EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02016R1037-20180608
Regulation (EU) 2016/1037 of the European Parliament and of the Council of 8 June 2016 on protection against subsidised imports from countries not members of the European Union (codification)
Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (kodifikované znenie)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (kodifikované znenie)
02016R1037 — SK — 08.06.2018 — 002.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. ES L 176 30.6.2016, s. 55) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2321 z 12. decembra 2017, |
L 338 |
1 |
19.12.2017 |
|
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/825 z 30. mája 2018, |
L 143 |
1 |
7.6.2018 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1037
z 8. júna 2016
o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie
(kodifikované znenie)
Článok 1
Zásady
1. Vyrovnávacie clo môže byť uložené s cieľom kompenzovať subvencie poskytnuté priamo alebo nepriamo pre výrobu, vývoz alebo prepravu výrobku, ktorého prepustenie do režimu voľný obeh v Únii spôsobuje ujmu.
2. Bez ohľadu na odsek 1 platí, že ak výrobky nie sú priamo dovážané z krajiny pôvodu, ale sú vyvážané do Únie z tretej krajiny, ustanovenia tohto nariadenia platia v plnom rozsahu a transakcia alebo transakcie sú považované za transakcie medzi krajinou pôvodu a Úniou.
Článok 2
Definície
Na účely tohto nariadenia:
a) výrobok je považovaný za subvencovaný v prípade, že požíva napadnuteľnú subvenciu v zmysle článkov 3 a 4. Takúto subvenciu môže poskytnúť vláda krajiny, z ktorej pochádza dovážaný výrobok, alebo vláda tretej krajiny, z ktorej je výrobok vyvážaný do Únie, na účely tohto nariadenia ďalej len „vyvážajúca krajina“;
b) „vláda“ znamená vládu alebo verejný orgán na území krajiny pôvodu alebo vyvážajúcej krajiny;
c) „podobný výrobok“ je výrobok, ktorý je vo všetkých aspektoch rovnaký, resp. podobný príslušnému výrobku, alebo ak takýto výrobok neexistuje, pôjde o iný výrobok, ktorý síce nie je podobný vo všetkých aspektoch, ale má znaky pripomínajúce znaky príslušného výrobku;
d) „ujma“ je, pokiaľ nie je stanovené inak, značná ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie, značná ujma hroziaca výrobnému odvetviu Únie alebo značné oneskorenie v založení tohto výrobného odvetvia a vykladá sa v súlade s ustanoveniami článku 8.
Článok 3
Vymedzenie subvencie
O existenciu subvencie ide v prípade, ak:
1.
a) vláda v krajine pôvodu alebo vo vyvážajúcej krajine poskytne finančnú pomoc, čiže keď:
i) vládna prax zahŕňa priamy prevod finančných prostriedkov (napr. grantov, pôžičiek, príspevkov na základné imanie), možné priame prevody finančných prostriedkov alebo záruk (napr. záruk na úvery);
ii) vládne príjmy, ktoré sú inak splatné, nebudú vyberané (napr. daňové stimuly vo forme daňových úverov). V tejto súvislosti oslobodenie vyvážaných výrobkov od ciel alebo poplatkov, ktorým podliehajú podobné výrobky, keď sú určené pre domácu spotrebu, alebo odpustenie takýchto ciel alebo poplatkov vo výške, ktorá nepresiahne výšku časovo rozlíšených ciel a poplatkov, nebudú považované za subvenciu pod podmienkou, že toto oslobodenie sa udeľuje v súlade s ustanoveniami príloh I, II a III;
iii) vláda poskytuje tovary alebo služby iné, než je všeobecná infraštruktúra, alebo nakupuje tovary;
iv) vláda:
— vykonáva platby do mechanizmu financovania, alebo
— poverí či nariadi súkromnému subjektu, aby vykonával jednu alebo viacero funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe,
alebo
b) existuje forma príjmov alebo cenovej intervencie v zmysle článku XVI GATT 1994 a
2. v dôsledku toho dochádza k poskytnutiu určitej výhody.
Článok 4
Napadnuteľné subvencie
1. Subvencie podliehajú vyrovnávacím opatreniam len v prípade, že sú špecifické v zmysle odsekov 2, 3 a 4.
2. S cieľom určiť, či je určitá subvencia špecifická pre určitý podnik, odvetvie alebo skupinu podnikov či výrobných odvetví (ďalej len „určité podniky“) v rámci súdnej právomoci orgánu, ktorý ju poskytuje, platia tieto zásady:
a) ak orgán poskytujúci subvenciu alebo právne predpisy, ktorými sa spravuje tento orgán, výslovne obmedzuje prístup k subvencii pre určité podniky, takáto subvencia bude považovaná za špecifickú;
b) ak orgán poskytujúci subvenciu alebo právne predpisy, ktorými sa spravuje tento orgán, určuje objektívne kritériá alebo podmienky, za ktorých vzniká nárok na subvenciu, ako aj výšku subvencie, príslušná subvencia nebude považovaná za špecifickú, ak tento nárok vznikne automaticky a ak takéto kritériá a podmienky budú prísne dodržané;
c) ak napriek zdanlivej nešpecifickosti vyplývajúcej z uplatňovania zásad uvedených v písmenách a) a b) existujú dôvody, na základe ktorých možno k predpokladať, že subvencia môže byť v skutočnosti špecifická, možno vziať do úvahy iné faktory. Medzi takéto faktory patria: používanie programu subvencií obmedzeným počtom určitých podnikov; prevládajúce používanie zo strany určitých podnikov; poskytovanie neprimerane veľkých subvencií určitým podnikom; spôsob, akým orgán poskytujúci subvencie rozhoduje o poskytnutí subvencie. V tejto súvislosti sa vezmú do úvahy najmä informácie o frekvencii zamietania alebo schvaľovania žiadostí o subvenciu a dôvody týchto rozhodnutí.
Na účely písmena b) sú objektívnymi kritériami alebo podmienkami nestranné kritériá alebo podmienky, ktoré neuprednostňujú určité podniky pred inými, sú hospodárske a uplatňujú sa horizontálne, napríklad počet zamestnancov alebo veľkosť podniku.
Kritériá alebo podmienky musia byť jasne stanovené v zákone, inom predpise alebo inom úradnom dokumente, aby bolo možné kontrolovať ich plnenie.
Pri uplatňovaní písmena c) prvého pododseku sa zohľadní mieru diverzifikácie hospodárskych činností v rámci súdnej právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu, ako aj obdobie, počas ktorého sa uskutočňoval program subvencií.
3. Subvencia, ktorá je vyhradená len určitým podnikom v rámci určitého geografického regiónu a v rámci právomoci orgánu poskytujúceho subvenciu, sa považuje za špecifickú. Stanovenie alebo zmena daňových sadzieb všeobecne používaných na všetkých úrovniach štátnej správy sa na účely tohto nariadenia nepovažuje za špecifickú subvenciu.
4. Napriek ustanoveniam odsekov 2 a 3 sú za špecifické považované tieto subvencie:
a) subvencie podmienené, podľa zákona alebo fakticky, buď samostatne, alebo ako jedna z viacerých podmienok uskutočnením vývozu, vrátane tých, ktoré sú uvedené v prílohe I;
b) subvencie podmienené samostatne alebo ako jedna z viacerých podmienok používaním domácich alebo dovážaných tovarov.
Na účely písmena a) sa subvencie považujú za fakticky podmienené uskutočnením vývozu v prípade, že sa ukáže, že poskytnutie subvencie bez toho, aby bolo zákonne podmienené vývozom, je v skutočnosti viazané na uskutočnený alebo očakávaný vývoz alebo výnos z vývozu. Samotná skutočnosť, že subvencia je poskytovaná vyvážajúcim podnikom, nestačí na to, aby táto bola považovaná za subvenciu na vývoz v zmysle tohto ustanovenia.
5. Každé stanovenie špecifickosti v zmysle ustanovení tohto článku sa jasne zdôvodní na základe nesporného dôkazu.
Článok 5
Výpočet výšky napadnuteľnej subvencie
Výška napadnuteľných subvencií sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcovi, ktorá objektívne existuje počas obdobia prešetrovania nároku na subvenciu. Toto obdobie bude zvyčajne totožné s posledným účtovným rokom oprávnenej osoby, ale môže ísť aj o iné, minimálne šesťmesačné obdobie, ktoré predchádzalo začatiu prešetrovania a o ktorom existujú spoľahlivé finančné a iné dôležité údaje.
Článok 6
Výpočet výhody pre príjemcu
Pri určovaní výhody pre príjemcu sa uplatnia tieto pravidlá:
a) podiel vlády na základnom imaní sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že túto investíciu možno považovať za nezlučiteľnú s bežnou investičnou praxou (vrátane poskytnutia rizikového kapitálu) súkromných investorov na území krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny;
b) štátna pôžička sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že existuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú podnik prijímajúci pôžičku zaplatí za štátnu pôžičku, a čiastkou, ktorú by podnik zaplatila za porovnateľný obchodný úver, ktorý by mohol reálne získať na trhu. V tomto prípade výhoda predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma čiastkami;
c) vládna záruka na úver sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že existuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú podnik prijímajúci záruku zaplatí za úver zaručený vládou, a čiastkou, ktorú by podnik zaplatil za porovnateľný obchodný úver, keby nezískal vládnu záruku. V tomto prípade výhoda predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma čiastkami, upravený o všetky rozdiely v poplatkoch;
d) poskytnutie tovaru alebo služieb alebo nákup tovarov štátom sa považuje za poskytnutie výhody len v prípade, že tovar alebo služby sú poskytnuté za nižšiu než primeranú odplatu alebo ak sa nákup uskutoční za väčšiu než primeranú odplatu. Primeranosť odplaty sa určí na základe prevládajúcich trhových podmienok pre príslušné výrobky alebo služby v krajine ich poskytnutia alebo nákupu vrátane ceny, kvality, dostupnosti, obchodovateľnosti, prepravných a iných nákupných či predajných podmienok.
Ak nie sú v krajine prevládajúce trhové podmienky pre príslušný výrobok alebo službu alebo na nákup, ktorý sa má použiť ako primeraný základ výpočtu, uplatnia sa tieto pravidlá:
i) podmienky prevládajúce v dotknutej krajine sa upravia na základe aktuálnych nákladov, cien a iných faktorov, dostupných v tejto krajine na základe primeraného množstva, ktoré odráža bežné trhové podmienky, alebo
ii) ak je to vhodné, použijú sa prevládajúce trhové podmienky v inej krajine alebo v medzinárodnom obchode, ktoré sú dostupné príjemcovi.
Článok 7
Všeobecné ustanovenia o výpočte
1. Výška napadnuteľných subvencií sa určí na jednotku subvencovaného výrobku vyvezeného do Únie.
Pri určovaní tejto čiastky sa môže celková subvencia znížiť o tieto čiastky:
a) poplatok za žiadosť alebo iné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s kvalifikovaním sa žiadateľa alebo s poskytnutím subvencie;
b) vývozné poplatky, dane a iné náklady súvisiace s vývozom výrobku do Únie špeciálne určené na kompenzáciu subvencie.
Ak zainteresovaná strana uplatní nárok na zľavu, musí dokázať, že jej nárok je oprávnený.
2. Ak subvencia nie je poskytnutá na základe vyrobených, vyvezených alebo prepravených množstiev, výška napadnuteľnej subvencie sa určí tak, že hodnota celej subvencie sa rozdelí podľa objemu výroby, predaja alebo vývozu dotknutých výrobkov počas obdobia prešetrovania nároku na poskytnutie subvencie.
3. Ak subvenciu možno dať do súvislosti s nadobudnutím alebo budúcim nadobudnutím investičného majetku, výška napadnuteľnej subvencie sa vypočíta tak, že subvencia sa rozdelí na obdobie, ktoré zodpovedá obvyklej dobe odpisovania tohto majetku v dotknutom odvetví.
Takto vypočítaná čiastka, ktorú možno priradiť k obdobiu prešetrovania, ako aj čiastka odvodená od investičného majetku získaného pred týmto obdobím sa rozdelí spôsobom opísaným v odseku 2.
Ak sa investičný majetok neodpisuje, subvencia sa ocení ako bezúročná pôžička a započíta sa v súlade s článkom 6 písm. b).
4. Ak subvenciu nemožno dať do súvislosti s nákupom investičného majetku, výška výhody prijatej počas obdobia prešetrovania sa v zásade pridelí na toto obdobie, a to spôsobom opísaným v odseku 2, pokiaľ nevzniknú osobitné okolnosti oprávňujúce k prideleniu na iné obdobie.
Článok 8
Stanovenie ujmy
1. Pri stanovení ujmy sa vychádza z priamych dôkazov a súčasťou tohto postupu je objektívne skúmanie:
a) objemu subvencovaných dovozov a vplyv subvencovaných dovozov na ceny na trhu Únie s podobnými výrobkami, a
b) následný dosah týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie.
2. Vzhľadom na objem subvencovaných dovozov sa musí vziať do úvahy, či došlo k významnému nárastu subvencovaných dovozov, a to absolútne alebo vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v rámci Únie. Vzhľadom na vplyv subvencovaných dovozov na ceny sa zváži, či subvencované dovozy nepredstavujú značné cenové podhodnotenie v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov iným spôsobom výrazne nestláča ceny alebo nebráni ich rastu, ku ktorému by došlo za normálnych okolností. Jeden ani viaceré z uvedených faktorov nemusia automaticky poskytnúť jednoznačnú odpoveď na tieto otázky.
3. Ak sú predmetom prešetrovania v súvislosti s vyrovnávacími clami dovozy výrobkov z viacerých krajín súčasne, vplyv takýchto dovozov sa hodnotí kumulatívne len vtedy, ak sa zistí, že:
a) hodnota napadnuteľných subvencií určená vo vzťahu k dovozom z každej krajiny je vyššia než minimálna hodnota stanovená v článku 14 ods. 5 a že objem dovozov z každej krajiny nie je zanedbateľný a
b) celkové hodnotenie vplyvu dovozov je primerané vzhľadom na konkurenciu medzi dovážanými výrobkami navzájom a konkurenciu medzi dovážanými výrobkami a podobnými výrobkami Únie.
4. Skúmanie dosahu subvencovaných dovozov na dotknuté výrobné odvetvie Únie zahŕňa hodnotenie všetkých príslušných hospodárskych faktorov a indexov, ktoré ovplyvňujú stav odvetvia, vrátane skutočnosti, že odvetvie sa ešte stále spamätáva z dôsledkov minulých subvencií alebo dumpingu; výšky napadnuteľných subvencií; skutočného a možného poklesu tržieb, ziskov, výkonov, podielu na trhu, produktivity, návratnosti investícií a využívania kapacít; faktorov ovplyvňujúcich ceny Únie; skutočných a možných negatívnych dôsledkov pre peňažný tok, zásoby, zamestnanosť, mzdy, rast, schopnosť zvyšovať základné imanie alebo investície a v prípade poľnohospodárstva, či sa zvýšilo zaťaženie programov vládnej pomoci. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci a žiaden z týchto faktorov nemusí nutne poskytnúť jednoznačnú odpoveď.
5. Na základe všetkých príslušných dôkazov uvedených v súvislosti s odsekom 1 sa musí dokázať, že subvencované dovozy spôsobujú ujmu. Predovšetkým sa musí dokázať, že objemy a/alebo ceny určené podľa odseku 2 sú príčinou dosahu na výrobné odvetvie Únie v zmysle odseku 4 a že tento dosah je taký veľký, že ho možno považovať za rozhodujúci.
6. Okrem toho budú preskúmané aj iné známe faktory než subvencované dovozy, ktoré spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že ujma spôsobená uvedenými faktormi nebude pripísaná subvencovaným dovozom v zmysle odseku 5. Faktory, ktoré možno v tejto súvislosti vziať do úvahy, sú: objem a ceny nesubvencovaných dovozov; zníženie dopytu alebo zmeny v štruktúre spotreby; obmedzujúce obchodné postupy a konkurencia medzi tretími krajinami a výrobcami z Únie; rozvoj technológie a vývozu; a produktivita výrobného odvetvia Únie.
7. Vplyv subvencovaných dovozov sa hodnotí podľa výroby podobných výrobkov vo výrobnom odvetví Únie, ak dostupné údaje umožnia samostatnú identifikáciu danej výroby na základe takých kritérií, ako sú výrobný postup, tržby a zisky výrobcov. Ak táto samostatná identifikácia tejto výroby nie je možná, vplyv subvencovaných dovozov sa zhodnotí na základe prieskumu výroby najbližšej skupiny alebo série výrobkov vrátane podobného výrobku, o ktorých môžu byť poskytnuté požadované informácie.
8. Stanovenie hrozby značnej ujmy sa zakladá na skutočnostiach a nielen na tvrdeniach, dohadoch alebo vzdialenej možnosti. Zmena okolností, ktoré by vytvorili situáciu, za ktorej by subvencia spôsobila ujmu, musí byť jasne predvídateľná a bezprostredne hroziaca.
Pri stanovení toho, či ide o existencie hrozby značnej ujmy, by sa mali zvážiť také faktory, ako:
a) druh príslušnej subvencie alebo subvencií a ich pravdepodobné obchodné dôsledky;
b) tempo rastu subvencovaných dovozov na trh Únie, ktoré poukazuje na pravdepodobnosť značne zvýšených dovozov;
c) či existuje dostatočná, voľne disponibilná kapacita vývozcu alebo bezprostredne hroziaci a podstatný nárast takejto kapacity, ktoré naznačujú pravdepodobnosť podstatne narastajúcich subvencovaných vývozov do Únie, pričom sa zohľadní dostupnosť ďalších vývozných trhov, ktoré sú schopné absorbovať ďalšie vývozy;
d) či dovoz vstupuje pri cenách, ktoré by vo významnej miere spôsobili zníženie cien alebo by zabránili rastu cien, ku ktorému by inak došlo a ktoré by pravdepodobne zvýšili dopyt po ďalších dovozoch,
e) zásoby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovaní.
Ani jeden z vyššie uvedených faktorov nemôže byť sám osebe nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, ale súhrn posudzovaných faktorov musí byť taký, aby viedol k záveru, že ďalšie subvencované vývozy bezprostredne hrozia a že, pokiaľ nie sú prijaté ochranné opatrenia, dôjde k značnej ujme.
Článok 9
Vymedzenie výrobného odvetvia Únie
1. Na účely tohto nariadenia sa pojem „výrobné odvetvie Únie“ vykladá tak, že označuje výrobcov podobných výrobkov z Únie ako celok alebo tých z nich, ktorých kolektívna výrobná kapacita predstavuje väčšinu výroby týchto výrobkov v rámci celej Únie, s týmito výnimkami:
a) ak sú výrobcovia v spojení s vývozcami alebo dovozcami, alebo sú sami dovozcami údajne subvencovaných výrobkov, pojem „výrobné odvetvie Únie“ možno vykladať vo vzťahu k ostatným výrobcom;
b) vo výnimočných prípadoch územie Únie môže byť, vo vzťahu k príslušnej výrobe, rozdelené na dva a viac konkurenčných trhov a výrobcov v rámci každého trhu možno považovať za samostatné výrobné odvetvie, ak:
i) výrobcovia na tomto trhu predajú všetku alebo takmer všetku svoju produkciu na príslušnom trhu a
ii) výrobcovia príslušného výrobku nachádzajúci sa v iných častiach Únie nemôžu ani zďaleka uspokojiť dopyt na tomto trhu.
Za týchto okolností možno hovoriť o ujme aj vtedy, keď veľká časť výrobného odvetvia Únie neutrpela ujmu, no len pod podmienkou, že na takýto izolovaný trh sa sústredia subvencované dovozy a že tieto dovozy spôsobujú ujmu výrobcom celej alebo takmer celej výroby v rámci tohto trhu.
2. Na účely odseku 1 sa výrobcovia považujú za spojených s vývozcami alebo dovozcami len ak:
a) jeden z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhého;
b) oboch priamo alebo nepriamo kontroluje tretia osoba; alebo
c) spolu priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu za predpokladu, že existujú dôvody sa domnievať alebo predpokladať, že účinok tohto vzťahu je taký, že spôsobuje odlišné správanie sa dotknutého výrobcu v porovnaní s výrobcom bez takéhoto spojenia.
Na účely tohto odseku sa osoba považuje za osobu vykonávajúcu kontrolu nad druhou osobou, ak je takáto osoba právne alebo funkčne v postavení, v ktorom môže druhej osobe ukladať obmedzenia alebo dávať usmernenia.
3. Ak bolo výrobné odvetvie Únie interpretované vo vzťahu k výrobcom v určitom regióne, vývozcovia alebo vláda poskytujúci napadnuteľné subvencie majú možnosť ponúknuť záväzky v zmysle článku 13 vzťahujúce sa na dotknutý región. V týchto prípadoch sa pri hodnotení záujmu Únie o opatrenia musí zohľadniť najmä záujem regiónu. Ak nebudú promptne ponúknuté primerané záväzky alebo ak dôjde k situácii opísanej v článku 13 ods. 9 a 10, môže byť uložené predbežné alebo konečné vyrovnávacie clo vo vzťahu k Únii ako celku. V takýchto prípadoch môžu byť v prípade potreby clá obmedzené na určitých výrobcov alebo vývozcov.
4. Na tento článok sa vzťahujú ustanovenia článku 8 ods. 7.
Článok 10
Začatie konania
1. S výnimkou stanovenou v odseku 8 sa prešetrovanie s cieľom zistiť prítomnosť, stupeň a účinok údajnej subvencie začne na základe písomného podnetu fyzickej alebo právnickej osoby alebo združenia bez právnej subjektivity, ktoré koná v mene výrobného odvetvia Únie.
Podnety môže spoločne podať aj výrobné odvetvie Únie alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo akékoľvek združenie bez právnej subjektivity konajúce v jeho mene a odbory, alebo môžu mať podporu odborov. Týmto nie je dotknutá možnosť výrobného odvetvia Únie stiahnuť podnet.
Podnet môže byť predložený Komisii alebo členskému štátu, ktorý ho postúpi Komisii. Komisia pošle členským štátom kópiu prijatého podnetu. Podnet sa považuje za podaný v prvý pracovný deň po jeho doručení Komisii vo forme doporučeného listu alebo po vydaní potvrdenia o prijatí zo strany Komisie.
Ak má v prípade absencie podnetu členský štát dostatočný dôkaz o existencii subvencií a nimi spôsobenej ujme, ktorá vznikla výrobnému odvetviu Únie, bezodkladne ho oznámi Komisii.
1a. Komisia uľahčuje prístup k nástroju na ochranu obchodu rôznorodým a rozdrobeným priemyselným odvetviam, ktoré zväčša pozostávajú z malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) pomocou špecializovaného poradenského strediska pre MSP, napríklad zvyšovaním informovanosti, poskytovaním všeobecných informácií a vysvetlení o postupoch a o tom, ako podať podnet, zverejňovaním štandardných dotazníkov vo všetkých úradných jazykoch Únie a odpoveďami na všeobecné otázky, ktoré sa netýkajú konkrétneho prípadu.
Poradenské stredisko pre MSP poskytuje štandardné formuláre pre štatistiky, ktoré sa majú predložiť na účely reprezentatívnosti, a dotazníky.
2. Podnet podľa odseku 1 obsahuje dostatočné dôkazy o existencii napadnuteľných subvencií (prípadne aj o ich výške), ujme a príčinnej súvislosti medzi údajnými subvencovanými dovozmi a údajnou ujmou. Podnet obsahuje tieto informácie, pokiaľ sú dostupné navrhovateľovi:
a) osoba navrhovateľa a opis objemu a hodnoty produkcie podobného výrobku v rámci Únie navrhovateľom. Písomný podnet podaný v mene výrobného odvetvia Únie musí identifikovať odvetvie, v mene ktorého bol podnet podaný, prostredníctvom zoznamu všetkých známych výrobcov podobného výrobku z Únie (alebo združení výrobcov podobného výrobku z Únie) a v možnom rozsahu, uvedenia objemu a hodnoty produkcie podobného výrobku v rámci Únie zo strany týchto výrobcov;
b) úplný opis údajne subvencovaného výrobku, názov príslušnej krajiny alebo krajiny pôvodu či vyvážajúcej krajiny, meno každého známeho vývozcu alebo zahraničného výrobcu a zoznam známych osôb dovážajúcich predmetný výrobok;
c) dôkaz o existencii, hodnote, druhu a možnosti kompenzácie predmetných subvencií;
d) zmeny objemu údajne subvencovaných dovozov, vplyv týchto dovozov na ceny podobného výrobku na trhu Únie a následný dosah týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie na základe dôležitých faktorov a indexov, ktoré určujú stav výrobného odvetvia Únie, napríklad tých, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 2 a 4.
3. Komisia podľa možnosti posúdi presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v podnete, aby bolo možné zistiť, či existujú dostatočné dôkazy pre začatie prešetrovania.
4. Prešetrovanie možno začať s cieľom určiť, či údajné subvencie sú „špecifické“ v zmysle článku 4 ods. 2 a 3, alebo nie.
5. Prešetrovanie možno začať aj v súvislosti s opatreniami špecifikovanými v prílohe IV, pokiaľ predpokladajú poskytnutie subvencie definovanej v článku 3, a jeho cieľom je zistiť, či sú predmetné opatrenia plne v súlade s ustanoveniami uvedenej prílohy.
6. Prešetrovanie v zmysle odseku 1 sa začne len v prípade, že na základe skúmania podpory alebo odporu proti podnetu zo strany výrobcov podobného výrobku z Únie sa ukáže, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene. Podnet sa považuje za podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene, ak ho podporia výrobcovia z Únie, ktorých celková produkcia predstavuje viac ako 50 % celkovej produkcie podobného výrobku vyrobenej tou časťou výrobného odvetvia Únie, ktorá podnet podporila alebo zamietla. Prešetrovanie sa však nezačne v prípade, keď výrobcovia z Únie výslovne podporujúci podnet predstavujú menej ako 25 % celkovej produkcie podobného výrobku vyrobenej výrobným odvetvím Únie.
7. Pokiaľ nebude prijaté rozhodnuté o začatí prešetrovania, orgány nezverejnia podnet na začatie prešetrovania. Čo možno najskôr po prijatí riadne doloženého podnetu v zmysle tohto článku a v každom prípade pred začatím prešetrovania však Komisia o ňom informuje dotknutú krajinu pôvodu a/alebo vyvážajúcu krajinu, ktorá bude prizvaná ku konzultáciám s cieľom objasniť záležitosti uvedené v odseku 2 a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.
Komisia dotknutej krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine tiež ponúkne konzultácie v súvislosti s ďalšími subvenciami zistenými v priebehu prešetrovania. V takýchto prípadoch Komisia krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine pošle zhrnutie hlavných prvkov týkajúcich sa ďalších subvencií, a to najmä prvkov, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. c). Ak ďalšie subvencie neboli zahrnuté v oznámení o začatí konania, oznámenie o začatí konania sa zmení a v zmenenom znení sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Všetky zainteresované strany dostanú dodatočný a dostatočný čas na vyjadrenie pripomienok.
8. Ak za osobitných okolností Komisia rozhodne o začatí prešetrovania bez prijatia písomného podnetu predloženého výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene na začatie takéhoto prešetrovania, urobí tak na základe dostatočných dôkazov o existencii napadnuteľných subvencií, ujme a príčinných súvislostiach uvedených v odseku 2, s cieľom odôvodniť začatie prešetrovania. Komisia poskytne členským štátom informácie hneď ako určí, že je potrebné začať takéto prešetrovanie.
9. Dôkazy o subvenciách a ujme sa skúmajú súčasne v rozhodnutí o tom, či sa má začať prešetrovanie, alebo nie. Podnet sa zamietne v prípade, že neexistujú dostatočné dôkazy o napadnuteľných subvenciách alebo ujme, ktoré by odôvodnili prešetrovanie prípadu. Konanie sa nezačne proti krajinám, ktorých dovozy predstavujú podiel na trhu menší než 1 %, pokiaľ tieto krajiny súhrnne nepredstavujú aspoň 3 % spotreby Únie.
10. Podnet možno vziať späť pred začatím prešetrovania, pričom v tomto prípade sa nebude považovať za podaný.
11. Ak je zrejmé, že existujú dostatočné dôkazy pre začatie konania, Komisia tak urobí do 45 dní odo dňa podania podnetu a uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak neexistujú dostatočné dôkazy, navrhovateľ je o tom informovaný do 45 dní odo dňa podania podnetu Komisii. Komisia poskytne členským štátom informácie týkajúce sa jej analýzy podnetu obvykle do 21 dní odo dňa podania podnetu Komisii.
12. Oznámenie o začatí konania oznámi začatie prešetrovania, obsahuje názov výrobku a dotknutých krajín, poskytne súhrn obdržaných informácie a uvedie, že všetky relevantné údaje sa majú oznámiť Komisii.
Uvádza lehoty, v rámci ktorých sa môžu zainteresované strany prihlásiť, predložiť svoje písomné stanoviská a poskytnúť informácie, ak sa majú tieto stanoviská a informácie zohľadniť pri prešetrovaní. Uvedie aj obdobie, v priebehu ktorého môžu zainteresované strany požiadať, aby ich Komisia vypočula v súlade s článkom 11 ods. 5.
13. Komisia oznámi vývozcom, dovozcom a zastupujúcim združeniam dovozcov alebo vývozcov, o ktorých vie, že sa ich záležitosť týka, ako aj krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine a navrhovateľom začiatok konania a s ohľadom na ochranu dôverných informácií poskytne známym vývozcom a orgánom krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny úplné znenie písomného podnetu v zmysle odseku 1 a na požiadanie ho sprístupní ostatným zainteresovaným stranám. Ak je počet vývozcov príliš vysoký, môže byť úplné znenie písomného podnetu poskytnuté len orgánom krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny, alebo príslušnému obchodnému združeniu.
14. Prešetrovanie vo veci vyrovnávacieho cla nebráni colnému odbaveniu.
Článok 11
Prešetrovanie
1. Po začatí konania Komisia v spolupráci s členskými štátmi začne prešetrovanie na úrovni Únie. Takéto prešetrovanie sa vzťahuje na subvencie aj ujmu, pričom obe záležitosti sa prešetrujú súčasne.
Na účely reprezentatívneho zistenia sa stanoví obdobie prešetrovania, ktoré je v prípade subvencií zvyčajne totožné s obdobím prešetrovania stanoveným v článku 5.
Informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa zvyčajne nezohľadnia.
2. Strany, ktoré obdržia dotazníky používané pri prešetrovaní vyrovnávacích ciel, majú aspoň 30 dní na to, aby ich vyplnili. Lehota pre vývozcov začne plynúť odo dňa prijatia dotazníka, ktorý sa v tomto prípade považuje za prijatý týždeň odo dňa, keď bol zaslaný respondentovi alebo odovzdaný príslušnému diplomatickému zástupcovi krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny. Túto 30-dňovú lehotu možno predĺžiť s prihliadnutím na lehoty v rámci prešetrovania, no len v prípade, že príslušná strana riadne zdôvodní takéto predĺženie osobitnými okolnosťami.
3. Komisia môže požiadať členské štáty o poskytnutie informácií a členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli tejto žiadosti.
Pošlú Komisii požadované informácie spolu s výsledkami všetkých vykonaných kontrol, inšpekcií alebo prešetrovaní.
Ak pôjde o informácie všeobecného záujmu alebo o ich poskytnutie požiada členský štát, Komisia ich postúpi členským štátom, pokiaľ nebudú dôverné, a ak áno, pošle im ich zhrnutie, ktoré nebude mať dôverný charakter.
4. Komisia môže požiadať členské štáty o vykonanie potrebných kontrol a inšpekcií najmä medzi dovozcami, obchodníkmi a výrobcami z Únie, ako aj o vykonanie prešetrovania v tretích krajinách, ak s tým dotknuté podniky súhlasia a vláda príslušnej krajiny bola o tom oficiálne informovaná a nevzniesla žiadne námietky.
Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby vyhoveli týmto žiadostiam Komisie.
Úradníci Komisie majú právo, ak o to požiada Komisia alebo členský štát, pomáhať úradníkom z členských štátov pri plnení ich povinností.
5. Zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v zmysle článku 10 ods. 12 druhého pododseku, budú vypočuté, ak v lehote stanovenej v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie podajú písomnú žiadosť o vypočutie, z ktorej je zrejmé, že sú zainteresovanou stranou, ktorá bude pravdepodobne dotknutá výsledkom konania, a že existujú vážne dôvody na to, aby boli vypočuté.
6. Dovozcovia, vývozcovia a navrhovatelia, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 10 ods. 12 druhým pododsekom, a vláda krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny dostanú na základe žiadosti možnosť stretnúť sa so stranami, ktoré zastupujú opačné záujmy, aby prezentovali odlišné názory a predniesli protiargumenty.
Pri poskytovaní takejto možnosti sa musí zohľadniť požiadavku zachovania dôvernosti informácií a výhodnosti pre zainteresované strany.
Žiadna strana nie je povinná zúčastniť sa na tomto stretnutí, a ak tak neurobí, pri posudzovaní prípadu jej to neuškodí.
Ústne informácie poskytnuté v zmysle tohto odseku Komisia zohľadní, ak budú neskôr písomne potvrdené.
7. Výrobcovia z Únie, vláda krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny, odbory, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, organizácie užívateľov a spotrebiteľov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 10 ods. 12 druhým pododsekom, sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla Komisii strana zúčastnená na prešetrovaní, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo jej členských štátov, a ktoré sú relevantné na predloženie ich prípadu a nie sú dôverné v zmysle článku 29 a boli použité pri prešetrovaní.
Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich poznámky sa zohľadnia, ak budú v odpovedi dostatočne zdôvodnené.
8. S výnimkou okolností stanovených v článku 28 sa, pokiaľ možno, musí skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.
9. Pri konaní začatom v zmysle článku 10 ods. 11 sa prešetrovanie skončí do jedného roka, kedykoľvek je to možné. V každom prípade sa takéto prešetrovania vo všetkých prípadoch ukončia do 13 mesiacov od ich začatia v súlade so zisteniami podľa článku 13 v súvislosti so záväzkami alebo zisteniami podľa článku 15 v súvislosti s konečným opatrením. Obdobia prešetrovania sa, kedykoľvek je to možné, zhodujú s finančným rokom, a to najmä v prípade rôznorodých a rozdrobených odvetví tvorených najmä MSP.
10. Prostredníctvom prešetrovania Komisia poskytne krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine primeranú príležitosť pre pokračovanie v konzultáciách s cieľom objasniť skutkový stav a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.
11. Od výrobcov podobného výrobku z Únie sa požaduje, aby spolupracovali s Komisiou v rámci prešetrovania začatého podľa článku 10 ods. 8.
12. Komisia vymenuje úradníka pre vypočutie, ktorého právomoci a zodpovednosti sú stanovené v mandáte prijatom Komisiou, a ktorý zabezpečí účinné uplatňovanie procesných práv zainteresovaných strán.
Článok 12
Predbežné opatrenia
1. Predbežné clá možno uložiť, ak:
a) sa konanie začalo v súlade s článkom 10;
b) bolo na tento účel vydané oznámenie a zainteresovaným stranám sa poskytla primeraná možnosť predložiť informácie a pripomienky v súlade s článkom 10 ods. 12 druhým pododsekom;
c) sa uskutočnilo predbežné kladné určenie toho, že dovážaný výrobok je zvýhodnený vo forme napadnuteľných subvencií, v dôsledku čoho vznikla ujma výrobnému odvetviu Únie, a
d) si záujem Únie vyžaduje zásah, ktorého cieľom je predísť takejto ujme.
Predbežné clá sa uložia najskôr 60 dní od začatia konania a najneskôr do deviatich mesiacov od začatia konania.
Výška predbežného vyrovnávacieho cla zodpovedá celkovej predbežne zistenej výške napadnuteľných subvencií.
Ak Komisia na základe všetkých predložených informácií môže jednoznačne dospieť k predbežnému záveru, že nie je v záujme Únie uložiť predbežné clo v tejto výške, predbežné vyrovnávacie clo sa rovná sume, ktorá je primeraná na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ak je táto suma nižšia ako celková výška napadnuteľných subvencií.
Predbežné clá sa neukladajú v lehote troch týždňov po zaslaní informácií zainteresovaným stranám podľa článku 29a (obdobie predbežného poskytovania informácií). Poskytnutím takýchto informácií nie je dotknuté žiadne následné súvisiace rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia.
Komisia do 9. júna 2020 preskúma, či počas obdobia predbežného poskytovania informácií došlo k podstatnému zvýšeniu dovozu a či takéto zvýšenie, ak k nemu prišlo, spôsobilo aj napriek opatreniam, ktoré Komisia mohla prijať na základe článku 24 ods. 5a a článku 15 ods. 1, ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Únie. Opiera sa najmä o údaje získané na základe článku 24 ods. 6 a všetky relevantné informácie, ktoré má k dispozícii. Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 32b s cieľom zmeniť trvanie obdobia predbežného poskytovania informácií na dva týždne v prípade podstatného zvýšenia dovozu, ktorý spôsobil ďalšiu ujmu, a na štyri týždne, ak tomu tak nie je.
Komisia zverejní na svojom webovom sídle svoj úmysel uložiť predbežné clá vrátane informácií o možných colných sadzbách v rovnakom čase, ako keď poskytuje zainteresovaným stranám informácie v súlade s článkom 29a.
1a. Ak je rozpätie ujmy vypočítané na základe cieľovej ceny, sa použitý cieľový zisk stanoví pri zohľadnení faktorov, ako je úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajiny, ktorá je predmetom prešetrovania, miera ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto rozpätie zisku nesmie byť nižšie ako 6 %.
1b. Pri stanovení cieľovej ceny sa náležite zohľadnia skutočné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, alebo z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) uvedených v prílohe Ia k tomuto nariadeniu. Okrem toho sa zohľadnia budúce náklady, ktoré nie sú zahrnuté v odseku 1a tohto článku a ktoré vyplývajú z týchto dohôd a dohovorov, a ktoré vzniknú výrobnému odvetviu Únie počas obdobia uplatňovania opatrení podľa článku 18 ods. 1.
2. Predbežné clá sa zaistia zárukou a prepustenie dotknutých výrobkov do režimu voľný obeh na území Únie je podmienené poskytnutím takejto záruky.
3. Komisia prijme predbežné opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 4.
4. Ak členský štát požiada o okamžitý zásah Komisie a podmienky odseku 1 prvého a druhého pododseku sú splnené, Komisia najneskôr do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti rozhodne, či sa uloží predbežné vyrovnávacie clo.
5. Predbežné vyrovnávacie clá sa uložia najviac na obdobie štyroch mesiacov.
Článok 13
Záväzky
1. Ak dôjde k predbežnému kladnému určeniu subvencie a ujmy, Komisia môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 prijať prijateľné ponuky dobrovoľných záväzkov, podľa ktorých:
a) krajina pôvodu a/alebo vyvážajúca krajina súhlasí s tým, že zruší alebo obmedzí subvenciu alebo prijme iné opatrenia týkajúce sa jej účinkov, alebo
b) každý vývozca sa zaviaže upraviť svoje ceny alebo prestať vyvážať do danej oblasti, pokiaľ sú takéto vývozy zvýhodňované napadnuteľnými subvenciami, ak sa škodlivý účinok subvencií týmto odstráni.
V takom prípade a za predpokladu, že takéto záväzky sú platné, predbežné clá uložené Komisiou v súlade s článkom 12 ods. 3 alebo konečné clá uložené v súlade s článkom 15 ods. 1 sa nevzťahujú na príslušné dovozy dotknutého výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien.
Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na vyrovnanie čiastky napadnuteľných subvencií.
Ak Komisia na základe všetkých predložených informácií môže jednoznačne dospieť k predbežnému záveru, že nie je v záujme Únie určiť zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov, v súlade s odsekom 1 tretím pododsekom tohto článku, zvýšenie v zmysle takýchto záväzkov je nižšie, ako výška napadnuteľných subvencií, ak by takéto zvýšenie bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
2. Záväzky môže navrhnúť Komisia, ale žiadna krajina ani vývozca nie sú povinní na ne pristúpiť. Skutočnosť, že krajiny alebo vývozcovia neponúkli takéto záväzky alebo neakceptovali výzvu, aby tak urobili, im v žiadnom prípade neuškodí pri riešení ich prípadu.
Možno však rozhodnúť, že hrozba ujmy sa skôr naplní v prípade, že subvencované dovozy budú pokračovať. Záväzky sa nepožadujú ani neprijímajú od krajín či vývozcov, pokiaľ nedôjde k predbežnému kladnému určeniu existencie subvencií a ujmy spôsobenej týmito subvenciami.
S výnimkou mimoriadnych okolností nemôžu byť záväzky ponúknuté neskôr ako päť dní pred skončením obdobia, v priebehu ktorého možno vzniesť námietky podľa článku 30 ods. 5, aby tak mali ostatné strany príležitosť uviesť svoje pripomienky.
3. Ponúknuté záväzky nemusia byť prijaté, ak sa ich prijatie považuje za nepraktické, napríklad ak počet skutočných alebo možných vývozcov je príliš veľký alebo z iných dôvodov vrátane všeobecne politických, ktoré obsahujú najmä zásady a povinnosti stanovené v mnohostranných environmentálnych dohodách a protokoloch k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a z dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k tomuto nariadeniu. Dotknutého vývozcu a/alebo dotknutú krajinu pôvodu a/alebo vyvážajúcu krajinu možno informovať o dôvodoch, na základe ktorých sa navrhuje odmietnuť ponuku záväzku, a môže sa mu poskytnúť príležitosť, aby vyjadril svoje pripomienky. Dôvody odmietnutia sa uvedú v konečnom rozhodnutí.
4. Od strán, ktoré ponúknu záväzok, sa vyžaduje, aby predložili znenie takéhoto záväzku, ktoré nemá dôverný charakter a je zmysluplné v zmysle článku 29 tak, aby ho bolo možné sprístupniť zainteresovaným stranám dotknutým prešetrovaním, Európskemu parlamentu a Rade.
Výrobné odvetvie Únie musí mať okrem toho pred prijatím akejkoľvek takejto ponuky príležitosť vyjadriť pripomienky ohľadne hlavných prvkov tohto záväzku.
5. Ak dôjde k prijatiu záväzkov, prešetrovanie sa ukončí. Komisia ukončí prešetrovanie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.
6. Ak sa záväzky prijmú, prešetrovanie vo veci subvencií a ujmy sa zvyčajne skončí. V tomto prípade platí, že dôjde k zápornému určeniu existencie subvencií alebo ujmy, záväzok automaticky zanikne, s výnimkou prípadov, kde je toto určenie z veľkej časti výsledkom existencie záväzku. V takomto prípade možno vyžadovať, aby záväzok zostal zachovaný počas primeraného obdobia.
V prípade, že dôjde ku kladnému určeniu existencie subvencie a ujmy, záväzok trvá aj naďalej v súlade s podmienkami a ustanoveniami tohto nariadenia.
7. Komisia požiada krajinu alebo vývozcu, od ktorých prijala záväzky, aby ju pravidelne informovali o plnení týchto záväzkov a umožnili kontrolu dôležitých údajov. Nesplnenie takýchto požiadaviek sa považuje za porušenie záväzku.
8. Ak sa počas prešetrovania prijmú záväzky od niekoľkých vývozcov, na účely článkov 18, 19, 20 a 22 nadobudnú účinnosť dňom, ku ktorému sa skončilo prešetrovanie pre krajinu pôvodu, a/alebo vyvážajúcu krajinu.
9. V prípade porušenia záväzku alebo odstúpenia od záväzkov ktoroukoľvek stranou záväzku, alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou, Komisia vhodne odvolá prijatie záväzku a uplatní sa predbežné clo, ktoré Komisia uložila v súlade s článkom 12, alebo konečné clo, ktoré bolo uložené v súlade s článkom 15 ods. 1, pokiaľ bolo dotknutému vývozcovi alebo krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine umožnené vyjadriť pripomienky, okrem prípadu odstúpenia od záväzku týmto vývozcom alebo touto krajinou. Komisia v prípade, že rozhodne o odvolaní záväzku, informuje členské štáty.
Každá zainteresovaná strana alebo každý členský štát môžu predložiť informácie, ktoré obsahujú dôkazy o porušení záväzku. Následné preskúmanie, či porušenie záväzku nastalo, alebo nie, sa spravidla ukončí do šiestich mesiacov, ale v žiadnom prípade nie neskôr než do deviatich mesiacov po podaní riadne odôvodnenej žiadosti.
Komisia môže pri monitorovaní záväzku požadovať pomoc príslušných orgánov členských štátov.
10. V súlade s článkom 12 možno uložiť predbežné clo na základe najlepších dostupných informácií tam, kde je dôvod domnievať sa, že záväzok sa porušuje alebo v prípade porušenia alebo odvolania záväzku, ak prešetrovanie, ktoré viedlo k záväzku, nebolo ukončené.
Článok 14
Zastavenie konania bez uplatnenia opatrení
1. V prípade späťvzatia podnetu možno konanie zastaviť, pokiaľ je toto zastavenie v záujme Únie.
2. Ak nie sú ochranné opatrenia potrebné, prešetrovanie alebo konanie sa ukončí. Komisia ukončí prešetrovanie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.
3. Konanie sa zastaví ihneď, ak sa rozhodne, že výška napadnuteľných subvencií je minimálna v zmysle odseku 5 alebo ak je objem subvencovaných dovozov, skutočný alebo možný, alebo ujma zanedbateľná.
4. V prípade konania začatého podľa článku 10 ods. 11 sa ujma zvyčajne považuje za zanedbateľnú, ak je podiel dovozov na trhu menší než čiastky uvedené v článku 10 ods. 9. V súvislosti s prešetrovaním dovozov z rozvojových krajín sa objem subvencovaných dovozov tiež považuje za zanedbateľný, ak predstavuje menej ako 4 % celkového objemu dovozov podobného výrobku do Únie, pokiaľ súhrn dovozu z rozvojových krajín, ktorých individuálne podiely na celkovom dovoze sú nižšie ako 4 %, predstavuje viac ako 9 % z celkového dovozu podobného výrobku do Únie.
5. Výška napadnuteľných subvencií sa považuje za minimálnu, ak je táto čiastka nižšia ako 1 % ad valorem. Pokiaľ však ide o prešetrovania súvisiace s dovozmi z rozvojových krajín, minimálny prah je 2 % ad valorem.
Článok 15
Uloženie konečných ciel
1. Ak konečné zistenie skutkového stavu preukáže, že existujú napadnuteľné subvencie a ujma nimi spôsobená, a záujem Únie si vyžaduje zásah v súlade s článkom 31, Komisia uloží konečné vyrovnávacie clo v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3. Ak je v platnosti predbežné clo, Komisia začne tento postup najneskôr jeden mesiac pred uplynutím platnosti takéhoto cla.
Opatrenia sa neuložia, ak sa subvencia alebo subvencie zrušia alebo ak sa preukáže, že subvencie zapojených vývozcov už vôbec nezvýhodňujú.
Výška vyrovnávacieho cla nepresiahne zistenú výšku napadnuteľných subvencií.
Ak Komisia na základe všetkých predložených informácií môže jednoznačne dospieť k záveru, že nie je v záujme Únie určiť rozsah opatrení v súlade s tretím pododsekom, výška vyrovnávacieho cla je nižšia, ak by takéto znížené clo bolo primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
Ak Komisia nezaregistrovala dovoz, avšak ak zistí na základe analýzy všetkých relevantných informácií, ktoré má pri prijímaní konečných opatrení k dispozícii, že počas obdobia predbežného poskytovania informácií prišlo k ďalšiemu podstatnému zvýšeniu dovozu, ktorý je predmetom prešetrovania, Komisia pri stanovení rozpätia ujmy na obdobie nie dlhšie, ako je uvedené v článku 18 ods. 1, zohľadní dodatočnú ujmu vyplývajúcu z takéhoto zvýšenia.
2. Vyrovnávacie clo sa v každom prípade uloží v primeranej výške a nediskriminačným spôsobom na dovozy výrobku zo všetkých zdrojov, ktoré sú zvýhodnené napadnuteľnými subvenciami a spôsobujú ujmu, s výnimkou dovozov zo zdrojov, od ktorých boli prijaté záväzky v zmysle ustanovení tohto nariadenia.
Nariadenie ukladajúce clo určí výšku cla pre každého dodávateľa, alebo ak to nie je prakticky možné, pre dotknutú dodávateľskú krajinu.
3. Ak Komisia obmedzila svoje prešetrovanie v súlade s článkom 27, vyrovnávacie clá uložené na dovozy od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 27, ale na ktorých sa nevzťahovalo prešetrovanie, nesmú presiahnuť vážený priemer napadnuteľných subvencií určený pre strany zastúpené v skúmanej vzorke.
Na účely tohto odseku Komisia nebude brať do úvahy nulové a minimálne čiastky napadnuteľných subvencií ani čiastky napadnuteľných subvencií, ktoré boli určené za okolností uvedených v článku 28.
Individuálne clá sa vzťahujú na dovozy od vývozcu alebo výrobcu, pre ktoré bola vypočítaná individuálna výška subvencie v zmysle článku 27.
Článok 16
Spätná účinnosť
1. Predbežné opatrenia a konečné vyrovnávacie clá sa vzťahujú len na výrobky, ktoré sú prepustené do režimu voľný obeh po skončení obdobia, keď opatrenie prijaté v zmysle článku 12 ods. 1 alebo článku 15 ods. 1 nadobudne účinnosť, s prihliadnutím na výnimky uvedené v tomto nariadení.
2. Ak bolo uložené predbežné clo a s konečnou platnosťou sa dokáže existencia napadnuteľných subvencií a ujmy, Komisia určí, bez ohľadu na to, či sa má uložiť konečné vyrovnávacie clo, alebo nie, aká časť predbežného cla sa má bezpodmienečne vybrať.
Na tento účel „ujma“ nezahŕňa značné oneskorenie v založení výrobného odvetvia Únie ani hrozbu značnej ujmy, pokiaľ sa nezistí, že v prípade neprijatia predbežných opatrení by sa toto oneskorenie zmenilo na značnú ujmu. Vo všetkých ostatných prípadoch predstavujúcich túto hrozbu alebo oneskorenie sa všetky predbežné čiastky uvoľnia a konečné clá možno uložiť len odo dňa konečného stanovenia existencie hrozby alebo značného oneskorenia.
3. Ak je konečné vyrovnávacie clo vyššie ako predbežné clo, rozdiel sa nevyberie. Ak je konečné clo nižšie ako predbežné clo, výška cla sa prepočíta. Ak je konečné stanovenie negatívne, predbežné clo sa nepotvrdí.
4. Konečné vyrovnávacie clo možno vyberať za výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby najneskôr 90 dní pred dňom uplatnenia predbežných opatrení, ale nie pred začatím prešetrovania, za predpokladu, že:
a) dovozy boli registrované v súlade s článkom 24 ods. 5;
b) Komisia umožnila dotknutým vývozcom vyjadriť sa;
c) vznikli kritické okolnosti, za ktorých predmetnému subvencovanému výrobku vznikla ujma, ktorú bude ťažké napraviť, spôsobená masívnymi dovozmi výrobku zvýhodneného napadnuteľnými subvenciami v zmysle tohto nariadenia a uskutočnenými v pomerne krátkom období, a
d) je potrebné spätne vymerať vyrovnávacie clá na tieto dovozy, aby sa zabránilo opätovnému výskytu tejto ujmy.
5. V prípadoch porušenia záväzkov alebo odstúpenia od nich možno uvaliť konečné clá na tovary, ktoré boli prepustené do režimu voľný obeh, najneskôr 90 dní pred uplatnením predbežných opatrení za predpokladu, že dovozy boli zaregistrované v súlade s článkom 24 ods. 5 a že toto spätné vymeranie sa nevzťahuje na dovozy uskutočnené pred porušením záväzku alebo odstúpením od neho.
Článok 17
Doba platnosti
Vyrovnávacie opatrenie zostane v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, ako to bude nevyhnutné pre prijatie opatrení proti napadnuteľným subvenciám, ktoré spôsobujú ujmu.
Článok 18
Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti
1. Platnosť konečného vyrovnávacieho opatrenia uplynie päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov odo dňa posledného revízneho prešetrovania zameraného na poskytovanie subvencií a vznik ujmy, pokiaľ sa počas revízneho prešetrovania nezistí, že uplynutie platnosti tohto opatrenia by mohlo spôsobiť pokračovanie alebo opätovný výskyt subvencií a ujmy. Takéto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začne na návrh Komisie alebo na žiadosť predloženú výrobcami z Únie, či v ich mene, a opatrenie zostane v platnosti až do ukončenia tohto revízneho prešetrovania.
Ak po skončení prešetrovania podľa tohto článku uplynie platnosť opatrenia, akékoľvek clá vybrané od dátumu začatia takéhoto prešetrovania tovaru, ktorý bol colne vybavený, sa vrátia za predpokladu, že žiadosť o vrátenie predložia vnútroštátne colné orgány a že toto vrátenie uvedené orgány aj schvália v súlade s uplatniteľnými colnými právnymi predpismi Únie o vrátení a odpustení cla. V dôsledku takéhoto vrátenia nevzniká dotknutým vnútroštátnym colným orgánom povinnosť zaplatiť úrok.
2. Revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy o tom, že skončenie platnosti opatrení by mohlo spôsobiť pokračovanie alebo opätovný výskyt subvencií a ujmy. Táto pravdepodobnosť môže byť naznačená napríklad dôkazmi o pokračovaní subvencií a ujmy, alebo dôkazmi o tom, že odstránenie ujmy je čiastočným alebo výlučným výsledkom existencie opatrení, či dôkazmi o tom, že podmienky vývozcov alebo trhu poukazujú na pravdepodobnosť ďalších subvencií spôsobujúcich ujmu.
3. Pri výkone prešetrovania podľa tohto článku vývozcovia, dovozcovia, krajina pôvodu a/alebo vyvážajúca krajina a výrobcovia z Únie musia mať možnosť podporiť, vyvrátiť alebo sa vyjadriť k zneniu žiadosti o revízne prešetrovanie a pri prijímaní záverov sa vezmú do úvahy všetky podstatné a riadne doložené dôkazy predložené v súvislosti s otázkou, či by skončenie platnosti opatrení mohlo alebo nemohlo viesť k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu subvencií a ujmy.
4. Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie v primeranom čase v poslednom roku obdobia, počas ktorého platili opatrenia definované v tomto článku. Výrobcovia z Únie môžu po uverejnení tohto oznamu do troch mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia podať žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s odsekom 2. Oznámenie o skutočnom uplynutí platnosti opatrení v zmysle tohto článku sa tiež uverejní.
Článok 19
Priebežné revízne prešetrovanie
1. Potreba nepretržitého ukladania opatrení sa tiež môže stať predmetom revízneho prešetrovania, a to na návrh Komisie alebo na žiadosť členského štátu, alebo ak uplynul aspoň rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť vývozcu, dovozcu alebo výrobcov z Únie či krajiny pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajiny, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na zdôvodnenie potreby tohto priebežného revízneho prešetrovania.
2. Priebežné revízne prešetrovanie sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatok dôkazov o tom, že nepretržité ukladanie opatrení už nie je potrebné na vyrovnanie napadnuteľnej subvencie, a/alebo že ujma by pravdepodobne nepokračovala alebo sa neopakovala, ak by došlo k zrušeniu alebo zmene opatrenia, alebo že existujúce opatrenie nestačí alebo už nestačí na vyrovnanie napadnuteľnej subvencie, ktorá spôsobuje ujmu.
3. Ak sú uložené vyrovnávacie clá nižšie než zistená výška napadnuteľných subvencií, priebežné revízne prešetrovanie možno začať, ak výrobcovia z Únie alebo akékoľvek iné zainteresované strany predložia, spravidla do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti opatrenia, dostatočný dôkaz o tom, že po pôvodnom období prešetrovania a pred alebo po uložení opatrení vývozné ceny klesli alebo že v cenách spätného predaja dovezeného výrobku do Únie nenastal žiadny alebo nastal len nedostatočný pohyb. Ak prešetrovanie preukáže, že tvrdenia boli správne, vyrovnávacie clá možno zvýšiť na dosiahnutie zvýšenia cien potrebných na odstránenie ujmy. Zvýšená výška cla však nepresiahne výšku napadnuteľných subvencií.
Priebežné revízne prešetrovanie možno za vyššie stanovených podmienok začať tiež na podnet Komisie alebo na žiadosť členského štátu.
4. Pri vedení prešetrovania podľa tohto článku Komisia môže okrem iného posúdiť, či došlo k výraznej zmene okolností súvisiacich s poskytovaním subvencií alebo vznikom ujmy, alebo či existujúce opatrenia dosahujú plánované výsledky pri odstraňovaní ujmy určenej podľa článku 8. V uvedených prípadoch sa musia v konečnom stanovení zohľadniť všetky podstatné a riadne doložené dôkazy.
Článok 20
Zrýchlené revízne prešetrovanie
Vývozca, ktorého vývozy podliehajú konečnému vyrovnávaciemu clu, ale ktorý nebol podrobený individuálnemu prešetrovaniu počas pôvodného prešetrovania z iných dôvodov než preto, že odmietol spolupracovať s Komisiou, má na požiadanie nárok na zrýchlené revízne prešetrovanie, aby mohla Komisia rýchlo určiť individuálnu sadzbu vyrovnávacieho cla pre príslušného vývozcu.
Toto revízne prešetrovanie sa začne po tom, ako výrobcovia z Únie dostanú možnosť vyjadriť sa.
Článok 21
Vrátenie cla
1. Bez ohľadu na článok 18 dovozca môže požiadať o vrátenie vybraného cla, ak sa ukáže, že výška napadnuteľných subvencií, na základe ktorých bolo clo zaplatené, bola natoľko znížená, že sa ocitla pod úrovňou platného cla, alebo že tieto subvencie boli úplne zrušené.
2. Pri požadovaní vrátenia vyrovnávacích ciel dovozca predloží Komisii žiadosť. Táto žiadosť sa predloží prostredníctvom členského štátu, na území ktorého boli výrobky prepustené do režimu voľný obeh, a to do šiestich mesiacov odo dňa stanovenia výšky konečného cla zo strany príslušných orgánov alebo odo dňa prijatia konečného rozhodnutia o vyberaní čiastok zaistených formou predbežného cla. Členské štáty ihneď postúpia žiadosť Komisii.
3. Žiadosť o vrátenie sa považuje za riadne podloženú dôkazmi len v prípade, že obsahuje presné informácie o požadovanej čiastke vrátenia vyrovnávacích ciel a všetky colné doklady súvisiace s výpočtom a platbou tejto čiastky. Okrem toho obsahuje dôkazy, za reprezentatívne obdobie, o výške napadnuteľných subvencií pre vývozcu alebo výrobcu, na ktoré sa vzťahuje clo. V prípade, že dovozca nie je v spojení s dotknutým vývozcom alebo výrobcom a tieto informácie nie sú okamžite k dispozícii, alebo ak vývozca alebo výrobca nie sú ochotní poskytnúť ich dovozcovi, žiadosť obsahuje vyhlásenie vývozcu alebo výrobcu, že napadnuteľné subvencie boli znížené alebo zrušené v zmysle tohto článku a že príslušný dôkaz sa predloží Komisii. Ak vývozca alebo výrobca tento dôkaz v primeranej lehote nepredloží, žiadosť sa zamietne.
4. Komisia rozhodne, či a do akej miery sa vyhovie žiadosti, alebo môže kedykoľvek rozhodnúť o začatí priebežného revízneho prešetrovania, pričom informácie a zistenia z takéhoto revízneho prešetrovania vykonaného v súlade s ustanoveniami platnými pre tento typ revízneho prešetrovania sa použijú pri rozhodovaní, či a do akej miery je žiadosť o vrátenie cla oprávnená.
K vráteniu cla dôjde zvyčajne do 12 mesiacov, no v žiadnom prípade nie neskôr ako za18 mesiacov odo dňa predloženia žiadosti o vrátenie cla, riadne podloženej dôkazmi dovozcom výrobku, ktorý podlieha vyrovnávaciemu clu.
Platbu oprávneného vrátenia cla by mali vykonať členské štáty zvyčajne do 90 dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku.
Článok 22
Všeobecné ustanovenia o revíznom prešetrovaní a vrátení cla
1. Príslušné ustanovenia tohto nariadenia o konaniach a priebehu prešetrovania, s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé revízne prešetrovanie vykonávané podľa článkov 18, 19 a 20.
Revízne prešetrovania vykonané podľa článkov 18 a 19 sa vykonajú bez zbytočného odkladu a spravidla sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia. V každom prípade sa revizné prešetrovania podľa článkov 18 a 19 ukončia vždy do 15 mesiacov od ich začatia.
Revízne prešetrovania podľa článku 20 sa v každom prípade ukončia do deviatich mesiacov odo dňa ich začatia.
Ak sa v tom istom konaní počas revízneho prešetrovania podľa článku 19 začne revízne prešetrovanie podľa článku 18, revízne prešetrovanie podľa článku 19 sa ukončí v rovnaký, vyššie uvedený čas pre revizné prešetrovanie podľa článku 18.
Ak prešetrovanie nie je ukončené v rámci lehôt uvedených v druhom, treťom a štvrtom pododseku, opatrenia:
a) sa skončia počas prešetrovania podľa článku 18;
b) sa skončia v prípade súčasne vykonávaných prešetrovaní podľa článkov 18 a 19, ak prešetrovanie podľa článku 18 bolo začaté buď vtedy, keď v tom istom konaní prebiehalo revízne prešetrovanie podľa článku 19, alebo ak takéto revízne prešetrovania boli začaté v rovnaký čas, alebo
c) zostanú nezmenené počas prešetrovaní podľa článkov 19 a 20.
Oznam o skutočnom uplynutí platnosti alebo zachovaní opatrení podľa tohto odseku sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
2. Revízne prešetrovania podľa článkov 18, 19 a 20 začína Komisia. Komisia rozhodne, či začať alebo nezačať revízne prešetrovania podľa článku 18 v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2. Komisia zároveň poskytne členským štátom informácie hneď ako hospodársky subjekt alebo členský štát predloží žiadosť odôvodňujúcu začatie revízneho prešetrovania podľa článkov 19 a 20 a Komisia dokončí jej analýzu alebo hneď ako sama Komisia určí, že by sa mala revízne prešetriť potreba nepretržitého ukladania opatrení.
3. Ak to revízne prešetrovania umožnia, opatrenia sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3 zrušia alebo zachovajú podľa článku 18, alebo sa zrušia, zachovajú či zmenia podľa článkov 19 a 20.
4. Ak dôjde k zrušeniu opatrení pre individuálnych vývozcov, ale nie pre krajinu ako celok, títo vývozcovia aj naďalej podliehajú konaniu a môžu byť podrobení ďalšiemu prešetrovaniu vo forme následného revízneho prešetrovania vykonaného v príslušnej krajine podľa tohto článku.
5. Ak revízne prešetrovanie opatrení podľa článku 19 prebieha na konci obdobia, počas ktorého boli uplatňované opatrenia podľa článku 18, opatrenia sa prešetria aj v zmysle ustanovení článku 18.
6. Pri všetkých revíznych prešetrovaniach alebo prešetrovaniach vrátenia cla vykonaných v súlade s článkami 18 až 21 Komisia uplatní rovnakú metódu ako pri prešetrovaní, ktorého výsledkom je clo a s prihliadnutím na články 5, 6, 7 a 27, pokiaľ nedošlo k zmene okolností.
Článok 23
Obchádzanie
1. Vyrovnávacie clá uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy podobného výrobku, tiež mierne upraveného, z tretích krajín, alebo na dovozy mierne upraveného podobného výrobku z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, alebo na dovozy ich častí, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.
2. Vyrovnávacie clá nepresahujúce zostatkové vyrovnávacie clo uložené v súlade s článkom 15 ods. 2 možno rozšíriť na dovozy zo spoločností, ktoré čerpajú výhody z individuálnych ciel v krajinách, ktoré podliehajú opatreniam, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení.
3. Obchádzanie sa definuje ako zmena v štruktúre obchodu medzi tretími krajinami a Úniou alebo medzi jednotlivými spoločnosťami v krajine podliehajúcej opatreniam a Úniou, ktorá vychádza z praxe, postupu alebo činnosti, na ktorú neexistuje iná dostatočne náležitá príčina alebo iné ekonomické opodstatnenie okrem uloženia cla, a ak existujú dôkazy o ujme alebo o narúšaní nápravných účinkov cla cenami a/alebo množstvami podobného výrobku, a že dovážaný podobný výrobok a/alebo jeho časti sú stále zvýhodňované subvenciou.
Prax, postup alebo činnosť uvedené v prvom pododseku okrem iného zahŕňajú aj:
a) mierne upravenie dotknutého výrobku, aby tak spadal pod colné kódy, ktoré bežne nepodliehajú opatreniam, pokiaľ modifikácia nemení jeho podstatnú charakteristiku;
b) zasielanie výrobku podliehajúceho opatreniam cez tretie krajiny;
c) reorganizáciu svojich predajných štruktúr alebo kanálov vývozcami alebo výrobcami v krajine, ktorá podlieha opatreniam, aby napokon mali svoje výrobky vyvezené do Únie prostredníctvom výrobcov, ktorí čerpajú výhody z individuálnych colných sadzieb, ktoré sú nižšie ako sadzby uplatňované na výrobky výrobcov.
4. Podľa tohto článku sa prešetrovania začnú z podnetu Komisie alebo na žiadosť niektorého členského štátu alebo ktorejkoľvek zainteresovanej strany na základe dostatočných dôkazov, ktoré sa vzťahujú na faktory stanovené v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku. Prešetrovania sa začnú na základe nariadenia Komisie, ktorým sa tiež nariadi colným orgánom, aby dovozy podrobili registrácii v súlade s článkom 24 ods. 5 alebo aby požadovali záruky. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako zainteresovaná strana alebo členský štát predloží žiadosť odôvodňujúcu začatie prešetrovania a Komisia dokončí jej analýzu, alebo ak sama Komisia určí, že je potrebné začať prešetrovanie.
Prešetrovania vykonáva Komisia. Komisii môžu pomáhať colné orgány a prešetrovania sa ukončia do deviatich mesiacov.
Ak konečné zistenia skutkového stavu opodstatňujú rozšírenie opatrení, toto vykoná Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.
Rozšírenie nadobudne účinnosť dňom, v ktorý bola uložená registrácia v zmysle článku 24 ods. 5 alebo v ktorý boli požadované záruky. Uplatnia sa príslušné procedurálne ustanovenia tohto nariadenia o začatí a priebehu prešetrovania podľa tohto článku.
5. Dovozy nepodliehajú registrácii v zmysle článku 24 ods. 5 alebo opatreniam, ak sú vykonávané spoločnosťami, ktoré čerpajú výhody z oslobodení.
6. Žiadosti o oslobodenia, náležite podporené dôkazmi, sa predkladajú v rámci lehôt stanovených v nariadení Komisie, ktorým sa začína prešetrovanie.
Ak praktiky, postupy alebo činnosti obchádzania prebiehajú mimo Únie, oslobodenia možno udeliť výrobcom dotknutých výrobkov, v prípade ktorých sa zistí, že nie sú zapojení do praktík obchádzania vymedzených v odseku 3.
Ak praktiky, postupy alebo činnosti obchádzania prebiehajú vnútri Únie, oslobodenia možno udeliť tým dovozcom, ktorí môžu preukázať, že nie sú zapojení do praktík obchádzania vymedzených v odseku 3.
Uvedené oslobodenia sa udeľujú rozhodnutím Komisie a zostávajú v platnosti na obdobie a za podmienok v ňom stanovených. Komisia poskytne členským štátom informácie, hneď ako dokončí analýzu.
Za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 20, oslobodenia možno tiež udeliť po ukončení prešetrovania, ktoré vedie k rozšíreniu opatrení.
7. Ak uplynul aspoň jeden rok od rozšírenia opatrení a v prípade, že počet strán žiadajúcich alebo potenciálne žiadajúcich o oslobodenie je značný, Komisia môže rozhodnúť o začatí revízneho prešetrovania tohto rozšírenia opatrení. Akékoľvek takéto revízne prešetrovanie sa vykoná v súlade s ustanoveniami článku 22 ods. 1, ktoré sa vzťahuje na revízne prešetrovania podľa článku 19.
8. Ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté bežné uplatňovanie platných ustanovení týkajúcich sa ciel.
Článok 24
Všeobecné ustanovenia
1. Predbežné alebo konečné vyrovnávacie clá sa uložia nariadením a sú vyberané členskými štátmi v stanovenej forme, sadzbe a podľa ostatných kritérií špecifikovaných v nariadení ukladajúcom tieto clá. Tieto clá sa vyberajú nezávisle od colných poplatkov a iných daní, ktoré sú zvyčajne ukladané pri dovozoch.
Žiaden výrobok súčasne nepodlieha antidumpingovým aj vyrovnávacím clám, ktoré majú riešiť tú istú situáciu spôsobenú dumpingom alebo subvencovaním vývozu.
2. Nariadenia, ktoré ukladajú predbežné alebo konečné vyrovnávacie clá, a nariadenia alebo rozhodnutia, ktoré prijímajú záväzky alebo ukončenie prešetrovaní či konaní, sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Takéto nariadenia a rozhodnutia obsahujú najmä, a so zreteľom na ochranu dôverných informácií, pokiaľ možno mená/názvy vývozcov alebo zapojených krajín, opis výrobku a zhrnutie skutočností dôležitých pre stanovenie subvencie a ujmy. V každom prípade kópia nariadenia alebo rozhodnutia bude zaslaná známym zainteresovaným stranám. Ustanovenia tohto odseku sa primerane uplatnia aj pri revíznych prešetrovaniach.
3. Podľa toho nariadenia môžu byť prijaté osobitné ustanovenia, ktoré súvisia najmä so spoločným vymedzením koncepcie pôvodu, ako je uvedená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 ( 1 ), a ktoré súvisia s uplatňovaním a výberom vyrovnávacích ciel na kontinentálnom šelfe členského štátu alebo vo výhradnej hospodárskej zóne, ktorú oznámil členský štát podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS).
4. V záujme Únie môžu byť opatrenia uložené podľa tohto nariadenia pozastavené rozhodnutím Komisie v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 na obdobie deviatich mesiacov. Komisia môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 pozastavenie predĺžiť o ďalšie obdobie nepresahujúce jeden rok.
Opatrenia možno pozastaviť len v prípade, že sa dočasne zmenili trhové podmienky do takej miery, že je nepravdepodobné, že by v dôsledku pozastavenia opätovne nastala ujma, a za predpokladu, že výrobnému odvetviu Únie sa poskytla príležitosť vyjadriť sa a tieto pripomienky boli zohľadnené. Opatrenia možno v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 kedykoľvek obnoviť, ak už neplatí dôvod na ich pozastavenie.
5. Komisia môže od začatia prešetrovania a po tom, ako včas informovala členské štáty, nariadiť colným orgánom, aby prijali potrebné kroky na registráciu dovozov, aby sa následne mohli uplatniť opatrenia proti týmto dovozom odo dňa tejto registrácie. Registrácia dovozu sa zavedie na základe žiadosti výrobného odvetvia Únie, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy na odôvodnenie takého postupu. Dovozy možno podrobiť registrácii aj z vlastnej iniciatívy Komisie. Registrácia sa zavedie prostredníctvom nariadenia Komisie. V takomto nariadení sa stanoví účel opatrenia a v prípade potreby odhadovaná výška prípadného budúceho záväzku. Registrácia dovozov sa nezavedie na dlhšie obdobie ako deväť mesiacov.
5a. Pokiaľ Komisia nemá dostatočné dôkazy v zmysle článku 10 o tom, že požiadavky uvedené v článku 16 ods. 4 buď písm. c), alebo d) nie sú splnené, zaregistruje dovozy podľa odseku 5 tohto článku počas obdobia predbežného poskytovania informácií podľa článku 29a. Komisia pri rozhodovaní o registrácii analyzuje najmä informácie získané na základe vytvorenia kódov integrovaného colného sadzobníka Európskej únie (TARIC) pre výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, podľa odseku 6 tohto článku.
6. Členské štáty podajú každý mesiac Komisii správy o dovozoch, ktoré podliehajú prešetrovaniu a opatreniam, a o výške ciel vybraných podľa tohto nariadenia. Komisia pri začatí prešetrovania podľa článku 10 vytvorí kódy TARIC zodpovedajúce výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Členské štáty od začatia prešetrovania použijú tieto kódy TARIC na oznámenie dovozu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Komisia môže na základe konkrétnej a odôvodnenej žiadosti zainteresovanej strany rozhodnúť, že zainteresovaným stranám poskytne súhrn informácií, ktorý nemá dôverný charakter, o agregovaných objemoch dovozu a hodnotách týchto výrobkov.
7. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 6, Komisia môže požadovať, aby členské štáty pre jednotlivé prípady dodávali informácie potrebné na účinné sledovanie uplatňovania opatrení. V tomto zmysle sa uplatňujú ustanovenia článku 11 ods. 3 a 4. Na všetky údaje predložené členskými štátmi podľa tohto článku sa uplatnia ustanovenia článku 29 ods. 6.
8. Vždy, keď Komisia zamýšľa prijať akýkoľvek dokument poskytujúci prípadným zainteresovaným stranám všeobecné usmernenia o uplatňovaní tohto nariadenia, uskutoční sa verejná konzultácia v súlade s článkom 11 ods. 3 Zmluvy o EÚ. Európsky parlament a Rada môžu tiež vyjadriť svoje názory.
Článok 24a
Kontinentálny šelf členského štátu alebo výhradná hospodárska zóna
1. Vyrovnávacie clo možno uložiť aj na akýkoľvek subvencovaný výrobok, ktorý bol vo výrazných množstvách prinesený na umelý ostrov, pevné alebo plávajúce zariadenie alebo akúkoľvek inú štruktúru v kontinentálnom šelfe členského štátu alebo výhradnej hospodárskej zóne, ktoré oznámil členský štát podľa dohovoru UNCLOS, ak by to spôsobilo ujmu výrobnému odvetviu Únie. Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podmienky vzniku takýchto ciel, ako aj postupy týkajúce sa oznamovania takýchto výrobkov a vyhlásenia o nich a platby takýchto ciel vrátane odpustenia, vymáhania a vrátenia cla (colný nástroj). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.
2. Komisia môže ukladať clá uvedené v odseku 1 len odo dňa, kedy colný nástroj uvedený v odseku 1 začne fungovať. Komisia samostatným oznamom v Úradnom vestníku Európskej únie informuje všetky hospodárske subjekty o tom, že colný nástroj funguje.
Článok 25
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor zriadený na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ( 2 ). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 4.
5. V prípade, že sa podľa článku 3 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na prijatie konečných opatrení podľa odseku 3 tohto článku alebo na rozhodnutie začať alebo nezačať revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 18 tohto nariadenia používa písomný postup, tento postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada väčšina členov výboru uvedená v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak sa použije písomný postup v iných prípadoch, keď výbor rokoval o návrhu opatrenia, tento postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru. Ak sa použije písomný postup v iných prípadoch, keď výbor nerokoval o návrhu opatrenia, tento postup sa ukončí bez dosiahnutia výsledku, ak tak rozhodne predseda v ním stanovenej lehote alebo ak o to požiada najmenej štvrtina členov výboru.
6. Výbor môže posudzovať akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa uplatňovania tohto nariadenia, na ktorú poukázala Komisia, alebo o ktorej posúdenie požiadal členský štát. Členské štáty môžu požadovať informácie a môžu si vymieňať názory v rámci výboru alebo priamo s Komisiou.
Článok 26
Overovanie na mieste
1. Komisia v prípade potreby vykoná overovanie na mieste s cieľom preskúmať záznamy dovozcov, vývozcov, obchodníkov, zástupcov, výrobcov, obchodných združení a organizácií a existujúce informácie o poskytnutých subvenciách a spôsobených ujmách. V prípade absencie riadnej a včasnej odpovede môže Komisia určiť, že overovanie na mieste nevykoná.
2. Komisia v prípade potreby môže vykonať prešetrovanie v tretích krajinách pod podmienkou, že získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi svoj zámer príslušnej krajine a táto nevznesie proti prešetrovaniu námietku. Len čo Komisia získa súhlas dotknutých podnikov, oznámi krajine pôvodu a/alebo vyvážajúcej krajine názvy a sídla firiem, ktoré chce navštíviť, ako aj dohodnuté termíny návštev.
3. Dotknuté podniky sú informované o druhu informácií, ktoré sú predmetom overovania počas overovania na mieste, a o ďalších informáciách, ktoré musia byť počas neho poskytnuté, pričom to nemá vplyv na podanie žiadostí počas overovania o poskytnutie ďalších podrobností v súvislosti so získanými informáciami.
4. Pri prešetrovaniach vykonaných v zmysle odsekov 1, 2 a 3 pomáhajú Komisii úradníci z tých členských štátov, ktoré o to požiadajú.
Článok 27
Výber vzorky
1. Ak je počet výrobcov z Únie, vývozcov alebo dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne na základe informácií dostupných v čase výberu alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.
2. Konečný výber strán, druhov výrobkov alebo transakcií vykonaný podľa uvedených ustanovení o výbere vzorky závisí od Komisie. Aby sa však umožnilo vybratie reprezentatívnej vzorky, uprednostní sa výber vzorky konzultovanej a odsúhlasenej dotknutými stranami za predpokladu, že sa takéto strany prihlásia a sprístupnia dostatočné množstvo informácií do jedného týždňa od začatia prešetrovania.
3. Ak dôjde k obmedzeniu prešetrovania v súlade s týmto článkom, pre každého vývozcu alebo výrobcu, ktorý pôvodne nebol vybraný a predloží požadované informácie v lehote stanovenej týmto nariadením, určí sa individuálna výška napadnuteľnej subvencie okrem prípadu, ak je počet vývozcov alebo výrobcov taký veľký, že individuálne kontroly by boli príliš náročné a zabránili by ukončeniu prešetrovania v primeranej lehote.
4. Ak sa rozhodne o uskutočnení výberu vzorky a niektoré alebo všetky vybrané strany dostatočne nespolupracujú, čo môže značne ovplyvniť výsledok prešetrovania, možno vybrať novú vzorku.
Ak však nedostatočná spolupráca pretrváva alebo nie je dosť času na výber novej vzorky, uplatňujú sa príslušné ustanovenia článku 28.
Článok 28
Nespolupráca
1. Ak zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo iným spôsobom tieto informácie neposkytne v lehote stanovenej týmto nariadením, alebo ak bráni v prešetrovaní, na základe dostupných faktov je možné dospieť ku kladným alebo záporným predbežným alebo konečným zisteniam.
Ak sa zistí, že zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie nebudú zohľadnené a budú môcť byť použité dostupné fakty.
Zainteresované strany musia byť oboznámené s dôsledkami nespolupráce.
2. Neposkytnutie odpovede na elektronickom nosiči dát sa nepovažuje za nespoluprácu, ak zainteresovaná strana dokáže, že poskytnutie požadovanej odpovede by spôsobilo ďalšiu neprimeranú záťaž alebo ďalšie neprimerané výdavky.
3. Ak informácie predložené zainteresovanou stranou nebudú ideálne vo všetkých aspektoch, vezmú sa aj tak do úvahy pod podmienkou, že nedostatky nespôsobia zbytočné problémy pri dospievaní k dostatočne presným zisteniam, informácie sa predložia v primeranej lehote a sú overiteľné a že strana konala podľa svojich najlepších možností a schopností.
4. Ak dôkazy alebo informácie nebudú akceptované, strana, ktorá ich poskytla, bude bezodkladne oboznámená s dôvodmi ich odmietnutia a dostane príležitosť, aby poskytla ďalšie vysvetlenia v stanovenej lehote. Ak sú tieto vysvetlenia považované za neuspokojivé, dôvody odmietnutia takýchto dôkazov alebo informácií sa vysvetlia a uvedú vo zverejnených zisteniach.
5. Ak určenia vrátane tých, ktoré sa týkajú výšky napadnuteľných subvencií, vychádzajú z ustanovení odseku 1 vrátane informácií predložených v podnete, tam, kde je to možné, sa porovnajú s prihliadnutím na termíny prešetrovania s informáciami z iných nezávislých dostupných zdrojov, napríklad uverejnených cenníkov, úradných dovozných štatistík a colných vyhlásení, alebo s informáciami získanými v priebehu prešetrovania od iných zainteresovaných strán.
Takáto informácia môže v prípade potreby zahŕňať relevantné údaje o svetovom trhu alebo iných reprezentatívnych trhoch.
6. Ak zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, čím dôjde k zadržiavaniu dôležitých informácií, výsledok prešetrovania pre túto stranu môže byť menej priaznivý, než keby bola spolupracovala.
Článok 29
Ochrana dôverných informácií
1. Všetky informácie dôverného charakteru (napr. ktorých vyzradenie by mohlo poskytnúť veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi, alebo by malo nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo osobu, od ktorej osoba poskytujúca informácie získala informácie), alebo informácie poskytnuté dôverne stranami pri prešetrovaní, ak pre to vznikne dobrý dôvod, považujú orgány za dôverné.
2. Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili nedôverné zhrnutie týchto informácií. Tieto zhrnutia musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili dostatočne pochopiť podstatu dôverne poskytnutých informácií. Za mimoriadnych okolností môžu tieto strany uviesť, že predmetné informácie nemožno predložiť vo forme zhrnutia. V takýchto výnimočných prípadoch sa uvedú dôvody, pre ktoré nie je možné informácie zhrnúť.
3. Ak sa žiadosť o dôverné zaobchádzanie považuje za neopodstatnenú alebo ak poskytovateľ informácií buď nie je ochotný sprístupniť informácie, alebo nesúhlasí s ich zverejnením vo všeobecnej alebo súhrnnej forme, možno od zohľadnenia takýchto informácií upustiť, pokiaľ nemožno pomocou vhodných zdrojov uspokojivo dokázať, že informácie sú správne. Žiadosti o dôverné zaobchádzanie sa nesmú zamietnuť svojvoľne.
4. Tento článok nebráni zverejneniu všeobecných informácií orgánmi Únie, a najmä uvedeniu dôvodov, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia v zmysle tohto nariadenia, ani predloženiu dôkazov, o ktoré sa opierali orgány Únie, ak bude potrebné vysvetliť príslušné dôvody v súdnom konaní. Pri zverejnení týchto informácií sa zohľadnia oprávnené záujmy dotknutých strán, ktoré chcú zabrániť vyzradeniu ich obchodných alebo štátnych tajomstiev.
5. Komisia a členské štáty vrátane ich úradníkov nezverejnia bez osobitného súhlasu poskytovateľa žiadne informácie získané na základe tohto nariadenia, ak ich poskytovateľ požiadal o dôverné zaobchádzanie. Výmena informácií medzi Komisiou a členskými štátmi alebo akýchkoľvek interných dokumentov, ktoré vypracovali orgány Únie alebo členských štátov, sa nesmie zverejniť okrem prípadov, keď je to osobitne stanovené v tomto nariadení.
6. Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktoré boli vyžiadané.
Toto ustanovenie nebráni použitiu informácií získaných počas jedného prešetrovania na účel začatia ďalších prešetrovaní v rámci toho istého konania vo vzťahu k tomu istému podobnému výrobku.
Článok 29a
Informácie v predbežnej fáze
1. Výrobcovia, dovozcovia a vývozcovia z Únie a ich zastupujúce združenia, ako aj krajina pôvodu a/alebo vyvážajúca krajina môžu požiadať o poskytnutie informácií o plánovanom uložení dočasných ciel. Žiadosti o poskytnutie takýchto informácií sa predkladajú v písomnej forme v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Takéto informácie sa uvedeným stranám poskytujú tri týždne pred uložením predbežných ciel. Takéto informácie obsahujú: súhrn navrhovaných ciel len na informačné účely a podrobné údaje o výpočte výšky napadnuteľnej subvencie a rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, pričom sa náležite zohľadňuje potreba dodržať požiadavky na ochranu dôverných informácií uvedené v článku 29. Strany majú tri pracovné dni od obdržania takýchto informácií na to, aby predložili pripomienky k presnosti výpočtov.
2. V prípadoch, keď sa uloženie predbežných ciel neplánuje, ale plánuje sa pokračovať v prešetrovaní, zainteresované strany sú o neuložení ciel informované tri týždne pred uplynutím lehoty uvedenej v článku 12 ods. 1 na uloženie predbežných ciel.
Článok 30
Poskytovanie informácií
1. Navrhovatelia, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj krajina pôvodu, a/alebo vyvážajúca krajina môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých boli uložené predbežné opatrenia. Žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení predbežných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.
2. Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií a dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení alebo ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať poskytovaniu iných informácií či dôvodov, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri predbežných opatreniach.
3. Žiadosti o konečné poskytnutie informácií sa adresujú Komisii v písomnej forme, a ak bolo uložené predbežné clo, doručia sa najneskôr do jedného mesiaca od uverejnenia oznámenia o uložení predmetného cla. Ak nebolo uložené predbežné clo, strany majú možnosť požiadať o konečné poskytnutie informácií v lehote stanovenej Komisiou.
4. Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomnou formou. Uskutoční sa čo najskôr, zvyčajne najneskôr do jedného mesiaca pred začatím postupov podľa článku 14 alebo článku 15, pričom sa zohľadňuje ochrana dôverných informácií. Ak Komisia nemôže zverejniť určité skutočnosti alebo dôvody v uvedenej lehote, tieto sa zverejnia čo najskôr po uplynutí uvedenej lehoty.
Poskytnutím informácií nie je dotknuté žiadne následné rozhodnutie, ktoré môže Komisia prijať, ale ak sa takéto rozhodnutie zakladá na odlišných skutočnostiach a dôvodoch, tieto sa zverejnia čo najskôr.
5. Námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia, len ak boli doručené v lehote stanovenej pre každý jednotlivý prípad Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní, pričom sa náležite zohľadní naliehavosť záležitosti. Ak sa má vykonať dodatočné konečné poskytnutie informácií, môže byť stanovená kratšia lehota.
Článok 31
Záujem Únie
1. Rozhodnutie o tom, či záujem Únie vyžaduje zásah, musí byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku, vrátane záujmov domáceho výrobného odvetvia a užívateľov a spotrebiteľov. Rozhodnutie podľa tohto článku sa prijme len vtedy, keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2. Pri tomto skúmaní sa musí venovať osobitná pozornosť potrebe vylúčiť vplyv subvencií spôsobujúcich ujmu obchodu a obnoviť efektívnu konkurenciu. Opatrenia určené na základe zistených subvencií a ujmy sa nesmú uplatniť, ak orgány na základe všetkých predložených informácií môžu dospieť k záveru, že prijatie týchto opatrení nie je v záujme Únie.
2. S cieľom vytvoriť pevný základ, na ktorom môže Komisia zohľadniť všetky stanoviská a informácie pri rozhodovaní, či je uloženie opatrení v záujme Únie alebo nie, výrobcovia, odbory a dovozcovia z Únie, ich zastupujúce združenia, reprezentatívni užívatelia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa môžu v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania v súvislosti s vyrovnávacím clom prihlásiť a poskytnúť Komisii informácie. Takéto informácie alebo ich primerané súhrny sa sprístupnia ostatným stranám uvedeným v tomto článku, ktoré majú právo sa k týmto informáciám vyjadriť.
3. Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o vypočutie. Týmto žiadostiam sa vyhovie, ak sú predložené v lehote stanovenej v odseku 2 a ak obsahujú dôvody, prečo je z hľadiska záujmu Únie dôležité vypočuť si názor týchto strán.
4. Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu vyjadriť k uplatňovaniu predbežných ciel pripomienky. Ak majú byť takéto pripomienky zohľadnené, musia sa doručiť do 15 dní odo dňa začatia uplatňovania takýchto opatrení, a tieto pripomienky alebo ich vhodné zhrnutia sa sprístupnia ostatným stranám, ktoré majú právo sa k týmto pripomienkam vyjadriť.
5. Komisia preskúma informácie, ktoré boli riadne predložené, a posúdi ich reprezentatívnosť, pričom výsledky tejto analýzy spolu so stanoviskom o jej výsledkoch sa predložia výboru uvedenému v článku 25 ako súčasť návrhu opatrenia predloženého podľa článkov 14 a 15. Komisia by za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) č. 182/2011 mala zohľadniť názory vyjadrené vo výbore.
6. Strany, ktoré konali v súlade s odsekom 2, môžu požiadať o sprístupnenie faktov a dôvodov, na základe ktorých sa pravdepodobne prijmú konečné rozhodnutia. Tieto informácie sa sprístupnia v najväčšej možnej miere a bez toho, aby tým bolo dotknuté následné rozhodnutie Komisie.
7. Informácie sa zohľadnia len v prípade, ak sa budú opierať o skutočné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť.
Článok 32
Vzťah medzi vyrovnávacími clami a mnohostrannými opravnými prostriedkami
Ak je dovážaný výrobok predmetom protiopatrení uložených na základe postupov urovnávania sporov v zmysle dohody o subvenciách a tieto opatrenia môžu napraviť ujmu spôsobenú napadnuteľnými subvenciami, všetky vyrovnávacie clá uložené v súvislosti s príslušným výrobkom sa okamžite pozastavia, alebo v prípade potreby zrušia.
Článok 32a
Správa
1. Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o uplatňovaní a vykonávaní tohto nariadenia, pričom náležite zohľadní ochranu dôverných informácií v zmysle článku 29.
V uvedenej správe sa uvedú informácie o uplatňovaní predbežných a konečných opatrení, o ukončení prešetrovaní bez opatrení, o záväzkoch, opätovných prešetrovaniach, revíznych prešetrovaniach, výrazných deformáciách a overovaní na mieste a o činnostiach rôznych orgánov zodpovedných za monitorovanie vykonávania tohto nariadenia a plnenie povinností, ktoré z neho vyplývajú. V správe sa uvedie aj použitie nástrojov na ochranu obchodu tretími krajinami proti Únii a odvolania proti uloženým opatreniam. Správa obsahuje aj činnosti úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod a tiež činnosti poradenského strediska pre MSP súvisiace s uplatňovaním tohto nariadenia.
Správa obsahuje aj to, ako sa pri prešetrovaní posúdili a zohľadnili sociálne a environmentálne normy. Takéto normy zahŕňajú normy, ktoré sú zakotvené v mnohostranných environmentálnych dohodách, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a v dohovoroch MOP uvedených v prílohe Ia k tomuto nariadeniu, ako aj v ekvivalentných vnútroštátnych právnych predpisoch vyvážajúcej krajiny.
2. Komisia do 9. júna 2023 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade preskúmanie uplatňovania článku 12 ods. 1 tretieho a štvrtého pododseku, článku 13 ods. 1 tretieho a štvrtého pododseku a článku 15 ods. 1 tretieho a štvrtého pododseku vrátane hodnotenia tohto uplatňovania. Takéto preskúmanie môže byť prípadne doplnené legislatívnym návrhom.
Článok 32b
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 12 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie dvoch rokov od 8. júna 2018 a môže sa uplatniť iba raz.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 12 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva ( 3 ).
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 12 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 33
Záverečné ustanovenia
Toto nariadenie nevylučuje uplatňovanie:
a) osobitných pravidiel stanovených v dohodách, ktoré uzatvorila Únia s tretími krajinami;
b) nariadení Únie v poľnohospodárskom sektore a nariadení Rady (ES) č. 1667/2006 ( 4 ), (ES) č. 614/2009 ( 5 ) a (ES) č. 1216/2009 ( 6 ). Toto nariadenie je doplnením uvedených nariadení a výnimkou z tých ich ustanovení, ktoré bránia uplatňovaniu vyrovnávacích ciel;
c) osobitných opatrení, ak také konanie nie je v rozpore so záväzkami prijatými v rámci GATT z roku 1994.
Článok 34
Správa
Komisia vo svojej výročnej správe o uplatňovaní a vykonávaní opatrení na ochranu obchodu predloženej Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 23 nariadenia (EÚ) 2016/1036 uvedie informácie o vykonávaní tohto nariadenia.
Článok 35
Zrušovacie ustanovenie
Nariadenie (ES) č. 597/2009 sa zrušuje.
Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.
Článok 36
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
INFORMATÍVNY ZOZNAM VÝVOZNÝCH SUBVENCIÍ
a) Ustanovenie vlád o priamych subvenciách pre podnik alebo výrobné odvetvie podmienených uskutočnením vývozu.
b) Rôzne formy zadržiavania devíz alebo podobné opatrenia spojené s bonusom pri vývoze.
c) Poplatky za vnútornú dopravu za vývozy poskytované alebo nariadené štátnou správou za priaznivejších podmienok než pri vnútrozemskej doprave.
d) Priama podpora zo strany štátu alebo jeho orgánov alebo ich nepriama podpora prostredníctvom vládou zriadených programov dovážaných alebo domácich výrobkov alebo služieb, ktoré sú určené na výrobu vyvážaných tovarov, poskytovaná za výhodnejších podmienok ako pri podobných alebo priamo konkurenčných výrobkoch či službách, ktoré sú určené na výrobu tovarov pre domácu spotrebu, ak (v prípade výrobkov) tieto podmienky sú výhodnejšie než podmienky obchodne dostupné ( 7 ) na svetových trhoch pre ich vývozcov.
e) Úplné alebo čiastočné oslobodenie, odpustenie alebo odloženie ( 8 ) priamych vývozných poplatkov, priamych daní ( 9 ) alebo dávok sociálneho zabezpečenia platených alebo splatných výrobnými či obchodnými podnikmi.
f) Poskytnutie osobitných zliav priamo súvisiacich s vývozmi nad rámec tých, ktoré sú poskytované u výrobkov domácej spotreby, pri výpočte základu, z ktorého sa vymeriavajú priame dane.
g) Oslobodenie alebo odpustenie nepriamych daní ( 10 ) v súvislosti s výrobou a distribúciou výrobkov na vývoz, ktoré prevyšujú dane vyberané pri výrobe a distribúcii podobných výrobkov v prípade predaja pre domácu spotrebu.
h) Oslobodenie, odpustenie alebo odloženie predbežných kumulatívnych nepriamych daní (10) za tovary alebo služby používané pri výrobe vyvážaných výrobkov, ktoré prevyšujú oslobodenie, odpustenie alebo odloženie podobných predbežných kumulatívnych nepriamych daní za tovary alebo služby používané pri výrobe podobných výrobkov, ak boli predané pre domácu spotrebu; avšak len za predpokladu, že predbežné kumulatívne nepriame dane môžu byť oslobodené, odpustené alebo odložené u vyvážaných výrobkov, aj keď predbežné nepriame kumulatívne dane sa vyberajú na vstupoch spotrebovaných pri výrobe vyvážaných výrobkov (pri zohľadnení bežného odpočtu za odpad) ( 11 ). Táto skutočnosť sa vykladá v súlade s usmerneniami o spotrebe vstupov vo výrobnom postupe obsiahnutými v prílohe II.
i) Odpustenie alebo zrušenie dovozných daní (10) prevyšujúcich čiastky vybrané pri dovážaných vstupoch, ktoré sa spotrebujú pri výrobe vyvážaných výrobkov (bežný odpočet za odpad), avšak len vtedy, keď v konkrétnych prípadoch podnik použije ako náhradu isté množstvo domácich vstupov s rovnakou kvalitou a vlastnosťami ako u dovážaných vstupov, aby získal výhodu z tohto ustanovenia, ak sa dovozné a príslušné vývozné činnosti uskutočnia v primeranej lehote maximálne dvoch rokov. Táto skutočnosť sa vykladá v súlade s usmerneniami o spotrebe vstupov pri výrobe vyvážaných výrobkov uvedenými v prílohe II a usmerneniami o určovaní náhradných zliav vo forme vývozných subvencií uvedenými v prílohe III.
j) Poskytnutie záruk na vývozné úvery alebo poistné programy zo strany štátu (alebo osobitných inštitúcií kontrolovaných štátom), programy záruk alebo poistení proti zvýšeniu nákladov na vyvážané výrobky, alebo programy kurzových rizík, ktorých poistné sadzby nestačia na pokrytie dlhodobých prevádzkových nákladov a strát súvisiacich s uvedenými programami.
k) Poskytnutie vývozných úverov štátom (alebo osobitnými inštitúciami kontrolovanými štátom a/alebo podriadenými štátu) s nižšími sadzbami, aké musia zaplatiť podniky za takto použité prostriedky (alebo ktoré by museli zaplatiť, keby si požičali peniaze na zahraničných kapitálových trhoch s cieľom získať prostriedky s rovnakou lehotou splatnosti, za iných úverových podmienok a v rovnakej mene ako vývozný úver), alebo platba všetkých alebo časti nákladov, ktoré vzniknú vývozcom alebo finančným ústavom v súvislosti so získavaním úverov, pokiaľ sa použijú na zabezpečenie značnej výhody v oblasti vývozných úverov.
Ak je však člen WTO stranou medzinárodného záväzku o oficiálnych vývozných úveroch, na ktorom sa od 1. januára 1979 zúčastňuje aspoň 12 pôvodných členov (alebo následného záväzku, ktorý prijali títo pôvodní členovia), alebo ak člen WTO uplatní v praxi ustanovenia o úrokových sadzbách v súvislosti s príslušným záväzkom, vývozný úver, ktorý je v súlade s týmito ustanoveniami, sa nepovažuje za vývoznú subvenciu.
l) Všetky ďalšie verejné výdavky predstavujúce vývoznú subvenciu v zmysle článku XVI GATT z roku 1994.
PRÍLOHA Ia
DOHOVORY MOP UVEDENÉ V TOMTO NARIADENÍ
1. Dohovor o nútenej alebo povinnej práci č. 29 (1930)
2. Dohovor o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 (1948)
3. Dohovor o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 (1949)
4. Dohovor o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty č. 100 (1951)
5. Dohovor o zrušení nútenej práce č. 105 (1957)
6. Dohovor o diskriminácii, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie č. 111 (1958)
7. Dohovor o minimálnom veku na prijatie do zamestnania č. 138 (1973)
8. Dohovor o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce č. 182 (1999)
PRÍLOHA II
USMERNENIA O SPOTREBE VSTUPOV PRI VÝROBE VYVÁŽANÝCH VÝROBKOV ( 12 )
1. Zľavy na nepriamych daniach umožňujú oslobodenie, odpustenie alebo odloženie predbežných kumulatívnych nepriamych daní vyberaných zo vstupov, ktoré sa spotrebujú pri výrobe vyvážaných výrobkov (so zohľadnením bežného odpočtu za odpad). Podobne vrátenie cla umožní odpustenie alebo vrátenie dovozných poplatkov vybraných u vstupov, ktoré sa spotrebovali pri výrobe vyvážaných výrobkov (so zohľadnením bežného odpočtu za odpad).
2. Informatívny zoznam vývozných subvencií v prílohe I odkazuje v písmenách h) a i) na pojem „vstupy, ktoré sa spotrebovali pri výrobe vyvážaných výrobkov“. V súlade s písmenom h) zľavy na nepriamych daniach môžu mať formu vývozných subvencií, ak sú výsledkom oslobodenia, odpustenia alebo odloženia predbežných kumulatívnych nepriamych daní presahujúcich čiastku týchto daní vybranú za vstupy, ktoré boli spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku. V zmysle písmena i) môže mať vrátenie cla formu vývoznej subvencie, pokiaľ vedie k odpusteniu alebo vráteniu dovozných ciel prevyšujúcich čiastku poplatkov vybraných za vstupy, ktoré sa spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku. Obe písmená stanovujú, že pri zisteniach týkajúcich sa spotreby vstupov vo výrobe vyvážaného výrobku musí byť zohľadnený bežný odpočet za odpad. Písmeno i) taktiež prípadne umožňuje náhradu.
3. Pri zisťovaní, či sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku, ktoré je súčasťou prešetrovania vo veci vyrovnávacích ciel v zmysle tohto nariadenia, musí Komisia spravidla postupovať takto.
4. Ak sa predpokladá, že zľavy na nepriamych daniach alebo vrátenie daní znamená subvenciu v dôsledku nadmernej zľavy alebo vrátenia nadmernej čiastky nepriamych daní alebo dovozných poplatkov za vstupy spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku, Komisia musí najprv zistiť, či vláda vyvážajúcej krajiny má a uplatňuje systém alebo postup, pomocou ktorého určí, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobe vyvážaného výrobku a v akej výške. Ak sa tento systém či postup má naozaj uplatňovať, Komisia musí tento systém či postup preskúmať a zistiť, či je primeraný, efektívny na daný účel a či vychádza zo všeobecne uznávaných obchodných praktík vo vyvážajúcej krajine. Komisia môže v súlade s článkom 26 ods. 2 vykonať v prípade potreby niekoľko praktických skúšok, pomocou ktorých overí informácie, alebo sa ubezpečí o tom, že daný systém alebo postup sú efektívne uplatňované.
5. Ak neexistuje uvedený systém alebo postup a ak nie je primeraný, či prípadne ak existuje a je považovaný za primeraný, ale neuplatňuje sa alebo sa uplatňuje neefektívne, vyvážajúca krajina bude musieť vykonať ďalšie preskúmanie vychádzajúce zo skutočných vstupov, počas ktorého sa zistí, či nedošlo k preplatkom. Ak to Komisia uzná za vhodné, môže prebehnúť ďalšie preskúmanie v súlade s bodom 4.
6. Komisia musí považovať vstupy za fyzicky registrované, ak sa tieto vstupy použili vo výrobnom postupe a sú fyzicky prítomné vo vyvážanom výrobku. Vstup nemusí byť zastúpený v konečnom výrobku v tej istej forme, v akej vstupoval do výrobného postupu.
7. Pri určovaní množstva určitého vstupu, ktorý sa spotreboval pri výrobe vyvážaného výrobku, sa musí zvyčajne zohľadniť „bežný odpočet za odpad“ a tento odpad sa musí zvyčajne považovať za spotrebovaný pri výrobe vyvážaného výrobku. Pojem „odpad“ znamená časť vstupu, ktorá neplní nezávislú funkciu vo výrobnom postupe, nespotrebuje sa pri výrobe vyvážaného výrobku (napr. z dôvodu neefektívnosti) a nie je získaná späť, použitá alebo predaná tým istým výrobcom.
8. Rozhodnutie Komisie o tom, či je uvádzaný odpočet za odpad „bežný“, musí zvyčajne vziať do úvahy výrobný postup, priemerné skúsenosti výrobného odvetvia vo vyvážajúcej krajine a iné technické faktory. Komisia musí mať na pamäti, že je dôležité vedieť, či orgány vo vyvážajúcej krajine zakalkulovali hodnotu odpadu v primeranej výške, ak táto hodnota má byť zahrnutá do zľavy z dane alebo cla alebo ich odpustenia.
PRÍLOHA III
USMERNENIA PRE URČOVANIE SYSTÉMOV VRACANIA CLA VO FORME VÝVOZNÝCH SUBVENCIÍ
I
Systémy vracania cla umožňujú vrátiť alebo nahradiť dovozné poplatky za vstupy, ktoré boli spotrebované vo výrobnom postupe ďalšieho výrobku, a ak vývoz tohto druhého výrobku obsahuje domáce vstupy s rovnakou kvalitou a vlastnosťami ako tie, ktoré boli použité pri dovážaných vstupoch. V zmysle písmena i) prílohy I systémy vracania cla môžu mať formu vývoznej subvencie, pokiaľ vedú k nadmernému vráteniu dovozných poplatkov vybraných pôvodne pri dovážaných vstupoch, pre ktoré bolo nárokované vrátenie cla.
II
Pri skúmaní systému vracania cla v rámci prešetrovania vyrovnávacieho cla v zmysle tohto nariadenia musí Komisia zvyčajne postupovať takto:
1. písmeno i) prílohy I stanovuje, že výstupy z domáceho trhu môžu nahradiť dovážané vstupy pri výrobe výrobku určeného na vývoz, ak kvalita a kvantita týchto vstupov je rovnaká ako u nahradených dovážaných vstupov. Existencia kontrolného systému alebo postupu je dôležitá, pretože umožňuje vláde vyvážajúcej krajiny zabezpečiť a dokázať, že množstvo vstupov, pre ktoré sa požaduje vrátenie cla, neprevyšuje množstvo podobných vyvážaných výrobkov, a že neboli vrátené dovozné poplatky nad rámec tých, ktoré boli pôvodne vybrané za predmetné dovážané vstupy;
2. ak existuje predpoklad, že systém vracania cla predstavuje subvenciu, Komisia musí zvyčajne najprv zistiť, či vláda vyvážajúcej krajiny má a používa kontrolný systém alebo postup. Ak sa stanoví, že sa tento systém alebo postup uplatňuje, Komisia zvyčajne preskúma kontrolné postupy, aby zistila, či sú dostatočné, efektívne pre daný účel a založené na všeobecne uznávaných obchodných praktikách vo vyvážajúcej krajine. Ak sa zistí, že tieto postupy vyhovujú tejto skúške a sú efektívne uplatňované, nebude sa predpokladať existencia subvencie. Komisia môže podľa vlastného uváženia vykonať v súlade s článkom 26 ods. 2 niekoľko praktických skúšok s cieľom overiť informácie alebo sa presvedčiť o efektívnom uplatňovaní kontrolných postupov;
3. ak neexistujú kontrolné postupy, nie sú dostatočné, alebo existujú a sú považované za dostatočné, ale neuplatňujú sa, alebo sa neuplatňujú efektívne, môže ísť o subvenciu. V takýchto prípadoch musí vyvážajúca krajina uskutočniť ďalšie preskúmanie založené na skutočných transakciách s cieľom zistiť, či nedošlo k preplatkom. Ak to Komisia uzná za potrebné, môže sa vykonať ďalšie preskúmanie v súlade s bodom 2;
4. existencia možnosti vrátenia cla, v rámci ktorej si vývozcovia môžu vybrať dovozy, u ktorých bude možné uplatniť nárok na vrátenie cla, by nemala byť sama o sebe považovaná za poskytnutie subvencie;
5. k nadmernému vráteniu dovozných poplatkov v zmysle písmena i) prílohy I by došlo v prípade, ak by vlády zaplatili úrok z peňazí vrátených v rámci systému vrátenia cla v rozsahu skutočne zaplateného alebo splatného úroku.
PRÍLOHA IV
(Táto príloha vychádza z prílohy 2 k dohode o poľnohospodárstve. Všetky pojmy alebo výrazy, ktoré v nej nie sú vysvetlené, alebo nie sú jasné, sa musia vykladať v zmysle uvedenej dohody).
DOMÁCA PODPORA: ZÁKLAD PRE VÝNIMKU ZO ZÁVÄZKOV NA ZNÍŽENIE
|
1. |
Opatrenia domácej podpory, pre ktoré sa požaduje výnimka zo záväzkov na zníženie, musí spĺňať základnú požiadavku, že nemá, alebo má len minimálne účinky poškodzujúce obchod alebo poškodzujúce výrobu. Zároveň všetky opatrenia, pre ktoré sa požaduje výnimka, musia byť v súlade s nasledujúcimi základnými kritériami: a) príslušná podpora sa poskytne prostredníctvom vládneho programu financovaného z verejných prostriedkov (vrátane ušlých príjmov vlády), ktorý nezahŕňa prevody od spotrebiteľov, a b) príslušná podpora neznamená cenovú intervenciu v prospech výrobcov; plus špecifické politické kritériá a podmienky stanovené nižšie. Vládne programy týkajúce sa služieb 2. Všeobecné služby Politika v tejto oblasti zahŕňa výdavky (alebo ušlé príjmy) v súvislosti s programami, ktoré poskytujú služby alebo výhody poľnohospodárstvu alebo vidieckemu spoločenstvu. Neobsahujú priame platby výrobcom alebo spracovateľom. Tie programy, ktoré zahŕňajú, ale neobmedzujú sa na položky uvedené v nasledujúcom zozname, spĺňajú všeobecné kritériá stanovené v bode 1 a politické podmienky uvedené nižšie: a) výskum vrátane všeobecného výskumu, výskum v súvislosti s programami ochrany životného prostredia a výskumné programy týkajúce sa konkrétnych výrobkov; b) kontrola škodcov a chorôb vrátane všeobecných a výrobkovo-špecifických opatrení na kontrolu škodcov a chorôb, napríklad výstražné systémy, karanténa a vyhubenie; c) služby v oblasti vzdelávania vrátane možnosti všeobecného aj špecifického vzdelávania; d) poradenské služby vrátane poskytovania prostriedkov na uľahčenie prenosu informácií a výsledkov výskumu k výrobcom a spotrebiteľom; e) kontrolné služby vrátane všeobecných kontrolných služieb a kontrol určitých výrobkov z hľadiska ochrany zdravia, bezpečnosti alebo normalizácie; f) marketingové a reklamné služby vrátane informácií o trhu, poradenstva a propagácie určitých výrobkov, no s výnimkou výdavkov na bližšie neurčené účely, ktoré by mohli predajcovia použiť na zníženie svojich predajných cien, alebo ktoré by mohli poskytnúť priamu ekonomickú výhodu kupujúcim, a g) služby v oblasti infraštruktúry vrátane: budovanie elektrických sietí, ciest a iných spôsobov dopravných, trhovísk a prístavov, zariadení na zásobovanie vodou, priehrad a kanalizácií, ako aj práce súvisiace s infraštruktúrou v rámci environmentálnych programov. Vo všetkých prípadoch sa výdavky zamerajú len na poskytovanie investičných služieb a budovanie investičných diel, a nie na subvencované poskytovanie iných zariadení než tých, ktoré slúžia na zosieťovanie všeobecne dostupných verejných zariadení. Okrem toho nezahŕňajú subvencie pre vstupy alebo prevádzkové náklady, ani náklady privilegovaných užívateľov. 3. Verejné skladové hospodárstvo na účely potravinovej bezpečnosti ( 13 ) Výdavky (alebo ušlé príjmy) v súvislosti s hromadením a vedením evidencie o výrobkoch ako neoddeliteľnej súčasti programu bezpečnosti potravín definovaného vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Môže ísť o štátnu pomoc pri súkromnom skladovaní výrobkov, ktoré je súčasťou tohto programu. Objem a vytváranie týchto zásob zodpovedá vopred určeným cieľom týkajúcim sa výlučne potravinovej bezpečnosti. Postup vytvárania a rozdeľovania zásob je finančne priehľadný. Nákupy potravín uskutoční vláda za bežné trhové ceny a predaj z týchto zásob sa uskutoční minimálne v cenách výrobkov bežných na domácom trhu za predmetný výrobok a kvalitu. 4. Domáca potravinová pomoc ( 14 ) Výdavky (alebo ušlé príjmy) v súvislosti s poskytovaním domácej potravinovej pomoci vrstvám obyvateľstva v núdzi. Právo na potravinovú pomoc sa posudzuje podľa jasne stanovených kritérií súvisiacich s cieľmi v oblasti výživy. Táto pomoc sa poskytuje vo forme priamych dodávok potravín dotknutým osobám alebo vyplácania prostriedkov, ktoré im umožnia kúpiť si potraviny za trhové alebo subvencované ceny. Nákup potravín vládou sa uskutoční v bežných trhových cenách a financovanie, ako aj správa pomoci budú priehľadné. 5. Priame platby výrobcom Pomoc poskytnutá prostredníctvom priamych platieb (alebo ušlých príjmov vrátane platieb v naturáliách) výrobcom, pre ktorých sa požaduje výnimka zo záväzkov na zníženie, spĺňa základné kritériá stanovené v bode 1, ako aj osobitné kritériá platné pre individuálne typy priamych platieb uvedené v bodoch 6 až 13. Ak sa pre existujúci alebo nový typ priamej platby, ktorá nie je uvedená v bodoch 6 až 13, požaduje výnimka zo zníženia, spĺňa okrem všeobecných kritérií špecifikovaných v bode 1 aj kritériá uvedené v písmenách b) až e) bodu 6. 6. Tlmená podpora príjmov a) Právo na tieto platby sa určuje jasne vymedzenými kritériami, ako sú príjmy, štatút výrobcu alebo vlastníka pôdy, využívanie faktorov alebo úroveň výroby vo vymedzenom a pevnom základnom období. b) Výška týchto platieb v danom roku nebude závisieť od typu alebo objemu výroby (vrátane živého inventára) realizovanej výrobcom v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období. c) Výška týchto platieb v danom roku nezávisí od domácich alebo medzinárodných cien produkcie realizovanej v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období. d) Výška týchto platieb v danom roku nezávisí od faktorov výroby použitých v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období. e) Na získanie nároku na tieto platby sa nepožaduje žiadna výroba. 7. Finančná účasť vlády na poistení príjmov a programoch príjmových záchranných sietí a) Právo na tieto platby závisí od straty príjmu, pričom sa zohľadnia len príjmy z poľnohospodárstva, ktoré prevyšujú 30 % priemerných hrubých príjmov alebo primeranú čiastku čistých príjmov (s výnimkou platieb z rovnakých alebo podobných projektov) dosiahnutých v predchádzajúcich troch rokoch alebo trojročný priemer za predchádzajúcich päť rokov (s výnimkou najvyššej a najnižšej čiastky). Každý výrobca spĺňajúci túto požiadavku má nárok na uvedené platby. b) Výška týchto platieb nahrádza menej než 70 % straty príjmov výrobcu v roku, v ktorom výrobca získa nárok na túto formu pomoci. c) Výška týchto platieb závisí len od príjmov, a nie od typu alebo objemu výroby (vrátane počtu živého dobytka) realizovanej výrobcom, ani od domácich či medzinárodných cien tejto produkcie či použitých faktorov výroby. d) Ak výrobca získa v tom istom roku platby v zmysle tohto bodu a v súlade s bodom 8 (pomoc v prípade prírodnej pohromy), súčet všetkých týchto platieb musí byť nižší než 100 % celkovej straty výrobcu. 8. Platby (uskutočnené priamo alebo prostredníctvom vládnej finančnej účasti na poistení úrody) pri prírodných pohromách a) Nárok na tieto platby vznikne až vtedy, keď štátne orgány formálne uznajú, že došlo alebo dochádza k prírodnej alebo podobnej pohrome (vrátane vypuknutia nákazy, zamorenia škodcami, nukleárnej nehody a vojny na území dotknutého členského štátu). Tieto platby sa určia stratou produkcie presahujúcej 30 % priemernej produkcie v predchádzajúcich troch rokoch alebo trojročný priemer za posledných päť rokov, s výnimkou najvyššej a najnižšej hodnoty. b) Platby vykonané po pohrome sa vzťahujú len na straty príjmov, živého dobytka (vrátane platieb za veterinárne ošetrenie zvierat), pôdy alebo iných výrobných faktorov, ktoré spôsobila uvedená prírodná pohroma. c) Platby kompenzujú maximálne všetky náklady na náhradu týchto škôd a nepožadujú ani nešpecifikujú typ alebo množstvo budúcej produkcie. d) Platby vykonané počas pohromy nepresiahnu čiastku potrebnú na prevenciu alebo zmiernenie ďalšej straty podľa kritéria v písmene b). e) Ak výrobca získa v tom istom roku platby v zmysle tohto bodu a bodu 7 (poistenie príjmov a programy príjmovej záchrannej siete), súčet všetkých týchto platieb musí byť nižší ako 100 % celkovej straty výrobcu. 9. Pomoc poskytovaná pri štrukturálnych úpravách prostredníctvom programov pre výrobcov, ktorí sú nútení ukončiť činnosť a) Právo na tieto platby sa určuje kritériami jasne definovanými v programoch určených na uľahčenie ukončenia činnosti osôb pracujúcich v obchodovateľnej poľnohospodárskej výrobe alebo na uľahčenie ich prechodu do nepoľnohospodárskych odvetví. b) Platby budú podmienené úplným a trvalým odchodom príjemcov z obchodovateľnej poľnohospodárskej výroby. 10. Pomoc poskytovaná pri štrukturálnych úpravách prostredníctvom programov na nevyužívanie zdrojov a) Právo na tieto platby sa určuje kritériami jasne stanovenými v programoch, ktoré majú odstaviť pozemkové a iné zdroje (vrátane živého dobytka) z obchodovateľnej poľnohospodárskej výroby. b) Platby sú podmienené vyňatím pôdy z obchodovateľnej poľnohospodárskej výroby na minimálne obdobie troch rokov a v prípade živého inventára jeho porážkou na bitúnku alebo definitívnou likvidáciou. c) Platby nevyžadujú ani nešpecifikujú alternatívne použitie tejto pôdy či iných zdrojov, ktoré súvisí s produkciou obchodovateľných poľnohospodárskych výrobkov. d) Platby nezávisia od typu či množstva výroby, ani od domácich či medzinárodných cien produkcie realizovanej pomocou pôdy alebo zdrojov, ktoré zostávajú vo výrobe. 11. Pomoc pri štrukturálnych úpravách poskytovaná prostredníctvom investičnej pomoci a) Právo na tieto platby určujú kritériá jasne vymedzené vo vládnych programoch, ktoré majú pomôcť pri finančnej alebo fyzickej reštrukturalizácii činností výrobcu ako reakcii na objektívne preukázané štrukturálne nevýhody. Právo na účasť na týchto programoch môže byť založené aj na jasne definovanom vládnom programe reprivatizácie poľnohospodárskej pôdy. b) Výška týchto platieb v príslušnom roku nezávisí od typu či objemu výroby (vrátane živého inventára) realizovanej výrobcom v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období inom než uvedenom v písmene e). c) Výška týchto platieb v danom roku nezávisí od domácich alebo medzinárodných cien produkcie realizovanej v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období. d) Platby sa poskytnú len počas obdobia nevyhnutného pre realizáciu investície, na ktorú boli pridelené. e) Platby neurčujú poľnohospodárske výrobky, ktoré majú byť vyrobené príjemcami, s výnimkou požiadavky, aby nevyrábali určitý výrobok. f) Platby sú obmedzené na čiastku potrebnú na kompenzáciu štrukturálnej nevýhody. 12. Platby v rámci programov na ochranu životného prostredia a) Právo na tieto platby sa určuje ako súčasť jasne vymedzeného vládneho programu na ochranu alebo zachovanie životného prostredia a závisí od splnenia určitých podmienok stanovených vládnym programom, vrátane podmienok týkajúcich sa výrobných metód či vstupov. b) Výška platby je obmedzená na mimoriadne náklady alebo stratu príjmov súvisiacu s plnením vládneho programu. 13. Platby v rámci programov regionálnej pomoci a) Právo na tieto platby je vyhradené výrobcom v znevýhodnených regiónoch. Každý z týchto regiónov musí byť jasne vymedzenou a súvislou geografickou oblasťou s definovateľnou hospodárskou a administratívnou identitou, považovanou za znevýhodnenú na základe nestranných a objektívnych kritérií jasne stanovených v zákone alebo inom predpise, kde sa uvádza, že problémy regiónu nie sú len výsledkom dočasných okolností. b) Výška týchto platieb v danom roku nezávisí od typu ani objemu výroby (vrátane živého inventára) realizovanej výrobcom v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období, s iným cieľom než znížiť túto výrobu. c) Výška týchto platieb v danom roku nezávisí od domácich ani medzinárodných cien produkcie realizovanej v ktoromkoľvek roku, ktorý nasledoval po základnom období. d) Platby sú dostupné len výrobcom v oprávnených regiónoch, ale všeobecne dostupné všetkým výrobcom v rámci týchto regiónov. e) Ak platby závisia od výrobných faktorov, vykonajú sa pri klesajúcej sadzbe nad prahom úrovne príslušného faktora. f) Platby sú obmedzené na mimoriadne náklady alebo stratu príjmov v súvislosti s realizáciou poľnohospodárskej výroby v uvedenom regióne. |
PRÍLOHA V
ZRUŠENÉ NARIADENIE SO ZOZNAMOM NESKORŠÍCH ZMIEN
|
Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93) |
|
|
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 (Ú. v. EÚ L 18, 21.1.2014, s. 1) |
Iba bod 18 prílohy |
PRÍLOHA VI
TABUĽKA ZHODY
|
Nariadenie (ES) č. 597/2009 |
Toto nariadenie |
|
články 1 až 11 |
články 1 až 11 |
|
článok 12 ods. 1 až 4 |
článok 12 ods. 1 až 4 |
|
článok 12 ods. 6 |
článok 12 ods. 5 |
|
články 13 a 14 |
články 13 a 14 |
|
článok 15 ods. 1 |
článok 15 ods. 1 |
|
článok 15 ods. 2, prvá veta |
článok 15 ods. 2, prvý pododsek |
|
článok 15 ods. 2, druhá veta |
článok 15 ods. 2, druhý pododsek |
|
článok 15 ods. 3 |
článok 15 ods. 3 |
|
články 16 až 27 |
články 16 až 27 |
|
článok 28 ods. 1 až 4 |
článok 28 ods. 1 až 4 |
|
článok 28 ods. 5, prvá veta |
článok 28 ods. 5, prvý pododsek |
|
článok 28 ods. 5, druhá veta |
článok 28 ods. 5, druhý pododsek |
|
článok 28 ods. 6 |
článok 28 ods. 6 |
|
články 29 až 33 |
články 29 až 33 |
|
článok 33a |
článok 34 |
|
článok 34 |
článok 35 |
|
článok 35 |
článok 36 |
|
prílohy I až IV |
prílohy I až IV |
|
príloha V |
— |
|
príloha VI |
— |
|
— |
príloha V |
|
— |
príloha VI |
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (pozri stranu 21 tohto úradného vestníka).
( 3 ) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
( 4 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1667/2006 zo 7. novembra 2006 o glukóze a laktóze (Ú. v. EÚ L 312, 11.11.2006, s. 1).
( 5 ) Nariadenie Rady (ES) č. 614/2009 zo 7. júla 2009 o spoločnom systéme obchodovania s ovalbumínom a laktalbumínom (Ú. v. EÚ L 181, 14.7.2009, s. 8).
( 6 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1216/2009 z 30. novembra 2009 stanovujúce obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 10).
( 7 ) Pojem „obchodne dostupné“ znamená možnosť neobmedzeného výberu medzi domácimi a dovážanými výrobkami, ktorý závisí len od obchodných záujmov.
( 8 ) Odloženie nemusí predstavovať vývoznú subvenciu, ak sa napríklad vyberú primerané úroky.
( 9 ) Na účely tohto nariadenia:
— „priame dane“ sú dane zo mzdy, zisku, úrokov, prenájmov, autorských práv a ďalších foriem príjmov, ako aj dane z vlastníctva nehnuteľného majetku,
— „dovozné poplatky“ sú clá a iné odvody, ktoré nie sú uvedené v rámci tejto poznámky pod čiarou a vyberajú sa pri dovozoch,
— „nepriame dane“ sú dane z predaja, obratu, spotrebné dane, dane z pridanej hodnoty, koncesné poplatky, kolkové poplatky, dane z prevodu, dane zo zásob a zariadení, colné poplatky a všetky poplatky, ktoré nie sú priamymi daňami ani dovoznými poplatkami,
— „predbežné“ nepriame dane sú dane, ktoré sa vyberajú u tovarov alebo služieb používaných priamo alebo nepriamo pri výrobe výrobku,
— „kumulatívne“ nepriame dane sú viacstupňové dane vyberané tam, kde neexistuje mechanizmus následného úverovania daní, ak sa tovary alebo služby podliehajúce zdaneniu v jednej fáze výroby použijú v nasledujúcej fáze výroby,
— „odpustenie“ daní zahŕňa vrátenie alebo zníženie daní,
— „odpustenie alebo zrušenie“ zahŕňa úplné alebo čiastočné oslobodenie alebo odloženie dovozných poplatkov.
( 10 ) Pozri poznámku pod čiarou č. 2 k písmenu e).
( 11 ) Písmeno h) neplatí pre daň z pridanej hodnoty a colné poplatky. Problém nadmerného odpustenia daní z pridanej hodnoty je výlučne riešený v písmene g).
( 12 ) Vstupy spotrebované pri výrobnom postupe sú fyzicky zahrnuté vstupy, energia, palivá a oleje použité vo výrobnom postupe a katalyzátory spotrebované v priebehu ich použitia s cieľom získať vyvážaný výrobok.
( 13 ) Na účely bodu 3 tejto prílohy sa považujú vládne programy skladového hospodárstva na účely potravinového zabezpečenia v rozvojových krajinách, ktorých činnosť je transparentná a ktoré sú riadené v súlade s úradne uverejnenými objektívnymi kritériami alebo usmerneniami, za zlučiteľné s ustanoveniami tohto bodu; týka sa to tiež programov, podľa ktorých sa zásoby potravín pre potravinové zabezpečenia predávajú a kupujú za úradne stanovené ceny za predpokladu, že rozdiel medzi nákupnou cenou a vonkajšou referenčnou cenou je započítaný do AMS.
( 14 ) Na účely bodov 3 a 4 tejto prílohy sa dodávky potravinárskych výrobkov za subvencované ceny, ktorých účelom je pokryť potravinové potreby chudobného mestského a vidieckeho obyvateľstva rozvojových krajín, uskutočňované na riadne stanovenom základe za primerané ceny, považujú za zlučiteľné s ustanoveniami tohto bodu.