Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 02016L1629-20240101

Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1629 zo 14. septembra 2016, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na lode vnútrozemskej plavby, ktorou sa mení smernica 2009/100/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2006/87/ES

Access initial legal act
(

Legal status of the document In force

)

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2016/1629/2024-01-01

02016L1629 — SK — 01.01.2024 — 006.001

Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1629

zo 14. septembra 2016,

ktorou sa stanovujú technické požiadavky na lode vnútrozemskej plavby, ktorou sa mení smernica 2009/100/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2006/87/ES

(Ú. v. ES L 252 16.9.2016, s. 118)

Zmenená a doplnená:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

DELEGOVANÁ SMERNICA KOMISIE (EÚ) 2018/970 z 18. apríla 2018,

  L 174

15

10.7.2018

 M2

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1668 z 26. júna 2019,

  L 256

1

7.10.2019

 M3

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/1308 z 28. apríla 2021,

  L 284

1

9.8.2021

►M4

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/2477 z 30. augusta 2023,

  L 

1

7.11.2023


Opravená a doplnená:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 181, 5.7.2019, s.  123 (2016/1629)



▼B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1629

zo 14. septembra 2016,

ktorou sa stanovujú technické požiadavky na lode vnútrozemskej plavby, ktorou sa mení smernica 2009/100/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2006/87/ES



KAPITOLA 1

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A VODNÉ ZÓNY

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa zavádzajú:

a) 

technické požiadavky potrebné na zaistenie bezpečnosti plavidiel, ktoré sa plavia na vnútrozemských vodných cestách uvedených v článku 4, a

b) 

klasifikácia uvedených vodných ciest.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  

Táto smernica sa vzťahuje na tieto plavidlá:

a) 

lode s dĺžkou (L) najmenej 20 m;

b) 

lode, ktorých objem vyjadrený ako súčin dĺžky (L) × šírky (B) × ponoru (T) je 100 m3 alebo viac;

c) 

remorkéry a tlačné remorkéry, ktoré sú určené na vlečenie alebo tlačenie plavidiel uvedených v písmenách a) a b) alebo plávajúcich strojov alebo ktoré sú určené na posúvanie takýchto plavidiel alebo plávajúcich strojov vedľa seba;

d) 

osobné lode;

e) 

plávajúce stroje.

2.  

Táto smernica sa nevzťahuje na:

a) 

prievozné lode;

b) 

vojenské lode;

c) 

námorné lode vrátane námorných vlečných a tlačných remorkérov, ktoré:

i) 

vykonávajú plavbu v pobrežných vodách alebo v nich majú základňu, alebo

ii) 

dočasne vykonávajú plavbu na vnútrozemských vodných cestách,

za predpokladu, že majú aspoň:

— 
osvedčenie preukazujúce zhodu s Medzinárodným dohovorom o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS) z roku 1974 alebo rovnocenné osvedčenie; osvedčenie preukazujúce zhodu s Medzinárodným dohovorom o nákladovej značke z roku 1966 alebo rovnocenné osvedčenie a medzinárodné osvedčenie o ochrane pred ropným znečistením (IOPP) preukazujúce zhodu s Medzinárodným dohovorom o zabránení znečisťovania mora z lodí (MARPOL) 1973/78,
— 
príslušné osvedčenia a označenia voľného boku požadované právnymi predpismi vlajkového štátu, ak ide o námorné lode, na ktoré sa nevzťahuje SOLAS, Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z roku 1966 alebo MARPOL,
— 
osvedčenie o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode vydané v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES ( 1 ), ak ide o osobné lode, na ktoré sa nevzťahuje žiaden z dohovorov uvedených v prvej zarážke, alebo
— 
osvedčenie krajiny, pod ktorej vlajkou sa plavia, preukazujúce primeranú úroveň bezpečnosti, ak ide o rekreačné plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje žiaden z dohovorov uvedených v prvej zarážke.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) 

„plavidlo“ je loď alebo plávajúci stroj;

b) 

„loď“ je loď vnútrozemskej plavby alebo námorná loď;

c) 

„loď vnútrozemskej plavby“ je loď určená výhradne alebo prevažne na plavbu na vnútrozemských vodných cestách;

d) 

„remorkér“ je loď osobitne postavená na vlečenie;

e) 

„tlačný remorkér“ je loď osobitne postavená na tlačenie tlačnej zostavy plavidiel;

f) 

„osobná loď“ je výletná alebo kajutová loď skonštruovaná a vybavená na prepravu viac ako 12 cestujúcich;

g) 

„plávajúci stroj“ je plávajúca konštrukcia vybavená mechanickým zariadením, ako napríklad žeriavy, bagrovacie zariadenia, baranidlá alebo elevátory;

h) 

„plávajúce zariadenie“ je plávajúca konštrukcia, ktorá nie je obvykle určená na premiestňovanie, ako je plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón alebo hausbót;

i) 

„plávajúce teleso“ je plť alebo iná konštrukcia, teleso alebo zostava schopná plavby, pričom nejde o loď alebo plávajúci stroj, alebo plávajúce zariadenie;

j) 

„rekreačné plavidlo“ je loď určená na športové alebo oddychové účely, ktorá nie je osobnou loďou;

k) 

„vysokorýchlostná loď“ je motorové plavidlo schopné dosiahnuť rýchlosť nad 40 km/h voči vode;

l) 

„výtlak“ je ponorený objem lode v m3;

m) 

„dĺžka (L)“ je maximálna dĺžku trupu v metroch, bez kormidla a čeleňa;

n) 

„šírka (B)“ je maximálna šírka trupu v metroch, meraná po vonkajší okraj obšívky (bez bočných lopatových kolies, odierok a podobne);

o) 

„ponor (T)“je zvislá vzdialenosť v metroch medzi najnižším bodom trupu bez zohľadnenia kýlu alebo iných pripevnených prípojných zariadení a čiarou najväčšieho ponoru;

p) 

„prepojené vnútrozemské vodné cesty“ sú vodné cesty členského štátu spojené vnútrozemskými vodnými cestami, na ktorých sa podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva môžu plaviť plavidlá, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice, s vnútrozemskými vodnými cestami iného členského štátu.

Článok 4

Klasifikácia vnútrozemských vodných ciest

1.  

Na účely tejto smernice sa vnútrozemské vodné cesty Únie klasifikujú takto:

a) 

Zóny 1, 2, 3 a 4:

i) 

zóny 1 a 2: vodné cesty uvedené v kapitole 1 prílohy I;

ii) 

zóna 3: vodné cesty uvedené v kapitole 2 prílohy I;

iii) 

zóna 4: všetky ostatné vnútrozemské vodné cesty, na ktorých sa podľa vnútroštátneho práva môžu plaviť plavidlá, ktoré patria do pôsobnosti tejto smernice;

b) 

zóna R: tie vodné cesty podľa písmena a), pre ktoré sa majú vydávať osvedčenia v súlade s článkom 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne v znení uvedeného článku k 6. októbru 2016.

2.  
Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 32, pokiaľ ide o zmeny prílohy I tak, že sa zmení klasifikácia vodnej cesty vrátane doplnenia a vypustenia vodných ciest. Takéto zmeny prílohy I možno vykonávať len na žiadosť dotknutého členského štátu, a to pre vodné cesty na jeho území.

KAPITOLA 2

OSVEDČENIA PRE PLAVIDLÁ

Článok 5

Splnenie technických a bezpečnostných požiadaviek

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby plavidlá uvedené v článku 2 ods. 1, ktoré vykonávajú plavbu na vnútrozemských vodných cestách Únie uvedených v článku 4, boli skonštruované a udržiavané v súlade s požiadavkami stanovenými v tejto smernici.
2.  
Súlad plavidla s odsekom 1 sa potvrdzuje osvedčením vydaným podľa tejto smernice.

Článok 6

Osvedčenia Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby

1.  
Osvedčenia Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby vydávajú príslušné orgány členských štátov v súlade s touto smernicou. Členské štáty pri vydávaní osvedčenia Únie na vnútrozemskú plavbu preveria, či sa pre dané plavidlo už nevydalo platné osvedčenie uvedené v článku 7.
2.  
Osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa vypracuje v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II.
3.  
Každý členský štát vypracuje zoznam, v ktorom uvedie orgány príslušné na vydávanie osvedčení Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby, a oznámi ho Komisii spolu s akýmikoľvek zmenami v zozname. Komisia vedie aktualizovaný zoznam príslušných orgánov na zodpovedajúcom webovom sídle.
4.  
Osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa vydáva pre plavidlo na základe technickej prehliadky vykonanej pred uvedením plavidla do prevádzky s cieľom zistiť, či plavidlo vyhovuje technickým požiadavkám uvedeným v prílohách II a V.
5.  
Počas technických prehliadok ustanovených v odseku 4 tohto článku a v článku 29 alebo počas technickej prehliadky vykonanej na žiadosť vlastníka plavidla alebo jeho zástupcu sa podľa potreby skontroluje, či plavidlo vyhovuje dodatočným požiadavkám uvedeným v článku 23 ods. 1 a 2.
6.  
Postup požiadania o prehliadku a postup určenia miesta a času tejto prehliadky patria do právomoci príslušných orgánov vydávajúcich osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby. Príslušný orgán určuje dokumenty, ktoré sa predkladajú. Postup sa uplatňuje tak, aby sa zabezpečilo, že prehliadka sa môže vykonať v primeranej lehote od podania žiadosti.
7.  
Príslušné orgány členských štátov na žiadosť vlastníka plavidla alebo jeho zástupcu vydávajú osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby plavidlu, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ak toto plavidlo spĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici.

Článok 7

Povinnosť niesť osvedčenie na palube

Plavidlo, ktoré vykonáva plavbu na vnútrozemských vodných cestách Únie uvedených v článku 4, nesie na palube originál týchto dokladov:

a) 

ak vykonáva plavbu na vodnej ceste v zóne R, buď:

— 
osvedčenie vydané podľa článku 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne, alebo
— 
osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby potvrdzujúce úplný súlad plavidla, podľa potreby podľa prechodných ustanovení v zmysle prílohy II k tejto smernici pre plavidlá plaviace sa na Rýne (zóna R), s technickými požiadavkami uvedenými v prílohách II a V k tejto smernici, ktorých rovnocennosť s technickými požiadavkami stanovenými na uplatňovanie Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne bola stanovená v súlade s platnými pravidlami a postupmi;
b) 

ak vykonáva plavbu na iných vodných cestách, osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby alebo osvedčenie vydané podľa článku 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne, prípadne aj akékoľvek doplnkové osvedčenia Únie na vnútrozemskú plavbu v súlade s článkom 8 tejto smernice.

Článok 8

Doplnkové osvedčenia Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby

1.  
Plavidlu, ktoré nesie na palube osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby alebo osvedčenie vydané podľa článku 22 Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne, sa udelí doplnkové osvedčenie Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby v súlade s článkom 23 tejto smernice.
2.  
Doplnkové osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa vypracuje v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II a vydajú ho príslušné orgány v súlade s podmienkami ustanovenými pre dotknuté vodné cesty.

Článok 9

Dočasné osvedčenia Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby

1.  

Príslušné orgány členských štátov môžu vydať dočasné osvedčenie Únie na vnútrozemskú plavbu:

a) 

plavidlu, ktoré má doplávať na isté miesto s povolením príslušného orgánu, aby získalo osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby;

b) 

plavidlu, ktorého osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa stratilo, poškodilo alebo bolo dočasne odobraté, ako sa uvádza v článkoch 13 a 15 alebo v prílohách II a V;

c) 

plavidlu, ktorého osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa vyhotovuje po úspešnej prehliadke;

d) 

plavidlu, ktoré nesplnilo všetky podmienky potrebné na získanie osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby v súlade s prílohami II a V;

e) 

plavidlu, ktoré je tak poškodené, že už nie je v súlade s jeho osvedčením Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby;

f) 

plávajúcim zariadeniam alebo plávajúcim telesám v prípadoch, ak orgány zodpovedné za špeciálne prepravné operácie povolili vykonanie špeciálnej prepravnej operácie pod podmienkou získania takéhoto dočasného osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby, ako je ustanovené v uplatniteľných predpisoch plavebného orgánu členského štátu;

g) 

plavidlu, ktoré má výnimku z príloh II a V, v súlade s článkami 25 a 26 tejto smernice v období do prijatia príslušných vykonávacích aktov.

2.  
Dočasné osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa vydá len vtedy, ak sa zdá, že schopnosť plavby plavidla, plávajúceho zariadenia alebo plávajúceho telesa je primerane zaručená. Vyhotoví sa podľa vzoru uvedeného v prílohe II.
3.  

Dočasné osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby zahŕňa podmienky, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné, a platí:

a) 

v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), d), e) a f) na jednu konkrétnu cestu, ktorá sa vykoná v primeranej lehote nepresahujúcej jeden mesiac;

b) 

v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) a c) počas primeranej lehoty;

c) 

v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. g) počas šiestich mesiacov; platnosť dočasného osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa môže predĺžiť vždy o šesť mesiacov dovtedy, kým sa neprijme príslušný vykonávací akt.

Článok 10

Platnosť osvedčení Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby

1.  

Dobu platnosti osvedčení Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby vydávaných pre novopostavené plavidlo určuje príslušný orgán a nepresiahne:

a) 

päť rokov v prípade osobných a vysokorýchlostných lodí;

b) 

desať rokov v prípade všetkých ostatných plavidiel.

Doba platnosti sa uvedie v osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby.

2.  
V prípade plavidiel, ktoré sú v prevádzke už pred uskutočnením technickej prehliadky, určuje príslušný orgán dobu platnosti osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby pre každé plavidlo osobitne podľa výsledkov prehliadky. Platnosť však nesmie prekročiť lehoty stanovené v odseku 1.

Článok 11

Výnimočné predĺženie platnosti osvedčení Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby

Platnosť osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby môže príslušný orgán, ktorý ho vydal alebo obnovil, výnimočne predĺžiť bez technickej prehliadky najviac o šesť mesiacov v súlade s prílohami II a V. Predĺženie sa uvedie v uvedenom osvedčení.

Článok 12

Obnovenie osvedčení Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby

1.  
Osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa obnoví po uplynutí doby jeho platnosti v súlade s podmienkami stanovenými v článku 6 na základe technickej prehliadky, ktorou sa má zistiť, či plavidlo vyhovuje technickým požiadavkám uvedeným v prílohách II a V. Osvedčenia Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby môže predĺžiť akýkoľvek príslušný orgán, ktorý bol Komisii oznámený podľa článku 6 ods. 3.
2.  
Ak sa osvedčenia Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby obnovia, na plavidlo sa vzťahujú prechodné ustanovenia uvedené v prílohe II za podmienok stanovených v uvedenej prílohe.

Článok 13

Náhrada osvedčení Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby

Každý členský štát stanoví podmienky, za akých sa môže nahradiť stratené alebo poškodené platné osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby. Uvedené podmienky požadujú, aby plavidlo žiadajúce o výmenu v prípade straty poskytlo vyhlásenie o strate osvedčenia alebo v prípade poškodenia vrátilo poškodené osvedčenie. Na náhradnom osvedčení sa uvedie, že ide o duplikát.

Článok 14

Veľké zmeny alebo veľké opravy plavidiel

Pri veľkých zmenách alebo opravách, ktoré majú vplyv na súlad plavidla s technickými požiadavkami uvedenými v prílohách II a V, pokiaľ ide o jeho celkovú konštrukčnú pevnosť, plavbu, manévrovacie alebo osobitné charakteristiky toto plavidlo sa pred akoukoľvek ďalšou plavbou podrobí technickej prehliadke podľa článku 6.

Na základe uvedenej prehliadky sa existujúce osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby zmení tak, aby odrážalo zmenené technické charakteristiky plavidla, alebo sa toto osvedčenie odoberie a vydá sa nové. Ak sa nové osvedčenie vydá v inom členskom štáte, než v ktorom bolo vydané alebo obnovené pôvodné osvedčenie, príslušný orgán, ktorý vydal alebo obnovil osvedčenie, sa náležite informuje do 30 dní odo dňa vydania nového osvedčenia.

Článok 15

Zamietnutie vydania alebo obnovenia osvedčení Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby a ich odobratie

1.  
V akomkoľvek rozhodnutí o zamietnutí vydania alebo obnovenia osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá. Vlastník plavidla alebo jeho zástupca musí byť o ňom upovedomený a musí byť informovaný o odvolacom konaní a lehotách uplatniteľných v dotknutom členskom štáte.
2.  
Akékoľvek platné osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby môže príslušný orgán, ktorý ho vydal alebo obnovil, odobrať, ak plavidlo prestane vyhovovať technickým požiadavkám uvedeným v jeho osvedčení.

Článok 16

Uznávanie osvedčení na plavbu plavidiel z tretích krajín

Pokiaľ nenadobudnú platnosť dohody o vzájomnom uznávaní osvedčení na plavbu medzi Úniou a tretími krajinami, môžu príslušné orgány členského štátu uznať osvedčenia na plavbu plavidiel z tretích krajín na účely plavby na území tohto členského štátu.

Článok 17

Registre osvedčení

Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány viedli register všetkých osvedčení, ktoré vydali alebo obnovili podľa článkov 6, 8, 9 a 12. Uvedený register zahŕňa informácie obsiahnuté vo vzore osvedčenia stanovenom v prílohe II.

KAPITOLA 3

IDENTIFIKÁCIA LODÍ, PREHLIADKY A ZMENENÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY

Článok 18

Jednotné európske identifikačné číslo plavidla

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa každému plavidlu pridelilo jednotné európske identifikačné číslo plavidla (ENI) v súlade s prílohami II a V.
2.  
Každé plavidlo môže mať iba jedno ENI, ktoré zostáva nezmenené počas celej jeho životnosti.
3.  
Príslušný orgán pri vydávaní osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby uvedie v tomto osvedčení ENI.
4.  
Každý členský štát vypracuje zoznam, v ktorom sa uvedie zoznam orgánov zodpovedných za prideľovanie ENI, a oznámi ho Komisii spolu s akýmikoľvek zmenami v zozname. Komisia vedie aktualizovaný zoznam príslušných orgánov na zodpovedajúcom webovom sídle.

Článok 19

Európska databáza trupov lodí

1.  
Komisia je zodpovedná za vedenie Európskej databázy trupov lodí s cieľom podporovať administratívne opatrenia na zachovanie bezpečnosti a jednoduchého priebehu plavby a zabezpečiť uplatňovanie tejto smernice.

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov členskými štátmi sa vykonáva v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov, najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 ( 2 ).

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov Komisiou sa vykonáva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 ( 3 ).

2.  

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bezodkladne vložili do Európskej databázy trupov lodí za každé plavidlo:

a) 

údaje vymedzujúce a opisujúce plavidlo v súlade s touto smernicou;

b) 

údaje týkajúce sa vydania, obnovenia, nahradenia alebo odobratia osvedčení, ako aj údaje o príslušnom orgáne, ktorý osvedčenie vydal, v súlade s touto smernicou;

c) 

digitálnu kópiu všetkých osvedčení vydaných príslušnými orgánmi v súlade s touto smernicou;

d) 

údaje o všetkých zamietnutých alebo nevybavených žiadostiach o vydanie osvedčenia v súlade s touto smernicou a

e) 

akékoľvek zmeny údajov uvedených v písmenách a) až d).

3.  

Údaje uvedené v odseku 2 môžu spracúvať príslušné orgány členských štátov, zmluvné strany Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne a tretie krajiny, ktoré sú poverené úlohami v súvislosti s uplatňovaním tejto smernice a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES ( 4 ), na tieto účely:

a) 

uplatňovanie tejto smernice a smernice 2005/44/ES;

b) 

zabezpečenie riadenia vnútrozemskej vodnej dopravy a infraštruktúry;

c) 

zachovanie alebo presadzovanie bezpečnosti plavby;

d) 

zber štatistických údajov.

4.  
Príslušný orgán členského štátu môže postúpiť osobné údaje tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii za predpokladu, že každý prípad posúdi osobitne a že sú splnené požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679, a najmä tie, ktoré sú uvedené v jeho kapitole V. Členské štáty zabezpečia, aby bol prenos nevyhnutný na účely uvedené v odseku 3 tohto článku. Členské štáty zaistia, že tretia krajina alebo medzinárodná organizácia nepostúpi údaje inej tretej krajine ani medzinárodnej organizácii, pokiaľ jej nie je poskytnuté výslovné písomné povolenie a pokiaľ nespĺňa podmienky stanovené príslušným orgánom členského štátu.
5.  
Komisia, posudzujúc každý prípad osobitne, môže postúpiť údaje Európskej databázy trupov lodí orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii alebo im umožní prístup k nej za predpokladu, že postúpenie údajov alebo prístup je potrebný na účely uvedené v odseku 3 tohto článku, a za predpokladu, že sú splnené požiadavky článku 9 nariadenia (ES) č. 45/2001. Komisia zabezpečí, aby bol prenos alebo prístup nevyhnutný na účely uvedené v odseku 3 tohto článku. Komisia zabezpečí, že tretia krajina alebo medzinárodná organizácia nepostúpi údaje inej tretej krajine ani medzinárodnej organizácii, pokiaľ jej nie je poskytnuté výslovné písomné povolenie a pokiaľ nespĺňa podmienky stanovené Komisiou.
6.  
Príslušný orgán zabezpečí, aby sa údaje týkajúce sa plavidla z databázy uvedenej v odseku 1 vymazali, ak sa plavidlo zošrotuje.
7.  

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty týkajúce sa ďalšieho spresnenia:

a) 

údajov, ktoré majú do databázy vkladať členské štáty;

b) 

druhov povoleného prístupu, pričom sa v prípade potreby zohľadnia kategórie príjemcov údajov a účely, na aké sa takéto údaje spracúvajú, uvedené v odseku 3 tohto článku;

c) 

pokynov týkajúcich sa používania a prevádzky databázy, najmä pokiaľ ide o opatrenia v oblasti bezpečnosti údajov, kódovanie a spracovanie údajov a prepojenie databázy s registrami uvedenými v článku 17.

Článok 20

Vykonávanie technických prehliadok

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uvedené v odseku 3 vykonávali úvodné, pravidelné, osobitné a dobrovoľné prehliadky uvedené v tejto smernici.
2.  
Uvedené príslušné orgány môžu úplne alebo čiastočne upustiť od podrobenia plavidla technickej prehliadke, ak je z platného potvrdenia vydaného v súlade s článkom 21 uznanou klasifikačnou spoločnosťou zrejmé, že plavidlo celkovo alebo čiastočne spĺňa technické požiadavky uvedené v prílohách II a V.
3.  
Každý členský štát vypracuje zoznam svojich príslušných orgánov zodpovedných za vykonávanie technických prehliadok a oznámi ho Komisii spolu s akýmikoľvek zmenami v zozname. Komisia vedie aktualizovaný zoznam príslušných orgánov a inšpekčných komisií na zodpovedajúcom webovom sídle.
4.  
Každý členský štát vyhovie osobitným požiadavkám týkajúcich sa inšpekčných komisií a žiadostiam o prehliadku podľa príloh II a V.

Článok 21

Uznanie klasifikačných spoločností

1.  
Komisia prijme vykonávacie akty na uznanie klasifikačnej spoločnosti, ktorá spĺňa kritériá uvedené v prílohe VI, alebo na odobratie uznania, a to v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2 a 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.
2.  
Žiadosť o uznanie predkladá Komisii členský štát, v ktorom má klasifikačná spoločnosť svoje ústredie, alebo dcérska spoločnosť oprávnená na vydávanie potvrdení, že plavidlo spĺňa požiadavky uvedené v prílohách II a V v súlade s touto smernicou. K žiadosti sa priložia všetky informácie a dokumenty potrebné na skontrolovanie splnenia kritérií potrebných na uznanie.
3.  
Ktorýkoľvek členský štát môže Komisii predložiť žiadosť o odobratie schválenia, ak sa domnieva, že klasifikačná spoločnosť už nespĺňa kritériá podľa prílohy VI. K žiadosti o odobratie sa pripájajú zdokumentované dôkazy.
4.  
Klasifikačné spoločnosti, ktorým bolo do 6. októbra 2016 udelené uznanie v súlade so smernicou 2006/87/ES, si toto uznanie ponechajú.
5.  
Komisia na zodpovedajúcom webovom sídle uverejní po prvýkrát do 7. októbra 2017 a vedie aktuálny zoznam klasifikačných spoločností uznaných v súlade s týmto článkom. Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny týkajúce sa názvu a adresy klasifikačných spoločností, o ktorých uznanie požiadali.

Článok 22

Kontrola súladu

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mohli kedykoľvek skontrolovať, či má plavidlo na palube platné osvedčenie v súlade s článkom 7 a či spĺňa požiadavky na vydanie takéhoto osvedčenia.

V prípade nesplnenia požiadaviek príslušné orgány prijmú primerané opatrenia v súlade s odsekmi 2 až 5 tohto článku. Taktiež požiadajú, aby vlastník plavidla alebo jeho zástupca prijal všetky potrebné opatrenia na nápravu tejto situácie v lehote stanovenej príslušnými orgánmi.

Príslušný orgán, ktorý vydal osvedčenie k tomuto plavidlu, je informovaný o takýchto prípadoch nesplnenia požiadaviek do siedmich dní od kontroly.

2.  
Ak sa na plavidle nenachádza platné osvedčenie, plavidlu sa môže zabrániť v ďalšej plavbe.
3.  
Ak príslušné orgány pri takejto kontrole zistia, že plavidlo predstavuje zjavné nebezpečenstvo pre osoby na palube, životné prostredie alebo bezpečnosť plavby, môžu plavidlu zabrániť v ďalšej plavbe až do prijatia potrebných krokov na nápravu danej situácie.

Príslušné orgány môžu tiež predpísať primerané opatrenia, ktoré plavidlu umožnia, ak je to po ukončení jeho prepravných operácií vhodné, bezpečne pokračovať na miesto, kde sa podrobí prehliadke alebo oprave.

4.  
Členský štát, ktorý zabránil plavidlu pokračovať v plavbe alebo oznámil vlastníkovi plavidla alebo jeho zástupcovi, že zamýšľa tomu zabrániť, ak nedôjde k náprave zistených nedostatkov, do siedmich dní informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom bolo osvedčenie plavidla vydané alebo naposledy obnovené, o rozhodnutí, ktoré prijal alebo ktoré má v úmysle prijať.
5.  
V akomkoľvek rozhodnutí o prerušení plavby plavidla prijatom v rámci vykonávania tejto smernice sa uvedú podrobné dôvody, na ktorých sa zakladá. Takéto rozhodnutie sa bezodkladne oznámi dotknutej strane, ktorá je zároveň informovaná o odvolacom konaní, ktoré má k dispozícii podľa platných právnych predpisov dotknutých členských štátov, a o jeho lehotách.

Článok 23

Upravené technické požiadavky pre určité zóny

1.  
Pokiaľ požiadavky Revidovaného dohovoru pre plavbu na Rýne nestanovujú inak, členské štáty môžu prípadne prijať dodatočné technické požiadavky k tým, ktoré sú uvedené v prílohách II a V, pre plavidlá, ktoré vykonávajú plavbu na vodných cestách v zóne 1 a 2 na ich území. Takéto dodatočné požiadavky sa týkajú len prvkov uvedených v prílohe III.
2.  
Každý členský štát môže v súvislosti s osobnými loďami vykonávajúcimi plavbu na neprepojených vnútrozemských vodných cestách v zóne 3 ponechať v platnosti dodatočné technické požiadavky k požiadavkám uvedeným v prílohách II a V. Takéto dodatočné požiadavky sa týkajú len prvkov uvedených v prílohe III.
3.  
Ak by uplatňovanie prechodných ustanovení uvedených v prílohách II a V viedlo k zníženiu úrovne existujúcich národných bezpečnostných noriem, môže členský štát neuplatňovať dané prechodné ustanovenia vo vzťahu k osobným lodiam vykonávajúcim plavbu na jeho neprepojených vnútrozemských vodných cestách. Za týchto okolností môže dotknutý členský štát požadovať, aby od 30. decembra 2008 takéto osobné lode, ktoré vykonávajú plavbu na jeho neprepojených vnútrozemských vodných cestách, úplne spĺňali technické požiadavky uvedené v prílohách II a V.
4.  
Členský štát môže povoliť čiastočné uplatnenie technických požiadaviek alebo stanoviť menej prísne technické požiadavky ako tie, ktoré sú uvedené v prílohách II a V, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce plavbu výlučne na vodných cestách v zónach 3 a 4 na jeho území. Menej prísne technické požiadavky alebo čiastočné uplatnenie technických požiadaviek sa týkajú len prvkov uvedených v prílohe IV.
5.  
Ak členský štát uplatňuje odsek 1, 2, 3 alebo 4, oznámi to Komisii najmenej šesť mesiacov pred predpokladaným začiatkom uplatňovania. Na základe toho Komisia informuje ostatné členské štáty.

Komisia v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku prijme vykonávacie akty s cieľom schváliť dodatočné technické požiadavky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

6.  
Splnenie zmenených technických požiadaviek v súlade s odsekmi 1, 2, 3 a 4 sa presnejšie uvedie v osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby alebo v doplnkovom osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby.

Článok 24

Výnimky pre určité kategórie plavidiel

1.  

Členské štáty môžu pri zachovaní primeranej úrovne bezpečnosti povoliť výnimky z celej tejto smernice alebo jej časti pre:

a) 

plavidlo vykonávajúce plavbu na neprepojených vnútrozemských vodných cestách;

b) 

plavidlo s nosnosťou nepresahujúcou 350 ton alebo plavidlo, ktoré nie je určené na prepravu tovaru a má výtlak menší ako 100 m3, ktorého kýl bol založený pred 1. januárom 1950 a ktoré vykonáva plavbu výlučne na ich území.

2.  
Členské štáty bez toho, aby bol dotknutý Revidovaný dohovor pre plavbu na Rýne, môžu, pokiaľ ide o plavbu na ich území, povoliť výnimky z tejto smernice pre plavidlá vykonávajúce plavbu na obmedzených cestách miestneho záujmu alebo v prístavných oblastiach. Výnimky a cesty alebo oblasti, na ktoré sa vzťahujú, sa uvedú v osvedčení plavidla.
3.  
Členské štáty oznámia Komisii výnimky povolené v súlade odsekmi 1 a 2. Na základe toho Komisia informuje ostatné členské štáty.

Článok 25

Používanie nových technológií a výnimky pre určité plavidlá

1.  

Komisia je s cieľom podporovať inováciu a používanie nových technológií v rámci vnútrozemskej plavby splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktoré umožnia udelenie výnimiek alebo uznanie rovnocennosti technických špecifikácií pre konkrétne plavidlo, pokiaľ ide o:

a) 

vydanie osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby, ktorým sa uznáva použitie alebo prítomnosť iných materiálov, inštalácií alebo zariadení na palube alebo prijatie iných úprav alebo aspektov vyhotovenia, ako sa uvádzajú v prílohách II a V, a to za predpokladu, že sa zaistí rovnaká úroveň bezpečnosti;

b) 

vydanie osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby na skúšobné účely a na obmedzený čas, pričom takéto osvedčenie zahŕňa nové technické špecifikácie odchylné od požiadaviek príloh II a V, a to za predpokladu, že sa zaistí primeraná úroveň bezpečnosti.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

2.  
Príslušné orgány členského štátu uvedú akékoľvek uplatniteľné výnimky a uznania rovnocennosti uvedené v odseku 1 v osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby.

Článok 26

Ťažkosti

1.  
Po uplynutí platnosti prechodných ustanovení pre technické požiadavky stanovené v prílohe II môže Komisia prijať vykonávacie akty, ktorými sa povolia výnimky z technických požiadaviek stanovených v tejto prílohe, na ktoré sa vzťahujú tieto prechodné ustanovenia, ak je technicky náročné tieto požiadavky uplatniť alebo ak by v dôsledku ich uplatnenia mohli vzniknúť neprimerané náklady.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

2.  
Príslušné orgány členského štátu uvedú akékoľvek uplatniteľné výnimky uvedené v odseku 1 v osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby.

Článok 27

Register typovo schváleného zariadenia

Komisia uverejní na zodpovedajúcom webovom sídle register vybavenia, ktoré bolo typovo schválené v súlade s prílohami II a V.

KAPITOLA 4

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Prechodné ustanovenia o používaní dokumentov

▼C1

Dokumenty patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ktoré príslušné orgány členských štátov vydali v zmysle smernice 2006/87/ES pred 6. októbrom 2018, platia až do uplynutia doby ich platnosti.

▼B

Článok 29

Plavidlá vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice 82/714/EHS

1.  
Osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa vydá plavidlu, ktoré bolo vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice Rady 82/714/EHS ( 5 ), ale vzťahuje sa naň táto smernica v súlade s článkom 2 ods. 1 tejto smernice, a to na základe technickej prehliadky vykonanej s cieľom zistiť, či plavidlo spĺňa technické požiadavky uvedené v prílohách II a V k tejto smernici. Uvedená technická prehliadka sa uskutoční po uplynutí platnosti súčasného osvedčenia plavidla, a v každom prípade najneskôr 30. decembra 2018.
2.  
Akékoľvek nesplnenie technických požiadaviek uvedených v prílohách II a V sa uvedie v osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby. Ak sa príslušné orgány domnievajú, že tieto nedostatky nepredstavujú zjavné nebezpečenstvo, môžu plavidlá uvedené v odseku 1 tohto článku pokračovať vo vykonávaní plavby dovtedy, kým sa komponenty alebo časti plavidla označené v osvedčení ako nespĺňajúce uvedené požiadavky, nenahradia alebo neupravia, na základe čoho sa potom od uvedených komponentov alebo ich častí vyžaduje, aby spĺňali technické požiadavky uvedené v prílohách II a V.
3.  
Náhrada existujúcich dielov zhodnými dielmi alebo dielmi rovnocennej technológie a konštrukcie v priebehu bežných opráv a údržby sa nepovažuje za náhradu alebo úpravu v zmysle odseku 2.
4.  
Zjavné nebezpečenstvo v zmysle odseku 2 tohto článku sa predpokladá najmä vtedy, ak sú ovplyvnené požiadavky týkajúce sa konštrukčnej pevnosti stavby, plavby alebo ovládateľnosti, alebo osobitných charakteristík plavidla v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v prílohách II a V. Povolené výnimky z technických požiadaviek uvedené v prílohách II a V nie sú nedostatkami, ktoré predstavujú zjavné nebezpečenstvo.

Článok 30

Prechodné ustanovenia týkajúce sa dočasných požiadaviek podľa smernice 2006/87/ES

Dočasné požiadavky prijaté v súlade s článkom 1.06 prílohy II k smernici 2006/87/ES zostávajú v platnosti až do uplynutia ich účinnosti.

Článok 31

Prispôsobenie príloh

1.  
Komisia prijíma v súlade s článkom 32 delegované akty s cieľom prispôsobiť prílohu II tak, aby sa bez zbytočného odkladu aktualizoval odkaz na najnovšie znenie normy ES-TRIN a stanovil dátum jej uplatňovania.
2.  
Odchylne od odseku 1 je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu II a ustanoviť príslušné technické požiadavky, ak je to náležite zdôvodnené vhodnou analýzou a ak neexistujú príslušné a aktuálne medzinárodné normy na zaistenie bezpečnosti plavby alebo ak by zmeny rozhodovacieho procesu výboru CESNI ohrozili záujmy Únie.
3.  
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia príloh III a IV vedeckému a technickému pokroku.
4.  
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia prílohy V na účely aktualizácie a zefektívnenia správnych opatrení.
5.  
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia prílohy VI na účely zmeny kritérií uznávania klasifikačných spoločností v záujme zaistenia bezpečnosti plavby.
6.  
Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 32 prijímať delegované akty na účely aktualizácie odkazov tejto smernice na určité ustanovenia príloh II a V v záujme zohľadnenia zmien vykonaných v týchto prílohách.

Článok 32

Vykonávanie delegovania

1.  
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.  
Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 4, 19 a 31 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 6. októbra 2016. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3.  
Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 4, 19 a 31 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.  
Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.
5.  
Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.  
Delegovaný akt prijatý podľa článkov 4, 19 a 31 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 33

Postup výboru

1.  
Komisii pomáha výbor zriadený článkom 7 smernice Rady 91/672/EHS ( 6 ) (ďalej len „výbor“). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.  
Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru.

Článok 34

Preskúmanie

Komisia pred 7. októbrom 2021 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma účinnosť opatrení zavedených touto smernicou, najmä pokiaľ ide o harmonizáciu technických požiadaviek a vypracovanie technických noriem pre vnútrozemskú plavbu. V správe sa tiež preskúmajú mechanizmy spolupráce s medzinárodnými organizáciami príslušnými pre vnútrozemskú plavbu. K správe sa v náležitých prípadoch pripojí legislatívny návrh na ďalšie zefektívnenie spolupráce a koordinácie pri vypracúvaní noriem, na ktoré sa bude môcť odkazovať v právnych aktoch Únie. Komisia predloží podobnú správu po každom významnom vývoji v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy.

Článok 35

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 36

Zmena smernice 2009/100/ES

Smernica 2009/100/ES sa mení takto:

1. 

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Táto smernica sa vzťahuje na lode používané na prepravu tovaru na vnútrozemských vodných cestách s celkovou nosnosťou najmenej 20 ton:

a) 

s dĺžkou najmenej 20 m;

b) 

ktorých objem vyjadrený ako súčin dĺžky (L), šírky (B) a ponoru (T) je menej než 100 m3.

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o prehliadke plavidiel na Rýne a Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN).“

2. 

Článok 3 sa mení takto:

a) 

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.  
Členské štáty môžu požadovať od plavidiel prepravujúcich nebezpečný tovar podľa ADN splnenie požiadaviek tejto dohody. Na preukázanie tejto skutočnosti môžu vyžadovať povolenie vydané podľa tejto dohody.“
b) 

Druhý pododsek odseku 5 sa nahrádza takto:

„Osobitné podmienky na prepravu nebezpečného tovaru sa považujú za splnené na všetkých vnútrozemských vodných cestách Spoločenstva, pokiaľ plavidlá splnia požiadavky ADN. Splnenie týchto požiadaviek možno preukázať povolením podľa odseku 4.“

Článok 37

Transpozícia

1.  
Bez ohľadu na článok 40 členské štáty najneskôr do 7. októbra 2018 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, ktoré sa uplatňujú od uvedeného dátumu. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.  
Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
3.  
Od členských štátov, na ktorých vodných cestách v dôsledku výnimiek povolených v súlade s článkom 24 ods. 1 a 2 nevykonávajú plavbu žiadne plavidlá podliehajúce ustanoveniam tejto smernice, sa nevyžaduje transpozícia kapitoly 2, článku 18 ods. 3 ani článkov 20 and 21.

Článok 38

Zrušenie

Smernica 2006/87/ES sa zrušuje s účinnosťou od 7. októbra 2018.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VII.

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 40

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom okrem Dánska, Estónska, Írska, Grécka, Španielska, Cypru, Lotyšska, Malty, Portugalska, Slovinska a Fínska.



ZOZNAM PRÍLOH

Príloha I:

Zoznam vnútrozemských vodných ciest Únie geograficky rozdelených na zóny 1, 2, a 3

Príloha II:

Minimálne technické požiadavky platné pre plavidlá na vnútrozemských vodných cestách v zónach 1, 2, 3 a 4

Príloha III:

Okruhy, v ktorých možno prijať dodatočné technické požiadavky pre plavidlá na vnútrozemských vodných cestách v zónach 1 a 2 a neprepojených vnútrozemských vodných cestách v zóne 3

Príloha IV:

Okruhy, v ktorých možno znížiť úroveň technických požiadaviek platných pre plavidlá na vnútrozemských vodných cestách v zónach 3 a 4

Príloha V:

Podrobné procedurálne ustanovenia

Príloha VI:

Klasifikačné spoločnosti

Príloha VII:

Tabuľka zhody

▼M4



PRÍLOHA I

ZOZNAM VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CIEST ÚNIE GEOGRAFICKY ROZDELENÝCH NA ZÓNY 1, 2 A 3

KAPITOLA 1

Zóna 1

Nemecko



Ems

od línie spájajúcej bývalý maják Greetsiel a západnú prístavnú hrádzu prístavného vstupu v Eemshaven smerom na voľné more až po severnú zemepisnú šírku 53°30′ a východnú zemepisnú dĺžku 6°45′, t. j. mierne smerom na voľné more od člnovej oblasti pre prepravcov suchých nákladov v Alte Ems (1)

(1)   

V prípade lodí, ktorých domáci prístav je v inom členskom štáte, sa uplatňuje článok 32 Dohody o Ems-Dollart z 8. apríla 1960 (BGBl. 1963 II, s. 602).

Francúzsko

Gironde od priečnej hranice mora určenej líniou spájajúcou Pointe de Grave a Pointe de Suzac po líniu spájajúcu Pointe de Grave s východným bodom zálivu Conche de Pontaillac.

Loira od priečnej hranice mora určenej líniou spájajúcou Pointe de Mindin a Pointe de Penoët po líniu spájajúcu svetelný stožiar na hrádzi pri Pointe du Pointeau a maják Villès-Martin v Saint-Nazaire.

Seina od priečnej hranice mora (určenej líniou vychádzajúcou z Cap du Hode na pravom brehu a končiacou v bode, kde sa plánovaná hrádza poniže od Berville -sur-Mer napojí na pobrežie, na ľavom brehu) k hranici, ktorú tvorí línia prebiehajúca v uhle 245° od majáka Sainte Adresse až po priesečník s greenwichským poludníkom. Od tohto bodu hranica prebieha pozdĺž severo-južne orientovanej línie až po priesečník s východo-západne orientovanou líniou od svetelného stožiaru Falaise des Fonds západne od Honfleur.

Delta Rhôny

Záliv Fos: od hranice zóny 3 na sever a východ po polygónovú líniu vychádzajúcu zo svetelného stožiaru na hrádzi na kanále Canal St-Louis prechádzajúc severnou kardinálnou bójou pri pláži They de la Gracieuse a následne západnou kardinálnou bójou pri lokalite Lavéra a končiacu na pláži Pointe de Bonnieu.

Južná časť lagúny Etang de Berre medzi Martiges (špička Brise Lames) a prístavom La Pointe (koniec severnej hrádze).

Poľsko

Časť Pomoranskej zátoky smerom na juh od línie spájajúcej Severný Perd na ostrove Rujana a maják Niechorze.

Časť Gdanskej zátoky smerom na juh od línie spájajúcej maják Hel a vstupnú bóju prístavu Baltijsk.

Švédsko

Jazero Vänern, ktoré je z juhu ohraničené rovnobežkou prechádzajúcou cez maják Bastugrunds.

Jazero Vättern

Brofjorden – Donsö

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicou zóny 2 alebo 3 a líniou prebiehajúcou od najjužnejšieho bodu Grötö po najzápadnejší bod ostrova Gåsö, najsevernejší bod Härmanö, Härmanö huvud, Vedholmen, Danholmen, centrum Mollön, svetelný stožiar Räbbehuvud, dolný svetelný stožiar v Sankt Olov, najjuhovýchodnejší bod Flatholmen, svetelný stožiar Åstol, svetelný stožiar Marstrand, svetelný stožiar Sälö, dolný svetelný stožiar Kågholmen, svetelný stožiar Tynneskär, svetelný stožiar Buskärs Knöte a horný svetelný stožiar Rivö po svetelný stožiar Rivö.

Severný Öregrundsgrepen

Oblasť medzi pevninou a Gräsö, ohraničená na severe rovnobežkou prechádzajúcou cez svetelný stožiar Engelska grundet a na juhu rovnobežkou prechádzajúcou cez horné navigačné svetlo Öregrund.

Söderarm – Sandhamn

Oblasť ohraničená hranicou zóny 2 a líniou od navigačného svetla Tyvö po svetelný stožiar Söderarm, horné navigačné svetlo pilotného prístavu Söderarm a svetelný stožiar Prästkobben po maják Korsö.

Jungfrufjärden

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicou zóny 2 a líniou prebiehajúcou od najzápadnejšieho bodu Nämdö po najzápadnejší bod Mörtö-Bunsö po maják Ornöhuvud.

Mysingen – Landsort

Oblasť ohraničená hranicou zóny 2 a líniou od svetelného stožiara Utö cez najjužnejší bod Nåttarö, svetelný stožiar Måsknuv a svetelný stožiar Viksten po svetelný stožiar v Landsort.

Landsort – Arkö

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicami zóny 2 alebo 3 a líniou od svetelného stožiara Landsort po najjužnejší bod Enskär a svetelný stožiar v Norra Kränkan po Marö kupa.

Zátoka Valdemarsviken a súostrovie Gryt

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicami zóny 2 a líniou od majáku Gubbö kupa po svetelný stožiar v Häradsskär a svetelný stožiar v Hägerökarten po najjužnejší bod Kvädö.

Severná úžina Kalmar – Västervik

Oblasť ohraničená pevninou a líniou od Hallmare Skackel po svetelný stožiar Aleskär, svetelný stožiar Idö, svetelný stožiar Idö Stångskär, svetelný stožiar Strupö Ljungskär, pozíciu N 57 20,0 E016 48,0 a západnú kardinálnu tyčovú bóju Enerumsgrund po najsevernejší bod ostrova Öland a ďalej pozdĺž severozápadného pobrežia Öland a na juhu rovnobežkou N 56° 15,00′.

Južná úžina Kalmar

Oblasť medzi pevninou a Öland, ohraničená na severe líniou od bodu Dunö (na pevnine) po Bejershamn na ostrove Öland a na juhu rovnobežkou N 56° 15,00′.

Zóna 2

Česko

Priehradná nádrž Lipno

Nemecko



Ems

od línie prebiehajúcej cez Ems v blízkosti prístavu Papenburg medzi bývalou čerpacou stanicou Diemen a otvorom hrádze pri Halte až po líniu spájajúcu bývalý maják Greetsiel a západné mólo prístavného vstupu v Eemshaven (1).

LEDA

od vstupu do vonkajšieho prístavu morskej plavebnej komory Leer po ústie do rieky Ems

Jade

smerom k pevnine od línie spájajúcej bývalý horný svetelný stožiar Schillig a kostolnú vežu v Langwarden

Weser

od severozápadného okraja železničného mosta v Brémach po líniu spájajúcu kostolnú vežu v Langwarden s kostolnou vežou v Cappel vrátane vedľajších ramien rieky Weser: Rekumer Loch, Rechter Nebenarm a Schweiburg

Hunte

od línie 140 metrov po prúde od mosta Amalienbrücke v Oldenburgu po ústie do rieky Weser

Lesum

od sútoku riek Hamme a Wümme (km 0,00) po ústie do rieky Weser

Labe

od dolnej hranice prístavu Hamburg po líniu spájajúcu svetelný maják Döse a západný okraj hrádze Friedrichskoog (Dieksand) vrátane

— Mühlenberger Loch

— Ruthenstrom (od kilometra 3,75 po ústie do Labe)

— Nebenelben:

— 

— Hahnöfer Nebenelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 635,00 km až 644,00 km)

— Lühesander Süderelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 646,50 km až 650,50 km)

— Bütztflether Süderelbe (od kilometra 0,69 po ústie do Labe)

— Haseldorfer Binnenelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 653,00 km až 658,00 km)

— Pagensander Nebenelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 659,00 km až 664,00 km)

— Schwarztonnensander Nebenelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 661,00 km až 664,00 km)

— Wischhafener Süderelbe (od kilometra 8,03 po ústie do Labe)

— Glückstädter Nebenelbe (v predĺžení Labe medzi navigačnými značkami na 672,00 km až 676,00 km)

Este

od dolnej vody plavebnej komory Buxtehude (km 0,25) po ústie do Labe

Lühe

od dolnej vody plavebnej komory Au-Mühle v Horneburgu (km 0,00) po ústie do Labe

Schwinge

od severného okraja plavebnej komory Salztor v Stade po ústie do Labe

Pinnau

od juhozápadného okraja železničného mosta v Pinnebergu po ústie do Labe

Krückau

od juhozápadného okraja cestného mosta v Elmshorn po ústie do Labe

Stör

od mareografu Rensing po ústie do Labe

Freiburger Hafenpriel

od východného okraja stavidla v obci Freiburg an der Elbe po ústie do Labe

Oste

od úrovne 210 m povyše osi cestného mosta nad hrádzou Oste (km 69,36) po ústie do Labe

Meldorfer Bucht

smerom k pevnine od línie spájajúcej západný okraj hrádze Friedrichskoog (Dieksand) a západné čelo prístavnej hrádze Büsum

Eider

od bodu povyše od ústia Gieselauského kanála (km 22,64) po líniu medzi stredom ochrannej budovy (Tränke) a kostolnou vežou vo Vollerwiek

Gieselaukanal

od ústia do rieky Eider po ústie do Severomorsko-baltského prieplavu

Flensburger Förde

smerom k pevnine od línie spájajúcej maják Kegnäs-Birknack a na sever k hranici medzi Nemeckom a Dánskom vo Flensburger Förde

Schlei

smerom k pevnine od línie spájajúcej čelá prístavnej hrádze Schleimünde

Eckernförder Bucht

smerom k pevnine od línie spájajúcej Boknis-Eck a severovýchodný bod pevniny pri Dänisch Nienhofe

Kieler Förde

smerom k pevnine od línie spájajúcej maják Bülk a námorný pamätník Laboe

Severomorsko-baltský prieplav vrátane jazier Audorfer See a Schirnauer See

od línie spájajúcej čelá prístavnej hrádze v Brunsbütteli po líniu spájajúcu vstupné svetlá v Kiel-Holtenau vrátane Borgstedter See a Enge, Flemhuder See a kanála Achterwehrer

Trave

od severozápadného okraja zdvíhacieho železničného mosta v Lübecku vrátane Pötenitzer Wiek a Dassower See po líniu spájajúcu južné vnútorné a severné vonkajšie čelo prístavných hrádzí v Travemünde

Wismarská zátoka, Kirchsee, Breitling, Salzhaff a prístavná oblasť vo Wismare

smerom na more určená líniou spájajúcou Hohen Wieschendorf Huk a svetelný stožiar v Timmendorf a líniou spájajúcou svetelný stožiar v Gollwitz na ostrove Poel a južný bod polostrova Wustrow

Warnow a Unterwarnow

vrátane Breitling a bočných ramien (okrem bočného ramena západne od kúpeľného ostrova)

od južného okraja železničného mosta spájajúceho Rostock a Stralsund po líniu spájajúcu severné čelo západnej prístavnej hrádze a severné čelo východnej prístavnej hrádze v Rostock-Warnemünde

Vody ohraničené pevninou a polostrovmi Darß a Zingst a ostrovmi Bock, Hiddensee a Rujana (vrátane prístavnej oblasti Stralsund)

smerom na more medzi

— polostrovom Zingst a ostrovom Bock: určené rovnobežkou 54° 26′ 42′′ severnej zemepisnej šírky,

— ostrovmi Bock a Hiddensee: určené líniou spájajúcou severný bod ostrova Bock a južný bod ostrova Hiddensee,

— ostrovmi Hiddensee a Rujana (Bug): určené líniou spájajúcou juhovýchodný bod Neubessin a Buger Haken

Greifswalder Bodden a prístavná oblasť Greifswald vrátane Ryck

od východného okraja mosta Steinbecker Brücke v Greifswalde po líniu spájajúcu východný bod Thiessower Haken (Südperd) s východným bodom ostrova Ruden a po severný bod ostrova Usedom (54° 10′ 37′′ N, 13° 47′ 51′′ E)

Vody ohraničené pevninou a ostrovom Usedom (Peenestrom vrátane prístavnej oblasti Wolgast, Achterwasser a Stettiner Haff)

východne po nemecko-poľskú hranicu v Stettiner Haff

Uecker

od juhozápadného okraja cestného mosta v Uekermünde po líniu spájajúcu čelá prístavnej hrádze orientované smerom na more
(1)   

V prípade lodí, ktorých domáci prístav je v inom členskom štáte, sa uplatňuje článok 32 Dohody o Ems-Dollart z 8. apríla 1960 (BGBl. 1963 II, s. 602).

Francúzsko

Gironde od kilometrovníka 48,50 k poprúdnemu cípu ostrova Ile de Patiras, k priečnej hranici mora určenej líniou spájajúcou Pointe de Grave a Pointe de Suzac;

Loira od Cordemais (kilometrovník 25) k priečnej hranici mora určenej líniou spájajúcou Pointe de Mindin a Pointe de Penhoët;

Seina od začiatku kanála Tancarville k priečnej hranici mora určenej líniou Cape Hode na pravom brehu po bod na ľavom brehu, kde sa plánovaná hrádza spája s pobrežím poniže od Berville-sur-Mer,

Vilaine od priehrady Arzal k priečnej hranici mora určenej líniou spájajúcou Pointe du Scal a Pointe du Moustoir,

Ženevské jazero.

Maďarsko

Jazero Balaton

Holandsko

Dollard

Eems

Waddenzee: vrátane spojení so Severným morom

Ijsselmeer: vrátane Markermeer a Ijmeer okrem Gouwzee

Nieuwe Waterweg a Scheur

Calandkanaal západne od prístavu Benelux

Hollands Diep

Breeddiep, Beerkanaal a jeho prepojené prístavy

Haringvliet a Vuile Gat: vrátane vodných ciest medzi Goeree-Overflakkee na jednej strane a Voorne-Putten a Hoeksche Waard na druhej

Hellegat

Volkerak

Krammer

Grevelingenmeer a Brouwershavensche Gat: vrátane všetkých vodných ciest medzi Schouwen-Duiveland a Goeree-Overflakkee

Keten, Mastgat, Zijpe, Krabbenkreek, východná Šelda a Roompot: vrátane vodných ciest medzi Walcheren, Noord-Beveland a Zuid-Beveland na jednej strane a Schouwen-Duiveland a Tholen na strane druhej, bez Šeldsko-rýnskeho kanála

Šelda a západná Šelda a jej ústie do mora: vrátane vodných ciest medzi Zélandským Flámskom na jednej strane a Walcherenom a Zuid-Bevelandom na strane druhej, bez Šeldsko-rýnskeho kanála

Poľsko

Štetínsky záliv

Kamieńsky záliv

Visliansky záliv

Pucký záliv

Włocławská priehrada

Jazero Śniardwy

Jazero Niegocin

Jazero Mamry

Švédsko

Lysekil – Orust – Tjörn

Oblasť ohraničená pevninou a líniou od Släggö v Lysekil po Skaftölandet v azimute 170 stupňov, líniou od svetelného stožiara v Islandsberg po Lavösund, líniou od svetelného stožiara Lyr v azimute 300 stupňov k pevnine východne od Mollösund, líniou od najjužnejšieho bodu Lyr po Björholmen a v severnej časti Hakefjorden líniou zodpovedajúcou rovnobežke N 58 01,00.

Južné súostrovie Göteborgu

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicou zóny 3 a líniou prebiehajúcou od západnej časti prístavu Arendal cez Knippelholmen, svetelný stožiar Rivö, horný svetelný stožiar Rivö, maják Känsö torn, svetelný stožiar v Kårholmen a navigačné svetlo Rättarens po Askims nabbe.

Öregrund – Norrtälje

Oblasť medzi pevninou a Gräsö, ohraničená na severe rovnobežkou prebiehajúcou cez horné navigačné svetlo v Öregrund a smerom na more ohraničená líniou prebiehajúcou medzi Äspskäret a svetelným stožiarom Råstensudde, líniou cez Singsundet, mostmi ponad Fygdströmmen, líniou od Dejeudden cez svetelný stožiar Arholma po svetelný stožiar Tyvö.

Norrtälje – Nämdö

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicou zóny 2 alebo 3 a líniou od svetelného stožiara Tyvö po svetelný stožiar v Idskärskobben, najzápadnejší bod Svartlöga, svetelný stožiar Stenkobbsgrund, maják Korså a najzápadnejší bod Nämdö po najvýchodnejší bod Björnö.

Dalarö – Torö

Oblasť ohraničená pevninou a líniou od majáku Ornöhuvud cez Klacknäset, Näset pri Ornö, najsevernejší bod Utö, svetelný stožiar Utö, svetelný stožiar v Älvsnabben, Norra Stegholmen, Yttre Gården, Valsudden na ostrove Järflotta a Långsudden na Järflotta k najvýchodnejšiemu bodu Torö.

Torö – Oxelösund

Oblasť ohraničená pevninou alebo hranicou zóny 3 a líniou od kostola v Torö cez svetelný stožiar Fifång, svetelný stožiar Kockehällan, Lacka torn, najvýchodnejší bod Kittelö, svetelný stožiar v Trutbådan, svetelný stožiar v Beten a maják Femörehuvud po Svartudden severne od horného svetelného stožiaru Kungshamn.

Bråviken, Slätbaken a súostrovie Östergötland

Oblasť ohraničná pevninou (na západe Bråviken od mosta Hamnbron v Norrköping, na západe Slätbaken od plavebnej komory v Mem) a líniou od svetelného stožiara v Gullängsberget cez maják Arkö, Marö kupa, maják Kupa klint, najzápadnejší bod Birkskär a maják Gubbö kupa po Dalaudde južne od Orren.

Stredná úžina Kalmar

Oblasť ohraničená na západe pevninou, na východe ostrovom Öland, na severe rovnobežkou N 56° 51,00′ a na juhu líniou od bodu Dunö (na pevnine) po Bejershamn na ostrove Öland.

KAPITOLA 2

Zóna 3

Belgicko

Námorný úsek rieky Šelda (po prúde od Antverpského otvoreného kotviska)

Bulharsko

Dunaj: od rkm 845,650 do rkm 374,100

Česko

Priehradné nádrže: Brněnská (Kníničky), Jesenice, Nechranice, Orlík, Rozkoš, Slapy, Těrlicko, Žermanice a Nové Mlýny III

Ťažobné jazerá štrkopiesku: Ostrožná Nová Ves a Tovačov

Nemecko



Dunaj

od Kelheim (km 2 414,72 ) po nemecko-rakúsku hranicu pri Jochenstein

Rýn

vrátane Lampertheimer Altrhein (od km 4,75 po Rýn), Altrhein Stockstadt-Erfelden (od km 9,80 po Rýn)

od nemecko-švajčiarskej hranice po nemecko-holandskú hranicu pri Millingen

Labe (Norderelbe) vrátane Süderelbe a Köhlbrand

od ústia bočného kanála Labe po dolnú hranicu Hamburského prístavu

Müritz

 

Francúzsko

Adour od Bec du Gave k moru,

Aulne od plavebnej komory Châteaulin po priečnu hranicu mora, ktorú určuje Passage de Rosnoën,

Blavet od Pontivy po most Pont du Bonhomme,

Calaiský kanál,

Charente od mosta v Tonnay-Charente k priečnej hranici mora určenej líniou prechádzajúcou stredom svetelného stožiara na poprúdnom ľavom brehu a stredom opevnenia Fort de la Pointe,

Dordogne od sútoku s Lidoire po Bec d’Ambès,

Garonne od mosta v Castets en Dorthe po Bec d’Ambès,

Gironde od Bec d’Ambès k priečnej línii pri kilometrovníku 48,50 prechádzajúcej poprúdnym cípom ostrova Ile de Patiras,

Hérault od prístavu Bessan k moru, po hornú hranicu litorálu,

Isle od sútoku s Dronne po sútok s Dordogne,

Loira od sútoku s Maine po Cordemais (kilometrovník 25),

Marna od mosta v Bonneuil (kilometrovník 169 až 900) a plavebnej komory v St Maur po sútok so Seinou,

Rýn

Nive od priehrady Haïtze pri Ustaritzi po sútok s riekou Adour,

Oise od plavebnej komory Janville po sútok so Seinou,

Orb od Sérignan k moru, po hornú hranicu litorálu,

Rhôna od hranice so Švajčiarskom k moru okrem Petit Rhône,

Saôna od mosta Pont de Bourgogne v Chalon-sur-Saône po sútok s Rhônou,

Seina od plavebnej komory v Nogent-sur-Seine po začiatok prieplavu Canal de Tancarville,

Sèvre Niortaise od plavebnej komory v Marans na priečnej hranici mora oproti strážnici k ústiu,

Somme od poprúdnej strany mosta Pont de la Portelette v Abbeville k viaduktu Noyelles železnice Saint-Valéry-sur-Somme,

Vilaine od Redon (kilometrovník 89,345) k priehrade Arzal,

jazero Amance,

jazero Annecy,

jazero Biscarosse,

jazero Bourget,

jazero Carcans,

jazero Cazaux,

jazero Der-Chantecoq,

jazero Guerlédan,

jazero Hourtin,

jazero Lacanau,

jazero Orient,

jazero Pareloup,

jazero Parentis,

jazero Sanguinet,

jazero Serre-Ponçon,

jazero Temple.

Chorvátsko

Dunaj: od rkm 1 295  + 500 do rkm 1 433  + 100

Rieka Dráva: od rkm 0 do rkm 198 + 600

Rieka Sáva: od rkm 210 + 800 do rkm 594 + 000

Rieka Kupa: od rkm 0 do rkm 5 + 900

Rieka Una: od rkm 0 do rkm 15

Maďarsko

Dunaj: od rkm 1 812 do rkm 1 433

Dunaj Mošoň: od rkm 14 do rkm 0

Dunaj Szentendre: od rkm 32 do rkm 0

Dunaj Ráckeve: od rkm 58 do rkm 0

Rieka Tisa: od rkm 685 do rkm 160

Rieka Dráva: od rkm 198 do rkm 70

Rieka Bodrog: od rkm 51 do rkm 0

Rieka Kettős-Körös: od rkm 23 do rkm 0

Rieka Hármas-Körös: od rkm 91 do rkm 0

Kanál Sió: od rkm 23 do rkm 0

Jazero Velencei

Neziderské jazero

Holandsko

Rýn

Sneekermeer, Koevordermeer, Heegermeer, Fluessen, Slotermeer, Tjeukemeer, Beulakkerwijde, Belterwijde, Ramsdiep, Ketelmeer, Zwartemeer, Veluwemeer, Eemmeer, Alkmaardermeer, Gouwzee, Buiten IJ, Afgesloten IJ, Noordzeekanaal, prístav IJmuiden, prístavná oblasť v Rotterdame, Nieuwe Maas, Noord, Oude Maas, Beneden Merwede, Nieuwe Merwede, Dordsche Kil, Boven Merwede, Waal, kanál Bijlandsch, Boven Rijn, kanál Pannersdensch, Geldersche IJssel, Neder Rijn, Lek, Amsterdamsko-rýnsky kanál, Veerse Meer, Šeldsko-rýnsky kanál po ústie do Volkerak, Amer, Bergsche Maas, Mása pod Venlom, Gooimeer, Europort, Calandkanaal (východne od prístavu Benelux), Hartelkanaal

Rakúsko

Dunaj: od hranice s Nemeckom po hranicu so Slovenskom

Inn: od ústia po elektráreň Passau-Ingling

Traun: od ústia po km 1,80

Enža: od ústia po km 2,70

Morava: po km 6,00

Poľsko

Rieka Biebrza od ústia Augustowského kanála po ústie do rieky Narwia

Rieka Brda od prepojenia s Bydgoszczským kanálom v Bydgoszczi po ústie do rieky Visla

Rieka Bug od ústia rieky Muchawiec po ústie do rieky Narwia

Jazero Dąbie po hranicu s vnútornými morskými vodami

Augustowský kanál od prepojenia s riekou Biebrza k štátnej hranici spolu s jazerami nachádzajúcimi sa pozdĺž trasy tohto kanála

Bartnický kanál od jazera Ruda Woda k jazeru Bartężek, spolu s jazerom Bartężek

Bydgoszczský kanál

Elbląský kanál od jazera Druzno k jazeru Jeziorak a jazeru Szeląg Wielki, spolu s týmito jazerami a s jazerami po trase kanálu a bočným korytom v smere na Zalewo od jazera Jeziorak k jazeru Ewingi vrátane

Gliwický kanál a Kędzierzyńský kanál

Jagiellońský kanál od prepojenia s riekou Elbląg k rieke Nogat

Łączańský kanál

Ślesińský kanál s jazerami nachádzajúcimi sa pozdĺž trasy tohto kanála a jazero Gopło

Żerańský kanál

Rieka Martwa Wisła od rieky Visla v Przegaline k hranici s vnútornými morskými vodami

Rieka Narew od ústia rieky Biebrza po ústie do rieky Visla spolu so Zegrzyńským jazerom

Rieka Nogat od rieky Visla k ústiu do Vislianskeho zálivu

Rieka Noteć (horná) od jazera Gopło po prepojenie s Górnonoteckým kanálom a Górnonotecký kanál a rieka Noteć (dolná) od prepojenia Bydgoszczského kanála po ústie do rieky Warta

Rieka Nysa Łużycka od mesta Gubin po ústie do rieky Odra

Rieka Odra od mesta Racibórz po spojenie s riekou Východná Odra, ktorá sa od prieplavu Klucz-Ustowo stáva riekou Regalica, spolu s touto riekou a jej bočnými ramenami po jazero Dąbie, ako aj vedľajší tok rieky Odra od plavebnej komory Opatowice po plavebnú komoru v meste Vroclav

Rieka Západná Odra od splavu vo Widuchowej (704,1 km rieky Odra) k hranici s vnútornými morskými vodami spolu s bočnými ramenami, ako aj prieplavom Klucz-Ustowo spájajúcim Východnú Odru so Západnou Odrou

Rieka Parnica a Parnický prieplav od Západnej Odry k hranici s vnútornými morskými vodami

Rieka Pisa od jazera Roś po ústie do rieky Narew

Rieka Szkarpawa od Visly po ústie do Vislianskeho zálivu

Rieka Warta od Ślesińského jazera po ústie do Odry

Systém jazier Wielkie Jeziora Mazurskie zahŕňajúci jazerá prepojené riekami a kanálmi tvoriacimi hlavnú trasu od jazera Roś (vrátane) v Piszi po Węgorzewský kanál (vrátane) vo Węgorzewe spolu s jazerami: Seksty, Mikołajskie, Tałty, Tałtowisko, Kotek, Szymon, Szymoneckie, Jagodne, Boczne, Tajty, Kisajno, Dargin, Łabap, Kirsajty a Święcajty, spolu s Giżyckým kanálom a Niegocińským kanálom a kanálom Piękna Góra a bočnými korytami Rynského jazera (vrátane) v Ryne po Nidzkie jazero (do 3 km, čo tvorí hranicu prírodnej rezervácie „Nidzkie jazero“), spolu s jazerami: Bełdany, Guzianka Mała a Guzianka Wielka

Rieka Visla od ústia rieky Przemsza po prepojenie s Łączańským kanálom a od ústia tohto kanála v Skawine po ústie rieky Visly do Gdanskej zátoky vrátane Włocławskej priehrady

Rumunsko

Dunaj: od srbsko-rumunskej hranice (km 1 075 ) po Čierne more na ramene Sulina

Kanál Dunaj – Čierne more (dĺžka 64,410 km): od spojenia s riekou Dunaj na km 299,300 Dunaja pri Cernavodă (resp. km 64,410 kanála) po prístav Konstanca juh – Agigea (nultý kilometer kanála)

Kanál Poarta Albă – Midia Năvodari (dĺžka 34,600 km): od spojenia s kanálom Dunaj – Čierne more na km 29,410 v Poarta Albă (resp. km 27,500 kanála) po prístav Midia (nultý kilometer kanála)

Slovensko

Dunaj: od rkm 1 880,26 do rkm 1 708,20

Dunajský kanál: od rkm 1 851,75 do rkm 1 811,00

Rieka Váh: od rkm 0,00 do rkm 70,00

Rieka Morava: od rkm 0,00 do rkm 6,00

Rieka Bodrog: od rkm 49,68 do rkm 64,85

Priehradné nádrže: Oravská priehrada, Liptovská Mara, Zemplínska šírava

Švédsko

Jazero Mälaren

Saltsjön, prístavy v Štokholme a Värmdölandet

Oblasť od odtokov jazera Mälaren v Štokholme, pri Norrström, Slussen a Hammarbyslussen, ktorá je ohraničená pevninou a mostom Lidingöbron a líniou cez svetelný stožiar Elfviksgrund v azimute 135 – 315 stupňov, líniou medzi Mellangårdsholmen a Högklevsudde v Baggensfjärden, Örsundet medzi Ingarö a Fågelbrolandet, líniou od Rönnäsudd cez svetelný stožiar v Tegelhällan a svetelný stožiar Runö po Talatta na ostrove Djurö, líniou cez Vindöström medzi Vindö a Värmdölandet a okrem toho aj ostrovmi v danej oblasti.

Kanál Södertälje a prístavy v Södertälje

Kanál Södertälje a prístav v Södertälje ohraničený zo severu plavebnou komorou Södertälje a z juhu rovnobežkou severnej zemepisnej šírky 59° 09′ 00″.

Kanál Trollhätte, Göta älv a Nordre älv

Oblasť od rovnobežky prechádzajúcej majákom v Bastugrund v južnej časti jazera Vänern k mostu Älvsborg a rieke Nordre älv k poludníku E 11° 45′ 00″.

Kanál Göta

Na východe plavebnej komory v Mem k mostu Motala vrátane jazier Asplången, Roxen a Boren, na západe od poludníka prechádzajúceho cez svetelný stožiar Rödesund Norra Yttre pri Karlsborg k plavebnej komore Sjötorp vrátane systému jazier, ktorými kanál prechádza.



PRÍLOHA II

MINIMÁLNE TECHNICKÉ POŽIADAVKY PLATNÉ PRE PLAVIDLÁ NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH V ZÓNACH 1, 2, 3 A 4

Technickými požiadavkami platnými pre plavidlá sú požiadavky stanovené v norme ES-TRIN 2023/1.

▼B



PRÍLOHA III

OKRUHY, V KTORÝCH MOŽNO PRIJAŤ DODATOČNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY PRE PLAVIDLÁ NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH V ZÓNE 1, 2 A NEPREPOJENÝCH VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH V ZÓNE 3

Všetky dodatočné technické požiadavky prijaté členským štátom podľa článku 23 ods. 1 a 2 tejto smernice pre plavidlá vykonávajúce plavbu na území tohto členského štátu sa obmedzujú na tieto okruhy:

1. 

Vymedzenie pojmov

— 
potrebné na porozumenie dodatočných požiadaviek

▼M1

2. 

Pevnosť a stabilita

— 
posilnenie a stabilita konštrukcie
— 
osvedčenie/potvrdenie od uznanej klasifikačnej spoločnosti

▼B

3. 

Bezpečná vzdialenosť a voľný bok

— 
voľný bok
— 
bezpečná vzdialenosť
4. 

Vodotesnosť otvorov v trupe a nadstavieb

— 
nadstavby
— 
dvere
— 
okná a svetlíky
— 
otvory nákladového priestoru
— 
iné otvory (vetracie potrubia, výfukové potrubia atď.)
5. 

Vybavenie

— 
kotvy a kotvové reťaze
— 
navigačné svetlá
— 
zvukové signály
— 
kompas
— 
radar
— 
vysielače a prijímače
— 
záchranné prostriedky
— 
dostupnosť plavebných máp
6. 

Dodatočné ustanovenia pre osobné lode

— 
stabilita (sila vetra, kritériá)
— 
záchranné prostriedky
— 
voľný bok
— 
bezpečná vzdialenosť
— 
výhľad z kormidlovne
7. 

Zostavy a preprava kontajnerov

— 
spojenie tlačného remorkéra a tlačného člna
— 
stabilita plavidiel alebo tlačných člnov prepravujúcich kontajnery

▼M1

8. 

Stroje

— 
kormidlové systémy
— 
vrtuľové hriadele a príslušenstvo
— 
hnacie motory, spojovacie zariadenia a príslušenstvo
— 
prítomnosť čelného propulzora
— 
drenážna sústava a hasiace zariadenia
— 
núdzové zdroje energie a elektrické zariadenia
— 
osvedčenie/potvrdenie od uznanej klasifikačnej spoločnosti

▼B



PRÍLOHA IV

OKRUHY, V KTORÝCH MOŽNO ZNÍŽIŤ ÚROVEŇ TECHNICKÝCH POŽIADAVIEK PLATNÝCH PRE PLAVIDLÁ NA VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH V ZÓNACH 3 A 4

Všetky zníženia technických požiadaviek, ktoré členský štát povolí podľa článku 23 ods. 4 tejto smernice pre plavidlá vykonávajúce plavbu výlučne na vodných cestách v zóne 3 alebo 4 na území príslušného členského štátu, sa obmedzujú na tieto okruhy:

Zóna 3
— 
kotvové vybavenie vrátane dĺžky kotvových reťazí
— 
rýchlosť (vpred)
— 
kolektívne záchranné prostriedky
— 
stav s dvoma oddeleniami
— 
výhľad z kormidlovne
Zóna 4
— 
kotvové vybavenie vrátane dĺžky kotvových reťazí
— 
rýchlosť (vpred)
— 
záchranné prostriedky
— 
stav s dvoma oddeleniami
— 
výhľad z kormidlovne
— 
druhý nezávislý pohonný systém



PRÍLOHA V

PODROBNÉ PROCEDURÁLNE USTANOVENIA

Článok 2.01

Orgány vykonávajúce prehliadku

1. 

Orgány vykonávajúce prehliadku zriadia členské štáty.

2. 

Orgány vykonávajúce prehliadku pozostávajú z predsedu a odborníkov.

Súčasťou každého orgánu sú aspoň títo odborníci:

a) 

zástupca správneho orgánu zodpovedného za vnútrozemskú plavbu;

b) 

odborník na projektovanie vnútrozemských lodí a ich motorov;

▼M1

c) 

odborník na nautiku – držiteľ kapitánskeho preukazu na vnútrozemské vodné cesty, ktorý držiteľa oprávňuje viesť loď, ktorá má byť podrobená prehliadke;

▼M1

d) 

odborník na tradičné plavidlá a na vykonávanie prehliadok tradičných plavidiel.

▼B

3. 

Predsedu a odborníkov každého orgánu menujú orgány členského štátu, v ktorom sa orgán vytvára. Predseda a odborníci pri prevzatí svojich povinností predložia písomné vyhlásenie, že pri plnení svojich povinností budú úplne nezávislí. Od zástupcov správnych orgánov sa vyhlásenie nevyžaduje.

4. 

Orgánom vykonávajúcim prehliadku môžu pomáhať špecializovaní odborníci v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 2.02

(prázdne)

Článok 2.03

Poskytnutie plavidla na prehliadku

1. 

Vlastník alebo jeho zástupca poskytuje plavidlo v nenaloženom, čistom a vybavenom stave. Poskytuje všetku súčinnosť potrebnú na prehliadku – napríklad zabezpečí vhodný malý čln a zamestnancov, odkryje všetky časti trupu alebo prvkov, ktoré nie sú priamo prístupné alebo viditeľné.

2. 

Pri prvej prehliadke si orgán vykonávajúci prehliadku vyžiada prehliadku za sucha. Od tejto prehliadky za sucha možno upustiť pri predložení osvedčenia o klasifikácii alebo osvedčenia od uznanej klasifikačnej spoločnosti potvrdzujúce, že konštrukcia spĺňa požiadavky, alebo pri predložení osvedčenia, ktoré preukazuje, že príslušný orgán už vykonal prehliadku za sucha na iné účely. V prípade pravidelnej prehliadky alebo prehliadky v zmysle ustanovení článku 14 tejto smernice môže orgán vykonávajúci prehliadku vyžadovať prehliadku mimo vody.

Pri vstupnej prehliadke motorových lodí alebo zostáv alebo v prípade významného pozmenenia hnacích alebo kormidlových zariadení uskutoční orgán vykonávajúci prehliadku skúšobné plavby.

3. 

Orgán vykonávajúci prehliadku môže vyžadovať ďalšie prevádzkové skúšky a ďalšie podklady. Uvedené ustanovenie sa uplatní aj pri stavbe plavidla.

Článok 2.04

(prázdne)

Článok 2.05

(prázdne)

Článok 2.06

(prázdne)

Článok 2.07

Podrobnosti v osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby a jeho zmeny

1. 

Vlastník plavidla alebo jeho zástupca informuje príslušný orgán o každej zmene názvu alebo vlastníctva plavidla, všetkých premeraniach a o každej zmene registrácie alebo domovského prístavu a osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby odošle tomuto orgánu na vykonanie zmien.

2. 

Každý príslušný orgán môže do osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby pridávať akékoľvek informácie alebo ho meniť.

3. 

Ak príslušný orgán akýmkoľvek spôsobom pozmení osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby alebo doň pridá informáciu, informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán, ktorý dané osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby vydal.

Článok 2.08

(prázdne)

Článok 2.09

Pravidelná prehliadka

1. 

Pred uplynutím platnosti osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa plavidlo podrobí pravidelnej prehliadke.

2. 

Príslušný orgán znova určí dobu platnosti osvedčenia Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby podľa výsledkov danej prehliadky.

3. 

Doba platnosti sa uvedie v osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby a oznámi sa orgánu, ktorý príslušné osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby vydal.

4. 

Ak sa namiesto predĺženia platnosti osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby nahradí novou verziou, predchádzajúce osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby sa vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal.

Článok 2.10

Dobrovoľná prehliadka

Vlastník plavidla alebo jeho zástupca môže kedykoľvek dobrovoľne požiadať o prehliadku.

Uvedenej žiadosti o prehliadku sa vyhovie.

Článok 2.11

(prázdne)

Článok 2.12

(prázdne)

Článok 2.13

(prázdne)

Článok 2.14

(prázdne)

Článok 2.15

Výdavky

Vlastník plavidla alebo jeho zástupca znáša všetky náklady vyplývajúce z prehliadky plavidla a vydania osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby podľa osobitného sadzobníka, ktorý zostaví každý členský štát.

Článok 2.16

Informovanie

Príslušný orgán môže umožniť osobám, ktoré prejavia oprávnený záujem, aby boli informované o obsahu osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby, a týmto osobám sa môžu vydať riadne overené a označené výpisy alebo kópie osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby.

Článok 2.17

Register osvedčení Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby

1. 

Príslušné orgány uchovávajú originál alebo kópiu všetkých osvedčení Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby, ktoré vydali, a uvedú v nich všetky informácie a zmeny vrátane akýchkoľvek zrušení a nahradení osvedčení Únie pre plavidlá vnútrozemskej plavby. Zodpovedajúcim spôsobom aktualizujú register uvedený v článku 17 tejto smernice.

2. 

V záujme vykonávania správnych opatrení na zachovanie bezpečnej a bezproblémovej plavby a v záujme vykonávania článkov 2.02 až 2.15 tejto prílohy, ako aj článkov 6, 9, 10, 13, 14, 15, 20, 21 a 22 tejto smernice sa register v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II sprístupní len na čítanie príslušným orgánom iných členských štátov, zmluvných štátov Mannheimského dohovoru, a pokiaľ sa zaručí rovnaká miera ochrany súkromných údajov, tretím krajinám na základe správnych dohôd.

Článok 2.18

Jednotné európske identifikačné číslo plavidla

1. 

Jednotné európske identifikačné číslo plavidla (ENI) sa skladá z ôsmich arabských číslic v súlade s prílohou II k tejto smernici.

2. 

Pokiaľ plavidlo nemá ENI v čase vydania osvedčenia Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby, toto číslo plavidlu pridelí príslušný orgán členského štátu, v ktorom je plavidlo zaregistrované alebo v ktorom má svoj domovský prístav.

Pokiaľ ide o plavidlá z krajín, v ktorých pridelenie ENI nie je možné, ENI, ktoré sa má uviesť v osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby, pridelí príslušný orgán, ktorý osvedčenie Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby vydáva.

3. 

So žiadosťou o pridelenie ENI sa vlastník plavidla alebo jeho zástupca obráti na príslušný orgán. Vlastník alebo jeho zástupca je tiež zodpovedný za to, aby na plavidle bolo uvedené ENI, ktoré sa uvádza v osvedčení Únie pre plavidlo vnútrozemskej plavby.

Článok 2.19

(prázdne)

Článok 2.20

Oznámenia

Každý členský štát alebo ich príslušné orgány oznámia Komisii a ostatným členským štátom alebo ostatným príslušným orgánom:

a) 

názvy a adresy subjektov technických služieb, ktoré sú spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovedné za uplatňovanie prílohy II;

b) 

kartu údajov podľa prílohy II o typoch palubných čističiek vody, na ktoré bolo vydané schválenie od posledného oznámenia;

c) 

uznané typové schválenia pre palubné systémy čističiek vody na základe noriem odlišných od tých, ktoré sú stanovené v prílohe II, na použitie na vnútroštátnych vodných cestách členských štátov;

d) 

do jedného mesiaca prípadné odobratie typového schválenia pre palubné systémy čističiek vody a dôvody takéhoto odobratia;

e) 

akékoľvek povolené špeciálne kotvy na základe žiadosti o zníženie hmotnosti kotvy s uvedením typového označenia a povoleného zníženia hmotnosti kotvy. Príslušný orgán vydá žiadateľovi povolenie najskôr tri mesiace po oznámení Komisii za predpokladu, že Komisia nevznesie námietky;

f) 

radarové navigačné zariadenia a ukazovatele rýchlosti zmeny kurzu, na ktoré vydali typové schválenie. Príslušné oznámenie obsahuje priradené číslo typového schválenia, ako aj typové označenie, názov výrobcu, názov držiteľa typového schválenia a dátum typového schválenia;

g) 

príslušné orgány zodpovedné za schvaľovanie špecializovaných firiem, ktoré smú vykonávať inštaláciu, výmenu, opravy alebo údržbu radarových navigačných zariadení a ukazovateľov rýchlosti zmeny kurzu.



PRÍLOHA VI

KLASIFIKAČNÉ SPOLOČNOSTI

Kritériá uznania klasifikačných spoločností

Klasifikačné spoločnosti uchádzajúce sa o uznanie v zmysle článku 21 tejto smernice spĺňajú tieto kritériá:

1. 

Klasifikačná spoločnosť je schopná dokladovať rozsiahle skúsenosti s posudzovaním návrhu a konštrukcie lodí vnútrozemskej plavby. Klasifikačná spoločnosť má komplexné pravidlá a predpisy týkajúce sa návrhu, konštrukcie a pravidelných prehliadok lodí vnútrozemskej plavby predovšetkým na účely výpočtu stability v súlade s časťou 9 nariadení pripojených k ADN, ako sa uvádza v prílohe II. Uvedené pravidlá a predpisy sa uverejnia aspoň v holandčine, angličtine, francúzštine alebo nemčine a nepretržite sa aktualizujú a zdokonaľujú prostredníctvom výskumných a rozvojových programov. Uvedené pravidlá a predpisy nesmú byť v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov Únie alebo s platnými medzinárodnými dohodami.

2. 

Klasifikačná spoločnosť každoročne uverejňuje svoj zoznam klasifikácií plavidiel.

3. 

Klasifikačná spoločnosť nie je pod kontrolou vlastníkov plavidiel, lodiarskych spoločností ani iných subjektov komerčne zainteresovaných na návrhu, výrobe, úpravách, opravách, prevádzke alebo poistení lodí. Príjmy klasifikačnej spoločnosti nie sú závislé od jedinej obchodnej spoločnosti.

4. 

Ústredie klasifikačnej spoločnosti alebo pobočka oprávnená na vydávanie rozhodnutí a konanie vo všetkých oblastiach, pre ktoré platí jej oprávnenie podľa predpisov o vnútrozemskej plavbe, sa nachádzajú v niektorom z členských štátov.

5. 

Klasifikačná spoločnosť a jej odborníci majú v oblasti vnútrozemskej plavby dobré meno; odborníci sú schopní doložiť svoje odborné schopnosti. Konajú na zodpovednosť klasifikačnej spoločnosti.

6. 

Klasifikačná spoločnosť má značný technický, riadiaci, podporný, kontrolný a výskumný personál, ktorý je primeraný vzhľadom na zadané úlohy a klasifikované lode a ktorý zároveň podporuje rozvíjanie spôsobilosti a aktualizáciu predpisov. Má kontrolórov prinajmenšom v jednom členskom štáte.

7. 

Klasifikačná spoločnosť sa riadi etickým kódexom.

8. 

Klasifikačná spoločnosť je riadená a spravovaná tak, aby sa zabezpečila dôvernosť informácií vyžadovaných členským štátom.

9. 

Klasifikačná spoločnosť je pripravená poskytnúť členskému štátu relevantné informácie.

10. 

Vedenie klasifikačnej spoločnosti má stanovený a zdokladovaný plán, ciele a záväzky v oblasti kvality a zabezpečuje pochopenie, uplatňovanie a udržiavanie tohto plánu na všetkých úrovniach klasifikačnej spoločnosti.

11. 

Klasifikačná spoločnosť vypracuje, zavedie a udržiava účinný interný systém kvality, ktorý je založený na príslušných častiach medzinárodne uznávaných noriem kvality a je v súlade s normou EN ISO/IEC 17020:2004 v zmysle požiadaviek schémy osvedčovania systémov kvality (QSCS) Medzinárodnej asociácie klasifikačných spoločností (IACS). Systém kvality je osvedčený nezávislým audítorským orgánom uznaným správou štátu, v ktorom má klasifikačná spoločnosť svoje ústredie alebo pobočku v zmysle bodu 4 a ktorý okrem iného zabezpečí, že:

a) 

pravidlá a predpisy klasifikačnej spoločnosti sa vytvárajú a udržiavajú systematicky;

b) 

pravidlá a predpisy klasifikačnej spoločnosti sa dodržiavajú;

c) 

sú splnené požiadavky štatutárnej činnosti, na ktorú je klasifikačná spoločnosť oprávnená;

d) 

sú stanovené a zdokumentované povinnosti, právomoci a vzájomné vzťahy pracovníkov, ktorých práca má vplyv na kvalitu služieb klasifikačnej spoločnosti;

e) 

všetky práce sa vykonávajú za kontrolovaných podmienok;

f) 

je zavedený systém dohľadu, ktorým sa monitoruje konanie a práca kontrolórov a technických a administratívnych pracovníkov zamestnaných priamo v klasifikačnej spoločnosti;

g) 

požiadavky hlavnej štatutárnej činnosti, na ktorú je klasifikačná spoločnosť oprávnená, vykonávajú alebo na ňu priamo dohliadajú len jej výhradní kontrolóri alebo výhradní kontrolóri iných uznaných klasifikačných spoločností;

h) 

sa uplatňuje systém zabezpečenia kvalifikácie kontrolórov a sústavnej aktualizácie ich poznatkov;

i) 

sa vedie evidencia dokladov o dosiahnutí požadovaných noriem v oblastiach, v ktorých sa poskytujú služby, ako aj o účinnom uplatňovaní systému kvality, a

j) 

na všetkých miestach je zavedený komplexný systém plánovaných a zdokumentovaných interných auditov činností súvisiacich s kvalitou.

12. 

Systém kvality je osvedčený nezávislým audítorským orgánom uznaným správou členského štátu, v ktorom má klasifikačná spoločnosť svoje ústredie alebo pobočku v zmysle bodu 4.

13. 

Klasifikačná spoločnosť sa zaväzuje zosúladiť svoje požiadavky s príslušnými smernicami Únie a v primeranom čase poskytnúť príslušné informácie Komisii.

14. 

Klasifikačná spoločnosť sa zaväzuje pravidelne konzultovať s prv uznanými klasifikačnými spoločnosťami s cieľom zaručiť rovnocennosť svojich technických noriem a ich vykonávania, pričom predstaviteľom členského štátu a iných zúčastnených strán umožní účasť na tvorbe svojich pravidiel a predpisov.



PRÍLOHA VII

TABUĽKA ZHODY



Smernica 2006/87/ES

Táto smernica

—

článok 1

článok 2

článok 2

—

článok 3

článok 1

článok 4

—

článok 5

článok 9

článok 6 ods. 1 a 3

článok 8 ods. 1

článok 6 ods. 2 a 4

článok 8 ods. 4

článok 6 ods. 5

článok 3

článok 7

článok 4

článok 8

článok 11 ods. 2

článok 9

článok 11 ods. 1

článok 10

článok 14

článok 11

článok 13

článok 12

článok 12

článok 13

článok 15

článok 14

článok 16

článok 15

článok 18

článok 16

—

článok 17

—

článok 18

—

článok 19

článok 10

článok 20

—

článok 21

článok 17

článok 22

článok 5

článok 23

článok 6 zrušený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES (1)

—

článok 7 ods. 1 až 3

článok 24

—

článok 25

—

článok 26

—

článok 27

—

článok 28

článok 8 ods. 2 a 3

článok 29

—

článok 30

článok 20 ods. 1

článok 31

článok 20 ods. 2

—

článok 22

—

—

článok 32

článok 19

článok 33

—

článok 34

článok 24

článok 35

článok 21

článok 36

článok 23

článok 37 ods. 1 a 2

článok 7 ods. 4

článok 37 ods. 3

—

článok 38

—

článok 39

článok 25

—

článok 26

—

článok 27

článok 40
(1)   

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).


( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (Ú. v. EÚ L 163, 25.6.2009, s. 1).

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. EÚ L 8, 12.1.2001, s. 1).

( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/44/ES zo 7. septembra 2005 o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 152).

( 5 ) Smernica Rady 82/714/EHS zo 4. októbra 1982, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 301, 28.10.1982, s. 1).

( 6 ) Smernica Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní kapitánskych osvedčení na prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou, vydávaných jednotlivými štátmi (Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 29).

Top