This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02013R1307-20190301
Regulation (EU) No 1307/2013 of the European Parliament and of the Council of 17 December 2013 establishing rules for direct payments to farmers under support schemes within the framework of the common agricultural policy and repealing Council Regulation (EC) No 637/2008 and Council Regulation (EC) No 73/2009
Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009
02013R1307 — SK — 01.03.2019 — 006.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
►C1 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ◄ (Ú. v. ES L 347 20.12.2013, s. 608) |
Zmenené a doplnené:
Opravené a doplnené:
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1307/2013
zo 17. decembra 2013,
ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009
HLAVA I
ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
Týmto nariadením sa ustanovujú:
a) spoločné pravidlá pre platby poskytované priamo poľnohospodárom na základe režimov podpory uvedených v prílohe I (ďalej len „priame platby“);
b) osobitné pravidlá týkajúce sa:
i) základnej platby pre poľnohospodárov (ďalej len „režim základnej platby“) a prechodného zjednodušeného režimu (ďalej len „režim jednotnej platby na plochu“);
ii) dobrovoľnej prechodnej vnútroštátnej pomoci pre poľnohospodárov;
iii) dobrovoľnej redistributívnej platby;
iv) platieb pre poľnohospodárov dodržiavajúcich poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie;
v) dobrovoľných platieb pre poľnohospodárov v oblastiach s prírodnými prekážkami;
vi) platieb pre mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť;
vii) režimu dobrovoľnej viazanej podpory;
viii) osobitnej platby na bavlnu;
ix) dobrovoľného zjednodušeného režimu pre malých poľnohospodárov;
x) rámca, v ktorom Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko môžu doplniť priame platby.
Článok 2
Zmena prílohy I
S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení zoznam režimov podpory uvedený v prílohe I, a to v takom rozsahu, ktorý je potrebný na zohľadnenie všetkých nových legislatívnych aktov o režimoch podpory, ktoré sa môžu prijať po prijatí tohto nariadenia.
Článok 3
Uplatňovanie na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori
Článok 11 sa neuplatňuje na regióny Únie uvedené v článku 349 ZFEÚ (ďalej len „najvzdialenejšie regióny“) a na priame platby poskytované na menších ostrovoch v Egejskom mori v súlade s nariadením (EÚ) č. 229/2013.
Hlavy III, IV a V tohto nariadenia sa neuplatňujú na najvzdialenejšie regióny.
Článok 4
Vymedzenie pojmov a súvisiace ustanovenia
1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
a) „poľnohospodár“ je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie takejto skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorej podnik sa nachádza v rámci územnej pôsobnosti zmlúv, ako je vymedzená v článku 52 ZEÚ v spojení s článkami 349 a 355 ZFEÚ, a ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť;
b) „podnik“ sú všetky jednotky používané na poľnohospodárske činnosti a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu;
c) „poľnohospodárska činnosť“ je:
i) produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych výrobkov vrátane zberu, dojenia a rozmnožovania zvierat, a chovu zvierat na poľnohospodárske účely,
ii) udržiavanie poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná na pastvu alebo pestovanie bez prípravnej činnosti nad rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov a techník na základe kritérií, ktoré stanovia členské štáty vychádzajúc z rámca stanoveného Komisiou, alebo
iii) vykonávanie minimálnej činnosti na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, pričom túto činnosť vymedzia členské štáty;
d) „poľnohospodárske výrobky“ sú produkty, s výnimkou produktov rybárstva, uvedené v prílohe I k zmluvám a bavlna;
e) „poľnohospodárska plocha“ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalý trávny porast a trvalé pasienky alebo trvalé plodiny;
f) „orná pôda“ je pôda obrábaná na pestovanie plodín alebo plocha vhodná na pestovanie plodín, ale ležiaca úhorom vrátane plochy vyňatej z produkcie v súlade s článkami 22, 23 a 24 nariadenia (ES) č. 1257/1999, s článkom 39 nariadenia (ES) č. 1698/2005 a s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o pôdu v skleníkoch, alebo pod trvalými alebo mobilnými krytmi;
g) „trvalé plodiny“ sú plodiny pestované mimo osevného postupu okrem trvalého trávneho porastu a trvalých pasienkov, ktoré zaberajú pôdu päť alebo viac rokov a opakovane produkujú úrodu vrátane škôlok a mladín s krátkodobým striedaním;
h) „trvalý trávny porast a trvalé pasienky“ (spolu ďalej len „trvalý trávny porast“) predstavujú pôdu využívanú na pestovanie tráv alebo iných rastlinných krmív (samovysiatych) alebo pestovaných (siatych), ktorá nebola zahrnutá do systému striedania plodín v podniku päť alebo viac rokov, ako aj, ak sa tak členské štáty rozhodnú, ktorá nebola preoraná päť alebo viac rokov; môžu sem patriť aj iné druhy, ako napríklad kry a/alebo stromy, ktoré sa môžu spásať, a ak sa tak členské štáty rozhodnú, iné druhy, ako napríklad kry a/alebo stromy, ktoré slúžia na výrobu krmív, pod podmienkou, že prevládajú trávy a iné rastlinné krmivá. Členské štáty sa môžu takisto rozhodnúť, že za trvalý trávny porast budú považovať:
i) pôdu, ktorú možno spásať a ktorá je súčasťou zaužívaných miestnych postupov, pri ktorých trávy a iné rastlinné krmivo tradične na spásaných plochách neprevládajú, a/alebo
ii) pôdu, ktorú možno spásať a na ktorej na spásaných plochách neprevládajú trávy a iné rastlinné krmivá alebo sa vôbec nevyskytujú;
i) „trávy alebo iné rastlinné krmivá“ sú všetky bylinné rastliny, ktoré zvyčajne rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú bežne zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky v členskom štáte, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú využívané na spásanie zvieratami;
j) „škôlky“ sú nasledovné plochy s mladými drevnatými rastlinami, ktoré sa pestujú vonku a sú určené na presadenie:
— škôlky s viničom a vrúbľami,
— škôlky ovocných stromov a bobuľovín,
— škôlky okrasných rastlín,
— komerčné škôlky s lesnými stromami s výnimkou tých, ktoré podnik pestuje v rámci lesa pre vlastné využitie,
— škôlky so stromami a kríkmi na sadenie v záhradách, parkoch, popri cestách a na nábrežiach (napríklad rastliny na živé ploty, ružové kríky a iné okrasné kríky, okrasné ihličnany), vo všetkých prípadoch vrátane ich vrúbľov a mladých sadeníc;
k) „mladina s krátkodobým striedaním“ predstavuje plochy vysadené druhmi stromov s číselným znakom KN 0602 90 41 , ktoré vymedzia členské štáty a ktoré pozostávajú z drevnatých viacročných plodín, ktorých vrúble alebo výhonky zostávajú v zemi po zbere, pričom z nich nasledujúci rok vyrastú nové výhonky, a s maximálnym cyklom zberu, ktorý určia členské štáty;
l) „predaj“ je predaj alebo akýkoľvek iný konečný prevod vlastníctva pôdy alebo platobných nárokov; nezahŕňa predaj pôdy v prípade, že sa pôda prevádza na orgány verejnej správy alebo na použitie vo verejnom záujme, pričom prevod sa uskutočňuje na iné ako poľnohospodárske účely;
m) „prenájom“ je nájomná dohoda alebo podobná dočasná transakcia;
n) „prevod“ je prenájom alebo predaj alebo dedičstvo či predpokladané dedičstvo pôdy alebo platobných nárokov, prípadne ich akýkoľvek iný konečný prevod; nezahŕňa navrátenie nárokov po uplynutí prenájmu.
Bez ohľadu na prvý pododsek písm. f) a h) môžu členské štáty, ktoré pred 1. januárom 2018 akceptovali pozemky pôdy ležiacej úhorom ako ornú pôdu, takéto pozemky uznávať za takúto pôdu aj po tomto dátume. Od 1. januára 2018 sa pozemky pôdy ležiacej úhorom, ktoré boli akceptované ako orná pôda podľa tohto pododseku v roku 2018, stanú v roku 2023 alebo neskôr trvalým trávnym porastom, ak sa splnia podmienky uvedené v písmene h).
2. Členské štáty:
a) stanovia kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť udržiavať poľnohospodársku plochu v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode ii);
b) pokiaľ je to v členskom štáte vhodné, vymedzia minimálnu činnosť, ktorá sa má vykonávať na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode iii);
c) vymedzia druhy stromov, ktoré možno považovať za mladinu s krátkodobým striedaním, a určia maximálny cyklus zberu pri týchto druhoch stromov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. k).
Členské štáty môžu rozhodnúť, že pôda, ktorú možno spásať a ktorá je súčasťou zaužívaných miestnych postupov, pri ktorých trávy a iné rastlinné krmivo tradične na spásaných plochách neprevládajú, sa má považovať za trvalý trávny porast, ako sa uvádza v odseku 1 písm. h).
Členské štáty môžu rozhodnúť, že:
a) pôda, ktorá nebola preoraná päť alebo viac rokov, sa považuje za trvalý trávny porast, ako sa uvádza v odseku 1 prvom pododseku písm. h), ak sa využíva na pestovanie tráv alebo iných rastlinných krmív (samovysiatych) alebo pestovaných (siatych) a ak nebola zahrnutá do systému striedania plodín v podniku päť alebo viac rokov;
b) medzi trvalé trávne porasty môžu patriť aj iné druhy, ako napríklad kry a/alebo stromy, ktoré slúžia na výrobu krmív, a to v oblastiach, v ktorých prevládajú trávy a iné rastlinné krmivá, a/alebo
c) pôda, ktorú možno spásať a na ktorej na spásaných plochách neprevládajú alebo sa vôbec nevyskytujú trávy a iné rastlinné krmivá, sa bude považovať za trvalý trávny porast, ako sa uvádza v odseku 1 prvom pododseku písm. h).
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že svoje rozhodnutie budú na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií uplatňovať v súlade s tretím pododsekom písm. b) a/alebo c) tohto odseku na celé svoje územie alebo na jeho časť.
Členské štáty informujú Komisiu do 31. marca 2018 o každom rozhodnutí prijatom podľa tretieho a štvrtého pododseku tohto odseku.
3. S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými stanoví:
a) rámec, v ktorom majú členské štáty stanoviť kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby dodržali povinnosť zachovania poľnohospodárskej plochy v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode ii);
b) rámec, v ktorom členské štáty vymedzia minimálne činnosti, ktoré sa majú vykonávať na poľnohospodárskych plochách prirodzene ponechaných v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie, ako sa uvádza v odseku 1 písm. c) bode iii);
c) kritériá na určenie prevahy tráv a iných rastlinných krmív a kritériá na určenie zaužívaných miestnych postupov uvedených v odseku 1 písm. h).
HLAVA II
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O PRIAMYCH PLATBÁCH
KAPITOLA 1
Spoločné pravidlá pre priame platby
Článok 5
Všeobecné ustanovenia o spoločnej poľnohospodárskej politike
Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a ustanovenia prijaté podľa neho sa uplatňujú na režimy ustanovené v tomto nariadení.
Článok 6
Vnútroštátne stropy
1. V prílohe II sa pre každý členský štát a na každý rok stanovia vnútroštátne stropy obsahujúce celkovú hodnotu všetkých pridelených platobných nárokov, národnej rezervy alebo regionálnych rezerv a stropov stanovených v súlade s článkami 42, 47, 49, 51 a 53.
Ak členský štát využije možnosť ustanovenú v článku 22 ods. 2, vnútroštátny strop stanovený pre tento členský štát na príslušný rok v prílohe II sa môže prekročiť o sumu vypočítanú v súlade s uvedeným odsekom.
2. Odchylne od odseku 1 sa v prílohe II pre každý členský štát, ktorý uplatňuje režim jednotnej platby na plochu, a na každý rok stanoví vnútroštátny strop zahŕňajúci stropy stanovené v súlade s článkami 36, 42, 47, 49, 51 a 53.
Ak členský štát využije možnosť ustanovenú v článku 36 ods. 4 druhom pododseku, vnútroštátny strop stanovený v prílohe II pre tento členský štát na príslušný rok sa môže prekročiť o sumu vypočítanú v súlade s uvedeným pododsekom.
3. S cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s maximálnou celkovou výškou priamych platieb, ktoré je možné poskytnúť, vrátane výšky vyplývajúcej z rozhodnutí, ktoré členské štáty prijmú v súlade s článkom 136a nariadenia (ES) č. 73/2009 a článkom 14 tohto nariadenia, a výšky vyplývajúcej z uplatňovania článku 20 ods. 2 tohto nariadenia je Komisia v súlade s článkom 70 tohto nariadenia splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa upravia vnútroštátne stropy uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.
Článok 7
Čisté stropy
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, celková výška priamych platieb, ktoré je možné v členskom štáte poskytnúť podľa hláv III, IV a V za kalendárny rok, nepresiahne po uplatnení článku 11 zodpovedajúci strop stanovený v prílohe III.
Ak by celková výška priamych platieb, ktoré sa majú poskytnúť v členskom štáte, prekročila strop stanovený v prílohe III, uvedený členský štát lineárne zníži výšky všetkých priamych platieb s výnimkou priamych platieb poskytnutých na základe nariadenia (EÚ) č. 228/2013 a nariadenia (EÚ) č. 229/2013.
2. Pre každý členský štát a za každý kalendárny rok sa ako podpora Únie financovaná v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) sprístupní odhadovaný výsledok zníženia platieb podľa článku 11 (ktorý predstavuje rozdiel medzi vnútroštátnym stropom stanoveným v prílohe II, ku ktorému sa pripočíta suma, ktorá je k dispozícii v súlade s článkom 58, a čistým stropom stanoveným v prílohe III).
3. S cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s maximálnou celkovou výškou priamych platieb, ktorú je možné poskytnúť, vrátane výšky vyplývajúcej z rozhodnutí, ktoré členské štáty prijmú podľa článku 14, je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa prispôsobia stropy uvedené v prílohe III.
Článok 8
Finančná disciplína
1. Miera úprav určená v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa uplatňuje len na priame platby nad 2 000 EUR, ktoré sa poľnohospodárom majú poskytnúť v príslušnom kalendárnom roku.
2. V dôsledku postupného zavedenia priamych platieb ustanoveného v článku 16 sa odsek 1 tohto článku vzťahuje na Bulharsko a Rumunsko od 1. januára 2016.
V dôsledku postupného zavedenia priamych platieb ustanoveného v článku 17 sa odsek 1 tohto článku vzťahuje na Chorvátsko od 1. januára 2022.
3. S cieľom zaručiť správne uplatňovanie úprav priamych platieb so zreteľom na finančnú disciplínu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa základu na výpočet znížení, ktoré majú členské štáty uplatňovať na poľnohospodárov podľa odseku 1 tohto článku.
4. V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť mieru úprav uvedenú v odseku 1 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie najvyššieho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.
Článok 9
Aktívny poľnohospodár
1. Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktorých poľnohospodárske plochy sú prevažne plochy prirodzene ponechané v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie a ktoré na uvedených plochách nevykonávajú minimálnu činnosť, ktorú členské štáty vymedzili v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b).
2. Priame platby sa neposkytnú fyzickým ani právnickým osobám, ani skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy.
Členské štáty môžu podľa potreby na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že doplnia zoznam uvedený v prvom pododseku o ďalšie podobné nepoľnohospodárske typy podnikania alebo činnosti, a následne sa môžu rozhodnúť ktorékoľvek z takýchto doplnení vypustiť.
Osoba alebo skupina osôb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti prvého alebo druhého pododseku, sa však považuje za aktívneho poľnohospodára, ak vo forme požadovanej členskými štátmi poskytne overiteľný dôkaz, ktorým preukáže ktorúkoľvek z týchto skutočností:
a) že ročná výška priamych platieb je aspoň 5 % celkových príjmov, ktoré získala z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii;
b) že jej poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné;
c) že jej hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti.
3. Členské štáty sa okrem odsekov 1 a 2 môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií rozhodnúť, že priame platby sa neposkytnú fyzickým alebo právnickým osobám, alebo skupinám fyzických alebo právnických osôb:
a) ktorých poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti; a/alebo
b) ktorých hlavnou činnosťou alebo podnikateľským cieľom nie je výkon poľnohospodárskej činnosti.
3a. Popri odsekoch 1, 2 a 3 sa členské štáty môžu rozhodnúť, že poľnohospodárom, ktorí nie sú registrovaní na svoju poľnohospodársku činnosť v národnom daňovom registri alebo v registri sociálneho zabezpečenia, neposkytnú žiadne priame platby.
4. Odseky 2, 3 a 3a sa neuplatňujú na poľnohospodárov, ktorí v predchádzajúcom roku dostali priame platby nepresahujúce určitú sumu. O tejto sume rozhodujú členské štáty na základe objektívnych kritérií, ako napríklad ich národné alebo regionálne charakteristiky, a jej výška nesmie byť vyššia než 5 000 EUR.
5. S cieľom zaručiť ochranu práv poľnohospodárov je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa určia:
a) kritériá na stanovenie prípadov, keď sa poľnohospodárska plocha poľnohospodára bude považovať prevažne za plochu prirodzene ponechanú v stave vhodnom na pastvu alebo pestovanie;
b) kritériá na stanovenie rozlíšenia medzi príjmami z poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych činností;
c) kritériá na stanovenie výšky priamych platieb uvedených v odsekoch 2 a 4, ktoré sa osobitne týkajú priamych platieb v prvom roku pridelenia platobných nárokov v prípade, že hodnota platobných nárokov ešte nie je definitívne stanovená, ako aj kritériá, ktoré sa osobitne týkajú priamych platieb pre nových poľnohospodárov;
d) kritériá, ktoré majú poľnohospodári splniť, aby na účely odsekov 2 a 3 preukázali, že ich poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné a že ich hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti.
6. Členské štáty oznámia Komisii do 1. augusta 2014 každé rozhodnutie uvedené v odseku 2, 3 alebo 4 a do 31. marca 2018 každé rozhodnutie uvedené v odseku 3a. Zmeny takýchto rozhodnutí oznámia členské štáty Komisii do dvoch týždňov od dátumu prijatia každého rozhodnutia o zmene.
7. Členské štáty môžu rozhodnúť, že od roku 2018 alebo od ktoréhokoľvek nasledujúceho roka sa osoby alebo skupiny osôb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 2 prvého a druhého pododseku, na účely preukázania, že sú aktívnymi poľnohospodármi, môžu odvolávať iba na jedno alebo dve z troch kritérií uvedených v odseku 2 treťom pododseku. Členské štáty oznámia Komisii takéto rozhodnutie do 31. marca 2018, ak sa uplatňuje od roku 2018, alebo do 1. augusta roka, ktorý predchádza jeho uplatňovaniu, ak sa uplatňuje od nasledujúceho roka.
8. Členské štáty sa môžu rozhodnúť ukončiť uplatňovanie odseku 2 od roku 2018 alebo ktoréhokoľvek nasledujúceho roka. Takéto rozhodnutie oznámia Komisii do 31. marca 2018, ak sa uplatňuje od roku 2018, alebo do 1. augusta roka, ktorý predchádza jeho uplatňovaniu, ak sa uplatňuje od nasledujúceho roka.
Článok 10
Minimálne požiadavky na získanie priamych platieb
1. Členské štáty rozhodnú, v ktorom z nasledujúcich prípadov neposkytnú priame platby poľnohospodárovi:
a) ak celková výška priamych platieb, ktoré sú požadované alebo sa majú poskytnúť pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v danom kalendárnom roku, je menej ako 100 EUR;
b) ak plocha podniku, na ktorú možno poskytnúť podporu a na ktorú sa požadujú alebo sa majú poskytnúť priame platby pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, je menej ako jeden hektár.
2. S cieľom zohľadniť štruktúru svojich poľnohospodárskych sektorov môžu členské štáty upraviť prahové hodnoty stanovené v odseku 1 písm. a) a b) v rozsahu uvedenom v prílohe IV.
3. Ak sa členský štát rozhodol uplatniť prahovú hodnotu pre plochu podľa odseku 1 písm. b), písmeno a) uvedeného odseku sa bez ohľadu na to uplatní na tých poľnohospodárov, ktorým sa poskytuje viazaná podpora na zvieratá uvedená v hlave IV a ktorí majú menej hektárov, ako je prahová hodnota pre plochu.
4. Dotknuté členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori neuplatnia odsek 1.
5. V Bulharsku a Rumunsku sa na rok 2015 požadovaná suma alebo suma, ktorá sa má poskytnúť, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a), vypočíta na základe príslušnej sumy stanovenej v prílohe V bode A.
V Chorvátsku sa na roky 2015 – 2021 požadovaná suma alebo suma, ktorá sa má poskytnúť, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a), vypočíta na základe sumy stanovenej v prílohe VI bode A.
Článok 11
Znižovanie platieb
1. Členské štáty znížia výšku priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť podľa hlavy III kapitoly 1 pre daný kalendárny rok najmenej o 5 % v tej časti sumy, ktorá prekračuje 150 000 EUR.
2. Pred uplatnením odseku 1 môžu členské štáty odpočítať mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním, od sumy priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť v danom kalendárnom roku podľa hlavy III kapitoly 1. V prípade, že nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa miezd, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil, použijú sa najnovšie dostupné údaje.
3. Ak sa členský štát rozhodne poskytnúť poľnohospodárovi redistributívnu platbu podľa hlavy III kapitoly 2 a použiť na tento účel viac ako 5 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, daný členský štát sa môže rozhodnúť neuplatňovať tento článok.
Ak sa členský štát rozhodne poskytnúť poľnohospodárom redistributívnu platbu podľa hlavy III kapitoly 2 a uplatňovanie maximálnych limitov stanovených v článku 41 ods. 4 mu bráni použiť na tento účel viac než 5 % z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, daný členský štát sa môže rozhodnúť neuplatňovať tento článok.
4. Poľnohospodárom, u ktorých sa zistilo, že po 18. októbri 2011 umelo vytvárali podmienky s cieľom vyhnúť sa účinkom tohto článku, sa neposkytnú žiadne výhody v podobe vyňatia zo znižovania platieb.
5. V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť zníženie uvedené v odseku 1 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.
6. Členské štáty môžu v súlade s týmto článkom každý rok prehodnotiť svoje rozhodnutia o znižovaní platieb, a to za predpokladu, že takéto prehodnotenie nebude viesť k zníženiu súm dostupných pre rozvoj vidieka.
Členské štáty oznámia Komisii rozhodnutia prijaté v súlade s týmto článkom a akýkoľvek odhadovaný výsledok znižovaní pre roky do roku 2019, a to do 1. augusta roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa majú takéto rozhodnutia uplatňovať, pričom posledný možný dátum pre takéto oznámenie je 1. august 2018.
Pre rok 2020 členské štáty oznámia Komisii rozhodnutia prijaté v súlade s týmto článkom a akýkoľvek odhadovaný výsledok znižovania do 31. decembra 2019.
Článok 12
Viacero nárokov
Plocha zodpovedajúca počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, v súvislosti s ktorou podal poľnohospodár žiadosť o základnú platbu podľa hlavy III kapitoly 1, môže byť predmetom žiadosti o akúkoľvek ďalšiu priamu platbu, ako aj o akúkoľvek ďalšiu pomoc, na ktorú sa toto nariadenie nevzťahuje, ak nie je v tomto nariadení výslovne ustanovené inak.
Článok 13
Štátna pomoc
Odchylne od článku 211 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 ( 1 ) sa na platby, ktoré uskutočnili členské štáty v súlade s týmto nariadením, neuplatňujú články 107, 108 a 109 ZFEÚ.
Článok 14
Pružnosť medzi piliermi
1. Členské štáty môžu do 31. decembra 2013 rozhodnúť, že ako dodatočnú podporu sprístupnia až do výšky 15 % svojich vnútroštátnych ročných stropov na kalendárny rok 2014 stanovených v prílohe VIII k nariadeniu (ES) č. 73/2009 a svojich vnútroštátnych ročných stropov na kalendárne roky 2015 až 2019 stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na poskytovanie priamych platieb.
Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa Komisii oznámi do 31. decembra 2013. V rozhodnutí sa stanoví percentuálny podiel uvedený v uvedenom pododseku, ktorý môže byť v jednotlivých kalendárnych rokoch rozdielny.
Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v prvom pododseku s ohľadom na kalendárny rok 2014, môžu do 1. augusta 2014 prijať uvedené rozhodnutie, pokiaľ ide o kalendárne roky 2015 až 2019. Členské štáty Komisii oznámia každé takéto rozhodnutie do uvedeného dátumu.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že prehodnotia rozhodnutia uvedené v tomto odseku s účinnosťou od kalendárneho roku 2018. Výsledkom akékoľvek rozhodnutia založeného na takomto prehodnotení nesmie byť zníženie percentuálneho podielu oznámeného Komisii v súlade s prvým, druhým a tretím pododsekom. Všetky rozhodnutia založené na takomto prehodnotení oznámia členské štáty Komisii do 1. augusta 2017.
Členské štáty môžu rozhodnúť o prehodnotení rozhodnutí uvedených v tomto odseku s účinnosťou od kalendárneho roka 2019, pričom do 1. augusta 2018 oznámia Komisii akékoľvek rozhodnutie založené na takomto prehodnotení. Výsledkom akékoľvek rozhodnutia založeného na takomto prehodnotení nesmie byť zníženie percentuálneho podielu oznámeného Komisii v súlade s prvým, druhým, tretím a štvrtým pododsekom.
Do 31. decembra 2019 sa členské štáty môžu rozhodnúť, že ako dodatočnú podporu financovanú v rámci EPFRV v rozpočtovom roku 2021 sprístupnia až 15 % svojich ročných vnútroštátnych stropov na kalendárny rok 2020 stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na poskytovanie priamych platieb. Uvedené rozhodnutie sa Komisii oznámi do 31. decembra 2019 a stanoví sa v ňom zvolený percentuálny podiel.
2. Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v odseku 1, sa môžu do 31. decembra 2013 rozhodnúť, že ako priame platby sprístupnia až 15 %, alebo v prípade Bulharska, Estónska, Španielska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovenska, Fínska, Švédska a Spojeného kráľovstva až 25 % sumy vyčlenenej na podporu opatrení v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV v období 2015 – 2020, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na podporné opatrenia v rámci programov na rozvoj vidieka.
Rozhodnutie uvedené v prvom pododseku sa Komisii oznámi do 31. decembra 2013. V uvedenom rozhodnutí sa stanoví percentuálny podiel uvedený v uvedenom pododseku, ktorý môže byť rozdielny v jednotlivých kalendárnych rokoch.
Členské štáty, ktoré neprijmú rozhodnutie uvedené v prvom pododseku na rozpočtový rok 2015, môžu do 1. augusta 2014 prijať uvedené rozhodnutie, pokiaľ ide o rozpočtové roky 2016 až 2020. Všetky takéto rozhodnutia oznámia členské štáty Komisii do uvedeného dátumu.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že prehodnotia rozhodnutia uvedené v tomto odseku s účinnosťou pre rozpočtové roky 2019 a 2020. Výsledkom každého rozhodnutia založeného na takomto prehodnotení nesmie byť zvýšenie percentuálneho podielu oznámeného Komisii v súlade s prvým, druhým a tretím pododsekom. Všetky rozhodnutia založené na takomto prehodnotení oznámia členské štáty Komisii do 1. augusta 2017.
Členské štáty môžu rozhodnúť o prehodnotení rozhodnutí uvedených v tomto odseku s účinnosťou od kalendárneho roka 2019, pričom do 1. augusta 2018 oznámia Komisii akékoľvek rozhodnutie založené na takomto prehodnotení. Výsledkom každého rozhodnutia založeného na takomto prehodnotení nesmie byť zvýšenie percentuálneho podielu oznámeného Komisii v súlade s prvým, druhým, tretím a štvrtým pododsekom.
Do 31. decembra 2019 sa členské štáty môžu rozhodnúť, že ako priame platby sprístupnia až 15 % alebo v prípade Bulharska, Estónska, Španielska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovenska, Fínska a Švédska až 25 % sumy vyčlenenej na podporu financovanú v rámci EPFRV v rozpočtovom roku 2021 na základe právnych predpisov Únie prijatých po prijatí príslušného nariadenia Radou podľa článku 312 ods. 2 ZFEÚ. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na podporu financovanú v rámci EPFRV. Uvedené rozhodnutie sa Komisii oznámi do 31. decembra 2019 a stanoví sa v ňom zvolený percentuálny podiel.
Článok 15
Preskúmanie
Režimy podpory uvedené v prílohe I sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté prípadné preskúmanie, ktoré sa realizuje kedykoľvek na základe hospodárskeho vývoja a rozpočtovej situácie. Toto preskúmanie môže viesť k prijatiu legislatívnych aktov, delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ alebo vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ.
KAPITOLA 2
Ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko
Článok 16
Postupné zavádzanie priamych platieb v Bulharsku a Rumunsku
Pre Bulharsko a Rumunsko sa stropy stanovené v súlade s článkami 42, 47, 49, 51, 53 a 65 na rok 2015 stanovia na základe sumy stanovenej v prílohe V bode A.
Článok 17
Postupné zavádzanie priamych platieb v Chorvátsku
V Chorvátsku sa priame platby zavedú v súlade s týmto harmonogramom prírastkov vyjadrených ako percentuálny podiel zodpovedajúcej výšky priamych platieb, ako sa bude uplatňovať od roku 2022:
25 % v roku 2013,
30 % v roku 2014,
35 % v roku 2015,
40 % v roku 2016,
50 % v roku 2017,
60 % v roku 2018,
70 % v roku 2019,
80 % v roku 2020,
90 % v roku 2021,
100 % od roku 2022.
Článok 18
Doplnkové vnútroštátne priame platby a priame platby v Bulharsku a Rumunsku
1. V roku 2015 môžu Bulharsko a Rumunsko využívať vnútroštátne priame platby s cieľom doplniť platby poskytnuté v rámci režimu základných platieb uvedeného v hlave III kapitole 1 oddieloch 1, 2 a 3. Celková výška uvedených platieb neprekročí príslušnú sumu stanovenú v prílohe V bode B.
2. V roku 2015 môže Bulharsko využívať vnútroštátne priame platby s cieľom doplniť platby poskytnuté v rámci režimu osobitnej platby na bavlnu uvedeného v hlave IV kapitole 2. Celková výška uvedených platieb neprekročí sumu stanovenú v prílohe V bode C.
3. Doplnkové vnútroštátne priame platby sa udeľujú v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.
Článok 19
Doplnkové vnútroštátne priame platby pre Chorvátsko
1. Chorvátsko môže v prípade potreby doplniť akýkoľvek režim podpory zo zoznamu v prílohe I pod podmienkou, že to schváli Komisia.
2. Suma doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, ktorá sa môže poskytnúť v určitom roku a na určitý režim podpory, je obmedzená konkrétnym finančným krytím. Toto finančné krytie sa stanoví ako rozdiel medzi:
a) výškou priamej podpory, ktorá je k dispozícii pre dotknutý režim podpory po úplnom zavedení priamych platieb v súlade s článkom 17 na kalendárny rok 2022, a
b) výškou priamej podpory, ktorá je v príslušnom kalendárnom roku k dispozícii pre dotknutý režim podpory na základe uplatňovania harmonogramu prírastkov v súlade s článkom 17.
3. Celková výška poskytnutých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb nepresahuje strop stanovený v prílohy VI bode B na zodpovedajúci kalendárny rok.
4. Na základe objektívnych kritérií a po schválení Komisiou môže Chorvátsko rozhodnúť o výške doplnkových vnútroštátnych priamych platbách, ktoré poskytne.
5. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa schvália platby podľa tohto článku, uvedú príslušné režimy podpory a vymedzí výšku, do akej sa doplnkové vnútroštátne priame platby môžu vyplatiť.
Pokiaľ ide o doplnkové vnútroštátne priame platby, ktoré majú doplniť dobrovoľnú viazanú podporu uvedenú v hlave IV kapitole 1, vo vykonávacích aktoch sa uvádzajú aj konkrétne typy hospodárenia alebo konkrétne poľnohospodárske sektory uvedené v článku 52 ods. 3, na ktoré sa doplnkové vnútroštátne priame platby môžu vzťahovať.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 71 ods. 2 alebo 3.
6. Podmienky oprávnenosti na doplnkové vnútroštátne priame platby pre Chorvátsko sú rovnaké ako podmienky oprávnenosti na podporu v rámci zodpovedajúceho režimu podpory v súlade s týmto nariadením.
7. Na doplnkové vnútroštátne priame platby pre Chorvátsko sa vzťahujú všetky úpravy, ktoré môžu byť na základe vývoja SPP potrebné. Poskytujú sa v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.
8. Chorvátsko predloží správu s informáciami o opatreniach na vykonanie doplnkových vnútroštátnych priamych platieb do 30. júna roka, ktorý nasleduje po ich vykonaní. V správe uvedie aspoň:
a) akékoľvek zmeny situácie, ktoré majú vplyv na doplnkové vnútroštátne priame platby;
b) pre každú doplnkovú vnútroštátnu priamu platbu počet prijímateľov a celkovú sumu poskytnutých doplnkových vnútroštátnych priamych platieb, ako aj údaje o hektároch a počte zvierat alebo iných jednotkách, na ktoré sa uvedená doplnková vnútroštátna priama platba poskytla;
c) správu o kontrolných opatreniach uplatňovaných v súvislosti s poskytnutými doplnkovými vnútroštátnymi priamymi platbami.
Článok 20
Osobitná národná odmínovacia rezerva pre Chorvátsko
1. Od roku 2015 Chorvátsko každoročne do 31. januára informuje Komisiu o oblastiach, ktoré sa určia v súlade s článkom 57a ods. 10 nariadenia (ES) č. 73/2009 a ktoré sa v predchádzajúcom kalendárnom roku začali opätovne využívať na poľnohospodárske činnosti.
Chorvátsko takisto oznamuje Komisii počet platobných nárokov, ktoré sú k dispozícii pre poľnohospodárov k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, ako aj sumu, ktorá sa k tomuto rovnakému dátumu z osobitnej národnej odmínovacej rezervy ešte nevyužila.
Oznámenia stanovené v prvom a druhom pododseku sa prípadne predkladajú za jednotlivé regióny vymedzené v súlade s článkom 23 ods. 1 tohto nariadenia.
2. Pri úprave prílohy II podľa článku 6 ods. 3 Komisia každoročne vypočíta sumu, ktorá sa má pripočítať k sumám stanoveným pre Chorvátsko v uvedenej prílohe, s cieľom financovať podporu, ktorá sa má poskytovať v rámci režimov uvedených v prílohe I pre oblasti uvedené v odseku 1 tohto článku. Táto suma sa vypočíta na základe údajov, ktoré Chorvátsko oznámi v súlade s odsekom 1 tohto článku, a odhadovaného priemeru priamych platieb na hektár v Chorvátsku za príslušný rok.
Maximálna suma, ktorá sa pripočíta v súlade s prvým pododsekom na základe všetkých oblastí, ktoré Chorvátsko oznámi v súlade s odsekom 1 tohto článku do roku 2022, je 9 600 000 EUR a podlieha harmonogramu zavádzania priamych platieb v súlade s článkom 17. Výsledné maximálne ročné sumy sa uvádzajú v prílohe VII.
3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví časť sumy, ktorá sa má pripočítať v súlade s odsekom 2 a ktorú Chorvátsko zahrnie do osobitnej národnej odmínovacej rezervy s cieľom prideliť platobné nároky pre oblasti uvedené v odseku 1. Táto časť sa vypočíta na základe pomeru medzi stropom pre režim základných platieb a vnútroštátnym stropom stanoveným v prílohe II pred zvýšením vnútroštátneho stropu v súlade s odsekom 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
4. V období rokov 2015 až 2022 Chorvátsko využíva osobitnú národnú odmínovaciu rezervu na prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom na základe odmínovanej pôdy, ktorú poľnohospodári v danom roku nahlásili, ak:
a) takáto pôda sa skladá z hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v zmysle článku 32 ods. 2 až 5;
b) predmetná pôda sa opätovne začala využívať na poľnohospodárske činnosti počas predchádzajúceho kalendárneho roka; a
c) táto pôda sa Komisii oznámila v súlade s odsekom 1 tohto článku.
5. Hodnota platobných nárokov stanovených na základe tohto článku zodpovedá priemernej vnútroštátnej alebo regionálnej hodnote platobných nárokov v roku pridelenia v rámci sumy, ktorá je k dispozícii v osobitnej národnej odmínovacej rezerve.
6. S cieľom zohľadniť dôsledky opätovného využívania odmínovanej pôdy na poľnohospodárske činnosti, ktoré Chorvátsko v súlade s týmto článkom oznámilo, Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa prispôsobia sumy stanovené v prílohe VI.
HLAVA III
REŽIM ZÁKLADNÝCH PLATIEB, REŽIM JEDNOTNEJ PLATBYNA PLOCHU A SÚVISIACE PLATBY
KAPITOLA 1
Režim základných platieb a režim jednotnej platby na plochu
Článok 21
Platobné nároky
1. Podpora v rámci režimu základných platieb je dostupná pre poľnohospodárov, ktorí:
a) získajú platobné nároky podľa tohto nariadenia prostredníctvom pridelenia podľa článku 20 ods. 4, prostredníctvom prvého pridelenia podľa článku 24 alebo článku 39, prostredníctvom pridelenia z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv podľa článku 30 alebo prostredníctvom prevodu podľa článku 34; alebo
b) spĺňajú podmienky článku 9 a sú prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu držiteľmi platobných nárokov v členskom štáte, ktorý sa v súlade s odsekom 3 rozhodol ponechať si svoje existujúce platobné nároky.
2. Platnosť platobných nárokov získaných v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 a nariadením (ES) č. 73/2009 uplynie 31. decembra 2014.
3. Odchylne od odseku 2 sa môžu členské štáty, ktoré zaviedli režim jednotnej platby v súlade s hlavou III kapitolou 5 oddielom I alebo hlavou III kapitolou 6 nariadenia (ES) č. 1782/2003, alebo hlavou III kapitolou 3 nariadenia (ES) č. 73/2009, od 1. augusta 2014 rozhodnúť ponechať si existujúce platobné nároky. Všetky takéto rozhodnutia oznámia členské štáty Komisii do uvedeného dátumu.
4. Pokiaľ ide o členské štáty, ktoré prijmú rozhodnutie uvedené v odseku 3, ak počet platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu stanovený v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 a nariadením (ES) č. 73/2009, ktorých je poľnohospodár držiteľom ku konečnému dátumu pre podanie žiadostí, ktorý sa stanoví súlade s článkom 78 prvý pododsek písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, je vyšší ako počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré poľnohospodár nahlási vo svojej žiadosti o pomoc v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na rok 2015 a ktoré má k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v tomto členskom štáte na zmenu tejto žiadosti o pomoc, platnosť počtu platobných nárokov prevyšujúcich počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uplynie v uvedený deň stanovený členským štátom na zmenu žiadosti.
Článok 22
Strop režimu základných platieb
1. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví pre každý členský štát ročný vnútroštátny strop pre režim základných platieb odpočítaním stropov stanovených v súlade s článkami 42, 47, 49, 51 a 53, z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
2. Suma vypočítaná pre každý členský štát v súlade s odsekom 1 tohto článku sa môže zvýšiť o maximálne 3 % príslušného ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, po odpočítaní sumy vyplývajúcej z uplatnenia článku 47 ods. 1 pre príslušný rok. Ak členský štát uplatní takéto zvýšenie, Komisia uvedené zvýšenie vezme na vedomie pri stanovovaní ročného vnútroštátneho stropu pre režim základných platieb podľa odseku 1 tohto článku. Členské štáty na tento účel Komisii do 1. augusta 2014 oznámia ročné percentuálne podiely, o ktoré sa má suma vypočítaná podľa odseku 1 tohto článku zvýšiť.
3. Členské štáty môžu každoročne prehodnotiť svoje rozhodnutie uvedené v odseku 2 a Komisiu o každom rozhodnutí založenom na takomto prehodnotení informujú do 1. augusta roku predchádzajúceho jeho uplatňovaniu.
4. Pre každý členský štát a za každý rok sa celková hodnota všetkých platobných nárokov a národnej rezervy alebo regionálnych rezerv rovná príslušnému ročnému vnútroštátnemu stropu, ktorý Komisia stanovila podľa odseku 1.
5. Ak je strop pre členský štát stanovený Komisiou podľa odseku 1 tohto článku iný ako strop z predchádzajúceho roka v dôsledku akéhokoľvek rozhodnutia prijatého uvedeným členským štátom v súlade s odsekom 3 tohto článku, článkom 14 ods. 1 alebo 2, článkom 42 ods. 1, článkom 49 ods. 1 druhým pododsekom, článkom 51 ods. 1 druhým pododsekom alebo článkom 53, uvedený členský štát lineárne zníži alebo zvýši hodnotu všetkých platobných nárokov s cieľom zabezpečiť súlad s odsekom 4 tohto článku.
Článok 23
Regionálne prideľovanie vnútroštátnych stropov
1. Členské štáty sa môžu do 1. augusta 2014 rozhodnúť, že budú uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni. V takom prípade vymedzia regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ako sú napríklad ich poľnohospodárske a sociálno-ekonomické vlastnosti, ich regionálny poľnohospodársky potenciál alebo ich inštitucionálna či administratívna štruktúra.
Členské štáty uplatňujúce článok 36 môžu do 1. augusta roka, ktorý predchádza prvému roku vykonávania režimu základnej platby, prijať rozhodnutie uvedené v prvom pododseku.
2. Členské štáty rozdelia ročné vnútroštátne stropy pre režim základných platieb uvedené v článku 22 ods. 1 medzi regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami.
Členské štáty, ktoré neuplatňujú článok 30 ods. 2, uskutočnia toto rozdelenie po lineárnom znížení ustanovenom v článku 30 ods. 1.
3. Členské štáty môžu rozhodnúť, že tieto regionálne stropy budú podliehať postupným ročným úpravám podľa vopred určených každoročných krokov a v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ako je napríklad poľnohospodársky potenciál alebo environmentálne kritériá.
4. V rozsahu nevyhnutnom na dodržanie platných regionálnych stropov určených v súlade s odsekom 2 alebo 3 členské štáty lineárne znížia alebo zvýšia hodnotu platobných nárokov vo všetkých príslušných regiónoch.
5. Členské štáty uplatňujúce odsek 1 sa môžu rozhodnúť, že prestanú uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni od dátumu, ktorý stanovia.
6. Členské štáty uplatňujúce prvý pododsek odseku 1 oznámia Komisii do 1. augusta 2014 rozhodnutie uvedené v uvedenom pododseku a opatrenia prijaté na účely uplatňovania odsekov 2 a 3.
Členské štáty uplatňujúce druhý pododsek odseku 1 oznámia Komisii do 1. augusta príslušného roka každé rozhodnutie uvedené v uvedenom pododseku a opatrenia prijaté na účely uplatňovania odsekov 2 a 3.
Členské štáty uplatňujúce odsek 1 oznámia Komisii každé rozhodnutie uvedené v odseku 5 do 1. augusta roka, ktorý predchádza prvému roku uplatňovania uvedeného rozhodnutia.
Článok 24
Prvé pridelenie platobných nárokov
1. Platobné nároky sa pridelia poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 tohto nariadenia, ak:
a) požiadajú o pridelenie platobných nárokov v rámci režimu základných platieb do konečného dátumu pre podanie žiadostí v roku 2015, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností, a
b) boli oprávnení získať platby pred akýmkoľvek znížením či vylúčením stanoveným v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009 v súvislosti so žiadosťou o priame platby, prechodnú vnútroštátnu pomoc alebo o doplnkové vnútroštátne priame platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009 na rok 2013.
Prvý pododsek sa neuplatňuje v členských štátoch uplatňujúcich článok 21 ods. 3 tohto nariadenia.
Členské štáty môžu prideliť platobné nároky poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 tohto nariadenia a ktorí spĺňajú podmienku ustanovenú v písmene a) prvého pododseku a:
a) ktorí nedostali platby na rok 2013 v súvislosti so žiadosťou o pomoc, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku, a ktorí v deň stanovený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 ( 2 ) na rok nároku 2013:
i) v členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby:
— produkovali ovocie, zeleninu, konzumné zemiaky, sadivo zemiakov alebo okrasné rastliny na minimálnej ploche vyjadrenej v hektároch, ak sa dotknutý členský štát rozhodne prijať takúto požiadavku, alebo
— ktorí pestovali vinič; alebo
ii) v členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby na plochu mali iba poľnohospodársku pôdu, ktorá nebola k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave, ako je ustanovené v článku 124 ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009;
b) ktorým sa v roku 2014 pridelia platobné nároky z národnej rezervy v rámci režimu jednotnej platby podľa článku 41 alebo 57 nariadenia (ES) č. 73/2009; alebo
c) ktorí nikdy neboli držiteľmi platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu ustanovených podľa nariadenia (ES) č. 73/2009 alebo nariadenia (ES) č. 1782/2003 a ktorí predložia overiteľné dôkazy, že v deň stanovený členským štátom v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1122/2009 na rok nároku 2013 produkovali, pestovali poľnohospodárske výrobky okrem iného prostredníctvom zberu alebo chovali okrem iného prostredníctvom dojenia, rozmnožovania zvierat a chovu zvierat na poľnohospodárske účely. Členské štáty môžu stanoviť vlastné dodatočné objektívne a nediskriminujúce kritériá oprávnenosti pre túto kategóriu poľnohospodárov, a to pokiaľ ide o primerané zručnosti, skúsenosti alebo vzdelanie.
2. S výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností sa počet platobných nárokov pridelených na poľnohospodára v roku 2015 rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlási vo svojej žiadosti o pomoc v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na rok 2015 a ktoré má k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom. Tento dátum nie je neskorší ako dátum stanovený v danom členskom štáte na zmenu takejto žiadosti o pomoc.
3. Členské štáty môžu uplatniť na počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť podľa odseku 2, jedno alebo viacero z obmedzení stanovených v odsekoch 4 až 7.
4. Členské štáty môžu rozhodnúť, že počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť, sa buď rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 34 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009 v roku 2013, alebo počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedených v odseku 2 tohto článku, a to podľa toho, ktoré číslo je nižšie. V súvislosti s Chorvátskom sa využitie tejto možnosti uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté pridelenie platobných nárokov na odmínované hektáre v súlade s článkom 20 ods. 4 tohto nariadenia.
5. V prípade, že celkový počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedených v odseku 2 tohto článku a nahlásených v členskom štáte by predstavoval zvýšenie o viac ako 35 % celkového počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v súlade s článkom 35 nariadenia (ES) č. 73/2009 v roku 2009, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013, členské štáty môžu obmedziť počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť v roku 2015, buď na minimálnu hodnotu 135 %, alebo 145 % celkového počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v roku 2009, alebo v prípade Chorvátska celkový počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v roku 2013, v súlade s článkom 35 nariadenia (ES) č. 73/2009.
Členské štáty pri využití tejto možnosti pridelia poľnohospodárom znížený počet platobných nárokov. Tento počet sa vypočíta uplatnením pomerného zníženia na dodatočný počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených každým poľnohospodárom v roku 2015 v porovnaní s počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v súlade s článkom 34 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, ktoré uvedený poľnohospodár uviedol vo svojej žiadosti o pomoc v roku 2011, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013, a to bez toho, aby boli dotknuté odmínované hektáre, na ktoré sa majú prideliť platobné nároky v súlade s článkom 20 ods. 4 tohto nariadenia.
6. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatniť na účely stanovenia počtu platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárovi, koeficient zníženia na tie hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedené v odseku 2, ktoré pozostávajú z trvalého trávneho porastu situovaného v oblastiach s náročnými klimatickými podmienkami, najmä z dôvodu ich nadmorskej výšky a iných prírodných prekážok, akými sú napríklad zlá kvalita pôdy, strmosť a zásobovanie vodou.
7. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že počet platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť poľnohospodárovi, sa rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, uvedených v odseku 2 tohto článku, ktoré v deň stanovený členským štátom podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1122/2009 na rok nároku 2013 neboli hektármi vinohradov, ani hektármi ornej pôdy v trvalých skleníkoch.
8. Fyzické alebo právnické osoby spĺňajúce podmienky odseku 1 tohto článku môžu v prípade predaja alebo prenájmu svojho podniku alebo jeho časti previesť prostredníctvom zmluvy podpísanej pred konečným dátumom pre podanie žiadostí v roku 2015, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, právo dostávať platobné nároky v súlade s odsekom 1 tohto článku, na jedného alebo viacerých poľnohospodárov pod podmienkou, že títo poľnohospodári spĺňajú podmienky stanovené v článku 9 tohto nariadenia.
9. Členský štát sa môže rozhodnúť, že stanoví minimálnu veľkosť na podnik vyjadrenú v hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, a v súvislosti s ktorými poľnohospodár môže podať žiadosť o pridelenie platobných nárokov. Táto minimálna veľkosť nepresiahne prahovú hodnotu stanovenú v článku 10 ods. 1 písm. b) v spojení s odsekom 2 uvedeného článku.
10. Členské štáty v príslušných prípadoch oznámia Komisii rozhodnutia uvedené v tomto článku do 1. augusta 2014.
11. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov, ktoré sa podávajú v roku pridelenia platobných nárokov, v prípade sa že uvedené platobné nároky ešte nemôžu definitívne stanoviť a že uvedené prideľovanie ovplyvňujú osobitné okolnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Článok 25
Hodnota platobných nárokov a konvergencia
1. V roku 2015 členské štáty vypočítajú jednotkovú hodnotu platobných nárokov vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II pre každý príslušný rok počtom platobných nárokov v roku 2015 na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré sa v roku 2015 pridelili z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv.
Pevný percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základnej platby, ktorý sa stanoví v súlade článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia na rok 2015, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1, alebo prípadne v článku 30 ods. 2, vnútroštátnym stropom na rok 2015 stanoveným v prílohe II. Platobné nároky sa vyjadria číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov.
2. Odchylne od metódy výpočtu uvedenej v odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť rozlíšiť hodnotu platobných nárokov v roku 2015 pre každý príslušný rok na základe ich pôvodnej jednotkovej hodnoty vypočítanej v súlade článkom 26 s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré boli v roku 2015 pridelené z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv.
3. Všetky platobné nároky v členskom štáte alebo v prípade uplatňovania článku 23 v regióne majú najneskôr od roku nároku 2019 rovnakú jednotkovú hodnotu.
4. Odchylne od odseku 3 môže členský štát rozhodnúť, že jednotková hodnota platobných nárokov s pôvodnou jednotkovou hodnotou vypočítanou v súlade s článkom 26, ktorá je nižšia ako 90 % vnútroštátnej alebo regionálnej jednotkovej hodnoty v roku 2019, sa zvýši aspoň o jednu tretinu rozdielu medzi ich pôvodnou jednotkovou hodnotou a 90 % vnútroštátnej alebo regionálnej jednotkovej hodnoty v roku 2019, a to najneskôr pre rok nároku 2019.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť stanoviť percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku na vyššiu úroveň ako 90 %, ale nie viac ako 100 %.
Členské štáty okrem toho ustanovia, že žiadny platobný nárok nemá nižšiu jednotkovú hodnotu ako 60 % vnútroštátnej alebo regionálnej jednotkovej hodnoty v roku 2019, a to najneskôr pre rok nároku 2019, pokiaľ v členských štátoch, ktoré uplatňujú prahovú hodnotu uvedenú v odseku 7, nie je dôsledkom toho maximálne zníženie prekračujúce uvedenú prahovú hodnotu. V takýchto prípadoch sa stanoví minimálna jednotková hodnota na úrovni potrebnej pre dodržanie uvedenej prahovej hodnoty.
5. Vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota v roku 2019 uvedená v odseku 4 sa vypočíta vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, stanoveného v prílohe II, alebo regionálneho stropu pre kalendárny rok 2019, počtom platobných nárokov v roku 2015 v príslušnom členskom štáte alebo regióne, s výnimkou tých, ktoré sa pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv. Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2, vnútroštátnym stropom na rok 2015 stanoveným v prílohe II alebo regionálnym stropom na rok 2015.
6. Regionálne stropy uvedené v odseku 5 sa vypočítajú uplatnením pevného percentuálneho podielu na vnútroštátny strop na rok 2019 stanovený v prílohe II. Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením príslušných regionálnych stropov stanovených na rok 2015 v súlade s článkom 23 ods. 2 vnútroštátnym stropom, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1, a to po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 v prípade uplatnenia článku 23 ods. 2 druhého pododseku.
7. Na účely financovania zvýšení hodnôt platobných nárokov uvedených v odseku 4, ak majú platobné nároky vyššiu pôvodnú jednotkovú hodnotu, ako je vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota v roku 2019, rozdiel medzi ich pôvodnou jednotkovou hodnotou a vnútroštátnou alebo regionálnou jednotkovou hodnotou v roku 2019 sa zníži na základe objektívnych a nediskriminujúcich kritérií, ktoré stanovia členské štáty. Súčasťou takýchto kritérií môže byť stanovenie maximálneho zníženia pôvodnej jednotkovej hodnoty o 30 %.
8. Pri uplatňovaní odseku 2 tohto článku sa prechod medzi pôvodnou jednotkovou hodnotou platobných nárokov vypočítanou v súlade s článkom 26 na ich konečnú jednotkovú hodnotu v roku 2019 stanovenú v súlade s odsekom 3 alebo odsekmi 4 až 7 tohto článku vykoná rovnomernými krokmi, počínajúc rokom 2015.
V záujme zabezpečenia dodržania pevne stanoveného percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1 tohto článku na každý rok sa upraví hodnota platobných nárokov, ktorých pôvodná jednotková hodnota v roku 2019 presahuje vnútroštátnu alebo regionálnu jednotkovú hodnotu.
9. Odchylne od odseku 8 tohto článku, ak členské štáty ktoré sa v súlade s článkom 21 ods. 3 rozhodnú ponechať si existujúce platobné nároky uplatnia odsek 2 tohto článku, prechod medzi pôvodnou jednotkovou hodnotou platobných nárokov stanovenou v súlade s článkom 26 ods. 5 na ich konečnú jednotkovú hodnotu v roku 2019 stanovenú v súlade s odsekom 5 alebo odsekmi 4 až 7 tohto článku sa prípadne vykoná krokmi rozhodnutými na vnútroštátnej úrovni v súlade s článkom 63 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003.
S cieľom zabezpečiť dodržiavanie pevného percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1 tohto článku na každý rok, hodnota všetkých platobných nárokov sa lineárne upraví.
10. Členské štáty v roku 2015 informujú poľnohospodárov o hodnote ich platobných nárokov vypočítanej v súlade s týmto článkom a článkami 26 a 27 pre každý rok obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
Článok 26
Výpočet pôvodnej jednotkovej hodnoty
1. Pôvodná jednotková hodnota platobných nárokov uvedená v článku 25 ods. 2 v členských štátoch uplatňujúcich režim jednotnej platby v kalendárnom roku 2014, a ktoré sa nerozhodli ponechať svoje existujúce platobné nároky v súlade s článkom 21 ods. 3, sa stanoví na základe jednej z metód stanovených v odseku 2 alebo 3.
2. Vydelením pevného percentuálneho podielu platieb, ktoré poľnohospodár dostal na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 uvedeného nariadenia, počtom platobných nárokov, ktoré sa mu pridelia v roku 2015, s výnimkou tých, ktoré sa mu pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.
Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne v článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, sumou platieb na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v príslušnom členskom štáte alebo regióne pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009.
3. Vydelením pevného percentuálneho podielu hodnoty platobných nárokov vrátane osobitných nárokov, ktorých bol poľnohospodár držiteľom k dátumu podania žiadosti na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, počtom platobných nárokov, ktoré sa mu pridelili v roku 2015, s výnimkou tých, ktoré sa mu pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.
Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, celkovou hodnotou všetkých platobných nárokov v príslušnom členskom štáte alebo regióne na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby vrátane osobitných nárokov.
Na účely tohto odseku sa rozumie, že poľnohospodár je držiteľom platobných nárokov k dátumu podania žiadosti na rok 2014, keď mu boli k tomuto dátumu platobné nároky pridelené alebo definitívne prevedené.
4. Členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu v kalendárnom roku 2014 vypočítajú pôvodnú jednotkovú hodnotu platobných nárokov uvedenú v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia vydelením pevného percentuálneho podielu celkovej hodnoty pomoci, ktorú poľnohospodár dostal na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009 a podľa článkov 132 a 133a uvedeného nariadenia, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 uvedeného nariadenia, počtom platobných nárokov, ktoré sa mu pridelili v roku 2015, s výnimkou tých, ktoré sa mu pridelili v roku 2015 z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.
Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, celkovou hodnotou podpory poskytnutej v rámci režimu jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009 a podľa článkov 132 a 133a uvedeného nariadenia na rok 2014 v dotknutom členskom štáte alebo regióne, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 uvedeného nariadenia.
5. Členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby v kalendárnom roku 2014 a ktoré sa v súlade s článkom 21 ods. 3 tohto nariadenia rozhodnú ponechať si svoje existujúce platobné nároky, vypočítajú pôvodnú jednotkovú hodnotu platobných nárokov uvedenú v článku 25 ods. 2 tohto nariadenia vynásobením jednotkovej hodnoty nárokov pevným percentuálnym podielom. Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na rok 2015 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2 tohto nariadenia, sumou platieb na rok 2014 v rámci režimu jednotnej platby v príslušnom členskom štáte alebo regióne, a to pred uplatnením znížení a vylúčení ustanovených v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009.
6. Na účely metód výpočtu stanovených v tomto článku a za predpokladu, že príslušné sektory nedostanú žiadnu dobrovoľnú viazanú podporu podľa hlavy IV tohto nariadenia, môžu členské štáty zohľadniť aj podporu poskytnutú na kalendárny rok 2014 v rámci jedného alebo viacerých režimov podľa článku 52, článku 53 ods. 1, článku 68 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 73/2009 a pokiaľ ide o členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, podľa článku 68 ods. 1 písm. c), článkov 126, 127 a 129 uvedeného nariadenia.
Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatňovať dobrovoľnú viazanú podporu podľa hlavy IV tohto nariadenia, môžu pri uplatnení metódy výpočtu ustanovenej v tomto článku zohľadniť rozdiely medzi úrovňou podpory pridelenej v kalendárnom roku 2014 a úrovňou podpory, ktorá sa má prideliť v súlade s hlavou IV tohto nariadenia, pod podmienkou, že:
a) dobrovoľná viazaná podpora podľa hlavy IV tohto nariadenia sa poskytne sektoru, ktorému bola poskytnutá podpora v kalendárnom roku 2014 podľa článku 52, článku 53 ods. 1, článku 68 ods. 1 písm. a) a b) a, v prípade členských štátov uplatňujúcich režim jednotnej platby na plochu, podľa článku 68 ods. 1 písm. c) a článkov 126, 127 a 129 nariadenia (ES) č. 73/2009; a
b) suma na jednotku dobrovoľnej viazanej podpory je nižšia ako suma na jednotku podpory v roku 2014.
Na účely výpočtových metód stanovených v tomto článku a za predpokladu, že sa neposkytuje redistributívna platba podľa článku 41, členské štáty v plnej miere zohľadňujú podporu poskytnutú za kalendárny rok 2014 podľa článkov 72a a 125a nariadenia (ES) č. 73/2009.
Článok 27
Zahrnutie osobitnej národnej odmínovacej rezervy
Pokiaľ ide Chorvátsko, každý odkaz na národnú rezervu v článkoch 25 a 26 sa vykladá tak, že zahŕňa aj osobitnú národnú odmínovaciu rezervu uvedenú v článku 20.
Okrem toho sa suma vyplývajúca z osobitnej národnej odmínovacej rezervy odpočíta od stropov režimu základných platieb uvedených v článku 25 ods. 1 druhom pododseku, v odsekoch 5 a 6 uvedeného článku a v článku 26.
Článok 28
Neočakávaný zisk
Na účely článku 25 ods. 4 až 7 a článku 26 môže členský štát na základe objektívnych kritérií stanoviť, aby sa v prípade predaja alebo postúpenia poľnohospodárskej plochy alebo uplynutia platnosti celkového alebo čiastočného prenájmu poľnohospodárskej plochy po dátume stanovenom podľa článku 35 alebo článku 124 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009 a pred dátumom stanoveným podľa článku 33 ods. 1 tohto nariadenia zvýšenie alebo čiastočné zvýšenie hodnoty platobných nárokov, ktoré by sa pridelili príslušnému poľnohospodárovi, previedlo späť do národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv, ak by toto zvýšenie predstavovalo pre príslušného poľnohospodára neočakávaný zisk.
Tieto objektívne kritériá sa stanovujú tak, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, pričom obsahujú aspoň:
a) minimálne trvanie prenájmu; a
b) časť prijatej platby, ktorá sa prevedie späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv.
Článok 29
Oznámenia týkajúce sa hodnoty platobných nárokov a konvergencie
Členské štáty v oznámia Komisii akékoľvek rozhodnutie uvedené v článkoch 25, 26 a 28 do 1. augusta 2014.
Článok 30
Zriadenie a využívanie národnej rezervy alebo regionálnych rezerv
1. Každý členský štát zriadi národnú rezervu. S týmto cieľom pristúpia členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb k lineárnemu percentnému znižovaniu stropu režimu základných platieb na vnútroštátnej úrovni.
2. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty, ktoré uplatňujú možnosť uvedenú v článku 23 ods. 1, zriadiť regionálne rezervy. S týmto cieľom pristúpia členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb k lineárnemu percentuálnemu zníženiu stropu režimu príslušných základných platieb na regionálnej úrovni podľa článku 23 ods. 2 prvého pododseku.
3. Zníženie uvedené v odsekoch 1 a 2 neprekročí 3 %, pokiaľ sa nevyžaduje vyšší percentuálny podiel na pokrytie potrieb súvisiacich s prideľovaním podľa odseku 6 alebo odseku 7 písm. a) a b) na rok 2015, alebo, v prípade členských štátov uplatňujúcich článok 36, pre prvý rok vykonávania režimu základných platieb.
4. Členské štáty pridelia platobné nároky zo svojej národnej alebo regionálnej rezervy v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniam trhu a hospodárskej súťaže.
5. Platobné nároky uvedené v odseku 4 sa pridelia len poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9.
6. Členské štáty používajú svoju národnú rezervu alebo regionálne rezervy na prioritné prideľovanie platobných nárokov mladým poľnohospodárom a poľnohospodárom, ktorí začínajú s åpoľnohospodárskou činnosťou.
7. Členské štáty môžu svoju národnú rezervu alebo regionálne rezervy využívať na:
a) prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom s cieľom zabrániť opúšťaniu pôdy, a to aj v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú programy reštrukturalizácie alebo rozvoja súvisiace s určitou formou verejnej intervencie;
b) prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom s cieľom kompenzovať ich za osobitné nevýhody;
c) prideľovanie platobných nárokov poľnohospodárom, ktorým nebolo možné prideliť platobné nároky v súlade s touto kapitolou v dôsledku vyššej moci alebo výnimočných okolností;
d) prideľovanie platobných nárokov v prípadoch, ak uplatňujú článok 21 ods. 3 tohto nariadenia, poľnohospodárom, ktorých počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré nahlásili v roku 2015 v súlade s článkom 72 ods. 1 prvý pododsek písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a ktoré majú k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v členskom štáte na zmenu takejto žiadosti o pomoc, prevyšuje počet platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu ustanovených v súlade s nariadením (ES) č. 1782/2003 a nariadením (ES) č. 73/2009, ktorých sú držiteľmi ku konečnému dátumu na podanie žiadostí, ktorý sa stanoví súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;
e) lineárne trvalé zvyšovanie hodnoty všetkých platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ak príslušná národná alebo regionálna rezerva prekročí 0,5 % ročného vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb za predpokladu, že zostane dostatočná suma na prideľovanie podľa odseku 6, podľa písmen a) a b) tohto odseku a podľa odseku 9 tohto článku;
f) pokrytie ročných potrieb na platby, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s článkom 51 ods. 2 a článkom 65 ods. 1, 2 a 3 tohto nariadenia.
Na účely tohto odseku členské štáty rozhodnú o prioritách, pokiaľ ide o uvedené rôzne využitia.
8. Pri uplatňovaní odseku 6 a odseku 7 písm. a), b) a d) členské štáty stanovia hodnotu platobných nárokov prideľovaných poľnohospodárom na vnútroštátnej alebo regionálnej priemernej hodnote platobných nárokov v roku pridelenia.
Vnútroštátna alebo regionálna priemerná hodnota sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb stanoveného v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 pre rok pridelenia, okrem výšky národnej rezervy alebo regionálnych rezerv a v prípade Chorvátska osobitnej národnej odmínovacej rezervy, počtom pridelených platobných nárokov.
Členské štáty určia kroky pre postupné ročné úpravy hodnoty platobných nárokov pridelených z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv, a to so zreteľom na úpravy vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb stanoveného v článku 22 ods. 1 a článku 23 ods. 2, ktoré vyplývajú z kolísania úrovne vnútroštátnych stropov stanovených v prílohe II.
9. Keď je poľnohospodár oprávnený získať platobné nároky alebo zvýšiť hodnotu existujúcich nárokov na základe definitívneho rozhodnutia súdu alebo na základe definitívneho administratívneho aktu príslušného orgánu členského štátu, získa počet a hodnotu platobných nárokov stanovených v uvedenom rozhodnutí alebo akte k dátumu, ktorý stanoví členský štát. Tento dátum však nesmie byť neskorší ako posledný dátum na podanie žiadosti v rámci režimu základných platieb, ktorý nasleduje po dátume rozhodnutia súdu alebo administratívneho aktu, pričom sa zohľadňuje uplatňovanie článkov 32 a 33.
10. Členské štáty môžu pri uplatňovaní odseku 6, odseku 7 písm. a) a b) a odseku 9 buď prideliť nové platobné nároky, alebo zvýšiť jednotkovú hodnotu všetkých existujúcich platobných nárokov poľnohospodára a to až do výšky národnej alebo regionálnej priemernej hodnoty.
11. Na účely tohto článku sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
►C1 a) „mladí poľnohospodári“ sú poľnohospodári spĺňajúci podmienky ustanovené v článku 50 ods. 2 a prípadne ◄ podmienky uvedené v článku 50 ods. 3 a 11;
b) „poľnohospodári, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť“ sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré počas obdobia piatich rokov pred začatím vykonávania poľnohospodárskej činnosti nevykonávali žiadnu poľnohospodársku činnosť vo svojom mene a na vlastné riziko, ani nemali kontrolu nad právnickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku činnosť. V prípade právnickej osoby fyzická osoba či fyzické osoby, ktoré majú kontrolu nad právnickou osobou, nesmeli vo svojom vlastnom mene a na vlastné riziko vykonávať žiadnu poľnohospodársku činnosť, ani nesmeli mať kontrolu nad právnickou osobou vykonávajúcou poľnohospodársku činnosť počas obdobia piatich rokov pred začatím vykonávania poľnohospodárskej činnosti touto právnickou osobou; členské štáty môžu ustanoviť ich vlastné dodatočné objektívne a nediskriminujúce kritériá oprávnenosti pre túto kategóriu poľnohospodárov, pokiaľ ide o primerané zručnosti, skúsenosti alebo vzdelanie.
Článok 31
Dopĺňanie národnej rezervy alebo regionálnych rezerv
1. Národná rezerva alebo regionálne rezervy sa dopĺňajú sumami, ktoré vyplývajú z:
a) platobných nárokov, ktoré neposkytujú právo na platby počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov z dôvodu uplatňovania:
i) článku 9;
ii) článku 10 ods. 1; alebo
iii) článku 11 ods. 4 tohto nariadenia;
b) počtu platobných nárokov zodpovedajúcich celkovému počtu platobných nárokov, ktoré poľnohospodári neaktivovali v súlade s článkom 32 tohto nariadenia v období dvoch po sebe nasledujúcich rokov, okrem prípadu ak ich aktivácii zabránila vyššia moc alebo výnimočné okolnosti; pri stanovovaní platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, ktorých je poľnohospodár držiteľom a ktoré sa prevedú späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv, sa uprednostnia nároky s najnižšou hodnotou;
c) platobných nárokov, ktoré poľnohospodári dobrovoľne vrátili;
d) uplatnenia článku 28 tohto nariadenia;
e) neoprávnene pridelených platobných nárokov v súlade s článkom 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;
f) lineárneho zníženia hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, ak národná rezerva alebo regionálne rezervy nepostačujú na pokrytie prípadov uvedených v článku 30 ods. 9 tohto nariadenia;
g) keď to členské štáty považujú za potrebné, lineárneho zníženia hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni s cieľom pokryť prípady uvedené v článku 30 ods. 6 tohto nariadenia. Okrem toho môžu členské štáty, ktoré už uvedené lineárne zníženie využívajú, v tom istom roku požiadať aj o lineárne zníženie hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni s cieľom pokryť prípady uvedené v článku 30 ods. 7 prvom pododseku písm. a) a b) tohto nariadenia;
h) uplatnenia článku 34 ods. 4 tohto nariadenia.
2. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia opatrenia týkajúce sa vrátenia neaktivovaných platobných nárokov do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Článok 32
Aktivácia platobných nárokov
1. Podpora v rámci režimu základných platieb sa poskytuje poľnohospodárom po aktivácii platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v členskom štáte, v ktorom bol pridelený, prostredníctvom nahlásenia v súlade s článkom 33 ods. 1. Aktivované platobné nároky poskytujú právo na ročnú platbu súm, ktoré sú v ňom stanovené, a to bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11 a lineárne znižovanie v súlade s článkom 7, článkom 51 ods. 2 a článkom 65 ods. 2 písm. c) tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.
2. Na účely tejto hlavy je „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“:
a) akákoľvek poľnohospodárska plocha podniku vrátane plôch, ktoré neboli k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave v členských štátoch, ktoré k Únii pristúpili 1. mája 2004 a ktoré sa pri pristúpení rozhodli uplatňovať režim jednotnej platby na plochu, ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť, alebo ak sa plocha využíva aj na nepoľnohospodárske činnosti, je plocha, ktorá sa využíva prevažne na poľnohospodárske činnosti; alebo
b) akákoľvek plocha, ktorá oprávňovala poľnohospodára na platby v roku 2008 v rámci režimu jednotnej platby alebo režimu jednotnej platby na plochu ustanovených v hlave III a v hlave IVA nariadenia (ES) č. 1782/2003 a ktorá:
i) už nezodpovedá vymedzeniu pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ podľa písmena a) v dôsledku vykonávania smernice 92/43/EHS, smernice 2000/60/ES a smernice 2009/147/ES;
ii) je počas trvania príslušného záväzku konkrétneho poľnohospodára zalesnená podľa článku 31 nariadenia (ES) č. 1257/1999 alebo podľa článku 43 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 alebo podľa vnútroštátneho režimu, ktorého podmienky sú v súlade s článkom 43 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013; alebo
iii) je počas trvania príslušného záväzku konkrétneho poľnohospodára vyňatá z produkcie podľa článkov 22, 23 a 24 nariadenia (ES) č. 1257/1999, článku 39 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo článku 28 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.
3. Na účely odseku 2 písm. a):
a) ak sa poľnohospodárska plocha podniku využíva aj na nepoľnohospodársku činnosť, takáto plocha sa považuje za plochu využívanú prevažne na poľnohospodársku činnosť v prípade, že sa poľnohospodárska činnosť môže vykonávať bez toho, aby ju intenzita, povaha, trvanie a časové rozvrhnutie nepoľnohospodárskej činnosti významne obmedzovali;
b) členské štáty môžu vypracovať zoznam plôch, ktoré sa využívajú prevažne na nepoľnohospodársku činnosť.
Členské štáty stanovia kritériá na vykonávanie tohto odseku na svojom území.
4. Plochy sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, iba ak zodpovedajú vymedzeniu pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ po celý kalendárny rok, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností.
5. Na účely určenia „hektára, na ktorý možno poskytnúť podporu“, členské štáty, ktoré prijmú rozhodnutie, ako sa uvádza v článku 4 ods. 2 druhom pododseku, môžu uplatniť koeficient zníženia v záujme premeny dotknutých hektárov na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.
6. Plochy využívané na pestovanie konope sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, len ak obsah tetrahydrokanabinolu používaných odrôd nepresahuje 0,2 %.
Článok 33
Nahlásenie hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu
1. Na účely aktivácie platobných nárokov ustanovenej v článku 32 ods. 1 poľnohospodár v súvislosti s každým platobným nárokom nahlási pozemky zodpovedajúce hektárom, na ktoré možno poskytnúť podporu. Okrem prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností musia byť nahlásené pozemky poľnohospodárovi k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v danom členskom štáte na zmenu žiadosti o pomoc uvedenej v článku 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.
2. Členské štáty môžu za riadne odôvodnených okolností povoliť poľnohospodárovi, aby zmenil svoje nahlásenie pod podmienkou, že zachová aspoň počet hektárov zodpovedajúci jeho platobným nárokom a dodrží podmienky stanovené na poskytnutie platby v rámci režimu základných platieb na príslušnú plochu.
Článok 34
Prevod platobných nárokov
1. Platobné nároky sa môžu previesť len na poľnohospodára oprávneného získať priame platby v súlade s článkom 9 usadeného v tom istom členskom štáte, okrem prípadu prevodu prostredníctvom dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.
Platobné nároky, a to aj v prípade dedičstva alebo predpokladaného dedičstva, sa môžu aktivovať len v členskom štáte, kde sa pridelili.
2. Ak členské štáty uplatňujú možnosť uvedenú v článku 23 ods. 1, platobné nároky sa môžu previesť alebo aktivovať len v rámci toho istého regiónu, okrem prípadu dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.
Platobné nároky, a to aj v prípade dedičstva alebo predpokladaného dedičstva, sa môžu aktivovať len v regióne, kde boli pridelené.
3. Členské štáty, ktoré neuplatňujú možnosť uvedenú v článku 23 ods. 1, môžu rozhodnúť, že sa platobné nároky môžu previesť alebo aktivovať len v rámci toho istého regiónu, okrem prípadu dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.
Takéto regióny sa vymedzia na vhodnej územnej úrovni v súlade s objektívnymi kritériami a takým spôsobom, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže.
4. Ak sa platobné nároky prevádzajú bez pôdy, členské štáty môžu, konajúc v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, rozhodnúť, že časť prevedených platobných nárokov sa prevedie späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv alebo že sa ich jednotková hodnota zníži v prospech národnej rezervy alebo regionálnych rezerv. Takéto zníženie sa môže uplatniť na jeden alebo viac typov prevodu.
5. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia podrobné pravidlá, podľa ktorých poľnohospodári oznamujú prevod platobných nárokov na vnútroštátne orgány, a lehoty, v rámci ktorých sa také oznámenie má uskutočniť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Článok 35
Delegované právomoci
1. S cieľom zabezpečiť právnu istotu a objasniť špecifické situácie, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní režimu základných platieb, je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktoré sa týkajú:
a) pravidiel oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu základných platieb v prípade dedičstva a predpokladaného dedičstva, dedičstva, ktoré je v prenájme, zmeny právneho postavenia alebo názvu, prevodu platobných nárokov, zlúčenia alebo rozdelenia podniku a uplatňovania zmluvnej doložky uvedenej v článku 24 ods. 8;
b) pravidiel výpočtu hodnoty a počtu alebo zníženia či zvýšenia hodnoty platobných nárokov v súvislosti s pridelením platobných nárokov na základe akéhokoľvek ustanovenia tejto hlavy vrátane pravidiel:
i) týkajúcich sa možnosti stanoviť predbežnú hodnotu a počet alebo predbežné zvýšenie platobných nárokov pridelených na základe žiadosti poľnohospodára;
ii) týkajúcich sa podmienok stanovenia predbežnej a definitívnej hodnoty a počtu platobných nárokov;
iii) týkajúcich sa prípadov, v ktorých môže zmluva o predaji alebo o nájme ovplyvniť pridelenie platobných nárokov;
c) pravidiel stanovenia a výpočtu hodnoty a počtu platobných nárokov získaných z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv;
d) pravidiel zmeny jednotkovej hodnoty platobných nárokov v prípade častí platobných nárokov a v prípade prevodu platobných nárokov, ako sa uvádza v článku 34 ods. 4;
e) kritérií uplatňovania možností podľa článku 24 ods. 1 tretieho pododseku písm. a), b) a c);
f) kritérií uplatňovania obmedzení počtu platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť, v súlade s článkom 24 ods. 4 až 7;
g) kritérií prideľovania platobných nárokov podľa článku 30 ods. 6 a 7;
h) kritérií na stanovenie koeficientu zníženia uvedeného v článku 32 ods. 5.
2. V záujme zabezpečenia riadneho hospodárenia s platobnými nárokmi sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 70 ustanovujúce pravidlá pre obsah nahlásenia a pre požiadavky na aktiváciu platobných nárokov.
3. V záujme ochrany verejného zdravia je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 70 ustanovujúce pravidlá podmieňujúce poskytnutie platby používaním certifikovaných osív určitých odrôd konope a postup určovania odrôd konope a overovania obsahu tetrahydrokanabinolu v nich podľa článku 32 ods. 6.
Článok 36
Režim jednotnej platby na plochu
1. Členské štáty, ktoré v roku 2014 uplatňujú režim jednotnej platby na plochu ustanovený v hlave V kapitole 2 nariadenia (ES) č. 73/2009, môžu za podmienok stanovených v tomto nariadení rozhodnúť naďalej uplatňovať tento režim najneskôr do 31. decembra 2020. Komisiu do 1. augusta 2014 informujú o svojom rozhodnutí, ako aj o konečnom dátume uplatňovania uvedeného režimu.
Počas obdobia uplatňovania režimu jednotnej platby na plochu sa na tieto členské štáty neuplatňujú oddiely 1, 2 a 3 tejto kapitoly s výnimkou článku 23 ods. 1 druhého pododseku, článku 23 ods. 6, ako aj článku 32 ods. 2 až 6.
2. Jednotná platba na plochu sa poskytuje na ročnom základe pre každý hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu a ktorý poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. Každoročne sa vypočíta vydelením ročného finančného krytia stanoveného v súlade s odsekom 4 tohto článku celkovým počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených v dotknutom členskom štáte v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.
3. Odchylne od odseku 2 tohto článku členské štáty, ktoré sa rozhodnú najneskôr od 1. januára 2018 uplatňovať článok 38 tohto nariadenia, môžu v období, počas ktorého uplatňujú tento článok, použiť až 20 % ročného finančného krytia uvedeného v odseku 2 tohto článku na rozlíšenie jednotnej platby na plochu na hektár.
Členské štáty pritom zohľadnia podporu poskytnutú na kalendárny rok 2014 v rámci jedného alebo viacerých režimov podľa článku 68 ods. 1 písm. a), b) a c) a článkov 126, 127 a 129 nariadenia (ES) č. 73/2009.
V prípade Cypru sa pomoc môže rozlišovať s prihliadnutím na finančné krytia pre jednotlivé sektory stanovené v prílohe XVIIa k nariadeniu (ES) č. 73/2009, pričom sa zníži o každú pomoc poskytnutú tomu istému sektoru podľa článku 37 tohto nariadenia.
V záujme diferenciácie režimu jednotnej platby na plochu a za predpokladu, že sa neposkytuje redistributívna platba podľa článku 41, členské štáty v plnej miere zohľadňujú podporu poskytnutú za kalendárny rok 2014 podľa článku 125a nariadenia (ES) č. 73/2009.
4. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanoví pre každý členský štát ročný vnútroštátny strop pre režim jednotnej platby na plochu odpočítaním stropov, ktoré sa stanovia v súlade s článkami 42, 47, 49, 51 a 53, z ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Suma vypočítaná pre každý členský štát v súlade s prvým pododsekom tohto odseku sa môže zvýšiť o maximálne 3 % príslušného ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, po odpočítaní sumy vyplývajúcej z uplatnenia článku 47 ods. 1 pre príslušný rok. Ak členský štát uplatní takéto zvýšenie, Komisia uvedené zvýšenie vezme na vedomie pri stanovovaní ročného vnútroštátneho stropu pre režim jednotnej platby na plochu podľa prvého pododseku tohto odseku. Členské štáty na tento účel oznámia Komisii do 31. januára 2018 ročné percentuálne podiely, o ktoré sa má suma vypočítaná podľa odseku 1 tohto článku každý kalendárny rok od roku 2018 zvýšiť.
Členské štáty môžu každoročne prehodnotiť svoje rozhodnutie uvedené v druhom pododseku tohto odseku a Komisiu o každom rozhodnutí založenom na takomto prehodnotení informujú do 1. augusta roku predchádzajúceho jeho uplatňovaniu.
5. S výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností sú hektáre uvedené v odseku 2 poľnohospodárovi k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom, ktorý však nie je neskorší ako dátum stanovený v danom členskom štáte na zmenu žiadosti o pomoc, ako sa uvádza v článku 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.
6. Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel oprávnenosti a prístupu poľnohospodárov k režimu jednotnej platby na plochu.
Článok 37
Prechodná vnútroštátna pomoc
1. Členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu v súlade s článkom 36, sa môžu rozhodnúť poskytovať v období rokov 2015 – 2020 prechodnú vnútroštátnu pomoc.
2. Prechodná vnútroštátna pomoc sa môže poskytnúť poľnohospodárom v sektoroch, v súvislosti s ktorými sa táto pomoc, alebo v prípade Bulharska a Rumunska doplnkové vnútroštátne priame platby, poskytovali v roku 2013.
3. Podmienky poskytnutia prechodnej vnútroštátnej pomoci sú rovnaké ako podmienky, ktorými sa povoľuje poskytnutie platieb podľa článku 132 ods. 7 alebo článku 133a nariadenia (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o rok 2013, s výnimkou znižovania platieb v dôsledku uplatňovania článku 132 ods. 2 v spojení s článkami 7 a 10 uvedeného nariadenia.
4. Celková výška prechodnej vnútroštátnej pomoci, ktorú možno poskytnúť poľnohospodárom v ktoromkoľvek zo sektorov uvedených v odseku 2, sa obmedzuje na tento percentuálny podiel odvetvových finančných krytí, ktoré schválila Komisia v roku 2013 v súlade s článkom 132 ods. 7 alebo článkom 133a ods. 5 nariadenia (ES) č. 73/2009:
— 75 % v roku 2015,
— 70 % v roku 2016,
— 65 % v roku 2017,
— 60 % v roku 2018,
— 55 % v roku 2019,
— 50 % v roku 2020.
V prípade Cypru sa percentuálny podiel vypočíta na základe finančných krytí jednotlivých sektorov stanovených v prílohe XVIIa k nariadeniu (ES) č. 73/2009.
5. Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú na Cyprus.
6. Členské štáty oznámia každé rozhodnutie uvedené v odseku 1 Komisii do 31. marca každého roku. Oznámenie zahŕňa tieto informácie:
a) odvetvové finančné krytie;
b) podľa potreby maximálnu sadzbu prechodnej vnútroštátnej pomoci.
7. Členské štáty môžu na základe objektívnych kritérií a v rámci limitov stanovených v odseku 4 rozhodnúť o výške prechodnej vnútroštátnej pomoci, ktorá sa poskytne.
Článok 38
Zavedenie režimu základných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu
Pokiaľ sa v tomto oddiele neustanovuje inak, táto hlava sa uplatňuje na členské štáty, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu stanovený v oddiele 4 tejto kapitoly.
Články 24 až 29 sa neuplatňujú v uvedených členských štátoch.
Článok 39
Prvé pridelenie platobných nárokov
1. Platobné nároky sa prideľujú poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení získať priame platby v súlade s článkom 9 tohto nariadenia, ak:
a) požiadajú o pridelenie platobných nárokov v rámci režimu základných platieb do konečnému dátumu na podanie žiadostí, ktorý sa stanoví v súlade s článkom 78 prvým pododsekom písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v prvom roku vykonávania režimu základných platieb, s výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností; a
b) ak boli oprávnení získať platby pred akýmkoľvek znížením alebo vylúčením ustanoveným v hlave II kapitole 4 nariadenia (ES) č. 73/2009 v súvislosti so žiadosťou o pomoc na rok 2013 týkajúcou sa priamych platieb, prechodnej vnútroštátnej pomoci či doplnkových vnútroštátnych priamych platieb v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009.
Členské štáty môžu prideliť platobné nároky poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení na udelenie priamych platieb v súlade s článkom 9 tohto nariadenia, ktorí spĺňajú podmienku stanovenú v písmene a) prvého pododseku, ktorým na rok 2013 neboli poskytnuté platby v súvislosti so žiadosťou o pomoc uvedenou v písmene b) prvého pododseku tohto odseku a ktorí mali v deň stanovený dotknutým členským štátom v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1122/2009 na rok nároku 2013 len poľnohospodársku pôdu, ktorá nebola k 30. júnu 2003 v dobrom poľnohospodárskom stave, ako je ustanovené v článku 124 ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009.
2. S výnimkou prípadu vyššej moci alebo výnimočných okolností sa počet platobných nárokov pridelených na poľnohospodára v prvom roku vykonávania režimu základných platieb rovná počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré poľnohospodár nahlási vo svojej žiadosti o pomoc v súlade s článkom 72 ods. 1 prvý pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 na prvý rok vykonávania režimu základných platieb a ktoré má k dispozícii k dátumu stanovenému členským štátom. Uvedený dátum však nesmie byť neskôr ako deň stanovený v danom členskom štáte na zmenu takejto žiadosti o pomoc.
3. Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa stanovia ďalšie pravidlá týkajúce sa zavedenia režimu základných platieb v členských štátoch, ktoré uplatňovali režim jednotnej platby na plochu.
4. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá týkajúce sa žiadostí o pridelenie platobných nárokov, ktoré sa podávajú v roku pridelenia platobných nárokov, v prípade, že sa tieto platobné nároky ešte nemôžu definitívne stanoviť a že uvedené prideľovanie ovplyvňujú osobitné okolnosti.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Článok 40
Hodnota platobných nárokov
1. Členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb vypočítajú jednotkovú hodnotu platobných nárokov vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II pre každý príslušný rok počtom platobných nárokov v prvom roku vykonávania režimu základných platieb s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré sa pridelili z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.
Pevný percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb, ktorí sa stanoví v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia na prvý rok vykonávania režimu základných platieb po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1, alebo prípadne v článku 30 ods. 2, vnútroštátnym stropom stanoveným v prílohe II na prvý rok vykonávania režimu základných platieb. Platobné nároky sa vyjadria číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov.
2. Odchylne od metódy výpočtu uvedenej v odseku 1 môžu členské štáty rozhodnúť rozlíšiť hodnotu platobných nárokov v prvom roku vykonávania režimu základných platieb pre každý príslušný rok na základe ich pôvodnej jednotkovej hodnoty s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré boli pridelené z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.
3. Pôvodná jednotková hodnota platobných nárokov uvedená v odseku 2 sa stanoví vydelením pevného percentuálneho podielu celkovej hodnoty pomoci s výnimkou pomoci podľa článkov 41, 43, 48 a 50 a hlavy IV tohto nariadenia, ktorá sa poľnohospodárovi poskytla v súlade s týmto nariadením na kalendárny rok predchádzajúci vykonávanie režimu základných platieb, a to pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, počtom platobných nárokov, ktoré boli danému poľnohospodárovi pridelené v prvom roku vykonávania režimu základných platieb s výnimkou tých platobných nárokov, ktoré boli pridelené z národnej rezervy alebo z regionálnych rezerv.
Tento pevný percentuálny podiel sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu režimu základných platieb, ktorý sa stanoví na prvý rok uplatňovania režimu základných platieb v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2 tohto nariadenia, po uplatnení lineárneho zníženia ustanoveného v článku 30 ods. 1 alebo prípadne článku 30 ods. 2, celkovou hodnotou pomoci s výnimkou typov pomoci podľa článkov 41, 43, 48 a 50 a hlavy IV tohto nariadenia poskytnutou na kalendárny rok predchádzajúci vykonávaniu režimu základných platieb v dotknutom členskom štáte alebo regióne, a to pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.
4. Pri uplatňovaní odseku 2 členské štáty, konajúc v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, sa usilujú o priblíženie hodnoty platobných nárokov na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Členské štáty na tento účel stanovia kroky, ktoré sa majú prijať, a metódu výpočtu, ktorá sa má použiť, a oznámia ich Komisii do 1. augusta roka predchádzajúceho vykonávanie režimu základných platieb. K týmto krokom patria ročné postupné úpravy pôvodnej hodnoty platobných nárokov, ako sa uvádza v odseku 3, v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, počínajúc prvým rokom vykonávania režimu základných platieb.
Členské štáty v prvom roku vykonávania režimu základných platieb informujú poľnohospodárov o hodnote svojich nárokov vypočítaných v súlade s týmto článkom pre každý rok obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.
5. Na účely odseku 3 môže členský štát na základe objektívnych kritérií stanoviť, že v prípade predaja alebo darovania poľnohospodárskej plochy alebo uplynutia platnosti celkového alebo čiastočného prenájmu poľnohospodárskej plochy po dátume stanovenom podľa článku 36 ods. 5 a pred dátumom stanoveným podľa článku 33 ods. 1 sa zvýšenie alebo čiastočné zvýšenie hodnoty platobných nárokov, ktoré by sa pridelili príslušnému poľnohospodárovi, vracia do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv, ak by toto zvýšenie predstavovalo pre príslušného poľnohospodára neočakávaný zisk.
Uvedené objektívne kritériá sa stanovujú tak, aby sa zaistilo rovnaké zaobchádzanie s poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, pričom obsahujú aspoň:
a) minimálne trvanie prenájmu;
b) časť prijatej platby, ktorá sa má previesť späť do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv.
KAPITOLA 2
Redistributívne platby
Článok 41
Všeobecné pravidlá
1. Členské štáty sa môžu do 1. augusta ktoréhokoľvek príslušného roku rozhodnúť, že od nasledujúceho roku poskytnú ročnú platbu poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb uvedeného v kapitole 1 oddieloch 1, 2, 3 a 5 alebo v rámci režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 1 oddiele 4 (ďalej len „redistributívna platba“).
Členské štáty oznámia každé takéto rozhodnutie Komisii do dátumu uvedeného v prvom pododseku.
2. Členské štáty, ktoré sa rozhodli uplatňovať režim základných platieb na regionálnej úrovni v súlade s článkom 23, môžu uplatňovať redistributívnu platbu na regionálnej úrovni.
3. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11, lineárne zníženia uvedené v článku 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, sa redistributívna platba poskytuje ročne potom, ako poľnohospodár aktivuje platobné nároky, alebo v členských štátoch uplatňujúcich článok 36 tohto nariadenia potom, ako nahlási hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.
4. Redistributívnu platbu vypočítajú členské štáty každý rok vynásobením čísla, ktoré stanoví členský štát a ktoré nepresiahne 65 % vnútroštátnej alebo regionálnej priemernej platby na hektár, počtom platobných nárokov aktivovaných poľnohospodárom v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, nahlásených poľnohospodárom v súlade s článkom 36 ods. 2. Počet takýchto platobných nárokov alebo takýchto hektárov nepresiahne maximum, ktoré stanovia členské štáty a ktoré nesmie byť vyššie ako 30 hektárov alebo priemerná veľkosť poľnohospodárskych podnikov, ►C1 ako sa ustanovuje v prílohe VIII, ak v dotknutom členskom štáte táto priemerná veľkosť presahuje 30 hektárov. ◄
5. Za predpokladu, že sa dodržia maximálne limity stanovené v odseku 4, členské štáty môžu na vnútroštátnej úrovni zaviesť odstupňovanie počtu hektárov stanoveného v súlade s uvedeným odsekom, ktoré sa uplatňuje na všetkých poľnohospodárov rovnako.
6. Vnútroštátnu priemernú platbu na hektár uvedenú v odseku 4 tohto článku stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2015 nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2.
Regionálnu priemernú platbu na hektár uvedenú v odseku 4 tohto článku stanovia členské štáty na základe podielu vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa nahlásili v danom regióne v súlade s článkom 33 ods. 1 v roku 2015. Pre každý región sa tento podiel vypočíta vydelením príslušného regionálneho stropu stanoveného v súlade s článkom 23 ods. 2, vnútroštátnym stropom stanoveným v súlade s článkom 22 ods. 1, po lineárnom znížení ustanovenom v článku 30 ods. 1, ak sa neuplatňuje článok 30 ods. 2.
7. Členské štáty zabezpečia, aby sa poľnohospodárom, u ktorých sa zistí, že po 18. októbri 2011 rozdelili svoj podnik s jediným zámerom využívať redistributívnu platbu, neposkytne žiadna výhoda poskytovaná podľa tejto kapitoly. Uplatňuje sa to aj na poľnohospodárov, ktorých podniky sú výsledkom uvedeného rozdelenia.
8. V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť maximálny počet platobných nárokov alebo hektárov podľa odseku 4 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie najvyššieho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.
Článok 42
Finančné ustanovenia
1. S cieľom financovať redistributívnu platbu sa môžu členské štáty do dátumu uvedeného v článku 41 ods. 1 rozhodnúť využiť až 30 % ročného vnútroštátneho stropu uvedeného v prílohe II. Každé takéto rozhodnutie oznámia Komisii do uvedeného dátumu.
2. Na základe percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, ktorý členské štáty využijú podľa odseku 1 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy redistributívnej platby. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
KAPITOLA 3
Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie
Článok 43
Všeobecné pravidlá
1. Poľnohospodári oprávnení na platbu v rámci režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu dodržiavajú v zmysle článku 32 ods. 2 až 5 na všetkých svojich hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedené v odseku 2 tohto článku alebo rovnocenné postupy uvedené v odseku 3 tohto článku.
2. Poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie sú tieto:
a) diverzifikácia plodín;
b) zachovávanie existujúceho trvalého trávneho porastu a
c) existencia oblasti ekologického záujmu v rámci poľnohospodárskej plochy.
3. Rovnocenné postupy sú tie postupy, ktoré zahŕňajú podobné postupy predstavujúce rovnocennú alebo väčšiu úroveň prínosu pre klímu a životné prostredie v porovnaní s jedným alebo viacerými postupmi uvedenými v odseku 2. Uvedené rovnocenné postupy a postup alebo postupy uvedené v odseku 2, ktorým sú rovnocenné, sú uvedené na zozname v prílohe IX, pričom sa na ne vzťahujú:
a) záväzky prijaté buď v súlade s článkom 39 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1698/2005, alebo článkom 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;
b) národné alebo regionálne environmentálne certifikačné systémy vrátane systémov certifikácie súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti životného prostredia, ktoré presahujú rámec príslušných povinných noriem ustanovených podľa hlavy VI kapitoly I nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ktorých cieľom je splniť ciele týkajúce sa kvality pôdy a vody, biodiverzity, ochrany krajiny a zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu. Uvedené certifikačné systémy môžu zahŕňať postupy uvedené na zozname v prílohe IX tohto nariadenia, postupy uvedené v odseku 2 tohto článku alebo kombináciu týchto postupov.
4. Rovnocenné postupy uvedené v odseku 3 nesmú byť predmetom dvojitého financovania.
5. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, v náležitých prípadoch tiež na regionálnej úrovni, že obmedzia možnosť poľnohospodárov využívať možnosti uvedené v odseku 3 písm. a) a b).
6. Členské štáty môžu rozhodnúť, v náležitých prípadoch tiež na regionálnej úrovni, že poľnohospodári vykonávajú všetky svoje príslušné povinnosti podľa odseku 1 v súlade s národnými alebo regionálnymi environmentálnymi certifikačnými systémami uvedenými v odseku 3 písm. b).
7. S výhradou rozhodnutí členských štátov uvedených v odsekoch 5 a 6 môže poľnohospodár dodržiavať jeden alebo viacero z postupov uvedených v odseku 3 písm. a), len ak tieto postupy v plnej miere nahrádzajú zodpovedajúci postup alebo zodpovedajúce postupy uvedené v odseku 2. Poľnohospodár môže využívať certifikačné systémy uvedené v odseku 3 písm. b), len ak sa vzťahujú na celú povinnosť uvedenú v odseku 1.
8. Členské štáty Komisii oznámia svoje rozhodnutia uvedené v odsekoch 5 a 6 a konkrétne záväzky alebo certifikačné systémy, ktoré majú v úmysle uplatňovať ako rovnocenné postupy v zmysle odseku 3.
Komisia posúdi, či sa na postupy, ktoré sú súčasťou konkrétnych záväzkov alebo certifikačných systémov, vzťahuje zoznam v prílohe IX, a ak usúdi, že to tak nie je, zodpovedajúcim spôsobom to oznámi členským štátom prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých bez použitia postupu uvedeného v článku 71 ods. 2 alebo 3. Ak Komisia oznámi členskému štátu, že na uvedené postupy sa nevzťahuje zoznam v prílohe IX, tento členský štát neuzná ako rovnocenné postupy v zmysle odseku 3 tohto článku konkrétne záväzky alebo certifikačné systémy, na ktoré sa vzťahuje oznámenie Komisie.
9. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 10 a 11 tohto článku, uplatňovanie finančnej disciplíny a lineárneho zníženia v súlade s článkom 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, členské štáty poskytnú platbu uvedenú v tejto kapitole poľnohospodárom, ktorí dodržiavajú postupy uvedené v odseku 1 tohto článku, ktoré sú pre nich relevantné, a v rozsahu, ako v akom títo poľnohospodári spĺňajú ustanovenia článkov 44, 45 a 46 tohto nariadenia.
Táto platba má formu ročnej platby na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu a ktorý je nahlásený podľa článku 33 ods. 1, alebo článku 36 ods. 2, pričom jej výška sa vypočíta ročne vydelením sumy vyplývajúcej z uplatňovania článku 47 celkovým počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sú v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 nahlásené v dotknutom členskom štáte alebo regióne.
Odchylne od druhého pododseku sa členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatňovať článok 25 ods. 2, môžu rozhodnúť poskytnúť platbu uvedenú v tomto odseku ako percentuálny podiel celkovej hodnoty platobných nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 33 ods. 1 pre každý príslušný rok.
Uvedený percentuálny podiel sa pre každý rok a každý členský štát alebo región vypočíta vydelením sumy vyplývajúcej z uplatnenia článku 47 celkovou hodnotou všetkých platobných nárokov aktivovaných v súlade s článkom 33 ods. 1 v danom členskom štáte alebo regióne.
10. Poľnohospodári s podnikmi úplne alebo čiastočne situovanými v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú smernice 92/43/EHS, 2000/60/ES alebo 2009/147/ES, majú nárok na platbu uvedenú v tejto kapitole za predpokladu, že dodržiavajú postupy uvedené v tejto kapitole v rozsahu, v akom sú uvedené postupy v príslušnom podniku v súlade s cieľmi uvedených smerníc.
11. Poľnohospodári spĺňajúci požiadavky ustanovené v článku 29 ods. 1 nariadenia (ES) č. 834/2007 v oblasti ekologického poľnohospodárstva majú ipso facto nárok na platbu uvedenú v tejto kapitole.
Prvý pododsek sa uplatňuje len na tie jednotky podniku, ktoré sa používajú na ekologickú výrobu v súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 834/2007.
12. Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa:
a) doplnia rovnocenné postupy do zoznamu uvedeného v prílohe IX;
b) stanovia primerané požiadavky uplatniteľné na národné alebo regionálne certifikačné systémy uvedené v písmene b) odseku 3 tohto článku vrátane úrovne záruky, ktorú majú tieto systémy poskytovať;
c) stanovia podrobné pravidlá na výpočet sumy uvedenej v článku 28 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 pre postupy uvedené v oddiele I bodoch 3 a 4 a v oddiele III bode 7 prílohy IX tohto nariadenia a všetky ďalšie rovnocenné postupy doplnené do uvedenej prílohy podľa písmena a) tohto odseku, pre ktoré je potrebný osobitný výpočet na zabránenie dvojitému financovaniu.
13. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví pravidlá postupu pre oznamovanie vrátane harmonogramov pre ich predloženie, a posudzovanie zo strany Komisie uvedené v odseku 8. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Článok 44
Diverzifikácia plodín
1. Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva od 10 do 30 hektárov a značnú časť roka alebo značnú časť cyklu plodiny sa na celej tejto pôde nepestujú plodiny pod vodou, musia byť na nej aspoň dve rôzne plodiny. Hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % tejto ornej pôdy.
Ak orná pôda poľnohospodára pokrýva viac ako 30 hektárov a značnú časť roka alebo značnú časť cyklu plodiny sa na celej tejto pôde nepestujú plodiny pod vodou, musia na nej byť aspoň tri rôzne plodiny. Hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % tejto ornej pôdy a dve hlavné plodiny spoločne nesmú pokrývať viac ako 95 % tejto ornej pôdy.
2. Bez toho, aby bol dotknutý počet plodín vyžadovaný podľa odseku 1, sa maximálne prahové hodnoty, ktoré sú v ňom stanovené, neuplatňujú na podniky, v ktorých viac ako 75 % ornej pôdy pokrývajú trávy alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom, alebo plodiny pestované pod vodou počas značnej časti roka alebo značnej časti cyklu plodín. V takýchto prípadoch nesmie hlavná plodina na zvyšnej ornej ploche pokrývať viac ako 75 % tejto zvyšnej ornej pôdy s výnimkou prípadu, keď túto zvyšnú plochu pokrývajú trávy alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom.
3. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na:
a) podniky, v ktorých sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, na pestovanie bôbovitých plodín, ponecháva sa úhorom alebo je predmetom kombinácie týchto využití;
b) podniky, v ktorých viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, predstavuje trvalý trávny porast a využíva sa na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, alebo na pestovanie plodín pod vodou počas značnej časti roka alebo značnej časti cyklu plodiny, alebo je predmetom kombinácie týchto využití;
c) podniky, v ktorých viac ako 50 % plôch nahlásenej ornej pôdy poľnohospodár nenahlásil vo svojej žiadosti o podporu v predchádzajúcom roku ►C1 a v ktorých sa na základe porovnania geopriestorových žiadostí o podporu na celej ornej pôde pestuje iná plodina ako v predchádzajúcom kalendárnom roku; ◄
d) podniky, ktoré sa nachádzajú v oblastiach severne od 62. rovnobežky alebo v určitých priľahlých oblastiach. Ak plocha ornej pôdy v týchto podnikoch pokrýva viac ako 10 hektárov, na ornej pôde sa musia pestovať aspoň dve plodiny a žiadna z týchto plodín nesmie pokrývať viac ako 75 % ornej pôdy s výnimkou tých prípadov, keď je hlavnou plodinou tráva alebo iné rastlinné krmivá, alebo pôda ležiaca úhorom.
4. Na účely tohto článku je „plodina“:
a) kultúra niektorého z rôznych rodov definovaných v botanickej klasifikácii plodín;
b) kultúra niektorého z druhov v prípade Brassicaceae, Solanaceae a Cucurbitaceae;
c) pôda ležiaca úhorom;
d) trávy alebo iné rastlinné krmivá.
Ozimina a jarina sa považujú za rozličné plodiny, aj keď patria do toho istého rodu. Pšenica špaldová (Triticum spelta) sa považuje za plodinu odlišnú od plodín patriacich do toho istého rodu.
5. Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa:
a) uznajú iné typy rodov a druhov plodín než tie, čo sú uvedené v odseku 4 tohto článku; a
b) ustanovia pravidlá týkajúce sa uplatňovania presného výpočtu podielov rôznych plodín.
Článok 45
Trvalý trávny porast
1. Členské štáty určia trvalé trávne plochy citlivé z hľadiska životného prostredia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica 92/43/EHS alebo smernica 2009/147/ES a pre ktoré je potrebná prísna ochrana na účely splnenia cieľov týchto smerníc, vrátane močarísk a mokradí nachádzajúcich sa v týchto oblastiach.
S cieľom zaručiť ochranu trvalých trávnych porastov vzácnych z hľadiska životného prostredia sa členské štáty môžu rozhodnúť určiť ďalšie citlivé plochy nachádzajúce sa mimo oblastí patriacich do pôsobnosti smernice 92/43/EHS alebo smernice 2009/147/ES, vrátane trvalých trávnych porastov na pôdach bohatých na uhlík.
Poľnohospodári nepremieňajú ani neorú trvalý trávny porast nachádzajúci sa na plochách určených členskými štátmi podľa prvého a prípadne druhého pododseku.
2. Členské štáty zabezpečia, že podiel oblastí s trvalým trávnym porastom vo vzťahu k celkovej poľnohospodárskej ploche nahlásenej poľnohospodármi v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa nezníži o viac ako 5 % v porovnaní s referenčným podielom, ktorý stanovia členské štáty v roku 2015 vydelením oblastí s trvalým trávnym porastom, ako sa uvádza v písmene a) druhého pododseku tohto odseku, celkovou poľnohospodárskou plochou, ako sa uvádza v písmene b) uvedeného pododseku.
Na účely určenia referenčného podielu uvedeného v prvom pododseku:
a) „oblasti s trvalým trávnym porastom“ je pôda pokrytá trvalými pasienkami, ktorú nahlásili v roku 2012, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013 poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s nariadením (ES) č. 73/2009, ako aj oblasti pokryté trvalým trávnym porastom, ktorú nahlásili v roku 2015 poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, a ktoré neboli nahlásené ako pôda pokrytá trvalými pasienkami v roku 2012, alebo v prípade Chorvátska v roku 2013;
b) „celková poľnohospodárska plocha“ je poľnohospodárska plocha, ktorú nahlásili v roku 2015 poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.
Referenčný podiel v súvislosti s trvalým trávnym porastom sa prepočíta v prípadoch, keď majú poľnohospodári, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, povinnosť opäť premeniť plochu na trvalý trávny porast v roku 2015 alebo v roku 2016 v súlade s článkom 93 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013. V takom prípade sa tieto plochy doplnia k oblastiam s trvalým trávnym porastom, ako sa uvádza v písmene a) druhého pododseku tohto odseku.
Podiel v súvislosti s trvalým trávnatým porastom sa stanoví každý rok na základe plôch nahlásených na príslušný rok poľnohospodármi, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci tejto kapitoly, v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.
Povinnosť podľa tohto odseku sa uplatňuje na vnútroštátnej, regionálnej alebo príslušnej subregionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť, aby podiel trvalého trávneho porastu neklesol o viac ako 5 %, sa členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať povinnosť zachovať trvalý trávny porast na úrovni podnikov. Členské štáty oznámia Komisii každé takéto rozhodnutie do 1. augusta 2014.
Členské štáty oznámia referenčný podiel a podiel uvedený v tomto odseku Komisii.
3. Pokiaľ sa zistí, že podiel uvedený v odseku 2 sa znížil o viac ako 5 % na regionálnej, subregionálnej alebo prípadne vnútroštátnej úrovni, dotknutý členský štát uloží na úrovni podnikov povinnosť opäť premeniť pôdu na trvalé trávne porasty pre tých poľnohospodárov, ktorí majú k dispozícii pôdu, ktorá bola počas minulého obdobia premenená z pôdy pokrytej trvalými pasienkami alebo trvalým trávnym porastom na pôdu využívanú na iné účely.
Ak sa však množstvo oblastí s trvalým trávnym porastom vyjadrené v absolútnych hodnotách stanovené v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom písm. a) zachová v rámci určitých limitov, povinnosť stanovená v prvom pododseku odseku 2 sa považuje za splnenú.
4. Odsek 3 sa neuplatňuje, ak je pokles pod prahovú hodnotu výsledkom zalesňovania, ktoré rešpektuje životné prostredie a nezahŕňa sadenie mladín s krátkodobým striedaním, vianočných stromčekov alebo rýchlo rastúcich stromov na výrobu energie.
5. S cieľom zaručiť zachovanie podielu trvalého trávneho porastu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými ustanoví podrobné pravidlá pre zachovanie trvalého trávneho porastu vrátane pravidiel týkajúcich sa opätovnej premeny pôdy v prípade nedodržania povinnosti podľa odseku 1 tohto článku, pravidiel uplatňovaných na členské štáty v prípade stanovovania povinností na úrovni podnikov, ako sa uvádza v odsekoch 2 a 3, a akejkoľvek úpravy referenčného podielu uvedeného v odseku 2, ktorá môže byť potrebná.
6. Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 70, ktorými sa:
a) ustanoví rámec na určovanie ďalších citlivých plôch uvedených v druhom pododseku odseku 1 tohto článku;
b) ustanovia podrobné metódy určovania podielu trvalého trávneho porastu na celkovej poľnohospodárskej ploche, ktorý sa musí zachovať v súlade s odsekom 2 tohto článku;
c) vymedzí minulé obdobie uvedené v prvom pododseku odseku 3 tohto článku.
7. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia limity uvedené v druhom pododseku odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Článok 46
Oblasť ekologického záujmu
1. V prípade, že orná pôda podniku pokrýva viac ako 15 hektárov, poľnohospodár zabezpečí, aby od 1. januára 2015 plocha zodpovedajúca aspoň 5 % ornej pôdy podniku, ktorú poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, a ak sa považujú za oblasť ekologického záujmu členským štátom v súlade s odsekom 2 tohto článku vrátane oblastí uvedených v odseku 2 písm. c), d), g), h), k) a l) bola oblasťou ekologického záujmu.
Percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku tohto odseku sa môže zvýšiť z 5 % na 7 %, ak Európsky parlament a Rada prijmú legislatívny akt v súlade s článkom 43 ods. 2 ZFEÚ.
Komisia do 31. marca 2017 predloží hodnotiacu správu týkajúcu sa vykonávania prvého pododseku tohto odseku, ku ktorej prípadne pripojí návrh legislatívneho aktu, ako sa uvádza v druhom pododseku.
2. Členské štáty sa do 1. augusta 2014 rozhodnú, že jedna alebo viaceré z týchto plôch sa budú považovať za oblasť ekologického záujmu:
a) pôda ležiaca úhorom;
b) terasy;
c) krajinné prvky vrátane takých prvkov, ktoré sú priľahlé k ornej pôde podniku, ktoré odchylne od článku 43 ods. 1 tohto nariadenia môžu zahŕňať krajinné prvky, ktoré nie sú súčasťou plôch, na ktoré možno poskytnúť podporu v súlade s článkom 76 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013;
d) nárazníkové zóny vrátane nárazníkových zón pokrytých trvalým trávnym porastom za predpokladu, že sú odlišné od priľahlej poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu;
e) hektáre agrolesníckej pôdy, na ktorú sa poskytuje alebo sa poskytla podpora v súlade s článkom 44 nariadenia (ES) č. 1698/2005 a/alebo článkom 23 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;
f) pásy hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, popri okrajoch lesov;
g) plochy s mladinami s krátkodobým striedaním bez použitia hnojív a/alebo prípravkov na ochranu rastlín;
h) zalesnené oblasti uvedené v článku 32 ods. 2 písm. b) bode ii) tohto nariadenia;
i) plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou, ktorá vznikla sadením a klíčením osív, ktoré podliehajú uplatneniu váhových faktorov uvedených v odseku 3 tohto článku;
j) plochy s plodinami, ktoré viažu dusík;
k) plochy s ozdobnicou (Miscanthus);
l) plochy so silfiou prerastenou (Silphium perfoliatum);
m) pôda ležiaca úhorom pre medonosné rastliny (druhy bohaté na peľ a nektár).
S výnimkou oblastí podniku uvedených v prvom pododseku písm. g), h,) k) a l) tohto odseku sa oblasť ekologického záujmu nachádza na ornej pôde podniku. V prípade oblastí uvedených v prvom pododseku písm. c) a d) tohto odseku môže byť oblasť ekologického záujmu tiež priľahlá k ornej pôde podniku, ktorú poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 72 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.
3. S cieľom zjednodušiť administratívne postupy a zohľadniť charakteristiky typov oblastí ekologického záujmu vymenovaných v prvom pododseku odseku 2, ako aj uľahčiť ich meranie môžu členské štáty pri výpočte celkových hektárov, ktoré predstavujú oblasť ekologického záujmu podniku, použiť konverzné a/alebo váhové faktory stanovené v prílohe X. Ak sa členský štát rozhodne považovať za oblasť ekologického záujmu oblasti uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. i) alebo akúkoľvek inú oblasť, ►C1 na ktorú sa vzťahuje váhový faktor menší ako 1, je použitie váhových faktorov uvedených v prílohe X povinné. ◄
4. Odsek 1 sa neuplatňuje na:
a) podniky, v ktorých sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, ponecháva sa úhorom, používa sa na pestovanie bôbovitých plodín, alebo je predmetom kombinácie týchto využití;
b) podniky, v ktorých viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, predstavuje trvalý trávny porast, využíva sa na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív, alebo sa na nej buď značnú časť roka alebo cyklu plodiny pestujú plodiny pod vodou, alebo je predmetom kombinácie týchto využití.
5. Členské štáty môžu rozhodnúť, že až polovica percentuálnych bodov oblastí ekologického záujmu uvedených v odseku 1 uplatnia na regionálnej úrovni s cieľom získať priľahlé oblasti ekologického záujmu. Členské štáty určia oblasti a povinnosti zúčastnených poľnohospodárov alebo skupiny poľnohospodárov. Cieľom určenia oblastí a povinností je podporiť vykonávanie politík Únie v oblasti životného prostredia, klímy a biodiverzity.
6. Členské štáty sa môžu rozhodnúť povoliť poľnohospodárom, ktorých podniky sa nachádzajú v tesnej blízkosti, splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 kolektívne (ďalej len „kolektívne plnenie“) pod podmienkou, že dotknuté oblasti ekologického záujmu sú priľahlé. S cieľom podporiť vykonávanie politík Únie v oblasti životného prostredia, klímy a biodiverzity môžu členské štáty určiť plochy, na ktorých je možné kolektívne plnenie, a poľnohospodárom alebo skupinám poľnohospodárom, ktorí sa zúčastňujú takéhoto kolektívneho plnenia, môžu uložiť ďalšie povinnosti.
Každý poľnohospodár zúčastňujúci sa na kolektívnom plnení zabezpečí, že aspoň 50 % plochy, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uvedená v odseku 1, sa nachádza na pôde jeho podniku a je v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom. Počet poľnohospodárov, ktorí sa zúčastňujú na takomto kolektívnom plnení, nesmie byť vyšší ako 10.
7. Členské štáty, v ktorých viac ako 50 % celkovej plochy pôdy pokrýva les, sa môžu rozhodnúť, že odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje na podniky nachádzajúce sa v oblastiach, ktoré tieto členské štáty označili za oblasti s prírodnými prekážkami v súlade s článkom 32 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, a to za predpokladu, že viac ako 50 % plochy pôdy jednotky uvedenej v druhom pododseku tohto odseku pokrýva les a pomer zalesnenej pôdy k poľnohospodárskej pôde je viac ako 3:1.
Zalesnená plocha a podiel lesnej pôdy k poľnohospodárskej pôde sa posúdi na úrovni plochy, ktorá zodpovedá úrovni LAU 2, alebo na úrovni inej jasne vymedzenej jednotky, ktorá pokrýva jasnú jedinú súvislú zemepisnú oblasť s podobnými poľnohospodárskymi podmienkami.
8. Členské štáty Komisii oznámia rozhodnutia uvedené v odseku 2 do 1. augusta 2014 a každé rozhodnutie uvedené v odsekoch 3, 5, 6 alebo 7 do 1. augusta roku predchádzajúceho ich uplatňovanie.
9. Komisia je v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa:
a) stanovia ďalšie kritériá pre typy oblastí uvedené v odseku 2 tohto článku, aby sa mohli označiť ako oblasť ekologického záujmu;
b) doplnia ďalšie typy oblastí okrem oblastí uvedených v odseku 2, ktoré možno zohľadniť na účely dodržania percentuálneho podielu uvedeného v odseku 1;
c) upraví príloha X s cieľom stanoviť konverzné a váhové faktory uvedené v odseku 3 a zohľadniť kritériá a/alebo typy oblastí, ktoré má Komisia vymedziť podľa písmen a) a b) tohto odseku;
d) stanovia pravidlá plnenia uvedeného v odsekoch 5 a 6, a to vrátane minimálnych požiadaviek na takéto plnenie;
e) stanoví rámec, v medziach ktorého majú členské štáty určiť kritériá, ktoré musia spĺňať podniky, aby ich na účely odseku 6 bolo možné považovať za podniky v tesnej blízkosti;
f) stanovia metódy určovania percentuálneho podielu celkovej zalesnenej plochy pôdy a pomeru lesnej pôdy k poľnohospodárskej pôde podľa odseku 7.
Článok 47
Finančné ustanovenia
1. S cieľom financovať platby uvedené v tejto kapitole využijú členské štáty 30 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II.
2. Členské štáty uplatnia platby uvedené v tejto kapitole na vnútroštátnej úrovni.
Členské štáty uplatňujúce článok 23 sa môžu rozhodnúť uplatňovať platby na regionálnej úrovni. V takýchto prípadoch využijú v každom regióne podiel stropu stanovený podľa odseku 3 tohto článku. Pre každý región sa tento podiel vypočíta vydelením príslušného regionálneho stropu stanoveného v súlade s článkom 23 ods. 2 vnútroštátnym stropom určeným v súlade s článkom 22 ods. 1, po lineárnom znižovaní podľa článku 30 ods. 1 v prípade neuplatnenia článku 30 ods. 2.
3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví príslušné stropy pre platby uvedené v tejto kapitole. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
KAPITOLA 4
Platba na oblasti s prírodnými prekážkami
Článok 48
Všeobecné pravidlá
1. Členské štáty môžu poskytnúť platbu poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 1 a ktorých podniky sa úplne alebo čiastočne nachádzajú v oblastiach s prírodnými prekážkami určených členskými štátmi v súlade s článkom 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 (ďalej len „platba na oblasti s prírodnými prekážkami“).
2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že platbu na oblasti s prírodnými prekážkami poskytnú všetkým oblastiam, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 1, alebo obmedzia platbu na niektoré z týchto oblastí na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií.
3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11 tohto nariadenia a lineárne zníženia v súlade s článkom 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, platba na oblasti s prírodnými prekážkami sa poskytuje ročne na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu a ktorý sa nachádza v oblastiach, ktorým sa členský štát rozhodol poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku. Vypláca sa po aktivovaní platobných nárokov na uvedené hektáre, ktorých držiteľom je príslušný poľnohospodár, alebo, v členských štátoch uplatňujúcich článok 36 tohto nariadenia, po nahlásení tých hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, príslušným poľnohospodárom.
4. Platba na oblasti s prírodnými prekážkami na hektár sa vypočíta vydelením sumy vyplývajúcej z uplatňovania článku 49 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré sa nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 a nachádzajú sa v oblastiach, ktorým sa členský štát rozhodol poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku.
Členské štáty môžu na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií stanoviť aj maximálny počet hektárov na podnik, na ktoré možno poskytnúť podporu podľa tejto kapitoly.
5. Členské štáty môžu uplatniť platbu na oblasti s prírodnými prekážkami na regionálnej úrovni za podmienok ustanovených v tomto odseku pod podmienkou, že určili príslušné regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami a predovšetkým charakteristikami ich prírodných prekážok vrátane závažnosti prekážok, a ich poľnohospodárskymi podmienkami.
Členské štáty rozdelia vnútroštátne stropy uvedené v článku 49 ods. 1 medzi regióny v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami.
Platba na oblasti s prírodnými prekážkami na regionálnej úrovni sa vypočíta vydelením regionálneho stropu vypočítaného v súlade s druhým pododsekom tohto odseku počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktoré sa nahlásili v príslušnom regióne v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 a ktoré sa nachádzajú v oblastiach, ktorým sa členský štát rozhodol poskytnúť platbu v súlade s odsekom 2 tohto článku.
Článok 49
Finančné ustanovenia
1. S cieľom financovať platbu na oblasti s prírodnými prekážkami sa môžu členské štáty do 1. augusta 2014 rozhodnúť využiť až 5 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Každé takéto rozhodnutie oznámia Komisii do uvedeného dátumu.
Členské štáty môžu do 1. augusta 2016 prehodnotiť svoje rozhodnutie a zmeniť ho s účinnosťou od 1. januára 2017. Každé takéto rozhodnutie oznámia Komisii do 1. augusta 2016.
2. Na základe percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu, ktorý členské štáty použijú podľa odseku 1, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy platby na oblasti s prírodnými prekážkami. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
KAPITOLA 5
Platba pre mladých poľnohospodárov
Článok 50
Všeobecné pravidlá
1. Členské štáty poskytnú ročnú platbu mladým poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb alebo v rámci režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 1 (ďalej len „platba pre mladých poľnohospodárov“).
2. Na účely tejto kapitoly sú „mladí poľnohospodári“ fyzické osoby:
a) ktoré prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik ako vedúci predstaviteľ podniku alebo ktoré už taký podnik založili počas piatich rokov predchádzajúcich prvému podaniu žiadosti o zaradenie do režimu základných platieb alebo do režimu jednotnej platby na plochu uvedenej v článku 72 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, a
b) ktoré nemajú v roku predloženia žiadosti o zaradenie uvedenej v písmene a) viac ako 40 rokov.
3. Členské štáty môžu stanoviť ďalšie objektívne a nediskriminačné kritériá oprávnenosti pre mladých poľnohospodárov, ktorí podávajú žiadosť o platbu pre mladých poľnohospodárov, pokiaľ ide o primerané zručnosti a/alebo požiadavky na odbornú prípravu.
4. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie finančnej disciplíny, znižovanie platieb v súlade s článkom 11 a lineárne zníženia v súlade s článkom 7 tohto nariadenia a uplatňovanie článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, sa platba pre mladých poľnohospodárov poskytuje ročne potom, ako poľnohospodár aktivuje platobné nároky, alebo, v členských štátoch uplatňujúcich článok 36 tohto nariadenia, na základe nahlásenia hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, zo strany poľnohospodára.
5. Platba pre mladých poľnohospodárov sa poskytuje poľnohospodárovi na obdobie piatich rokov, počínajúc prvým podaním žiadosti o platbu pre mladých poľnohospodárov, pokiaľ sa uvedené podanie uskutoční počas obdobia piatich rokov po založení podniku uvedeného v odseku 2 písm. a). Uvedené päťročné obdobie sa vzťahuje aj na poľnohospodárov, ktorí dostali platbu pre mladých poľnohospodárov v súvislosti s nárokmi pred rokom nároku 2018.
Odchylne od druhej vety prvého pododseku môžu členské štáty rozhodnúť, že pre mladých poľnohospodárov, ktorí založili podnik v súlade s odsekom 2 písm. a) v období rokov 2010 – 2013, sa má dané päťročné obdobie skrátiť o počet rokov, ktoré uplynuli medzi založením podniku uvedeným v odseku 2 písm. a) a prvým podaním žiadosti o platbu pre mladých poľnohospodárov.
6. Členské štáty neuplatňujúce článok 36 každý rok vypočítajú výšku platby pre mladých poľnohospodárov tak, že počet nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 32 ods. 1, vynásobia číslom zodpovedajúcim:
a) medzi 25 % a 50 % priemernej hodnoty platobných nárokov, ktorých je poľnohospodár držiteľom prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, alebo
b) medzi 25 % a 50 % sumy vypočítanej vydelením pevného percentuálneho podielu vnútroštátneho stropu na kalendárny rok 2019 stanoveného v prílohe II počtom všetkých hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2015 nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1. Uvedený pevný percentuálny podiel sa rovná podielu vnútroštátneho stropu zostávajúceho pre režim základných platieb v súlade s článkom 22 ods. 1 na rok 2015.
7. Členské štáty uplatňujúce článok 36 vypočítajú každý rok výšku platby pre mladých poľnohospodárov vynásobením čísla zodpovedajúceho hodnote medzi 25 % a 50 % jednotnej platby na plochu vypočítanej v súlade s článkom 36 počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 36 ods. 2.
8. Odchylne od odsekov 6 a 7 tohto článku môžu členské štáty každý rok vypočítať výšku platby pre mladých poľnohospodárov vynásobením čísla zodpovedajúceho hodnote medzi 25 % a 50 % vnútroštátnej priemernej platby na hektár počtom nárokov, ktoré poľnohospodár aktivoval v súlade s článkom 32 ods. 1 alebo počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil v súlade s článkom 36 ods. 2.
Vnútroštátna priemerná platba na hektár sa vypočíta vydelením vnútroštátneho stropu na kalendárny rok 2019 stanoveného v prílohe II počtom hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa v roku 2015 nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2.
9. Členské štáty stanovia jednotný maximálny limit uplatniteľný na počet platobných nárokov aktivovaných poľnohospodárom alebo na počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré poľnohospodár nahlásil. Tento limit nesmie byť nižší ako 25 alebo vyšší ako 90. Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 6, 7 a 8 dodržiavajú tento limit.
10. Namiesto uplatňovania odsekov 6 až 9 môžu členské štáty prideliť ročnú paušálnu sumu na poľnohospodára, ktorá sa vypočíta vynásobením pevného počtu hektárov číslom zodpovedajúcim hodnote medzi 25 % a 50 % vnútroštátnej priemernej platby na hektár ustanovenej v súlade s odsekom 8.
Pevný počet hektárov uvedený v prvom pododseku tohto odseku sa vypočíta vydelením celkového počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 mladí poľnohospodári žiadajúci o platbu pre mladých poľnohospodárov v roku 2015, celkovým počtom mladých poľnohospodárov, ktorí požiadali o uvedenú platbu v roku 2015.
Členský štát môže prepočítať pevný počet hektárov v ktoromkoľvek roku po roku 2015 v prípade, že sa významne zmení počet mladých poľnohospodárov žiadajúcich o túto platbu alebo veľkosť podnikov mladých poľnohospodárov, alebo oboje.
Ročná paušálna suma, ktorá sa môže poskytnúť poľnohospodárovi, nepresiahne celkovú sumu jeho základnej platby pred uplatnením článku 63 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v danom roku.
11. S cieľom zaručiť ochranu práv prijímateľov a zabrániť diskriminácii medzi nimi je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa podmienok, za ktorých sa právnická osoba môže považovať za oprávnenú na prijatie platby pre mladých poľnohospodárov.
Článok 51
Finančné ustanovenia
1. S cieľom financovať platbu pre mladých poľnohospodárov použijú členské štáty percentuálny podiel, ktorý nie je vyšší ako 2 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Členské štáty oznámia Komisii do 1. augusta 2014 odhadovaný percentuálny podiel potrebný na financovanie uvedenej platby.
Členské štáty môžu do 1. augusta každého roka prehodnotiť svoj odhadovaný percentuálny podiel s účinnosťou od nasledujúceho roka. Prehodnotený percentuálny podiel oznámia Komisii do 1. augusta roka, ktorý predchádza jeho uplatňovaniu.
2. Bez toho, aby bol dotknutý maximálny percentuálny podiel vo výške 2 % stanovený v odseku 1 tohto článku, v prípade, že celková výška platby pre mladých poľnohospodárov, o ktorú sa v členskom štáte žiada v konkrétnom roku, presiahne strop stanovený podľa odseku 4 tohto článku a ak je uvedený strop nižší ako uvedené maximum, daný členský štát financuje rozdiel uplatnením článku 30 ods. 7 prvého pododseku písm. f) v príslušnom roku alebo uplatnením lineárneho zníženia na všetky platby, ktoré sa majú poskytnúť všetkým poľnohospodárom v súlade s článkom 32 alebo článkom 36 ods. 2 alebo oboma prostriedkami.
3. V prípade, že celková výška platby pre mladých poľnohospodárov, o ktorú sa v členskom štáte žiada v konkrétnom roku, presiahne strop stanovený podľa odseku 4 tohto článku a ak uvedený strop dosiahne 2 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, členské štáty uplatnia lineárne zníženie na sumy, ktoré sa majú vyplatiť na základe článku 50, aby dodržali uvedený strop.
4. Na základe percentuálneho podielu, ktorý členské štáty oznámili podľa odseku 1 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy pre platbu pre mladých poľnohospodárov.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
HLAVA IV
VIAZANÁ PODPORA
KAPITOLA 1
Dobrovoľná viazaná podpora
Článok 52
Všeobecné pravidlá
1. Členské štáty môžu za podmienok ustanovených v tejto kapitole poskytnúť poľnohospodárom viazanú podporu (v tejto kapitole ďalej len ako „viazaná podpora“).
2. Viazaná podpora sa môže poskytnúť v týchto sektoroch a oblastiach výroby: obilniny, olejnaté semená, bielkovinové plodiny, strukoviny, ľan, konope, ryža, orechy, zemiaky na výrobu škrobu, mlieko a mliečne výrobky, osivo, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, olivový olej, húsenice priadky morušovej, sušené krmivo, chmeľ, cukrová repa, trstina a čakanka, ovocie a zelenina a mladiny s krátkodobým striedaním.
3. Viazanú podporu možno poskytnúť len tým sektorom alebo tým regiónom členského štátu, v ktorých majú určité typy hospodárenia alebo určité poľnohospodárske sektory, ktoré sú osobitne významné pre hospodárstvo, spoločnosť alebo životné prostredie, určité ťažkosti.
4. Odchylne od odseku 3 možno viazanú podporu poskytnúť aj poľnohospodárom:
a) ktorým k 31. decembru 2014 boli platobné nároky poskytnuté v súlade s hlavou III kapitolou 3 oddielom 2 a článkom 71m nariadenia (ES) č. 1782/2003 a v súlade s článkom 60 a článkom 65 štvrtým odsekom nariadenia (ES) č. 73/2009, a
b) ktorí nemajú k dispozícii hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, na aktiváciu platobných nárokov v rámci režimu základných platieb, ako sa uvádza v hlave III kapitole 1 tohto nariadenia.
▼M9 —————
6. Viazaná podpora je schéma obmedzujúca výrobu, ktorá má podobu ročnej platby na základe stanovených oblastí a výnosov alebo stanoveného počtu zvierat, pričom sa v rámci nej dodržiavajú finančné stropy, ktoré určia členské štáty pre každé opatrenie a ktoré oznámia Komisii.
7. V prípade právnickej osoby či skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu členské štáty uplatniť obmedzenia uvedené v odseku 6 na úrovni členov týchto právnických osôb alebo skupín, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú práva a povinnosti jednotlivých členov porovnateľné s právami a povinnosťami jednotlivých poľnohospodárov, ktorí majú postavenie vedúceho predstaviteľa podniku, a to najmä pokiaľ ide o ich ekonomickú, sociálnu a daňovú situáciu, za predpokladu, že prispeli k posilneniu poľnohospodárskych štruktúr dotknutých právnických osôb alebo skupín.
8. Každá viazaná podpora poskytovaná podľa tohto článku je v súlade s ostatnými opatreniami a politikami Únie.
9. S cieľom zabezpečiť efektívne a cielené využívanie finančných prostriedkov Únie a zabrániť dvojitému financovaniu na základe iných podobných nástrojov podpory je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktorými sa ustanovia:
a) podmienky poskytovania viazanej podpory;
b) pravidlá súladu s ostatnými opatreniami Únie a kumulovania podpory.
10. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 70, ktorými doplní toto nariadenie, pokiaľ ide o opatrenia na zabránenie tomu, aby boli prijímatelia dobrovoľnej viazanej podpory poškodzovaní štrukturálnou nerovnováhou na trhu v sektore. Uvedenými delegovanými aktmi sa členským štátom môže umožniť, aby rozhodli o pokračovaní vyplácania takejto podpory až do roku 2020 na základe jednotiek produkcie, pre ktoré bola dobrovoľná viazaná podpora poskytnutá v minulom referenčnom období.
Článok 53
Finančné ustanovenia
1. S cieľom financovať viazanú podporu môžu členské štáty do 1. augusta v roku, ktorý predchádza prvému roku vykonávania takejto podpory, rozhodnúť, že použijú až 8 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II.
2. Odchylne od odseku 1 sa môžu členské štáty rozhodnúť, že použijú až 13 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II pod podmienkou, že:
a) do 31. decembra 2014:
i) uplatňujú režim jednotnej platby na plochu ustanovený v hlave V nariadenia (ES) č. 73/2009,
ii) financujú opatrenia podľa článku 111 uvedeného nariadenia alebo
iii) sa na ne vzťahuje odchýlka ustanovená v článku 69 ods. 5 alebo v prípade Malty v článku 69 ods. 1 uvedeného nariadenia; a/alebo
b) aspoň počas jedného roka v období 2010 – 2014 pridelia spolu viac ako 5 % svojej sumy, ktorú mali k dispozícii na poskytovanie priamych platieb ustanovených v hlave III, hlave IV s výnimkou hlavy IV kapitoly 1 oddielu 6, a hlave V nariadenia (ES) č. 73/2009 na financovanie:
i) opatrení ustanovených v hlave III kapitole 2 oddiele 2 nariadenia (ES) č. 73/2009,
ii) podpory ustanovenej v článku 68 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iv) a písm. b) a e) uvedeného nariadenia alebo
iii) opatrení podľa hlavy IV kapitoly 1 uvedeného nariadenia s výnimkou oddielu 6.
3. Percentuálny podiel ročného vnútroštátneho stropu uvedený v odsekoch 1 a 2 sa môže zvýšiť až o dva percentuálne body pre tie členské štáty, ktoré sa rozhodnú použiť aspoň 2 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na podporu pestovania bielkovinových plodín podľa tejto kapitoly.
4. Odchylne od odsekov 1 a 2 členské štáty, ktoré aspoň počas jedného roka v období 2010 – 2014 pridelia spolu viac ako 10 % svojej sumy, ktorú mali k dispozícii na poskytovanie priamych platieb ustanovených v hlave III, hlave IV s výnimkou hlavy IV kapitoly 1 oddielu 6, a hlave V nariadenia (ES) č. 73/2009 na financovanie:
a) opatrení ustanovených v hlave III kapitole 2 oddiele 2 nariadenia (ES) č. 73/2009;
b) podpory ustanovenej v článku 68 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iv) a písm. b) a e) uvedeného nariadenia; alebo
c) opatrení podľa hlavy IV kapitoly 1 uvedeného nariadenia s výnimkou jej oddielu 6,
môžu rozhodnúť, že po schválení Komisiou v súlade s článkom 55 tohto nariadenia použijú viac ako 13 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II k tomuto nariadeniu.
5. Odchylne od percentuálnych podielov stanovených v odsekoch 1 až 4 sa môžu členské štáty rozhodnúť použiť na financovanie viazanej podpory až 3 milióny EUR ročne.
6. Členské štáty môžu do 1. augusta ktoréhokoľvek roka prehodnotiť svoje rozhodnutie podľa tejto kapitoly a rozhodnúť, že s účinnosťou od nasledujúceho roka:
a) ponechajú nezmenené, zvýšia alebo znížia percentuálne podiely stanovené podľa odsekov 1, 2 a 3 v rámci limitov, ktoré sú v nich prípadne stanovené, alebo ponechajú nezmenené alebo znížia percentuálne podiely stanovené podľa odseku 4;
b) zmenia podmienky poskytovania podpory;
c) prestanú poskytovať podporu na základe tejto kapitoly.
Členské štáty oznámia každé takéto rozhodnutie Komisii do dátumu uvedeného v prvom pododseku.
7. Na základe rozhodnutia, ktoré prijmú jednotlivé členské štáty podľa odsekov 1 až 6 tohto článku, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými každoročne stanoví zodpovedajúce stropy viazanej podpory. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Článok 54
Oznamovanie
1. Členské štáty oznámia Komisii rozhodnutia uvedené v článku 53 do dátumov uvedených v uvedenom článku. S výnimkou rozhodnutia uvedeného v článku 53 ods. 6 písm. c) obsahuje oznámenie informácie o cieľových regiónoch, vybratých typoch hospodárenia alebo sektorov, ako aj o úrovni podpory, ktorá sa má poskytnúť.
2. Rozhodnutia uvedené v článku 53 ods. 2 a 4 alebo v prípade potreby v článku 53 ods. 6 písm. a) obsahujú podrobný opis konkrétnej situácie v cieľovom regióne a konkrétnych vlastností typov hospodárenia alebo konkrétnych poľnohospodárskych sektorov, v dôsledku ktorých je percentuálny podiel uvedený v článku 53 ods. 1 nedostatočný na riešenie ťažkostí uvedených v článku 52 ods. 3 a ktoré odôvodňujú zvýšenú úroveň podpory.
Článok 55
Schválenie Komisiou
1. Komisia prijme vykonávacie akty bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 71 ods. 2 alebo 3, ktorými schváli rozhodnutie uvedené v článku 53 ods. 4 alebo prípadne v článku 53 ods. 6 písm. a), ak sa v príslušnom sektore alebo regióne preukáže jedna z týchto potrieb:
a) potreba udržiavať určitú úroveň konkrétnej produkcie z dôvodu nedostatku alternatív a potreba znížiť riziko ukončenia produkcie a z toho vyplývajúcich sociálnych a/alebo environmentálnych problémov;
b) potreba poskytovať stabilné dodávky miestnemu spracovateľskému priemyslu s cieľom vyhnúť sa negatívnym sociálnym a hospodárskym dôsledkom následnej reštrukturalizácie;
c) potreba kompenzovať nevýhody, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárov v určitom sektore a ktoré sú dôsledkom pretrvávajúcich narušení súvisiaceho trhu;
d) potreba zasiahnuť, ak sa existencia akejkoľvek inej podpory dostupnej na základe tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 alebo akéhokoľvek schváleného režimu štátnej pomoci považuje za nedostatočnú na splnenie potrieb uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku.
2. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá postupu pri posudzovaní a schvaľovaní rozhodnutí uvedených v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
KAPITOLA 2
Osobitná platba na bavlnu
Článok 56
Rozsah pôsobnosti
Poľnohospodárom pestujúcim bavlnu s číselným znakom KN 5201 00 sa poskytuje pomoc za podmienok ustanovených v tejto kapitole (ďalej len „osobitná platba na bavlnu“).
Článok 57
Oprávnenosť
1. Osobitná platba na bavlnu sa poskytuje na hektár plochy, na ktorej sa pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu. Na plochu možno poskytnúť podporu, iba ak sa nachádza na poľnohospodárskej pôde, na ktorej členský štát povolil pestovanie bavlny, je osiata odrodami, ktoré členský štát schválil, a bavlna sa skutočne zbiera za bežných podmienok pestovania.
Osobitná platba na bavlnu sa vypláca na bavlnu vhodnej, primeranej a predajnej kvality.
2. Členské štáty schvaľujú pôdu a odrody, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, v súlade s pravidlami a podmienkami, ktoré sa prijmú podľa odseku 3.
3. S cieľom zabezpečiť účinnú správu osobitnej platby na bavlnu je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel a podmienok schvaľovania pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu.
4. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá postupu pri schvaľovaní pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu a pri oznamovaní týkajúcom sa tohto schvaľovania pestovateľom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Článok 58
Základné plochy, stanovené výnosy a referenčné sumy
1. Stanovujú sa tieto vnútroštátne základné plochy:
— v Bulharsku: 3 342 ha,
— v Grécku: 250 000 ha,
— v Španielsku: 48 000 ha,
— v Portugalsku: 360 ha.
2. Stanovujú sa tieto pevné výnosy v referenčnom období:
— v Bulharsku: 1,2 tony/ha,
— v Grécku: 3,2 tony/ha,
— v Španielsku: 3,5 tony/ha,
— v Portugalsku: 2,2 tony/ha.
3. Výška osobitnej platby na bavlnu na hektár plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, sa vypočíta vynásobením výnosov stanovených v odseku 2 týmito referenčnými sumami:
— v Bulharsku: 584,88 EUR v roku 2015 a 649,45 EUR na rok 2016 a ďalšie roky,
— v Grécku: 234,18 EUR,
— v Španielsku: 362,15 EUR,
— v Portugalsku: 228,00 EUR.
4. Ak plocha, na ktorej sa v danom členskom štáte a v danom roku pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu, prevyšuje základnú plochu stanovenú v odseku 1, suma, ktorá sa pre tento členský štát uvádza v odseku 3, sa zníži v príslušnom pomere k prekročeniu základnej plochy.
5. S cieľom umožniť uplatňovanie osobitnej platby na bavlnu je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel v súvislosti s podmienkami poskytovania tejto platby, požiadaviek na oprávnenosť a poľnohospodárskych postupov.
6. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá výpočtu zníženia ustanoveného v odseku 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Článok 59
Schválené medziodvetvové organizácie
1. Na účel tejto kapitoly je „schválená medziodvetvová organizácia“ právny subjekt, ktorý tvoria poľnohospodári produkujúci bavlnu a aspoň jedna čistička bavlny a ktorý vykonáva činnosti, ako napríklad:
a) pomoc zameranú na lepšiu koordináciu spôsobu uvádzania bavlny na trh, najmä prostredníctvom výskumných štúdií a prieskumov trhu;
b) vypracovanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie;
c) zameriavanie produkcie na výrobky, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám trhu a požiadavkám spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu a ochranu spotrebiteľa;
d) aktualizáciu metód a prostriedkov na zlepšenie kvality výrobkov;
e) vývoj marketingových stratégií na propagáciu bavlny prostredníctvom systémov certifikácie kvality.
2. Členský štát, v ktorom sa čističky bavlny nachádzajú, schváli medziodvetvové organizácie, ktoré spĺňajú kritériá, ktoré sa ustanovia podľa odseku 3.
3. S cieľom zabezpečiť efektívne uplatňovanie osobitnej platby na bavlnu je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktorými sa ustanovia:
a) kritériá schvaľovania medziodvetvových organizácií;
b) povinnosti výrobcov;
c) pravidlá, ktorými sa riadi situácia, keď schválená medziodvetvová organizácia nespĺňa kritériá uvedené v písmene a).
Článok 60
Poskytnutie platby
1. Poľnohospodárom sa osobitná platba na bavlnu poskytuje na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, podľa článku 58.
2. V prípade poľnohospodárov, ktorí sú členmi schválenej medziodvetvovej organizácie, sa osobitná platba na bavlnu na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v rámci základnej plochy ustanovenej v článku 58 ods. 1 zvýši o 2 EUR.
HLAVA V
REŽIM PRE MALÝCH POĽNOHOSPODÁROV
Článok 61
Všeobecné pravidlá
1. Členské štáty môžu vytvoriť režim pre malých poľnohospodárov v súlade s podmienkami ustanovenými v tejto hlave (ďalej len „režim pre malých poľnohospodárov“).
Poľnohospodári, ktorí sú v roku 2015 držiteľmi platobných nárokov prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, alebo, v členských štátoch uplatňujúcich článok 36, poľnohospodári, ktorí žiadali podporu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, a spĺňajú minimálne požiadavky ustanovené v článku 10 ods. 1, sa môžu rozhodnúť, že sa zúčastnia na režime pre malých poľnohospodárov.
2. Platby v rámci režimu pre malých poľnohospodárov nahradia priame platby, ktoré sa majú poskytnúť podľa hláv III a IV.
Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak sa členský štát rozhodne pre metódu platby uvedenú v článku 63 ods. 2 prvý pododsek písm. a). V tomto prípade je platba podmienená príslušnými podmienkami stanovenými v hlavách III a IV bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 tohto článku.
3. Poľnohospodári, ktorí sa zúčastňujú na režime pre malých poľnohospodárov, sú oslobodení od poľnohospodárskych postupov ustanovených v hlave III kapitole 3.
4. Na základe tejto hlavy sa neposkytnú žiadne výhody v prospech poľnohospodárov, u ktorých sa zistilo, že po 18. októbri 2011 umelo vytvárali podmienky na získanie podpory z režimu pre malých poľnohospodárov.
Článok 62
Účasť
1. Poľnohospodári, ktorí sa chcú zúčastniť na režime pre malých poľnohospodárov, predložia žiadosť do dátumu, ktorý stanovia členské štáty, ale najneskôr do 15. októbra 2015. Dátum, ktorý stanovia členské štáty, však nemôže byť skorší ako posledný deň na podanie žiadosti podľa režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu.
Poľnohospodári, ktorí nepožiadali o účasť na režime pre malých poľnohospodárov do dátumu, ktorý stanovili členské štáty, alebo ktorí sa rozhodli z neho vystúpiť po uvedenom dátume, alebo ktorí boli vybraní na podporu podľa článku 19 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, viac nemajú nárok zúčastniť sa na uvedenom režime.
2. Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty stanoviť, že poľnohospodári, v prípade ktorých je výška priamych platieb podľa hláv III a IV nižšia ako maximálna výška stanovená členským štátom v súlade s článkom 63, sa majú zaradiť do režimu pre malých poľnohospodárov automaticky, pokiaľ z neho výslovne nevystúpia do dátumu, ktorý stanovil členský štát v súlade s odsekom 1 alebo v ktoromkoľvek nasledujúcom roku. Členské štáty, ktoré využívajú túto možnosť, včas informujú príslušných poľnohospodárov o ich práve vystúpiť z tohto režimu.
3. Každý členský štát zabezpečí, aby poľnohospodári boli o odhade výšky platby uvedenej v článku 63 informovaní dostatočne včas pred dátumom pre podanie žiadostí alebo vystúpenie stanoveným daným členským štátom.
Článok 63
Výška platby
1. Členské štáty stanovia výšku ročnej platby pre každého poľnohospodára zúčastňujúceho sa na režime pre malých poľnohospodárov na jednej z týchto úrovní:
a) suma, ktorá nepresahuje 25 % vnútroštátnej priemernej platby na prijímateľa, ktorú stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu poľnohospodárov, ktorí nahlásili hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu v roku 2015 podľa článku 33 ods. 1 alebo článku 36 ods. 2;
b) suma, ktorá zodpovedá vnútroštátnej priemernej platbe na hektár vynásobenej číslom, ktoré zodpovedá počtu hektárov, ale nesmie presiahnuť päť hektárov, ktorú stanovia členské štáty. Vnútroštátnu priemernú platbu na hektár stanovia členské štáty na základe vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II na kalendárny rok 2019 a počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré sa nahlásili v súlade s článkom 33 ods. 1 alebo článkom 36 ods. 2 v roku 2015.
Suma uvedená v písmene a) alebo b) prvého pododseku nesmie byť nižšia ako 500 EUR a nesmie byť vyššia ako 1 250 EUR.
V prípade, že výsledkom uplatnenia písmen a) a b) prvého pododseku je suma, ktorá je nižšia ako 500 EUR alebo vyššia ako 1 250 EUR, táto suma sa zaokrúhli nahor na danú minimálnu sumu alebo nadol na maximálnu sumu.
2. Odchylne od odseku 1 sa členský štát môže rozhodnúť zúčastneným poľnohospodárom poskytnúť:
►C1 a) sumu, ktorá sa rovná celkovej hodnote priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi prideliť ◄ každý rok podľa hláv III a IV; alebo
►C1 b) sumu, ktorá sa rovná celkovej hodnote priamych platieb, ktoré sa majú prideliť ◄ poľnohospodárovi v roku 2015 podľa hláv III a IV, a ktorú môže členský štát v nasledujúcich rokoch upraviť s cieľom proporcionálne zohľadniť zmeny vnútroštátnych stropov stanovených v prílohe II.
Suma uvedená v písmene a) alebo b) prvého pododseku nesmie byť vyššia ako suma stanovená daným členským štátom, ktorá je v rozmedzí 500 EUR až 1 250 EUR.
V prípade, že výsledkom uplatňovania písmena a) alebo b) prvého pododseku je suma nižšia ako 500 EUR, ►C1 sa môže dotknutý členský štát rozhodnúť zaokrúhliť túto sumu nahor na 500 EUR. ◄
3. Odchylne od odsekov 1 a 2 na Cypre, v Chorvátsku, na Malte a v Slovinsku sa môže suma uvedená v uvedených odsekoch stanoviť na hodnotu nižšiu ako 500 EUR, nie však nižšiu ako 200 EUR, alebo v prípade Malty nie nižšiu ako 50 EUR.
Článok 64
Osobitné podmienky
1. Počas účasti na režime pre malých poľnohospodárov, poľnohospodári:
a) si ponechávajú aspoň taký počet hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu, ktorý zodpovedá počtu platobných nárokov, ktorých sú držiteľmi prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu, alebo počtu hektárov, na ktoré možno poskytnúť podporu v roku 2015 v súlade s článkom 36 ods. 2;
b) spĺňajú minimálnu požiadavku ustanovenú v článku 10 ods. 1 písm. b).
2. Platobné nároky, ktoré v roku 2015 podľa článkov 32 a 33 aktivoval poľnohospodár, ktorý sa zúčastňuje na režime pre malých poľnohospodárov, sa považujú za aktivované nároky na obdobie účasti poľnohospodára na uvedenom režime.
Platobné nároky, ktorých je poľnohospodár držiteľom prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu počas účasti na uvedenom režime, sa nepovažujú za nevyužité platobné nároky, ktoré majú byť vrátené do národnej rezervy alebo do regionálnych rezerv v súlade s článkom 31 ods. 1 písm. b).
►C1 V členských štátoch uplatňujúcich článok 36 sa hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu ◄ a ktoré poľnohospodár zúčastňujúci sa na režime pre malých poľnohospodárov nahlásil v roku 2015 v súlade s článkom 36 ods. 2, považujú za nahlásené na obdobie účasti poľnohospodára na uvedenom režime.
3. Odchylne od článku 34 nie sú platobné nároky držané poľnohospodármi, ktorí sa zúčastňujú na režime pre malých poľnohospodárov, prenosné, s výnimkou prípadov dedičstva alebo predpokladaného dedičstva.
Poľnohospodári, ktorí získajú platobné nároky prostredníctvom dedičstva alebo predpokladaného dedičstva od poľnohospodára zúčastňujúceho sa na režime pre malých poľnohospodárov, sú oprávnení zúčastniť sa na uvedenom režime pod podmienkou, že spĺňajú požiadavky na využívanie režimu základných platieb a že zdedia všetky platobné nároky, ktorých držiteľom bol poľnohospodár, od ktorého dostávajú platobné nároky.
4. Odseky 1 a 2, ako aj odsek 3 prvý pododsek tohto článku sa neuplatňujú, ak sa členský štát rozhodne pre metódu platby uvedenú v článku 63 ods. 2 prvom pododseku písm. a) bez uplatnenia článku 63 ods. 2 tretieho pododseku.
5. S cieľom zabezpečiť právnu istotu je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 70 prijať delegované akty, ktorými sa stanovujú podmienky účasti na režime v prípade, že sa situácia zúčastneného poľnohospodára zmení.
Článok 65
Finančné ustanovenia
1. S cieľom financovať platbu uvedenú v tejto hlave členské štáty odpočítajú z celkových súm, ktoré sú k dispozícií pre jednotlivé platby, sumy na ktoré by malí poľnohospodári mali nárok:
a) na základe režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu uvedených v hlave III kapitole 1;
b) v podobe redistributívnej platby uvedenej v hlave III kapitole 2;
c) v podobe platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie uvedenej v hlave III kapitole 3;
d) v podobe platby na plochy s prírodnými prekážkami uvedenej v hlave III kapitole 4;
e) v podobe platby pre mladých poľnohospodárov uvedenej v hlave III kapitole 5; a
f) v podobe viazanej podpory uvedenej v hlave IV.
V prípade členských štátov, ktoré sa rozhodli pre výpočet výšky platby podľa článku 63 ods. 2 prvého pododseku písm. a), sa v prípade, že súčet týchto súm pre jednotlivého poľnohospodára prekročí maximálnu sumu, ktorú štáty určili, každá suma v príslušnom pomere zníži.
2. Rozdiel medzi súčtom všetkých platieb splatných v rámci režimu pre malých poľnohospodárov a celkovou sumou financovanou v súlade s odsekom 1 sa financuje jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:
a) uplatnením článku 30 ods. 7 v príslušnom roku;
b) využitím finančných prostriedkov na financovanie platieb pre mladých poľnohospodárov stanovených v hlave III kapitole 5, ktoré sa nepoužili v príslušnom roku;
c) uplatnením lineárneho zníženia na všetky platby, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s článkami 32 alebo 36.
3. S výnimkou prípadov, keď sa členský štát rozhodol pre stanovenie výšky ročnej platby podľa článku 63 ods. 2 prvého pododseku písm. a), zostanú prvky, na základe ktorých sa stanovia sumy uvedené v odseku 1 tohto článku, rovnaké počas celého trvania účasti poľnohospodára na režime pre malých poľnohospodárov.
4. Ak celková výška platieb splatných v rámci režimu pre malých poľnohospodárov prekročí 10 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, členské štáty uplatnia na sumy, ktoré sa majú vyplatiť v súlade s touto hlavou, lineárne zníženie s cieľom dodržať uvedený percentuálny podiel, pokiaľ nestanovili výšku platby v súlade s článkom 63 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) bez uplatnenia článku 63 ods. 2 tretieho pododseku.
Rovnaká výnimka sa uplatňuje v prípade členských štátov, ktoré stanovili výšku platby v súlade s článkom 63 ods. 2 prvým pododsekom písm. b) bez uplatnenia článku 63 ods. 2 tretieho pododseku, ktorých vnútroštátny strop stanovený v prílohe II pre rok 2019 je vyšší ako pre rok 2015 a ktoré uplatňujú metódu výpočtu stanovenú v článku 25 ods. 1 alebo v článku 36 ods. 2.
HLAVA VI
VNÚTROŠTÁTNE PROGRAMY REŠTRUKTURALIZÁCIE PRE SEKTOR BAVLNY
Článok 66
Využívanie ročného rozpočtu na programy reštrukturalizácie
1. V prípade členských štátov, ktoré uplatňujú článok 4 ods. 1 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 637/2008, sa príslušný ročný rozpočet dostupný podľa článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia prevedie s účinnosťou od 1. januára 2014 a predstavuje dodatočné prostriedky Únie určené na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka financovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.
2. V prípade členských štátov, ktoré uplatňujú článok 4 ods. 1 druhý pododsek nariadenia (ES) č. 637/2008, sa príslušný ročný rozpočet, ktorý je k dispozícii podľa článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia, začlení s účinnosťou od 1. januára 2017 do ich vnútroštátnych stropov stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu.
HLAVA VII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
KAPITOLA 1
Oznámenia a naliehavé situácie
Článok 67
Oznamovacia povinnosť
1. S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení je Komisia v súlade s článkom 70 splnomocnená prijať delegované akty, pokiaľ ide o potrebné opatrenia týkajúce sa oznámení, ktoré členské štáty podávajú Komisii na účely tohto nariadenia, na účely overovania, kontroly, monitorovania, hodnotenia a vykonávania auditu priamych platieb alebo na účely splnenia požiadaviek ustanovených v medzinárodných dohodách, ktoré sa uzavreli rozhodnutím Rady, vrátane oznamovacích povinností vyplývajúcich z uvedených dohôd. Komisia vezme pri tom do úvahy potreby týkajúce sa údajov a synergie medzi potenciálnymi zdrojmi údajov.
Získané informácie sa môžu v prípade potreby predložiť alebo sprístupniť medzinárodným organizáciám a príslušným orgánom tretích krajín a môžu sa zverejniť pod podmienkou ochrany osobných údajov a oprávneného záujmu podnikov o ochranu svojho obchodného tajomstva.
2. Aby boli oznámenia uvedené v odseku 1 rýchle, účinné, presné a nákladovo efektívne, je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty ustanovujúce ďalšie pravidlá týkajúce sa:
a) povahy a typu informácií, ktoré sa majú oznamovať;
b) kategórií údajov, ktoré sa majú spracúvať, a maximálnej doby ich uchovávania;
c) prístupových práv k informáciám alebo dostupným informačným systémom;
d) podmienok zverejnenia informácií.
3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými ustanoví:
a) metódy oznamovania;
b) pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií, ktoré sú potrebné na uplatňovanie tohto článku;
c) ustanovenia na spravovanie informácií, ktoré sa majú oznamovať, ako aj pravidlá týkajúce sa obsahu oznámení, ich formy, načasovania, frekvencie a lehôt;
d) ustanovenia týkajúce sa predkladania alebo sprístupňovania informácií a dokumentov členským štátom, medzinárodným organizáciám, príslušným orgánom tretích krajín alebo verejnosti, pod podmienkou ochrany osobných údajov a oprávneného záujmu poľnohospodárov a podnikov o ochranu svojho obchodného tajomstva.
Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
Článok 68
Spracúvanie a ochrana osobných údajov
1. Členské štáty a Komisia zbierajú osobné údaje na účely uvedené v článku 67 ods. 1. Členské štáty nespracúvajú tieto údaje spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s uvedenými účelmi.
2. Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia, ako sa uvádza v článku 67 ods. 1, tieto údaje sú anonymné a spracúvajú sa iba v agregovanej podobe.
3. Osobné údaje sa spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES a nariadením (ES) č. 45/2001. Konkrétne, takéto údaje sa neuchovávajú v podobe, ktorá umožňuje identifikáciu osôb, ktorých sa údaje týkajú, dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje zozbierali alebo na ktoré sa ďalej spracúvajú, s prihliadnutím na minimálne doby uchovávania údajov stanovené v uplatniteľnom vnútroštátnom práve alebo v práve Únie.
4. Členské štáty informujú osoby, ktorých sa údaje týkajú, o tom, že vnútroštátne orgány alebo orgány Únie môžu v súlade s odsekom 1 spracúvať ich osobné údaje a že v tejto súvislosti majú práva stanovené v smernici 95/46/ES a v nariadení (ES) č. 45/2001.
5. Tento článok podlieha článkom 111 až 114 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.
Článok 69
Opatrenia na riešenie konkrétnych problémov
1. Komisia prijme na vyriešenie konkrétnych problémov vykonávacie akty, ktoré sú v naliehavej situácii nevyhnutné a zároveň odôvodnené. Takéto vykonávacie akty sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia v miere a po dobu, ktoré sú striktne nevyhnutné. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 71 ods. 2.
2. V prípade, že si to vyžiadajú riadne odôvodnené vážne a naliehavé dôvody, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 71 ods. 3 s cieľom vyriešiť takéto konkrétne problémy, pričom však zabezpečí pokračovanie režimu priamych platieb v prípade mimoriadnych okolností.
3. Opatrenia prijaté na základe odsekov 1 alebo 2 zostávajú v účinnosti najviac dvanásť mesiacov. Ak po tejto dobe konkrétne problémy uvedené v uvedených odsekoch pretrvávajú, Komisia môže predložiť vhodný legislatívny návrh s cieľom nájsť trvalé riešenie.
4. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o všetkých opatreniach prijatých podľa odseku 1 alebo 2 do dvoch pracovných dní od ich prijatia.
KAPITOLA 2
Delegovanie právomocí a vykonávacie ustanovenia
Článok 70
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2, článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 20 ods. 6, článku 35, článku 36 ods. 6, článku 39 ods. 3, článku 43 ods. 12, článku 44 ods. 5, článku 45 ods. 5 a 6, článku 46 ods. 9, článku 50 ods. 11, článku 52 ods. 9 a 10, článku 57 ods. 3, článku 58 ods. 5, článku 59 ods. 3, článku 64 ods. 5, článku 67 ods. 1 a 2 a článku 73 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 1. januára 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2, článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 20 ods. 6, článku 35, článku 36 ods. 6, článku 39 ods. 3, článku 43 ods. 12, článku 44 ods. 5, článku 45 ods. 5 a 6, článku 46 ods. 9, článku 50 ods. 11, článku 52 ods. 9 a 10, článku 57 ods. 3, článku 58 ods. 5, článku 59 ods. 3, článku 64 ods. 5, článku 67 ods. 1 a 2 a článku 73 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2, článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 20 ods. 6, článku 35, článku 36 ods. 6, článku 39 ods. 3, článku43 ods. 12, článku 44 ods. 5, článku 45 ods. 5 a 6, článku 46 ods. 9, článku 50 ods. 11, článku 52 ods. 9 a 10, článku 57 ods. 3, článku 58 ods. 5, článku 59 ods. 3, článku 64 ods. 5, článku 67 ods. 1 a 2 a článku 73 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 71
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor nazvaný „Výbor pre priame platby“. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
V prípade aktov uvedených v článku 24 ods. 11, článku 31 ods. 2 a v článku 67 ods. 3, keď výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.
KAPITOLA 3
Prechodné a záverečné ustanovenia
Článok 72
Zrušenie
1. Nariadenie (ES) č. 637/2008 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014.
Naďalej sa však uplatňuje do 31. decembra 2017 v prípade členských štátov, ktoré využili možnosť ustanovenú v článku 4 ods. 1 druhom pododseku uvedeného nariadenia.
2. Nariadenie (ES) č. 73/2009 sa zrušuje.
Naďalej sa však uplatňuje v súvislosti so žiadosťami o podporu týkajúcimi sa rokov nároku začínajúcich pred 1. januárom 2015.
Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa odkazy na zrušené nariadenie považujú za odkazy na toto nariadenie alebo nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XI tohto nariadenia.
3. Odkazy v tomto nariadení na nariadenie (ES) č. 73/2009 a nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa považujú za odkazy na uvedené nariadenia v znení, ktoré bolo v účinnosti pred ich zrušením.
Článok 73
Prechodné pravidlá
S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod od ustanovení nariadenia (ES) č. 73/2009 na ustanovenia tohto nariadenia je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 70 delegované akty, ktoré sa týkajú potrebných opatrení na ochranu všetkých nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní poľnohospodárov.
Článok 74
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2015.
Článok 8, článok 9 ods. 6, článok 11 ods. 6, článok 14, článok 16, článok 21 ods. 2 a 3, článok 22 ods. 2, článok 23 ods. 1 prvý pododsek, článok 23 ods. 6, článok 24 ods. 10, článok 29, článok 36 ods. 1 prvý pododsek, článok 41 ods. 1, článok 42 ods. 1, článok 43 ods. 2 a 13, článok 45 ods. 2 štvrtý pododsek, článok 46 ods. 2 a 8, článok 49 ods. 1, článok 51 ods. 1, článok 53, článok 54, článok 66 ods. 1, články 67 a 70 a článok 72 ods. 1 sa však uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
Zoznam režimov podpory
Sektor |
Právny základ |
Poznámky |
Režim základných platieb |
Hlava III kapitola 1 oddiely 1, 2, 3 a 5 tohto nariadenia |
Oddelená platba |
Režim jednotnej platby na plochu |
Článok 36 tohto nariadenia |
Oddelená platba |
Redistributívna platba |
Hlava III kapitola 2 tohto nariadenia |
Oddelená platba |
Platba pre poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie |
Hlava III kapitola 3 tohto nariadenia |
Oddelená platba |
Platba pre oblasti s prírodnými prekážkami |
Hlava III kapitola 4 tohto nariadenia |
Oddelená platba |
Platba pre mladých poľnohospodárov |
Hlava III kapitola 5 tohto nariadenia |
Oddelená platba |
Dobrovoľná viazaná podpora |
Hlava IV kapitola 1 tohto nariadenia |
|
Osobitná platba na bavlnu |
Hlava IV kapitola 2 tohto nariadenia |
Platba na plochu |
Režim pre malých poľnohospodárov |
Hlava V tohto nariadenia |
Oddelená platba |
Posei |
Kapitola IV nariadenia (EÚ) č. 228/2013 |
Priame platby v rámci opatrení stanovených v programoch |
Ostrovy v Egejskom mori |
Kapitola IV nariadenia (EÚ) č. 229/2013 |
Priame platby v rámci opatrení stanovených v programoch |
PRÍLOHA II
Vnútroštátne stropy uvedené v článku 6
(v tisícoch EUR) |
||||||
Kalendárny rok |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
Belgicko |
523 658 |
509 773 |
502 095 |
488 964 |
481 857 |
505 266 |
Bulharsko |
721 251 |
792 449 |
793 226 |
794 759 |
796 292 |
796 292 |
Česká republika |
844 854 |
844 041 |
843 200 |
861 708 |
861 698 |
872 809 |
Dánsko |
870 751 |
852 682 |
834 791 |
826 774 |
818 757 |
880 384 |
Nemecko |
4 912 772 |
4 880 476 |
4 848 079 |
4 820 322 |
4 792 567 |
5 018 395 |
Estónsko |
114 378 |
114 562 |
123 704 |
133 935 |
143 966 |
169 366 |
Írsko |
1 215 003 |
1 213 470 |
1 211 899 |
1 211 482 |
1 211 066 |
1 211 066 |
Grécko |
1 921 966 |
1 899 160 |
1 876 329 |
1 855 473 |
1 834 618 |
1 931 177 |
Španielsko |
4 842 658 |
4 851 682 |
4 866 665 |
4 880 049 |
4 893 433 |
4 893 433 |
Francúzsko |
7 302 140 |
7 270 670 |
7 239 017 |
6 900 842 |
6 877 179 |
7 437 200 |
Chorvátsko (*1) |
183 735 |
202 865 |
241 125 |
279 385 |
317 645 |
306 080 |
Taliansko |
3 902 039 |
3 850 805 |
3 799 540 |
3 751 937 |
3 704 337 |
3 704 337 |
Cyprus |
50 784 |
50 225 |
49 666 |
49 155 |
48 643 |
48 643 |
Lotyšsko |
181 044 |
205 764 |
230 431 |
255 292 |
280 154 |
302 754 |
Litva |
417 890 |
442 510 |
467 070 |
475 319 |
483 680 |
517 028 |
Luxembursko |
33 604 |
33 546 |
33 487 |
33 460 |
33 432 |
33 432 |
Maďarsko |
1 345 746 |
1 344 461 |
1 343 134 |
1 343 010 |
1 342 867 |
1 269 158 |
Malta |
5 241 |
5 241 |
5 242 |
5 243 |
5 244 |
4 690 |
Holandsko |
749 315 |
736 840 |
724 362 |
682 616 |
670 870 |
732 370 |
Rakúsko |
693 065 |
692 421 |
691 754 |
691 746 |
691 738 |
691 738 |
Poľsko |
3 378 604 |
3 395 300 |
3 411 854 |
3 431 236 |
3 450 512 |
3 061 518 |
Portugalsko |
565 816 |
573 954 |
582 057 |
590 706 |
599 355 |
599 355 |
Rumunsko |
1 599 993 |
1 772 469 |
1 801 335 |
1 872 821 |
1 903 195 |
1 903 195 |
Slovinsko |
137 987 |
136 997 |
136 003 |
135 141 |
134 278 |
134 278 |
Slovensko |
438 299 |
441 478 |
444 636 |
448 155 |
451 659 |
394 385 |
Fínsko |
523 333 |
523 422 |
523 493 |
524 062 |
524 631 |
524 631 |
Švédsko |
696 890 |
697 295 |
697 678 |
698 723 |
699 768 |
699 768 |
Spojené kráľovstvo |
3 173 324 |
3 179 880 |
3 186 319 |
3 195 781 |
3 205 243 |
3 591 683 |
(*1) V prípade Chorvátska je vnútroštátny strop stanovený na 344 340 000 EUR na kalendárny rok 2021 a na 382 600 000 EUR na kalendárny rok 2022. |
PRÍLOHA III
Čisté stropy uvedené v článku 7
(v miliónoch EUR) |
||||||
Kalendárny rok |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
Belgicko |
523,7 |
509,8 |
502,1 |
489,0 |
481,9 |
505,3 |
Bulharsko |
720,9 |
788,8 |
789,6 |
791,0 |
792,5 |
798,9 |
Česká republika |
840,1 |
839,3 |
838,5 |
856,7 |
856,7 |
872,8 |
Dánsko |
870,2 |
852,2 |
834,3 |
826,3 |
818,3 |
880,4 |
Nemecko |
4 912,8 |
4 880,5 |
4 848,1 |
4 820,3 |
4 792,6 |
5 018,4 |
Estónsko |
114,4 |
114,5 |
123,7 |
133,9 |
143,9 |
169,4 |
Írsko |
1 214,8 |
1 213,3 |
1 211,8 |
1 211,4 |
1 211,0 |
1 211,1 |
Grécko |
2 109,8 |
2 087,0 |
2 064,1 |
2 043,3 |
2 022,4 |
2 119,0 |
Španielsko |
4 902,3 |
4 911,3 |
4 926,3 |
4 939,7 |
4 953,1 |
4 954,4 |
Francúzsko |
7 302,1 |
7 270,7 |
7 239,0 |
6 900,8 |
6 877,2 |
7 437,2 |
Chorvátsko (*1) |
183,7 |
202,9 |
241,1 |
279,4 |
317,6 |
306,1 |
Taliansko |
3 897,1 |
3 847,3 |
3 797,2 |
3 750,0 |
3 702,4 |
3 704,3 |
Cyprus |
50,8 |
50,2 |
49,7 |
49,1 |
48,6 |
48,6 |
Lotyšsko |
181,0 |
205,7 |
230,3 |
255,0 |
279,8 |
302,8 |
Litva |
417,9 |
442,5 |
467,1 |
475,3 |
483,3 |
517,0 |
Luxembursko |
33,6 |
33,5 |
33,5 |
33,5 |
33,4 |
33,4 |
Maďarsko |
1 276,7 |
1 275,5 |
1 274,1 |
1 274,0 |
1 273,9 |
1 269,2 |
Malta |
5,2 |
5,2 |
5,2 |
5,2 |
5,2 |
4,7 |
Holandsko |
749,2 |
736,8 |
724,3 |
682,5 |
670,8 |
732,4 |
Rakúsko |
693,1 |
692,4 |
691,8 |
691,7 |
691,7 |
691,7 |
Poľsko |
3 359,2 |
3 375,7 |
3 392,0 |
3 411,2 |
3 430,2 |
3 061,5 |
Portugalsko |
565,9 |
574,0 |
582,1 |
590,8 |
599,4 |
599,5 |
Rumunsko |
1 600,0 |
1 772,5 |
1 801,3 |
1 872,8 |
1 903,2 |
1 903,2 |
Slovinsko |
138,0 |
137,0 |
136,0 |
135,1 |
134,3 |
134,3 |
Slovensko |
435,5 |
438,6 |
441,8 |
445,2 |
448,7 |
394,4 |
Fínsko |
523,3 |
523,4 |
523,5 |
524,1 |
524,6 |
524,6 |
Švédsko |
696,8 |
697,2 |
697,6 |
698,7 |
699,7 |
699,8 |
Spojené kráľovstvo |
3 170,7 |
3 177,3 |
3 183,6 |
3 192,2 |
3 201,4 |
3 591,7 |
(*1) V prípade Chorvátska je čistý strop stanovený na 344 340 000 EUR na kalendárny rok 2021 a na 382 600 000 EUR na kalendárny rok 2022. |
PRÍLOHA IV
Limity pre úpravu prahových hodnôt uvedené v článku 10 ods. 2
Členský štát |
Limit pre prahovú hodnotu v EUR (článok 10 ods. 1 písm. a)) |
Limit pre prahovú hodnotu v hektároch (článok 10 ods. 1 písm. b)) |
Belgicko |
400 |
2 |
Bulharsko |
200 |
0,5 |
Česká republika |
200 |
5 |
Dánsko |
300 |
5 |
Nemecko |
300 |
4 |
Estónsko |
100 |
3 |
Írsko |
200 |
3 |
Grécko |
400 |
0,4 |
Španielsko |
300 |
2 |
Francúzsko |
300 |
4 |
Chorvátsko |
100 |
1 |
Taliansko |
400 |
0,5 |
Cyprus |
300 |
0,3 |
Lotyšsko |
100 |
1 |
Litva |
100 |
1 |
Luxembursko |
300 |
4 |
Maďarsko |
200 |
0,3 |
Malta |
500 |
0,1 |
Holandsko |
500 |
2 |
Rakúsko |
200 |
2 |
Poľsko |
200 |
0,5 |
Portugalsko |
200 |
0,3 |
Rumunsko |
200 |
0,3 |
Slovinsko |
300 |
0,3 |
Slovensko |
200 |
2 |
Fínsko |
200 |
3 |
Švédsko |
200 |
4 |
Spojené kráľovstvo |
200 |
5 |
PRÍLOHA V
Finančné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na Bulharsko a Rumunsko, uvedené v článkoch 10, 16 a 18
A. Sumy na uplatňovanie článku 10 ods. 1 písm. a) a na výpočet vnútroštátnych stropov pre platby uvedených v článku 16 v roku 2015:
Bulharsko |
: |
790 909 000 EUR |
Rumunsko |
: |
1 783 426 000 EUR |
B. Celková výška doplnkových vnútroštátnych priamych platieb k režimu základných platieb uvedená v článku 18 ods. 1 v roku 2015:
Bulharsko |
: |
69 657 000 EUR |
Rumunsko |
: |
153 536 000 EUR |
C. Celková výška doplnkových vnútroštátnych priamych platieb k osobitnej platbe na bavlnu uvedená v článku 18 ods. 2 v roku 2015:
Bulharsko |
: |
258 952 EUR |
PRÍLOHA VI
Finančné ustanovenia uvedené v článkoch 10 a 19, ktoré sa vzťahujú na Chorvátsko
A. Suma na uplatnenie článku 10 ods. 1 písm. a):
382 600 000 EUR
B. Celkové sumy doplnkových vnútroštátnych priamych platieb uvedených v článku 19 ods. 3:
(v tisícoch EUR) |
||||||
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
2021 |
248 690 |
229 560 |
191 300 |
153 040 |
114 780 |
76 520 |
38 260 |
PRÍLOHA VII
Maximálne sumy, ktoré sa majú pripočítať k sumám stanoveným v prílohe II v súlade s článkom 20 ods. 2
(v tisícoch EUR) |
|||||||
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
2021 |
2022 |
3 360 |
3 840 |
4 800 |
5 760 |
6 720 |
7 680 |
8 640 |
9 600 |
PRÍLOHA VIII
Priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku uvedená v článku 41 ods. 4
Členský štát |
Priemerná veľkosť poľnohospodárskeho podniku (v hektároch) |
Belgicko |
29 |
Bulharsko |
6 |
Česká republika |
89 |
Dánsko |
60 |
Nemecko |
46 |
Estónsko |
39 |
Írsko |
32 |
Grécko |
5 |
Španielsko |
24 |
Francúzsko |
52 |
Chorvátsko |
5,9 |
Taliansko |
8 |
Cyprus |
4 |
Lotyšsko |
16 |
Litva |
12 |
Luxembursko |
57 |
Maďarsko |
7 |
Malta |
1 |
Holandsko |
25 |
Rakúsko |
19 |
Poľsko |
6 |
Portugalsko |
13 |
Rumunsko |
3 |
Slovinsko |
6 |
Slovensko |
28 |
Fínsko |
34 |
Švédsko |
43 |
Spojené kráľovstvo |
54 |
PRÍLOHA IX
Zoznam rovnocenných postupov uvedených v článku 43 ods. 3
I. Postupy rovnocenné diverzifikácii plodín:
1) Diverzifikácia plodín
Požiadavka: aspoň tri plodiny, hlavná plodina pokrýva najviac 75 % a uplatňuje sa ktorákoľvek z týchto požiadaviek:
— sú tam aspoň štyri plodiny,
— uplatňujú sa nižšie maximálne prahové hodnoty,
— existuje vhodnejší výber plodín, ako napríklad bôbovité plodiny, bielkovinové plodiny, plodiny, ktoré si nevyžadujú zavlažovanie alebo ošetrovanie pesticídmi – podľa vhodnosti,
— regionálne odrody starých, tradičných alebo ohrozených typov plodín sa nachádzajú aspoň na 5 % plochy, na ktorej sa plodiny striedajú.
2) Striedanie plodín
Požiadavka: aspoň tri plodiny, hlavná plodina pokrýva najviac 75 % a uplatňuje sa ktorákoľvek z týchto požiadaviek:
— sleduje sa viacročné poradie plodín a/alebo úhorom priaznivejším pre životné prostredie,
— sú tam aspoň štyri plodiny.
3) Pokrytie pôdy v zime ( *1 )
4) Medziplodiny (*1)
II. Postupy rovnocenné zachovaniu trvalého trávneho porastu:
1) Obhospodarovanie lúk alebo pasienkov
Požiadavka: zachovanie trvalého trávneho porastu a ktorékoľvek z týchto:
— Režim kosenia alebo vhodné kosenie (dátumy, metódy, limity)
— Zachovanie krajinných prvkov na trvalom trávnom poraste a kontrola krovinatých porastov
— Osobitné odrody tráv a /alebo osobitný výsevný režim zameraný na obnovu v závislosti od typu trávneho porastu bez ničenia vysokej prírodnej hodnoty
— Odstránenie krmiva alebo sena
— Náležité obhospodarovanie strmých svahov
— Režim hnojenia
— Obmedzenie pesticídov
2) Systémy extenzívneho spásania
Požiadavka: zachovanie trvalého trávneho porastu a ktorékoľvek z týchto:
— Extenzívne spásanie (časový rámec, maximálna intenzita chovu)
— Pastierstvo alebo horské pastierstvo
— Využívanie miestnych alebo tradičných plemien na spásanie trvalých trávnych porastov
III. Postupy rovnocenné oblastiam ekologického záujmu:
Požiadavka: uplatňovanie ktoréhokoľvek z týchto postupov aspoň na percentuálny podiel ornej pôdy stanovený podľa článku 46 ods. 1:
1) Ekologické vyňatie pôdy z produkcie
2) Vytvorenie „nárazníkových zón“ pre oblasti s vysokou prírodnou hodnotou, oblasti sústavy Natura 2000 alebo iné lokality s ochranou biodiverzity, a to aj pozdĺž živých plotov a vodných tokov
3) Obhospodarovanie neobrábaných nárazníkových zón a medzí (režim kosenia, miestne alebo osobitné odrody tráv a/alebo osobitný výsevný režim, opätovné osiatie regionálnymi odrodami, nepoužívania pesticídov, hnoja a/alebo minerálnych hnojív, žiadne zavlažovanie, žiadna zástavba pôdy)
4) Hranice, pásy a plochy v poliach obhospodarované pre voľne žijúce zvieratá alebo špecifickú faunu (rastlinné hranice, ochrana hniezd, pásy lúčnych kvetov, zmes miestnych semien, nezbierané plodiny)
5) Obhospodarovanie (štepenie, orezávanie, dátumy, metódy, obnova) krajinných prvkov (stromov, živých plotov, pobrežného drevnatého porastu, kamenných stien (terás), priekop, jazier)
6) Udržiavanie pokrytia rašelinovej alebo mokrej ornej pôdy trávou (bez použitia hnojív a prípravkov na ochranu rastlín)
7) Pestovanie na ornej pôde bez použitia hnojív (minerálnych hnojív a hnoja) a/alebo prípravkov na ochranu rastlín a bez zavlažovania, bez toho, aby sa jedna plodina siala dva roky po sebe a na tom istom mieste (*1)
8) Premena ornej pôdy na extenzívne využívané trvalé trávnaté porasty
PRÍLOHA X
Konverzné a váhové faktory uvedené v článku 46 ods. 3
Prvky |
Konverzný faktor (m/strom na m2) |
Váhový faktor |
Oblasť ekologického záujmu (ak sa uplatňujú obidva faktory) |
||
Pôda ležiaca úhorom (na 1 m2) |
nestanovuje sa |
1 |
1 m2 |
||
Terasy (na 1 m) |
2 |
1 |
2 m2 |
||
Krajinné prvky: |
|
|
|
||
|
Živé ploty/pásy lesa/stromy v rade (na 1 m) |
5 |
2 |
10 m2 |
|
|
Samostatne stojaci strom (na strom) |
20 |
1,5 |
30 m2 |
|
|
Húštiny v poli (na 1 m2) |
nestanovuje sa |
1,5 |
1,5 m2 |
|
|
Rybníky (na 1 m2) |
nestanovuje sa |
1,5 |
1,5 m2 |
|
|
Priekopy (na 1 m) |
5 |
2 |
10 m2 |
|
|
Tradičné kamenné múriky (na 1 m) |
1 |
1 |
1 m2 |
|
|
Iné prvky vyššie neuvedené, ale chránené v rámci GAEC 7, SMR 2 alebo SMR 3 (na 1 m2) |
nestanovuje sa |
1 |
1 m2 |
|
Nárazníkové zóny a medze (na 1 m) |
6 |
1,5 |
9 m2 |
||
Hektáre agrolesníckej plochy (na 1 m2) |
nestanovuje sa |
1 |
1 m2 |
||
Pásy hektárov, na ktoré je možné poskytnúť podporu, popri okrajoch lesov (na 1 m) |
|
|
|
||
|
bez produkcie |
6 |
1,5 |
9 m2 |
|
s produkciou |
6 |
0,3 |
1,8 m2 |
||
Plochy s mladinami s krátkodobým striedaním (na 1 m2) |
nestanovuje sa |
0,5 |
0,5 m2 |
||
Zalesnené oblasti uvedené v článku 32 ods. 2 písm. b) bode ii) (na 1 m2) |
nestanovuje sa |
1 |
1 m2 |
||
Plochy s medziplodinami alebo zelenou pokrývkou (na 1 m2) |
nestanovuje sa |
0,3 |
0,3 m2 |
||
Plochy s plodinami, ktoré viažu dusík (na 1 m2) |
nestanovuje sa |
1 |
1 m2 |
||
Plochy s ozdobnicou (Miscanthus) |
nestanovuje sa |
0,7 |
0,7 m2 |
||
Plochy so silfiou prerastenou (Silphium perfoliatum) |
nestanovuje sa |
0,7 |
0,7 m2 |
||
Pôda ležiaca úhorom pre medonosné rastliny (druhy bohaté na peľ a nektár) |
nestanovuje sa |
1,5 |
1,5 m2 |
||
Konverzné a váhové faktory uvedené v článku 46 ods. 3, ktoré sa uplatňujú na prvky zahrnuté v rovnocenných postupoch podľa oddielu III prílohy IX
Rovnocenná oblasť ekologického záujmu |
Podobná štandardná oblasť ekologického záujmu |
Konverzný faktor |
Váhový faktor |
Oblasť ekologického záujmu (ak sa uplatňujú obidva faktory) |
1. Ekologické vyňatie pôdy z produkcie (na 1 m2) |
Pôda ležiaca úhorom |
nestanovuje sa |
1 |
1 m2 |
2. Vytvorenie „nárazníkových zón“ (na 1 m) |
Nárazníkové zóny a medze |
6 |
1,5 |
9 m2 |
3. Obhospodarovanie neobrábaných nárazníkových zón a medzí (na 1 m) |
Nárazníkové zóny a medze |
6 |
1,5 |
9 m2 |
4. Hranice, pásy a plochy v poliach: |
|
|
|
|
Hranice, pásy v poliach (na 1 m) |
Nárazníkové zóny a medze |
6 |
1,5 |
9 m2 |
Plochy v poliach (na 1 m2) |
Húštiny v poli |
nestanovuje sa |
1,5 |
1,5 m2 |
5. Obhospodarovanie krajinných prvkov |
|
|
|
|
Samostatne stojaci strom (na strom) |
Samostatne stojaci strom |
20 |
1,5 |
30 m2 |
Stromy v rade (na 1 m) |
Živé ploty/pásy lesa/stromy v rade |
5 |
2 |
10 m2 |
Skupina stromov/húštiny v poli (na 1 m2) |
Húštiny v poli |
nestanovuje sa |
1,5 |
1,5 m2 |
Živé ploty (na 1 m) |
Živé ploty/pásy lesa/stromy v rade |
5 |
2 |
10 m2 |
Brehový drevnatý porast (1 m) |
Živé ploty/pásy lesa/stromy v rade |
5 |
2 |
10 m2 |
Terasy (na 1 m) |
Terasy |
2 |
1 |
2 m2 |
Kamenné múriky (na 1 m) |
Tradičné kamenné múriky |
1 |
1 |
1 m2 |
Priekopy (na 1 m) |
Priekopy |
5 |
2 |
10 m2 |
Rybníky (na 1 m2) |
Rybníky |
nestanovuje sa |
1,5 |
1,5 m2 |
6. Udržiavanie pokrytia rašelinovej alebo mokrej ornej pôdy trávou (bez použitia hnojív a prípravkov na ochranu rastlín) (na 1 m2) |
Pôda ležiaca úhorom |
nestanovuje sa |
1 |
1 m2 |
7. Pestovanie na ornej pôde bez použitia hnojív a/alebo prípravkov na ochranu rastlín a bez zavlažovania, bez toho, aby sa jedna plodina siala dva roky po sebe (na 1 m2) |
Plochy s mladinami s krátkodobým striedaním, pásy popri okrajoch lesov s produkciou, plochy s plodinami, ktoré viažu dusík |
nestanovuje sa |
0,3 0,7 pre plodiny, ktoré viažu dusík |
0,3 m2 0,7 m2 |
8. Premena ornej pôdy na trvalé trávnaté porasty (na 1 m2) |
Pôda ležiaca úhorom |
nestanovuje sa |
1 |
1 m2 |
PRÍLOHA XI
Tabuľka zhody
Uvedená v článku 72 ods. 2
Nariadenie (ES) č. 73/2009 |
Toto nariadenie |
Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 |
Článok 1 |
Článok 1 |
— |
Článok 2 |
Článok 4 |
— |
Článok 3 |
Článok 5 |
— |
Článok 4 ods. 1 |
— |
Článok 91 |
Článok 4 ods. 2 |
— |
Článok 95 |
Článok 5 |
— |
Článok 93 |
Článok 6 ods. 1 |
— |
Článok 94 |
Článok 6 ods. 2 |
— |
— |
Článok 7 |
— |
— |
Článok 8 |
Článok 7 |
— |
Článok 9 |
— |
— |
Článok 10 |
— |
— |
Článok 10a |
— |
— |
Článok 10b |
— |
— |
Článok 10c |
— |
— |
Článok 10d |
— |
— |
Článok 11 |
Článok 8 |
Článok 26 ods. 1 a ods. 2 |
Článok 11 ods. 3 |
Článok 8 ods. 2 |
— |
Článok 11a |
Článok 8 ods. 3 |
— |
Článok 12 ods. 1 a ods. 2 |
— |
Článok 12 |
Článok 12 ods. 3 |
— |
Článok 14 |
Článok 12 ods. 4 |
— |
— |
Článok 13 |
— |
Článok 13 ods. 2 |
Článok 14 |
— |
Článok 67 |
Článok 15 |
— |
Článok 68 ods. 1 a ods. 2 |
Článok 16 |
— |
Článok 69 |
Článok 17 |
— |
Článok 70 |
Článok 18 |
— |
Článok 71 |
Článok 19 |
— |
Článok 72 |
Článok 20 |
— |
Článok 74 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 |
Článok 21 |
— |
Článok 74 ods. 4 |
Článok 22 |
— |
Článok 96 |
Článok 23 |
— |
Článok 97 |
Článok 24 |
— |
Článok 99 |
Článok 25 |
— |
Článok 100 |
Článok 26 |
— |
Článok 61 |
Článok 27 ods. 1 |
— |
Článok 102 ods. 3 |
Článok 27 ods. 2 |
— |
Článok 47 |
Článok 27 ods. 3 |
— |
Článok 68 ods. 3 |
Článok 28 ods. 1 |
Článok 10 |
— |
Článok 28 ods. 2 |
Článok 9 ods. 3 |
— |
Článok 28 ods. 3 |
Článok 31 ods. 1 písm. a) bod i) a bod ii) |
— |
Článok 29 |
— |
Článok 75 |
Článok 30 |
— |
Článok 60 |
Článok 31 |
— |
Článok 2 ods. 2 |
Článok 32 |
Článok 15 |
— |
Článok 33 |
— |
— |
Článok 34 ods. 2 |
Článok 32 ods. 2 a ods. 4 |
— |
Článok 35 |
Článok 33 |
— |
Článok 36 |
— |
— |
Článok 37 |
Článok 12 |
— |
Článok 38 |
— |
— |
Článok 39 ods. 1 |
Článok 32 ods. 6 |
— |
Článok 39 ods. 2 |
Článok 35 ods. 3 |
— |
Článok 40 ods. 1 |
Článok 6 ods. 1 |
— |
Článok 41 ods. 1 |
Článok 30 ods. 1 |
— |
Článok 41 ods. 2 |
Článok 30 ods. 3 a ods. 6 |
— |
Článok 41 ods. 3 |
Článok 30 ods. 3 a ods. 7 písm. a) |
— |
Článok 41 ods. 4 |
— |
— |
Článok 41 ods. 5 |
Článok 30 ods. 10 |
— |
Článok 41 ods. 6 |
— |
— |
Článok 42 |
Článok 31 ods. 1 písm. b) |
— |
Článok 43 ods. 1 |
Článok 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 |
— |
Článok 43 ods. 2 |
— |
|
Článok 43 ods. 3 |
Článok 34 ods. 4 |
— |
Článok 44 |
— |
— |
Článok 45 |
— |
— |
Článok 46 |
— |
— |
Článok 47 |
— |
— |
Článok 48 |
— |
— |
Článok 49 |
— |
— |
Článok 50 |
— |
— |
Článok 51 |
— |
— |
Článok 52 |
— |
— |
Článok 53 |
— |
— |
Článok 54 |
— |
— |
Článok 55 |
— |
— |
Článok 56 |
— |
— |
Článok 57 |
— |
— |
Článok 57a |
Článok 20 a príloha VII |
— |
Článok 58 |
— |
— |
Článok 59 |
— |
— |
Článok 60 |
— |
— |
Článok 61 |
— |
— |
Článok 62 |
— |
— |
Článok 63 |
— |
— |
Článok 64 |
— |
— |
Článok 65 |
— |
— |
Článok 66 |
— |
— |
Článok 67 |
— |
— |
Článok 68 |
— |
— |
Článok 69 |
— |
— |
Článok 70 |
— |
— |
Článok 71 |
— |
— |
Článok 72 |
— |
— |
Článok 73 |
— |
— |
Článok 74 |
— |
— |
Článok 75 |
— |
— |
Článok 76 |
— |
— |
Článok 77 |
— |
— |
Článok 78 |
— |
— |
Článok 79 |
— |
— |
Článok 80 |
— |
— |
Článok 81 |
— |
— |
Článok 82 |
— |
— |
Článok 83 |
— |
— |
Článok 84 |
— |
— |
Článok 85 |
— |
— |
Článok 86 |
— |
— |
Článok 87 |
— |
— |
Článok 88 |
Článok 56 |
— |
Článok 89 |
Článok 57 |
— |
Článok 90 |
Článok 58 |
— |
Článok 91 |
Článok 59 |
— |
Článok 92 |
Článok 60 |
— |
Článok 93 |
— |
— |
Článok 94 |
— |
— |
Článok 95 |
— |
— |
Článok 96 |
— |
— |
Článok 97 |
— |
— |
Článok 98 |
— |
— |
Článok 99 |
— |
— |
Článok 100 |
— |
— |
Článok 101 |
— |
— |
Článok 102 |
— |
— |
Článok 103 |
— |
— |
Článok 104 |
— |
— |
Článok 105 |
— |
— |
Článok 106 |
— |
— |
Článok 107 |
— |
— |
Článok 108 |
— |
— |
Článok 109 |
— |
— |
Článok 110 |
— |
— |
Článok 111 |
— |
— |
Článok 112 |
— |
— |
Článok 113 |
— |
— |
Článok 114 |
— |
— |
Článok 115 |
— |
— |
Článok 116 |
— |
— |
Článok 117 |
— |
— |
Článok 118 |
— |
— |
Článok 119 |
— |
— |
Článok 120 |
— |
— |
Článok 121 |
Články 16 a 17 |
— |
Článok 121a |
— |
Článok 98, druhý pododsek |
Článok 122 |
— |
— |
Článok 123 |
— |
— |
Článok 124 ods. 1 až ods. 5, ods. 7 a ods. 8 |
— |
— |
Článok 124 ods. 6 |
— |
Článok 98, prvý pododsek |
Článok 125 |
— |
— |
Článok 126 |
— |
— |
Článok 127 |
— |
— |
Článok 128 |
— |
— |
Článok 129 |
— |
— |
Článok 130 |
— |
— |
Článok 131 |
— |
— |
Článok 132 |
Články 18 a 19 |
— |
Článok 133 |
— |
— |
Článok 133a |
Článok 37 |
— |
Článok 134 (vypustený) |
— |
— |
Článok 135 (vypustený) |
— |
— |
Článok 136 |
— |
— |
Článok 137 |
— |
— |
Článok 138 |
Článok 3 |
— |
Článok 139 |
Článok 13 |
— |
Článok 140 |
Článok 67 |
— |
Článok 141 |
Článok 71 |
— |
Článok 142 písm. a) až písm. q) a písm. s) |
Článok 70 |
— |
Článok 142 písm. r) |
Článok 69 |
— |
Článok 143 |
— |
— |
Článok 144 |
— |
— |
Článok 145 |
— |
— |
Článok 146 |
Článok 72 |
— |
Článok 146a |
— |
— |
Článok 147 |
Článok 73 |
— |
Článok 148 |
— |
— |
Článok 149 |
Článok 74 |
— |
Príloha I |
Príloha I |
— |
Príloha II |
— |
Príloha II |
Príloha III |
— |
Príloha II |
Príloha IV |
Príloha III |
— |
Príloha V |
— |
— |
Príloha VI |
— |
— |
Príloha VII |
Príloha IV |
— |
Príloha VIII |
Príloha II |
— |
Príloha IX |
— |
— |
Príloha X |
— |
— |
Príloha XI |
— |
— |
Príloha XII |
— |
— |
Príloha XIII |
— |
— |
Príloha XIV |
— |
— |
Príloha XV |
— |
— |
Príloha XVI |
— |
— |
Príloha XVII |
— |
— |
Príloha XVIIa |
— |
— |
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1601/96, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Pozri stranu 671 tohto úradného vestníka).
( 2 ) Nariadenie komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (Ú. v. EÚ L 316, 2.12.2009, s. 65).
( *1 ) Postupy podliehajúce výpočtu uvedenému v článku 43 ods. 12 písm. c)