ, ako sa uvádza v tabuľke 4.1 a špecifikuje v tomto bode 10:

    a) preukázaním aktivácie systému varovania;

    b) preukázaním aktivácie systému nízkoúrovňového podnecovania, ak je k dispozícii

    c) preukázaním aktivácie systému silného podnecovania.

    10.2.   Rady motorov a rady motorov podľa NCD

    Súlad radu motorov alebo radu motorov podľa NCD s požiadavkami tohto bodu 10 sa môže preukázať skúškou jedného z členov posudzovaného radu za predpokladu, že výrobca preukáže schvaľovaciemu úradu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tohto doplnku sú v rámci radu podobné.

    10.2.1.

    Preukázanie, že systémy monitorovania ostatných členov radu motorov podľa NCD sú podobné, možno vykonať tak, že sa schvaľovacím úradom predložia prvky, ako sú algoritmy, funkčné analýzy atď.

    10.2.2.

    Skúšaný motor vyberie výrobca po dohode so schvaľovacím úradom. Ten môže, ale nemusí byť základným motorom posudzovaného radu.

    10.2.3.

    Ak motory radu motorov patria do radu motorov podľa NCD, ktorý už získal typové schválenie EÚ podľa bodu 10.2.1 (obrázok 4.3), súlad tohto radu motorov sa považuje za preukázaný bez ďalších skúšok za predpokladu, že výrobca preukáže orgánu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tohto doplnku sú v rámci posudzovaného radu motorov a radu motorov podľa NCD podobné.



    Tabuľka 4.1.

    Ilustrácia obsahu procesu preukazovania v súlade s ustanoveniami bodov 10.3 a 10.4

    Mechanizmus

    Prvky preukazovania

    Aktivácia systému varovania uvedená v bode 10.3.

    — 2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

    — doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

    Aktivácia systému nízkoúrovňového podnecovania podľa bodu 10.4.

    — 2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

    — doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

    — 1 skúška zníženia krútiaceho momentu

    Aktivácia systému silného podnecovania podľa bodu 10.4.6.

    — 2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

    — doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

    Obrázok 4.3.

    Už preukázaná zhoda radu motorov podľa NCD

    image

    10.3.   Preukázanie aktivácie systému varovania

    10.3.1.

    Zhoda aktivácie systému varovania sa preukazuje vykonaním dvoch skúšok: nedostatok činidla a jedna z kategórií porúch uvedených v bodoch 7 až 9.

    10.3.2.

    Výber porúch, ktoré sa podrobia skúške

    10.3.2.1.

    S cieľom preukázať aktiváciu systému varovania v prípade chybnej kvality činidla sa vyberie činidlo so zriedenou účinnou zložkou, ktorá je zriedená minimálne v takom pomere, aký výrobca oznámil v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 7.

    10.3.2.2.

    S cieľom preukázať aktiváciu systému varovania v prípade porúch, ktoré možno pripísať neoprávnenému zásahu a ktoré sú vymedzené v bode 9, sa výber musí vykonať v súlade s týmito požiadavkami:

    10.3.2.2.1. Výrobca predloží schvaľovaciemu úradu zoznam takýchto potenciálnych porúch.

    10.3.2.2.2. Poruchu, ktorá sa má posudzovať v skúške, vyberie schvaľovací úrad zo zoznamu uvedeného v bode 10.3.2.2.1.

    10.3.3.

    Preukazovanie

    10.3.3.1.

    Na účely tohto preukázania sa vykoná samostatná skúška pre každú z porúch uvedených v bode 10.3.1.

    10.3.3.2.

    Počas skúšky sa nesmie vyskytnúť žiadna iná porucha okrem poruchy podrobenej skúške.

    10.3.3.3.

    Pred začiatkom skúšky sa vymažú všetky DTC.

    10.3.3.4.

    Poruchy podrobované skúške môžu byť na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu simulované.

    10.3.3.5.

    Zisťovanie iných porúch, ako je nedostatok činidla

    V prípade iných porúch ako nedostatok činidla, keď je porucha nainštalovaná alebo simulovaná, sa zisťovanie tejto poruchy vykonáva takto:

    10.3.3.5.1. Systém NCD musí zareagovať na vyvolanie poruchy, ktorú schvaľovací úrad vybral ako vhodnú, v súlade s ustanoveniami tohto doplnku. To sa považuje za preukázané, ak dôjde k aktivácii v rámci dvoch po sebe nasledujúcich skúšobných cyklov NCD podľa bodu 10.3.3.7.

    Ak bolo v opise monitorovania uvedené a schvaľovacím úradom schválené, že konkrétny motor si vyžaduje viac ako dva skúšobné cykly NCD na dokončenie monitorovania, môže sa počet skúšobných cyklov NCD zvýšiť na tri.

    Každý jednotlivý skúšobný cyklus NCD môže byť v priebehu preukazovacej skúšky oddelený vypnutím motora. V rámci časového úseku do ďalšieho naštartovania sa musí zobrať do úvahy monitorovanie, ku ktorému môže dôjsť po vypnutí motora, a všetky podmienky, ktoré musia byť splnené, aby došlo k monitorovaniu po ďalšom naštartovaní.

    10.3.3.5.2. Preukázanie aktivácie systému varovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu 10.3.2.1 bol systém varovania riadne aktivovaný a DTC pre vybranú poruchu je v stave ‚potvrdený a aktívny‘.

    10.3.3.6.

    Zisťovanie v prípade nedostatku činidla

    Na účely preukázania aktivácie systému varovania v prípade nedostatku činidla sa motor prevádzkuje v priebehu jedného cyklu alebo viacerých skúšobných cyklov NCD podľa uváženia výrobcu.

    10.3.3.6.1.

    Preukazovanie sa začne pri hladine činidla v nádrži, na ktorej sa dohodne výrobca so schvaľovacím úradom, ktorá však musí predstavovať najmenej 10 % menovitého objemu nádrže.

    10.3.3.6.2.

    Systém varovania sa považuje za správne fungujúci, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

    a) systém varovania bol aktivovaný pri dostupnosti činidla vyššej alebo rovnajúcej sa 10 % objemu nádrže činidla, a

    b) „nepretržitý“ varovný systém bol aktivovaný pri dostupnosti činidla vyššej alebo rovnajúcej sa hodnote deklarovanej výrobcom v súlade s ustanoveniami bodu 6.

    10.3.3.7.

    Skúšobný cyklus NCD

    10.3.3.7.1

    Skúšobný cyklus NCD popisovaný v tomto bode 10 na preukázanie správneho fungovania systému NCD je cyklus NRTC s teplým štartom pre motory podkategórie NRE-v-3, NRE-v-4, NRE-v-5 NRE-v-6 a príslušný cyklus NRSC pre všetky ostatné kategórie.

    10.3.3.7.2

    Na žiadosť výrobcu a po schválení schvaľovacím úradom sa pre špecifický monitor môže použiť alternatívny skúšobný cyklus NCD (napr. iný ako NRTC alebo NRSC). Žiadosť musí obsahovať prvky (technické posudky, simuláciu, výsledky skúšok atď.), ktoré preukazujú, že:

    a) výsledkom požadovaného skúšobného cyklu bude monitor, ktorý bude pracovať počas skutočnej prevádzky, a

    b) príslušný skúšobný cyklus NCD uvedený v bode 10.3.3.7.1 je pre posudzované monitorovanie menej vhodný.

    10.3.4.

    Preukázanie aktivácie systému varovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu 10.3.3 bol systém varovania riadne aktivovaný.

    10.4.   Preukazovanie systému podnecovania

    10.4.1.

    Preukazovanie systému podnecovania sa vykonáva skúškami uskutočnenými na skúšobnom zariadení motora.

    10.4.1.1.

    Všetky komponenty alebo podsystémy, ktoré nie sú fyzicky namontované na motore, ako sú snímače teploty okolia, snímače hladiny a systémy varovania a informovania prevádzkovateľa, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie preukazovaní, musia byť na tento účel pripojené k motoru alebo musia byť simulované, a to spôsobom, ktorý schvaľovací úrad považuje za uspokojivý.

    10.4.1.2.

    Ak sa tak výrobca rozhodne a schvaľovací úrad súhlasí, preukazovacie skúšky sa môžu vykonať na kompletnom necestnom pojazdnom stroji alebo strojnom zariadení buď tak, že sa necestný pojazdný stroj namontuje na vhodné skúšobné zariadenie alebo sa, bez ohľadu na bod 10.4.1, nechá v prevádzke na skúšobnej dráhe v kontrolovaných podmienkach.

    10.4.2.

    Postup skúšky musí preukázať aktiváciu systému podnecovania v prípade nedostatku činidla a v prípade jednej z porúch vymedzených v bodoch 7, 8 alebo 9.

    10.4.3.

    Na účely tohto preukazovania:

    a) schvaľovací úrad vyberie popri nedostatku činidla jednu z porúch uvedených v bodoch 7, 8 alebo 9, ktorá sa predtým použila pri preukazovaní varovného systému;

    b) výrobcovi sa po dohode so schvaľovacím úradom povolí zrýchliť skúšku simuláciou dosiahnutia určitého počtu prevádzkových hodín;

    c) dosiahnutie zníženia krútiaceho momentu potrebné na nízkoúrovňové podnecovanie možno preukázať súčasne s procesom schvaľovania všeobecnej výkonnosti motora vykonaným v súlade s týmto nariadením. Samostatné meranie krútiaceho momentu počas preukazovania systému podnecovania sa v tomto prípade nevyžaduje;

    d) silné podnecovanie sa preukazuje podľa požiadaviek bodu 10.4.6.

    10.4.4.

    Výrobca okrem toho preukáže činnosť systému podnecovania v tých podmienkach porúch vymedzených v bodoch 7, 8 alebo 9, ktoré neboli vybrané na použitie v preukazovacích skúškach opísaných v bodoch 10.4.1 až 10.4.3.

    Tieto dodatočné preukazovania sa môžu vykonať tak, že výrobca predloží schvaľovaciemu úradu technický prípad s použitím dôkazov, ako sú algoritmy, funkčné analýzy a výsledky predchádzajúcich skúšok.

    10.4.4.1.

    Tieto dodatočné preukazovania musia najmä preukázať k spokojnosti schvaľovacieho úradu zahrnutie správneho mechanizmu na zníženie krútiaceho momentu do ECU motora.

    10.4.5.

    Skúška na preukázanie systému nízkoúrovňového podnecovania

    10.4.5.1.

    Toto preukazovanie sa začína, keď je aktivovaný systém varovania, prípadne „nepretržitý“ varovný systém v dôsledku zistenia poruchy, ktorú vybral schvaľovací úrad.

    10.4.5.2.

    Keď sa kontroluje reakcia systému v prípade nedostatku činidla v nádrži, motor sa nechá v chode dovtedy, kým dostupnosť činidla nedosiahne hodnotu 2,5 % plného menovitého objemu nádrže alebo hodnotu deklarovanú výrobcom v súlade s bodom 6.3.1, pri ktorej má pracovať systém nízkoúrovňového podnecovania.

    10.4.5.2.1.

    Výrobca môže so súhlasom schvaľovacieho úradu simulovať nepretržitý chod extrahovaním činidla z nádrže, a to buď za chodu motora, alebo keď je motor zastavený.

    10.4.5.3.

    Keď sa kontroluje reakcia systému v prípade poruchy inej, než je nedostatok činidla v nádrži, motor sa nechá bežať príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 4.3 alebo podľa voľby výrobcu dovtedy, kým príslušné počítadlo nedosiahne hodnotu, pri ktorej sa aktivuje systém nízkoúrovňového podnecovania.

    10.4.5.4.

    Preukázanie systému nízkoúrovňového podnecovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej v súlade s bodmi 10.4.5.2 a 10.4.5.3 výrobca preukázal schvaľovaciemu úradu, že elektronická riadiaca jednotka motora aktivovala mechanizmus zníženia krútiaceho momentu.

    10.4.6.

    Skúška na preukázanie systému silného podnecovania

    10.4.6.1.

    Toto preukazovanie začína za stavu, keď už došlo k aktivácii systému nízkoúrovňového podnecovania, a môže sa vykonať ako pokračovanie skúšok uskutočnených na preukázanie systému nízkoúrovňového podnecovania.

    10.4.6.2.

    Keď sa kontroluje reakcia systému v prípade nedostatku činidla v nádrži, motor sa nechá bežať až pokiaľ sa nádrž činidla nevyprázdni alebo množstvo činidla neklesne pod 2,5 % plného menovitého objemu nádrže, pri ktorej sa má podľa vyhlásenia výrobcu aktivovať systém silného podnecovania.

    10.4.6.2.1.

    Výrobca môže so súhlasom schvaľovacieho úradu simulovať nepretržitý chod extrahovaním činidla z nádrže, a to buď za chodu motora, alebo keď je motor zastavený.

    10.4.6.3.

    Keď sa kontroluje reakcia systému v prípade poruchy inej, než je nedostatok činidla v nádrži, motor sa nechá bežať príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 4.4, alebo podľa voľby výrobcu dovtedy, kým príslušné počítadlo nedosiahne hodnotu, pri ktorej sa aktivuje systém nízkoúrovňového podnecovania.

    10.4.6.4.

    Preukázanie systému silného podnecovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej v súlade s bodmi 10.4.6.2 a 10.4.6.3 výrobca preukázal schvaľovaciemu úradu, že mechanizmus silného podnecovania uvedený v tejto prílohe bol aktivovaný.

    10.4.7.

    Alternatívne, ak sa tak výrobca rozhodne a schvaľovací úrad súhlasí, môže sa preukázanie mechanizmov podnecovania vykonať na kompletnom necestnom pojazdnom stroji v súlade s požiadavkami bodu 5.4 a 10.4.1.2 buď tak, že sa necestný pojazdný stroj namontuje na vhodné skúšobné zariadenie, alebo sa nechá bežať na skúšobnej dráhe v kontrolovaných podmienkach.

    10.4.7.1.

    Necestný pojazdný stroj sa prevádzkuje dovtedy, kým počítadlo spojené s vybranou poruchou nedosiahne príslušný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 4.4, prípadne kým sa nádrž činidla buď nevyprázdni, alebo množstvo činidla neklesne pod 2,5 % plného menovitého objemu nádrže, pri ktorej sa výrobca rozhodol aktivovať systém silného podnecovania.

    11.    Opis mechanizmov aktivácie a deaktivácie varovania a podnecovania prevádzkovateľa

    11.1

    Na doplnenie požiadaviek uvedených v tomto doplnku týkajúcich sa aktivačných a deaktivačných mechanizmov varovania a podnecovania prevádzkovateľa sa v tomto bode 11 stanovujú technické požiadavky na zavedenie aktivačných a deaktivačných mechanizmov.

    11.2.

    Mechanizmy aktivácie a deaktivácie systému varovania

    11.2.1.

    Systém varovania prevádzkovateľa sa musí aktivovať, keď diagnostický poruchový kód (DTC) spojený s NCM odôvodňujúcou jeho aktiváciu dosiahne stav uvedený v tabuľke 4.2.



    Tabuľka 4.2.

    Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa

    Typ poruchy

    Stav DTC potrebný na aktiváciu systému varovania

    nízka kvalita činidla

    potvrdený a aktívny

    prerušenie dávkovania

    potvrdený a aktívny

    ventil EGR s obmedzenou činnosťou

    potvrdený a aktívny

    porucha systému monitorovania

    potvrdený a aktívny

    prahová hodnota NOx (v náležitých prípadoch)

    potvrdený a aktívny

    11.2.2.

    Systém varovania prevádzkovateľa sa deaktivuje, keď diagnostický systém vyhodnotí, že porucha prislúchajúca tomuto varovaniu už neexistuje alebo keď diagnostický nástroj vymaže informácie súvisiace s poruchami vrátane diagnostických poruchových kódov, ktoré odôvodňujú jeho aktiváciu.

    11.2.2.1   Požiadavky na vymazanie „informácií o regulácii NOx

    11.2.2.1.1.   Vymazanie/resetovanie „informácií o regulácii NOx“ diagnostickým nástrojom

    Na základe požiadavky diagnostického nástroja sa nižšie uvedené údaje vymažú z počítačovej pamäte alebo sa obnovia na hodnotu stanovenú v tomto doplnku (pozri tabuľku 4.3).



    Tabuľka 4.3.

    Vymazanie/resetovanie „informácií o regulácii NOx“ diagnostickým nástrojom

    Informácie o regulácii NOx

    Vymazateľné

    Resetovateľné

    Všetky DTC

    X

     

    Hodnota počítadla s najvyšším počtom prevádzkových hodín motora

     

    X

    Počet prevádzkových hodín motora z počítadla(-iel) NCD

     

    X

    11.2.2.1.2.

    Informácie o regulácii NOx nesmú byť zmazané v dôsledku odpojenia batérie(-í) necestného pojazdného stroja.

    11.2.2.1.3.

    „Informácie o regulácii NOx“ je možné vymazať len pri „vypnutom motore“.

    11.2.2.1.4.

    Pri vymazávaní „informácií o regulácii NOx“ vrátane DTC sa nesmie stav žiadneho počítadla priradeného k týmto poruchám a uvedeného v tomto doplnku vymazať, ale musí sa znovu nastaviť na hodnotu stanovenú v príslušnom bode tohto doplnku.

    11.3.

    Mechanizmy aktivácie a deaktivácie systému podnecovania prevádzkovateľa

    11.3.1.

    Systém podnecovania prevádzkovateľa sa aktivuje, keď je systém varovania aktívny a počítadlo prislúchajúce typu poruchy regulácie NOx odôvodňujúcej jeho aktiváciu, dosiahlo hodnotu uvedenú v tabuľke 4.4.

    11.3.2.

    Systém podnecovania prevádzkovateľa sa deaktivuje, keď už systém nedeteguje poruchu, ktorá opodstatňuje jeho aktiváciu, alebo ak diagnostický nástroj alebo nástroj údržby vymazal informácie vrátane DTC súvisiaceho s NCM, ktorá odôvodňuje jeho aktiváciu.

    11.3.3.

    Systém varovania prevádzkovateľa a systém podnecovania prevádzkovateľa sa musí okamžite aktivovať, resp. deaktivovať v súlade s ustanoveniami bodu 6 po posúdení množstva činidla v jeho nádrži. V tom prípade mechanizmy aktivácie alebo deaktivácie nezávisia od stavu akéhokoľvek priradeného DTC.

    11.4.

    Mechanizmus počítadla

    11.4.1.   Všeobecné súvislosti

    11.4.1.1.

    Aby systém spĺňal požiadavky tohto doplnku, musí obsahovať najmenej 4 počítadlá, ktoré zaznamenávajú počet hodín prevádzky motora, počas ktorých systém zistil výskyt niektorej z týchto situácií:

    a) nesprávna kvalita činidla;

    b) prerušenie činnosti dávkovania činidla;

    c) ventil EGR s obmedzenou činnosťou;

    d) porucha systému NCD podľa bodu 9.1 písm. b).

    11.4.1.1.1.

    Výrobca môže voliteľne použiť jedno alebo viac počítadiel na zoskupenie porúch uvedených v bode 11.4.1.1.

    11.4.1.2.

    Každé z týchto počítadiel počíta až do maximálnej hodnoty umožnenej 2-bajtovým počítadlo s rozlíšením 1 hodina a túto hodnotu uchováva dovtedy, kým nie sú splnené podmienky umožňujúce vynulovať počítadlo.

    11.4.1.3.

    Výrobca môže použiť jedno počítadlo alebo viac počítadiel systému NCD. Jedno počítadlo môže spočítavať počet hodín trvania dvoch alebo viacerých rôznych porúch, ktoré sú pre tento typ počítadla relevantné, pričom ani jedna z týchto porúch nedosiahla čas trvania, ktorý toto jedno počítadlo ukazuje.

    11.4.1.3.1.

    Keď sa výrobca rozhodne použiť viac počítadiel systému NCD, systém musí byť schopný priradiť konkrétne počítadlo systému monitorovania ku každej poruche, ktorá je podľa tohto dodatku pre tento typ počítadla relevantná.

    11.4.2.   Princíp mechanizmu počítadiel

    11.4.2.1.

    Každé z počítadiel funguje takto:

    11.4.2.1.1. V prípade, že počítadlo začína počítať od nuly, počítanie sa začne ihneď, keď počítadlo zistí poruchu, ktorá je pre daný typ počítadla relevantná, a príslušný diagnostický chybový kód (DTC) dosiahne stav uvedený v tabuľke 4.2.

    11.4.2.1.2. V prípade opakovaných porúch sa musí uplatniť jedno z týchto ustanovení podľa výberu výrobcu.

    a) Ak sa vyskytne jediná monitorovacia udalosť a porucha, ktorá pôvodne aktivovala počítadlo, už nie je detegovaná alebo ak poruchu vymazal diagnostický nástroj alebo nástroj údržby, počítadlo sa zastaví a uchová svoju aktuálnu hodnotu. Ak sa počítadlo zastaví, keď je aktívny systém silného podnecovania, počítadlo zostane zmrazené na hodnote uvedenej v tabuľke 4.4 alebo na hodnote vyššej alebo rovnajúcej sa hodnote počítadla pre silné podnecovanie mínus 30 minút.

    b) Počítadlo zostane zmrazené na hodnote stanovenej v tabuľke 4.4 alebo na hodnote väčšej alebo rovnej hodnote počítadla pre silné podnecovanie mínus 30 minút.

    11.4.2.1.3. V prípade jedného počítadla monitorovacieho systému toto počítadlo pokračuje v počítaní, ak bola zistená NCM priradená tomuto počítadlu a jej príslušný diagnostický chybový kód (DTC) má stav „potvrdený a aktívny“. Počítadlo sa zastaví a uchová si jednu z hodnôt uvedených v bode 11.4.2.1.2, ak nie je zistená žiadna porucha regulácie NOx, ktorá by odôvodňovala aktiváciu počítadla alebo ak diagnostický nástroj alebo nástroj údržby vymazal všetky poruchy prislúchajúce tomuto počítadlu.



    Tabuľka 4.4.

    Počítadlá a podnecovanie

     

    Stav DTC pri prvej aktivácii počítadla

    Hodnota počítadla pre nízkoúrovňové podnecovanie

    Hodnota počítadla pre silné podnecovanie

    Zmrazená hodnota uchovávaná počítadlom

    počítadlo kvality činidla

    potvrdený a aktívny

    ≤ 10 hodín

    ≤ 20 hodín

    ≥ 90 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

    počítadlo dávkovania

    potvrdený a aktívny

    ≤ 10 hodín

    ≤ 20 hodín

    ≥ 90 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

    počítadlo ventilu EGR

    potvrdený a aktívny

    ≤ 36 hodín

    ≤ 100 hodín

    ≥ 95 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

    počítadlo monitorovacieho systému

    potvrdený a aktívny

    ≤ 36 hodín

    ≤ 100 hodín

    ≥ 95 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

    prahová hodnota NOx (v náležitých prípadoch)

    potvrdený a aktívny

    ≤ 10 hodín

    ≤ 20 hodín

    ≥ 90 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

    11.4.2.1.4. Počítadlo, ktoré bolo zmrazené, sa vynuluje, ak monitory priradené tomuto počítadlu aspoň raz dokončili svoj monitorovací cyklus bez toho, aby zistili poruchu, a počas 40 prevádzkových hodín motora od posledného uchovania hodnoty počítadla nebola zistená žiadna porucha, ktorá je pre toto počítadlo relevantná (pozri obrázok 4.4).

    11.4.2.1.5. Počítadlo pokračuje v počítaní od bodu, v ktorom bola uchovaná jeho hodnota, ak sa počas zmrazenia počítadla zistila porucha relevantná pre toto počítadlo (pozri obrázok 4.4).

    12.    Znázornenie mechanizmov aktivácie a deaktivácie počítadla

    12.1.

    Tento bod 12 ilustruje aktivačné a deaktivačné mechanizmy a mechanizmy počítadla v niektorých typických prípadoch. Obrázky a opisy uvedené v bodoch 12.2, 12.3 a 12.4 sú v uvedené výlučne na ilustráciu tohto doplnku a nemali by sa uvádzať ako príklady požiadaviek tohto nariadenia, ani ako konečné výsledky daných procesov. Hodiny počítadla na obrázkoch 4.6 a 4.7 odkazujú na maximálne hodnoty silného podnecovania v tabuľke 4.4. Napríklad, na účely zjednodušenia, skutočnosť, že varovný systém bude aktívny aj vtedy, keď je aktívny systém podnecovania, nebola v týchto ilustráciách uvedená.

    Obrázok 4.4.

    Opätovná aktivácia a vynulovanie počítadla po intervale, počas ktorého bola jeho hodnota zmrazená

    image

    12.2.

    Na obrázku 4.5 je znázornené fungovanie mechanizmov aktivácie a deaktivácie pri monitorovaní dostupnosti činidla v štyroch prípadoch:

    a) Prípad použitia 1: prevádzkovateľ ďalej prevádzkuje necestný pojazdný stroj napriek varovaniu, až kým nedôjde k zablokovaniu prevádzky necestného pojazdného stroja;

    b) prípad doplnenia 1 („adekvátne“ doplnenie): prevádzkovateľ doplní nádrž činidla tak, aby sa dosiahla hladina nad prahovou hodnotou 10 %. Systémy varovania a podnecovania sú deaktivované.

    c) prípady doplnenia 2 a 3 („neadekvátne“ doplnenie): Aktivuje sa systém varovania. Úroveň varovania závisí od množstva dostupného činidla;

    d) prípad doplnenia 4 („veľmi neadekvátne“ doplnenie): Okamžite sa aktivuje nízkoúrovňové podnecovanie.

    Obrázok 4.5.

    Dostupnosť činidla

    image

    12.3.

    Na obrázku 4.6 sú znázornené tri prípady nevyhovujúcej kvality činidla:

    a) prípad použitia 1: prevádzkovateľ ďalej prevádzkuje necestný pojazdný stroj napriek varovaniu, až kým nedôjde k zablokovaniu prevádzky necestného pojazdného stroja;

    b) prípad opravy 1 („nesprávna“ alebo „nepoctivá“ oprava): po zablokovaní necestného pojazdného stroja prevádzkovateľ zmení kvalitu činidla, ale čoskoro ju znova zmení z dôvodu nízkej kvality. Systém podnecovania sa okamžite opätovne aktivuje a prevádzka necestného pojazdného stroja sa zablokuje po 2 hodinách prevádzky motora;

    c) prípad opravy 2 („správna“ oprava): po zablokovaní necestného pojazdného stroja prevádzkovateľ napraví kvalitu činidla. Po určitom čase však znova doplní nádrž činidlom nízkej kvality. Procesy varovania, podnecovania a počítania sa znova začínajú od nuly.

    Obrázok 4.6.

    Naplnenie nádrže činidlom nízkej kvality

    image

    12.4.

    Na obrázku 4.7 sú znázornené tri prípady poruchy systému dávkovania močoviny. Tento obrázok znázorňuje aj proces, ktorý sa uplatňuje v prípade porúch monitorovania opísaných v bode 9.

    a) prípad použitia 1: prevádzkovateľ ďalej prevádzkuje necestný pojazdný stroj napriek varovaniu, až kým nedôjde k zablokovaniu prevádzky necestného pojazdného stroja;

    b) prípad opravy 1 („správna“ oprava): po zablokovaní necestného pojazdného stroja prevádzkovateľ opraví dávkovací systém. Po určitom čase však systém dávkovania znova zlyhá. Procesy varovania, podnecovania a počítania sa znova začínajú od nuly.

    c) prípad opravy 2 („nesprávna“ oprava): prevádzkovateľ opraví systém v priebehu nízkoúrovňového podnecovania (zníženia krútiaceho momentu). Čoskoro potom však systém dávkovania znova zlyhá. Systém nízkoúrovňového podnecovania sa okamžite znova aktivuje a počítadlo začne počítať od hodnoty, ktorú malo v čase opravy.

    Obrázok 4.7.

    Porucha systému dávkovania činidla

    image

    13.    Preukazovanie minimálnej prípustnej koncentrácie činidla CDmin

    13.1.

    Výrobca preukáže správnu hodnotu CDmin počas typového schvaľovania EÚ vykonaním cyklu NRTC s teplým štartom pre motory podkategórie NRE-v-3, NRE-v-4, NRE-v-5 NRE-v-6 a príslušného cyklu NRSC pre všetky ostatné kategórie s použitím činidla s koncentráciou CDmin.

    13.2.

    Pri skúške sa musí dodržať príslušný(-é) cyklus(-y) NCD alebo výrobcom stanovený cyklus predkondicionovania, ktorý umožňuje, aby sa uzavretý systém regulácie NOx prispôsobil kvalite činidla s koncentráciou CDmin.

    13.3.

    Emisie znečisťujúcich látok vyplývajúce z tejto skúšky musia byť nižšie ako prahová hodnota NOx uvedená v bode 7.1.1.




    Doplnok 2

    Dodatočné technické požiadavky na opatrenia na reguláciu NOx pre motory kategórie IWP, IWA a RLR vrátane metódy na preukázanie týchto stratégií

    1.    Úvod

    V tomto doplnku sa stanovujú dodatočné požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx pre motory kategórie IWP, IWA a RLR.

    2.    Všeobecné požiadavky

    Požiadavky doplnku 1 sa dodatočne vzťahujú aj na motory, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto doplnku.

    3.    Výnimky z požiadaviek doplnku 1

    Z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou sa podnecovanie vyžadované v doplnku 1 nevzťahuje na motory, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto doplnku. Preto sa neuplatňujú tieto body doplnku 1: 2.3.3.2, 5, 6.3, 7.3, 8.4, 9.4, 10.4 a 11.3.

    4.    Požiadavky na ukladanie incidentov týkajúcich sa prevádzky motora s nedostatočným vstrekovaním činidla alebo s nedostatočnou kvalitou činidla

    4.1.

    Protokol palubného počítača musí v nezávislej elektronickej pamäti alebo v počítadlách uložiť celkový počet a trvanie všetkých incidentov týkajúcich sa prevádzky motora s nedostatočným vstrekovaním činidla alebo s nedostatočnou kvalitou činidla tak, aby nebolo možné tieto informácie úmyselne vymazať.

    Vnútroštátne inšpekčné orgány musia mať možnosť prečítať tieto záznamy diagnostickým nástrojom.

    4.2.

    Trvanie incidentu uloženého v pamäti podľa bodu 4.1 sa začne, keď sa nádrž na činidlo vyprázdni (to znamená, že systém dávkovania nie je schopný ďalej čerpať činidlo z nádrže) alebo keď množstvo činidla v nádrži klesne pod 2,5 % jej plného menovitého objemu, podľa uváženia výrobcu.

    4.3.

    Pre incidenty, ktoré nie sú uvedené v bode 4.1.1 sa trvanie incidentu uloženého v pamäti podľa bodu 4.1 začne, keď príslušné počítadlo dosiahne hodnotu pre silné podnecovanie uvedenú v tabuľke 4.4 v doplnku 1.

    4.4.

    Trvanie incidentu uloženého v pamäti podľa bodu 4.1 sa skončí, keď dôjde k náprave situácie vedúcej k incidentu.

    4.5.

    Pri vykonávaní preukazovania podľa požiadaviek bodu 10 doplnku 1 sa preukazovanie systému silného podnecovania stanovené v bode 10.1 písm. c) uvedeného doplnku a zodpovedajúca tabuľka 4.1 nahradí preukazovaním uloženia incidentu týkajúceho sa motora s nedostatočným vstrekovaním činidla alebo s nedostatočnou kvalitou činidla.

    V tomto prípade sa uplatňujú požiadavky bodu 10.4.1 doplnku 1 a výrobcovi musí byť po dohode so schvaľovacím úradom povolené zrýchliť skúšku simuláciou dosiahnutia určitého počtu prevádzkových hodín.




    Doplnok 3

    Dodatočné technické požiadavky na opatrenia na reguláciu NOx pre motory kategórie RLL

    1.    Úvod

    V tomto doplnku sa stanovujú dodatočné požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx pre motory kategórie RLL. Sú v ňom zahrnuté požiadavky na motory, ktoré na znižovanie emisií používajú činidlo. Udelenie typového schválenia EÚ je podmienené uplatňovaním príslušných ustanovení týkajúcich sa pokynov pre prevádzkovateľa, dokumentov na inštaláciu a systému varovania prevádzkovateľa, ktoré sú stanovené v tomto doplnku.

    2.    Požadované informácie

    2.1.

    Výrobca uvedie úplné informácie o funkčných prevádzkových charakteristikách opatrení na reguláciu NOx v súlade s bodom 1.5 časti A prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.

    2.2.

    Ak si systém regulácie emisií vyžaduje činidlo, výrobca musí v informačnom dokumente stanovenom v doplnku 3 k prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656 uviesť charakteristiky tohto činidla vrátane typu činidla, informácie o koncentrácii, keď je činidlo v roztoku, prevádzkové teplotné podmienky a odkaz na medzinárodné normy, pokiaľ ide o jeho zloženie a kvalitu.

    3.    Dostupnosť činidla a systém varovania prevádzkovateľa

    Pokiaľ je použité činidlo, typové schválenie EÚ je podmienené použitím indikátorov alebo iných vhodných prostriedkov, podľa konfigurácie necestného pojazdného stroja, ktoré prevádzkovateľa informujú:

    a) o množstve činidla zostávajúceho v nádrži a pomocou ďalšieho osobitného signálu o tom, že zvyšné činidlo predstavuje menej než 10 % kapacity plnej nádrže;

    b) keď sa nádrž s činidlom vyprázdni alebo takmer vyprázdni;

    c) keď činidlo v nádrži nie je podľa nainštalovaných meracích prístrojov v súlade s charakteristikami deklarovanými a zaznamenanými v informačnom dokumente stanovenom v doplnku 3 k prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656,

    d) keď sa dávkovanie činidla preruší z iného dôvodu než je zásah ECU motora alebo regulátora dávkovania v reakcii na prevádzkové podmienky motora, keď sa dávkovanie nevyžaduje, a to za predpokladu, že sa tieto prevádzkové podmienky oznámia schvaľovaciemu úradu.

    4.    Kvalita činidla

    Podľa rozhodnutia výrobcu možno požiadavky na súlad činidla s deklarovanými charakteristikami a so súvisiacou povolenou toleranciou emisií NOx splniť jedným z týchto spôsobov:

    a) priamymi prostriedkami, ako napríklad použitie snímača kvality činidla;

    b) nepriamymi prostriedkami, ako napríklad použitie snímača NOx vo výfukovom systéme na hodnotenie účinnosti činidla;

    c) akýmikoľvek inými prostriedkami, ak je ich účinnosť aspoň rovnocenná účinnosti pri použití prostriedkov uvedených v písmenách a) alebo b) a sú splnené hlavné požiadavky tohto bodu 4.




    Doplnok 4

    Technické požiadavky na opatrenia na reguláciu emisií tuhých znečisťujúcich látok vrátane metódy na preukázanie týchto opatrení

    1.    Úvod

    V tomto doplnku sa stanovujú požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu častíc.

    2.    Všeobecné požiadavky

    Motor musí byť vybavený diagnostickým systémom regulácie častíc (PCD), ktorý dokáže identifikovať poruchy systému dodatočnej úpravy tuhých častíc uvedené v tejto prílohe. Každý motor, na ktorý sa vzťahuje tento bod 2, musí byť navrhnutý, zostrojený a nainštalovaný tak, aby bol schopný spĺňať tieto požiadavky za bežných podmienok prevádzky. Pri dosahovaní tohto cieľa je prijateľné, že motory, ktoré sa používali dlhšie, ako je doba stálosti emisií uvedená v prílohe V k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, môže vykazovať určité zhoršenie výkonnosti a citlivosti PCD.

    2.1.   Požadované informácie

    2.1.1.

    Ak si systém regulácie emisií vyžaduje činidlo, napr. katalytické činidlo prenášané palivom, výrobca musí v informačnom dokumente stanovenom v doplnku 3 k prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656 uviesť charakteristiky tohto činidla vrátane typu činidla, informácie o koncentrácii, keď je činidlo v roztoku, prevádzkové teplotné podmienky a odkaz na medzinárodné normy, pokiaľ ide o jeho zloženie a kvalitu.

    2.1.2.

    Schvaľovaciemu úradu sa v čase typového schvaľovania EÚ poskytnú podrobné písomné informácie v plnej miere opisujúce funkčné prevádzkové charakteristiky systému varovania prevádzkovateľa v bode 4.

    2.1.3.

    Výrobca musí poskytnúť dokumenty na inštaláciu, ktoré keď ich použije výrobca pôvodného zariadenia, zabezpečia, že motor vrátane systému regulácie emisií, ktorý je súčasťou schváleného typu motora alebo radu motorov, ak je nainštalovaný v necestnom pojazdnom stroji, bude fungovať spolu s potrebnými časťami stroja, spôsobom, ktorý bude v súlade s požiadavkami tejto prílohy. Táto dokumentácia obsahuje podrobné technické požiadavky a ustanovenia týkajúce sa motora (softvér, hardvér a komunikácia) potrebné na správnu inštaláciu motora do necestného pojazdného stroja.

    2.2.   Prevádzkové podmienky

    2.2.1.

    Systém PCD musí byť funkčný za týchto podmienok:

    a) pri hodnotách teploty okolia medzi 266 K a 308 K (– 7 °C a 35 °C);

    b) vo všetkých nadmorských výškach pod 1 600 m;

    c) pri teplotách chladiaceho média motora nad 343 K (70 °C).

    2.3.   Diagnostické požiadavky

    2.3.1.

    Systém PCD musí byť schopný zisťovať porucha regulácie častíc (PCM) posudzované v tejto prílohe pomocou diagnostických chybových kódov (DTC) uložených v pamäti počítača a na základe požiadavky tieto informácie preniesť mimo vozidlo.

    2.3.2.

    Požiadavky na zaznamenávanie diagnostických chybových kódov (DTC)

    2.3.2.1.

    Systém PCD zaznamenáva DTC pri každej samostatnej PCM.

    2.3.2.2.

    Systém PCD počas dôb prevádzky motora uvedených v tabuľke 4.5 zistí, či je prítomná zistiteľná porucha. Vtedy sa uloží „potvrdený a aktívny“ DTC a aktivuje sa systém varovania uvedený v bode 4.

    2.3.2.3.

    V prípadoch, keď monitory na presné zistenie a potvrdenie PCM (napr. v prípade monitorov používajúcich štatistické modely alebo spotrebu kvapaliny v necestnom pojazdnom stroji) potrebujú viac času, ako je uvedené v tabuľke 1, schvaľovací úrad môže povoliť dlhší časový interval na monitorovanie za predpokladu, že výrobca zdôvodní potrebu dlhšieho intervalu (a to technickými podkladmi, výsledkami pokusov, internou praxou atď.).



    Tabuľka 4.5.

    Typy monitorov a zodpovedajúca doba, v rámci ktorej musí byť uložené „potvrdené a aktívne“ DTC

    Typ monitora

    Doba akumulovanej prevádzky, v rámci ktorej musí byť uložené „potvrdené a aktívne“ DTC

    Odstránenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc

    60 minút prevádzky motora v iných ako voľnobežných otáčkach

    Znefunkčnenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc

    240 minút prevádzky motora v iných ako voľnobežných otáčkach

    Poruchy systému PCD

    60 minút prevádzky motora

    2.3.3.

    Požiadavky na vymazávanie diagnostických poruchových kódov (DTC):

    a) systém PCD nevymaže DTC z pamäte počítača, pokiaľ sa neodstráni porucha súvisiaca s týmto DTC;

    b) systém PCD môže vymazať všetky DTC na základe požiadavky originálneho diagnostického nástroja alebo nástroja údržby, ktorý poskytne výrobca motora na požiadanie, alebo pomocou prístupového kódu poskytnutého výrobcom motora;

    c) záznamy o incidentoch týkajúcich sa prevádzky s potvrdeným a aktívnym DTC uložené v nezávislej pamäti podľa požiadaviek bodu 5.2 sa nevymažú.

    2.3.4.

    Systém PCD nesmie byť naprogramovaný alebo skonštruovaný tak, aby sa počas životnosti motora celkom alebo čiastočne deaktivoval z dôvodu starnutia necestného stroja, ani nemôže obsahovať algoritmus alebo stratégiu určenú na znižovanie účinnosti systému PCD v priebehu času.

    2.3.5.

    Všetky preprogramovateľné počítačové kódy alebo prevádzkové parametre systému PCD musia byť chránené pred neoprávneným zásahom.

    2.3.6.

    Rad motorov podľa PCD

    Za určenie zloženia radu motorov podľa PCD zodpovedá výrobca. Vytváranie skupín motorov v rámci radu motorov podľa PCD sa vykoná na základe správneho technického úsudku a musí ho schváliť schvaľovací úrad.

    Motory, ktoré nepatria do rovnakého radu motorov, však môžu patriť do rovnakého radu motorov podľa PCD.

    2.3.6.1.   Parametre vymedzujúce rad motorov podľa PCD

    Rad motorov podľa PCD charakterizujú základné konštrukčné parametre, ktoré sú spoločné pre motory v rámci radu.

    Aby mohli byť motory považované za motory patriace do rovnakého radu motorov podľa PCD, musia mať podobné tieto základné parametre:

    a) princíp činnosti systému dodatočnej úpravy tuhých častíc (napr. mechanický, aerodynamický, difúzny, inerčný, periodicky regeneratívny, nepretržite regeneratívny atď.)

    b) metódy monitorovania PCD;

    c) kritériá na monitorovanie PCD;

    d) monitorovacie parametre (napr. frekvencia).

    Tieto podobné charakteristiky musí preukázať výrobca pomocou vhodných technických postupov preukazovania alebo inými vhodnými postupmi a musí ich schváliť schvaľovací úrad.

    Výrobca môže požiadať schvaľovací úrad o schválenie malých rozdielov v metódach monitorovania/diagnostiky systému PCD, pokiaľ ide o zmenu konfigurácie motora, vtedy, keď tieto metódy považuje výrobca za podobné a líšia sa len v špecifických charakteristikách daných komponentov (napr. vo veľkosti, prietoku výfukových plynov atď.), alebo je ich podobnosť stanovená na základe správneho technického úsudku.

    3.    Požiadavky na údržbu

    3.1.

    Výrobca dodá alebo zariadi dodanie písomných pokynov o systéme regulácie emisií a jeho správnom používaní všetkým koncovým používateľom nových motorov alebo strojov podľa požiadaviek prílohy XV.

    4.    Systém varovania prevádzkovateľa

    4.1.

    Súčasťou necestného pojazdného stroja je systém varovania prevádzkovateľa používajúci vizuálne varovania.

    4.2.

    Systém varovania prevádzkovateľa môže pozostávať z jednej alebo viacerých kontroliek alebo môže zobrazovať krátke správy.

    Systém používaný na zobrazovanie týchto správ môže byť rovnaký ako systém používaný na iné účely údržby alebo NCD.

    Systém varovania indikuje, že je potrebná neodkladná oprava. Ak systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu indikujúcu dôvod varovania (napríklad „snímač je odpojený“ alebo „kritická porucha spojená s emisiami“).

    4.3.

    Podľa výberu výrobcu môže systém varovania obsahovať zvukový komponent na upozornenie prevádzkovateľa. Prevádzkovateľ môže zvukové varovania zrušiť.

    4.4.

    Systém varovania prevádzkovateľa sa aktivuje tak, ako je uvedené v bode 2.3.2.2.

    4.5.

    Systém varovania prevádzkovateľa sa deaktivuje vtedy, keď zaniknú podmienky jeho aktivácie. Systém varovania prevádzkovateľa sa nemôže automaticky deaktivovať bez toho, aby bol odstránený dôvod jeho aktivácie.

    4.6.

    Systém varovania môže byť dočasne prerušený inými varovnými signálmi poskytujúcimi dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

    4.7.

    V žiadosti o typové schválenie EÚ podľa nariadenia (EÚ) 2016/1628 výrobca preukáže funkčnosť systému varovania prevádzkovateľa, ako je uvedené v bode 9.

    5.    Systém na ukladanie informácií o systéme varovania prevádzkovateľa

    5.1

    Systém PCD musí zahŕňať nezávislú počítačovú pamäť alebo počítadlá na ukladanie incidentov týkajúcich sa prevádzky motora s potvrdeným a aktívnym DTC tak, aby nebolo možné tieto informácie úmyselne vymazať.

    5.2

    Systém PCD musí v nezávislej elektronickej pamäti uložiť celkový počet a trvanie všetkých incidentov týkajúcich sa prevádzky motora s potvrdeným a aktívnym DTC, v ktorých bol systém varovania prevádzkovateľa aktívny počas 20 hodín prevádzky, alebo kratší čas podľa voľby výrobcu.

    5.2

    Vnútroštátne inšpekčné orgány musia mať možnosť prečítať tieto záznamy diagnostickým nástrojom.

    6.    Monitorovanie odstránenia systému dodatočnej úpravy tuhých častíc

    6.1

    Systém PCD musí zistiť úplné odstránenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc vrátane odstránenia akýchkoľvek snímačov používaných na monitorovanie, aktivovanie, deaktivovanie alebo moduláciu jeho prevádzky.

    7.    Dodatočné požiadavky v prípade systému dodatočnej úpravy tuhých častíc, ktorý používa činidlo (napr. katalytické činidlo prenášané palivom)

    7.1

    V prípade potvrdeného a aktívneho DTC buď na odstránenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc alebo na znefunkčnenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc sa okamžite zastaví dávkovanie činidla. Dávkovanie sa obnoví, keď už DTC nie je aktívny.

    7.2

    Systém varovania sa aktivuje, ak úroveň činidla v nádrži na aditívum klesne pod minimálnu hodnotu stanovenú výrobcom.

    8.    Poruchy monitorovania, ktoré možno pripísať neoprávnenému zásahu

    8.1.

    Okrem monitorovania odstránenia systému dodatočnej úpravy tuhých častíc sa monitorujú aj tieto poruchy, pretože ich možno pripísať neoprávnenému zásahu:

    a) znefunkčnenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc;

    b) poruchy systému PCD opísaného v bode 8.3;

    8.2

    Monitorovanie znefunkčnenia systému dodatočnej úpravy tuhých častíc

    Systém PCD musí zistiť úplné odstránenie vložky systému dodatočnej úpravy tuhých častíc („prázdna nádoba“). V takomto prípade kryt systému dodatočnej úpravy tuhých častíc a snímače používané na monitorovanie, aktiváciu, deaktiváciu alebo moduláciu jeho prevádzky sú stále prítomné.

    8.3.

    Monitorovanie porúch systému PCD

    8.3.1.

    Systém PCD sa monitoruje na účely zistenia elektrických porúch a odstránenia alebo deaktivácie akéhokoľvek snímača, čo mu bráni diagnostikovať akékoľvek iné poruchy uvedené v bode 6.1 až 8.1 písm. a) (monitorovanie komponentov)

    Neúplný zoznam snímačov, ktoré ovplyvňujú diagnostické schopnosti, zahŕňa tie, ktoré priamo merajú diferenciálne tlaky cez systém dodatočnej úpravy tuhých častíc a snímače teploty výfukových plynov na reguláciu regenerácie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc.

    8.3.2.

    Pokiaľ porucha, odstránenie alebo deaktivácia jedného snímača alebo ovládača systému PCD nebráni diagnostike porúch v požadovanom čase uvedenom v bode 6.1 a bode 8.1 písm. a) (redundantný systém), nevyžaduje sa aktivácia systému varovania a uloženie informácií o aktivácii systému varovania prevádzkovateľa, pokiaľ nie sú potvrdené a aktívne poruchy ďalších snímačov alebo ovládačov.

    9.    Požiadavky na preukazovanie

    9.1.   Všeobecné súvislosti

    Súlad s požiadavkami tohto doplnku sa, ako je uvedené v tabuľke 4.6 a špecifikované v tomto bode 9, musí preukázať počas typového schvaľovania EÚ preukázaním aktivácie systému varovania:



    Tabuľka 4.6.

    Ilustrácia obsahu postupu preukazovania v súlade s ustanoveniami bodu 9.3

    Mechanizmus

    Prvky preukazovania

    Aktivácia systému varovania uvedená v bode 4.4.

    — 2 aktivačné skúšky (vrátane znefunkčnenia systému dodatočnej úpravy tuhých častíc)

    — doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

    9.2.   Rady motorov a rady motorov podľa PCD

    9.2.1.

    Ak motory radu motorov patria do radu motorov podľa PCD, ktorý už získal typové schválenie EÚ v súlade s obrázkom 4.8, súlad tohto radu motorov sa považuje za preukázaný bez ďalších skúšok za predpokladu, že výrobca preukáže orgánu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tohto doplnku sú v rámci posudzovaného radu motorov a radu motorov podľa PCD podobné.

    Obrázok 4.8.

    Už preukázaná zhoda radu motorov podľa PCD

    image

    9.3.   Preukázanie aktivácie systému varovania

    9.3.1.

    Zhoda aktivácie systému varovania sa preukazuje vykonaním dvoch skúšok: znefunkčnenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc a jedna z kategórií porúch uvedených v bode 6 alebo bode 8.3 tejto prílohy.

    9.3.2.

    Výber porúch, ktoré sa podrobia skúške

    9.3.2.1.

    Výrobca predloží schvaľovaciemu úradu zoznam takýchto potenciálnych porúch.

    9.3.2.2.

    Poruchu, ktorá sa má posudzovať v skúške, vyberie schvaľovací úrad zo zoznamu uvedeného v bode 9.3.2.1.

    9.3.3.

    Preukazovanie

    9.3.3.1.

    Na účely tohto preukazovania sa vykoná osobitná skúška na znefunkčnenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc uvedená v bode 8.2 a na poruchy uvedené v bode 6 alebo 8.3. Znefunkčnenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc sa dosiahne úplným odstránením vložky z krytu systému dodatočnej úpravy tuhých častíc.

    9.3.3.2.

    Počas skúšky sa nesmie vyskytnúť žiadna iná porucha okrem poruchy podrobenej skúške.

    9.3.3.3.

    Pred začiatkom skúšky sa vymažú všetky DTC.

    9.3.3.4.

    Poruchy podrobované skúške môžu byť na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu simulované.

    9.3.3.5.

    Zisťovanie porúch

    9.3.3.5.1.

    Systém PCD musí zareagovať na vyvolanie poruchy, ktorú schvaľovací úrad vybral ako vhodnú, v súlade s ustanoveniami tohto doplnku. Reakcia sa považuje za preukázanú, ak dôjde k aktivácii v rámci počtu po sebe nasledujúcich skúšobných cyklov PCD stanoveného v tabuľke 4.7.

    Ak bolo v opise monitorovania uvedené a schvaľovacím úradom schválené, že konkrétny motor si vyžaduje viac skúšobných cyklov PCD na dokončenie monitorovania, ako je uvedené v tabuľke 4.7, počet skúšobných cyklov PCD sa môže zvýšiť až o 50 %.

    Každý jednotlivý skúšobný cyklus PCD môže byť v priebehu preukazovacej skúšky oddelený vypnutím motora. V rámci časového úseku do ďalšieho naštartovania sa musí zobrať do úvahy monitorovanie, ku ktorému môže dôjsť po vypnutí motora, a všetky podmienky, ktoré musia byť splnené, aby došlo k monitorovaniu po ďalšom naštartovaní.



    Tabuľka 4.7.

    Typy monitorov a zodpovedajúci počet skúšobných cyklov PCD, v rámci ktorých musí byť uložené „potvrdené a aktívne“ DTC

    Typ monitora

    Počet skúšobných cyklov PCD, v rámci ktorých musí byť uložené „potvrdené a aktívne“ DTC

    Odstránenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc

    2

    Znefunkčnenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc

    8

    Poruchy systému PCD

    2

    9.3.3.6.

    Skúšobný cyklus PCD

    9.3.3.6.1.

    Skúšobný cyklus PCD uvedený v tomto bode 9 na preukázanie správneho fungovania monitorovacieho systému pre systém dodatočnej úpravy tuhých častíc je cyklus NRTC s teplým štartom pre motory podkategórie NRE-v-3, NRE-v-4, NRE-v-5 NRE-v-6 a príslušný cyklus NRSC pre všetky ostatné kategórie.

    9.3.3.6.2.

    Na žiadosť výrobcu a po schválení schvaľovacím úradom sa pre špecifický monitor môže použiť alternatívny skúšobný cyklus PCD (napr. iný ako NRTC alebo NRSC). Žiadosť musí obsahovať prvky (technické posudky, simuláciu, výsledky skúšok atď.), ktoré preukazujú, že:

    a) výsledkom požadovaného skúšobného cyklu bude monitor, ktoré bude pracovať počas skutočnej prevádzky a

    b) príslušný skúšobný cyklus PCD uvedený v bode 9.3.3.6.1 je pre posudzované monitorovanie menej vhodný.

    9.3.3.7

    Konfigurácia na preukázanie aktivácie systému varovania

    9.3.3.7.1.

    Aktivácia systému varovania sa preukazuje skúškami vykonanými na skúšobnom zariadení motora.

    9.3.3.7.2.

    Všetky komponenty alebo podsystémy, ktoré nie sú fyzicky namontované na motore, ako sú snímače teploty okolia, snímače hladiny a systémy varovania a informovania prevádzkovateľa, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie preukazovaní, musia byť na tento účel pripojené k motoru alebo musia byť simulované, a to spôsobom, ktorý schvaľovací úrad považuje za uspokojivý.

    9.3.3.7.3.

    Alternatívne, ak sa tak výrobca rozhodne a schvaľovací úrad súhlasí, môžu sa preukazovacie skúšky vykonať, bez ohľadu na bod 9.3.3.7.1, na kompletnom necestnom pojazdnom stroji alebo strojnom zariadení buď tak, že sa necestný pojazdný stroj namontuje na vhodné skúšobné zariadenie alebo sa nechá bežať na skúšobnej dráhe v kontrolovaných podmienkach

    9.3.4.

    Preukázanie aktivácie systému varovania sa považuje za uskutočnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu 9.3.3 bol systém varovania riadne aktivovaný a DTC pre vybranú poruchu je v stave „potvrdený a aktívny“.

    9.3.5

    Pokiaľ sa systém dodatočnej úpravy tuhých častíc, ktorý používa činidlo, podrobí preukazovacej skúške na znefunkčnenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc alebo odstránenie systému dodatočnej úpravy tuhých častíc, musí sa tiež potvrdiť, že bolo prerušené dávkovanie činidla.




    PRÍLOHA V

    Merania a skúšky týkajúce sa oblasti súvisiacej s ustáleným skúšobným cyklom pre necestné pojazdné stroje

    1.    Všeobecné požiadavky

    Táto príloha sa uplatňuje na elektronicky regulované motory v kategóriách NRE, NRG, IWP, IWA, RLR, ktoré spĺňajú emisné limity etapy V stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a využívajú elektronickú reguláciu na stanovenie množstva aj časovania vstrekovania paliva alebo ktoré využívajú elektronickú reguláciu na aktiváciu, deaktiváciu alebo modifikáciu systému regulácie emisií, ktorý sa používa na zníženie NOx.

    V tejto prílohe sa stanovujú technické požiadavky týkajúce sa oblasti súvisiacej s príslušným NRSC, v rámci ktorej sa kontroluje hodnota, o ktorú emisie môžu prekročiť emisné limity stanovené v prílohe II.

    Pokiaľ sa motor skúša podľa požiadaviek na skúšky v bode 4, vzorky emisií v ktoromkoľvek náhodne vybranom bode v príslušnej kontrolovanej oblasti stanovenej v bode 2 nesmú prekročiť príslušné limity emisií uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 vynásobené faktorom 2,0.

    V bode 3 sa stanovuje výber dodatočných bodov merania v rámci kontrolovanej oblasti technickou službou počas emisnej skúšky na skúšobnom zariadení na účely preukázania splnenia požiadaviek tohto bodu 1.

    Výrobca môže technickú službu požiadať o vylúčenie prevádzkových bodov z ktorejkoľvek z kontrolovaných oblastí uvedených v bode 2 počas preukazovania uvedeného v bode 3. Technická služba môže toto vylúčenie akceptovať, ak môže výrobca preukázať, že motor nie je nikdy schopný prevádzky v týchto bodoch, keď sa používa v akejkoľvek kombinácii necestného pojazdného stroja.

    Pokyny na inštaláciu, ktoré výrobca poskytne výrobcovi pôvodného zariadenia v súlade s prílohou XIV, musia identifikovať horné a dolné hranice príslušnej kontrolovanej oblasti a musia zahŕňať vyhlásenie, v ktorom sa objasňuje, že výrobca pôvodného zariadenia nesmie motor inštalovať tak, aby motor trvale pracoval len v bodoch otáčok a zaťaženia, ktoré sa nachádzajú mimo kontrolovanej oblasti pre krivku krútiaceho momentu zodpovedajúcu schválenému typu motora alebo radu motorov.

    2.    Kontrolovaná oblasť motora

    Príslušná kontrolovaná oblasť na vykonanie skúšok motora je oblasť uvedená v tomto bode 2, ktorá zodpovedá príslušnému NRSC pre skúšaný motor.

    2.1.   Kontrolovaná oblasť pre motory skúšané v rámci cyklu NRSC C1

    Tieto motory sa prevádzkujú pri premenlivých otáčkach a premenlivom zaťažení. V závislosti od (pod-)kategórie a prevádzkových otáčok motora sa uplatňujú rôzne vylúčenia z kontrolovanej oblasti.

    2.1.1.

    Motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom ≥ 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom ≥ 300 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie RLR a motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRG.

    Kontrolovaná oblasť (pozri obrázok 5.1) je vymedzená takto:

    horný limit krútiaceho momentu : krivka krútiaceho momentu pri plnom zaťažení,

    rozsah otáčok : otáčky A až n hi;

    kde:

    otáčky A = n lo + 0,15 × (n hin lo);

    n hi

    =

    vysoké otáčky [pozri článok 1 ods. 12],

    n lo

    =

    nízke otáčky [pozri článok 1 ods. 13].

    Zo skúšania sú vylúčené tieto prevádzkové podmienky motora:

    a) body pod 30 % maximálneho krútiaceho momentu;

    b) body pod 30 % maximálneho čistého výkonu.

    Ak sú namerané otáčky motora A v rozsahu ± 3 % otáčok motora deklarovaných výrobcom, použijú sa deklarované otáčky motora. Ak je táto tolerancia prekročená pri ktorýchkoľvek skúšobných otáčkach, použijú sa namerané otáčky motora.

    Skúšobné medzibody v rámci kontrolovanej oblasti sa stanovia takto:

    % krútiaceho momentu = % maximálneho krútiaceho momentu;

    image

    ;

    kde: n100 % sú otáčky 100 % v zodpovedajúcom skúšobnom cykle.

    Obrázok 5.1.

    Kontrolovaná oblasť pre motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom ≥ 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom ≥ 300 kW a motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRG.

    image

    2.1.2.

    Motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom < 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom < 300 kW

    Uplatňuje sa kontrolovaná oblasť uvedená v bode 2.1.1, avšak s dodatočným vylúčením prevádzkových podmienok motora uvedených v tomto bode a znázornených na obrázkoch 5.2 a 5.3.

    a) len pokiaľ ide o tuhé častice, ak sú otáčky C nižšie ako 2 400 ot/min, body napravo od čiary alebo pod čiarou, ktorá vznikne spojením bodov predstavujúcich 30 % maximálneho krútiaceho momentu alebo 30 % maximálneho čistého výkonu (podľa toho, ktorá hodnota je vyššia) pri otáčkach B a 70 % maximálneho čistého výkonu pri vysokých otáčkach;

    b) len pokiaľ ide o tuhé častice, ak sú otáčky C rovné alebo vyššie ako 2 400 ot/min, body napravo od čiary, ktorá vznikne spojením bodov predstavujúcich 30 % maximálneho krútiaceho momentu alebo 30 % maximálneho čistého výkonu (podľa toho, ktorá hodnota je vyššia), pri otáčkach B, 50 % maximálneho čistého výkonu pri 2 400 ot/min a 70 % maximálneho čistého výkonu pri vysokých otáčkach;

    kde:

    otáčky B = n lo + 0,5 × (n hin lo);

    otáčky C = n lo + 0,75 × (n hin lo).

    n hi

    =

    vysoké otáčky [pozri článok 1 ods. 12],

    n lo

    =

    nízke otáčky [pozri článok 1 ods. 13].

    Ak sú namerané otáčky motora A, B a C v rozsahu ±3 % otáčok motora deklarovaných výrobcom, použijú sa deklarované otáčky motora. Ak je táto tolerancia prekročená pri ktorýchkoľvek skúšobných otáčkach, použijú sa namerané otáčky motora.

    Obrázok 5.2.

    Kontrolovaná oblasť pre motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom < 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom < 300 kW, otáčky C < 2 400 ot/min

    image

    Vysvetlivky:

    1

    Kontrolovaná oblasť motora

    2

    Výnimka pre všetky emisie

    3

    Výnimka pre PM

    a

    % maximálneho čistého výkonu

    b

    % maximálneho krútiaceho momentu

    Obrázok 5.3.

    Kontrolovaná oblasť pre motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom < 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom < 300 kW, otáčky C ≥ 2 400 ot/min

    image

    Vysvetlivky:

    1

    Kontrolovaná oblasť motora

    2

    Výnimka pre všetky emisie

    3

    Výnimka pre PM

    a

    % maximálneho čistého výkonu

    b

    % maximálneho krútiaceho momentu

    2.2.   Kontrolovaná oblasť pre motory skúšané v rámci cyklu NRSC D2, E2 a G2

    Tieto motory sa prevádzkujú hlavne veľmi blízko ich konštrukčným prevádzkovým otáčkam, a preto je ich kontrolovaná oblasť vymedzená takto:

    otáčky

    :

    100 %

    rozsah otáčok

    :

    od 50 % krútiaceho momentu do krútiaceho momentu, ktorý zodpovedá maximálnemu výkonu.

    2.3.   Kontrolovaná oblasť pre motory skúšané v rámci cyklu NRSC E3

    Tieto motory sa prevádzkujú hlavne mierne nad a mierne pod krivkou pevnej vrtule. Kontrolovaná oblasť sa týka krivky vrtule a má exponenty matematických rovníc, ktoré definujú hranice kontrolovanej oblasti. Kontrolovaná oblasť je definovaná takto:

    spodný limit otáčok

    :

    0,7 × n 100 %

    krivka hornej hranice

    :

    %výkonu = 100 × ( %otáčok/90)3,5;

    krivka dolnej hranice

    :

    %výkonu = 70 × ( %otáčok/100)2,5;

    horný limit výkonu

    :

    Krivka výkonu pri plnom zaťažení

    horný limit otáčok

    :

    maximálne otáčky, ktoré umožňuje regulátor

    kde:

    %výkonu je % maximálneho čistého výkonu

    %otáčok je %

    sú otáčky 100 % v zodpovedajúcom skúšobnom cykle.

    Obrázok 5.4.

    Kontrolovaná oblasť pre motory skúšané v rámci cyklu NRSC E3

    image

    Vysvetlivky:

    1

    spodný limit otáčok

    2

    krivka hornej hranice

    3

    krivka dolnej hranice

    4

    Krivka výkonu pri plnom zaťažení

    5

    Krivka maximálnych otáčok, ktoré umožňuje regulátor

    6

    Kontrolovaná oblasť motora

    3.    Požiadavky na preukazovanie

    Technická služba náhodne vyberie na skúšku body zaťaženia a otáčok v rámci kontrolovanej oblasti. Pre motory, ktoré podliehajú bodu 2.1 sa vyberú až tri body. Pre motory, ktoré podliehajú bodu 2.2 sa vyberie jeden bod. Pre motory, ktoré podliehajú bodu 2.3 alebo 2.4 sa vyberú až dva body. Technická služba tiež určí náhodné poradie skúšobných bodov. Skúška prebieha v súlade so základnými požiadavkami NRSC, ale každý skúšobný bod sa hodnotí samostatne.

    4.    Požiadavky na skúšku

    Skúška sa musí vykonať okamžite po nespojitom režime NRSC, takto:

    a) skúška sa musí vykonať okamžite po NRSC v nespojitom režime ako je opísané v bode 7.8.1.2 písm. a) až e) prílohy VI, ale pred vykonaním postupov, ktoré nasledujú po vykonaní skúšky podľa písmena f) alebo po skúške v odstupňovanom modálnom ustálenom skúšobnom cykle pre necestné pojazdné stroje (RMC) uvedenej v bode 7.8.2.3 písm. a) až d) prílohy VI, ale pred vykonaním postupov, ktoré prípadne nasledujú po vykonaní skúšky podľa písmena e);

    b) skúšky sa vykonávajú podľa požiadaviek uvedených v bode 7.8.1.2 písm. b) až e) prílohy VI použitím metódy viacerých filtrov (jeden filter pre každý skúšobný bod) pre každý zo skúšobných bodov v súlade s bodom 3;

    c) pre každý skúšobný bod sa musí vypočítať špecifická hodnota emisií (podľa potreby v g/kWh alebo #/kWh);

    d) hodnoty emisií sa môžu vypočítať na základe hmotnosti s použitím bodu 2 prílohy VII alebo na molárnom základe podľa bodu 3 prílohy VII, ale musia byť konzistentné s metódou použitou pri skúške NRSC alebo RMC v nespojitom režime;

    e) na sumačné výpočty plynných emisií a prípadne PN sa Nmode v rovnici (7-63) nastaví na hodnotu 1 a použije sa váhový faktor 1;

    f) na výpočty tuhých častíc sa použije metóda viacerých filtrov; na sumačné výpočty sa Nmode v rovnici (7-64) nastaví na hodnotu 1 a použije sa váhový faktor 1;




    PRÍLOHA VI

    Vykonávanie emisných skúšok a požiadavky na meracie zariadenie

    1.    Úvod

    V tejto prílohe je opísaný spôsob určovania emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo skúšaných motorov a špecifikácie týkajúce sa meracích zariadení. Od oddielu 6 zodpovedá číslovanie tejto prílohy číslovaniu globálneho technického predpisu NRMM č. 11 a UN R 96-03, prílohy 4B. Niektoré body globálneho technického predpisu NRMM č. 11 však v tejto prílohe nie sú potrebné alebo sú upravené v súlade s technickým pokrokom.

    2.    Všeobecný prehľad

    Táto príloha obsahuje nasledujúce technické ustanovenia potrebné na vykonávanie emisných skúšok. Doplňujúce ustanovenia sú uvedené v bode 3.

     Oddiel 5: Výkonnostné požiadavky vrátane určenia skúšobných otáčok

     Oddiel 6: Skúšobné podmienky vrátane metódy prihliadnutia na emisie plynov z kľukovej skrine, metódy stanovenia a prihliadnutia na nepretržitú a diskontinuálnu regeneráciu systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov

     Oddiel 7: Skúšobné postupy vrátane mapovania motorov, vytvorenia skúšobného cyklu a priebehu skúšobného cyklu

     Oddiel 8: Postupy merania vrátane kalibrácie a kontroly výkonnosti prístrojov a validácie prístrojov na skúšku

     Oddiel 9: Meracie zariadenia vrátane meracích prístrojov, postupov riedenia, postupov odberu vzoriek, analytických plynov a noriem hmotnosti

     Doplnok 1: Postup merania počtu tuhých častíc (PN)

    3.    Súvisiace prílohy

    Hodnotenie údajov a výpočet

    :

    Príloha VII

    Skúšobné postupy pre dvojpalivové motory

    :

    Príloha VIII

    Referenčné palivá

    :

    Príloha IX

    Skúšobné cykly

    :

    Príloha XVII

    4.    Všeobecné požiadavky

    Motory, ktoré sa majú skúšať, musia pri skúšaní v skúšobných podmienkach uvedených v oddiele 6 podľa skúšobných postupov uvedených v oddiele 7 spĺňať výkonnostné požiadavky uvedené v oddiele 5.

    5.    Výkonnostné požiadavky

    5.1.   Emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a CO2 a NH3

    Znečisťujúce látky predstavujú:

    a) oxidy dusíka, NOx;

    b) uhľovodíky vyjadrené ako celkové uhľovodíky, HC alebo THC;

    c) oxid uhoľnatý, CO;

    d) tuhé častice, PM;

    e) počet tuhých častíc, PN.

    Namerané hodnoty plynných a pevných znečisťujúcich látok a CO2 emitovaných z motora sa vzťahujú na emisie špecifické pre brzdenie vyjadrené v gramoch na kilowatthodinu (g/kWh).

    Merajú sa tie plynné a tuhé znečisťujúce látky, ktorých limitné hodnoty sú uplatniteľné na skúšanú podkategóriu motorov, ako je uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628. Výsledky vrátane faktora zhoršenia stanoveného podľa prílohy III nesmú presahovať príslušné limitné hodnoty.

    Emisie CO2 sa merajú a vykazujú za všetky podkategórie motorov, ako sa požaduje v článku 41 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1628.

    Ak opatrenia na reguláciu NOx, ktoré sú súčasťou systému regulácie emisií motora, zahŕňajú použitie činidla, dodatočne sa merajú stredné hodnoty emisií amoniaku (NH3), ako sa vyžaduje v oddiele 3 prílohy IV, pričom tieto hodnoty nesmú presahovať hodnoty stanovené v uvedenom oddiele.

    Emisie sa stanovujú v pracovných cykloch (ustálených a/alebo nestálych skúšobných cykloch) opísaných v oddiele 7 a v prílohe XVII. Systémy merania musia spĺňať požiadavky na kalibráciu a výkonnosť uvedené v oddiele 8 s meracími zariadeniami opísanými v oddiele 9.

    Schvaľovací úrad môže schváliť iné systémy alebo analyzátory, ak sa zistí, že poskytujú rovnocenné výsledky v súlade s bodom 5.1.1. Výsledky sa vypočítajú podľa požiadaviek stanovených v prílohe VII.

    5.1.1.   Rovnocennosť

    Určovanie rovnocennosti systému je založené na korelačnej štúdii siedmich (alebo viacerých) párov vzoriek medzi posudzovaným systémom a jedným zo systémov uvedených v tejto prílohe. „Výsledky“ sa vzťahujú na vážené hodnoty emisií špecifického cyklu. Korelačné skúšanie sa má vykonávať v rovnakom laboratóriu, skúšobnej komore a s rovnakým motorom a uprednostňuje sa súbežný chod. Ako je opísané v doplnku 3 k prílohe VII, rovnocennosť priemerov párov vzoriek sa určuje na základe štatistických údajov F-skúšky a t-skúšky, ktoré boli získané za uvedených podmienok, pokiaľ ide o skúšobnú komoru a motor. Krajné hodnoty sa určia v súlade s normou ISO 5725 a vylúčia sa z databázy. Systémy, ktoré sa používajú na korelačné skúšky, podliehajú schváleniu zo strany schvaľovacieho úradu.

    5.2.   Všeobecné požiadavky na skúšobné cykly

    5.2.1.

    Skúška typového schválenia EÚ sa vykonáva s použitím príslušného cyklu NRSC, prípadne cyklu NRTC alebo LSI-NRTC, ako je špecifikované v článku 24 nariadenia (EÚ) 2016/1628 a v prílohe IV k uvedenému nariadeniu.

    5.2.2.

    Technické špecifikácie a charakteristiky cyklov NRSC sú uvedené v doplnku 1 (cyklus NRSC v nespojitom režime) a v doplnku 2 (cyklus NRSC s odstupňovanými režimami) k prílohe XVII. Podľa výberu výrobcu môže cyklus NRSC prebiehať ako cyklus NRSC v nespojitom režime alebo prípadne ako cyklus NRSC s odstupňovanými režimami, ako je uvedené v bode 7.4.1.

    5.2.3.

    Technické špecifikácie a charakteristiky cyklov NRTC a LSI-NRTC sú uvedené v doplnku 3 k prílohe XVII.

    5.2.4.

    Skúšobné cykly špecifikované v bode 7.4 a v prílohe XVII sú navrhnuté tak, že zahŕňajú percentuálne hodnoty maximálneho krútiaceho momentu alebo výkonu a skúšobné otáčky, ktoré je potrebné určiť pre správne vykonanie skúšobných cyklov:

    a) 100 % otáčky (maximálne skúšobné otáčky alebo menovité otáčky)

    b) Medziľahlé otáčky špecifikované v bode 5.2.5.4.

    c) Medziľahlé otáčky špecifikované v bode 5.2.5.5.

    Určenie skúšobných otáčok je opísané v bode 5.2.5, použitie krútiaceho momentu a výkonu v bode 5.2.6.

    5.2.5.

    Skúšobné rýchlosti

    5.2.5.1.   Maximálne skúšobné otáčky (MTS)

    MTS sa vypočítajú v súlade s bodom 5.2.5.1.1 alebo bodom 5.2.5.1.3.

    5.2.5.1.1.   Výpočet maximálnych skúšobných otáčok

    S cieľom vypočítať maximálne skúšobné otáčky sa v súlade s bodom 7.4 vykoná postup mapovania nestáleho cyklu. Maximálne skúšobné otáčky sa potom určia z mapovaných hodnôt otáčok motora v závislosti od výkonu. MTS sa vypočítajú pomocou rovnice 6-1, 6-2 alebo 6-3:



    a)

    MTS = n lo + 0,95 × (n hin lo)

    6-1

    b)

    MTS = n i

    6-2

    pričom:

    n i

    je priemerná hodnota najnižších a najvyšších otáčok, pri ktorých sa hodnota (n 2 norm i  + P 2 norm i ) rovná 98 % maximálnej hodnoty (n 2 norm i  + P 2 norm i )

    c) Ak existuje iba jedna hodnota otáčok, pri ktorej sa hodnota (n 2 norm i  + P 2 norm i ) rovná 98 % maximálnej hodnoty (n 2 norm i  + P 2 norm i ):



    MTS = n i

    6-3

    pričom:

    n i

    je hodnota otáčok, pri ktorých sa dosahuje maximálna hodnota (n 2 norm i  + P2 norm i )

    keď:

    n

    =

    sú otáčky motora,

    i

    =

    je meniteľný index, ktorý reprezentuje jednu zaznamenanú hodnotu mapy motora,

    n hi

    =

    sú vysoké otáčky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 12.

    n lo

    =

    sú nízke otáčky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 13,

    n norm i

    =

    sú otáčky motora normalizované ich vydelením hodnotou nPmax,
    image

    P norm i

    =

    je výkon motora normalizovaný jeho vydelením hodnotou P max,

    image

    =

    je priemerná hodnota najnižších a najvyšších otáčok, pri ktorých sa hodnota výkonu rovná 98 % hodnoty P max.

    Lineárna interpolácia medzi mapovanými hodnotami sa používa na určenie:

    a) otáčok, pri ktorých sa hodnota výkonu rovná 98 % hodnoty P max. Ak existuje iba jedna hodnota otáčok, pri ktorej sa hodnota výkonu rovná 98 % hodnoty Pmax,
    image je hodnota otáčok, pri ktorých sa dosahuje hodnota Pmax,

    b) otáčok, pri ktorých sa hodnota (n 2 norm i + P 2 n orm i ) rovná 98 % maximálnej hodnoty (n 2 norm i + P 2 n orm i ).

    5.2.5.1.2.   Použitie udaných maximálnych skúšobných otáčok

    Ak je hodnota maximálnych skúšobných otáčok, vypočítaná v súlade s bodom 5.2.5.1.1 alebo bodom 5.2.5.1.3, v rámci ± 3 % maximálnych skúšobných otáčok udávaných výrobcom, pri skúške emisií sa môžu použiť udávané maximálne skúšobné otáčky. Ak sa tolerancia prekročí, na emisnú skúšku sa použijú namerané maximálne skúšobné otáčky.

    5.2.5.1.3.   Použitie prispôsobených maximálnych skúšobných otáčok

    Ak má klesajúca časť krivky plného zaťaženia veľmi strmú hranu, môže to spôsobovať problémy pri správnom dosiahnutí 105 % otáčok cyklu NRTC. V takom prípade je s predchádzajúcim súhlasom technickej služby povolené použiť alternatívnu hodnotu maximálnych skúšobných otáčok, ktorá sa určí pomocou jednej z týchto metód:

    a) Maximálne skúšobné otáčky sa môžu mierne znížiť (maximálne o 3 %), aby sa umožnil správny priebeh cyklu NRTC.

    b) Vypočítajte alternatívne maximálne skúšobné otáčky pomocou rovnice 6-4:



    MTS = ((n maxn idle)/1,05) + n idle

    6-4

    keď:

    n max

    =

    sú otáčky motora, pri ktorých funkcia regulátora motora kontroluje otáčky motora, pričom požiadavka obsluhy je maximálna a uplatňuje sa nulové zaťaženie („sú maximálne otáčky bez zaťaženia“)

    n idle

    =

    sú voľnobežné otáčky

    5.2.5.2.   Menovité otáčky

    Menovité otáčky sú vymedzené v článku 3 ods. 29 nariadenia (EÚ) 2016/1628. Menovité otáčky motorov s meniteľnými otáčkami podliehajúcich emisnej skúške sa určia na základe príslušného postupu mapovania uvedeného v oddiele 7.6. Menovité otáčky motorov s konštantnými otáčkami udáva výrobca na základe charakteristík regulátora. V prípade, že emisnej skúške podlieha typ motora vybavený alternatívnymi otáčkami, ako je to povolené v článku 3 ods. 21 nariadenia (EÚ) 2016/1628, musia sa udávať a skúšať všetky alternatívne otáčky.

    Ak hodnota menovitých otáčok určená na základe postupu mapovania uvedeného v oddiele 7.6 zodpovedá hodnote udanej výrobcom ± 150 ot./min. v prípade motorov kategórie NRS vybavených regulátorom alebo v rámci ± 350 ot./min., prípadne ± 4 %, v prípade motorov kategórie NRS bez regulátora podľa toho, ktorá hodnota je menšia, alebo v rámci ± 100 ot./min. v prípade motorov všetkých ostatných kategórií, môže sa použiť udávaná hodnota. Ak sa tolerancia prekročí, použijú sa menovité otáčky určené na základe postupu mapovania.

    Pre motory kategórie NRSh musí 100 % skúšobných otáčok dosahovať hodnotu menovitých otáčok ± 350 ot./min.

    Na ktorýkoľvek ustálený skúšobný cyklus sa voliteľne môžu namiesto menovitých otáčok použiť maximálne skúšobné otáčky.

    5.2.5.3.   Otáčky pri maximálnom krútiacom momente v prípade motorov s meniteľnými otáčkami

    Otáčky pri maximálnom krútiacom momente určené z krivky maximálneho krútiaceho momentu zostavenej na základe príslušného postupu mapovania motora podľa bodu 7.6.1 alebo 7.6.2 musia byť jedny z týchto:

    a) otáčky, pri ktorých bol zaznamenaný najvyšší krútiaci moment, alebo

    b) priemerná hodnota najnižších a najvyšších otáčok, pri ktorých sa hodnota krútiaceho momentu rovná 98 % maximálneho krútiaceho momentu. V prípade potreby sa na určenie otáčok, pri ktorých sa hodnota krútiaceho momentu rovná 98 % maximálneho krútiaceho momentu, použije lineárna interpolácia.

    Ak je hodnota otáčok pri maximálnom krútiacom momente určená z krivky maximálneho krútiaceho momentu v rámci ± 4 % hodnoty otáčok pri maximálnom krútiacom momente udávanej výrobcom v prípade motorov kategórie NRS alebo NRSh, alebo v rámci ± 2,5 % hodnoty otáčok pri maximálnom krútiacom momente udávanej výrobcom v prípade motorov všetkých ostatných kategórií, môže sa na účely tohto nariadenia použiť udávaná hodnota. Ak sa tolerancia prekročí, použijú sa otáčky pri maximálnom krútiacom momente určené z krivky maximálneho krútiaceho momentu.

    5.2.5.4.   Medziľahlé otáčky

    Medziľahlé otáčky musia spĺňať jednu z týchto požiadaviek:

    a) v prípade motorov, ktoré sú určené na prevádzku v rozsahu otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, medziľahlé otáčky sú otáčkami pri maximálnom krútiacom momente, ak tento nastáva v rozmedzí 60 % až 75 % menovitých otáčok;

    b) ak sú otáčky pri maximálnom krútiacom momente nižšie než 60 % menovitých otáčok, medziľahlé otáčky predstavujú 60 % menovitých otáčok;

    c) ak sú otáčky pri maximálnom krútiacom momente vyššie než 75 % menovitých otáčok, medziľahlé otáčky predstavujú 75 % menovitých otáčok. V prípade, že motor je schopný prevádzky iba pri otáčkach vyšších než 75 % menovitých otáčok, medziľahlé otáčky predstavujú najnižšie otáčky, pri ktorých je motor schopný prevádzky;

    d) v prípade motorov, ktoré nie sú určené na prevádzku v rozsahu otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení za ustálených podmienok, medziľahlé otáčky predstavujú 60 % až 70 % menovitých otáčok;

    e) v prípade motorov, ktoré sa majú skúšať v cykle G1, okrem motorov kategórie ATS, medziľahlé otáčky predstavujú 85 % menovitých otáčok;

    f) v prípade motorov kategórie ATS, ktoré sa skúšajú v cykle G1, medziľahlé otáčky predstavujú 60 % až 85 % menovitých otáčok podľa toho, čo je bližšie skutočnej hodnote otáčok pri maximálnom krútiacom momente.

    Ak sa ako 100 % skúšobných otáčok použijú maximálne skúšobné otáčky namiesto menovitých otáčok, menovité otáčky sa nahradia maximálnymi skúšobnými otáčkami aj pri určovaní medziľahlých otáčok.

    5.2.5.5.   Voľnobežné otáčky

    Voľnobežné otáčky sú najnižšie otáčky motora s minimálnym zaťažením (väčším ako nulové zaťaženie alebo rovnajúcim sa nulovému zaťaženiu), keď otáčky motora reguluje funkcia regulátora motora. V prípade motorov bez funkcie regulátora voľnobežných otáčok znamenajú voľnobežné otáčky výrobcom udávanú hodnotu najnižších otáčok motora s minimálnym zaťažením. Treba poznamenať, že voľnobežné otáčky za tepla sú voľnobežné otáčky zahriateho motora.

    5.2.5.6.   Skúšobné otáčky v prípade motorov s konštantnými otáčkami

    Regulátory motorov s konštantnými otáčkami nemusia vždy udržiavať otáčky presne konštantné. Väčšinou môžu otáčky klesnúť o 0,1 % až 10 % pod otáčky pri nulovom zaťažení, takže minimálne otáčky sa vyskytujú blízko bodu maximálneho výkonu motora. Skúšobné otáčky v prípade motorov s konštantnými otáčkami sa dajú nastaviť pomocou regulátora inštalovaného na motore alebo pomocou požiadavky na otáčky v rámci skúšobného zariadenia, pričom to predstavuje regulátor motora.

    Ak sa používa regulátor inštalovaný na motore, 100 % otáčok predstavuje regulované otáčky motora, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 24.

    Ak sa na simuláciu regulátora používa signál požiadavky na otáčky v rámci skúšobného zariadenia, 100 % otáčok pri nulovom zaťažení predstavuje otáčky bez zaťaženia špecifikované výrobcom pri danom nastavení regulátora a 100 % otáčok pri plnom zaťažení predstavuje menovité otáčky pri danom nastavení regulátora. Na určenie otáčok pre ďalšie skúšobné režimy sa použije interpolácia.

    Ak je regulátor nastavený na izochrónnu prevádzku alebo sa menovité otáčky a otáčky bez zaťaženia udávané výrobcom neodlišujú o viac než 3 %, jediná hodnota udaná výrobcom sa môže použiť ako 100 % otáčok vo všetkých bodoch zaťaženia.

    5.2.6.

    Krútiaci moment a výkon

    5.2.6.1.   Krútiaci moment

    Údaje o krútiacom momente uvádzané v skúšobných cykloch sú percentuálne hodnoty, ktoré pri danom skúšobnom režime predstavujú jednu z týchto funkcií:

    a) pomer požadovaného krútiaceho momentu a maximálneho možného krútiaceho momentu pri špecifikovaných skúšobných otáčkach (všetky cykly okrem D2 a E2);

    b) pomer požadovaného krútiaceho momentu a krútiaceho momentu zodpovedajúceho menovitému čistému výkonu udávanému výrobcom (cyklus D2 a E2).

    5.2.6.2.   Výkon

    Údaje o výkone uvádzané v skúšobných cykloch sú percentuálne hodnoty, ktoré pri danom skúšobnom režime predstavujú jednu z týchto funkcií:

    a) v prípade skúšobného cyklu E3 údaje o výkone predstavujú percentuálne hodnoty maximálneho čistého výkonu pri 100 % otáčok, keďže tento cyklus je založený na teoretickej krivke charakteristík lodnej skrutky plavidiel poháňaných vysokovýkonnými motormi bez obmedzenia dĺžky;

    b) v prípade skúšobného cyklu F údaje o výkone predstavujú percentuálne hodnoty maximálneho čistého výkonu pri daných skúšobných otáčkach okrem voľnobežných otáčok, v prípade ktorých predstavujú percentuálne hodnoty maximálneho čistého výkonu pri 100 % otáčok.

    6.    Podmienky skúšky

    6.1.   Podmienky laboratórnej skúšky

    Meria sa absolútna teplota (T a) nasávaného vzduchu na vstupe do motora vyjadrená v Kelvinoch a suchý atmosférický tlak (p s) vyjadrený v kPa a určuje sa hodnota parametra f a v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami a pomocou rovníc 6-5 alebo 6-6. Ak sa atmosférický tlak meria v potrubí, musí sa zabezpečiť, aby straty tlaku medzi atmosférou a miestom merania boli zanedbateľné, a musia sa zohľadniť zmeny v statickom tlaku v potrubí vyplývajúce z prietoku. Vo viacvalcových motoroch, ktoré majú oddelené skupiny sacích potrubí, napríklad v konfigurácii motora „V“, sa použije priemerná teplota rôznych skupín. Parameter f a sa nahlási spolu s výsledkami skúšky.

    Motory s atmosférickým nasávaním a mechanicky preplňované motory:



    image

    6-5

    Motory preplňované turbodúchadlom s chladením alebo bez chladenia nasávaného vzduchu:



    image

    6-6

    6.1.1.

    Aby sa skúška považovala za platnú, musia byť splnené obe tieto podmienky:

    a) hodnota f a musí byť v rozsahu 0,93 ≤ f a ≤ 1,07 okrem prípadov povolených v bodoch 6.1.2 a 6.1.4;

    b) teplota nasávaného vzduchu sa udržiava v rozmedzí 298 ± 5 K (25 ± 5°C), pričom hodnoty sa merajú pred ktorýmkoľvek komponentom motora, okrem prípadov povolených v bodoch 6.1.3 a 6.1.4 a podľa požiadaviek stanovených v bodoch 6.1.5 a 6.1.6.

    6.1.2.

    Ak nadmorská výška laboratória, v ktorom sa motor skúša, presahuje 600 m, so súhlasom výrobcu môže hodnota f a prekročiť 1,07 pod podmienkou, že hodnota p s nebude nižšia než 80 kPa.

    6.1.3.

    Ak je výkon skúšaného motora vyšší než 560 kW, so súhlasom výrobcu môže maximálna hodnota teploty nasávaného vzduchu prekročiť 303 K (30 °C) pod podmienkou, že neprekročí 308 K (35 °C).

    6.1.4.

    Ak nadmorská výška laboratória, v ktorom sa motor skúša, presahuje 300 m a výkon skúšaného motora je vyšší než 560 kW, so súhlasom výrobcu môže hodnota f a prekročiť 1,07 pod podmienkou, že hodnota ps nebude nižšia než 80 kPa, a maximálna hodnota teploty nasávaného vzduchu môže prekročiť 303 K (30 °C) pod podmienkou, že neprekročí 308 K (35 °C).

    6.1.5.

    V prípade radu motorov kategórie NRS s výkonom nižším než 19 kW, ktorý pozostáva výlučne z typov motorov určených na použitie v snežných frézach, sa teplota nasávaného vzduchu udržiava v rozmedzí 273 – 268 K (0 –5 °C).

    6.1.6.

    V prípade motorov kategórie SMB sa teplota nasávaného vzduchu udržiava v rozmedzí 263 ± 5 K (–10 ± 5 °C) okrem prípadov povolených v bode 6.1.6.1.

    6.1.6.1.

    V prípade motorov kategórie SMB vybavených elektronicky riadeným vstrekovaním paliva, ktorým sa prietok paliva prispôsobuje teplote nasávaného vzduchu, sa podľa výberu výrobcu môže teplota nasávaného vzduchu alternatívne udržiavať v rozmedzí 298 ± 5 K (25 ± 5 °C).

    6.1.7.

    Je povolené použiť:

    a) atmosférický tlakomer, výstup z ktorého sa používa ako atmosférický tlak celého skúšobného zariadenia, ktoré má viac ako jednu dynamometrovú skúšobnú komoru, pokiaľ zariadenie na reguláciu nasávaného vzduchu udržiava teplotu okolia, v ktorom sa motor skúša, v rozmedzí ± 1 kPa spoločného atmosférického tlaku;

    b) vlhkomer na meranie vlhkosti nasávaného vzduchu pre celé skúšobné zariadenie, ktoré má viac ako jednu dynamometrovú skúšobnú komoru, pokiaľ zariadenie na reguláciu nasávaného vzduchu udržiava rosný bod v mieste, v ktorom sa motor skúša, v rozmedzí ± 0,5 K spoločného merania vlhkosti.

    6.2.   Motory s chladením preplňovacieho vzduchu

    a) Použije sa systém chladenia preplňovacieho vzduchu s celkovou kapacitou nasávaného vzduchu, ktorá je reprezentatívna pre zariadenie sériovo vyrábaných motorov počas prevádzky. Na minimalizáciu akumulácie kondenzátu sa použije akýkoľvek laboratórny systém chladenia preplňovacieho vzduchu. Pred emisnou skúškou sa všetok akumulovaný kondenzát vypustí a všetky odtokové otvory sa úplne uzavrú. Odtokové otvory musia byť počas emisnej skúšky uzavreté. Chladiace podmienky sú takéto:

    a) počas skúšky sa na vstupe chladiča preplňovacieho vzduchu udržiava teplota chladiacej kvapaliny minimálne 20 °C;

    b) pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení sa prietok chladiacej kvapaliny nastaví tak, aby sa na výstupe chladiča preplňovacieho vzduchu dosiahla teplota vzduchu ± 5 °C hodnoty stanovenej výrobcom. Teplota vzduchu na výstupe sa meria v mieste stanovenom výrobcom. Tento bod nastavenia prietoku chladiacej kvapaliny sa používa počas celého skúšania;

    c) ak výrobca motora stanoví limity poklesu tlaku v celom systéme chladenia preplňovacieho vzduchu, musí sa zabezpečiť, aby pokles tlaku v celom systéme chladenia preplňovacieho vzduchu pri podmienkach motora špecifikovaných výrobcom bol v rámci ním stanovených limitov. Pokles tlaku sa meria v miestach určených výrobcom.

    Ak sa pri vykonávaní skúšobného cyklu používajú namiesto menovitých otáčok maximálne skúšobné otáčky vymedzené v bode 5.2.5.1, tieto otáčky sa môžu použiť namiesto menovitých otáčok aj pri stanovení teploty preplňovacieho vzduchu.

    Cieľom je dosiahnuť emisné výsledky, ktoré sú reprezentatívne pre prevádzku. Ak sa na základe osvedčeného technického úsudku ukáže, že výsledkom špecifikácií v tomto oddiele by bolo nereprezentatívne skúšanie (napr. nadmerné chladenie nasávaného vzduchu), na dosiahnutie reprezentatívnejších výsledkov sa môžu použiť prepracovanejšie body nastavenia a regulácie poklesu tlaku preplňovacieho vzduchu, teploty chladiacej kvapaliny a prietoku.

    6.3.   Výkon motora

    6.3.1.   Základ pre meranie emisií

    Základom merania špecifických emisií je nekorigovaný čistý výkon, ako je vymedzený v článku 3 ods. 23 nariadenia (EÚ) 2016/1628.

    6.3.2.   Pomocné zariadenia, ktoré sa majú namontovať

    Počas skúšky sa na skúšobné zariadenie podľa požiadaviek doplnku 2 namontujú pomocné zariadenia potrebné na prevádzku motora.

    Ak pri skúške nie je možné namontovať potrebné pomocné zariadenia, určí sa výkon, ktorý absorbujú, a odpočíta sa od nameraného výkonu motora.

    6.3.3.   Pomocné zariadenia, ktoré sa majú odstrániť

    Niektoré pomocné zariadenia, ktorých činnosť je spojená s prevádzkou necestného pojazdného stroja a ktoré sa môžu namontovať na motor, sa musia pri skúške odstrániť.

    Ak nie je možné odstrániť pomocné zariadenia, môže sa určiť výkon, ktorý absorbujú v stave bez zaťaženia, a pripočítať k nameranému výkonu motora (pozri poznámku g v doplnku 2). Ak je táto hodnota väčšia než 3 % hodnoty maximálneho výkonu pri skúšobných otáčkach, môže ju overiť technická služba. Výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami sa použije na úpravu nastavených hodnôt a na výpočet práce vykonanej motorom počas skúšobného cyklu v súlade s bodom 7.7.1.3 alebo bodom 7.7.2.3.1.

    6.3.4.   Určenie výkonu pomocného zariadenia

    Výkon absorbovaný pomocným zariadením/vybavením sa určí len vtedy, keď:

    a) pomocné zariadenia/vybavenie vyžadované podľa doplnku 2 nie sú namontované na motore;

    a/alebo

    b) pomocné zariadenia/vybavenie podľa doplnku 2 sú namontované na motore.

    Hodnoty pomocného výkonu a metódu merania/výpočtu na určenie pomocného výkonu musí poskytnúť výrobca motora na celú prevádzkovú oblasť príslušných skúšobných cyklov a musí ich schváliť schvaľovací úrad.

    6.3.5.   Práca cyklu motora

    Výpočet referenčnej a skutočnej práce cyklu (pozri bod 7.8.3.4) je založený na výkone motora podľa bodu 6.3.1. V tomto prípade sú hodnoty P fP r v rovnici 6-7 nulové a P sa rovná P m.

    Ak je pomocné zariadenie/vybavenie nainštalované podľa bodov 6.3.2 a/alebo 6.3.3, výkon, ktorý absorbuje, sa musí použiť na korekciu každej hodnoty výkonu P m,i v práve prebiehajúcom skúšobnom cykle pomocou rovnice 6-8:



    P i = P m,iP f,i + P r,i

    6-7

    P AUX = P r,i – P f,i

    6-8

    keď:

    P m,i

    je nameraný výkon motora (kW),

    P f,i

    je výkon absorbovaný pomocným zariadením/vybavením, ktoré sa má namontovať pri skúške, ale nebolo nainštalované (kW),

    P r,i

    je výkon absorbovaný pomocným zariadením/vybavením, ktoré sa má pri skúške odstrániť, ale bolo nainštalované (kW).

    6.4.   Sací systém motora

    6.4.1.   Úvod

    Použije sa sací systém inštalovaný na motore alebo systém, ktorý reprezentuje typické prevádzkové usporiadanie. Zahŕňa to chladenie preplňovacieho vzduchu a recirkuláciu výfukových plynov (EGR).

    6.4.2.   Obmedzenie vstupného tlaku vzduchu

    Použije sa sací systém motora alebo skúšobný laboratórny systém, ktorého vstupný tlak vzduchu sa líši v rozmedzí ± 300 Pa od maximálnej hodnoty špecifikovanej výrobcom pre čistý vzduchový filter pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení. Ak to nie je možné v dôsledku konštrukcie prívodu vzduchu do skúšobného laboratórneho systému, na základe predchádzajúceho súhlasu technickej služby sa povolí obmedzenie vstupného tlaku vzduchu, ktorý nepresahuje hodnotu stanovenú výrobcom pre znečistený vzduchový filter. Statické diferenciálne obmedzenie tlaku sa meria na mieste a v bodoch nastavenia otáčok a krútiaceho momentu špecifikovaných výrobcom. Ak výrobca miesto neurčí, tento tlak sa meria pred prípojkou akéhokoľvek turbodúchadla alebo systému recirkulácie výfukových plynov (EGR) k systému nasávania vzduchu.

    Ak sa pri vykonávaní skúšobného cyklu používajú namiesto menovitých otáčok maximálne skúšobné otáčky vymedzené v bode 5.2.5.1, tieto otáčky sa môžu použiť namiesto menovitých otáčok aj pri stanovení obmedzenia tlaku preplňovacieho vzduchu.

    6.5.   Výfukový systém motora

    Použije sa výfukový systém inštalovaný na motore alebo systém, ktorý reprezentuje typické prevádzkové usporiadanie. Výfukový systém musí spĺňať požiadavky na odber vzoriek výfukových emisií uvedené v bode 9.3. Použije sa výfukový systém motora alebo skúšobný laboratórny systém, ktorého statický protitlak je v rozmedzí 80 % až 100 % maximálnej hodnoty tlaku výfukových plynov pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení. Obmedzenie tlaku výfukových plynov sa môže nastaviť pomocou ventilu. Ak je maximálne obmedzenie tlaku výfukových plynov 5 kPa alebo menej, bod nastavenia nesmie byť od maxima odlišný o viac než 1,0 kPa. Ak sa pri vykonávaní skúšobného cyklu používajú namiesto menovitých otáčok maximálne skúšobné otáčky vymedzené v bode 5.2.5.1, tieto otáčky sa môžu použiť namiesto menovitých otáčok aj pri stanovení obmedzenia tlaku výfukových plynov.

    6.6.   Motor so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov

    Ak je motor vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý nie je namontovaný priamo na motore, výfuková trubica musí mať rovnaký priemer, aký sa používa v praxi, a to do vzdialenosti najmenej štyroch priemerov rúry pred vstupom do expanzného úseku, ktorý obsahuje zariadenie na dodatočnú úpravu. Vzdialenosť medzi prírubou výfukového potrubia alebo výstupom turbodúchadla a systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov musí byť rovnaká ako v konfigurácii necestného pojazdného stroja alebo musí zodpovedať špecifikáciám vzdialeností udávaných výrobcom. Ak to uvádza výrobca, trubica musí byť izolovaná, aby sa na vstupe zariadenia na dodatočnú úpravu výfukových plynov dosiahla teplota v rámci špecifikácie výrobcu. Ak výrobca uviedol ďalšie požiadavky na inštaláciu, tie sa musia pri konfigurácii skúšky dodržať. Protitlak alebo obmedzenie tlaku výfukových plynov sa nastaví podľa bodu 6.5. V prípade zariadení na dodatočnú úpravu výfukových plynov s premenlivým obmedzením tlaku výfukových plynov sa maximálne obmedzenie tlaku výfukových plynov použité v bode 6.5 určí podľa stavu dodatočnej úpravy (opotrebovanie/starnutie a úroveň regenerácie/zaťaženia) špecifikovaného výrobcom. Počas simulačných skúšok a pri mapovaní motora sa môže demontovať nádrž na dodatočnú úpravu výfukových plynov a nahradiť rovnocennou nádržou s neaktívnym nosičom katalyzátora.

    Emisie namerané v skúšobnom cykle musia reprezentovať emisie v prevádzke. V prípade motora vybaveného systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý si vyžaduje použitie činidla, musí toto činidlo, ktoré sa použije pri všetkých skúškach, určiť výrobca.

    V prípade motorov kategórie NRE, NRG, IWP, IWA, RLR, NRS, NRSh, SMB a ATS vybavených systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré sa regenerujú diskontinuálne (periodicky), ako je opísané v bode 6.6.2, sa emisné výsledky nastavia na hodnoty zohľadňujúce regeneračné udalosti. V takom prípade závisí priemerná hodnota emisií od frekvencie regeneračných udalostí predstavujúcich úsek skúšky, v priebehu ktorého dochádza k regenerácii. Systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov s procesom regenerácie, ktorý prebieha buď neprerušovane, alebo aspoň raz za príslušný nestály skúšobný cyklus (NRTC alebo LSI-NRTC) alebo RMC („nepretržitá regenerácia“), podľa bodu 6.6.1 si nevyžadujú osobitný skúšobný postup.

    6.6.1.   Nepretržitá regenerácia

    V prípade systému dodatočnej úpravy výfukových plynov založenom na procese nepretržitej regenerácie sa emisie merajú v systéme dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý bol stabilizovaný tak, aby sa zabezpečilo opakovateľné správanie emisií. Proces regenerácie sa musí uskutočniť najmenej raz počas skúšky NRTC, LSI-NRTC alebo NRSC s teplým štartom a výrobca stanoví bežné podmienky, v ktorých dochádza k regenerácii (zanesenie sadzami, teplota, protitlak výfukových plynov atď.). Na preukázanie nepretržitosti procesu regenerácie sa vykonajú najmenej tri cykly NRTC, LSI-NRTC alebo NRSC s teplým štartom. V prípade skúšky NRTC s teplým štartom sa motor zahreje v súlade s bodom 7.8.2.1, teplota sa upraví v súlade s bodom 7.4.2.1 písm. b) a prebehne prvý cyklus NRTC s teplým štartom.

    Ďalšie cykly NRTC s teplým štartom sa začnú po úprave teploty podľa bodu 7.4.2.1 písm. b). Počas skúšok sa zaznamenáva teplota a tlak výfukových plynov (teplota pred a za systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, protitlak výfukových plynov atď.). Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov sa považuje za vyhovujúci, ak podmienky stanovené výrobcom trvajú počas skúšky dostatočne dlhý čas a rozptyl výsledkov merania emisií od strednej hodnoty nie je väčší než ± 25 % alebo 0,005 g/kWh podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

    6.6.2.   Diskontinuálna regenerácia

    Toto ustanovenie sa vzťahuje len na motory vybavené systémom dodatočnej úpravy emisií, ktorý sa regeneruje diskontinuálne, pričom k regenerácii typicky dochádza po menej než 100 hodinách bežnej prevádzky motora. Pri týchto motoroch sa určia buď doplnkové alebo násobné faktory, pokiaľ ide o vzostupné a zostupné nastavenie uvedené v bode 6.6.2.4 („faktor nastavenia“).

    Skúšanie a vypracovanie faktorov nastavenia sa vyžaduje iba pre jeden príslušný nestály skúšobný cyklus (NRTC alebo LSI-NRTC) alebo cyklus RMC. Faktory, ktoré boli vypracované, sa môžu uplatniť na výsledky z iných príslušných skúšobných cyklov vrátane cyklu NRSC v nespojitom režime.

    V prípade, že nie sú k dispozícii žiadne vhodné faktory nastavenia zo skúšania s použitím nestálych skúšobných cyklov (NRTC alebo LSI-NRTC) alebo skúšobných cyklov RMC, faktory nastavenia sa určia pomocou príslušnej skúšky NRSC v nespojitom režime. Faktory vypracované s použitím skúšobného cyklu NRSC v nespojitom režime sa uplatňujú iba na cykly NRSC v nespojitom režime.

    Nevyžaduje sa skúšanie a vypracovanie faktorov nastavenia pre skúšobný cyklus RMC NRSC aj pre cyklus NRSC v nespojitom režime.

    6.6.2.1.   Požiadavka na určovanie faktorov nastavenia pomocou skúšania s cyklami NRTC, LSI-NRTC alebo RMC

    Emisie sa merajú najmenej v troch cykloch NRTC, LSI-NRTC alebo NRSC s teplým štartom, raz s regeneračnou udalosťou a dvakrát bez regeneračnej udalosti v stabilizovanom systéme dodatočnej úpravy výfukových plynov. K procesu regenerácie musí dôjsť najmenej raz v priebehu cyklu NRTC, LSI-NRTC alebo RMC s regeneračnou udalosťou. Ak regenerácia trvá dlhšie než jeden cyklus NRTC, LSI-NRTC alebo RMC, následne musia prebehnúť cykly NRTC, LSI-NRTC alebo RMC a emisie sa ďalej merajú bez vypnutia motora, až kým sa regenerácia nedokončí a nevypočíta sa priemer skúšok. Ak sa regenerácia počas akejkoľvek skúšky dokončí, skúška pokračuje ďalej v celej svojej dĺžke.

    Vhodný faktor nastavenia sa určí pre celý príslušný cyklus pomocou rovníc 6-10 až 6-13.

    6.6.2.2.   Požiadavka na určovanie faktorov nastavenia pomocou skúšania s cyklami NRSC v nespojitom režime

    Meranie emisií sa začína so stabilizovaným systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov a v každom skúšobnom režime sa vykonajú najmenej tri príslušné cykly NRSC v nespojitom režime, pri ktorých sa dajú splniť podmienky regenerácie, raz s regeneračnou udalosťou a dvakrát bez regeneračnej udalosti. Meranie tuhých častíc (PM) sa vykonáva viacfiltrovou metódou opísanou v bode 7.8.1.2 písm. c). Ak sa regenerácia začala, ale do konca periódy odberu vzoriek v rámci konkrétneho skúšobného režimu nebola ukončená, perióda odberu vzoriek sa predĺži až do ukončenia regenerácie. Ak sa skúška v tom istom režime opakuje viackrát, vypočítajú sa priemerné hodnoty výsledkov. Postup sa opakuje pri každom skúšobnom režime.

    Pre tie režimy príslušného cyklu, v ktorých dochádza k regenerácii, sa určí vhodný faktor nastavenia pomocou rovníc 6-10 až 6-13.

    6.6.2.3.   Všeobecný postup vypracovania faktorov nastavenia diskontinuálnej regenerácie

    Výrobca musí uviesť bežné parametrické podmienky, v ktorých dochádza k regeneračnému procesu (zanesenie sadzami, teplota, protitlak výfukových plynov atď.). Výrobca musí poskytnúť aj údaje o frekvencii regeneračných udalostí z hľadiska počtu skúšok, počas ktorých dochádza k regenerácii. Presný postup stanovenia tejto frekvencie schváli orgán typového schvaľovania alebo certifikačný orgán na základe osvedčeného technického úsudku.

    Na regeneračnú skúšku poskytne výrobca systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý bol zaťažený. K regenerácii nesmie dôjsť počas fázy kondicionovania motora. Výrobca má možnosť uskutočňovať následné skúšky príslušného cyklu, až kým sa systém dodatočnej úpravy výfukových plynov nezaťaží. Meranie emisií nie je potrebné pri všetkých skúškach.

    Priemerné emisie medzi regeneračnými fázami sa stanovia z aritmetického priemeru viacerých približne rovnomerných výsledkov skúšok príslušného cyklu. Minimálne jeden príslušný cyklus sa musí vykonať čo najskôr pred regeneračnou skúškou a jeden ihneď po nej.

    Počas regeneračnej skúšky sa zaznamenávajú všetky údaje potrebné na zistenie regenerácie (emisie CO alebo NOx, teplota pred a za systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, protitlak výfukových plynov atď.). Počas procesu regenerácie môže dôjsť k prekročeniu príslušných emisných limitov. Skúšobný postup je schematicky znázornený na obrázku 6.1.

    image

    Priemerné špecifické emisie sa vzťahujú na skúšky vykonávané podľa bodov 6.6.2.1 alebo 6.6.2.2. [g/kWh alebo #/kWh] a priemerujú sa pomocou rovnice 6-9 (pozri obrázok 6.1):



    image

    6-9

    keď:

    n

    je počet skúšok, počas ktorých nedôjde k regenerácii,

    n r

    je počet skúšok, počas ktorých dôjde k regenerácii (najmenej jedna skúška),

    image

    sú priemerné špecifické emisie zo skúšky, počas ktorej nedôjde k regenerácii [g/kWh alebo #/kWh],

    image

    sú priemerné špecifické emisie zo skúšky, počas ktorej dôjde k regenerácii [g/kWh alebo #/kWh].

    Podľa výberu výrobcu a na základe osvedčeného technického úsudku sa faktor nastavenia regenerácie k r vyjadrujúci priemerné emisie môže vypočítať za všetky plynné znečisťujúce látky a v prípade, že neexistuje príslušný limit, za PM a PN, buď násobením, alebo pripočítaním pomocou rovníc 6-10 až 6-13:

    Násobenie



    image

    (vzostupný faktor nastavenia)

    6-10

    image

    (zostupný faktor nastavenia)

    6-11

    Pripočítanie



    k ru,a = e we

    (vzostupný faktor nastavenia)

    6-12

    k rd,a = e we r

    (zostupný faktor nastavenia)

    6-13

    6.6.2.4.   Používanie faktorov nastavenia

    Vzostupné faktory nastavenia sa vynásobia nameranými emisiami alebo sa k nim pripočítajú pri všetkých skúškach, v ktorých nedochádza k regenerácii. Zostupné faktory nastavenia sa vynásobia nameranými emisiami alebo sa k nim pripočítajú pri všetkých skúškach, v ktorých dochádza k regenerácii. Výskyt regenerácie sa zisťuje spôsobom, ktorý je ľahko pozorovateľný počas skúšania. Ak sa nezistí žiadna regenerácia, použije sa vzostupný faktor nastavenia.

    S odkazom na prílohu VII a doplnok 5 k prílohe VII o výpočte emisií špecifických pre brzdenie sa faktor nastavenia regenerácie:

    a) použije na výsledky príslušných vážených cyklov NRTC, LSI-NRTC a NRSC, ak bol určený za celý vážený cyklus;

    b) použije na výsledky tých režimov príslušného cyklu NRSC v nespojitom režime, pri ktorých dôjde k regenerácii pred vypočítaním váženého emisného výsledku cyklu, ak bol určený konkrétne pre jednotlivé režimy príslušného cyklu NRSC v nespojitom režime. V tom prípade sa na meranie PM použije viacfiltrová metóda;

    c) môže rozšíriť na ostatných členov toho istého radu motorov;

    d) môže rozšíriť na iné rady motorov v rámci radu motorov s rovnakým systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, ako sa vymedzuje v prílohe IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656, s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho úradu na základe technických dôkazov, že emisie sú podobné, ktoré poskytol výrobca.

    K dispozícii sú tieto možnosti:

    a) výrobca sa môže rozhodnúť, že vynechá faktory nastavenia v prípade jedného alebo viacerých radov motorov (alebo konfigurácie motorov), pretože účinok regenerácie je malý alebo pretože nie je možné zistiť, kedy dochádza k regenerácii. V týchto prípadoch sa nepoužíva žiadny faktor nastavenia a výrobca je zodpovedný za dodržanie emisných limitov pri všetkých skúškach bez ohľadu na to, či dochádza k regenerácii;

    b) na žiadosť výrobcu môže schvaľovací úrad počítať regeneračné udalosti inak, než je stanovené v písmene a). Táto možnosť sa však vzťahuje len na udalosti, ktoré nastávajú mimoriadne zriedkavo a ktoré prakticky nie je možné vyriešiť s použitím faktorov nastavenia opísaných v písmene a).

    6.7.   Chladiaci systém

    Použije sa chladiaci systém motora s dostatočnou kapacitou na udržanie motora s jeho nasávaným vzduchom, olejom, chladiacou kvapalinou a teplotami bloku a hlavy pri bežných prevádzkových teplotách predpísaných výrobcom. Môžu sa použiť pomocné laboratórne chladiče a ventilátory.

    6.8.   Mazací olej

    Mazací olej špecifikuje výrobca a musí ísť o olej, ktorý je reprezentatívny pre mazací olej dostupný na trhu. Vlastnosti mazacieho oleja použitého pri skúške sa zaznamenávajú a predkladajú spolu s výsledkami skúšky.

    6.9.   Špecifikácie referenčného paliva

    Referenčné palivá, ktoré sa majú použiť pri skúške, sú špecifikované v prílohe IX.

    Teplota paliva musí byť v súlade s odporúčaniami výrobcu. Teplota paliva sa meria na vstupe do vstrekovacieho čerpadla alebo podľa pokynov výrobcu a miesto merania sa zaznamená.

    6.10.   Emisie kľukovej skrine

    Tento oddiel sa vzťahuje na motory kategórií NRE, NRG, IWP, IWA, RLR, NRS, NRSh, SMB a ATS, ktoré spĺňajú emisné limity etapy V stanovené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628.

    Emisie kľukovej skrine, ktoré sa vypúšťajú priamo do ovzdušia, sa pridajú k výfukovým emisiám (buď fyzicky, alebo matematicky) počas všetkých emisných skúšok.

    Výrobcovia využívajúci túto výnimku namontujú motory tak, aby sa všetky emisie kľukovej skrine mohli viesť do systému odberu vzoriek emisií. Na účely tohto bodu sa emisie kľukovej skrine vedené do výfukových plynov pred systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov počas celej prevádzky nepovažujú za emisie vypúšťané priamo do ovzdušia.

    Voľné emisie kľukovej skrine sa vedú do výfukového systému na meranie emisií takto:

    a) materiál potrubia musí mať hladké steny, musí byť elektricky vodivý a nesmie reagovať s emisiami kľukovej skrine. Dĺžka potrubia musí byť čo najmenšia;

    b) počet ohybov laboratórneho potrubia kľukovej skrine musí byť čo najmenší a polomer každého nevyhnutného ohybu musí byť čo najväčší;

    c) laboratórne výfukové potrubie kľukovej skrine musí spĺňať špecifikácie výrobcu motora týkajúce sa protitlaku kľukovej skrine;

    d) výfukové potrubie kľukovej skrine sa pripojí k potrubiu neriedených výfukových plynov za ktorýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, za ktorýmkoľvek namontovaným obmedzením výfukových emisií a v dostatočnej vzdialenosti pred odberovými sondami, aby sa zabezpečilo úplné zmiešanie s výfukovým systémom motora predtým, ako sa odoberú vzorky. Výfukové potrubie kľukovej skrine musí zasahovať do voľného prúdu vo výfukovom systéme, aby sa zabránilo účinkom hraničnej vrstvy a podporilo sa zmiešavanie. Výstup výfukového potrubia kľukovej skrine môže byť orientovaný v ktoromkoľvek smere vzhľadom na prúd neriedených výfukových plynov.

    7.   Skúšobné postupy

    7.1.   Úvod

    V tejto kapitole je opísaný spôsob určovania emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok špecifických pre brzdenie motorov, ktoré sa majú skúšať. Skúšaný motor musí byť základným motorom radu motorov, ako je špecifikované v prílohe IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.

    Laboratórna emisná skúška pozostáva z merania emisií a iných parametrov skúšobných cyklov špecifikovaných v prílohe XVII. Ide o tieto aspekty:

    a) laboratórna zostava na meranie emisií (bod 7.2);

    b) postupy overovania pred skúškou a po nej (bod 7.3);

    c) skúšobné cykly (bod 7.4);

    d) všeobecná postupnosť skúšky (bod 7.5);

    e) mapovanie motora (bod 7.6);

    f) vytvorenie skúšobného cyklu (bod 7.7);

    g) priebeh špecifického skúšobného cyklu (bod 7.8).

    7.2.   Zásady merania emisií

    Na meranie emisií špecifických pre brzdenie musí byť motor v prevádzke počas skúšobných cyklov vymedzených v bode 7.4 podľa ich vhodnosti. Meranie emisií špecifických pre brzdenie si vyžaduje určenie hmotnosti znečisťujúcich látok vo výfukových emisiách (t. j. HC, CO, NOx a PM), počtu tuhých častíc vo výfukových emisiách (t. j. PN), hmotnosti CO2 vo výfukových emisiách a zodpovedajúcej práce motora.

    7.2.1.   Hmotnosť zložiek

    Celková hmotnosť každej zložky sa určuje počas príslušného skúšobného cyklu pomocou týchto metód:

    7.2.1.1.   Nepretržitý odber vzoriek

    Pri nepretržitom odbere vzoriek sa koncentrácia zložiek meria nepretržite z neriedených alebo zriedených výfukových plynov. Táto koncentrácia sa vynásobí hodnotou nepretržitého prietoku (neriedených alebo zriedených) výfukových plynov v mieste odberu vzoriek emisií, aby sa určil prietok zložky. Emisie zložiek sa počas celého skúšobného intervalu nepretržite sčítavajú. Tento súčet je celkovou hmotnosťou emitovanej zložky.

    7.2.1.2.   Odber vzoriek v dávkach

    Pri odbere vzoriek v dávkach sa vzorka neriedených alebo zriedených výfukových plynov nepretržite odoberá a ukladá na ďalšie meranie. Odobratá vzorka musí byť úmerná prietoku neriedených alebo zriedených výfukových plynov. Príkladmi odberu vzoriek v dávkach sú zachytené zložky zriedených plynných emisií v odberovom vaku a zachytené tuhé častice (PM) na filtri. Metóda výpočtu emisií je takáto: koncentrácie vzoriek odobratých v dávkach sa vynásobia celkovou hmotnosťou alebo hmotnostným prietokom (neriedeným alebo zriedeným), z ktorého sa odobrali počas skúšobného cyklu. Tento súčin je celkovou hmotnosťou alebo hmotnostným prietokom emitovanej zložky. Na výpočet koncentrácie PM sa tuhé častice zachytené na filtri z úmerne odobratých výfukových plynov vydelia množstvom filtrovaných výfukových plynov.

    7.2.1.3.   Kombinovaný odber vzoriek

    Povolená je akákoľvek kombinácia nepretržitého odberu vzoriek a odberu vzoriek v dávkach [napr. tuhé častice (PM) s odberom vzoriek v dávkach a plynné emisie s nepretržitým odberom vzoriek].

    Na obrázku 6.2 sú znázornené dva aspekty skúšobných postupov na meranie emisií: zariadenia s odberovými vedeniami v neriedených a zriedených výfukových plynoch a úkony potrebné na výpočet emisií znečisťujúcich látok v ustálených a nestálych skúšobných cykloch.

    image Poznámka k obrázku 6.2: Pojem „odber vzoriek PM časti prietoku“ zahŕňa riedenie časti prietoku tak, aby sa vybrali len neriedené výfukové plyny s konštantným alebo meniacim sa riediacim pomerom.

    7.2.2.   Určovanie práce

    Práca sa určuje počas skúšobného cyklu synchrónnym násobením otáčok a krútiaceho momentu brzdy na výpočet okamžitých hodnôt výkonu motorovej brzdy. Výkon motorovej brzdy sa integruje počas skúšobného cyklu na určenie celkovej práce.

    7.3.   Overovanie a kalibrácia

    7.3.1.   Postupy pred skúškou

    7.3.1.1.   Predkondicionovanie

    Na dosiahnutie ustálených podmienok sa systém odberu vzoriek a motor musia pred začiatkom skúšky predkondicionovať, ako sa uvádza v tomto bode.

    Zámerom predkondicionovania motora je dosiahnuť reprezentatívnosť emisií a regulátorov emisií počas celého pracovného cyklu a obmedziť skreslenie s cieľom dosiahnuť ustálené podmienky pre nasledujúcu emisnú skúšku.

    Emisie sa môžu merať počas cyklov predkondicionovania, pokiaľ sa vykoná vopred stanovený počet cyklov predkondicionovania a systém merania bol spustený podľa požiadaviek uvedených v bode 7.3.1.4. Rozsah predkondicionovania určí výrobca motora pred začiatkom predkondicionovania. Predkondicionovanie sa vykonáva podľa nasledujúcich bodov, pričom je potrebné poznamenať, že špecifické cykly predkondicionovania sú rovnaké, ako sa používajú pri emisných skúškach.

    7.3.1.1.1.   Predkondicionovanie v prípade cyklu NRTC so studeným štartom

    Motor sa predkondicionuje vykonaním najmenej jedného cyklu NRTC s teplým štartom. Ihneď po dokončení každého cyklu predkondicionovania sa motor vypne a vykoná sa fáza zahrievania s vypnutým motorom. Ihneď po dokončení posledného cyklu predkondicionovania sa motor vypne a začne sa ochladzovanie motora opísané v bode 7.3.1.2.

    7.3.1.1.2.   Predkondicionovanie v prípade cyklu NRTC s teplým štartom alebo v prípade LSI-NRTC

    V tomto bode je opísané predkondicionovanie, ktoré sa uplatňuje v prípade, že je zámerom odoberať vzorky emisií z cyklu NRTC s teplým štartom bez vykonania cyklu NRTC so studeným štartom, alebo v prípade cyklu LSI-NRTC. Motor sa predkondicionuje vykonaním najmenej jedného cyklu NRTC s teplým štartom, prípadne cyklu LSI-NRTC. Ihneď po dokončení každého cyklu predkondicionovania sa motor vypne a potom sa čo najskôr začne nasledujúci cyklus. Odporúča sa, aby sa nasledujúci cyklus predkondicionovania začal najneskôr 60 sekúnd po dokončení predchádzajúceho cyklu predkondicionovania. Po poslednom cykle predkondicionovania a pred naštartovaním motora na emisnú skúšku by sa podľa možnosti mala vykonať príslušná fáza zahrievania (cyklus NRTC s teplým štartom) alebo ochladzovania (cyklus LSI-NRTC). Ak sa neuplatňuje žiadna fáza zahrievania ani ochladzovania, odporúča sa začať emisnú skúšku najneskôr 60 sekúnd po dokončení posledného cyklu predkondicionovania.

    7.3.1.1.3.   Predkondicionovanie v prípade cyklu NRSC v nespojitom režime

    Pri kategóriách motora iných než NRS a NRSh sa motor zahreje a nechá v chode, až kým sa teplota motora (chladiacej vody a mazacieho oleja) nestabilizuje na 50 % otáčok a 50 % krútiaceho momentu pre ľubovoľný skúšobný cyklus NRSC v nespojitom režime iný než typu D2, E2 alebo G alebo na menovité otáčky motora a 50 % krútiaceho momentu pre ľubovoľný skúšobný cyklus NRSC v nespojitom režime typu D2, E2 alebo G. Hodnota 50 % otáčok sa vypočíta podľa bodu 5.2.5.1 v prípade motora, ktorého maximálne skúšobné otáčky sa používajú na určenie skúšobných otáčok, a podľa bodu 7.7.1.3 vo všetkých ostatných prípadoch. Hodnota 50 % krútiaceho momentu je definovaná ako 50 % maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri daných otáčkach. Emisná skúška sa začne bez vypnutia motora.

    Pri kategóriách motora NRS a NRSh sa motor zahreje podľa odporúčania výrobcu a osvedčeného technického úsudku. Prv než sa môže začať odber vzoriek emisií, motor musí byť v chode v režime 1 príslušného skúšobného cyklu, až kým sa nestabilizuje teplota motora. Emisná skúška sa začne bez vypnutia motora.

    7.3.1.1.4.   Predkondicionovanie v prípade cyklu RMC

    Výrobca motora musí vybrať jednu z postupností predkondicionovania a) alebo b). Motor sa predkondicionuje podľa vybranej postupnosti.

    a) Motor sa predkondicionuje chodom prinajmenšom v rámci druhej polovice cyklu RMC na základe viacerých skúšobných režimov. Medzi cyklami sa motor nevypne. Ihneď po dokončení každého cyklu predkondicionovania sa čo najskôr začne nasledujúci cyklus (vrátane emisnej skúšky). Odporúča sa, aby sa nasledujúci cyklus podľa možnosti začal najneskôr 60 sekúnd po dokončení predchádzajúceho cyklu predkondicionovania.

    b) Motor sa zahreje a nechá v chode, až kým sa teplota motora (chladiacej vody a mazacieho oleja) nestabilizuje na 50 % otáčok a 50 % krútiaceho momentu pre ľubovoľný skúšobný cyklus RMC iný než typu D2, E2 alebo G alebo na menovité otáčky motora a 50 % krútiaceho momentu pre ľubovoľný skúšobný cyklus RMC typu D2, E2 alebo G. Hodnota 50 % otáčok sa vypočíta podľa bodu 5.2.5.1 v prípade motora, ktorého maximálne skúšobné otáčky sa používajú na určenie skúšobných otáčok, a podľa bodu 7.7.1.3 vo všetkých ostatných prípadoch. Hodnota 50 % krútiaceho momentu je definovaná ako 50 % maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri daných otáčkach.

    7.3.1.1.5.   Ochladzovanie motora (NRTC)

    Môže sa použiť postup prirodzeného alebo vynúteného ochladzovania. V prípade vynúteného ochladzovania sa na nastavenie systémov prúdenia chladiaceho vzduchu cez motor a prúdenia chladiaceho oleja cez systém mazania motora používa osvedčený technický úsudok, aby sa pomocou chladiaceho systému motora odviedlo teplo z chladiacej kvapaliny a zo systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. V prípade vynúteného ochladzovania systému dodatočnej úpravy výfukových plynov sa chladiaci vzduch nevháňa, pokiaľ sa systém dodatočnej úpravy výfukových plynov neochladí na teplotu nižšiu, než je teplota jeho katalytickej aktivácie. Nie je povolený žiadny postup ochladzovania, ktorý povedie k nereprezentatívnym emisiám.

    7.3.1.2.   Overenie znečistenia uhľovodíkom (HC)

    Ak je akýkoľvek predpoklad podstatného znečistenia systému merania výfukových plynov uhľovodíkom (HC), toto znečistenie sa môže skontrolovať nulovacím plynom a problém sa potom môže odstrániť. Ak sa množstvo znečistenia meracieho systému a systému pozadia HC musí skontrolovať, kontrola sa vykoná 8 hodín pred začiatkom každého skúšobného cyklu. Hodnoty sa zaznamenajú na účely ďalšej korekcie. Pred touto kontrolou sa musí vykonať skúška tesnosti a musí sa kalibrovať analyzátor FID.

    7.3.1.3.   Príprava meracieho zariadenia na odber vzoriek

    Pred začiatkom odberu vzoriek emisií sa vykonajú tieto kroky:

    a) kontroly presakovania sa vykonajú do 8 hodín pred odberom vzoriek emisií podľa bodu 8.1.8.7;

    b) v prípade odberu vzoriek v dávkach sa pripojí čisté skladovacie médium, napríklad vyprázdnené odberové vaky alebo filtre s odváženou hmotnosťou obalu;

    c) všetky meracie prístroje sa spustia podľa pokynov výrobcu prístrojov a osvedčeného technického úsudku;

    d) spustia sa systémy riedenia, odberové čerpadlá, chladiace ventilátory a systémy zberu údajov;

    e) prietoky vzorky sa nastavia na požadovanú úroveň, v prípade potreby s použitím obtokov;

    f) výmenníky tepla v systéme odberu vzoriek sa predhrejú alebo predchladia na ich prevádzkové tepelné rozpätia na skúšku;

    g) umožní sa, aby sa zahrievané alebo chladené komponenty, napríklad odberové potrubia, filtre, chladiče a čerpadlá, stabilizovali pri svojej prevádzkovej teplote;

    h) systém riedenia výfukových plynov sa zapne najmenej 10 minút pred začiatkom postupu skúšky;

    i) kalibrácia analyzátorov plynu a vynulovanie analyzátorov pri nepretržitom odbere sa vykoná podľa postupu uvedeného v bode 7.3.1.4;

    j) akékoľvek zabudované elektronické zariadenie sa vynuluje alebo znovu vynuluje pred začiatkom každého skúšobného intervalu.

    7.3.1.4.   Kalibrácia analyzátorov plynu

    Vyberú sa vhodné rozsahy analyzátorov plynu. Povolené sú analyzátory emisií s automatickým alebo ručným prepínaním rozsahov. Počas skúšky s nestálym cyklom (NRTC alebo LSI-NRTC) alebo cyklom RMC a počas odberu vzoriek plynných emisií na konci každého režimu v prípade skúšky v cykle NRSC v nespojitom režime sa rozsah analyzátorov emisií nesmie prepínať. Počas skúšobného cyklu sa nesmú prepínať ani analógové prevádzkové zosilňovače analyzátorov.

    Všetky analyzátory určené na nepretržitý odber sa vynulujú a meracie rozsahy sa nastavia pomocou medzinárodne zistiteľných plynov, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.5.1. Meracie rozsahy analyzátorov FID sa nastavia na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1).

    7.3.1.5.   Predkondicionovanie filtra PM a váženie hmotnosti obalu

    Postupy predkondicionovania filtra PM a váženie hmotnosti obalu sa vykonajú podľa bodu 8.2.3.

    7.3.2.   Postupy po skúške

    Po dokončení odberu vzoriek emisií sa vykonajú tieto kroky:

    7.3.2.1.   Overenie proporcionálneho odberu vzoriek

    Pri každom proporcionálnom odbere vzoriek v dávkach, napríklad pri odbere vzorky do odberového vaku alebo vzorky PM, sa overí, či sa udržal proporcionálny odber vzoriek podľa bodu 8.2.1. V prípade jednofiltrovej metódy a ustáleného skúšobného cyklu v nespojitom režime sa vypočíta efektívny váhový faktor PM. Akákoľvek vzorka, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v bode 8.2.1, sa považuje za neplatnú.

    7.3.2.2.   Kondicionovanie a váženie tuhých častíc (PM) po skúške

    Použité filtre tuhých častíc sa umiestnia do zakrytých alebo hermeticky uzavretých nádob alebo sa držiaky filtrov zakryjú, aby sa odberové filtre chránili pred okolitým znečistením. Takto chránené filtre sa vrátia do komory alebo miestnosti, v ktorej prebieha kondicionovanie filtra PM. Potom sa odberové filtre PM kondicionujú a vážia podľa bodu 8.2.4 (postupy postkondicionovania filtra PM a celkového váženia).

    7.3.2.3.   Analýza odberu vzoriek plynov v dávkach

    Podľa možnosti čo najskôr sa vykonajú tieto kroky:

    a) všetky analyzátory odberu plynov v dávkach sa vynulujú a meracie rozsahy sa nastavia najneskôr do 30 minút po dokončení skúšobného cyklu alebo počas fázy úpravy teploty, ak je to užitočné na kontrolu, či sú analyzátory plynov ešte stabilné;

    b) akékoľvek obvyklé vzorky plynu odobraté v dávkach sa analyzujú najneskôr do 30 minút po dokončení cyklu NRTC s teplým štartom alebo počas fázy úpravy teploty;

    c) vzorky pozadia sa analyzujú najneskôr do 60 minút po dokončení cyklu NRTC s teplým štartom.

    7.3.2.4.   Overenie posunu

    Po kvantifikácii výfukových plynov sa posun overí takto:

    a) v prípade analyzátorov plynov s nepretržitým odberom a odberom v dávkach sa po stabilizácii nulovacieho plynu zaznamená stredná hodnota analyzátora. Stabilizácia môže zahŕňať čas na vyčistenie analyzátora od akejkoľvek vzorky plynu plus každý ďalší čas na zohľadnenie odozvy analyzátora;

    b) po stabilizácii plynu na nastavenie meracieho rozsahu sa zaznamená stredná hodnota analyzátora. Stabilizácia môže zahŕňať čas na vyčistenie analyzátora od akejkoľvek vzorky plynu plus každý ďalší čas na zohľadnenie odozvy analyzátora;

    c) tieto údaje sa použijú na overenie a korekciu posunu, ako je opísané v bode 8.2.2.

    7.4.   Skúšobné cykly

    Skúška typového schválenia EÚ sa vykonáva s použitím príslušného cyklu NRSC, prípadne cyklu NRTC alebo LSI-NRTC, ako je špecifikované v článku 23 nariadenia (EÚ) 2016/1628 a v prílohe IV k uvedenému nariadeniu. Technické špecifikácie a charakteristiky cyklov NRSC, NRTC a LSI-NRTC sú stanovené v prílohe XVII a metóda určenia nastavení zaťaženia a otáčok pre tieto skúšobné cykly je opísaná v oddiele 5.2.

    7.4.1.   Ustálené skúšobné cykly

    Necestné ustálené skúšobné cykly (NRSC) sú uvedené v dodatkoch 1 a 2 k prílohe XVII ako zoznam nespojitých režimov NRSC (prevádzkových bodov), pričom každý prevádzkový bod má jednu hodnotu otáčok a jednu hodnotu krútiaceho momentu. NRSC sa meria so zahriatym motorom v chode podľa špecifikácií výrobcu. NRSC môže podľa výberu výrobcu prebiehať ako cyklus NRSC v nespojitom režime alebo RMC, ako sa vysvetľuje v bodoch 7.4.1.1 a 7.4.1.2. Nevyžaduje sa vykonanie emisnej skúšky podľa oboch bodov 7.4.1.1 aj 7.4.1.2.

    7.4.1.1.   NRSC v nespojitom režime

    Cykly NRSC v nespojitom režime sú teplé prevádzkové cykly, v ktorých sa emisie začínajú merať po naštartovaní a zahriatí motora a s motorom v chode, ako je špecifikované v bode 7.8.1.2. Každý cyklus pozostáva z viacerých režimov otáčok a zaťaženia (s príslušnými váhovými faktormi pre každý režim), ktoré pokrývajú typický prevádzkový rozsah konkrétnej kategórie motorov.

    7.4.1.2.   Cyklus NRSC s odstupňovanými režimami

    Cykly RMC sú teplé prevádzkové cykly, v ktorých sa emisie začínajú merať po naštartovaní a zahriatí motora a s motorom v chode, ako je špecifikované v bode 7.8.2.1. Počas cyklu RMC motor nepretržite kontroluje kontrolná jednotka skúšobného zariadenia. Plynné emisie a emisie tuhých častíc sa merajú a odoberajú nepretržite počas cyklu RMC rovnakým spôsobom ako v prípade nestálych cyklov (NRTC alebo LSI-NRTC).

    Cyklus RMC je určený na poskytovanie metódy vykonávania ustálenej skúšky pseudonestálym spôsobom. Každý cyklus RMC pozostáva zo série ustálených režimov s lineárnym prechodom medzi nimi. Relatívny celkový čas v každom režime a jeho predchádzajúci prechod zodpovedajú váhe NRSC v nespojitom režime. Zmena otáčok a zaťaženia motora pri prechode z jedného režimu do druhého musí byť lineárne riadená v čase 20 ± 1 s. Čas zmeny režimu je súčasťou nového režimu (vrátane prvého režimu). V niektorých prípadoch sa jednotlivé režimy nevykonávajú v rovnakom poradí ako NRSC v nespojitom režime alebo sa delia, aby sa predišlo extrémnym zmenám teploty.

    7.4.2.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC)

    Necestný nestály skúšobný cyklus pre motory kategórie NRE (NRTC) a necestný nestály cyklus pre veľké zážihové motory kategórie NRS (LSI-NRTC) sú špecifikované v doplnku 3 k prílohe XVII ako sekundový sled hodnôt normalizovaných otáčok a krútiaceho momentu. Na vykonanie skúšky v skúšobnej komore sa normalizované hodnoty prevedú na ich ekvivalentné referenčné hodnoty pre jednotlivé motory, ktoré sa majú skúšať, na základe špecifických hodnôt otáčok a krútiaceho momentu zistených z mapovacej krivky motora. Prevod sa označí ako denormalizácia a výsledným skúšobným cyklom je referenčný skúšobný cyklus NRTC alebo LSI-NRTC motora, ktorý sa má skúšať (pozri bod 7.7.2).

    7.4.2.1.   Postupnosť skúšky pre cyklus NRTC

    Grafické znázornenie časového plánu normalizovaného dynamometra NRTC je uvedené na obrázku 6.3.

    image

    Cyklus NRTC musí prebehnúť dvakrát po dokončení predkondicionovania (pozri bod 7.3.1.1.1) podľa tohto postupu:

    a) ako studený štart potom, ako bol systém motora a systém dodatočnej úpravy výfukových plynov ochladený na teplotu okolitého prostredia po prirodzenom ochladení motora, alebo ako studený štart po vynútenom ochladení, keď sa motor, teplota chladiacej kvapaliny a oleja, systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov a riadiace zariadenia motora stabilizovali na teplote 293 K až 303 K (20 °C až 30 °C). Meranie emisií pri studenom štarte sa začne naštartovaním studeného motora;

    b) fáza zahrievania sa začne hneď po dokončení fázy studeného štartu. Motor sa vypne a kondicionuje na cyklus s teplým štartom zahrievaním počas 20 minút ± 1 minúta;

    c) cyklus s teplým štartom sa začne hneď po fáze zahrievania spúšťaním motora. Analyzátory plynu sa zapnú najmenej 10 sekúnd pred koncom fázy zahrievania, aby sa zabránilo špičkovým hodnotám spínacieho signálu. Meranie emisií sa začne súčasne so začiatkom NRTC s teplým štartom vrátane spúšťania motora.

    Emisie špecifické pre brzdenie vyjadrené v g/kWh sa stanovia pomocou postupov uvedených v tomto oddiele za oba skúšobné cykly t. j. NRTC s teplým aj so studeným štartom. Zložené vážené emisie sa vypočítajú vážením výsledkov skúšky so studeným štartom s korekciou 10 % a výsledkov skúšky s teplým štartom s korekciou 90 %, ako sa podrobne uvádza v prílohe VII.

    7.4.2.2.   Postupnosť skúšky pre cyklus LSI-NRTC

    LSI-NRTC musí prebehnúť raz ako cyklus s teplým štartom po dokončení predkondicionovania (pozri bod 7.3.1.1.2) podľa tohto postupu:

    a) motor sa naštartuje a nechá bežať prvých 180 sekúnd pracovného cyklu, potom beží 30 sekúnd na voľnobežných otáčkach bez zaťaženia. Počas tejto fázy zahrievania sa emisie nemerajú.

    b) Na konci 30-sekundovej fázy s voľnobežnými otáčkami sa motor nechá v behu počas celého pracovného cyklu od začiatku (čas 0 sekúnd) a začne sa meranie emisií.

    Emisie špecifické pre brzdenie vyjadrené v g/kWh sa stanovia pomocou postupov uvedených v prílohe VII.

    Ak bol motor v prevádzke už pred skúškou, použite osvedčený technický úsudok na dostatočné ochladenie motora tak, aby merané emisie presne reprezentovali emisie motora naštartovaného pri teplote okolitého prostredia. Napríklad, ak sa motor naštartovaný pri teplote okolitého prostredia v priebehu troch minút zahreje dostatočne na začatie prevádzky s uzavretým obvodom a na dosiahnutie plnej katalytickej činnosti, pred začatím ďalšej skúšky je potrebné minimálne ochladzovanie motora.

    S predchádzajúcim súhlasom technickej služby môže postup zahrievania motora zahŕňať až 15 minút prevádzky počas pracovného cyklu.

    7.5.   Všeobecná postupnosť skúšky

    Na meranie emisií motora sa vykonajú tieto kroky:

    a) určia sa hodnoty skúšobných otáčok a skúšobného zaťaženia motora, ktorý sa má skúšať, odmeraním maximálneho krútiaceho momentu (pri motoroch s konštantnými otáčkami) alebo krivky maximálneho krútiaceho momentu (pri motoroch s meniteľnými otáčkami) ako funkcie otáčok motora;

    b) normalizované skúšobné cykly sa musia denormalizovať krútiacim momentom (pri motoroch s konštantnými otáčkami) alebo otáčkami a krútiacimi momentmi (pri motoroch s meniteľnými otáčkami) zistenými v bode 7.5 písm. a);

    c) motor, vybavenie a meracie prístroje sa v predstihu pripravia na nasledujúcu emisnú skúšku alebo sériu skúšok (studený a teplý cyklus);

    d) na overenie správnej funkcie určitého vybavenia a analyzátorov sa vykonajú postupy pred skúškou. Všetky analyzátory musia byť kalibrované. Všetky údaje pred skúškou sa zaznamenajú;

    e) motor sa na začiatku skúšobného cyklu naštartuje (cyklus NRTC) alebo sa nechá bežať (ustálené cykly a cyklus LSI-NRTC) a zároveň sa začnú odoberať vzorky;

    f) počas odberu vzoriek sa merajú alebo zaznamenávajú emisie a ďalšie požadované parametre (pri cykloch NRTC, LSI-NRTC a RMC počas celého skúšobného cyklu);

    g) na overenie správnej funkcie určitého vybavenia a analyzátorov sa vykonajú postupy po skúške;

    h) filter (filtre) PM sa predkondicionuje(-ú), odváži(-ia) (vlastná hmotnosť), zaťaží(-ia), opäť kondicionuje(-ú), znovu odváži(-ia) (hmotnosť so zaťažením) a potom sa vzorky vyhodnotia podľa postupov pred skúškou (bod 7.3.1.5) a po skúške (bod 7.3.2.2);

    i) vyhodnotia sa výsledky emisnej skúšky.

    Obrázok 6.4 poskytuje prehľad o postupoch potrebných na vykonanie skúšobných cyklov NRMM s meraním emisií výfukových plynov motora.

    Obrázok 6.4.

    Postupnosť skúšky

    image

    7.5.1.   Štart a reštart motora

    7.5.1.1.   Štart motora

    Motor sa štartuje:

    a) podľa odporúčania v pokynoch pre koncového používateľa pomocou štartéra motora alebo vzduchového systému štartovania a buď s primerane nabitou batériou, vhodným zdrojom energie, alebo vhodným zdrojom stlačeného vzduchu; alebo

    b) použitím dynamometra na spúšťanie motora, až kým sa nenaštartuje. Dynamometer väčšinou poháňa motor v rozmedzí ± 25 % jeho typických prevádzkových spúšťacích otáčok alebo štartuje motor lineárnym zvyšovaním otáčok dynamometra z nuly na 100 min-1 pri voľnobežných otáčkach, až kým motor nenaštartuje.

    Spúšťanie sa zastaví do 1 sekundy po naštartovaní motora. Ak sa motor nenaštartuje po 15 sekundách spúšťania, spúšťanie sa zastaví a zistí sa dôvod zlyhania štartovania, pokiaľ v pokynoch pre koncového používateľa alebo v opravárensko-servisnej príručke nie je uvedený dlhší ako bežný čas spúšťania.

    7.5.1.2.   Zhasnutie motora

    a) Ak motor kedykoľvek v priebehu cyklu NRTC so studeným štartom zhasne, skúška je neplatná.

    b) Ak motor kedykoľvek v priebehu cyklu NRTC s teplým štartom zhasne, skúška je neplatná. Motor sa zahreje podľa požiadaviek uvedených v bode 7.4.2.1 písm. b) a skúška s teplým štartom sa zopakuje. V tomto prípade sa nemusí opakovať skúška so studeným štartom.

    c) Ak motor kedykoľvek v priebehu cyklu LSI-NRTC zhasne, skúška je neplatná.

    d) Ak motor kdekoľvek v priebehu cyklu NRSC (nespojitého alebo odstupňovaného) zhasne, skúška je neplatná a opakuje sa od postupu zahrievania motora. V prípade merania PM pomocou viacfiltrovej metódy (jeden filter na odber vzoriek pre každý prevádzkový režim) skúška pokračuje stabilizovaním motora v predchádzajúcom režime pri teplote kondicionovania a potom sa začne meranie v režime, v ktorom motor zhasol.

    7.5.1.3.   Prevádzka motora

    „Obsluhou“ môže byť osoba (t. j. manuálna regulácia) alebo regulátor (t. j. automatická regulácia) mechanicky alebo elektronicky signalizujúci vstup, ktorý požaduje výstup motora. Vstup môže pochádzať z pedálu alebo signálu akcelerátora, páky alebo signálu ovládania škrtiacej klapky, palivovej páky alebo signálu, rýchlostnej páky alebo signálu, alebo z bodu nastavenia alebo signálu regulátora.

    7.6.   Mapovanie motora

    Pred začiatkom mapovania motora sa motor zahreje a ku koncu zahrievania sa prevádzkuje najmenej 10 minút pri maximálnom výkone alebo podľa odporúčania výrobcu a osvedčeného technického úsudku, aby sa stabilizovala teplota chladiacej kvapaliny a mazacieho oleja. Keď sa motor stabilizuje, vykoná sa mapovanie motora.

    Ak má výrobca v úmysle použiť vysielanie signálu krútiaceho momentu elektronickou riadiacou jednotkou v prípade motorov, ktoré sú ňou vybavené, počas prevádzkových monitorovacích skúšok podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/655 o monitorovaní emisií prevádzkových motorov sa počas mapovania motora navyše vykoná overovanie uvedené v doplnku 3.

    Okrem motorov s konštantnými otáčkami sa mapovanie motora vykonáva s naplno otvoreným prívodom paliva alebo regulátorom používajúcim nespojité otáčky vo vzostupnom poradí. Minimálne a maximálne mapovacie otáčky sa stanovia takto:

    minimálne mapovacie otáčky

    =

    voľnobežné otáčky so zahriatym motorom

    maximálne mapovacie otáčky

    =

    n hi × 1,02 alebo otáčky, pri ktorých maximálny krútiaci moment klesne na nulu, podľa toho, ktorá hodnota je menšia

    keď:

    n hisú vysoké otáčky, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 12.

    Ak sú najvyššie otáčky nebezpečné alebo nie sú reprezentatívne (napr. v prípade neregulovaných motorov), na mapovanie sa podľa osvedčeného technického úsudku použijú maximálne bezpečné alebo maximálne reprezentatívne otáčky.

    7.6.1.   Mapovanie motora pri cykle NRSC s meniteľnými otáčkami

    V prípade mapovania motora pri cykle NRSC s meniteľnými otáčkami (len v prípade motorov, u ktorých neprebehol cyklus NRTC ani LSI-NRTC) sa na výber dostatočného počtu rovnomerne rozmiestnených bodov nastavenia použije osvedčený technický úsudok. V každom bode nastavenia sa stabilizujú otáčky a krútiaci moment sa môže stabilizovať najmenej na 15 sekúnd. V každom bode nastavenia sa zaznamenajú stredné hodnoty otáčok a krútiaceho momentu. Stredné hodnoty otáčok a krútiaceho momentu sa odporúča vypočítať z údajov zaznamenaných počas posledných 4 až 6 sekúnd. Na stanovenie skúšobných otáčok a krútiaceho momentu v rámci cyklu NRSC sa v prípade potreby použije lineárna interpolácia. Ak sa navyše požaduje vykonať na motoroch aj cykly NRTC alebo LSI-NRTC, na stanovenie ustálených skúšobných otáčok a krútiaceho momentu sa použije mapovacia krivka motora NRTC.

    Mapovanie motora sa môže podľa výberu výrobcu alternatívne vykonať na základe postupu uvedeného v bode 7.6.2.

    7.6.2.   Mapovanie motora pri cykloch NRTC a LSI-NRTC

    Mapovanie motora sa vykonáva podľa tohto postupu:

    a) motor je v stave bez zaťaženia a beží na voľnobežných otáčkach;

    i) v prípade motorov s regulátorom nízkych otáčok sa požiadavka obsluhy nastaví na minimum, dynamometer alebo iné zaťažovacie zariadenie sa použije na dosiahnutie nulového krútiaceho momentu na primárnom vývodovom hriadeli motora a motor môže regulovať otáčky. Odmerajú sa tieto voľnobežné otáčky so zahriatym motorom;

    ii) v prípade motorov bez regulátora nízkych otáčok sa dynamometer nastaví na dosiahnutie nulového krútiaceho momentu na primárnom vývodovom hriadeli motora a požiadavka obsluhy sa nastaví tak, aby sa otáčky regulovali podľa výrobcom udávaných najnižších otáčok motora s minimálnym zaťažením (známe aj ako výrobcom udávané voľnobežné otáčky so zahriatym motorom);

    iii) v prípade všetkých motorov s meniteľnými otáčkami sa môže použiť výrobcom udávaný krútiaci moment pri voľnobehu (s regulátorom nízkych otáčok alebo bez neho), ak je pre túto prevádzku reprezentatívny nenulový krútiaci moment pri voľnobehu;

    b) požiadavka obsluhy sa nastaví na maximum a otáčky motora sa regulujú tak, aby sa dosiahli hodnoty v rozmedzí od voľnobežných otáčok so zahriatym motorom po 95 % voľnobežných otáčok so zahriatym motorom. V prípade motorov s referenčnými pracovnými cyklami, ktorých najnižšie otáčky sú vyššie než voľnobežné otáčky so zahriatym motorom, sa mapovanie môže začať pri hodnotách od najnižších referenčných otáčok po 95 % najnižších referenčných otáčok;

    c) otáčky motora sa zvyšujú priemerne o 8 ± 1 min–1/s alebo sa motor mapuje pomocou súvislého zvyšovania otáčok v konštantnej miere tak, aby na zvýšenie z minimálnych na maximálne mapovacie otáčky bol potrebný čas 4 až 6 minút. Rozpätie mapovacích otáčok sa začína pri hodnotách od voľnobežných otáčok so zahriatym motorom po 95 % voľnobežných otáčok so zahriatym motorom a končí sa pri najvyšších otáčkach nad maximálnym výkonom, pri ktorých sa dosiahne menej než 70 % maximálneho výkonu. Ak sú takéto najvyššie otáčky nebezpečné alebo nie sú reprezentatívne (napr. v prípade neregulovaných motorov), na mapovanie sa podľa osvedčeného technického úsudku použijú maximálne bezpečné alebo maximálne reprezentatívne otáčky. Body otáčok a krútiaceho momentu motora sa zaznamenajú pri frekvencii odberu vzoriek najmenej 1 Hz;

    d) ak sa výrobca domnieva, že uvedené mapovacie techniky sú v prípade akéhokoľvek daného motora nebezpečné alebo nie sú reprezentatívne, môžu sa použiť alternatívne mapovacie techniky. Tieto alternatívne techniky musia spĺňať zámer stanovených mapovacích postupov, ktorým je určenie maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri všetkých otáčkach motora dosiahnutých v priebehu skúšobných cyklov. Odchýlky od mapovacích techník uvedených v tomto oddiele z dôvodov bezpečnosti alebo reprezentatívnosti musí schváliť schvaľovací úrad spolu so zdôvodnením ich použitia. V žiadnom prípade však krivka krútiaceho momentu regulovaných motorov alebo motorov preplňovaných turbodúchadlom nesmie prebiehať pri zostupných otáčkach motora;

    e) motor nie je potrebné mapovať pred každým skúšobným cyklom. Motor sa znovu mapuje, ak:

    i) na základe osvedčeného technického úsudku uplynul od posledného mapovania neprimerane dlhý čas; alebo

    ii) na motore sa vykonali fyzické zmeny alebo bol znovu kalibrovaný, čo mohlo ovplyvniť výkon motora; alebo

    iii) atmosférický tlak blízko vstupu vzduchu do motora nie je v rozmedzí ± 5 kPa hodnoty zaznamenanej v čase posledného mapovania motora.

    7.6.3.   Mapovanie motora pri cykle NRSC s konštantnými otáčkami

    Motor sa môže prevádzkovať s výrobným regulátorom konštantných otáčok alebo regulátor konštantných otáčok môže byť simulovaný riadenými otáčkami motora so systémom riadenia požiadavky obsluhy. Podľa vhodnosti sa použije buď izochrónny regulátor, alebo regulátor s klesajúcimi otáčkami.

    7.6.3.1.   Kontrola menovitého výkonu v prípade motorov, ktoré sa majú skúšať v cykle D2 alebo E2

    Vykonávajú sa tieto kontroly:

    a) Motor s regulátorom otáčok alebo so simulovaným regulátorom, ktorý reguluje otáčky na základe požiadavky obsluhy, môže byť prevádzkovaný pri menovitých otáčkach a menovitom výkone tak dlho, ako je to potrebné na dosiahnutie stabilnej prevádzky.

    b) Krútiaci moment sa zvyšuje, až kým motor nie je schopný udržať regulované otáčky. Výkon v tomto bode sa zaznamená. Pred vykonaním tejto kontroly sa musí technická služba, ktorá kontrolu vykonáva, dohodnúť s výrobcom na metóde bezpečného určenia okamihu, keď sa uvedený bod dosiahol, v závislosti od charakteristík regulátora. Výkon zaznamenaný v bode b) nesmie prekročiť menovitý výkon, ako je vymedzený v článku 3 ods. 25 nariadenia (EÚ) 2016/1628, o viac než 12,5 %. Ak sa táto hodnota prekročí, výrobca musí udávaný menovitý výkon revidovať.

    Ak sa na konkrétnom motore, ktorý sa skúša, táto kontrola nedá vykonať v dôsledku rizika poškodenia motora alebo dynamometra, výrobca musí schvaľovaciemu úradu predložiť presvedčivý dôkaz, že maximálny výkon neprekračuje menovitý výkon o viac než 12,5 %.

    7.6.3.2.   Postup mapovania pri cykle NRSC s konštantnými otáčkami

    a) Motor s regulátorom otáčok alebo so simulovaným regulátorom, ktorý reguluje otáčky na základe požiadavky obsluhy, môže byť prevádzkovaný s regulovanými otáčkami bez zaťaženia (pri vysokých otáčkach, nie pri nízkych voľnobežných otáčkach) najmenej 15 sekúnd okrem prípadu, keď sa na konkrétnom motore táto úloha nedá vykonať.

    b) Na zvyšovanie krútiaceho momentu v konštantnej miere sa použije dynamometer. Mapa sa vytvorí tak, že počas najmenej 2 minút sa regulované otáčky bez zaťaženia zvyšujú na krútiaci moment zodpovedajúci menovitému výkonu v prípade motorov, ktoré sa majú skúšať v cykle D2 alebo E2, alebo na maximálny krútiaci moment v prípade iných skúšobných cyklov s konštantnými otáčkami. Počas mapovania motora sa s frekvenciou najmenej 1 Hz zaznamenávajú skutočné otáčky a krútiaci moment.

    c) Motor s konštantnými otáčkami a s regulátorom, ktorý sa dá nastaviť na alternatívne hodnoty otáčok, sa skúša pri všetkých príslušných konštantných otáčkach.

    V prípade motorov s konštantnými otáčkami sa po dohode so schvaľovacím úradom a na základe osvedčeného technického úsudku uplatnia iné metódy zaznamenania krútiaceho momentu a výkonu pri stanovených prevádzkových otáčkach.

    Ak sú v prípade motorov, ktoré sa skúšajú v iných cykloch než D2 alebo E2, k dispozícii namerané aj udávané hodnoty maximálneho krútiaceho momentu, namiesto nameranej hodnoty sa môže použiť udávaná hodnota, ak je v rozmedzí 95 až 100 % nameranej hodnoty.

    7.7.   Vytvorenie skúšobného cyklu

    7.7.1.   Vytvorenie cyklu NRSC

    Tento bod sa používa na stanovenie hodnôt otáčok a zaťaženia motora, pri ktorých sa bude motor prevádzkovať počas skúšok s ustáleným cyklom v nespojitom režime NRSC alebo s cyklom RMC.

    7.7.1.1.   Stanovenie skúšobných otáčok cyklu NRSC pri motoroch skúšaných v cykloch NRSC a buď NRTC, alebo LSI-NRTC

    V prípade motorov, ktoré sa okrem cyklu NRSC skúšajú aj v cykle NRTC alebo LSI-NRTC, sa ako 100 % otáčok používajú maximálne skúšobné otáčky špecifikované v bode 5.2.5.1, pri nestálych aj ustálených skúškach.

    Maximálne skúšobné otáčky sa používajú namiesto menovitých otáčok pri určovaní medziľahlých otáčok podľa bodu 5.2.5.4.

    Voľnobežné otáčky sa určujú podľa bodu 5.2.5.5.

    7.7.1.2.   Stanovenie skúšobných otáčok v cykle NRSC pri motoroch skúšaných iba v cykle NRSC

    V prípade motorov, ktoré sa neskúšajú v nestálom cykle (NRTC alebo LSI-NRTC), sa ako 100 % otáčok používajú menovité otáčky špecifikované v bode 5.2.5.3.

    Menovité otáčky sa používajú na určovanie medziľahlých otáčok podľa bodu 5.2.5.4. Ak sú v cykle NRSC špecifikované doplňujúce otáčky ako percentuálne hodnoty, vypočítajú sa ako percentuálny podiel menovitých otáčok.

    Voľnobežné otáčky sa určujú podľa bodu 5.2.5.5.

    Na základe predchádzajúceho súhlasu technickej služby sa na stanovenie skúšobných otáčok v tomto bode môžu namiesto menovitých otáčok použiť maximálne skúšobné otáčky.

    7.7.1.3.   Stanovenie zaťaženia v cykle NRSC pre každý skúšobný režim

    Percentuálna hodnota zaťaženia pre každý skúšobný režim zvoleného skúšobného cyklu sa vyberie z príslušnej tabuľky NRSC v doplnku 1 alebo 2 k prílohe XVII. V závislosti od skúšobného cyklu je v súlade s bodom 5.2.6 zaťaženie v týchto tabuľkách a v poznámkach ku každej tabuľke vyjadrené buď ako výkon, alebo ako krútiaci moment.

    Hodnota 100 % pri daných skúšobných otáčkach je nameraná alebo udávaná hodnota, ktorá sa vyberie z mapovacej krivky vytvorenej podľa bodu 7.6.1, 7.6.2 alebo 7.6.3 a je vyjadrená ako výkon (kW).

    Nastavenie motora pre každý skúšobný režim sa vypočíta pomocou rovnice 6-14:



    image

    6-14

    keď:

    S

    je nastavenie dynamometra (kW)

    P max

    je maximálny pozorovaný alebo udávaný výkon pri skúšobných otáčkach v skúšobných podmienkach (stanovených výrobcom) (kW)

    P AUX

    je udávaný celkový výkon absorbovaný pomocným zariadením, ako je stanovené v rovnici 6-8 (pozri bod 6.3.5) pri špecifikovaných skúšobných otáčkach (kW)

    L

    je percentuálna hodnota krútiaceho momentu

    Minimálny krútiaci moment pri zahriatom motore, ktorý je reprezentatívny pre bežnú prevádzku, sa môže udať a použiť pre akýkoľvek bod zaťaženia, ktorý by inak ležal pod touto hodnotou, ak tento typ motora za normálnych okolností nepracuje pri krútiacom momente nižšom ako táto minimálna hodnota, napríklad preto, že je pripojený k necestnému mobilnému stroju, ktorý nepracuje pri krútiacom momente nižšom ako určitá minimálna hodnota.

    V prípade cyklov D2 a E2 výrobca udáva menovitý výkon a ten sa používa pri vytváraní skúšobného cyklu ako 100 % výkonu.

    7.7.2.   Stanovenie otáčok a zaťaženia v cykloch NRTC a LSI-NRTC pre každý skúšobný bod (denormalizácia)

    Tento bod sa používa na stanovenie zodpovedajúcich hodnôt otáčok a zaťaženia, pri ktorých sa bude motor prevádzkovať počas skúšok s cyklom NRTC alebo LSI-NRTC. V doplnku 3 k prílohe XVII sú definované príslušné skúšobné cykly v normalizovanom formáte. Normalizovaný skúšobný cyklus pozostáva zo série spárovaných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu vyjadrených v percentách.

    Normalizované hodnoty otáčok a krútiaceho momentu sa transformujú týmto spôsobom:

    a) normalizované otáčky sa transformujú na sériu referenčných otáčok n ref, podľa bodu 7.7.2.2;

    b) normalizovaný krútiaci moment sa vyjadrí ako percento mapovaného krútiaceho momentu z krivky vytvorenej podľa bodu 7.6.2 pri zodpovedajúcich referenčných otáčkach. Tieto normalizované hodnoty sa transformujú na sériu referenčných krútiacich momentov T ref podľa bodu 7.7.2.3;

    c) hodnoty referenčných otáčok a krútiaceho momentu vyjadrené v koherentných jednotkách sa vynásobia, aby sa vypočítali hodnoty referenčného výkonu.

    7.7.2.1.   Vyhradené

    7.7.2.2.   Denormalizácia otáčok motora

    Otáčky motora sa denormalizujú pomocou rovnice 6-15:



    image

    6-15

    keď:

    n ref

    sú referenčné otáčky

    MTS

    sú maximálne skúšobné otáčky

    n idle

    sú voľnobežné otáčky

    %speed

    je hodnota normalizovaných otáčok cyklu NRTC alebo LSI-NRTC prevzatá z doplnku 3 k prílohe XVII.

    7.7.2.3.   Denormalizácia krútiaceho momentu motora

    Hodnoty krútiaceho momentu v časovom pláne dynamometra motora uvedenom v doplnku 3 k prílohe XVII sa normalizujú na maximálny krútiaci moment pri príslušných otáčkach. Hodnoty krútiaceho momentu referenčného cyklu sa denormalizujú pomocou mapovacej krivky určenej podľa bodu 7.6.2 prostredníctvom rovnice 6-16:



    image

    6-16

    pre príslušné referenčné otáčky stanovené v bode 7.7.2.2.

    keď:

    T ref

    je referenčný krútiaci moment pri príslušných referenčných otáčkach

    max.torque

    je maximálny krútiaci moment pri príslušných skúšobných otáčkach získaný mapovaním motora vykonaným podľa bodu 7.6.2, v prípade potreby upravený podľa bodu 7.7.2.3.1.

    %torque

    je hodnota normalizovaného krútiaceho momentu cyklu NRTC alebo LSI-NRTC prevzatá z doplnku 3 k prílohe XVII.

    a)   Udávaný minimálny krútiaci moment

    Udávať sa môže minimálna hodnota krútiaceho momentu, ktorá reprezentuje prevádzku. Ak je napríklad motor typicky pripojený k necestnému pojazdnému stroju, ktorý nepracuje pri krútiacom momente nižšom než určitá minimálna hodnota, uvedený krútiaci moment môže byť udávaný a používaný pre každý bod zaťaženia, ktorý by inak ležal pod touto hodnotou.

    b)   Úprava krútiaceho momentu motora v súvislosti s pomocným zariadením namontovaným pri emisnej skúške

    V prípade, že pomocné zariadenie je namontované podľa doplnku 2, nevykonajú sa žiadne úpravy maximálneho krútiaceho momentu pri príslušných skúšobných otáčkach získaného z mapovania motora vykonaného podľa bodu 7.6.2.

    V prípade, že podľa bodov 6.3.2 alebo 6.3.3 pomocné zariadenie, ktoré sa malo pri skúške namontovať, nie je inštalované, alebo pomocné zariadenie, ktoré sa malo pri skúške odstrániť, je inštalované, hodnota T max sa upraví prostredníctvom rovnice 6-17.



    T max = T mapT AUX

    6-17

    pričom:



    TAUX = Tr – Tf

    6-18

    keď:

    T map

    je neupravený maximálny krútiaci moment pri príslušných skúšobných otáčkach získaný mapovaním motora vykonaným podľa bodu 7.6.2.

    T f

    je krútiaci moment potrebný na prevádzku pomocného zariadenia, ktoré sa malo namontovať, ale pri skúške nebolo inštalované

    T r

    je krútiaci moment potrebný na prevádzku pomocného zariadenia, ktoré sa malo odstrániť, ale pri skúške bolo inštalované

    7.7.2.4.   Príklad postupu denormalizácie

    Ako príklad sa denormalizuje tento skúšobný bod:

    % speed = 43 %

    % torque = 82 %

    Dané sú tieto hodnoty:

    MTS = 2 200  min-1

    n idle = 600 min-1

    Výsledná hodnota je:

    image

    s maximálnym krútiacim momentom 700 Nm zisteným z mapovacej krivky pri otáčkach 1 288  min-1.

    image

    7.8.   Špecifický postup priebehu skúšobného cyklu

    7.8.1.   Postupnosť emisnej skúšky pri cykle NRSC v nespojitom režime

    7.8.1.1.   Zahrievanie motora pred ustáleným cyklom NRSC v nespojitom režime

    Vykoná sa postup pred skúškou podľa bodu 7.3.1 vrátane kalibrácie analyzátora. Motor sa zahreje s použitím postupnosti predkondicionovania uvedenej v bode 7.3.1.1.3. Z tohto bodu kondicionovania motora sa ihneď spustí meranie skúšobného cyklu.

    7.8.1.2.   Vykonanie cyklu NRSC v nespojitom režime

    a) Skúška sa vykonáva vo vzostupnom poradí režimov, ako je stanovené v prípade skúšobného cyklu (pozri doplnok 1 k prílohe XVII).

    b) Každý režim trvá najmenej 10 minút okrem prípadu, keď sa skúšajú zážihové motory s použitím cyklov G1, G2 alebo G3, keď každý režim trvá najmenej 3 minúty. V každom režime sa motor stabilizuje minimálne 5 minút a vzorky emisií v prípade plynných emisií sa odoberajú počas 1 až 3 minút, a ak neexistuje príslušný limit, zisťuje sa počet tuhých častíc PN na konci každého režimu. Výnimkou je prípad, keď sa skúšajú zážihové motory s použitím cyklov G1, G2 alebo G3, keď sa vzorky emisií odoberajú počas posledných najmenej 2 minút príslušného skúšobného režimu. Na zvýšenie presnosti odberu vzoriek tuhých častíc (PM) je povolený predĺžený čas odberu.

    Dĺžka trvania režimu sa zaznamená a oznámi.

    c) Odber vzoriek tuhých častíc sa môže vykonávať buď jednofiltrovou metódou, alebo viacfiltrovou metódou. Keďže sa výsledky týchto metód môžu mierne odlišovať, spolu s výsledkami sa uvádza aj použitá metóda.

    Pri jednofiltrovej metóde sa v postupe skúšobného cyklu určia váhové faktory režimov a zohľadní sa skutočný prietok výfukových plynov počas odberu vzoriek tak, že sa nastaví prietok vzorky a/alebo zodpovedajúci čas odberu vzoriek. Efektívny váhový faktor odberu vzoriek PM musí byť v rozmedzí ± 0,005 váhového faktora daného režimu.

    Odber vzoriek sa musí v rámci každého režimu vykonať čo najneskôr. Pri jednofiltrovej metóde sa musí ukončenie odberu vzoriek PM zhodovať s ukončením merania plynných emisií s toleranciou ± 5 sekúnd. Čas odberu vzoriek je v každom režime najmenej 20 sekúnd v prípade jednofiltrovej metódy a najmenej 60 sekúnd v prípade viacfiltrovej metódy. V systémoch bez možnosti obtoku musí byť čas odberu vzoriek v každom režime najmenej 60 sekúnd v prípade jednofiltrovej aj viacfiltrovej metódy.

    d) Otáčky a zaťaženie motora, teplota nasávaného vzduchu, prietok paliva a prípadne prietok vzduchu alebo výfukových plynov sa pri každom režime merajú v rovnakom časovom intervale, aký sa použil na meranie koncentrácie plynov.

    Zaznamenávajú sa všetky doplňujúce údaje potrebné na výpočet.

    e) Ak motor zhasne alebo sa odber vzoriek emisií preruší kedykoľvek po začiatku odberu vzoriek emisií v cykle NRSC v nespojitom režime a pri jednofiltrovej metóde, skúška je neplatná a opakuje sa od postupu zahrievania motora. V prípade merania PM pomocou viacfiltrovej metódy (jeden filter na odber vzoriek pre každý prevádzkový režim) skúška pokračuje stabilizovaním motora v predchádzajúcom režime pri teplote kondicionovania a potom sa začne meranie v režime, v ktorom motor zhasol.

    f) Vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.3.2.

    7.8.1.3.   Kritériá overovania

    Počas každého režimu daného ustáleného skúšobného cyklu sa po počiatočnej prechodnej perióde namerané otáčky nesmú odchyľovať od referenčných otáčok o viac než ± 1 % menovitých otáčok alebo ± 3 min-1 podľa toho, ktorá hodnota je väčšia, okrem voľnobežných otáčok, ktoré musia byť v rámci tolerancií udávaných výrobcom. Nameraný krútiaci moment sa nesmie odchyľovať od referenčného krútiaceho momentu o viac než ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri skúšobných otáčkach.

    7.8.2.   Postupnosť emisnej skúšky pre cyklus RMC

    7.8.2.1.   Zahrievanie motora

    Vykoná sa postup pred skúškou podľa bodu 7.3.1 vrátane kalibrácie analyzátora. Motor sa zahreje s použitím postupnosti predkondicionovania uvedenej v bode 7.3.1.1.4. Ak otáčky a krútiaci moment motora ešte nie sú nastavené na prvý režim skúšky, ihneď po tomto postupe kondicionovania motora sa zmenia na prvý režim skúšky lineárnym stupňovitým prechodom 20 ± 1 s. Meranie skúšobného cyklu sa začne 5 až 10 sekúnd po ukončení prechodu.

    7.8.2.2.   Vykonávanie cyklu RMC

    Skúška sa vykonáva v poradí režimov, ako je stanovené v prípade skúšobného cyklu (pozri doplnok 2 k prílohe XVII). V prípade, že pre konkrétny cyklus NRSC nie je k dispozícii žiadny cyklus RMC, uplatní sa postup NRSC v nespojitom režime podľa bodu 7.8.1.

    Motor sa v každom režime prevádzkuje počas stanoveného intervalu. Prechod z jedného režimu do druhého prebieha lineárne počas 20 s ± 1 s v rámci tolerancií predpísaných v bode 7.8.2.4.

    V prípade RMC sa hodnoty referenčných otáčok a krútiaceho momentu dosiahnu pri minimálnej frekvencii 1 Hz a táto postupnosť bodov sa použije na vykonanie cyklu. Počas prechodu medzi režimami prechádzajú denormalizované hodnoty referenčných otáčok a krútiaceho momentu lineárne stupňovite medzi režimami a vytvárajú referenčné body. Normalizované referenčné hodnoty krútiaceho momentu nesmú lineárne stupňovite prechádzať medzi režimami a potom sa denormalizovať. Ak stupňovitý prechod otáčok a krútiaceho momentu prechádza cez bod nad krivkou krútiaceho momentu motora, musí pokračovať dovtedy, kým sa nedosiahnu referenčné krútiace momenty a nepovolí sa maximálna požiadavka obsluhy.

    V celom cykle RMC (počas každého režimu a vrátane stupňovitých prechodov medzi režimami) sa merajú koncentrácie každej plynnej znečisťujúcej látky, a ak existuje príslušný limit, odberajú sa vzorky PM a PN. Plynné znečisťujúce látky sa môžu merať neriedené alebo zriedené a nepretržite sa zaznamenávať. Ak sú zriedené, môžu sa odoberať aj do odberového vaku. Vzorka tuhých častíc sa riedi kondicionovaným a čistým vzduchom. Počas celého skúšobného postupu sa odoberie jedna vzorka, a ak ide o tuhé častice, zachytí sa na jednom filtri na odber vzoriek PM.

    Na výpočet emisií špecifických pre brzdenie sa vypočíta skutočná práca cyklu integrovaním skutočného výkonu motora počas celého cyklu.

    7.8.2.3.   Postupnosť emisnej skúšky

    a) Vykonávanie cyklu RMC, odber vzoriek výfukových plynov, zaznamenávanie údajov a integrovanie nameraných hodnôt sa začína súčasne.

    b) Otáčky a krútiaci moment sa regulujú podľa prvého režimu v skúšobnom cykle.

    c) Ak motor kedykoľvek v priebehu vykonávania cyklu RMC zhasne, skúška je neplatná. Motor sa predkondicionuje a skúška sa zopakuje.

    d) Na konci cyklu RMC pokračuje odber vzoriek s výnimkou odberu vzoriek PM, pričom sú v činnosti všetky systémy, aby mohol uplynúť čas odozvy systému. Potom sa zastavia všetky odbery vzoriek a zaznamenávanie vrátane zaznamenávania vzoriek pozadia. Nakoniec sa zastavia všetky integračné zariadenia a ukončenie skúšobného cyklu sa uvedie v zaznamenaných údajoch.

    e) Vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.3.2.

    7.8.2.4.   Kritériá overovania

    Skúšky RMC sa overujú pomocou regresnej analýzy podľa opisu v bodoch 7.8.3.3 a 7.8.3.5. Povolené tolerancie cyklu RMC sú uvedené v tabuľke 6.1. Treba si uvedomiť, že tolerancie cyklu RMC sa líšia od tolerancií cyklu NRTC uvedených v tabuľke 6.2. Pri vykonávaní skúšok motorov s čistým výkonom vyšším než 560 kW sa môžu použiť tolerancie regresnej priamky z tabuľky 6.2 a vyradenie bodov z tabuľky 6.3.



    Tabuľka 6.1.

    Tolerancie regresnej priamky RMC

     

    Otáčky

    Krútiaci moment

    Výkon

    Štandardná chyba odhadovanej hodnoty (SEE) y ako funkcie x

    maximálne 1 % menovitých otáčok

    maximálne 2 % maximálneho krútiaceho momentu motora

    maximálne 2 % maximálneho výkonu motora

    Sklon regresnej priamky, a 1

    0,99 – 1,01

    0,98 – 1,02

    0,98 – 1,02

    Koeficient determinácie, r 2

    minimálne 0,990

    minimálne 0,950

    minimálne 0,950

    Úsek regresnej priamky na osi y, a 0

    ± 1 % menovitých otáčok

    ± 20 Nm alebo ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

    ± 4 kW alebo ± 2 % maximálneho výkonu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

    V prípade vykonávania skúšky RMC na nestálom skúšobnom zariadení, kde nie sú k dispozícii otáčky a krútiaci moment v jednotlivých sekundách, sa použijú nasledujúce kritériá overovania.

    V prípade každého režimu sú požiadavky na tolerancie pre otáčky a krútiaci moment uvedené v bode 7.8.1.3. V prípade 20-sekundových lineárnych prechodov otáčok a krútiacich momentov medzi skúšobnými režimami cyklu RMC v ustálenom stave (bod 7.4.1.2) sa na stupňovitý prechod uplatnia tieto tolerancie pre otáčky a zaťaženie:

    a) otáčky sa udržiavajú lineárne v rámci ± 2 % menovitých otáčok;

    b) krútiaci moment sa udržiava v rámci ± 5 % maximálneho krútiaceho momentu pri menovitých otáčkach.

    7.8.3.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC)

    Pri vykonávaní cyklov NRTC a LSI-NRTC sa postupne plnia príkazy týkajúce sa referenčných otáčok a krútiacich momentov. Príkazy týkajúce sa otáčok a krútiaceho momentu sa vydávajú s frekvenciou najmenej 5 Hz. Keďže referenčný skúšobný cyklus je špecifikovaný pri frekvencii 1 Hz, príkazy medzi otáčkami a krútiacim momentom sa lineárne interpolujú z referenčných hodnôt krútiaceho momentu generovaných pri tvorbe cyklu.

    Malé hodnoty denormalizovaných otáčok približujúcich sa voľnobežným otáčkam so zahriatym motorom môžu spôsobiť aktiváciu regulátorov nízkych voľnobežných otáčok a prekročenie referenčného krútiaceho momentu, aj keď je požiadavka obsluhy minimálna. V takých prípadoch sa odporúča riadiť dynamometer tak, aby prioritou bolo dodržanie referenčného krútiaceho momentu namiesto referenčných otáčok, a nechať motor, aby reguloval otáčky.

    V podmienkach studeného štartu môžu motory použiť zariadenie na zvýšenie voľnobežných otáčok na rýchle zahriatie motora a systému na dodatočnú úpravu výfukových plynov. Za týchto podmienok budú veľmi nízke normalizované otáčky generovať referenčné otáčky nižšie než zvýšené voľnobežné otáčky. V takom prípade sa odporúča riadiť dynamometer tak, aby prioritou bolo dodržanie referenčného krútiaceho momentu, a nechať motor, aby reguloval otáčky, keď je požiadavka obsluhy minimálna.

    Počas emisnej skúšky sa hodnoty referenčných otáčok a krútiacich momentov, ako aj spätnoväzbových otáčok a krútiacich momentov zaznamenávajú s minimálnou frekvenciou 1 Hz, ale prednostne s frekvenciou 5 Hz alebo dokonca 10 Hz. Táto vyššia frekvencia zaznamenávania je dôležitá, pretože pomáha minimalizovať skresľujúci účinok časového oneskorenia medzi referenčnými a nameranými hodnotami spätnoväzbových otáčok a krútiaceho momentu.

    Hodnoty referenčných a spätnoväzbových otáčok a krútiacich momentov sa môžu zaznamenávať pri nižších frekvenciách (blížiacich sa k 1 Hz), ak sa zaznamenávajú priemerné hodnoty v časovom intervale medzi zaznamenávanými hodnotami. Priemerné hodnoty sa vypočítajú zo spätnoväzbových hodnôt aktualizovaných s frekvenciou najmenej 5 Hz. Tieto zaznamenané hodnoty sa použijú na výpočet štatistických údajov overovania cyklu a celkovej práce.

    7.8.3.1.   Vykonanie skúšky s cyklom NRTC

    Vykonajú sa postupy pred skúškou podľa bodu 7.3.1 vrátane predkondicionovania, ochladzovania a kalibrácie analyzátora.

    Skúšanie sa začína takto:

    Postupnosť skúšky sa začne hneď po naštartovaní motora z ochladeného stavu, ako je špecifikované v bode 7.3.1.2, v prípade NRTC so studeným štartom alebo zo zahriateho stavu v prípade NRTC s teplým štartom. Musí sa dodržiavať postupnosť uvedená v bode 7.4.2.1.

    Zapisovanie údajov, odber vzoriek výfukových plynov a integrovanie nameraných hodnôt sa začína súčasne s naštartovaním motora. Skúšobný cyklus sa začína štartom motora a prebieha podľa časového plánu uvedeného v doplnku 3 k prílohe XVII.

    Na konci cyklu pokračuje odber vzoriek, pričom sú v činnosti všetky systémy, aby mohol uplynúť čas odozvy systému. Potom sa zastavia všetky odbery vzoriek a zaznamenávanie vrátane zaznamenávania vzoriek pozadia. Nakoniec sa zastavia všetky integračné zariadenia a ukončenie skúšobného cyklu sa uvedie v zaznamenaných údajoch.

    Vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.3.2.

    7.8.3.2.   Vykonanie skúšky s cyklom LSI-NRTC

    Vykonajú sa postupy pred skúškou podľa bodu 7.3.1 vrátane predkondicionovania a kalibrácie analyzátora.

    Skúšanie sa začína takto:

    Skúška sa začne podľa postupnosti uvedenej v bode 7.4.2.2.

    Zapisovanie údajov, odber vzoriek výfukových plynov a integrovanie nameraných hodnôt sa začína súčasne so začiatkom cyklu LSI-NRTC na konci 30-sekundovej fázy s voľnobežnými otáčkami, ako je špecifikované v bode 7.4.2.2 písm. b). Skúšobný cyklus sa vykonáva podľa časového plánu uvedeného v doplnku 3 k prílohe XVII.

    Na konci cyklu pokračuje odber vzoriek, pričom sú v činnosti všetky systémy, aby mohol uplynúť čas odozvy systému. Potom sa zastavia všetky odbery vzoriek a zaznamenávanie vrátane zaznamenávania vzoriek pozadia. Nakoniec sa zastavia všetky integračné zariadenia a ukončenie skúšobného cyklu sa uvedie v zaznamenaných údajoch.

    Vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.3.2.

    7.8.3.3.   Kritériá overovania pre nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC)

    Na kontrolu platnosti skúšky sa na referenčné a spätnoväzbové hodnoty otáčok, krútiaceho momentu, výkonu a celkovej práce použijú kritéria overovania pre nestály skúšobný cyklus, uvedené v tomto bode.

    7.8.3.4.   Výpočet práce cyklu

    Pred výpočtom práce cyklu sa vynechajú všetky hodnoty otáčok a krútiaceho momentu zaznamenané počas štartovania motora. Body so zápornými hodnotami krútiaceho momentu sa počítajú ako nulová práca. Skutočná práca cyklu W act (kWh) sa vypočíta na základe spätnoväzbových hodnôt otáčok a krútiaceho momentu motora. Referenčná práca cyklu W ref (kWh) sa vypočíta na základe referenčných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu motora. Skutočná práca cyklu W act sa použije na porovnanie s referenčnou prácou cyklu W ref a na výpočet emisií špecifických pre brzdenie (pozri bod 7.2).

    W act musí predstavovať 85 % až 105 % hodnoty W ref.

    7.8.3.5.   Overovacia štatistika (pozri doplnok 2 k prílohe VII)

    Pre otáčky, krútiaci moment a výkon sa vypočíta lineárna regresia medzi referenčnými a spätnoväzbovými hodnotami.

    S cieľom minimalizovať skresľujúci účinok časového oneskorenia medzi referenčnými a spätnoväzbovými hodnotami cyklu sa môže celá postupnosť spätnoväzbových signálov otáčok a krútiaceho momentu motora časovo posúvať vpred alebo oneskorovať oproti postupnosti referenčných otáčok a krútiaceho momentu. Ak sú spätnoväzbové signály posunuté, otáčky aj krútiaci moment sa posunú o rovnakú hodnotu v tom istom smere.

    Použije sa metóda najmenších štvorcov, pričom rovnica najlepšieho prispôsobenia má tvar rovnice 6-19:



    y = a 1 x + a 0

    6-19

    keď:

    y

    je spätnoväzbová hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW)

    a 1

    je sklon regresnej priamky

    x

    je referenčná hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW)

    a 0

    je úsek regresnej priamky na osi y

    Pre každú regresnú priamku sa podľa doplnku 3 k prílohe VII vypočíta štandardná chyba odhadovanej hodnoty (SEE) y ako funkcie x a koeficient determinácie (r 2).

    Túto analýzu sa odporúča vykonať pri frekvencii 1 Hz. Ak sa má skúška považovať za platnú, musia byť splnené kritériá uvedené v tabuľke 6.2.



    Tabuľka 6.2.

    Tolerancie regresnej priamky

     

    Otáčky

    Krútiaci moment

    Výkon

    Štandardná chyba odhadovanej hodnoty (SEE) y ako funkcie x

    ≤5,0 % maximálnych skúšobných otáčok

    ≤10,0 % maximálneho mapovaného krútiaceho momentu

    ≤10,0 % maximálneho mapovaného výkonu

    Sklon regresnej priamky, a 1

    0,95 – 1,03

    0,83 – 1,03

    0,89 – 1,03

    Koeficient determinácie, r 2

    minimálne 0,970

    minimálne 0,850

    minimálne 0,910

    Úsek regresnej priamky na osi y, a 0

    ≤10 % voľnobežných otáčok

    ±20 Nm alebo ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

    ±4 kW alebo ± 2 % maximálneho výkonu podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

    Vyradenie bodov je povolené výlučne na účely regresie pred výpočtom regresie, ak je to uvedené v tabuľke 6.3. Tieto body sa však nesmú vyradiť pri výpočte práce cyklu a emisií. Bod voľnobehu je definovaný ako bod, ktorý má normalizovaný referenčný krútiaci moment 0 % a normalizované referenčné otáčky 0 %. Vyradenie bodu sa môže uplatniť na celý cyklus alebo ktorúkoľvek jeho časť, pričom body, ktoré sa vyradia, je potrebné uviesť.



    Tabuľka 6.3.

    Povolené vyradenie bodov z regresnej analýzy

    Udalosť

    Podmienky (n = otáčky motora, T = krútiaci moment)

    Body, ktorých vyradenie je povolené

    Minimálna požiadavka obsluhy (bod voľnobehu)

    n ref = n idle

    a

    T ref = 0 %

    a

    T act > (T ref – 0,02 T maxmappedtorque)

    a

    T act < (T ref + 0,02 T maxmappedtorque)

    otáčky a výkon

    Minimálna požiadavka obsluhy

    n act ≤ 1,02 n refT act > T ref

    alebo

    n act > n refT actT ref'

    alebo

    n act > 1,02 n refT ref < T act ≤ (T ref + 0,02 T maxmappedtorque)

    výkon a buď krútiaci moment, alebo otáčky

    Maximálna požiadavka obsluhy

    n act < n refT actT ref

    alebo

    n act ≥ 0,98 n refT act < T ref

    alebo

    n act < 0,98 n refT ref > T act ≥ (T ref – 0,02 T maxmappedtorque)

    výkon a buď krútiaci moment, alebo otáčky

    8.   Postupy merania

    8.1.   Kalibrácia a kontroly výkonu

    8.1.1.   Úvod

    V tomto bode sú opísané požadované kalibrácie a overovania systémov merania. Špecifikácie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé nástroje, sú uvedené v bode 9.4.

    Kalibrácie alebo overovania sa vo všeobecnosti vykonávajú počas celého meracieho reťazca.

    Ak pre časť systému merania nie je určená kalibrácia alebo overovanie, táto časť systému sa kalibruje a jej výkon sa overuje s frekvenciou zodpovedajúcou akémukoľvek odporúčaniu výrobcu systému merania a osvedčenému technickému úsudku.

    Na dodržiavanie tolerancií stanovených pre kalibráciu a overovanie sa používajú medzinárodne uznávané zistiteľné normy.

    8.1.2.   Prehľad kalibrácie a overovania

    V tabuľke 6.4 je uvedený prehľad kalibrácií a overovaní opísaných v oddiele 8 a údaje o tom, kedy sa musia vykonávať.



    Tabuľka 6.4.

    Prehľad kalibrácie a overovania

    Typ kalibrácie alebo overovania

    Minimálna frekvencia ()

    8.1.3: Presnosť, opakovateľnosť a hluk

    Presnosť: nevyžaduje sa, ale odporúča sa pri prvej inštalácii.

    Opakovateľnosť: nevyžaduje sa, ale odporúča sa pri prvej inštalácii.

    Hluk: nevyžaduje sa, ale odporúča sa pri prvej inštalácii.

    8.1.4: Overovanie linearity

    Otáčky: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    Krútiaci moment: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    Prietok nasávaného vzduchu, riediaceho vzduchu a zriedených výfukových plynov a prietok vzoriek odobratých v dávkach: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe, pokiaľ sa prietok neoveruje pomocou propánu alebo metódou uhlíkovej alebo kyslíkovej rovnováhy.

    Prietok neriedených výfukových plynov: pri prvej inštalácii, do 185 dní pred skúškou a po väčšej údržbe, pokiaľ sa prietok neoveruje pomocou propánu alebo metódou uhlíkovej alebo kyslíkovej rovnováhy.

    Rozdeľovače plynov: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    Analyzátory plynov (pokiaľ nie je uvedené inak): pri prvej inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    Analyzátor FTIR: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    Váhy PM: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    Samostatne tlak a teplota: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    8.1.5: Nepretržitá odozva systému analyzátorov plynu a overovanie aktualizácie záznamu – pre analyzátory plynu, ktoré sa nekompenzujú nepretržite v prípade iných druhov plynov

    Pri prvej inštalácii alebo po zmene systému, ktorá by ovplyvnila odozvu.

    8.1.6: Nepretržitá odozva systému analyzátorov plynu a overovanie aktualizácie záznamu – pre analyzátory plynu, ktoré sa kompenzujú nepretržite v prípade iných druhov plynov

    Pri prvej inštalácii alebo po zmene systému, ktorá by ovplyvnila odozvu.

    8.1.7.1: Krútiaci moment

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.7.2: Tlak, teplota, rosný bod

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.8.1: Prietok paliva

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.8.2: Prietok sania

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.8.3: Prietok výfukových plynov:

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.8.4: Prietok zriedených výfukových plynov (CVS a PFD)

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.8.5: CVS/PFD a overenie dávky vzorky ()

    Pri prvej inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe (kontrola propánom)

    8.1.8.8: Vzduchotesnosť

    Pri inštalácii systému odberu vzoriek. Pred každou laboratórnou skúškou podľa bodu 7.1: do 8 hodín pred začiatkom prvého skúšobného intervalu každej postupnosti pracovného cyklu a po údržbe, ako je výmena predfiltrov.

    8.1.9.1: Krížová citlivosť NDIR na CO2 a H2O

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.9.2: Krížová citlivosť NDIR na CO, CO2 a H2O

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.10.1: Kalibrácia FID

    optimalizácia HC FID a overenie HC FID

    Kalibrovať, optimalizovať a určiť odozvu CH4: pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    Overiť odozvu CH4: pri prvej inštalácii, do 185 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    8.1.10.2: Krížová citlivosť FID na neriedený výfukový plyn a O2

    Všetky analyzátory FID: pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    Analyzátory THC FID: pri prvej inštalácii, po väčšej údržbe a po

    optimalizácii FID podľa bodu 8.1.10.1.

    8.1.11.1: Krížová citlivosť CLD na CO2 a H2O

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.11.3: Krížová citlivosť NDUV na HC a H2O

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.11.4: Chladiaci kúpeľ, prienik NO2 (chladič)

    Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.11.5: Konverzia konvertora NO2 na NO

    Pri prvej inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    8.1.12.1: Overenie sušiča vzoriek

    Tepelné chladiče: pri inštalácii a po väčšej údržbe. Osmotické membrány: pri inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    8.1.13.1: Váhy PM a váženie

    Nezávislé overenie: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

    Overenie nulovacieho plynu, plynu na nastavenie meracieho rozsahu a referenčnej vzorky: do 12 hodín pred vážením a po väčšej údržbe.

    (1)   Kalibrácie a overovanie sa vykonávajú častejšie podľa pokynov výrobcu systému merania a osvedčeného technického úsudku.

    (2)   Overenie CVS sa nevyžaduje v prípade systémov, ktoré s toleranciou ± 2 % spĺňajú požiadavky pokiaľ ide o chemickú rovnováhu uhlíka alebo kyslíka v nasávanom vzduchu, palive a zriedených výfukových plynoch.

    8.1.3.   Overovanie z hľadiska presnosti, opakovateľnosti a hluku

    Základom pre určovanie presnosti, opakovateľnosti a hluku prístroja sú výkonnostné hodnoty jednotlivých prístrojov uvedené v tabuľke 6.8.

    Overovanie presnosti, opakovateľnosti alebo hluku prístroja sa nevyžaduje. Môže však byť užitočné uvažovať o tomto overovaní s cieľom vymedziť špecifikácie nového prístroja, overiť výkonnosť nového prístroja po doručení alebo na zistenie poruchy existujúceho prístroja.

    8.1.4.   Overovanie linearity

    8.1.4.1.   Rozsah a frekvencia

    Overovanie linearity sa vykonáva na každom systéme merania uvedenom v tabuľke 6.5 prinajmenšom tak často, ako sa uvádza v tabuľke, a v súlade s odporúčaniami výrobcu systému merania a s osvedčeným technickým úsudkom. Zámerom overovania linearity je zistiť, či systém merania reaguje primerane v celom príslušnom meracom rozsahu. Overovanie linearity pozostáva zo zavedenia série najmenej 10 referenčných hodnôt do meracieho systému, pokiaľ nie je stanovené inak. Systém merania kvantifikuje každú referenčnú hodnotu. Namerané hodnoty sa skupinovo porovnajú s referenčnými hodnotami pomocou lineárnej regresie najmenších štvorcov a kritérií linearity uvedených v tabuľke 6.5.

    8.1.4.2.   Výkonnostné požiadavky

    Ak systém merania nespĺňa príslušné kritériá linearity uvedené v tabuľke 6.5, nedostatok sa podľa potreby napraví prekalibrovaním, údržbou alebo výmenou komponentov. Overenie linearity sa zopakuje po náprave nedostatkov, aby sa zabezpečilo, že systém merania spĺňa kritériá linearity.

    8.1.4.3.   Postup

    Použije sa tento protokol overenia linearity:

    a) merací systém je v prevádzke pri svojich určených teplotách, tlakoch a prietokoch;

    b) prístroj sa vynuluje ako pred emisnou skúškou prostredníctvom nulovacieho signálu. V prípade analyzátorov plynu sa použije nulovací plyn, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.5.1, a zavedie sa priamo do otvoru analyzátora;

    c) nastaví sa merací rozsah prístroja ako pred emisnou skúškou prostredníctvom signálu na nastavenie meracieho rozsahu. V prípade analyzátorov plynu sa použije plyn na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.5.1, a zavedie sa priamo do otvoru analyzátora;

    d) po nastavení meracieho rozsahu prístroja sa nula skontroluje rovnakým signálom, aký sa použil v písmene b) tohto bodu. Vychádzajúc z nuly sa na zistenie, či došlo k opakovanému vynulovaniu alebo nastaveniu meracieho rozsahu prístroja pred vykonaním ďalšieho kroku, použije osvedčený technický úsudok;

    e) na výber referenčných hodnôt y ref i pre všetky namerané množstvá sa využijú odporúčania výrobcu a osvedčený technický úsudok, ktoré sa týkajú celého rozsahu hodnôt očakávaných počas emisnej skúšky, čím sa zabráni extrapolácii mimo týchto hodnôt. Ako jedna z referenčných hodnôt overovania linearity sa vyberie referenčný nulový signál. Na samostatné overenie linearity tlaku a teploty sa vyberú najmenej tri referenčné hodnoty. Na všetky ostatné overenia linearity sa vyberie najmenej desať referenčných hodnôt;

    f) na voľbu poradia, v akom sa budú zavádzať série referenčných hodnôt, sa použijú odporúčania výrobcu prístroja a osvedčený technický úsudok;

    g) referenčné množstvá sa vytvoria a zavedú podľa bodu 8.1.4.4. V prípade analyzátorov plynu sa použijú známe koncentrácie, ktoré musia byť v rámci špecifikácií uvedených v bode 9.5.1, a zavedú sa priamo do otvoru analyzátora;

    h) počas merania referenčnej hodnoty je povolený určitý čas na stabilizáciu prístroja;

    i) pri minimálnej frekvencii záznamu stanovenej v tabuľke 6.7 sa referenčná hodnota meria 30 sekúnd a zaznamená sa aritmetický priemer zaznamenaných hodnôt
    image ;

    j) kroky opísané v písmenách g) až i) tohto bodu sa opakujú, až kým sa nenamerajú referenčné množstvá;

    k) aritmetické priemery
    image a referenčné hodnoty y ref i sa použijú na výpočet parametrov lineárnej regresie metódou najmenších štvorcov a štatistických hodnôt, aby sa porovnali minimálne výkonnostné kritériá uvedené v tabuľke 6.5. Použijú sa výpočty opísané v doplnku 3 k prílohe VII.

    8.1.4.4.   Referenčné signály

    V tomto bode sú opísané odporúčané metódy vytvorenia referenčných hodnôt pre protokol overenia linearity uvedený v bode 8.1.4.3. Použijú sa referenčné hodnoty, ktoré simulujú skutočné hodnoty, alebo sa zavedú skutočné hodnoty a merajú sa referenčným systémom merania. V druhom prípade je referenčnou hodnotou hodnota oznámená referenčným systémom merania. Referenčné hodnoty a referenčný systém merania musia zodpovedať medzinárodným normám.

    V prípade systémov merania teploty so snímačmi, ako sú termočlánky, RTD a termistory, sa overenie linearity môže vykonať odstránením snímača zo systému a jeho nahradením simulátorom. V prípade potreby sa použije simulátor, ktorý je samostatne kalibrovaný a vybavený kompenzačnou skrinkou. Odchýlka simulátora zodpovedajúceho medzinárodným normám s pohyblivou stupnicou teploty musí byť nižšia než 0,5 % maximálnej prevádzkovej teploty T max. Ak sa využije táto možnosť, je potrebné použiť snímače, pri ktorých dodávateľ uvádza, že sú presnejšie než 0,5 % T max v porovnaní s ich štandardnou kalibračnou krivkou.

    8.1.4.5.   Systémy merania, ktoré si vyžadujú overenie linearity

    V tabuľke 6.5 sú uvedené systémy merania, ktoré si vyžadujú overenia linearity. Pre túto tabuľku platia nasledujúce ustanovenia:

    a) overenie linearity sa vykonáva častejšie, ak to odporúča výrobca prístroja alebo ak to vyplýva zo osvedčeného technického úsudku;

    b) „min“ sa vzťahuje na minimálnu referenčnú hodnotu použitú počas overovania linearity.

    Treba poznamenať, že táto hodnota môže byť v závislosti od signálu nulová alebo záporná;

    c) „max“ sa vo všeobecnosti vzťahuje na maximálnu referenčnú hodnotu použitú počas overovania linearity. Napríklad v prípade rozdeľovačov plynu je x max nerozdelená, neriedená koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu. Toto sú osobitné prípady, keď sa „max“ vzťahuje na inú hodnotu:

    i) v prípade overenia linearity váhy PM sa m max vzťahuje na typickú hmotnosť filtra PM;

    ii) v prípade overenia linearity krútiaceho momentu sa T max vzťahuje na výrobcom stanovenú špičkovú hodnotu najvyššieho krútiaceho momentu motora, ktorý sa má skúšať;

    d) špecifikované rozsahy sú zahrnuté. Napríklad špecifikovaný rozsah 0,98 – 1,02 pre sklon a 1 znamená 0,98 ≤ a1 ≤ 1,02;

    e) tieto overenia linearity sa nevyžadujú pri systémoch, na ktorých sa vykoná overenie prietoku zriedených výfukových plynov, ako je opísané v bode 8.1.8.5, pokiaľ ide o kontrolu propánom, alebo pri systémoch, ktoré spĺňajú požiadavku s toleranciou ± 2 % na základe chemickej rovnováhy uhlíka alebo kyslíka v nasávanom vzduchu, palive a vo výfukových plynoch;

    f) kritériá a 1 pre tieto množstvá sú splnené len vtedy, keď sa na rozdiel od signálu, ktorý je len lineárne proporcionálny k skutočnej hodnote, vyžaduje absolútna hodnota;

    g) samostatné teploty zahŕňajú teploty motora a podmienky okolia použité na nastavenie alebo overenie podmienok motora, teploty použité na nastavenie alebo overenie kritických podmienok v skúšobnom systéme a teploty použité pri výpočtoch emisií:

    i) vyžadujú sa kontroly linearity týchto teplôt: nasávanie vzduchu, systém(-y) dodatočnej úpravy (pri motoroch skúšaných so zariadeniami na dodatočnú úpravu v cykloch s kritériami studeného štartu), riediaci vzduch pri odbere vzoriek PM (CVS, dvojité riedenie a systémy s riedením časti prietoku), vzorka PM a vzorka chladiča (pri systémoch odberu vzoriek plynov, ktoré používajú chladiče na sušenie vzoriek);

    ii) tieto kontroly linearity teplôt sa vyžadujú len vtedy, keď to stanoví výrobca motora: prívod paliva, výstup vzduchu z chladiča preplňovacieho vzduchu skúšobnej komory (pri motoroch skúšaných s výmenníkom tepla skúšobnej komory simulujúcim chladič preplňovacieho vzduchu motora/necestného pojazdného stroja), prívod chladiacej kvapaliny chladiča preplňovacieho vzduchu skúšobnej komory (pri motoroch skúšaných s výmenníkom tepla skúšobnej komory simulujúcim chladič preplňovacieho vzduchu motora/necestného pojazdného stroja) a olej v olejovej vani, chladiace médium pred termostatom (pri kvapalinou chladených motoroch);

    h) samostatné tlaky zahŕňajú tlaky motora a podmienky okolia použité na nastavenie alebo overenie podmienok motora, tlaky použité na nastavenie alebo overenie kritických podmienok v skúšobnom systéme a tlaky použité pri výpočtoch emisií:

    i) vyžadujú sa kontroly linearity tlaku: obmedzenie prívodu vzduchu, protitlak výfukových plynov, barometer, vstupný manometer CVS (ak sa na meranie použije CVS), vzorka chladiča (pri systémoch odberu vzoriek plynov, ktoré používajú chladiče na sušenie vzoriek);

    ii) kontroly linearity tlaku sa vyžadujú len vtedy, keď to stanoví výrobca motora: chladič preplňovacieho vzduchu skúšobnej komory a pokles tlaku v spojovacom potrubí (pri turbopreplňovaných motoroch skúšaných s výmenníkom tepla skúšobnej komory simulujúcim chladič preplňovacieho vzduchu motora necestného pojazdného stroja), prívod a vývod paliva.



    Tabuľka 6.5.

    Meracie systémy, ktoré si vyžadujú overenia linearity

    Merací systém

    Množstvo

    Minimálna frekvencia overovania

    Kritériá linearity

    image

    a

    SEE

    r 2

    Otáčky motora

    n

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 0,05 % n max

    0,98 – 1,02

    ≤ 2 % n max

    ≥ 0,990

    Krútiaci moment motora

    T

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 1 % T max

    0,98 – 1,02

    ≤ 2 % T max

    ≥ 0,990

    Prietok paliva

    qm

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 1 % qm , max

    0,98 – 1,02

    ≤ 2 % qm , max

    ≥ 0,990

    Nasávanie vzduchu prietoková rýchlosť (1)

    qV

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 1 % qV , max

    0,98 – 1,02

    ≤ 2 % qV , max

    ≥ 0,990

    Riediaci vzduch prietoková rýchlosť (1)

    qV

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 1 % qV , max

    0,98 – 1,02

    ≤ 2 % qV , max

    ≥ 0,990

    Zriedené výfukové plyny prietoková rýchlosť (1)

    qV

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 1 % qV , max

    0,98 – 1,02

    ≤ 2 % qV , max

    ≥ 0,990

    Neriedené výfukové plyny prietoková rýchlosť (1)

    qV

    do 185 dní pred skúškou

    ≤ 1 % qV , max

    0,98 – 1,02

    ≤ 2 % qV , max

    ≥ 0,990

    Zariadenie na odber vzoriek v dávkach prietoková rýchlosť (1)

    qV

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 1 % qV , max

    0,98 – 1,02

    ≤ 2 % qV , max

    ≥ 0,990

    Rozdeľovače plynov

    x/x span

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 0,5 % x max

    0,98 – 1,02

    ≤ 2 % x max

    ≥ 0,990

    Analyzátory plynu

    x

    do 35 dní pred skúškou

    ≤ 0,5 % x max

    0,99 – 1,01

    ≤ 1 % x max

    ≥ 0,998

    Váhy PM

    m

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 1 % m max

    0,99 – 1,01

    ≤ 1 % m max

    ≥ 0,998

    Samostatné tlaky

    p

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 1 % p max

    0,99 – 1,01

    ≤ 1 % p max

    ≥ 0,998

    Prevod analógových samostatných teplotných signálov na digitálne

    T

    do 370 dní pred skúškou

    ≤ 1 % T max

    0,99 – 1,01

    ≤ 1 % T max

    ≥ 0,998

    (1)   Ako pojem predstavujúci „množstvo“ sa môže namiesto štandardnej objemovej prietokovej rýchlosti použiť molárna prietoková rýchlosť. V tomto prípade sa maximálna molárna prietoková rýchlosť môže použiť namiesto štandardnej objemovej prietokovej rýchlosti v rámci príslušných kritérií linearity.

    8.1.5.   Systém analyzátora plynov s nepretržitou odozvou a overovanie aktualizácie zaznamenávania

    V tomto oddiele je opísaný všeobecný postup overovania systému analyzátora plynov s nepretržitou odozvou a aktualizácie zaznamenávania. Postupy overovania analyzátorov kompenzačného typu sú uvedené v bode 8.1.6.

    8.1.5.1.   Rozsah a frekvencia

    Toto overovanie sa vykonáva po inštalácii alebo výmene analyzátora plynov, ktorý sa používa na nepretržitý odber vzoriek. Toto overovanie sa vykonáva aj vtedy, keď sa mení konfigurácia systému spôsobom, ktorý by zmenil odozvu systému. Toto overovanie je potrebné pri analyzátoroch plynov s nepretržitou odozvou používaných pri nestálych skúšobných cykloch (NRTC a LSI-NRTC) alebo RMC, ale nie je potrebné pri systémoch analyzátorov plynov odoberaných v dávkach ani pri systémoch analyzátorov plynov s nepretržitou odozvou používaných len na skúšanie s cyklom NRSC v nespojitom režime.

    8.1.5.2.   Zásady merania

    Touto skúškou sa overuje, či frekvencie aktualizácie a zaznamenávania zodpovedajú celkovej odozve systému na rýchlu zmenu hodnoty koncentrácie pri odberovej sonde. Systémy analyzátorov plynov sa optimalizujú tak, aby sa ich celková odozva na rýchlu zmenu koncentrácie aktualizovala a zaznamenávala s vhodnou frekvenciou, aby sa zabránilo strate informácií. Touto skúškou sa overuje aj to, či systémy analyzátorov plynov dodržiavajú minimálny čas odozvy.

    Na hodnotenie času odozvy musia byť nastavenia systému presne rovnaké ako v priebehu merania pri skúške (t. j. tlak, prietoky, nastavenia filtrov na analyzátoroch a všetky ostatné vplyvy na čas odozvy). Určovanie času odozvy sa vykonáva prepnutím plynu priamo na vstupe odberovej sondy. Zariadenie na prepnutie plynu musí byť schopné vykonať prepnutie za menej než 0,1 s. Plyny použité na skúšku musia vyvolať zmenu koncentrácie minimálne 60 % plného rozsahu stupnice (FS).

    Zaznamenáva sa stopa koncentrácie každej jednotlivej zložky plynu.

    8.1.5.3.   Požiadavky na systém

    a) Čas odozvy systému musí byť ≤ 10 sekúnd s časom nábehu ≤ 5 sekúnd pre všetky merané zložky (CO, NOx, CO2 a HC) a všetky použité rozsahy.

    Všetky údaje (koncentrácia, prietok paliva a vzduchu) sa pred vykonaním emisných výpočtov uvedených v prílohe VII musia zmeniť podľa svojich časov odozvy.

    b) Na preukázanie prijateľnej aktualizácie a zaznamenávania, pokiaľ ide o celkovú odozvu systému, musí systém spĺňať jedno z týchto kritérií:

    i) súčin priemerného času nábehu a frekvencie, pri ktorej systém zaznamenáva a aktualizuje koncentráciu, musí byť najmenej 5. V žiadnom prípade nesmie byť priemerný čas nábehu dlhší než 10 sekúnd;

    ii) frekvencia, pri ktorej systém zaznamenáva koncentráciu, musí byť najmenej 2 Hz (pozri aj tabuľku 6.7).

    8.1.5.4.   Postup

    Na overenie odozvy každého systému analyzátora plynu sa použije tento postup:

    a) Pri nastavovaní prístroja sa musia dodržiavať pokyny výrobcu systému analyzátora týkajúce sa spustenia a prevádzky. Merací systém sa nastaví podľa potreby tak, aby sa optimalizovala výkonnosť. Toto overovanie prebehne s analyzátorom prevádzkovaným rovnakým spôsobom, aký sa používa pri emisných skúškach. Ak má analyzátor spoločný systém odberu vzoriek s inými analyzátormi a ak prietok plynu do iných analyzátorov bude mať vplyv na čas odozvy systému, tieto iné analyzátory musia byť počas tejto overovacej skúšky spustené a v prevádzke. Táto overovacia skúška môže prebiehať s viacerými analyzátormi so spoločným systémom odberu vzoriek v rovnakom čase. Ak sa počas emisnej skúšky použijú analógové alebo digitálne filtre v reálnom čase, tieto filtre sa musia počas tohto overovania prevádzkovať rovnakým spôsobom;

    b) V prípade vybavenia použitého na potvrdenie času odozvy systému sa odporúča použiť medzi všetkými prípojkami vedenie na prenos plynu minimálnej dĺžky, zdroj nulovacieho plynu pripojený k jednému vstupu rýchločinného trojcestného ventilu (2 vstupy, 1 výstup), aby sa reguloval prietok nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu do vstupu sondy odberového systému alebo do prípojky v tvare T v blízkosti výstupu zo sondy. Normálne je prietok plynu vyšší než prietok cez odberovú sondu a nadbytok sa odvedie od vstupu sondy. Ak je prietok plynu menší než prietok cez odberovú sondu, koncentrácie plynu sa nastavia tak, aby bolo zabezpečené riedenie z okolitého vzduchu prúdiaceho do sondy. Môžu sa použiť dvojzložkové alebo viaczložkové plyny na nastavenie meracieho rozsahu. Na zmiešavanie plynov na nastavenie meracieho rozsahu sa môže použiť zmiešavacie zariadenie. Zmiešavacie zariadenie sa odporúča vtedy, keď plyny na nastavenie meracieho rozsahu zriedené v N2 sú zmiešané s plynmi na nastavenie meracieho rozsahu zriedenými vo vzduchu.

    S použitím rozdeľovača plynov NO–CO–CO2–C3H8–CH4 (zvyšok N2) sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu rovnomerne zmieša s plynom na nastavenie meracieho rozsahu NO2 s pridaním čisteného syntetického vzduchu. Štandardné dvojzložkové plyny na nastavenie meracieho rozsahu je prípadne možné použiť namiesto zmiešaného plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO-CO-CO2-C3H8-CH4, zvyšok N2. V tom prípade sa musia s každým analyzátorom vykonať samostatné skúšky na odozvu. Rozdeľovač plynov sa pripojí k inému výstupu trojcestného ventilu. Výstup ventilu sa v prípade všetkých overovaných analyzátorov pripojí k prepadu sondy systému analyzátora plynov alebo k prepadu namontovanému medzi sondou a prenosovým potrubím. Použije sa nastavenie, ktoré zabráni kolísaniu tlaku z dôvodu zastavenia prietoku cez zariadenie na zmiešavanie plynov. Vynechajú sa všetky zložky plynu, ktoré nie sú relevantné pre analyzátory, pokiaľ ide o toto overovanie. Alternatívne je povolené použiť plynové fľaše s jednotlivými plynmi a samostatné meranie časov odozvy;

    c) zber údajov sa vykonáva takto:

    i) zapne sa ventil, aby začal prúdiť nulovací plyn;

    ii) povolí sa stabilizácia, aby sa zohľadnilo omeškanie prepravy a najpomalšia plná odozva analyzátora;

    iii) údaje sa začnú zaznamenávať pri frekvencii použitej pri emisných skúškach. Každá zaznamenaná hodnota je jedinečnou aktualizovanou koncentráciou nameranou analyzátorom. Na zmenu nameraných hodnôt sa nesmie použiť interpolácia ani filtrovanie;

    iv) ventil sa prepne tak, aby zmiešané plyny na nastavenie meracieho rozsahu mohli prúdiť do analyzátorov. Tento čas sa zaznamená ako t 0;

    v) zohľadní sa omeškanie prepravy a najpomalšia plná odozva analyzátora;

    vi) zapne sa prúdenie, aby mohol nulovací plyn prúdiť do analyzátora. Tento čas sa zaznamená ako t 100;

    vii) zohľadní sa omeškanie prepravy a najpomalšia plná odozva analyzátora;

    viii) kroky uvedené v písmene c) ods. iv) až vii) tohto bodu sa opakujú, aby sa zaznamenalo sedem úplných cyklov, pričom sa končí s nulovacím plynom prúdiacim do analyzátorov;

    ix) zaznamenávanie sa zastaví.

    8.1.5.5.   Hodnotenie výkonnosti

    Na výpočet stredného času nábehu každého analyzátora sa použijú údaje z bodu 8.1.5.4 písm. c).

    a) Ak sa to zvolí na preukázanie súladu s bodom 8.1.5.3 písm. b) bod i), musí sa použiť tento postup: Čas nábehu (v sekundách) sa vynásobí príslušnými záznamovými frekvenciami v Hertzoch (1/s). Hodnota každého výsledku musí byť najmenej 5. Ak je hodnota menšia než 5, záznamová frekvencia sa zvýši alebo sa nastaví prietok, alebo sa usporiadanie systému odberu vzoriek zmení tak, aby sa podľa potreby zvýšil čas nábehu. Na zvýšenie času nábehu sa môžu konfigurovať aj digitálne filtre.

    b) Ak sa to zvolí na preukázanie súladu s bodom 8.1.5.3 písm. b) bod ii), stačí preukázať súlad s požiadavkami bodu 8.1.5.3 písm. b) bod ii).

    8.1.6.   Overovanie času odozvy v prípade kompenzačného typu analyzátorov

    8.1.6.1.   Rozsah a frekvencia

    Toto overovanie sa vykonáva s cieľom stanoviť nepretržitú odozvu plynových analyzátorov v prípade, keď je jedna odozva analyzátora kompenzovaná ďalšou, aby sa kvantifikovali plynné emisie. Pri tejto kontrole sa vodná para považuje za plynnú zložku. Toto overovanie sa vyžaduje v prípade analyzátorov plynu s nepretržitou odozvou používaných pri nestálych skúšobných cykloch (NRTC a LSI-NRTC) alebo pri RMC. Toto overovanie nie je potrebné v prípade analyzátorov plynov odoberaných v dávkach alebo analyzátorov plynov s nepretržitou odozvou, ktoré sa používajú len na skúšky s cyklom NRSC v nespojitom režime. Toto overovanie sa nevzťahuje na korekciu vzhľadom na vodu odstránenú zo vzorky pri dodatočnom spracovaní. Toto overovanie sa vykonáva po prvej inštalácii (t. j. po uvedení skúšobnej komory do prevádzky). Po väčšej údržbe sa môže na overenie jednotnej odozvy použiť bod 8.1.5 za predpokladu, že každý vymenený komponent bol v istom bode podrobený overeniu jednotnej odozvy vo vlhkom prostredí.

    8.1.6.2.   Zásady merania

    Týmto postupom sa overuje časová synchronizácia a jednotná odozva nepretržitých meraní zložených plynov. Na tento postup je potrebné zabezpečiť, aby boli zapnuté všetky kompenzačné algoritmy a korekcie vlhkosti.

    8.1.6.3.   Požiadavky na systém

    Všeobecné požiadavky na čas odozvy a čas nábehu uvedené v bode 8.1.5.3 písm. a) sa vzťahujú aj na kompenzačné typy analyzátorov. Okrem toho, ak sa záznamová frekvencia líši od aktualizačnej frekvencie súvisle kombinovaného/kompenzovaného signálu, na overenie podľa bodu 8.1.5.3 písm. b) bod i) sa použije nižšia z týchto dvoch frekvencií.

    8.1.6.4.   Postup

    Použijú sa všetky postupy uvedené v bode 8.1.5.4 písm. a) až c). Ak sa použije kompenzačný algoritmus založený na nameranej vodnej pare, musí sa navyše odmerať aj čas odozvy a nábehu vodnej pary. V takom prípade sa musí aspoň jeden použitý kalibračný plyn (ale nie NO2) zvlhčovať takto:

    Ak systém nepoužíva na odstránenie vody zo vzorky plynu sušič vzorky, plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa zvlhčuje prúdením zmesi plynu cez zapečatenú nádobu, ktorá zvlhčuje plyn na najvyšší rosný bod vzorky odhadnutý počas odberu vzorky emisií prebublávaním cez destilovanú vodu. Ak systém počas skúšky používa sušič vzorky, ktorý prešiel overovacou kontrolou sušiča vzorky, zvlhčená zmes plynu sa môže zaviesť za sušičom vzorky prebublaním cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe pri teplote 298 ± 10 K (25 ± 10 °C) alebo pri teplote vyššej než rosný bod. V každom prípade sa zvlhčený plyn musí za nádobou udržiavať pri teplote najmenej o 5 K (5 oC) vyššej, než je jeho rosný bod v systéme. Treba poznamenať, že ktorúkoľvek z týchto plynných zložiek je možné vynechať, ak nie je pre analyzátory relevantná na účely tohto overenia. Ak ktorákoľvek plynná zložka neumožňuje kompenzáciu vody, kontrola odozvy sa v prípade týchto analyzátorov môže vykonať bez zvlhčovania.

    8.1.7.   Meranie parametrov motora a okolitých podmienok

    Výrobca motora musí používať vnútorné postupy kontroly kvality zodpovedajúce uznaným vnútroštátnym alebo medzinárodným normám. V opačnom prípade sa používajú nasledujúce postupy.

    8.1.7.1.   Kalibrácia krútiaceho momentu

    8.1.7.1.1.   Rozsah a frekvencia

    Všetky systémy merania krútiaceho momentu vrátane meracích dynamometrov s meničom krútiaceho momentu a systémov sa kalibrujú pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe, medziiným s použitím referenčnej sily alebo dĺžky ramena páky spojeného so závažím. Pri opakovaní kalibrácie sa uplatňuje osvedčený technický úsudok. Pri linearizácii výstupu snímačov krútiaceho momentu sa musia dodržiavať pokyny výrobcu meniča krútiaceho momentu. Povolené sú aj iné metódy kalibrácie.

    8.1.7.1.2.   Kalibrácia závažia

    Táto technika využíva známu silu tak, že sa v známej vzdialenosti pozdĺž ramena páky zavesia známe závažia. Je potrebné sa uistiť, že rameno páky závažia je kolmé na smer gravitácie (t. j. horizontálne) a kolmé na os otáčania dynamometra. Na každý merací rozsah krútiaceho momentu sa použije najmenej šesť kombinácií kalibračných závaží rozmiestnených rovnomerne v celom rozsahu. Dynamometer musí počas kalibrácie oscilovať alebo sa otáčať, aby sa znížila trecia statická hysteréza. Každá sila závažia sa určí vynásobením jeho hmotnosti vyjadrenej v medzinárodne uznávaných jednotkách miestnym gravitačným zrýchlením.

    8.1.7.1.3.   Kalibrácia extenzometra alebo overovacích prstencov

    Táto technika využíva silu buď tak, že sa závažia zavesia na rameno páky (tieto závažia a dĺžka ramena ich páky sa nepoužívajú ako súčasť referenčného krútiaceho momentu), alebo sa dynamometer prevádzkuje pri rôznych krútiacich momentoch. Na každý použiteľný merací rozsah krútiaceho momentu sa použije najmenej šesť kombinácií síl rozmiestnených rovnomerne v celom rozsahu. Dynamometer musí počas kalibrácie oscilovať alebo sa otáčať, aby sa znížila trecia statická hysteréza. V takom prípade sa referenčný krútiaci moment určí vynásobením výstupnej sily z referenčného meradla (ako je napríklad extenzometer alebo overovací prstenec) účinnou dĺžkou ramena páky meranej z bodu, v ktorom sa vykonáva meranie sily vo vzťahu k osi otáčania dynamometra. Je potrebné sa uistiť, že táto dĺžka sa meria kolmo na smer merania referenčného meradla a kolmo na os otáčania dynamometra.

    8.1.7.2.   Kalibrácia tlaku, teploty a rosného bodu

    Prístroje sa kalibrujú na merací tlak, teplotu a rosný bod pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa musia dodržiavať pokyny výrobcu prístroja a musí sa uplatňovať osvedčený technický úsudok.

    V prípade systémov merania teploty so snímačmi, ako sú termočlánky, RTD alebo termistory, sa kalibrácia systému na overenie linearity vykonáva podľa bodu 8.1.4.4.

    8.1.8.   Merania týkajúce sa prietoku

    8.1.8.1.   Kalibrácia prietoku paliva

    Prietokomery paliva sa kalibrujú pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa musia dodržiavať pokyny výrobcu prístroja a musí sa uplatňovať osvedčený technický úsudok.

    8.1.8.2.   Kalibrácia prietoku nasávaného vzduchu

    Prietokomery nasávaného vzduchu sa kalibrujú pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa musia dodržiavať pokyny výrobcu prístroja a musí sa uplatňovať osvedčený technický úsudok.

    8.1.8.3.   Kalibrácia prietoku výfukových plynov

    Prietokomery výfukových plynov sa kalibrujú pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa musia dodržiavať pokyny výrobcu prístroja a musí sa uplatňovať osvedčený technický úsudok.

    8.1.8.4.   Kalibrácia prietoku zriedených výfukových plynov (CVS)

    8.1.8.4.1.   Prehľad

    a) V tomto oddiele je opísaný postup kalibrácie prietokomerov v systéme odberu vzoriek zriedených výfukových plynov pri konštantnom objeme (CVS).

    b) Táto kalibrácia sa vykonáva s prietokomerom inštalovaným v jeho stálej polohe. Táto kalibrácia sa vykonáva po tom, ako sa zmení ktorákoľvek časť konfigurácie prúdenia pred alebo za prietokomerom, pričom táto zmena môže ovplyvniť kalibráciu prietoku. Táto kalibrácia sa vykonáva pri prvej inštalácii CVS a vždy, keď nápravné opatrenie nevyrieši neplnenie požiadaviek na overenie prietoku zriedených výfukových plynov (t. j. kontrola propánom) podľa bodu 8.1.8.5.

    c) Prietokomer CVS sa kalibruje pomocou referenčného prietokomeru, ako je napríklad podzvukový Venturiho prietokomer, prietoková dýza s veľkým polomerom, hladká približovacia clona, prvok laminárneho prúdenia, súprava Venturiho trubíc s kritickým prietokom alebo ultrazvukový prietokomer. Používa sa referenčný prietokomer, ktorý zaznamenáva množstvá zodpovedajúce medzinárodným normám s neistotou ± 1 %. Reakcia tohto referenčného prietokomeru na prietok sa použije ako referenčná hodnota na kalibráciu prietokomeru CVS.

    d) Filter pred prietokomerom ani iné obmedzenie tlaku, ktoré by mohlo ovplyvniť prietok pred referenčným prietokomerom, sa nesmie používať, pokiaľ prietokomer nebol kalibrovaný s takýmto obmedzením tlaku.

    e) Postupnosť kalibrácie opísaná v bode 8.1.8.4 sa vzťahuje na molárny prístup. Príslušná postupnosť používaná v hmotnostnom prístupe je uvedená v prílohe VII bode 2.5.

    f) Podľa rozhodnutia výrobcu sa môže Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV) alebo podzvuková Venturiho trubica (SSV) pri kalibrácii premiestniť zo svojej stálej polohy, pokiaľ sa pri inštalácii v prietokomeri CVS splnia tieto požiadavky:

    1. Pri inštalácii trubice CFV alebo SSV v prietokomeri CVS sa uplatňuje osvedčený technický úsudok na overenie, či nevznikli žiadne netesnosti medzi vstupom prietokomeru CVS a Venturiho trubicou.

    2. Po kalibrácii Venturiho trubice mimo pôvodného miesta sa musia overiť všetky kombinácie prietoku cez Venturiho trubicu v prípade trubice CFV alebo najmenej 10 bodov prietoku v prípade trubice SSV, a to kontrolou propánom, ako je opísané v bode 8.1.8.5. Výsledok kontroly propánom v žiadnom bode prietoku cez Venturiho trubicu nesmie presahovať hodnotu tolerancie stanovenú v bode 8.1.8.5.6.

    3. Po kalibrácii mimo pôvodného miesta v prípade prietokomeru CVS s viacerými trubicami CFV sa vykoná táto kontrola:

    i) Na zabezpečenie konštantného toku propánu do riediaceho tunela sa použije prietokové zariadenie s konštantným prietokom.

    ii) Koncentrácie uhľovodíkov sa merajú pre minimálne 10 osobitných prietokov v prípade trubice SSV alebo pre všetky možné kombinácie prietoku v prípade trubice CFV, pričom sa musí udržiavať konštantný prietok propánu.

    iii) Koncentrácia pozadia uhľovodíkov v riediacom vzduchu sa meria na začiatku aj na konci tejto skúšky. Priemerná hodnota koncentrácie pozadia zo všetkých meraní v každom bode prietoku sa musí pred vykonaním regresnej analýzy podľa bodu iv) odpočítať.

    iv) Vykonať sa musí výkonová regresia s použitím všetkých spárovaných hodnôt prietoku a upravenej koncentrácie s cieľom získať vzťah v tvare y = a × xb, kde sa koncentrácia použije ako nezávislá premenná a prietok ako závislá premenná. Pre každý údajový bod sa vyžaduje výpočet rozdielu medzi nameraným prietokom a hodnotou, ktorá zodpovedá bodu na príslušnej krivke. Rozdiel v každom bode musí byť menší než ± 1 % príslušnej regresnej hodnoty. Parameter b musí mať hodnotu – 1,005 až – 0,995. Ak výsledky nespĺňajú tieto limity, musia sa prijať nápravné opatrenia v súlade s bodom 8.1.8.5.1 písm. a).

    8.1.8.4.2.   Kalibrácia PDP

    Objemové čerpadlo (PDP) sa kalibruje s cieľom stanoviť rovnicu prietoku vo vzťahu k otáčkam PDP, v ktorej sa zohľadní presakovanie prietoku cez tesniace plochy PDP ako funkcia vstupného tlaku PDP. Pre každé otáčky, pri ktorých sa PDP prevádzkuje, sa určí osobitný koeficient rovnice. Prietokomer PDP sa kalibruje takto:

    a) systém sa zapojí podľa obrázka 6.5;

    b) presakovanie medzi kalibračným prietokomerom a PDP musí byť menšie než 0,3 % celkového prietoku v najnižšom kalibrovanom bode prietoku; napríklad v bode s najvyšším obmedzením a najnižšími otáčkami PDP;

    c) kým je PDP v prevádzke, na vstupe PDP sa udržiava konštantná teplota v rozmedzí ± 2 % strednej absolútnej vstupnej teploty T in;

    d) otáčky PDP sa nastavia na prvý rýchlostný bod, v ktorom sa plánuje kalibrácia;

    e) meniteľný obmedzovač sa nastaví na svoju najväčšiu otvorenú polohu;

    f) PDP sa prevádzkuje najmenej 3 minúty, aby sa systém stabilizoval. Potom sa pri nepretržitej prevádzke PDP najmenej 30 sekúnd zaznamenávajú stredné hodnoty zozbieraných údajov o každej z týchto veličín:

    i) stredný prietok referenčného prietokomeru,
    image ;

    ii) stredná teplota na vstupe PDP, T in;

    iii) stredný statický absolútny tlak na vstupe PDP, p in;

    iv) stredný statický absolútny tlak na výstupe PDP, p out;

    v) stredné otáčky PDP, n PDP;

    g) ventil obmedzovača sa postupne uzavrie, aby sa znížil absolútny tlak na vstupe do PDP, p in;

    h) kroky uvedené v bode 8.1.8.4.2 písm. f) a g) sa opakujú, aby sa zaznamenali údaje minimálne pri šiestich polohách obmedzovača s cieľom zachytiť plný rozsah možných používaných tlakov na vstupe PDP;

    i) PDP sa kalibruje pomocou zaznamenaných údajov a rovníc uvedených v prílohe VII;

    j) kroky uvedené v písmenách f) až i) tohto bodu sa opakujú pri každých otáčkach, pri ktorých sa prevádzkuje PDP;

    k) rovnice uvedené v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup) alebo v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup) sa použijú na určenie rovnice prietoku PDP na emisné skúšky;

    l) kalibrácia sa overí overením CVS (t. j. kontrola propánom), ako je opísané v bode 8.1.8.5;

    m) PDP sa nesmie používať pri tlaku nižšom než najnižší vstupný tlak skúšaný počas kalibrácie.

    8.1.8.4.3.   Kalibrácia CFV

    Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV) sa kalibruje s cieľom overiť jej výtokový koeficient C d pri najnižšom očakávanom statickom rozdiele tlakov medzi vstupom a výstupom CFV. Prietokomer CFV sa kalibruje takto:

    a) systém sa zapojí podľa obrázka 6.5;

    b) spustí sa ventilátor za CFV;

    c) kým je CFV v prevádzke, na vstupe CFV sa udržiava konštantná teplota v rozmedzí ± 2 % strednej absolútnej vstupnej teploty T in;

    d) presakovanie medzi kalibračným prietokomerom a CFV musí byť menšie než 0,3 % celkového prietoku pri najvyššom obmedzení;

    e) meniteľný obmedzovač sa nastaví na svoju najväčšiu otvorenú polohu. Namiesto meniteľného obmedzovača sa tlak za CFV môže meniť zmenou otáčok ventilátora alebo zavedením riadeného úniku. Treba poznamenať, že niektoré ventilátory majú obmedzenia v nezaťaženom stave;

    f) CFV sa prevádzkuje najmenej 3 minúty, aby sa systém stabilizoval. Potom sa pri nepretržitej prevádzke CFV najmenej 30 sekúnd zaznamenávajú stredné hodnoty údajov o každej z týchto veličín:

    i) stredný prietok referenčného prietokomeru,
    image ;

    ii) voliteľne stredný rosný bod kalibračného vzduchu, T dew. Prípustné predpoklady počas meraní emisií sú uvedené v prílohe VII;

    iii) stredná teplota na vstupe Venturiho trubice, T in;

    iv) stredný statický absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice, p in,;

    v) stredný statický rozdiel tlakov medzi vstupom a výstupom CFV, Δp CFV;

    g) ventil obmedzovača sa postupne uzavrie, aby sa znížil absolútny tlak na vstupe do CFV, p in;

    h) kroky uvedené v písmenách f) a g) tohto bodu sa opakujú, aby sa zaznamenali stredné údaje minimálne pri desiatich polohách obmedzovača s cieľom vyskúšať plný praktický rozsah Δp CFV očakávaný počas skúšky. Na kalibrovanie pri najnižších možných obmedzeniach tlaku sa nevyžaduje odstránenie kalibrovacích komponentov ani komponentov CFV;

    i)  C d a najvyšší povolený pomer tlakov r sa stanovia podľa opisu v prílohe VII;

    j)  C d sa použije na určenie prietoku CFV počas emisnej skúšky. CFV sa nesmie používať pri hodnote vyššej než je najvyššia povolená hodnota r, ako je stanovené v prílohe VII;

    k) kalibrácia sa overí overením CVS (t. j. kontrola propánom), ako je opísané v bode 8.1.8.5;

    l) ak sa CVS usporiada tak, aby boli v paralelnej prevádzke súčasne viaceré CFV, CVS sa kalibruje jedným z týchto spôsobov:

    i) každá kombinácia CFV sa kalibruje podľa tohto oddielu a podľa prílohy VII. Pokyny na výpočet prietokov pri tejto možnosti sú uvedené v prílohe VII;

    ii) každá CFV sa kalibruje podľa tohto bodu a podľa prílohy VII. Pokyny na výpočet prietokov pri tejto možnosti sú uvedené v prílohe VII.

    8.1.8.4.4.   Kalibrácia SSV

    Podzvuková Venturiho trubica (SSV) sa kalibruje s cieľom stanoviť jej kalibračný koeficient C d pri očakávanom rozsahu vstupných tlakov. Prietokomer SSV sa kalibruje takto:

    a) systém sa zapojí podľa obrázka 6.5;

    b) spustí sa ventilátor za SSV;

    c) presakovanie medzi kalibračným prietokomerom a SSV musí byť menšie než 0,3 % celkového prietoku pri najvyššom obmedzení;

    d) kým je SSV v prevádzke, na vstupe SSV sa udržiava konštantná teplota v rozmedzí ± 2 % strednej absolútnej vstupnej teploty T in;

    e) meniteľný obmedzovač alebo ventilátor s meniteľnou rýchlosťou sa nastaví na polohu väčšiu než najväčší očakávaný prietok počas skúšania. Prietoky sa nesmú extrapolovať nad hodnoty väčšie než sú kalibrované hodnoty, takže sa odporúča zabezpečiť, aby bolo Reynoldsovo číslo Re pri hrdle SSV pri najväčšom kalibrovanom prietoku väčšie než maximálne Re očakávané počas skúšania;

    f) SSV sa prevádzkuje najmenej 3 minúty, aby sa systém stabilizoval. Potom sa pri nepretržitej prevádzke SSV najmenej 30 sekúnd zaznamenávajú stredné hodnoty údajov každej z týchto veličín:

    i) stredný prietok referenčného prietokomeru,
    image ;

    ii) voliteľne stredný rosný bod kalibračného vzduchu, T dew. Prípustné predpoklady sú uvedené v prílohe VII;

    iii) stredná teplota na vstupe Venturiho trubice, T in;

    iv) stredný statický absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice, p in,;

    v) stredný statický rozdiel tlakov medzi statickým tlakom na vstupe Venturiho trubice a statickým tlakom pri hrdle Venturiho trubice, Δp SSV;

    g) ventil obmedzovača sa postupne uzavrie, alebo sa znížia otáčky ventilátora, aby sa zmenšil prietok;

    h) kroky uvedené v písmenách f) a g) tohto bodu sa opakujú, aby sa zaznamenali údaje minimálne pri desiatich prietokoch;

    i) pomocou zaznamenaných údajov a rovníc uvedených v prílohe VII sa vypracuje funkcia závislosti C d od Re;

    j) kalibrácia sa overí overením CVS (t. j. kontrola propánom), ako je opísané v bode 8.1.8.5, pomocou novej rovnice závislosti Cd od Re;

    k) SSV sa použije len medzi minimálnymi a maximálnymi kalibrovanými prietokmi;

    l) na určenie prietoku SSV počas skúšky sa použijú rovnice uvedené v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup) alebo v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup).

    8.1.8.4.5.   Ultrazvuková kalibrácia (vyhradené)

    image

    8.1.8.5.   Overenie CVS a vzorkovača dávok (kontrola propánom)

    8.1.8.5.1.   Úvod

    a) Kontrola propánom slúži na overenie prietokomeru CVS s cieľom zistiť, či sú v nameraných hodnotách prietoku zriedeného výfukového plynu odchýlky. Kontrola propánom slúži aj na overenie vzorkovača dávok s cieľom zistiť, či sú odchýlky v systéme vzorkovača dávok, ktorý odoberá vzorku z CVS, ako je opísané v písmene f) tohto bodu. S použitím osvedčeného technického úsudku a bezpečných praktík sa táto kontrola môže vykonať aj s použitím iného plynu ako propán, napríklad pomocou CO2 alebo CO. Negatívny výsledok kontroly propánom by mohol naznačovať jeden alebo viac problémov, ktoré si môžu vyžadovať tieto nápravné opatrenia:

    i) nesprávna kalibrácia analyzátora. Analyzátor FID sa prekalibruje, opraví alebo vymení;

    ii) na tuneli CVS, spojeniach, upínadlách a systéme odberu vzoriek HC sa vykonajú kontroly presakovania podľa bodu 8.1.8.7;

    iii) overenie nedostatočného zmiešania sa vykoná podľa bodu 9.2.2;

    iv) overenie kontaminácie uhľovodíkmi v systéme odberu vzoriek sa vykoná podľa bodu 7.3.1.2;

    v) zmena v kalibrácii CVS. Kalibrácia prietokomeru CVS na mieste sa vykoná podľa bodu 8.1.8.4;

    vi) iné problémy s CVS alebo s hardvérom alebo softvérom na overovanie odberu vzoriek. Systém CVS, hardvér CVS na overovanie a softvér CVS sa skontroluje, aby sa zistili prípadné odchýlky;

    b) Pri kontrole propánom sa využíva buď referenčná hmotnosť, alebo referenčný prietok C3H8 ako stopovacieho plynu v CVS. Ak sa použije referenčný prietok, zaznamená sa každé správanie C3H8 ako neideálneho plynu v referenčnom prietokomeri. Spôsob, akým sa kalibrujú a používajú určité prietokomery, je opísaný v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup) alebo v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup). V bode 8.1.8.5 a v prílohe VII sa nesmie použiť žiadny predpoklad ideálneho plynu. Pri kontrole propánom sa porovnáva hmotnosť vstreknutého C3H8, vypočítaná s využitím merania HC a merania prietoku CVS, s referenčnými hodnotami.

    8.1.8.5.2.   Metóda zavedenia známeho množstva propánu do systému CVS

    Celková presnosť systému odberu vzoriek a analytického systému CVS sa určuje zavedením známej hmotnosti znečisťujúceho plynu do systému počas jeho bežnej prevádzky. Znečisťujúci plyn sa analyzuje a hmotnosť sa vypočíta podľa prílohy VII. Použije sa niektorá z týchto dvoch techník:

    a) Meranie gravimetrickou technikou sa vykonáva takto: hmotnosť malej plynovej fľaše naplnenej oxidom uhoľnatým alebo propánom sa určí s presnosťou ± 0,01 g. Systém CVS je v činnosti približne 5 až 10 minút ako pri bežnej skúške emisií výfukových plynov, pričom sa do systému vstrekuje oxid uhoľnatý alebo propán. Množstvo uvoľneného čistého plynu sa určí pomocou diferenciálneho váženia. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (odberový vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu;

    b) Meranie pomocou clony kritického prietoku sa vykonáva takto: známe množstvo čistého plynu (oxid uhoľnatý alebo propán) sa privedie do systému CVS cez kalibrovanú clonu kritického prietoku. Ak je vstupný tlak dostatočne vysoký, prietok, ktorý sa nastavuje pomocou clony kritického prietoku, je nezávislý od výstupného tlaku clony (kritický prietok). Systém CVS je v činnosti približne 5 až 10 minút ako pri bežnej skúške emisií výfukových plynov. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (odberový vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu.

    8.1.8.5.3.   Príprava kontroly propánom

    Kontrola propánom sa pripraví takto:

    a) ak sa namiesto referenčného prietoku použije referenčná hmotnosť C3H8, musí byť k dispozícii fľaša naplnená C3H8. Referenčná hmotnosť fľaše s C3H8 sa určí s presnosťou ± 0,5 % množstva C3H8, ktoré sa má použiť;

    b) pre CVS a C3H8 sa zvolia vhodné hodnoty prietoku;

    c) v CVS sa zvolí otvor na vstreknutie C3H8. Poloha otvoru sa zvolí čo najbližšie k miestu, kde sa na CVS pripojí výfukový systém z motora. Fľaša s C3H8 sa pripojí k vstrekovaciemu systému;

    d) CVS sa prevádzkuje a stabilizuje;

    e) každý výmenník tepla v systéme odberu vzoriek sa predhreje alebo predchladí;

    f) na stabilizáciu pri prevádzkovej teplote sú povolené zahriate alebo ochladené komponenty, napríklad odberové vedenia, filtre, chladiče a čerpadlá;

    g) v prípade potreby sa podľa opisu v bode 8.1.8.7 vykoná overenie systému odberu vzoriek HC z hľadiska vedľajšej podtlakovej netesnosti.

    8.1.8.5.4.   Príprava systému odberu vzoriek HC na kontrolu propánom

    Overenie systému odberu vzoriek HC z hľadiska vedľajšej podtlakovej netesnosti sa môže vykonať podľa písmena g) tohto bodu. Ak sa použije tento postup, môže sa použiť postup kontaminácie HC podľa bodu 7.3.1.2. Ak sa overenie systému odberu vzoriek HC z hľadiska vedľajšej podtlakovej netesnosti nevykoná podľa písmena g), systém odberu vzoriek HC sa vynuluje, nastaví sa merací rozsah a overí sa z hľadiska kontaminácie takto:

    a) zvolí sa najnižší merací rozsah analyzátora HC, ktorý môže odmerať koncentráciu C3H8 očakávanú v prípade prietokov CVS a C3H8;

    b) analyzátor HC sa vynuluje pomocou nulovacieho vzduchu zavedeného do otvoru analyzátora;

    c) merací rozsah analyzátora HC sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu C3H8 zavedeného do otvoru analyzátora;

    d) nulovací vzduch sa odvedie do sondy HC alebo do zariadenia medzi sondou HC a prenosovým potrubím;

    e) stála koncentrácia HC systému odberu vzoriek HC sa odmeria ako preplňované prietoky nulovacieho vzduchu. Na meranie HC v dávkach sa naplní dávkovací zásobník (napríklad odberový vak) a odmeria sa koncentrácia preplňovaného HC;

    f) ak koncentrácia plnenia HC presiahne 2 μmol/mol, postup nesmie pokračovať, kým sa neodstráni kontaminácia. Určí sa zdroj kontaminácie a prijmú sa nápravné opatrenia, napríklad čistenie systému alebo výmena kontaminovaných častí;

    g) keď koncentrácia plnenia HC nie je vyššia než 2 μmol/mol, táto hodnota sa zaznamená ako x HCinit a použije sa na korekciu kontaminácie HC, ako je opísané v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup) alebo v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup).

    8.1.8.5.5.   Vykonávanie kontroly propánom

    a) Kontrola propánom sa vykoná takto:

    i) v prípade dávkového odberu vzoriek HC sa pripoja čisté skladovacie médiá, napríklad vyprázdnené odberové vaky;

    ii) prístroje na meranie HC sa prevádzkujú podľa pokynov výrobcu prístroja;

    iii) ak sa v prípade riediaceho vzduchu predpokladá korekcia koncentrácie pozadia HC, odmeria a zaznamená sa pozadie HC v riediacom vzduchu;

    iv) vynuluje sa každé integrujúce zariadenie;

    v) začne sa odber vzoriek a spustia sa všetky integrátory prietoku;

    vi) C3H8 sa vypustí pri zvolenej rýchlosti. Ak sa použije referenčný prietok C3H8, spustí sa integrácia tohto prietoku;

    vii) vypúšťanie C3H8 pokračuje, kým sa nevypustí aspoň toľko C3H8, aby bola zabezpečená presná kvantifikácia referenčného C3H8 a meraného C3H8;

    viii) fľaša s C3H8 sa uzavrie a odber vzoriek pokračuje, kým sa nezohľadnia časové oneskorenia z dôvodu prepravy vzorky a odozvy analyzátora;

    ix) odber vzoriek sa zastaví a zastavia sa všetky integrátory;

    b) v prípade merania s použitím clony kritického prietoku sa môže na kontrolu propánom ako alternatíva metódy opísanej v bode 8.1.8.5.5 písm. a) použiť tento postup:

    i) v prípade dávkového odberu vzoriek HC sa pripoja čisté skladovacie médiá, napríklad vyprázdnené odberové vaky;

    ii) prístroje na meranie HC sa prevádzkujú podľa pokynov výrobcu prístroja;

    iii) ak sa v prípade riediaceho vzduchu predpokladá korekcia koncentrácie pozadia HC, odmeria a zaznamená sa pozadie HC v riediacom vzduchu;

    iv) vynuluje sa každé integrujúce zariadenie;

    v) obsah referenčnej fľaše s C3H8 sa vypustí pri zvolenej rýchlosti;

    vi) začne sa odber vzoriek a po potvrdení, že koncentrácia HC je stabilná, sa spustia všetky integrátory prietoku;

    vii) vypúšťanie obsahu fľaše pokračuje, kým sa nevypustí aspoň toľko C3H8, aby bola zabezpečená presná kvantifikácia referenčného C3H8 a meraného C3H8;

    viii) zastavia sa všetky integrátory;

    ix) referenčná fľaša s C3H8sa uzavrie.

    8.1.8.5.6.   Hodnotenie kontroly propánom

    Postup po skúške sa vykonáva takto:

    a) ak sa použil odber vzoriek v dávkach, dávkové vzorky sa čo najskôr analyzujú;

    b) po analýze HC sa skoriguje kontaminácia a pozadie;

    c) na základe údajov CVS a HC sa vypočíta celková hmotnosť C3H8, ako je opísané v prílohe VII, pomocou molárnej hmotnosti C3H8 M C3H8 namiesto efektívnej molárnej hmotnosti HC M HC;

    d) ak sa použije referenčná hmotnosť (gravimetrická metóda), hmotnosť propánu vo fľaši sa určí s presnosťou ± 0,5 % a referenčná hmotnosť C3H8 sa určí odpočítaním hmotnosti prázdnej propánovej fľaše od hmotnosti plnej propánovej fľaše. Ak sa použije clona kritického prietoku (meranie s clonou kritického prietoku), hmotnosť propánu sa určí ako prietok vynásobený časom skúšky;

    e) referenčná hmotnosť C3H8 sa odpočíta od vypočítanej hmotnosti. Ak je tento rozdiel v rozmedzí ± 3,0 % referenčnej hmotnosti, CVS úspešne prešlo overením.

    8.1.8.5.7.   Overenie systému sekundárneho riedenia PM

    Keď sa na overenie systému sekundárneho riedenia PM musí opakovať kontrola propánom, na takéto overenie sa použije tento postup podľa písmen a) až d):

    a) systém odberu vzoriek HC sa usporiada tak, aby sa vzorky odoberali v blízkosti média na ukladanie vzoriek v dávkach (ako je filter PM). Ak je na tomto mieste absolútny tlak príliš nízky na odber vzoriek HC, vzorky HC sa môžu odoberať z výstupu čerpadla zariadenia na odber vzoriek v dávkach. Pri odbere vzoriek z výstupu čerpadla je potrebná opatrnosť, pretože inak prijateľný únik z čerpadla za prietokomerom zariadenia na odber vzoriek v dávkach spôsobí chyby pri kontrole propánom;

    b) kontrola propánom sa opakuje podľa opisu v tomto bode, ale HC sa odoberá zo zariadenia na odber vzoriek v dávkach;

    c) hmotnosť C3H8 sa vypočíta s prihliadnutím na akékoľvek sekundárne riedenie v zariadení na odber vzoriek v dávkach;

    d) referenčná hmotnosť C3H8 sa odpočíta od vypočítanej hmotnosti. Ak je tento rozdiel v rozmedzí ± 5 % referenčnej hmotnosti, zariadenie na odber vzoriek v dávkach úspešne prešlo overením. Ak to tak nie je, prijmú sa nápravné opatrenia.

    8.1.8.5.8.   Overenie sušiča vzoriek

    Ak sa na nepretržité monitorovanie rosného bodu na výstupe zo sušiča vzorky použije snímač vlhkosti, táto kontrola sa nevykoná, pokiaľ nie je zabezpečené, že vlhkosť na výstupe sušiča je pod minimálnymi hodnotami použitými na kontrolu krížovej citlivosti, rušenia a kompenzácie.

    a) Ak sa na odstránenie vody zo vzorky plynu použije sušič vzorky povolený podľa bodu 9.3.2.3.1, výkonnosť tepelného chladiča sa overuje pri inštalácii a po väčšej údržbe. V prípade sušičov s osmotickou membránou sa výkonnosť overuje pri inštalácii, po väčšej údržbe a do 35 dní pred skúškou.

    b) Voda môže analyzátoru brániť v správnom meraní príslušnej zložky výfukových plynov, preto sa niekedy odstráni predtým, ako sa vzorka plynu dostane do analyzátora. Voda môže napríklad negatívne vplývať na odozvu analyzátora CLD na NOx kolíznou krížovou citlivosťou a môže pozitívne vplývať na analyzátor NDIR vyvolaním odozvy podobnej CO.

    c) Sušič vzorky musí spĺňať špecifikácie stanovené v bode 9.3.2.3.1 z hľadiska rosného bodu T dew a absolútneho tlaku p total za sušičom s osmotickou membránou alebo tepelným chladičom.

    d) Na určenie výkonnosti sušiča vzorky sa použije nasledujúca metóda overenia alebo sa na vypracovanie iného protokolu použije osvedčený technický úsudok:

    i) na vytvorenie potrebných spojení sa použije potrubie z polytetrafluóretylénu PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele;

    ii) N2 alebo čistený vzduch sa zvlhčuje prebublávaním cez destilovanú vodu vo vzduchotesne uzavretej nádobe, kde sa zvlhčuje plyn na najvyšší rosný bod vzorky, ktorý sa odhadne počas odberu vzoriek emisií;

    iii) zvlhčený plyn sa zavedie pred sušič vzorky;

    iv) teplota zvlhčeného plynu za nádobou sa udržiava na hodnote najmenej 5 °C nad rosným bodom;

    v) rosný bod T dew a tlak p total zvlhčeného plynu sa merajú čo najbližšie k vstupu sušiča vzorky, aby sa overilo, že tento rosný bod je najvyšší z odhadnutých počas odberu vzoriek emisií;

    vi) rosný bod T dew a tlak p total zvlhčeného plynu sa merajú čo najbližšie k výstupu sušiča vzorky;

    vii) sušič vzorky spĺňa požiadavky overovania, ak je výsledok podľa písmena d) bodu vi) tohto oddielu nižší než rosný bod zodpovedajúci špecifikáciám sušiča vzorky stanoveným v bode 9.3.2.3.1 plus 2 °C alebo ak je molárny podiel podľa písmena d) bodu vi) menší než zodpovedajúce špecifikácie sušiča vzorky plus 0 002 mol/mol alebo 0,2 % objemu. V prípade tohto overovania je rosný bod vzorky vyjadrený absolútnou teplotou v Kelvinoch.

    8.1.8.6.   Pravidelná kalibrácia systému riedenia časti prietoku PM a pridruženého systému merania neriedených výfukových plynov

    8.1.8.6.1.   Špecifikácie pre diferenciálne meranie prietoku

    V prípade systémov riedenia časti prietoku na získanie proporcionálnej vzorky neriedených výfukových plynov má osobitný význam presnosť prietoku vzorky qm p, ak sa nemeria priamo, ale určuje sa diferenciálnym meraním prietoku podľa rovnice 6-20:



    q m p = q m dewq m dw

    6-20

    keď:

    qm p

    je hmotnostný prietok vzorky výfukových plynov do systému riedenia časti prietoku

    qm dw

    je hmotnostný prietok riediaceho vzduchu (v mokrom stave)

    qm dew

    je hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov v mokrom stave

    V tomto prípade musí byť maximálna chyba rozdielu taká, aby presnosť qm p bola v rozmedzí ± 5 %, keď je riediaci pomer menší než 15. Je možné ju vypočítať určením strednej kvadratickej chyby každého prístroja.

    Prijateľné presnosti q mp je možné dosiahnuť niektorou z týchto metód:

    a) Absolútne hodnoty presnosti stanovenia qm dewqm dw sú ± 0,2 %, čo zaručuje presnosť stanovenia qm p ≤ 5 % pri riediacom pomere 15. Väčšie chyby však nastávajú pri vyšších riediacich pomeroch;

    b) kalibrácia qm dw vo vzťahu k qm dew sa vykoná tak, aby sa pre qm p dosiahli rovnaké presnosti ako podľa písmena a). Podrobnosti sú uvedené v bode 8.1.8.6.2;

    c) Presnosť q mp sa určí nepriamo z presnosti riediaceho pomeru určenej stopovacím plynom, napr. CO2. V prípade q mp sa vyžadujú presnosti ekvivalentné metóde uvedenej v písmene a);

    d) absolútna presnosť qm dewqm dw je v rozmedzí ± 2 % plnej stupnice, maximálna chyba rozdielu medzi qm dewqm dw je v rozmedzí 0,2 % a chyba linearity je v rozmedzí ± 0,2 % najvyššej qm dew pozorovanej počas skúšky.

    8.1.8.6.2.   Kalibrácia diferenciálneho merania prietoku

    Systém riedenia časti prietoku na získanie proporcionálnej vzorky neriedených výfukových plynov sa musí pravidelne kalibrovať s presnosťou prietokomeru zodpovedajúcou medzinárodným a/alebo vnútroštátnym normám. Prietokomer alebo prístrojové vybavenie na meranie prietoku sa kalibruje jedným z týchto postupov tak, aby prietok sondou qm p do tunela spĺňal požiadavky na presnosť uvedené v bode 8.1.8.6.1.

    a) Prietokomer na meranie qm dw sa sériovo pripojí k prietokomeru na meranie qm dew, rozdiel medzi oboma prietokomermi sa kalibruje najmenej v 5 bodoch nastavenia hodnotami prietoku s rovnakým rozstupom medzi najnižšou hodnotou qm dw použitou počas skúšky a hodnotou qm dew použitou počas skúšky. Riediaci tunel je možné obísť.

    b) Kalibrované prietokové zariadenie sa zapojí do série s prietokomerom na meranie qm dew a presnosť sa skontroluje z hľadiska hodnoty použitej na skúšku. Kalibrované prietokové zariadenie sa zapojí do série s prietokomerom na meranie qm dw a presnosť sa skontroluje najmenej v 5 bodoch nastavenia zodpovedajúcich riediacemu pomeru 3 až 15 vo vzťahu k hodnote qm dew použitej počas skúšky.

    c) Prenosové potrubie TL (pozri obrázok 6.7) sa odpojí od výfukových plynov a k prenosovému potrubiu sa pripojí kalibrované zariadenie na meranie prietoku s vhodným rozsahom na meranie qm p. Potom sa qm dew nastaví na hodnotu použitú počas skúšky a qm dw sa nastaví postupne najmenej na 5 hodnôt zodpovedajúcich riediacemu pomeru 3 až 15. Alternatívne sa môže zabezpečiť špeciálna kalibračná dráha, v ktorej sa tunel obchádza, ale celkový prúd a prúd riediaceho vzduchu prechádza cez príslušné merače ako pri skutočnej skúške.

    d) Stopovací plyn sa privedie do prenosového potrubia výfukových plynov TL. Tento stopovací plyn môže byť zložkou výfukových plynov, napríklad CO2 alebo NOx. Po zriedení v tuneli sa odmeria zložka stopovacieho plynu. Toto sa vykoná pre 5 riediacich pomerov 3 až 15. Presnosť stanovenia prietoku vzorky sa určí z riediaceho pomeru r d rovnicou 6-21:



    q m p = q m dew /r d

    6-21

    Na zaručenie presnosti qm p sa zohľadní presnosť analyzátorov plynu.

    8.1.8.6.3.   Osobitné požiadavky na diferenciálne meranie prietoku

    Pri zisťovaní problémov merania a kontroly a pri overovaní správnej činnosti systému riedenia časti prietoku sa dôrazne odporúča kontrola prietoku uhlíka s použitím skutočných výfukových plynov. Kontrola prietoku uhlíka by sa mala vykonať prinajmenšom vždy po namontovaní nového motora, alebo keď sa niečo podstatné zmení v usporiadaní skúšobnej komory.

    Motor sa prevádzkuje pri najvyššom krútiacom momente, zaťažení a otáčkach alebo v akomkoľvek inom ustálenom režime, ktorý vyprodukuje 5 % alebo viac CO2. Systém odberu vzoriek z časti prietoku sa prevádzkuje s riediacim faktorom približne 15: 1.

    Ak sa vykonáva kontrola prietoku uhlíka, použije sa postup opísaný v doplnku 2 k prílohe VII. Hodnoty prietoku uhlíka sa vypočítajú podľa rovníc uvedených v doplnku 2 k prílohe VII. Všetky hodnoty prietoku uhlíka sa môžu líšiť maximálne o 5 %.

    8.1.8.6.3.1.   Kontrola pred skúškou

    Kontrola pred skúškou sa vykoná do 2 hodín pred uskutočnením skúšky takto:

    Presnosť prietokomerov sa kontroluje rovnakou metódou, aká sa použila na kalibráciu (pozri bod 8.1.8.6.2) najmenej v dvoch bodoch vrátane hodnôt prietoku qm dw zodpovedajúcich riediacim pomerom 5 až 15 pre hodnotu qm dew použitú počas skúšky.

    Ak sa pomocou záznamov o postupe kalibrácie podľa bodu 8.1.8.6.2 dá preukázať, že kalibrácia prietokomeru je stabilná počas dlhšieho časového obdobia, kontrola pred skúškou sa môže vynechať.

    8.1.8.6.3.2.   Určovanie času transformácie

    Nastavenie systému na hodnotenie času transformácie je rovnaké ako počas merania priebehu skúšky. Čas transformácie, ako je vymedzený v bode 2.4 doplnku 5 k tejto prílohe a na obrázku 6-11, sa určuje touto metódou:

    Samostatný referenčný prietokomer s meracím rozsahom vhodným pre prietok sondou sa zaradí do série so sondou a tesne sa k nej pripojí. Tento prietokomer musí mať čas transformácie kratší než 100 ms pre veľkosť stupňa regulácie prietoku použitého pri meraní času odozvy s dostatočne nízkym obmedzením tlaku prietoku, aby podľa osvedčeného technického úsudku neovplyvňoval dynamické charakteristiky systému riedenia časti prietoku. Stupňovitá zmena sa zavedie do prietoku výfukových plynov (alebo do prietoku vzduchu, ak sa vypočítava prietok výfukových plynov) na vstupe systému riedenia časti prietoku od nízkeho prietoku až po najmenej 90 % plného rozsahu stupnice. Spúšťač stupňovitej zmeny je rovnaký ako sa použil na spustenie predpovednej regulácie pri skutočnej skúške. Podnet pre postupný nárast prietoku výfukových plynov a odozva prietokomeru sa zaznamenáva pri frekvencii odberu vzoriek najmenej 10 Hz.

    Z týchto údajov sa určí čas transformácie systému riedenia časti prietoku, čiže čas od začiatku postupného nárastu do okamihu, keď odozva prietokomera dosiahne hodnotu 50 %. Podobne sa určia časy transformácie signálu qmp (t. j. prúdu vzorky výfukových plynov do systému riedenia časti prietoku) a signálu qmew,i (t. j. hmotnostného prietoku výfukových plynov v mokrom stave dodávaného prietokomerom výfukových plynov). Tieto signály sa použijú v regresných analýzach vykonávaných po každej skúške (pozri bod 8.2.1.2).

    Výpočet sa zopakuje najmenej pre 5 podnetov narastania a poklesu prietoku a výsledky sa spriemerujú. Od tejto hodnoty sa odpočíta vnútorná doba transformácie (< 100 ms) referenčného prietokomeru. Keď sa vyžaduje predpovedná regulácia, v súlade s bodom 8.2.1.2 sa použije predpovedná hodnota systému s riedením časti prietoku.

    8.1.8.7.   Overenie nepriepustnosti vo vákuovom segmente

    8.1.8.7.1.   Rozsah a frekvencia

    Po prvej inštalácii systému odberu vzoriek, po väčšej údržbe, ako je zmena predfiltrov, a v priebehu 8 hodín pred každou postupnosťou pracovného cyklu sa overuje, či nedochádza k úniku z vákuového segmentu, pričom sa použije jedna zo skúšok nepriepustnosti opísaná v tomto oddiele. Toto overenie sa nevzťahuje na časť plného prietoku systému riedenia CVS.

    8.1.8.7.2.   Zásady merania

    Presakovanie je možné zistiť nameraním malého množstva prietoku, keď by mal byť prietok nulový, zistením zriedenia so známou koncentráciou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, keď prúdi cez vákuový segment systému odberu vzoriek, alebo nameraním zvýšenia tlaku vo vyprázdnenom systéme.

    8.1.8.7.3.   Skúška nepriepustnosti s malým prietokom

    Systém odberu vzoriek sa skúša na nepriepustnosť s malým objemom prietoku takto:

    a) koniec sondy systému sa zapečatí jedným z týchto krokov:

    i) koniec odberovej sondy sa uzavrie alebo utesní;

    ii) prenosové potrubie sa odpojí pri sonde a uzavrie sa alebo utesní;

    iii) prepúšťací ventil namontovaný medzi sondou a prenosovým potrubím sa zatvorí;

    b) všetky vývevy sú v prevádzke. Po ustálení sa overí, či je prietok cez vákuový segment systému odberu vzoriek menší než 0,5 % prietoku pri bežnom používaní systému. Typický prietok a obtekajúci prietok analyzátorom sa môžu približne odhadnúť z prietoku pri bežnom používaní systému.

    8.1.8.7.4.   Skúška nepriepustnosti pri riedení plynu na nastavenie meracieho rozsahu

    Na túto skúšku sa môže použiť akýkoľvek analyzátor plynu. Ak sa na túto skúšku použije analyzátor FID, každá kontaminácia HC v systéme odberu vzoriek sa koriguje podľa oddielov 2 alebo 3 prílohy VII o určovaní HC. Skresľujúcim výsledkom sa zabráni tak, že sa použijú len analyzátory, ktorých opakovateľnosť je 0,5 % alebo vyššia pri koncentrácii plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitého na túto skúšku. Kontrola nepriepustnosti vákuového segmentu sa vykonáva takto:

    a) analyzátor plynu sa pripraví ako na emisnú skúšku;

    b) plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa privedie do vstupného otvoru analyzátora a overí sa, či sa koncentrácia plynu meria s plánovanou presnosťou a opakovateľnosťou;

    c) preplňovaný plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa nasmeruje do týchto miest v systéme odberu vzoriek:

    i) koniec odberovej sondy;

    ii) prenosové potrubie sa odpojí pri sonde a plyn na nastavenie meracieho rozsahu je preplňovaný na otvorenom konci prenosového potrubia;

    iii) trojcestný ventil namontovaný medzi sondou a prenosovým potrubím sa zatvorí;

    d) overí sa, či je nameraná koncentrácia preplňovaného plynu na nastavenie meracieho rozsahu v rozmedzí ± 0,5 % koncentrácie plynu na nastavenie meracieho rozsahu. Nižšia než predpokladaná nameraná hodnota naznačuje netesnosť, ale vyššia než predpokladaná hodnota môže znamenať problém súvisiaci s plynom na nastavenie meracieho rozsahu alebo so samotným analyzátorom. Vyššia nameraná než predpokladá hodnota neznamená netesnosť.

    8.1.8.7.5.   Skúška nepriepustnosti pri rozpade vákua

    Na vykonanie tejto skúšky sa použije objem vákuového segmentu systému odberu vzoriek a pozorovaná miera netesnosti systému sa považuje za rozpad vákua. Na vykonanie tejto skúšky musí byť známy objem vákuového segmentu systému odberu vzoriek v rozmedzí ± 10 % jeho skutočného objemu. Na toto skúšobné meranie sa použijú prístroje, ktoré zodpovedajú špecifikáciám uvedeným v bodoch 8.1 a 9.4.

    Skúška nepriepustnosti pri rozpade vákua sa vykonáva takto:

    a) koniec sondy systému sa zapečatí čo najbližšie k otvoru sondy jedným z týchto krokov:

    i) koniec odberovej sondy sa uzavrie alebo utesní;

    ii) prenosové potrubie sa odpojí pri sonde a uzavrie sa alebo utesní;

    iii) prepúšťací ventil namontovaný medzi sondou a prenosovým potrubím sa zatvorí;

    b) všetky vývevy sú v prevádzke. Musí byť zabezpečené vákuum, ktoré predstavuje normálne prevádzkové podmienky. V prípade odberových vakov sa odporúča, aby sa na minimalizovanie zachytených objemov zopakoval bežný postup odčerpávania z odberového vaku dvakrát;

    c) odberové čerpadlá sa vypnú a systém sa zapečatí. Odmeria a zaznamená sa absolútny tlak zachyteného plynu a voliteľne aj absolútna teplota systému. Ponechá sa dostatočný čas na zabezpečenie a realizáciu akýchkoľvek nestálych režimov, ktorých výsledkom by bol únik 0,5 %, aby došlo najmenej k 10-násobnej zmene tlaku v porovnaní s rozlíšením snímača tlaku. Znova sa zaznamená tlak a voliteľne aj teplota;

    d) týmto spôsobom sa vypočíta miera priepustnosti prietoku založená na predpokladanej nulovej hodnote objemov odberových vakov a známych hodnotách objemu systému odberu vzoriek, počiatočných a konečných tlakov, voliteľne aj teplôt a času, ktorý uplynul. Overí sa, či je prietok pri presakovaní s rozpadom vákua menší než 0,5 % prietoku systému pri bežnom používaní, a to rovnicou 6-22:



    image

    (6-22)

    keď:

    qV leak

    je prietok pri presakovaní s rozpadom vákua (mol/s)

    V vac

    je geometrický objem vákuového segmentu systému odberu vzoriek (m3)

    R

    je molárna konštanta plynu [J/(mol · K)]

    p 2

    je absolútny tlak vákuového segmentu v čase t 2 (Pa)

    T 2

    je absolútna teplota vákuového segmentu v čase t 2 (K)

    p 1

    je absolútny tlak vákuového segmentu v čase t 1 (Pa)

    T 1

    je absolútna teplota vákuového segmentu v čase t 1 (K)

    t 2

    je čas dokončenia overovacej skúšky pri presakovaní s rozpadom vákua (s)

    t 1

    je čas dokončenia overovacej skúšky pri presakovaní s rozpadom vákua (s)

    8.1.9.   Merania CO a CO2

    8.1.9.1.   Overenie krížovej citlivosti na H2O v analyzátoroch NDIR pre CO2

    8.1.9.1.1.   Rozsah a frekvencia

    Ak sa CO2 meria pomocou analyzátora NDIR, stupeň krížovej citlivosti na H2O sa overuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

    8.1.9.1.2.   Zásady merania

    H2O môže mať vplyv na odozvu analyzátora NDIR na CO2. Ak analyzátor NDIR používa kompenzačné algoritmy, ktoré využívajú merania iných plynov na to, aby splnili požiadavky na overenie tejto krížovej citlivosti, zároveň sa na odskúšanie algoritmov kompenzácie počas overovania krížovej citlivosti analyzátora musia vykonať ďalšie merania.

    8.1.9.1.3.   Požiadavky na systém

    Analyzátor NDIR pre CO2 má krížovú citlivosť na H2O v rozmedzí 0,0 ± 0,4 mmol/mol (očakávanej strednej koncentrácie CO2).

    8.1.9.1.4.   Postup

    Overovanie krížovej citlivosti sa vykonáva takto:

    a) analyzátor NDIR pre CO2 sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a nastaví sa merací rozsah ako pred emisnou skúškou;

    b) zvlhčený skúšobný plyn sa tvorí prebublávaním nulovacieho vzduchu, ktorý zodpovedá špecifikáciám uvedeným v bode 9.5.1, cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe. Ak vzorka neprechádza cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je maximum predpokladané počas skúšky. Ak vzorka neprechádza počas skúšky cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je úroveň stanovená v bode 9.3.2.3.1;

    c) teplota zvlhčeného skúšobného plynu sa udržiava na hodnote najmenej 5 °K nad jeho rosným bodom za nádobou;

    d) do systému odberu vzoriek sa zavedie zvlhčený skúšobný plyn. Zvlhčený skúšobný plyn je možné zaviesť za akýmkoľvek sušičom vzorky, ak sa tento použije počas skúšky;

    e) molárny podiel vody x H2O vo zvlhčenom skúšobnom plyne sa odmeria čo najbližšie k vstupu analyzátora. Na výpočet x H2O sa napríklad meria rosný bod T dew a absolútny tlak p total;

    f) na zabránenie kondenzácie v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2O do analyzátora sa použije osvedčený technický úsudok;

    g) Poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora. Čas stabilizácie zahŕňa čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora;

    h) kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o vzorke. Vypočíta sa aritmetický priemer týchto údajov. Analyzátor spĺňa požiadavky na overenie krížovej citlivosti, ak je táto hodnota v rozmedzí 0,0 ± 0,4 mmol/mol.

    8.1.9.2.   Overenie krížovej citlivosti na H2O a CO2 v analyzátoroch NDIR pre CO

    8.1.9.2.1.   Rozsah a frekvencia

    Ak sa CO meria pomocou analyzátora NDIR, stupeň krížovej citlivosti na H2O a CO2 sa overuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

    8.1.9.2.2.   Zásady merania

    H2O a CO2 môžu pozitívne vplývať na analyzátor NDIR vyvolaním odozvy podobnej CO. Ak analyzátor NDIR používa kompenzačné algoritmy, ktoré využívajú merania iných plynov na to, aby splnili požiadavky na overenie tejto krížovej citlivosti, zároveň sa na odskúšanie algoritmov kompenzácie počas overovania krížovej citlivosti analyzátora musia vykonať ďalšie merania.

    8.1.9.2.3.   Požiadavky na systém

    Analyzátor NDIR pre CO má kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a CO2, ktorá je v rozmedzí ± 2 % predpokladanej strednej koncentrácie CO.

    8.1.9.2.4.   Postup

    Overovanie krížovej citlivosti sa vykonáva takto:

    a) analyzátor NDIR pre CO sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a nastaví sa merací rozsah ako pred emisnou skúškou;

    b) zvlhčený skúšobný plyn CO2 sa tvorí prebublávaním plynu na nastavenie meracieho rozsahu CO2 cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe. Ak vzorka neprechádza cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je maximum predpokladané počas skúšky. Ak vzorka neprechádza počas skúšky cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je úroveň stanovená v bode 9.3.2.3.1.1. Použije sa prinajmenšom taká vysoká koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu CO2, ako je maximum predpokladané počas skúšky;

    c) do systému odberu vzoriek sa zavedie zvlhčený skúšobný plyn CO2. Zvlhčený skúšobný plyn CO2 je možné zaviesť za akýmkoľvek sušičom vzorky, ak sa tento použije počas skúšky;

    d) molárny podiel vody x H2O v zvlhčenom skúšobnom plyne sa odmeria čo najbližšie k vstupu analyzátora. Na výpočet x H2O sa napríklad meria rosný bod T dew a absolútny tlak p total;

    e) na zabránenie kondenzácie v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2O do analyzátora sa použije osvedčený technický úsudok;

    f) poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora;

    g) kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje na jeho výstupe. Vypočíta sa aritmetický priemer týchto údajov;

    h) analyzátor spĺňa požiadavky na overenie krížovej citlivosti, ak je výsledok podľa písmena g) tohto bodu v rozmedzí tolerancií uvedených v bode 8.1.9.2.3;

    i) postupy zisťovania krížovej citlivosti na CO2 a H2O môžu prebiehať aj oddelene. Ak sú použité úrovne CO2 a H2O vyššie než maximálne úrovne predpokladané počas skúšky, každá pozorovaná hodnota krížovej citlivosti sa zníži vynásobením pozorovanej hodnoty pomerom maximálnej predpokladanej hodnoty koncentrácie k skutočnej hodnote použitej počas tohto postupu. Oddelené postupy zisťovania krížovej citlivosti koncentrácií na H2O (do 0,025 mol/mol obsahu H2O), ktoré sú nižšie než maximálne úrovne predpokladané počas skúšky, sa môžu vykonávať, ale pozorované hodnoty krížovej citlivosti na H2O sa zvýšia vynásobením pozorovanej hodnoty pomerom maximálnej predpokladanej hodnoty koncentrácie H2O k skutočnej hodnote použitej počas tohto postupu. Súčet dvoch upravených hodnôt krížovej citlivosti musí byť v medziach tolerancie stanovenej v bode 8.1.9.2.3.

    8.1.10.   Merania uhľovodíkov

    8.1.10.1.   Optimalizácia a overovanie analyzátora FID

    8.1.10.1.1.   Rozsah a frekvencia

    Všetky analyzátory FID sa kalibrujú po prvej inštalácii. Kalibrácia sa opakuje podľa potreby na základe osvedčeného technického úsudku. V prípade analyzátora FID, ktorý meria HC, sa vykonajú tieto kroky:

    a) odozva analyzátora FID na rôzne uhľovodíky sa optimalizuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe. Odozva analyzátora FID na propylén a toluén musí byť 0,9 až 1,1 vo vzťahu k propánu;

    b) faktor odozvy analyzátora FID na metán (CH4) sa určí po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe, ako je opísané v bode 8.1.10.1.4;

    c) odozva na metán (CH4) sa overuje do 185 dní pred skúškou.

    8.1.10.1.2.   Kalibrácia

    Na vypracovanie postupu kalibrácie sa použije osvedčený technický úsudok, napríklad úsudok vychádzajúci z pokynov výrobcu analyzátora FID, a odporúčané frekvencie na kalibráciu analyzátora FID. Analyzátor FID sa kalibruje pomocou kalibračných plynov C3H8, ktoré zodpovedajú špecifikáciám uvedeným v bode 9.5.1. Kalibrácia sa vykoná na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1).

    8.1.10.1.3.   Optimalizácia odozvy analyzátora FID na HC

    Tento postup sa vzťahuje len na analyzátory FID, ktoré merajú HC.

    a) Na prvé spustenie prístroja a základné prevádzkové nastavenie používajúce palivo a nulovací plyn analyzátora FID sa uplatnia požiadavky výrobcu prístroja a osvedčený technický úsudok. Zahriaty analyzátor FID musí byť v rámci požadovaných rozsahov prevádzkových teplôt. Odozva analyzátora FID sa optimalizuje tak, aby spĺňala požiadavky faktorov odozvy na uhľovodíky a kontroly krížovej citlivosti na kyslík podľa bodu 8.1.10.1.1 písm. a) a bodu 8.1.10.2 pri najbežnejšom rozsahu analyzátora predpokladanom počas emisnej skúšky. Na presnejšiu optimalizáciu analyzátora FID sa môže podľa odporúčaní výrobcu prístroja a osvedčeného technického úsudku použiť vyšší rozsah analyzátora, ak je bežný rozsah analyzátora nižší než minimálny rozsah špecifikovaný výrobcom prístroja na optimalizáciu.

    b) Zahriaty analyzátor FID musí byť v rámci požadovaných rozsahov prevádzkových teplôt. Odozva analyzátora FID sa optimalizuje pri najbežnejšom rozsahu analyzátora predpokladanom počas emisnej skúšky. S prietokmi paliva a vzduchu nastavenými podľa odporúčaní výrobcu sa do analyzátora zavedie plyn na nastavenie meracieho rozsahu.

    c) Na optimalizáciu sa vykonajú nasledujúce kroky i) až iv) alebo postup odporúčaný výrobcom prístroja. Voliteľne sa môžu na optimalizáciu použiť postupy opísané v dokumente SAE č. 770141.

    i) Odozva pri danom prietoku paliva sa určí z rozdielu medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a odozvou na nulovací plyn.

    ii) Prietok paliva sa postupne nastaví nad a pod hodnotu udanú výrobcom. Pri týchto prietokoch paliva sa zaznamená odozva na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a na nulovací plyn.

    iii) Rozdiel medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a odozvou na nulovací plyn sa zakreslí a prietok paliva sa upraví podľa strany krivky s bohatou zmesou. Toto je prvé nastavenie prietoku, ktoré si môže vyžadovať ďalšiu optimalizáciu v závislosti od výsledkov faktorov odozvy na uhľovodíky a kontroly krížovej citlivosti na kyslík podľa bodu 8.1.10.1.1 písm. a) a bodu 8.1.10.2.

    iv) Ak krížová citlivosť na kyslík alebo faktory odozvy na uhľovodíky nespĺňajú nasledujúce špecifikácie, prietok vzduchu sa postupne nastaví nad a pod špecifikácie výrobcu, pričom sa pre každý prietok zopakuje postup uvedený v bode 8.1.10.1.1 písm. a) a bode 8.1.10.2.

    d) Určia sa optimálne prietoky a/alebo tlaky paliva a vzduchu horáka analyzátora FID a z nich sa odoberú a zaznamenajú vzorky na ďalšie referenčné hodnoty.

    8.1.10.1.4.   Určovanie faktora odozvy analyzátora FID na meranie HC na CH4

    Keďže analyzátory FID majú vo všeobecnosti odlišnú odozvu na CH4 než na C3H8, po optimalizácii analyzátora FID sa určí každý faktor odozvy analyzátora FID HC na CH4 RF CH4[THC-FID]. Pri výpočtoch na určenie HC opísaných v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup) alebo v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup) sa na kompenzáciu odozvy na CH4 použije posledný RF CH4[THC-FID] nameraný podľa tohto oddielu. RF CH4[THC-FID] sa určuje takto:

    a) pred emisnou skúškou sa zvolí koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu analyzátora C3H8. Vyberú sa len tie plyny na nastavenie meracieho rozsahu, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.5.1, a zaznamená sa koncentrácia C3H8;

    b) vyberie sa len ten plyn na nastavenie meracieho rozsahu CH4, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.5.1, a zaznamená sa koncentrácia CH4;

    c) analyzátor FID sa prevádzkuje podľa pokynov výrobcu;

    d) potvrdí sa, že analyzátor FID bol kalibrovaný pomocou C3H8. Kalibrácia sa vykoná na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1);

    e) analyzátor FID sa vynuluje nulovacím plynom použitým na emisné skúšky;

    f) nastaví sa merací rozsah analyzátora FID s vybraným plynom na nastavenie meracieho rozsahu C3H8;

    g) plyn na nastavenie meracieho rozsahu CH4 vybraný podľa písm. b) tohto bodu sa zavedie do odberového otvoru analyzátora FID;

    h) stabilizuje sa odozva analyzátora. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na vyčistenie analyzátora a čas na zohľadnenie jeho odozvy;

    i) kým analyzátor meria koncentráciu CH4, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o odoberaných vzorkách a vypočíta sa aritmetický priemer týchto hodnôt;

    j) stredná nameraná koncentrácia sa vydelí zaznamenanou koncentráciou na nastavenie meracieho rozsahu kalibračného plynu CH4. Výsledkom je faktor odozvy analyzátora FID na CH4 RF CH4[THC-FID].

    8.1.10.1.5.   Overenie odozvy analyzátora FID na meranie HC na metán (CH4)

    Ak je hodnota RF CH4[THC-FID], získaná podľa bodu 8.1.10.1.4, v rozmedzí ± 5,0 % jeho poslednej stanovenej hodnoty, analyzátor FID pre HC úspešne prešiel overením odozvy na metán.

    a) Najprv sa overí, či sú tlaky a/alebo prietoky paliva, vzduchu horáka a vzorky cez analyzátor FID v rozmedzí ± 0,5 % ich naposledy zaznamenaných hodnôt, ako je opísané v bode 8.1.10.1.3. Ak sa tieto prietoky musia nastaviť, určí sa nová hodnota RF CH4[THC-FID] podľa bodu 8.1.10.1.4. Malo by sa overiť, či je určená hodnota RF CH4[THC-FID] v rámci tolerancie stanovenej v bode 8.1.10.1.5.

    b) Ak RF CH4[THC-FID] nie je v rámci tolerancie stanovenej v bode 8.1.10.1.5, odozva analyzátora FID sa musí znova optimalizovať podľa bodu 8.1.10.1.3.

    c) Určí sa nová hodnota RF CH4[THC-FID] podľa bodu 8.1.10.1.4. Táto nová hodnota RF CH4[THC-FID] sa použije vo výpočtoch na určenie HC opísaných v oddiele 2 prílohy VII (hmotnostný prístup) alebo v oddiele 3 prílohy VII (molárny prístup).

    8.1.10.2.   Nestechiometrické overenie krížovej citlivosti analyzátora FID na meranie neriedených výfukových plynov na O2

    8.1.10.2.1.   Rozsah a frekvencia

    Ak sa na meranie neriedených výfukových plynov používajú analyzátory FID, stupeň krížovej citlivosti analyzátora FID na O2 sa overí po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

    8.1.10.2.2.   Zásady merania

    Zmeny koncentrácie O2 v neriedených výfukových plynoch môžu ovplyvniť odozvu analyzátora FID zmenou teploty plameňa analyzátora FID. Prietok paliva, vzduchu horáka a vzorky cez analyzátor FID sa optimalizuje tak, aby spĺňal požiadavky tohto overenia. Výkonnosť analyzátora FID sa overí algoritmami kompenzácie pre krížovú citlivosť analyzátora FID na O2, ktoré sú činné počas emisnej skúšky.

    8.1.10.2.3.   Požiadavky na systém

    Každý analyzátor FID použitý počas skúšky musí spĺňať požiadavky na overenie krížovej citlivosti analyzátora FID na O2 podľa postupu uvedeného v tomto oddiele.

    8.1.10.2.4.   Postup

    Krížová citlivosť analyzátora FID na O2 sa určuje nasledovným postupom, pričom na vytvorenie referenčných koncentrácií plynu, ktoré sa vyžadujú na vykonanie takého overenia, je možné použiť jeden rozdeľovač alebo viac rozdeľovačov plynov.

    a) Na nastavenie meracieho rozsahu analyzátorov pred emisnou skúškou sa vyberú tri referenčné plyny na nastavenie meracieho rozsahu, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a obsahujú koncentráciu C3H8. V prípade analyzátora FID kalibrovaného na CH4 s odlučovačom nemetánových uhľovodíkov sa vyberú referenčné plyny na nastavenie meracieho rozsahu CH4. Tri vyvážené koncentrácie plynu sa zvolia tak, aby koncentrácie O2 a N2 reprezentovali minimálne, maximálne a medziľahlé koncentrácie O2 predpokladané počas skúšky. Požiadavka na použitie priemernej koncentrácie O2 sa môže vynechať, ak je analyzátor FID kalibrovaný plynom na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý je v rovnováhe s priemernou predpokladanou koncentráciou kyslíka.

    b) Potvrdí sa, že analyzátor FID spĺňa všetky špecifikácie uvedené v bode 8.1.10.1.

    c) Analyzátor FID sa spustí a prevádzkuje ako pred emisnou skúškou. Bez ohľadu na zdroj vzduchu horáka analyzátora FID počas skúšky, sa na toto overenie použije ako zdroj vzduchu horáka analyzátora FID nulovací plyn.

    d) Analyzátor sa nastaví na nulu.

    e) Merací rozsah analyzátora sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý sa použil počas emisnej skúšky.

    f) Nulová odozva sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu, ktorý sa použil počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná v prípade, že stredná nulová odozva pri odbere údajov za 30 sekúnd je v rámci ± 0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup začne odznovu od písmena d) tohto bodu.

    g) Odozva analyzátora sa skontroluje pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý má minimálnu koncentráciu O2 predpokladanú počas skúšky. Stredná odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd sa zaznamená ako x O2minHC.

    h) Nulová odozva analyzátora FID sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu použitého počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná v prípade, že stredná nulová odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd je v rámci ± 0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup začne odznova od písmena d) tohto bodu.

    i) Odozva analyzátora sa skontroluje pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý má priemernú koncentráciu O2 predpokladanú počas skúšky. Stredná odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd sa zaznamená ako x O2avgHC.

    j) Nulová odozva analyzátora FID sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu použitého počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná v prípade, že stredná nulová odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd je v rámci ± 0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup začne odznova od písmena d) tohto bodu.

    k) Odozva analyzátora sa skontroluje pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý má maximálnu koncentráciu O2 predpokladanú počas skúšky. Stredná odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd sa zaznamená ako x O2maxHC.

    l) Nulová odozva analyzátora FID sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu použitého počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná v prípade, že stredná nulová odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd je v rámci ± 0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup začne odznova od písmena d) tohto bodu.

    m) Vypočíta sa percentuálny rozdiel medzi x O2maxHC a koncentráciou jeho referenčného plynu. Vypočíta sa percentuálny rozdiel medzi x O2avgHC a koncentráciou jeho referenčného plynu. Vypočíta sa percentuálny rozdiel medzi x O2minHC a koncentráciou jeho referenčného plynu. Určí sa maximálny percentuálny rozdiel troch parametrov. To je krížová citlivosť na O2.

    n) Ak je krížová citlivosť na O2 v rozmedzí ± 3 %, analyzátor FID sa musí podrobiť overeniu na krížovú citlivosť na O2, inak sa na odstránenie nedostatku použije jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

    i) overovanie sa zopakuje, aby sa zistilo, či počas postupu nedošlo k chybe;

    ii) na emisnú skúšku vyberú sa nulovacie plyny a plyny na nastavenie meracieho rozsahu, ktoré obsahujú vyššie alebo nižšie koncentrácie O2, a overovanie sa zopakuje;

    iii) nastavia sa prietoky vzduchu horáka analyzátora FID, paliva a vzorky. Treba poznamenať, že ak sú tieto prietoky nastavené pre analyzátor FID na THC tak, aby spĺňal požiadavky na overenie krížovej citlivosti na O2, na ďalšie overenie RF CH4 sa RF CH4 vynuluje. Po nastavení sa overenie krížovej citlivosti na O2 zopakuje a určí sa RF CH4;

    iv) Analyzátor FID sa opraví alebo vymení a zopakuje sa overenie krížovej citlivosti na O2.

    8.1.10.3.   Penetračné podiely odlučovača nemetánových uhľovodíkov (vyhradené)

    8.1.11.   Merania NOx

    8.1.11.1.   Overovanie krížovej citlivosti analyzátora CLD na CO2 a H2O

    8.1.11.1.1.   Rozsah a frekvencia

    Ak sa na meranie NOx použije analyzátor CLD, hodnota krížovej citlivosti H2O a CO2 sa overuje po inštalácii analyzátora CLD a po väčšej údržbe.

    8.1.11.1.2.   Zásady merania

    H2O a CO2 môžu negatívne vplývať na odozvu analyzátora CLD na NOx kolíznou krížovou citlivosťou, ktorá bráni chemiluminiscenčnej reakcii používanej v CLD na zisťovanie NOx. Týmto postupom a výpočtami uvedenými v bode 8.1.11.2.3 sa určí krížová citlivosť a rozsah výsledkov krížovej citlivosti až po maximálny molárny podiel H2O a maximálnu koncentráciu CO2 predpokladanú počas emisnej skúšky. Ak analyzátor CLD používa algoritmy kompenzácie rušivého vplyvu, ktoré využívajú meracie prístroje na H2O a/alebo CO2, krížová citlivosť sa hodnotí týmito aktívnymi prístrojmi a použitými algoritmami kompenzácie.

    8.1.11.1.3.   Požiadavky na systém

    Pri meraní zriedených plynov nesmie analyzátor CLD prekročiť kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a CO2 ± 2 %. Pri meraní neriedených plynov nesmie analyzátor CLD prekročiť kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a CO2 ± 2,5 %. Kombinovaná krížová citlivosť je súčtom krížovej citlivosti CO2 stanovenej podľa bodu 8.1.11.1.4 a krížovej citlivosti H2O stanovenej podľa bodu 8.1.11.1.5. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, prijmú sa nápravné opatrenia a analyzátor sa opraví alebo vymení. Pred spustením emisných skúšok sa overí, či sa v rámci nápravných opatrení úspešne obnovil analyzátor tak, aby fungoval správne.

    8.1.11.1.4.   Postup overovania krížovej citlivosti na CO2

    Na zistenie krížovej citlivosti na CO2 sa môže použiť nasledujúca metóda alebo metóda predpísaná výrobcom prístroja s použitím rozdeľovača plynov, ktorý zmiešava binárne plyny na nastavenie meracieho rozsahu s nulovacími plynmi ako riedidlom a ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.4.5.6, alebo sa osvedčený technický úsudok použije na vypracovanie iného protokolu:

    a) na vytvorenie potrebných spojení sa použije potrubie z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele;

    b) rozdeľovač plynov sa konfiguruje tak, aby sa navzájom zmiešavali približne rovnaké množstvá plynu na nastavenie meracieho rozsahu a riediaceho plynu;

    c) ak je analyzátor CLD v prevádzkovom režime, v ktorom zisťuje len NO ako protiklad k celkovému NOx, analyzátor CLD sa prevádzkuje len v prevádzkovom režime NO;

    d) použije sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu CO2 spĺňajúci špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a koncentráciu, ktorá je približne dvakrát vyššia než maximálna koncentrácia CO2 predpokladaná počas emisnej skúšky;

    e) použije sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO spĺňajúci špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a koncentráciu, ktorá je približne dvakrát vyššia než maximálna koncentrácia NO predpokladaná počas emisnej skúšky. Podľa odporúčania výrobcu prístroja a na základe osvedčeného technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je predpokladaná koncentrácia NO nižšia ako minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja;

    f) analyzátor CLD sa vynuluje a nastaví sa merací rozsah. Merací rozsah analyzátora CLD sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO podľa písmena e) tohto bodu, ktorý prechádza cez rozdeľovač plynov. Plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynov pre plyn na nastavenie meracieho rozsahu. Nulovací plyn sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynov pre riediaci plyn. Použije sa rovnaký menovitý pomer zmiešavania ako v písmene b) tohto bodu a na nastavenie meracieho rozsahu analyzátora CLD sa použije výstupná koncentrácia NO rozdeľovača plynov. Na zabezpečenie presného rozdelenia plynu sa v prípade potreby použijú korekcie vlastností plynu;

    g) plyn na nastavenie meracieho rozsahu CO2 sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynov pre plyn na nastavenie meracieho rozsahu;

    h) plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynov pre riediace plyny;

    i) kým NO a CO2 prúdia cez rozdeľovač plynov, stabilizuje sa výstup z rozdeľovača. Určí sa koncentrácia CO2 z výstupu rozdeľovača plynov, pričom sa použije korekcia vlastností plynu potrebná na zabezpečenie presného rozdelenia plynu. Táto koncentrácia x CO2act sa zaznamená a použije sa pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3. Ako alternatíva k použitiu rozdeľovača plynov sa môže použiť iné jednoduché zariadenie na zmiešavanie plynu. V tom prípade sa na zistenie koncentrácie CO2 použije analyzátor. Ak sa analyzátor NDIR použije spolu s jednoduchým zariadením na zmiešavanie plynu, musí spĺňať požiadavky uvedené v tomto oddiele a jeho merací rozsah sa nastaví plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa písmena d) tohto bodu. Linearita analyzátora NDIR sa musí vopred skontrolovať v celom rozsahu až do dvojnásobku maximálnej koncentrácie CO2 predpokladanej počas skúšky;

    j) koncentrácia NO sa meria za rozdeľovačom plynov s analyzátorom CLD. Poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora. Kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje na výstupe analyzátora. Z týchto údajov sa vypočíta aritmetický priemer koncentrácie x NOmeas. Táto koncentrácia x NOmeas sa zaznamená a použije sa pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3;

    k) skutočná koncentrácia NO x NOact sa vypočíta na výstupe rozdeľovača plynov na základe koncentrácií plynu na nastavenie meracieho rozsahu a x CO2act podľa rovnice 6-24. Vypočítaná hodnota sa použije pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v rovnici 6-23;

    l) hodnoty zaznamenané podľa bodov 8.1.11.1.4 a 8.1.11.1.5 sa použijú pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3.

    8.1.11.1.5.   Postup overovania krížovej citlivosti na H2O

    Na zistenie krížovej citlivosti na H2O sa môže použiť nasledujúca metóda alebo metóda predpísaná výrobcom prístroja alebo sa osvedčený technický úsudok použije na vypracovanie iného protokolu:

    a) na vytvorenie potrebných spojení sa použije potrubie z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele;

    b) ak je analyzátor CLD v prevádzkovom režime, v ktorom zisťuje len NO ako protiklad k celkovému NOx, analyzátor CLD sa prevádzkuje len v prevádzkovom režime NO;

    c) použije sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO spĺňajúci špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a v koncentrácii, ktorá sa približuje maximálnej koncentrácii predpokladanej počas emisnej skúšky. Podľa odporúčania výrobcu prístroja a na základe osvedčeného technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je predpokladaná koncentrácia NO nižšia ako minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja;

    d) analyzátor CLD sa vynuluje a nastaví sa merací rozsah. Merací rozsah analyzátora CLD sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO z písmena c) tohto bodu, koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu sa zaznamená ako x NOdry a použije sa pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3;

    e) plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa zvlhčuje prebublávaním cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe. Ak zvlhčená vzorka plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO neprechádza v tejto overovacej skúške cez sušič vzorky, teplota nádoby sa reguluje tak, aby sa úroveň H2O rovnala približne maximálnemu molárnemu podielu H2O predpokladanému počas emisnej skúšky. Ak zvlhčená vzorka plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO neprechádza cez sušič vzorky, výpočty overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3 porovnávajú nameranú krížovú citlivosť na H2O s najvyšším molárnym podielom H2O predpokladaným počas emisnej skúšky. Ak zvlhčená vzorka plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO prechádza v tejto overovacej skúške cez sušič vzorky, teplota nádoby sa reguluje tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je úroveň stanovená v bode 9.3.2.3.1. V tom prípade sa výpočty na overenie krížovej citlivosti uvedené v bode 8.1.11.2.3 neporovnávajú s nameranou krížovou citlivosťou na H2O;

    f) do systému odberu vzoriek sa zavedie zvlhčený skúšobný plyn NO. Môže sa zaviesť pred alebo za sušičom vzorky, ktorý sa použije počas emisnej skúšky. V závislosti od miesta zavedenia sa zvolí príslušná metóda výpočtu podľa písmena e) tohto bodu. Treba poznamenať, že sušič vzorky musí spĺňať požiadavky overovacej kontroly sušiča uvedené v bode 8.1.8.5.8;

    g) odmeria sa molárny podiel H2O v zvlhčenom plyne na nastavenie meracieho rozsahu NO. V prípade, že sa použije sušič vzorky, molárny podiel H2O v zvlhčenom plyne na nastavenie meracieho rozsahu NO sa meria za sušičom vzorky x H2Omeas; Odporúča sa merať x H2Omeas čo najbližšie k vstupu analyzátora CLD. Hodnotu x H2Omeas je možné vypočítať z meraní rosného bodu T dew a absolútneho tlaku p total;

    h) na zabránenie kondenzácie v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2Omeas do analyzátora sa použije osvedčený technický úsudok; Odporúča sa, aby bol systém konštruovaný tak, že teploty stien v prenosových potrubiach, potrubných spojoch a ventiloch z bodu merania x H2Omeas po analyzátor dosiahnu hodnotu najmenej o 5 K vyššiu ako miestny rosný bod vzorky plynu;

    i) koncentrácia zvlhčeného plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO sa meria analyzátorom CLD. Poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora. Kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje na výstupe analyzátora. Z týchto údajov sa vypočíta aritmetický priemer x NOwet. Táto koncentrácia x NOwet sa zaznamená a použije sa pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3.

    8.1.11.2.   Výpočty na overenie krížovej citlivosti analyzátora CLD

    Výpočty na kontrolu krížovej citlivosti analyzátora CLD sa vykonajú podľa opisu uvedeného v tomto bode.

    8.1.11.2.1.   Množstvo vody predpokladané počas skúšky

    Odhadne sa maximum predpokladaného molárneho podielu vody počas emisnej skúšky x H2Oexp. Tento odhad sa vykoná v mieste, kde sa zaviedol zvlhčený plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. f). Pri odhade maximálneho predpokladaného molárneho podielu vody sa zohľadní maximálny predpokladaný obsah vody v spaľovacom vzduchu, produktoch spaľovania paliva a riediacom vzduchu (ak sa použije). Ak sa počas overovacej skúšky zvlhčený plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zavedie do systému odberu vzoriek pred sušičom vzorky, nie je potrebné odhadnúť maximálny predpokladaný molárny podiel vody a hodnota x H2Oexp sa nastaví tak, aby sa rovnala hodnote x H2Omeas.

    8.1.11.2.2.   Množstvo CO2 predpokladané počas skúšky

    Odhadne sa maximálna predpokladaná koncentrácia CO2 počas emisnej skúšky x CO2exp. Tento odhad sa vykoná v mieste systému odberu vzoriek, kde sa zaviedli zmiešané plyny na nastavenie meracieho rozsahu NO a CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. j). Pri odhade maximálnej predpokladanej koncentrácie CO2 sa zohľadní maximálny predpokladaný obsah CO2 v produktoch spaľovania paliva a riediacom vzduchu.

    8.1.11.2.3.   Výpočty kombinovanej krížovej citlivosti na H2O a CO2

    Kombinovaná krížová citlivosť na H2O a CO2 sa vypočíta rovnicou 6-23



    image

    6-23

    keď:

    quench =

    hodnota krížovej citlivosti analyzátora CLD

    x NOdry

    je nameraná koncentrácia NO pred prebublávačom podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. d)

    x NOwet

    je nameraná koncentrácia NO za prebublávačom podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. i)

    x H2Oexp

    je maximálny predpokladaný molárny podiel vody počas emisnej skúšky podľa bodu 8.1.11.2.1.

    x H2Omeas

    je nameraný molárny podiel vody počas overovania krížovej citlivosti podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. g)

    x NOmeas

    je nameraná koncentrácia NO, keď sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zmiešava s plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. j)

    x NOact

    je skutočná koncentrácia NO, keď sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zmiešava s plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. k) a vypočíta sa podľa rovnice 6-24

    x CO2exp

    je maximálna predpokladaná koncentrácia CO2 počas emisnej skúšky podľa bodu 8.1.11.2.2.

    x CO2act

    je skutočná koncentrácia CO2, keď sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zmiešava s plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. i)



    image

    (6-24)

    keď:

    x NOspan

    je koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO na vstupe do rozdeľovača plynov podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. e)

    x CO2span

    je koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu CO2 na vstupe do rozdeľovača plynov podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. d)

    8.1.11.3.   Overovanie krížovej citlivosti analyzátora NDUV na HC a H2O

    8.1.11.3.1.   Rozsah a frekvencia

    Ak sa NOx meria pomocou analyzátora NDUV, stupeň krížovej citlivosti na H2O a uhľovodíky sa overuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

    8.1.11.3.2.   Zásady merania

    Uhľovodíky a H2O môžu pozitívne vplývať na analyzátor NDUV vyvolaním odozvy podobnej NOx. Ak analyzátor NDUV používa kompenzačné algoritmy, ktoré využívajú merania iných plynov na to, aby splnili požiadavky na overenie tejto krížovej citlivosti, súčasne sa na odskúšanie algoritmov počas overovania krížovej citlivosti analyzátora musia vykonať ďalšie merania.

    8.1.11.3.3.   Požiadavky na systém

    Analyzátor NDUV pre NOx má kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a HC, ktorá je v rozmedzí ± 2 % strednej koncentrácie NOx.

    8.1.11.3.4.   Postup

    Overovanie krížovej citlivosti sa vykonáva takto:

    a) analyzátor NDUV pre NOx sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a nastaví sa merací rozsah podľa pokynov výrobcu prístroja;

    b) na vykonanie tohto overenia sa odporúča vyčerpať výfukové plyny z motora. Použije sa analyzátor CLD, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.4, aby sa kvantifikoval NOx vo výfukových plynoch. Odozva analyzátora CLD sa použije ako referenčná hodnota. Aj HC sa meria vo výfukových plynoch analyzátorom FID, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.4. Odozva analyzátora FID sa použije ako referenčná hodnota pre uhľovodíky;

    c) pred každým sušičom vzorky, ak sa použije počas skúšky, sa do analyzátora NDUV zavedú výfukové plyny z motora;

    d) Poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora;

    e) kým všetky analyzátory merajú koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o odoberaných vzorkách a vypočítajú sa aritmetické priemery troch analyzátorov;

    f) stredná hodnota analyzátora CLD sa odpočíta od strednej hodnoty analyzátora NDUV;

    g) tento rozdiel sa vynásobí pomerom predpokladanej strednej koncentrácie HC a koncentrácie HC nameranej počas overovania. Analyzátor spĺňa požiadavky uvedené v tomto bode na overovanie krížovej citlivosti, ak je výsledok v rozmedzí ± 2 % koncentrácie NOx predpokladanej podľa normy, ako je vyjadrené rovnicou 6-25:



    image

    6-25

    keď:

    image

    je stredná koncentrácia NOx nameraná s analyzátorom CLD (μmol/mol alebo ppm)

    image

    je stredná koncentrácia NOx nameraná s analyzátorom CLD (μmol/mol alebo ppm)

    image

    je stredná nameraná koncentrácia HC (μmol/mol alebo ppm)

    image

    je stredná koncentrácia HC predpokladaná podľa normy (μmol/mol alebo ppm)

    image

    je stredná koncentrácia HC predpokladaná podľa normy (μmol/mol alebo ppm)

    8.1.11.4.   Prenikanie NO2 do sušiča vzorky

    8.1.11.4.1.   Rozsah a frekvencia

    Ak sa na sušenie vzorky pred prístrojom na meranie NOx použije sušič vzorky, ale pred sušičom vzorky sa nepoužije konvertor NO2 na NO, toto overenie sa vykoná vzhľadom na prenikanie NO2 do sušiča vzorky. Toto overenie sa vykonáva po prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

    8.1.11.4.2.   Zásady merania

    Sušič vzorky odstraňuje vodu, ktorá môže inak zasahovať do merania NOx. Voda v kvapalnom stave, ktorá ostane v nevhodne konštruovanom chladiacom kúpeli, však môže zo vzorky odstrániť NO2. Ak sa sušič vzorky použije bez konvertora NO2 na NO pred prístrojom, mohol by tak odstrániť NO2 zo vzorky pred meraním NOx.

    8.1.11.4.3.   Požiadavky na systém

    Sušič vzorky musí umožniť meranie najmenej 95 % celkového NO2 pri maximálnej predpokladanej koncentrácii NO2.

    8.1.11.4.4.   Postup

    Na overenie výkonnosti sušiča vzorky sa použije tento postup:

    a) Nastavenie prístroja. Musia sa dodržiavať pokyny výrobcu týkajúce sa nastavenia a prevádzky analyzátora a sušiča vzorky. Analyzátor a sušič vzorky sa nastavia podľa potreby tak, aby sa optimalizovala výkonnosť.

    b) Nastavenie zariadenia a zber údajov.

    i) Analyzátor(-y) všetkých plynov NOx sa vynuluje(-ú) a nastaví sa merací rozsah ako pred emisnou skúškou.

    ii) Vyberie sa kalibračný plyn NO2 (zvyškový plyn v suchom vzduchu), ktorého koncentrácia NO2 sa blíži k maximu predpokladanému počas skúšky. Podľa odporúčania výrobcu prístroja a na základe osvedčeného technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je predpokladaná koncentrácia NO2 nižšia než je minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja.

    iii) Tento kalibračný plyn sa odvedie do sondy systému odberu vzoriek alebo do pripojenia systému preplňovania. Na stabilizáciu celkovej odozvy na NOx sa poskytne určitý čas, ktorý zohľadňuje len omeškanie prepravy a odozvu prístroja.

    iv) Vypočíta sa priemer všetkých zaznamenaných údajov o NOx za 30 sekúnd a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxref.

    v) Zastaví sa prietok kalibračného plynu NO2.

    vi) Potom sa systém odberu vzoriek nasycuje preplňovaním plynov vystupujúcich z generátora pri teplote rosného bodu nastaveného na 323 K (50 °C) pri sonde systému odberu vzoriek alebo pri pripojení systému preplňovania. Vzorky z výstupu generátora pri teplote rosného bodu sa odoberajú cez systém odberu vzoriek a sušič vzorky najmenej 10 minút, až kým sušič vzorky neodstráni konštantné množstvo vody.

    vii) Okamžite sa prepne späť na preplňovaný kalibračný plyn NO2 použitý na určenie x NOxref. Umožní sa stabilizácia celkovej odozvy na NOx, pričom sa zohľadňuje len omeškanie prepravy a odozva prístroja. Vypočíta sa priemer všetkých zaznamenaných údajov o NOx za 30 sekúnd a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxmeas.

    viii) Hodnota x NOxmeas sa skoriguje vzhľadom na x NOxdry na základe zvyškových vodných pár prechádzajúcich sušičom vzorky pri teplote a tlaku na výstupe sušiča vzorky.

    c) Hodnotenie výkonnosti. Ak je hodnota x NOxdry nižšia než 95 % hodnoty x NOxref, sušič vzorky sa opraví alebo vymení.

    8.1.11.5.   Overenie konverzie konvertora NO2 na NO

    8.1.11.5.1.   Rozsah a frekvencia

    Ak sa na meranie použije analyzátor, ktorý na určenie NOx meria len NO, pred analyzátorom sa použije konvertor NO2 na NO. Toto overenie sa vykoná po inštalácii konvertora, po väčšej údržbe a do 35 dní pred emisnou skúškou. Toto overenie sa opakuje s uvedenou frekvenciou s cieľom overiť, či sa nezhoršila katalytická činnosť konvertora NO2 na NO.

    8.1.11.5.2.   Zásady merania

    Konvertor NO2 na NO umožňuje, aby analyzátor, ktorý meria len NO, stanovil celkové NOx konverziou NO2 na NO vo výfukových plynoch.

    8.1.11.5.3.   Požiadavky na systém

    Konvertor NO2 na NO musí umožniť meranie najmenej 95 % celkového NO2 pri maximálnej predpokladanej koncentrácii NO2.

    8.1.11.5.4.   Postup

    Na overenie výkonnosti konvertora NO2 na NO sa použije tento postup:

    a) pri nastavovaní analyzátora a konvertora NO2 na NO sa musia dodržiavať pokyny výrobcu týkajúce sa spustenia a prevádzky. Analyzátor a konvertor sa nastavia podľa potreby tak, aby sa optimalizoval výkon;

    b) vstup ozonátora sa pripojí k zdroju nulovacieho plynu alebo kyslíka a výstup sa pripojí k jednému z otvorov trojcestnej spojky v tvare T. K druhému otvoru sa pripojí plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO a k tretiemu otvoru sa pripojí vstup konvertora NO2 na NO;

    c) pri vykonávaní tejto kontroly sa postupuje takto:

    i) do ozonátora sa vpustí vzduch, vypne sa napájanie ozonátora a konvertor NO2 na NO sa nastaví na obtokový režim (t. j. režim NO). Umožní sa stabilizácia, pričom sa zohľadňuje len omeškanie prepravy a odozva prístroja;

    ii) prietoky NO a nulovacieho plynu sa nastavia tak, aby sa koncentrácia NO pri analyzátore blížila celkovej špičkovej koncentrácii NOx predpokladanej počas skúšky. Obsah NO2 v plynnej zmesi musí byť menší než 5 % koncentrácie NO. Zaznamená sa koncentrácia NO vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOref. Podľa odporúčania výrobcu prístroja a na základe osvedčeného technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je predpokladaná koncentrácia NO nižšia ako minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja;

    iii) zapne sa napájanie ozonátora O2 a prietok O2 sa nastaví tak, aby bola koncentrácia NO udávaná analyzátorom približne o 10 % nižšia ako hodnota x NOref. Zaznamená sa koncentrácia NO vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NO+O2mix;

    iv) zapne sa ozonátor a rýchlosť tvorby ozónu sa nastaví tak, aby hodnota NO nameraná analyzátorom bola približne 20 % x NOref, pričom sa zachováva najmenej 10 % NO, ktorý nezreagoval. Zaznamená sa koncentrácia NO vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOmeas;

    v) analyzátor NOx sa prepne na režim NOx a odmeria sa celková hodnota NOx. Zaznamená sa koncentrácia NOx vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxmeas;

    vi) ozonátor sa vypne, ale udržiava sa prietok plynu cez systém. Analyzátor NOx udáva hodnotu NOx v zmesi NO + O2. Zaznamená sa koncentrácia NOx vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOx+O2mix;

    vii) vypne sa prívod O2. Analyzátor NOx udáva hodnotu NOx v pôvodnej zmesi NO v N2. Zaznamená sa koncentrácia NOx vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxref. Táto hodnota nesmie presahovať hodnotu x NOref o viac než 5 %;

    d) Hodnotenie výkonnosti. výkonnosť konvertora NOx sa vypočíta vložením získaných koncentrácií do rovnice 6-26:



    image

    (6-26)

    e) ak je výsledok menší než 95 %, konvertor NO2 na NO sa opraví alebo vymení.

    8.1.12.   Merania PM

    8.1.12.1.   Overovanie váh PM a overovanie procesu váženia

    8.1.12.1.1.   Rozsah a frekvencia

    V tomto bode sú opísané tri overovania:

    a) nezávislé overenie fungovania váh PM do 370 dní pred vážením ktoréhokoľvek filtra;

    b) vynulovanie a nastavenie meracieho rozsahu váh do 12 hodín pred vážením ktoréhokoľvek filtra;

    c) overenie, že hmotnosť referenčných filtrov pred a po procese váženia filtrov je nižšia, než je daná tolerancia.

    8.1.12.1.2.   Nezávislé overenie

    Výrobca váh (alebo zástupca schválený výrobcom váh) musí overiť fungovanie váh do 370 dní pred skúškou v súlade s postupmi vnútorného auditu.

    8.1.12.1.3.   Vynulovanie a nastavenie meracieho rozsahu

    Fungovanie váh sa overí vynulovaním a nastavením meracieho rozsahu s najmenej jedným kalibračným závažím a aby sa toto overenie mohlo vykonať, všetky použité závažia musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.2. Použije sa manuálny alebo automatický postup:

    a) manuálny postup si vyžaduje, aby sa použili váhy, ktoré boli vynulované a ktorých merací rozsah bol nastavený aspoň s jedným kalibračným závažím. Ak sa priemerné hodnoty bežne získavajú opakovaným procesom váženia s cieľom zvýšiť presnosť a kvalitu merania PM, rovnaký proces sa použije aj na overenie fungovania váh.

    b) automatický postup sa vykoná s internými kalibračnými závažiami, ktoré sa automaticky používajú na overenie fungovania váh. Aby sa overenie mohlo vykonať, interné závažia musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.2.

    8.1.12.1.4.   Váženie referenčnej vzorky

    Všetky hmotnosti odčítané počas procesu váženia sa pred procesom váženia a po ňom overia vážením referenčného média na odber vzoriek PM (napr. filtrov). Proces váženia má byť čo najkratší, ale nie dlhší než 80 hodín, a môže zahŕňať odčítanie hodnôt pred procesom váženia a po ňom. Po sebe idúce určenia hmotnosti každého referenčného média na odber vzoriek PM musia poskytnúť tú istú hodnotu s toleranciou ± 10 μg alebo ± 10 % predpokladanej celkovej hmotnosti PM podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Ak by po sebe idúce váženia filtrov na odber vzoriek PM nespĺňali toto kritérium, všetky jednotlivé namerané hmotnosti skúšobných filtrov získané medzi po sebe idúcimi určeniami hmotnosti referenčných filtrov sú neplatné. Tieto filtre sa môžu znova odvážiť v ďalšom procese váženia. Ak by skúšobný filter po skúške nespĺňal toto kritérium, skúšobný interval je neplatný. Toto overenie sa vykonáva takto:

    a) najmenej dve vzorky nepoužitého média na odber vzoriek PM sa ponechajú v prostredí, v ktorom sa stabilizujú PM. Tie sa potom použijú ako referenčné vzorky. Ako referenčné sa použijú nepoužité filtre z rovnakého materiálu a rovnakej veľkosti;

    b) referenčné filtre sa stabilizujú v stabilizačnom prostredí PM. Referenčné filtre sa považujú za stabilizované, ak boli v tomto prostredí najmenej 30 minút a toto prostredie spĺňalo špecifikácie uvedené v bode 9.3.4.4 najmenej počas predchádzajúcich 60 minút.

    c) Váhy sa niekoľkokrát preskúšajú s referenčnou vzorkou bez toho, aby sa zaznamenali hodnoty.

    d) Váhy sa vynulujú a nastaví sa merací rozsah. Na váhy sa umiestni skúšobná hmotnosť (napr. kalibračné závažie) a potom sa odstráni, pričom sa zabezpečí, aby sa váhy vrátili na prijateľnú nulovú hodnotu počas bežného času stabilizácie.

    e) Každé z referenčných médií (napr. filtre) sa odváži a hmotnosť sa zaznamená. Ak sa bežné priemerné hodnoty získavajú opakovaním procesu váženia, aby sa zvýšila presnosť a kvalita váženia hmotnosti referenčných médií (napr. filtrov), rovnaký proces sa použije na meranie stredných hodnôt hmotnosti médií na odber vzoriek (napr. filtrov).

    f) Zaznamená sa rosný bod, teplota okolia a atmosférický tlak v prostredí váh.

    g) Zaznamenané podmienky okolia sa použijú na stanovenie správnych výsledkov vztlaku podľa bodu 8.1.13.2. Zaznamená sa hmotnosť každého referenčného média korigovaná na vztlak.

    h) Hmotnosť každého referenčného média (napr. filtrov) korigovaná na vztlak sa odpočíta od predtým nameranej a zaznamenanej hmotnosti korigovanej na vztlak.

    i) Ak sa ktorákoľvek zo zistených hmotností referenčných filtrov zmení o viac, než je povolené v tomto oddiele, všetky hmotnosti PM zistené od poslednej úspešnej validácie hmotnosti referenčného média (napr. filtra) sú neplatné. Referenčné filtre PM sa môžu vyradiť, ak sa len jedna hodnota hmotnosti filtrov zmenila o viac, než je povolená hodnota, a ak sa zistila osobitná príčina takejto zmeny hmotnosti filtra, ktorá by nemala vplyv na ostatné filtre použité v procese. Validácia sa teda môže považovať za úspešnú. V tomto prípade sa kontaminované referenčné médiá nesmú zahrnúť do posudzovania súladu s písmenom j) tohto bodu, ale príslušný referenčný filter sa vyradí a vymení.

    j) Ak sa ktorákoľvek z referenčných hmotností zmení viac, než je povolené podľa bodu 8.1.13.1.4, všetky výsledky PM zistené medzi dvoma časmi merania referenčných hmotností sú neplatné. Ak sa podľa písmena i) tohto bodu vyradí referenčné médium na odber vzoriek PM, musí byť k dispozícii aspoň jeden rozdiel referenčnej hmotnosti, ktorý spĺňa kritérium uvedené v bode 8.1.13.1.4. Inak sú všetky výsledky PM zistené medzi dvoma časmi merania hmotností tohto referenčného média (napr. filtrov) neplatné.

    8.1.12.2.   Korekcia hmotnosti filtra na odber vzoriek PM na vztlak

    8.1.12.2.1.   Všeobecne

    Hmotnosť filtra na odber vzoriek PM sa koriguje na vztlak vzduchu. Korekcia hmotnosti na vztlak závisí od hustoty média na odber vzoriek, hustoty vzduchu a hustoty kalibračného závažia použitého na kalibráciu váh. Pri korekcia hmotnosti na vztlak sa nepočíta so vztlakom samotných PM, pretože hmotnosť PM zvyčajne predstavuje len 0,01 až 0,1 % celkovej hmotnosti. Korekcia tohto malého podielu hmotnosti by bola najviac len 0,01 %. Hodnoty hmotnosti korigované o vztlak sú čistými hmotnosťami vzoriek PM. Tieto hodnoty hmotnosti filtrov korigované o vztlak pred skúškou sa následne odčítajú od hodnôt hmotnosti korigovaných o vztlak zistených vážením príslušných filtrov po skúške, aby sa určila hmotnosť PM emitovaných počas skúšky.

    8.1.12.2.2.   Hustota filtra na odber vzoriek PM

    Rôzne filtre na odber vzoriek PM majú rôznu hustotu. Použije sa známa hustota média na odber vzoriek alebo jedna z hustôt spoločného média na odber vzoriek takto:

    a) v prípade borokremičitého skla potiahnutého PTFE sa použije hustota média na odber vzoriek 2 300  kg/m3;

    b) v prípade membránového (blanového) média z PTFE so zabudovaným oporným krúžkom z polymetylpenténu, ktorý tvorí 95 % hmotnosti média, sa použije hustota média na odber vzoriek 920 kg/m3;

    c) v prípade membránového (blanového) média z PTFE so zabudovaným oporným krúžkom z PTFE sa použije hustota média na odber vzoriek 2 144  kg/m3.

    8.1.12.2.3.   Hustota vzduchu

    Keďže prostredie váh na PM sa prísne kontroluje z hľadiska teploty okolia 295 ± 1 K (22 ± 1 °C) a rosného bodu 282,5 ± 1 K (9,5 ± 1 °C), hustota vzduchu je primárnou funkciou atmosférického tlaku. Preto je korekcia hmotnosti na vztlak špecifikovaná len ako funkcia atmosférického tlaku.

    8.1.12.2.4.   Hustota kalibračného závažia

    Použije sa stanovená hustota materiálu kovového kalibračného závažia.

    8.1.12.2.5.   Výpočet korekcie

    Filter na odber vzoriek PM sa koriguje o vztlak podľa rovnice 6-27:



    image

    (6-27)

    keď:

    m cor

    je hmotnosť filtra na odber vzoriek PM korigovaná o vztlak

    m uncor

    je hmotnosť filtra na odber vzoriek PM nekorigovaná o vztlak

    ρ air

    je hustota vzduchu v prostredí váh

    ρ weight

    je hustota kalibračného závažia použitá na nastavenie meracieho rozsahu váh

    ρ media

    je hustota filtra na odber vzoriek PM

    s



    image

    6-28

    keď:

    p abs

    je absolútny tlak v prostredí váh

    M mix

    je molárna hmotnosť vzduchu v prostredí váh

    R

    je molárna konštanta plynu

    T amb

    je absolútna teplota okolia v prostredí váh

    8.2.   Validácia prístrojov na skúšku

    8.2.1.   Validácia ovládača proporcionálneho prietoku pre odber vzoriek v dávkach a minimálny riediaci pomer pre odber vzoriek PM v dávkach

    8.2.1.1.   Kritériá proporcionality CVS

    8.2.1.1.1.   Proporcionálne prietoky

    V prípade akejkoľvek dvojice prietokomerov sa použijú zaznamenané prietoky vzorky a celkové prietoky alebo ich stredné hodnoty pri frekvencii 1 Hz spolu so štatistickými výpočtami uvedenými v doplnku 3 k prílohe VII. Určí sa štandardná chyba odhadovanej hodnoty (SEE) prietoku vzorky v závislosti od celkového prietoku. Za každý skúšobný interval sa musí preukázať, že chyba SEE bola menšia alebo rovná 3,5 % stredného prietoku vzorky.

    8.2.1.1.2.   Konštantné prietoky

    V prípade akejkoľvek dvojice prietokomerov sa použijú zaznamenané prietoky vzorky a celkové prietoky alebo ich stredné hodnoty pri frekvencii 1 Hz, aby sa preukázalo, že každý prietok bol konštantný v rozmedzí ± 2,5 % svojho príslušného stredného alebo cieľového prietoku. Namiesto zaznamenávania príslušných prietokov každého typu merača sa môžu použiť tieto možnosti:

    a) variant Venturiho trubice s kritickým prietokom. V prípade Venturiho trubice s kritickým prietokom sa použijú zaznamenané podmienky na vstupe Venturiho trubice alebo ich stredné hodnoty pri frekvencii 1 Hz. Musí sa preukázať, že hustota prietoku na vstupe Venturiho trubice bola konštantná v rozmedzí ± 2,5 % strednej alebo cieľovej hustoty počas každého skúšobného intervalu. V prípade Venturiho trubice s kritickým prietokom sa to môže preukázať zistením, že absolútna teplota na vstupe Venturiho trubice bola konštantná v rozmedzí ± 4 % strednej alebo cieľovej absolútnej teploty počas každého skúšobného intervalu;

    b) variant objemového čerpadla. Použijú sa podmienky zaznamenané na vstupe objemového čerpadla alebo ich stredné hodnoty pri frekvencii 1 Hz. Musí sa preukázať, že hustota prietoku na vstupe objemového čerpadla bola konštantná v rozmedzí ± 2,5 % strednej alebo cieľovej hustoty počas každého skúšobného intervalu. V prípade objemového čerpadla sa to môže preukázať zistením, že absolútna teplota na vstupe objemového čerpadla bola konštantná v rozmedzí ± 2 % strednej alebo cieľovej absolútnej teploty počas každého skúšobného intervalu.

    8.2.1.1.3.   Preukázanie proporcionálneho odberu vzoriek

    V prípade každého proporcionálneho odberu vzoriek v dávkach, napríklad do odberového vaku alebo na filter PM, sa musí preukázať, že proporcionálny odber vzoriek sa udržiaval pomocou jedného z nasledujúcich prostriedkov, pričom treba poznamenať, že sa môže vynechať až 5 % celkového počtu údajových bodov ako extrémne hodnoty.

    Pomocou osvedčeného technického úsudku sa musí technickou analýzou preukázať, že samotný systém regulácie proporcionálneho prietoku zabezpečuje proporcionálny odber vzoriek za všetkých okolností predpokladaných počas skúšania. Na prietok vzoriek a celkový prietok sa napríklad môžu použiť Venturiho trubice s kritickým prietokom (CFV), ak sa preukáže, že majú vždy rovnaké vstupné tlaky a teploty a že vždy pracujú za podmienok kritického prietoku.

    Namerané alebo vypočítané prietoky a/alebo koncentrácie stopovacieho plynu (napr. CO2) sa použijú na stanovenie minimálneho pomeru riedenia pre odber vzoriek PM v dávkach počas skúšobného intervalu.

    8.2.1.2.   Validácia systému riedenia časti prietoku

    Na reguláciu systému riedenia časti prietoku s cieľom získať proporcionálnu vzorku neriedených výfukových plynov sa vyžaduje systém rýchlej odozvy. Ten charakterizuje operatívnosť systému riedenia časti prietoku. Čas transformácie systému sa stanoví postupom uvedeným v bode 8.1.8.6.3.2 Skutočná regulácia systému riedenia časti prietoku musí vychádzať z aktuálnych podmienok merania. Ak je celkový čas transformácie merania prietoku výfukových plynov a systému riedenia časti prietoku ≤ 0,3 sekundy, použije sa on-line regulácia. Ak je čas transformácie dlhší ako 0,3 sekundy, použije sa predpovedná regulácia založená na vopred zaznamenaných parametroch skúšky. V takom prípade je celkový čas nábehu ≤ 1 s a celkový čas oneskorenia ≤ 10 s. Systém celkovej odozvy musí byť skonštruovaný tak, aby zabezpečoval reprezentatívnu vzorku tuhých častíc qm p,i (prietok vzorky výfukových plynov do systému riedenia časti prietoku), proporcionálnu hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Na stanovenie proporcionality sa vykoná regresná analýza qm p,i vo vzťahu k qm ew,i (hmotnostný prietok výfukových plynov v mokrom stave) s minimálnou frekvenciou získavania údajov 5 Hz a musia byť splnené tieto kritériá:

    a) koeficient korelácie r 2 lineárnej regresie medzi qm p,i a qm ew,i nesmie byť menší než 0,95;

    b) štandardná chyba odhadovanej hodnoty qm p,i ako funkcie qm ew,i nesmie presiahnuť 5 % maxima qm p;

    c) úsek regresnej línie qm p neprekročí ± 2 % maxima qm p.

    Predpovedná regulácia sa vyžaduje, ak sú celkové časy transformácie systému odberu tuhých častíc t 50,P a signálu hmotnostného prietoku výfukových plynov t 50,F > 0,3 sekundy. V tom prípade prebehne predbežná skúška a na reguláciu prietoku vzorky do systému odberu tuhých častíc sa použije signál hmotnostného prietoku výfukových plynov predbežnej skúšky. Správna regulácia systému riedenia časti prietoku sa dosiahne vtedy, keď sa časová stopa qm ew,pre predbežnej skúšky, ktorá reguluje qm p, posunie o „predpovedný“ čas t 50,P + t 50,F.

    Na určenie korelácie medzi qm p,iqm ew,i sa použijú údaje zaznamenané počas skutočnej skúšky, pričom sa čas qm ew,i synchronizuje podľa t 50,F vo vzťahu ku qm p,i (bez príspevku t 50,P k časovej synchronizácii). Časový posun medzi qm ewqm p je rozdiel medzi ich časmi transformácie, ktoré boli stanovené v bode 8.1.8.6.3.2.

    8.2.2.   Validácia rozsahu analyzátora plynu, validácia posunu a korekcia posunu

    8.2.2.1.   Validácia rozsahu

    Ak analyzátor kedykoľvek počas skúšky pracuje nad 100 % svojho rozsahu, vykonajú sa tieto kroky:

    8.2.2.1.1.   Odber vzoriek v dávkach

    V prípade odberu v dávkach sa vzorka opäť analyzuje s použitím najnižšieho rozsahu analyzátora, čoho výsledkom je maximálna odozva prístroja nižšia než 100 %. Výsledok sa odčíta z najnižšieho rozsahu, v ktorom analyzátor pracuje na úrovni nižšej ako 100 % svojho rozsahu počas celej skúšky.

    8.2.2.1.2.   Nepretržitý odber vzoriek

    V prípade nepretržitého odberu vzoriek sa celá skúška zopakuje s použitím najbližšieho vyššieho rozsahu analyzátora. Ak analyzátor znovu pracuje na úrovni vyššej než 100 % svojho rozsahu, skúška sa zopakuje s použitím najbližšieho vyššieho rozsahu. Skúška sa opakuje dovtedy, kým analyzátor počas celej skúšky nepracuje na úrovni nižšej než 100 % svojho rozsahu.

    8.2.2.2.   Validácia posunu a korekcia posunu

    Ak je posun v rozmedzí ± 1 %, údaje sa buď uznajú bez akejkoľvek korekcie, alebo sa uznajú po korekcii. Ak posun presahuje rozmedzie ± 1 %, pre každú znečisťujúcu látku, na ktorú sa vzťahuje limitná hodnota špecifická pre brzdenie, a pre CO2 sa vypočítajú dva súbory výsledkov emisií špecifických pre brzdenie, inak je skúška neplatná. Jeden súbor sa vypočíta pomocou údajov pred korekciou posunu a druhý súbor pomocou údajov vypočítaných po korekcii všetkých údajov týkajúcich sa posunu podľa bodu 2.6 prílohy VII a doplnku 1 k prílohe VII. Výsledkom porovnania je percento nekorigovaných výsledkov. Rozdiel medzi nekorigovanými a korigovanými hodnotami emisií špecifických pre brzdenie musí byť v rozmedzí ± 4 % hodnôt nekorigovaných emisií špecifických pre brzdenie alebo v rozmedzí ± 4 % príslušnej limitnej hodnoty emisií podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. V opačnom prípade je skúška neplatná.

    8.2.3.   Predkoncionovanie médií na odber vzoriek PM (napr. filtrov) a váženie hmotnosti obalu

    Aby sa filtrovacie médium a zariadenie na odber vzoriek PM pripravilo na meranie, pred emisnou skúškou sa vykonajú tieto kroky:

    8.2.3.1.   Periodické overenia

    Treba sa uistiť, že prostredie váh a stabilizácie PM spĺňa požiadavky periodického overovania uvedené v bode 8.1.12. Referenčný filter sa váži tesne pred vážením skúšobných filtrov, aby sa určil vhodný referenčný bod (podrobnosti postupu sú uvedené v bode 8.1.12.1). Overenie stability referenčných filtrov sa vykoná po stabilizačnej perióde po skúške bezprostredne pred vážením po skúške.

    8.2.3.2.   Vizuálna kontrola

    Nepoužité filtrovacie médiá na odber vzoriek sa vizuálne skontrolujú a chybné filtre sa vyradia.

    8.2.3.3.   Uzemnenie

    Na manipuláciu s filtrami vzoriek PM sa používajú elektricky uzemnené pinzety alebo pásy podľa opisu v bode 9.3.4.

    8.2.3.4.   Nepoužité médiá na odber vzoriek

    Nepoužité médiá na odber vzoriek sa umiestnia do jedného zásobníka alebo viacerých zásobníkov, ktoré nie sú izolované od prostredia stabilizácie PM. Ak sú filtre použité, môžu sa umiestniť v dolnej polovici kazety filtra.

    8.2.3.5.   Stabilizácia

    Médiá na odber vzoriek sa stabilizujú v prostredí na stabilizáciu PM. Nepoužité médiá na odber vzoriek sa môžu považovať za stabilizované, pokiaľ boli v prostredí na stabilizáciu PM minimálne 30 minút, počas ktorých prostredie na stabilizáciu PM spĺňalo špecifikácie uvedené v bode 9.3.4. Ak je však predpokladaná hmotnosť 400 μg alebo vyššia, médiá na odber vzoriek sa stabilizujú najmenej 60 minút.

    8.2.3.6.   Váženie

    Médiá na odber vzoriek sa vážia automaticky alebo ručne takto:

    a) v prípade automatického váženia sa pri príprave vzoriek na váženie musia dodržiavať pokyny výrobcu automatického systému, ktoré sa môžu týkať aj umiestnenia vzoriek v osobitnom zásobníku;

    b) v prípade ručného váženia sa použije osvedčený technický úsudok;

    c) voliteľne je povolená metóda substitučného váženia (pozri bod 8.2.3.10);

    d) po odvážení sa filter vráti na Petriho misku a prikryje sa.

    8.2.3.7.   Korekcia na vztlak

    Odmerané závažie sa koriguje na vztlak podľa bodu 8.1.13.2.

    8.2.3.8.   Opakovanie

    Merania hmotnosti filtra sa môžu opakovať s cieľom stanoviť priemernú hmotnosť filtra pomocou osvedčeného technického úsudku a vylúčiť z výpočtu priemeru extrémne hodnoty.

    8.2.3.9.   Váženie hmotnosti obalu

    Nepoužité filtre, u ktorých sa odvážila hmotnosť obalu, sa vložia do čistých kaziet filtrov a naplnené kazety sa umiestnia do zakrytého alebo zapečateného zásobníka predtým, ako sa prenesú do skúšobnej komory na odber vzoriek.

    8.2.3.10.   Substitučné váženie

    Substitučné váženie je možnosť, ktorá, ak sa využije, zahŕňa meranie referenčného závažia pred každým vážením a po každom vážení média na odber vzoriek PM (napr. filtra). Hoci si substitučné váženie si vyžaduje viac meraní, koriguje sa na posun nuly váh a na linearitu váh sa spolieha len v malom rozsahu. To je najvhodnejšie pri kvantifikácii celkových hmotností PM, ktoré sú menšie než 0,1 % hmotnosti média na odber vzoriek. Nemusí byť však vhodné v prípade, že celková hmotnosť PM presahuje 1 % hmotnosti média na odber vzoriek. Ak sa použije substitučné váženie, musí sa použiť pri vážení pred skúškou aj po nej. Pri vážení pred skúškou aj po nej sa musí použiť to isté substitučné závažie. Hmotnosť substitučného závažia sa koriguje na vztlak, ak je hustota substitučného závažia menšia než 2,0 g/cm3. Príkladom substitučného váženia sú tieto kroky:

    a) použijú sa elektricky uzemnené pinzety alebo pásy, ako je opísané v bode 9.3.4.6;

    b) na minimalizáciu statického elektrického výboja akéhokoľvek predmetu pred jeho umiestnením na misku váh sa použije statický neutralizátor opísaný v bode 9.3.4.6;

    c) vyberie sa substitučné závažie, ktoré spĺňa špecifikácie pre kalibračné závažia uvedené v bode 9.5.2. Substitučné závažie musí mať rovnakú hustotu ako závažie, ktoré sa používa na nastavenie meracieho rozsahu mikrováh, a podobnú hmotnosť ako nepoužité médium na odber vzoriek (napr. filter). Ak sa použijú filtre, hmotnosť závažia v prípade typických filtrov s priemerom 47 mm by mala byť približne 80 až 100 mg;

    d) zaznamenajú sa ustálené odčítané hodnoty z váh a potom sa kalibračné závažie odstráni;

    e) nepoužité médium na odber vzoriek (napr. nový filter) sa odváži, zaznamenajú sa ustálené odčítané hodnoty z váh a rosný bod, teplota okolia a atmosférický tlak v prostredí váh;

    f) kalibračné závažie sa znovu odváži a zaznamenajú sa ustálené odčítané hodnoty z váh;

    g) vypočíta sa aritmetický priemer dvoch odčítaných údajov kalibračného závažia, ktoré boli zaznamenané bezprostredne pred vážením a po vážení nepoužitej vzorky. Táto priemerná hodnota sa odpočíta od hodnoty nepoužitej vzorky a potom sa pripočíta skutočná hmotnosť kalibračného závažia uvedená na osvedčení kalibračného závažia. Tento výsledok sa zaznamená. To je hmotnosť obalu nepoužitej vzorky bez korekcie na vztlak;

    h) tieto kroky substitučného váženia sa zopakujú v prípade ostatných nepoužitých médií na odber vzoriek;

    i) po dokončení váženia sa musia dodržať pokyny uvedené v bodoch 8.2.3.7 až 8.2.3.9.

    8.2.4.   Kondicionovanie a váženie tuhých častíc (PM) po skúške

    Použité filtre tuhých častíc sa umiestnia do zakrytých alebo hermeticky uzavretých nádob alebo sa držiaky filtrov zakryjú, aby sa odberové filtre chránili pred okolitým znečistením. Takto chránené filtre sa vrátia do komory alebo miestnosti, v ktorej prebieha kondicionovanie filtra PM. Potom sa filtre na odber vzoriek PM zodpovedajúcim spôsobom kondicionujú a vážia.

    8.2.4.1.   Periodické overovanie

    Treba zabezpečiť, aby prostredie váženia a stabilizácie PM spĺňalo požiadavky periodického overovania uvedené v bode 8.1.13.1. Po dokončení skúšky sa filtre vrátia do prostredia váženia a stabilizácie PM. Prostredie váženia a stabilizácie PM musí spĺňať požiadavky na podmienky prostredia uvedené v bode 9.3.4.4, inak sa skúšobné filtre nechajú zakryté, až kým nie sa nedosiahnu vhodné podmienky.

    8.2.4.2.   Vyberanie zo zapečatených zásobníkov

    V prostredí stabilizácie PM sa vzorky PM vyberú zo zapečatených zásobníkov. Filtre je možné vybrať z kaziet pred stabilizáciou ani po stabilizácii. Keď sa filter vyberie z kazety, horná polovica kazety sa oddelí od spodnej polovice pomocou separátora skonštruovaného na tento účel.

    8.2.4.3.   Elektrické uzemnenie

    Na manipuláciu so vzorkami PM sa používajú elektricky uzemnené pinzety alebo pásy, ako je opísané v bode 9.3.4.5.

    8.2.4.4.   Vizuálna kontrola

    Zachytené vzorky PM a príslušné filtrovacie médiá sa vizuálne skontrolujú. Ak sa zdá, že podmienky filtra alebo zachytených vzoriek PM neboli splnené, alebo ak sa tuhé častice dotknú akéhokoľvek iného povrchu než filtra, vzorka sa nesmie použiť na určenie emisií tuhých častíc. V prípade kontaktu s iným povrchom sa príslušný povrch pred ďalším postupom musí očistiť.

    8.2.4.5.   Stabilizácia vzoriek PM

    Na stabilizáciu sa vzorky PM umiestnia do jedného zásobníka alebo viacerých zásobníkov, ktoré nie sú izolované od prostredia stabilizácie PM opísaného v bode 9.3.4.3. Vzorka PM je stabilizovaná, pokiaľ bola v prostredí stabilizácie PM počas jedného z týchto časových úsekov, keď prostredie stabilizácie spĺňalo špecifikácie uvedené v bode 9.3.4.3:

    a) ak sa predpokladá, že koncentrácia PM na celom povrchu filtra bude väčšia než 0,353 μg/mm2, pričom sa predpokladá zaťaženie 400 μg na 38 mm priemeru činnej plochy filtra, filter sa pred vážením vystaví stabilizačnému prostrediu najmenej na 60 minút;

    b) ak sa predpokladá, že koncentrácia PM na celom povrchu filtra bude menšia než 0 353 μg/mm2, filter sa pred vážením vystaví stabilizačnému prostrediu najmenej na 30 minút;

    c) ak sa predpokladá, že koncentrácia PM na celom povrchu filtra bude neznáma, filter sa pred vážením vystaví stabilizačnému prostrediu najmenej na 60 minút.

    8.2.4.6.   Určovanie hmotnosti filtra po skúške

    Na určenie hmotnosti filtra po skúške sa zopakujú sa postupy uvedené v bode 8.2.3 (body 8.2.3.6 až 8.2.3.9).

    8.2.4.7.   Celková hmotnosť

    Každá hmotnosť obalu filtra korigovaná na vztlak sa odpočíta od príslušnej hmotnosti filtra korigovanej na vztlak po skúške. Výsledkom je celková hmotnosť m total, ktorá sa použije vo výpočtoch emisií v prílohe VII.

    9.    Meracie zariadenie

    9.1.   Špecifikácia motorového dynamometra

    9.1.1.   Práca hriadeľa

    Použije sa motorový dynamometer, ktorý má primerané charakteristiky na vykonanie príslušného pracovného cyklu vrátane schopnosti splniť vhodné kritériá validácie cyklu. Môžu sa použiť tieto dynamometre:

    a) dynamometre na vírivý prúd alebo s hydraulickými brzdami;

    b) motorové dynamometre na striedavý alebo jednosmerný prúd;

    c) jeden alebo viac dynamometrov.

    9.1.2.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC)

    Na meranie krútiaceho momentu sa môže použiť silomer alebo radový merač krútiaceho momentu.

    Keď sa použije silomer, signál krútiaceho momentu sa prenáša na os motora a zohľadní sa zotrvačná hmotnosť dynamometra. Skutočný krútiaci moment motora je krútiaci moment odčítaný na silomeri, ku ktorému sa pripočíta zotrvačná hmotnosť brzdy vynásobená uhlovým zrýchlením. Riadiaci systém musí tento výpočet vykonať v reálnom čase.

    9.1.3.   Príslušenstvo motora

    Zohľadňuje sa práca príslušenstva motora potrebná na dodávku paliva, mazanie alebo zahriatie motora, na obeh chladiacej kvapaliny alebo prevádzku systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov, pričom príslušenstvo sa inštaluje v súlade s bodom 6.3.

    9.1.4.   Uchytenie motora a systém hriadeľov na prenos energie (kategória NRSh)

    Ak je to potrebné na riadne skúšanie motora kategórie NRSh, použije sa výrobcom špecifikované uchytenie motora na skúšobnom zariadení a systém hriadeľov na prenos energie na otočný systém dynamometra.

    9.2.   Postup riedenia (ak sa používa)

    9.2.1.   Podmienky riedidla a koncentrácie pozadia

    Plynné zložky sa môžu merať v neriedenom alebo zriedenom stave, pričom meranie PM si zvyčajne vyžaduje riedenie. Riedenie sa môže vykonávať systémom riedenia plného prietoku alebo časti prietoku. Keď sa použije riedenie, výfukové plyny sa môžu riediť okolitým vzduchom, syntetickým vzduchom alebo dusíkom. V prípade merania plynných emisií musí mať riedidlo teplotu najmenej 288 K (15 °C). V prípade odberu vzoriek PM je teplota riedidla uvedená v bode 9.2.2 pre systém CVS a v bode 9.2.3 pre systém PFD s premenlivým pomerom riedenia. Prietoková kapacita riediaceho systému musí byť dostatočne veľká, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v systéme riedenia a odberu vzoriek. Odvlhčenie riediaceho vzduchu pred vstupom do systému riedenia je povolené v prípade, že je vlhkosť vzduchu vysoká. V snahe zabrániť kondenzácii zložiek obsahujúcich vodu z plynnej fázy na kvapalnú fázu (kondenzácia vody) môžu byť steny riediaceho tunela ohrievané alebo izolované rovnako ako potrubie za tunelom.

    Riedidlo sa môže pred zmiešaním s výfukovými plynmi predkondicionovať zvýšením alebo znížením teploty alebo vlhkosti. S cieľom znížiť koncentráciu pozadia sa z riedidla môžu odstrániť určité zložky. Na odstránenie zložiek alebo zohľadnenie koncentrácie pozadia sa vzťahujú tieto ustanovenia:

    a) koncentráciu zložiek v riedidle sa môžu merať a kompenzovať z hľadiska vplyvov pozadia na výsledky skúšky. Výpočty, ktoré kompenzujú koncentráciu pozadia, sú uvedené v prílohe VII;

    b) Pri meraní plynných alebo pevných znečisťujúcich látok pozadia sa povoľujú tieto zmeny požiadaviek oddielov 7.2, 9.3 a 9.4:

    i) nevyžaduje sa využitie proporcionálneho odberu vzoriek;

    ii) môžu sa použiť nezohriate systémy odberu vzoriek;

    iii) môže sa použiť nepretržitý odber vzoriek bez ohľadu na použitie odberu vzoriek v dávkach v prípade zriedených emisií;

    iv) môže sa použiť odber vzoriek v dávkach bez ohľadu na použitie nepretržitého odberu vzoriek v prípade zriedených emisií.

    c) Na zohľadnenie PM pozadia sú k dispozícii tieto možnosti:

    i) na odstránenie PM z pozadia sa riedidlo filtruje vysoko účinnými filtrami vzduchových častíc (HEPA), ktoré majú počiatočnú minimálnu účinnosť zachytávania 99,97 % (postupy týkajúce sa účinnosti filtrov HEPA sú uvedené v článku 2 ods. 19);

    ii) na korekciu PM v pozadí bez filtrácie filtrom HEPA nesmú PM pozadia prispievať k čistým PM zachytených na filtri na odber vzoriek viac než 50 %;

    iii) korekcia pozadia čistých PM s filtráciou HEPA je povolená bez obmedzenia.

    9.2.2.   Systém riedenia plného prietoku

    Riedenie plného prietoku, systém odberu vzoriek pri konštantnom objeme (CVS). Plný prietok neriedených výfukových plynov sa riedi v riediacom tuneli. Konštantný prietok je možné zachovať udržiavaním teploty a tlaku pri prietokomeri v rámci limitov. V prípade premenlivého prietoku sa prietok meria priamo, aby sa mohli odoberať proporcionálne vzorky. Systém musí byť konštruovaný takto (pozri obrázok 6.6):

    a) Použije sa tunel s vnútornými plochami z nehrdzavejúcej ocele. Celý riediaci tunel musí byť elektricky uzemnený. V prípade motorov tých kategórií, ktorých sa netýkajú limity PM ani PN, sa alternatívne môžu použiť nevodivé materiály.

    b) Protitlak výfukového systému sa nesmie umelo znižovať systémom prívodu riediaceho vzduchu. Statický tlak v mieste, kde sa do tunela zavádzajú neriedené výfukové plyny, sa udržiava v rozmedzí ± 1,2 kPa atmosférického tlaku.

    c) Na podporu zmiešavania sa neriedené výfukové plyny zavedú do tunela tak, že sa nasmerujú k východu z tunela pozdĺž osi tunela. Časť riediaceho vzduchu sa môže zaviesť radiálne od vnútorného povrchu tunela, aby sa minimalizovalo vzájomné pôsobenie výfukových plynov a stien tunela.

    d) Riedidlo. Na odber vzoriek PM sa teplota riedidla (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík, ako je uvedené v bode 9.2.1) v tesnej blízkosti vstupu do riediaceho tunela udržiava v rozmedzí 293 až 325 K (20 až 52 °C).

    e) Reynoldsovo číslo Re musí pre prúd zriedených výfukových plynov dosahovať hodnotu najmenej 4 000 , pričom číslo Re je založené na vnútornom priemere riediaceho tunela. Číslo Re je vymedzené v prílohe VII. Overovanie primeraného zmiešavania sa vykonáva, keď odberová sonda križuje priemer tunela vertikálne aj horizontálne. Ak odozva analyzátora naznačuje akúkoľvek odchýlku väčšiu než ± 2 % strednej nameranej koncentrácie, systém CVS musí pracovať pri vyššom prietoku alebo sa na zlepšenie zmiešavania nainštaluje zmiešavacia lamela alebo dýza.

    f) Predkondicionovanie merania prietoku. Zriedené výfukové plyny sa môžu kondicionovať pred meraním ich prietoku, pokiaľ sa toto kondicionovanie uskutoční za sondami na odber ohrievaných vzoriek HC alebo PM, a to takto:

    i) je možné použiť usmerňovače prúdu, tlmiče pulzácie, alebo oboje;

    ii) je možné použiť filter;

    iii) na reguláciu teploty pred každým prietokomerom je možné použiť výmenník tepla, ale treba prijať opatrenia na zabránenie kondenzácii vody.

    g) Kondenzácia vody. Kondenzácia vody je funkciou vlhkosti, tlaku, teploty a koncentrácie ostatných zložiek, ako je kyselina sírová. Tieto parametre sa menia vplyvom vlhkosti vzduchu nasávaného motorom, vlhkosti riediaceho vzduchu, pomeru vzduchu a paliva motora a vplyvom zloženia paliva vrátane množstva vodíka a síry v palive.

    S cieľom zabezpečiť meranie toku, ktorý zodpovedá nameranej koncentrácii, sa musí buď zabrániť kondenzácii vody medzi miestom odberovej sondy a vstupom prietokomera v riediacom tuneli, alebo sa kondenzácia vody umožní a meria sa vlhkosť na vstupe prietokomera. Na zabránenie kondenzácii vody sa môžu zahrievať alebo izolovať steny riediaceho tunela alebo potrubie, ktorým prechádza prúd za tunelom. Kondenzácii vody je potrebné zabrániť v celej dĺžke riediaceho tunela. Prítomnosť vlhkosti môže niektoré zložky výfukových plynov zriediť alebo zničiť.

    Na odber vzoriek PM sa teraz už proporcionálny tok prichádzajúci zo systému CVS podrobí sekundárnemu riedeniu (jednému alebo viacerým) s cieľom dosiahnuť požadovaný celkový riediaci pomer znázornený na obrázku 9.2 a uvedený v bode 9.2.3.2.

    h) Minimálny celkový riediaci pomer musí byť v rozmedzí 5: 1 až 7: 1 a v etape primárneho riedenia najmenej 2: 1 na základe maximálneho prietoku výfukových plynov motora počas skúšobného cyklu alebo skúšobného intervalu.

    i) Celkový čas zotrvania v systéme je 0,5 sekundy až 5 sekúnd, pričom sa meria v mieste zavedenia riedidla do držiaka(-ov) filtra.

    j) Čas zotrvania v systéme sekundárneho riedenia, ak je k dispozícii, je najmenej 0,5 sekundy, pričom sa meria v mieste zavedenia sekundárneho riedidla do držiaka(-ov) filtra.

    Na určenie hmotnosti tuhých častíc je potrebný systém odberu vzoriek tuhých častíc, filter na odber vzoriek tuhých častíc, gravimetrické váhy a vážiaca komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou.

    Obrázok 6.6.

    Príklady konfigurácií systémov odberu vzoriek s riedením plného prietoku

    image

    9.2.3.   Systém riedenia časti prietoku (PFD)

    9.2.3.1.   Opis systému riedenia časti prietoku

    Na obrázku 6.7 je znázornená schéma systému PFD. Ide o všeobecnú schému znázorňujúcu princípy získavania vzorky, riedenia a odberu vzoriek PM. Neznamená to, že pri iných systémoch odberu vzoriek, ktoré spĺňajú zámer odberu, sú potrebné všetky komponenty opísané na obrázku. Iné konfigurácie, ktoré nezodpovedajú tejto schéme, sú povolené pod podmienkou, že slúžia na rovnaký účel zberu vzoriek, riedenia a odberu vzoriek PM. Vyhovovať musia iným kritériám, napríklad kritériám uvedeným v bode 8.1.8.6 (periodická kalibrácia) a 8.2.1.2 (validácia) v prípade premenlivého riedenia systému PFD a v bode 8.1.4.5, ako aj v tabuľke 8.2 (overovanie linearity) a bode 8.1.8.5.7 (overovanie) v prípade konštantného riedenia systému PFD.

    Ako je znázornené na obrázku 6.7, neriedené výfukové plyny alebo primárne riedený tok sa prenáša z výfukovej trubice EP alebo prípadne zo systému CVS do riediaceho tunela DT cez odberovú sondu SP a prenosové vedenie TL. Celkový prietok tunelom sa nastavuje pomocou regulátora prietoku a odberového čerpadla P systému odberu vzoriek tuhých častíc (PSS). V prípade proporcionálneho odberu vzoriek neriedených výfukových plynov sa prúd riediaceho vzduchu reguluje regulátorom prietoku FC1, ktorý môže ako príkazové signály pre požadované delenie výfukových plynov používať qm ew (hmotnostný prietok výfukových plynov v mokrom stave) alebo qm aw (hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave) a qm f (hmotnostný prietok paliva). Prietok vzorky do riediaceho tunela DT je rozdielom celkového prietoku a prietoku riediaceho vzduchu. Prietok riediaceho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok prístrojom na meranie prietoku systému odberu vzoriek tuhých častíc. Riediaci pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov. V prípade odberu vzoriek s konštantným riediacim pomerom neriedených alebo zriedených výfukových plynov vo vzťahu k prietoku výfukových plynov (napr. sekundárne riedenie pre odber vzoriek PM) je prietok riediaceho vzduchu zvyčajne konštantný a regulovaný regulátorom prietoku FC1 alebo čerpadlom riediaceho vzduchu.

    Riediaci vzduch (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík) sa filtruje vysoko účinným vzdušným filtrom PM (HEPA).

    image

    a

    =

    výfukové plyny motora alebo primárne riedený prietok

    b

    =

    voliteľný

    c

    =

    odber vzoriek PM

    Komponenty znázornené na obrázku 6.7:

    DAF

    :

    filter riediaceho vzduchu

    DT

    :

    riediaci tunel alebo systém sekundárneho riedenia

    EP

    :

    výfuková trubica alebo systém primárneho riedenia

    FC1

    :

    regulátor prietoku

    FH

    :

    Držiak filtra

    FM1

    :

    prístroj na meranie prietoku, ktorým sa meria prietok riediaceho vzduchu

    P

    :

    odberové čerpadlo

    PSS

    :

    systém odberu vzoriek PM

    PTL

    :

    prenosové vedenie PM

    SP

    :

    Sonda na odber vzoriek neriedených alebo zriedených výfukových plynov

    TL

    :

    prenosové vedenie

    Hmotnostné prietoky použiteľné len na proporcionálny odber vzoriek výfukového plynu PFD

    qm ew

    je hmotnostný prietok výfukových plynov v mokrom stave

    qm aw

    je hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave

    qm f

    je hmotnostný prietok paliva

    9.2.3.2.   Riedenie

    Teplota riedidla (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík, ako je uvedené v bode 9.2.1) v tesnej blízkosti vstupu do riediaceho tunela sa udržiava v rozmedzí 293 až 325 K (20 až 52 °C).

    Povolené je odvlhčenie riediaceho vzduchu pred vstupom do systému riedenia. Systém riedenia časti prietoku musí byť skonštruovaný tak, aby extrahoval proporcionálnu vzorku neriedených výfukových plynov z prúdu výfukových plynov motora, a tak reagoval na odchýlky v prietoku prúdu výfukových plynov, a aby do tejto vzorky zavádzal riediaci vzduch, aby sa pri skúšobnom filtri dosiahla teplotu predpísaná v bode 9.3.3.4.3. Preto je dôležité, aby sa riediaci pomer určil tak, že budú splnené požiadavky na presnosť uvedené v bode 8.1.8.6.1.

    S cieľom zabezpečiť meranie toku, ktorý zodpovedá nameranej koncentrácii, sa musí buď zabrániť kondenzácii vody medzi miestom odberovej sondy a vstupom prietokomera v riediacom tuneli, alebo sa kondenzácia vody umožní a meria sa vlhkosť na vstupe prietokomera. Na zabránenie kondenzácii vody sa systém PFD môže zahrievať alebo izolovať. Kondenzácii vody je potrebné zabrániť v celej dĺžke riediaceho tunela.

    Minimálny riediaci pomer musí byť v rozmedzí 5: 1 až 7: 1 na základe maximálneho prietoku výfukových plynov motora počas skúšobného cyklu alebo skúšobného intervalu.

    Čas zotrvania v systéme je 0,5 sekundy až 5 sekúnd, pričom sa meria v mieste zavedenia riedidla do držiaka(-ov) filtra.

    Na určenie hmotnosti tuhých častíc je potrebný systém odberu vzoriek tuhých častíc, filter na odber vzoriek tuhých častíc, gravimetrické váhy a vážiaca komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou.

    9.2.3.3.   Použiteľnosť

    Systém PFD sa môže používať na extrahovanie proporcionálnej vzorky neriedených výfukových plynov z každej dávky alebo za pri nepretržitom odbere vzoriek PM a plynných emisií počas akéhokoľvek nestáleho pracovného cyklu (NRTC a LSI-NRTC), akéhokoľvek pracovného cyklu NRSC v nespojitom režime alebo akéhokoľvek pracovného cyklu RMC.

    Systém sa môže použiť aj na vopred zriedené výfukové plyny, pričom pomocou konštantného riediaceho pomeru sa riedi už proporcionálny prietok (pozri obrázok 9.2). Toto je spôsob vykonávania sekundárneho riedenia z tunela systému CVS s cieľom dosiahnuť potrebný celkový riediaci pomer na odber vzoriek PM.

    9.2.3.4.   Kalibrácia

    Kalibrácia systému PFD na oddelenie proporcionálnej vzorky neriedených výfukových plynov sa posudzuje v bode 8.1.8.6.

    9.3.   Postupy odberu vzoriek

    9.3.1.   Všeobecné požiadavky na odber vzoriek

    9.3.1.1.   Projektovanie a konštrukcia sondy

    Sonda je prvým prvkom v systéme odberu vzoriek. Zasahuje do prúdu zriedených alebo neriedených výfukových plynov a extrahuje vzorku tak, že jej vnútorné a vonkajšie plochy sú v kontakte s výfukovými plynmi. Vzorka sa zo sondy prepravuje do prenosového vedenia.

    Odberové sondy sú vyrobené s vnútornými plochami z nehrdzavejúcej ocele alebo v prípade odberu vzoriek neriedených výfukových plynov z akéhokoľvek nereagujúceho materiálu schopného odolať teplotám neriedených výfukových plynov. Odberové sondy sa umiestnia tam, kde sa zložky zmiešavajú tak, aby sa dosiahla stredná koncentrácia vzorky, a kde je minimálna možnosť vzájomného rušenia s inými sondami. Odporúča sa udržiavať všetky sondy mimo vplyvu hraničných vrstiev, vírov a vírivých prúdov – najmä v blízkosti výstupu potrubia merača neriedených výfukových plynov, kde by mohlo dôjsť k neúmyselnému riedeniu. Čistenie alebo preplachovanie sondy nesmie počas skúšky ovplyvniť inú sondu. Na extrahovanie viac než jednej zložky je možné použiť jednu sondu, pokiaľ táto sonda spĺňa všetky špecifikácie pre každú zložku.

    9.3.1.1.1.   Zmiešavacia komora (kategória NRSh)

    Pri skúšaní motorov kategórie NRSh sa môže použiť zmiešavacia komora, ak to povoľuje výrobca. Zmiešavacia komora je voliteľný komponent systému odberu vzoriek neriedených plynov a je umiestnená vo výfukovom systéme medzi tlmičom a odberovou sondou. Tvar a rozmery zmiešavacej komory a potrubia pred ňou a za ňou musia byť také, aby na mieste odberovej sondy vznikala dobre zmiešaná homogénna vzorka a aby nedochádzalo k silným pulzáciám alebo rezonanciám komory, ktoré by ovplyvňovali výsledky emisií.

    9.3.1.2.   Prenosové vedenie

    Prenosové vedenie, ktoré prepravuje odobratú vzorku zo sondy do analyzátora, skladovacieho média alebo systému riedenia, musí byť čo najkratšie, čo sa dosahuje umiestnením analyzátorov, skladovacích médií a systémov riedenia čo najbližšie k sonde. Počet ohybov prenosového vedenia musí byť čo najmenší a polomer každého nevyhnutného ohybu musí byť čo najväčší.

    9.3.1.3.   Metódy odberu vzoriek

    Pri nepretržitom odbere vzoriek a odbere vzoriek v dávkach, ktoré sú uvedené v bode 7.2, platia tieto podmienky:

    a) keď sa odber vykonáva pri konštantnom prietoku, aj vzorka sa prenáša pri konštantnom prietoku;

    b) keď sa odber vykonáva pri premenlivom prietoku, prietok vzorky sa mení úmerne s premenlivým prietokom;

    c) proporcionálny odber vzoriek sa potvrdzuje spôsobom opísaným v bode 8.2.1.

    9.3.2.   Odber vzoriek plynu

    9.3.2.1.   Odberové sondy

    Na odber vzoriek plynných emisií sa používajú odberové sondy s jedným otvorom alebo s viacerými otvormi. Sondy môžu byť orientované v ktoromkoľvek smere vo vzťahu k prúdu neriedených alebo zriedených výfukových plynov. V prípade niektorých sond sa teploty vzoriek regulujú takto:

    a) v prípade sond, ktoré odberajú NOx zo zriedených výfukových plynov, sa teplota stien sondy reguluje tak, aby sa zabránilo kondenzácii vody;

    b) v prípade sond, ktoré zo zriedených výfukových plynov odberajú uhľovodíky, sa odporúča, aby sa z dôvodu minimalizácie kontaminácie teplota stien sondy regulovala približne na 191 °C.

    9.3.2.1.1.   Zmiešavacia komora (kategória NRSh)

    Ak sa zmiešavacia komora používa v súlade s bodom 9.3.1.1.1, jej vnútorný objem nesmie byť menší než desaťnásobok zdvihového objemu valca skúšaného motora. Zmiešavacia komora musí byť čo najtesnejšie pripojená k tlmiču motora a musí mať teplotu vnútorného povrchu minimálne 452 K (179 °C). Výrobca môže špecifikovať konštrukciu zmiešavacej komory.

    9.3.2.2.   Prenosové vedenie

    Používa sa prenosové vedenie s vnútornými plochami z nehrdzavejúcej ocele, PTFE, VitonTM alebo z akéhokoľvek iného materiálu, ktorý má z hľadiska odberu vzoriek emisií lepšie vlastnosti. Používa sa nereagujúci materiál schopný odolať teplotám výfukových plynov. Môžu sa použiť radové filtre, ak filter a jeho puzdro spĺňajú rovnaké požiadavky na teplotu ako prenosové vedenie:

    a) v prípade vedenia na prenos NOx umiestneného buď pred konvertorom NO2 na NO, ktorý zodpovedá špecifikáciám uvedeným v bode 8.1.11.5, alebo pred chladičom, ktorý zodpovedá špecifikáciám uvedeným v bode 8.1.11.4, sa udržiava teplota vzorky, ktorá zabraňuje kondenzácii vody;

    b) v prípade vedenia na prenos THC sa udržiava teplota steny v rámci tolerancie 191 ± 11 °C pozdĺž celého vedenia. Ak sa vzorky odoberajú z neriedených výfukových plynov, nezahrievané, izolované prenosové vedenie sa môže pripojiť priamo k sonde. Dĺžka a izolácia prenosového vedenia musia byť navrhnuté tak, aby sa predpokladaná najvyššia teplota neriedených výfukových plynov meraná na výstupe prenosového vedenia ochladzovala na hodnotu najmenej 191 °C. V prípade odberu zriedenej vzorky je povolený prechodový úsek medzi sondou a prenosovým vedením v dĺžke do 0,92 m, aby bola zaručená teplota steny 191 ± 11 °C.

    9.3.2.3.   Komponenty kondicionovania vzorky

    9.3.2.3.1.   Sušiče vzoriek

    9.3.2.3.1.1.   Požiadavky

    Sušiče vzoriek sa môžu používať na odstraňovanie vlhkosti zo vzorky s cieľom znížiť vplyv vody na meranie plynných emisií. Sušiče vzoriek musia spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 9.3.2.3.1.1 a 9.3.2.3.1.2. V rovnici 7-13 sa používa obsah vlhkosti 0,8 objemového percenta.

    Pri najvyššej predpokladanej koncentrácii vodných pár H m musia techniky odstraňovania vody udržiavať vlhkosť na hodnote ≤ 5 g vody/kg suchého vzduchu (alebo približne 0,8 objemového percenta H2O), čo je 100 % relatívnej vlhkosti pri teplote 277,1 K (3,9 °C) a tlaku 101,3 kPa. Táto špecifikácia vlhkosti je rovnocenná približne 25 % relatívnej vlhkosti pri teplote 298 K (25 °C) a tlaku 101,3 kPa. Preukázať sa to môže:

    a) meraním teploty na výstupe sušiča vzoriek;

    b) meraním vlhkosti v bode tesne pred analyzátorom CLD;

    vykonaním postupu overovania uvedeného v bode 8.1.8.5.8.

    9.3.2.3.1.2.   Povolený typ sušiča vzoriek a postup odhadu obsahu vlhkosti za sušičom

    Použiť sa môže ktorýkoľvek typ sušiča vzoriek opísaný v tomto bode.

    a) Ak sa pred každým analyzátorom plynu alebo skladovacím médiom použije sušič s osmotickou membránou, tento sušič musí spĺňať tepelné špecifikácie uvedené v bode 9.3.2.2. Rosný bod T dew a absolútny tlak p total sa monitoruje za sušičom s osmotickou membránou. Množstvo vody sa vypočíta podľa prílohy VII z nepretržite zaznamenávaných hodnôt T dewp total alebo z ich maximálnych hodnôt pozorovaných počas skúšky, alebo z ich medzných nastavovacích bodov. Ak sa nevykonáva priame meranie, menovitá hodnota p total je daná najnižším absolútnym tlakom sušiča predpokladaným počas skúšky.

    b) Pred systémom merania THC pre vznetové motory sa nesmie použiť chladič. Ak sa pred konvertorom NO2 na NO alebo v systéme odberu vzoriek bez konvertora NO2 na NO použije chladič, musí spĺňať požiadavky kontroly zníženia účinnosti na NO2 uvedené v bode 8.1.11.4. Rosný bod T dew a absolútny tlak p total sa monitorujú za chladičom. Množstvo vody sa vypočíta podľa prílohy VII z nepretržite zaznamenávaných hodnôt T dewp total alebo z ich maximálnych hodnôt pozorovaných počas skúšky, alebo z ich medzných nastavovacích bodov. Ak sa nevykonáva priame meranie, menovitá hodnota p total je daná najnižším absolútnym tlakom chladiča predpokladaným počas skúšky. Ak je možné určiť predpokladaný stupeň nasýtenia v chladiči, je možné vypočítať T dew na základe známej účinnosti chladiča a nepretržitého monitorovania teploty chladiča T chiller. Ak sa hodnoty T chiller nezaznamenávajú nepretržite, na určenie konštantného množstva vody podľa prílohy VII je možné použiť ako konštantnú hodnotu ich maximálne hodnoty pozorované počas skúšky alebo ich medzné nastavovacie body. Ak je dôvod predpokladať, že teplota T chiller je rovná teplote T dew, podľa prílohy VII sa hodnota T chiller môže použiť namiesto T dew. Ak je dôvod predpokladať, že medzi konštantnou teplotou T chiller a T dew existuje posun spôsobený zahrievaním známeho a stáleho množstva vzorky medzi výstupom chladiča a miestom merania teploty, táto predpokladaná hodnota posunu teploty sa vo forme súčiniteľa môže zahrnúť do výpočtov emisií. Platnosť akéhokoľvek predpokladu uvedeného v tomto bode sa preukáže technickou analýzou alebo na základe údajov.

    9.3.2.3.2.   Odberové čerpadlá

    Odberové čerpadlá pred analyzátorom alebo skladovacím médiom sa používajú v prípade akéhokoľvek plynu. Používajú sa odberové čerpadlá s vnútornými povrchmi z nehrdzavejúcej ocele, PTFE alebo akéhokoľvek iného materiálu, ktorý má z hľadiska odberu vzoriek emisií lepšie vlastnosti. V prípade niektorých odberových čerpadiel sa teplota reguluje takto:

    a) ak sa použije odberové čerpadlo NOx umiestnené buď pred konvertorom NO2 na NO, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 8.1.11.5, alebo pred chladičom, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v bode 8.1.11.4, bude sa zahrievať, aby sa zabránilo kondenzácii vody;

    b) ak sa použije odberové čerpadlo THC umiestnené pred analyzátorom THC alebo skladovacím médiom, jeho vnútorný povrch sa ohreje na hodnotu s toleranciou 464 ± 11 K (191 ± 11 °C).

    9.3.2.3.3.   Zachytávače amoniaku

    Zachytávače amoniaku sa môžu používať pri všetkých systémoch odberu vzoriek plynov s cieľom zabrániť rušivému vplyvu NH3, znečisteniu konvertora NO2 na NO a vzniku usadenín v systéme odberu vzoriek alebo v analyzátoroch. Pri inštalácii zachytávača amoniaku je potrebné riadiť sa odporúčaniami výrobcu.

    9.3.2.4.   Médiá na skladovanie vzoriek

    V prípade odberu vzoriek do odberového vaku sa objemy plynu ukladajú do dostatočne čistých zásobníkov, ktoré minimálne prepúšťajú plyn alebo sú plynotesné. Na určenie prijateľných prahov čistoty a nepriepustnosti skladovacieho média sa použije osvedčený technický úsudok. Aby sa zásobník vyčistil, môže sa opakovane preplachovať alebo vyprázdniť a môže sa zahrievať. V prostredí s regulovanou teplotou sa používa pružný zásobník (napríklad odberový vak) alebo pevný zásobník s regulovanou teplotou, ktorý sa najprv vyprázdni, alebo sa jeho obsah môže odstrániť, napríklad súpravou piestu a valca. Používajú sa zásobníky, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v nasledujúcej tabuľke 6.6.



    Tabuľka 6.6.

    Materiály zásobníka na odber vzoriek plynov v dávkach

    CO, CO2, O2, CH4, C2H6, C3H8, NO, NO2 (1)

    polyvinylfluorid (PVF) (2), napr. TedlarTM, polyvinylidénfluorid (2), napr. KynarTM, polytetrafluoretylén (3), napr. TeflonTM, alebo nehrdzavejúca oceľ (3)

    HC

    polytetrafluóretylén (4) alebo nehrdzavejúca oceľ (4)

    (1)   Pokiaľ sa zabráni kondenzácii vody v zásobníku.

    (2)   Do teploty 313 K (40 °C).

    (3)   Do teploty 475 K (202 °C).

    (4)   Pri teplote 464 ± 11 K (191 ± 11 °C).

    9.3.3.   Odber vzoriek PM

    9.3.3.1.   Odberové sondy

    Používajú sa sondy PM s jedným otvorom na konci. Sondy PM musia byť orientované priamo proti prúdu.

    Sondy PM môžu by chránené kužeľom, ktorý zodpovedá požiadavkám na obrázku 6.8. V tomto prípade sa nepoužíva predtriedič opísaný v bode 9.3.3.3.

    image

    9.3.3.2.   Prenosové vedenie

    Na minimalizáciu teplotných rozdielov medzi prenosovými vedeniami a zložkami výfukových plynov sa odporúčajú izolované alebo zahrievané prenosové vedenia alebo vyhrievané kryty. Používa sa prenosové vedenie, ktoré nereaguje s PM a je elektricky vodivé na vnútorných povrchoch. Odporúča sa používať prenosové vedenie PM z nehrdzavejúcej ocele. Každý iný materiál musí pri odoberaní vzoriek spĺňať rovnaké výkonnostné požiadavky ako nehrdzavejúca oceľ. Vnútorný povrch prenosového vedenia PM musí byť elektricky uzemnený.

    9.3.3.3.   Predtriedič

    Na odstránenie tuhých častíc s veľkým priemerom je povolené použiť predtriedič PM, ktorý sa inštaluje v systéme riedenia priamo pred držiakom filtra. Povolený je len jeden predtriedič. Ak sa použije sonda kužeľovitého tvaru (pozri obrázok 6.8), použitie predtriediča je zakázané.

    Predtriedičom PM môže byť buď inertný prachový filter, alebo cyklónový separátor. Musí byť vyrobený z nehrdzavejúcej ocele. Predtriedič musí byť skonštruovaný tak, aby odstraňoval najmenej 50 % PM pri aerodynamickom priemere 10 μm a najviac 1 % PM pri aerodynamickom priemere 1 μm v celom rozsahu prietokov, pri ktorých sa používa. Výstup predtriediča sa konfiguruje pomocou obtoku každého filtra na odber vzoriek PM tak, aby sa prietok predtriediča mohol stabilizovať pred začiatkom skúšky. Filter na odber vzoriek PM sa umiestni do 75 cm za výstupom predtriediča.

    9.3.3.4.   Filter na odber vzoriek

    Vzorky zriedených výfukových plynov sa odoberajú pomocou filtra, ktorý v priebehu skúšky musí spĺňať požiadavky uvedené v bodoch 9.3.3.4.1 až 9.3.3.4.4.

    9.3.3.4.1.   Špecifikácia filtra

    Všetky typy filtrov musia mať účinnosť zachytávania najmenej 99,7 %. Na preukázanie splnenia tejto požiadavky je možné použiť merania výrobcu filtra na odber vzoriek, ktoré sa odrážajú v hodnoteniach výrobku. Materiálom filtra je buď:

    a) sklené vlákno potiahnuté fluórokarbónom (PTFE); alebo

    b) fluórokarbónová (PTFE) membrána.

    Ak predpokladaná čistá hmotnosť PM na filtri presahuje 400 μg, môže sa použiť filter s minimálnou počiatočnou účinnosťou zachytávania 98 %.

    9.3.3.4.2.   Veľkosť filtra

    Menovitá veľkosť priemeru filtra je 46,5 mm ± 0,6 mm (priemer činnej plochy najmenej 37 mm). Filtre s väčším priemerom sa môžu používať s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho úradu. Odporúča sa zachovať proporcionalitu medzi filtrom a činnou plochou.

    9.3.3.4.3.   Regulácia riedenia a teploty vzoriek PM

    Vzorky PM sa riedia najmenej raz pred prenosovými vedeniami v prípade systému CVS a za prenosovými vedeniami v prípade systému PFD (pozri bod 9.3.3.2 týkajúci sa prenosových vedení). Teplota vzorky sa musí regulovať s toleranciou 320 ± 5 K (47 ± 5 °C), pričom sa meria kdekoľvek do 200 mm pred skladovacím médiom PM alebo 200 mm za ním. Vzorka PM sa má zahrievať alebo ochladzovať predovšetkým v podmienkach riedenia, ako sa uvádza v bode 9.2.1 písm. a).

    9.3.3.4.4.   Rýchlosť prechodu cez čelo filtra

    Rýchlosť prechodu cez čelo filtra musí byť v rozmedzí 0,9 až 1,0 m/s, pričom tento rozsah môže presahovať menej než 5 % zaznamenaných hodnôt prietoku. Ak celková hmotnosť PM presahuje 400 μg, rýchlosť prechodu cez čelo filtra je možné znížiť. Rýchlosť prechodu cez čelo sa meria ako objemový prietok vzorky pri tlaku pred filtrom a teplote čela filtra vydelený činnou plochou filtra. Ak je pokles tlaku od prístroja na odber vzoriek PM po filter menší než 2 kPa, ako tlak pred filtrom sa použije tlak na výstupe potrubia výfukového systému alebo tlak tunela CVS.

    9.3.3.4.5.   Držiak filtra

    S cieľom minimalizovať turbulentné usadzovanie a dosiahnuť rovnomerné usadzovanie PM na filtri sa na prechod z vnútorného priemeru prenosového vedenia na exponovaný priemer čela filtra používa kužeľ s uhlom rozbiehavosti 12,5° (od stredu). Na tento prechod sa používa nehrdzavejúca oceľ.

    9.3.4.   Prostredie stabilizácie a váženia PM na gravimetrickú analýzu

    9.3.4.1.   Prostredie na gravimetrickú analýzu

    V tomto oddiele sú opísané dve prostredia potrebné na stabilizáciu a váženie PM na gravimetrickú analýzu: prostredie stabilizácie PM, v ktorom sú filtre uskladnené pred vážením, a prostredie váženia, v ktorom sú umiestnené váhy. Tieto dve prostredia môžu mať spoločný priestor.

    Obidve prostredia, teda prostredie stabilizácie a prostredie váženia, sa musia udržiavať bez nečistôt okolia, ako je prach, aerosóly alebo poloprchavý materiál, ktoré by mohli znečistiť vzorky PM.

    9.3.4.2.   Čistota

    Čistota prostredia stabilizácie PM sa overuje pomocou referenčných filtrov, ako sa uvádza v bode 8.1.12.1.4.

    9.3.4.3.   Teplota komory

    Teplota komory (alebo miestnosti), v ktorej sa kondicionujú a vážia filtre tuhých častíc, sa v priebehu celého kondicionovania a váženia filtrov udržiava v rozmedzí 295 K ± 1 K (22 °C ± 1 °C). Vlhkosť sa udržiava na rosnom bode 282,5 ± 1 K (9,5 °C ± 1 °C) a relatívnej vlhkosti 45 % ± 8 %. Ak sú prostredia stabilizácie a váženia oddelené, prostredie stabilizácie sa udržiava na teplote s toleranciou 295 ± 3 K (22 °C ± 3 °C).

    9.3.4.4.   Overovanie podmienok okolia

    Pri použití meracích prístrojov, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.4, sa overujú tieto podmienky okolia:

    a) Zaznamenáva sa rosný bod a teplota okolia. Tieto hodnoty sa používajú na zisťovanie, či sa prostredie stabilizácie a váženia udržiavalo v toleranciách uvedených v bode 9.3.4.3 najmenej 60 minút pred vážením filtrov.

    b) Nepretržite sa zaznamenáva atmosférický tlak v prostredí váženia. Prijateľnou alternatívou je použitie barometra, ktorý meria atmosférický tlak mimo prostredia váženia, pokiaľ je možné zabezpečiť, že atmosférický tlak je vždy v rozmedzí ± 100 Pa celkového atmosférického tlaku. Pri vážení každej vzorky PM sa zabezpečia prostriedky na zaznamenávanie najnovšej hodnoty atmosférického tlaku. Táto hodnota sa použije na výpočet korekcie PM na vztlak podľa bodu 8.1.12.2.

    9.3.4.5.   Inštalácia váh

    Váhy sa inštalujú takto:

    a) inštalujú sa na plošine izolovanej od vibrácií, aby sa izoloval vonkajší hluk a vibrácie;

    b) sú tienené proti konvekčnému prúdeniu vzduchu elektricky uzemneným krytom, ktorý odvádza statickú elektrinu.

    9.3.4.6.   Výboj statickej elektriny

    Výboj statickej elektriny sa musí v prostredí váh minimalizovať takto:

    a) váhy sa elektricky uzemnia;

    b) ak sa so vzorkami PM manipuluje ručne, používajú sa pinzety z nehrdzavejúcej ocele;

    c) pinzety sú uzemnené uzemňovacím pásom alebo prevádzkovateľ používa uzemňovací pás tak, aby bol uzemnený spoločne s váhami;

    d) používa sa neutralizátor statickej elektriny, ktorý je elektricky uzemnený spoločne s váhami, aby sa zo vzoriek PM odstránil elektrostatický výboj.

    9.4.   Meracie prístroje

    9.4.1.   Úvod

    9.4.1.1.   Rozsah pôsobnosti

    V tomto bode sú špecifikované meracie prístroje a príslušné systémové požiadavky týkajúce sa skúšania emisií. Zahŕňa to laboratórne prístroje na meranie parametrov motora, podmienok okolia, parametrov týkajúcich sa prietoku a koncentrácie emisií (neriedených alebo zriedených).

    9.4.1.2.   Druhy prístrojov

    Každý prístroj uvedený v tomto nariadení sa používa tak, ako je opísané v samotnom nariadení (meranie množstiev zabezpečované týmito prístrojmi je zhrnuté v tabuľke 6.5). Vždy, keď sa prístroj uvedený v tomto nariadení použije nešpecifikovaným spôsobom, alebo sa namiesto neho použije iný prístroj, uplatňujú sa požiadavky na zabezpečenie rovnocennosti podľa bodu 5.1.1. Keď je na konkrétne meranie špecifikovaných viac prístrojov, jeden z nich bude na požiadanie identifikovaný v typovom schválení alebo schvaľovacím orgánom ako referenčný, aby sa preukázalo, že alternatívny postup je rovnocenný špecifikovanému postupu.

    9.4.1.3.   Rezervné systémy

    Na základe typového schválenia alebo s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho orgánu pre všetky meracie prístroje opísané v tomto bode platí, že na výpočet výsledkov jednej skúšky sa môžu použiť údaje z viacerých prístrojov. Výsledky všetkých meraní sa zaznamenávajú a uchovávajú sa neupravené údaje. Táto požiadavka platí bez ohľadu na to, či sa merania skutočne vo výpočtoch použijú.

    9.4.2.   Zaznamenávanie a kontrola údajov

    Skúšobný systém musí byť schopný aktualizovať údaje, zaznamenávať údaje a regulovať systémy podľa požiadaviek obsluhy, t. j. dynamometer, zariadenia na odber vzoriek a meracie prístroje. Používajú sa také systémy získavania a kontroly údajov, ktoré môžu zaznamenávať údaje pri špecifikovaných minimálnych frekvenciách, uvedených v tabuľke 6.7. (táto tabuľka sa nevzťahuje na skúšanie s cyklom NRSC v nespojitom režime).



    Tabuľka 6.7.

    Minimálne frekvencie zaznamenávania a kontroly údajov

    Príslušný bod skúšobného protokolu

    Merané hodnoty

    Minimálna frekvencia príkazov a kontroly

    Minimálna frekvencia zaznamenávania

    7.6

    Otáčky a krútiaci moment počas postupného mapovania motora

    1 Hz

    1 priemerná hodnota na krok

    7.6

    Otáčky a krútiaci moment počas mapovania motora pri zvyšovaní otáčok

    5 Hz

    1 Hz v priemere

    7.8.3

    Referenčné a spätnoväzbové otáčky a krútiace momenty v nestálych pracovných cykloch (NRTC a LSI-NRTC)

    5 Hz

    1 Hz v priemere

    7.8.2

    Referenčné a spätnoväzbové otáčky a krútiace momenty v pracovnom cykle NRSC v nespojitom režime a cykle RMC

    1 Hz

    1 Hz

    7.3

    Nepretržité koncentrácie v analyzátore neriedených plynov

    neuv.

    1 Hz

    7.3

    Nepretržité koncentrácie v analyzátore zriedených plynov

    neuv.

    1 Hz

    7.3

    Koncentrácie neriedených alebo zriedených plynov odoberaných v dávkach v analyzátoroch

    neuv.

    1 priemerná hodnota na skúšobný interval

    7.6.

    8.2.1.

    Prietok zriedených výfukových plynov z CVS s výmenníkom tepla pred prietokomerom

    neuv.

    1 Hz

    7.6.

    8.2.1.

    Prietok zriedených výfukových plynov z CVS bez výmenníka tepla pred prietokomerom

    5 Hz

    1 Hz v priemere

    7.6.

    8.2.1.

    Prietok nasávaného vzduchu alebo výfukových plynov (pri meraní neriedených plynov v nestálom cykle)

    neuv.

    1 Hz v priemere

    7.6.

    8.2.1.

    Riediaci vzduch, ak je aktívne regulovaný

    5 Hz

    1 Hz v priemere

    7.6.

    8.2.1.

    Prietok vzorky z CVS s výmenníkom tepla

    1 Hz

    1 Hz

    7.6.

    8.2.1.

    Prietok vzorky z CVS bez výmenníka tepla

    5 Hz

    1 Hz v priemere

    9.4.3.   Špecifikácie výkonnosti meracích prístrojov

    9.4.3.1.   Prehľad

    Skúšobný systém ako celok musí spĺňať všetky príslušné kritériá kalibrácie, overovania a hodnovernosti skúšok uvedené v bode 8.1 vrátane požiadaviek na kontrolu linearity uvedených v bodoch 8.1.4 a 8.2. Prístroje musia zodpovedať špecifikáciám uvedeným v tabuľke 6.7 pre všetky rozsahy, ktoré sa majú použiť pri skúšaní. Okrem toho sa uchováva celá dokumentácia od výrobcov prístrojov, ktorá preukazuje, že prístroj spĺňa špecifikácie uvedené v tabuľke 6.7.

    9.4.3.2.   Požiadavky na komponenty

    V tabuľke 6.8 sú uvedené špecifikácie meničov krútiaceho momentu, otáčok a tlaku, snímačov teploty a rosného bodu a ďalších prístrojov. Celý systém merania daného fyzikálneho a/alebo chemického množstva musí spĺňať požiadavky na overenie linearity uvedené v bode 8.1.4. Na meranie plynných emisií pri konkrétnej skúške motora sa môžu použiť analyzátory s kompenzačnými algoritmami, ktoré sú funkciami iných meraných plynných zložiek a vlastností paliva. Každý kompenzačný algoritmus zabezpečuje iba kompenzáciu posunu bez vplyvu na zvýšenie (t. j. bez skreslenia).



    Tabuľka 6.8.

    Odporúčané výkonnostné špecifikácie meracích prístrojov

    Merací prístroj

    Symbol meraného množstva

    Čas nábehu

    celého systému

    Frekvencia aktualizácie záznamov

    Presnosť ()

    Opakovateľnosť ()

    Menič otáčok motora

    n

    1 s

    1 Hz v priemere

    2,0 % pt. alebo

    0,5 % max

    1,0 % pt. alebo

    0,25 % max

    Menič krútiaceho momentu motora

    T

    1 s

    1 Hz v priemere

    2,0 % pt. alebo

    1,0 % max

    1,0 % pt. alebo

    0,5 % max

    Merač prietoku paliva

    (merač celkového prietoku paliva)

     

    5 s

    neuv.

    1 Hz

    neuv.

    2,0 % pt. alebo

    1,5 % max

    1,0 % pt. alebo

    0,75 % max

    Merač celkového množstva zriedených výfukových plynov (CVS)

    (s výmenníkom tepla pred meračom)

     

    1 s

    (5 s)

    1 Hz v priemere

    (1 Hz)

    2,0 % pt. alebo

    1,5 % max

    1,0 % pt. alebo

    0,75 % max

    Merač riediaceho vzduchu, nasávaného vzduchu, výfukových plynov a prietoku vzorky

     

    1 s

    1 Hz v priemere, s frekvenciou odberu vzoriek 5 Hz

    2,5 % pt. alebo

    1,5 % max

    1,25 % pt. alebo

    0,75 % max

    Nepretržite pracujúci analyzátor neriedeného plynu

    x

    5 s

    2 Hz

    2,0 % pt. alebo

    2,0 % meas.

    1,0 % pt. alebo

    1,0 % meas.

    Nepretržite pracujúci analyzátor zriedeného plynu

    x

    5 s

    1 Hz

    2,0 % pt. alebo

    2,0 % meas.

    1,0 % pt. alebo

    1,0 % meas.

    Nepretržite pracujúci analyzátor plynu

    x

    5 s

    1 Hz

    2,0 % pt. alebo

    2,0 % meas.

    1,0 % pt. alebo

    1,0 % meas.

    Analyzátor plynu odoberaného v dávkach

    x

    neuv.

    neuv.

    2,0 % pt. alebo

    2,0 % meas.

    1,0 % pt. alebo

    1,0 % meas.

    Gravimetrické váhy PM

    m PM

    neuv.

    neuv.

    Pozri bod 9.4.11.

    0,5 μg

    Zotrvačníkové váhy PM

    m PM

    5 s

    1 Hz

    2,0 % pt. alebo

    2,0 % meas.

    1,0 % pt. alebo

    1,0 % meas.

    (1)   Presnosť a opakovateľnosť sa určuje pomocou rovnakých zaznamenaných údajov, ako je opísané v bode 9.4.3, a je založená na absolútnych hodnotách. „pt.“ sa vzťahuje na celkovú priemernú predpokladanú pri emisnom limite; „max.“ sa vzťahuje na maximálnu hodnotu predpokladanú pri emisnom limite počas pracovného cyklu, nie na maximálny merací rozsah prístroja; „meas.“ sa vzťahuje na skutočnú hodnotu nameranú počas pracovného cyklu.

    9.4.4.   Meranie parametrov motora a podmienok okolia

    9.4.4.1.   Snímače otáčok a krútiaceho momentu

    9.4.4.1.1.   Použitie

    Prístroje na meranie pracovných vstupov a výstupov počas prevádzky motora musia spĺňať špecifikácie uvedené v tomto bode. Odporúčajú sa snímače, meniče a merače spĺňajúce špecifikácie uvedené v tabuľke 6.8. Celkové systémy merania pracovných vstupov a výstupov musia spĺňať požiadavky na overovanie linearity uvedené v bode 8.1.4.

    9.4.4.1.2.   Práca hriadeľa

    Práca a výkon sa vypočítavajú z výstupných hodnôt meničov otáčok a krútiaceho momentu podľa bodu 9.4.4.1. Všeobecné systémy na meranie otáčok a krútiaceho momentu musia spĺňať požiadavky na kalibráciu a overovanie uvedené v bodoch 8.1.7 a 8.1.4.

    Na základe osvedčeného technického úsudku sa podľa potreby kompenzuje krútiaci moment spôsobený zotrvačnosťou zrýchľujúcich a spomaľujúcich komponentov pripojených k zotrvačníku, ako je hnací hriadeľ a rotor dynamometra.

    9.4.4.2.   Meniče tlaku, snímače teploty a rosného bodu

    Všeobecné systémy na meranie tlaku, teploty a rosného bodu musia spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.7.

    Meniče tlaku sú umiestnené v tepelne regulovanom prostredí alebo sa zmeny teploty kompenzujú v ich predpokladanom prevádzkovom rozsahu. Materiál meničov musí byť kompatibilný s meranou kvapalinou.

    9.4.5.   Merania týkajúce sa prietoku

    V prípade každého typu prietokomera (paliva, nasávaného vzduchu, neriedených výfukových plynov, zriedených výfukových plynov, vzorky) sa prúd kondicionuje tak, ako je potrebné na zabránenie vplyvu vírov, vírivých prúdov, cirkulácie alebo pulzácie prúdenia na presnosť alebo opakovateľnosť merača. V niektorých meračoch sa to dá splniť použitím dostatočnej dĺžky vodorovného potrubia (ako je napríklad dĺžka rovná najmenej 10 priemerom potrubia) alebo použitím osobitne navrhnutých ohybov potrubia, vyrovnávacích lamiel, štrbinových dosiek (alebo tlmičov pneumatických impulzov v prípade meračov prietoku paliva) s cieľom zabezpečiť stály a predvídateľný rýchlostný profil prúdu pred meračom.

    9.4.5.1.   Merač prietoku paliva

    Všeobecný systém na meranie prietoku paliva musí spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.8.1. Pri každom meraní prietoku paliva sa musí zohľadňovať palivo obtekajúce motor alebo vracajúce sa z motora do palivovej nádrže.

    9.4.5.2.   Merač prietoku nasávaného vzduchu

    Všeobecný systém na meranie prietoku nasávaného vzduchu musí spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.8.2.

    9.4.5.3.   Merač prietoku neriedených výfukových plynov

    9.4.5.3.1.   Požiadavky na komponenty

    Všeobecný systém na meranie prietoku neriedených výfukových plynov musí spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 8.1.4. Každý merač prietoku neriedených výfukových plynov musí byť konštruovaný tak, aby primerane kompenzoval zmeny v termodynamike, prúdení a podmienkach zloženia neriedených výfukových plynov.

    9.4.5.3.2.   Čas odozvy prietokomeru

    Na účely regulácie systému riedenia časti prietoku s cieľom získať proporcionálnu vzorku neriedených výfukových plynov musí byť čas odozvy prietokomeru kratší, než je uvedené v tabuľke 9.3. V prípade systémov riedenia časti prietoku s on-line reguláciou musí čas odozvy prietokomeru spĺňať špecifikácie uvedené v bode 8.2.1.2.

    9.4.5.3.3.   Chladenie výfukových plynov

    Tento bod sa netýka chladenia výfukových plynov konštrukciou motora vrátane, ale nie výlučne, vodou chladených výfukových potrubí alebo turbodúchadiel.

    Chladenie výfukových plynov pred prietokomerom je povolené s týmito obmedzeniami:

    a) vzorky PM sa nesmú odoberať za chladičom;

    b) ak chladenie spôsobuje, že teploty výfukových plynov vyššie než 475 K (202 °C) klesnú pod 453 K (180 °C), vzorky HC sa nesmú odoberať za chladičom;

    c) ak chladenie spôsobuje kondenzáciu vody, vzorky NOx sa nesmú odoberať za chladičom, pokiaľ chladič nespĺňa požiadavky na overovanie výkonnosti uvedené v bode 8.1.11.4;

    d) ak chladenie spôsobuje kondenzáciu vody predtým, ako prúd dosiahne prietokomer, rosný bod T dew a tlak p total sa merajú na vstupe prietokomera. Tieto hodnoty sa použijú na výpočty emisií podľa prílohy VII.

    9.4.5.4.   Merač prietoku riediaceho vzduchu a zriedených výfukových plynov

    9.4.5.4.1.   Použitie

    Okamžité prietoky zriedených výfukových plynov alebo celkový prietok zriedených výfukových plynov počas skúšobného intervalu sa určuje pomocou merača prietoku zriedených výfukových plynov. Prietoky neriedených výfukových plynov alebo celkový prietok neriedených výfukových plynov počas skúšobného intervalu je možné vypočítať z rozdielu medzi údajmi merača prietoku zriedených výfukových plynov a merača prietoku riediaceho vzduchu.

    9.4.5.4.2.   Požiadavky na komponenty

    Všeobecný systém merania prietoku zriedených výfukových plynov musí spĺňať požiadavky na kalibráciu a overovanie uvedené v bodoch 8.1.8.4 a 8.1.8.5. Môžu sa použiť tieto merače:

    a) v prípade odberu vzoriek celkového prietoku zriedených výfukových plynov pri konštantnom objeme (CVS) je možné použiť Venturiho trubicu s kritickým prietokom (CFV) alebo viacero Venturiho trubíc s kritickým prietokom usporiadaných paralelne, objemové čerpadlo (PDP), podzvukovú Venturiho trubicu (SSV) alebo ultrazvukový prietokomer (UFM). V kombinácii s výmenníkom tepla pred prístrojom bude trubica CFV alebo čerpadlo PDP fungovať aj ako pasívny regulátor prietoku, pretože udržiava konštantnú teplotu zriedených výfukových plynov v systéme CVS;

    b) v prípade systému riedenia časti prietoku (PFD) je možné použiť kombináciu akéhokoľvek prietokomera s akýmkoľvek aktívnym systémom regulácie prietoku, aby sa zachoval proporcionálny odber vzoriek zložiek výfukových plynov. Na zachovanie proporcionálneho odberu vzoriek je možné použiť reguláciu celkového prietoku zriedených výfukových plynov, alebo prietoku jednej vzorky prípadne viacerých vzoriek, alebo kombináciu týchto regulácií prietoku.

    V prípade akéhokoľvek iného systému riedenia je možné použiť prvok laminárneho prúdenia, podzvukový prietokomer, podzvukovú Venturiho trubicu, Venturiho trubicu s kritickým prietokom alebo viacero Venturiho trubíc s kritickým prietokom usporiadaných paralelne, objemový merač, merač množstva tepla, homogénnu Pitotovu trubicu alebo drôtený anemometer.

    9.4.5.4.3.   Chladenie výfukových plynov

    Zriedené výfukové plyny pred meračom zriedeného prietoku sa môžu chladiť, pokiaľ sa dodržiavajú všetky tieto ustanovenia:

    a) vzorky PM sa nesmú odoberať za chladičom;

    b) ak chladenie spôsobuje, že teploty výfukových plynov vyššie než 475 K (202 °C) klesnú pod 453 K (180 °C), vzorky HC sa nesmú odoberať za chladičom;

    c) ak chladenie spôsobuje kondenzáciu vody, vzorky NOx sa nesmú odoberať za chladičom, pokiaľ chladič nespĺňa požiadavky na overovanie výkonnosti uvedené v bode 8.1.11.4;

    d) ak chladenie spôsobuje kondenzáciu vody predtým, ako prúd dosiahne prietokomer, rosný bod T dew a tlak p total sa merajú na vstupe prietokomera. Tieto hodnoty sa použijú na výpočty emisií podľa prílohy VII.

    9.4.5.5.   Merač prietoku vzorky v prípade odberu vzoriek v dávkach

    Na určenie prietoku vzorky alebo celkového prietoku, z ktorého sa počas skúšobného intervalu odoberajú vzorky do systému vzorkovača dávok, sa môže použiť merač prietoku vzorky. Rozdiel medzi údajmi dvoch prietokomerov je možné použiť na výpočet prietoku vzorky do riediaceho tunela, napríklad na meranie riedenia časti prietoku PM a meranie sekundárne zriedeného prietoku PM. Špecifikácie diferenciálneho merania prietoku na získanie proporcionálnej vzorky neriedených výfukových plynov sú uvedené v bode 8.1.8.6.1 a kalibrácia diferenciálneho merania prietoku je uvedená v bode 8.1.8.6.2.

    Všeobecný systém merača prietoku vzorky musí spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.8.

    9.4.5.6.   Rozdeľovač plynu

    Rozdeľovač plynu je možné použiť na zmiešavanie kalibračných plynov.

    Používa sa rozdeľovač plynu, ktorý zmiešava plyny podľa špecifikácií uvedených v bode 9.5.1 a koncentrácií predpokladaných počas skúšania. Je možné použiť rozdeľovače plynu s kritickým prietokom, rozdeľovače plynu s kapilárnou trubicou alebo rozdeľovače plynu s meračom množstva tepla. V prípade potreby sa na zabezpečenie správneho rozdelenia plynu používajú korekcie viskozity (ak to nerobí vnútorný softvér rozdeľovača plynu). Systém rozdeľovača plynu musí spĺňať požiadavky na overovanie linearity uvedené v bode 8.1.4.5. Zmiešavacie zariadenie môže byť voliteľne kontrolované prístrojom, ktorý je svojou podstatou lineárny, napríklad ak používa plynný NO s analyzátorom CLD. Hodnota meracieho rozsahu prístroja sa nastavuje plynom na nastavenie meracieho rozsahu priamo pripojeným k prístroju. Rozdeľovač plynu sa kontroluje pri používaných nastaveniach a menovitá hodnota sa porovnáva s koncentráciou nameranou pomocou prístroja.

    9.4.6.   Merania CO a CO2

    Na meranie koncentrácií CO a CO2 v neriedených alebo zriedených výfukových plynoch pri odbere v dávkach alebo nepretržitom odbere sa používa nedisperzný infračervený analyzátor (NDIR).

    Systém založený na analyzátore NDIR musí spĺňať požiadavky na kalibráciu a overovanie uvedené v bode 8.1.8.1.

    9.4.7.   Merania uhľovodíkov

    9.4.7.1.   Plameňový ionizačný detektor

    9.4.7.1.1.   Použitie

    Na meranie koncentrácií uhľovodíkov v neriedených alebo zriedených výfukových plynoch pri odbere v dávkach alebo nepretržitom odbere sa používa ohrievaný plameňový ionizačný detektor (HFID). Koncentrácie uhľovodíkov sa určujú na základe ekvivalentu uhlíka 1 C1. Ohrievané analyzátory FID musia na všetkých povrchoch, ktoré sú vystavené emisiám, udržiavať teplotu 464 ± 11 K (191 ± 11 °C). V prípade motorov na zemný plyn a skvapalnený ropný vplyv a zážihových motorov môže byť voliteľne analyzátor uhľovodíkov typu neohrievaného plameňového ionizačného detektora (FID).

    9.4.7.1.2.   Požiadavky na komponenty

    Systém založený na analyzátore FID na meranie THC musí spĺňať všetky požiadavky na overovanie merania uhľovodíkov uvedené v bode 8.1.10.

    9.4.7.1.3.   Palivo a vzduch horáka analyzátora FID

    Palivo a vzduch horáka analyzátora FID musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.1. Palivo a vzduch horáka analyzátora FID sa nesmú zmiešať pred vstupom do analyzátora FID, aby sa zabezpečilo, že analyzátor FID pracuje v podmienkach difúzneho horenia, a nie v podmienkach horenia vopred pripravenej zmesi.

    9.4.7.1.4.   Vyhradené

    9.4.7.1.5.   Vyhradené

    9.4.7.2.   Vyhradené

    9.4.8.   Merania NOx

    Na meranie NOx sú určené dva meracie prístroje a každý z nich je možné použiť za predpokladu, že spĺňa kritériá špecifikované v bode 9.4.8.1 alebo v bode 9.4.8.2 v uvedenom poradí. Ako referenčný postup na porovnanie s akýmkoľvek navrhovaným alternatívnym postupom merania podľa bodu 5.1.1 sa použije chemiluminiscenčný detektor.

    9.4.8.1.   Chemiluminiscenčný detektor

    9.4.8.1.1.   Použitie

    Chemiluminiscenčný detektor (CLD) spojený s konvertorom NO2 na NO sa používa na meranie koncentrácie NOx v neriedených alebo zriedených výfukových plynoch pri odbere vzoriek v dávkach alebo nepretržitom odbere vzoriek.

    9.4.8.1.2.   Požiadavky na komponenty

    Systém založený na detektore CLD musí spĺňať požiadavky na overovanie krížovej citlivosti uvedené v bode 8.1.11.1. Môže sa použiť zahrievaný alebo nezahrievaný detektor CLD a detektor CLD, ktorý pracuje pri atmosférickom tlaku alebo vo vákuu.

    9.4.8.1.3.   Konvertor NO2 na NO

    Vnútorný alebo vonkajší konvertor NO2 na NO, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5, sa umiestni pred detektor CLD, pričom konvertor sa nakonfiguruje s obtokom, aby sa uľahčilo toto overovanie.

    9.4.8.1.4.   Vplyvy vlhkosti

    S cieľom zabrániť kondenzácii vody sa zachovávajú všetky teploty detektora CLD. Na odstránenie vlhkosti zo vzorky pred detektorom CLD sa používa jedna z týchto konfigurácií:

    a) detektor CLD je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo chladičom, ktorý je umiestnený za konvertorom NO2 na NO spĺňajúcim požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5;

    b) detektor CLD je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo tepelným chladičom, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.4.

    9.4.8.1.5.   Čas odozvy

    Na zlepšenie času odozvy detektora CLD sa môže použiť zahrievaný detektor CLD.

    9.4.8.2.   Nedisperzný ultrafialový analyzátor

    9.4.8.2.1.   Použitie

    Nedisperzný ultrafialový analyzátor (NDUV) sa používa na meranie koncentrácie NOx v neriedených alebo zriedených výfukových plynoch pri odbere vzoriek v dávkach alebo nepretržitom odbere vzoriek.

    9.4.8.2.2.   Požiadavky na komponenty

    Systém založený na analyzátore NDUV musí spĺňať požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.3.

    9.4.8.2.3.   Konvertor NO2 na NO

    Ak analyzátor NDUV meria len NO, vnútorný alebo vonkajší konvertor NO2 na NO, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5, sa umiestni pred analyzátor NDUV. Konvertor sa nakonfiguruje s obtokom, aby sa uľahčilo toto overovanie.

    9.4.8.2.4.   Vplyvy vlhkosti

    S cieľom zabrániť kondenzácii vody sa udržiava teplota analyzátora NDUV, pokiaľ sa nepoužíva jedna z týchto konfigurácií:

    a) analyzátor NDUV je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo tepelným chladičom, ktorý je za konvertorom NO2 na NO spĺňajúcim požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5;

    b) analyzátor NDUV je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo tepelným chladičom, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.4.

    9.4.9.   Merania O2

    Na meranie koncentrácie O2 v neriedených alebo zriedených výfukových plynoch pri odbere vzoriek v dávkach alebo nepretržitom odbere vzoriek sa používa analyzátor paramagnetickej detekcie (PMD) alebo magneticko-pneumatickej detekcie (MPD).

    9.4.10.   Merania pomeru vzduchu a paliva

    Na meranie pomeru vzduchu a paliva v neriedených výfukových plynoch pri nepretržitom odbere sa môže použiť zirkóniový analyzátor (ZrO2). Merania O2 v nasávanom vzduchu alebo merania prietoku paliva je možné použiť na výpočet prietoku výfukových plynov podľa prílohy VII.

    9.4.11.   Merania PM gravimetrickými váhami

    Na meranie čistej hmotnosti tuhých častíc (PM) zachytených na filtrovacom médiu vzorky sa používajú váhy.

    Minimálnou požiadavkou na rozlišovaciu schopnosť váh je opakovateľnosť na úrovni maximálne 0,5 mikrogramu odporúčaná v tabuľke 6.8. Ak váhy na obyčajné nastavenie meracieho rozsahu a overenie linearity používajú vnútorné kalibračné závažia, tieto závažia musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.2.

    Váhy sa nastavia na optimálny čas a stabilitu v mieste, kde sa nachádzajú.

    9.4.12.   Merania amoniaku (NH3)

    Analyzátor FTIR (využívajúci Fourierovu transformáciu infračerveného spektra), analyzátor NDUV alebo laserový infračervený analyzátor sa môžu používať podľa pokynov dodávateľa prístroja.

    9.5.   Analytické plyny a normy hmotnosti

    9.5.1.   Analytické plyny

    Analytické plyny musia spĺňať špecifikácie týkajúce sa presnosti a čistoty uvedené v tomto oddiele.

    9.5.1.1.   Špecifikácie plynov

    Posudzujú sa tieto špecifikácie plynov:

    a) Na nastavenie meracích prístrojov tak, aby sa dosiahla odozva na nulu na nulový štandard kalibrácie, a na zmiešavanie s kalibračnými plynmi sa použijú čistené plyny. Použijú sa plyny so znečistením, ktoré nie je vyššie, než sú najvyššie z nasledujúcich hodnôt v plynovej fľaši alebo na výstupe generátora nulovacieho plynu:

    i) 2 % znečistenie merané vo vzťahu k priemernej predpokladanej normovanej koncentrácii. Ak sa napríklad očakáva koncentrácia CO 100,0 μmol/mol, potom je povolené použiť nulovací plyn so znečistením CO najviac 2,000 μmol/mol;

    ii) znečistenie uvedené v tabuľke 6.9 vzťahujúce sa na meranie neriedeného alebo zriedeného plynu;

    iii) znečistenie uvedené v tabuľke 6.10 vzťahujúce sa na meranie neriedeného plynu.



    Tabuľka 6.9.

    Limity znečistenia vzťahujúce sa na merania neriedeného alebo zriedeného plynu [μmol/mol = ppm]

    Zložka

    Čistený syntetický vzduch ()

    Čistený N 2 ()

    THC (ekvivalent C1)

    ≤ 0,05 μmol/mol

    ≤ 0,05 μmol/mol

    CO

    ≤ 1 μmol/mol

    ≤ 1 μmol/mol

    CO2

    ≤ 1 μmol/mol

    ≤ 10 μmol/mol

    O2

    0,205 až 0,215 mol/mol

    ≤ 2 μmol/mol

    NOx

    ≤ 0,02 μmol/mol

    ≤ 0,02 μmol/mol

    (1)   Nevyžaduje sa, aby tieto úrovne čistoty zodpovedali medzinárodným a/alebo vnútroštátnym uznávaným normám.



    Tabuľka 6.10.

    Limity znečistenia vzťahujúce sa na meranie neriedeného plynu [μmol/mol = ppm]

    Zložka

    Čistený syntetický vzduch ()

    Čistený N 2 ()

    THC (ekvivalent C1)

    ≤ 1 μmol/mol

    ≤ 1 μmol/mol

    CO

    ≤ 1 μmol/mol'

    ≤ 1 μmol/mol

    CO2

    ≤ 400 μmol/mol

    ≤ 400 μmol/mol

    O2

    0,18 až 0,21 mol/mol

    NOx

    ≤ 0,1 μmol/mol

    ≤ 0,1 μmol/mol

    (1)   Nevyžaduje sa, aby tieto úrovne čistoty zodpovedali medzinárodným a/alebo vnútroštátnym uznávaným normám.

    b) S analyzátorom FID sa používajú tieto plyny:

    i) používa sa palivo FID s koncentráciou H2 0,39 až 0,41 mol/mol, bilančné He alebo N2. Zmes nesmie obsahovať viac než 0,05 μmol/mol THC;

    ii) v horáku FID sa použije vzduch, ktorý spĺňa špecifikácie pre čistený vzduch uvedené v písmene a) tohto bodu;

    iii) nulovací plyn FID. Plameňový ionizačný detektor sa vynuluje čisteným vzduchom, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v písmene a) tohto bodu s výnimkou, že koncentrácia O2 v čistenom vzduchu môže mať akúkoľvek hodnotu;

    iv) propán, plyn na nastavenie meracieho rozsahu FID. Merací rozsah detektora FID pre THC sa nastaví a kalibruje pomocou koncentrácií na nastavenie meracieho rozsahu propánu C3H8. Kalibrácia sa vykoná na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1);

    v) Vyhradené

    c) Používajú sa tieto zmesi plynov s plynmi zodpovedajúcimi medzinárodným a/alebo vnútroštátnym uznávaným normám alebo iným normám týkajúcim sa plynov, ktoré sú schválené, s toleranciou ± 1,0 % skutočných hodnôt:

    i) Vyhradené

    ii) Vyhradené

    iii) C3H8, čistený syntetický vzduch a/alebo N2 (podľa potreby);

    iv) CO, čistený N2;

    v) CO2, čistený N2;

    vi) NO, čistený N2;

    vii) NO2, čistený syntetický vzduch;

    viii) O2, čistený N2;

    ix) C3H8, CO, CO2, NO, čistený N2;

    x) C3H8, CH4, CO, CO2, NO, čistený N2.

    d) Môžu sa používať plyny iných zlúčenín než tie, ktoré sú uvedené v písmene c) tohto bodu (napríklad metanol vo vzduchu, ktorý sa môže používať na určenie faktorov odozvy), pokiaľ s toleranciou ± 3,0 % zodpovedajú skutočným hodnotám medzinárodných a/alebo vnútroštátnych uznávaných noriem a spĺňajú požiadavky na stabilitu uvedené v bode 9.5.1.2.

    e) Na riedenie plynov čisteným N2 alebo čisteným syntetickým vzduchom je možné generovať vlastné kalibračné plyny pomocou presného zmiešavacieho zariadenia, ako je rozdeľovač plynu. Ak rozdeľovače plynu spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.4.5.6 a zmiešavané plyny spĺňajú požiadavky uvedené v písmenách a) a c) tohto bodu, výsledné zmesi sa považujú za zmesi spĺňajúce požiadavky uvedené v tomto bode 9.5.1.1.

    9.5.1.2.   Koncentrácia a lehoty použiteľnosti

    Zaznamenáva sa koncentrácia každého štandardného kalibračného plynu a jeho lehota použiteľnosti stanovená dodávateľom plynu.

    a) Nesmie sa použiť žiadny kalibračný plyn, ktorého lehota použiteľnosti uplynula, s výnimkou ustanovenia uvedeného v písmene b) tohto bodu.

    b) Po uplynutí lehoty použiteľnosti je možné kalibračné plyny preštítkovať a používať na základe typového schválenia alebo s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho orgánu.

    9.5.1.3.   Prenos plynu

    Plyny sa prepravujú z ich zdroja do analyzátorov pomocou komponentov, ktoré sú určené len na reguláciu a prenos týchto plynov.

    Musia sa dodržiavať lehoty trvanlivosti všetkých kalibračných plynov. Zaznamená sa lehota použiteľnosti kalibračných plynov stanovená výrobcom.

    9.5.2.   Normy hmotnosti

    Používajú sa kalibračné závažia váh PM, ktoré sú certifikované podľa medzinárodných a/alebo vnútroštátnych uznávaných noriem v rámci neistoty 0,1 %. Kalibračné závažia môže osvedčiť každé kalibračné laboratórium, ktoré dodržiava medzinárodné a/alebo vnútroštátne uznávané normy. Je potrebné sa uistiť, že najmenšie kalibračné závažie nie je väčšie než desaťnásobok hmotnosti nepoužitého média na odber vzoriek PM. Kalibračný protokol musí obsahovať aj hustotu závaží.




    Doplnok 1

    Zariadenie na meranie množstva emisií tuhých častíc

    1.    Skúšobný postup na meranie

    1.1.   Odber vzoriek

    Množstvo emisií tuhých častíc sa meria prostredníctvom nepretržitého odoberania vzoriek zo systému riedenia časti prietoku, ako je opísané v bode 9.2.3 tejto prílohy, alebo zo systému riedenia plného prietoku, ako je opísané v bode 9.2.2 tejto prílohy.

    1.1.1.   Filtrácia riedidla

    Riedidlo, ktoré sa používa na primárne a v prípade potreby aj na sekundárne riedenie výfukových plynov v systéme riedenia, prechádza cez filtre spĺňajúce požiadavky na vysokoúčinné filtre vzduchových častíc (HEPA) uvedené v článku 1 ods. 19. Predtým, ako riedidlo prejde do filtra HEPA, môže sa voliteľne prepierať cez aktívne uhlie, aby sa znížili a stabilizovali koncentrácie uhľovodíkov v riedidle. Ak sa používa práčka obsahujúca aktívne uhlie, odporúča sa medzi túto práčku a filter HEPA umiestniť dodatočný filter na hrubšie častice.

    1.2.   Kompenzácia počtu častíc v prietoku vzorky – systémy riedenia plného prietoku

    Na to, aby sa kompenzoval hmotnostný prietok extrahovaný zo systému riedenia na účely stanovenia počtu častíc v odobratej vzorke, extrahovaný hmotnostný prietok (filtrovaný) sa vráti do systému riedenia. Alternatívne sa môže celkový hmotnostný prietok v systéme riedenia matematicky korigovať o počet častíc v extrahovanom prietoku vzorky. Ak je celkový hmotnostný prietok extrahovaný zo systému riedenia na účely stanovenia počtu častíc a stanovenia hmotnosti tuhých častíc v odobratej vzorke menší než 0,5 % celkového prietoku zriedených výfukových plynov v riediacom tuneli (med), táto korekcia alebo spätné vedenie prietoku sa môže považovať za zanedbateľné.

    1.3.   Kompenzácia počtu častíc v prietoku vzorky – systémy riedenia časti prietoku

    1.3.1.

    V prípade systémov riedenia časti prietoku sa hmotnostný prietok extrahovaný zo systému riedenia na účely stanovenia počtu častíc v odobratej vzorke zohľadňuje pri regulácii proporcionálnosti odberu vzoriek. Dosiahne sa to privedením prietoku vzorky odobratej na účely stanovenia počtu častíc späť do systému riedenia v smere proti zariadeniu na meranie prietoku alebo matematickou korekciou uvedenou v bode 1.3.2. V prípade systémov riedenia časti prietoku s odberom celkovej vzorky sa hmotnostný prietok extrahovaný na účely odberu vzoriek na stanovenie počtu častíc tiež koriguje vo výpočte hmotnosti častíc, ako sa uvádza v bode 1.3.3.

    1.3.2.

    Okamžitý prietok výfukových plynov do systému riedenia (qmp) použitý na regulovanie proporcionálnosti odberu vzoriek sa koriguje podľa jednej z týchto metód:

    a) Ak sa prietok vzorky extrahovaný na účely stanovenia počtu častíc vyradí, rovnica 6-20 v bode 8.1.8.6.1 tejto prílohy sa nahradí rovnicou 6-29:



    qmp = qmdew qmdw + qex

    6-29

    keď:

    qmdew

    je hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov (kg/s)

    qmdw

    je hmotnostný prietok riediaceho vzduchu (kg/s)

    qex

    je hmotnostný prietok vzorky odobratej na stanovenie počtu častíc (kg/s)

    Signál qex prenášaný do regulátora systému riedenia časti prietoku sa vždy vysiela s presnosťou do ±0,1 % qmdew a mal by sa vysielať s frekvenciou najmenej 1 Hz.

    b) Ak sa prietok vzorky extrahovaný na účely stanovenia počtu častíc úplne alebo čiastočne vyradí, ale do systému riedenia sa privádza ekvivalentný prietok v smere proti zariadeniu na meranie prietoku, rovnica 6-20 v bode 8.1.8.6.1 tejto prílohy sa nahradí rovnicou 6-30:



    qmp = qmdew qmdw + qex qsw

    (6-30)

    keď:

    qmdew

    je hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov (kg/s)

    qmdw

    je hmotnostný prietok riediaceho vzduchu (kg/s)

    qex

    je hmotnostný prietok vzorky odobratej na stanovenie počtu častíc (kg/s)

    qsw

    je hmotnostný prietok privádzaný späť do riediaceho tunela na kompenzáciu odobratej vzorky na meranie počtu tuhých častíc (kg/s)

    Rozdiel medzi qex qsw prenášaný do regulátora systému riedenia časti prietoku sa vždy vysiela s presnosťou do 0,1 % qmdew . Signál (alebo signály) by sa mal (mali) vysielať s frekvenciou najmenej 1 Hz.

    1.3.3.

    Korekcia merania PM

    Ak sa prietok vzorky odobratej na účely stanovenia počtu častíc extrahuje zo systému riedenia časti prietoku s odberom celkovej vzorky, hmotnosť tuhých častíc (m PM) vypočítaná v bode 2.3.1.1 prílohy VII sa koriguje nasledujúcim spôsobom, aby sa zohľadnila hodnota extrahovaného prietoku. Táto korekcia sa vyžaduje dokonca aj v prípade, keď sa filtrovaný extrahovaný prúd vráti do systémov riedenia časti prietoku, ako je vyjadrené v rovnici 6-31.



    image

    6-31

    keď:

    mPM

    je hmotnosť tuhých častí určená podľa bodu 2.3.1.1 prílohy VII (g/skúška)

    msed

    je celková hmotnosť zriedených výfukových plynov prechádzajúcich cez riediaci tunel (kg)

    mex

    je celková hmotnosť zriedených výfukových plynov odobratých z riediaceho tunela na účely odberu vzoriek na meranie počtu tuhých častíc (kg)

    1.3.4.

    Proporcionálnosť odberu vzoriek pri riedení časti prietoku

    Pokiaľ ide o meranie počtu častíc, hmotnostný prietok výfukových plynov stanovený podľa ktorejkoľvek z metód opísaných v bodoch 8.4.1.3 až 8.4.1.7 tejto prílohy sa používa na reguláciu systému riedenia časti prietoku s cieľom odobrať vzorku proporcionálnu hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Proporcionálnosť sa overuje uplatnením regresnej analýzy medzi vzorkou a prietokom výfukových plynov v súlade s bodom 8.2.1.2 tejto prílohy.

    1.3.5.

    Výpočet počtu častíc

    Stanovenie a výpočet počtu častíc (PN) sú opísané v doplnku 5 k prílohe VII.

    2.    Meracie zariadenie

    2.1.   Špecifikácia

    2.1.1.   Prehľad systému

    2.1.1.1.

    Systém na odber vzoriek častíc pozostáva zo sondy alebo bodu odberu vzorky, kde sa vzorky odoberajú z homogénne zmiešaného prietoku v systéme riedenia, ako je opísané v bode 9.2.2 alebo 9.2.3 tejto prílohy, zo systému na odstraňovanie prchavých častíc (VPR) umiestneného pred počítadlom častíc (PNC) a z vhodného prenosového potrubia.

    2.1.1.2.

    Odporúča sa pred vstup do systému VPR umiestniť predtriedič veľkosti častíc (napr. cyklón, prachový filter atď.). Prijateľnou alternatívou použitia predtriediča veľkosti častíc je odberová sonda pôsobiaca ako vhodné zariadenie na triedenie podľa veľkosti, ako je znázornené na obrázku 6.8. V prípade systémov riedenia časti prietoku je prípustné použiť rovnaký predtriedič na odber vzoriek na stanovenie hmotnosti tuhých častíc a na stanovenie počtu častíc, pričom vzorka na stanovenie počtu častíc sa odoberá zo systému riedenia umiestneného za predtriedičom. Ako alternatíva sa môžu použiť samostatné predtriediče, pričom vzorka na stanovenie počtu častíc sa odoberá zo systému riedenia umiestneného pred predtriedičom hmotnosti tuhých častíc.

    2.2.1.   Všeobecné požiadavky

    2.1.2.1.

    Miesto odberu vzoriek častíc sa nachádza v systéme riedenia.

    Hrot odberovej sondy alebo miesto odberu vzoriek častíc a prenosová trubica častíc (PTT) spolu tvoria systém prenosu častíc (PTS). Systém PTS vedie vzorky z riediaceho tunela do vstupu VPR. Systém PTS musí spĺňať tieto podmienky:

    V prípade systémov riedenia plného prietoku a systémov riedenia časti prietoku s odberom čiastkovej vzorky (ako je opísané v bode 9.2.3 tejto prílohy) sa odberová sonda inštaluje v blízkosti stredovej osi tunela, vo vzdialenosti 10 až 20 priemerov tunela za prívodom plynov, v smere proti prietoku plynov z tunela, pričom jej os na hrote je súbežná s osou riediaceho tunela. Odberová sonda sa umiestni v riediacom trakte tak, aby bola vzorka odoberaná z homogénnej zmesi riedidla a výfukových plynov.

    V prípade systémov riedenia časti prietoku s odberom celkovej vzorky (ako je opísané v bode 9.2.3 tejto prílohy) sa miesto odberu vzorky častíc alebo odberová sonda nachádza v prenosovej trubici tuhých častíc, pred držiakom filtra tuhých častíc, zariadením na meranie prietoku a miestom obtoku. Miesto odberu vzorky alebo odberová sonda sa umiestni tak, aby bola vzorka odoberaná z homogénnej zmesi riedidla a výfukových plynov. Rozmery odberovej sondy častíc by mali byť také, aby to nenarušovalo prevádzku systému riedenia časti prietoku.

    Vzorka plynov odobratá prostredníctvom systému PTS musí spĺňať tieto podmienky:

    a) V prípade systémov riedenia plného prietoku musí mať Reynoldsovo číslo prúdenia (Re) < 1 700 ;

    b) v prípade systémov riedenia časti prietoku musí mať Reynoldsovo číslo prúdenia (Re) < 1 700 v trubici PTT, to znamená za odberovou sondou alebo miestom odberu;

    c) čas zotrvania v systéme PTS musí byť ≤3 sekundy.

    d) Akákoľvek iná konfigurácia odberu vzoriek pre systém PTS, v prípade ktorej je možné preukázať rovnaký prienik častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm, sa bude považovať za prijateľnú.

    e) Výstupná trubica (OT) vedúca zriedenú vzorku zo systému VPR do vstupu počítadla PNC musí mať tieto vlastnosti:

    f) vnútorný priemer je ≥ 4 mm;

    g) prietok vzorky plynu cez trubicu OT musí mať čas zotrvania ≤ 0,8 sekundy.

    h) Akákoľvek iná konfigurácia odberu vzoriek pre trubicu OT, v prípade ktorej je možné preukázať rovnaký prienik častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm, sa bude považovať za prijateľnú.

    2.1.2.2.

    Systém VPR zahŕňa zariadenia na riedenie vzoriek a na odstraňovanie prchavých častíc.

    2.1.2.3.

    Všetky časti systému riedenia a systému odberu vzoriek z výfukovej trubice až po počítadlo PNC, ktoré sú v styku s neriedenými a zriedenými výfukovými plynmi, musia byť skonštruované tak, aby sa minimalizovalo usadzovanie častíc. Aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom, všetky časti musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukových plynov, a musia byť elektricky uzemnené.

    2.1.2.4.

    Systém odberu vzoriek častíc zahŕňa osvedčený postup odberu vzoriek aerosólu, ktorého súčasťou je vyhýbanie sa ostrým ohybom a náhlym zmenám v priečnom reze, používanie hladkých vnútorných povrchov a minimalizácia dĺžky odberového potrubia. Postupné zmeny prierezu sú prípustné.

    2.1.3.   Špecifické požiadavky

    2.1.3.1.

    Vzorka častíc nesmie pred prechodom cez počítadlo PNC prejsť cez čerpadlo.

    2.1.3.2.

    Odporúča sa použiť predtriedič vzoriek.

    2.1.3.3.

    Jednotka na predkondicionovanie vzoriek musí:

    2.1.3.3.1. umožňovať riedenie vzorky v jednom alebo vo viacerých krokoch, aby sa na vstupe do počítadla PNC dosiahla nižšia koncentrácia počtu častíc, než je horný prah režimu odpočítavania jednotlivých častíc počítadla PNC, a teplota plynu nižšia než 308 K (35 oC);

    2.1.3.3.2. zahŕňať štádium riedenia s počiatočným zahrievaním, ktoré produkuje vzorku pri teplote ≥ 423 K (150 oC) a ≤ 673 K (400 oC) a riedi faktorom najmenej 10;

    2.1.3.3.3. regulovať štádiá zahrievania na konštantné nominálne prevádzkové teploty v rozpätí stanovenom v bode 2.1.4.3.2 s toleranciou ±10 oC. Indikovať, či majú štádiá zahrievania správnu prevádzkovú teplotu;

    2.1.3.3.4. dosiahnuť faktor zníženia koncentrácie častíc fr (di ) vymedzený v bode 2.2.2.2 v prípade častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm a 50 nm, ktorý v prvom prípade nie je o viac ako 30 percent a v druhom prípade o viac ako 20 percent vyšší a o nie viac ako 5 percent nižší než v prípade častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 100 nm pre systém VPR ako celok;

    2.1.3.3.5. dosiahnuť tiež > 99,0 % odparenie 30 nm častíc tetrakontánu (CH3(CH2)38CH3) so vstupnou koncentráciou ≥ 10 000  cm–3 prostredníctvom zahrievania a zníženia čiastkových tlakov tetrakontánu.

    2.1.3.4.

    Počítadlo častíc PNC musí:

    2.1.3.4.1. pracovať v prevádzkových podmienkach plného prietoku;

    2.1.3.4.2. mať presnosť počítania ±10 percent v rozsahu 1 cm– 3 po horný prah režimu počítania jednotlivých častíc počítadla PNC v porovnaní so zodpovedajúcou normou. Pri koncentráciách pod 100 cm– 3 sa môžu vyžadovať merania, ktorých priemer by sa získal z predĺžených periód odberu vzorky, aby sa preukázala presnosť počítadla PNC s vysokým stupňom štatistickej spoľahlivosti;

    2.1.3.4.3. mať schopnosť zaznamenávania najmenej 0,1 častice na cm– 3 pri koncentráciách nižších než 100 cm– 3;

    2.1.3.4.4. mať lineárnu odozvu na koncentrácie častíc presahujúce úplný rozsah merania v režime počítania jednotlivých častíc;

    2.1.3.4.5. mať frekvenciu vysielania údajov najmenej 0,5 Hz;

    2.1.3.4.6. mať čas odozvy v rámci meraného rozpätia koncentrácií kratší ako 5 s;

    2.1.3.4.7. zahŕňať funkciu korekcie zhody do hodnoty korekcie najviac 10 % a mať možnosť využívať interný kalibračný faktor stanovený v bode 2.2.1.3, ale nevyužívať žiadny iný algoritmus na korekciu alebo definovanie účinnosti počítania;

    2.1.3.4.8. dosahovať účinnosť počítania pri veľkostiach častíc 23 nm (±1 nm) a 41 nm (±1 nm), s priemerom elektrickej pohyblivosti v prvom prípade 50 % (±12 %) a v druhom prípade > 90 %. Túto účinnosť počítania je možné dosiahnuť internými prostriedkami (napríklad kontrolou konštrukcie nástroja) alebo externými prostriedkami (napríklad predtriedením podľa veľkosti);

    2.1.3.4.9. ak počítadlo PNC používa pracovnú kvapalinu, tá sa musí vymieňať v intervaloch stanovených výrobcom prístroja.

    2.1.3.5.

    Pokiaľ sa v mieste, v ktorom sa reguluje prietok počítadla PNC, tlak a/alebo teplota neudržiavajú na známej konštantnej úrovni, tieto hodnoty sa na vstupe do počítadla PNC merajú a vykazujú na účely korekcie meraní koncentrácie častíc na štandardné podmienky.

    2.1.3.6.

    Súčet časov zotrvania PTS, VPR a OT plus času odozvy PNC nesmie byť dlhší než 20 s.

    2.1.3.7.

    Čas transformácie celého systému odberu vzoriek na stanovenie počtu častíc (PTS, VPR, OT a PNC) sa určí prepnutím na aerosól priamo na vstupe systému PTS. Prepnutie na aerosól sa uskutoční za menej ako 0,1 s. Aerosól používaný pri skúške vyvolá zmenu koncentrácie o najmenej 60 % plnej stupnice (FS).

    Zaznamená sa krivka koncentrácie. Na účely časovej synchronizácie signálov koncentrácie počtu častíc a prietoku výfukových plynov sa čas transformácie definuje ako čas od zmeny (t0) po takú odozvu, ktorá zodpovedá 50 % konečnej udávanej hodnoty (t50).

    2.1.4.   Opis odporúčaného systému

    Tento bod obsahuje odporúčaný postup merania počtu častíc. Prijateľný je však každý systém, ktorý vyhovuje výkonnostným špecifikáciám uvedeným v bodoch 2.1.2 a 2.1.3.

    Obrázok 6.9 je schematickým nákresom odporúčanej konfigurácie systému odberu vzoriek častíc v prípade systému riedenia časti prietoku a obrázok 6.10 v prípade systému riedenia plného prietoku.

    Obrázok 6.9.

    Schéma odporúčaného systému odberu vzoriek častíc – Odber vzoriek z časti prietoku

    image

    Obrázok 6.10.

    Schéma odporúčaného systému odberu vzoriek častíc – Odber vzoriek z celého prietoku

    image

    2.1.4.1.   Opis systému odberu vzoriek

    Systém odberu vzoriek častíc pozostáva z hrotu odberovej sondy alebo miesta odberu vzorky v systéme riedenia, prenosovej trubice častíc (PTT), predtriediča častíc (PCF) a odstraňovača prchavých častíc (VPR) pred jednotkou na meranie koncentrácie počtu častíc (PNC). Odstraňovač VPR zahŕňa zariadenia na riedenie vzoriek (zariadenia na riedenie počtu častíc: PND1 a PND2) a na odparovanie častíc (odparovacia trubica ET). Odberová sonda alebo miesto odberu vzoriek toku skúšaného plynu sa umiestni v riediacom trakte tak, aby bola reprezentatívna vzorka toku plynov odoberaná z homogénnej zmesi riedidla a výfukových plynov. Súčet časov zotrvania systému plus času odozvy PNC nesmie byť väčší než 20 s.

    2.1.4.2.   Systém prenosu častíc

    Hrot odberovej sondy alebo miesto odberu vzoriek a prenosová trubica častíc (PTT) spolu tvoria systém prenosu častíc (PTS). PTS privádza vzorku z riediaceho tunela k vstupu do prvého riediča počtu častíc. Systém PTS musí spĺňať tieto podmienky:

    V prípade systémov riedenia plného prietoku a systémov riedenia časti prietoku s odberom čiastkovej vzorky (ako je opísané v bode 9.2.3 tejto prílohy) sa odberová sonda inštaluje v blízkosti stredovej osi tunela, vo vzdialenosti 10 až 20 priemerov tunela za prívodom plynov, v smere proti prietoku plynov z tunela, pričom jej os na hrote je súbežná s osou riediaceho tunela. Odberová sonda sa umiestni v riediacom trakte tak, aby bola vzorka odoberaná z homogénnej zmesi riedidla a výfukových plynov.

    V prípade systémov riedenia časti prietoku s odberom celkovej vzorky (ako je opísané v bode 9.2.3 tejto prílohy) sa miesto odberu vzorky častíc nachádza v prenosovej trubici tuhých častíc, pred držiakom filtra tuhých častíc, zariadením na meranie prietoku a miestom obtoku. Miesto odberu vzorky alebo odberová sonda sa umiestni tak, aby bola vzorka odoberaná z homogénnej zmesi riedidla a výfukových plynov.

    Vzorka plynov odobratá prostredníctvom systému PTS musí spĺňať tieto podmienky:

    musí mať Reynoldsovo číslo prúdenia (Re) < 1 700 ,

    čas zotrvania v systéme PTS musí byť ≤ 3 sekundy.

    Akákoľvek iná konfigurácia odberu vzoriek pre systém PTS, v prípade ktorej je možné preukázať rovnaký prienik častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm, sa bude považovať za prijateľnú.

    Výstupná trubica (OT) vedúca zriedenú vzorku zo systému VPR do vstupu počítadla PNC musí mať tieto vlastnosti:

    vnútorný priemer je ≥ 4 mm;

    prietok vzorky plynu cez trubicu POT musí mať čas zotrvania ≤ 0,8 sekundy.

    Akákoľvek iná konfigurácia odberu vzoriek pre trubicu OT, v prípade ktorej je možné preukázať rovnaký prienik častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm, sa bude považovať za prijateľnú.

    2.1.4.3.   Predtriedič častíc

    Odporúčaný predtriedič častíc sa umiestňuje pred odstraňovač prchavých častíc (VPR). Pravdepodobnosť zachytenia častíc s veľkosťou v rozmedzí 2,5 μm a 10 μm v predtriediči je 50 % pri objemovom prietoku zvolenom pre odber vzoriek emisií na stanovenie počtu častíc. Predtriedič musí umožniť, aby najmenej 99 % hmotnostnej koncentrácie častíc s priemerom 1 μm vstupujúcich do predtriediča prešlo výstupom predtriediča pri objemovom prietoku zvolenom pre odber vzoriek emisií na stanovenie počtu častíc. V prípade systémov riedenia časti prietoku je prípustné použiť ten istý predtriedič na odber vzoriek na stanovenie hmotnosti tuhých častíc a na stanovenie počtu častíc, pričom vzorka pre stanovenie počtu častíc sa odoberá zo systému riedenia umiestneného za predtriedičom. Ako alternatíva sa môžu použiť samostatné predtriediče, pričom vzorka na stanovenie počtu častíc sa odoberá zo systému riedenia umiestneného pred predtriedičom hmotnosti tuhých častíc.

    2.1.4.4.   Odstraňovač prchavých častíc (VPR)

    VPR pozostáva z jedného zariadenia na riedenie počtu častíc (PND1), odparovacej trubice a z druhého zariadenia na riedenie počtu častíc (PND2), ktoré sú zapojené sériovo. Táto zrieďovacia funkcia má znížiť koncentráciu počtu častíc vzorky vstupujúcej do jednotky merania koncentrácie častíc na hodnotu menšiu, než je horný prah režimu počítania jednotlivých častíc počítača PNC, a potlačiť tvorbu kryštálov vo vzorke. Odstraňovač VPR poskytuje údaje o tom, či majú zariadenie PND1 a odparovacia trubica svoje správne prevádzkové teploty.

    Odstraňovač VPR musí dosiahnuť > 99,0 % odparenie častíc tetrakontánu (CH3(CH2)38CH3) s priemerom 30 nm pri vstupnej koncentrácii ≥ 10 000  cm– 3 prostredníctvom zahrievania a znižovania čiastkových tlakov tetrakontánu. Musí tiež dosiahnuť faktor zníženia koncentrácie častíc (f r) v prípade častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm a 50 nm, ktorý v prvom prípade nie je o viac ako 30 percent a v druhom prípade o viac ako 20 percent vyšší a o nie viac ako 5 percent nižší než v prípade častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 100 nm pre systém VPR ako celok.

    2.1.4.4.1.   Prvé zariadenie na riedenie počtu častíc (PND1)

    Prvé zariadenie na riedenie počtu častíc musí byť osobitne konštruované na riedenie koncentrácií počtu častíc a prevádzkované pri teplote (steny) 423 K až 673 K (150 oC až 400 oC). Nastavená hodnota teploty steny by sa mala udržiavať na konštantnej menovitej prevádzkovej teplote v rámci tohto rozpätia s toleranciou ±10 oC a nemala by presiahnuť teplotu steny trubice ET (bod 2.1.4.4.2). Riedič by mal byť zásobovaný riediacim vzduchom filtrovaným cez filter HEPA a jeho riediaci faktor by mal byť 10 až 200.

    2.1.4.4.2.   Odparovacia trubica (ET)

    Celá dĺžka trubice ET sa musí regulovať na teplotu steny vyššiu alebo rovnú teplote prvého zariadenia na riedenie počtu častíc a teplota steny sa musí udržiavať na konštantnej menovitej prevádzkovej teplote 300 oC až 400 oC s toleranciou ±10 oC.

    2.1.4.4.3.   Druhé zariadenie na riedenie počtu častíc (PND2)

    Zariadenie PND2 musí byť osobitne konštruované na riedenie koncentrácií počtu tuhých častíc. Riedič by mal byť zásobovaný riediacim vzduchom filtrovaným cez filter HEPA a jeho riediaci faktor by sa mal udržiavať na hodnote 10 až 30. Faktor riedenia riediča PND2 sa zvolí v rozpätí 10 až 15 tak, aby bola koncentrácia počtu častíc za druhým riedičom nižšia než horný prah režimu počítania jednotlivých častíc počítadla PNC a aby bola teplota plynu pred vstupom do počítadla PNC < 35 oC.

    2.1.4.5.   Počítadlo častíc (PNC)

    Počítadlo PNC musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 2.1.3.4.

    2.2.   Kalibrácia/validácia systému na odber vzoriek častíc ( 4 )

    2.2.1.   Kalibrácia počítadla počtu tuhých častíc

    2.2.1.1.

    Technická služba zabezpečí osvedčenie o kalibrácii počítadla PNC, ktorým sa preukazuje súlad s príslušnou normou, v priebehu obdobia 12 mesiacov pred emisnou skúškou.

    2.2.1.2.

    Počítadlo PNC sa musí prekalibrovať a nové osvedčenie o kalibrácii vydať aj po každej väčšej údržbe.

    2.2.1.3.

    Kalibrácia musí byť identifikovateľná podľa štandardnej kalibračnej metódy:

    a) porovnaním odozvy kalibrovaného počítadla PNC s odozvou kalibrovaného aerosólového elektromera pri simultánnom odbere vzoriek elektrostaticky triedených kalibračných častíc alebo

    b) porovnaním odozvy kalibrovaného počítadla PNC s odozvou druhého počítadla PNC, ktoré bolo priamo kalibrované uvedenou metódou.

    V prípade elektromeru sa kalibrácia vykoná pomocou najmenej šiestich štandardných koncentrácií, čo najrovnomernejšie rozmiestnených v rámci meracieho rozsahu počítadla PNC. Tieto body budú zahŕňať bod menovitej nulovej koncentrácie vytvorený pripojením filtrov HEPA prinajmenšom triedy H13 podľa normy EN 1822:2008 alebo ekvivalentnej výkonnosti na vstup každého prístroja. Ak sa na kalibrované počítadlo PNC neuplatňuje žiadny kalibračný faktor, merané koncentrácie sa pohybujú v rozpätí ±10 % štandardnej koncentrácie pre každú použitú koncentráciu s výnimkou nulového bodu, inak sa kalibrované počítadlo PNC zamietne. Vypočíta a zaznamená sa gradient lineárnej regresie dvoch súborov údajov. Na kalibrované počítadlo PNC sa uplatňuje kalibračný faktor, ktorý sa rovná recipročnej hodnote gradientu. Lineárnosť odozvy sa vypočíta ako druhá mocnina Pearsonovho korelačného koeficientu súčinu momentov (R2) dvoch súborov údajov a jej hodnota musí byť najmenej 0,97. Pri výpočte gradientu a hodnoty R2 musí lineárna regresia prechádzať začiatkom (čo zodpovedá nulovej koncentrácii na oboch prístrojoch).

    V prípade referenčného počítadla PNC sa kalibrácia vykoná pomocou najmenej šiestich štandardných koncentrácií v celom meracom rozsahu počítadla PNC. V najmenej troch bodoch musí byť koncentrácia pod 1 000  cm-3, zostávajúce koncentrácie musia byť lineárne rozmiestnené medzi hodnotou 1 000  cm-3 a maximom rozsahu počítadla PNC v jednotlivom režime počítania častíc. Tieto body budú zahŕňať bod menovitej nulovej koncentrácie vytvorený pripojením filtrov HEPA prinajmenšom triedy H13 podľa normy EN 1822:2008 alebo ekvivalentnej výkonnosti na vstup každého prístroja. Ak sa na kalibrované počítadlo PNC neuplatňuje žiadny kalibračný faktor, merané koncentrácie sa pohybujú v rozpätí ±10 % štandardnej koncentrácie pre každú koncentráciu s výnimkou nulového bodu, inak sa kalibrované počítadlo PNC zamietne. Vypočíta a zaznamená sa gradient lineárnej regresie dvoch súborov údajov. Na kalibrované počítadlo PNC sa uplatňuje kalibračný faktor, ktorý sa rovná recipročnej hodnote gradientu. Lineárnosť odozvy sa vypočíta ako druhá mocnina Pearsonovho korelačného koeficientu súčinu momentov (R2) dvoch súborov údajov a jej hodnota musí byť najmenej 0,97. Pri výpočte gradientu a hodnoty R2 musí lineárna regresia prechádzať začiatkom (čo zodpovedá nulovej koncentrácii na oboch prístrojoch).

    2.2.1.4.

    Kalibrácia musí zahŕňať aj kontrolu účinnosti detekcie počítadla PNC pre častice s priemerom elektrickej pohyblivosti 23 nm podľa požiadaviek uvedených v bode 2.1.3.4.8. Kontrola účinnosti počítania častíc s priemerom elektrickej mobility 41 nm sa nevyžaduje.

    2.2.2.   Kalibrácia/validácia odstraňovača prchavých častíc

    2.2.2.1.

    Kalibrácia faktorov zníženia koncentrácie častíc odstraňovača VPR v plnom rozsahu nastavenia riedenia pri pevne stanovených menovitých prevádzkových teplotách prístroja sa vyžaduje v prípade, že ide o novú jednotku a po každej väčšej údržbe. Požiadavka na pravidelnú validáciu, pokiaľ ide o faktor zníženia koncentrácie častíc odstraňovača VPR, je obmedzená na kontrolu pri jedinom nastavení charakteristickom pre nastavenie, ktoré sa používa na meranie v necestných pojazdných strojoch s dieselovým motorom vybaveným filtrom tuhých častíc. Technická služba zabezpečí osvedčenie o kalibrácii alebo validácii odstraňovača prchavých častíc v priebehu obdobia 6 mesiacov pred emisnou skúškou. Ak odstraňovač prchavých častíc obsahuje poplachové zariadenia na monitorovanie teploty, je prípustný časový interval validácie 12 mesiacov.

    Odstraňovač VPR je dimenzovaný pre faktor zníženia koncentrácie častíc u tuhých častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm, 50 nm a 100 nm. Faktor zníženia koncentrácie častíc fr (d) v prípade častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30 nm a 50 nm nesmie byť v prvom prípade o viac ako 30 percent a v druhom prípade o viac ako 20 percent vyšší a o nie viac ako 5 percent nižší než v prípade častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 100 nm. Na účely validácie musí byť priemerný faktor zníženia koncentrácie častíc v rozpätí ±10 % priemerného faktora zníženia koncentrácie častíc (
    image ) stanoveného počas primárnej kalibrácie odstraňovača VPR.

    2.2.2.2.

    Skúšobný aerosól na účely týchto meraní musí pozostávať z tuhých častíc s priemerom elektrickej pohyblivosti 30, 50 a 100 nm a minimálnou koncentráciou 5 000  častíc na cm-3 na vstupe do odstraňovača VPR. Koncentrácie častíc sa merajú pred a za komponentmi.

    Faktor zníženia koncentrácie častíc pri každej veľkosti častíc fr (di ) sa vypočíta rovnicou 6-32:



    image

    6-32

    keď:

    Nin (di )

    je koncentrácia počtu častíc v hornej časti prietoku pre častice s priemerom di

    Nout (di )

    je koncentrácia počtu častíc v dolnej časti prietoku pre častice s priemerom di

    di

    je priemer elektrickej pohyblivosti častíc (30, 50 alebo 100 nm)

    Hodnoty Nin (di ) a Nout (di ) sa korigujú na rovnaké podmienky.

    Priemerné zníženie koncentrácie častíc (

    image

    ) pri danom nastavení zriedenia sa vypočíta rovnicou 6-33:



    image

    6-33

    Odporúča sa kalibrovať a validovať odstraňovač VPR ako celok.

    2.2.2.3.

    Technická služba zabezpečí osvedčenie o validácii odstraňovača VPR s preukázaním účinnosti odstraňovania prchavých častíc v priebehu obdobia 6 mesiacov pred emisnou skúškou. Ak odstraňovač prchavých častíc obsahuje poplachové zariadenia na monitorovanie teploty, je prípustný časový interval validácie 12 mesiacov. Odstraňovač VPR musí preukázať väčšie než 99,0 % odstránenie častíc tetrakontánu (CH3(CH2)38CH3) s priemerom elektrickej pohyblivosti najmenej 30 nm so vstupnou koncentráciou ≥ 10 000  cm– 3 pri prevádzke na svojom minimálnom nastavení riedenia a prevádzkovej teplote odporúčanej výrobcom.

    2.2.3.   Postupy kontroly systému merania počtu častíc

    2.2.3.1.

    Pred každou skúškou musí počítadlo častíc vykázať namerané hodnoty koncentrácie menšie než 0,5 častice na cm– 3, keď sa k vstupu do celého systému odberu vzoriek (VPR a PNC) pripojí filter HEPA prinajmenšom triedy H13 podľa normy EN 1822:2008 alebo ekvivalentnej výkonnosti.

    2.2.3.2.

    Mesačne musí prietok do počítadla častíc pri kontrole kalibrovaným prietokomerom vykazovať nameranú hodnotu v rozmedzí 5 % hodnoty menovitého prietoku počítadla tuhých častíc.

    2.2.3.3.

    Každý deň po použití filtra HEPA prinajmenšom triedy H13 podľa normy EN 1822:2008 alebo ekvivalentnej výkonnosti na vstupe do počítadla častíc musí počítadlo častíc vykazovať koncentráciu ≤ 0,2 cm– 3. Po odstránení tohto filtra musí počítadlo častíc vykazovať zvýšenie nameranej koncentrácie najmenej na 100 častíc na cm– 3 pri zmiešaní s okolitým vzduchom a návrat na hodnotu ≤0,2 cm– 3 pri výmene filtra HEPA.

    2.2.3.4.

    Pred začiatkom každej skúšky sa musí potvrdiť, že merací systém indikuje, či odparovacia trubica, ak je súčasťou systému, dosiahla svoju správnu prevádzkovú teplotu.

    2.2.3.5.

    Pred začiatkom každej skúšky sa musí potvrdiť, že merací systém indikuje, či riedič PND1 dosiahol svoju správnu prevádzkovú teplotu.




    Doplnok 2

    Požiadavky na montáž vybavenia a pomocných zariadení



    Počet

    Vybavenie a pomocné zariadenia

    Namontované na emisnú skúšku

    1

    Sací systém

     

     

    Sacie potrubie

    Áno

     

    Systém regulácie emisií kľukovej skrine

    Áno

     

    Prietokomer vzduchu

    Áno

     

    Vzduchový filter

    Áno (i) ii))

     

    Tlmič sania

    Áno (i) ii))

    2

    Výfukový systém

     

     

    Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov

    Áno

     

    Výfukové potrubie

    Áno

     

    Prípojné potrubie

    Áno (i) ii))

     

    Tlmič

    Áno (i) ii))

     

    Výfuková trubica

    Áno (i) ii))

     

    Výfuková brzda

    Nie ()

     

    Zariadenie na preplňovanie

    Áno

    3

    Palivové čerpadlo

    Áno ()

    4

    Zariadenie na vstrekovanie paliva

     

     

    Predfilter

    Áno

     

    Filter

    Áno

     

    Čerpadlo

    Áno

    5

    Vysokotlakové potrubie

    Áno

     

    Vstrekovač

    Áno

     

    Elektronická riadiaca jednotka, snímače atď.

    Áno

     

    Systém regulácie/kontroly

    Áno

     

    Automatický obmedzovač regulačnej tyče pri plnom zaťažení v závislosti od atmosférických podmienok

    Áno

    6

    Zariadenie na chladenie kvapalín

     

     

    Chladič

    Nie

     

    Ventilátor

    Nie

     

    Kryt ventilátora

    Nie

     

    Vodné čerpadlo

    Áno ()

     

    Termostat

    Áno ()

    7

    Vzduchové chladenie

     

     

    Kryt

    Nie ()

     

    Ventilátor alebo dúchadlo

    Nie ()

     

    Zariadenie na reguláciu teploty

    Nie

    8

    Preplňovač

     

     

    Kompresor poháňaný priamo motorom a/alebo výfukovým systémom

    Áno

     

    Chladič preplňovaného vzduchu

    Áno () ()

     

    Chladiace čerpadlo alebo ventilátor (poháňaný motorom)

    Nie ()

     

    Zariadenie na reguláciu prietoku chladiaceho média

    Áno

    9

    Pomocný ventilátor skúšobného zariadenia

    Áno, ak je potrebný

    10

    Zariadenie proti znečisťujúcim látkam

    Áno

    11

    Štartovacie zariadenie

    Áno alebo vybavenie skúšobného zariadenia ()

    12

    Čerpadlo mazacieho oleja

    Áno

    13

    Niektoré pomocné zariadenia, ktorých činnosť je spojená s prevádzkou necestného pojazdného stroja a ktoré sa môžu namontovať na motor, sa musia pri skúške odstrániť.

    Ako príklad sa uvádza tento neúplný zoznam:

    i)  vzduchový kompresor pre brzdy;

    ii)  kompresor servoriadenia;

    iii)  kompresor zavesenia;

    iv)  klimatizačný systém.

    Nie

    (1)   Kompletný sací systém, predpokladaný na dané použitie, sa namontuje v prípade, že:
    i)  existuje riziko značného vplyvu na výkon motora;
    ii)  o to požiada výrobca.

    (2)   Kompletný výfukový systém, predpokladaný pre dané použitie, sa namontuje v prípade, že:
    i)  existuje riziko značného vplyvu na výkon motora;
    ii)  o to požiada výrobca.

    (3)   Ak je brzda výfukového systému zabudovaná v motore, škrtiaci ventil sa nastaví do úplne otvorenej polohy.

    (4)   Tlak dodávky paliva sa môže nastaviť v prípade potreby tak, aby reprodukoval tlak pri konkrétnom použití motora (najmä v prípade, keď sa použije systém „vratného vedenia paliva“).

    (5)   Obeh chladiacej kvapaliny zabezpečuje len vodné čerpadlo motora. Chladenie kvapaliny môže byť zabezpečené vonkajším obvodom tak, aby strata tlaku v tomto obvode a tlak na vstupe čerpadla ostali v podstate rovnaké ako tie, ktoré sú v systéme chladenia motora.

    (6)   Termostat sa môže nastaviť do úplne otvorenej polohy.

    (7)   Keď sa na skúšku namontuje ventilátor alebo dúchadlo, absorbovaný výkon sa pripočíta k výsledkom, a to s výnimkou chladiacich ventilátorov vzduchom chladených motorov, ktoré sú namontované priamo na kľukovom hriadeli. Výkon ventilátora alebo dúchadla sa určuje pri otáčkach používaných pri skúške buď výpočtom zo štandardných charakteristík, alebo praktickými skúškami.

    (8)   Motory chladené plniacim vzduchom sa skúšajú s chladičom plniaceho vzduchu používajúcim kvapalinu alebo vzduch, no ak výrobca chce, môže skúšobné zariadenie nahradiť vzduchovým chladičom. V obidvoch prípadoch sa meranie výkonu pri každých otáčkach vykonáva s maximálnym poklesom tlaku a minimálnym poklesom teploty vzduchu motora prechádzajúceho cez chladič preplňovaného vzduchu na skúšobnom zariadení podľa špecifikácií výrobcu.

    (9)   Napájanie elektrických alebo iných štartovacích systémov je zabezpečené zo skúšobného zariadenia.




    Doplnok 3

    Overovanie vysielania signálu krútiaceho momentu elektronickou riadiacou jednotkou

    1.    Úvod

    Účelom tohto doplnku je stanoviť požiadavky na overovanie v prípade, že výrobca má v úmysle počas prevádzkových monitorovacích skúšok podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/655 použiť vysielanie signálu krútiaceho momentu elektronickou riadiacou jednotkou (ECU) v prípade motorov, ktoré sú ňou vybavené.

    Základom čistého krútiaceho momentu je nekorigovaný čistý krútiaci moment poskytovaný motorom vrátane vybavenia a pomocných zariadení, ktoré sa majú zahrnúť do emisnej skúšky podľa doplnku 2 k tejto prílohe.

    2.    Signál krútiaceho momentu vysielaný ECU

    Keď je motor inštalovaný na skúšobnom zariadení s cieľom vykonať postup jeho mapovania, musia sa zabezpečiť prostriedky na zachytávanie signálu krútiaceho momentu vysielaného elektronickou riadiacou jednotkou podľa požiadaviek uvedených v doplnku 6 k prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2017/655.

    3.    Postup overovania

    Pri vykonávaní postupu mapovania podľa oddielu 7.6.2 tejto prílohy prebieha súbežne odčítavanie hodnôt krútiaceho momentu meraného dynamometrom a krútiaceho momentu vysielaného elektronickou riadiacou jednotkou ECU, a to najmenej v troch bodoch na krivke krútiaceho momentu. Prinajmenšom jedno odčítanie sa vykoná v bode krivky, kde hodnota krútiaceho momentu predstavuje najmenej 98 % maximálnej hodnoty.

    Vysielanie krútiaceho momentu jednotkou ECU sa uznáva bez korekcie, ak v každom bode, v ktorom sa vykonávalo meranie, faktor vypočítaný ako podiel hodnoty krútiaceho momentu z dynamometra a hodnoty krútiaceho momentu z jednotky ECU nie je nižší než 0,93 (t. j. rozdiel 7 %). V tom prípade sa v osvedčení o typovom schválení zaznamená, že vysielanie krútiaceho momentu jednotkou ECU bolo overené bez korekcie. Ak je uvedený faktor v najmenej jednom bode nižší než 0,93, zo všetkých bodov, v ktorom sa vykonalo odčítanie, sa stanoví priemerný korekčný faktor a zaznamená sa do osvedčenia o typovom schválení. Ak je tento faktor zaznamenaný v osvedčení o typovom schválení, uplatňuje sa na vysielanie krútiaceho momentu jednotkou ECU pri vykonávaní prevádzkových monitorovacích skúšok podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/655.




    Doplnok 4

    Postup na meranie amoniaku

    1.

    V tejto prílohe sa opisuje postup na meranie amoniaku (NH3). V prípade nelineárnych analyzátorov je povolené používať linearizujúce obvody.

    2.

    Pre meranie NH3 sú špecifikované tri zásady merania a každá z nich sa môže použiť za predpokladu, že spĺňa kritériá uvedené v bodoch 2.1, 2.2 alebo 2.3. Na meranie NH3 nie sú povolené sušičky plynu.

    2.1.   Analyzátor využívajúci Fourierovu transformáciu infračerveného spektra (ďalej len „FTIR“)

    2.1.1.   Princíp merania

    Analyzátor FTIR využíva princíp spektroskopie širokého vlnového infračerveného pásma. Umožňuje súbežné meranie súčastí výfukového plynu, ktorých štandardizované spektrá prístroj obsahuje. Absorpčné spektrum (intenzita/vlnová dĺžka) sa vypočíta z nameraného interferogramu (intenzita/čas) pomocou Fourierovej transformačnej metódy.

    2.1.2.   Inštalácia a odber vzoriek

    Analyzátor FTIR sa nainštaluje podľa pokynov výrobcu prístroja. Na vyhodnotenie sa zvolí vlnová dĺžka NH3. Trasa vzorky (potrubie na odber vzoriek, predradený filter/predradené filtre a ventily) musí byť zhotovená z nehrdzavejúcej ocele alebo z PTFE a zahriata na nastavovacie body 383 K (110 °C) až 464 K (191 °C), aby sa minimalizovali straty NH3 a artefakty odberu vzoriek. Okrem toho musí byť potrubie na odber vzoriek čo najkratšie.

    2.1.3.   Krížová interferencia

    Spektrálne rozlíšenie vlnovej dĺžky NH3 musí byť v rozmedzí 0,5 cm-1 s cieľom minimalizovať krížovú interferenciu iných plynov prítomných vo výfukových plynoch.

    2.2.   Nedisperzný ultrafialový analyzátor (ďalej len „NDUV“)

    2.2.1.   Princíp merania

    Analyzátor NDUV je založený na čisto fyzikálnom princípe a nie sú potrebné žiadne pomocné plyny ani zariadenia. Základným prvkom fotometra je bezelektródová výbojka. Vydáva ostro štruktúrované žiarenie v ultrafialovej oblasti, čo umožňuje meranie viacerých komponentov, napríklad NH3.

    Fotometrický systém má konštrukciu dvoch lúčov v čase, aby produkoval lúč na meranie a referenčný lúč na základe techniky korelácie filtrov.

    S cieľom dosiahnuť vysokú stabilitu meracieho signálu sa konštrukcia dvoch lúčov v čase kombinuje s konštrukciou dvoch lúčov v priestore. Spracovanie signálov detektora podporuje takmer zanedbateľnú mieru posunu nulového bodu.

    V režime kalibrácie analyzátora sa zatavená kremenná kyveta sklopí do dráhy lúča s cieľom získať presnú kalibračnú hodnotu, keďže akékoľvek straty v dôsledku odrazu alebo absorpcie v oknách kyvety sa kompenzujú. Keďže plynová náplň kyvety je veľmi stabilná, táto metóda kalibrácie vedie k veľmi vysokej, dlhodobej stabilite fotometra.

    2.2.2.   Inštalácia

    Analyzátor sa inštaluje vnútri skrinky analyzátora s využitím extrakčného odberu vzoriek podľa pokynov výrobcu prístroja. Analyzátor sa musí umiestniť tak, aby udržal hmotnosť špecifikovanú výrobcom.

    Trasa vzorky (potrubie na odber vzoriek, predradený filter/predradené filtre a ventily) musí byť zhotovená z nehrdzavejúcej ocele alebo z PTFE a zahriata na nastavovacie body 383 K (110 °C) až 464 K (191 °C).

    Okrem toho musí byť odberové potrubie čo najkratšie. Musí sa minimalizovať vplyv teploty a tlaku výfukových plynov, prostredia inštalácie a vibrácií na meranie.

    Plynový analyzátor sa musí chrániť pred chladom, horúčavou, zmenami teploty a silným prúdením vzduchu, pred usadzovaním prachu, korozívnou atmosférou a vibráciami. Aby sa predišlo prehrievaniu, je potrebné zabezpečiť primeranú cirkuláciu vzduchu. Na rozptýlenie tepelných strát sa využíva celý povrch.

    2.2.3.   Krížová citlivosť

    Aby sa minimalizovala krížová interferencia sprievodných plynov, je potrebné zvoliť vhodný spektrálny rozsah. Typické zložky, ktoré spôsobujú krížovú citlivosť pri meraní NH3 sú SO2, NO2 a NO.

    Na zníženie krížovej citlivosti sa okrem toho môžu použiť aj ďalšie metódy:

    a) použitie interferenčných filtrov;

    b) kompenzácia krížovej citlivosti meraním zložiek krížovej citlivosti a použitím meracieho signálu na kompenzáciu.

    2.3.   Laserový infračervený analyzátor

    2.3.1.   Princíp merania

    Infračervený laser, ako je laditeľný diódový laser (TDL) alebo kvantový kaskádový laser (QCL), môže emitovať koherentné svetlo v blízkej infračervenej oblasti, respektíve v strednej infračervenej oblasti, kde dusíkové zložky vrátane NH3 majú silnú absorpciu. Táto laserová optika môže v impulznom režime vysielať úzkopásmové signály s vysokým rozlíšením a so spektrom v blízkej alebo strednej infračervenej oblasti. Preto môžu laserové infračervené analyzátory znížiť interferenciu spôsobenú spektrálnym prekrývaním spoločne existujúcich zložiek výfukových plynov motora.

    2.3.2.   Inštalácia

    Analyzátor sa inštaluje buď priamo do výfukového potrubia (na mieste), alebo vnútri skrinky analyzátora s využitím extrakčného odberu vzoriek podľa pokynov výrobcu prístroja. V prípade inštalácie vnútri skrinky musí byť trasa vzorky (potrubie na odber vzoriek, predradený filter/predradené filtre a ventily) zhotovená z nehrdzavejúcej ocele alebo z PTFE a zahriata na nastavovacie body 383 K (110 °C) až 464 K (191 °C), aby sa minimalizovali straty NH3 a artefakty odberu vzoriek. Okrem toho musí byť potrubie na odber vzoriek čo najkratšie.

    Musí sa minimalizovať vplyv teploty a tlaku výfukových plynov, prostredia inštalácie a vibrácií na meranie alebo sa musia použiť kompenzačné techniky.

    Prípadný vzduchový plášť používaný v spojení s meraním na mieste na ochranu prístroja nesmie ovplyvniť koncentráciu žiadnej zložky výfukových plynov meranú za prístrojom alebo sa odber vzoriek ostatných zložiek výfukových plynov vykoná pred prístrojom.

    2.3.3.   Overovanie krížovej citlivosti pre laserové infračervené analyzátory NH3 (krížová interferencia)

    2.3.3.1.   Rozsah a frekvencia

    Ak sa NH3 meria pomocou laserového infračerveného analyzátora, stupeň krížovej citlivosti sa overuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

    2.3.3.2.   Zásady merania pre overovanie krížovej citlivosti

    Interferenčné plyny môžu pozitívne ovplyvniť niektorý laserový infračervený analyzátor tým, že spôsobia odozvu podobnú NH3. Ak analyzátor používa kompenzačné algoritmy, ktoré využívajú merania iných plynov na to, aby splnili požiadavky na overenie tejto krížovej citlivosti, súčasne sa na odskúšanie algoritmov kompenzácie počas overovania krížovej citlivosti analyzátora musia vykonať ďalšie merania.

    Na určenie interferenčných plynov pre laserový infračervený analyzátor sa použije osvedčený technický úsudok. Treba poznamenať, že interferenčné druhy látok s výnimkou H2O sú závislé od infračerveného absorpčného pásma NH3 vybraného výrobcom prístroja. Infračervené absorpčné pásmo NH3 sa určí pre každý analyzátor. Pre každé infračervené absorpčné pásmo NH3 sa na základe osvedčeného technického úsudku určia interferenčné plyny, ktoré sa použijú na overovanie.

    3.

    Postup emisnej skúšky

    3.1.   Kontrola analyzátorov

    Pred emisnou skúškou sa zvolí rozsah analyzátora. Analyzátory emisií s automatickým alebo ručným prepínaním medzi rozsahmi sú povolené. Počas skúšobného cyklu sa nesmie prepínať rozsah emisií analyzátora.

    Odozva na nulovací plyn a odozva na plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa stanoví, ak sa na prístroj nevzťahujú ustanovenia bodu 3.4.2. Na určenie odozvy na plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa použije plyn NH3, ktorý vyhovuje špecifikáciám uvedeným v bode 4.2.7. Na nastavenie meracieho rozsahu je povolené použitie referenčných komôr obsahujúcich plyn NH3.

    3.2.   Zhromažďovanie príslušných údajov týkajúcich sa emisií

    Na začiatku postupu skúšky sa súčasne spustí zber údajov o NH3. Koncentrácia NH3 sa musí merať nepretržite a ukladať do počítačového systému s frekvenciou najmenej 1 Hz.

    3.3.   Úkony po skúške

    Po dokončení skúšky odber vzoriek pokračuje až do uplynutia časových intervalov odozvy systému. Stanovenie posunu analyzátora podľa bodu 3.4.1 sa vyžaduje len v prípade, že nie sú k dispozícii informácie uvedené v bode 3.4.2.

    3.4.   Posun analyzátora

    3.4.1.

    Čo najskôr, ale najneskôr 30 minút po dokončení skúšobného cyklu alebo počas fázy úpravy teploty sa musia stanoviť rozsahy odoziev na nulovací plyn a na plyn na nastavenie meracieho rozsahu analyzátora. Rozdiel medzi výsledkami pred skúškou a po skúške musí byť menší než 2 % celej stupnice.

    3.4.2.

    Určenie posunu analyzátora sa nevyžaduje v týchto situáciách:

    a) ak posun nuly a rozsahu stanovený výrobcom prístroja v bodoch 4.2.3 a 4.2.4 spĺňa požiadavky uvedené v bode 3.4.1;

    b) časový interval pre posun nuly a rozsahu stanovený výrobcom prístroja v bodoch 4.2.3 a 4.2.4 presahuje trvanie skúšky.

    4.

    Špecifikácia a overenie analyzátora

    4.1.   Požiadavky na linearitu

    Analyzátor musí spĺňať požiadavky na linearitu špecifikované v tabuľke 6.5 tejto prílohy. Overenie linearity sa musí v súlade s bodom 8.1.4 tejto prílohy vykonávať prinajmenšom s minimálnou frekvenciou uvedenou v tabuľke 6.4 tejto prílohy. S predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho úradu je povolených menej ako 10 referenčných bodov, ak je možné preukázať rovnocennú presnosť.

    Na overenie linearity sa použije plyn NH3, ktorý vyhovuje špecifikáciám uvedeným v bode 4.2.7. Na nastavenie meracieho rozsahu sa povolí použitie referenčných komôr obsahujúcich plyn NH3.

    Prístroje, ktorých signály sa používajú pre kompenzačné algoritmy, musia spĺňať požiadavky na linearitu špecifikované v tabuľke 6.5 tejto prílohy. Overenie linearity sa musí vykonať podľa požiadaviek postupov interného auditu, výrobcu prístroja alebo v súlade s požiadavkami normy ISO 9000.

    4.2.   Špecifikácie analyzátora

    Analyzátor musí mať merací rozsah a čas odozvy zodpovedajúci presnosti požadovanej na meranie koncentrácie NH3 v nestálych aj v ustálených podmienkach.

    4.2.1.   Minimálny limit detekcie

    Analyzátor musí mať pri všetkých skúšobných podmienkach minimálny limit detekcie < 2 ppm.

    4.2.2.   Presnosť

    Presnosť vymedzená ako odchýlka odčítaného údaja analyzátora od referenčnej hodnoty nesmie prekročiť ± 3 % odčítanej hodnoty alebo ± 2 ppm podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

    4.2.3.   Posun nuly

    Posun odozvy na nulu a súvisiaci časový interval špecifikuje výrobca prístroja.

    4.2.4.   Posun rozsahu

    Posun odozvy na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a súvisiaci časový interval špecifikuje výrobca prístroja.

    4.2.5.   Čas odozvy systému

    Čas odozvy systému musí byť ≤ 20 s.

    4.2.6.   Čas nábehu

    Čas nábehu analyzátora musí byť ≤ 5 s.

    4.2.7.   Kalibračný plyn NH3

    Musí byť k dispozícii zmes plynov s nasledujúcim chemickým zložením.

    NH3 a čistený dusík.

    Skutočná koncentrácia kalibračného plynu musí byť v rozmedzí ± 3 percent menovitej hodnoty. Koncentrácia NH3 sa uvádza na základe objemu (objemové percentá alebo objemové ppm).

    Zaznamená sa lehota použiteľnosti kalibračných plynov stanovená výrobcom.

    4.2.8.   Postup overovania krížovej citlivosti

    Overovanie krížovej citlivosti sa vykonáva takto:

    a) analyzátor NH3 sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a nastaví sa merací rozsah ako pred emisnou skúškou;

    b) zvlhčený interferenčný skúšobný plyn sa tvorí prebublávaním viaczložkového plynu na nastavenie meracieho rozsahu cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe. Ak vzorka neprechádza cez sušič, teplota nádoby sa reguluje tak, aby sa zabezpečila prinajmenšom taká vysoká úroveň H2O, ako je maximum predpokladané počas emisnej skúšky. Použije sa koncentrácia interferenčného plynu na nastavenie meracieho rozsahu prinajmenšom taká vysoká, ako je maximum predpokladané počas skúšky;

    c) do odberového systému sa zavedie zvlhčený interferenčný skúšobný plyn;

    d) molárny podiel vody x H2O v zvlhčenom interferenčnom skúšobnom plyne sa odmeria čo najbližšie k vstupu analyzátora. Na výpočet x H2O sa napríklad meria rosný bod T dew a absolútny tlak p total;

    e) na zabránenie kondenzácie v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2O do analyzátora sa použije osvedčený technický úsudok;

    f) poskytne sa určitý čas na stabilizáciu odozvy analyzátora;

    g) kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje na jeho výstupe. Vypočíta sa aritmetický priemer týchto údajov;

    h) analyzátor spĺňa požiadavky na overenie krížovej citlivosti, ak je výsledok podľa písmena g) tohto bodu v rozmedzí tolerancií uvedených v tomto oddiele;

    i) interferenčné postupy pre jednotlivé interferenčné plyny môžu prebiehať aj oddelene. Ak sú použité úrovne interferenčných plynov vyššie než maximálne úrovne predpokladané počas skúšky, každá pozorovaná hodnota krížovej citlivosti sa zníži vynásobením pozorovanej hodnoty pomerom maximálnej predpokladanej hodnoty koncentrácie k skutočnej hodnote použitej počas tohto postupu. Oddelené zisťovanie krížovej citlivosti koncentrácií H2O (do 0,025 mol/mol obsahu H2O), ktoré sú nižšie než maximálne úrovne predpokladané počas skúšky, sa môže vykonávať, ale pozorované hodnoty krížovej citlivosti na H2O sa zvýšia vynásobením pozorovanej hodnoty pomerom maximálnej predpokladanej hodnoty koncentrácie H2O k skutočnej hodnote použitej počas tohto postupu. Súčet takto upravených hodnôt krížovej citlivosti musí spĺňať požiadavky na toleranciu pre kombinovanú krížovú citlivosť špecifikované v písmene j) tohto bodu.

    j) Analyzátor musí mať kombinovanú krížovú citlivosť v rozpätí ± 2 % priemernej váženej koncentrácie NH3 predpokladanej pri emisnom limite.

    5.

    Alternatívne systémy

    Schvaľovací úrad môže schváliť iné systémy alebo analyzátory, ak sa zistí, že poskytujú rovnocenné výsledky v súlade s bodom 5.1.1 tejto prílohy. V tom prípade sa pojem „výsledky“ v danom bode vzťahuje na priemernú koncentráciu NH3 vypočítanú pre príslušný cyklus.




    Doplnok 5

    Opis odoziev systému

    1.

    V tomto doplnku sa opisujú časové intervaly používané na vyjadrenie odozvy analytických systémov a iných meracích systémov na vstupný signál.

    2.

    Uplatňujú sa tieto časové intervaly zobrazené na obrázku 6-11:

    2.1. Čas oneskorenia je časový úsek medzi zmenou zložky, ktorá sa má merať v referenčnom bode, a odozvou systému v rozsahu 10 % konečného odčítaného údaja (t 10) s odberovou sondou definovanou ako referenčný bod.

    2.2. Čas oneskorenia je časový úsek medzi zmenou zložky, ktorá sa má merať v referenčnom bode, a odozvou systému v rozsahu 90 % konečného odčítaného údaja (t 90) s odberovou sondou definovanou ako referenčný bod.

    2.3. Čas nábehu je časový rozdiel medzi odozvou konečného odčítaného údaja (t 90t 10) v rozsahu 10 % a 90 %.

    2.4. Čas transformácie je časový úsek medzi zmenou zložky, ktorá sa má merať v referenčnom bode, a odozvou systému v rozsahu 50 % konečného odčítaného údaja (t 50) s odberovou sondou definovanou ako referenčný bod.

    Obrázok 6.11.

    image




    PRÍLOHA VII

    Metóda hodnotenia údajov a výpočtov

    1.    Všeobecné požiadavky

    Výpočty emisií sa vykonávajú podľa bodu 2 (výpočty založené na hmotnosti) alebo bodu 3 (výpočty na molárnom základe). Kombinovanie týchto dvoch metód nie je povolené. Nevyžaduje sa vykonávanie výpočtov podľa bodu 2 aj bodu 3.

    Špecifické požiadavky na meranie počtu častíc (PN) v relevantných prípadoch sú uvedené v doplnku 5.

    1.1.   Všeobecné symboly



    Bod 2

    Bod 3

    Jednotka

    Veličina

     

    A

    m2

    plocha

     

    At

    m2

    plocha prierezu hrdla Venturiho trubice

    b, D 0

    a 0

    t.b.d. (3)

    priesečník regresnej priamky s osou y

    A/F st

     

    stechiometrický pomer vzduchu a paliva

     

    C

    koeficient

    C d

    C d

    výtokový koeficient

     

    C f

    koeficient prietoku

    c

    x

    ppm, % obj.

    koncentrácia/molárny zlomok (μmol/mol = ppm)

    c d

     (1)

    ppm, % obj.

    koncentrácia v suchom stave

    c w

     (1)

    ppm, % obj.

    koncentrácia vo vlhkom stave

    cb

     (1)

    ppm, % obj.

    koncentrácia pozadia

    D

    x dil

    faktor riedenia (2)

    D 0

     

    m3/ot

    priesečník kalibračnej krivky PDP

    d

    d

    m

    priemer

    d V

     

    m

    priemer hrdla Venturiho trubice

    e

    e

    g/kWh

    základ špecifický pre brzdenie

    e gas

    e gas

    g/kWh

    špecifické emisie plynných zložiek

    e PM

    e PM

    g/kWh

    špecifické emisie tuhých častíc

    E

    1 – PF

    %

    účinnosť konverzie (PF = penetračný zlomok)

    F s

     

    stechiometrický faktor

     

    f

    Hz

    frekvencia

    f c

     

    uhlíkový faktor

     

    γ

    pomer špecifických tepiel

    H

     

    g/kg

    absolútna vlhkosť

     

    K

    korekčný faktor

    K V

     

    image

    kalibračná funkcia CFV

    k f

     

    m3/kg paliva

    špecifický faktor paliva

    k h

     

    korekčný faktor vlhkosti pre NOx pri dieselových motoroch

    k Dr

    k Dr

    zostupný korekčný faktor

    k r

    k r

    multiplikatívny regeneračný faktor

    k Ur

    k Ur

    vzostupný korekčný faktor

    k w,a

     

    korekčný faktor prevodu nasávaného vzduchu zo suchého na vlhký stav

    k w,d

     

    korekčný faktor prevodu riediaceho vzduchu zo suchého na vlhký stav

    k w,e

     

    korekčný faktor prevodu zriedeného výfukového plynu zo suchého na vlhký stav

    k w,r

     

    korekčný faktor prevodu neupraveného výfukového plynu zo suchého na vlhký stav

    μ

    μ

    kg/(m·s)

    dynamická viskozita

    M

    M

    g/mol

    molárna hmotnosť (3)

    M a

     (1)

    g/mol

    molárna hmotnosť nasávaného vzduchu

    M e

    v

    g/mol

    molárna hmotnosť výfukového plynu

    M gas

    M gas

    g/mol

    molárna hmotnosť plynných zložiek

    m

    m

    kg

    hmotnosť

    m

    a 1

    t.b.d. (3)

    sklon regresnej čiary

     

    ν

    m2/s

    kinematická viskozita

    m d

    v

    kg

    hmotnosť vzorky riediaceho vzduchu, ktorá prešla cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc

    m ed

     (1)

    kg

    celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus

    m edf

     (1)

    kg

    hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu za skúšobný cyklus

    m ew

     (1)

    kg

    celková hmotnosť výfukového plynu za cyklus

    m f

     (1)

    mg

    hmotnosť odobratej vzorky tuhých častíc

    m f,d

     (1)

    mg

    hmotnosť tuhých častíc zachytených v riediacom vzduchu

    m gas

    m gas

    g

    hmotnosť plynných emisií za skúšobný cyklus

    m PM

    m PM

    g

    hmotnosť emisií tuhých častíc za skúšobný cyklus

    m se

     (1)

    kg

    hmotnosť vzorky výfukového plynu za skúšobný cyklus

    m sed

     (1)

    kg

    hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez riediaci tunel

    m sep

     (1)

    kg

    hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc

    m ssd

     

    kg

    hmotnosť sekundárneho riediaceho vzduchu

     

    N

    celkový počet v sérii

     

    n

    mol

    množstvo hmoty

     

    mol/s

    hmotnostný prietok

    n

    fn

    min-1

    otáčky motora

    n p

     

    ot/s

    otáčky čerpadla PDP

    P

    P

    kW

    výkon

    p

    p

    kPa

    tlak

    p a

     

    kPa

    atmosférický tlak suchého vzduchu

    p b

     

    kPa

    celkový atmosférický tlak

    p d

     

    kPa

    tlak nasýtených pár riediaceho vzduchu

    p p

    p abs

    kPa

    absolútny tlak

    p r

    p H2O

    kPa

    tlak vodnej pary

    p s

     

    kPa

    atmosférický tlak suchého vzduchu

    1 – E

    PF

    %

    penetračný zlomok

    qm

    kg/s

    hmotnostný prietok

    qm ad

     (1)

    kg/s

    hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v suchom stave

    qm aw

     (1)

    kg/s

    hmotnostný prietok nasávaného vzduchu vo vlhkom stave

    qm Ce

     (1)

    kg/s

    hmotnostný prietok uhlíka v neupravenom výfukovom plyne

    qm Cf

     (1)

    kg/s

    hmotnostný prietok uhlíka do motora

    qm Cp

     (1)

    kg/s

    hmotnostný prietok uhlíka v systéme riedenia časti prietoku

    qm dew

     (1)

    kg/s

    hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave

    qm dw

     (1)

    kg/s

    hmotnostný prietok riediaceho vzduchu vo vlhkom stave

    qm edf

     (1)

    kg/s

    ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave

    qm ew

     (1)

    kg/s

    hmotnostný prietok výfukového plynu vo vlhkom stave

    qm ex

     (1)

    kg/s

    hmotnostný prietok vzorky odobratej z riediaceho tunela

    qm f

     (1)

    kg/s

    hmotnostný prietok paliva

    qm p

     (1)

    kg/s

    prietok vzorky výfukového plynu do systému riedenia časti prietoku

    qV

    m3/s

    objemový prietok

    qV t

     (1)

    m3/s

    objemový prietok CVS

    qV s

     (1)

    dm3/min

    systémový prietok analyzátora výfukového plynu

    qV t

     (1)

    cm3/min

    prietok stopovacieho plynu

    ρ

    ρ

    kg/m3

    hustota

    ρ e

     

    kg/m3

    hustota výfukového plynu

     

    r

    pomer tlakov

    r d

    DR

    pomer riedenia2

     

    Ra

    μm

    priemerná drsnosť povrchu

    RH

     

    %

    relatívna vlhkosť

    r D

    β

    m/m

    pomer priemerov (systémy CVS)

    r p

     

    pomer tlakov SSV

    Re

    Re #

    Reynoldsovo číslo

     

    S

    K

    Sutherlandova konštanta

    σ

    σ

    štandardná odchýlka

    T

    T

    °C

    teplota

     

    T

    Nm

    krútiaci moment motora

    T a

     

    K

    absolútna teplota

    t

    t

    s

    čas

    Δt

    Δt

    s

    časový interval

    u

     

    -

    pomer medzi hustotou plynnej zložky a hustotou výfukového plynu

    V

    V

    m3

    objem

    qV

    m3/s

    objemový prietok

    V 0

     

    m3/r

    objem plynu prečerpaný PDP za jednu otáčku

    W

    W

    kWh

    práca

    W act

    W act

    kWh

    skutočná práca za skúšobný cyklus

    WF

    WF

    váhový koeficient

    w

    w

    g/g

    hmotnostný zlomok

     

    image

    mol/mol

    priemerná koncentrácia vážená prietokom

    X 0

    K s

    s/ot

    kalibračná funkcia PDP

     

    y

    generická premenná

    image

    image

     

    aritmetický priemer

     

    Z

    faktor stlačiteľnosti

    (1)   Pozri dolné indexy, napr.: air pre hmotnostný prietok suchého vzduchu, fuel pre hmotnostnýprietok paliva atď.

    (2)   Pomer riedenia r d v bode 2 a DR v bode 3: rôzne značky, ale rovnaký význam a rovnakérovnice. faktor riedenia D v bode 2 a x dil v bode 3: rôzne značky, ale rovnaký fyzikálnyvýznam, rovnica (7-124) vyjadruje vzťah medzi x dilDR.

    (3)   t.b.d. = treba definovať.

    1.2.   Dolné indexy



    Bod 2 (1)

    Bod 3

    Veličina

    act

    act

    skutočná veličina

    i

     

    okamžité meranie (napr. 1 Hz

     

    i

    jednotlivá veličina série

    (1)   V bode 2 určuje význam dolného indexu pridružená veličina; napríklad dolný index „d“môže označovať suchý stav v „c d = koncentrácia v suchom stave“, riediaci vzduch v „p d = tlaknasýtenej pary riediaceho vzduchu“ alebo v „k w,d = korekčný faktor prevodu zo suchého navlhký stav riediaceho vzduchu“, pomer riedenia ako v „r d“.

    1.3.   Značky a skratky pre chemické zložky (použité aj ako dolný index)



    Bod 2

    Bod 3

    veličina

    Ar

    Ar

    argón

    C1

    C1

    uhľovodík ekvivalentný uhlíku 1

    CH4

    CH4

    metán

    C2H6

    C2H6

    etán

    C3H8

    C3H8

    propán

    CO

    CO

    oxid uhoľnatý

    CO2

    CO2

    oxid uhličitý

     

    H

    atómový vodík

     

    H2

    molekulový vodík

    HC

    HC

    uhľovodík

    H2O

    H2O

    voda

     

    He

    hélium

     

    N

    atómový dusík

     

    N2

    molekulový dusík

    NOx

    NOx

    oxidy dusíka

    NO

    NO

    oxid dusnatý

    NO2

    NO2

    oxid dusičitý

     

    O

    atómový kyslík

    PM

    PM

    tuhé častice

    S

    S

    síra

    1.4.   Značky a skratky pre zloženie paliva



    Bod 2 (1)

    Bod 3 (2)

    Veličina

    w C (4)

    w C (4)

    Obsah uhlíka v palive, hmotnostný zlomok [g/g] alebo [% hmotnosti]

    w H

    w H

    Obsah vodíka v palive, hmotnostný zlomok [g/g] alebo [% hmotnosti]

    w N

    w N

    Obsah dusíka v palive, hmotnostný zlomok [g/g] alebo [% hmotnosti]

    w O

    w O

    Obsah kyslíka v palive, hmotnostný zlomok [g/g] alebo [% hmotnosti]

    w S

    w S

    Obsah síry v palive, hmotnostný zlomok [g/g] alebo [% hmotnosti]

    α

    α

    atómový pomer vodíka k uhlíku (H/C)

    ε

    β

    atómový pomer kyslíka k uhlíku (O/C) (3)

    γ

    γ

    atómový pomer síry k uhlíku (S/C)

    δ

    δ

    atómový pomer dusíka k uhlíku (N/C)

    (1)   Odkazuje na palivo s chemickým vzorcom CHαOεNδSγ

    (2)   Odkazuje na palivo s chemickým vzorcom CHαOβSγNδ

    (3)   Pozornosť treba venovať rôznym významom značky β v dvoch bodoch venovaných výpočtuemisií: v bode 2 značka označuje palivo s chemickým vzorcom CHαSγNδOε (t. j. vzorecCβHαSγNδOε kde β = 1, čo znamená jeden atóm uhlíka v molekule), kým v bode 3 označujepomer kyslíka k uhlíku pri palive CHαOβSγNδ. Potom β v bode 3 zodpovedá ε v bode 2.

    (4)   Hmotnostný zlomok w sprevádzaný značkou chemickej zložky vo forme dolného indexu.

    2.    Výpočet emisií založený na hmotnosti

    2.1.   Neupravené plynné emisie

    2.1.1.   Skúšky NRSC v nespojitom režime

    Prietok plynných emisií qm gas, i [g/h] pre každý režim i skúšky v ustálenom stave sa vypočíta vynásobením koncentrácie plynných emisií ich príslušným prietokom:



    image

    (7-1)

    kde:

    k

    =

    1 pre cgasr,w,i v [ppm] a k = 10 000 pre cgasr,w,i v [% obj.]

    k h

    =

    korekčný faktor NOx [-], pre výpočet emisií NOx (pozri bod 2.1.4)

    u gas

    =

    faktor špecifický pre zložku alebo pomer medzi hustotou plynnej zložky a hustotou výfukového plynu [-]

    qm ew, i

    =

    hmotnostný prietok výfukového plynu v režime i vo vlhkom stave [kg/s]

    c gas, i

    =

    koncentrácia emisií v neupravenom výfukovom plyne v režime i vo vlhkom stave [ppm] alebo [% obj.]

    2.1.2.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC) a skúšky RMC

    Celková hmotnosť plynných emisií na skúšku m gas [g/skúška] sa vypočíta vynásobením času priradeného k okamžitým koncentráciám a prietokom výfukového plynu a integráciou za celý cyklus podľa tejto rovnice (7-2):



    image

    (7-2)

    kde:

    ƒ

    =

    frekvencia odberu údajov [Hz]

    k h

    =

    korekčný faktor NOx [-], platí len pre výpočet emisií NOx

    k

    =

    1 pre cgasr,w,i v [ppm] a k = 10 000 pre cgasr,w, i v [% obj.]

    u gas

    =

    faktor špecifický pre zložku [–] (pozri bod 2.1.5)

    N

    =

    počet meraní [-]

    qm ew, i

    =

    okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    c gas, i

    =

    okamžitá koncentrácia emisií v neupravenom výfukovom plyne vo vlhkom stave [ppm] alebo [% obj.]

    2.1.3.   Konverzia koncentrácie v suchom stave na koncentráciu vo vlhkom stave

    Ak sa emisie merajú v suchom stave, nameraná koncentrácia c d v suchom stave sa prevedie na koncentráciu c w vo vlhkom stave podľa rovnice (7-3):



    image

    (7-3)

    kde:

    k w

    =

    faktor konverzie zo suchého na vlhký stav [–]

    c d

    =

    koncentrácia emisií v suchom stave [ppm] alebo [% obj.]

    V prípade úplného spaľovania sa faktor prevodu zo suchého stavu na vlhký stav pre neupravený výfukový plyn označuje ako k w,a [-] a vypočíta sa na základe rovnice (7-4):



    image

    (7-4)

    kde:

    H a

    =

    vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

    qm f, i

    =

    okamžitý prietok paliva [kg/s]

    qm ad, i

    =

    okamžitý prietok suchého nasávaného vzduchu [kg/s]

    p r

    =

    tlak vody za chladičom [kPa]

    p b

    =

    celkový barometrický tlak [kPa]

    w H

    =

    obsah vodíka v palive, [hmotn. %]

    k f

    =

    dodatočný objem spaľovania [m3/kg paliva]

    s:



    image

    (7-5)

    kde:

    w H

    =

    obsah vodíka v palive, [hmotn. %]

    w N

    =

    obsah dusíka v palive, [hmotn. %]

    w O

    =

    obsah kyslíka v palive, [hmotn. %]

    V rovnici (7-4) je možné predpokladať pomer p r/p b:



    image

    (7-6)

    V prípade neúplného spaľovania (bohaté zmesi paliva a vzduchu), ako aj v prípade emisných skúšok bez priameho merania prietoku vzduchu sa uprednostňuje druhá metóda výpočtu k w,a:



    image

    (7-7)

    kde:

    c CO2

    =

    koncentrácia CO2 v neupravenom výfukovom plyne v suchom stave [% obj.]

    c CO

    =

    koncentrácia CO v neupravenom výfukovom plyne v suchom stave [ppm]

    p r

    =

    tlak vody za chladičom [kPa]

    p b

    =

    celkový barometrický tlak [kPa]

    α

    =

    molárny pomer uhlíka a vodíka [–]

    k w1

    =

    vlhkosť nasávaného vzduchu [–]



    image

    (7-8)

    2.1.4.   Korekcia NOx o vlhkosť a teplotu

    Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, hodnota koncentrácie NOx sa koriguje o teplotu a vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktorov kh,D alebo kh,G [-] uvedených v rovniciach (7-9) a (7-10). Tieto faktory platia pre rozsah vlhkosti od 0 do 25 g H2O/kg suchého vzduchu.

    a) pre vznetové motory



    image

    (7-9)

    b) pre zážihové motory



    kh.G = 0,6272 + 44,030 × 10-3 × Ha – 0,862 × 10-3 × Ha 2

    (7-10)

    kde:

    H a

    =

    vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

    2.1.5.   Faktor u špecifický pre zložku

    V bode 2.1.5.1 a 2.1.5.2 sú opísané dva postupy výpočtov. Postup opísaný v bode 2.1.5.1 je jednoduchší, pretože používa tabuľkové hodnoty u pre pomer medzi hustotou zložky a výfukového plynu. Postup opísaný v bode 2.1.5.2 je presnejší pre palivo s vlastnosťami, ktoré sa líšia od špecifikácií uvedených v prílohe VIII, ale vyžaduje elementárnu analýzu zloženia paliva.

    2.1.5.1.   Tabuľkové hodnoty

    Pri použití niektorých zjednodušení (predpoklad hodnoty λ a podmienok pre nasávaný vzduch uvedených v tabuľke 7.1) na rovnice uvedené v bode 2.1.5.2 sú výsledkom hodnoty u gas uvedené v tabuľke 7.1.



    Tabuľka 7.1.

    Hodnoty u neupraveného výfukového plynu u a hustoty zložiek (pre koncentráciu emisií vyjadrenú v ppm)

    Palivo

    re

     

     

    Plyn

     

     

     

    NOx

    CO

    HC

    CO2

    O2

    CH4

     

     

    rgas [kg/m3]

     

     

     

    2,053

    1,250

     ()

    1,9636

    1,4277

    0,716

     

     

    ugas ()

     

     

     

    nafta (palivo pre necestné pojazdné stroje)

    1,2943

    0,001586

    0,000966

    0,000482

    0,001517

    0,001103

    0,000553

    etanol pre osobitné vznetové motory

    (ED95)

    1,2768

    0,001609

    0,000980

    0,000780

    0,001539

    0,001119

    0,000561

    zemný plyn / biometán ()

    1,2661

    0,001621

    0,000987

    0,000528 ()

    0,001551

    0,001128

    0,000565

    Propán

    1,2805

    0,001603

    0,000976

    0,000512

    0,001533

    0,001115

    0,000559

    Bután

    1,2832

    0,001600

    0,000974

    0,000505

    0,001530

    0,001113

    0,000558

    LPG ()

    1,2811

    0,001602

    0,000976

    0,000510

    0,001533

    0,001115

    0,000559

    benzín (E10)

    1,2931

    0,001587

    0,000966

    0,000499

    0,001518

    0,001104

    0,000553

    etanol

    (E85)

    1,2797

    0,001604

    0,000977

    0,000730

    0,001534

    0,001116

    0,000559

    (1)   v závislosti od paliva

    (2)   pri λ= 2, suchý vzduch, 273 K, 101,3 kPa

    (3)   hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C = 66 – 76 %; H = 22 – 25 %; N = 0 – 12 %

    (4)   NMHC na základe CH2,93 (pre celkové HC sa použije koeficient CH4)

    (5)   hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C3 = 70 – 90 %; C4 = 10 – 30 %

    2.1.5.2.   Vypočítané hodnoty

    Faktor špecifický pre zložku u gas,imožno vypočítať z pomeru hustoty zložky a výfukového plynu alebo alternatívne zo zodpovedajúceho pomeru molárnych hmotností [rovnice (7-11) alebo (7-12)]:



    image

    (7-11)

    alebo



    image

    (7-12)

    kde:

    M gas

    =

    molárna hmotnosť zložky plynu [g/mol]

    M e, i

    =

    okamžitá molárna hmotnosť neupraveného výfukového plynu vo vlhkom stave g/mol]

    ρ gas

    =

    hustota zložky plynu [kg/m3]

    ρ e,i

    =

    okamžitá hustota neupraveného výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/m3]

    Molárna hmotnosť výfukového plynu M e,i sa odvodí od všeobecného zloženia paliva CH α O ε N δ S γ za predpokladu úplného spaľovania a vypočíta sa pomocou rovnice (7-13):

    image

    (7-13)

    kde:

    qm f, i

    =

    okamžitý hmotnostný prietok paliva vo vlhkom stave [kg/s]

    qm aw, i

    =

    okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu vo vlhkom stave [kg/s]

    α

    =

    molárny pomer vodíka k uhlíku [–]

    δ

    =

    molárny pomer dusíka k uhlíku [–]

    ε

    =

    molárny pomer kyslíka k uhlíku [–]

    γ

    =

    atómový pomer síry k uhlíku [–]

    H a

    =

    vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

    M a

    =

    molekulárna hmotnosť suchého nasávaného vzduchu = 28,965 g/mol

    Okamžitá hustota neupraveného výfukového plynu ρ e, i [kg/m3] sa vypočíta pomocou rovnice (7-14):



    image

    (7-14)

    kde:

    qm f, i

    =

    okamžitý hmotnostný prietok paliva [kg/s]

    qm ad, i

    =

    okamžitý hmotnostný prietok suchého nasávaného vzduchu [kg/s]

    H a

    =

    vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

    k f

    =

    dodatočný objem spaľovania [m3/kg paliva] [pozri rovnicu (7-5)]

    2.1.6.   Hmotnostný prietok výfukového plynu

    2.1.6.1.   Metóda merania prietoku vzduchu a paliva

    Táto metóda zahŕňa meranie prietoku vzduchu a paliva vhodnými prietokomermi. Okamžitý prietok výfukového plynu qm ew, i [kg/s] sa vypočíta pomocou rovnice (7-15):



    qm ew, i = qm aw, i + qm f, i

    (7-15)

    kde:

    qm aw, i

    =

    okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu [kg/s]

    qm f, i

    =

    okamžitý hmotnostný prietok paliva [kg/s]

    2.1.6.2.   Metóda merania pomocou stopovacieho plynu

    Táto metóda zahŕňa meranie koncentrácie stopovacieho plynu vo výfukovom plyne. Okamžitý prietok výfukového plynu q mew,i [kg/s] sa vypočíta pomocou rovnice (7-16):



    image

    (7-16)

    kde:

    qV t

    =

    prietok stopovacieho plynu [m3/s]

    c mix, i

    =

    okamžitá koncentrácia stopovacieho plynu po zmiešaní [ppm]

    ρ e

    =

    hustota neupraveného výfukového plynu [kg/m3]

    c b

    =

    koncentrácia pozadia stopovacieho plynu v nasávanom vzduchu [ppm]

    Koncentrácia pozadia stopovacieho plynu c b sa môže určiť spriemerovaním koncentrácie pozadia nameranej bezprostredne pred skúškou a po skúške. Keď je koncentrácia pozadia nižšia ako 1 % koncentrácie stopovacieho plynu po zmiešaní c mix, i pri maximálnom prietoku výfukového plynu, môže sa koncentrácia pozadia zanedbať.

    2.1.6.3.   Metóda merania prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva

    Zahŕňa výpočet hmotnosti výfukového plynu z prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva. Okamžitý prietok výfukového plynu q mew, i [kg/s] sa vypočíta pomocou rovnice (7-17):



    image

    (7-17)

    s:



    image

    (7-18)

    image

    (7-19)

    kde:

    qm aw, i

    =

    hmotnostný prietok vlhkého nasávaného vzduchu [kg/s]

    A/F st

    =

    stechiometrický pomer vzduchu a paliva [–]

    λi

    =

    okamžitý pomer prebytočného vzduchu [–]

    c COd

    =

    koncentrácia CO v neupravenom výfukovom plyne v suchom stave [ppm]

    c CO2d

    =

    koncentrácia CO2 v neupravenom výfukovom plyne v suchom stave [%]

    c HCw

    =

    koncentrácia HC v neupravenom výfukovom plyne vo vlhkom stave [ppm C1]

    α

    =

    molárny pomer vodíka k uhlíku [–]

    δ

    =

    molárny pomer dusíka k uhlíku [–]

    ε

    =

    molárny pomer kyslíka k uhlíku [–]

    γ

    =

    atómový pomer síry k uhlíku [–]

    2.1.6.4.   Metóda bilancie uhlíka, jednokrokový postup

    Tento jednokrokový vzorec uvedený v rovnici (7-20) sa môže použiť na výpočet hmotnostného prietoku výfukového plynu vo vlhkom stave qm ew, i [kg/s]:



    image

    (7-20)

    s uhlíkovým faktorom f c [–] daným:



    image

    (7-21)

    kde:

    qm f, i

    =

    okamžitý hmotnostný prietok paliva [kg/s]

    w C

    =

    obsah uhlíka v palive, [hmotn. %]

    H a

    =

    vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

    k fd

    =

    dodatočný objem spaľovania v suchom stave [m3/kg paliva]

    c CO2d

    =

    koncentrácia CO2 v suchom stave v neupravenom výfukovom plyne [%]

    c CO2d,a

    =

    koncentrácia CO2 v suchom stave v okolitom vzduchu [%]

    c COd

    =

    koncentrácia CO v suchom stave v neupravenom výfukovom plyne [ppm]

    c HCw

    =

    koncentrácia HC v neupravenom výfukovom plyne vo vlhkom stave [ppm]

    a faktor k fd [m3/kg paliva], ktorý sa vypočíta pomocou rovnice (7-22) v suchom stave odčítaním vody vytvorenej spaľovaním od k f:



    k fd = k f – 0,11118 · w H

    (7-22)

    kde:

    k f

    =

    špecifický faktor paliva z rovnice (7-5) [m3/kg paliva]

    w H

    =

    obsah vodíka v palive, [hmotn. %]

    2.2.   Zriedené plynné emisie

    2.2.1.   Hmotnosť plynných emisií

    Hmotnostný prietok výfukového plynu sa meria systémom odberu vzoriek pri konštantnom objeme (CVS), ktorý môže používať objemové čerpadlo (PDP), Venturiho trubicu s kritickým prietokom (CFV) alebo podzvukovú Venturiho trubicu (SSV).

    V prípade systémov s konštantným hmotnostným prietokom (t. j. s výmenníkom tepla) sa hmotnosť znečisťujúcich látok m gas [g/skúška] stanovuje pomocou rovnice (7-23):



    m gas = k h · k · u gas · c gas · m ed

    (7-23)

    kde:

    u gas je pomer medzi hustotou zložky výfukového plynu a hustotou vzduchu podľa tabuľky 7.2 alebo vypočítaný pomocou rovnice (7-34) [–]

    c gas = priemerná koncentrácia korigovaná o pozadie zložky plynu vo vlhkom stave [ppm] alebo [% obj.]

    k h = korekčný faktor NOx [-], platí len pre výpočet emisií NOx

    k = 1 pre c gasr,w, i v [ppm], k = 10 000 pre c gasr,w, i v [% obj.]

    m ed = celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus [kg/skúška]

    V prípade systémov s kompenzáciou prietoku (bez výmenníka tepla) sa hmotnosť znečisťujúcich látok m gas [g/skúška] určuje výpočtom okamžitých hmotnostných emisií, integráciou a korekciou o pozadie podľa rovnice (7-24):



    image

    (7-24)

    kde:

    c e

    =

    koncentrácia emisií v zriedenom výfukovom plyne vo vlhkom stave [ppm] alebo [% obj.]

    c d

    =

    koncentrácia emisií v riediacom vzduchu vo vlhkom stave [ppm] alebo [% obj.]

    m ed, i

    =

    hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus i [kg]

    m ed

    =

    celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus [kg]

    u gas

    =

    tabuľková hodnota z tabuľky 7.2 [-]

    D

    =

    faktor riedenia [pozri rovnicu (7-28) v bode 2.2.2.2] [-]

    k h

    =

    korekčný faktor NOx [-], platí len pre výpočet emisií NOx

    k

    =

    1 pre c v [ppm], k = 10 000 pre c v [% obj.]

    Koncentrácie c gas, c ec d môžu byť buď hodnoty namerané pri odbere vzoriek v dávkach (vak, ale nie je povolený pre NOx a HC), alebo spriemerované integráciou z nepretržitých meraní. Aj m ed, i sa musí spriemerovať integráciou za skúšobný cyklus.

    Tieto rovnice ukazujú spôsob výpočtu potrebných množstiev (c e, u gas and m ed).

    2.2.2.   Konverzia koncentrácie v suchom stave na koncentráciu vo vlhkom stave

    Všetky koncentrácie stanovené v bode 2.2.1 merané v suchom stave sa konvertujú na vlhký stav pomocou rovnice (7-3).

    2.2.2.1.   Zriedený výfukový plyn

    Koncentrácie v suchom stave sa konvertujú na koncentrácie vo vlhkom stave pomocou jednej z týchto dvoch rovníc [(7-25) alebo (7-26)] použitých na rovnicu:



    image

    (7-25)

    alebo



    image

    (7-26)

    kde:

    α

    =

    molárny pomer vodíka a uhlíka v palive [-]

    c CO2w

    =

    koncentrácia CO2 v zriedenom výfukovom plyne vo vlhkom stave [% obj.]

    c CO2d

    =

    koncentrácia CO2 v riedenom výfukovom plyne v suchom stave [% obj.]

    Korekčný faktor prevodu zo suchého stavu na vlhký stav k w2 zohľadňuje obsah vody v nasávanom aj riediacom vzduchu a vypočíta sa pomocou rovnice (7-27):



    image

    (7-27)

    kde:

    H a

    =

    vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

    H d

    =

    vlhkosť riediaceho vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

    D

    =

    faktor riedenia [pozri rovnicu (7-28) v bode 2.2.2.2] [-]

    2.2.2.2.   Faktor riedenia

    Faktor riedenia D [–] (ktorý je potrebný na korekciu o pozadie a výpočet k w2) sa vypočíta pomocou rovnice (7-28):



    image

    (7-28)

    kde:

    F s

    =

    stechiometrický faktor [–]

    c CO2,e

    =

    koncentrácia CO2 v zriedenom výfukovom plyne vo vlhkom stave [% obj.]

    c HC,e

    =

    koncentrácia HC v zriedenom výfukovom plyne vo vlhkom stave [ppm C1]

    c CO,e

    =

    koncentrácia CO v zriedenom výfukovom plyne vo vlhkom stave [ppm]

    Stechiometrický faktor sa vypočíta pomocou rovnice (7 – 29):



    image

    (7-29)

    kde:

    α

    =

    molárny pomer vodíka a uhlíka v palive [-]

    Alternatívne, ak nie je známe zloženie paliva, môžu sa použiť tieto stechiometrické faktory:

    F S (nafta) = 13,4

    FS (LPG) = 11,6

    FS (NG) = 9,5

    FS (E10) = 13,3

    FS (E85) = 11,5

    Ak sa vykonáva priame meranie prietoku výfukového plynu, faktor riedenia D [–] sa vypočíta pomocou rovnice (7-30):



    image

    (7-30)

    kde:

    qV CVS je objemový prietok zriedeného výfukového plynu [m3/s]

    qV ew = objemový prietok neupraveného výfukového plynu [m3/s]

    2.2.2.3.   Riediaci vzduch



    k w,d = (1 – k w3) · 1,008

    (7-31)

    pričom



    image

    (7-32)

    kde:

    H d

    =

    vlhkosť riediaceho vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

    2.2.2.4.   Určovanie koncentrácie korigovanej o pozadie

    Na získanie čistých koncentrácií znečisťujúcich látok sa od nameraných koncentrácií odpočíta priemerná koncentrácia pozadia plynných znečisťujúcich látok v riediacom vzduchu. Priemerné hodnoty koncentrácií pozadia sa môžu určiť metódou odberu vzoriek do vaku alebo nepretržitým meraním s integráciou. Použije sa rovnica (7-33):



    image

    (7-33)

    kde:

    c gas

    =

    čistá koncentrácia plynných znečisťujúcej látky [ppm] alebo [% obj.]

    c gas,e

    =

    koncentrácia emisií v zriedenom výfukovom plyne vo vlhkom stave [ppm] alebo [% obj.]

    c d

    =

    koncentrácia emisií v riediacom vzduchu vo vlhkom stave [ppm] alebo [% obj.]

    D

    =

    faktor riedenia [pozri rovnicu (7-28) v bode 2.2.2.2] [-]

    2.2.3.   Faktor u špecifický pre zložku

    Faktor u gas špecifický pre zložku zriedeného plynu možno vypočítať buď podľa rovnice (7-34), alebo prevziať z tabuľky 7.2; v tabuľke 7.2 sa predpokladá, že hustota zriedeného výfukového plynu sa rovná hustote vzduchu.



    image

    (7-34)

    kde:

    M gas

    =

    molárna hmotnosť zložky plynu [g/mol]

    M d,w

    =

    molárna hmotnosť zriedeného výfukového plynu [g/mol]

    M da,w

    =

    molárna hmotnosť riediaceho vzduchu [g/mol]

    M r,w

    =

    molárna hmotnosť neupraveného výfukového plynu [g/mol]

    D

    =

    faktor riedenia [pozri rovnicu (7-28) v bode 2.2.2.2] [-]



    Tabuľka 7.2.

    Hodnoty u riedeného výfukového plynu a hustoty zložiek (pre koncentráciu emisií vyjadrenú v ppm)

    Palivo

    re

     

     

    Plyn

     

     

     

    NOx

    CO

    HC

    CO2

    O2

    CH4

     

     

    rgas [kg/m3]

     

     

     

    2,053

    1,250

     (1)

    1,9636

    1,4277

    0,716

     

     

    ugas (2)

     

     

     

    nafta (palivo pre necestné pojazdné stroje)

    1,2943

    0,001586

    0,000966

    0,000482

    0,001517

    0,001103

    0,000553

    etanol pre osobitné vznetové motory (ED95)

    1,2768

    0,001609

    0,000980

    0,000780

    0,001539

    0,001119

    0,000561

    zemný plyn / biometán (3)

    1,2661

    0,001621

    0,000987

    0,000528 (4)

    0,001551

    0,001128

    0,000565

    propán

    1,2805

    0,001603

    0,000976

    0,000512

    0,001533

    0,001115

    0,000559

    bután

    1,2832

    0,001600

    0,000974

    0,000505

    0,001530

    0,001113

    0,000558

    LPG (5)

    1,2811

    0,001602

    0,000976

    0,000510

    0,001533

    0,001115

    0,000559

    benzín (E10)

    1,2931

    0,001587

    0,000966

    0,000499

    0,001518

    0,001104

    0,000553

    etanol (E85)

    1,2797

    0,001604

    0,000977

    0,000730

    0,001534

    0,001116

    0,000559

    (1)   v závislosti od paliva

    (2)   pri λ= 2, suchý vzduch, 273 K, 101,3 kPa

    (3)   hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C = 66 – 76 %; H = 22 – 25 %; N = 0 – 12 %

    (4)   NMHC na základe CH2,93 (pre celkové HC sa použije koeficient CH4)

    (5)   hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C3 = 70 – 90 %; C4 = 10 – 30 %

    2.2.4.   Výpočet hmotnostného prietoku výfukového plynu

    2.2.4.1.   Systém PDP-CVS

    Hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus [kg/skúška] sa vypočíta pomocou rovnice (7-35), ak sa teplota zriedeného výfukového plynu m ed udržiava za cyklus v rozmedzí ± 6 K pomocou výmenníka tepla:



    image

    (7-35)

    kde:

    V 0

    =

    objem plynu prečerpaného za otáčku v podmienkach skúšky [m3/ot]

    n p

    =

    celkový počet otáčok čerpadla za skúšku [ot/skúška]

    p p

    =

    absolútny tlak na vstupe čerpadla [kPa]

    image

    =

    priemerná teplota zriedeného výfukového plynu na vstupe čerpadla [K]

    1,293 kg/m3

    =

    hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

    Ak sa použije systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), hmotnosť zriedeného výfukového plynu m ed, i [kg] v priebehu časového intervalu sa vypočíta pomocou rovnice (7-36):



    image

    (7-36)

    kde:

    V 0

    =

    objem plynu prečerpaného za otáčku v podmienkach skúšky [m3/ot]

    p p

    =

    absolútny tlak na vstupe čerpadla [kPa]

    n P, i

    =

    celkové otáčky čerpadla za časový interval i [rev/Δt]

    image

    =

    priemerná teplota zriedeného výfukového plynu na vstupe čerpadla [K]

    1,293 kg/m3

    =

    hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

    2.2.4.2.   Systém CFV-CVS

    Hmotnostný prietok za cyklus m ed [g/skúška] sa vypočíta pomocou rovnice (7-37), ak sa teplota zriedeného výfukového plynu udržiava za cyklus v rozmedzí ± 11 K pomocou výmenníka tepla:



    image

    (7-37)

    kde:

    t

    =

    čas cyklu [s]

    K V

    =

    kalibračný koeficient Venturiho trubice s kritickým prietokom pre štandardné podmienky

    image

    p p

    =

    absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice [kPa]

    T

    =

    absolútna teplota na vstupe do Venturiho trubice [K]

    1,293 kg/m3

    =

    hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

    Ak sa použije systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), hmotnosť zriedeného výfukového plynu m ed, i [kg] v priebehu časového intervalu sa vypočíta pomocou rovnice (7-38):



    image

    (7-38)

    kde:

    Δti

    =

    časový interval skúšky [s]

    K V

    =

    kalibračný koeficient Venturiho trubice s kritickým prietokom pre štandardné podmienky

    image

    p p

    =

    absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice [kPa]

    T

    =

    absolútna teplota na vstupe do Venturiho trubice [K]

    1,293 kg/m3

    =

    hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

    2.2.4.3.   Systém SSV-CVS

    Hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus m ed [g/skúška] sa vypočíta pomocou rovnice (7-39), ak sa teplota zriedeného výfukového plynu udržiava za cyklus v rozmedzí ± 11 K pomocou výmenníka tepla:



    m ed = 1,293 · q V SSV · Δt

    (7-39)

    kde:

    1,293 kg/m3

    =

    hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

    Δt

    =

    čas cyklu [s]

    qV SSV

    =

    prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,325 kPa, 273,15 K) [m3/s]

    s



    image

    (7-40)

    kde:

    A 0

    =

    sústava konštánt a prevodov jednotiek = 0,0056940

    image

    d V

    =

    priemer hrdla SSV [mm]

    C d

    =

    výtokový koeficient SSV [–]

    p p

    =

    absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice [kPa]

    T in

    =

    teplota na vstupe do Venturiho trubice [K]

    r p

    =

    pomer hrdla SSV a vstupného absolútneho statického tlaku

    image

    [–]

    r D

    =

    pomer priemeru hrdla SSV a vnútorného priemeru vstupnej trubice

    image

    [-]

    Ak sa použije systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), hmotnosť zriedeného výfukového plynu m ed, i [kg] v priebehu časového intervalu sa vypočíta pomocou rovnice (7-41):



    m ed, i = 1,293 · q V SSV · Δt i

    (7-41)

    kde:

    1,293 kg/m3

    =

    hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

    Δti

    =

    časový interval [s]

    qV SSV

    =

    objemový prietok SSV [m3/s]

    2.3.   Výpočet emisií tuhých častíc

    2.3.1.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC) a RMC

    Hmotnosť tuhých častíc sa vypočíta po korekcii hmotnosti vzorky tuhých častíc o vztlak podľa bodu 8.1.12.2.5.

    2.3.1.1.   Systém riedenia časti prietoku

    2.3.1.1.1.   Výpočet založený na pomere vzoriek

    Emisie tuhých častíc za cyklus m PM [g] sa vypočítajú pomocou rovnice (7-42):



    image

    (7-42)

    kde:

    m f

    =

    hmotnosť vzoriek tuhých častíc odobratých za cyklus [mg]

    r s

    =

    priemerný pomer odberu vzoriek za skúšobný cyklus [-]

    s:



    image

    (7-43)

    kde:

    m se

    =

    hmotnosť vzorky neupraveného výfukového plynu za cyklus [kg]

    m ew

    =

    celková hmotnosť neupraveného výfukového plynu za cyklus [kg]

    m sep

    =

    hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

    m sed

    =

    hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez riediaci tunel [kg]

    V prípade systému odberu celkovej vzorky sú m sepm sed totožné.

    2.3.1.1.2.   Výpočet založený na pomere riedenia

    Emisie tuhých častíc za cyklus m PM [g] sa vypočítajú pomocou rovnice (7-44):



    image

    (7-44)

    kde:

    m f

    =

    hmotnosť vzoriek tuhých častíc odobratých za cyklus [mg]

    m sep

    =

    hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

    m edf

    =

    hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu za cyklus [kg]

    Celková hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu za cyklus m edf [kg] sa stanoví pomocou rovnice (7-45):



    image

    (7-45)

    s:



    image

    (7-46)

    image

    (7-47)

    kde:

    qm edf, i

    =

    okamžitý ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu [kg/s]

    qm ew, i

    =

    okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    r d, i

    =

    okamžitý pomer riedenia [–]

    qm dew, i

    =

    ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    qm dw,i

    =

    okamžitý hmotnostný prietok riediaceho vzduchu [kg/s]

    ƒ

    =

    frekvencia odberu údajov [Hz]

    N

    =

    počet meraní [-]

    2.3.1.2.   Systém riedenia plného prietoku

    Hmotnostné emisie sa vypočítajú pomocou rovnice (7-48):



    image

    (7-48)

    kde:

    m f

    =

    je hmotnosť častíc odobratých za cyklus [mg]

    m sep

    =

    je hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

    m ed

    =

    je hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus [kg]

    s



    m sep = m setm ssd

    (7-49)

    kde:

    m set

    =

    hmotnosť dvakrát zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho filtrom tuhých častíc [kg]

    m ssd

    =

    hmotnosť sekundárneho riediaceho vzduchu [kg]

    2.3.1.2.1.   korekcia o pozadie

    hmotnosť tuhých častíc m PM,c [g] je možné korigovať na pozadie pomocou rovnice (7-50):



    image

    (7-50)

    kde:

    m f

    =

    hmotnosť vzoriek tuhých častíc odobratých za cyklus [mg]

    m sep

    =

    hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

    m sd

    =

    hmotnosť vzorky riediaceho vzduchu odobratej vzorkovačom tuhých častíc pozadia [kg]

    m b

    =

    hmotnosť zachytených tuhých častíc pozadia v riediacom vzduchu [mg]

    m ed

    =

    hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus [kg]

    D

    =

    faktor riedenia [pozri rovnicu (7-28) v bode 2.2.2.2] [-]

    2.3.2.   Výpočet NRSC v nespojitom režime

    2.3.2.1.   Systém riedenia

    Všetky výpočty sa zakladajú na priemerných hodnotách jednotlivých režimov i počas odberu vzoriek.

    a) V prípade riedenia časti prietoku sa ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu určuje pomocou rovnice (7-51) a systému s meraním prietoku podľa obrázku 9.2:



    image

    (7-51)

    image

    (7-52)

    kde:

    qm edf

    =

    ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu [kg/s]

    qm ew

    =

    hmotnostný prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    r d

    =

    pomer riedenia [–]

    qm dew

    =

    hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    qm dw

    =

    hmotnostný prietok riediaceho vzduchu [kg/s]

    b) pri systémoch s riedením plného toku sa qm dew použije ako qm edf.

    2.3.2.2.   Výpočet hmotnostného prietoku tuhých častíc

    Prietok emisií tuhých častíc za cyklus q mPM [g/h] sa vypočítajú pomocou rovníc (7-53), (7-56), (7-57) alebo(7-58):

    a) jednofiltrová metóda



    image

    (7-53)

    image

    (7-54)

    image

    (7-55)

    kde:

    qm PM

    =

    hmotnostný prietok tuhých častíc [g/h]

    m f

    =

    hmotnosť vzoriek tuhých častíc odobratých za cyklus [mg]

    image

    =

    priemerný ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    qm edf i

    =

    ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave v režime i [kg/s]

    WFi

    =

    váhový koeficient pre režim i [–]

    m sep

    =

    hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

    m sep i

    =

    hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez prechádzajúceho cez filter na odber vzoriek tuhých častíc v režime i [kg]

    N

    =

    počet meraní [-]

    b) viacfiltrová metóda



    image

    (7-56)

    kde:

    qm PM i

    =

    hmotnostný prietok tuhých častíc v režime i [g/h]

    m f i

    =

    hmotnosť tuhých častíc zachytených v režime i [mg]

    qm edf i

    =

    ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave v režime i [kg/s]

    m sep i

    =

    hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez filter na odber vzoriek tuhých častíc v režime i [kg]

    Hmotnosť PM sa určuje za skúšobný cyklus sčítaním priemerných hodnôt jednotlivých režimov i počas obdobia odberu vzoriek.

    Hmotnostný prietok tuhých častíc qm PM [g/h] alebo qm PM i [g/h] možno korigovať na pozadie takto:

    c) jednofiltrová metóda



    image

    (7-57)

    kde:

    qm PM

    =

    hmotnostný prietok tuhých častíc [g/h]

    m f

    =

    hmotnosť zachytenej vzorky tuhých častíc [mg]

    m sep

    =

    hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez filter na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

    m f,d

    =

    hmotnosť vzorky tuhých častíc v zachytenom riediacom vzduchu [mg]

    m d

    =

    hmotnosť vzorky riediaceho vzduchu, ktorý prešiel cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

    D

    =

    faktor riedenia v režime i [pozri rovnicu (7-28) v bode 2.2.2.2] [-]

    WFi

    =

    váhový koeficient pre režim i [–]

    image

    =

    priemerný ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    d) viacfiltrová metóda



    image

    (7-58)

    kde:

    qm PM i

    =

    hmotnostný prietok tuhých častíc v režime i [g/h]

    m f i

    =

    hmotnosť tuhých častíc zachytených v režime i [mg]

    m sep i

    =

    hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez filter na odber vzoriek tuhých častíc v režime i [kg]

    m f,d

    =

    hmotnosť vzorky tuhých častíc v zachytenom riediacom vzduchu [mg]

    m d

    =

    hmotnosť vzorky riediaceho vzduchu, ktorý prešiel cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

    D

    =

    faktor riedenia [pozri rovnicu (7-28) v bode 2.2.2.2] [-]

    q medf i

    =

    ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave v režime i [kg/s]

    Ak sa vykonáva viac než jedno meranie, m f,d/m d sa nahradí
    image .

    2.4.   Práca za cyklus a špecifické emisie

    2.4.1.   Plynné emisie

    2.4.1.1.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC) a RMC

    V prípade neupraveného a zriedeného výfukového plynu sa odkazuje na body 2.1 a 2.2. Výsledné hodnoty výkonu P [kW] sa integrujú počas skúšobného intervalu. Celková práca W act [kWh] sa vypočíta pomocou rovnice (7-59):



    image

    (7-59)

    kde:

    Pi

    =

    okamžitý výkon motora [kW]

    ni

    =

    okamžité otáčky motora [ot/min]

    Ti

    =

    okamžitý krútiaci moment motora [Nm]

    W act

    =

    skutočná práca za cyklus [kWh]

    ƒ

    =

    frekvencia odberu údajov [Hz]

    N

    =

    počet meraní [-]

    Ak boli namontované pomocné zariadenia v súlade s doplnkom 2 k prílohe VI, nevykonáva sa v rovnici (7-59) korekcia na okamžitý krútiaci moment motora. Ak podľa bodu 6.3.2 alebo 6.3.3 prílohy VI k tomuto nariadeniu nie sú inštalované nevyhnutné pomocné zariadenia, ktoré mali byť inštalované na účely skúšky, alebo sú inštalované pomocné zariadenia, ktoré mali byť odstránené na účely skúšky, hodnota Ti použitá v rovnici (7-59) sa upraví pomocou rovnice (7-60):



    T i = T i ,meas + T i, AUX

    (7-60)

    kde:

    Ti ,meas

    =

    nameraná hodnota okamžitého krútiaceho momentu motora

    Ti, AUX

    =

    zodpovedajúca hodnota krútiaceho momentu potrebného na pohon pomocných zariadení zistená podľa bodu 7.7.2.3.2. prílohy VI k tomuto nariadeniu.

    Špecifické emisie e gas [g/kWh] sa vypočítajú uvedenými spôsobmi v závislosti od typu skúšobného cyklu.



    image

    (7-61)

    kde:

    m gas

    =

    celková hmotnosť emisií [g/test]

    W act

    =

    práca za cyklus [kWh]

    V prípade NRTC je pre plynné emisie iné ako CO2 konečným výsledkom skúšky e gas [g/kWh] vážený priemer skúšky so studeným štartom a skúšky s teplým štartom vypočítaný pomocou rovnice (7-62):



    image

    (7-62)

    kde:

    m cold sú hmotnostné emisie plynu za NRTC so studeným štartom [g]

    W act, cold je skutočná práca za NRTC so studeným štartom [kWh]

    m hot sú hmotnostné emisie plynu za NRTC s teplým štartom [g]

    W act, hot je skutočná práca za NRTC s teplým štartom [kWh]

    V prípade NRTC sa pre CO2 konečný výsledok skúšky e gas [g/kWh] vypočíta z NRTC s teplým štartom pomocou rovnice (7-63):



    image

    (7-63)

    kde:

    m CO2, hot sú hmotnostné emisie CO2 za NRTC s teplým štartom [g]

    W act, hot je skutočná práca za NRTC s teplým štartom [kWh]

    2.4.1.2.   NRSC v nespojitom režime

    Špecifické emisie e gas [g/kWh] sa vypočítajú pomocou rovnice (7-64):



    image

    (7-64)

    kde:

    qm gas, i

    =

    priemerný hmotnostný prietok emisií v režime i [g/h]

    Pi

    =

    výkon motora v režime i [kW] s Pi = P max i + P aux i (pozri body 6.3 a 7.7.1.3 prílohy VI)

    WFi

    =

    váhový koeficient pre režim i [–]

    2.4.2.   Emisie tuhých častíc

    2.4.2.1.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC) a RMC

    Špecifické emisie tuhých častíc sa vypočítajú pomocou rovnice (7-61), kde e gas [g/kWh] a m gas [g/skúška] sú nahradené e PM [g/kWh] a m PM [g/skúška]:



    image

    (7-65)

    kde:

    m PM

    =

    celková hmotnosť emisií tuhých častíc v súlade s bodom 2.3.1.1 alebo 2.3.1.2. [g/skúška]

    W act

    =

    práca za cyklus [kWh]

    Emisie v nestálom zmiešanom cykle (t. j. NRTC so studeným štartom a NRTC s teplým štartom) sa vypočítajú podľa bodu 2.4.1.1.

    2.4.2.2.   NRSC v nespojitom režime

    Špecifické emisie tuhých častíc e PM [g/kWh] sa vypočítajú pomocou rovnice (7-66) alebo (7-67):

    a) jednofiltrová metóda



    image

    (7-66)

    kde:

    Pi

    =

    výkon motora v režime i [kW] s Pi = P max i + P aux i (pozri body 6.3 a 7.7.1.3 prílohy VI)

    WFi

    =

    váhový koeficient pre režim i [–]

    qm PM

    =

    hmotnostný prietok tuhých častíc [g/h]

    b) viacfiltrová metóda



    image

    (7-67)

    kde:

    Pi

    =

    výkon motora v režime i [kW] s Pi = P max i + P aux i (pozri body 6.3 a 7.7.1.3)

    WFi

    =

    váhový koeficient pre režim i [–]

    qm PM i

    =

    hmotnostný prietok tuhých častíc v režime i [g/h]

    V prípade jednofiltrovej metódy sa efektívny váhový koeficient WF e i pre každý režim vypočíta pomocou rovnice (7-68):



    image

    (7-68)

    kde:

    m sep i

    =

    hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc v režime i [kg]

    image

    =

    priemerný ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu [kg/s]

    qm edf i

    =

    ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v režime i [kg/s]

    m sep

    =

    hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

    Hodnota efektívnych váhových koeficientov je v rozmedzí 0,005 (absolútna hodnota) hodnoty váhových koeficientov uvedených v doplnku 1 k prílohe XVII.

    2.4.3.   Korekcia pre reguláciu emisií so zriedkavou (periodickou) regeneráciou

    V prípade motorov iných ako kategórie RLL vybavených systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré sa regenerujú zriedkavo (periodicky) (pozri bod 6.6.2 prílohy VI), sa špecifické emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok vypočítané podľa bodu 2.4.1 a 2.4.2 korigujú buď príslušným multiplikačným korekčným faktorom alebo príslušným aditívnym korekčným faktorom. V prípade, že sa zriedkavá regenerácia neuskutočnila počas skúšky, použije sa korekčný faktor nahor (k ru,m alebo k ru,a). V prípade, že sa zriedkavá regenerácia uskutočnila počas skúšky, použije sa korekčný faktor nadol (k rd,m alebo k rd,a). V prípade NRSC v nespojitom režime, v ktorom boli korekčné faktory určené pre každý režim, použijú sa pri výpočte váženého výsledku emisií tieto korekčné faktory na každý režim.

    2.4.4.   Korekcia na faktor zhoršenia

    Špecifické emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok vypočítané podľa bodu 2.4.1 a 2.4.2, prípadne vrátane korekčného faktora o zriedkavú regeneráciu podľa bodu 2.4.3, sa korigujú aj multiplikačným alebo aditívnym faktorom zhoršenia stanoveným podľa požiadaviek prílohy III.

    2.5.   Kalibrácia prietoku zriedeného výfukového plynu (CVS) a súvisiace výpočty

    Systém CVS musí byť kalibrovaný s použitím presného prietokomeru a zariadenia obmedzujúceho prietok. Prietok systémom sa meria pri rôznych nastaveniach regulátora a regulačné parametre systému sa merajú a vzťahujú sa na prietok.

    Môžu sa použiť rôzne typy prietokomerov, napr. kalibrovaná Venturiho trubica, kalibrovaný laminárny prietokomer, kalibrovaný turbínový prietokomer.

    2.5.1.   Objemové čerpadlo (PDP)

    Všetky parametre čerpadla sa merajú súčasne s parametrami vzťahujúcimi sa na kalibračnú Venturiho trubicu, ktorá je zapojená v sérii s čerpadlom. Zakreslí sa krivka vypočítaného prietoku (v m3/s) na vstupe čerpadla vo vzťahu ku korelačnej funkcii, ktorá je hodnotou špecifickej kombinácie parametrov čerpadla. Určí sa lineárna rovnica, ktorá vyjadruje vzťah medzi prietokom čerpadla a korelačnou funkciou. Ak má systém CVS pohon s viacerými režimami otáčok, kalibrácia sa vykonáva pre každý použitý rozsah.

    Počas kalibrácie sa udržiava stabilná teplota.

    Presakovanie vo všetkých spojoch a potrubiach medzi kalibračnou Venturiho trubicou a čerpadlom CVS sa musí udržiavať na úrovni nižšej než 0,3 % najnižšej hodnoty prietoku (pri najvyššej regulácii prietoku a najnižších otáčkach PDP).

    Metódou predpísanou výrobcom sa z údajov prietokomera vypočíta prietok vzduchu (qV CVS) pri každom nastavení regulátora (minimálne 6 hodnôt nastavenia) v štandardných jednotkách m3/s. Prietok vzduchu sa následne prepočíta na prietok čerpadla (V 0) v m3/ot pri absolútnej teplote a tlaku na vstupe čerpadla pomocou rovnice (7-69):



    image

    (7-69)

    kde:

    qV t

    =

    prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,325 kPa, 273,15 K) [m3/s]

    T

    =

    teplota na vstupe čerpadla [K]

    p p

    =

    absolútny tlak na vstupe čerpadla [kPa]

    n

    =

    otáčky čerpadla [ot/s]

    Aby sa zohľadnilo vzájomné pôsobenie zmien tlaku čerpadla a miery sklzu čerpadla, vypočíta sa korelačná funkcia (X 0) [s/ot] medzi otáčkami čerpadla, rozdielmi tlakov medzi vstupom a výstupom čerpadla a absolútnym tlakom na výstupe čerpadla pomocou rovnice (7-70):



    image

    (7-70)

    kde:

    Δp p

    =

    rozdiel tlakov medzi vstupom a výstupom čerpadla [kPa]

    p p

    =

    absolútny tlak na výstupe čerpadla [kPa]

    n

    =

    otáčky čerpadla [ot/s]

    Na zostavenie nasledujúcej kalibračnej rovnice sa vykoná lineárne nastavenie metódou najmenších štvorcov pomocou rovnice (7-71):



    V 0 = D 0m · X 0

    (7-71)

    kde D 0 [m3/ot] je priesečník na osi a m [m3/s] sklon, ktoré opisujú regresnú priamku.

    V prípade systému CVS s viacerými režimami otáčok sú kalibračné krivky vytvorené pre rôzne rozsahy prietoku čerpadla približne rovnobežné a hodnoty priesečníkov na osi (D 0) sa zvyšujú s poklesom rozsahu prietoku čerpadla.

    Hodnoty vypočítané z tejto rovnice musia byť v rozmedzí ± 0,5 % nameranej hodnoty V 0. Hodnoty m sa budú meniť v závislosti od konkrétneho čerpadla. Príliv tuhých častíc počas určitého časového intervalu spôsobuje znižovanie sklzu čerpadla, čo sa prejaví nižšími hodnotami m. Preto sa pri spustení čerpadla po väčšej údržbe a ak všeobecné overenie systému naznačuje zmenu miery sklzu, vykoná sa kalibrácia.

    2.5.2.   Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV)

    Kalibrácia CFV je založená na prietokovej rovnici pre Venturiho trubicu s kritickým prietokom. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe Venturiho trubice.

    Na určenie rozsahu kritického prietoku sa K V zakreslí ako funkcia tlaku na vstupe do Venturiho trubice. V prípade kritického (škrteného) prietoku bude mať K V relatívne konštantnú hodnotu. So znižovaním tlaku (a zvyšovaním vákua) sa škrtenie Venturiho trubice zastaví a K V klesá, čo naznačuje, že CFV pracuje mimo prípustného rozsahu.

    Metódou predpísanou výrobcom sa z údajov prietokomera vypočíta prietok vzduchu (qV CVS) pri každom nastavení regulátora (minimálne 8 hodnôt nastavenia) v štandardných jednotkách m3/s. Kalibračný koeficient K V
    image sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie pomocou rovnice (7-72):



    image

    (7-72)

    kde:

    qV SSV

    =

    prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,325 kPa, 273,15 K) [m3/s]

    T

    =

    teplota na vstupe do Venturiho trubice [K]

    p p

    =

    absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice [kPa]

    Vypočíta sa priemerná hodnota K V a štandardná odchýlka. Štandardná odchýlka nesmie prekročiť ± 0,3 % priemernej hodnoty K V.

    2.5.3.   Podzvuková Venturiho trubica (SSV)

    Kalibrácia SSV vychádza z prietokovej rovnice pre podzvukovú Venturiho trubicu. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe a poklesu tlaku medzi vstupom a hrdlom SSV, ako sa uvádza v rovnici (7-40).

    Metódou predpísanou výrobcom sa z údajov prietokomera vypočíta prietok vzduchu (qV SSV) pri každom nastavení regulátora (minimálne 16 hodnôt nastavenia) v štandardných jednotkách m3/s. Výtokový koeficient sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie pomocou rovnice (7-73):



    image

    (7-73)

    kde:

    A 0

    =

    sústava konštánt a prevodov jednotiek

    image

    qV SSV

    =

    prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,325 kPa, 273,15 K) [m3/s]

    T in,V

    =

    teplota na vstupe do Venturiho trubice [K]

    d V

    =

    priemer hrdla SSV [mm]

    r p

    =

    pomer hrdla SSV a vstupného absolútneho statického tlaku = 1 – Δp/p p [-]

    r D

    =

    pomer priemeru hrdla SSV d V a vnútorného priemeru vstupnej trubice D [-]

    Na určenie rozsahu podzvukového prietoku sa C d zakreslí ako funkcia Reynoldsovho čísla RE pri hrdle SSV. RE pri hrdle SSV sa vypočíta pomocou rovnice (7-74):



    image

    (7-74)

    s



    image

    (7-75)

    kde:

    A1

    =

    sústava konštánt a prevodov jednotiek = 27,43831

    image

    qV SSV

    =

    prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,325 kPa, 273,15 K) [m3/s]

    d V

    =

    priemer hrdla SSV [mm]

    μ

    =

    absolútna alebo dynamická viskozita plynu [kg/(m · s)]

    b

    =

    1,458 × 106 (empirická konštanta) [kg/(m · s · K0,5)]

    S

    =

    110,4 (empirická konštanta) [K]

    Keďže qV SSV je vstupná veličina vo vzorci pre Re, musia sa výpočty začať počiatočným odhadom hodnoty pre qV SSV alebo C d kalibračnej Venturiho trubice a opakujú sa tak dlho, kým qV SSV nekonverguje. Metóda konvergencie musí byť presná na 0,1 % bodu alebo presnejšia.

    Hodnoty C d vypočítané na základe výslednej rovnice prispôsobenia kalibračnej krivky musia byť najmenej pre šestnásť bodov v oblasti podzvukového prietoku v medziach ± 0,5 % zmeranej hodnoty C d pre každý kalibračný bod.

    2.6.   Korekcia o posun

    2.6.1.   Všeobecný postup

    Výpočty uvedené v tomto doplnku 2 sa vykonávajú s cieľom zistiť, či posun analyzátora plynu neovplyvňuje platnosť výsledkov skúšobného intervalu. Ak posun nemá vplyv na platnosť výsledkov skúšobného intervalu, odozvy analyzátora plynu v danom skúšobnom intervale sa korigujú o posun v súlade s bodom 2.6.2. Odozvy analyzátora plynu korigované na posun sa použijú vo všetkých následných výpočtoch emisií. Prijateľný prah posunu analyzátora plynu za skúšobný interval je stanovený v bode 8.2.2.2 prílohy VI.

    Všeobecný skúšobný postup sa riadi ustanoveniami doplnku 1, pričom koncentrácie xi alebo
    image sa nahradia koncentráciami ci alebo
    image .

    2.6.2.   Postup výpočtu

    Korekcia o posun sa vypočíta pomocou rovnice (7-76):



    image

    (7-76)

    kde:

    ci driftcor

    =

    koncentrácia korigovaná o posun [ppm]

    c refzero

    =

    referenčná koncentrácia nulovacieho plynu, ktorá je zvyčajne nulová, pokiaľ nie je známa iná hodnota [ppm]

    c refspan

    =

    referenčná koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu [ppm]

    c prespan

    =

    odozva analyzátora plynu na koncentráciu plynu na nastavenie meracieho rozsahu pred skúšobným intervalom [ppm]

    c postspan

    =

    odozva analyzátora plynu na koncentráciu plynu na nastavenie meracieho rozsahu po skúšobnom intervale [ppm]

    ci alebo
    image

    =

    zaznamenaná koncentrácia, t. j. nameraná počas skúšky pred korekciou o posun [ppm]

    c prezero

    =

    odozva analyzátora plynu na koncentráciu nulovacieho plynu pred skúšobným intervalom [ppm]

    c postzero

    =

    odozva analyzátora plynu na koncentráciu nulovacieho plynu po skúšobnom intervale [ppm]

    3.    Molárny výpočet emisií

    3.1.   Dolné indexy



     

    Veličina

    abs

    absolútna veličina

    act

    skutočná veličina

    air

    vzduch, suchý

    atmos

    atmosférický

    bkgnd

    pozadie

    C

    uhlík

    cal

    kalibračná veličina

    CFV

    Venturiho trubica s kritickým prietokom

    cor

    korigovaná veličina

    dil

    riediaci vzduch

    dexh

    zriedený výfukový plyn

    dry

    veličina v suchom stave

    exh

    neupravený výfukový plyn

    exp

    očakávaná veličina

    eq

    ekvivalentná veličina

    fuel

    palivo

     

    okamžité meranie (napr. 1 Hz

    i

    jednotlivá veličina série

    idle

    stav pri voľnobehu

    in

    veličina vstupu

    init

    počiatočná veličina, zvyčajne pred emisnou skúškou

    max

    maximálna (t. j. špičková) hodnota

    meas

    nameraná veličina

    min

    minimálna hodnota

    mix

    molárna hmotnosť vzduchu

    out

    veličina výstupu

    part

    čiastková veličina

    PDP

    objemové čerpadlo

    raw

    neupravený výfukový plyn

    ref

    referenčné množstvo

    rev

    otáčky

    sat

    nasýtený stav

    slip

    sklz PDP

    smpl

    odber vzoriek

    span

    veličina na nastavenie meracieho rozsahu

    SSV

    podzvuková Venturiho trubica

    std

    standardná veličina

    test

    skúšobná veličina

    total

    celková veličina

    uncor

    nekorigovaná veličina

    vac

    veličina podtlaku

    weight

    kalibračné závažie

    wet

    veličina vo vlhkom stave

    zero

    nulová veličina

    3.2.   Značky chemickej bilancie

    x dil/exh = množstvo riediaceho plynu alebo prebytok vzduchu na mól výfukového plynu

    x H2Oexh = množstvo vody vo výfukovom plyne na mól výfukového plynu

    x Ccombdry = množstvo uhlíka z paliva vo výfukovom plyne na mól suchého výfukového plynu

    x H2Oexhdry = množstvo vody vo výfukovom plyne na suchý mól suchého výfukového plynu

    x prod/intdry = množstvo suchých stechiometrických produktov na suchý mól nasávaného vzduchu

    x dil/exhdry = množstvo riediaceho plynu alebo prebytok vzduchu na mól suchého výfukového plynu

    x int/exhdry = množstvo nasávaného vzduchu potrebné na vytvorenie skutočných produktov spaľovania na mól suchého (neupraveného alebo zriedeného) výfukového plynu

    x raw/exhdry = množstvo neriedeného výfukového plynu, bez prebytku vzduchu, na mól suchého (neupraveného alebo zriedeného) výfukového plynu

    x O2intdry = množstvo O2 v nasávanom vzduchu na mól suchého nasávaného vzduchu

    x CO2intdry = množstvo CO2 v nasávanom vzduchu na mól suchého nasávaného vzduchu

    x H2Ointdry = množstvo CO2 v nasávanom vzduchu na mól suchého nasávaného vzduchu

    x CO2int = množstvo CO2 v nasávanom vzduchu na mól suchého nasávaného vzduchu

    x CO2dil = množstvo CO2 v riediacom plyne na mól riediaceho plynu

    x CO2dildry = množstvo CO2 v riediacom plyne na mól suchého riediaceho plynu

    x H2Odildry = množstvo H2O v riediacom plyne na mól suchého riediaceho plynu

    x H2Odil = množstvo H2O v riediacom plyne na mól suchého riediaceho plynu

    x [emission]meas = množstvo nameraných emisií vo vzorke podľa príslušného analyzátora plynov

    x [emission]dry = Množstvo emisií na suchú molekulu suchej vzorky

    x H2O[emission]meas = Množstvo vody vo vzorke na mieste zisťovania emisií

    x H2Oint = Množstvo vody v nasávanom vzduchu stanovené na základe merania vlhkosti nasávaného vzduchu

    3.3.   Základné parametre a vzťahy

    3.3.1.   Suchý vzduch a chemické zlúčeniny

    V tomto bode sa pre zloženie suchého vzduchu používajú tieto hodnoty:

    x O2airdry = 0,209445 mol/mol

    x Arairdry = 0,00934 mol/mol

    x N2airdry = 0,78084 mol/mol

    x CO2airdry = 375 μmol/mol

    V tejto prílohe sa používajú tieto molárne hmotnosti alebo efektívne molárne hmotnosti chemických zlúčenín:

    M air = 28,96559 g/mól (suchý vzduch)

    M Ar = 39,948 g/mól (argón)

    M C = 12,0107 g/mól (uhlík)

    M CO = 28,0101 g/mol (oxid uhoľnatý)

    M CO2 = 44,0095 g/mól (oxid uhličitý)

    M H = 1,00794 g/mól (atómový vodík)

    M H2 = 2,01588 g/mól (molekulárny vodík)

    M H2O = 18,01528 g/mól (voda)

    M He = 4,002602 g/mól (hélium)

    M N = 14,0067 g/mól (atómový dusík)

    M N2 = 28,0134 g/mól (molekulárny dusík)

    M Nox = 46,0055 g/mól [oxidy dusíka (*)]

    M O = 15,9994 g/mól (atómový kyslík)

    M O2 = 31,9988 g/mól (molekulárny kyslík)

    M C3H8 = 44,09562 g/mól (propán)

    M S = 32,065 g/mól (síra)

    M HC = 13,875389 g/mól [celkové uhľovodíky (**)]

    (**) Efektívna molárna hmotnosť HC je definovaná atómovým pomerom vodíka k uhlíku α, ktorý sa rovná 1,85.

    (*) Efektívna molárna hmotnosť NOx je definovaná molárnou hmotnosťou oxidu dusičitého NO2.

    V tomto bode sa používa táto molárna plynová konštanta R pre ideálne plyny:

    R = 8,314472J (mol · K)

    V tomto bode sa používajú tieto konštanty špecifických tepiel γ [J/(kg · K)]/[J/(kg · K)] pre riediaci vzduch a zriedený výfukový plyn:

    γ air = 1,399 (pomer špecifických tepiel pre nasávaný vzduch alebo zriedený vzduch)

    γ dil = 1,399 (pomer špecifických tepiel pre zriedený výfukový plyn)

    γ exh = 1,385 (pomer špecifických tepiel pre neupravený výfukový plyn)

    3.3.2.   Vlhký vzduch

    V tomto oddiele je opísaný spôsob určovania množstva vody v ideálnom plyne:

    3.3.2.1.   Tlak vodnej pary

    Tlak vodnej pary p H2O [kPa] pre daný stav teploty nasýtenia T sat [K] sa vypočíta pomocou rovnice (7-77) alebo (7-78):

    a) v prípade meraní vlhkosti vykonávaných pri teplote okolia od 0 do 100 °C alebo meraní vlhkosti vykonávaných nad prechladenou vodou pri teplote okolia od – 50 do 0 °C:



    image

    (7-77)

    kde:

    p H2O = tlak vodnej pary v stave teploty nasýtenia [kPa]

    T sat = teplota nasýtenia vody v nameranom stave [K]

    b) v prípade merania vlhkosti vykonávaného nad ľadom pri teplote okolia od (- 100 do 0)°C:



    image

    (7-78)

    kde:

    T sat = teplota nasýtenia vody v nameranom stave [K]

    3.3.2.2.   Rosný bod

    Ak sa vlhkosť meria ako rosný bod, množstvo vody v ideálnom plyne x H2O [mol/mol] sa vypočíta pomocou rovnice (7-79):



    image

    (7-79)

    kde:

    x H2O = množstvo vody v ideálnom plyne [mol/mol]

    p H2O = tlak vodnej pary pri nameranom rosnom bode T sat=T dew [kPa]

    p abs = statický absolútny tlak vo vlhkom stave v mieste merania rosného bodu [kPa]

    3.3.2.3.   Relatívna vlhkosť

    Ak sa vlhkosť meria ako relatívna vlhkosť RH %, množstvo vody v ideálnom plyne x H2O [mol/mol] sa vypočíta pomocou rovnice (7-80):



    image

    (7-80)

    kde:

    RH % = relatívna vlhkosť [%]

    p H2O = tlak vodnej pary pri 100 % relatívnej vlhkosti v mieste merania relatívnej vlhkosti T sat=T amb [kPa]

    p abs = statický absolútny tlak vo vlhkom stave v mieste merania relatívnej vlhkosti [kPa]

    3.3.2.4.   Stanovenie rosného bodu z relatívnej vlhkosti a teploty meranej suchým teplomerom

    Ak sa vlhkosť meria ako relatívna vlhkosť RH %, určí sa rosný bod T dewRH % a teploty meranej suchým teplomerom pomocou rovnice (7-81):

    image

    (7-81)

    kde

    p H2O = tlak vodnej pary vyjadrený v relatívnej vlhkosti v mieste merania relatívnej vlhkosti T sat=T amb

    T dew = rosný bod stanovený z relatívnej vlhkosti a teploty meranej suchým teplomerom

    3.3.3.   Vlastnosti paliva

    Všeobecný chemický vzorec paliva je CH α O β S γ N δ , kde α je atómový pomer vodíka k uhlíku (H/C), β atómovým pomerom kyslíka k uhlíku (O/C), γ atómovým pomerom síry k uhlíku (S/C) a δ atómovým pomerom dusíka k uhlíku (N/C). Podľa tohto vzorca možno vypočítať hmotnostný zlomok uhlíka v palive w C. V prípade naftového paliva možno použiť jednoduchý vzorec CH α O β . Štandardné hodnoty pre zloženie paliva je možné odvodiť z tabuľky 7.3:



    Tabuľka 7.3.

    Štandardné hodnoty atómového pomeru vodíka k uhlíku, α, atómového pomeru kyslíka k uhlíku, β, atómového pomeru síry k uhlíku, γ, atómového pomeru dusíka k uhlíku, δ, a hmotnostný zlomok uhlíka v palive w C pre referenčné palivá

    palivo

    Atómové pomery vodíka, kyslíka, síry a dusíka k uhlíku

    CHαOβSγNδ

    Hmotnostná koncentrácia uhlíka w C

    [g/g]

    nafta (palivo pre necestné pojazdné stroje)

    CH1,80O0S0N0

    0,869

    Etanol pre osobitné vznetové motory (ED95)

    CH2,92O0,46S0N0

    0,538

    benzín (E10)

    CH1,92O0,03S0N0

    0,833

    benzín (E0)

    CH1,85O0S0N0

    0,866

    etanol (E85)

    CH2,73O0,36S0N0

    0,576

    LPG

    CH2,64O0S0N0

    0,819

    zemný plyn/biometán

    CH3,78O0 016S0N0

    0,747

    3.3.3.1.   Výpočet hmotnostnej koncentrácie uhlíka wC

    Ako alternatíva k základným hodnotám uvedeným v tabuľke 7.3 alebo ak nie sú uvedené základné hodnoty pre používané referenčné palivo, možno hmotnostnú koncentráciu uhlíka w C vypočítať z nameraných vlastností paliva pomocou rovnice (7-82). Urči sa hodnoty pre α a β paliva, ktoré sa vo všetkých prípadoch dosadia do rovnice, za hodnoty γ a δ je prípadne možné dosadiť 0, ak je táto hodnota 0 uvedená aj v príslušnom riadku v tabuľke 7.3:



    image

    (7-82)

    kde:

    M C = molárna hmotnosť uhlíka

    α = atómový pomer vodíka k uhlíku v spaľovanej palivovej zmesi, vážený na základe molárnej spotreby

    M H = molárna hmotnosť vodíka

    β = atómový pomer kyslíka k uhlíku v spaľovanej palivovej zmesi, vážený na základe molárnej spotreby

    M O = molárna hmotnosť kyslíka

    γ = atómový pomer síry k uhlíku v spaľovanej palivovej zmesi, vážený na základe molárnej spotreby

    M S = molárna hmotnosť síry

    δ = atómový pomer dusíka k uhlíku v spaľovanej palivovej zmesi, vážený na základe molárnej spotreby

    M N = molárna hmotnosť dusíka

    3.3.4.   Korekcia koncentrácie všetkých uhľovodíkov (THC) o počiatočnú kontamináciu

    Pri meraní uhľovodíkov sa x THC[THC-FID] vypočíta s použitím koncentrácie THC pri počiatočnej kontaminácii x THC[THC-FID]init z bodu 7.3.1.2 prílohy VI pomocou rovnice (7-83):



    image

    (7-83)

    kde:

    x THC[THC-FID]cor = koncentrácia THC korigovaná o kontamináciu [mol/mol]

    x THC[THC-FID]uncorr = nekorigovaná koncentrácia THC [mol/mol]

    x THC[THC-FID]init = koncentrácia THC pri počiatočnej kontaminácii [mol/mol]

    3.3.5.   Priemerná koncentrácia vážená prietokom

    V niektorých bodoch tejto prílohy môže byť potrebné vypočítať priemernú koncentráciu vážená prietokom s cieľom zistiť uplatniteľnosť niektorých ustanovení. Priemer vážený prietokom je priemerné množstvo po jeho pomernom odvážení k zodpovedajúcemu prietoku. Ak sa napríklad, koncentrácia plynu meria nepretržite z neupraveného výfukového plynu motora, jeho priemerná koncentrácia vážená prietokom je súčet súčinov každej zaznamenanej koncentrácie a príslušného molárneho prietoku výfukového plynu, vydelený súčtom zaznamenaných hodnôt prietoku. Ďalší príklad: koncentrácia vo vaku systému CVS je rovnaká ako priemerná koncentrácia vážená prietokom, pretože váženie koncentrácie prietoku vo vaku zabezpečuje samotný systém CVS. Určitá priemerná koncentrácia vážená prietokom emisií sa dá očakávať už na základe predchádzajúcich skúšok podobných motorov alebo s podobným vybavením a prístrojmi.

    3.4.   Chemické bilancie paliva, nasávaného vzduchu a výfukového plynu

    3.4.1.   Všeobecné súvislosti

    Chemické bilancie paliva, nasávaného vzduchu a výfukového plynu možno použiť na výpočty prietokov, množstva vody v ich prietokoch a koncentrácie vo vlhkom stave prvkov v ich prietokoch. Keď je známy jeden prietok – či už prietok paliva, nasávaného vzduchu alebo výfukového plynu – možno chemickú bilanciu použiť na určenie ostatných dvoch prietokov. Napríklad chemickú bilanciu spolu s prietokom nasávaného vzduchu alebo paliva možno použiť na určenie prietoku neupraveného výfukového plynu.

    3.4.2.   Postupy, ktoré si vyžadujú chemické bilancie

    Chemické bilancie sú potrebné na určenie:

    a) množstva vody v prietoku neupraveného alebo zriedeného výfukového plynu x H2Oexh, keď sa nemeria množstvo vody potrebné na korigovanie množstva vody odstránenej systémom odberu vzoriek;

    b) priemerného zlomku riediaceho vzduchu váženého prietokom v zriedenom výfukovom plyne x dil/exh,, keď sa nemeria prietok riediaceho vzduchu na účely korekcie o emisie pozadia. Treba poznamenať, že ak sa na tento účel použije chemická bilancia, predpokladá sa, že výfukový plyn je stechiometrický dokonca aj vtedy, keď nie je.

    3.4.3.   Postup určovania chemickej bilancie

    Výpočty chemickej bilancie zahŕňajú systém rovníc, ktoré si vyžadujú iteráciu. Odhadujú sa počiatočné hodnoty až troch množstiev: množstvo vody v meranom prietoku, x H2Oexh, zlomok riediaceho vzduchu v zriedenom výfukovom plyne (alebo prebytok vzduchu v neupravenom výfukovom plyne), x dil/exh, a množstvo produktov na základe uhlíka C1 na suchý mól suchého meraného prietoku, x Ccombdry. V chemickej bilancii je možné použiť časovo vážené priemerné hodnoty vlhkosti spaľovacieho vzduchu a riediaceho vzduchu, pokiaľ vlhkosť spaľovaného vzduchu a riediaceho vzduchu zostáva v priebehu skúšobného intervalu v rámci tolerancie ± 0,0025 mol/mol ich príslušných stredných hodnôt. Pre každú koncentráciu emisií, x, a množstvo vody x H2Oexh, sa určujú ich úplne suché koncentrácie, x dryx H2Oexhdry. Použije sa aj atómový pomer vodíka a uhlíka v palive, α, pomer kyslíka k uhlíku, β a hmotnostný zlomok uhlíka v palive w C. Pre skúšobné palivo možno použiť hodnoty α a β alebo štandardné hodnoty uvedené v tabuľke 7.3.

    Na dokončenie určovania chemickej bilancie sa použijú tieto kroky:

    a) namerané koncentrácie, ako napr. x CO2meas, x NOmeas, a x H2Oint sa prevedú na suché koncentrácie ich vydelením 1 mínus množstvo vody prítomnej počas príslušných meraní; napríklad: x H2OxCO2meas, x H2OxNOmeas, a x H2Oint. Ak je množstvo vody prítomnej počas „vlhkého“ merania rovnaké ako neznáme množstvo vody v prúde výfukového plynu x H2Oexh musí sa vypočítať iteratívne pre danú hodnotu v systéme rovníc. Ak sa meria len celkový NOx, a nie NO a NO2 samostatne, na odhad koncentrácie NO a NO2 v celkovej koncentrácii NOx sa na účely chemickej bilancie použije správny technický úsudok. Možno predpokladať, že molárna koncentrácia NOx, x NOx je 75 % NO a 25 % NO2. Možno predpokladať, že pre systémy dodatočnej úpravy x NOx je 25 % NO a 75 % NO2. Na výpočet hmotnosti emisií NOx sa pre efektívnu molárnu hmotnosť všetkých zlúčenín NOx použije molárna hmotnosť NO2 bez ohľadu na skutočný zlomok NO2 v NOx;

    b) Rovnice (7-82) až (7-99) uvedené v písmene d) tohto bodu sa musia vložiť do počítačového programu na iteratívne riešenie x H2Oexh, x Ccombdryx dil/exh. Na odhad počiatočných hodnôt x H2Oexh, x Ccombdry, a x dil/exh sa použije správny technický úsudok. Odporúča sa predpokladať, že počiatočné množstvo vody je asi dvojnásobkom množstva vody v nasávanom alebo riediacom vzduchu. Odporúča sa predpokladať, že počiatočná hodnota x Ccombdry je súčtom nameraných hodnôt CO2, CO a THC. Odporúča sa tiež predpokladať, že počiatočná hodnota x dil je od 0,75 do 0,95, napríklad 0,8. Hodnoty v systéme rovníc sa iterujú až dovtedy, kým sa všetky najnovšie aktualizované odhady nenachádzajú v rozmedzí ± 1 % ich príslušných najnovších vypočítaných hodnôt;

    c) v systéme rovníc uvedených v písmene d) tohto bodu sa používajú tieto značky a skratky, pričom jednotkou x je mol/mol:



    Značka

    Popis

    x dil/exh

    množstvo riediaceho plynu alebo prebytok vzduchu na mól výfukového plynu

    x H2Oexh

    množstvo H2O vo výfukovom plyne na mól výfukového plynu

    x Ccombdry

    množstvo uhlíka z paliva vo výfukovom plyne na mól suchého výfukového plynu

    x H2Oexhdry

    množstvo vody vo výfukovom plyne na suchý mól suchého výfukového plynu

    x prod/intdry

    množstvo suchých stechiometrických produktov na suchý mól nasávaného vzduchu

    x dil/exhdry

    množstvo riediaceho plynu a/alebo prebytok vzduchu na mól suchého výfukového plynu

    x int/exhdry

    množstvo nasávaného vzduchu potrebné na vytvorenie skutočných produktov spaľovania na mól suchého (neupraveného alebo zriedeného) výfukového plynu

    x raw/exhdry

    množstvo neriedeného výfukového plynu, bez prebytku vzduchu, na mól suchého (neupraveného alebo zriedeného) výfukového plynu

    x O2intdry

    množstvo O2 v nasávanom vzduchu na mól suchého nasávaného vzduchu; možno predpokladať, že x O2intdry = 0,209445 mol/mol

    x CO2intdry

    množstvo CO2 v nasávanom vzduchu na mól suchého nasávaného vzduchu; môže sa použiť x CO2intdry = 375 μmol/mol, ale odporúča sa odmerať skutočnú koncentráciu v nasávanom vzduchu

    x H2Ointdry

    množstvo H2O v nasávanom vzduchu na mól suchého nasávaného vzduchu

    x CO2int

    množstvo CO2 v nasávanom vzduchu na mól nasávaného vzduchu;

    x CO2dil

    množstvo CO2 v riediacom plyne na mól riediaceho plynu

    x CO2dildry

    množstvo CO2 v riediacom plyne na mól suchého riediaceho plynu. Ak sa ako riediaca látka použije vzduch, môže sa použiť x CO2dildry = 375 μ, ale odporúča sa odmerať skutočnú koncentráciu v nasávanom vzduchu

    x H2Odildry

    množstvo H2O v riediacom plyne na mól suchého riediaceho plynu

    x H2Odil

    množstvo H2O v riediacom plyne na mól riediaceho plynu

    x [emission]meas

    množstvo emisií vo vzorke nameraných na príslušnom analyzátore plynov

    x [emission]dry

    množstvo emisií na suchý mól suchej vzorky

    x H2O[emission]meas

    množstvo vody vo vzorke v mieste zisťovania emisií. Tieto hodnoty sa merajú alebo odhadujú podľa bodu 9.3.2.3.1.

    x H2Oint

    množstvo vody v nasávanom vzduchu stanovené na základe merania vlhkosti nasávaného vzduchu

    K H2Ogas

    koeficient reakčnej rovnováhy voda-plyn, 3,5 alebo na základe správneho technického úsudku možno vypočítať inú hodnotu.

    α

    atómový pomer vodíka k uhlíku v spaľovanej palivovej zmesi (CHαOβ), vážený na základe molárnej spotreby

    β

    atómový pomer kyslíka k uhlíku v spaľovanej palivovej zmesi (CHαOβ), vážený na základe molárnej spotreby

    d) na iteratívne riešenie x dil/exh, x H2Oexhx Ccombdry sa použijú tieto rovnice [(7-84) to (7-101)]:



    image

    (7-84)

    image

    (7-85)

    image

    (7-86)

    image

    (7-87)

    image

    (7-88)

    image

    (7-89)

    image

    (7-90)

    image

    (7-91)

    image

    (7-92)

    image

    (7-93)

    image

    (7-94)

    image

    (7-95)

    image

    (7-96)

    image

    (7-97)

    image

    (7-98)

    image

    (7-99)

    image

    (7-100)

    image

    (7-101)

    Na konci chemickej bilancie sa molárny prietok vypočíta podľa bodov 3.5.3 a 3.6.3.

    3.4.4.   Korekcia NOx o vlhkosť

    Všetky koncentrácie NOx vrátane koncentrácie pozadia riediaceho vzduchu sa korigujú o vlhkosť nasávaného vzduchu pomocou rovnice (7-102) alebo (7-103):

    (a) pre vznetové motory:



    x NOxcor = x NOxuncor · (9,953 · x H2O + 0,832)

    (7-102)

    (b) pre zážihové motory:



    x NOxcor = x NOxuncor · (18,840 · x H2O + 0,68094)

    (7-103)

    kde:

    x NOxuncor

    =

    nekorigovaná molárna koncentrácia NOx vo výfukovom plyne [μmol/mol]

    x H2O

    =

    množstvo vody v nasávanom vzduchu [mol/mol]

    3.5.   Neupravené plynné emisie

    3.5.1.   Hmotnosť plynných emisií

    Pri výpočte celkovej hmotnosti plynných emisií na skúšku m gas [g/skúška] sa ich molárna koncentrácia vynásobí ich príslušným molárnym prietokom a molárnou hmotnosťou výfukového plynu; potom sa vykoná integrácia celého skúšobného cyklu [rovnica (7-104)]:



    image

    (7-104)

    kde:

    M gas

    =

    molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

    exh

    =

    okamžitý molárny prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [mol/s]

    x gas

    =

    okamžitá molárna koncentrácia generického plynu vo vlhkom stave [mol/mol]

    t

    =

    čas [s]

    Keďže sa rovnica (7-104) musí riešiť numerickou integráciou, transformuje sa na (7-105):



    image

    image

    (7-105)

    kde:

    M gas

    =

    molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

    exh i

    =

    okamžitý molárny prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [mol/s]

    x gas i

    =

    okamžitá molárna koncentrácia generického plynu vo vlhkom stave [mol/mol]

    ƒ

    =

    frekvencia odberu údajov [Hz]

    N

    =

    počet meraní [-]

    Všeobecná rovnica sa môže upraviť podľa toho, aký systém merania sa použije, či ide o odber v dávkach alebo o nepretržitý odber vzoriek, a či sa vzorky odoberajú z variabilného alebo konštatntného prietoku.

    a) ak ide o nepretržitý odber vzoriek, vo všeobecnom prípade variabilného prietoku sa hmotnosť plynných emisií m gas [g/skúška] vypočíta pomocou rovnice (7-106):



    image

    (7-106)

    kde:

    M gas

    =

    molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

    exh i

    =

    okamžitý molárny prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [mol/s]

    x gas i

    =

    okamžitý molárny zlomok generického plynu vo vlhkom stave [mol/mol]

    ƒ

    =

    frekvencia odberu údajov [Hz]

    N

    =

    počet meraní [-]

    b) ak ide o nepretržitý odber vzoriek, ale v osobitnom prípade konštantného prietoku sa hmotnosť plynných emisií m gas [g/skúška] vypočíta pomocou rovnice (7-107):



    image

    (7-107)

    kde:

    M gas

    =

    molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

    exh

    =

    molárny prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [mol/s]

    image

    =

    priemerný molárny zlomok zložky generického plynu vo vlhkom stave [mol/mol]

    Δt

    =

    čas trvania skúšobného intervalu

    c) ak ide o odber vzoriek v dávkach, bez ohľadu na to, či ide o variabilný alebo o konštantný prietok, sa rovnica (7-104) môže zjednodušiť pomocou rovnice (7-108):



    image

    (7-108)

    kde:

    M gas

    =

    molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

    exh i

    =

    okamžitý molárny prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [mol/s]

    image

    =

    priemerný molárny zlomok plynných emisií vo vlhkom stave [mol/mol]

    ƒ

    =

    frekvencia odberu údajov [Hz]

    N

    =

    počet meraní [-]

    3.5.2.   Konverzia koncentrácie v suchom stave na koncentráciu vo vlhkom stave

    Parametre tohto bodu sa získajú z výsledkov chemickej bilancie vypočítanej v bode 3.4.3. Medzi molárnymi koncentráciami v meranom prietoku x gasdry a x gas [mol/mol], vyjadrenými v suchom a vlhkom stave, je tento vzťah [rovnice (7-109) a (7-110)]:



    image

    (7-109)

    image

    (7-110)

    kde:

    x H2O

    =

    molárny zlomok vody v meranom prietoku vo vlhkom stave [mol/mol]

    x H2Odry

    =

    molárny zlomok vody v meranom prietoku v suchom stave [mol/mol]

    V prípade plynných emisií sa na účely generickej koncentrácie x [mol/mol] vykoná korekcia o odstránenú vodu pomocou rovnice (7-111):



    image

    (7-111)

    kde:

    x [emission]meas

    =

    molárny zlomok emisií v meranom prietoku v mieste merania [mol/mol]

    x H2O[emission]meas

    =

    množstvo vody v meranom prietoku pri meraní koncentrácie [mol/mol]

    x H2Oexh

    =

    množstvo vody v prietokomeri [mol/mol]

    3.5.3.   Molárny prietok výfukového plynu

    Molárny prietok neupraveného výfukového plynu sa môže priamo merať alebo vypočítať na základe chemickej bilancie v bode 3.4.3. Výpočet molárneho prietoku neupraveného výfukového plynu sa vykoná z nameraného molárneho prietoku nasávaného vzduchu alebo z hmotnostného prietoku paliva. Molárny prietok neupraveného výfukového plynu možno vypočítať z odobratých vzoriek emisií exh , na základe nameraného molárneho prietoku nasávaného vzduchu int alebo nameraného hmotnostného prietoku paliva fuel , a hodnôt vypočítaných s použitím chemickej bilancie v bode 3.4.3. Pri chemickej bilancii v bode 3.4.3 sa rieši s rovnakou frekvenciou, s ktorou sa aktualizujú a zaznamenávajú hodnoty int alebo fuel .

    a) Prietok emisií kľukovej skrine. Prietok neupraveného výfukového plynu sa môže vypočítať na základe int alebo fuel len vtedy, ak prietok emisií kľukovej skrine zodpovedá aspoň jednej z týchto podmienok:

    i) skúšobný motor má od výroby systém regulácie emisií s uzavretou kľukovou skriňou, ktorý nasmeruje prietok kľukovej skrine späť do nasávaného vzduchu za prietokomerom nasávaného vzduchu;

    ii) počas emisnej skúšky sa prietok v prípade otvorenej kľukovej skrine nasmeruje do výfukového plynu podľa bodu 6.10 prílohy VI;

    iii) merajú sa emisie a prietok otvorenej kľukovej skrine a pridávajú sa do výpočtov emisií špecifických pre brzdenie;

    iv) pomocou údajov o emisiách alebo technickej analýzy je možné preukázať, že tým, že sa nezohľadňuje prietok emisií z kľukovej skrine, nie je nepriaznivo ovplyvnené dodržiavanie príslušných noriem.

    b) Výpočet molárneho prietoku na základe nasávaného vzduchu

    Na základe int sa molárny prietok výfukového plynu exh [mol/s] vypočíta pomocou rovnice (7-112):



    image

    (7-112)

    kde:

    exh

    =

    molárny prietok neupraveného výfukového plynu, z ktorého sa merajú emisie [mol/s]

    ind

    =

    molárny prietok nasávaného vzduchu vrátane vlhkosti v nasávanom vzduchu [mol/s]

    x int/exhdry

    =

    množstvo nasávaného vzduchu potrebné na vytvorenie skutočných produktov spaľovania na mól suchého (neupraveného alebo zriedeného) výfukového plynu [mol/mol]

    x raw/exhdry

    =

    množstvo neriedeného výfukového plynu, bez prebytku vzduchu, na molekulu suchého (neupraveného alebo zriedeného) výfukového plynu [mol/mol]

    x H2Oexhdry

    =

    množstvo vody vo výfukovom plyne na mól suchého výfukového plynu [mol/mol]

    c) výpočet molárneho prietoku na základe hmotnostného prietoku paliva

    Na základe fuel , sa hodnota exh [mol/s] vypočíta takto:

    Pri laboratórnych skúškach sa môže tento výpočet použiť len pre NRSC v nespojitom režime a RMC [rovnica (7-113)]:



    image

    (7-113)

    kde:

    exh

    =

    molárny prietok neupraveného výfukového plynu, z ktorého sa merajú emisie

    fuel

    =

    prietok paliva vrátane vlhkosti v nasávanom vzduchu [g/s]

    w C

    =

    hmotnostný zlomok uhlíka v danom palive [g/g]

    x H2Oexhdry

    =

    množstvo H2O na suchý mól meraného prietoku [mol/mol]

    M C

    =

    molekulárna hmotnosť uhlíka 12,0107 g/mol

    x Ccombdry

    =

    množstvo uhlíka z paliva vo výfukovom plyne na mól suchého výfukového plynu [mol/mol]

    d) Výpočet molárneho prietoku výfukového plynu na základe nameraného molárneho prietoku nasávaného vzduchu, molárneho prietoku zriedeného výfukového plynu a chemickej bilancie zriedeného výfukového plynu

    Molárny prietok výfukového plynu exh [mol/s] možno vypočítať na základe nameraného molárneho prietoku nasávaného vzduchu int, nameraného molárneho prietoku zriedeného výfukového plynu dexh a hodnôt vypočítaných s použitím chemickej bilancie v bode 3.4.3. Chemická bilancia musí byť založená na koncentráciách zriedeného výfukového plynu. Pri výpočtoch nepretržitého prietoku sa chemická bilancia podľa bodu 3.4.3 rieši s rovnakou frekvenciou, s ktorou sa aktualizujú a zaznamenávajú hodnoty int alebo dexh. Táto vypočítaná hodnota dexh sa môže použiť na overenie pomeru riedenia PM, výpočet molárneho prietoku zrieďovacieho vzduchu pri korekcii o pozadie v bode 3.6.1 a výpočte hmotnosti emisií v bode 3.5.1 pre látky merané v neupravenom výfukovom plyne.

    Na základe zriedeného výfukového plynu a molárneho prietoku nasávaného vzduchu sa molárny prietok výfukového plynu exh [mol/s] vypočíta takto:



    image

    (7-114)

    kde

    exh

    =

    molárny prietok neupraveného výfukového plynu, z ktorého sa merajú emisie [mol/s];

    x int/exhdry

    =

    množstvo nasávaného vzduchu potrebné na vytvorenie skutočných produktov spaľovania na mól suchého (neupraveného alebo zriedeného) výfukového plynu [mol/mol];

    x raw/exhdry

    =

    množstvo neriedeného výfukového plynu, bez prebytku vzduchu, na mól suchého (neupraveného alebo zriedeného) výfukového plynu [mol/mol]

    x H2Oexh

    =

    množstvo vody vo výfukovom plyne na mól výfukového plynu [mol/mol];

    dexh

    =

    molárny prietok zriedeného výfukového plynu, z ktorého sa merajú emisie [mol/s];

    int

    =

    molárny prietok nasávaného vzduchu vrátane vlhkosti v nasávanom vzduchu [mol/s]

    3.6.   Zriedené plynné emisie

    3.6.1.   Výpočet hmotnosti emisií a korekcia o pozadie

    Hmotnosť plynných emisií m gas [g/skúška] ako funkcia molárneho prietoku emisií sa vypočíta takto:

    a) pri nepretržitom odbere vzoriek a variabilnom prietoku sa hmotnosť plynných emisií vypočíta pomocou rovnice (7-106):



    image

    [pozri rovnicu (7-106)]

    kde:

    Mgas

    =

    molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

    exh i

    =

    okamžitý molárny prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [mol/s]

    x gas i

    =

    okamžitá molárna koncentrácia generického plynu vo vlhkom stave [mol/mol]

    ƒ

    =

    frekvencia odberu údajov [Hz]

    N

    =

    počet meraní [-]

    Pri nepretržitom odbere vzoriek a konštantnom prietoku sa hmotnosť plynných emisií vypočíta pomocou rovnice (7-107):



    image

    [pozri rovnicu (7-107)]

    kde:

    Mgas

    =

    molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

    exh

    =

    molárny prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [mol/s]

    image

    =

    priemerný molárny zlomok plynných emisií vo vlhkom stave [mol/mol]

    Δt

    =

    čas trvania skúšobného intervalu

    b) pri odbere vzoriek v dávkach, bez ohľadu na to, či ide o variabilný alebo o konštantný prietok, sa hmotnosť plynných emisií vypočíta pomocou rovnice (7-108):



    image

    [pozri rovnicu (7-108)]

    kde:

    Mgas

    =

    molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

    exh i

    =

    okamžitý molárny prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [mol/s]

    image

    =

    priemerný molárny zlomok plynných emisií vo vlhkom stave [mol/mol]

    ƒ

    =

    frekvencia odberu údajov [Hz]

    N

    =

    počet meraní [-]

    c) v prípade zriedeného výfukového plynu sa vypočítané hodnoty hmotností znečisťujúcich látok korigujú tak, že sa odpočíta hmotnosť emisií, aby sa zohľadnil riediaci vzduch:

    i) Najprv sa určí molárny prietok riediaceho vzduchu airdil [mol/s] za skúšobný interval. Môže sa použiť namerané množstvo alebo množstvo vypočítané z prietoku zriedeného výfukového plynu a priemerného zlomku riediaceho vzduchu váženého prietokom v zriedenom výfukovom plyne
    image ;

    ii) celkový prietok riediaceho vzduchu n airdil [mol] sa vynásobí priemernou koncentráciou emisií pozadia. Môže to byť časovo vážený priemer alebo priemer vážený prietokom (napr. proporcionálne odoberané vzorky pozadia). Súčin n airdil a priemernej koncentrácie emisií pozadia predstavuje celkové množstvo emisií pozadia;

    iii) ak je výsledkom molárne množstvo, konvertuje sa na hmotnosť emisií pozadia m bkgnd [g] vynásobením molárnou hmotnosťou emisií M gas [g/mol];

    iv) celková hmotnosť pozadia sa odpočíta od celkovej hmotnosti na účely vykonania korekcie o emisie;

    v) celkový prietok riediaceho vzduchu sa môže určiť priamym meraním prietoku. V tom prípade sa celková hmotnosť pozadia vypočíta pomocou prietoku riediaceho vzduchu n airdil. Hmotnosť pozadia sa odpočíta od celkovej hmotnosti. Výsledok sa použije pri výpočte emisií špecifických pre brzdenie;

    vi) celkový prietok riediaceho vzduchu možno určiť z celkového prietoku zriedeného výfukového plynu a chemickej bilancie paliva, nasávaného vzduchu a výfukového plynu podľa bodu 3.4. V tom prípade sa celková hmotnosť pozadia vypočíta pomocou celkového prietoku zriedeného výfukového plynu n dexh. Tento výsledok sa potom vynásobí priemerným zlomkom riediaceho vzduchu váženým prietokom v zriedenom výfukovom plyne
    image .

    So zreteľom na dva prípady uvedené v bodoch v) a vi) sa používajú rovnice (7-115) a (7-116):



    image

    alebo

    image

    (7-115)

    image

    (7-116)

    kde:

    m gas

    =

    celková hmotnosť plynných emisií [g]

    m bkgnd

    =

    celková hmotnosť pozadia [g]

    m gascor

    =

    hmotnosť plynu korigovaná o emisie pozadia [g]

    M gas

    =

    molekulárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

    x gasdil

    =

    koncentrácia plynných emisií v riediacom vzduchu [mol/mol]

    n airdil

    =

    molárny prietok riediaceho vzduchu [mol]

    image

    =

    priemerný zlomok riediaceho vzduchu vážený prietokom v zriedenom výfukovom plyne [mol/mol]

    image

    =

    zlomok plynu v pozadí [mol/mol]

    n dexh

    =

    celkový prietok zriedeného výfukového plynu [mol]

    3.6.2.   Konverzia koncentrácie v suchom stave na koncentráciu vo vlhkom stave

    Na konverziu koncentrácie v suchom stave na koncentráciu vo vlhkom stave pri zriedených vzorkách sa použijú rovnaké vzťahy ako pre neupravené plyny (bod 3.5.2). Pre riediaci vzduch sa zmeria vlhkosť na účely výpočtu jeho zlomku vodnej pary x H2Odildry [mol/mol] pomocou rovnice (7-96):



    image

    [(pozri rovnicu (7-96)]

    kde:

    x H2Odil

    =

    molárny zlomok vody v prietoku riediaceho vzduchu [mol/mol]

    3.6.3.   Molárny prietok výfukového plynu

    a) Výpočet pomocou chemickej bilancie

    Molárny prietok exh [mol/s] možno vypočítať z hmotnostného prietoku paliva fuel pomocou rovnice (7-113):



    image

    [pozri rovnicu (7-113)]

    kde:

    exh

    =

    molárny prietok neupraveného výfukového plynu, z ktorého sa merajú emisie

    fuel

    =

    prietok paliva vrátane vlhkosti v nasávanom vzduchu [g/s]

    w C

    =

    hmotnostný zlomok uhlíka v danom palive [g/g]

    x H2Oexhdry

    =

    množstvo H2O na suchý mól meraného prietoku [mol/mol]

    M C

    =

    molekulárna hmotnosť uhlíka 12,0107 g/mol

    x Ccombdry

    =

    množstvo uhlíka z paliva vo výfukovom plyne na mól suchého výfukového plynu [mol/mol]

    b) Meranie

    Molárny prietok výfukového plynu sa môže merať pomocou troch systémov:

    i) Molárny prietok PDP. Na základe otáčok, pri ktorých objemové čerpadlo (PDP) pracuje počas skúšobného intervalu sa zodpovedajúci sklon a 1 a priesečník s osou a 0 [–], vypočítané kalibračným postupom uvedeným v doplnku 1, použijú na výpočet molárneho prietoku [mol/s] pomocou rovnice (7-117):



    image

    (7-117)

    s:



    image

    (7-118)

    kde:

    a 1

    =

    kalibračný koeficient [m3/s]

    a 0

    =

    kalibračný koeficient [m3/ot]

    p in, p out

    =

    tlak na vstupe/výstupe [Pa]

    R

    =

    molárna plynová konštanta [J/(mol · K)]

    T in

    =

    teplota na vstupe [K]

    V rev

    =

    objem čerpaný PDP [m3/ot]

    f n.,PDP

    =

    otáčky PDP [ot/s]

    ii) Molárny prietok SSV. Na základe rovnice C d vo vzťahu k Re #, určenej podľa doplnku 1, sa molárny prietok podzvukovou Venturiho trubicou (SSV) počas emisnej skúšky [mol/s] vypočíta pomocou rovnice (7-119):



    image

    (7-119)

    kde:

    p in

    =

    tlak na vstupe [Pa]

    A t

    =

    plocha prierezu hrdla Venturiho trubice [m2]

    R

    =

    molárna plynová konštanta [J/(mol · K)]

    T in

    =

    teplota na vstupe [K]

    Z

    =

    faktor stlačiteľnosti

    M mix

    =

    molárna hmotnosť zriedeného výfukového plynu [kg/mol]

    C d

    =

    výtokový koeficient SSV [–]

    C f

    =

    koeficient prietoku SSV [–]

    iii) Molárny prietok CFV. Na výpočet molárneho prietoku cez Venturiho trubicu alebo kombináciu Venturiho trubíc sa použije príslušný priemerný koeficient C d a iné konštanty stanovené v súlade s doplnkom 1. Molárny prietok [mol/s] počas emisnej skúšky sa vypočíta pomocou rovnice (7-120):



    image

    (7-120)

    kde:

    p in

    =

    tlak na vstupe [Pa]

    A t

    =

    plocha prierezu hrdla Venturiho trubice [m2]

    R

    =

    molárna plynová konštanta [J/(mol · K)]

    T in

    =

    teplota na vstupe [K]

    Z

    =

    faktor stlačiteľnosti

    M mix

    =

    molárna hmotnosť zriedeného výfukového plynu [kg/mol]

    C d

    =

    výtokový koeficient CFV [–]

    C f

    =

    koeficient prietoku CFV [–]

    3.7.   Stanovenie tuhých častíc

    3.7.1.   Odber vzoriek

    a) Odber vzoriek z variabilného prietoku

    Ak sa vzorka z meniaceho sa prietoku výfukového plynu odoberá v dávkach, odoberie sa vzorka proporcionálna meniacemu sa prietoku výfukového plynu. Na určenie celkového prietoku sa prietok integruje v priebehu časového intervalu. Priemerná koncentrácia PM
    image (ktorá je už v jednotkách hmotnosti na mól vzorky) sa vynásobí celkovým prietokom, aby sa získala celková hmotnosť PM m PM [g] pomocou rovnice (7-121):



    image

    (7-121)

    kde:

    i

    =

    okamžitý molárny prietok výfukového plynu [mol/s]

    image

    =

    priemerná koncentrácia PM [g/mol]

    Δti

    =

    interval odberu vzoriek [s]

    b) Odber vzoriek z konštantného prietoku

    Ak sa vzorka z konštantného prietoku výfukového plynu odoberá v dávkach, určí sa priemerný molárny prietok, z ktorého sa odoberá vzorka. Priemerná koncentrácia PM sa vynásobí celkovým prietokom, aby sa získala celková hmotnosť PM m PM[g] pomocou rovnice (7-122):



    image

    (7-122)

    kde:

    =

    molárny prietok výfukového plynu [mol/s]

    image

    =

    priemerná koncentrácia PM [g/mol]

    Δt

    =

    čas trvania skúšobného intervalu [s]

    Pre odber vzoriek s konštantným pomerom riedenia (DR) sa m PM [g] vypočíta pomocou rovnice (7-123):



    image

    (7-123)

    kde:

    m PMdil

    =

    hmotnosť PM v riediacom vzduchu [g]

    DR

    =

    pomer riedenia [–] definovaný ako pomer medzi hmotnosťou emisií m a hmotnosťou zriedeného výfukového plynu m dil/exh (DR = m/m dil/exh).

    pomer riedenia DR môže byť vyjadrený ako funkcia x dil/exh [rovnica (7-124)]:



    image

    (7-124)

    3.7.2.   Korekcia o pozadie

    Na korekciu hmotnosti PM na pozadie sa používa rovnaký postup ako v bode 3.6.1. Vynásobením
    image celkovým prietokom riediaceho vzduchu sa získa celková hmotnosť PM pozadia (m PMbkgnd [g]). Hmotnosť tuhých častíc korigovaná na pozadie m PMcor [g] sa získa odčítaním hmotnosti tuhých častíc na pozadí od celkovej hmotnosti tuhých častíc [rovnica (7-125)]:



    image

    (7-125)

    kde:

    m PMuncor

    =

    nekorigovaná hmotnosť PM [g]

    image

    =

    priemerná koncentrácia PM v riediacom vzduchu [g/mol]

    n airdil

    =

    molárny prietok riediaceho vzduchu [mol]

    3.8.   Práca za cyklus a špecifické emisie

    3.8.1.   Plynné emisie

    3.8.1.1.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC) a RMC

    V prípade neupraveného a zriedeného výfukového plynu sa odkazuje na body 3.5.1 a 3.6.1. Výsledné hodnoty výkonu Pi [kW] sa integrujú za skúšobný interval. Celková práca W act [kWh] sa vypočíta pomocou rovnice (7-126):



    image

    (7-126)

    kde:

    Pi

    =

    okamžitý výkon motora [kW]

    ni

    =

    okamžité otáčky motora [ot/min]

    Ti

    =

    okamžitý krútiaci moment motora [N·m]

    W act

    =

    skutočná práca za cyklus [kWh]

    ƒ

    =

    frekvencia odberu údajov [Hz]

    N

    =

    počet meraní [-]

    Ak boli namontované pomocné zariadenia v súlade s doplnkom 2 k prílohe VI, nevykonáva sa v rovnici (7-126) žiadna korekcia okamžitého krútiaceho momentu motora. Ak podľa bodu 6.3.2 alebo 6.3.3 prílohy VI k tomuto nariadeniu nie sú inštalované nevyhnutné pomocné zariadenia, ktoré mali byť inštalované na účely skúšky, alebo sú inštalované pomocné zariadenia, ktoré mali byť odstránené na účely skúšky, hodnota Ti použitá v rovnici (7-126) sa upraví pomocou rovnice (7-127):



    T i = T i ,meas + T i, AUX

    (7-127)

    kde:

    Ti ,meas

    =

    nameraná hodnota okamžitého krútiaceho momentu motora

    Ti, AUX

    =

    zodpovedajúca hodnota krútiaceho momentu potrebného na pohon pomocných zariadení zistená podľa bodu 7.7.2.3.2 prílohy VI k tomuto nariadeniu.

    Špecifické emisie e gas [g/kWh] sa vypočítajú uvedenými spôsobmi v závislosti od typu skúšobného cyklu.



    image

    (7-128)

    kde:

    m gas

    =

    celková hmotnosť emisií [g/test]

    W act

    =

    práca za cyklus [kWh]

    V prípade NRTC je pre plynné emisie iné ako CO2 konečným výsledkom skúšky e gas [g/kWh] vážený priemer skúšky so studeným štartom a skúšky s teplým štartom vypočítaný pomocou rovnice (7-129):



    image

    (7-129)

    kde:

    m cold sú hmotnostné emisie plynu za NRTC so studeným štartom [g]

    W act, cold je skutočná práca za NRTC so studeným štartom [kWh]

    m hot sú hmotnostné emisie plynu za NRTC s teplým štartom [g]

    W act, hot je skutočná práca za NRTC s teplým štartom [kWh]

    V prípade NRTC sa pre CO2 konečný výsledok skúšky e gas [g/kWh] vypočíta z NRTC s teplým štartom pomocou rovnice (7-130):



    image

    (7-130)

    kde:

    m CO2, hot sú hmotnostné emisie CO2 za NRTC s teplým štartom [g]

    W act, hot je skutočná práca za NRTC s teplým štartom [kWh]

    3.8.1.2.   NRSC v nespojitom režime

    Špecifické emisie e gas [g/kWh] sa vypočítajú pomocou rovnice (7-131):



    image

    (7-131)

    kde:

    gas, i

    =

    priemerný hmotnostný prietok emisií v režime i [g/h]

    Pi

    =

    výkon motora v režime i [kW] s Pi = P mi + P aux i (pozri body 6.3 a 7.7.1.3 prílohy VI)

    WFi

    =

    váhový koeficient pre režim i [–]

    3.8.2.   Emisie tuhých častíc

    3.8.2.1.   Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC) a RMC

    Špecifické emisie tuhých častíc sa vypočítajú úpravou rovnice (7-128) na rovnicu (7-132), kde e gas [g/kWh] a m gas [g/skúška] sú nahradené e PM [g/kWh] a m PM [g/skúška]:



    image

    (7-132)

    kde:

    m PM

    =

    celková hmotnosť emisií tuhých častíc v súlade s bodom 3.7.1 [g/skúška]

    W act

    =

    práca za cyklus [kWh]

    Emisie v nestálom zmiešanom cykle (t. j. NRTC so studeným štartom a NRTC s teplým štartom) sa vypočítajú podľa bodu 3.8.1.1.

    3.8.2.2.   NRSC v nespojitom režime

    Emisie tuhých častíc e PM [g/kWh] sa vypočítajú týmto spôsobom:

    3.8.2.2.1.

    V prípade jednofiltrovej metódy pomocou rovnice (7-133):



    image

    (7-133)

    kde:

    Pi

    =

    výkon motora v režime i [kW] s Pi = P mi + P aux i (pozri body 6.3 a 7.7.1.3 prílohy VI)

    WFi

    =

    váhový koeficient pre režim i [–]

    PM

    =

    hmotnostný prietok tuhých častíc [g/h]

    3.8.2.2.2.

    V prípade jednofiltrovej metódy pomocou rovnice (7-134):



    image

    (7-134)

    kde:

    Pi

    =

    výkon motora v režime i [kW] s Pi = P mi + P aux i (pozri body 6.3 a 7.7.1.3 prílohy VI)

    WFi

    =

    váhový koeficient pre režim i [–]

    PM i

    =

    hmotnostný prietok tuhých častíc v režime i [g/h]

    V prípade jednofiltrovej metódy sa efektívny váhový koeficient WF eff i pre každý režim vypočíta pomocou rovnice (7-135):



    image

    (7-135)

    kde:

    m smpldexh i

    =

    hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc v režime i [kg]

    m smpldexh

    =

    hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

    eqdexhwet i

    =

    ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v režime i [kg/s]

    image

    =

    priemerný ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu [kg/s]

    Hodnota efektívnych váhových koeficientov je v rozmedzí 0,005 (absolútna hodnota) hodnoty váhových koeficientov uvedených v doplnku 1 k prílohe XVII.

    3.8.3.   Korekcia pre reguláciu emisií so zriedkavou (periodickou) regeneráciou

    V prípade motorov iných ako kategórie RLL vybavených systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré sa regenerujú zriedkavo (periodicky), (pozri bod 6.6.2 prílohy VI) sa špecifické emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok vypočítané podľa bodu 3.8.1 a 3.8.2 korigujú buď príslušným multiplikačným korekčným faktorom alebo príslušným aditívnym korekčným faktorom. V prípade, že sa zriedkavá regenerácia neuskutočnila počas skúšky, použije sa korekčný faktor nahor (k ru,m alebo k ru,a). V prípade, že sa zriedkavá regenerácia uskutočnila počas skúšky, použije sa korekčný faktor nadol (k rd,m alebo k rd,a). V prípade NRSC v nespojitom režime, v ktorom boli korekčné faktory určené pre každý režim, použijú sa pri výpočte váženého výsledku emisií tieto korekčné faktory na každý režim.

    3.8.4.   Korekcia na faktor zhoršenia

    Špecifické emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok vypočítané podľa bodu 3.8.1 a 3.8.2, prípadne vrátane korekčného faktora na zriedkavú regeneráciu podľa bodu 3.8.3, sa korigujú aj multiplikačným alebo aditívnym faktorom zhoršenia stanoveným podľa požiadaviek prílohy III.

    3.9.   Kalibrácia prietoku zriedeného výfukového plynu (CVS) a súvisiace výpočty

    V tomto bode sa opisujú výpočty na kalibráciu rôznych prietokomerov. V bode 3.9.1 je najprv opísaný spôsob prevodu výstupov referenčných prietokomerov na použitie v kalibračných rovniciach, ktoré sú uvedené na molárnom základe. V ostatných bodoch sú opísané kalibračné výpočty, ktoré sú špecifické pre určité typy prietokomerov.

    3.9.1.   Prevod údajov z referenčných prietokomerov

    V kalibračných rovniciach v tomto oddiele sa ako referenčné množstvo používa molárny prietok ref. Ak schválený referenčný prietokomer ukazuje prietok v rôznych kvantitatívnych hodnotách, ako napr. štandardný objemový prietok stdref, skutočný objemový prietok actdref alebo hmotnostný prietok ref, výstup referenčného prietokomeru sa prevedie na molárny prietok pomocou rovníc (7-136), (7-137) a (7-138), pričom treba poznamenať, že hoci sa hodnoty objemového prietoku, hmotnostného prietoku, tlaku, teploty a molárnej hmotnosti môžu počas emisnej skúšky meniť, mali by sa pre každý jednotlivý stanovený bod počas kalibrácie prietokomera udržiavať čo najviac konštantné:



    image

    (7-136)

    kde:

    ref

    =

    referenčný molárny prietok [mol/s]

    stdref

    =

    referenčný objemový prietok korigovaný na štandardný tlak a štandardnú teplotu [m3/s]

    actref

    =

    referenčný objemový prietok pri skutočnom tlaku a teplote [m3/s]

    ref

    =

    referenčný hmotnostný prietok [g/s]

    p std

    =

    štandardný lak [Pa]

    p act

    =

    skutočný tlak plynu [Pa]

    T std

    =

    štandardná teplota [K]

    T act

    =

    skutočná teplota plynu [K]

    R

    =

    molárna plynová konštanta [J/(mol · K)]

    M mix

    =

    molárna hmotnosť plynu [g/mol]

    3.9.2.   Kalibračné výpočty PDP

    Pre každú polohu regulátora sa z priemerných hodnôt stanovených v bode 8.1.8.4 prílohy VI vypočítajú nasledujúce hodnoty takto:

    a) objem PDP prečerpaný za otáčku V rev (m3/ot):



    image

    (7-137)

    kde:

    image

    =

    priemerná hodnota referenčného molárneho prietoku [mol/s]

    R

    =

    molárna plynová konštanta [J/(mol · K)]

    image

    =

    priemerná teplota na vstupe [K]

    image

    =

    priemerný tlak na vstupe [Pa]

    image

    =

    priemerné otáčky [ot/s]

    b) korekčný faktor sklzu PDP K s [s/ot.]:



    image

    (7-138)

    kde:

    image

    =

    priemerný referenčný molárny prietok [mol/s]

    image

    =

    priemerná teplota na vstupe [K]

    image

    =

    priemerný tlak na vstupe [Pa]

    image

    =

    priemerný tlak na výstupe [Pa]

    image

    =

    priemerné otáčky PDP [ot/s]

    R

    =

    molárna plynová konštanta [J/(mol · K)]

    c) výpočet objemu prečerpaného PDP za otáčku V rev so zreteľom na korekčný faktor sklzu PDP K s sa vykonáva pomocou výpočtu sklonu a 1 a priesečníku a 0 podľa opisu v doplnku 4 metódou najmenších štvorcov;

    d) postup uvedený v písmenách a) až c) tohto bodu sa zopakuje pre každé otáčky, pri ktorých PDP pracuje;

    e) tabuľka 7.4 znázorňuje tieto výpočty pre rôzne hodnoty
    image :



    Tabuľka 7.4.

    Príklad kalibračných údajov PDP

    image

    [ot/min]

    image

    [ot/s]

    a 1 [m3/min]

    a 1 [m3/s]

    a 0 [m3/ot]

    755,0

    12,58

    50,43

    0,8405

    0,056

    987,6

    16,46

    49,86

    0,831

    - 0,013

    1254,5

    20,9

    48,54

    0,809

    0,028

    1401,3

    23,355

    47,30

    0,7883

    - 0,061

    f) pre každé otáčky, pri ktorých pracuje PDP, sa na výpočet prietoku počas emisnej skúšky podľa bodu 3.6.3 písm. b) použije zodpovedajúci sklon a 1 a priesečník a 0.

    3.9.3.   Rovnice platné pre Venturiho trubicu a prípustné predpoklady

    V tomto bode sú opísané rovnice a prípustné predpoklady pre kalibráciu Venturiho trubice a výpočty prietoku pomocou Venturiho trubice. Keďže podzvuková Venturiho trubica (SSV) a Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV) pracujú podobne, rovnice, ktoré pre ne platia, sú takmer rovnaké s výnimkou rovnice opisujúcej ich pomer tlakov, r (t. j. r SSV oproti r CFV). V týchto rovniciach sa predpokladá jednorozmerný, izoentropický, neviskózny, stlačiteľný prúd ideálneho plynu. Ostatné prípadné predpoklady sú opísané v bode 3.9.3 písm. d). Ak pre meraný prietok nie je prijateľný predpoklad ideálneho plynu, rovnice musia zahŕňať korekciu prvého rádu o správanie skutočného plynu; konkrétne faktor stlačiteľnosti Z. Ak sa na základe správneho technického úsudku odporúča použiť inú hodnotu než Z = 1, na určenie hodnôt Z ako funkcie nameraných tlakov a teplôt sa môže použiť vhodná stavová rovnica alebo sa na základe správneho technického úsudku môžu zostaviť špecifické kalibračné rovnice. Treba poznamenať, že rovnica pre koeficient prietoku C f vychádza z predpokladu ideálneho plynu, ktorého izoentropický exponent γ je rovný pomeru špecifických tepiel cp /c V . Ak sa na základe správneho technického úsudku má použiť izoentropický exponent skutočného plynu, môže sa zostaviť vhodná stavová rovnica na určenie hodnôt γ ako funkcie nameraných tlakov a teplôt, alebo špecifické kalibračné rovnice. Molárny prietok výfukového plynu [mol/s] sa vypočíta pomocou rovnice (7-139):



    image

    (7-139)

    kde:

    C d

    =

    výtokový koeficient stanovený v bode 3.9.3 písm. a) [–]

    C f

    =

    koeficient prietoku stanovený podľa bodu 3.9.3 písm. b) [–]

    A t

    =

    plocha prierezu hrdla Venturiho trubice [m2]

    p in

    =

    absolútny statický tlak na vstupe do Venturiho trubice [Pa]

    Z

    =

    faktor stlačiteľnosti [–]

    M mix

    =

    molárna hmotnosť plynnej zmesi [kg/mol]

    R

    =

    molárna plynová konštanta [J/(mol · K)]

    T in

    =

    absolútna statická teplota na vstupe do Venturiho trubice[K]

    a) Hodnota C d sa vypočíta na základe údajov získaných podľa bodu 8.1.8.4 prílohy VI pomocou rovnice (7-140):



    image

    (7-140)

    kde:

    ref

    =

    referenčný molárny prietok [mol/s]

    Ostatné značky zodpovedajú symbolom rovnice (7-139).

    b)  C f sa určuje s použitím jednej z týchto metód:

    i) len pre prietokomery CFV sa C fCFV odvodí z tabuľky 7.5 na základe hodnôt β (pomer hrdla Venturiho trubice k vstupným priemerom) a γ (pomer špecifických tepiel plynnej zmesi) s použitím lineárnej interpolácie na zistenie medzihodnôt:



    Tabuľka 7.5.

    C fCFV vo vzťahu k β a γ pre prietokomery CFV

    C fCFV

    β

    γ exh = 1,385

    γ dexh = γ air = 1,399

    0,000

    0,6822

    0,6846

    0,400

    0,6857

    0,6881

    0,500

    0,6910

    0,6934

    0,550

    0,6953

    0,6977

    0,600

    0,7011

    0,7036

    0,625

    0,7047

    0,7072

    0,650

    0,7089

    0,7114

    0,675

    0,7137

    0,7163

    0,700

    0,7193

    0,7219

    0,720

    0,7245

    0,7271

    0,740

    0,7303

    0,7329

    0,760

    0,7368

    0,7395

    0,770

    0,7404

    0,7431

    0,780

    0,7442

    0,7470

    0,790

    0,7483

    0,7511

    0,800

    0,7527

    0,7555

    0,810

    0,7573

    0,7602

    0,820

    0,7624

    0,7652

    0,830

    0,7677

    0,7707

    0,840

    0,7735

    0,7765

    0,850

    0,7798

    0,7828

    ii) na výpočet C f sa pre každý prietokomer CFV alebo SSV môže použiť rovnica (7-141):



    image

    (7-141)

    kde:

    γ

    =

    izoentropický exponent [–]. Pre ideálny plyn je to pomer špecifických tepiel plynnej zmesi cp /c V

    r

    =

    pomer tlakov stanovený v bode 3) ods. c) tohto bodu

    β

    =

    pomer hrdla Venturiho trubice k vstupným priemerom

    c) pomer tlakov r sa vypočíta takto:

    i) len pre systémy SSV sa r SSV vypočíta pomocou rovnice (7-142):



    image

    (7-142)

    kde:

    Δp ssv

    =

    diferenciálny statický tlak; rozdiel statických tlakov na vstupe do Venturiho trubice a v hrdle Venturiho trubice [Pa]

    ii) len pre systémy CFV sa r CFV vypočíta iteratívne pomocou rovnice (7-143):



    image

    (7-143)

    d) na získanie vhodnejších hodnôt na skúšanie možno použiť ktorýkoľvek z týchto zjednodušujúcich predpokladov pre rovnice alebo správny technický úsudok:

    i) na skúšanie emisií v celom rozsahu neupraveného výfukového plynu, zriedeného výfukového plynu a riediaceho vzduchu možno predpokladať, že sa plynná zmes správa ako ideálny plyn: Z = 1;

    ii) pre celý rozsah neupraveného výfukového plynu možno predpokladať, že konštantný pomer špecifických tepiel = 1,385;

    iii) pre celý rozsah zriedeného výfukového plynu a vzduchu (napr. kalibračného alebo riediaceho vzduchu) možno predpokladať, že konštantný pomer špecifických tepiel = 1,399;

    iv) pre celý rozsah zriedeného výfukového plynu a vzduchu sa molárna hmotnosť zmesi M mix [g/mol] môže považovať len za funkciu množstva vody v riediacom vzduchu alebo kalibračnom vzduchu x H2O, určenú podľa opisu v bode 3.3.2 a vypočíta sa pomocou rovnice (7-144):



    M mix = M air· (1 –x H2O) +M H2O· (x H2O)

    (7-144)

    kde:

    M air

    =

    28,96559 g/mól

    M H2O

    =

    18,01528 g/mól

    x H2O

    =

    množstvo vody v riediacom alebo kalibračnom vzduchu [mól/mól]

    v) pre celý rozsah zriedeného výfukového plynu a vzduchu možno na účely celej kalibrácie a všetkých skúšok predpokladať konštantnú molárnu hmotnosť zmesi M mix, pokiaľ sa predpokladaná molárna hmotnosť nelíši od odhadovanej minimálnej a maximálnej molárnej hmotnosti počas kalibrácie a skúšania o viac než ± 1 %. Tento predpoklad je možné použiť, ak sa zabezpečí dostatočná regulácia množstva vody v kalibračnom vzduchu a v riediacom vzduchu alebo ak sa z kalibračného vzduchu aj riediaceho vzduchu odstráni dostatok vody. V tabuľke 7.6 sú uvedené príklady povolených rozsahov rosného bodu riediaceho vzduchu vo vzťahu k rosnému bodu kalibračného vzduchu.



    Tabuľka 7.6.

    Príklady rosných bodov riediaceho a kalibračného vzduchu, pri ktorých možnopredpokladať konštantnú M mix

    Ak je kalibračný T dew (°C) je...

    predpokladá sa táto konštantná M mix (g/mol)

    pre tieto rozsahy T dew (°C) počas emisných skúšok ()

    suchý

    28,96559

    suchý až 18

    0

    28,89263

    suchý až 21

    5

    28,86148

    suchý až 22

    10

    28,81911

    suchý až 24

    15

    28,76224

    suchý až 26

    20

    28,68685

    – 8 až 28

    25

    28,58806

    12 až 31

    30

    28,46005

    23 až 34

    (1)   Rozsah platný pre všetky kalibračné a emisné skúšky pri rozsahu atmosférického tlaku (80,000 až 103,325) kPa.

    3.9.4.   Kalibrácia SSV

    a)

    Molárny prístup. Na kalibráciu prietokomeru SSV sa vykonajú tieto kroky:

    i) Pre každý referenčný molárny prietok sa vypočíta Reynoldsovo číslo Re # pomocou priemeru hrdla Venturiho trubice d t [rovnica (7-145)]. Keďže na výpočet Re# je potrebná dynamická viskozita μ, na určenie μ pre kalibračný plyn (zvyčajne vzduch) sa na základe správneho technického úsudku môže použiť špecifický model viskozity [rovnica (7-146)]. Alternatívne je na približnú hodnotu μ možné použiť trojkoeficientový Sutherlandov model viskozity (pozri tabuľku 7.7):



    image

    (7-145)

    kde:

    d t

    =

    priemer hrdla SSV [m]

    M mix

    =

    molárna hmotnosť plynnej zmesi [kg/mol]

    ref

    =

    referenčný molárny prietok [mol/s]

    a pomocou trojkoeficientového Sutherlandovho modelu viskozity:



    image

    (7-146)

    kde:

    μ

    =

    dynamická viskozita kalibračného plynu [kg/(m · s)]

    μ 0

    =

    Sutherlandova referenčná viskozita [kg/(m · s)]

    S

    =

    Sutherlandova konštanta [K]

    T 0

    =

    Sutherlandova referenčná teplota [K]

    T in

    =

    absolútna teplota na vstupe do Venturiho trubice [K]



    Tabuľka 7.7.

    Parametre Sutherlandovho trojkoeficientového modelu viskozity

    Plyn ()

    μ 0

    T0

    S

    Teplotný rozsah s odchýlkou ± 2 %

    Tlakový limit

    kg /(m·s)

    K

    K

    K

    kPa

    vzduch

    1,716 × 10-5

    273

    111

    170 až 1 900

    ≤ 1 800

    CO2

    1 370 × 10– 5

    273

    222

    190 až 1 700

    ≤ 3 600

    H2O

    1,12 × 10– 5

    350

    1,064

    360 až 1 500

    ≤ 10 000

    O2

    1 919 × 10– 5

    273

    139

    190 až 2 000

    ≤ 2 500

    N2

    1 663 × 10– 5

    273

    107

    100 až 1 500

    ≤ 1 600

    (1)   Parametre uvedené v tabuľke sa používajú len pre uvedené čisté plyny. Parametre na výpočet viskozít plynných zmesí sa nesmú kombinovať.

    ii) Zostaví sa rovnica pre C d vo vzťahu k Re# s použitím párových hodnôt (Re# , C d). C d sa vypočíta podľa rovnice (7-140) s C f získaným z rovnice (7-141) alebo je možné použiť akékoľvek matematické vyjadrenie vrátane mnohočlenov alebo mocninových radov. Rovnica (7-147) je príkladom bežne používaného matematického vyjadrenia vzťahu C dRe# ;



    image

    (7-147)

    iii) Aby sa určili najprijateľnejšie koeficienty pre rovnice, vykoná sa analýza metódou najmenších štvorcov a podľa doplnku 3 sa vypočíta regresná štatistika rovnice, štandardná chyba odhadu SEE a koeficient determinácie r 2.

    iv) Ak rovnica spĺňa kritériá SEE < 0,5 % n ref max (alebo ) a r 2 ≥ 0 995, rovnica sa môže použiť na určenie C d pre emisné skúšky podľa opisu v bode 3.6.3 písm. b).

    v) Ak nie sú splnené kritériá SEEr 2, na vyradenie bodov kalibračných údajov na zabezpečenie regresnej štatistiky je možné použiť správny technický úsudok. Na splnenie kritérií sa použije aspoň sedem kalibračných bodov.

    vi) Ak sa vyradením bodov nevyriešia odľahlé hodnoty, vykoná sa korekcia. Napríklad sa zvolí iné matematické vyjadrenie rovnice pre vzťah C dRe #, skontrolujú sa úniky alebo sa zopakuje kalibračný postup. V prípade opakovania postupu sa na merania použijú prísnejšie tolerancie a viac času sa poskytne na stabilizáciu prietoku.

    vii) Keď rovnica spĺňa regresné kritériá, môže sa použiť len na určovanie prietokov, ktoré sú v rozsahu referenčných prietokov použitých na splnenie regresných kritérií pre rovnicu vzťahu C dRe# .

    3.9.5.   Kalibrácia CFV

    a)

    Niektoré prietokomery CFV pozostávajú z jednej Venturiho trubice a niektoré z niekoľkých Venturiho trubíc, kde sa na meranie rôznych prietokov používajú rôzne kombinácie Venturiho trubíc. V prípade prietokomerov CFV, ktoré pozostávajú z niekoľkých Venturiho trubíc, sa buď nezávisle vykoná kalibrácia každej Venturiho trubice, aby sa určil samostatný výtokový koeficient C d pre každú Venturiho trubicu, alebo sa kalibrácia každej kombinácie Venturiho trubíc môže vykonať ako kalibrácia jednej trubice. V prípade, že sa kalibruje kombinácia Venturiho trubíc, použije sa súčet aktívnej plochy hrdla Venturiho trubice ako A t, druhá odmocnina súčtu mocnín priemerov aktívnych plôch hrdiel Venturiho trubíc ako d t a pomer hrdla Venturiho trubice k priemerom vstupného otvoru ako pomer hrdla Venturiho trubice k priemerom vstupného otvoru ako pomer druhej odmocniny súčtu aktívnych priemerov hrdiel Venturiho trubíc (d t) k priemeru spoločného vstupu do všetkých Venturiho trubíc (D). Na určenie C d pre jednu Venturiho trubicu alebo jednu kombináciu Venturiho trubíc sa vykonajú tieto kroky:

    i) pomocou údajov zozbieraných v každom stanovenom kalibračnom bode sa podľa rovnice (7-140) vypočíta jednotlivý C d pre každý bod;

    ii) priemerná a štandardná odchýlka všetkých hodnôt C d sa vypočíta podľa rovníc (7-155) a (7-156);

    iii) ak je štandardná odchýlka všetkých hodnôt C d rovná alebo menšia ako 0,3 % priemerného C d, potom sa priemerný C d použije v rovnici (7-120) a CFV sa použije len po najmenší r nameraný počas kalibrácie;



    r = 1 – (Δp/pin )

    (7-148)

    iv) ak je štandardná odchýlka všetkých hodnôt C d väčšia ako 0,3 % priemerného C d, hodnoty C d zodpovedajúce údajovému bodu pri najnižšom r nameranom počas kalibrácie sa vypustia;

    v) ak je počet zostávajúcich údajových bodov menší než sedem, vykoná sa opravná akcia tým, že sa skontrolujú kalibračné údaje alebo sa zopakuje kalibračný postup. Ak sa kalibračný postup opakuje, odporúča sa skontrolovať úniky, použiť na merania prísnejšie tolerancie a poskytnúť viac času na stabilizáciu prietoku;

    vi) ak je počet zostávajúcich hodnôt C d sedem alebo viac, prepočíta sa stredná a štandardná odchýlka zostávajúcich hodnôt C d;

    vii) ak je štandardná odchýlka zostávajúcich hodnôt C d rovná alebo menšia ako 0,3 % priemeru zostávajúcich C d, v rovnici (7-120) sa použije tento priemer C d a hodnoty CFV len po najnižší r pridružený k zostávajúcim C d;

    viii) ak je štandardná odchýlka zostávajúcich C d stále väčšia ako 0,3 % priemeru zostávajúcich hodnôt C d, zopakujú sa kroky v písmene e) podbodoch 4) až 8) tohto bodu.




    Doplnok 1

    Korekcia o posun

    1.    Rozsah pôsobnosti a frekvencia

    Výpočty uvedené v tomto doplnku sa vykonávajú s cieľom zistiť, či posun analyzátora plynu zneplatňuje výsledky skúšobného intervalu. Ak posun nemá vplyv na platnosť výsledkov skúšobného intervalu, odozvy analyzátora plynu v danom skúšobnom intervale sa korigujú o posun podľa tohto doplnku. Odozvy analyzátora plynu korigované na posun sa použijú vo všetkých následných výpočtoch emisií. Prijateľný prah posunu analyzátora plynu za skúšobný interval je stanovený v bode 8.2.2.2 prílohy VI.

    2.    Princípy korekcie

    Výpočty v tomto doplnku využívajú odozvy analyzátora plynu na nulové a kalibračné koncentrácie analytických plynov určené určitý čas pred skúšobným intervalom a po ňom. Výpočty korigujú odozvy analyzátora plynu zaznamenávané počas skúšobného intervalu. Korekcia je založená na priemerných odozvách analyzátora plynu na nulovací plyn a plyn na nastavenie meracieho rozsahu a na referenčných koncentráciách samotného nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu. Validácia a korekcia o posun sa vykonáva takto:

    3.    Validácia posunu

    Po vykonaní všetkých korekcií – okrem korekcie o posun – všetkých signálov analyzátora sa emisie špecifické pre brzdenie vypočítajú v súlade s bodom 3.8. Potom sa všetky odozvy analyzátora plynu korigujú o posun podľa tohto doplnku. Emisie špecifické pre brzdenie sa prepočítajú pomocou všetkých signálov analyzátora plynu korigovaných na posun. Výsledky emisií špecifických pre brzdenie sa potvrdia a zaznamenjú pred korekciou o posun a po nej podľa bodu 8.2.2.2 prílohy VI.

    4.    Korekcia o posun

    Všetky signály analyzátora plynu sa korigujú takto:

    a) každá zaznamenaná koncentrácia xi sa koriguje o nepretržitý odber vzoriek alebo pre odber vzoriek v dávkach
    image ;

    b) korekcia o posun sa vypočíta pomocou rovnice (7-149):



    image

    (7-149)

    kde:

    xi driftcor

    =

    koncentrácia korigovaná o posun [μmol/mol]

    x refzero

    =

    referenčná koncentrácia nulovacieho plynu je zvyčajne nulová, pokiaľ nie je známa iná hodnota [μmol/mol]

    x refspan

    =

    referenčná koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu [μmol/mol]

    x prespan

    =

    odozva analyzátora plynu na koncentráciu plynu na nastavenie meracieho rozsahu pred skúšobným intervalom [μmol/mol]

    x postspan

    =

    odozva analyzátora plynu na koncentráciu plynu na nastavenie meracieho rozsahu po skúšobnom intervale [μmol/mol]

    xi alebo
    image

    =

    zaznamenaná koncentrácia, t. j. nameraná počas skúšky pred korekciou o posunu [μmol/mol]

    x prezero

    =

    odozva analyzátora plynu na koncentráciu nulovacieho plynu pred skúšobným intervalom [μmol/mol]

    x postzero

    =

    odozva analyzátora plynu na koncentráciu nulovacieho plynu po skúšobnom intervale [μmol/mol]

    c) Pre každú koncentráciu pred skúšobným intervalom sa použijú koncentrácie, ktoré boli určené čo najbezprostrednejšie pred skúšobným intervalom. V prípade niektorých skúšobných intervalov môže nastať situácia, že najnovšie koncentrácie nulovacieho plynu alebo plynu na nastavenie meracieho rozsahu boli určené pred jedným alebo viacerými predchádzajúcimi skúšobnými intervalmi;

    d) pre každú koncentráciu po skúšobnom intervale sa použijú koncentrácie, ktoré boli určené čo najbezprostrednejšie po skúšobnom intervale. V prípade niektorých skúšobných intervalov môže nastať situácia, že najnovšie koncentrácie nulovacieho plynu alebo plynu na nastavenie meracieho rozsahu boli určené po jednom alebo viacerých nasledujúcich skúšobných intervaloch;

    e) ak akákoľvek odozva analyzátora plynu pred skúšobným intervalom na koncentráciu plynu na nastavenie meracieho rozsahu x prespan nie je zaznamenaná, hodnota x prespan sa stanoví ako rovná referenčnej koncentrácii plynu na nastavenie meracieho rozsahu: x prespan = x refspan;

    f) ak akákoľvek odozva analyzátora plynu pred skúšobným intervalom na koncentráciu nulovacieho plynu x prezero nie je zaznamenaná, hodnota x prezero sa stanoví ako rovná referenčnej koncentrácii nulovacieho plynu: x prezero = x refzero;

    g) referenčná koncentrácia nulovacieho plynu xrefzero je zvyčajne nulová: xrefzero = 0 μmol/mol. V niektorých prípadoch by však mohlo byť známe, že xrefzero nemá nulovú koncentráciu. Ak je napríklad analyzátor CO2 vynulovaný pomocou okolitého vzduchu, možno použiť základnú koncentráciu CO2 v okolitom vzduchu, ktorá je 375 μmol/mol. V tom prípade xrefzero = 375 μmol/mol. Keď sa analyzátor vynuluje pomocou nenulového xrefzero, analyzátor sa nastaví na výstupnú skutočnú koncentráciu xrefzero. Napríklad, ak xrefzero = 375 μmol/mol, analyzátor sa nastaví na výstupnú hodnotu 375 μmol/mol, keď do analyzátora prúdi nulovací plyn.




    Doplnok 2

    Kontrola prietoku uhlíka

    1.    Úvod

    S výnimkou zanedbateľného množstva pochádza všetok uhlík prítomný vo výfukovom plyne z paliva a takmer všetok tento uhlík sa prejavuje vo výfukovom plyne ako CO2. Toto je základ overovacej kontroly systému na základe meraní CO2. Pre zážihové motory bez regulácie pomeru prebytočného vzduchu λ alebo zážihové motory pôsobiacich mimo rozsahu 0,97 ≤ λ ≤ 1,03 zahŕňa postup navyše meranie HC a CO.

    Prietok uhlíka do systému merania výfukového plynu sa určí z prietoku paliva. Prietok uhlíka v rôznych bodoch odberu vzoriek v systémoch odberu vzoriek emisií a tuhých častíc sa určuje z koncentrácií CO2 (alebo CO2, HC a CO) a hodnôt prietoku plynu v týchto bodoch.

    V tomto zmysle motor poskytuje známy zdroj prietoku uhlíka a pozorovaním toho istého prietoku uhlíka vo výfukovej trubici a vo výstupe zo systému odberu vzoriek tuhých častíc s riedením časti prietoku sa overuje tesnosť a presnosť merania prietoku. Výhoda tejto kontroly spočíva v tom, že komponenty pracujú v rámci skutočných podmienok teploty a prietoku počas skúšky motora.

    Obrázok 7.1 znázorňuje body odberu vzorky, v ktorých sa kontroluje prietok uhlíka. Ďalej sa uvádzajú špecifické rovnice pre prietok uhlíka v každom bode odberu vzorky.

    Obrázok 7.1.

    Meracie body na kontrolu prietoku uhlíka

    image

    2.    Prietok uhlíka do motora (miesto 1)

    Hmotnostný prietok uhlíka do motora qm Cf [kg/s] pre palivo sa vypočíta pomocou rovnice (7-150):



    image

    (7-150)

    kde:

    qm f

    =

    hmotnostný prietok paliva [kg/s]

    3.    Prietok uhlíka v neupravenom výfukovom plyne (miesto 2)

    3.1.   Na základe CO2

    Hmotnostný prietok uhlíka do výfukovej trubice motora qm Ce[kg/s] sa určuje z koncentrácie neupraveného CO2 a hmotnostného prietoku výfukového plynu pomocou rovnice (7-151):



    image

    (7-151)

    kde:

    c CO2,r

    =

    koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v neupravenom výfukovom plyne [%]

    c CO2,a

    =

    koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v okolitom vzduchu [%]

    qm ew

    =

    hmotnostný prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    M e

    =

    molárna hmotnosť výfukového plynu [g/mol]

    Ak sa CO2 meria v suchom stave, konvertuje sa na vlhký stav v súlade s bodom 2.1.3 alebo 3.5.2.

    3.2.   Na základe CO2, HC a CO

    Alternatívne k výpočtu len na základe CO2 podľa bodu 3.1 je možné hmotnostný prietok uhlíka do výfukovej trubice motora qm Ce[kg/s] určiť z koncentrácie neupraveného CO2, HC a CO a hmotnostného prietoku výfukového plynu pomocou rovnice (7-152):



    image

    (7-152)

    kde:

    c CO2,r

    =

    koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v neupravenom výfukovom plyne [%]

    c CO2,a

    =

    koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v okolitom vzduchu [%]

    c THC(C1),r

    =

    koncentrácia THC(C1) v neupravenom výfukovom plyne [%]

    c THC(C1),a

    =

    koncentrácia THC(C1) v okolitom vzduchu [%]

    c CO,r

    =

    koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v neupravenom výfukovom plyne [%]

    c CO,a

    =

    koncentrácia CO vo vlhkom stave v okolitom vzduchu [%]

    qm ew

    =

    hmotnostný prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    M e

    =

    molárna hmotnosť výfukového plynu [g/mol]

    Ak sa CO2 alebo CO merajú v suchom stave, konvertujú sa na vlhký stav v súlade s bodom 2.1.3 alebo 3.5.2.

    4.    Prietok uhlíka v systéme riedenia (miesto 3)

    4.1.   Na základe CO2

    Pri systéme riedenia časti prietoku sa musí zohľadniť aj deliaci pomer. Prietok uhlíka v ekvivalentnom systéme riedenia qm Cp [kg/s] (ekvivalentný znamená ekvivalentný so systémom riedenia plného prietoku, v ktorom sa riedi celkový prietok) sa určuje z koncentrácie zriedeného CO2, hmotnostného prietoku výfukového plynu a prietoku vzorky; nová rovnica (7-153) je totožná s rovnicou (7-151), doplnil sa len faktor riedenia qm dew/qm p.



    image

    (7-153)

    kde:

    c CO2,d

    =

    koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v zriedenom výfukovom plyne na výstupe z riediaceho tunela [%]

    c CO2,a

    =

    koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v okolitom vzduchu [%]

    qm dew

    =

    prietok zriedenej vzorky v systéme riedenia časti prietoku [kg/s]

    qm ew

    =

    hmotnostný prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    qm p

    =

    prietok vzorky výfukového plynu do systému riedenia časti prietoku [kg/s]

    M e

    =

    molárna hmotnosť výfukového plynu [g/mol]

    Ak sa CO2 meria v suchom stave, konvertuje sa na vlhký stav v súlade s bodom 2.1.3 alebo 3.5.2.

    4.2.   Na základe CO2, HC a CO

    Pri systéme riedenia časti prietoku sa musí zohľadniť aj deliaci pomer. Alternatívne k výpočtu len na základe CO2 podľa bodu 4.1 sa prietok uhlíka v ekvivalentnom systéme riedenia qm Cp [kg/s] (ekvivalentný znamená ekvivalentný so systémom riedenia plného prietoku, v ktorom sa riedi celkový prietok) sa určuje z koncentrácie zriedeného CO2, HC a CO, hmotnostného prietoku výfukového plynu a prietoku vzorky; nová rovnica (7-154) je totožná s rovnicou (7-152), doplnil sa len faktor riedenia qm dew/qm p.



    image

    (7-154)

    kde:

    c CO2,d

    =

    koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v zriedenom výfukovom plyne na výstupe z riediaceho tunela [%]

    c CO2,a

    =

    koncentrácia CO2 vo vlhkom stave v okolitom vzduchu [%]

    c THC(C1),d

    =

    koncentrácia THC(C1) v zriedenom výfukovom plyne na výstupe z riediaceho tunela [%]

    c THC(C1),a

    =

    koncentrácia THC(C1) v okolitom vzduchu [%]

    c CO,d

    =

    koncentrácia CO vo vlhkom stave v zriedenom výfukovom plyne na výstupe z riediaceho tunela [%]

    c CO,a

    =

    koncentrácia CO vo vlhkom stave v okolitom vzduchu [%]

    qm dew

    =

    prietok zriedenej vzorky v systéme riedenia časti prietoku [kg/s]

    qm ew

    =

    hmotnostný prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [kg/s]

    qm p

    =

    prietok vzorky výfukového plynu do systému riedenia časti prietoku [kg/s]

    M e

    =

    molárna hmotnosť výfukového plynu [g/mol]

    Ak sa CO2 alebo CO merajú v suchom stave, konvertujú sa na vlhký stav v súlade s bodom 2.1.3 alebo 3.5.2 tejto prílohy.

    5.    Výpočet molárnej hmotnosti výfukového plynu

    Molárna hmotnosť výfukového plynu sa vypočíta podľa rovnice (7-13) (pozri bod 2.1.5.2 tejto prílohy).

    Alternatívne sa môžu použiť tieto molárne hmotnosti výfukového plynu:

    M e (nafta) = 28,9 g/mól

    M e (LPG) = 28,6 g/mól

    M e (zemný plyn/biometán) = 28,3 g/mól

    M e (benzín) = 29,0 g/mól




    Doplnok 3

    Štatistika

    1.    Aritmetický priemer

    Aritmetický priemer

    image

    sa vypočíta pomocou rovnice (7-155):



    image

    (7-155)

    2.    Štandardná odchýlka

    Štandardná odchýlka neskreslenej vzorky (napr., N–1) σ sa vypočíta pomocou rovnice (7-156):



    image

    (7-156)

    3.    Kvadratický priemer

    Kvadratický priemer rmsy sa vypočíta pomocou rovnice (7-157):



    image

    (7-157)

    4.    Studentov t-test

    Pomocou nasledujúcich rovníc a tabuľky 7.8 sa určí, či údaje vyhovujú Studentovmu t-testu:

    a) v prípade nepárového Studentovho t-testu sa štatistika t a počet stupňov voľnosti v, vypočíta pomocou rovnice (7-158) a (7-159):



    image

    (7-158)

    image

    (7-159)

    b) v prípade párového Studentovho t-testu sa štatistika t a počet stupňov voľnosti v,vypočíta pomocou rovnice(7-160), pričom treba poznamenať, že ε i sú chyby (napr. rozdiely) medzi jednotlivými pármi y ref i yi :



    image

    v = N – 1

    (7-160)

    c) tabuľka 7.8 sa použije na porovnanie t s hodnotami t crit usporiadanými v tabuľke vo vzťahu k počtu stupňov voľnosti. Ak je hodnota t menšia ako t crit, potom t úspešne prešla Studentovým t-testom.



    Tabuľka 7.8.

    Kritické hodnoty t vo vzťahu k počtu stupňov voľnosti v

    v

    Spoľahlivosť

     

    90 %

    95 %

    1

    6,314

    12,706

    2

    2,920

    4,303

    3

    2,353

    3,182

    4

    2,132

    2,776

    5

    2,015

    2,571

    6

    1,943

    2,447

    7

    1,895

    2,365

    8

    1,860

    2,306

    9

    1,833

    2,262

    10

    1,812

    2,228

    11

    1,796

    2,201

    12

    1,782

    2,179

    13

    1,771

    2,160

    14

    1,761

    2,145

    15

    1,753

    2,131

    16

    1,746

    2,120

    18

    1,734

    2,101

    20

    1,725

    2,086

    22

    1,717

    2,074

    24

    1,711

    2,064

    26

    1,706

    2,056

    28

    1,701

    2,048

    30

    1,697

    2,042

    35

    1,690

    2,030

    40

    1,684

    2,021

    50

    1,676

    2,009

    70

    1,667

    1,994

    100

    1,660

    1,984

    1 000 +

    1,645

    1,960

    Na stanovenie hodnôt neuvedených v tabuľke sa používa lineárna interpolácia.

    5.    F-test

    Štatistické kritérium F sa vypočíta pomocou rovnice (7-161):



    image

    (7-161)

    a) pri F-teste so spoľahlivosťou 90 % sa použije tabuľka 7.9 na porovnanie hodnôt F s hodnotami F crit90usporiadanými v tabuľke vo vzťahu k hodnotám (N – 1) a (N ref – 1). Ak je hodnota F menšia ako F crit90, potom hodnota F úspešne prešla F-testom so spoľahlivosťou 90 %;

    b) pri F-teste so spoľahlivosťou 95 % sa použije tabuľka 7.10 na porovnanie hodnôt F s hodnotami F crit95 usporiadanými v tabuľke vo vzťahu k hodnotám (N – 1) a (N ref – 1). Ak je hodnota F menšia ako F crit95, potom hodnota F úspešne prešla F-testom so spoľahlivosťou 95 %.

    6.    Sklon

    Sklon regresnej priamky a 1y sa vypočíta pomocou rovnice (7-162):



    image

    (7-162)

    7.    Priesečník

    Priesečník regresnej priamky pri metóde najmenších štvorcov a 0y sa vypočíta pomocou rovnice (7-163):



    image

    (7-163)

    8.    Štandardná chyba odhadu

    Štandardná chyba odhadu SEE sa vypočíta pomocou rovnice (7-164):



    image

    (7-164)

    9.    Koeficient determinácie

    Koeficient determinácie r 2 sa vypočíta pomocou rovnice (7-165):



    image

    (7-165)




    Doplnok 4

    MEDZINÁRODNÝ VZOREC GRAVITÁCIE Z ROKU 1980

    Gravitačné zrýchlenie zeme a g sa mení v závislosti od miesta a a g sa pre príslušnú zemepisnú šírku vypočíta pomocou rovnice (7-166):



    ag = 9,7803267715 [1 + 5,2790414 × 10– 3 sin2 θ + 2,32718 × 10– 5 sin4 θ + 1,262 × 10– 7 sin6 θ + 7 × 10– 10 sin8 θ]

    (7-166)

    kde:

    θ

    =

    stupne severnej alebo južnej zemepisnej šírky




    Doplnok 5

    Výpočet počtu častíc

    1.    Stanovenie počtu častíc

    1.1.   Časová synchronizácia

    V prípade systémov riedenia časti prietoku sa čas zotrvania v systéme na odber vzoriek a meranie počtu častíc zohľadní v rámci časovej synchronizácie signálu počtu častíc so skúšobným cyklom a hmotnostným prietokom výfukového plynu podľa postupu v bode 8.2.1.2 prílohy VI. Čas transformácie systému odberu vzoriek a merania počtu častíc sa stanoví v súlade s bodom 2.1.3.7 dodatku 1 k prílohe VI.

    1.2.   Stanovenie počtu častíc pri nestálych skúšobných cykloch (NRTC a LSI-NRTC) a RMC so systémom riedenia časti prietoku

    Ak sa odoberajú vzorky na účely stanovenia počtu častíc s použitím systému riedenia časti prietoku podľa špecifikácií stanovených v bode 9.2.3 prílohy VI, počet častíc emitovaných v priebehu skúšobného cyklu sa vypočíta pomocou rovnice (7-167):



    image

    (7-167)

    kde:

    N

    počet častíc emitovaných počas skúšobného cyklu [počet/skúška],

    medf

    je hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu počas cyklu, vypočítaná pomocou rovnice (7-45) (bod 2.3.1.1.2), [kg/skúška],

    k

    je kalibračný faktor na korigovanie meraní počítadla častíc na úroveň referenčného prístroja, ak sa neuplatňuje interne v rámci počítadla častíc. Ak sa kalibračný faktor uplatňuje interne v rámci počítadla častíc, v rovnici (7-167) sa pre k použije hodnota 1,

    image

    je priemerná koncentrácia častíc zo zriedeného výfukového plynu korigovaná na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

    image

    je redukčný faktor priemernej koncentrácie častíc odstraňovača prchavých častíc špecifický pre nastavenie riedenia použité na skúšku,

    pričom



    image

    (7-168)

    kde:

    cs,I

    je nespojité meranie koncentrácie častíc v zriedenom výfukovom plyne z počítadla častíc, korigované o zhodu a na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

    n

    je počet meraní koncentrácie tuhých častíc vykonaný počas trvania skúšky.

    1.3.   Stanovenie počtu častíc pri nestálych skúšobných cykloch (NRTC a LSI-NRTC) a RMC so systémom riedenia plného prietoku

    Ak sa odoberajú vzorky na účely stanovenia počtu častíc s použitím systému riedenia plného prietoku podľa špecifikácií stanovených v bode 9.2.2 prílohy VI, počet častíc emitovaných v priebehu skúšobného cyklu sa vypočíta pomocou rovnice (7-169):



    image

    (7-169)

    kde:

    N

    počet častíc emitovaných počas skúšobného cyklu [počet/skúška],

    med

    je celkový prietok zriedeného výfukového plynu za celý cyklus podľa ktorejkoľvek z metód opísaných v bode 2.2.4.1 až 2.2.4.3 prílohy VII [kg/skúška]

    k

    je kalibračný faktor na korigovanie meraní počítadla častíc na úroveň referenčného prístroja, ak sa neuplatňuje interne v rámci počítadla častíc. Ak sa kalibračný faktor uplatňuje interne v rámci počítadla častíc, v rovnici (7-169) sa pre k použije hodnota 1,

    image

    je priemerná koncentrácia častíc zo zriedeného výfukového plynu korigovaná na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

    image

    je redukčný faktor priemernej koncentrácie častíc odstraňovača prchavých častíc špecifický pre nastavenie riedenia použité na skúšku,

    pričom



    image

    (7-170)

    kde:

    cs,I

    je nespojité meranie koncentrácie častíc v zriedenom výfukovom plyne z počítadla častíc, korigované o zhodu a na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

    n

    je počet meraní koncentrácie tuhých častíc vykonaných počas trvania skúšky

    1.4.   Stanovenie počtu častíc pre NRSC v nespojitom režime v systéme riedenia časti prietoku

    Ak sa odoberajú vzorky na účely stanovenia počtu častíc s použitím systému riedenia časti prietoku podľa špecifikácií stanovených v bode 9.2.3 prílohy VI, miera emitovania častíc v priebehu každého jednotlivého nespojitého režimu sa vypočíta pomocou rovnice (7-171) s použitím priemerných hodnôt pre režim:



    image

    (7-171)

    kde:

    je miera emitovania častí počas jednotlivého nespojitého režimu [počet/h],

    qmedf

    je ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave počas jednotlivého nespojitého režimu, stanovený v súlade s rovnicou (7-51) (bod 2.3.2.1) [kg/s],

    k

    je kalibračný faktor na korigovanie meraní počítadla častíc na úroveň referenčného prístroja, ak sa neuplatňuje interne v rámci počítadla častíc. Ak sa kalibračný faktor uplatňuje interne v rámci počítadla častíc, v rovnici (1-171) sa pre k použije hodnota 1,

    image

    je priemerná koncentrácia častíc zo zriedeného výfukového plynu počas jednotlivého nespojitého režimu korigovaná na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

    image

    je redukčný faktor priemernej koncentrácie častíc odstraňovača prchavých častíc špecifický pre nastavenie riedenia použité na skúšku,

    pričom



    image

    (7-172)

    kde:

    cs,I

    je nespojité meranie koncentrácie častíc v zriedenom výfukovom plyne z počítadla častíc, korigované o zhodu a na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

    n

    je počet meraní koncentrácie tuhých častíc vykonaný počas trvania odberu vzoriek v jednotlivom nespojitom režime

    1.5.   Stanovenie počtu častíc pre cykly v nespojitom režime v systéme riedenia plného prietoku

    Ak sa odoberajú vzorky na účely stanovenia počtu častíc s použitím systému riedenia plného prietoku podľa špecifikácií stanovených v bode 9.2.2 prílohy VI, miera emitovania častíc v priebehu každého jednotlivého nespojitého režimu sa vypočíta pomocou rovnice (7-173) s použitím priemerných hodnôt pre režim:



    image

    (7-173)

    kde:

    je miera emitovania častí počas jednotlivého nespojitého režimu [počet/h],

    qmdew

    celkový hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu vo vlhkom stave počas jednotlivého nespojitého režimu [kg/s]

    k

    je kalibračný faktor na korigovanie meraní počítadla častíc na úroveň referenčného prístroja, ak sa neuplatňuje interne v rámci počítadla častíc. Ak sa kalibračný faktor uplatňuje interne v rámci počítadla častíc, v rovnici (7-173) sa pre k použije hodnota 1,

    image

    je priemerná koncentrácia častíc zo zriedeného výfukového plynu počas jednotlivého nespojitého režimu korigovaná na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

    image

    je redukčný faktor priemernej koncentrácie častíc odstraňovača prchavých častíc špecifický pre nastavenie riedenia použité na skúšku,

    pričom



    image

    (7-174)

    kde:

    cs,I

    je nespojité meranie koncentrácie častíc v zriedenom výfukovom plyne z počítadla častíc, korigované o zhodu a na štandardné podmienky (273,2 K a 101,33 kPa), počet častíc na centimeter kubický,

    n

    počet meraní koncentrácie tuhých častíc vykonaný počas trvania odberu vzoriek v jednotlivom nespojitom režime

    2.    Výsledok skúšky

    2.1.   Výpočet špecifických emisií pri nestálych skúšobných cykloch (NRTC a LSI-NRTC) a RMC

    Pre každý príslušný jednotlivý RMC, NRTC s teplým štartom a NRTC so studeným štartom sa vypočítajú špecifické emisie vyjadrené počtom častí/kWh pomocou rovnice (7-175):



    image

    (7-175)

    kde:

    N

    je počet častíc emitovaných počas príslušného RMC, NRTC s teplým štartom alebo NRTC so studeným štartom

    Wact

    je skutočná práca za cyklus podľa bodu 7.8.3.4 prílohy VI [kWh].

    Pre RMC v prípade motora so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov so zriedkavou (periodickou) regeneráciou (pozri bod 6.6.2 prílohy VI) sa špecifické emisie korigujú buď príslušným multiplikatívnym korekčným faktorom alebo príslušným aditívnym korekčným faktorom. V prípade, že sa zriedkavá regenerácia neuskutočnila počas skúšky, použije sa korekčný faktor nahor (k ru,m alebo k ru,a). V prípade, že sa zriedkavá regenerácia uskutočnila počas skúšky, použije sa korekčný faktor nadol (k rd,m alebo k rd,a).

    Pre RMC sa konečný výsledok koriguje aj multiplikatívnym alebo aditívnym faktorom zhoršenia stanoveným podľa požiadaviek prílohy III.

    2.1.1.   Vážený priemer výsledkov skúšky NRTC

    Pre NRTC je konečným výsledok skúšky vážený priemer skúšky so studeným štartom a skúšky s teplým štartom (prípadne vrátane zriedkavej regenerácie) vypočítaný pomocou rovnice (7-176) alebo (7-177):

    a) v prípade multiplikatívnej korekcie na regeneráciu alebo pri motoroch bez systému dodatočnej úpravy výfukových plynov so zriedkavou regeneráciou



    image

    (7-176)

    v prípade aditívnej korekcie regenerácie



    image

    (7-177)

    kde:

    Ncold

    je celkový počet častíc emitovaných za NRTC so studeným štartom

    Nhot

    je celkový počet tuhých častíc emitovaných za NRTC s teplým štartom

    Wact,cold

    je skutočná práca za NRTC so studeným štartom v súlade s bodom 7.8.3.4 prílohy VI [kWh]

    Wact, hot

    je skutočná práca za NRTC s teplým štartom v súlade s bodom 7.8.3.4 prílohy VI [kWh]

    kr

    je korekcia na regeneráciu podľa bodu 6.6.2 prílohy VI alebo pri motoroch bez systému dodatočnej úpravy výfukových plynov so zriedkavou regeneráciou kr = 1

    V prípade, že sa zriedkavá regenerácia neuskutočnila počas skúšky, použije sa korekčný faktor nahor (k ru,m alebo k ru,a). V prípade, že sa zriedkavá regenerácia uskutočnila počas skúšky, použije sa korekčný faktor nadol (k rd,m alebo k rd,a).

    Výsledok, prípadne vrátane korekčného faktora z dôvodu zriedkavej regenerácie sa koriguje aj multiplikatívnym alebo aditívnym faktorom zhoršenia stanoveným podľa požiadaviek prílohy III.

    2.2.   Výpočet špecifických emisií pre skúšky NRSC v nespojitom režime

    Špecifické emisie egas [počet/kWh] sa vypočítajú pomocou rovnice (7-178):



    image

    (7-178)

    kde:

    Pi

    je výkon motora v režime i [kW] s Pi = Pm,i + P aux i (pozri body 6.3 a 7.7.1.3 prílohy VI)

    WFi

    je váhový koeficient pre režim i [–]

    i

    je priemerný hmotnostný prietok emisií v režime i [počet/h] z rovnice (7-171) alebo (7-173) v závislosti od zrieďovacej metódy

    V prípade motora so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov so zriedkavou (periodickou) regeneráciou (pozri bod 6.6.2 prílohy VI) sa špecifické emisie korigujú buď príslušným multiplikatívnym korekčným faktorom alebo príslušným aditívnym korekčným faktorom. V prípade, že sa zriedkavá regenerácia neuskutočnila počas skúšky, použije sa korekčný faktor nahor (k ru,m alebo k ru,a). V prípade, že sa zriedkavá regenerácia uskutočnila počas skúšky, použije sa korekčný faktor nadol (k rd,m alebo k rd,a). Ak boli korekčné faktory určené pre každý režim, použijú sa pri výpočte váženého výsledku emisií v rovnici (7-178) tieto korekčné faktory na každý režim.

    Výsledok, prípadne vrátane korekčného faktora z dôvodu zriedkavej regenerácie, sa koriguje aj multiplikatívnym alebo aditívnym faktorom zhoršenia stanoveným podľa požiadaviek prílohy III.

    2.3.   Zaokrúhľovanie konečných výsledkov

    Konečné výsledky skúšky NRTC a vážený priemer skúšky NRTC sa v jednom kroku zaokrúhlia na tri významné čísla v súlade s normou ASTM E 29–06B. Nie je povolené zaokrúhľovanie medzihodnôt, na ktorých sú založené konečné výsledné hodnoty emisií špecifických pre brzdenie.

    2.4.   Stanovenie počtu častíc pozadia

    2.4.1.

    Na žiadosť výrobcu motorov sa pred skúškou alebo po skúške môžu odoberať vzorky na účely stanovenia koncentrácie častíc pozadia zrieďovacieho tunela z miesta za filtrami častíc a uhľovodíkov v smere do systému merania množstva častíc s cieľom stanoviť koncentrácie častíc pozadia tunela.

    2.4.2.

    Odpočítanie koncentrácií častíc na pozadí tunela na účely typového schvaľovania nie je povolené, ale na žiadosť výrobcu a na základe predchádzajúceho súhlasu schvaľovacieho úradu sa môže použiť na skúšku zhody produkcie, ak sa preukáže, že prínos pozadia tunela je významný, v takom prípade sa tieto koncentrácie môžu odpočítať od hodnôt nameraných v zriedenom výfukovom plyne.




    Doplnok 6

    Výpočet emisií amoniaku

    1.    Výpočet priemernej koncentrácie pri nestálych skúšobných cykloch (NRTC a LSI-NRTC) a RMC

    Priemerná koncentrácia NH3 vo výfukovom plyne za skúšobný cyklus cNH3 [ppm] sa stanoví integrovaním okamžitých hodnôt za celý cyklus. Použije sa rovnica (7-179):



    image

    (7-179)

    kde:

    cNH3,i

    je okamžitá koncentrácia NH3 vo výfukovom plyne [ppm]

    n

    je počet meraní.

    Pre NRTC sa konečný výsledok skúšky vypočíta pomocou rovnice (7-180):



    cNH3 = (0,1 × cNH3,cold) + (0,9 × cNH3,hot)

    (7-180)

    kde:

    cNH3,cold

    je priemerná koncentrácia NH3 pri NRTC so studeným štartom [ppm]

    cNH3,hot

    je priemerná koncentrácia NH3 pri NRTC s teplým štartom [ppm]

    2.    Výpočet priemernej koncentrácie pre NRSC v nespojitom režime

    Priemerná koncentrácia NH3 vo výfukovom plyne za skúšobný cyklus cNH3 [ppm] sa určí meraním priemernej koncentrácie pre každý režim a vážením výsledku v súlade s príslušnými váhovými koeficientmi pre skúšobný cyklus. Použije sa rovnica (7-181):



    image

    (7-181)

    kde:

    image

    je priemerná koncentrácia NH3 vo výfukovom plyne v režime i [ppm]

    Nmode

    je počet režimov v skúšobnom cykle,

    WFi

    je váhový koeficient pre režim i [–]




    PRÍLOHA VIII

    Požiadavky na výkonnosť a skúšobné postupy pre dvojpalivové motory

    1.    Rozsah pôsobnosti

    Táto príloha sa vzťahuje na dvojpalivové motory vymedzené v článku 3 ods. 18 nariadenia (EÚ) 2016/1628, keď sa na ich prevádzku využíva súčasne kvapalné aj plynné palivo (dvojpalivový režim).

    Táto príloha sa nevzťahuje na skúšobné motory vrátane dvojpalivových motorov, keď sa na ich prevádzku využívajú výhradne kvapalné alebo výhradne plynné palivá (t. j. ak je GER buď 1, alebo 0 podľa druhu paliva). V takom prípade sú požiadavky rovnaké ako pri akomkoľvek jednopalivovom motore.

    Typové schválenie motorov, na ktorých prevádzku sa využíva kombinácia najmenej dvoch kvapalných palív a jedného plynného paliva alebo jedného kvapalného paliva a najmenej dvoch plynných palív, sa bude riadiť postupom pre nové technológie alebo nové koncepcie uvedené v článku 33 nariadenia (EÚ) 2016/1628.

    2.    Vymedzenie pojmov a skratky

    Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

    2.1. význam pojmu „GER (pomer plynu voči energii)“ je vymedzený v článku 3 ods. 20 nariadenia (EÚ) 2016/1628 na základe dolnej hodnoty zahrievania;

    2.2. „GERcycle“ je priemerná hodnota GER pri používaní motora počas príslušného skúšobného cyklu motora;

    2.3. „dvojpalivový motor typu 1A“ je buď:

    a) dvojpalivový motor podkategórie NRE 19 ≤ kW ≤ 560, ktorý pracuje počas skúšobného cyklu NRTC s teplým štartom s priemerným pomerom plynu voči energii najmenej 90 % (GERNRTC, hot ≥ 0,9), ktorý na voľnobeh nevyužíva výhradne kvapalné palivo a ktorý nemá režim kvapalného paliva, alebo;

    b) dvojpalivový motor (pod)kategórie inej ako NRE 19 ≤ kW ≤ 560, ktorý pracuje počas cyklu NRSC s priemerným pomerom plynu voči energii najmenej 90 % (GERNRSC ≥ 0,9), ktorý na voľnobeh nevyužíva výhradne kvapalné palivo a nemá režim kvapalného paliva;

    2.4. „dvojpalivový motor typu 1B“ je buď:

    a) dvojpalivový motor podkategórie NRE 19 ≤ kW ≤ 560, ktorý pracuje počas skúšobného cyklu NRTC s teplým štartom s priemerným pomerom plynu voči energii najmenej 90 % (GERNRTC, hot ≥ 0,9), ktorý na voľnobeh nevyužíva výhradne kvapalné palivo v dvojpalivovom režime a má režim kvapalného paliva, alebo;

    b) dvojpalivový motor (pod)kategórie inej ako podkategória NRE 19 ≤ kW ≤ 560, ktorý pracuje počas cyklu NRSC s priemerným pomerom plynu voči energii najmenej 90 % (GERNRSC ≥ 0,9), ktorý na voľnobeh nevyužíva výhradne kvapalné palivo v dvojpalivovom režime a má režim kvapalného paliva;

    2.5. „dvojpalivový motor typu 2A“ je buď:

    a) dvojpalivový motor podkategórie NRE 19 ≤ kW ≤ 560, ktorý pracuje počas skúšobného cyklu NRTC s teplým štartom s priemerným pomerom plynu voči energii viac ako 10 % a menej ako 90 % (0,1 < GERNRTC, hot < 0,9), ktorý nemá režim kvapalného paliva alebo ktorý pracuje počas skúšobného cyklu NRTC s teplým štartom s priemerným pomerom plynu voči energii najmenej 90 % (GERNRTC, hot ≥ 0,9), ktorý však na voľnobeh využíva výhradne kvapalné palivo a nemá režim kvapalného paliva, alebo;

    b) dvojpalivový motor (pod)kategórie inej ako je podkategória NRE 19 ≤ kW ≤ 560, ktorý pracuje počas cyklu NRSC s priemerným pomerom plynu voči energii viac ako 10 % a menej ako 90 % (0,1 < GERNRSC < 0,9), ktorý nemá režim kvapalného paliva alebo ktorý pracuje počas cyklu NRSC s priemerným pomerom energie voči plynu najmenej 90 % (GERNRS ≥ 0,9), ktorý však na voľnobeh využíva výhradne kvapalné palivo a nemá režim kvapalného paliva;

    2.6. „dvojpalivový motor typu 2B“ je buď:

    a) dvojpalivový motor podkategórie NRE 19 ≤ kW ≤ 560, ktorý pracuje počas skúšobného cyklu NRTC s teplým štartom s priemerným pomerom plynu voči energii viac ako 10 % a menej ako 90 % (0,1 < GERNRTC, hot < 0,9), ktorý má režim kvapalného paliva alebo ktorý pracuje počas skúšobného cyklu NRTC s teplým štartom s priemerným pomerom plynu voči energii najmenej 90 % (GERNRTC, hot ≥ 0,9), ktorý má režim kvapalného paliva, ale môže na voľnobeh využívať výhradne kvapalné palivo v dvojpalivovom režime, alebo;

    b) dvojpalivový motor (pod)kategórie inej ako je podkategória NRE 19 ≤ kW ≤ 560, ktorý pracuje počas cyklu NRSC s priemerným pomerom plynu voči energii viac ako 10 % a menej ako 90 % (0,1 < GERNRSC < 0,9), ktorý nemá režim kvapalného paliva alebo ktorý pracuje počas cyklu NRSC s priemerným pomerom plynu voči energii najmenej 90 % (GERNRS ≥ 0,9), ktorý má režim kvapalného paliva, ale môže na voľnobeh využívať výhradne kvapalné palivo v dvojpalivovom režime;

    2.7. „dvojpalivový motor typu 3B“ je buď:

    a) dvojpalivový motor podkategórie NRE 19 ≤ kW ≤ 560, ktorý pracuje počas skúšobného cyklu NRTC s teplým štartom s priemerným pomerom plynu voči energii najviac 10 % (GERNRTC, hot ≤ 0,1) a má režim kvapalného paliva, alebo;

    b) dvojpalivový motor akejkoľvek (pod)kategórie inej ako podkategória NRE 19 ≤ kW ≤ 560, ktorý pracuje počas cyklu NRSC s priemerným pomerom plynu voči energii najviac 10 % (GERNRSC ≤ 0,1) a má režim kvapalného paliva;

    3.    Špecifické dodatočné požiadavky na schvaľovanie dvojpalivových motorov

    3.1.   Motory s cyklom GERcycle s ovládaním, ktoré môže nastavovať obsluha.

    V prípade daného typu motora sa môže hodnota cyklu GERcycle znížiť z maximálnej hodnoty pomocou ovládača nastaviteľného obsluhou, minimálna hodnota cyklu GERcycle sa neobmedzí, ale motor musí byť schopný dosiahnuť limitné hodnoty emisií pri akejkoľvek hodnote cyklu GERcycle, ktorá je povolená výrobcom.

    4.    Všeobecné požiadavky

    4.1.   Prevádzkové režimy dvojpalivových motorov

    4.1.1.   Podmienky prevádzky dvojpalivového motora v režime kvapalného paliva

    Dvojpalivový motor môže pracovať v režime kvapalného paliva iba vtedy, ak bol na prevádzku v režime kvapalného paliva osvedčený na základe splnenia všetkých požiadaviek tohto nariadenia týkajúcich sa chodu motora výhradne na špecifikované kvapalné palivo.

    Ak je dvojpalivový motor vyvinutý už z certifikovaného motora na kvapalné palivo, je pre režim kvapalného paliva potrebné vykonať novú certifikáciu typového schválenia EÚ.

    4.1.2.   Podmienky voľnobežného chodu dvojpalivového motora s využitím výlučne kvapalného paliva

    4.1.2.1.

    Dvojpalivové motory typu 1A nesmú na voľnobeh využívať iba kvapalné palivo, s výnimkou podmienok, ktoré sú vymedzené v oddiele 4.1.3 pre zahrievanie a štart motora.

    4.1.2.2.

    Dvojpalivové motory typu 1B nesmú na voľnobeh v dvojpalivovom režime využívať výlučne kvapalné palivo.

    4.1.2.3.

    Dvojpalivové motory typov 2A, 2B a 3B môžu na voľnobeh využívať výlučne kvapalné palivo.

    4.1.3.   Podmienky zahrievania alebo štartovania dvojpalivového motora s využitím výlučne kvapalného paliva

    4.1.3.1.

    Dvojpalivový motor typu 1B, typu 2B alebo typu 3B môže na zahrievanie alebo štartovanie využívať výlučne kvapalné palivo. V prípade, že je stratégia regulácie emisií počas zahrievania alebo štartovania motora v dvojpalivovom režime rovnaká ako zodpovedajúca stratégia regulácie emisií v režime kvapalného paliva, motor sa môže pri zahrievaní alebo štartovaní používať v dvojpalivovom režime. Ak táto podmienka nie je splnená, motor môže na zahrievanie alebo štartovanie v režime kvapalného paliva využívať výlučne kvapalné palivo.

    4.1.3.2.

    Dvojpalivový motor typu 1A alebo typu 2A môže na zahrievanie alebo štartovanie využívať výlučne kvapalné palivo. V takomto prípade sa však deklaruje stratégia ako AECS a musia byť splnené tieto dodatočné požiadavky:

    4.1.3.2.1.

    Stratégia prestane byť aktívna, keď teplota chladiaceho média dosiahne 343 K (70 oC) alebo do 15 minút po jej aktivácii podľa toho, čo nastane skôr; a

    4.1.3.2.2.

    Počas aktívneho stavu stratégie sa aktivuje servisný režim.

    4.2   Servisný režim

    4.2.1.   Podmienky prevádzky dvojpalivových motorov v servisnom režime

    Keď motor pracuje v servisnom režime, podlieha prevádzkovému obmedzeniu a dočasne nemusí spĺňať požiadavky súvisiace s emisiami výfukových plynov a NOx, ktoré sú opísané v tomto predpise.

    4.2.2.   Prevádzkové obmedzenia v servisnom režime

    4.2.2.1.   Požiadavky pre kategórie motorov iných ako IWP, IWA, RLL a RLR

    Prevádzkové obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na necestné pojazdné stroje vybavené dvojpalivovým motorom v kategórii motorov inej ako IWP, IWA, RLL a RLR, ktoré sa používajú v servisnom režime, sa aktivujú „systémom dôrazného upozornenia“ špecifikovaným v bode 5.4 doplnku 1 k prílohe IV.

    S cieľom zohľadniť obavy týkajúce sa bezpečnosti a umožniť samoopravnú diagnostiku sa povoľuje použitie funkcie zablokovania upozornenia z dôvodu uvoľnenia plného výkonu motora v zmysle bodu 5.5 doplnku 1 k prílohe IV.

    Prevádzkové obmedzenie sa nesmie deaktivovať ani aktiváciou, ani deaktiváciou systémov varovania a upozornenia uvedených v prílohe IV.

    Aktivácia a deaktivácia servisného režimu nesmie aktivovať ani deaktivovať systémy varovania a upozornenia uvedené v prílohe IV.

    4.2.2.2.   Požiadavky na kategórie motorov IWP, IWA, RLL a RLR

    Pri motoroch IWP, IWA, RLL a RLR sa z bezpečnostných dôvodov povoľuje prevádzka v servisnom režime bez obmedzenia krútiaceho momentu alebo otáčok motora. V takomto prípade vždy, keď by bolo aktívne prevádzkové obmedzenie podľa bodu 4.2.2.3, do príslušného logu uloženého v energeticky nezávislej pamäti palubného počítača sa zapíšu všetky prípady prevádzky motora v aktivovanom servisnom režime tak, aby sa zabezpečilo, že tieto informácie nebude možné úmyselne vymazať.

    Musí sa zabezpečiť možnosť, aby tieto záznamy mohli prečítať národné inšpekčné úrady skenovacím zariadením.

    4.2.2.3.   Aktivácia prevádzkového obmedzenia

    Prevádzkové obmedzenie sa automaticky aktivuje, keď sa aktivuje servisný režim.

    V prípade, keď je servisný režim aktivovaný v zmysle bodu 4.2.3 z dôvodu poruchy systému dodávania plynu, sa prevádzkové obmedzenie aktivuje do 30 minút prevádzkového času po aktivovaní servisného režimu.

    V prípade, keď sa servisný režim aktivuje v dôsledku prázdnej nádrže plynného paliva, sa prevádzkové obmedzenie aktivuje bezprostredne po aktivácii servisného režimu.

    4.2.2.4.   Deaktivácia prevádzkového obmedzenia

    Po ukončení servisného režimu prevádzky motora sa systém prevádzkového obmedzenia deaktivuje.

    4.2.3.   Nedostupnosť plynného paliva pri prevádzke v dvojpalivovom režime

    Aby sa umožnilo bezpečné presunutie necestného pojazdného stroja na bezpečné miesto na základe detekcie prázdnej nádrže plynného paliva, prípadne poruchy systému plynného paliva:

    a) pri dvojpalivových motoroch typu 1A a typu 2A sa aktivuje servisný režim;

    b) dvojpalivové motory typu 1B, 2B a 3B pracujú v režime kvapalného paliva.

    4.2.3.1.   Nedostupnosť plynného paliva – prázdna nádrž plynného paliva

    V prípade prázdnej nádrže plynného paliva sa aktivuje servisný režim, resp. v prípade potreby, podľa bodu 4.2.3 režim kvapalného paliva, a to hneď ako systém motora deteguje prázdnu nádrž paliva.

    Keď objem plynného paliva v nádrži opäť dosiahne úroveň, ktorá aktivuje systém varovania pri prázdnej nádrži podľa bodu 4.3.2, servisný režim sa môže deaktivovať, alebo, ak je to vhodné, môže sa opätovne aktivovať dvojpalivový režim.

    4.2.3.2.   Nedostupnosť plynného paliva – funkčná porucha dodávky plynu

    V prípade poruchy systému plynného paliva, ktorá zapríčiní nedostupnosť plynného paliva, sa aktivuje servisný režim, alebo, ak je to vhodné podľa bodu 4.2.3, režim kvapalného paliva za predpokladu, že systém dodávania plynného paliva nie je dostupný.

    Bezprostredne po zaistení dostupnosti dodávky plynného paliva možno servisný režim deaktivovať, prípadne opätovne aktivovať dvojpalivový režim.

    4.3.   Indikátory dvojpalivového režimu

    4.3.1.   Indikátor dvojpalivového prevádzkového režimu

    Necestné pojazdné stroje poskytujú obsluhe vizuálnu indikáciu režimu, v ktorom motor práve pracuje (dvojpalivový režim, režim kvapalného paliva alebo servisný režim).

    Vlastnosti a umiestnenie tohto indikátora sa nechávajú na rozhodnutie výrobcu pôvodného zariadenia (OEM) a môžu tvoriť súčasť už existujúceho systému vizuálnej indikácie.

    Tento indikátor sa môže doplniť o zobrazovanie správ. Systém používaný na zobrazenie správ uvedených v tomto bode môže byť ten istý ako systém používaný na účely diagnostiky pri kontrole NOx alebo iné účely údržby.

    Vizuálny prvok indikátora dvojpalivového prevádzkového režimu nesmie byť identický s vizuálnym prvkom použitým na účely diagnostiky pri kontrole NOx alebo na iné účely údržby motora.

    Bezpečnostné upozornenia majú vždy pri zobrazovaní prednosť pred indikáciou prevádzkového režimu.

    4.3.1.1.

    Indikátor dvojpalivového režimu sa nastaví na servisný režim, hneď ako sa aktivuje servisný režim (t. j. pred tým, než sa stane skutočne aktívnym) a táto indikácia zotrvá aktívna tak dlho, ako je aktívny servisný režim.

    4.3.1.2.

    Indikátor dvojpalivového režimu sa nastaví na minimálne jednu minútu pri dvojpalivovom režime alebo režime kvapalného paliva, a to od okamihu, keď sa prevádzkový režim zmení z režimu kvapalného paliva na dvojpalivový režim alebo opačne. Táto indikácia sa vyžaduje aj v dĺžke najmenej jednej minúty po otočení kľúča do polohy zapnuté, prípadne podľa požiadavky výrobcu pri pokuse o naštartovanie motora. Táto indikácia sa musí zobrazovať aj na základe požiadavky obsluhy stroja.

    4.3.2.   Systém varovania pri prázdnej nádrži plynného paliva (dvojpalivový systém varovania)

    Necestný pojazdný stroj, ktorý je vybavený dvojpalivovým motorom, musí byť vybavený dvojpalivovým systémom varovania, ktorý upozorní obsluhu stroja, že nádrž plynného paliva sa čoskoro vyprázdni.

    Dvojpalivový systém varovania musí ostať aktívny až dovtedy, kým sa nádrž nedoplní nad úroveň, pri ktorej sa systém varovania aktivuje.

    Dvojpalivový systém varovania môže byť dočasne prerušený iným výstražným signálom poskytujúcim dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

    Nesmie byť možné vypnúť dvojpalivový systém varovania pomocou snímacieho nástroja, pokiaľ nebola odstránená príčina aktivácie systému varovania.

    4.3.2.1.   Charakteristické znaky dvojpalivového systému varovania

    Dvojpalivový systém varovania musí pozostávať zo systému vizuálneho upozornenia (ikona, piktogram, atď.), ktorého podobu volí výrobca.

    Ak sa výrobca tak rozhodne, môže zahŕňať akustický komponent. V takomto prípade je povolené, aby obsluha mala možnosť vypnúť tento komponent.

    Vizuálny prvok indikátora dvojpalivového systému varovania nesmie byť identický s vizuálnym prvkom použitým na účely diagnostiky pri kontrole NOx alebo na iné účely údržby motora.

    Okrem toho, dvojpalivový systém varovania môže zobrazovať krátke správy vrátane správ s jasným udaním zostávajúcej vzdialenosti alebo času pred tým, ako sa aktivuje prevádzkové obmedzenie.

    Systém používaný na zobrazovanie varovných správ uvedených v tomto bode môže byť ten istý ako systém, ktorý sa používa na zobrazovanie varovných hlásení alebo správ súvisiacich s diagnostikou riadenia NOx alebo varovných hlásení alebo správ súvisiacich s inou údržbou.

    Na necestných pojazdných strojoch používaných záchrannými jednotkami alebo na necestných pojazdných strojoch navrhnutých a skonštruovaných na použitie ozbrojenými zložkami, zložkami civilnej obrany, požiarnymi jednotkami a zložkami zodpovednými za udržiavanie verejného poriadku môže byť k dispozícii možnosť povoliť obsluhe stlmiť vizuálne výstrahy poskytované systémom varovania.

    4.4.   Komunikovaný krútiaci moment

    4.4.1.   Komunikovaný krútiaci moment, keď dvojpalivový motor pracuje v dvojpalivovom režime

    Keď dvojpalivový motor funguje v dvojpalivovom režime:

    a) počas porovnávacej skúšky motora v dvojpalivovom režime je potrebné získať krivku referenčného krútiaceho momentu;

    b) zaznamenané skutočné krútiace momenty (indikovaný krútiaci moment a trecí krútiaci moment) musia byť výsledkom dvojpalivového spaľovania, a nie výsledkom získaným za prevádzky výlučne na kvapalné palivo.

    4.4.2.   Komunikovaný krútiaci moment, keď dvojpalivový motor pracuje v režime kvapalného paliva

    Keď dvojpalivový motor pracuje v režime kvapalného paliva, je počas porovnávacej skúšky motora v režime kvapalného paliva potrebné získať krivku referenčného krútiaceho momentu.

    4.5.   Dodatočné požiadavky

    4.5.1.

    V súvislosti s dvojpalivovým motorom je nevyhnutné, aby adaptívne stratégie okrem splnenia požiadaviek uvedených v prílohe IV. spĺňali aj nasledujúce požiadavky:

    a) motor vždy zostane v type dvojpalivového motora (t. j. typ 1A, typ 2B atď.), ktorý bol deklarovaný pri typovom schvaľovaní EÚ, a

    b) v prípade motora typu 2 nikdy nesmie výsledný rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou GERcycle v rámci radu presiahnuť percentuálny podiel uvedený v bode 3.1.1, s výnimkou prípadu opísaného v bode 3.2.1.

    4.6

    Typové schválenie musí byť podmienené predložením návodu na inštaláciu a obsluhu dvojpalivového motora vrátane servisného režimu, ktorý je uvedený v bode 4.2, a systému indikátora dvojpalivového režimu, ktorý je uvedený v bode 4.3, výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM) a koncovým používateľom stroja, a to v súlade s prílohami XIV a XV.

    5.    Požiadavky na výkonnosť

    5.1.

    Požiadavky na výkonnosť vrátane limitných hodnôt emisií a požiadaviek na typové schválenie EÚ v súvislosti s dvojpalivovými motormi sú identické s požiadavkami akýchkoľvek iných motorov v príslušnej kategórii motorov tak, ako je uvedené v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2016/1628, s výnimkou, ktorá je uvedená v tejto prílohe.

    5.2

    Limit uhľovodíkov (HC) na prevádzku v dvojpalivovom režime musí byť určený pomocou priemerného pomeru plynu voči energii (GER) počas špecifikovaného skúšobného cyklu tak, ako je uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628.

    5.3

    Technické požiadavky súvisiace so stratégiami regulácie emisií vrátane dokumentácie potrebnej na preukazovanie týchto stratégií, technických opatrení na zaistenie ochrany pred neoprávnenou manipuláciou a ochrany pred použitím blokovacích zariadení sú identické ako požiadavky na ktorýkoľvek iný motor v príslušnej kategórii motorov tak, ako je uvedené v prílohe IV.

    5.4

    Podrobné technické požiadavky na oblasť súvisiacu s príslušným cyklom NRSC, v rámci ktorého je zabezpečená kontrola množstva, o ktoré môžu emisie prekročiť limitné hodnoty uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, sú identické s technickými požiadavkami na akýkoľvek iný motor z príslušnej kategórie motorov tak, ako je uvedené v prílohe IV.

    6.    Požiadavky na preukazovanie

    6.1.

    Požiadavky na preukazovanie, ktoré sa vzťahujú na dvojpalivové motory, sú identické s akýmkoľvek iným motorom v príslušnej kategórii motorov tak, ako je uvedené v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2016/1628, s výnimkou ustanovení uvedených v oddiele 6.

    6.2.

    Zhoda s príslušnými limitnými hodnotami sa preukáže v dvojpalivovom režime.

    6.3.

    Zhoda dvojpalivových typov motorov s režimom kvapalného paliva (t. j. typy 1B, 2B, 3B) s príslušnými limitnými hodnotami sa preukáže dodatočne v režime kvapalného paliva.

    6.4.

    Požiadavky na dodatočné preukázanie v prípade motoru typu 2

    6.4.1

    Výrobca predloží schvaľovaciemu úradu dôkaz o tom, že GERcycle na nastavenie meracieho rozsahu všetkých členov radu dvojpalivových motorov zostáva v % špecifikovaných v bode 3.1.1, alebo v prípade motorov s GERcycle, ktorý môže obsluha nastavovať, spĺňa požiadavky uvedené v bode 6.5 (napr. prostredníctvom algoritmov, funkčných analýz, výpočtov, simulácií, výsledkov predchádzajúcich skúšok atď.).

    6.5

    Požiadavky na dodatočné preukázanie v prípade motora s GERcycle, ktorý môže obsluha nastavovať

    6.5.1

    Zhoda s príslušnými limitnými hodnotami musí byť preukázaná na minimálnej a maximálnej hodnote GERcycle povolenej výrobcom.

    6.6.

    Požiadavky na preukazovanie životnosti dvojpalivového motora

    6.6.1

    Platia ustanovenia uvedené v prílohe III.

    6.7.

    Preukazovanie dvojpalivových indikátorov, varovania a prevádzkového obmedzenia

    6.7.1

    V rámci žiadosti o typové schválenie EÚ podľa tohto nariadenia výrobca preukáže funkčnosť indikátorov dvojpalivového režimu, varovania a prevádzkového obmedzenia v súlade s ustanoveniami v doplnku 1.

    7.    Požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx

    7.1.

    Príloha IV (technické požiadavky na kontrolné merania NOx) sa vzťahuje na dvojpalivové motory bez ohľadu na to, či pracujú v dvojpalivovom režime alebo v režime kvapalného paliva.

    7.2.

    Dodatočné požiadavky na kontrolu NOx v prípade dvojpalivových motorov typu 1B, typu 2B a typu 3B

    7.2.1.

    Krútiaci moment, ktorý sa má uplatniť pri dôraznom upozornení podľa bodu 5.4 doplnku 1 k prílohe IV, má byť najnižším krútiacim momentom získaným v režime kvapalného paliva a v dvojpalivovom režime.

    7.2.2

    Možný vplyv prevádzkového režimu na detekciu funkčných porúch sa nesmie použiť na predĺženie času, kým sa systém upozornenia neaktivuje.

    7.2.3.

    V prípade funkčných porúch, ktorých detekcia nezávisí od prevádzkového režimu motora, nesmú mechanizmy uvedené v doplnku1 k prílohe IV, ktoré súvisia so stavom DTC, závisieť od prevádzkového režimu motora (napr. ak DTC dosiahol v dvojpalivovom režime stav „možný“, stav „potvrdený a aktívny“ dosiahne pri najbližšej ďalšej detekcii poruchy, a to aj v režime kvapalného paliva).

    7.2.4.

    V prípade funkčných porúch, keď detekcia závisí od prevádzkového režimu motora, DTC nesmú dostať predtým aktívny stav v odlišnom režime, než je ten, v ktorom dosiahli stav „potvrdený a aktívny“.

    7.2.5.

    Zmena prevádzkového režimu (dvojpalivový na kvapalný alebo naopak) nesmie ani zastaviť ani vynulovať mechanizmy zavedené s cieľom splniť požiadavky stanovené v prílohe IV (napr. počítadlá). V prípade, že jeden z týchto mechanizmov (napr. diagnostický systém) závisí od aktuálneho prevádzkového režimu, sa však počítadlo súvisiace s týmto mechanizmom môže na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho úradu:

    a) zastaviť a v prípade potreby si udržať svoju aktuálnu hodnotu, keď sa zmení prevádzkový režim;

    b) opätovne naštartovať a v prípade potreby pokračovať v počítaní od hodnoty, ktorú si udržali, keď došlo k zmene prevádzkového režimu späť na druhý prevádzkový režim.




    Doplnok 1

    Dvojpalivový indikátor dvojpalivového motora, systém varovania, prevádzkové obmedzenie – požiadavky na preukazovanie

    1.    Indikátory dvojpalivového režimu

    1.1.   Indikátor dvojpalivového režimu

    Pri typovom schvaľovaní EÚ sa preukáže schopnosť systému motora vydať povel na aktiváciu indikátora dvojpalivového režimu, keď je používaný v dvojpalivovom režime.

    1.2.   Indikátor režimu kvapalného paliva

    V prípade dvojpalivového motora typu 1B, typu 2B alebo typu 3B sa pri typovom schvaľovaní EÚ preukáže schopnosť systému motora vydať povel na aktiváciu indikátora režimu kvapalného paliva, keď je používaný v režime kvapalného paliva.

    1.3.   Indikátor servisného režimu

    Pri typovom schvaľovaní EÚ sa preukáže schopnosť systému motora vydať povel na aktiváciu indikátora servisného režimu, keď je používaný v servisnom režime.

    1.3.1.

    Keď je motor takto vybavený, postačí, keď sa vykoná preukázanie súvisiace s indikátorom servisného režimu, a to aktiváciou spínača aktivácie servisného režimu, a keď sa schvaľovaciemu úradu predložia dôkazy preukazujúce, že k aktivácii dôjde, keď samotný systém motora vydá povel na servisný režim (napr. prostredníctvom algoritmov, simulácií, výsledkov interných skúšok atď.).

    2.    Systém varovania

    Pri typovom schvaľovaní EÚ sa preukáže schopnosť systému motora vydať povel na aktiváciu systému varovania v prípade, že množstvo plynného paliva v nádrži je pod úrovňou na varovanie. Na tento účel môže byť simulované aktuálne množstvo plynného paliva.

    3.    Prevádzkové obmedzenie

    V prípade dvojpalivového motora typu 1A alebo typu 2A sa pri typovom schvaľovaní EÚ preukáže schopnosť systému motora vydať povel na aktiváciu prevádzkového obmedzenia pri zistení prázdnej nádrže s plynným palivom a funkčnej poruchy systému dodávky plynu. Na tieto účely možno simulovať prázdnu nádrž s plynným palivom a poruchu systému dodávky plynu.

    3.1.

    Preukazovanie stačí vykonať v typickom prípade použitia vybratom so súhlasom schvaľovacieho úradu, pričom tomuto úradu sa predložia dôkazy preukazujúce, že k prevádzkovému obmedzeniu dochádza aj v ostatných možných prípadoch použitia (napr. prostredníctvom algoritmov, simulácií, výsledkov interných skúšok atď.).




    Doplnok 2

    Požiadavky na postupy emisných skúšok pre dvojpalivové motory

    1.    Všeobecne

    V tomto bode sú vymedzené dodatočné požiadavky a výnimky z tejto prílohy s cieľom umožniť emisné skúšky dvojpalivových motorov bez ohľadu na to, či sú tieto emisie len emisie výfukových plynov alebo aj emisie kľukovej skrine pridané do výfukových emisií podľa bodu 6.10 prílohy 4. V prípade, že nie sú uvedené žiadne ďalšie požiadavky alebo výnimky, požiadavky tohto nariadenia sa vzťahujú na dvojpalivové motory rovnako, ako sa vzťahujú na iné schválené typy alebo rady motorov v súlade s nariadením (EÚ) 2016/1628.

    Emisné skúšky dvojpalivových motorov sú komplikované vzhľadom na skutočnosť, že palivo používané motorom ako zdroj zapaľovania sa môže líšiť od čisto kvapalného paliva až po kombináciu hlavne plynného paliva iba s malým množstvom kvapalného paliva. Pomer medzi palivami používanými v dvojpalivových motoroch sa môže dynamicky meniť v závislosti od prevádzkových podmienok motora. V dôsledku toho sú nevyhnutné osobitné preventívne opatrenia a obmedzenia, aby sa umožnilo skúšanie emisií týchto motorov.

    2.    Skúšobné podmienky

    Uplatňuje sa oddiel 6 prílohy VI.

    3.    Skúšobné postupy

    Uplatňuje sa oddiel 7 prílohy VI.

    4.    Postupy merania

    Uplatňuje sa oddiel 8 prílohy VI, s výnimkou uvedenou v tomto doplnku.

    Postup merania riedenia plného prietoku pre dvojpalivové motory je znázornený na obrázku 6.6 v prílohe VI (CVS systém).

    Týmto postupom merania sa zaistí, aby sa variáciou zloženia paliva počas skúšky ovplyvnili najmä výsledky meraní uhľovodíkov. To sa vykompenzuje jednou z metód opísaných v bode 5.1.

    Meranie neriedených plynov/časti prietoku, ktoré je znázornené na obrázku 6.7 v prílohe VI, sa môže použiť s určitými preventívnymi opatreniami, pokiaľ ide o stanovenie hmotnostného prietoku výfukových plynov a metódy výpočtu.

    5.    Meracie prístroje

    Uplatňuje sa oddiel 9 prílohy VI.

    6.    Meranie množstva emisií tuhých častíc

    Uplatňuje sa doplnok 1 k prílohe VI.

    7.    Výpočet emisií

    Emisie sa vypočítajú podľa prílohy VII, s výnimkou uvedenou v tomto oddiele. Dodatočné požiadavky uvedené v bode 7.1 sa vzťahujú na výpočty založené na hmotnosti a dodatočné požiadavky uvedené v bode 7.2 sa vzťahujú na molárne výpočty.

    Výpočet emisií vyžaduje znalosť zloženia použitých palív. Ak je plynné palivo dodané spolu s certifikátom, ktorý potvrdzuje vlastnosti paliva (napríklad plyn z plynových fliaš), je prípustné použitie zloženia uvedeného výrobcom plynu. Ak nie je zloženie plynu dostupné (napr. plyn dodávaný potrubím), zloženie plynného paliva je potrebné analyzovať najmenej pred vykonaním a po vykonaní skúšania emisií. Na výpočet sa častejšie používa analýza a jej výsledky.

    Ak sa použije pomer plynu voči energii (GER), je v súlade s vymedzením v článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1628 a osobitnými ustanoveniami o celkových limitoch pre uhľovodíky v motoroch výlučne alebo čiastočne spaľujúcich plynné palivo uvedenými v prílohe II k danému nariadeniu. Priemerná hodnota GER na jeden cyklus sa vypočíta niektorou z týchto metód:

    a) v prípade cyklu NRTC s teplým štartom a skúšky RMC NRSC vydelením súčtu GER na každom bode merania počtom bodov merania;

    b) v prípade nespojitého režimu NRSC vynásobením priemernej hodnoty GER za každý skúšobný režim zodpovedajúcim váhovým koeficientom pre daný režim a sčítaním údajov za všetky režimy. Pre príslušný cyklus sa použijú váhové koeficienty z doplnku 1 k prílohe XVII.

    7.1.   Výpočet emisií na základe hmotnosti

    Uplatňuje sa oddiel 2 prílohy VII, s výnimkou uvedenou v tejto časti.

    7.1.1.   Korekcia suchého/mokrého stavu

    7.1.1.1.   Neriedený výfukový plyn

    Na výpočet korekcie suchého/vlhkého stavu sa použijú rovnice (7-3) a (7-4) v prílohe VII.

    Parametre špecifické pre konkrétne palivo sa určia v súlade s bodom 7.1.5.

    7.1.1.2.   Zriedený výfukový plyn

    Na výpočet korekcie suchého/vlhkého stavu sa použije rovnica (7-3) spoločne s rovnicou (7-25) alebo (7-26) v prílohe VII.

    Na korekciu suchého/mokrého stavu sa použije molárny pomer vodíka α kombinácie daných dvoch palív. Tento molárny pomer vodíka sa vypočíta z nameraných hodnôt spotreby paliva oboch palív v súlade s bodom 7.1.5.

    7.1.2.   Korekcia NOx podľa vlhkosti

    Pri vznetových motoroch sa uplatní korekcia NOx podľa vlhkosti tak, ako je špecifikované v rovnici (7-9) v prílohe VII.

    7.1.3.   Riedenie časti prietoku (PFS) a meranie neriedených výfukových plynov

    7.1.3.1.   Určenie hmotnostného prietoku výfukových plynov

    Hmotnostný prietok výfukových plynov sa určí prietokomerom neriedených výfukových plynov podľa opisu v bode 9.4.5.3 prílohy VI.

    Alternatívne sa môže použiť aj metóda merania prietoku vzduchu a pomeru vzduchu k palivu podľa rovníc (7-17) až (7-19) v prílohe VII, a to iba vtedy, ak sa hodnoty α, γ, δε stanovujú podľa bodu 7.1.5.3. Používanie snímača typu zirkónium na stanovenie pomeru vzduchu k palivu nie je dovolené.

    V prípade skúšobných motorov, na ktoré sa uplatňujú ustálené skúšobné cykly, sa môže na základe metódy merania vzduchu a paliva v súlade s rovnicou (7-15) v prílohe VII určiť iba hmotnostný prietok výfukových plynov.

    7.1.3.2.   Určovanie plynných zložiek

    Uplatňuje sa bod 2.1 prílohy VII, s výnimkou uvedenou v tejto časti.

    Možné variácie zloženia paliva ovplyvnia všetky koeficienty ugas a molárne pomery zložiek použitých pri výpočte emisií. Na určenie koeficientov ugas a molárnych pomerov zložiek môže byť použitý jeden z nasledujúcich postupov podľa výberu výrobcu.

    a) Na výpočet okamžitých hodnôt ugas sa použijú presné rovnice uvedené v bodoch 2.1.5.2 alebo 2.2.3 prílohy VII s použitím okamžitých pomerov kvapalného a plynného paliva (hodnoty určené z okamžitej spotreby paliva alebo hodnoty získané výpočtom) a okamžitých hodnôt molárnych pomerov zložiek, ktoré sa určujú v súlade s bodom 7.1.5, alebo

    b) Ak sa v špecifickom prípade dvojpalivového motora pracujúceho na plynné a dieselové palivo použije výpočet založený na hmotnosti uvedený v oddiele 2 prílohy VII, tabuľkové hodnoty sa môžu použiť ako hodnoty molárnych pomerov zložiek a hodnoty ugas . Tieto tabuľkové hodnoty sa použijú takto:

    i) Pre motory používané v príslušných skúšobných cykloch s priemerným pomerom plynu voči energii najmenej 90 % (GER ≥ 0,9), požadované hodnoty budú tie, ktoré sú uvedené ako hodnoty pre plynné palivo v tabuľkách 7.1 alebo 7.2 v prílohe VII.

    ii) Pre motory používané v príslušných skúšobných cykloch s priemerným pomerom plynu voči energii viac ako 10 % a menej ako 90 % (0,1 < GER < 0,9), požadované hodnoty budú považované za hodnoty, ktoré sú reprezentované hodnotami platnými pre zmes 50 % plynného paliva a 50 % dieselového paliva, ktoré sú uvedené v tabuľkách 8.1 a 8.2.

    iii) Pre motory používané v príslušných skúšobných cykloch s priemerným pomerom plynu voči energii nižším ako 10 % (GER ≤ 0,1), požadované hodnoty budú hodnoty pre dieselové palivo, ktoré sú uvedené v tabuľke 7.1 alebo tabuľke 7.2 v prílohe VII.

    iv) Na výpočet emisií HC sa vo všetkých prípadoch bez ohľadu na priemerný pomer plynu voči energii (GER) použije hodnota ugas plynného paliva.



    Tabuľka 8.1.

    Molárne pomery zložiek pre zmes 50 % plynného paliva a 50 % dieselového paliva (hmotnostné %)

    Plynné palivo

    α

    γ

    δ

    ε

    CH4

    2,8681

    0

    0

    0,0040

    GR

    2,7676

    0

    0

    0,0040

    G23

    2,7986

    0

    0,0703

    0,0043

    G25

    2,7377

    0

    0,1319

    0,0045

    Propán

    2,2633

    0

    0

    0,0039

    Bután

    2,1837

    0

    0

    0,0038

    Skvapalnený ropný plyn (LPG)

    2,1957

    0

    0

    0,0038

    LPG palivo A

    2,1740

    0

    0

    0,0038

    LPG palivo B

    2,2402

    0

    0

    0,0039

    7.1.3.2.1.   Hmotnosť plynných emisií na skúšku

    Ak sa tie isté rovnice použijú na výpočet okamžitých hodnôt u gas v súlade s odsekom 7.1.3.2.1 písm. a), potom sa u gas pri výpočte hmotnosti plynných emisií na skúšku v prípade nestálych skúšobných cyklov (NRTC a LSI-NRTC) a cyklu RMC zahrnie do súčtu v rovnici (7-2) v bode 2.1.2 prílohy VII pomocou rovnice (8-1):



    image

    (8-1)

    Keď:

    u gas, i

    je okamžitá hodnota ugas.

    Zostávajúce údaje rovnice sú uvedené v bode 2.1.2 prílohy VII.



    Tabuľka 8.2.

    Hodnoty ugas neupravených výfukových plynov a hustoty komponentov pre zmes 50 % plynného paliva a 50 % dieselového paliva (hmotnostné %)

    Plynné palivo

    Plyn

    r e

    NOx

    CO

    HC

    CO2

    O2

    CH4

     

     

    r plyn [kg/m 3 ]

     

     

     

    2,053

    1,250

     ()

    1,9636

    1,4277

    0,716

     

     

    u plyn ()

     

     

     

    CNG/LNG ()

    1,2786

    0,001606

    0,000978

    0,000528 ()

    0,001536

    0,001117

    0,000560

    Propán

    1,2869

    0,001596

    0,000972

    0,000510

    0,001527

    0,001110

    0,000556

    Bután

    1,2883

    0,001594

    0,000971

    0,000503

    0,001525

    0,001109

    0,000556

    LPG ()

    1,2881

    0,001594

    0,000971

    0,000506

    0,001525

    0,001109

    0,000556

    (1)   V závislosti od paliva.

    (2)   Pri λ = 2, suchý vzduch, 273 K, 101,3 kPa.

    (3)   Hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C = 58 – 76 %; H = 19 – 25 %; N = 0 – 14 % (CH4, G20, G23 a G25).

    (4)   NMHC na základe CH2,93 (pre celkové HC sa použije koeficient u gas CH4)

    (5)   Hodnota u s presnosťou v rozmedzí 0,2 % pre hmotnostné zloženie: C3 = 27 – 90 %; C4 = 10 – 73 % (LPG palivá A a B).

    7.1.3.3.   Určovanie tuhých častíc

    Na účely stanovenia emisií tuhých častíc metódou merania riedenia časti prietoku sa výpočet vykoná podľa rovníc v bode 2.3 prílohy VII.

    Požiadavky v bode 8.2.1.2 prílohy VI sa vzťahujú na kontrolu riediaceho pomeru. Najmä, ak je kombinovaný čas transformácie merania prietoku výfukových plynov a systému čiastočného prietoku dlhší ako 0 sekúnd, použije sa dopredná regulácia založená na vopred zaznamenaných parametroch skúšky. V takom prípade musí byť kombinovaný čas nábehu ≤ 1 s a kombinovaný čas oneskorenia ≤ 10 s. Okrem prípadu priameho merania hmotnostného prietoku výfukových plynov sa pri určovaní hmotnostného prietoku výfukových plynov použijú hodnoty α, γ, δε stanovené podľa bodu 7.1.5.3.

    Kontrola kvality podľa bodu 8.2.1.2 prílohy VI sa vykonáva pre každé meranie.

    7.1.3.4.   Dodatočné požiadavky týkajúce sa hmotnostného prietokomeru výfukových plynov

    Prietokomer uvedený v bodoch 9.4.1.6.3 a 9.4.1.6.3.3 v prílohe VI nesmie byť citlivý na zmeny zloženia a hustoty výfukových plynov. Malé chyby, ako napr. Pitotova trubica alebo clonové meranie (ekvivalentné druhej odmocnine hustoty výfukových plynov), sa môžu považovať za zanedbateľné.

    7.1.4.   Meranie riedenia plného prietoku (CVS)

    Uplatňuje sa bod 2.2 prílohy VII, s výnimkou uvedenou v tejto časti.

    Možná variácia zloženia paliva môže ovplyvniť najmä tabuľkové hodnoty uhľovodíkov ugas . Tie isté rovnice sa uplatnia pri výpočte emisií uhľovodíkov pomocou molárnych pomerov zložiek stanovených z meraní zloženia paliva oboch palív podľa bodu 7.1.5.

    7.1.4.1.   Určenie koncentrácií korigovaných na pozadie (bod 5.2.5)

    S cieľom určiť stechiometrický koeficient sa molárny pomer vodíka α v palive vypočíta ako priemerný molárny pomer vodíka zmesi paliva počas skúšky podľa bodu 7.1.5.3.

    Alternatívne sa môže použiť hodnota Fs plynného paliva v rovnici (7-28) v prílohe VII.

    7.1.5.   Stanovenie molárnych pomerov zložiek

    7.1.5.1.   Všeobecne

    Tento oddiel slúži na stanovenie molárnych pomerov zložiek v prípadoch, keď je zmes paliva známa (presná metóda).

    7.1.5.2.   Výpočet komponentov palivovej zmesi

    Rovnice (8-2) až (8-7) sa použijú na výpočet elementárneho zloženia zmesi palív:



    qmf = qmf1 + qmf2

    (8-2)

    image

    (8-3)

    image

    (8-4)

    image

    (8-5)

    image

    (8-6)

    image

    (8-7)

    keď:

    qm f1

    je hmotnostný prietok paliva 1, v kg/s

    qm f2

    je hmotnostný prietok paliva 2, v kg/s

    w H

    je obsah vodíka v palive, v hm. %

    w H

    je obsah uhlíka v palive, v hm. %

    w S

    je obsah síry v palive, v hm. %

    w N

    je obsah dusíka v palive,v hm. %

    w O

    je obsah kyslíka v palive, v hm. %

    Výpočet molárnych pomerov H, C, S, N a O súvisiacich s C pre palivovú zmes

    Výpočet atómového pomeru (hlavne H/C-pomeru α) je uvedený v prílohe VII pomocou rovníc (8-8) až (8-11):



    image

    (8-8)

    image

    (8-9)

    image

    (8-10)

    image

    (8-11)

    keď:

    w H

    je obsah vodíka v palive, hmotnostný zlomok [g/g] alebo [hmotnostné %]

    w C

    je obsah uhlíka v palive, hmotnostný zlomok [g/g] alebo [hmotnostné %]

    w S

    je obsah síry v palive, hmotnostný zlomok [g/g] alebo [hmotnostné %]

    w N

    je obsah dusíka v palive, hmotnostný zlomok [g/g] alebo [hmotnostné %]

    w O

    je obsah kyslíka v palive, hmotnostný zlomok [g/g] alebo [hmotnostné %]

    a

    je molárny pomer vodíka (H/C)

    γ

    je molárny pomer síry (S/C)

    δ

    je molárny pomer dusíka (N/C)

    ε

    je molárny pomer kyslíka (O/C)

    vzťahuje sa na palivo CHαOεNδSγ

    7.2.   Molárny výpočet emisií

    Uplatňuje sa príloha VII, oddiel 3, s výnimkou uvedenou v tejto časti.

    7.2.1.   Korekcia NOx podľa vlhkosti

    Uplatňuje sa rovnica (7-102) v prílohe VII (korekcia pre vznetové motory).

    7.2.2.   Určovanie hmotnostného prietoku výfukových plynov v prípade, keď nie je použitý prietokomer neriedených výfukových plynov

    Uplatňuje sa rovnica (7-112) v prílohe VII (výpočet molárneho prietoku na základe nasávaného vzduchu). Rovnica (7-113) v prílohe VII (výpočet molárneho prietoku na základe hmotnostného prietoku paliva) môže byť použitá ako alternatívny spôsob výpočtu iba pri vykonávaní skúšky NRSC.

    7.2.3.   Molárne pomery zložiek na určenie plynných zložiek

    Použije sa presný postup na určenie molárneho pomeru zložiek pomocou okamžitých pomerov kvapalného a plynného paliva, ktorých hodnoty sú stanovené meraním alebo výpočtom okamžitej spotreby paliva. Na určenie trvalej chemickej rovnováhy sa do rovníc (7-91), (7-89) a (7-94) v prílohe VII doplní okamžitá hodnota molárneho pomeru zložiek.

    Pomery sa určia podľa bodu 7.2.3.1 alebo 7.1.5.3.

    Plynné palivá, zmiešané alebo pochádzajúce z pozemného vedenia, môžu obsahovať významný podiel inertných zložiek, napríklad CO2 a N2. Výrobca buď tieto zložky zahrnie do výpočtov atómového pomeru, ktorý je opísaný v bode 7.2.3.1, prípadne v bode 7.1.5.3, alebo výrobca vylúči inertné zložky z atómových pomerov a priradí ich zodpovedajúcim parametrom chemickej rovnováhy na nasávaní vzduchu x O2int, x CO2intx H2Oint v bode 3.4.3 v prílohe VII.

    7.2.3.1.   Stanovenie molárnych pomerov zložiek

    Okamžité molárne pomery zložiek počtu atómov vodíka, kyslíka, síry a dusíka k atómom uhlíka v zmiešanom palive pre dvojpalivové motory možno vypočítať pomocou rovníc (8-12) až (8-15):



    image

    (8-12)

    image

    (8-13)

    image

    (8-14)

    image

    (8-15)

    Keď:

    w i, fuel

    =

    hmotnostný zlomok príslušného prvku, C, H, O, S, alebo N, kvapalného alebo plynného paliva;

    liquid (t)

    =

    rýchlosť okamžitého hmotnostného prietoku kvapalného paliva za čas t, [kg/hod.];

    gas (t)

    =

    rýchlosť okamžitého hmotnostného prietoku plynného paliva za čas t, [kg/hod.];

    V prípadoch, keď je hmotnostný prietok výfukových plynov počítaný na základe rýchlosti zmiešaného paliva, sa v rovnici (7-111) v prílohe VII vypočíta pomocou rovnice (8-16):



    image

    (8-16)

    Keď:

    w C

    =

    hmotnostný podiel uhlíka v naftovom alebo plynnom palive;

    liquid

    =

    rýchlosť hmotnostného prietoku kvapalného paliva, [kg/hod.];

    gas

    =

    rýchlosť hmotnostného prietoku plynného paliva, [kg/hod.].

    7.3.   Určovanie CO2

    Uplatňuje sa príloha VII s výnimkou situácie, keď sa motor skúša nestálymi skúšobnými cyklami (NRTC a LSI-NRTC) alebo RMC pomocou odberu vzoriek neriedeného plynu.

    7.3.1.   určovanie CO2 pri skúšaní nestálymi skúšobnými cyklami (NRTC a LSI-NRTC) alebo RMC pomocou odberu vzoriek neriedeného plynu.

    Výpočet emisií CO2 z merania CO2 vo výfukových plynoch v súlade s prílohou VII sa neuplatňuje. Namiesto toho sa uplatňujú tieto ustanovenia:

    Nameraná spotreba paliva spriemerovaná za skúšku sa určuje zo súčtu okamžitých hodnôt za celý cyklus a použije sa ako základ na výpočet emisií CO2 spriemerovaných za skúšku.

    Hmotnosť každého spotrebovaného paliva sa použije na určenie molárneho pomeru vodíka a hmotnostných zlomkov zmesi paliva v skúške podľa oddielu 7.1.5.

    Celková korigovaná hmotnosť oboch palív m fuel,corr [g/skúšku] a hmotnostné emisie CO2 pochádzajúce z paliva m CO2, fuel [g/skúšku] sa určujú pomocou rovníc (8-17) a (8-18).



    image

    (8-17)

    image

    (8-18)

    Keď:

    m fuel

    =

    celková hmotnosť oboch palív, [g/skúšku]

    m THC

    =

    hmotnosť celkových emisií uhľovodíkov vo výfukovom plyne, [g/skúšku]

    m CO

    =

    hmotnosť emisií oxidu uhoľnatého vo výfukovom plyne, [g/skúšku]

    w GAM

    =

    obsah síry v palive, [hmotnostné %]

    w DEL

    =

    obsah dusíka v palive, [hmotnostné %]

    w EPS

    =

    obsah kyslíka v palive, [hmotnostné %]

    α

    =

    molárny pomer vodíka v palive (H/C) [-]

    A C

    =

    atómová hmotnosť uhlíka: 12,011 [g/mol]

    A H

    =

    atómová hmotnosť vodíka: 1,0079 [g/mol]

    M CO

    =

    molekulová hmotnosť oxidu uhoľnatého: 28,011 [g/mol]

    M CO2

    =

    molekulová hmotnosť oxidu uhličitého: 44,01 [g/mol]

    Emisie CO2 pochádzajúce z močoviny m CO2,urea [g/skúšku] sa vypočítajú pomocou rovnice (8-19):



    image

    (8-19)

    Keď:

    c urea

    =

    koncentrácia močoviny [ %]

    m urea

    =

    celková hmotnostná spotreba močoviny [g/skúšku]

    M CO(NH2)2

    =

    molekulová hmotnosť močoviny: 60,056 [g/mol]

    Celkové emisie CO2 m CO2 [g/skúšku] sa vypočítajú pomocou rovnice (8-20):



    m CO2 = m CO2,fuel + m CO2,urea

    (8-20)

    Celkové emisie CO2 vypočítané pomocou rovnice (8-20) sa použijú na výpočet emisií CO2 špecifických pre brzdenie, eCO2 [g/kWh] v oddiele 2.4.1.1 alebo 3.8.1.1 prílohy VII. V prípade potreby sa korekcia CO2 vo výfukových plynoch vyplývajúca z CO2 v plynnom palive vykoná v súlade s dodatkom 3 k prílohe IX.




    Doplnok 3

    Typy dvojpalivových motorov pracujúcich na zemnom plyne/biometáne alebo LPG a kvapalnom palive – znázornenie definícií a hlavných požiadaviek



    Dvojpalivový typ

    GERcycle

    Voľnobeh pri kvapalnom palive

    Zahrievanie pri kvapalnom palive

    Prevádzka výhradne na kvapalné palivo

    Prevádzka bez prítomnosti plynu

    Poznámky

    1A

    GERNRTC, hot ≥ 0,9 alebo

    GERNRSC, ≥ 0,9

    NIE JE povolené

    Povolené iba v servisnom režime

    Povolené iba v servisnom režime

    Servisný režim

     

    1B

    GERNRTC, hot ≥ 0,9

    alebo

    GERNRSC ≥ 0,9

    Povolené len pri režime kvapalného paliva

    Povolené len pri režime kvapalného paliva

    Povolené len pri režime kvapalného paliva a servisnom režime

    Režim kvapalného paliva

     

    2A

    0,1 < GERNRTC, hot < 0,9

    alebo 0,1 < GERNRSC < 0,9

    Povolené

    Povolené iba v servisnom režime

    Povolené iba v servisnom režime

    Servisný režim

    GERNRTC, hot ≥ 0,9

    alebo

    GERNRSC ≥ 0,9

    Povolené

    2B

    0,1 < GERNRTC, hot < 0,9

    alebo 0,1 < GERNRSC < 0,9

    Povolené

    Povolené

    Povolené

    Režim kvapalného paliva

    GERNRTC, hot ≥ 0,9

    alebo

    GERNRSC ≥ 0,9

    Povolené

    3A

    Nevymedzené ani nepovolené

    3B

    GERNRTC, hot ≤ 0,1

    alebo

    GERNRSC ≤ 0,1

    Povolené

    Povolené

    Povolené

    Režim kvapalného paliva

     




    PRÍLOHA IX

    Referenčné palivá

    1.    Technické údaje o palivách pre skúšky vznetových motorov

    1.1.   Typ: Nafta (necestný plynový olej)



    Ukazovateľ

    Jednotka

    Limitné hodnoty (1)

    Skúšobná metóda

    minimálne

    maximálne

    Cetánové číslo (2)

     

    45

    56,0

    EN-ISO 5165

    Hustota pri 15 °C

    kg/m (3)

    833

    865

    EN-ISO 3675

    Destilácia:

     

     

     

     

    50 % bod

    °C

    245

    EN-ISO 3405

    95 % bod

    °C

    345

    350

    EN-ISO 3405

    — – Konečný bod varu

    °C

    370

    EN-ISO 3405

    Teplota vzplanutia

    °C

    55

    EN 22719

    CFPP

    °C

    – 5

    EN 116

    Viskozita pri 40 °C

    mm2/s

    2,3

    3,3

    EN-ISO 3104

    Polycyklické aromatické uhľovodíky

    % m/m

    2,0

    6,0

    IP 391

    Obsah síry (3)

    mg /kg

    10

    ASTM D 5453

    Korózia medi

     

    Trieda 1

    EN-ISO 2160

    Conradsonov uhlíkový zvyšok (10 % DR)

    % m/m

    0,2

    EN-ISO 10370

    Obsah popola

    % m/m

    0,01

    EN-ISO 6245

    Celková kontaminácia

    mg /kg

    24

    EN 12662

    Obsah vody

    % m/m

    0,02

    EN-ISO 12937

    Neutralizačné číslo (silná kyselina)

    mg KOH/g

    0,10

    ASTM D 974

    Oxidačná stabilita (3)

    mg/ml

    0,025

    EN-ISO 12205

    Mazivosť (snímaný priemer opotrebenia HFRR pri 60 °C)

    μm

    400

    CEC F-06-A-96

    Oxidačná stabilita pri 110 °C (3)

    H

    20,0

    EN 15751

    FAME (metylestery mastných kyselín)

    % v/v

    7,0

    EN 14078

    (1)   Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia ISO 4259 Ropné produkty – stanovenie a používanie presných údajov vo vzťahu ku skúšobným metódam a pri stanovení minimálnej hodnoty sa bral do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = opakovateľnosť).

    (2)   Rozsah pre cetánové číslo nie je v súlade s požiadavkami minimálneho rozsahu 4R. V prípade sporov medzi dodávateľom a používateľom paliva sa však na ich vyriešenie môžu použiť podmienky uvedené v norme ISO 4259 za predpokladu, že namiesto jednotlivých určovaní sa uskutočnia opakované merania v dostatočnom počte tak, aby sa dosiahla potrebná presnosť.

    (3)   Hoci je oxidačná stabilita regulovaná, skladovateľnosť bude pravdepodobne obmedzená. Je potrebné vyžiadať si od dodávateľa informácie o podmienkach skladovania a o životnosti.

    1.2.   Typ: Etanol pre osobitné vznetové motory (ED95) (1)



    Ukazovateľ

    Jednotka

    Limitné hodnoty (1)

    Skúšobná metóda (2)

    Minimum

    Maximum

    Celkový alkohol (etanol vrátane obsahu vyšších nasýtených alkoholov)

    % m/m

    92,4

     

    EN 15721

    Ostatné vyššie nasýtené monoalkoholy (C3 – C5)

    % m/m

     

    2,0

    EN 15721

    Metanol

    % m/m

     

    0,3

    EN 15721

    Hustota pri 15 °C

    kg/m3

    793,0

    815,0

    EN ISO 12185

    Kyslosť, počítaná ako kyselina octová

    % m/m

     

    0,0025

    EN 15491

    Vzhľad

     

    Svetlý a priezračný

     

    Teplota vzplanutia

    °C

    10

     

    EN 3679

    Suché rezíduum

    mg /kg

     

    15

    EN 15691

    Obsah vody

    % m/m

     

    6,5

    EN 15489 (3)

    EN-ISO 12937

    EN15692

    Aldehydy počítané ako acetaldehyd

    % m/m

     

    0,0050

    ISO 1388-4

    Estery počítané ako etylacetát

    % m/m

     

    0,1

    ASTM D1617

    Obsah síry

    mg /kg

     

    10,0

    EN 15485

    EN 15486

    Sírany

    mg /kg

     

    4,0

    EN 15492

    Kontaminácia tuhými časticami

    mg /kg

     

    24

    EN 12662

    Fosfor

    mg/l

     

    0,20

    EN 15487

    Anorganický chlorid

    mg /kg

     

    1,0

    EN 15484 alebo EN 15492

    Meď

    mg /kg

     

    0,100

    EN 15488

    Elektrická vodivosť

    μS/cm

     

    2,50

    DIN 51627-4 alebo prEN 15938

    (1)   Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia ISO 4259 Ropné produkty – stanovenie a používanie presných údajov vo vzťahu ku skúšobným metódam a pri stanovení minimálnej hodnoty sa bral do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = opakovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je nevyhnutné z technických dôvodov, by sa mal výrobca palív usilovať dosiahnuť nulovú hodnotu, ak je stanovená maximálna hodnota 2R, a strednú hodnotu, ak je udávaná maximálna a minimálna limitná hodnota. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia normy ISO 4259.

    (2)   Rovnocenné metódy EN/ISO budú prijaté, keď budú vydané pre vlastnosti uvedené vyššie.

    (3)   Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia EN 15489.

    (1)  Prísady, ako napr. prostriedok na zlepšenie cetánového čísla podľa špecifikácií výrobcu motora, sa môžu do etanolového paliva pridávať len vtedy, ak nie sú známe žiadne negatívne vedľajšie účinky. Ak sú splnené tieto podmienky, maximálna povolená hodnota je 10 % m/m.

    2.    Technické údaje o palivách pre skúšky zážihových motorov

    2.1.   Typ: Benzín (E10)



    Ukazovateľ

    Jednotka

    Limitné hodnoty (1)

    Skúšobná metóda (2)

    Minimum

    Maximum

    Oktánové číslo stanovené výskumnou metódou, RON

     

    91,0

    98,0

    EN ISO 5164:2005 (3)

    Oktánové číslo stanovené motorovou metódou, MON

     

    83,0

    89,0

    EN ISO 5163:2005 (3)

    Hustota pri 15 °C

    kg/m3

    743

    756

    EN ISO 3675

    EN ISO 12185

    Tlak pár

    kPa

    45,0

    60,0

    EN ISO 13016-1 (DVPE)

    Obsah vody

     

     

    Max 0,05 % v/v

    Vzhľad pri – 7 °C: priezračný a svetlý

    EN 12937

    Destilácia:

     

     

     

     

    — – odparené pri 70 °C

    % v/v

    18,0

    46,0

    EN-ISO 3405

    — – odparené pri 100 °C

    % v/v

    46,0

    62,0

    EN-ISO 3405

    — – odparené pri 150 °C

    % v/v

    75,0

    94,0

    EN-ISO 3405

    — – konečný bod varu

    °C

    170

    210

    EN-ISO 3405

    Rezíduum

    % v/v

    2,0

    EN-ISO 3405

    Analýza uhľovodíkov:

     

     

     

     

    — – olefíny

    % v/v

    3,0

    18,0

    EN 14517

    EN 15553

    — – aromatické uhľovodíky

    % v/v

    19,5

    35,0

    EN 14517

    EN 15553

    — – benzén

    % v/v

    1,0

    EN 12177

    EN 238, EN 14517

    — – nasýtené uhľovodíky

    % v/v

    Správa

    EN 14517

    EN 15553

    Pomer uhlík/vodík

     

    Správa

     

    Pomer uhlík/kyslík

     

    Správa

     

    Doba indukcie (4)

    minúty

    480

     

    EN-ISO 7536

    Obsah kyslíka (5)

    % m/m

    3,3 (8)

    3,7

    EN 1601

    EN 13132

    EN 14517

    Živičné látky

    mg/ml

    0,04

    EN-ISO 6246

    Obsah síry (6)

    mg /kg

    10

    EN ISO 20846

    EN ISO 20884

    Korózia medi (3h pri 50 °C)

    odstupňovanie

    Trieda 1

    EN-ISO 2160

    Obsah olova

    mg/l

    5

    EN 237

    Obsah síry (7)

    mg/l

    1,3

    ASTM D 3231

    Etanol (4)

    % v/v

    9,0 (8)

    10,2 (8)

    EN 22854

    (1)   Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia ISO 4259 Ropné produkty – stanovenie a používanie presných údajov vo vzťahu ku skúšobným metódam a pri stanovení minimálnej hodnoty sa bral do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = opakovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je nevyhnutné z technických dôvodov, by sa mal výrobca palív usilovať dosiahnuť nulovú hodnotu, ak je stanovená maximálna hodnota 2R, a strednú hodnotu, ak je udávaná maximálna a minimálna limitná hodnota. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia normy ISO 4259.

    (2)   Rovnocenné metódy EN/ISO budú prijaté, keď budú vydané pre vlastnosti uvedené vyššie.

    (3)   Na výpočet konečného výsledku bude v súlade s EN 228:2008 odpočítaný korekčný faktor 0,2 pre MON a RON

    (4)   Palivo môže obsahovať inhibítory oxidácie a kovové deaktivátory bežne používané na stabilizáciu tokov benzínu v rafinériách, ale nesmú sa pridávať detergentné/disperzné prísady a olejové rozpúšťadlá.

    (5)   Etanol, ktorý spĺňa špecifikácie normy EN 15376, je jediná látka obsahujúca kyslík, ktorá sa vedome pridáva do referenčného paliva.

    (6)   V správe sa uvádza skutočný obsah síry v palive použitom pre skúšku typu 1.

    (7)   Do referenčného paliva sa nesmú zámerne pridávať žiadne zlúčeniny obsahujúce fosfor, železo, mangán ani olovo.

    (8)   Obsah etanolu a zodpovedajúci obsah kyslíka môže byť nulový v prípade motorov kategórie SMB na základe voľby výrobcu. V tomto prípade musia byť všetky skúšky radu motorov alebo typu motorov, v prípade ktorých neexistuje rad, vykonávané pomocou paliva s nulovým obsahom etanolu.

    2.2.   Typ: Etanol (E85)



    Ukazovateľ

    Jednotka

    Limitné hodnoty (1)

    Skúšobná metóda

    Minimum

    Maximum

    Oktánové číslo stanovené výskumnou metódou, RON

     

    95,0

    EN ISO 5164

    Oktánové číslo stanovené motorovou metódou, MON

     

    85,0

    EN ISO 5163

    Hustota pri teplote 15°C

    kg/m3

    Správa

    ISO 3675

    Tlak pár

    kPa

    40,0

    60,0

    EN ISO 13016-1 (DVPE)

    Obsah síry (2)

    mg /kg

    10

    EN 15485 alebo EN 15486

    Oxidačná stabilita

    minúty

    360

     

    EN ISO 7536

    Obsah živičných látok (rozpúšťadlo odplavené)

    mg/100ml

    5

    EN-ISO 6246

    Vzhľad

    Určuje sa pri teplote okolia alebo pri 15 °C, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia

     

    Priezračný a svetlý, viditeľne bez suspendovaných alebo vyzrážaných prímesí

    Vizuálna kontrola

    Etanol a vyššie alkoholy (3)

    % v/v

    83

    85

    EN 1601

    EN 13132

    EN 14517

    E DIN 51627-3

    Vyššie alkoholy (C3 – C8)

    % v/v

    2,0

    E DIN 51627-3

    Metanol

    % v/v

     

    1,00

    E DIN 51627-3

    Benzín (4)

    % v/v

    Zostatok

    EN 228

    Fosfor

    mg/l

    0,20 (5)

    EN 15487

    Obsah vody

    % v/v

     

    0,300

    EN 15489 alebo EN 15692

    Obsah anorganických chloridov

    mg/l

     

    1

    EN 15492

    pHe

     

    6,5

    9,0

    EN 15490

    Korózia medených prúžkov (3 hod. pri 50°C)

    Hodnotenie

    Trieda 1

     

    EN ISO 2160

    Acidita (ako kyselina octová CH3COOH)

    % m/m

    (mg/l)

    0,0050

    (40)

    EN 15491

    Elektrická vodivosť

    μS/cm

    1,5

    DIN 51627-4 alebo prEN 15938

    Pomer uhlík/vodík

     

    Správa

     

    Pomer uhlík/kyslík

     

    Správa

     

    (1)   Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri stanovení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia ISO 4259 Ropné produkty – stanovenie a používanie presných údajov vo vzťahu ku skúšobným metódam a pri stanovení minimálnej hodnoty sa bral do úvahy minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = opakovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je nevyhnutné z technických dôvodov, by sa mal výrobca palív usilovať dosiahnuť nulovú hodnotu, ak je stanovená maximálna hodnota 2R, a strednú hodnotu, ak je udávaná maximálna a minimálna limitná hodnota. Ak je potrebné objasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, platia ustanovenia normy ISO 4259.

    (2)   Do protokolu sa musí zaznamenať skutočný obsah síry v palive použitom na emisné skúšky.

    (3)   Etanol, ktorý spĺňa špecifikácie normy EN 15376, je jediná látka obsahujúca kyslík, ktorá sa zámerne pridáva do referenčného paliva.

    (4)   Obsah bezolovnatého benzínu sa môže určiť ako 100 mínus súčet percentuálneho obsahu vody, alkoholov MTBE a ETBE.

    (5)   Do referenčného paliva sa nesmú zámerne pridávať žiadne zlúčeniny obsahujúce fosfor, železo, mangán ani olovo.

    3.    Technické údaje o plynných palivách pre jednopalivové a dvojpalivové motory

    3.1.   Typ: Skvapalnený ropný plyn (LPG)



    Ukazovateľ

    Jednotka

    Palivo A

    Palivo B

    Skúšobná metóda

    Zloženie:

     

     

     

    EN 27941

    Obsah C3

    % v/v

    30 ± 2

    85 ± 2

     

    Obsah C4

    % v/v

    Zvyšok (1)

    Zvyšok (1)

     

    < C3, > C4

    % v/v

    Maximum 2

    Maximum 2

     

    Olefíny

    % v/v

    Maximum 12

    Maximum 15

     

    Zvyšok po odparení

    mg /kg

    Maximum 50

    Maximum 50

    EN 15470

    Voda pri 0 °C

     

    žiadna

    žiadna

    EN 15469

    Celkový obsah síry vrátane odorantu

    mg /kg

    Maximum 10

    Maximum 10

    EN 24260, ASTM D 3246, ASTM 6667

    Sírovodík

     

    Žiadny

    Žiadny

    EN ISO 8819

    Korózia pásika medi (1h pri 40 °C)

    Hodnotenie

    Trieda 1

    Trieda 1

    ISO 6251 (2)

    Zápach

     

    Charakteristický

    Charakteristický

     

    Oktánové číslo motora (3)

     

    Minimálne 89,0

    Minimálne 89,0

    EN 589 príloha B

    (1)   Zvyšok sa chápe takto: zvyšok = 100 – C3 – < C3 – > C4.

    (2)   Touto metódou nemožno presne určiť prítomnosť koróznych materiálov, ak vzorka obsahuje inhibítory korózie alebo iné chemikálie, ktoré znižujú korozívne pôsobenie vzorky na prúžok medi. Pridávanie takýchto zlúčenín len na účely ovplyvnenia výsledkov skúšky je preto zakázané.

    (3)   Na žiadosť výrobcu motora by sa na vykonanie skúšky typového schválenia mohlo použiť vyššie číslo MON.

    3.2.   Typ: Zemný plyn/biometán

    3.2.1.   Špecifikácie pre referenčné palivá dodané so stabilnými vlastnosťami (napr. z uzavretej nádoby)

    Namiesto referenčných palív uvedených v tomto bode sa môžu použiť ekvivalentné palivá uvedené v bode 3.2.2.



    Vlastnosti

    Jednotky

    Základ

    Limity

    Skúšobná metóda

    minimálne

    maximálne

    Referenčné palivo GR

    Zloženie:

     

     

     

     

     

    Metán

     

    87

    84

    89

     

    Etán

     

    13

    11

    15

     

    Zvyšok 1

    % mol

    1

    ISO 6974

    Obsah síry

    mg/m3 2

     

    10

    ISO 6326-5

    Poznámky:

    1  Inertné plyny + C2+

    2  Hodnota, ktorá sa určí za štandardných podmienok 293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa.

    Referenčné palivo G23

    Zloženie:

     

     

     

     

     

    Metán

     

    92,5

    91,5

    93,5

     

    Zvyšok 1

    % mol

    1

    ISO 6974

    N2

    % mol

    7,5

    6,5

    8,5

     

    Obsah síry

    mg/m3 2

    10

    ISO 6326-5

    Poznámky:

    1  Inertné plyny (iné ako N2) + C2 + C2+.

    2  Hodnota sa stanoví pri 293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa.

    Referenčné palivo G25

    Zloženie:

     

     

     

     

     

    Metán

    % mol

    86

    84

    88

     

    Zvyšok 1

    % mol

    1

    ISO 6974

    N2

    % mol

    14

    12

    16

     

    Obsah síry

    mg/m3 2

    10

    ISO 6326-5

    Poznámky:

    1  Inertné plyny (iné ako N2) + C2 + C2+.

    2  Hodnota sa stanoví pri 293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa.

    Referenčné palivo G20

    Zloženie:

     

     

     

     

     

    Metán

    % mol

    100

    99

    100

    ISO 6974

    Zostatok (1)

    % mol

    1

    ISO 6974

    N2

    % mol

     

     

     

    ISO 6974

    Obsah síry

    mg/m3 (2)

    10

    ISO 6326-5

    Wobbov index (netto)

    MJ/m3 (3)

    48,2

    47,2

    49,2

     

    (1)   Inertné plyny (iné ako N2) + C2 + C2+.

    (2)   Hodnota sa stanoví pri 293,2 K (20 °C) a 101,3 kPa.

    (3)   Hodnota sa stanoví pri 273,2 K (0 °C) a 101,3 kPa.

    3.2.2.   Špecifikácie pre referenčné palivo dodávané z potrubia s prímesou iných plynov s vlastnosťami plynu stanovenými meraniami na mieste

    Namiesto referenčných palív uvedených v tomto bode sa môžu použiť ekvivalentné referenčné palivá uvedené v bode 3.2.1.

    3.2.2.1.

    Základom každého potrubného referenčného paliva (GR, G20 atď.) je plyn odobraný z verejnej distribučnej siete úžitkového plynu, ktorý sa v prípade potreby zmieša tak, aby spĺňal príslušnú špecifikáciu posunu lambda (Sλ) uvedenú v tabuľke 9.1, s prímesou jedného alebo viacerých z týchto komerčne ( 5 ) dostupných plynov:

    a) oxid uhličitý;

    b) etán;

    c) metán;

    d) dusík;

    e) propán.

    3.2.2.2.

    Hodnota Sλ výslednej zmesi potrubného plynu a prímesi plynu musí byť v rozsahu uvedenom v tabuľke 9.1 pre špecifikované referenčné palivo.



    Tabuľka 9.1.

    Požadovaný rozsah posunu Sλ pre každé referenčné palivo

    Referenčné palivo

    Minimálna hodnota Sλ

    Maximálna hodnota Sλ

    GR (1)

    0,87

    0,95

    G20

    0,97

    1,03

    G23

    1,05

    1,10

    G25

    1,12

    1,20

    (1)   Nie je povinné skúšať motor s plynovou zmesou s metánovým číslom (MN) nižším ako 70. V prípade, že výsledok MN pre požadovaný rozsah posunu Sλ pre GR bude nižší ako 70, hodnota Sλ pre GR sa môže upraviť podľa potreby, až kým sa nedosiahne hodnota MN najmenej 70.

    3.2.2.3.

    Správa o skúšaní motora pre každú skúšku musí obsahovať tieto informácie:

    a) prímesi plynu vybrané zo zoznamu uvedeného v bode 3.2.2.1;

    b) hodnota Sλ pre výslednú palivovú zmes;

    c) metánové číslo (MN) výslednej palivovej zmesi.

    3.2.2.4.

    Požiadavky uvedené v dodatkoch 1 a 2 sa musia splniť v súvislosti so stanovením vlastností potrubného plynu a prímesí plynov, stanovením posunu Sλ a MN pre výslednú zmes plynu a potvrdením, že zmes sa v priebehu skúšky zachovala.

    3.2.2.5.

    V prípade, že jeden alebo viac prúdov plynu (potrubného plynu alebo prímesí plynov) obsahuje CO2 vo väčšom pomere ako de-minimus, výpočet konkrétnych emisií CO2 v prílohe VII sa musí opraviť podľa doplnku 3.




    Doplnok 1

    Dodatočné požiadavky na skúšku emisií pomocou plynných referenčných palív, ktoré obsahujú potrubný plyn s prímesou iných plynov

    1.    Metóda analýzy plynu a merania prietoku plynu

    1.1.

    Na účely tohto doplnku sa zloženie plynu podľa potreby stanoví analýzou plynu pomocou plynovej chromatografie podľa normy EN ISO 6974 alebo alternatívnou metódou, pomocou ktorej možno dosiahnuť prinajmenšom takú istú úroveň presnosti a opakovateľnosti.

    1.2.

    Na účely tohto doplnku sa meranie prietoku plynu podľa potreby vykoná pomocou prietokomeru na hmotnostnej báze.

    2.    Analýza a rýchlosť prietoku privádzaného úžitkového plynu

    2.1.

    Zloženie dodávaného úžitkového plynu sa bude analyzovať pred systémom miešania prímesí.

    2.2.

    Bude sa merať rýchlosť prietoku úžitkového plynu vstupujúceho do systému miešania prímesí.

    3.    Analýza a rýchlosť prietoku prímesi

    3.1.

    Ak je pre prímes k dispozícii platné osvedčenie o analýze (napríklad vystavené dodávateľom plynu), možno ho použiť ako zdroj zloženia prímesi. V tomto prípade bude analýza zloženia tejto prímesi vykonávaná na mieste povolená, nebude však povinná.

    3.2.

    V prípade, že pre prímes nie je k dispozícii platné osvedčenie o analýze, vykoná sa analýza zloženia tejto prímesi.

    3.3.

    Bude sa merať rýchlosť prietoku každej prímesi, ktorá vstupuje do systému miešania prímesí.

    4.    Analýza zmiešaného plynu

    4.1.

    Analýzy zloženia plynu dodávaného do motora po opustení systému miešania prímesí je povolená ako doplnková metóda alebo alternatíva analýzy požadovanej v bodoch 2.1 a 3.1, nie je však povinná.

    5.    Výpočet Sλ a MN zmiešaného plynu

    5.1.

    Výsledky analýzy plynu podľa bodu 2.1, bodu 3.1 alebo 3.2 a prípadne podľa bodu 4.1, v kombinácii s rýchlosťou hmotnostného prietoku plynu meraného podľa bodov 2.2 a 3.3 sa použijú na výpočet hodnoty MN podľa normy EN 16726:2015. Rovnaký súbor údajov sa použije na výpočet hodnoty Sλ v súlade s postupom uvedeným v doplnku 2.

    6.    Kontrola a overenie plynovej zmesi v priebehu skúšky

    6.1

    Kontrola a overenie plynovej zmesi v priebehu skúšky sa vykonáva buď pomocou kontrolného systému s otvorenou slučkou, alebo zatvorenou slučkou.

    6.2

    Kontrolný systém zmesi s otvorenou slučkou

    6.2.1

    V tomto prípade sa analýza plynu, merania prietoku a výpočty uvedené v bodoch 1, 2, 3 a 4 vykonajú pred skúškou emisií.

    6.2.2

    Pomer úžitkového plynu a prímesi (prímesí) sa stanoví tak, aby zabezpečil, že hodnota Sλ bude v rámci povoleného rozsahu pre príslušné referenčné palivo v tabuľke 9.1.

    6.2.3

    Ak sa stanovili relatívne pomery, musia sa zachovať počas celej skúšky emisií. Úpravy jednotlivých rýchlostí prietoku na účely zachovania relatívnych pomerov sú povolené.

    6.2.4

    Po vykonaní emisnej skúšky sa zopakuje analýza zloženia plynu, merania prietoku a výpočty uvedené v bodoch 2, 3, 4 a 5. Na to, aby sa skúška mohla považovať za platnú, zostane hodnota Sλ v rozsahu špecifikovanom pre príslušné referenčné palivo, ktorý je uvedený v tabuľke 9.1.

    6.3

    Kontrolný systém zmesi s uzavretou slučkou

    6.3.1

    V tomto prípade sa analýza zloženia plynu, merania prietoku a výpočty uvedené v bodoch 2, 3, 4 a 5. vykonajú v intervaloch počas skúšky emisií. Intervaly sa zvolia s ohľadom na frekvenčnú kapacitu plynového chromatografu a zodpovedajúci systém výpočtu.

    6.3.2

    Výsledky z pravidelných meraní a výpočtov sa použijú na úpravu relatívnych pomerov úžitkového plynu a prímesí na účely zachovania hodnoty Sλ v rozsahu uvedenom v tabuľke 9.1 pre príslušné referenčné palivo. Frekvencia úpravy nesmie prekročiť frekvenciu merania.

    6.3.3

    Na to, aby sa skúška mohla považovať za platnú, musí byť hodnota Sλ v rozsahu uvedenom v tabuľke 9.1 pre príslušné referenčné palivo, a to v najmenej v 90 % meracích bodov.




    Doplnok 2

    Výpočet faktora posunu λ (Sλ)

    1.    Výpočet

    Faktor posunu λ (Sλ) ( 6 ) sa vypočíta pomocou rovnice (9-1):



    image

    (9-1)

    Keď:

    Sλ

    =

    faktor posunu λ;

    inert %

    =

    % objemu inertných plynov v palive (t. j. N2, CO2, He atď.);

    image

    =

    % objemu pôvodného kyslíka v palive;

    n a m

    =

    vzťahujú sa na priemerné hodnoty CnHm, ktoré predstavujú množstvo uhľovodíkov v palive, t. j.:



    image

    (9-2)

    image

    (9-3)

    Keď:

    CH4

    =

    % objemu metánu v palive;

    C2

    =

    % objemu všetkých uhľovodíkov C2 (napr.: C2H6, C2H4 atď.) v palive;

    C3

    =

    % objemu všetkých uhľovodíkov C3 (napr.: C3H8, C3H6 atď.) v palive;

    C4

    =

    % objemu všetkých uhľovodíkov C4 (napr.: C4H10, C4H8 atď.) v palive;

    C5

    =

    % objemu všetkých uhľovodíkov C5 (napr.: C5H12, C5H10 atď.) v palive;

    diluent

    =

    % objemu inertných plynov v palive (t. j. O2*, N2 CO2, He atď.).

    2.    Príklady výpočtu faktora posunu λ Sλ:

    Príklad 1: G25: CH4 = 86 %, N2 = 14 % (objemových)

    image

    image

    image

    Príklad 2: GR CH4 = 87 %, C2H6 = 13 % (objemových)

    image

    image

    image

    Príklad 3: USA: CH4 = 89 %, C2H6 = 4,5 %, C3H8 = 2,3 %, C6H14 = 0,2 %, O2 = 0,6 %, N2 = 4 %

    image

    image

    image

    Ako alternatíva k vyššie uvedenej rovnici, sa môže hodnota Sλ vypočítať z pomeru stechiometrickej spotreby vzduchu z čistého metánu na stechiometrickú spotrebu vzduchu zo zmesi paliva dodávaného do motora, ako je uvedené nižšie.

    Faktor posunu hodnoty lambda (Sλ) vyjadruje spotrebu kyslíka akejkoľvek palivovej zmesi vo vzťahu k spotrebe kyslíka čistého metánu. Spotreba kyslíka znamená množstvo kyslíka potrebného na oxidáciu metánu v stechiometrickom zložení reakčných partnerov na produkty dokonalého spaľovania (t. j. na oxid uhličitý a vodu).

    Reakcia na spaľovanie čistého metánu sa uvádza v rovnici (9-4):



    1 · CH 4 + 2 · O 2 → 1 · CO 2 + 2 · H 2 O

    (9-4)

    V tomto prípade je pomer molekúl v stechiometrickom zložení reakčných partnerov presne 2:

    image

    Keď:

    nO 2

    =

    počet molekúl kyslíka

    nCH 4

    =

    počet molekúl metánu

    Z tohto dôvodu je spotreba kyslíka pre čistý metán:

    nO 2

    =

    2 ·nCH 4 s referenčnou hodnotou [nCH4 ]= 1kmol

    Hodnota Sλ sa môže určiť z pomeru stechiometrického zloženia kyslíka a metánu k pomeru stechiometrického zloženia kyslíka a palivovej zmesi dodávanej do motora, ako je to uvedené v rovnici (9-5):



    image

    (9-5)

    Keď:

    nblend

    =

    počet molekúl palivovej zmesi

    (nO 2)blend

    =

    pomer molekúl v stechiometrickom zložení kyslíka a palivovej zmesi dodávanej do motora

    Keďže vzduch obsahuje 21 % kyslíka, stechiometrická spotreba vzduchu Lst akéhokoľvek paliva sa vypočíta pomocou rovnice (9-6):



    image

    (9-6)

    Keď:

    Lst,fuel

    =

    stechiometrická spotreba vzduchu pre palivo

    nO 2 fuel

    =

    stechiometrická spotreba kyslíka pre palivo

    V dôsledku toho sa môže hodnota Sλ určiť aj z pomeru stechiometrického zloženia vzduchu a metánu k pomeru stechiometrického zloženia vzduchu a palivovej zmesi dodávanej do motora; t. j. pomer stechiometrickej spotreby vzduchu metánu voči stechiometrickej spotrebe vzduchu palivovej zmesi dodávanej do motora, ako je to uvedené v rovnici (9-7):



    image

    (9-7)

    Preto sa môže akýkoľvek výpočet, ktorý špecifikuje stechiometrickú spotrebu vzduchu, použiť na vyjadrenie faktoru posunu hodnoty lambda.




    Doplnok 3

    Korekcia CO2 vo výfukových plynoch vyplývajúca z CO2 v plynnom palive

    1.    Rýchlosť okamžitého hmotnostného prietoku CO2 v prúde plynného paliva

    1.1.

    Zloženie plynu a prietok plynu sa určí podľa požiadaviek uvedených v odsekoch 1 až 4 doplnku 1.

    1.2

    Rýchlosť okamžitého hmotnostného prietoku CO2 v prúde plynu dodávaného do motora sa vypočíta podľa rovnice (9-8).



    CO2i = (M CO2/M stream) · x CO2i · streami

    (9-8)

    Keď:

    CO2i

    =

    Rýchlosť okamžitého hmotnostného prietoku CO2 z prúdu plynu [g/s]

    streami,

    =

    Rýchlosť okamžitého hmotnostného prietoku prúdu plynu [g/s]

    x CO2i

    =

    Molárna koncentrácia zložky CO2 v prúde plynu [-]

    M CO2

    =

    Molárna hmotnosť CO2 [g/mol]

    M stream

    =

    Molárna hmotnosť prúdu plynu [g/mol]

    M stream sa vypočíta zo všetkých meraných zložiek (1, 2, …, n) pomocou rovnice (9-9).



    M stream = x 1 · M 1 + x 2 · M 2 + … + x n · M n

    (9-9)

    Keď:

    X 1, 2, n

    =

    Molárna koncentrácia každej meranej zložky v prúde plynu (CH4, CO2, …) [-]

    M 1, 2, n

    =

    Molárna hmotnosť každej meranej zložky v prúde plynu [g/mol]

    1.3.

    Na určenie rýchlosti celkového hmotnostného prietoku CO2 v plynnom palive vstupujúcom do motora sa musí výpočet v rovnici (9-8) vykonať pre každý jednotlivý prúd plynu obsahujúci CO2, ktorý vstupuje do systému zmiešavania plynu, pričom výsledky všetkých prúdov plynu sa následne spočítajú, alebo sa vykoná pomocou rovnice (9-10) pre zmiešaný plyn, ktorý vychádza zo systému zmiešavania a vstupuje do motora.



    CO2i, fuel = CO2i, a + CO2i, b + … + CO2i, n

    (9-10)

    Keď:

    CO2i, fuel

    =

    Rýchlosť okamžitého kombinovaného hmotnostného prietoku CO2 vyplývajúca z CO2 v plynnom palive vstupujúcom do motora [g/s]

    CO2i, a, b, …, n

    =

    rýchlosť okamžitého hmotnostného prietoku CO2 vyplývajúca z CO2 v každom jednotlivom prúde plynu a, b, …, n [g/s]

    2.    Výpočet špecifických emisií CO2 pre nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC) a cyklus RMC

    2.1

    Celková hmotnosť v skúške emisií CO2 z CO2 v palive m CO2, fuel [g/skúšku] sa vypočíta ako súčet okamžitej rýchlosti prietoku CO2 v plynnom palive privádzanom do motora CO2i, fuel [g/s] pri skúšobnom cykle pomocou rovnice (9-11):



    image

    (9-11)

    Keď:

    f

    =

    rýchlosť odberu vzoriek údajov [Hz]

    N

    =

    počet meraní [-]

    2.2

    Celková hmotnosť emisií CO2, m CO2 [g/skúšku], použitá v rovnici (7-61), (7-63), (7-128) alebo (7-130) v prílohe VII na výpočet špecifického výsledku emisií e CO2 [g/kWh] sa v týchto rovniciach nahradí korigovanou hodnotou m CO2, corr. [g/skúšku] vypočítanou pomocou rovnice (9-12).



    m CO2, corr = m CO2m CO2, fuel

    (9-12)

    3.    Výpočet špecifických emisií CO2 pre nespojité režimy NRSC

    3.1

    Stredná hodnota hmotnostného prietoku emisií CO2 z CO2 v palive za hodinu qm CO2, fuel alebo CO2 fuel [g/h] sa vypočíta pre každý jednotlivý skúšobný režim z meraní okamžitej rýchlosti hmotnostného prietoku CO2 CO2i, fuel [g/s], ktorý je daný rovnicou (9-10) odvodenou počas vzorkovania v príslušnom skúšobnom režime pomocou rovnice (9-13):



    image

    (9-13)

    Keď:

    N

    =

    počet meraní vykonaných v skúšobnom režime [-]

    3.2

    Stredná rýchlosť hmotnostného prietoku emisií CO2 qm CO2 alebo CO2 [g/h] pre jednotlivé skúšobné režimy použité v rovnici (7-64) alebo (7-131) v prílohe VII na výpočet špecifických výsledkov emisií e CO2 [g/kWh] sa v týchto rovniciach nahradí korigovanou hodnotou qm CO2, corr alebo CO2, corr [g/h] pre jednotlivé skúšobné režimy vypočítané pomocou rovnice (9-14) alebo (9-15).



    q m CO2, corr = q m CO2q m CO2, fuel

    (9-14)

    CO2, corr = CO2 CO2, fuel

    (9-15)




    PRÍLOHA X

    Podrobné technické špecifikácie a podmienky dodania motora samostatne, bez systému dodatočnej úpravy výfukových plynov

    1.

    Samostatné dodanie, uvedené v článku 34 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1628, sa uskutočňuje, keď sú výrobca a výrobca pôvodného zariadenia (OEM) vykonávajúci inštaláciu motora, rôzne právne subjekty a motor dodáva výrobca z jedného miesta samostatne, bez systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, a systém dodatočnej úpravy výfukových plynov sa dodáva z iného miesta a/alebo v inom čase.

    2.

    V takom prípade výrobca:

    2.1.

    Nesie zodpovednosť za uvádzanie motora na trh a za to, že motor je v súlade so schváleným typom motora.

    2.2.

    Vystaví všetky objednávky na diely, ktoré sa dodávajú samostatne, a to pred odoslaním motora samostatne, bez systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM).

    2.3.

    Poskytne výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM) pokyny na inštaláciu motora vrátane systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, ako aj označenie identifikácie dielov, ktoré sa dodávajú samostatne, a informácie potrebné na overenie správnej funkčnosti montovaného motora podľa schváleného typu alebo radu motorov.

    2.4.

    Uchováva záznamy:

    1. o pokynoch poskytnutých výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM);

    2. o zozname dielov, ktoré sa dodávajú samostatne;

    3. o vrátených záznamoch od výrobcu pôvodného zariadenia (OEM), v ktorých sa potvrdzuje, že dodané motory sú v súlade s ustanoveniami oddielu 3.

    2.4.1.

    Uchováva záznamy minimálne 10 rokov.

    2.4.2.

    Na požiadanie poskytuje záznamy schvaľovaciemu úradu, Európskej komisii a orgánom dohľadu nad trhom.

    2.5.

    Zabezpečuje, aby bolo na motor dodávaný bez systému dodatočnej úpravy výfukových plynov okrem povinného označenia vyžadovaného podľa článku 32 nariadenia (EÚ) 2016/1628 pripevnené aj dočasné označenie vyžadované podľa článku 33 ods. 1 daného nariadenia a v súlade s ustanoveniami prílohy III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656 o administratívnych požiadavkách.

    2.6.

    Zabezpečuje, aby boli diely dodávané samostatne, oddelene od motorov, označené identifikáciou (napríklad číslami dielov).

    2.7.

    V prípade prechodných motorov (obsahujúcich systém dodatočnej úpravy výfukových plynov) zabezpečuje ich označenie dátumom výroby motora pred dátumom umiestnenia motora na trh, ako je to uvedené v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2016/1628 a ako sa to vyžaduje podľa článku 3 ods. 7, 30 a 32 uvedeného nariadenia.

    2.7.1.

    Ak označenie systému dodatočnej úpravy výfukových plynov neobsahuje jednoznačný dátum výroby, záznamy uvedené v bode 2.4 obsahujú doklad o tom, že systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý je súčasťou prechodného motora, bol vyrobený pred uvedeným dátumom.

    3.

    OEM je povinný:

    3.1.

    potvrdiť výrobcovi, že motor bol uvedený do stavu zhody so schváleným typom alebo radom motorov v súlade s prijatými pokynmi a že boli vykonané všetky kontroly potrebné na zaistenie správnej funkčnosti montovaného motora podľa schváleného typu motora;

    3.2.

    ak OEM pravidelne prijíma dodávky motorov od výrobcu, môže vystavovať potvrdenie uvedené v bode 3.1 v pravidelných intervaloch, ktoré sú dohodnuté medzi oboma stranami, avšak nesmie prekračovať lehotu jedného roka.




    PRÍLOHA XI

    Podrobné technické špecifikácie a podmienky pre dočasné uvedenie na trh na účely skúšania v teréne

    Na dočasné uvedenie na trh na účely skúšania v teréne v súlade s článkom 34 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1628 sa uplatňujú tieto podmienky:

    1.

    Motor zostáva vo vlastníctve výrobcu motora, kým sa nedokončí postup uvedený v bode 5. Tým sa však nevylučuje finančná dohoda s OEM alebo koncovými používateľmi, ktorí sa podieľajú na skúšobnom postupe.

    2.

    Pred uvedením motora na trh výrobca informuje schvaľovací úrad členského štátu, pričom uvedie jeho názov alebo ochrannú známku, jedinečné identifikačné číslo motora, dátum výroby motora, všetky súvisiace informácie o emisných vlastnostiach motora a výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM) alebo koncových používateľoch, ktorí sa podieľajú na skúšobnom postupe.

    3.

    Výrobca dodáva motor s vyhlásením o zhode a motor je v súlade s ustanoveniami prílohy II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656; vo vyhlásení o zhode sa uvádza, že ide o motor na skúšky v teréne, ktorý sa dočasne uvádza na trh v súlade s článkom 34 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1628.

    4.

    Motor je označený povinným označením uvedeným v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.

    5.

    Po dokončení skúšok, ale v každom prípade po uplynutí 24 mesiacov od uvedenia motora na trh, výrobca zabezpečí buď stiahnutie motora z trhu, alebo jeho zhodu s nariadením (EÚ) 2016/1628. Výrobca informuje povoľujúci schvaľovací úrad o možnosti, pre ktorú sa rozhodol.

    6.

    Bez ohľadu na bod 5 môže výrobca ten istý schvaľovací úrad požiadať o predĺženie trvania skúšky na ďalších 24 mesiacov za predpokladu, že túto žiadosť o predĺženie riadne odôvodní.

    6.1.

    Ak schvaľovací úrad považuje predĺženie za odôvodnené, môže ho povoliť. V tom prípade:

    1. výrobca vydá nové vyhlásenie o zhode na ďalšie obdobie a

    2. ustanovenia bodu 5 sa uplatňujú do konca predĺženého obdobia, alebo, v každom prípade, 48 mesiacov od uvedenia motora na trh.




    PRÍLOHA XII

    Podrobné technické špecifikácie a podmienky pre motory na osobitné účely

    Na uvedenie na trh v prípade motorov, ktoré spĺňajú limitné hodnoty emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok pre motory na osobitné účely, uvedené v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) 2016/1628, sa uplatňujú tieto podmienky:

    1.

    Pred uvedením motora na trh vykoná výrobca všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie inštalácie motora do necestných pojazdných strojov, ktoré sa majú používať výhradne v potenciálne výbušnej atmosfére v súlade s článkom 34 ods. 5 daného nariadenia, alebo na spúšťanie a vyťahovanie záchranných člnov prevádzkovaných národnou záchrannou službou v súlade s článkom 34 ods. 6 daného nariadenia.

    2.

    Na účely bodu 1 sa za postačujúce opatrenie považuje aj písomné vyhlásenie výrobcu pôvodného zariadenia (OEM) alebo hospodárskeho subjektu, ktorý je príjemcom motora, v ktorom sa potvrdzuje, že motor sa bude inštalovať do necestných pojazdných strojov používaných výhradne na takéto osobitné účely.

    3.

    Výrobca:

    1. minimálne 10 rokov uchováva písomné vyhlásenie uvedené v bode 2 a

    2. na požiadanie poskytuje záznamy schvaľovaciemu úradu, Európskej komisii a orgánom dohľadu nad trhom.

    4.

    Výrobca dodáva motor s vyhlásením o zhode a motor je v súlade s ustanoveniami prílohy II k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656; vo vyhlásení o zhode sa uvádza, že ide o motor na osobitné účely, ktorý sa uvádza na trh za podmienok uvedených v článku 34 ods. 5 alebo 6 nariadenia (EÚ) 2016/1628.

    5.

    Motor je označený povinným označením uvedeným v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656.




    PRÍLOHA XIII

    Súhlas s rovnocenným typovým schválením motora

    1.

    V prípade radov alebo typov motorov kategórie NRE sa za typové schválenia ekvivalentné udeleným typovým schváleniam EÚ a povinným označeniam vyžadovaným v súlade s nariadením (EÚ) 2016/1628 považujú tieto typové schválenia a v prípade potreby zodpovedajúce povinné označenia:

    1. typové schválenia EÚ udeľované na základe nariadenia (ES) č. 595/2009 a jeho vykonávacích opatrení – ak technická služba potvrdí, že motor spĺňa:

    a) požiadavky doplnku 2 k prílohe IV, ak ide o motor, ktorý sa má používať výhradne namiesto motorov etapy V kategórií IWP a IWA v súlade s článkom 4 ods. 1, bodom 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/1628, alebo

    b) požiadavky doplnku 1 k prílohe IV, ak ide o motory iné, ako sú uvedené v odseku a);

    2. typové schválenia v súlade s predpisom EHK OSN č. 49, sériou zmien 06, ak technická služba potvrdí, že motor spĺňa:

    a) požiadavky doplnku 2 k prílohe IV, ak ide o motor, ktorý sa má používať výhradne namiesto motorov etapy V kategórií IWP a IWA v súlade s článkom 4 ods. 1, bodom 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/1628, alebo

    b) požiadavky doplnku 1 k prílohe IV, ak ide o motory iné, ako sú uvedené v odseku a).




    PRÍLOHA XIV

    Podrobnosti relevantných informácií a pokyny pre OEM

    1.

    Na základe požiadavky článku 43 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1628 výrobca poskytne výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM) všetky príslušné informácie a pokyny na inštaláciu motora do necestných pojazdných strojov v súlade so schváleným typom motora. Pokyny na tieto účely musia byť pre výrobcu pôvodného zariadenia jasne identifikované.

    2.

    Pokyny môžu byť poskytnuté v tlačenej forme alebo v elektronickej forme, v bežne používanom formáte.

    3.

    Ak vyžadujú viaceré motory dodané rovnakému výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM) tie isté pokyny, postačuje dodanie iba jedného súboru pokynov.

    4.

    Informácie a pokyny dodané výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM) obsahujú minimálne:

    1. požiadavky na inštaláciu na zaistenie emisných vlastností typu motora vrátane systému regulácie emisií, ktoré sa zohľadnia v záujme zaistenia správneho fungovania systému regulácie emisií;

    2. opis všetkých osobitných podmienok alebo obmedzení v súvislosti s inštaláciou alebo použitím motora uvedených v osvedčení o typovom schválení EÚ, ktoré sú uvedené v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656;

    3. vyhlásenie o tom, že inštaláciou motora nebude motor trvalo obmedzený iba na rozsah výkonu v rámci (pod)kategórie s prísnejšími emisnými limitmi plynných a tuhých znečisťujúcich látok, než má (pod)kategória, do ktorej motor patrí;

    4. v prípade radov motorov, na ktoré sa uplatňuje príloha V, hornú a dolnú hranicu príslušnej kontrolovanej oblasti a vyhlásenie o tom, že inštaláciou motora nebude motor obmedzený iba na prevádzku pri bodoch otáčok a zaťaženia mimo kontrolnej oblasti pre krivku krútiaceho momentu motora;

    5. v prípade potreby požiadavky na konštrukciu komponentov dodávaných výrobcom pôvodného zariadenia (OEM), ktoré nie sú súčasťou motora, ale sú potrebné na to, aby nainštalovaný motor zodpovedal schválenému typu motora;

    6. v prípade potreby požiadavky na konštrukciu nádrže s činidlom vrátane ochrany pred mrazom, monitorovania hladiny činidla a prostriedkov na odoberanie vzoriek činidla;

    7. v prípade potreby informácie o možnej inštalácii nezohrievanej nádrže s činidlom;

    8. v prípade potreby vyhlásenie o tom, že motor je určený výhradne na inštalovanie v snežných frézach;

    9. v prípade potreby vyhlásenie o tom, že výrobca pôvodného zariadenia (OEM) zabezpečí systém varovania, ako je to uvedené v doplnkoch 1 až 4 k prílohe IV;

    10. v prípade potreby informácie o rozhraní medzi motorom a necestným pojazdným strojom pre systém varovania obsluhy, ktoré sú uvedené v bode 9;

    11. v prípade potreby informácie o rozhraní medzi motorom a necestným pojazdným strojom pre systém upozornenia obsluhy, ako sa to uvádza v oddiele 5 doplnku 1 k prílohe IV;

    12. v prípade potreby informácie o prostriedkoch na dočasné vypnutie upozornenia obsluhy, ako je to vymedzené v bode 5.2.1 doplnku 1 k prílohe IV;

    13. v prípade potreby informácie o funkcii zablokovania upozornenia, ako je to vymedzené v bode 5.5 doplnku 1 k prílohe IV;

    14. v prípade dvojpalivových motorov:

    a) vyhlásenie o tom, že výrobca pôvodného zariadenia (OEM) zabezpečí indikátor dvojpalivového prevádzkového režimu, ako je to opísané v bode 4.3.1 prílohy VIII;

    b) vyhlásenie o tom, že výrobca pôvodného zariadenia (OEM) zabezpečí dvojpalivový systém varovania, ako je to opísané v bode 4.3.2 prílohy VIII;

    c) informácie o rozhraní medzi motorom a necestným pojazdným strojom pre indikáciu obsluhy a systém varovania, ktoré sú uvedené v bode 14 písm. a) a b);

    15. v prípade motora s meniteľnými otáčkami kategórie IWP, ktorý je typovo schválený na používanie v jednej alebo viacerých ďalších plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, ako sa to uvádza v bode 1.1.1.2 prílohy IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656, podrobnosti o všetkých (pod)kategóriách a prevádzkových režimoch (režim otáčok), pre ktoré je motor typovo schválený a môže byť pri inštalácii nastavený;

    16. v prípade motora s konštantnými otáčkami vybaveného alternatívnymi otáčkami, ako je to uvedené v oddiele 1.1.2.3 prílohy IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656:

    a) vyhlásenie o tom, že pri inštalácii motora sa zabezpečí:

    i) motor sa zastaví pred prepnutím regulátora konštantných otáčok na alternatívne otáčky a

    ii) nastavenie regulátora konštantných otáčok iba na alternatívne otáčky povolené výrobcom motora;

    b) podrobnosti o všetkých (pod)kategóriách a prevádzkových režimoch (režim otáčok), pre ktoré je motor typovo schválený a môže byť pri inštalácii nastavený;

    17. ak je motor vybavený voľnobežnými otáčkami na spúšťanie a vypínanie motora, ako sa to umožňuje v článku 3 ods. 18 nariadenia (EÚ) 2016/1628, vyhlásenie o tom, že pri inštalácii motora sa zabezpečí použitie funkcie regulátora konštantných otáčok pred zvýšením záťaže motora z nastavenia bez záťaže.

    5.

    Na základe požiadavky článku 43 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/1628 výrobca poskytne výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM) všetky potrebné informácie a pokyny, ktoré výrobca pôvodného zariadenia (OEM) poskytne koncovým používateľom v súlade s prílohou XV.

    6.

    Na základe požiadavky článku 43 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1628 výrobca poskytne výrobcovi pôvodného zariadenia (OEM) hodnotu emisií oxidu uhličitého (CO2) v g/kWh, ktorá bola stanovená v priebehu procesu typového schvaľovania EÚ a zaznamenaná do osvedčenia o typovom schválení EÚ. Túto hodnotu poskytne výrobca pôvodného zariadenia (OEM) koncovým používateľom spolu s týmto vyhlásením: „Toto meranie CO2 sa dosiahlo pri stálom skúšobnom cykle v laboratórnych podmienkach na typickom (základnom) motore typu (radu) motorov a nepredstavuje žiadnu záruku vlastností konkrétneho motora“.




    PRÍLOHA XV

    Podrobnosti relevantných informácií a pokyny pre koncových používateľov

    1.

    Výrobca pôvodného zariadenia (OEM) poskytne koncovým používateľom všetky informácie a potrebné pokyny na zabezpečenie správneho fungovania motora tak, aby boli emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok motora v rámci limitov pre schválený typ alebo rad motorov. Na tento účel sa musia jednoznačne identifikovať pokyny pre koncových používateľov.

    2.

    Pokyny pre koncových používateľov:

    2.1.

    sú napísané jasne a pre laika zrozumiteľne v rovnakom jazyku, aký je použitý v pokynoch týkajúcich sa necestného pojazdného stroja určených pre koncových používateľov;

    2.2.

    sa poskytujú v tlačenej forme alebo v elektronickej forme, v bežne používanom formáte;

    2.3.

    môžu byť súčasťou pokynov týkajúcich sa necestného pojazdného stroja určených pre koncových používateľov alebo môžu tvoriť samostatný dokument;

    2.3.1.

    ak sa poskytujú samostatne, a nie ako súčasť pokynov týkajúcich sa necestného pojazdného stroja určených pre koncových používateľov, majú rovnaký formát.

    3.

    Informácie a pokyny dodané koncovým používateľom obsahujú minimálne:

    1. opis všetkých osobitných podmienok alebo obmedzení v súvislosti s použitím motora uvedených v osvedčení o typovom schválení EÚ, ktoré sú uvedené v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/656;

    2. vyhlásenie o tom, že motor vrátane systému regulácie emisií sa prevádzkuje, používa a udržiava v súlade s pokynmi poskytnutými koncovým používateľom, aby sa zachovali emisné vlastnosti motora v rámci požiadaviek platných pre kategóriu motora;

    3. vyhlásenie o tom, že je zakázané akékoľvek zámerné premosťovanie alebo znefunkčňovanie systému regulácie emisií, najmä pokiaľ ide o deaktiváciu alebo nevykonanie údržby systému recirkulácie výfukových plynov (EGR) alebo systému dávkovania činidla.

    4. vyhlásenie o tom, že je nevyhnutné okamžite prijať primerané opatrenia na nápravu nesprávneho spustenia, používania alebo údržby systému regulácie emisií v súlade s opatreniami na nápravu, ktoré sú indikované varovaniami opísanými v bodoch 5 a 6;

    5. podrobné vysvetlenia možných porúch systému regulácie emisií spôsobené nesprávnou prevádzkou, používaním alebo údržbou inštalovaného motora, spolu so súvisiacimi varovnými signálmi a príslušnými opatreniami na nápravu;

    6. podrobné vysvetlenia možného nesprávneho používania necestného pojazdného stroja, ktoré môže spôsobiť poruchy systému regulácie emisií motora, spolu so súvisiacimi varovnými signálmi a príslušnými opatreniami na nápravu;

    7. v prípade potreby informácie o možnom použití nezohrievanej nádrže s činidlom a systému dávkovania;

    8. v prípade potreby vyhlásenie o tom, že motor je určený výhradne na používanie v snežných frézach;

    9. v prípade necestných pojazdných strojov so systémom varovania obsluhy, ako je to vymedzené v oddiele 4 doplnku 1 k prílohe IV (kategória: NRE, NRG, IWP, IWA alebo RLR) a/alebo oddiele 4 doplnku 4 k prílohe IV (kategória: NRE, NRG, IWP, IWA alebo RLR) alebo oddiele 3 doplnku 3 k prílohe IV (kategória RLL), vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že obsluhu o nesprávnom fungovaní systému regulácie emisií informuje systém varovania obsluhy;

    10. v prípade necestných pojazdných strojov so systémom upozornenia obsluhy, ako je to vymedzené v oddiele 5 doplnku 1 k prílohe IV (kategória NRE, NRG), vyhlásenie o tom, že výsledkom ignorovania varovných signálov pre obsluhu bude aktivácia systému upozornenia obsluhy, ktorá bude mať za následok účinné zablokovanie prevádzky necestného pojazdného stroja;

    11. v prípade necestných pojazdných strojov s funkciou zablokovania upozornenia, ako je to vymedzené v bode 5.5 doplnku 1 k prílohe IV, na uvoľnenie plného výkonu motora, informácie o činnosti tejto funkcie;

    12. v prípade potreby vysvetlenia týkajúce sa fungovania systému varovania obsluhy a systému upozornenia obsluhy podľa bodov 9, 10 a 11 vrátane dôsledkov ignorovania výstražných signálov systému a nedoplnenia činidla (ak je použité) alebo neodstránenia zisteného problému, pokiaľ ide o výkon stroja a protokolovanie chýb;

    13. ak sa do protokolu v palubnom počítači zaznamená vstrekovanie nesprávneho činidla alebo vstrekovanie činidla nedostatočnej kvality podľa bodu 4.1 doplnku 2 k prílohe IV (kategória: IWP, IWA, RLR), vyhlásenie o tom, že tieto záznamy dokážu prečítať národné inšpekčné úrady skenovacím zariadením;

    14. v prípade necestných pojazdných strojov s prostriedkami na vypnutie upozornenia obsluhy, ako je to vymedzené v bode 5.2.1 doplnku 1 k prílohe IV, informácie o činnosti tejto funkcie a vyhlásenie o tom, že táto funkcia môže byť aktivovaná iba v núdzových situáciách, pričom záznam o jej aktivácii bude zaprotokolovaný do palubného počítača a tieto informácie dokážu prečítať národné inšpekčné úrady skenovacím zariadením;

    15. informácie o špecifikácii (špecifikáciách) paliva potrebné na zaistenie vlastností systému regulácie emisií podľa požiadaviek prílohy I a v súlade so špecifikáciami uvedenými v typovom schválení EÚ motora vrátane odkazu na príslušnú normu EÚ alebo medzinárodnú normu, ak je k dispozícii, a to konkrétne:

    a) ak sa má motor používať v Únii s dieselovým palivom alebo pri necestných aplikáciách s plynovým olejom, vyhlásenie o tom, že sa má používať len palivo s obsahom síry najviac 10 mg/kg (20 mg/kg v bode finálnej distribúcie), cetánovým číslom 45 a vyšším a s obsahom FAME najviac 7 % v/v;

    b) ak sa v motore môžu podľa vyhlásenia výrobcu a uvedenia v osvedčení o typovom schválení EÚ používať ďalšie palivá, zmesi palív alebo emulzie palív, uvedú sa;

    16. informácie o špecifikáciách mazacích olejov potrebné na zachovanie vlastností systému regulácie emisií;

    17. ak systém regulácie emisií vyžaduje činidlo, vlastnosti tohto činidla vrátane typu činidla, informácií o koncentrácii, keď je činidlo v roztoku, prevádzkových teplotných podmienok a odkazu na medzinárodné normy, pokiaľ ide o jeho zloženie a kvalitu, ktoré musia byť v súlade so špecifikáciami uvedenými v typovom schválení EÚ motora;

    18. v prípade potreby pokyny týkajúce sa dopĺňania spotrebných činidiel obsluhou v čase medzi intervalmi bežnej údržby; v pokynoch musí byť uvedený spôsob, akým obsluha dopĺňa nádrž činidla a frekvenciu dopĺňania nádrže v závislosti od miery používania necestného pojazdného stroja;

    19. vyhlásenie o tom, že v záujme zachovania emisných vlastností motora je veľmi dôležité používať a dopĺňať činidlo v súlade so špecifikáciami uvedenými v bodoch 17 a 18;

    20. požiadavky plánovanej údržby súvisiacej s emisiami vrátane každej naplánovanej výmeny kritických komponentov súvisiacich s emisiami;

    21. v prípade dvojpalivových motorov:

    a) v prípade potreby informácie o indikátoroch dvojpalivového prevádzkového režimu uvedené v oddiele 4.3 prílohy VIII;

    b) ak existujú prevádzkové obmedzenia dvojpalivového motora v servisnom režime, ako je to vymedzené v bode 4.2.2.1 prílohy VIII (okrem kategórií: IWP, IWA, RLL a RLR), vyhlásenie o tom, že aktivácia servisného režimu bude mať za následok účinné zablokovanie prevádzky necestného pojazdného stroja;

    c) ak je k dispozícii funkcia zablokovania upozornenia na uvoľnenie plného výkonu motora, poskytnú sa informácie o činnosti tejto funkcie;

    d) ak sa dvojpalivový motor prevádzkuje v servisnom režime v súlade s bodom 4.2.2.2 prílohy VIII (kategórie: IWP, IWA, RLL a RLR), vyhlásenie o tom, že aktivácia servisného režimu sa zaznamená do protokolu palubného počítača a že tieto záznamy sú dostupné pre národné inšpekčné úrady, ktoré ich dokážu prečítať skenovacím zariadením.

    4.

    Na základe požiadavky článku 43 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1628 výrobca pôvodného zariadenia (OEM) poskytne koncovým používateľom hodnotu emisií oxidu uhličitého (CO2) v g/kWh, ktorá bola stanovená v priebehu procesu typového schvaľovania EÚ a zaznamenaná do osvedčenia o typovom schválení EÚ, spolu s týmto vyhlásením: „Toto meranie CO2 sa dosiahlo pri stálom skúšobnom cykle v laboratórnych podmienkach na typickom (základnom) motore typu (radu) motorov a nepredstavuje žiadnu záruku vlastností konkrétneho motora“.




    PRÍLOHA XVI

    Normy výkonnosti a posudzovania technických služieb

    1.    Všeobecné požiadavky

    Technické služby preukážu primeranú kvalifikáciu, konkrétne technické znalosti a preukázateľné skúsenosti v špecifických oblastiach, ktoré patria do ich pôsobnosti a na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/1628 a delegované a vykonávacie akty prijaté podľa tohto nariadenia.

    2.    Normy, s ktorými musia technické služby v súlade

    2.1.

    Technické služby rozličných kategórií uvedených v článku 45 nariadenia (EÚ) 2016/1628 sú v súlade s normami uvedenými v doplnku 1 k prílohe V k smernici Európskeho parlamentu a Rady ( 7 ) 2007/46/ES, ktoré sú relevantné pre vykonávané činnosti.

    2.2.

    Odkaz na článok 41 smernice 2007/46/ES v uvedenom doplnku sa vykladá ako odkaz na článok 45 nariadenia (EÚ) 2016/1628.

    2.3.

    Odkaz na prílohu IV smernice 2007/46/ES v tomto doplnku sa vykladá ako odkaz na nariadenie (EÚ) 2016/1628 a delegované a vykonávacie akty prijaté v súlade s týmto nariadením.

    3.    Postup na posudzovanie technických služieb

    3.1.

    Súlad technických služieb s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2016/1628 a delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými podľa tohto nariadenia sa posúdi v súlade s postupom uvedeným v doplnku 2 k prílohe V k smernici 2007/46/ES.

    3.2.

    Odkazy na článok 42 smernice 2007/46/ES v doplnku 2 k prílohe V k smernici 2007/46/ES sa vykladajú ako odkazy na článok 48 nariadenia (EÚ) 2016/1628.




    PRÍLOHA XVII

    Charakteristiky ustálených a nestálych skúšobných cyklov

    1.

    Tabuľky skúšobných režimov a váhových koeficientov pre nespojitý režim NRSC sú uvedené v doplnku 1.

    2.

    Tabuľky skúšobných režimov a váhových koeficientov pre skúšobný cyklus RMC sú uvedené v doplnku 2.

    3.

    Tabuľky plánov nestálych skúšobných cyklov (NRTC a LSI-NRTC) s motorovým dynamometrom sú uvedené v doplnku 3.




    Doplnok 1

    Ustálený cyklus v nespojitom režime NRSC

    Skúšobné cykly typu C



    Tabuľka skúšobných režimov cyklu C1 a váhových koeficientov

    Číslo režimu

    1

    2

    3

    4

    5

    6

    7

    8

    Otáčky ()

    100 %

    Stredné

    Voľnobeh

    Krútiaci moment () (%)

    100

    75

    50

    10

    100

    75

    50

    0

    Váhový koeficient

    0,15

    0,15

    0,15

    0,1

    0,1

    0,1

    0,1

    0,15

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny krútiaci moment pri predpísaných otáčkach motora.



    Tabuľka skúšobných režimov cyklu C2 a váhových koeficientov

    Číslo režimu

    1

    2

    3

    4

    5

    6

    7

    Otáčky ()

    100 %

    Stredné

    Voľnobeh

    Krútiaci moment () (%)

    25

    100

    75

    50

    25

    10

    0

    Váhový koeficient

    0,06

    0,02

    0,05

    0,32

    0,30

    0,10

    0,15

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny krútiaci moment pri predpísaných otáčkach motora.

    Skúšobné cykly typu D



    Tabuľka skúšobných režimov cyklu D2 a váhových koeficientov

    Číslo režimu

    (cyklus D2)

    1

    2

    3

    4

    5

    Otáčky ()

    100 %

    Krútiaci moment () (%)

    100

    75

    50

    25

    10

    Váhový koeficient

    0,05

    0,25

    0,3

    0,3

    0,1

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu je vo vzťahu ku krútiacemu momentu zodpovedajúcemu menovitému čistému výkonu deklarovanému výrobcom relatívne.

    Skúšobné cykly typu E



    Tabuľka skúšobných režimov cyklov typu E a váhových koeficientov

    Číslo režimu

    (cyklus E2)

    1

    2

    3

    4

     

     

     

     

     

     

    Otáčky ()

    100 %

    Stredné

    Krútiaci moment () (%)

    100

    75

    50

    25

     

     

     

     

     

     

    Váhový koeficient

    0,2

    0,5

    0,15

    0,15

     

     

     

     

     

     

    Číslo režimu

    (cyklus E3)

    1

    2

    3

    4

    Otáčky () (%)

    100

    91

    80

    63

    Výkon () (%)

    100

    75

    50

    25

    Váhový koeficient

    0,2

    0,5

    0,15

    0,15

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na krútiaci moment zodpovedajúci menovitému čistému výkonu deklarovanému výrobcom pri predpísaných otáčkach motora.

    (3)   % výkonu sa vzťahujú na maximálny menovitý výkon pri 100 % otáčkach.

    Skúšobný cyklus typu F



    Tabuľka skúšobných režimov cyklu typu F a váhových koeficientov

    Číslo režimu

    1

    ()

    3

    Otáčky ()

    100 %

    Stredné

    Voľnobeh

    Výkon (%)

    100 ()

    50 ()

    ()

    Váhový koeficient

    0,15

    0,25

    0,6

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % výkonu je v tomto režime vo vzťahu výkonu v režime 1 relatívne.

    (3)   % výkonu sa v tomto režime vzťahujú na maximálny čistý výkon pri predpísaných otáčkach motora.

    (4)   V prípade motorov s diskrétnym regulačným systémom (t. j. stupňovou reguláciou) sa režim 2 vymedzuje ako prevádzka v stupni, ktorý sa najviac približuje režimu 2 alebo 35 % menovitého výkonu.

    Skúšobný cyklus typu G



    Tabuľka skúšobných režimov cyklov typu G a váhových koeficientov

    Číslo režimu (cyklus G1)

     

     

     

     

     

    1

    2

    3

    4

    5

    6

    Otáčky ()

    100 %

    Stredné

    Voľnobeh

    Krútiaci moment () %

     

     

     

     

     

    100

    75

    50

    25

    10

    0

    Váhový koeficient

     

     

     

     

     

    0,09

    0,20

    0,29

    0,30

    0,07

    0,05

    Číslo režimu (cyklus G2)

    1

    2

    3

    4

    5

     

     

     

     

     

    6

    Otáčky ()

    100 %

    Stredné

    Voľnobeh

    Krútiaci moment () (%)

    100

    75

    50

    25

    10

     

     

     

     

     

    0

    Váhový koeficient

    0,09

    0,20

    0,29

    0,30

    0,07

     

     

     

     

     

    0,05

    Číslo režimu (cyklus G3)

    1

     

     

     

     

     

     

     

     

     

    2

    Otáčky ()

    100 %

    Stredné

    Voľnobeh

    Krútiaci moment () (%)

    100

     

     

     

     

     

     

     

     

     

    0

    Váhový koeficient

    0,85

     

     

     

     

     

     

     

     

     

    0,15

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny krútiaci moment pri predpísaných otáčkach motora.

    Skúšobný cyklus typu H



    Tabuľka skúšobných režimov cyklu typu H a váhových koeficientov

    Číslo režimu

    1

    2

    3

    4

    5

    Otáčky () (%)

    100

    85

    75

    65

    Voľnobeh

    Krútiaci moment () (%)

    100

    51

    33

    19

    0

    Váhový koeficient

    0,12

    0,27

    0,25

    0,31

    0,05

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny krútiaci moment pri predpísaných otáčkach motora.




    Doplnok 2

    Cykly v ustálenom stave s odstupňovanými režimami (RMC)

    Skúšobné cykly typu C



    Tabuľka skúšobných režimov RMC-C1

    Číslo režimu

    RMC

    Čas trvania režimu (sekundy)

    Otáčky motora () ()

    Krútiaci moment (%) () ()

    1a ustálený

    126

    Voľnobeh

    0

    1b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    2a ustálený

    159

    Stredné

    100

    2b nestály

    20

    Stredné

    Lineárny prechod

    3a ustálený

    160

    Stredné

    50

    3b nestály

    20

    Stredné

    Lineárny prechod

    4a ustálený

    162

    Stredné

    75

    4b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    5a ustálený

    246

    100 %

    100

    5b nestály

    20

    100 %

    Lineárny prechod

    6a ustálený

    164

    100 %

    10

    6b nestály

    20

    100 %

    Lineárny prechod

    7a ustálený

    248

    100 %

    75

    7b nestály

    20

    100 %

    Lineárny prechod

    8a ustálený

    247

    100 %

    50

    8b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    9 ustálený

    128

    Voľnobeh

    0

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny krútiaci moment pri predpísaných otáčkach motora.

    (3)   Prechod z jedného režimu do nasledujúceho režimu v rámci 20-sekundovej nestálej fázy. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu a súčasne príkaz na lineárny posun otáčok motora, ak dôjde k zmene v nastavení otáčok.



    Tabuľka skúšobných režimov RMC-C2

    Číslo režimu

    RMC

    Čas trvania režimu (sekundy)

    Otáčky motora () ()

    Krútiaci moment (%) () ()

    1a ustálený

    119

    Voľnobeh

    0

    1b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    2a ustálený

    29

    Stredné

    100

    2b nestály

    20

    Stredné

    Lineárny prechod

    3a ustálený

    150

    Stredné

    10

    3b nestály

    20

    Stredné

    Lineárny prechod

    4a ustálený

    80

    Stredné

    75

    4b nestály

    20

    Stredné

    Lineárny prechod

    5a ustálený

    513

    Stredné

    25

    5b nestály

    20

    Stredné

    Lineárny prechod

    6a ustálený

    549

    Stredné

    50

    6b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    7a ustálený

    96

    100 %

    25

    7b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    8 ustálený

    124

    Voľnobeh

    0

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny krútiaci moment pri predpísaných otáčkach motora.

    (3)   Prechod z jedného režimu do nasledujúceho režimu v rámci 20-sekundovej nestálej fázy. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu a súčasne príkaz na lineárny posun otáčok motora, ak dôjde k zmene v nastavení otáčok.

    Skúšobné cykly typu D



    Tabuľka skúšobných režimov RMC-D2

    Číslo režimu

    RMC

    Čas trvania režimu (sekundy)

    Otáčky motora (%) ()

    Krútiaci moment (%) () ()

    1a ustálený

    53

    100

    100

    1b nestály

    20

    100

    Lineárny prechod

    2a ustálený

    101

    100

    10

    2b nestály

    20

    100

    Lineárny prechod

    3a ustálený

    277

    100

    75

    3b nestály

    20

    100

    Lineárny prechod

    4a ustálený

    339

    100

    25

    4b nestály

    20

    100

    Lineárny prechod

    5 ustálený

    350

    100

    50

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu je vo vzťahu ku krútiacemu momentu zodpovedajúcemu menovitému čistému výkonu deklarovanému výrobcom relatívne.

    (3)   Prechod z jedného režimu do nasledujúceho režimu v rámci 20-sekundovej nestálej fázy. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu.

    Skúšobné cykly typu E



    Tabuľka skúšobných režimov RMC-E2

    Číslo režimu

    RMC

    Čas trvania režimu (sekundy)

    Otáčky motora (%) ()

    Krútiaci moment (%) () ()

    1a ustálený

    229

    100

    100

    1b nestály

    20

    100

    Lineárny prechod

    2a ustálený

    166

    100

    25

    2b nestály

    20

    100

    Lineárny prechod

    3a ustálený

    570

    100

    75

    3b nestály

    20

    100

    Lineárny prechod

    4 ustálený

    175

    100

    50

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny krútiaci moment zodpovedajúci menovitému čistému výkonu deklarovanému výrobcom pri predpísaných otáčkach motora.

    (3)   Prechod z jedného režimu do nasledujúceho režimu v rámci 20-sekundovej nestálej fázy. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu.



    Tabuľka skúšobných režimov RMC-E3

    Číslo režimu

    RMC

    Čas trvania režimu (sekundy)

    Otáčky motora (%) () ()

    Výkon (%) () ()

    1a ustálený

    229

    100

    100

    1b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    2a ustálený

    166

    63

    25

    2b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    3a ustálený

    570

    91

    75

    3b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    4 ustálený

    175

    80

    50

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny menovitý čistý výkon pri 100 % otáčkach.

    (3)   Prechod z jedného režimu do nasledujúceho režimu v rámci 20-sekundovej nestálej fázy. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu a súčasne príkaz na lineárny posun otáčok motora.

    Skúšobný cyklus typu F



    Tabuľka skúšobných režimov RMC-F

    Číslo režimu

    RMC

    Čas trvania režimu (sekundy)

    Otáčky motora () ()

    Výkon (%) ()

    1a ustálený

    350

    Voľnobeh

    ()

    1b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    2a ustálený ()

    280

    Stredné

    50 ()

    2b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    3a ustálený

    160

    100 %

    100 ()

    3b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    4 ustálený

    350

    Voľnobeh

    ()

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % výkonu sa v tomto režime vzťahujú na čistý výkon v režime 3a.

    (3)   % výkonu sa v tomto režime vzťahujú na maximálny čistý výkon pri predpísaných otáčkach motora.

    (4)   V prípade motorov s diskrétnym regulačným systémom (t. j. stupňovou reguláciou) sa režim 2a vymedzuje ako prevádzka v stupni, ktorý sa najviac približuje režimu 2a alebo 35 % menovitého výkonu.

    (5)   Prechod z jedného režimu do nasledujúceho režimu v rámci 20-sekundovej nestálej fázy. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu a súčasne príkaz na lineárny posun otáčok motora, ak dôjde k zmene v nastavení otáčok.

    Skúšobné cykly typu G



    Tabuľka skúšobných režimov RMC-G1

    Číslo režimu

    RMC

    Čas trvania režimu (sekundy)

    Otáčky motora () ()

    Krútiaci moment (%) () ()

    1a ustálený

    41

    Voľnobeh

    0

    1b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    2a ustálený

    135

    Stredné

    100

    2b nestály

    20

    Stredné

    Lineárny prechod

    3a ustálený

    112

    Stredné

    10

    3b nestály

    20

    Stredné

    Lineárny prechod

    4a ustálený

    337

    Stredné

    75

    4b nestály

    20

    Stredné

    Lineárny prechod

    5a ustálený

    518

    Stredné

    25

    5b nestály

    20

    Stredné

    Lineárny prechod

    6a ustálený

    494

    Stredné

    50

    6b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    7 ustálený

    43

    Voľnobeh

    0

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny krútiaci moment pri predpísaných otáčkach motora.

    (3)   Prechod z jedného režimu do nasledujúceho režimu v rámci 20-sekundovej nestálej fázy. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu a súčasne príkaz na lineárny posun otáčok motora, ak dôjde k zmene v nastavení otáčok.



    Tabuľka skúšobných režimov RMC-G2

    Číslo režimu

    RMC

    Čas trvania režimu (sekundy)

    Otáčky motora () ()

    Krútiaci moment (%) () ()

    1a ustálený

    41

    Voľnobeh

    0

    1b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    2a ustálený

    135

    100 %

    100

    2b nestály

    20

    100 %

    Lineárny prechod

    3a ustálený

    112

    100 %

    10

    3b nestály

    20

    100 %

    Lineárny prechod

    4a ustálený

    337

    100 %

    75

    4b nestály

    20

    100 %

    Lineárny prechod

    5a ustálený

    518

    100 %

    25

    5b nestály

    20

    100 %

    Lineárny prechod

    6a ustálený

    494

    100 %

    50

    6b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    7 ustálený

    43

    Voľnobeh

    0

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny krútiaci moment pri predpísaných otáčkach motora.

    (3)   Prechod z jedného režimu do nasledujúceho režimu v rámci 20-sekundovej nestálej fázy. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu a súčasne príkaz na lineárny posun otáčok motora, ak dôjde k zmene v nastavení otáčok.

    Skúšobný cyklus typu H



    Tabuľka skúšobných režimov RMC-H

    Číslo režimu

    RMC

    Čas trvania režimu (sekundy)

    Otáčky motora () ()

    Krútiaci moment (%) () ()

    1a ustálený

    27

    Voľnobeh

    0

    1b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    2a ustálený

    121

    100 %

    100

    2b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    3a ustálený

    347

    65 %

    19

    3b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    4a ustálený

    305

    85 %

    51

    4b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    5a ustálený

    272

    75 %

    33

    5b nestály

    20

    Lineárny prechod

    Lineárny prechod

    6 ustálený

    28

    Voľnobeh

    0

    (1)   Pozri oddiely 5.2.5, 7.6 a 7.7 prílohy VI na stanovenie požadovaných skúšobných otáčok.

    (2)   % krútiaceho momentu sa vzťahujú na maximálny krútiaci moment pri predpísaných otáčkach motora.

    (3)   Prechod z jedného režimu do nasledujúceho režimu v rámci 20-sekundovej nestálej fázy. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu a súčasne príkaz na lineárny posun otáčok motora, ak dôjde k zmene v nastavení otáčok.




    Doplnok 3

    2.4.2.1.    Nestále skúšobné cykly (NRTC a LSI-NRTC)

    Plán priebehu skúšky NRTC s motorovým dynamometrom



    Čas (s)

    Normalizované otáčky (%)

    Normalizovaný krútiaci moment (%)

    1

    0

    0

    2

    0

    0

    3

    0

    0

    4

    0

    0

    5

    0

    0

    6

    0

    0

    7

    0

    0

    8

    0

    0

    9

    0

    0

    10

    0

    0

    11

    0

    0

    12

    0

    0

    13

    0

    0

    14

    0

    0

    15

    0

    0

    16

    0

    0

    17

    0

    0

    18

    0

    0

    19

    0

    0

    20

    0

    0

    21

    0

    0

    22

    0

    0

    23

    0

    0

    24

    1

    3

    25

    1

    3

    26

    1

    3

    27

    1

    3

    28

    1

    3

    29

    1

    3

    30

    1

    6

    31

    1

    6

    32

    2

    1

    33

    4

    13

    34

    7

    18

    35

    9

    21

    36

    17

    20

    37

    33

    42

    38

    57

    46

    39

    44

    33

    40

    31

    0

    41

    22

    27

    42

    33

    43

    43

    80

    49

    44

    105

    47

    45

    98

    70

    46

    104

    36

    47

    104

    65

    48

    96

    71

    49

    101

    62

    50

    102

    51

    51

    102

    50

    52

    102

    46

    53

    102

    41

    54

    102

    31

    55

    89

    2

    56

    82

    0

    57

    47

    1

    58

    23

    1

    59

    1

    3

    60

    1

    8

    61

    1

    3

    62

    1

    5

    63

    1

    6

    64

    1

    4

    65

    1

    4

    66

    0

    6

    67

    1

    4

    68

    9

    21

    69

    25

    56

    70

    64

    26

    71

    60

    31

    72

    63

    20

    73

    62

    24

    74

    64

    8

    75

    58

    44

    76

    65

    10

    77

    65

    12

    78

    68

    23

    79

    69

    30

    80

    71

    30

    81

    74

    15

    82

    71

    23

    83

    73

    20

    84

    73

    21

    85

    73

    19

    86

    70

    33

    87

    70

    34

    88

    65

    47

    89

    66

    47

    90

    64

    53

    91

    65

    45

    92

    66

    38

    93

    67

    49

    94

    69

    39

    95

    69

    39

    96

    66

    42

    97

    71

    29

    98

    75

    29

    99

    72

    23

    100

    74

    22

    101

    75

    24

    102

    73

    30

    103

    74

    24

    104

    77

    6

    105

    76

    12

    106

    74

    39

    107

    72

    30

    108

    75

    22

    109

    78

    64

    110

    102

    34

    111

    103

    28

    112

    103

    28

    113

    103

    19

    114

    103

    32

    115

    104

    25

    116

    103

    38

    117

    103

    39

    118

    103

    34

    119

    102

    44

    120

    103

    38

    121

    102

    43

    122

    103

    34

    123

    102

    41

    124

    103

    44

    125

    103

    37

    126

    103

    27

    127

    104

    13

    128

    104

    30

    129

    104

    19

    130

    103

    28

    131

    104

    40

    132

    104

    32

    133

    101

    63

    134

    102

    54

    135

    102

    52

    136

    102

    51

    137

    103

    40

    138

    104

    34

    139

    102

    36

    140

    104

    44

    141

    103

    44

    142

    104

    33

    143

    102

    27

    144

    103

    26

    145

    79

    53

    146

    51

    37

    147

    24

    23

    148

    13

    33

    149

    19

    55

    150

    45

    30

    151

    34

    7

    152

    14

    4

    153

    8

    16

    154

    15

    6

    155

    39

    47

    156

    39

    4

    157

    35

    26

    158

    27

    38

    159

    43

    40

    160

    14

    23

    161

    10

    10

    162

    15

    33

    163

    35

    72

    164

    60

    39

    165

    55

    31

    166

    47

    30

    167

    16

    7

    168

    0

    6

    169

    0

    8

    170

    0

    8

    171

    0

    2

    172

    2

    17

    173

    10

    28

    174

    28

    31

    175

    33

    30

    176

    36

    0

    177

    19

    10

    178

    1

    18

    179

    0

    16

    180

    1

    3

    181

    1

    4

    182

    1

    5

    183

    1

    6

    184

    1

    5

    185

    1

    3

    186

    1

    4

    187

    1

    4

    188

    1

    6

    189

    8

    18

    190

    20

    51

    191

    49

    19

    192

    41

    13

    193

    31

    16

    194

    28

    21

    195

    21

    17

    196

    31

    21

    197

    21

    8

    198

    0

    14

    199

    0

    12

    200

    3

    8

    201

    3

    22

    202

    12

    20

    203

    14

    20

    204

    16

    17

    205

    20

    18

    206

    27

    34

    207

    32

    33

    208

    41

    31

    209

    43

    31

    210

    37

    33

    211

    26

    18

    212

    18

    29

    213

    14

    51

    214

    13

    11

    215

    12

    9

    216

    15

    33

    217

    20

    25

    218

    25

    17

    219

    31

    29

    220

    36

    66

    221

    66

    40

    222

    50

    13

    223

    16

    24

    224

    26

    50

    225

    64

    23

    226

    81

    20

    227

    83

    11

    228

    79

    23

    229

    76

    31

    230

    68

    24

    231

    59

    33

    232

    59

    3

    233

    25

    7

    234

    21

    10

    235

    20

    19

    236

    4

    10

    237

    5

    7

    238

    4

    5

    239

    4

    6

    240

    4

    6

    241

    4

    5

    242

    7

    5

    243

    16

    28

    244

    28

    25

    245

    52

    53

    246

    50

    8

    247

    26

    40

    248

    48

    29

    249

    54

    39

    250

    60

    42

    251

    48

    18

    252

    54

    51

    253

    88

    90

    254

    103

    84

    255

    103

    85

    256

    102

    84

    257

    58

    66

    258

    64

    97

    259

    56

    80

    260

    51

    67

    261

    52

    96

    262

    63

    62

    263

    71

    6

    264

    33

    16

    265

    47

    45

    266

    43

    56

    267

    42

    27

    268

    42

    64

    269

    75

    74

    270

    68

    96

    271

    86

    61

    272

    66

    0

    273

    37

    0

    274

    45

    37

    275

    68

    96

    276

    80

    97

    277

    92

    96

    278

    90

    97

    279

    82

    96

    280

    94

    81

    281

    90

    85

    282

    96

    65

    283

    70

    96

    284

    55

    95

    285

    70

    96

    286

    79

    96

    287

    81

    71

    288

    71

    60

    289

    92

    65

    290

    82

    63

    291

    61

    47

    292

    52

    37

    293

    24

    0

    294

    20

    7

    295

    39

    48

    296

    39

    54

    297

    63

    58

    298

    53

    31

    299

    51

    24

    300

    48

    40

    301

    39

    0

    302

    35

    18

    303

    36

    16

    304

    29

    17

    305

    28

    21

    306

    31

    15

    307

    31

    10

    308

    43

    19

    309

    49

    63

    310

    78

    61

    311

    78

    46

    312

    66

    65

    313

    78

    97

    314

    84

    63

    315

    57

    26

    316

    36

    22

    317

    20

    34

    318

    19

    8

    319

    9

    10

    320

    5

    5

    321

    7

    11

    322

    15

    15

    323

    12

    9

    324

    13

    27

    325

    15

    28

    326

    16

    28

    327

    16

    31

    328

    15

    20

    329

    17

    0

    330

    20

    34

    331

    21

    25

    332

    20

    0

    333

    23

    25

    334

    30

    58

    335

    63

    96

    336

    83

    60

    337

    61

    0

    338

    26

    0

    339

    29

    44

    340

    68

    97

    341

    80

    97

    342

    88

    97

    343

    99

    88

    344

    102

    86

    345

    100

    82

    346

    74

    79

    347

    57

    79

    348

    76

    97

    349

    84

    97

    350

    86

    97

    351

    81

    98

    352

    83

    83

    353

    65

    96

    354

    93

    72

    355

    63

    60

    356

    72

    49

    357

    56

    27

    358

    29

    0

    359

    18

    13

    360

    25

    11

    361

    28

    24

    362

    34

    53

    363

    65

    83

    364

    80

    44

    365

    77

    46

    366

    76

    50

    367

    45

    52

    368

    61

    98

    369

    61

    69

    370

    63

    49

    371

    32

    0

    372

    10

    8

    373

    17

    7

    374

    16

    13

    375

    11

    6

    376

    9

    5

    377

    9

    12

    378

    12

    46

    379

    15

    30

    380

    26

    28

    381

    13

    9

    382

    16

    21

    383

    24

    4

    384

    36

    43

    385

    65

    85

    386

    78

    66

    387

    63

    39

    388

    32

    34

    389

    46

    55

    390

    47

    42

    391

    42

    39

    392

    27

    0

    393

    14

    5

    394

    14

    14

    395

    24

    54

    396

    60

    90

    397

    53

    66

    398

    70

    48

    399

    77

    93

    400

    79

    67

    401

    46

    65

    402

    69

    98

    403

    80

    97

    404

    74

    97

    405

    75

    98

    406

    56

    61

    407

    42

    0

    408

    36

    32

    409

    34

    43

    410

    68

    83

    411

    102

    48

    412

    62

    0

    413

    41

    39

    414

    71

    86

    415

    91

    52

    416

    89

    55

    417

    89

    56

    418

    88

    58

    419

    78

    69

    420

    98

    39

    421

    64

    61

    422

    90

    34

    423

    88

    38

    424

    97

    62

    425

    100

    53

    426

    81

    58

    427

    74

    51

    428

    76

    57

    429

    76

    72

    430

    85

    72

    431

    84

    60

    432

    83

    72

    433

    83

    72

    434

    86

    72

    435

    89

    72

    436

    86

    72

    437

    87

    72

    438

    88

    72

    439

    88

    71

    440

    87

    72

    441

    85

    71

    442

    88

    72

    443

    88

    72

    444

    84

    72

    445

    83

    73

    446

    77

    73

    447

    74

    73

    448

    76

    72

    449

    46

    77

    450

    78

    62

    451

    79

    35

    452

    82

    38

    453

    81

    41

    454

    79

    37

    455

    78

    35

    456

    78

    38

    457

    78

    46

    458

    75

    49

    459

    73

    50

    460

    79

    58

    461

    79

    71

    462

    83

    44

    463

    53

    48

    464

    40

    48

    465

    51

    75

    466

    75

    72

    467

    89

    67

    468

    93

    60

    469

    89

    73

    470

    86

    73

    471

    81

    73

    472

    78

    73

    473

    78

    73

    474

    76

    73

    475

    79

    73

    476

    82

    73

    477

    86

    73

    478

    88

    72

    479

    92

    71

    480

    97

    54

    481

    73

    43

    482

    36

    64

    483

    63

    31

    484

    78

    1

    485

    69

    27

    486

    67

    28

    487

    72

    9

    488

    71

    9

    489

    78

    36

    490

    81

    56

    491

    75

    53

    492

    60

    45

    493

    50

    37

    494

    66

    41

    495

    51

    61

    496

    68

    47

    497

    29

    42

    498

    24

    73

    499

    64

    71

    500

    90

    71

    501

    100

    61

    502

    94

    73

    503

    84

    73

    504

    79

    73

    505

    75

    72

    506

    78

    73

    507

    80

    73

    508

    81

    73

    509

    81

    73

    510

    83

    73

    511

    85

    73

    512

    84

    73

    513

    85

    73

    514

    86

    73

    515

    85

    73

    516

    85

    73

    517

    85

    72

    518

    85

    73

    519

    83

    73

    520

    79

    73

    521

    78

    73

    522

    81

    73

    523

    82

    72

    524

    94

    56

    525

    66

    48

    526

    35

    71

    527

    51

    44

    528

    60

    23

    529

    64

    10

    530

    63

    14

    531

    70

    37

    532

    76

    45

    533

    78

    18

    534

    76

    51

    535

    75

    33

    536

    81

    17

    537

    76

    45

    538

    76

    30

    539

    80

    14

    540

    71

    18

    541

    71

    14

    542

    71

    11

    543

    65

    2

    544

    31

    26

    545

    24

    72

    546

    64

    70

    547

    77

    62

    548

    80

    68

    549

    83

    53

    550

    83

    50

    551

    83

    50

    552

    85

    43

    553

    86

    45

    554

    89

    35

    555

    82

    61

    556

    87

    50

    557

    85

    55

    558

    89

    49

    559

    87

    70

    560

    91

    39

    561

    72

    3

    562

    43

    25

    563

    30

    60

    564

    40

    45

    565

    37

    32

    566

    37

    32

    567

    43

    70

    568

    70

    54

    569

    77

    47

    570

    79

    66

    571

    85

    53

    572

    83

    57

    573

    86

    52

    574

    85

    51

    575

    70

    39

    576

    50

    5

    577

    38

    36

    578

    30

    71

    579

    75

    53

    580

    84

    40

    581

    85

    42

    582

    86

    49

    583

    86

    57

    584

    89

    68

    585

    99

    61

    586

    77

    29

    587

    81

    72

    588

    89

    69

    589

    49

    56

    590

    79

    70

    591

    104

    59

    592

    103

    54

    593

    102

    56

    594

    102

    56

    595

    103

    61

    596

    102

    64

    597

    103

    60

    598

    93

    72

    599

    86

    73

    600

    76

    73

    601

    59

    49

    602

    46

    22

    603

    40

    65

    604

    72

    31

    605

    72

    27

    606

    67

    44

    607

    68

    37

    608

    67

    42

    609

    68

    50

    610

    77

    43

    611

    58

    4

    612

    22

    37

    613

    57

    69

    614

    68

    38

    615

    73

    2

    616

    40

    14

    617

    42

    38

    618

    64

    69

    619

    64

    74

    620

    67

    73

    621

    65

    73

    622

    68

    73

    623

    65

    49

    624

    81

    0

    625

    37

    25

    626

    24

    69

    627

    68

    71

    628

    70

    71

    629

    76

    70

    630

    71

    72

    631

    73

    69

    632

    76

    70

    633

    77

    72

    634

    77

    72

    635

    77

    72

    636

    77

    70

    637

    76

    71

    638

    76

    71

    639

    77

    71

    640

    77

    71

    641

    78

    70

    642

    77

    70

    643

    77

    71

    644

    79

    72

    645

    78

    70

    646

    80

    70

    647

    82

    71

    648

    84

    71

    649

    83

    71

    650

    83

    73

    651

    81

    70

    652

    80

    71

    653

    78

    71

    654

    76

    70

    655

    76

    70

    656

    76

    71

    657

    79

    71

    658

    78

    71

    659

    81

    70

    660

    83

    72

    661

    84

    71

    662

    86

    71

    663

    87

    71

    664

    92

    72

    665

    91

    72

    666

    90

    71

    667

    90

    71

    668

    91

    71

    669

    90

    70

    670

    90

    72

    671

    91

    71

    672

    90

    71

    673

    90

    71

    674

    92

    72

    675

    93

    69

    676

    90

    70

    677

    93

    72

    678

    91

    70

    679

    89

    71

    680

    91

    71

    681

    90

    71

    682

    90

    71

    683

    92

    71

    684

    91

    71

    685

    93

    71

    686

    93

    68

    687

    98

    68

    688

    98

    67

    689

    100

    69

    690

    99

    68

    691

    100

    71

    692

    99

    68

    693

    100

    69

    694

    102

    72

    695

    101

    69

    696

    100

    69

    697

    102

    71

    698

    102

    71

    699

    102

    69

    700

    102

    71

    701

    102

    68

    702

    100

    69

    703

    102

    70

    704

    102

    68

    705

    102

    70

    706

    102

    72

    707

    102

    68

    708

    102

    69

    709

    100

    68

    710

    102

    71

    711

    101

    64

    712

    102

    69

    713

    102

    69

    714

    101

    69

    715

    102

    64

    716

    102

    69

    717

    102

    68

    718

    102

    70

    719

    102

    69

    720

    102

    70

    721

    102

    70

    722

    102

    62

    723

    104

    38

    724

    104

    15

    725

    102

    24

    726

    102

    45

    727

    102

    47

    728

    104

    40

    729

    101

    52

    730

    103

    32

    731

    102

    50

    732

    103

    30

    733

    103

    44

    734

    102

    40

    735

    103

    43

    736

    103

    41

    737

    102

    46

    738

    103

    39

    739

    102

    41

    740

    103

    41

    741

    102

    38

    742

    103

    39

    743

    102

    46

    744

    104

    46

    745

    103

    49

    746

    102

    45

    747

    103

    42

    748

    103

    46

    749

    103

    38

    750

    102

    48

    751

    103

    35

    752

    102

    48

    753

    103

    49

    754

    102

    48

    755

    102

    46

    756

    103

    47

    757

    102

    49

    758

    102

    42

    759

    102

    52

    760

    102

    57

    761

    102

    55

    762

    102

    61

    763

    102

    61

    764

    102

    58

    765

    103

    58

    766

    102

    59

    767

    102

    54

    768

    102

    63

    769

    102

    61

    770

    103

    55

    771

    102

    60

    772

    102

    72

    773

    103

    56

    774

    102

    55

    775

    102

    67

    776

    103

    56

    777

    84

    42

    778

    48

    7

    779

    48

    6

    780

    48

    6

    781

    48

    7

    782

    48

    6

    783

    48

    7

    784

    67

    21

    785

    105

    59

    786

    105

    96

    787

    105

    74

    788

    105

    66

    789

    105

    62

    790

    105

    66

    791

    89

    41

    792

    52

    5

    793

    48

    5

    794

    48

    7

    795

    48

    5

    796

    48

    6

    797

    48

    4

    798

    52

    6

    799

    51

    5

    800

    51

    6

    801

    51

    6

    802

    52

    5

    803

    52

    5

    804

    57

    44

    805

    98

    90

    806

    105

    94

    807

    105

    100

    808

    105

    98

    809

    105

    95

    810

    105

    96

    811

    105

    92

    812

    104

    97

    813

    100

    85

    814

    94

    74

    815

    87

    62

    816

    81

    50

    817

    81

    46

    818

    80

    39

    819

    80

    32

    820

    81

    28

    821

    80

    26

    822

    80

    23

    823

    80

    23

    824

    80

    20

    825

    81

    19

    826

    80

    18

    827

    81

    17

    828

    80

    20

    829

    81

    24

    830

    81

    21

    831

    80

    26

    832

    80

    24

    833

    80

    23

    834

    80

    22

    835

    81

    21

    836

    81

    24

    837

    81

    24

    838

    81

    22

    839

    81

    22

    840

    81

    21

    841

    81

    31

    842

    81

    27

    843

    80

    26

    844

    80

    26

    845

    81

    25

    846

    80

    21

    847

    81

    20

    848

    83

    21

    849

    83

    15

    850

    83

    12

    851

    83

    9

    852

    83

    8

    853

    83

    7

    854

    83

    6

    855

    83

    6

    856

    83

    6

    857

    83

    6

    858

    83

    6

    859

    76

    5

    860

    49

    8

    861

    51

    7

    862

    51

    20

    863

    78

    52

    864

    80

    38

    865

    81

    33

    866

    83

    29

    867

    83

    22

    868

    83

    16

    869

    83

    12

    870

    83

    9

    871

    83

    8

    872

    83

    7

    873

    83

    6

    874

    83

    6

    875

    83

    6

    876

    83

    6

    877

    83

    6

    878

    59

    4

    879

    50

    5

    880

    51

    5

    881

    51

    5

    882

    51

    5

    883

    50

    5

    884

    50

    5

    885

    50

    5

    886

    50

    5

    887

    50

    5

    888

    51

    5

    889

    51

    5

    890

    51

    5

    891

    63

    50

    892

    81

    34

    893

    81

    25

    894

    81

    29

    895

    81

    23

    896

    80

    24

    897

    81

    24

    898

    81

    28

    899

    81

    27

    900

    81

    22

    901

    81

    19

    902

    81

    17

    903

    81

    17

    904

    81

    17

    905

    81

    15

    906

    80

    15

    907

    80

    28

    908

    81

    22

    909

    81

    24

    910

    81

    19

    911

    81

    21

    912

    81

    20

    913

    83

    26

    914

    80

    63

    915

    80

    59

    916

    83

    100

    917

    81

    73

    918

    83

    53

    919

    80

    76

    920

    81

    61

    921

    80

    50

    922

    81

    37

    923

    82

    49

    924

    83

    37

    925

    83

    25

    926

    83

    17

    927

    83

    13

    928

    83

    10

    929

    83

    8

    930

    83

    7

    931

    83

    7

    932

    83

    6

    933

    83

    6

    934

    83

    6

    935

    71

    5

    936

    49

    24

    937

    69

    64

    938

    81

    50

    939

    81

    43

    940

    81

    42

    941

    81

    31

    942

    81

    30

    943

    81

    35

    944

    81

    28

    945

    81

    27

    946

    80

    27

    947

    81

    31

    948

    81

    41

    949

    81

    41

    950

    81

    37

    951

    81

    43

    952

    81

    34

    953

    81

    31

    954

    81

    26

    955

    81

    23

    956

    81

    27

    957

    81

    38

    958

    81

    40

    959

    81

    39

    960

    81

    27

    961

    81

    33

    962

    80

    28

    963

    81

    34

    964

    83

    72

    965

    81

    49

    966

    81

    51

    967

    80

    55

    968

    81

    48

    969

    81

    36

    970

    81

    39

    971

    81

    38

    972

    80

    41

    973

    81

    30

    974

    81

    23

    975

    81

    19

    976

    81

    25

    977

    81

    29

    978

    83

    47

    979

    81

    90

    980

    81

    75

    981

    80

    60

    982

    81

    48

    983

    81

    41

    984

    81

    30

    985

    80

    24

    986

    81

    20

    987

    81

    21

    988

    81

    29

    989

    81

    29

    990

    81

    27

    991

    81

    23

    992

    81

    25

    993

    81

    26

    994

    81

    22

    995

    81

    20

    996

    81

    17

    997

    81

    23

    998

    83

    65

    999

    81

    54

    1000

    81

    50

    1001

    81

    41

    1002

    81

    35

    1003

    81

    37

    1004

    81

    29

    1005

    81

    28

    1006

    81

    24

    1007

    81

    19

    1008

    81

    16

    1009

    80

    16

    1010

    83

    23

    1011

    83

    17

    1012

    83

    13

    1013

    83

    27

    1014

    81

    58

    1015

    81

    60

    1016

    81

    46

    1017

    80

    41

    1018

    80

    36

    1019

    81

    26

    1020

    86

    18

    1021

    82

    35

    1022

    79

    53

    1023

    82

    30

    1024

    83

    29

    1025

    83

    32

    1026

    83

    28

    1027

    76

    60

    1028

    79

    51

    1029

    86

    26

    1030

    82

    34

    1031

    84

    25

    1032

    86

    23

    1033

    85

    22

    1034

    83

    26

    1035

    83

    25

    1036

    83

    37

    1037

    84

    14

    1038

    83

    39

    1039

    76

    70

    1040

    78

    81

    1041

    75

    71

    1042

    86

    47

    1043

    83

    35

    1044

    81

    43

    1045

    81

    41

    1046

    79

    46

    1047

    80

    44

    1048

    84

    20

    1049

    79

    31

    1050

    87

    29

    1051

    82

    49

    1052

    84

    21

    1053

    82

    56

    1054

    81

    30

    1055

    85

    21

    1056

    86

    16

    1057

    79

    52

    1058

    78

    60

    1059

    74

    55

    1060

    78

    84

    1061

    80

    54

    1062

    80

    35

    1063

    82

    24

    1064

    83

    43

    1065

    79

    49

    1066

    83

    50

    1067

    86

    12

    1068

    64

    14

    1069

    24

    14

    1070

    49

    21

    1071

    77

    48

    1072

    103

    11

    1073

    98

    48

    1074

    101

    34

    1075

    99

    39

    1076

    103

    11

    1077

    103

    19

    1078

    103

    7

    1079

    103

    13

    1080

    103

    10

    1081

    102

    13

    1082

    101

    29

    1083

    102

    25

    1084

    102

    20

    1085

    96

    60

    1086

    99

    38

    1087

    102

    24

    1088

    100

    31

    1089

    100

    28

    1090

    98

    3

    1091

    102

    26

    1092

    95

    64

    1093

    102

    23

    1094

    102

    25

    1095

    98

    42

    1096

    93

    68

    1097

    101

    25

    1098

    95

    64

    1099

    101

    35

    1100

    94

    59

    1101

    97

    37

    1102

    97

    60

    1103

    93

    98

    1104

    98

    53

    1105

    103

    13

    1106

    103

    11

    1107

    103

    11

    1108

    103

    13

    1109

    103

    10

    1110

    103

    10

    1111

    103

    11

    1112

    103

    10

    1113

    103

    10

    1114

    102

    18

    1115

    102

    31

    1116

    101

    24

    1117

    102

    19

    1118

    103

    10

    1119

    102

    12

    1120

    99

    56

    1121

    96

    59

    1122

    74

    28

    1123

    66

    62

    1124

    74

    29

    1125

    64

    74

    1126

    69

    40

    1127

    76

    2

    1128

    72

    29

    1129

    66

    65

    1130

    54

    69

    1131

    69

    56

    1132

    69

    40

    1133

    73

    54

    1134

    63

    92

    1135

    61

    67

    1136

    72

    42

    1137

    78

    2

    1138

    76

    34

    1139

    67

    80

    1140

    70

    67

    1141

    53

    70

    1142

    72

    65

    1143

    60

    57

    1144

    74

    29

    1145

    69

    31

    1146

    76

    1

    1147

    74

    22

    1148

    72

    52

    1149

    62

    96

    1150

    54

    72

    1151

    72

    28

    1152

    72

    35

    1153

    64

    68

    1154

    74

    27

    1155

    76

    14

    1156

    69

    38

    1157

    66

    59

    1158

    64

    99

    1159

    51

    86

    1160

    70

    53

    1161

    72

    36

    1162

    71

    47

    1163

    70

    42

    1164

    67

    34

    1165

    74

    2

    1166

    75

    21

    1167

    74

    15

    1168

    75

    13

    1169

    76

    10

    1170

    75

    13

    1171

    75

    10

    1172

    75

    7

    1173

    75

    13

    1174

    76

    8

    1175

    76

    7

    1176

    67

    45

    1177

    75

    13

    1178

    75

    12

    1179

    73

    21

    1180

    68

    46

    1181

    74

    8

    1182

    76

    11

    1183

    76

    14

    1184

    74

    11

    1185

    74

    18

    1186

    73

    22

    1187

    74

    20

    1188

    74

    19

    1189

    70

    22

    1190

    71

    23

    1191

    73

    19

    1192

    73

    19

    1193

    72

    20

    1194

    64

    60

    1195

    70

    39

    1196

    66

    56

    1197

    68

    64

    1198

    30

    68

    1199

    70

    38

    1200

    66

    47

    1201

    76

    14

    1202

    74

    18

    1203

    69

    46

    1204

    68

    62

    1205

    68

    62

    1206

    68

    62

    1207

    68

    62

    1208

    68

    62

    1209

    68

    62

    1210

    54

    50

    1211

    41

    37

    1212

    27

    25

    1213

    14

    12

    1214

    0

    0

    1215

    0

    0

    1216

    0

    0

    1217

    0

    0

    1218

    0

    0

    1219

    0

    0

    1220

    0

    0

    1221

    0

    0

    1222

    0

    0

    1223

    0

    0

    1224

    0

    0

    1225

    0

    0

    1226

    0

    0

    1227

    0

    0

    1228

    0

    0

    1229

    0

    0

    1230

    0

    0

    1231

    0

    0

    1232

    0

    0

    1233

    0

    0

    1234

    0

    0

    1235

    0

    0

    1236

    0

    0

    1237

    0

    0

    1238

    0

    0

    Plán priebehu skúšky LSI-NRTC s motorovým dynamometrom



    Čas (s)

    Normalizované otáčky (%)

    Normalizovaný krútiaci moment (%)

    0

    0

    0

    1

    0

    0

    2

    0

    0

    3

    0

    0

    4

    0

    0

    5

    0

    0

    6

    0

    0

    7

    0

    0

    8

    0

    0

    9

    1

    8

    10

    6

    54

    11

    8

    61

    12

    34

    59

    13

    22

    46

    14

    5

    51

    15

    18

    51

    16

    31

    50

    17

    30

    56

    18

    31

    49

    19

    25

    66

    20

    58

    55

    21

    43

    31

    22

    16

    45

    23

    24

    38

    24

    24

    27

    25

    30

    33

    26

    45

    65

    27

    50

    49

    28

    23

    42

    29

    13

    42

    30

    9

    45

    31

    23

    30

    32

    37

    45

    33

    44

    50

    34

    49

    52

    35

    55

    49

    36

    61

    46

    37

    66

    38

    38

    42

    33

    39

    17

    41

    40

    17

    37

    41

    7

    50

    42

    20

    32

    43

    5

    55

    44

    30

    42

    45

    44

    53

    46

    45

    56

    47

    41

    52

    48

    24

    41

    49

    15

    40

    50

    11

    44

    51

    32

    31

    52

    38

    54

    53

    38

    47

    54

    9

    55

    55

    10

    50

    56

    33

    55

    57

    48

    56

    58

    49

    47

    59

    33

    44

    60

    52

    43

    61

    55

    43

    62

    59

    38

    63

    44

    28

    64

    24

    37

    65

    12

    44

    66

    9

    47

    67

    12

    52

    68

    34

    21

    69

    29

    44

    70

    44

    54

    71

    54

    62

    72

    62

    57

    73

    72

    56

    74

    88

    71

    75

    100

    69

    76

    100

    34

    77

    100

    42

    78

    100

    54

    79

    100

    58

    80

    100

    38

    81

    83

    17

    82

    61

    15

    83

    43

    22

    84

    24

    35

    85

    16

    39

    86

    15

    45

    87

    32

    34

    88

    14

    42

    89

    8

    48

    90

    5

    51

    91

    10

    41

    92

    12

    37

    93

    4

    47

    94

    3

    49

    95

    3

    50

    96

    4

    49

    97

    4

    48

    98

    8

    43

    99

    2

    51

    100

    5

    46

    101

    8

    41

    102

    4

    47

    103

    3

    49

    104

    6

    45

    105

    3

    48

    106

    10

    42

    107

    18

    27

    108

    3

    50

    109

    11

    41

    110

    34

    29

    111

    51

    57

    112

    67

    63

    113

    61

    32

    114

    44

    31

    115

    48

    54

    116

    69

    65

    117

    85

    65

    118

    81

    29

    119

    74

    21

    120

    62

    23

    121

    76

    58

    122

    96

    75

    123

    100

    77

    124

    100

    27

    125

    100

    79

    126

    100

    79

    127

    100

    81

    128

    100

    57

    129

    99

    52

    130

    81

    35

    131

    69

    29

    132

    47

    22

    133

    34

    28

    134

    27

    37

    135

    83

    60

    136

    100

    74

    137

    100

    7

    138

    100

    2

    139

    70

    18

    140

    23

    39

    141

    5

    54

    142

    11

    40

    143

    11

    34

    144

    11

    41

    145

    19

    25

    146

    16

    32

    147

    20

    31

    148

    21

    38

    149

    21

    42

    150

    9

    51

    151

    4

    49

    152

    2

    51

    153

    1

    58

    154

    21

    57

    155

    29

    47

    156

    33

    45

    157

    16

    49

    158

    38

    45

    159

    37

    43

    160

    35

    42

    161

    39

    43

    162

    51

    49

    163

    59

    55

    164

    65

    54

    165

    76

    62

    166

    84

    59

    167

    83

    29

    168

    67

    35

    169

    84

    54

    170

    90

    58

    171

    93

    43

    172

    90

    29

    173

    66

    19

    174

    52

    16

    175

    49

    17

    176

    56

    38

    177

    73

    71

    178

    86

    80

    179

    96

    75

    180

    89

    27

    181

    66

    17

    182

    50

    18

    183

    36

    25

    184

    36

    24

    185

    38

    40

    186

    40

    50

    187

    27

    48

    188

    19

    48

    189

    23

    50

    190

    19

    45

    191

    6

    51

    192

    24

    48

    193

    49

    67

    194

    47

    49

    195

    22

    44

    196

    25

    40

    197

    38

    54

    198

    43

    55

    199

    40

    52

    200

    14

    49

    201

    11

    45

    202

    7

    48

    203

    26

    41

    204

    41

    59

    205

    53

    60

    206

    44

    54

    207

    22

    40

    208

    24

    41

    209

    32

    53

    210

    44

    74

    211

    57

    25

    212

    22

    49

    213

    29

    45

    214

    19

    37

    215

    14

    43

    216

    36

    40

    217

    43

    63

    218

    42

    49

    219

    15

    50

    220

    19

    44

    221

    47

    59

    222

    67

    80

    223

    76

    74

    224

    87

    66

    225

    98

    61

    226

    100

    38

    227

    97

    27

    228

    100

    53

    229

    100

    72

    230

    100

    49

    231

    100

    4

    232

    100

    13

    233

    87

    15

    234

    53

    26

    235

    33

    27

    236

    39

    19

    237

    51

    33

    238

    67

    54

    239

    83

    60

    240

    95

    52

    241

    100

    50

    242

    100

    36

    243

    100

    25

    244

    85

    16

    245

    62

    16

    246

    40

    26

    247

    56

    39

    248

    81

    75

    249

    98

    86

    250

    100

    76

    251

    100

    51

    252

    100

    78

    253

    100

    83

    254

    100

    100

    255

    100

    66

    256

    100

    85

    257

    100

    72

    258

    100

    45

    259

    98

    58

    260

    60

    30

    261

    43

    32

    262

    71

    36

    263

    44

    32

    264

    24

    38

    265

    42

    17

    266

    22

    51

    267

    13

    53

    268

    23

    45

    269

    29

    50

    270

    28

    42

    271

    21

    55

    272

    34

    57

    273

    44

    47

    274

    19

    46

    275

    13

    44

    276

    25

    36

    277

    43

    51

    278

    55

    73

    279

    68

    72

    280

    76

    63

    281

    80

    45

    282

    83

    40

    283

    78

    26

    284

    60

    20

    285

    47

    19

    286

    52

    25

    287

    36

    30

    288

    40

    26

    289

    45

    34

    290

    47

    35

    291

    42

    28

    292

    46

    38

    293

    48

    44

    294

    68

    61

    295

    70

    47

    296

    48

    28

    297

    42

    22

    298

    31

    29

    299

    22

    35

    300

    28

    28

    301

    46

    46

    302

    62

    69

    303

    76

    81

    304

    88

    85

    305

    98

    81

    306

    100

    74

    307

    100

    13

    308

    100

    11

    309

    100

    17

    310

    99

    3

    311

    80

    7

    312

    62

    11

    313

    63

    11

    314

    64

    16

    315

    69

    43

    316

    81

    67

    317

    93

    74

    318

    100

    72

    319

    94

    27

    320

    73

    15

    321

    40

    33

    322

    40

    52

    323

    50

    50

    324

    11

    53

    325

    12

    45

    326

    5

    50

    327

    1

    55

    328

    7

    55

    329

    62

    60

    330

    80

    28

    331

    23

    37

    332

    39

    58

    333

    47

    24

    334

    59

    51

    335

    58

    68

    336

    36

    52

    337

    18

    42

    338

    36

    52

    339

    59

    73

    340

    72

    85

    341

    85

    92

    342

    99

    90

    343

    100

    72

    344

    100

    18

    345

    100

    76

    346

    100

    64

    347

    100

    87

    348

    100

    97

    349

    100

    84

    350

    100

    100

    351

    100

    91

    352

    100

    83

    353

    100

    93

    354

    100

    100

    355

    94

    43

    356

    72

    10

    357

    77

    3

    358

    48

    2

    359

    29

    5

    360

    59

    19

    361

    63

    5

    362

    35

    2

    363

    24

    3

    364

    28

    2

    365

    36

    16

    366

    54

    23

    367

    60

    10

    368

    33

    1

    369

    23

    0

    370

    16

    0

    371

    11

    0

    372

    20

    0

    373

    25

    2

    374

    40

    3

    375

    33

    4

    376

    34

    5

    377

    46

    7

    378

    57

    10

    379

    66

    11

    380

    75

    14

    381

    79

    11

    382

    80

    16

    383

    92

    21

    384

    99

    16

    385

    83

    2

    386

    71

    2

    387

    69

    4

    388

    67

    4

    389

    74

    16

    390

    86

    25

    391

    97

    28

    392

    100

    15

    393

    83

    2

    394

    62

    4

    395

    40

    6

    396

    49

    10

    397

    36

    5

    398

    27

    4

    399

    29

    3

    400

    22

    2

    401

    13

    3

    402

    37

    36

    403

    90

    26

    404

    41

    2

    405

    25

    2

    406

    29

    2

    407

    38

    7

    408

    50

    13

    409

    55

    10

    410

    29

    3

    411

    24

    7

    412

    51

    16

    413

    62

    15

    414

    72

    35

    415

    91

    74

    416

    100

    73

    417

    100

    8

    418

    98

    11

    419

    100

    59

    420

    100

    98

    421

    100

    99

    422

    100

    75

    423

    100

    95

    424

    100

    100

    425

    100

    97

    426

    100

    90

    427

    100

    86

    428

    100

    82

    429

    97

    43

    430

    70

    16

    431

    50

    20

    432

    42

    33

    433

    89

    64

    434

    89

    77

    435

    99

    95

    436

    100

    41

    437

    77

    12

    438

    29

    37

    439

    16

    41

    440

    16

    38

    441

    15

    36

    442

    18

    44

    443

    4

    55

    444

    24

    26

    445

    26

    35

    446

    15

    45

    447

    21

    39

    448

    29

    52

    449

    26

    46

    450

    27

    50

    451

    13

    43

    452

    25

    36

    453

    37

    57

    454

    29

    46

    455

    17

    39

    456

    13

    41

    457

    19

    38

    458

    28

    35

    459

    8

    51

    460

    14

    36

    461

    17

    47

    462

    34

    39

    463

    34

    57

    464

    11

    70

    465

    13

    51

    466

    13

    68

    467

    38

    44

    468

    53

    67

    469

    29

    69

    470

    19

    65

    471

    52

    45

    472

    61

    79

    473

    29

    70

    474

    15

    53

    475

    15

    60

    476

    52

    40

    477

    50

    61

    478

    13

    74

    479

    46

    51

    480

    60

    73

    481

    33

    84

    482

    31

    63

    483

    41

    42

    484

    26

    69

    485

    23

    65

    486

    48

    49

    487

    28

    57

    488

    16

    67

    489

    39

    48

    490

    47

    73

    491

    35

    87

    492

    26

    73

    493

    30

    61

    494

    34

    49

    495

    35

    66

    496

    56

    47

    497

    49

    64

    498

    59

    64

    499

    42

    69

    500

    6

    77

    501

    5

    59

    502

    17

    59

    503

    45

    53

    504

    21

    62

    505

    31

    60

    506

    53

    68

    507

    48

    79

    508

    45

    61

    509

    51

    47

    510

    41

    48

    511

    26

    58

    512

    21

    62

    513

    50

    52

    514

    39

    65

    515

    23

    65

    516

    42

    62

    517

    57

    80

    518

    66

    81

    519

    64

    62

    520

    45

    42

    521

    33

    42

    522

    27

    57

    523

    31

    59

    524

    41

    53

    525

    45

    72

    526

    48

    73

    527

    46

    90

    528

    56

    76

    529

    64

    76

    530

    69

    64

    531

    72

    59

    532

    73

    58

    533

    71

    56

    534

    66

    48

    535

    61

    50

    536

    55

    56

    537

    52

    52

    538

    54

    49

    539

    61

    50

    540

    64

    54

    541

    67

    54

    542

    68

    52

    543

    60

    53

    544

    52

    50

    545

    45

    49

    546

    38

    45

    547

    32

    45

    548

    26

    53

    549

    23

    56

    550

    30

    49

    551

    33

    55

    552

    35

    59

    553

    33

    65

    554

    30

    67

    555

    28

    59

    556

    25

    58

    557

    23

    56

    558

    22

    57

    559

    19

    63

    560

    14

    63

    561

    31

    61

    562

    35

    62

    563

    21

    80

    564

    28

    65

    565

    7

    74

    566

    23

    54

    567

    38

    54

    568

    14

    78

    569

    38

    58

    570

    52

    75

    571

    59

    81

    572

    66

    69

    573

    54

    44

    574

    48

    34

    575

    44

    33

    576

    40

    40

    577

    28

    58

    578

    27

    63

    579

    35

    45

    580

    20

    66

    581

    15

    60

    582

    10

    52

    583

    22

    56

    584

    30

    62

    585

    21

    67

    586

    29

    53

    587

    41

    56

    588

    15

    67

    589

    24

    56

    590

    42

    69

    591

    39

    83

    592

    40

    73

    593

    35

    67

    594

    32

    61

    595

    30

    65

    596

    30

    72

    597

    48

    51

    598

    66

    58

    599

    62

    71

    600

    36

    63

    601

    17

    59

    602

    16

    50

    603

    16

    62

    604

    34

    48

    605

    51

    66

    606

    35

    74

    607

    15

    56

    608

    19

    54

    609

    43

    65

    610

    52

    80

    611

    52

    83

    612

    49

    57

    613

    48

    46

    614

    37

    36

    615

    25

    44

    616

    14

    53

    617

    13

    64

    618

    23

    56

    619

    21

    63

    620

    18

    67

    621

    20

    54

    622

    16

    67

    623

    26

    56

    624

    41

    65

    625

    28

    62

    626

    19

    60

    627

    33

    56

    628

    37

    70

    629

    24

    79

    630

    28

    57

    631

    40

    57

    632

    40

    58

    633

    28

    44

    634

    25

    41

    635

    29

    53

    636

    31

    55

    637

    26

    64

    638

    20

    50

    639

    16

    53

    640

    11

    54

    641

    13

    53

    642

    23

    50

    643

    32

    59

    644

    36

    63

    645

    33

    59

    646

    24

    52

    647

    20

    52

    648

    22

    55

    649

    30

    53

    650

    37

    59

    651

    41

    58

    652

    36

    54

    653

    29

    49

    654

    24

    53

    655

    14

    57

    656

    10

    54

    657

    9

    55

    658

    10

    57

    659

    13

    55

    660

    15

    64

    661

    31

    57

    662

    19

    69

    663

    14

    59

    664

    33

    57

    665

    41

    65

    666

    39

    64

    667

    39

    59

    668

    39

    51

    669

    28

    41

    670

    19

    49

    671

    27

    54

    672

    37

    63

    673

    32

    74

    674

    16

    70

    675

    12

    67

    676

    13

    60

    677

    17

    56

    678

    15

    62

    679

    25

    47

    680

    27

    64

    681

    14

    71

    682

    5

    65

    683

    6

    57

    684

    6

    57

    685

    15

    52

    686

    22

    61

    687

    14

    77

    688

    12

    67

    689

    12

    62

    690

    14

    59

    691

    15

    58

    692

    18

    55

    693

    22

    53

    694

    19

    69

    695

    14

    67

    696

    9

    63

    697

    8

    56

    698

    17

    49

    699

    25

    55

    700

    14

    70

    701

    12

    60

    702

    22

    57

    703

    27

    67

    704

    29

    68

    705

    34

    62

    706

    35

    61

    707

    28

    78

    708

    11

    71

    709

    4

    58

    710

    5

    58

    711

    10

    56

    712

    20

    63

    713

    13

    76

    714

    11

    65

    715

    9

    60

    716

    7

    55

    717

    8

    53

    718

    10

    60

    719

    28

    53

    720

    12

    73

    721

    4

    64

    722

    4

    61

    723

    4

    61

    724

    10

    56

    725

    8

    61

    726

    20

    56

    727

    32

    62

    728

    33

    66

    729

    34

    73

    730

    31

    61

    731

    33

    55

    732

    33

    60

    733

    31

    59

    734

    29

    58

    735

    31

    53

    736

    33

    51

    737

    33

    48

    738

    27

    44

    739

    21

    52

    740

    13

    57

    741

    12

    56

    742

    10

    64

    743

    22

    47

    744

    15

    74

    745

    8

    66

    746

    34

    47

    747

    18

    71

    748

    9

    57

    749

    11

    55

    750

    12

    57

    751

    10

    61

    752

    16

    53

    753

    12

    75

    754

    6

    70

    755

    12

    55

    756

    24

    50

    757

    28

    60

    758

    28

    64

    759

    23

    60

    760

    20

    56

    761

    26

    50

    762

    28

    55

    763

    18

    56

    764

    15

    52

    765

    11

    59

    766

    16

    59

    767

    34

    54

    768

    16

    82

    769

    15

    64

    770

    36

    53

    771

    45

    64

    772

    41

    59

    773

    34

    50

    774

    27

    45

    775

    22

    52

    776

    18

    55

    777

    26

    54

    778

    39

    62

    779

    37

    71

    780

    32

    58

    781

    24

    48

    782

    14

    59

    783

    7

    59

    784

    7

    55

    785

    18

    49

    786

    40

    62

    787

    44

    73

    788

    41

    68

    789

    35

    48

    790

    29

    54

    791

    22

    69

    792

    46

    53

    793

    59

    71

    794

    69

    68

    795

    75

    47

    796

    62

    32

    797

    48

    35

    798

    27

    59

    799

    13

    58

    800

    14

    54

    801

    21

    53

    802

    23

    56

    803

    23

    57

    804

    23

    65

    805

    13

    65

    806

    9

    64

    807

    27

    56

    808

    26

    78

    809

    40

    61

    810

    35

    76

    811

    28

    66

    812

    23

    57

    813

    16

    50

    814

    11

    53

    815

    9

    57

    816

    9

    62

    817

    27

    57

    818

    42

    69

    819

    47

    75

    820

    53

    67

    821

    61

    62

    822

    63

    53

    823

    60

    54

    824

    56

    44

    825

    49

    39

    826

    39

    35

    827

    30

    34

    828

    33

    46

    829

    44

    56

    830

    50

    56

    831

    44

    52

    832

    38

    46

    833

    33

    44

    834

    29

    45

    835

    24

    46

    836

    18

    52

    837

    9

    55

    838

    10

    54

    839

    20

    53

    840

    27

    58

    841

    29

    59

    842

    30

    62

    843

    30

    65

    844

    27

    66

    845

    32

    58

    846

    40

    56

    847

    41

    57

    848

    18

    73

    849

    15

    55

    850

    18

    50

    851

    17

    52

    852

    20

    49

    853

    16

    62

    854

    4

    67

    855

    2

    64

    856

    7

    54

    857

    10

    50

    858

    9

    57

    859

    5

    62

    860

    12

    51

    861

    14

    65

    862

    9

    64

    863

    31

    50

    864

    30

    78

    865

    21

    65

    866

    14

    51

    867

    10

    55

    868

    6

    59

    869

    7

    59

    870

    19

    54

    871

    23

    61

    872

    24

    62

    873

    34

    61

    874

    51

    67

    875

    60

    66

    876

    58

    55

    877

    60

    52

    878

    64

    55

    879

    68

    51

    880

    63

    54

    881

    64

    50

    882

    68

    58

    883

    73

    47

    884

    63

    40

    885

    50

    38

    886

    29

    61

    887

    14

    61

    888

    14

    53

    889

    42

    6

    890

    58

    6

    891

    58

    6

    892

    77

    39

    893

    93

    56

    894

    93

    44

    895

    93

    37

    896

    93

    31

    897

    93

    25

    898

    93

    26

    899

    93

    27

    900

    93

    25

    901

    93

    21

    902

    93

    22

    903

    93

    24

    904

    93

    23

    905

    93

    27

    906

    93

    34

    907

    93

    32

    908

    93

    26

    909

    93

    31

    910

    93

    34

    911

    93

    31

    912

    93

    33

    913

    93

    36

    914

    93

    37

    915

    93

    34

    916

    93

    30

    917

    93

    32

    918

    93

    35

    919

    93

    35

    920

    93

    32

    921

    93

    28

    922

    93

    23

    923

    94

    18

    924

    95

    18

    925

    96

    17

    926

    95

    13

    927

    96

    10

    928

    95

    9

    929

    95

    7

    930

    95

    7

    931

    96

    7

    932

    96

    6

    933

    96

    6

    934

    95

    6

    935

    90

    6

    936

    69

    43

    937

    76

    62

    938

    93

    47

    939

    93

    39

    940

    93

    35

    941

    93

    34

    942

    93

    36

    943

    93

    39

    944

    93

    34

    945

    93

    26

    946

    93

    23

    947

    93

    24

    948

    93

    24

    949

    93

    22

    950

    93

    19

    951

    93

    17

    952

    93

    19

    953

    93

    22

    954

    93

    24

    955

    93

    23

    956

    93

    20

    957

    93

    20

    958

    94

    19

    959

    95

    19

    960

    95

    17

    961

    96

    13

    962

    95

    10

    963

    96

    9

    964

    95

    7

    965

    95

    7

    966

    95

    7

    967

    95

    6

    968

    96

    6

    969

    96

    6

    970

    89

    6

    971

    68

    6

    972

    57

    6

    973

    66

    32

    974

    84

    52

    975

    93

    46

    976

    93

    42

    977

    93

    36

    978

    93

    28

    979

    93

    23

    980

    93

    19

    981

    93

    16

    982

    93

    15

    983

    93

    16

    984

    93

    15

    985

    93

    14

    986

    93

    15

    987

    93

    16

    988

    94

    15

    989

    93

    32

    990

    93

    45

    991

    93

    43

    992

    93

    37

    993

    93

    29

    994

    93

    23

    995

    93

    20

    996

    93

    18

    997

    93

    16

    998

    93

    17

    999

    93

    16

    1000

    93

    15

    1001

    93

    15

    1002

    93

    15

    1003

    93

    14

    1004

    93

    15

    1005

    93

    15

    1006

    93

    14

    1007

    93

    13

    1008

    93

    14

    1009

    93

    14

    1010

    93

    15

    1011

    93

    16

    1012

    93

    17

    1013

    93

    20

    1014

    93

    22

    1015

    93

    20

    1016

    93

    19

    1017

    93

    20

    1018

    93

    19

    1019

    93

    19

    1020

    93

    20

    1021

    93

    32

    1022

    93

    37

    1023

    93

    28

    1024

    93

    26

    1025

    93

    24

    1026

    93

    22

    1027

    93

    22

    1028

    93

    21

    1029

    93

    20

    1030

    93

    20

    1031

    93

    20

    1032

    93

    20

    1033

    93

    19

    1034

    93

    18

    1035

    93

    20

    1036

    93

    20

    1037

    93

    20

    1038

    93

    20

    1039

    93

    19

    1040

    93

    18

    1041

    93

    18

    1042

    93

    17

    1043

    93

    16

    1044

    93

    16

    1045

    93

    15

    1046

    93

    16

    1047

    93

    18

    1048

    93

    37

    1049

    93

    48

    1050

    93

    38

    1051

    93

    31

    1052

    93

    26

    1053

    93

    21

    1054

    93

    18

    1055

    93

    16

    1056

    93

    17

    1057

    93

    18

    1058

    93

    19

    1059

    93

    21

    1060

    93

    20

    1061

    93

    18

    1062

    93

    17

    1063

    93

    17

    1064

    93

    18

    1065

    93

    18

    1066

    93

    18

    1067

    93

    19

    1068

    93

    18

    1069

    93

    18

    1070

    93

    20

    1071

    93

    23

    1072

    93

    25

    1073

    93

    25

    1074

    93

    24

    1075

    93

    24

    1076

    93

    22

    1077

    93

    22

    1078

    93

    22

    1079

    93

    19

    1080

    93

    16

    1081

    95

    17

    1082

    95

    37

    1083

    93

    43

    1084

    93

    32

    1085

    93

    27

    1086

    93

    26

    1087

    93

    24

    1088

    93

    22

    1089

    93

    22

    1090

    93

    22

    1091

    93

    23

    1092

    93

    22

    1093

    93

    22

    1094

    93

    23

    1095

    93

    23

    1096

    93

    23

    1097

    93

    22

    1098

    93

    23

    1099

    93

    23

    1100

    93

    23

    1101

    93

    25

    1102

    93

    27

    1103

    93

    26

    1104

    93

    25

    1105

    93

    27

    1106

    93

    27

    1107

    93

    27

    1108

    93

    24

    1109

    93

    20

    1110

    93

    18

    1111

    93

    17

    1112

    93

    17

    1113

    93

    18

    1114

    93

    18

    1115

    93

    18

    1116

    93

    19

    1117

    93

    22

    1118

    93

    22

    1119

    93

    19

    1120

    93

    17

    1121

    93

    17

    1122

    93

    18

    1123

    93

    18

    1124

    93

    19

    1125

    93

    19

    1126

    93

    20

    1127

    93

    19

    1128

    93

    20

    1129

    93

    25

    1130

    93

    30

    1131

    93

    31

    1132

    93

    26

    1133

    93

    21

    1134

    93

    18

    1135

    93

    20

    1136

    93

    25

    1137

    93

    24

    1138

    93

    21

    1139

    93

    21

    1140

    93

    22

    1141

    93

    22

    1142

    93

    28

    1143

    93

    29

    1144

    93

    23

    1145

    93

    21

    1146

    93

    18

    1147

    93

    16

    1148

    93

    16

    1149

    93

    16

    1150

    93

    17

    1151

    93

    17

    1152

    93

    17

    1153

    93

    17

    1154

    93

    23

    1155

    93

    26

    1156

    93

    22

    1157

    93

    18

    1158

    93

    16

    1159

    93

    16

    1160

    93

    17

    1161

    93

    19

    1162

    93

    18

    1163

    93

    16

    1164

    93

    19

    1165

    93

    22

    1166

    93

    25

    1167

    93

    29

    1168

    93

    27

    1169

    93

    22

    1170

    93

    18

    1171

    93

    16

    1172

    93

    19

    1173

    93

    19

    1174

    93

    17

    1175

    93

    17

    1176

    93

    17

    1177

    93

    16

    1178

    93

    16

    1179

    93

    15

    1180

    93

    16

    1181

    93

    15

    1182

    93

    17

    1183

    93

    21

    1184

    93

    30

    1185

    93

    53

    1186

    93

    54

    1187

    93

    38

    1188

    93

    30

    1189

    93

    24

    1190

    93

    20

    1191

    95

    20

    1192

    96

    18

    1193

    96

    15

    1194

    96

    11

    1195

    95

    9

    1196

    95

    8

    1197

    96

    7

    1198

    94

    33

    1199

    93

    46

    1200

    93

    37

    1201

    16

    8

    1202

    0

    0

    1203

    0

    0

    1204

    0

    0

    1205

    0

    0

    1206

    0

    0

    1207

    0

    0

    1208

    0

    0

    1209

    0

    0



    ( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/ES (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, str. 58).

    ( 2 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/656 z 19. decembra 2016, ktorým sa stanovujú administratívne požiadavky v súvislosti s emisnými limitmi a typovým schválením spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 (pozri stranu 364 tohto úradného vestníka).

    ( 3 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/655 z 19. decembra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628, pokiaľ ide o monitorovanie emisií plynných znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov v prevádzke inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (pozri stranu 334 tohto úradného vestníka).

    ( 4 ) Príklady kalibračných/validačných metód sú dostupné na adrese: www.unece.org/es/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29grpe/pmpfcp

    ( 5 ) Použitie kalibračného plynu na tento účel sa nevyžaduje.

    ( 6 ) Stechiometrické pomery vzduch/palivo pre automobilové palivá – SAE J1829, jún 1987. John B. Heywood, Internal combustion engine fundamentals (Základy motorov s vnútorným spaľovaním), McGraw-Hill, 1988, kapitola 3.4 Combustion stoichiometry (Stechiometria spaľovania) (s. 68 až 72).

    ( 7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).

    Top