Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 02009L0030-20160610

    Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES z  23. apríla 2009 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS (Text s významom pre EHP)

    ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/30/2016-06-10

    2009L0030 — SK — 10.06.2016 — 001.001


    Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

    ►B

    SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/30/ES

    z 23. apríla 2009,

    ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS

    (Text s významom pre EHP)

    (Ú. v. ES L 140 5.6.2009, s. 88)

    Zmenené a doplnené:

     

     

    Úradný vestník

      Č.

    Strana

    Dátum

    ►M1

    SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/802 kodifikované znenie z 11. mája 2016

      L 132

    58

    21.5.2016


    Opravené a doplnené:

    ►C1

    Korigendum, Ú. v. ES L 116, 7.5.2015, s.  25 (2009/30/ES)




    ▼B

    SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/30/ES

    z 23. apríla 2009,

    ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS

    (Text s významom pre EHP)



    Článok 1

    Zmeny a doplnenia smernice 98/70/ES

    Smernica 98/70/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

    1. Článok 1 sa nahrádza takto:

    „Článok 1

    Rozsah pôsobnosti

    Pokiaľ ide o cestné vozidlá a necestné pojazdné stroje (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy, ak sa neplavia po mori), poľnohospodárske a lesné traktory a rekreačné plavidlá, ak sa neplavia po mori, táto smernica stanovuje:

    a) technické špecifikácie pre palivá používané v zážihových a vznetových motoroch, ktoré sú odôvodnené ochranou zdravia a životného prostredia a ktoré zohľadňujú technické požiadavky týchto motorov, a

    b) cieľ zníženia emisií skleníkových plynov počas životného cyklu.“

    2. Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

    a) V prvom odseku:

    i) bod 3 sa nahrádza takto:

    ▼C1

    „3. ‚plynové oleje určené na použitie pre necestné pojazdné stroje (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárske a lesné traktory a rekreačné plavidlá‘ znamenajú každé kvapalné ropné palivo, ktoré spadá pod kódy KN 2710 19 41 a 2710 19 45  ( 12 ), určené na použitie vo vznetových motoroch uvedených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES ( 13 ), 97/68/ES ( 14 ) a 2000/25/ES ( 15 );

    ▼B

    ii) dopĺňajú sa tieto body:

    „5. ‚členské štáty s nízkymi teplotami v letnom období‘ sú Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Švédsko a Spojené kráľovstvo;

    6. ‚emisie skleníkových plynov počas životného cyklu‘ sú všetky čisté emisie CO2, CH4 a N2O, ktoré možno pripísať palivu (vrátane všetkých jeho zmesových zložiek) alebo dodanej energii. To zahŕňa všetky relevantné etapy od ťažby alebo pestovania vrátane zmien v používaní pôdy, prepravy a distribúcie, spracovania a spaľovania bez ohľadu na to, kde sa tieto emisie vyskytnú;

    7. ‚emisie skleníkových plynov na jednotku energie‘ je celková hmotnosť emisií skleníkových plynov vyjadrených ako ekvivalent CO2, ktorá sa spája s palivom alebo dodanou energiou, vydelená celkovým energetickým obsahom paliva alebo dodanej energie (pri palive vyjadreným ako dolná výhrevnosť);

    ▼C1

    8. ‚dodávateľ‘ je subjekt zodpovedný za prihlásenie paliva alebo energie v mieste platenia spotrebnej dane, a ak sa spotrebná daň neplatí, u akéhokoľvek príslušného subjektu určeného členským štátom;

    ▼B

    9. ‚biopalivá‘ majú ten istý význam ako v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov ( 16 ).

    b) druhý odsek sa vypúšťa.

    3. Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

    a) Odseky 2 až 6 sa nahrádzajú takto:

    „2.  Členské štáty zabezpečia, aby sa automobilový benzín mohol uvádzať na trh na ich území, len ak spĺňa environmentálne špecifikácie uvedené v prílohe I.

    V prípade najvzdialenejších regiónov však členské štáty môžu prijať osobitné ustanovenia týkajúce sa zavedenia automobilového benzínu s maximálnym obsahom síry 10 mg/kg. Členské štáty, ktoré toto ustanovenie využijú, o tom náležite informujú Komisiu.

    3.  Členské štáty vyžadujú od dodávateľov, aby zabezpečili, že sa do roku 2013 bude uvádzať na trh automobilový benzín s maximálnym obsahom kyslíka 2,7 % hm. a maximálnym obsahom etanolu 5 %, a pokiaľ to považujú za potrebné, môžu vyžadovať uvádzanie takéhoto automobilového benzínu na trh počas dlhšieho obdobia. Členské štáty zabezpečia, aby sa spotrebiteľom poskytli náležité informácie o obsahu biopaliva v automobilovom benzíne, a najmä informácie o náležitom používaní rôznych zmesových automobilových benzínov s prídavkom etanolu.

    4.  Členské štáty s nízkymi letnými teplotami môžu v súlade s odsekom 5 povoliť, aby sa v letnom období uvádzal na trh automobilový benzín s maximálnym tlakom pár 70 kPa.

    Členské štáty, v ktorých sa neuplatňuje výnimka uvedená v prvom pododseku, môžu v súlade s odsekom 5 povoliť, aby sa počas letného obdobia uvádzal na trh automobilový benzín s obsahom etanolu s maximálnym tlakom pár 60 kPa, ako aj povolenú výnimku vzťahujúcu sa na tlak pár uvedenú v prílohe III, a to pod podmienkou, že použitý etanol je biopalivo.

    5.  Ak členské štáty mienia uplatňovať jednu z výnimiek uvedených v odseku 4, oznámia to Komisii a poskytnú jej všetky príslušné informácie. Komisia posúdi, či je výnimka žiaduca, a zhodnotí dĺžku jej trvania, pričom zohľadní:

    a) potrebu vyhnúť sa sociálno-ekonomickým problémom vyplývajúcim z vyššieho tlaku pár vrátane časovo obmedzenej potreby technickej úpravy a

    b) vplyvy vyššieho tlaku pár na životné prostredie a zdravie občanov, a najmä jeho vplyv na súlad s právnymi predpismi Spoločenstva o kvalite ovzdušia tak v príslušnom členskom štáte, ako aj v iných členských štátoch.

    Ak z hodnotenia Komisie vyplynie, že výnimka bude mať za následok nesúlad s právnymi predpismi Spoločenstva o kvalite ovzdušia alebo znečistení ovzdušia vrátane príslušných limitných hodnôt a emisných stropov, žiadosť sa zamietne. Komisia by takisto mala zohľadniť príslušné cieľové hodnoty.

    V prípade, že Komisia do šiestich mesiacov od prijatia všetkých príslušných informácií nevznesie žiadnu námietku, daný členský štát môže začať uplatňovať požadovanú výnimku.

    6.  Bez ohľadu na odsek 1 môžu členské štáty naďalej povoľovať uvádzanie malých množstiev olovnatého automobilového benzínu s obsahom olova do 0,15 g/l na trh, a to najviac do 0,03 % z celkového predaja na použitie v starých vozidlách s charakteristickými vlastnosťami a na distribúciu prostredníctvom špeciálnych záujmových skupín.“;

    b) odsek 7 sa vypúšťa.

    4. Článok 4 sa nahrádza takto:

    „Článok 4

    Motorová nafta

    1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa motorová nafta mohla na ich území uvádzať na trh, len ak spĺňa špecifikácie uvedené v prílohe II.

    Bez ohľadu na požiadavky prílohy II členské štáty môžu povoliť, aby sa na trh uvádzala motorová nafta s obsahom metylesteru mastných kyselín (FAME) vyšším ako 7 %.

    Členské štáty zabezpečia, aby sa spotrebiteľom poskytli náležité informácie o obsahu biopaliva, najmä FAME, v motorovej nafte.

    2.  Členské štáty najneskôr od 1. januára 2008 zabezpečia, aby sa plynové oleje určené na použitie v necestných pojazdných strojoch (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárskych a lesných traktoroch a rekreačných plavidlách mohli na ich území uvádzať na trh len v prípade, že obsah síry v plynových olejoch nepresahuje 1 000 mg/kg. Od 1. januára 2011 je maximálny povolený obsah síry v týchto plynových olejoch 10 mg/kg. Členské štáty zabezpečia, aby sa kvapalné palivá iné ako tieto plynové oleje mohli používať v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy a v rekreačných plavidlách len v prípade, že obsah síry v týchto kvapalných palivách neprekračuje maximálny povolený obsah v týchto plynových olejoch.

    Aby však členské štáty mohli zohľadniť nepatrné znečistenie v dodávateľskom reťazci, môžu od 1. januára 2011 povoliť, aby plynové oleje určené na použitie v necestných pojazdných strojoch (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárskych a lesných traktoroch a rekreačných plavidlách pri záverečnej distribúcii konečným užívateľom mali obsah síry až 20 mg/kg. Členské štáty môžu takisto povoliť, aby sa do 31. decembra 2011 naďalej uvádzali na trh plynové oleje s obsahom síry až 1 000  mg/kg v prípade koľajových vozidiel a poľnohospodárskych a lesných traktorov pod podmienkou, že môžu zaručiť, že nebude narušené fungovanie systémov regulácie emisií.

    3.  V prípade najvzdialenejších regiónov môžu členské štáty prijať osobitné ustanovenie pre zavedenie motorovej nafty a plynových olejov s maximálnym obsahom síry 10 mg/kg. Členské štáty, ktoré toto ustanovenie využijú, o tom náležite informujú Komisiu.

    4.  V prípade členských štátov s náročnými zimnými poveternostnými podmienkami môže byť maximálny destilačný bod 65 % pri 250 °C v prípade motorovej nafty a plynových olejov nahradený maximálnym destilačným bodom 10 % (objem/objem) pri 180 °C.“

    5. Vkladá sa tento článok:

    „Článok 7a

    Zníženie emisií skleníkových plynov

    1.  Členské štáty určia dodávateľa alebo dodávateľov zodpovedných za monitorovanie a podávanie správ o emisiách skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z palív a dodávanej energie. V prípade dodávateľov elektrickej energie využívanej v cestných vozidlách členské štáty zabezpečia, aby si títo dodávatelia mohli zvoliť možnosť prispieť k záväzku znižovania emisií stanovenému v odseku 2, ak preukážu, že môžu náležite merať a sledovať množstvo elektrickej energie dodávanej na používanie v týchto vozidlách.

    S účinnosťou od 1. januára 2011 dodávatelia každoročne podávajú orgánu určenému členským štátom správu o intenzite skleníkových plynov z palív a dodávanej energie v rámci každého členského štátu, ktorá obsahuje aspoň tieto informácie:

    a) celkový objem každého typu paliva alebo dodávanej energie s údajom o mieste ich nákupu a pôvodu a

    b) emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie.

    Členské štáty zabezpečia overovanie týchto správ.

    Komisia v prípade potreby vypracuje usmernenia o vykonávaní tohto odseku.

    2.  Členské štáty od dodávateľov požadujú, aby do 31. decembra 2020 pokiaľ možno postupne znížili emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z palív a dodávanej energie až o 10 % v porovnaní so základnou normou platnou pre palivá uvedenou v odseku 5 písm. b). Toto zníženie zahŕňa:

    a) 6 % do 31. decembra 2020. Členské štáty môžu v záujme tohto zníženia od dodávateľov požadovať, aby splnili tieto priebežné ciele: 2 % do 31. decembra 2014 a 4 % do 31. decembra 2017;

    b) predbežný dodatočný cieľ 2 % do 31. decembra 2020 v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. h), ktorý sa dosiahne jedným alebo oboma týmito spôsobmi:

    i) dodávkami energie pre dopravu dodávanej pre všetky typy cestných vozidiel, necestných pojazdných strojov (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárskych a lesných traktorov alebo rekreačných plavidiel;

    ii) použitím akejkoľvek technológie (vrátane zachytávania a uskladnenia uhlíka), ktorá umožní znížiť emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z palív alebo dodávanej energie;

    c) predbežný dodatočný cieľ 2 % do 31. decembra 2020 v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. i), ktorý sa dosiahne použitím kreditov zakúpených prostredníctvom mechanizmu čistého rozvoja v rámci Kjótskeho protokolu za podmienok uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve ( 17 ) s cieľom znižovať emisie v rámci odvetvia dodávok paliva.

    3.  Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu biopalív sa vypočítavajú v súlade s článkom 7d. Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu iných druhov palív a energií sa vypočítavajú na základe metodiky stanovenej v súlade s odsekom 5 tohto článku.

    4.  Členské štáty zabezpečia, aby skupina dodávateľov mala možnosť zvoliť si spoločné splnenie záväzkov týkajúcich sa znižovania emisií podľa odseku 2. V takom prípade sa na účely odseku 2 považujú za jedného dodávateľa.

    5.  Opatrenia potrebné na vykonanie tohto článku, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 11 ods. 4. Takéto opatrenia zahŕňajú najmä:

    a) metodiku výpočtu emisií skleníkových plynov vznikajúcich počas životného cyklu palív iných ako biopalív a energií;

    b) metodiku, ktorá do 1. januára 2011 stanoví na účely odseku 2 základnú normu týkajúcu sa palív na základe emisií skleníkových plynov počas životného cyklu fosílnych palív na jednotku energie v roku 2010;

    c) všetky pravidlá potrebné na uplatňovanie odseku 4;

    d) metodiku výpočtu príspevku elektrických cestných vozidiel, ktorá je v súlade s článkom 3 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES.

    6. Vkladajú sa tieto články:

    „Článok 7b

    Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá

    1.  Bez ohľadu na to, či sa suroviny vypestovali na území Spoločenstva alebo mimo neho, sa energia z biopalív zohľadňuje na účely článku 7a, len ak spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v odsekoch 2 až 6 tohto článku.

    Aby sa však na účely uvedené v článku 7a zohľadnili biopalivá vyrobené z odpadu a zvyškov iných ako zvyškov z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesníctva, stačí, ak spĺňajú kritérium trvalej udržateľnosti uvedené v odseku 2 tohto článku.

    2.  Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív, ktoré sa zohľadňujú na účely uvedené v odseku 1, predstavuje aspoň 35 %.

    Od 1. januára 2017 úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív, ktoré sa zohľadňujú na účely uvedené v odseku 1, predstavuje aspoň 50 %. Od 1. januára 2018 úspora emisií skleníkových plynov predstavuje aspoň 60 % pre biopalivá vyrobené v zariadeniach, ktorých prevádzka sa začala 1. januára 2017 alebo neskôr.

    Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív sa vypočíta v súlade s článkom 7d ods. 1.

    V prípade biopalív vyrobených v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke 23. januára 2008, sa prvý pododsek uplatňuje od 1. apríla 2013.

    3.  Biopalivá zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokou hodnotou z hľadiska biodiverzity, t. j. pôdy, ktorá mala v alebo po januári 2008 alebo po tomto dni, bez ohľadu na to, či ešte stále má, status:

    a) pralesa a inej zalesnenej plochy, to znamená les a iné zalesnené plochy s prirodzene sa vyskytujúcimi druhmi bez zjavných známok ľudskej činnosti a bez výrazného narušenia ekologických procesov;

    b) oblastí určených

    i) zákonom alebo príslušným orgánom na účely ochrany prírody alebo

    ii) na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov, uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených na zoznamy vypracované medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodným zväzom ochrany prírody, ak sú uznané v súlade s článkom 7c ods. 4 druhým pododsekom,

    pokiaľ nie sú predložené dôkazy o tom, že výroba danej suroviny nie je v rozpore s týmito účelmi ochrany prírody;

    c) trávnych porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou:

    i) prirodzených, to znamená trávne porasty, ktoré by zostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré zachovávajú prirodzené zloženie druhov a ekologické charakteristicky a procesy, alebo

    ii) neprirodzených, to znamená trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a nie sú znehodnotené, pokiaľ neexistujú dôkazy, že zber surovín je potrebný na zachovanie statusu trávneho porastu.

    Komisia stanoví kritériá a zemepisné rozmedzia s cieľom určiť, na ktoré trávne porasty sa vzťahuje prvý pododsek písm. c). Takéto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

    4.  Biopalivá zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 sa nesmú vyrábať zo surovín získaných z pôdy s vysokým obsahom uhlíka, t. j. z pôdy, ktorá v januári 2008 mala, ale už nemá jeden z týchto statusov:

    a) mokraď, t. j. pôda pokrytá alebo nasiaknutá vodou trvalo alebo počas významnej časti roka;

    b) súvislo zalesnené oblasti, t. j. pôda s rozlohou viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny viac ako 30 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ;

    c) pôda s rozlohou viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny medzi 10 % a 30 % alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ, pokiaľ sa neposkytne spoľahlivý dôkaz, že obsah uhlíka pred konverziou a po nej je taký, že ak sa použije metóda uvedená v prílohe IV časti C, podmienky uvedené v odseku 2 tohto článku by boli splnené.

    Ustanovenia tohto odseku sa neuplatňujú, ak v čase získania suroviny mala pôda rovnaký status ako v januári 2008.

    5.  Biopalivá zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 sa nesmú vyrábať zo surovín získaných z pôdy, ktorá bola v januári 2008 rašeliniskom, pokiaľ sa nedokáže, že pestovanie a zber tejto suroviny nevyžaduje odvodňovanie predtým neodvodnenej pôdy.

    6.  Poľnohospodárske suroviny vypestované v Spoločenstve a využívané na výrobu biopalív zohľadňovaných na účely uvedené v článku 7a sa získavajú v súlade s požiadavkami a normami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia uvedené pod nadpisom ‚Životné prostredie‘ v časti A a v bode 9 prílohy II k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov ( 18 ), a v súlade s minimálnymi požiadavkami na udržanie dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu vymedzenými v súlade s článkom 6 ods. 1 uvedeného nariadenia.

    7.  Komisia každé dva roky predloží Európskemu parlamentu a Rade za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom biopalív alebo surovín na biopalivá spotrebovávané v Spoločenstve, správu o vnútroštátnych opatreniach prijatých na účely plnenia kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v odsekoch 2 až 5 a na účely ochrany pôdy, vody a ovzdušia. Prvá správa sa predloží v roku 2012.

    Komisia každé dva roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve zvýšeného dopytu po biopalivách na trvalú sociálnu udržateľnosť v Spoločenstve a tretích krajinách, o vplyve politiky Spoločenstva v oblasti biopalív na dostupnosť potravín za prijateľné ceny, najmä pre ľudí žijúcich v rozvojových krajinách, a o ďalších všeobecných otázkach týkajúcich sa rozvoja. Správy sa zamerajú na dodržiavanie práv týkajúcich sa využívania pôdy. Za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom surovín pre biopalivá spotrebovávané v Spoločenstve, sa v nich uvedie, či daná krajina ratifikovala a vykonala každý z týchto dohovorov Medzinárodnej organizácie práce:

     Dohovor o nútenej alebo povinnej práci (č. 29),

     Dohovor o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa (č. 87),

     Dohovor o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať (č. 98),

     Dohovor o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty (č. 100),

     Dohovor o zrušení nútenej práce (č. 105),

     Dohovor o diskriminácii, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie (č. 111),

     Dohovor o minimálnom veku na prijatie do zamestnania (č. 138),

     Dohovor o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce (č. 182).

    Za tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom surovín pre biopalivá spotrebované v Spoločenstve, sa v týchto správach uvedie, či daná krajina ratifikovala a vykonala:

     Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti,

     Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

    Prvá správa sa predloží v roku 2012. Ak je to potrebné, Komisia navrhne nápravné opatrenia, najmä ak existujú dôkazy o tom, že výroba biopalív má značný vplyv na ceny potravín.

    8.  Na účely uvedené v odseku 1 členské štáty neodmietnu na základe iných dôvodov trvalej udržateľnosti zohľadniť biopalivá získané v súlade s týmto článkom.

    Článok 7c

    Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti biopalív

    1.  Ak sa biopalivá zohľadňujú na účely uvedené v článku 7a, členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali, že splnili kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 7b ods. 2 až 5. Na tento účel členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie, ktorým sa:

    a) umožní, aby sa zmiešali dodávky surovín alebo biopalív s rôznymi vlastnosťami trvalej udržateľnosti;

    b) vyžaduje, aby sa informácie o vlastnostiach trvalej udržateľnosti a veľkostiach dodávok uvedených v písmene a) naďalej vzťahovali aj na danú zmes, a

    c) stanovuje, že pre súhrn všetkých dodávok odobratých zo zmesi sa opisujú rovnaké vlastnosti trvalej udržateľnosti v rovnakých množstvách ako súhrn všetkých dodávok pridaných do zmesi.

    2.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade v rokoch 2010 a 2012 správu o fungovaní metódy overovania pomocou hmotnostnej bilancie uvedenej v odseku 1 a o možnostiach použitia iných overovacích metód pre niektoré alebo všetky druhy surovín alebo biopalív. Vo svojom hodnotení Komisia zohľadní tie overovacie metódy, pri ktorých nemusia informácie o vlastnostiach trvalej udržateľnosti zostať fyzicky pripísané konkrétnym dodávkam alebo zmesiam. V hodnotení sa zohľadní potreba udržania celistvosti a účinnosti overovacieho systému bez vytvárania neprimeranej záťaže pre priemysel. V prípade potreby Komisia k správe priloží návrhy pre Európsky parlament a Radu týkajúce sa použitia iných overovacích metód.

    3.  Členské štáty prijmú opatrenia, ktoré zabezpečia, aby hospodárske subjekty predkladali spoľahlivé informácie a na požiadanie členského štátu sprístupnili údaje, ktoré použili na vypracovanie týchto informácií. Členské štáty od hospodárskych subjektov vyžadujú, aby zabezpečili primeraný štandard nezávislého auditu predložených informácií a aby poskytli dôkaz o tom, že táto požiadavka bola splnená. Auditom sa overuje, či sú systémy využívané hospodárskymi subjektmi presné, spoľahlivé a chránené voči podvodom. Prostredníctvom auditu sa hodnotí frekvencia a metodika odberu vzoriek a spoľahlivosť údajov.

    Informácie uvedené v prvom pododseku sa týkajú najmä splnenia kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v článku 7b ods. 2 až 5, vhodných a príslušných informácií o opatreniach prijatých na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, obnovu znehodnotenej pôdy, zabránenie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, ako aj vhodných a príslušných informácií o opatreniach prijatých s cieľom zohľadniť prvky uvedené v článku 7b ods. 7 druhom pododseku.

    Komisia v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 stanoví zoznam vhodných a príslušných informácií uvedených v prvých dvoch pododsekoch. Zabezpečí najmä to, aby poskytovanie týchto informácií nepredstavovalo neprimeranú administratívnu záťaž pre hospodárske subjekty vo všeobecnosti, a najmä pre malých farmárov, malé výrobné organizácie a družstvá.

    Povinnosti ustanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá vyrobené v Spoločenstve alebo dovezené.

    Členské štáty predložia Komisii v súhrnnej forme informácie uvedené v prvom pododseku. Komisia tieto informácie zverejní na platforme transparentnosti uvedenej v článku 24 smernice 2009/28/ES v skrátenej forme, pričom zachová dôvernosť komerčne citlivých informácií.

    4.  Spoločenstvo sa usiluje uzatvárať s tretími krajinami dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktoré obsahujú ustanovenia o kritériách trvalej udržateľnosti zodpovedajúcich kritériám stanoveným v tejto smernici. Ak Spoločenstvo uzavrelo dohody obsahujúce ustanovenia o otázkach, na ktoré sa vzťahujú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 7b ods. 2 až 5, Komisia môže rozhodnúť, že v týchto dohodách sa musí preukázať, že biopalivá vyrobené zo surovín vypestovaných v týchto krajinách spĺňajú príslušné kritériá trvalej udržateľnosti. Pri uzatváraní týchto dohôd sa venuje osobitná pozornosť opatreniam prijatým na ochranu oblastí, ktoré zabezpečujú základné služby ekosystému v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a regulácia erózie), a na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, ako aj nepriamym zmenám vo využívaní pôdy, obnove znehodnotenej pôdy, zabraňovaniu nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody a prvkom uvedeným v článku 7b ods. 7 druhom pododseku.

    Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné systémy ustanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy musia obsahovať presné údaje na účely článku 7b ods. 2 alebo že sa v nich musí preukázať, že dodávky biopalív spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v článku 7b ods. 3 až 5. Komisia môže rozhodnúť, že tieto systémy musia obsahovať presné údaje na účely informácií o opatreniach prijatých na ochranu oblastí, ktoré zabezpečujú základné služby ekosystému v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a regulácia erózie), a na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, ako aj obnovu znehodnotenej pôdy, zabraňovaniu nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody a prvkom uvedeným v článku 7b ods. 7 druhom pododseku. Komisia môže na účely článku 7b ods. 3 písm. b) bodu ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradené do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodným zväzom ochrany prírody.

    Komisia môže rozhodnúť, že voliteľné vnútroštátne alebo medzinárodné systémy merania úspor skleníkových plynov musia obsahovať presné údaje na účely článku 7b ods. 2.

    Komisia môže rozhodnúť, že pôda, ktorá spadá do vnútroštátneho alebo regionálneho programu na obnovu veľmi znehodnotenej alebo silne kontaminovanej pôdy, spĺňa kritériá ustanovené v prílohe IV časti C bode 9.

    5.  Komisia prijme rozhodnutia podľa odseku 4, len ak predmetná dohoda alebo systém spĺňa primerané kritériá spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislej kontroly. Systémy na meranie úspor skleníkových plynov musia byť aj v súlade s metodickými požiadavkami podľa prílohy IV. Zoznamy oblastí s vysokou hodnotou z hľadiska biodiverzity podľa článku 7b ods. 3 písm. b) bodu ii) musia spĺňať primerané kritériá objektívnosti a súladu s medzinárodne uznanými normami a umožňovať vhodné odvolacie postupy.

    6.  Rozhodnutia podľa odseku 4 sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 3. Takéto rozhodnutia sú platné maximálne päť rokov.

    7.  Ak hospodársky subjekt poskytne dôkaz alebo údaje získané v súlade s dohodou alebo systémom, ktorý bol predmetom rozhodnutia podľa odseku 4, členský štát od dodávateľa nepožaduje poskytnutie ďalších dôkazov o splnení kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 7b ods. 2 až 5, ani informácií o opatreniach uvedených v druhom pododseku odseku 3 tohto článku.

    8.  Komisia preskúma na požiadanie členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy uplatňovanie článku 7b vo vzťahu k určitému zdroju biopaliva a v lehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti a v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 3 rozhodne, či daný členský štát môže zohľadniť biopalivo z tohto zdroja na účely článku 7a.

    9.  Do 31. decembra 2012 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o:

    a) účinnosti systému zavedeného na účely poskytovania informácií o kritériách trvalej udržateľnosti a

    b) uskutočniteľnosti a vhodnosti zavedenia povinných požiadaviek vo vzťahu k ochrane ovzdušia, pôdy alebo vody, pričom zohľadní najnovšie vedecké dôkazy a medzinárodné záväzky Spoločenstva.

    V prípade potreby Komisia navrhne nápravné opatrenia.

    Článok 7d

    Výpočet emisií skleníkových plynov z biopalív počas životného cyklu

    1.  Na účely článku 7a a článku 7b ods. 2 sa emisie skleníkových plynov z biopalív počas životného cyklu vypočítavajú takto:

    a) v prípade, že je určená hodnota úspor emisií skleníkových plynov v rámci výrobného reťazca biopalív stanovená v časti A alebo B prílohy IV a hodnota el pre tieto biopalivá vypočítaná v súlade s bodom 7 časti C prílohy IV je rovná alebo menšia ako nula, použije sa určená hodnota, alebo

    b) použije sa skutočná hodnota vypočítaná v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy IV, alebo

    c) použije sa hodnota vypočítaná ako súčet faktorov vzorca uvedeného v bode 1 časti C prílohy IV, pričom pri niektorých faktoroch možno použiť podrobné určené hodnoty z časti D alebo E prílohy IV a pri všetkých ostatných faktoroch skutočné hodnoty vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy IV.

    2.  Do 31. marca 2010 členské štáty predložia Komisii správu obsahujúcu zoznam tých oblastí na svojom území klasifikovaných ako úroveň 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (ďalej len ‚NUTS‘) alebo ako podrobnejšia úroveň NUTS v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) ( 19 ), v ktorých možno očakávať, že bežné emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín sú nižšie alebo sa rovnajú emisiám uvedeným pod nadpisom „Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie“ v časti D prílohy IV tejto smernice, pričom k správe priložia opis metódy a údajov použitých na vypracovanie tohto zoznamu. V tejto metóde sa zohľadňujú pôdne vlastnosti, podnebie a očakávané výnosy suroviny.

    3.  Určené hodnoty v prílohe IV časti A a podrobné určené hodnoty pre pestovanie v prílohe IV časti D sa môžu uplatňovať iba v prípade, ak sú suroviny na ich výrobu:

    a) pestované mimo Spoločenstva;

    b) pestované v oblastiach Spoločenstva uvedených v zozname podľa odseku 2, alebo

    c) odpadom alebo zvyškami okrem zvyškov z poľnohospodárstva, akvakultúry a rybolovu.

    Pre biopalivá, na ktoré sa nevzťahujú písmená a), b), alebo c), sa použijú skutočné hodnoty pre pestovanie.

    4.  Do 31. marca 2010 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uskutočniteľnosti vypracovania zoznamov oblastí v tretích krajinách, v ktorých možno očakávať, že bežné emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych surovín sú nižšie alebo sa rovnajú emisiám uvedeným pod nadpisom „Pestovanie“ v časti D prílohy IV tejto smernice, pričom k správe priloží, ak je to možné, uvedené zoznamy a opis metódy a údajov použitých na ich vypracovanie. V prípade potreby k správe priloží príslušné návrhy.

    5.  Najneskôr do 31. decembra 2012 a potom každé dva roky Komisia predloží správu o odhadovaných typických a určených hodnotách uvedených v častiach B a E prílohy IV, pričom venuje osobitnú pozornosť emisiám z dopravy a spracovateľského priemyslu. Vzhľadom na takéto správy môže v prípade potreby rozhodnúť o oprave týchto hodnôt. Uvedené opatrenie, ktoré je zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

    6.  Komisia najneskôr do 31. decembra 2010 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej zhodnotí vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy na emisie skleníkových plynov a navrhne spôsoby na zníženie tohto vplyvu. K tejto správe priloží v prípade potreby návrh, ktorý vychádza z najlepších dostupných vedeckých dôkazov a obsahuje konkrétnu metodiku pre emisie, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených nepriamymi zmenami vo využívaní pôdy, pričom zabezpečí súlad s touto smernicou, najmä s článkom 7b ods. 2.

    Takýto návrh bude obsahovať záruky potrebné na zabezpečenie istoty investícií realizovaných ešte pred uplatnením tejto metodiky. Čo sa týka zariadení, ktoré vyrábali biopalivá do konca roka 2013, uplatňovanie opatrení uvedených v prvom pododseku nebude do 31. decembra 2017 dôvodom na to, aby sa biopalivá vyrobené týmito zariadeniami považovali za nevyhovujúce požiadavkám trvalej udržateľnosti tejto smernice, ak by im inak vyhovovali, a to pod podmienkou, že tieto biopalivá dosiahnu úspory emisií skleníkových plynov v hodnote aspoň 45 %. Toto sa uplatní na kapacity zariadení na výrobu biopalív na konci roka 2012.

    Európsky parlament a Rada sa pokúsia rozhodnúť o každom takomto návrhu, ktorý Komisia predloží, do 31. decembra 2012.

    7.  Prílohu IV je možné prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku, okrem iného doplnením hodnôt pre ďalšie výrobné postupy pre biopalivá týkajúce sa tých istých alebo iných surovín a úpravou metodiky stanovenej v časti C. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, okrem iného aj jej doplnením, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

    Pokiaľ ide o určené hodnoty a metodiku stanovené v prílohe IV, osobitná pozornosť sa venuje:

     metóde zohľadnenia odpadov a zvyškov,

     metóde zohľadnenia vedľajších produktov,

     metóde zohľadnenia kogenerácie a

     statusu pridelenému zvyškom poľnohospodárskych plodín a vedľajším produktom.

    Určené hodnoty pre bionaftu z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja sa preskúmajú čo najskôr.

    Akékoľvek zmeny alebo doplnenia týkajúce sa zoznamu určených hodnôt v prílohe IV musia byť v súlade s týmito pravidlami:

    a) ak je vplyv faktoru na celkové emisie malý alebo ak dochádza len k limitovanej zmene variácií, alebo ak sú náklady na stanovenie skutočných hodnôt vysoké, alebo ak je stanovenie skutočných hodnôt veľmi náročné, určené hodnoty musia byť typické pre normálne výrobné procesy;

    b) vo všetkých ostatných prípadoch musia byť určené hodnoty v porovnaní s normálnymi výrobnými procesmi konzervatívne.

    8.  Stanovia sa podrobné vymedzenia vrátane technických špecifikácií požadovaných pre kategórie uvedené v bode 9 časti C prílohy IV. Takéto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

    Článok 7e

    Vykonávacie opatrenia a správy týkajúce sa trvalej udržateľnosti biopalív

    1.  Vykonávacie opatrenia uvedené v článku 7b ods. 3 druhom pododseku, v článku 7c ods. 3 treťom pododseku, v článku 7c ods. 6, v článku 7c ods. 8, v článku 7d ods. 5, v článku 7d ods. 7 prvom pododseku a v článku 7d ods. 8 taktiež plne zohľadnia účely smernice 2009/28/ES.

    2.  Správy Komisie, ktoré predkladá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 7b ods. 7, článkom 7c ods. 2, článkom 7c ods. 9, článkom 7d ods. 4, 5 a článkom 7d ods. 6 prvým pododsekom, ako aj správy a informácie predkladané podľa článku 7c ods. 3 prvého a piateho pododseku a článku 7d ods. 2 sa vypracúvajú a postupujú na účely smernice 2009/28/ES, ako aj na účely tejto smernice.

    7. V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:

    „1.  Členské štáty monitorujú zhodu s požiadavkami článkov 3 a 4, pokiaľ ide o automobilový benzín a motorovú naftu, na základe analytických metód stanovených európskymi normami EN 228:2004 a EN 590:2004 v uvedenom poradí.“

    8. Vkladá sa tento článok 8a:

    „Článok 8a

    Kovové prísady

    1.  Komisia posúdi zdravotné riziká a riziká pre životné prostredie v súvislosti s používaním kovových prísad v palive a na tento účel vyvinie skúšobnú metodiku. Do 31. decembra 2012 podá Európskemu parlamentu a Rade správu o svojich záveroch.

    2.  Do doby, kým sa vyvinie skúšobná metodika podľa odseku 1, sa prítomnosť kovovej prísady trikarbonyl-(metylcyklopentadienyl) mangánium (MMT) v palivách od 1. januára 2011 obmedzí na 6 mg mangánu na liter. Od 1. januára 2014 bude táto hranica predstavovať 2 mg mangánu na liter.

    3.  Maximálny obsah MMT v palivách uvedený v odseku 2 sa preskúma na základe výsledkov hodnotenia, ktoré sa vykoná za pomoci skúšobnej metodiky podľa odseku 1. Môže sa znížiť až na nulu, ak je to odôvodnené na základe posúdenia rizík. Nemôže sa zvýšiť, pokiaľ to nie je odôvodnené na základe posúdenia rizík. Takéto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.

    4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa označenie uvádzajúce obsah kovových prísad v palive uvádzalo všade tam, kde majú spotrebitelia prístup k palivám s kovovými prísadami.

    5.  Na označení sa uvedie tento text: ‚Obsahuje kovové prísady‘.

    6.  Označenie sa zreteľne upevní na mieste, kde sa uvádzajú informácie o druhu paliva. Rozmery a písmo označenia sú také, aby bolo jasne viditeľné a ľahko čitateľné.“

    9. Článok 9 sa nahrádza takto:

    „Článok 9

    Podávanie správ

    1.  Do 31. decembra 2012 a potom každé tri roky Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade predkladať správu, ktorú v prípade potreby doplní návrhmi na zmenu a doplnenie tejto smernice. V správe sa zohľadnia najmä tieto skutočnosti:

    a) použitie a vývoj technológie automobilov, najmä pokiaľ ide o realizovateľnosť zvýšenia maximálneho povoleného obsahu biopalív v automobilovom benzíne a motorovej nafte a potrebu preskúmania termínu uvedeného v článku 3 ods. 3;

    b) politika Spoločenstva týkajúca sa emisií CO2 z vozidiel cestnej dopravy;

    c) možnosť uplatňovať požiadavky uvedené v prílohe II, najmä limitné hodnoty polycyklických aromatických uhľovodíkov, na necestné pojazdné stroje (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy), poľnohospodárske a lesné traktory a rekreačné plavidlá;

    d) zvýšenie použitia detergentov v palivách;

    e) použitie kovových prísad iných ako MMT v palivách;

    f) celkový objem zložiek používaných v automobilovom benzíne a motorovej nafte so zreteľom na právne predpisy Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ( 20 ), a jej dcérskych smerníc;

    g) dôsledky cieľa znižovania emisií skleníkových plynov stanoveného v článku 7a ods. 2 pre systém obchodovania s emisiami;

    h) prípadná potreba úprav článku 2 ods. 6, článku 2 ods. 7 a článku 7a ods. 2 písm. b) s cieľom posúdiť možný podiel na plnení cieľa znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2020 až o 10 %. Tieto úvahy sa zakladajú na možnosti zníženia emisií skleníkových plynov počas životného cyklu palív a energií v rámci Spoločenstva, pričom sa zohľadní najmä akýkoľvek pokrok v oblasti technológií zachytávania a uskladnenia uhlíka spôsobom, ktorý je bezpečný pre životné prostredie, a pokrok v oblasti elektrických cestných vozidiel, ako aj nákladová účinnosť prostriedkov na znižovanie týchto emisií podľa článku 7a ods. 2 písm. b);

    i) možnosť zavedenia dodatočných opatrení pre dodávateľov s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie o 2 % v porovnaní so základnou normou pre palivá podľa článku 7a ods. 5 písm. b) použitím kreditov zakúpených prostredníctvom mechanizmu čistého rozvoja v rámci Kjótskeho protokolu za podmienok uvedených v smernici 2003/87/ES, aby bolo možné posúdiť ďalší možný podiel na plnení cieľa znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2020 až o 10 % podľa článku 7a ods. 2 písm. c) tejto smernice;

    j) aktualizovanú analýzu nákladov a prínosov a vplyvu zníženia maximálneho povoleného tlaku pár benzínu v letnom období pod 60 kPa.

    2.  Komisia najneskôr v roku 2014 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch dosiahnutých v oblasti plnenia cieľovej hodnoty emisií skleníkových plynov na rok 2020 podľa článku7a, pričom zohľadní potrebu súladu tohto cieľa s cieľom uvedeným v článku 3 ods. 3 smernice 2009/28/ES v súvislosti s podielom energie z obnoviteľných zdrojov v doprave vzhľadom na správy podľa článku 23 ods. 8 a 9 tejto smernice.

    V prípade potreby Komisia správu doplní návrhom na zmenu cieľa.

    10. V článku 10 sa odsek 1 nahrádza takto:

    „1.  Pokiaľ treba prispôsobiť povolené skúšobné metódy podľa prílohy I alebo II technickému pokroku, je možné prijať zmeny a doplnenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4. Prílohu III je tiež možné prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Takéto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 4.“

    11. Článok 11 sa nahrádza takto:

    „Článok 11

    Postup výboru

    1.  S výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 Komisii pomáha výbor pre kvalitu palív.

    2.  V prípade záležitostí týkajúcich sa trvalej udržateľnosti biopalív podľa článkov 7b, 7c a 7d Komisii pomáha tzv. výbor pre trvalú udržateľnosť biopalív uvedený v článku 25 ods. 2 smernice 2009/28/ES.

    3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8

    4.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“

    12. Článok 14 sa vypúšťa.

    13. Prílohy I, II, III a IV sa nahrádzajú textom uvedeným v prílohe k tejto smernici.

    ▼M1 —————

    ▼B

    Článok 3

    Zrušenie

    Smernica 93/12/EHS sa zrušuje.

    Článok 4

    Transpozícia

    1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2010.

    Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

    Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravujú členské štáty.

    2.  Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

    Článok 5

    Nadobudnutie účinnosti

    Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Článok 6

    Adresáti

    Táto smernica je určená členským štátom.




    PRÍLOHA




    „PRÍLOHA I

    ENVIRONMENTÁLNE ŠPECIFIKÁCIE PREDÁVANÝCH PALÍV POUŽÍVANÝCH NA POHON VOZIDIEL SO ZÁŽIHOVÝM MOTOROM

    Druh: Benzín



    Parameter (1)

    Jednotka

    Limity (2)

    Minimálny

    Maximálny

    Oktánové číslo výskumnou metódou

     

    95 (3)

    Oktánové číslo motorovou metódou

     

    85

    Tlak pár pre letné obdobie (4)

    kPa

    60,0 (5)

    Destilácia:

     

     

     

    — odparené percento do 100 °C

    obj. %

    46,0

    — odparené percento do 150 °C

    obj. %

    75,0

    Obsah uhľovodíkových skupín:

     

     

     

    — olefíny

    obj. %

    18,0

    — aromáty

    obj. %

    35,0

    — benzén

    obj. %

    1,0

    Obsah kyslíka

    hmot. %

     

    3,7

    Obsah kyslíkatých zlúčenín

     

     

     

    — Metanol

    obj. %

     

    3,0

    — Etanol (môžu sa pridať stabilizátory)

    obj. %

     

    10,0

    — Izopropylalkohol

    obj. %

    12,0

    — Tercbutylalkohol

    obj. %

    15,0

    — Izobutylalkohol

    obj. %

    15,0

    — Étery obsahujúce päť alebo viac atómov uhlíka v molekule

    obj. %

    22,0

    — Iné kyslíkaté zlúčeniny (6)

    obj. %

    15,0

    Obsah síry

    mg/kg

    10,0

    Obsah olova

    g/l

    0,005

    (1)   Metódy testovania sú špecifikované v norme EN 228:2004. Členské štáty môžu prijať analytickú metódu špecifikovanú v norme, ktorá nahradí normu EN 228:2004, ak je možné preukázať, že zaručuje aspoň takú úroveň správnosti a presnosti, ako analytická metóda, ktorú nahrádza.

    (2)   Hodnoty uvedené v špecifikácii sú ‚skutočné hodnoty‘. Pri stanovení ich limitných hodnôt sa použili podmienky normy EN ISO 4259:2006 ‚Ropné výrobky – Stanovenie a využitie údajov zhody výsledkov vo vzťahu k skúšobným metódam‘ a pri stanovení minimálnej hodnoty sa zohľadnil minimálny rozdiel 2R nad nulou (R = reprodukovateľnosť). Výsledky jednotlivých meraní sa interpretujú na základe kritérií uvedených v norme EN ISO 4259:2006.

    (3)   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že budú naďalej umožňovať uvádzanie bezolovnatého automobilového benzínu bežnej kvality na trh, ktorého minimálne oktánové číslo motorovou metódou (MON) je 81 a minimálne oktánové číslo výskumnou metódou (RON) je 91.

    (4)   Letné obdobie začína najneskôr 1. mája a končí najskôr 30. septembra. Pre členské štáty s nízkymi teplotami v letnom období sa leto začína najneskôr 1. júna a končí najskôr 31. augusta.

    (5)   V prípade členských štátov s nízkymi teplotami v letnom období, pre ktoré platí výnimka v súlade s článkom 3 ods. 4 a 5, je maximálny tlak pár 70 kPa. V prípade členských štátov, pre ktoré platí výnimka v súlade s článkom 3 ods. 4 a 5 týkajúca sa automobilového benzínu s obsahom etanolu, je maximálny tlak pár 60 kPa plus výnimka tlaku pár uvedená v prílohe III.

    (6)   Ďalšie monoalkoholy a étery s koncovým destilačným bodom nie vyšším ako destilačný bod podľa normy EN 228:2004.




    PRÍLOHA II

    ENVIRONMENTÁLNE ŠPECIFIKÁCIE PREDÁVANÝCH PALÍV NA POHON VOZIDIEL SO VZNETOVÝMI MOTORMI

    Druh: motorová nafta



    Parameter (1)

    Jednotka

    Limity (2)

    Minimálny

    Maximálny

    Cetánové číslo

     

    51,0

    Hustota pri 15 °C

    kg/m (3)

    845,0

    Destilácia:

     

     

     

    — 95 % získanej pri:

    °C

    360,0

    Polycyklické aromatické uhľovodíky

    hmot. %

    8,0

    Obsah síry

    mg/kg

    10,0

    Obsah FAME – EN 14078

    %

    7,0 (3)

    (1)   Metódy testovania sú špecifikované v norme EN 590:2004. Členské štáty môžu prijať analytickú metódu špecifikovanú v norme, ktorá nahradí normu EN 590:2004, ak je možné preukázať, že zaručuje aspoň takú úroveň správnosti a presnosti, ako analytická metóda, ktorú nahrádza.

    (2)   Hodnoty uvedené v špecifikácii sú ‚skutočné hodnoty‘. Pri stanovení ich limitných hodnôt sa použili podmienky normy EN ISO 4259:2006 ‚Ropné výrobky – Stanovenie a využitie údajov zhody výsledkov vo vzťahu k skúšobným metódam‘ a pri stanovení minimálnej hodnoty sa zohľadnil minimálny rozdiel 2R nad nulou (R = reprodukovateľnosť). Výsledky jednotlivých meraní sa interpretujú na základe kritérií uvedených v norme EN ISO 4259:2006.

    (3)   FAME musia spĺňať normu EN 14214.




    PRÍLOHA III

    VÝNIMKA VZŤAHUJÚCA SA NA TLAK PÁR POVOLENÁ PRE AUTOMOBILOVÝ BENZÍN S OBSAHOM BIOETANOLU



    Obsah bioetanolu (% v/v)

    Povolená výnimka pre tlak pár (v kPa)

    0

    0

    1

    3,65

    2

    5,95

    3

    7,20

    4

    7,80

    5

    8,0

    6

    8,0

    7

    7,94

    8

    7,88

    9

    7,82

    10

    7,76

    Povolená výnimka vzťahujúca sa na tlak pár pre stredný obsah bioetanolu medzi hodnotami uvedenými v tabuľke sa určuje priamou lineárnou extrapoláciou medzi obsahom bioetanolu bezprostredne nad a bezprostredne pod strednou hodnotou.




    PRÍLOHA IV

    PRAVIDLÁ VÝPOČTU EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV BIOPALÍV POČAS ICH ŽIVOTNÉHO CYKLU

    A.   Typické a určené hodnoty týkajúce sa biopalív, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenami vo využívaní pôdy



    Reťazec výroby biopalív

    Typické úspory emisií skleníkových plynov

    Určené úspory emisií skleníkových plynov

    etanol z cukrovej repy

    61 %

    52 %

    etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

    32 %

    16 %

    etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    32 %

    16 %

    etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)

    45 %

    34 %

    etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    53 %

    47 %

    etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    69 %

    69 %

    etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    56 %

    49 %

    etanol z cukrovej trstiny

    71 %

    71 %

    časť sa vyrába z obnoviteľných zdrojov etyl-terc-butyl-éteru (ETBE)

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE)

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

    bionafta z repky olejnej

    45 %

    38 %

    bionafta zo slnečnice

    58 %

    51 %

    bionafta zo sóje

    40 %

    31 %

    bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza)

    36 %

    19 %

    bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

    62 %

    56 %

    bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho (1) oleja

    88 %

    83 %

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

    51 %

    47 %

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

    65 %

    62 %

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

    40 %

    26 %

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

    68 %

    65 %

    čistý rastlinný olej z repky olejnej

    58 %

    57 %

    bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    80 %

    73 %

    bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    84 %

    81 %

    bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    86 %

    82 %

    (1)   Nezahŕňa živočíšny olej vyrábaný zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 3 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu (2).

    (2)   Ú. v. ES L 273, 10.10.2002, s. 1.

    B.   Odhadované typické a určené hodnoty týkajúce sa budúcich biopalív, ktoré sa v januári 2008 nenachádzali na trhu alebo sa nachádzali na trhu iba v zanedbateľných množstvách, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenami vo využívaní pôdy



    Reťazec výroby biopalív

    Typické úspory emisií skleníkových plynov

    Určené úspory emisií skleníkových plynov

    etanol z pšeničnej slamy

    87 %

    85 %

    etanol z drevného odpadu

    80 %

    74 %

    etanol z drevín pestovaných na tento účel

    76 %

    70 %

    motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

    95 %

    95 %

    motorová nafta z dreva pestovaného na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

    93 %

    93 %

    dimetyléter (DME) z drevného odpadu

    95 %

    95 %

    DME z dreva pestovaného na tento účel

    92 %

    92 %

    metanol z drevného odpadu

    94 %

    94 %

    metanol z dreva pestovaného na tento účel

    91 %

    91 %

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov metyl-terc-butyl-éteru (MTBE)

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

    C.   Metodika

    1.

    Emisie skleníkových plynov z výroby a používania biopalív sa vypočítavajú takto:

    E = eec  + el  + ep  + etd  + eu esca eccs eccr eee

    kde

    E

    =

    celkové emisie z používania paliva;

    eec

    =

    emisie z ťažby alebo pestovania surovín;

    el

    =

    množstvo emisií za rok, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenami vo využívaní pôdy;

    ep

    =

    emisie zo spracovania;

    etd

    =

    emisie z dopravy a distribúcie;

    eu

    =

    emisie z používaných palív;

    esca

    =

    úspora emisií z akumulácie pôdneho uhlíka prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia;

    eccs

    =

    úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní uhlíka;

    eccr

    =

    úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka a

    eee

    =

    úspora emisií pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina.

    Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.

    2.

    Emisie skleníkových plynov z palív (E) sa vyjadrujú v gramoch ekvivalentu CO2 na MJ paliva (gCO2eq/MJ).

    3.

    Odchylne od bodu 2 sa v prípade motorových palív v doprave môžu hodnoty vyjadrené v CO2eq/MJ upraviť tak, aby sa zohľadnili rozdiely medzi palivami, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu vyjadrenú v km/MJ. Takéto prispôsobenie je možné len v prípade, ak sa poskytne dôkaz o existencii rozdielov, pokiaľ ide o vykonanú užitočnú prácu.

    4.

    Úspory emisií skleníkových plynov z biopalív sa vypočítavajú takto:

    ÚSPORA = (EF EB )/EF

    kde

    EB

    =

    celkové emisie z biopaliva a

    EF

    =

    celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva.

    5.

    Na účely bodu 1 sú zohľadňované skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:

    CO2

    :

    1,

    N2O

    :

    296,

    CH4

    :

    23.

    6.

    Emisie z ťažby alebo pestovania surovín, eec, zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania, zo zberu surovín, z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Certifikované zníženie emisií skleníkových plynov zo spaľovania prebytočného plynu na mieste produkcie ropy kdekoľvek na svete sa odpočítava. Odhadované množstvá emisií z pestovania je možné vypočítať na základe priemerov vypočítaných pre zemepisné oblasti, ktoré sú menšie ako oblasti, ktoré sa používajú pri výpočte určených hodnôt, čo predstavuje alternatívu používania skutočných hodnôt.

    7.

    Množstvo emisií za rok vyplývajúcich zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenami vo využívaní pôdy, el, sa vypočítava rovnomerným delením celkových emisií počas obdobia 20 rokov. Na výpočet týchto emisií sa používa tento vzorec:

    el = (CSR CSA ) × 3,664 × 1/20 × 1/PeB  ( 21 )

    kde

    ej

    =

    ročné emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenami vo využívaní pôdy (vyjadrené v hmotnosti ekvivalentu CO2 na jednotku energie získanej z biopaliva);

    CSR

    =

    zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiaca s referenčným využívaním pôdy (vyjadrená v hmotnosti uhlíka na jednotku plochy vrátane pôdy a vegetácie). Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo využívanie pôdy 20 rokov pred tým, ako sa získali suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo neskôr;

    CSA

    =

    zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiaca so skutočným využívaním pôdy (vyjadrená v hmotnosti uhlíka na jednotku plochy vrátane pôdy a vegetácie). Ak sa zásoba uhlíka zhromažďuje viac ako jeden rok, hodnotou CSA je odhadovaná zásoba na jednotku plochy po dvadsiatich tokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr;

    P

    =

    produktivita plodín (meraná ako energia získaná z biopaliva na jednotku plochy za rok) a

    eB

    =

    bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ biopalív, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok ustanovených v bode 8.

    8.

    Bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:

    a) sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárstvo ani žiadne iné činnosti a

    b) patrí do jednej z týchto kategórií:

    i) veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely;

    ii) silno kontaminovaná pôda.

    Bonus vo výške 29 gCO2eq/MJ sa uplatňuje na obdobie do 10 rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na využívanie na poľnohospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v bode i) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie a že sa v prípade pôdy uvedenej v bode ii) zníži kontaminácia pôdy.

    9.

    Kategórie uvedené v bode 8 písm. b) sa vymedzujú takto:

    a) ‚veľmi znehodnotená pôda‘ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mimoriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná;

    b) ‚silno kontaminovaná pôda‘ je pôda, ktorá vzhľadom na kontamináciu pôdy nie je vhodná na pestovanie potravín alebo krmív.

    Patrí sem aj pôda, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 7c ods. 3 štvrtým pododsekom.

    10.

    Usmernenia prijaté podľa prílohy V časti C bodu 10 smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie slúžia ako základ pre výpočet zásob uhlíka v pôde na účely tejto smernice.

    11.

    Emisie zo spracovania, ep , zahŕňajú emisie zo samotného spracovania; z odpadov a úniku látok a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracovaní.

    Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu palív sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú, ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrickej rozvodovej sieti.

    12.

    Emisie z dopravy a distribúcie, etd , zahŕňajú emisie z dopravy a skladovania surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov. Emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 6, nie sú zahrnuté v tomto bode.

    13.

    Emisie z používaných palív, eu , sa v prípade biopalív považujú za nulové.

    14.

    Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní uhlíka, eccs , ktoré ešte neboli zohľadnené pri ep , je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a sekvestrácii emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív.

    15.

    Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní uhlíka, eccr , je obmedzené len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, kde uhlík používaný na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív v komerčných produktoch a službách musí mať pôvod v biomase.

    16.

    Úspora emisií pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla, pri ktorej vzniká nadbytočná elektrina, eee , sa zohľadňuje v súvislosti s nadbytočnou elektrinou vyrobenou v rámci systémov výroby paliva, ktoré využívajú kombinovanú výrobu, okrem prípadov, keď palivo použité na kombinovanú výrobu je vedľajším produktom iným ako zvyšky poľnohospodárskych plodín. Pri započítaní tejto nadbytočnej elektriny sa veľkosť jednotky kombinovanej výroby považuje za minimum potrebné na to, aby jednotka kombinovanej výroby mohla dodávať teplo potrebné na výrobu paliva. Úspora emisií skleníkových plynov súvisiaca s touto nadbytočnou elektrinou sa rovná množstvu skleníkových plynov, ktoré by boli emitované pri výrobe rovnakého množstva elektriny v elektrárni pri použití rovnakého paliva ako v prípade jednotky kombinovanej výroby.

    17.

    Keď je kombinovaným produktom výroby paliva palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov (‚vedľajšie produkty‘), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho medziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina sa stanovuje na základe nižšej výhrevnosti).

    18.

    Na účely výpočtu uvedeného v bode 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom eec + el , + podielov emisií ep , etd eee , ktoré vznikajú vo výrobnom procese až do fázy, keď sa získa vedľajší produkt vrátane tejto fázy. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel tých emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tento účel namiesto celkového množstva týchto emisií.

    Na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty vrátane elektriny, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti bodu 16, s výnimkou zvyškov poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín. Na účely výpočtu sa vedľajšie produkty s negatívnym energetickým obsahom považujú za vedľajšie produkty s nulovým energetickým obsahom.

    Emisie skleníkových plynov v rámci životného cyklu z odpadov, zvyškov poľnohospodárskych plodín vrátane slamy, bagasy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín a zvyškov zo spracovania vrátane nespracovaného glycerínu (glycerínu, ktorý neprešiel rafináciou) sa považujú za nulové až do procesu zberu týchto materiálov.

    V prípade palív vyrábaných v rafinériách sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.

    19.

    Na účely výpočtu uvedeného v bode 4 predstavujú emisie z porovnateľného fosílneho paliva (EF) najnovšiu známu priemernú hodnotu skutočných emisií z fosílnej časti automobilového benzínu a motorovej nafty spotrebovaných v Spoločenstve, ktoré boli nahlásené podľa tejto smernice. Ak takéto údaje nie sú k dispozícii, používa sa hodnota 83,8 gCO2eq/MJ.

    D.   Roztriedenie určených hodnôt pre biopalivá

    Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: ‚eec ‘, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy



    Reťazec výroby biopalív

    Typické emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    Určené emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    etanol z cukrovej repy

    12

    12

    etanol z pšenice

    23

    23

    etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve

    20

    20

    etanol z cukrovej trstiny

    14

    14

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

    bionafta z repky olejnej

    29

    29

    bionafta zo slnečnice

    18

    18

    bionafta zo sóje

    19

    19

    bionafta z palmového oleja

    14

    14

    bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho (1) oleja

    0

    0

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

    30

    30

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

    18

    18

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja

    15

    15

    čistý rastlinný olej z repky olejnej

    30

    30

    bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    0

    0

    bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    0

    0

    bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    0

    0

    (1)   Nezahŕňa živočíšny olej vyrábaný zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 3 v súlade s nariadením (ES) č. 1774/2002.

    Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie (vrátane nadbytočnej elektriny): ‚ep eee ‘ tak, ako sa vymedzujú v časti C tejto prílohy



    Reťazec výroby biopalív

    Typické emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    Určené emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    etanol z cukrovej repy

    19

    26

    etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

    32

    45

    etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    32

    45

    etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)

    21

    30

    etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    14

    19

    etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    1

    1

    etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    15

    21

    etanol z cukrovej trstiny

    1

    1

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

    bionafta z repky olejnej

    16

    22

    bionafta zo slnečnice

    16

    22

    bionafta zo sóje

    18

    26

    bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza)

    35

    49

    bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie olej)

    13

    18

    bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja

    9

    13

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

    10

    13

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

    10

    13

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

    30

    42

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

    7

    9

    čistý rastlinný olej z repky olejnej

    4

    5

    bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    14

    20

    bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    8

    11

    bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    8

    11

    Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu:‚etd ‘ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy



    Reťazec výroby biopalív

    Typické emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    Určené emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    etanol z cukrovej repy

    2

    2

    etanol z pšenice

    2

    2

    etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve

    2

    2

    etanol z cukrovej trstiny

    9

    9

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

    bionafta z repky olejnej

    1

    1

    bionafta zo slnečnice

    1

    1

    bionafta zo sóje

    13

    13

    bionafta z palmového oleja

    5

    5

    bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja

    1

    1

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

    1

    1

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

    1

    1

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja

    5

    5

    čistý rastlinný olej z repky olejnej

    1

    1

    bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    3

    3

    bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    5

    5

    bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    4

    4

    Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu



    Reťazec výroby biopalív

    Typické emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    Určené emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    etanol z cukrovej repy

    33

    40

    etanol z pšenice (palivo na spracovanie sa neuvádza)

    57

    70

    etanol z pšenice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    57

    70

    etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)

    46

    55

    etanol z pšenice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    39

    44

    etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    26

    26

    etanol z kukurice vyrábaný v Spoločenstve (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)

    37

    43

    etanol z cukrovej trstiny

    24

    24

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu

    bionafta z repky olejnej

    46

    52

    bionafta zo slnečnice

    35

    41

    bionafta zo sóje

    50

    58

    bionafta z palmového oleja (proces sa neuvádza)

    54

    68

    bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

    32

    37

    bionafta z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja

    10

    14

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej

    41

    44

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice

    29

    32

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces sa neuvádza)

    50

    62

    hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)

    27

    29

    čistý rastlinný olej z repky olejnej

    35

    36

    bioplyn z komunálneho organického odpadu vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    17

    23

    bioplyn z vlhkého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    13

    16

    bioplyn zo suchého hnoja vyrábaný ako stlačený zemný plyn

    12

    15

    E.   Roztriedenie odhadovaných určených hodnôt pre budúce biopalivá, ktoré sa v januári 2008 nenachádzali na trhu alebo sa nachádzali na trhu len v zanedbateľných množstvách

    Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: ‚eec ‘ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy



    Reťazec výroby biopalív

    Typické emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    Určené emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    etanol z pšeničnej slamy

    3

    3

    etanol z drevného odpadu

    1

    1

    etanol z drevín pestovaných na tento účel

    6

    6

    motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

    1

    1

    motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

    4

    4

    DME z drevného odpadu

    1

    1

    DME z drevín pestovaných na tento účel

    5

    5

    metanol z drevného odpadu

    1

    1

    metanol z drevín pestovaných na tento účel

    5

    5

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

    Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie (vrátane nadbytočnej elektriny): ‚ep eee ‘ tak, ako sú vymedzené v časti C tejto prílohy



    Reťazec výroby biopalív

    Typické emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    Určené emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    etanol z pšeničnej slamy

    5

    7

    etanol z dreva

    12

    17

    motorová nafta z dreva vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

    0

    0

    DME z dreva

    0

    0

    metanol z dreva

    0

    0

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

    Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu: ‚etd ‘ tak, ako sa vymedzuje v časti C tejto prílohy



    Reťazec výroby biopalív

    Typické emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    Určené emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    etanol z pšeničnej slamy

    2

    2

    etanol z drevného odpadu

    4

    4

    etanol z drevín pestovaných na tento účel

    2

    2

    motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

    3

    3

    motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

    2

    2

    DME z drevného odpadu

    4

    4

    DME z drevín pestovaných na tento účel

    2

    2

    metanol z drevného odpadu

    4

    4

    metanol z drevín pestovaných na tento účel

    2

    2

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

    Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu



    Reťazec výroby biopalív

    Typické emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    Určené emisie skleníkových plynov

    (gCO2eq/MJ)

    etanol z pšeničnej slamy

    11

    13

    etanol z drevného odpadu

    17

    22

    etanol z drevín pestovaných na tento účel

    20

    25

    motorová nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

    4

    4

    motorová nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch

    6

    6

    DME z drevného odpadu

    5

    5

    DME z drevín pestovaných na tento účel

    7

    7

    metanol z drevného odpadu

    5

    5

    metanol z drevín pestovaných na tento účel

    7

    7

    časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE

    rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu“



    ( 1 ) Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 53.

    ( 2 ) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. apríla 2009.

    ( 3 ) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58.

    ( 4 ) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

    ( 5 ) Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 43.

    ( 6 ) Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1.

    ( 7 ) Pozri stranu 16 tohto úradného vestníka.

    ( 8 ) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

    ( 9 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

    ( 10 ) Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13.

    ( 11 ) Ú. v. ES L 74, 27.3.1993, s. 81.

    ( 12 ) Číslovanie týchto kódov KN uvedené v Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.6.1987, s. 1).

    ( 13 ) Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 15.

    ( 14 ) Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1.

    ( 15 ) Ú. v. ES L 173, 12.7.2000, s. 1.“;

    ( 16 ) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.“;

    ( 17 ) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.“

    ( 18 ) Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.

    ( 19 ) Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.“

    ( 20 ) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.“

    ( 21 ) Konštanta získaná vydelením molekulovej hmotnosti CO2 (44,010 g/mol) molekulovou hmotnosťou uhlíka (12,011 g/mol) sa rovná 3,664.

    Top