02008R1099 — SK — 20.02.2022 — 006.002

---

Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES L 304 14.11.2008, s. 1)

Zmenené a doplnené:

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
M1	NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 844/2010 z 20. septembra 2010,	L 258	1	30.9.2010
M2	NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 147/2013 z 13. februára 2013,	L 50	1	22.2.2013
M3	NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 431/2014 z 24. apríla 2014,	L 131	1	1.5.2014
M4	NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/2010 z 9. novembra 2017,	L 292	3	10.11.2017
M5	NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/2146 z 26. novembra 2019,	L 325	43	16.12.2019
►M6	NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/132 z 28. januára 2022,	L 20	208	31.1.2022

Opravené a doplnené:

►C1	Korigendum, Ú. v. ES L 039, 9.2.2023, s.  67 (2022/132)

---

▼B

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1099/2008

z 22. októbra 2008

o energetickej štatistike

(Text s významom pre EHP)

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

Článok 3

Zdroje údajov

Článok 4

Agregáty, energetické produkty a periodicita zasielania národných štatistík

Článok 5

Zasielanie a zverejňovanie

Článok 6

Posúdenie kvality a správy o kvalite

Článok 7

Harmonogram a periodicita

Členské štáty zhromažďujú všetky údaje uvedené v tomto nariadení od začiatku kalendárneho roka nasledujúceho po prijatí tohto nariadenia a zasielajú ich potom s periodicitou stanovenou v článku 4 ods. 1.

Článok 8

Ročná štatistika o jadrovej energii

Komisia (Eurostat) určí v spolupráci s odvetvím jadrovej energetiky v Európskej únii súbor ročnej štatistiky o jadrovej energii, ktorý sa bude vykazovať a zverejňovať od roku 2009, ktorý bude prvým vykazovaným obdobím tak, aby bola v prípade potreby zachovaná dôvernosť údajov, pričom sa vylúči akákoľvek duplicita zhromažďovania údajov a zároveň sa udržia nízke náklady na ich tvorbu, ako aj primeraná miera zaťaženia spojeného s vykazovaním.

Vytvorí sa súbor ročnej štatistiky o jadrovej energii, ktorý sa môže upraviť v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2.

Článok 9

Štatistika o obnoviteľnej energii a o konečnej spotrebe energie

Článok 10

Vykonávacie opatrenia

Článok 11

Výbor

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

▼M6

---

PRÍLOHA A

OBJASNENIA TERMINOLÓGIE

Táto príloha obsahuje objasnenia, zemepisné vysvetlivky a vymedzenie pojmov, ktoré sú použité v ostatných prílohách, ak sa to v daných prílohách neuvádza inak.

1.    ZEMEPISNÉ VYSVETLIVKY

Len na účely štatistického vykazovania sa uplatňuje nasledujúce zemepisné vymedzenie:

2.    AGREGOVANÉ UKAZOVATELE

Výrobcovia elektriny a tepla sa zatrieďujú podľa účelu výroby:

2.1.    Dodávky

2.1.1.   VÝROBA/DOMÁCA VÝROBA

Množstvo palív vyťažených alebo vyprodukovaných sa vypočíta po všetkých úkonoch, ktoré odstraňujú neaktívnu hmotu. Výroba zahŕňa množstvo, ktoré výrobca spotrebuje počas výrobného procesu (napríklad na vykurovanie alebo prevádzku zariadení a pomocných zariadení), ako aj dodávky ostatným výrobcom energie na transformáciu alebo iné použitie.

„Domáca výroba“ je výroba zo zdrojov na príslušnom území – na vnútroštátnom území vykazujúcej krajiny.

2.1.2.   REGENEROVANÉ PRODUKTY

Vzťahuje sa len na čierne uhlie. Kaly a hlušinové haldy vyťažené v baniach.

2.1.3.   VSTUPY Z OSTATNÝCH ZDROJOV

Množstvo palív, ktorých výroba je zahrnutá v iných výkazoch o palivách, ktoré sú však zmiešané s inými palivami a spotrebúvajú sa ako zmes. Ďalšie podrobnosti o tejto zložke sa poskytujú ako:

2.1.4.   DOVOZ/VÝVOZ

Ak nie je uvedené inak, „dovoz“ sa vzťahuje na krajinu pôvodu (krajina, v ktorej sa energetický produkt vyprodukoval) na použitie v krajine a „vývoz“ sa vzťahuje na krajinu konečnej spotreby vyprodukovaného energetického produktu. Množstvo sa považuje za dovezené alebo vyvezené, keď prekročilo politické hranice krajiny, bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie.

Ak nemožno určiť pôvod ani destináciu, môže sa použiť kategória „nešpecifikované/ostatné“.

2.1.5.   MEDZINÁRODNÉ NÁMORNÉ ZÁSOBNÍKY

Množstvo palív dodávaných lodiam všetkých vlajok, ktoré sa používajú pri medzinárodných plavbách. Medzinárodné plavby sa môžu uskutočňovať na mori, vo vnútrozemských jazerách a vodných tokoch a v pobrežných vodách. Vyradené sú:

2.1.6.   MEDZINÁRODNÁ LETECKÁ DOPRAVA

Množstvo palív dodávaných lietadlám medzinárodnej leteckej dopravy. Pri rozlišovaní medzi vnútroštátnou a medzinárodnou leteckou dopravou je rozhodujúce miesto odletu a príletu, a nie štát registrácie leteckého dopravcu. Nezahŕňa palivá použité leteckými dopravcami v ich cestných vozidlách (vykážu sa v časti „Inde neuvedené – doprava“) a vojenské použitie leteckých palív (vykáže sa v časti „Inde neuvedené – ostatné“).

2.1.7.   ZMENA STAVU ZÁSOB

Rozdiel medzi počiatočným stavom zásob a konečným stavom zásob uskladnených na území daného štátu. Ak nie je uvedené inak, budovanie zásob sa označuje záporným číslom a čerpanie zásob kladným číslom.

2.1.8.   POČIATOČNÉ A KONEČNÉ CELKOVÉ ZÁSOBY NA VNÚTROŠTÁTNOM ÚZEMÍ

Všetky zásoby na vnútroštátnom území vrátane zásob, ktoré skladujú vlády, hlavní spotrebitelia alebo skladovateľské organizácie, zásoby uskladnené na palube prichádzajúcich oceánskych lodí, zásoby v bezcolných pásmach a zásoby pre ostatné strany, či už v rámci bilaterálnej vládnej dohody, alebo bez nej. Začiatok a koniec sa vzťahuje na prvý a posledný deň vykazovaného obdobia. Zásoby zahŕňajú zásoby uskladnené vo všetkých druhoch špeciálnych skladovacích zariadení buď na povrchu, alebo pod zemou.

2.1.9.   PRIAME POUŽITIE

Ropa (Surová ropa a ropné výrobky), ktoré sa používajú priamo bez spracovania v ropných rafinériách. Zahŕňa surovú ropu spaľovanú pri výrobe elektriny.

2.1.10.   VSTUPY PRVOTNÝCH PRODUKTOV

Zahŕňa množstvo domácej alebo dovezenej surovej ropy (vrátane kondenzátu) a domáceho NGL ( 3 ) použitého priamo bez spracovania v ropnej rafinérii a množstvo spätných tokov z petrochemického priemyslu, ktoré, hoci nejde o primárne palivo, sa používa priamo.

2.1.11.   HRUBÝ RAFINÉRSKY VÝSTUP

Výroba hotových výrobkov v rafinérii alebo zariadení na miešanie. Nezahŕňa straty z rafinérií, ale zahŕňa rafinérske palivo.

2.1.12.   RECYKLOVANÉ VÝROBKY

Hotové výrobky, ktoré druhýkrát prešli marketingovou sieťou po tom, ako už boli dodané konečným spotrebiteľom (napríklad použité lubrikanty, ktoré sa opätovne spracúvajú). Toto množstvo by sa malo oddeliť od petrochemických spätných tokov.

2.1.13.   SPÄTNÉ TOKY

Hotové výrobky alebo polovýrobky, ktoré sa vracajú od konečného spotrebiteľa do rafinérií na spracovanie, miešanie alebo predaj. Obyčajne sú to vedľajšie produkty petrochemickej výroby.

2.1.14.   REKLASIFIKÁCIA MEDZIPRODUKTOV

Množstvo, ktoré bolo reklasifikované v dôsledku zmeny ich špecifikácie alebo primiešania do iného výrobku. Negatívny vstup pre jeden výrobok sa kompenzuje kladným vstupom (alebo niekoľkými vstupmi) pre jeden alebo viac výrobkov a naopak; čistý výsledok spolu by mal byť nula.

2.1.15.   REKLASIFIKOVANÉ PRODUKTY

Dovezené ropné výrobky, ktoré sa reklasifikovali ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania konečným spotrebiteľom.

2.1.16.   ŠTATISTICKÉ ROZDIELY

Vypočítaná hodnota, definovaná ako rozdiel medzi výpočtom z hľadiska dodávky (prístup zhora nadol) a výpočtom z hľadiska spotreby (prístup zdola nahor). Mali by sa vysvetliť všetky výrazné štatistické rozdiely.

2.2.    Sektor transformácie

V sektore transformácie by sa malo vykázať iba tie množstvá palív, ktoré boli transformované na iné palivá. Množstvo palív použitých na vykurovanie a prevádzku zariadení a vo všeobecnosti na podporu transformácie by sa malo deklarovať v sektore energetiky.

2.2.1.   VÝROBCOVIA S HLAVNOU ČINNOSŤOU – IBA ELEKTRINA

Množstvo palív použitých výrobcami s hlavnou činnosťou pri výrobe elektriny v jednotkách/zariadeniach iba na výrobu elektriny.

2.2.2.   VÝROBCOVIA S HLAVNOU ČINNOSŤOU – KOGENERAČNÉ JEDNOTKY

Množstvo palív použitých výrobcami s hlavnou činnosťou pri výrobe elektriny a/alebo tepla v kogeneračných jednotkách.

2.2.3.   VÝROBCOVIA S HLAVNOU ČINNOSŤOU – IBA TEPLO

Množstvo palív použitých výrobcami s hlavnou činnosťou pri výrobe tepla v jednotkách/zariadeniach iba na výrobu tepla.

2.2.4.   ZÁVODNÍ VÝROBCOVIA – IBA ELEKTRINA

Množstvo palív použitých závodnými výrobcami pri výrobe elektriny v jednotkách/zariadeniach iba na výrobu elektriny.

2.2.5.   ZÁVODNÍ VÝROBCOVIA – KOGENERAČNÉ JEDNOTKY

Každé množstvo palív použité závodnými výrobcami pri výrobe elektriny a podiel palív použitých pri výrobe predaného tepla v kogeneračných jednotkách. Podiel palív použitých pri výrobe tepla, ktoré sa nepredalo (teplo na vlastnú spotrebu), sa vykazuje v príslušnom sektore konečnej spotreby energie na základe klasifikácie NACE. Nepredané teplo, ktoré však bolo dodané iným subjektom v rámci nefinančných zmlúv alebo subjektom s iným vlastníkom, by sa malo vykazovať na základe rovnakého princípu ako predané teplo.

2.2.6.   ZÁVODNÍ VÝROBCOVIA – IBA TEPLO

Podiel palív použitých pri výrobe predaného tepla v jednotkách/zariadeniach iba na výrobu tepla, v prípade závodných výrobcov. Podiel palív použitých pri výrobe tepla, ktoré sa nepredalo (teplo na vlastnú spotrebu), sa vykazuje v príslušnom sektore konečnej spotreby energie na základe klasifikácie NACE. Nepredané teplo, ktoré však bolo dodané iným subjektom v rámci nefinančných zmlúv alebo subjektom s iným vlastníkom, by sa malo vykazovať na základe rovnakého princípu ako predané teplo.

2.2.7.   ČIERNOUHOĽNÉ BRIKETÁRNE

Množstvo palív použitých v čiernouhoľných briketárňach pri výrobe čiernouhoľných brikiet.

2.2.8.   KOKSÁRNE

Množstvo palív použitých v koksárňach pri výrobe koksárenského koksu a koksárenského plynu.

2.2.9.   HNEDOUHOĽNÉ/RAŠELINOVÉ BRIKETÁRNE

Množstvo palív použitých pri výrobe brikiet z hnedého uhlia (BKB) v hnedouhoľných briketárňach a množstvo palív použitých v rašelinových briketárňach pri výrobe rašelinových brikiet (PB).

2.2.10.   PLYNÁRNE

Množstvo palív použitých pri výrobe svietiplynu v plynárňach a zariadeniach na splyňovanie uhlia.

2.2.11.   VYSOKÉ PECE

Množstvo palív vstupujúcich do vysokej pece, buď zhora spolu so železnou rudou, alebo dolu cez výfučne spolu so zohriatym vzduchom.

2.2.12.   SKVAPALŇOVANIE UHLIA

Množstvo paliva použitého pri výrobe syntetickej ropy.

2.2.13.   ZARIADENIA NA SKVAPALŇOVANIE PLYNU (PLYN NA KVAPALINY)

Množstvo plynných palív zmenených na kvapalné palivá.

2.2.14.   ZARIADENIE NA VÝROBU DREVENÉHO UHLIA

Množstvo pevných biopalív zmenených na drevené uhlie.

2.2.15.   ROPNÉ RAFINÉRIE

Množstvo palív použitých pri výrobe ropných výrobkov.

2.2.16.   ZARIADENIA ZMIEŠAVANIA ZEMNÉHO PLYNU (PRE ZMIEŠANÝ ZEMNÝ PLYN)

Množstvo plynov zmiešaných so zemným plynom do rozvodnej siete (siete zemného plynu).

2.2.17.   NA ZMIEŠANIE S AUTOMOBILOVÝM BENZÍNOM/NAFTOU/PETROLEJOM

Množstvo kvapalných biopalív zmiešaných s fosílnymi palivami.

2.2.18.   INDE NEUVEDENÉ

Množstvo palív použitých pri transformácii inde nezahrnuté. V prípade použitia treba v správe vysvetliť, čo je zahrnuté v tejto položke.

2.3.    Sektor energetiky

Množstvo spotrebované v energetickom priemysle na podporu ťažby (banská ťažba, ťažba ropy a plynu) alebo prevádzkovú spotrebu v spojení s transformačnými aktivitami. Zodpovedá to divíziám 05, 06, 19 a 35 NACE Rev. 2, skupine 09.1 NACE Rev. 2 a triedam 07.21 a 08.92 NACE Rev. 2.

Nezahŕňa množstvo palív transformovaných do inej energetickej formy (ktoré by sa mali vykázať v sektore transformácie) alebo použitých na podporu prevádzky ropných, plynových a kalových potrubí (ktoré sa vykazujú v sektore dopravy).

Zahŕňa výrobu chemických materiálov na atómové štiepenie a fúziu, ako aj výrobky týchto procesov.

2.3.1.   VLASTNÁ SPOTREBA ELEKTRÁRNÍ, KOGENERAČNÝCH JEDNOTIEK A TEPLÁRNÍ

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach s jednotkami iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

2.3.2.   UHOĽNÉ BANE

Množstvo palív spotrebovaných ako energia na podporu ťažby a prípravy uhlia v uhoľnom baníctve. Uhlie pálené v elektrárňach pri ťažných vežiach sa vykazuje v sektore transformácie.

2.3.3.   ČIERNOUHOĽNÉ BRIKETÁRNE

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v čiernouhoľných briketárňach.

2.3.4.   KOKSÁRNE

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v koksárňach.

2.3.5.   HNEDOUHOĽNÉ/RAŠELINOVÉ BRIKETÁRNE

Množstvo palív použitých ako energia pre podporné operácie v hnedouhoľných/rašelinových briketárňach.

2.3.6.   PLYNÁRNE/ZARIADENIA NA SPLYŇOVANIE

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v plynárňach a zariadeniach na splyňovanie uhlia.

2.3.7.   VYSOKÉ PECE

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie vo vysokých peciach.

2.3.8.   SKVAPALŇOVANIE UHLIA

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach na skvapalňovanie uhlia.

2.3.9.   SKVAPALŇOVANIE (LNG)/OPÄTOVNÉ SPLYŇOVANIE

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach na skvapalňovanie a opätovné splyňovanie zemného plynu.

2.3.10.   ZARIADENIA NA SPLYŇOVANIE (BIOPLYN)

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach na splyňovanie bioplynu.

2.3.11.   ZARIADENIA NA SKVAPALŇOVANIE PLYNU (PLYN NA KVAPALINY)

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach na skvapalňovanie plynu (plyn na kvapaliny).

2.3.12.   ZARIADENIA NA VÝROBU DREVENÉHO UHLIA

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v zariadeniach na výrobu dreveného uhlia.

2.3.13.   ROPNÉ RAFINÉRIE

Množstvo palív spotrebovaných ako energia pre podporné operácie v ropných rafinériách.

2.3.14.   ŤAŽBA ROPY A PLYNU

Množstvo palív spotrebovaných v zariadeniach na ťažbu ropy a zemného plynu. Nezahŕňa straty v potrubiach (treba vykázať ako distribučné straty) ani množstvo energie použité pri prevádzke potrubí (treba vykázať v sektore dopravy).

2.3.15.   INDE NEUVEDENÉ – ENERGETIKA

Množstvo palív súvisiacich s inde nezahrnutými energetickými činnosťami. V prípade použitia treba v správe vysvetliť, čo je zahrnuté v tejto položke.

2.4.    Straty pri prenose a distribúcii

2.4.1.   STRATY PRI PRENOSE

Množstvo strát palív vyskytujúcich sa z dôvodu prenosu v časti systému riadenej prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Zahŕňa straty technickej i netechnickej povahy. V prípade elektriny zahŕňa straty v transformátoroch, ktoré sa nepovažujú za neoddeliteľnú súčasť elektrární. V prípade plynu zahŕňa odplyňovanie a spaľovanie počas prenosu.

2.4.2.   DISTRIBUČNÉ STRATY

Množstvo strát palív vyskytujúcich sa z dôvodu distribúcie v časti systému riadenej prevádzkovateľom distribučnej siete. Zahŕňa straty technickej i netechnickej povahy. V prípade plynu zahŕňa odplyňovanie a spaľovanie počas distribúcie.

2.5.    Konečná neenergetická spotreba

Množstvo fosílnych palív použitých na neenergetické účely – nespaľované palivá.

2.6.    Konečná spotreba energie (špecifikácia konečného použitia)

2.6.1.   SEKTOR PRIEMYSLU

Týka sa množstva paliva spotrebovaného priemyselným podnikom na podporu jeho hlavných činností.

Pokiaľ ide o jednotky iba na výrobu tepla alebo kogeneračné jednotky, vykazuje sa len množstvo palív spotrebovaných na výrobu tepla použitého samotným subjektom (teplo na vlastnú spotrebu). Množstvo palív spotrebovaných na výrobu predaného tepla a na výrobu elektriny sa vykazuje v príslušnom sektore transformácie.

2.6.2.   ODVETVIE DOPRAVY

Energia použitá vo všetkých dopravných činnostiach bez ohľadu na sektor podľa klasifikácie NACE (ekonomický sektor), v ktorom sa činnosť vykonáva. Palivá použité na vykurovanie a osvetlenie na železničných staniciach, autobusových staniciach, prístavných mólach a letiskách sa vykazujú v „obchode a verejných službách“ a nie v sektore dopravy.

2.6.2.1.   Železničná doprava

Množstvo palív použitých v železničnej doprave vrátane priemyselných železníc a železničnej dopravy ako súčasti systémov mestskej alebo prímestskej dopravy (napríklad vlaky, električky, metrá).

2.6.2.1.1.   Vysokorýchlostná železnica

Energia používaná vlakmi na tratiach s povolenou rýchlosťou nad 200 kilometrov za hodinu.

2.6.2.1.2.   Konvenčná železnica

Energia používaná železničnou dopravou s výnimkou vysokorýchlostnej železnice, metra a električiek.

2.6.2.1.2.1.   Osobná doprava konvenčnou železnicou

Energia používaná osobnou železničnou dopravou, t. j. na prepravu cestujúcich v železničných vozňoch medzi miestom nástupu a výstupu. Cestujúci sú všetky osoby, okrem vlakového personálu, využívajúce na presun železničnú dopravu.

2.6.2.1.2.2.   Nákladná doprava konvenčnou železnicou

Energia používaná nákladnou dopravou, t. j. na prepravu tovaru v železničných vozňoch medzi miestom nakládky a vykládky.

2.6.2.1.3.   Metro a električky

Energia používaná metrom, električkami, ľahkým železničným systémom a inými nadzemnými alebo podzemnými mestskými železničnými systémami.

2.6.2.2.   Vnútroštátna plavba

Množstvo palív dodávaných plavidlám všetkých vlajok neangažovaných v medzinárodnej plavbe (pozri medzinárodné námorné zásobníky). Pri rozlišovaní medzi vnútroštátnou a medzinárodnou plavbou je rozhodujúci prístav vyplávania alebo priplávania, a nie vlajka alebo štát registrácie lode.

2.6.2.3.   Cestná doprava

Množstvo palív použitých pre cestné vozidlá. Zahŕňa palivo použité poľnohospodárskymi vozidlami na verejných komunikáciách a lubrikanty používané v cestných vozidlách.

Nezahŕňa energiu použitú pre stacionárne motory (pozri sektor „Ostatné“), na použitie traktormi mimo verejných komunikácií (pozri „Poľnohospodárstvo“), použitie vo vojenských cestných vozidlách (pozri sektor „Ostatné – inde neuvedené“), bitúmen používaný na úpravu ciest a energiu používanú v motoroch na stavbách (pozri „Priemysel“, podsektor „Stavebníctvo“).

2.6.2.3.1.   Ťažké úžitkové vozidlá prevážajúce náklad

Množstvo palív použitých nákladnými vozidlami s nosnosťou nad 3,5 tony prevážajúcimi náklad (vozidlá kategórií N2 a N3 podľa európskej klasifikácie kategórií vozidiel v zmysle predpisov EHK OSN).

2.6.2.3.2.   Hromadná doprava

Množstvo palív použitých rozmernými vozidlami prevážajúcimi osoby, ako sú autobusy, autokary, veľké dodávky atď. (vozidlá kategórií M2 a M3 podľa európskej klasifikácie kategórií vozidiel v zmysle predpisov EHK OSN).

2.6.2.3.3.   Autá a dodávky

Množstvo palív použitých malými vozidlami, ako sú autá a dodávky prevážajúce osoby alebo náklad (vozidlá kategórií N1 a M1 podľa európskej klasifikácie kategórií vozidiel v zmysle predpisov EHK OSN).

2.6.2.3.4.   Ostatné prostriedky cestnej dopravy

Množstvo palív použitých pri všetkých ostatných druhoch cestnej dopravy okrem ťažkých úžitkových vozidiel prevážajúcich náklad, hromadnej dopravy, áut a dodávok.

2.6.2.4.   Potrubná preprava

Množstvo palív použitých ako energia na podporu a prevádzku potrubí dopravujúcich plyny, kvapaliny, kaly a ostatné komodity. Zahŕňa energiu použitú pre čerpacie stanice a udržiavanie potrubia. Nezahŕňa energiu použitú pri distribúcii zemného plynu alebo priemyselného plynu, horúcej vody a pary potrubím od distribútora ku koncovým používateľom (vykáže sa v sektore energetiky), energiu použitú pri konečnej distribúcii vody do domácností, pre priemyselných, komerčných a iných používateľov (zahrnie sa v sektore obchodu a verejných služieb) a straty, ku ktorým dochádza počas prepravy medzi distribútorom a koncovými používateľmi (vykážu sa ako distribučné straty).

2.6.2.5.   Vnútroštátna letecká doprava

Množstvo palív dodávaných lietadlám vnútroštátnej leteckej dopravy. Zahŕňa palivo použité na účely iné ako lietanie, napríklad skúšanie motorov na skúšobnej stolici. Pri rozlišovaní medzi vnútroštátnou a medzinárodnou leteckou dopravou je rozhodujúce miesto odletu a príletu, a nie štát registrácie leteckého dopravcu. Zahŕňa cesty s dosť veľkou vzdialenosťou medzi dvoma letiskami v krajine so zámorskými územiami. Nezahŕňa palivá použité leteckými dopravcami v ich cestných vozidlách (vykážu sa v časti „Inde neuvedené – doprava“) a vojenské použitie leteckých palív (vykáže sa v časti „Inde neuvedené – ostatné“).

2.6.2.6.   Inde neuvedené – doprava

Množstvo palív použitých pre dopravné činnosti inde nezahrnuté. Zahŕňa palivá použité leteckými dopravcami pre ich cestné vozidlá a palivá použité v prístavoch na vykládku lodí, pre rôzne druhy žeriavov. V prípade použitia treba v správe vysvetliť, čo je zahrnuté v tejto položke.

2.6.3.   Ostatné sektory

Táto kategória zahŕňa množstvo palív použitých v sektoroch, ktoré nie sú špecificky uvedené alebo nepatria do sektora transformácia, energetika, priemysel alebo doprava.

2.6.3.1.   Obchod a služby

Množstvo palív spotrebovaných podnikmi a úradmi vo verejnom aj súkromnom sektore. Divízie 33, 36, 37, 38, 39, 45, 46, 47, 52, 53, 55, 56, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 75, 77, 78, 79, 80, 81, 82, 84 (okrem triedy 84.22), 85, 86, 87, 88, 90, 91, 92, 93, 94, 95, 96 a 99 NACE Rev. 2. Palivá použité na vykurovanie a osvetlenie na železničných a autobusových staniciach, prístavných mólach a letiskách sa vykazujú v tejto kategórii. Patria sem aj palivá použité na všetky nedopravné činnosti zaradené do divízií 49, 50 a 51 NACE Rev. 2.

2.6.3.2.   Domácnosti

Množstvo palív spotrebovaných všetkými domácnosťami vrátane „domácností, ktoré zamestnávajú iné osoby“. Divízie 97 a 98 NACE Rev. 2.

Na sektor domácností sa uplatňuje toto osobitné vymedzenie:

Domácnosť tvorí jedna osoba, rodina alebo skupina ľudí, ktorí žijú spoločne v tej istej obytnej jednotke a spoločne znášajú poplatky za energie a iné nevyhnutné výdavky na život. Sektor domácností, nazývaný aj ako bytový alebo domový sektor, je preto súhrnom všetkých domácností v krajine.

Kolektívne domácnosti – buď trvalé (napr. väznice) alebo dočasné (napr. nemocnice) – by nemali byť zahrnuté, keďže sú zahrnuté do spotreby v sektore služieb. Energia použitá v dopravných činnostiach sa vykazuje v sektore dopravy, a nie v sektore domácností.

Do celkovej spotreby energie v domácnostiach by nemala byť zahrnutá ani spotreba energie na významné ekonomické činnosti vykonávané domácnosťami. Takéto činnosti zahŕňajú poľnohospodárske ekonomické činnosti v malých poľnohospodárskych podnikoch a ostatné ekonomické činnosti vykonávané v sídle domácnosti a vykazujú sa v príslušnom sektore konečnej spotreby.

2.6.3.2.1.   Vykurovanie priestoru

Táto energetická služba sa týka použitia energie na poskytovanie tepla vo vnútorných priestoroch obytnej jednotky.

2.6.3.2.2.   Ochladzovanie priestoru

Táto energetická služba sa týka použitia energie na ochladzovanie obytnej jednotky pomocou klimatizačných zariadení a/alebo chladiacich agregátov.

Do tohto oddielu nepatria ventilátory, dúchadlá ani ostatné prístroje nenapojené na chladiaci agregát, ktoré by sa mali uvádzať v oddiele „Osvetlenie a elektrické spotrebiče“.

2.6.3.2.3.   Ohrev vody

Táto energetická služba sa týka použitia energie na ohrev vody na teplú úžitkovú vodu, kúpanie, čistenie a ostatné použitia iné ako varenie.

Nepatrí sem vykurovanie bazénov, ktoré by sa malo uvádzať v oddiele „Ostatné konečné použitia“.

2.6.3.2.4.   Varenie

Táto energetická služba sa týka použitia energie na prípravu jedál.

Nepatria sem pomocné kuchynské spotrebiče (mikrovlnné rúry, kanvice, kávovary atď.), ktoré by sa mali uvádzať v oddiele „Osvetlenie a elektrické spotrebiče“.

2.6.3.2.5.   Osvetlenie a elektrické spotrebiče (len elektrina)

Použitie energie na osvetlenie a pre akékoľvek iné elektrické zariadenia v obytnej jednotke, ktoré nepatria medzi ostatné konečné použitia.

2.6.3.2.6.   Ostatné konečné použitia

Iná spotreba energie v domácnostiach, ako je použitie energie na exteriérové činnosti a akékoľvek iné činnosti nezahrnuté do piatich vyššie uvedených konečných použití energie (napr. kosačky na trávu, vykurovanie bazénov, vonkajšie ohrievače, vonkajšie grily, sauny atď.).

2.6.3.3.   Poľnohospodárstvo

Množstvo palív spotrebovaných používateľmi zaradenými do rastlinnej a živočíšnej výroby, poľovníctva a súvisiacich služieb; divízia 01 NACE Rev. 2.

2.6.3.4.   Lesné hospodárstvo

Množstvo palív spotrebovaných používateľmi zaradenými do lesného hospodárstva a ťažby dreva; divízia 02 NACE Rev. 2.

2.6.3.5.   Rybolov

Množstvo palív dodaných pre vnútrozemský, pobrežný a hlbokomorský rybolov. Rybolov by mal zahŕňať palivá dodané lodiam všetkých vlajok, ktoré doplnili palivo v krajine (vrátane medzinárodného rybolovu), a energiu použitú v rybolove. Divízia 03 NACE Rev. 2.

2.6.3.6.   Inde neuvedené – Ostatné

Množstvo palív použitých pre inde nezahrnuté činnosti (napríklad trieda 84.22 NACE Rev. 2). Táto kategória zahŕňa palivo na vojenské účely pre celú mobilnú a stacionárnu spotrebu (napríklad lode, lietadlá, cestné vozidlá a energia použitá pre obytné priestory) bez ohľadu na to, či je dodané palivo určené pre armádu danej krajiny, alebo armádu inej krajiny. V prípade použitia treba v správe vysvetliť, čo je zahrnuté v tejto položke.

3.    VÝROBKY

3.1.    Uhlie (tuhé fosílne palivá a vyrábané plyny)

3.1.1.   ČIERNE UHLIE

Čierne uhlie je agregát produktov, ktorý je sumou antracitu, koksovateľného uhlia a ostatného bituminózneho uhlia.

3.1.2.   ANTRACIT

Uhlie vysokej kvality určené na použitie v priemysle a v domácnostiach. Obsahuje vo všeobecnosti menej než 10 % prchavých látok a má vysoký obsah uhlíka (okolo 90 % pevného uhlíka). Jeho spalné teplo je vyššie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe.

3.1.3.   KOKSOVATEĽNÉ UHLIE

Bituminózne uhlie s kvalitou, ktorá umožňuje výrobu koksu (koksárenského koksu) vhodného na podporu prevádzky vysokých pecí. Jeho spalné teplo je vyššie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe.

3.1.4.   OSTATNÉ BITUMINÓZNE UHLIE

Uhlie použité na účely vytvárania pary, ktoré zahŕňa všetko bituminózne uhlie nezahrnuté ani v koksovateľnom uhlí, ani v antracite. Obsahuje viac prchavých látok než antracit (viac než 10 %) a menej uhlíka (menej než 90 % pevného uhlíka). Jeho spalné teplo je vyššie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe.

3.1.5.   HNEDÉ UHLIE

Hnedé uhlie je agregát produktov, ktorý je sumou subbituminózneho uhlia a lignitu.

3.1.6.   SUBBITUMINÓZNE UHLIE

Ide o neaglomerujúce uhlie so spalným teplom od 20 000 kJ/kg do 24 000 kJ/kg obsahujúce viac než 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe.

3.1.7.    ►C1  LIGNIT ◄

Neaglomerujúce uhlie so spalným teplom nižším než 20 000 kJ/kg a obsahujúce viac ako 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe.

3.1.8.   ČIERNOUHOĽNÉ BRIKETY

Zložené palivo vyrobené z jemných častí čierneho uhlia s pridaním spojiva. Množstvo vyrobených čiernouhoľných brikiet môže byť preto o niečo vyššie než skutočné množstvo uhlia spotrebovaného pri transformácii.

3.1.9.   KOKSÁRENSKÝ KOKS

Tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia, najmä koksovateľného uhlia pri vysokej teplote; má nízky obsah vlhkosti a prchavých látok. Koksárenský koks sa používa najmä v hutníctve železa a ocele ako zdroj energie a chemické činidlo.

V tejto kategórii sa vykazuje aj koksárenská škvara a zlievarenský koks.

Do tejto kategórie by mal byť zahrnutý aj polokoks (tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia pri nízkej teplote). Polokoks sa používa ako palivo na vykurovanie alebo v samotnom zariadení na transformáciu.

Táto položka takisto zahŕňa koks, koksárenskú škvaru a polokoks vyrobený z lignitu.

3.1.10.   PLYNÁRENSKÝ KOKS

Vedľajší produkt čierneho uhlia použitý pri výrobe mestského plynu v plynárňach. Plynárenský koks sa používa na vykurovanie.

3.1.11.   ČIERNOUHOĽNÝ DECHT

Výsledok deštrukčnej destilácie bituminózneho uhlia. Čiernouhoľný decht je kvapalný vedľajší produkt získavaný destiláciou uhlia na výrobu koksu v koksárenskej peci alebo sa vyrába z hnedého uhlia („nízkoteplotný decht“).

3.1.12.   BKB (BRIKETY Z HNEDÉHO UHLIA)

BKB je zložené palivo vyrobené z lignitu alebo subbituminózneho uhlia briketážou pod vysokým tlakom bez pridania spojiva vrátane suchej lignitovej drviny a prachu.

3.1.13.   VYRÁBANÉ PLYNY

Vyrábané plyny sú agregát produktov, ktorý je sumou svietiplynu, koksárenského plynu, vysokopecného plynu a ostatných získaných plynov.

3.1.14.   SVIETIPLYN

Zahŕňa všetky druhy plynov vyrobených vo verejných alebo súkromných podnikoch, ktorých hlavným cieľom je výroba, doprava a distribúcia plynu. Zahŕňa plyn vyrobený karbonizáciou (vrátane plynu, ktorý sa vyrába v koksárňach a prechádza do svietiplynu), celkovým splyňovaním s obohatením alebo bez obohatenia ropnými výrobkami (LPG, zvyškový vykurovací olej atď.), ako aj reformovaním a jednoduchým zmiešaním plynov a/alebo vzduchu vrátane zmiešania so zemným plynom, ktorý sa bude rozvážať a spotrebúvať prostredníctvom rozvodných sietí zemného plynu. Množstvo plynu, ktorý pochádza z prechodu ostatných uhoľných plynov do svietiplynu, sa vykazuje ako výroba svietiplynu.

3.1.15.   KOKSÁRENSKÝ PLYN

Koksárenský plyn je plyn získaný ako vedľajší produkt výroby koksárenského koksu na výrobu železa a ocele.

3.1.16.   VYSOKOPECNÝ PLYN

Vysokopecný plyn sa vyrába počas spaľovania koksu vo vysokej peci v hutníctve železa a ocele. Získava a používa sa ako palivo čiastočne v danom podniku a čiastočne v ostatných procesoch oceliarskeho priemyslu alebo v elektrárňach vybavených na jeho spaľovanie.

3.1.17.   OSTATNÉ ZÍSKANÉ PLYNY

Vedľajší produkt výroby ocele v kyslíkovej peci, získavaný pri výstupe z pece. Plyn je takisto známy ako konvertorový plyn, LD plyn alebo BOS plyn. Množstvo paliva sa vykazuje na základe spalného tepla. Zahŕňa aj vyššie neuvedené nešpecifikované vyrábané plyny, ako napríklad spáliteľné plyny tuhého uhlíkového pôvodu získavané v inde nedefinovaných výrobných a chemických procesoch.

3.1.18.   RAŠELINA

Rašelina je spáliteľný mäkký, pórovitý alebo stlačený sediment rastlinného pôvodu s vysokým obsahom vody (až 90 % v surovom stave), ľahko rezateľný, svetlo- až tmavohnedej farby. Rašelina zahŕňa rašelinovú mačinu a mletú rašelinu. Rašelina použitá na neenergetické účely nie je zahrnutá.

3.1.19.   VÝROBKY Z RAŠELINY

Napríklad rašelinové brikety získané priamo alebo nepriamo z rašelinovej mačiny a mletá rašelina.

3.1.20.   ROPONOSNÉ BRIDLICE A DECHTOVÝ PIESOK

Roponosné bridlice a dechtový piesok sú usadené horniny, ktoré obsahujú organickú látku v podobe kerogénu. Kerogén je voskovitý materiál bohatý na uhľovodíky, o ktorom sa predpokladá, že jeho vznik predchádza vzniku ropy. Roponosné bridlice možno spaľovať priamo alebo tepelne spracúvať s cieľom získať bridlicovú ropu. Bridlicová ropa a ostatné výrobky získavané skvapalňovaním sa vykazujú ako ostatné uhľovodíky pri ropných výrobkoch.

3.2.    Zemný plyn

3.2.1.   ZEMNÝ PLYN

Zemný plyn pozostáva z plynov vyskytujúcich sa v podzemných ložiskách, buď skvapalnených, alebo plynných, pozostávajúcich najmä z metánu, bez ohľadu na metódu ťažby (konvenčná a nekonvenčná). Zahŕňa „nepridružený“ plyn pochádzajúci z polí produkujúcich uhľovodíky len v plynnej forme, aj „pridružený“ plyn vyťažený so surovou ropou, ako aj metán získavaný z uhoľných baní (banský plyn) alebo z uhoľných ložísk (plyn z uhoľných slojov). Zemný plyn nezahŕňa bioplyn ani vyrábané plyny. Transfery týchto produktov do siete zemného plynu sa vykazujú oddelene od zemného plynu. Zemný plyn zahŕňa skvapalnený zemný plyn (LNG) a stlačený zemný plyn (CNG).

3.3.    Elektrina a teplo

3.3.1.   ELEKTRINA

Elektrina je prenos energie spôsobený fyzikálnym javom, ktorým sú elektrické výboje a ich účinky v pokoji a v pohybe. Vykazuje sa všetka použitá, vyrobená a spotrebovaná elektrina vrátane elektriny zo systému nenapojeného na sieť a elektriny na vlastnú spotrebu. Elektrina zo systému nenapojeného na sieť sa vyrába v zariadeniach, ktoré sú z hľadiska výroby odpojené od siete; z týchto zariadení nie je možné dodávať elektrinu do siete. Elektrina na vlastnú spotrebu je elektrina spotrebovaná výrobcom pred jej dodaním do siete.

3.3.2.   TEPLO (ODVODENÉ TEPLO)

Teplo je energia hmoty získaná z translačného, rotačného a vibračného pohybu jej zložiek a zo zmien jej fyzického stavu. Vykazuje sa všetko vyrobené teplo okrem nepredaného tepla vyrobeného závodnými výrobcami na vlastné použitie; všetky ostatné formy tepla sa vykazujú ako použitie produktov, z ktorých sa vyrobilo teplo.

3.4.    Ropa (Surová ropa a ropné výrobky)

3.4.1.   SUROVÁ ROPA

Surová ropa je minerálny olej prírodného pôvodu, ktorý obsahuje zmes uhľovodíkov a pridružených nečistôt, ako je síra. Vyskytuje sa v kvapalnom skupenstve pri normálnej atmosférickej teplote a tlaku a jeho fyzické vlastnosti (hustota, viskozita atď.) sa veľmi menia. Do tejto kategórie patria plynové kondenzáty získavané z pridruženého a nepridruženého plynu, ktoré sa zmiešavajú s tokom surovej ropy. Množstvá by sa mali vykazovať bez ohľadu na metódu ťažby (konvenčná a nekonvenčná). Surová ropa nezahŕňa NGL.

3.4.2.   GAZOLÍN (NGL)

NGL sú kvapalné alebo skvapalnené uhľovodíky získané zo zemného plynu v separačných zariadeniach alebo zariadeniach na spracovanie zemného plynu. NGL zahŕňa etán, propán, bután (bežný a izolovaný), (izo-)pentán a ďalšie vyššie uhľovodíky (niekedy označované ako prírodný benzín alebo kondenzát).

3.4.3.   RAFINÉRSKE MEDZIPRODUKTY

Rafinérske medziprodukty sú východiskové produkty zo spracovanej ropy určené na ďalšie spracovanie (napríklad primárny vykurovací alebo vákuový plynový olej) okrem miešania. Ďalším spracovaním sa premenia na jednu alebo viac zložiek a/alebo hotové výrobky. Táto definícia takisto zahŕňa návrat z petrochemického priemyslu do rafinérskeho priemyslu (napríklad pyrolýzny benzín, frakcie C4, plynový olej a frakcie vykurovacieho oleja).

3.4.4.   ADITÍVA/OXYGENÁTY

Aditíva sú neuhľovodíkové zlúčeniny pridávané alebo zmiešané s ropnými výrobkami na úpravu ich vlastností (oktán, cetán, vlastnosti za studena atď.). Prísady obsahujú oxygenáty [ako sú alkoholy (metanol, etanol), étery [metyl-terc-butyl-éter (MTBE), etyl-terc-butyl-éter (ETBE), terciárny amylmetyléter (TAME) atď.], estery (ako sú repkový olej alebo dimetylester atď.), chemické zlúčeniny [ako sú tetrametylolovo (TML), tetraetylolovo (TEL) a detergenty]. Množstvá prísad/oxygenátov (alkoholov, éterov, esterov a iných chemických zlúčenín) vykázané v tejto kategórii by sa mali vzťahovať na množstvá zmiešané s palivami alebo použité v palivách. Táto kategória zahŕňa biopalivá zmiešané s kvapalnými fosílnymi palivami.

3.4.5.   BIOPALIVÁ V ADITÍVACH/OXYGENÁTOCH

Množstvo kvapalných biopalív uvedených v tejto kategórii sa vzťahuje na zmiešané kvapalné biopalivá a len na podiel kvapalných biopalív, nie na celkový objem kvapalín, do ktorých sa biopalivá miešajú. Vyňaté sú všetky nezmiešané kvapalné biopalivá.

3.4.6.   OSTATNÉ UHĽOVODÍKY

Syntetická ropa z bituminóznych pieskov, roponosných bridlíc atď., tekuté výrobky zo skvapalňovania uhlia, výroba kvapalín z úpravy zemného plynu na benzín, hydrogénové a emulgované oleje (napríklad orimulsion); nezahŕňa roponosné bridlice; zahŕňa bridlicovú ropu (druhotný výrobok).

3.4.7.   ROPNÉ PRODUKTY

Ropné výrobky sú agregát produktov, ktorý je sumou rafinérskeho plynu, etánu, skvapalneného ropného plynu, ťažkého benzínu, automobilového benzínu, leteckého benzínu, dýzového paliva benzínového typu, leteckého petroleja, ostatného petroleja, plynového oleja/nafty, vykurovacieho oleja, lakového benzínu a SBP, lubrikantov, bitúmenu, parafínových voskov, ropného koksu a ostatných výrobkov.

3.4.8.   RAFINÉRSKY PLYN

Rafinérsky plyn obsahuje zmes nekondenzovaných plynov skladajúcich sa najmä z vodíka, metánu, etánu a alkénov, ktoré sa získavajú počas destilácie surovej ropy alebo spracovania ropných výrobkov (napríklad krakovanie) v rafinériách. Zahŕňa aj plyny vrátené z petrochemického priemyslu.

3.4.9.   ETÁN

Prírodný plynný lineárny uhľovodík (C2H6) extrahovaný zo zemného plynu a tokov rafinérskych plynov.

3.4.10.   SKVAPALNENÉ ROPNÉ PLYNY (LPG)

LPG sú ľahko nasýtené parafinické uhľovodíky pochádzajúce z rafinérskeho spracovania, stabilizácie surovej ropy a spracovania zemného plynu. Obsahujú najmä propán (C3H8) a bután (C4Hl0) alebo ich zmes. Takisto môžu obsahovať propylén, butylén, izopropylén a izobutylén. Na účely dopravy a skladovania sú LPG obyčajne skvapalnené pod tlakom.

3.4.11.   NAFTA

Ťažký benzín je surovina určená buď pre petrochemický priemysel (napríklad výroba etylénu alebo výroba aromatických látok), alebo na výrobu benzínu reformovaním alebo izomeráciou v rafinérii. Ťažký benzín zahŕňa materiál v destilačnom rozpätí od 30 °C do 210 °C alebo časti tohto rozpätia.

3.4.12.   AUTOMOBILOVÝ BENZÍN

Benzín obsahuje zmes ľahkých uhľovodíkov, ktoré sa destilujú pri teplote 35 °C až 215 °C. Používa sa ako palivo do pozemných palivových motorov so vznetovým zapaľovaním. Automobilový benzín môže obsahovať aditíva, oxygenáty a činidlá zlepšujúce oktánové číslo vrátane zlúčenín olova. Zahŕňa zložky na miešanie do automobilového benzínu (okrem aditív/oxygenátov), napr. alkyláty, izomeráty, reformáty, štiepený benzín určený na použitie ako hotový automobilový benzín. Automobilový benzín je agregát produktov, ktorý je sumou zmiešaného biobenzínu (biobenzín v automobilovom benzíne) a benzínu bez biozložky.

3.4.12.1.   Zmiešaný biobenzín (biobenzín v automobilovom benzíne)

Biobenzín primiešaný do automobilového benzínu.

3.4.12.2.   Benzín bez biozložky

Zvyšná časť automobilového benzínu – automobilový benzín s výnimkou zmiešaného biobenzínu (ide najmä o automobilový benzín fosílneho pôvodu).

3.4.13.   LETECKÝ BENZÍN

Benzín pripravený špeciálne pre letecké piestové motory s oktánovým číslom vyhovujúcim týmto motorom, s bodom tuhnutia – 60 °C a destilačným rozpätím zvyčajne od 30 °C do 180 °C.

3.4.14.   DÝZOVÉ PALIVO BENZÍNOVÉHO TYPU (NA BÁZE ŤAŽKÉHO BENZÍNU ALEBO JP4)

Zahŕňa všetky ľahké uhľovodíkové oleje na použitie v leteckých turbínových hnacích jednotkách destilujúce pri teplote medzi 100 °C a 250 °C. Získavajú sa miešaním petrolejov a benzínov alebo ťažkých benzínov takým spôsobom, že obsah aromátov nepresahuje 25 % objemu a tlak pár je medzi 13,7 kPa a 20,6 kPa.

3.4.15.   LETECKÝ PETROLEJ

Letecký petrolej sa používa pre letecké turbínové hnacie jednotky. Má rovnaké destilačné vlastnosti v rozpätí od 150 °C do 300 °C (všeobecne nie nad 250 °C) a bod vzplanutia ako letecký petrolej. Okrem toho má zvláštne špecifikácie (ako je bod tuhnutia), ktoré určuje Medzinárodné združenie leteckých prepravcov. Zahŕňa zložky na miešanie do leteckého petroleja. Letecký petrolej je agregát produktov, ktorý je sumou zmiešaných biozložiek do leteckého petroleja (biozložky do leteckého petroleja v leteckom petroleji) a leteckého petroleja bez biozložky.

3.4.15.1.   ZMIEŠANÉ BIOZLOŽKY DO LETECKÉHO PETROLEJA (BIOZLOŽKY DO LETECKÉHO PETROLEJA V LETECKOM PETROLEJI)

Biozložka do leteckého petroleja primiešaná do leteckého petroleja.

3.4.15.2.   LETECKÝ PETROLEJ BEZ BIOZLOŽKY

Zvyšná časť leteckého petroleja – letecký petrolej s výnimkou zmiešaných biozložiek do leteckého petroleja (ide najmä o letecký petrolej fosílneho pôvodu).

3.4.16.   INÝ PETROLEJ

Rafinovaný ropný destilát, ktorý sa používa v sektoroch iných ako letecká doprava. Destiluje medzi 150 °C a 300 °C.

3.4.17.   PLYNOVÝ OLEJ/NAFTA (DESTILOVANÝ VYKUROVACÍ OLEJ)

Plynový olej/nafta je predovšetkým stredný destilát destilujúci pri teplote medzi 180 °C a 380 °C. Zahŕňa zložky na miešanie. V závislosti od použitia je k dispozícii niekoľko druhov: Plynový olej/nafta zahŕňa motorovú naftu pre vznetové motory áut a nákladných automobilov. Plynový olej/nafta zahŕňa ľahký vykurovací olej na priemyselné a komerčné použitie, lodná nafta a nafta používaná v železničnej doprave, iné plynové oleje vrátane ťažkých plynových olejov, ktoré destilujú pri teplote medzi 380 °C a 540 °C a ktoré sa používajú ako petrochemické suroviny. Plynový olej/nafta je agregát produktov, ktorý je sumou zmiešanej bionafty (bionafta v plynovom oleji/nafte) a nafty bez biozložky.

3.4.17.1.   ZMIEŠANÁ BIONAFTA (BIONAFTA V PLYNOVOM OLEJI/NAFTE)

Bionafta primiešaná do plynového oleja/nafty.

3.4.17.2.   NAFTA BEZ BIOZLOŽKY

Zvyšná časť plynového oleja/nafty – plynový olej/nafta s výnimkou zmiešanej bionafty (ide najmä o plynový olej/naftu fosílneho pôvodu).

3.4.18.   VYKUROVACÍ OLEJ (ŤAŽKÝ VYKUROVACÍ OLEJ)

Všetky zvyškové (ťažké) vykurovacie oleje (vrátane tých, ktoré sa získali zmiešaním). Kinematická viskozita je nad 10 cSt pri 80 °C. Bod vzplanutia je vždy vyšší ako 50 °C a hustota vždy presahuje 0,90 kg/l. Vykurovací olej je agregát produktov, ktorý je sumou vykurovacieho oleja s nízkym obsahom síry a vykurovacieho oleja s vysokým obsahom síry.

3.4.18.1.   Vykurovací olej s nízkym obsahom síry

Vykurovací olej s obsahom síry nižším ako 1 %.

3.4.18.2.   Vykurovací olej s vysokým obsahom síry

Vykurovací olej s obsahom síry 1 % alebo viac.

3.4.19.   LAKOVÝ BENZÍN A SBP

Lakový benzín a SBP sú definované ako rafinované destilátové medziprodukty pri destilácii v rozpätí ťažkého benzínu/leteckého petroleja. Zahŕňajú technický benzín (označovaný aj ako SBP; ľahké oleje destilujúce pri teplote medzi 30 °C a 200 °C v siedmich alebo ôsmich druhoch technického benzínu podľa toho, kde sa v destilačnom rozpätí uskutoční rez – tieto druhy sa definujú podľa teplotného rozdielu medzi objemom destilácie pri 5 % a 90 % bodov, maximálne 60 °C) a lakový benzín (technický benzín s bodom vzplanutia nad 30 °C a s destilačným rozpätím medzi 135 °C a 200 °C).

3.4.20.   MAZIVÁ

Uhľovodíky vyrobené z destilačného vedľajšieho produktu. Používajú sa najmä na zníženie trenia medzi povrchmi ložísk. Zahŕňajú všetky hotové druhy mazacích olejov od vretenového až po valcový olej a druhy použité v olejoch vrátane motorových olejov a všetkých základných druhov mazacích olejov.

3.4.21.   BITÚMEN

Tuhý, polotuhý alebo väzký uhľovodík s koloidnou štruktúrou, hnedej až čiernej farby; získava sa ako zvyšok pri destilácii surovej ropy vákuovou destiláciou ropných zvyškov z atmosférickej destilácie. Bitúmen sa často označuje ako asfalt a používa sa najmä pri stavbe ciest a na strechy. Zahŕňa skvapalnený a riedený bitúmen.

3.4.22.   PARAFÍNOVÉ VOSKY

Sú to nasýtené alifatické uhľovodíky. Ide o zvyšky extrahované pri odparafínovaní mazacích olejov. Majú kryštalickú štruktúru, viac či menej jemnú, v závislosti od druhu. Hlavné charakteristiky sú tieto: sú bezfarebné, bez zápachu, priesvitné, s teplotou topenia nad 45 °C.

3.4.23.   PETROLEJOVÝ KOKS

Čierny tuhý vedľajší produkt získavaný najmä krakovaním a karbonizáciou získaných ropných medziproduktov, zvyškov z vákuovej destilácie a dechtov a smoly v procesoch, ako je predĺžené alebo fluidné koksovanie. Obsahuje najmä uhlík (90 až 95 %) a má nízky obsah popola. Používa sa ako surovina v koksárňach, v oceliarskom priemysle, na vykurovanie, výrobu elektród a výrobu chemických látok. Dve najdôležitejšie kvalitatívne triedy sú „zelený koks“ a „kalcinovaný koks“. Zahŕňa „katalyzátorový koks“, ktorý sa usadí na katalyzátore počas rafinérskeho procesu; tento koks nie je možné získať späť a obyčajne sa používa v rafinérii ako rafinérske palivo.

3.4.24.   OSTATNÉ VÝROBKY

Všetky ostatné výrobky, ktoré tu nie sú špecificky uvedené, napríklad decht a síra. Zahŕňajú aromatické látky (napríklad BTX alebo benzén, toluén a xylén) a alkény (napríklad propylén) vyrábané v rafinérii.

3.5.    Obnoviteľné zdroje energie a odpad

3.5.1.   VODNÁ ENERGIA

Potenciálna a kinetická energia vody premieňaná na elektrickú energiu vo vodných elektrárňach. Vodná energia je agregát produktov, ktorý je sumou prietokových vodných elektrární, zmiešaných vodných elektrární a prečerpávacích vodných elektrární.

3.5.1.1.   Prietokové vodné elektrárne

Vodné elektrárne, ktoré využívajú iba priamy prirodzený tok vody a nemajú kapacity na prečerpávanie (čerpanie vody do hornej nádrže).

3.5.1.2.   Zmiešané vodné elektrárne

Vodné elektrárne s prirodzeným tokom vody do hornej nádrže, kde sa môže časť zariadenia alebo všetky zariadenia použiť na čerpanie vody do hornej nádrže; elektrina vyrobená pomocou prirodzeného toku vody aj vody, ktorá sa predtým čerpala do hornej nádrže.

3.5.1.3.   Prečerpávacie vodné elektrárne

Vodné elektrárne bez prirodzeného toku vody do hornej nádrže; prevažná väčšina vody, ktorá vyrába elektrinu, sa predtým čerpala do hornej nádrže; s výnimkou dažďových a snehových zrážok.

3.5.2.   GEOTERMÁLNA ENERGIA

Energia dostupná ako teplo vyžarované zo zemskej kôry obyčajne vo forme horúcej vody alebo pary; nezahŕňa sa teplo z prostredia, ktoré zachytili tepelné čerpadlá na získavanie geotermálnej energie. Produkcia geotermálnej energie je rozdiel medzi entalpiou kvapaliny odoberanej z vrtu a kvapaliny, ktorá sa do vrtu vracia.

3.5.3.   SLNEČNÁ ENERGIA

Slnečná energia je agregát produktov, ktorý je sumou slnečnej fotovoltickej a slnečnej tepelnej energie.

3.5.3.1.   Slnečná fotovoltika

Slnečné svetlo, ktoré sa mení na elektrinu použitím solárnych článkov, ktoré pri vystavení svetlu vyrábajú elektrinu. Vykazuje sa všetka vyrobená elektrina (vrátane malovýroby a zariadení nenapojených na sieť).

3.5.3.1.1.   Strešné

Tu sa vykazuje množstvo energie vyrobené solárnymi fotovoltickými panelmi umiestnenými na budovách, ktorých primárnym účelom nie je výroba energie. Patrí sem aj BIPV (integrované fotovoltické panely), kde solárne panely nie sú na streche, ale pripevnené k budove. Solárne fotovoltické panely sa nepovažujú za strešné, ak sú umiestnené na väčšej ploche na zemi, kde zaberajú ďalší priestor (napr. poľnohospodárske plochy).

3.5.3.1.2.   Systémy nenapojené na sieť

Tu vykážte systémy nenapojené na sieť vymedzené v bode 3.3.1 prílohy A.

3.5.3.2.   Slnečná tepelná

Teplo zo slnečného žiarenia (slnečné svetlo) využité na energetické účely. Ide napríklad o slnečné tepelné elektrárne a aktívne systémy na výrobu teplej úžitkovej vody alebo vykurovanie priestoru v budovách. Výrobou tejto energie je teplo dostupné pre prenosové médium tepla, t. j. dopadajúca slnečná energia mínus optické straty a straty v kolektoroch. Nezahŕňa sa slnečná energia zachytená pasívnymi systémami na vykurovanie, ochladzovanie a osvetlenie budov; zahŕňa sa len slnečná energia súvisiaca s aktívnymi systémami.

3.5.4.   PRÍLIVOVÁ, VLNOVÁ, OCEÁNSKA

Mechanická energia, ktorá sa získava z pohybu prílivu, vĺn alebo oceánskeho prúdu a používa sa na výrobu elektriny.

3.5.5.   VIETOR

Kinetická energia z vetra, ktorá sa využíva na výrobu elektrickej energie vo veterných turbínach. Veterná energia je agregát produktov, ktorý je sumou veternej energie na pevnine a veternej energie na mori.

3.5.5.1.   Veterná energia na pevnine

Výroba elektriny z vetra v oblastiach na pevnine (vo vnútrozemí, vrátane jazier a iných vodných útvarov nachádzajúcich sa vo vnútrozemí).

3.5.5.2.   Veterná energia na mori

Výroba elektriny v oblastiach na mori (napr. more, oceán a umelé ostrovy). Pokiaľ ide o výrobu elektriny z vetra na mori mimo pobrežných vôd daného územia, mali by sa zohľadniť všetky zariadenia nachádzajúce sa vo výhradnej hospodárskej zóne danej krajiny.

3.5.6.   PRIEMYSELNÝ ODPAD (NEOBNOVITEĽNÝ PODIEL)

Vykazuje sa podiel neobnoviteľného odpadu z priemyslu, ktorý sa na energetické účely v špecifických zariadeniach spaľuje priamo. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti. Nezahŕňa sa odpad bez energetického zhodnotenia. Obnoviteľný podiel priemyselného odpadu sa vykazuje v kategórii biopalív, ktorá ho najviac vystihuje.

3.5.7.   KOMUNÁLNY ODPAD

Odpad vyrábaný v domácnostiach, nemocniciach a terciárnom sektore (vo všeobecnosti všetok odpad podobný odpadu z domácnosti), ktorý sa na energetické účely v špecifických zariadeniach spaľuje priamo. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti. Nezahŕňa sa odpad bez energetického zhodnotenia. Komunálny odpad je agregát produktov, ktorý je sumou obnoviteľného komunálneho odpadu a neobnoviteľného komunálneho odpadu.

3.5.7.1.   Obnoviteľný komunálny odpad

Podiel komunálneho odpadu, ktorý je biologického pôvodu.

3.5.7.2.   Neobnoviteľný komunálny odpad

Podiel komunálneho odpadu, ktorý nie je biologického pôvodu.

3.5.8.   BIOPALIVÁ

Biopalivá sú agregát produktov, ktorý je sumou tuhých biopalív, bioplynu a kvapalných biopalív. Biopalivá použité na neenergetické účely nepatria do rozsahu oblasti, ktorú energetická štatistika pokrýva (napríklad drevo používané na stavbu alebo ako nábytok, biolubrikant na mazanie motorov a biobitúmen používaný pre povrch vozoviek).

3.5.8.1.   Tuhé biopalivá

Zahŕňa tuhý organický, nefosílny materiál biologického pôvodu (známy aj ako biomasa), ktorý možno použiť ako palivo pri výrobe tepla alebo elektriny. Tuhé biopalivá sú agregát produktov, ktorý je sumou dreveného uhlia, palivového dreva, drevného odpadu a vedľajších produktov, čierneho výluhu, bagasy, živočíšneho odpadu, ostatných rastlinných materiálov a zvyškov a obnoviteľného podielu priemyselného odpadu.

3.5.8.1.1.   Drevené uhlie

Drevené uhlie je vyrobené palivo z tuhých biopalív – tuhé rezíduá z deštrukčnej destilácie a pyrolýzy drevených a ostatných rastlinných materiálov.

3.5.8.1.2.   Palivové drevo, drevný odpad a vedľajšie produkty

Palivové drevo (vo forme polien, prútikov, peliet alebo štiepok) z prirodzených alebo kultúrnych lesov alebo jednotlivých stromov. Zahŕňa sa drevný odpad použitý ako palivo, v ktorom zostal zachovaný pôvodný stav dreva; zahŕňajú sa drevené pelety. Nezahŕňa sa drevené uhlie a čierny výluh. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.1.2.1.   Drevené pelety

Drevené pelety sú produkty valcovitého tvaru aglomerované z drevného odpadu stlačením.

3.5.8.1.3.   Čierny výluh

Energia z výluhu so zníženou zásaditosťou získaného z vyhnívacích nádob pri výrobe sulfátovej alebo nátronovej buničiny potrebnej na výrobu papiera. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.1.4.   Bagasa

Palivo získané z vlákien, ktoré zostávajú po extrakcii šťavy pri spracovaní cukrovej trstiny. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.1.5.   Živočíšne odpady

Energia z výkalov zvierat, zvyškov mäsa a rýb, ktoré sa v suchom stave používajú priamo ako palivo. Nezahŕňa sa odpad používaný v zariadeniach na anaeróbnu fermentáciu. Vykurovací plyn z týchto zariadení sa zahŕňa v bioplyne. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.1.6.   Ostatné rastlinné materiály a zvyšky

Inde neuvedené biopalivá vrátane slamy, zeleninových šupiek, škrupín podzemnice olejnej, prerezávajúcich sa prútikov, olivových výliskov a ostatného odpadu zo starostlivosti o rastliny a z pestovania a spracovania rastlín. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.1.7.   Obnoviteľný podiel priemyselného odpadu

Tuhý obnoviteľný podiel odpadu z priemyslu, ktorý sa na energetické účely v špecifických zariadeniach spaľuje priamo [okrem iného napríklad podiel prírodného kaučuku v odpadových pneumatikách (kategória odpadu 07.3) alebo podiel prírodných vlákien v textilnom odpade (kategória odpadu 07.6) podľa vymedzenia v nariadení (ES) č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch]. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti.

3.5.8.2.   Bioplyn

Plyn zložený najmä z metánu a oxidu uhličitého, ktorý vzniká anaeróbnou digesciou biomasy alebo tepelnými procesmi z biomasy vrátane biomasy v odpade. Množstvo použitého paliva sa vykazuje na základe výhrevnosti. Bioplyn je agregát produktov, ktorý je sumou skládkového plynu, splaškového plynu, ostatných bioplynov z anaeróbnej digescie a bioplynu z tepelných procesov.

3.5.8.2.1.   Skládkový plyn

Bioplyn vyrábaný anaeróbnou digesciou skládkového odpadu.

3.5.8.2.2.   Splaškový plyn

Bioplyn vyrábaný anaeróbnou fermentáciou splaškových kalov.

3.5.8.2.3.   Ostatné bioplyny z anaeróbnej digescie

Bioplyn vyrábaný anaeróbnou fermentáciou živočíšneho kalu a odpadu z bitúnkov, pivovarov a ostatných poľnohospodársko-potravinových výrobných odvetví.

3.5.8.2.4.   Bioplyny z tepelných procesov

Bioplyny vyrobené z tepelných procesov (splyňovaním alebo pyrolýzou) biomasy.

3.5.8.3.   Kvapalné biopalivá

Táto kategória zahŕňa všetky kvapalné palivá prírodného pôvodu (napr. vyrobené z biomasy a/alebo biologicky rozložiteľnej časti odpadu) vhodné na miešanie s kvapalnými palivami fosílneho pôvodu alebo na ich nahradenie. Množstvo kvapalných biopalív vykázané v tejto kategórii by malo zahŕňať množstvo čistého biopaliva nezmiešané s fosílnymi palivami. V konkrétnom prípade dovozu a vývozu kvapalných biopalív je relevantný len obchod s množstvom nezmiešaným s dopravnými palivami (t. j. v ich čistej forme); obchod s kvapalnými biopalivami zmiešanými s dopravnými palivami sa vykazuje v kategórii výrobkov „ropa“. Vykazujú sa len kvapalné biopalivá použité na energetické účely – spaľované priamo alebo zmiešané s fosílnymi palivami. Kvapalné biopalivá sú agregát produktov, ktorý je sumou biobenzínu, bionafty, biozložiek do leteckého petroleja a ostatných kvapalných biopalív.

3.5.8.3.1.   Biologický benzín

Kvapalné biopalivá vhodné na miešanie s automobilovým benzínom fosílneho pôvodu alebo na jeho nahradenie.

3.5.8.3.1.1.   Bioetanol

Etanol ako súčasť biobenzínu.

3.5.8.3.2.   Bionafta

Kvapalné biopalivá vhodné na miešanie s plynovým olejom/naftou fosílneho pôvodu alebo na ich nahradenie.

3.5.8.3.3.   Biozložky leteckého petroleja

Kvapalné biopalivá vhodné na miešanie s leteckým petrolejom fosílneho pôvodu alebo na jeho nahradenie.

3.5.8.3.4.   Iné kvapalné biopalivá

Kvapalné biopalivá nezahrnuté v žiadnej z predchádzajúcich kategórií.

3.5.9.   TEPLO Z OKOLIA

Tepelná energia na úrovni užitočnej teploty, ktorá sa získava (zachytáva) pomocou tepelných čerpadiel, ktoré potrebujú na svoje fungovanie elektrinu alebo inú pomocnú energiu. Táto tepelná energia môže byť uložená v okolitom ovzduší, pod pevným zemským povrchom alebo v povrchových vodách. Hodnoty by sa mali vykazovať s použitím rovnakej metodiky, aká sa používa na vykazovanie tepelnej energie zachytenej tepelnými čerpadlami podľa smernice 2009/28/ES a smernice (EÚ) 2018/2001, ale zarátať sa musia všetky tepelné čerpadlá bez ohľadu na ich výkon.

3.6.    Vodík

Vykázať sa musí vodík používaný ako surovina, palivo alebo nosič/zásobník energie. Vykázať sa musí všetok vodík bez ohľadu na to, či sa predal alebo nepredal. Ak je súčasťou zmesí, mal by sa vodík vykázať iba ak tvorí hlavnú zložku s vysokým stupňom čistoty.

---

PRÍLOHA B

ROČNÁ ENERGETICKÁ ŠTATISTIKA

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsoby zasielania údajov pre ročný zber energetickej štatistiky.

Ak nie je uvedené inak, potom sa na všetky zbery údajov špecifikované v tejto prílohe uplatňujú tieto ustanovenia:

Príloha A obsahuje vysvetlenia pojmov, ktoré nie sú vysvetlené v tejto prílohe.

1.    TUHÉ FOSÍLNE PALIVÁ A VYRÁBANÉ PLYNY

1.1.    Príslušné energetické produkty

Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky energetické produkty uvedené v prílohe A kapitole 3.1 – UHLIE (tuhé fosílne palivá a vyrábané plyny).

1.2.    Zoznam agregátov

Ak nie je uvedené inak, v prípade všetkých energetických produktov uvedených v predchádzajúcom bode sa vykazujú nasledujúce agregáty.

1.2.1.   DODÁVKY

Vzťahuje sa len na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie a lignit.

Vzťahuje sa len na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie a lignit.

Rozlišujú sa tu dve kategórie:

Neuplatňuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit, rašelinu ani na roponosné bridlice a dechtový piesok.

Neuplatňuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit, rašelinu ani na roponosné bridlice a dechtový piesok.

Neuplatňuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit, rašelinu ani na roponosné bridlice a dechtový piesok.

1.2.2.   SEKTOR TRANSFORMÁCIE

1.2.3.   SEKTOR ENERGETIKY

1.2.4.   STRATY PRI PRENOSE A DISTRIBÚCII

1.2.5.   NEENERGETICKÉ POUŽITIE

Neenergetické použitie vo všetkých podsektoroch priemyslu, transformácie a energetiky, napríklad uhlie použité pri výrobe metanolu alebo amoniaku.

Divízie 20 a 21 NACE Rev. 2; neenergetické použitie uhlia zahŕňa použitie ako suroviny na výrobu hnojív a ako suroviny pre ostatné petrochemické výrobky.

Neenergetické použitie vo všetkých podsektoroch dopravy.

Neenergetické použitie v obchode a službách, v domácnostiach, v poľnohospodárstve a ostatných inde neuvedených.

1.2.6.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – SEKTOR PRIEMYSLU

1.2.7.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – SEKTOR DOPRAVY

1.2.8.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – OSTATNÉ SEKTORY

1.2.9.   DOVOZ PODĽA KRAJINY PÔVODU A VÝVOZ PODĽA KRAJINY URČENIA

Vykazovať by sa mal dovoz podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia. Vzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit, čiernouhoľné brikety, koksárenský koks, čiernouhoľný decht, BKB, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.

1.2.10.   ENERGETICKÝ OBSAH

Vzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, lignit, čiernouhoľné brikety, koksárenský koks, plynárenský koks, čiernouhoľný decht, BKB, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.

Spalné teplo aj výhrevnosť sa majú uviesť za tieto agregáty:

1.3.    Meracie jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v kt (kilotonách), s výnimkou prípadu vyrábaných plynov (svietiplyn, koksárenský plyn, vysokopecný plyn, ostatné získané plyny), kde sa vykazované množstvo musí uvádzať v TJ GCV (terajouly na základe spalného tepla).

Energetický obsah sa musí vykazovať v MJ/t (megajouly na tonu).

1.4.    Odchýlky a výnimky

–

2.    ZEMNÝ PLYN

2.1.    Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania zemného plynu.

2.2.    Zoznam agregátov

V prípade zemného plynu sa musia vykázať agregáty z uvedeného zoznamu.

2.2.1.   DODÁVATEĽSKÝ SEKTOR

Vykazované množstvo v dodávateľskom sektore sa musí vyjadriť v objemových aj energetických jednotkách vrátane spalného tepla a výhrevnosti.

Vrátane výroby na mori.

Zemný plyn vyprodukovaný spolu so surovou ropou.

Zemný plyn pochádzajúci z polí produkujúcich uhľovodíky len v plynnej forme.

Metán produkovaný v uhoľných baniach alebo uhoľných ložiskách, privádzaný na povrch a spotrebovaný v uhoľných šachtách alebo privádzaný potrubím k spotrebiteľom.

Počiatočný a konečný stav zásob by sa mali vykazovať samostatne za zásoby na vnútroštátnom území, resp. zásoby uskladnené v zahraničí. „Stav zásob“ je množstvo plynu, ktoré je k dispozícii na dodávku počas vstupného-výstupného cyklu. Toto sa týka použiteľného zemného plynu uloženého v špeciálnych úložných zariadeniach (vyčerpané plynové a/alebo ropné pole, vodonosná vrstva, soľná dutina, rôznorodé jaskyne alebo iné), ako aj uskladnenia skvapalneného zemného plynu. Plynová rezerva (poduškový plyn) by sa mala vyňať. Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

Objem plynu vypusteného do vzduchu na mieste produkcie alebo v zariadení na spracovanie plynu. Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

Objem plynu spáleného bez využitia na mieste produkcie alebo v zariadení na spracovanie plynu. Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

2.2.2.   SEKTOR TRANSFORMÁCIE

2.2.3.   SEKTOR ENERGETIKY

2.2.4.   STRATY PRI PRENOSE

2.2.5.   DISTRIBUČNÉ STRATY

2.2.6.   ODVETVIE DOPRAVY

Konečná spotreba energie a konečná neenergetická spotreba by sa mali vykazovať samostatne za nasledujúce agregáty.

2.2.7.   SEKTOR PRIEMYSLU

Konečná spotreba energie a konečná neenergetická spotreba by sa mali vykazovať samostatne za nasledujúce agregáty.

2.2.8.   OSTATNÉ SEKTORY

Konečná spotreba energie a konečná neenergetická spotreba by sa mali vykazovať samostatne za nasledujúce agregáty.

2.2.9.   DOVOZ PODĽA KRAJINY PÔVODU A VÝVOZ PODĽA KRAJINY URČENIA

Malo by sa vykázať celkové množstvo zemného plynu a časť LNG podľa krajiny pôvodu v prípade dovozu a podľa krajiny určenia v prípade vývozu.

2.2.10.   KAPACITY ZÁSOBNÍKOV PLYNU

Vykazuje sa samostatne za zásobníky plynu v plynnej forme a za terminály LNG (ďalej sa rozlišuje medzi dovoznými terminálmi LNG a vývoznými terminálmi LNG).

Názov miesta zásobníka alebo terminálu LNG.

Druh skladovania, ako je vyťažené plynové pole, soľná jaskyňa atď.

V prípade zásobníkov plynu v plynnej forme: celková kapacita zásobníkov plynu mínus plynová rezerva (poduškový plyn). Plynová rezerva je celkový objem plynu potrebný ako trvalá zásoba na uchovanie primeraného tlaku v podzemnej nádrži a výtlaku počas výstupného cyklu.

V prípade terminálov LNG: celková kapacita zásobníkov plynu vyjadrená v ekvivalentoch plynu v plynnej forme.

Maximálna rýchlosť, ktorou sa môže plyn čerpať z príslušného zásobníka; zodpovedá maximálnej kapacite čerpania.

Vykazuje sa kapacita opätovného splyňovania za dovozné terminály a kapacita skvapalnenia za vývozné terminály.

2.3.    Meracie jednotky

Množstvo zemného plynu by sa malo uvádzať podľa jeho energetického obsahu, čiže v TJ na základe spalného tepla. Ak sa vyžaduje fyzické množstvo, jednotka sa uvádza v 106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa).

Energetický obsah by sa mal vykazovať v kJ/m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa).

Pracovná kapacita sa vykazuje v 106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa).

Maximálny ťažobný výkon, kapacita opätovného splynovania a skvapalnenia sa vykazujú v 106 m3/deň za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa).

3.    ELEKTRINA A TEPLO

3.1.    Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka tepla a elektriny.

3.2.    Zoznam agregátov

Ak nie je uvedené inak, potom by sa v prípade tepla a elektriny mali vykázať nasledujúce agregáty.

3.2.1.   VÝROBA ELEKTRINY A TEPLA

V tejto kapitole sa uplatňuje nasledujúce osobitné vymedzenie pojmov v oblasti agregátov elektriny a tepla:

Agregáty 3.2.1.1 až 3.2.1.11 sa musia vykazovať samostatne za výrobcov s hlavnou činnosťou a za závodných výrobcov. V prípade obidvoch druhov zariadení sa musí hrubá aj čistá výroba elektriny a tepla v náležitých prípadoch vykazovať samostatne za jednotky iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. V prípade hrubej výroby elektriny v kogeneračných jednotkách by sa mala vykázať podkategória iba v kogeneračnom režime. V prípade čistej výroby tepla v kogeneračných jednotkách by sa mala vykázať samostatná položka s teplom na vlastnú spotrebu.

Palivá schopné vznietenia alebo zapálenia, t. j. pri reakcii s kyslíkom s cieľom výrazne zvýšiť teplotu a spaľované priamo na výrobu elektriny a/alebo tepla.

Teplo pochádzajúce z procesov bez vstupnej energie, ako je napr. chemická reakcia. Nezahŕňa odpadové teplo z procesov poháňaných energiou, ktoré sa vykazuje ako teplo vyrábané z príslušného paliva.

3.2.2.   DODÁVKY

V prípade 3.2.2.1 a 3.2.2.2. by vykázané množstvo malo zodpovedať hodnotám vykázaným v prípade agregátov 3.2.1.1 až 3.2.1.11.

Množstvo elektriny sa pokladá za dovezené alebo vyvezené, keď prekročilo politické hranice krajiny, bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie. Ak sa elektrina prepravuje cez krajinu, množstvo sa vykazuje v dovoze aj vo vývoze.

Pozri vysvetlivky v bode 3.2.2.3 „Dovoz“.

3.2.3.   STRATY PRI PRENOSE

3.2.4.   DISTRIBUČNÉ STRATY

3.2.5.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – sektor dopravy

Konečná spotreba energie a konečná neenergetická spotreba by sa mali vykazovať samostatne za nasledujúce agregáty.

3.2.6.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – OSTATNÉ SEKTORY

3.2.7.   SEKTOR ENERGETIKY

Nezahŕňa vlastnú spotrebu zariadenia na prečerpávanie, pre tepelné čerpadlá a elektrické kotly.

3.2.8.   SEKTOR PRIEMYSLU

3.2.9.   DOVOZY A VÝVOZY

Vykazuje sa dovoz a vývoz objemov elektriny a tepla v členení podľa krajiny pôvodu, resp. krajiny určenia. Pozri vysvetlivky v bode 3.2.2.3 „Dovoz“.

3.2.10.   ČISTÁ VÝROBA ZÁVODNÝMI VÝROBCAMI

Pri nasledujúcich zariadeniach alebo činnostiach by sa čistá výroba elektriny a čistá výroba tepla závodnými výrobcami mala vykazovať samostatne za jednotky iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla:

3.2.11.   ČISTÁ VÝROBA ELEKTRINY PODĽA SEKTORU

Čistá výroba elektriny a časť, ktorá sa použije na vlastnú spotrebu (bez rozlišovania medzi výrobcom s hlavnou činnosťou a závodným výrobcom), sa musí vykázať samostatne za sektor domácností, sektor obchodu a verejných služieb, sektor energetiky, sektor priemyslu a ostatné sektory pri každej z týchto skupín palív:

3.2.12.   HRUBÁ VÝROBA ELEKTRINY A TEPLA Z PALÍV

Hrubá vyrobená elektrina, predané teplo a použité množstvá paliva vrátane ich príslušnej celkovej energie z palív uvedených ďalej sa musia vykazovať samostatne za výrobcov s hlavnou činnosťou a za závodných výrobcov. Pri týchto dvoch typoch výrobcov sa výroba elektriny a tepla vo všetkých náležitých prípadoch vykazuje samostatne za jednotky iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

▼C1

▼M6

3.2.13.   ČISTÝ MAXIMÁLNY ELEKTRICKÝ VÝKON

Výkon by sa mal vykazovať k 31. decembru príslušného vykazovaného roka a pri palivách uvedených ďalej. Zahŕňa elektrický výkon jednotiek iba na výrobu elektriny aj jednotiek na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Čistý maximálny elektrický výkon sa musí vykazovať za výrobcov s hlavnou činnosťou aj za závodných výrobcov. Ide o sumu čistých maximálnych výkonov všetkých staníc, ktoré sú zohľadnené jednotlivo počas príslušného obdobia prevádzky. Obdobie prevádzky predpokladané na súčasné účely je nepretržitá prevádzka: v praxi 15 hodín alebo viac denne. Čistý maximálny výkon je maximálny výkon predpokladaný za výhradne činný výkon, ktorý možno dodávať nepretržite v rámci plnej prevádzky zariadenia pri výstupe do siete.

3.2.14.   ČISTÝ MAXIMÁLNY ELEKTRICKÝ VÝKON ZARIADENÍ NA PALIVÁ

Čistý maximálny elektrický výkon zariadení na palivá sa musí vykazovať za výrobcov s hlavnou činnosťou aj za závodných výrobcov a samostatne za každý ďalej uvedený typ zariadenia na jeden druh alebo viac druhov paliva. Systémy na viac druhov paliva zahŕňajú len jednotky, ktoré môžu spaľovať viac ako jeden druh paliva v nepretržitej prevádzke. Zariadenia s oddelenými jednotkami, ktoré používajú rôzne palivá, by sa mali rozdeliť do príslušných kategórií jednotiek na jeden druh paliva. Pri každej kategórii zariadení na viac druhov paliva sa musí uviesť, ktorý druh paliva sa používa ako primárne palivo a ktorý ako alternatívne.

3.2.15.   NOVOINŠTALOVANÝ A VYRADENÝ ELEKTRICKÝ VÝKON

Novoinštalovaný elektrický výkon je čistý maximálny elektrický výkon generátorov, ktoré boli uvedené do prevádzky vo vykazovanom roku. Vyradený elektrický výkon je čistý maximálny elektrický výkon zo zariadení, ktoré už vo vykazovanom roku neboli v prevádzke.

V prípade všetkých palív v bodoch 3.2.13 a 3.2.14 by sa novoinštalovaný a vyradený elektrický výkon mali vykázať za daný vykazovaný rok.

3.2.16.   BATÉRIE

Kapacita alebo energetický výkon batérie je celkové množstvo energie, ktorú batéria dokáže uchovať. Menovitý výkon batérie je maximálna miera vybitia batérie, ktorú batéria dosiahne zo stavu úplného nabitia. Uvádzané informácie by sa mali vykázať v prípade batérií pripojených do siete a používaných ako zásobný/vyrovnávací prvok. Vykazujú sa iba batérie s kapacitou ≥ 1 MWh a iba sieťové výmeny.

Každý z uvedených prvkov sa v závislosti od kapacity rozdelí do týchto skupín:

3.3.    Meracie jednotky

Elektrina by sa mala vykazovať v GWh (gigawatthodiny), teplo v TJ (terajouly) a výkon v MW (megawatty) V prípade batérií by sa ich kapacita mala vykazovať v MWh a menovitý výkon v MW.

Ak sa vyžadujú údaje týkajúce sa ostatných palív, uplatňujú sa jednotky vymedzené v príslušných kapitolách tejto prílohy.

4.    ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

4.1.    Príslušné energetické produkty

Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky energetické produkty uvedené v prílohe A kapitole 3.4 – ROPA (Surová ropa a ropné výrobky).

4.2.    Zoznam agregátov

Ak nie je uvedené inak, v prípade všetkých energetických produktov uvedených v predchádzajúcom bode by sa mali vykázať nasledujúce agregáty.

4.2.1.   DODÁVKY SUROVEJ ROPY, NGL, RAFINÉRSKYCH MEDZIPRODUKTOV, ADITÍV A OSTATNÝCH UHĽOVODÍKOV

V prípade surovej ropy, NGL, rafinérskych medziproduktov, aditív/oxygenátov, biopalív v aditívach/oxygenátoch a ostatných uhľovodíkov by sa mali vykázať tieto agregáty:

Neuplatňuje sa na rafinérske medziprodukty ani na biopalivá.

Neuplatňuje sa na surovú ropu, NGL ani na rafinérske medziprodukty.

Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

Zahŕňa množstvo surovej ropy a výrobky dovezené alebo vyvezené na základe dohôd o spracovaní (t. j. rafinácia na účet). Surová ropa a NGL sa vykazujú ako výrobky prichádzajúce z krajiny hlavného pôvodu; rafinérske suroviny a hotové výrobky sa vykazujú ako výrobky prichádzajúce z krajiny poslednej zásielky. Zahŕňa každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovezeného skvapalneného zemného plynu a ropných výrobkov dovezených alebo vyvezených priamo petrochemickým priemyslom. Poznámka: Nemal by sa tu uvádzať žiadny obchod s biopalivami nezmiešanými s dopravným palivom (t. j. v ich čistej forme). Opätovný vývoz ropy dovezenej na spracovanie v rámci bezcolných pásiem by sa mal zahŕňať ako vývoz výrobku z krajiny spracovania do konečnej destinácie.

Poznámka týkajúca sa dovozu (4.2.1.5) sa uplatňuje analogicky aj na vývoz.

Množstvo merané ako vstup do rafinérií.

Rozdiel medzi vsádzkou do rafinérie (zistenou) a hrubým rafinérskym výstupom. Straty sa môžu vyskytnúť počas destilácie z dôvodu vyparovania. Uvádzané straty sú kladné. Môžu sa vyskytnúť nárasty v objeme, ale žiadne nárasty v hmotnosti.

4.2.2.   DODÁVKY ROPNÝCH VÝROBKOV

Nasledujúce agregáty sa týkajú len hotových výrobkov (rafinérsky plyn, etán, LPG, ťažký benzín, automobilový benzín a v rámci neho biobenzín, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu, letecký petrolej a jeho biozložky, ostatný petrolej, plynový olej/nafta, vykurovací olej s nízkym a vysokým obsahom síry, lakový benzín a SBP, lubrikanty, bitúmen, parafínové vosky, ropný koks a ostatné výrobky). Surová ropa a NGL použité pri priamom spaľovaní by sa mali uviesť v dodávkach hotových výrobkov a reklasifikácii medziproduktov.

V tejto kategórii by mali byť zahrnuté aj palivá použité pri výrobe elektriny a predaného tepla v rafinériách.

Poznámka týkajúca sa dovozu v oddiele 4.2.1.5 sa uplatňuje aj tu.

Poznámka týkajúca sa dovozu v oddiele 4.2.1.5 sa uplatňuje aj tu.

Zmeny stavu zásob, ktoré skladujú verejné služby, nezahrnuté v stave zásob a v inde uvedených zmenách stavu zásob. Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

4.2.3.   DODÁVKY DO PETROCHEMICKÉHO SEKTORA

Zistená dodávka hotových ropných výrobkov z primárnych zdrojov (napríklad rafinérie, zariadenia na miešanie atď.) na domáci trh.

Množstvo ropy použité ako palivo pre petrochemické procesy, ako je parné krakovanie.

Množstvo ropy použitej v petrochemickom sektore na účely výroby etylénu, propylénu, butylénu, syntetického plynu, aromatických látok, butadiénu a ostatných surovín založených na uhľovodíkoch napríklad pri parnom krakovaní, v zariadeniach na výrobu aromatických látok a pri parnom reformovaní. Nezahŕňa množstvo ropy použité na účely výroby paliva.

4.2.4.   SEKTOR TRANSFORMÁCIE

Musí sa vykázať tak množstvo na energetické, ako aj na neenergetické použitie.

4.2.5.   SEKTOR ENERGETIKY

Vykazuje sa množstvo na energetické použitie aj na neenergetické použitie.

4.2.6.   STRATY PRI PRENOSE A DISTRIBÚCII

Musí sa vykázať tak množstvo na energetické, ako aj na neenergetické použitie.

4.2.7.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – SEKTOR PRIEMYSLU

Musí sa vykázať tak množstvo na energetické, ako aj na neenergetické použitie.

4.2.8.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – SEKTOR DOPRAVY

Musí sa vykázať tak množstvo na energetické, ako aj na neenergetické použitie.

4.2.9.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – OSTATNÉ SEKTORY

Musí sa vykázať tak množstvo na energetické, ako aj na neenergetické použitie.

4.2.10.   DOVOZ PODĽA KRAJINY PÔVODU A VÝVOZ PODĽA KRAJINY URČENIA

Dovoz by sa mal vykazovať podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia. Poznámka týkajúca sa dovozu v oddiele 4.2.1.5 sa uplatňuje aj tu.

4.2.11.   RAFINÉRSKA KAPACITA

Oznamuje sa celková vnútroštátna rafinérska kapacita a členenie ročnej kapacity podľa rafinérií v tisícoch metrických ton za rok. Oznamujú sa tieto údaje:

4.3.    Meracie jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v kt (kilotonách). Energetický obsah sa musí vykazovať v MJ/t (megajouly na tonu).

4.4.    Výnimky

Cyprus je vyňatý z vykazovania agregátov stanovených v oddiele 4.2.9 (Konečná spotreba energie – ostatné sektory); vykazovať by sa mali len celkové hodnoty. Cyprus je vyňatý aj z vykazovania neenergetického použitia v oddieloch 4.2.4 (Sektor transformácie), 4.2.5 (Sektor energetiky), 4.2.7 (Priemysel), 4.2.7.2 (Sektor priemyslu – z toho chemický a petrochemický priemysel), 4.2.8 (Doprava) a 4.2.9 (Ostatné sektory).

5.    OBNOVITEĽNÁ ENERGIA A ENERGIA Z ODPADU

5.1.    Príslušné energetické produkty

Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky energetické produkty uvedené v prílohe A kapitole 3.5 – OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE A ODPAD. Vykazuje sa len množstvo palív použitých na energetické účely (napríklad vo výrobe elektriny a tepla, spaľovaní s energetickým zhodnotením, použití v mobilných motoroch v doprave a použitie v stacionárnych motoroch). Množstvá produktov z obnoviteľných zdrojov použité ako náhrada fosílnych palív na neenergetické účely by sa mali vykázať iba v oddiele 5.2.9 a nemali by sa zahrnúť do žiadneho zo zvyšných bodov tejto kapitoly. Produkty z obnoviteľných zdrojov, ktoré neboli vyvinuté ako náhrada fosílnych palív, ako sú tuhé palivá používané na nábytok, v stavebníctve, na výrobu papiera/kartónov, alkoholy používané v potravinárstve a bavlnené/prírodné vlákna používané v textilnom priemysle, by sa v oddiele 5.2.9 nemali vykazovať. V kapitole 5 by sa nemala vykazovať ani pasívna tepelná energia (napríklad: pasívna slnečná tepelná energia na vykurovanie budov).

5.2.    Zoznam agregátov

Ak nie je uvedené inak, v prípade všetkých energetických produktov uvedených v predchádzajúcom bode by sa mali vykázať nasledujúce agregáty. Teplo z prostredia (tepelné čerpadlá) sa vykazuje len za tieto sektory: transformácia (iba v prípade agregátov týkajúcich sa predaného tepla), energetika (iba spolu, bez podkategórií), priemysel spolu (iba spolu, bez podkategórií), obchod a verejné služby, domácnosti a inde neuvedené – ostatné. V prípade teploty z okolia (tepelné čerpadlá) by sa podkategórie aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia mali vykazovať ako domáca výroba. Pri každej z týchto troch kategórii by sa mala vykázať podkategória „Z toho z tepelných čerpadiel“ so sezónnym výkonovým číslom (SPF) nad limitnou hodnotou. Limitná hodnota sezónneho výkonového čísla by mala byť v súlade so smernicou 2009/28/ES a smernicou (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

5.2.1.   HRUBÁ VÝROBA ELEKTRINY A TEPLA

Uplatňujú sa vymedzenia uvedené v kapitole 3.2.1 Agregáty 5.2.1.1 až 5.2.1.18 sa musia vykazovať samostatne za výrobcov s hlavnou činnosťou a za závodných výrobcov. V prípade obidvoch druhov zariadení sa musí hrubá výroba elektriny a hrubá výroba tepla vo všetkých náležitých prípadoch vykazovať samostatne za jednotky iba na výrobu elektriny, iba na výrobu tepla a na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

V prípade slnečnej fotovoltiky by sa mali vykázať tieto výkonové podkategórie:

V bodoch 5.2.1.5.1 až 5.2.1.5.3 by sa mali vykázať podkategórie strešných systémov a systémov nenapojených na sieť. Kategória systémov nenapojených na sieť je povinná iba ak tvorí 1 % alebo viac fotovoltického výkonu v príslušnej výkonovej kategórii.

5.2.2.   DODÁVKY

5.2.3.   SEKTOR TRANSFORMÁCIE

5.2.4.   SEKTOR ENERGETIKY

5.2.5.   STRATY PRI PRENOSE A DISTRIBÚCII

5.2.6.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – SEKTOR PRIEMYSLU

5.2.7.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – SEKTOR DOPRAVY

5.2.8.   KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE – OSTATNÉ SEKTORY

5.2.9.   KONEČNÁ SPOTREBA – NEENERGETICKÉ POUŽITIE

V prípade týchto položiek:

Konečná spotreba – neenergetické použitie by sa mala vykazovať v prípade týchto skupín palív:

Prvým referenčným rokom pre vykazovanie v rámci oddielu 5.2.9 je rok 2024. Do referenčného roka 2027 sa namiesto položiek 5.2.9.1 až 5.2.9.3 môže samostatne vykázať iba súhrnná celková konečná spotreba – neenergetické použitie. Množstvá vykázané v bode 5.2.9 by sa nemali zahrnúť do bodov 5.2.2 až 5.2.8.

5.2.10.   ČISTÝ MAXIMÁLNY ELEKTRICKÝ VÝKON

Výkon by sa mal vykazovať k 31. decembru príslušného vykazovaného roka. Zahŕňa elektrický výkon jednotiek iba na výrobu elektriny aj jednotiek na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Čistý maximálny elektrický výkon je suma čistých maximálnych výkonov všetkých staníc, ktoré sú zohľadnené jednotlivo počas príslušného obdobia prevádzky. Obdobie prevádzky predpokladané na súčasné účely je nepretržitá prevádzka: v praxi 15 hodín alebo viac denne. Čistý maximálny výkon je maximálny výkon predpokladaný za výhradne činný výkon, ktorý možno dodávať nepretržite v rámci plnej prevádzky zariadenia pri výstupe do siete.

V prípade slnečnej fotovoltiky by sa mali vykázať tieto výkonové podkategórie:

V bodoch 5.2.10.5.1 až 5.2.10.5.3 by sa mali vykázať podkategórie strešných systémov a systémov nenapojených na sieť. Kategória systémov nenapojených na sieť je povinná iba ak tvorí 1 % alebo viac výkonu v príslušnej výkonovej kategórii.

5.2.11.   TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY

Vykazuje sa celková plocha inštalovaných slnečných kolektorov. Plocha slnečných kolektorov zahŕňa len slnečné kolektory používané na výrobu slnečnej tepelnej energie; nevykazuje sa tu plocha slnečných kolektorov použitá na výrobu elektriny (slnečná fotovoltická a koncentrovaná slnečná energia). Mala by sa zohľadniť plocha všetkých slnečných kolektorov: zasklené a nezasklené kolektory, ploché a trubicové vákuové kolektory s prenosom energie prostredníctvom kvapaliny alebo vzduchu.

Pri každej z položiek 5.2.11.12 až 5.2.11.14.2 by sa mala vykázať podkategória „Z toho z tepelných čerpadiel“ so sezónnym výkonovým číslom (SPF) nad limitnou hodnotou. Limitná hodnota sezónneho výkonového čísla by mala byť v súlade so smernicou 2009/28/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 ( 4 ) o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

5.2.12.   VÝROBA TUHÝCH BIOPALÍV A BIOPLYNOV

Celková výroba tuhých biopalív (s výnimkou dreveného uhlia) by sa mala rozdeliť podľa týchto palív:

Celková výroba bioplynu by sa mala rozdeliť podľa týchto výrobných metód:

5.2.13.   DOVOZ PODĽA KRAJINY PÔVODU A VÝVOZ PODĽA KRAJINY URČENIA

Dovoz by sa mal vykazovať podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia. Uplatňuje sa na biobenzín, bioetanol, biozložky do leteckého petroleja, bionaftu, ostatné kvapalné biopalivá, drevené pelety.

5.3.    Meracie jednotky

Elektrina sa musí vykazovať v GWh (gigawatthodiny), teplo v TJ (terajouly) a elektrický výkon v MW (megawatty).

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v TJ NCV (terajouly na základe výhrevnosti), s výnimkou dreveného uhlia, biobenzínu, bioetanolu, biozložiek do leteckého petroleja, bionafty a ostatných kvapalných biopalív, ktoré sa musia vykázať v kt (kilotony).

Energetický obsah sa musí vykazovať v MJ/t (megajouly na tonu).

Plocha slnečných kolektorov sa musí vykazovať v 1 000 m2.

Výrobná kapacita sa musí vykázať v kt (kilotony) za rok.

6.    ROČNÁ ŠTATISTIKA JADROVEJ ENERGIE

Musia sa vykazovať nasledujúce údaje týkajúce sa civilného využívania jadrovej energie:

6.1.    Zoznam agregátov

6.1.1.   KAPACITA OBOHACOVANIA

Ročná kapacita separačnej práce prevádzkových zariadení na obohacovanie (separácia izotopov uránu).

6.1.2.   VÝROBNÁ KAPACITA ČERSTVÝCH PALIVOVÝCH ČLÁNKOV

Ročná výrobná kapacita závodov na výrobu palív. Nezahŕňajú sa závody na výrobu palív MOX.

6.1.3.   VÝROBNÁ KAPACITA ZÁVODOV NA VÝROBU PALÍV MOX

Ročná výrobná kapacita závodov na výrobu palív MOX.

Palivá MOX obsahujú zmes plutónia a uránu (miešaný oxid).

6.1.4.   VÝROBA ČERSTVÝCH PALIVOVÝCH ČLÁNKOV

Výroba hotových čerstvých palivových článkov v závodoch na výrobu jadrového paliva. Nezahŕňajú sa palivové prúty ani iné polovýrobky. Nezahŕňajú sa ani výrobné závody vyrábajúce palivá MOX.

6.1.5.   VÝROBA PALIVOVÝCH ČLÁNKOV MOX

Výroba hotových čerstvých palivových článkov v závodoch na výrobu paliva MOX. Nezahŕňajú sa palivové prúty ani iné polovýrobky.

6.1.6.   VÝROBA TEPLA Z JADRA

Celkové množstvo tepla vytvoreného jadrovými reaktormi na výrobu elektriny alebo na iné užitočné využitia tepla.

6.1.7.   ROČNÉ PRIEMERNÉ VYHORENIE DEFINITÍVNE ODSTRÁNENÝCH VYHORENÝCH PALIVOVÝCH ČLÁNKOV

Vypočítaný priemer vyhorenia palivových článkov, ktoré boli definitívne odstránené z jadrových reaktorov počas príslušného referenčného roka. Nezahŕňajú sa palivové články, ktoré sú dočasne odstránené a ktoré sa pravdepodobne neskôr opäť použijú.

6.1.8.   PRODUKCIA URÁNU A PLUTÓNIA V PREPRACOVATEĽSKÝCH ZÁVODOCH

Urán a plutónium vyrobené počas referenčného roku v prepracovateľských závodoch.

6.1.9.   KAPACITA PREPRACOVATEĽSKÝCH ZÁVODOV (URÁN A PLUTÓNIUM)

Ročná kapacita na prepracovanie uránu a plutónia.

6.2.    Meracie jednotky

tSWU (tony separačných pracovných jednotiek) pre 6.1.1.

tHM (tony ťažkých kovov) pre 6.1.4, 6.1.5, 6.1.8.

tHM (tony ťažkých kovov) za rok pre 6.1.2, 6.1.3, 6.1.9.

TJ (terajouly) pre 6.1.6.

GWd/tHM (gigawattdeň na tonu ťažkých kovov) pre 6.1.7.

7.    VODÍK

V prípade vodíka sa musia prvýkrát v referenčnom roku 2024 vykázať tieto údaje:

7.1.    Zoznam agregátov

7.2.    Výrobná kapacita

Kapacita výroby vodíka sa musí vykázať k 31. decembru referenčného roka rovnako podrobne ako v prípade výroby (položky 7.1.1.1 až 7.1.1.6).

7.3.    Meracie jednotky

Množstvá sa musia uvádzať v TJ GCV (terajouly na základe spalného tepla) a výrobná kapacita v TJ GCV za rok.

8.    PODROBNÉ ŠTATISTIKY O KONEČNEJ SPOTREBE ENERGIE

Vykazujú sa nasledujúce disagregované údaje o konečnej spotrebe energie.

8.1.    Zoznam agregátov

8.1.1.   Sektor priemyslu

Vykazuje sa v zmysle vymedzení uvedených v oddiele 2.6.1 prílohy A.

8.1.2.   Sektor dopravy

Vykazuje sa v zmysle vymedzení uvedených v oddiele 2.6.2 prílohy A.

8.1.3.   Sektor obchodu a verejných služieb

Vykazuje sa v zmysle vymedzení uvedených v oddiele 2.6.3.1 prílohy A.

8.1.4.   Sektor domácností

Vykazuje sa v zmysle vymedzení uvedených v oddiele 2.6.3.2 prílohy A.

Týka sa iba elektriny.

8.2.    Príslušné energetické produkty

Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky energetické produkty uvedené v prílohe A.

Eurostat stanoví skutočný zoznam energetických produktov, pri ktorých sa majú vykazovať údaje podľa bodu 7 prílohy B podľa vykazovacieho vzoru, ako podsúbor tých, ktoré sú uvedené v bode 3 prílohy A.

8.3.    Meracie jednotky

Množstvá tuhých fosílnych palív sa musia vykazovať v kt (kilotony).

Množstvá surovej ropy a ropných výrobkov sa musia vykazovať v kt (kilotony).

Množstvá zemného plynu a vyrábaných plynov (svietiplyn, koksárenský plyn, vysokopecný plyn, ostatné získané plyny) sa vykazujú podľa energetického obsahu v TJ GCV (terajouly na základe spalného tepla).

Elektrina sa vykazuje v GWh (gigawatthodiny).

Množstvá tepla sa vykazujú v TJ (terajouly na základe výhrevnosti).

Množstvá obnoviteľných zdrojov energie a odpadu sa musia vykazovať v TJ NCV (terajouly na základe výhrevnosti), s výnimkou dreveného uhlia, biobenzínu, bioetanolu, biozložiek do leteckého petroleja, bionafty a ostatných kvapalných biopalív, ktoré sa musia uvádzať v kt (kilotony).

Energetický obsah tuhých fosílnych palív, surovej ropy a ropných výrobkov, ako aj obnoviteľných zdrojov energie a odpadu sa vykazujú v MJ/t (megajouly na tonu).

Energetický obsah zemného plynu a vyrábaných plynov sa musí vykazovať v kJ/m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101 325 Pa).

Pri ostatných energetických produktoch, pri ktorých sa vyžaduje vykazovanie, sa použijú jednotky vymedzené v príslušných kapitolách tejto prílohy.

8.4.    Lehota na zasielanie údajov:

Údaje by sa mali zasielať do 31. marca druhého roka po vykazovanom roku.

8.5.    Výnimky

Cyprus je vyňatý z vykazovania disagregovaných údajov o konečnej spotrebe energie zo surovej ropy a ropných výrobkov (v zmysle oddielu 3.4 prílohy A) pri všetkých agregátoch, na ktoré sa vzťahuje oddiel 8.1.4 tejto prílohy (domácnosti).

9.    PREDBEŽNÉ ROČNÉ ÚDAJE

9.1.    Príslušné energetické produkty

Zber týchto údajov sa vzťahuje na všetky produkty opísané v oddieloch 1.1, 2.1, 3.1, 4.1 a 5.1 tejto prílohy.

9.2.    Zoznam agregátov

Musí sa vykázať zoznam týchto agregátov:

9.3.    Meracie jednotky

Musia sa vykázať množstvá pri jednotkách uvedených v oddieloch 1.3, 2.3, 3.3, 4.3 a 5.3 tejto prílohy.

9.4.    Lehota na zasielanie údajov

Údaje by sa mali zasielať do 31. mája v roku nasledujúcom po vykazovanom roku.

---

PRÍLOHA C

MESAČNÁ ENERGETICKÁ ŠTATISTIKA

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsoby zasielania údajov pre mesačný zber energetickej štatistiky.

Príloha A obsahuje vysvetlenia pojmov, ktoré nie sú vysvetlené v tejto prílohe.

Na všetky zbery údajov uvedené v tejto prílohe sa uplatňujú tieto ustanovenia:

1.    TUHÉ PALIVÁ

1.1.    Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania týchto produktov:

1.2.    Zoznam agregátov

Množstvo v baniach, u dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

Množstvo v baniach, u dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

Množstvo v baniach, u dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

Množstvo v baniach, u dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

Množstvo u výrobcov, dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

Množstvo u výrobcov, dovozcov a spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

1.3.    Meracie jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v kt (kilotonách).

1.4.    Lehota na zasielanie údajov

Do dvoch kalendárnych mesiacov po vykazovanom mesiaci.

2.    ELEKTRINA

2.1.    Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania elektriny.

2.2.    Zoznam agregátov

V prípade elektriny sa musia vykazovať tieto agregáty:

2.3.    Meracie jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v GWh (gigawatthodiny).

2.4.    Lehota na zasielanie údajov

Do dvoch kalendárnych mesiacov po vykazovanom mesiaci.

3.    ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

3.1.    Príslušné energetické produkty

Ak nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky energetické produkty uvedené v prílohe A kapitole 3.4 – ROPA (Surová ropa a ropné výrobky).

Kategória „Ostatné výrobky“ zahŕňa množstvo, ktoré zodpovedá vymedzeniu uvedenému v kapitole 3.4 prílohy A a množstvo lakového benzínu a SBP, lubrikantov, bitúmenu a parafínových voskov; tieto výrobky sa nesmú uvádzať samostatne.

3.2.    Zoznam agregátov

Ak nie je uvedené inak, v prípade všetkých energetických produktov uvedených v predchádzajúcom bode sa musia vykázať nasledujúce agregáty.

3.2.1.   DODÁVKY SUROVEJ ROPY, NGL, RAFINÉRSKYCH MEDZIPRODUKTOV, ADITÍV A OSTATNÝCH UHĽOVODÍKOV

Poznámka k aditívam a biopalivám: uvádzajú sa tu nielen množstvá, ktoré už sú zmiešané, ale aj všetky množstvá určené na zmiešanie.

V prípade surovej ropy, NGL, rafinérskych medziproduktov, aditív/oxygenátov, biopalív a ostatných uhľovodíkov sa musia vykázať tieto agregáty:

Hotové výrobky alebo polovýrobky, ktoré koneční spotrebitelia vrátia do rafinérií na spracovanie, miešanie alebo predaj. Obyčajne sú to vedľajšie produkty petrochemickej výroby. Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

Dovezené ropné výrobky, ktoré sa reklasifikovali ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania konečným spotrebiteľom. Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

Poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu: Zahŕňa množstvo surovej ropy a výrobky dovezené alebo vyvezené na základe dohôd o spracovaní (t. j. rafinácia na účet). Surová ropa a NGL sa vykazujú ako výrobky prichádzajúce z krajiny hlavného pôvodu; rafinérske suroviny a hotové výrobky sa vykazujú ako výrobky prichádzajúce z krajiny poslednej zásielky. Zahŕňa každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovezeného skvapalneného zemného plynu a ropných výrobkov dovezených alebo vyvezených priamo petrochemickým priemyslom.

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

Je vymedzená ako celkové zistené množstvo ropy (vrátane ostatných uhľovodíkov a aditív), ktoré vstúpilo do rafinérskeho procesu (vstup do rafinérií).

Rozdiel medzi zistenou vsádzkou do rafinérie a hrubým rafinérskym výstupom. Straty sa môžu vyskytnúť počas destilácie z dôvodu vyparovania. Uvádzané straty sú kladné. Môžu sa vyskytnúť nárasty v objeme, ale žiadne nárasty v hmotnosti.

3.2.2.   DODÁVKY HOTOVÝCH VÝROBKOV

V prípade surovej ropy, NGL, rafinérskeho plynu, etánu, LPG, ťažkého benzínu, biobenzínu, benzínu bez biozložky, leteckého benzínu, dýzového paliva benzínového typu, biozložiek do leteckého petroleja, leteckého petroleja bez biozložky, ostatného petroleja, bionafty, plynového oleja/nafty bez biozložiek, vykurovacieho oleja s nízkym obsahom síry, vykurovacieho oleja s vysokým obsahom síry, ropného koksu a ostatných výrobkov sa musia vykázať tieto agregáty:

Kapitola 2.3 prílohy A – Sektor energetiky – ropné rafinérie Zahŕňa palivá použité v rafinériách pri výrobe elektriny a predaného tepla.

Uplatňuje sa poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu uvedená v oddiele 3.2.1.

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

Zistená dodávka hotových ropných výrobkov z primárnych zdrojov (napríklad rafinérie, zariadenia na miešanie atď.) na domáci trh.

3.2.3.   DOVOZ PODĽA KRAJINY PÔVODU – VÝVOZ PODĽA KRAJINY URČENIA

Dovoz by sa mal vykazovať podľa krajiny pôvodu a vývoz podľa krajiny určenia. Uplatňuje sa poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu uvedená v oddiele 3.2.1.

3.2.4.   ÚROVEŇ ZÁSOB

V prípade všetkých energetických produktov vrátane aditív/oxygenátov s výnimkou rafinérskeho plynu sa musia vykazovať nasledujúce počiatočné a konečné zásoby:

Zásoby na týchto miestach: rafinérske nádrže, hromadné terminály, potrubné nádrže, nákladné člny a pobrežné tankery (keď je prístav vyplávania a prístav určenia v tej istej krajine), tankery v prístave členskej krajiny (ak sa má ich náklad vyložiť v prístave), vnútrozemské zásobníky lodí. Nezahŕňajú zásoby ropy uskladnené v ropovodoch, železničných cisternách, automobilových cisternách, zásobníkoch námorných lodí, čerpacích staniciach, maloobchodných predajniach a zásobníkoch na mori.

Zásoby na území štátu, ktoré patria inej krajine a ku ktorým je prístup zaručený dohodou medzi príslušnými vládami.

Zásoby na území štátu nezahrnuté v bode 3.2.4.2, ktoré patria inej krajine a sú určené pre inú krajinu. Tieto zásoby môžu byť umiestnené v bezcolných pásmach alebo mimo nich.

Zahŕňajú zásoby, ktoré nie sú zahrnuté v bode 3.2.4.2 ani 3.2.4.3, bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie.

Zahŕňajú zásoby, ktoré podliehajú štátnej kontrole. Toto vymedzenie nezahŕňa ostatné spotrebiteľské zásoby.

Zásoby bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie. Táto kategória nezahŕňa zásoby na palube lodí na šírom mori.

Zahŕňa ropu v pobrežných tankeroch, ak ich prístav vyplávania aj prístav určenia sú v rovnakej krajine. V prípade prichádzajúcich lodí s viac ako jedným prístavom vykládky sa uvedie len množstvo, ktoré sa má vyložiť vo vykazujúcej krajine.

Zahŕňa nevojenské zásoby v držbe štátnych orgánov v rámci vnútroštátneho územia, ktoré vlastní alebo kontroluje štát a sú uskladnené výhradne na núdzové účely.

Nezahŕňa zásoby štátnych ropných spoločností, elektroenergetických podnikov alebo zásoby uskladnené v priamej držbe ropných spoločností v mene štátu.

Zásoby verejných a súkromných subjektov, ktoré boli založené na zachovanie zásob výhradne na núdzové účely.

Nezahŕňa povinné zásoby uskladnené súkromnými spoločnosťami.

Všetky ostatné zásoby, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v bode 3.2.4.1.

Zásoby, ktoré patria vykazujúcej krajine, ale sú uskladnené v inej krajine, ku ktorým je zaručený prístup dohodou medzi príslušnými vládami.

Zásoby nezahrnuté v kategórii 10, ktoré patria vykazujúcemu štátu, ale ktoré sú uskladnené v inom štáte a čakajú tam na dovoz.

Ostatné zásoby na vnútroštátnom území nezahrnuté vo vyššie uvedených kategóriách.

Ropa (Surová ropa a ropné výrobky) obsiahnutá v potrubiach, potrebná na zachovanie toku v potrubiach.

Okrem toho sa musí vykázať členenie množstva podľa príslušnej krajiny v prípade:

„Počiatočné zásoby“ sú zásoby v posledný deň mesiaca, ktorý predchádza vykazovanému mesiacu. „Konečné zásoby“ sú zásoby v posledný deň vykazovaného mesiaca.

3.3.    Meracie jednotky

Vykazované množstvo sa musí uvádzať v kt (kilotonách).

3.4.    Lehota na zasielanie údajov

Do 55 dní po uplynutí vykazovaného mesiaca.

3.5.    Zemepisné vysvetlivky

Len na účely štatistického vykazovania sa uplatňujú objasnenia kapitoly 1 prílohy A, a to s nasledujúcou špecifickou výnimkou: Švajčiarsko vrátane Lichtenštajnska.

4.    ZEMNÝ PLYN

4.1.    Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania zemného plynu.

4.2.    Zoznam agregátov

V prípade zemného plynu sa musia vykázať tieto agregáty.

Všetok predajný suchý plyn vyrobený v rámci vnútroštátnych hraníc vrátane výroby na mori. Výroba sa meria po vyčistení a ťažbe NGL a síry. Nezahŕňa straty vzniknuté počas ťažby a množstvo opätovne vtlačené, odvetrané alebo spálené bez využitia. Zahŕňa množstvo použité v odvetví zemného plynu, pri ťažbe zemného plynu, v potrubných systémoch a spracovateľských podnikoch.

Poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu: Vykazuje sa všetko množstvo zemného plynu, ktoré fyzicky prekročilo hranice krajiny, bez ohľadu na to, či prebehlo colné konanie. Zahŕňa to množstvo prepravené cez krajinu; prepravené množstvo sa uvádza ako dovoz a vývoz. V prípade dovozu skvapalneného zemného plynu sa uvádza len zodpovedajúce predajné suché množstvo vrátane množstva použitého na vlastnú spotrebu v procese opätovného splynovania. Množstvo použité na vlastnú spotrebu pri opätovnom splynovaní sa vykazuje v položke Vlastné použitie a straty plynárenského priemyslu (pozri 4.2.11). Každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovezeného LNG sa vykazuje v rámci „Vstupov z ostatných zdrojov“ v položke „Ostatné uhľovodíky“ podľa vymedzenia v kapitole 3 tejto prílohy (ROPA A ROPNÉ VÝROBKY).

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

Do tejto kategórie patria dodávky predajného zemného plynu na domáci trh vrátane plynu, ktorý používa plynárenský priemysel na vykurovanie a prevádzku svojho vybavenia (t. j. spotreba pri ťažbe zemného plynu, v potrubnom systéme a spracovateľských podnikoch); zahŕňa aj straty pri prenose a distribúcii.

Poznámka týkajúca sa úrovne zásob: zahŕňa zemný plyn uskladnený v plynnej forme, ako aj v kvapalnej forme.

Množstvo použité v plynárenskom priemysle na vykurovanie a prevádzku jeho vybavenia (t. j. spotreba pri ťažbe plynu, v potrubnom systéme a spracovateľských podnikoch); zahŕňa straty pri prenose a distribúcii.

Dovoz (vstupy) sa vykazuje podľa krajiny pôvodu a vývoz (výstupy) podľa krajiny určenia. Uplatňuje sa poznámka týkajúca sa dovozu a vývozu uvedená v oddiele 4.2.3. Dovoz a vývoz sa vykazujú len za susednú krajinu alebo krajinu priamo prepojenú potrubím, alebo v prípade LNG za krajinu, v ktorej sa plyn naložil na prepravnú loď.

4.3.    Meracie jednotky

Množstvá sa musia vykazovať v dvoch jednotkách:

4.4.    Lehota na zasielanie údajov

Do 55 dní po uplynutí vykazovaného mesiaca.

---

PRÍLOHA D

KRÁTKODOBÁ MESAČNÁ ŠTATISTIKA

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsoby zasielania údajov pre krátkodobý mesačný zber štatistických údajov.

Príloha A obsahuje vysvetlenia pojmov, ktoré nie sú vysvetlené v tejto prílohe.

Na všetky zbery údajov uvedené v tejto prílohe sa uplatňujú tieto ustanovenia:

1.    DOVOZ A DODÁVKA SUROVEJ ROPY

1.1.    Príslušné energetické produkty

Táto kapitola sa týka vykazovania surovej ropy.

1.2.    Vymedzenie pojmov

1.2.1.   Dovoz

Dovoz zahŕňa všetky množstvá surovej ropy, ktoré buď vstupujú na colné územie príslušného členského štátu alebo pochádzajú z iného členského štátu a nie sú určené na tranzit. Musí sa zahrnúť surová ropa na účely budovania zásob.

Ropa vyťažená z morského dna, ku ktorému má členský štát výhradné práva na účely ťažby, ktorá vstupuje na colné územie Spoločenstva, by sa mala z dovozu vylúčiť.

1.2.2.   Dodávka

Dodávka zahŕňa dovezenú surovú ropu a surovú ropu vyprodukovanú v členskom štáte počas referenčného obdobia. Nezahŕňa sa poskytovanie surovej ropy zo zásob vybudovaných v minulosti.

1.2.3.   Cena CIF

Cena CIF (zahŕňajúca náklady, poistenie a prepravné) zahŕňa cenu FOB (vyplatené na loď), čo je cena skutočne fakturovaná v prístave/mieste nakládky, spolu s cenou dopravy, poistenia a poplatkov spojených s operáciami transferu surovej ropy.

Cena CIF surovej ropy vyprodukovanej v členskom štáte sa počíta ako vyplatená v prístave vykládky alebo vyplatená na hranici, t. j. v okamihu, keď táto surová ropa spadá do colnej jurisdikcie dovážajúcej krajiny.

1.2.4.   API hustota

API hustota vyjadruje, aká ťažká/ľahká surová ropa je oproti vode. API hustota sa uvádza podľa tohto vzorca ako funkcia špecifickej hmotnosti (specific gravity – SG): API = (141.5 ÷ SG) – 131.5.

1.3.    Zoznam agregátov

1.4.    Meracie jednotky

1.5.    Uplatniteľné ustanovenia

---

( ) Ú. v. EÚ L 55, 1.3.2005, s. 57.

( 1 ) NACE Rev. 2 – Štatistická klasifikácia ekonomických činností v Európskom spoločenstve, Rev. 2 (2008).

( 2 ) Skvapalnený zemný plyn.

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).