(1)

Rada nariadením (ES) č. 2597/1999 ( 2 ) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetylén tereftalátového („PET“) filmu, ktorý patrí pod kódy KN ex392062 19 a ex392062 90 a ktorý je pôvodom z Indie (ďalej len „konečné vyrovnávacie opatrenia“). Opatrenia nadobudli formu cla podľa hodnoty, ktoré sa pohybuje medzi 3,8 % and 19,1 % na dovoz od individuálne vymenovaných vývozcov s reziduálnou sadzbou cla 19,1 % na dovoz všetkých ostatných spoločností.

(2)

Rada nariadením (ES) č. 1676/2001 ( 3 ) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii a Kórejskej republike. Opatrenia nadobudli formu cla ad valorem, ktoré sa pohybuje medzi 0 % a 62,6 % na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii (ďalej len „konečné antidumpingové opatrenia“) s výnimkou dovozu od piatich indických spoločností – Ester Industries Limited (ďalej len „Ester“), Flex Industries Limited (ďalej len „Flex“), Garware Polyester Limited (ďalej len „Garware“), MTZ Polyesters Limited (ďalej len „MTZ“) a Polyplex Corporation Limited (ďalej len „Polyplex“), od ktorých boli prijaté záväzky rozhodnutím Komisie 2001/645/ES ( 4 ).

(3)

Je potrebné poznamenať, že spoločnosť predtým známa ako MTZ Polyesters Limited zmenila svoj názov. Jej nový názov je MTZ Polyfilms Limited. Táto zmena názvu v žiadnom prípade neovplyvnila zistenia uvedené v nariadení (ES) č. 2597/1999 a právo spoločnosti využívať výhody z individuálnej sadzby cla, ktoré sa na ňu uplatňuje pod jej predchádzajúcim názvom. Komisia, oznámením uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie ( 5 ) oznámila 17. februára 2005 zmenu názvu spoločnosti MTZ. Je takisto potrebné poznamenať, že spoločnosť MTZ zmenila svoju adresu s účinnosťou od júla 2005 bez ďalších zmien v súvislosti s vlastníctvom spoločnosti, štruktúrou alebo prevádzkami. Adresa spoločnosti by sa preto mala zmeniť a doplniť.

(4)

Rada nariadeniami (ES) č. 1975/2004 ( 6 ) a (ES) č. 1976/2004 ( 7 ) rozšírila konečné vyrovnávacie a antidumpingové opatrenia na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii na dovoz toho istého výrobku zasielaného z Brazílie a Izraelu bez ohľadu na to, či je alebo nie je ich pôvod deklarovaný z Brazílie alebo Izraelu.

(5)

Dňa 28. júna 2002 ( 8 ) Komisia začala čiastočné predbežné preskúmanie, ktoré sa obmedzilo na formu konečných vyrovnávacích opatrení a konkrétne na preskúmanie prijateľnosti záväzku, ktorý ponúkol jeden indický vývozca podľa článku 19 základného nariadenia. Toto prešetrovanie sa ukončilo nariadením Rady (ES) č. 365/2006 ( 9 ).

(6)

Dňa 22. novembra 2003 ( 10 ) začala Komisia čiastočné predbežné preskúmanie, ktoré sa obmedzilo na formu konečných antidumpingových opatrení. Toto prešetrovanie sa ukončilo nariadením Rady (ES) č. 365/2006.

(7)

Dňa 4. januára 2005 ( 11 ) začala Komisia čiastočné predbežné preskúmanie, ktoré sa obmedzilo na formu konečných antidumpingových opatrení. Toto prešetrovanie sa ukončilo nariadením Rady (ES) č. 365/2006, ktorým sa zmenila a doplnila úroveň konečných antidumpingových opatrení.

(8)

Dňa 23. augusta 2005 ( 12 ) začala Komisia preskúmanie nariadení (ES) č. 1975/2004 a (ES) č. 1976/2004 v súvislosti so žiadosťou izraelského výrobcu o výnimku z rozšírených opatrení. Toto prešetrovanie sa ukončilo nariadením Rady (ES) č. 101/2006.

(9)

Po uverejnení oznamu o blížiacom sa termíne uplynutia ( 13 ) platnosti konečných vyrovnávacích opatrení dostala Komisia žiadosť o začatie preskúmania uplynutia platnosti nariadenia Rady (ES) č. 2597/1999 podľa článku 18 základného nariadenia od výrobcov Spoločenstva podobného výrobku, to znamená od DuPont Teijin Films, Mitsubishi Polyester Film GmbH, Nuroll SpA a Toray Plastics Europe (ďalej len „žiadatelia“). Žiadatelia predstavujú väčšiu časť, v tomto prípade vyše 50 %, celkovej výroby PET filmov v Spoločenstve.

(10)

Žiadosť sa zakladala na dôvodoch, že ukončenie opatrení by pravdepodobne viedlo k ďalšiemu alebo obnovenému subvencovaniu a k ujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(11)

Pred začatím preskúmania uplynutia platnosti a v súlade s článkom 10 ods. 9 a článkom 22 ods. 1 základného nariadenia Komisia oznámila indickej vláde (ďalej len „IV“), že dostala dostatočne zdokumentovanú žiadosť o preskúmanie a vyzvala IV ku konzultáciám s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom žiadosti, aby sa dospelo k vzájomne prijateľnému riešeniu. Ale Komisia nedostala od IV žiadnu odpoveď týkajúcu sa tejto ponuky konzultácií.

(12)

Komisia preskúmala dôkazový materiál predložený žiadateľmi a považovala ho za dostatočný na opodstatnenie začatia preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia. Po konzultácii s poradným výborom začala Komisia preskúmanie uplynutia platnosti nariadenia Rady (ES) č. 2597/1999 prostredníctvom oznamu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie ( 14 ).

(13)

Prešetrovanie trvalo od 1. októbra 2003 do 30. septembra 2004 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov v kontexte ujmy trvalo od 1. januára 2001 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „príslušné obdobie“).

(14)

Komisia úradne oznámila žiadateľom, ostatným známym výrobcom v Spoločenstve, vyvážajúcim výrobcom, dovozcom, dodávateľom z prvovýroby, užívateľom a IV začiatok prešetrovania. Zainteresované strany mali príležitosť oznámiť svoje stanoviská písomne. Boli vypočutí všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že na to majú konkrétne dôvody. Písomné a ústne pripomienky, ktoré predložili účastníci sa zvážili, prípadne zohľadnili.

(15)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov PET filmu v Indii, ktorí boli vymenovaní v žiadosti, v oznámení začatia v súlade s článkom 27 základného nariadenia sa predpokladalo využitie vzorkovacej techniky pri prešetrovaní subvencií. Nato, aby sa rozhodlo, že bude potrebný odber vzoriek, a ak áno, o výbere vzorky, boli požiadaní všetci vyvážajúci výrobcovia, aby oznámili tak, ako to bolo uvedené v oznámení o začatí prešetrovania, základné informácie o svojej činnosti, ktorá súvisí s príslušným výrobkom počas OP. Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov, ktorí ponúkli svoju spoluprácu, sa rozhodlo, že je potrebný odber vzoriek.

(16)

Komisia rozoslala dotazníky všetkým známym zainteresovaným stranám alebo tým stranám, ktoré sa ozvali v rámci termínov stanovených v oznámení o začatí prešetrovania. Odpovede došli od štyroch výrobcov Spoločenstva, ôsmich vyvážajúcich výrobcov, jedného dovozcu/užívateľa, jedného dodávateľa z prvovýroby a od IV.

(17)

Z ôsmich indických vyvážajúcich výrobcov sa na odobratie vzorky vybrali štyri spoločnosti [Ester, Flex, Garware a Jindal Poly Films Limited (ďalej len Jindal)]. Konštatovalo sa, že tieto spoločnosti predstavujú najväčší reprezentatívny objem výroby, predaja a vývozu do Spoločenstva PET filmu, ktoré bude možné primerane prešetriť v rámci času, ktorý bol k dispozícii podľa článku 27 ods. 1 základného nariadenia.

(18)

Oznámením uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie ( 15 ) Komisia oznámila, že spoločnosť predtým známa ako Jindal Polyester Limited zmenila svoju adresu. Adresa spoločnosti by sa preto mala zmeniť a doplniť.

(19)

Oznámením uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie ( 16 ) Komisia oznámila, že spoločnosť predtým známa ako Jindal Polyester Limited zmenila svoj názov na Jindal Poly Films Limited. Názov spoločnosti by sa preto mal zmeniť a doplniť.

(20)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencií a ujmy, ako aj na určenie, či existuje pravdepodobnosť ďalšieho alebo obnoveného subvencovania a ujmy a či je udržanie opatrení v záujme Spoločenstva. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch nasledujúcich zainteresovaných strán:

(21)

Podľa článku 30 základného nariadenia boli oznámené indickej vláde a ostatným zainteresovaným stranám základné skutočnosti a okolnosti, na základe ktorých sa má navrhnúť ďalšie uplatňovanie opatrení. Takisto dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Určité strany predložili svoje pripomienky písomne. Okrem toho boli indickej vláde ponúknuté a prijaté konzultácie podľa článku 10 ods. 11 základného nariadenia. Všetky predloženia a pripomienky sa riadne zohľadnili.

(22)

Výrobok, ktorý bol predmetom tohto preskúmania, je ten istý výrobok, ktorého sa týka nariadenie Rady (ES) č. 2597/1999, a síce PET film, ktorý patrí pod kódy KN ex392062 19 a ex392062 90, s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“).

(23)

Prešetrenie potvrdilo, že tak ako pri pôvodnom vyšetrovaní príslušný výrobok a PET film vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Indii, ako aj PET film vyrábaný a predávaný v Spoločenstve výrobcami Spoločenstva, majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a využitie ako príslušný výrobok a sú preto podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 5 základného nariadenia.

(24)

Na základe informácií, ktoré obsahovala žiadosť o preskúmanie a odpovede na dotazník Komisie, sa prešetrili nasledujúce programy, ktorých súčasťou bolo údajne poskytovanie subvencií:

(25)

Programy a) až e) sú založené na zákone o zahraničnom obchode (Vývoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode umožňuje IV vydávať oznámenia súvisiace s politikou vývozu a dovozu. Tieto sa zhŕňajú v dokumentoch politiky vývozu a dovozu, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a pravidelne ich aktualizuje. Jeden z dokumentov politiky vývozu a dovozu je relevantný pre obdobie revízneho prešetrovania v tomto prípade, to znamená päťročný plán, ktorý sa týka obdobia od 1. apríla 2002 do 31. marca 2007 (ďalej len „politika EXIM 2002 – 2007“). Okrem toho IV tiež stanovuje postupy, podľa ktorých sa politika EXIM 2002 – 2007 riadi, v Príručke postupov od 1. apríla 2002 do 31. marca 2007, zväzok I (ďalej len „PP I 2002 – 2007“) ( 17 ). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(26)

Program f) je založený na zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každoročne mení a dopĺňa finančným zákonom.

(27)

Program g) je založený na oddieloch 21 a 35A zákona o regulácii bánk z 1949, ktorý umožňuje Indickej banke rezerv (ďalej len „IBR“) poučiť komerčné banky o vývozných úveroch.

(28)

Program h) je subvenciou ad hoc, pre ktorú nebolo možné nájsť v indickom práve nijaký právny základ.

(29)

Komisia prešetrila na základe informácií, ktoré obsahovala požiadavka o preskúmanie a odpovede na dotazník Komisie, aj množstvo programov, ktoré údajne ponúkajú regionálne vlády alebo úrady v určitých indických štátoch.

(30)

Podrobný opis programu obsahujú odseky 4.1.1 až 4.1.14 politiky EXIM 2002 – 2007 a kapitoly 4.1 až 4.30 PP I 2002 – 2007.

(31)

ZL pozostáva zo šiestich podprogramov, ktorých podrobnejší opis je v odôvodnení 28. Tieto podprogramy sa medzi iným líšia v rozsahu spôsobilosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov sú spôsobilí pre ZL na fyzický vývoz a pre ZL na každoročnú požiadavku. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú konečného vývozcu, sú spôsobilí pre ZL na zdieľané dodávky. Hlavní zmluvní dodávatelia, ktorí zásobujú kategórie „určené na vývoz“ uvedené v odseku 8.2 politiky EXIM 2002 – 2007, ako sú dodávatelia jednotky orientovanej na vývoz (ďalej len „JOV“), sú spôsobilí pre ZL „určenú na vývoz“. Napokon medzi-dodávatelia výrobcov-vývozcov sú spôsobilí pre výhody určené vývozu podľa podprogramov ZPU a následný domáci akreditív.

(32)

Zálohované licencie sa môžu vydať pre tieto činnosti:

(33)

Zo štyroch vyvážajúcich výrobcov, od ktorých sa odobrali vzorky, len jeden využíval ZL počas OP. Presnejšie vyjadrené, tento vyvážajúci výrobca využíval dva podprogramy, konkrétne uvedené pod bodmi i) a ii). Tento spolupracujúci vývozca vysvetlil, že aj keď v roku 1999 v čase konečných vyrovnávacích opatrení využíval program Colný preukaz (Duty Entitlement Passbook Scheme, „DEPB“; ďalej len „PCP“), odvtedy sa rozhodol prestať používať tento PCP a využívať namiesto neho ZL (zálohovanú licenciu; Advanced Licence Scheme, „ALS“).

(34)

Na účely overovania indickými úradmi, je držiteľ licencie zo zákona povinný viesť si „pravdivé a správne záznamy o spotrebe a využívaní dovážaného tovaru v zmysle licencie“ v špecifickom formáte (kapitola 4.30 PP I 2002 – 2007) (ďalej len „register spotreby“). Overovanie ukázalo, že spoločnosť dodržiava register spotreby.

(35)

V súvislosti s uvedeným podprogramom i) príspevok na dovoz i vývozná povinnosť (vrátane určeného vývozu) sú pevne stanovené indickou vládou v objeme a hodnote a sú zdokumentované v oblasti licencií. Okrem toho v čase dovozu a vývozu musia príslušné transakcie zdokumentovať vládni úradníci v oblasti licencií. Objem povoleného dovozu podľa tohto programu určuje IV na základe štandardných noriem vstupu a výstupu (ďalej len „ŠNVaV“). ŠNVaV existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a uverejňujú sa v PP II 2002 – 2007.

(36)

V prípade podprogramu ii) uvedeného v odôvodnení 32 (ZL pre každoročnú požiadavku) sa na licencii dokumentuje len príspevok na dovoz. Držiteľ licencie je povinný „zachovať väzbu medzi dovezenými vloženými materiálmi a výsledným výrobkom“ (odsek 4.24A písm. c) PP I 2002 – 2007).

(37)

Dovezené vložené materiály sú neprenosné a musia sa použiť na výrobu výsledného vývozného výrobku. Povinnosť vývozu sa musí splniť v rámci predpísaného časového rámca po vydaní licencie (18 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami po 6 mesiacov).

(38)

Overovanie ukázalo, že špecifická miera spotreby hlavnej suroviny potrebnej na výrobu jedného kilogramu PET filmu spoločnosti, ako sa uvádza v registri spotreby, bola nižšia ako zodpovedajúca ŠNVaV. Inými slovami, spolupracujúcemu vývozcovi sa umožnilo dovážať bez cla na ŠNVaV viac spomínanej suroviny, ako bolo v skutočnosti potrebné pri výrobnom procese. Spoločnosť namietala, že IV prispôsobí nadmernú výhodu po uplynutí platnosti licencie, to znamená 30 mesiacov od vydania licencie, pozri odôvodnenie 37, pretože bežnou praxou je využiť obe možné predĺženia po 6 mesiacov. Ale ak bola prvá licencia vydaná spoločnosti 31. januára 2003, spoločnosť nemohla podložiť svoje tvrdenia počas overovania na mieste útvarmi Komisie, ktoré sa konalo v máji 2005. V decembri 2005, keď spoločnosť predložila pripomienky týkajúce sa zverejnenia, neposkytla žiadne dôkazy o tom, že sa nadmerné odpustenie upravilo. Tieto ŠNVaV jasne viedli k väčším úľavám na cle. IV neposkytla nijaké dôkazy, že systematicky prispôsobovala väčšie úľavy po uplynutí platností licencií, ani že existuje primeraný systém úprav väčších úľav.

(39)

V súvislosti so zverejnením indická vláda uviedla, že v troch prípadoch počas roku 2005 zmenila ZL s cieľom inter alia lepšie kontrolovať využívanie ZL vyvážajúcimi výrobcami a že zmeny a vylepšené kontrolné metódy by neviedli k žiadnemu nadmernému odpusteniu. Preto sa namietalo, že akékoľvek subvencie vytvorené ZL a zahrnuté do výpočtov by sa nemali kompenzovať.

(40)

Je potrebné poznamenať, že zmeny uvedené v ZL nadobudli účinnosť po OP aj po overovacej návšteve útvarov Komisie, a preto neboli v ich postupe overiteľné. Okrem toho, prostredníctvom verejného oznámenia zverejneného 10. októbra 2005, bol odsek 4.26 HOP I 2002 – 2007 doplnený takto: „licenčný orgán takisto prijíma opatrenie proti držiteľovi licencie v prípade nepredloženia riadne vyplneného dodatku 23 (iný názov pre register spotreby)“. Nič však nenaznačuje o aké opatrenie by mohlo ísť.

(41)

Z tohto dôvodu je potrebné zvážiť, že uvedené zmeny, ktoré zaviedli indické orgány, neboli overené v ich praktickej implementácii. Neposkytli sa najmä dôsledky nepredloženia registra spotreby. Závery uvedené ďalej sa preto zakladajú na zisteniach stanovených počas OP.

(42)

Oslobodenie od dovozného cla je subvencia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, to znamená finančný príspevok zo strany IV, ktorý znamenal výhodu pre prešetrovaných vývozcov.

(43)

Okrem toho ZL pre fyzický vývoz a ZL pre každoročnú požiadavku sú jasne nezávislé na vývoznom výkone, a preto musia byť špecifické a porovnateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť dostať výhody vyplývajúce z týchto programov.

(44)

Podprogramy využité v tomto prípade nie je možné považovať za prípustné systémy návratného cla alebo za náhrady systémov návratného cla v zmysle článku 2 ods.1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňajú prísne pravidlá ustanovené v prílohe I položke i), v prílohe II (definície a pravidlá náhrady návratnosti) základného nariadenia. Indická vláda neuplatnila efektívne svoj overovací systém ani postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa spotrebovali vstupy na výrobu vyvážaného výrobku (príloha II časť II ods. 4 základného nariadenia a v prípade náhrady programov návratnosti príloha III časť II ods. 2 základného nariadenia). ŠNVaV pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné. Samotné ŠNVaV nemožno považovať za overovací systém skutočnej spotreby, pretože plán týchto príliš veľkorysých štandardných noriem neumožňuje IV overiť s dostatočnou presnosťou aké množstvo vstupov sa spotrebovalo na výrobu na vývoz. Ďalej nedochádza k efektívnej kontrole zo strany IV založenej na správne vedenom registri spotreby.

(45)

Podprogramy sú preto porovnateľné.

(46)

Suma subvencie pre vývozcu, ktorý využil ZL, sa vypočítala nasledujúcim spôsobom. Čitateľom je zrušené/odpustené dovozné clo (základné clo a osobitné dodatočné colné poplatky) na materiál dovezený na základe dvoch podprogramov ZL použitý na príslušný výrobok počas OP (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia poplatky, ktoré vyplynuli zo získania subvencie, sa odrátali od sumy subvencie, ak došlo k oprávneným nárokom. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia je menovateľom vývozný obrat, ktorý generoval príslušný výrobok počas OP.

(47)

Spoločnosť, ktorá využila tento program počas OP, získala subvenciu 6,0 %.

(48)

Podrobný opis PCP obsahuje odsek 4.3 politiky EXIM 2002 – 2007 a kapitola 4 PP I 2002 – 2007. V čase pôvodného vyšetrovania existovali dve formy PCP – pred vývozom a po vývoze. V apríli 2000 sa forma PCP pred vývozom zastavila, a preto sa pri prešetrovaní skúmala len forma údajnej subvencie po vývoze.

(49)

Pre tento program je spôsobilý ktorýkoľvek výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca. Zistilo sa, že tento program využili tri spoločnosti počas OP.

(50)

Spôsobilý vývozca môže požiadať o úvery v rámci PCP, ktoré sa vypočítajú ako percentuálna časť hodnoty výrobkov vyvážaných podľa tohto programu. Tieto sadzby PCP zriadili indické úrady pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Určujú sa na základe ŠNVaV, pričom sa zohľadní predpokladaný obsah dovážaných vstupov vo vyvážanom výrobku a clo na takýto predpokladaný dovoz bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo alebo nebolo v skutočnosti zaplatené.

(51)

Na to, aby bola spoločnosť spôsobilá získať výhody podľa tohto programu, musí vyvážať. V čase vývoznej transakcie musí vývozca vyhotoviť vyhlásenie pre indické úrady, v ktorom uvedie, že vývoz prebieha v rámci PCP. Aby sa mohol tovar vyviezť, vydajú indické colné orgány počas odbavovacieho konania prepravný doklad pre vývoz. Tento doklad uvádza aj sumu úveru podľa PCP, ktorý je pre tú vývoznú transakciu priznaný. V tom čase vývozca pozná výhodu, ktorú získa. Keď colné orgány vydajú prepravný doklad, IV už nerozhoduje o udelení úveru v rámci PCP. Relevantná sadzba PCP na výpočet výhody je taká, aká sa uplatní v čase vyhotovenia vývozného vyhlásenia. Preto nie je možnosť retroaktívnych zmien výhody.

(52)

Zistilo sa tiež, že v súlade s indickými normami účtovníctva je možné zaúčtovať úver PCP na nárastovom základe ako príjem v obchodných účtoch pri splnení povinnosti vývozu. Takéto úvery sa môžu využiť na platbu cla pri ďalších dovozoch akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné dovážať bez obmedzení okrem kapitálového tovaru. Tovar dovezený za takého úvery je možné predávať na domácom trhu (a podlieha dani z predaja) alebo je ho možné inak využiť. Úvery PCP sú voľne prenosné a platné 12 mesiacov od dátumu ich vydania.

(53)

Žiadosť o úvery PCP môže pokryť až 25 vývozných transakcií, a ak sú elektronicky archivované, neobmedzené množstvo vývozných transakcií. V skutočnosti neexistujú nijaké termíny na požiadanie o úvery PCP, pretože časové obdobia uvedené v kapitole 4.47 PP I 2002 – 2007 sa vždy počítajú od poslednej vývoznej transakcie zahrnutej do danej žiadosti o PCP.

(54)

IV a jeden vývozca upozornili útvary Komisie, že tento program sa môže čoskoro prerušiť a údajne ho môže nahradiť program „zlúčiteľný s WTO“. Pôvodne sa plánovalo, že PCP skončí 1. apríla 2005. Ale keďže náhradný program ešte nebol dostatočne pripravený na uvedenie do praxe, platnosť PCP sa predĺžila do 1. apríla 2006. Ak by nový program nebol pripravený na vstup do platnosti do tohto termínu, platnosť PCP bude predĺžená podľa potreby.

(55)

Po zverejnení indická vláda a dvaja vývozcovia, ktorí boli v rámci tohto programu zvýhodnení, predložili pripomienky týkajúce sa analýzy PCP, ako bolo spomínané. i) Uviedli, že PCP úvery sa môžu údajne získať iba vtedy, ak je tovar, ktorý sa vyváža, zaťažený dovoznými clami na svoje vstupné materiály, ii) spochybnili metodiku výpočtu Komisie na základe „časového rozlíšenia“ oproti metodike používanej v pôvodnom konaní z roku 1999, ktoré viedlo ku konečným vyrovnávacím opatreniam a ktoré bolo založené na „prijatí“, iii) požiadali o okamžité ukončenie konania v súvislosti s PCP na základe toho, že indická vláda oznámila jeho ukončenie od 1. apríla 2006, a iv) uviedli, že jeho nevýlučením z výpočtu by sa porušili ustanovenia obsiahnuté v článku 27 ASCM (Agreement on Subsidies and Countervailing Measures; Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach) v prospech rozvojových krajín.

(56)

Uvedené tvrdenie i) indická vláda ani vývozcovia ďalej riadne nepodložili. V každom prípade odporuje zisteniam prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodneniach 50 až 53. Táto žiadosť sa preto zamieta.

(57)

Pokiaľ ide o tvrdenie, ii) metodika použitá v tomto prešetrovaní sa zameriava na lepšie vyjadrenie vplyvu subvencie nad finančnou situáciou spolupracujúcich vývozcov počas uvedeného obdobia prešetrovania. V tomto ohľade sa usúdilo, že sa výhoda udelila príjemcovi v čase, keď sa vývozná transakcia uskutočňuje podľa tohto programu. Toto sa potvrdzuje inter alia zaúčtovaním PCP úverov na základe časového rozlíšenia podľa indických účtovných štandardov. Ďalej je potrebné uviesť, že túto metodiku už niekoľkokrát použili útvary Komisie, konkrétne v prípade systému grafitových elektród ( 18 ) a že táto metodika nemá za následok úplné opätovné hodnotenie programu, ktorý bol skutočne vždy považovaný za vyrovnávajúci. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(58)

Čo sa týka tvrdenia, iii) skutočne sa zistilo, že indická vláda v minulosti oznámila zrušenie PCP. PCP mal byť zrušený 31. marca 2005, ale indická vláda ho predĺžila do 30. septembra 2005. Indická vláda potom ďalej predĺžila platnosť programu do 1. apríla 2006. Za týchto okolností nie je stále isté, či bude PCP skutočne zrušený od 1. apríla 2006 (pozri odôvodnenie 123).

(59)

Pokiaľ ide o uvedené tvrdenie, iv) nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení rozvojovej krajiny obsiahnutých v článku 27 ASCM. Tento článok v skutočnosti nevylučuje, aby člen Svetovej obchodnej organizácie prijal vyrovnávacie opatrenie proti poškodzujúcim vplyvom subvencovania iným členským štátom. Keďže sa zistilo, že PCP je vyrovnávajúci, toto tvrdenie preto zamieta.

(60)

PCP poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Úver v rámci PCP je finančným príspevkom od IV, keďže úver sa nakoniec využije na vyrovnanie dovozného cla, čím sa zníži príjem IV z cla, ktorý by bol inak splatný. Okrem toho úver PCP priznáva výhodu vývozcovi, pretože zlepšuje likviditu spoločnosti.

(61)

Ďalej PCP zo zákona nezávisí na vývoznom výkone, a preto je špecifický a porovnateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(62)

Tento program sa nemôže považovať za prípustný systém návratného cla alebo za náhradu systému návratného cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nevyhovuje prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I položke i), v prílohe II (definícia a pravidlá návratnosti) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhrady navrátenia) základného nariadenia. Vývozca nemá nijakú povinnosť skutočne spotrebovať tovar, ktorý bol dovezený bez cla vo výrobnom procese, a suma úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho neexistuje systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupy sa spotrebovali pri výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k vyššej platbe dovozného cla došlo v zmysle položky i) prílohy I a príloh II a III základného nariadenia. Napokon je vývozca spôsobilý pre výhody PCP bez ohľadu na to, či vôbec priváža nejaké vstupy. Nato, aby výrobca získal výhody stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že došlo k dovozu vôbec nejakých vstupov. Takto dokonca aj vývozcovia, ktorí si obstarávajú všetky svoje vstupy doma a neprivážajú nijaký tovar, ktorý by bolo možné použiť ako vstupy, majú nárok na výhody z PCP.

(63)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa suma porovnateľných subvencií vypočítala v závislosti priznanej výhody poberateľovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas preskúmania v období prešetrovania. V tejto súvislosti sa konštatovalo, že výhoda sa priznala poberateľovi v čase, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto programu. V tejto chvíli IV zodpovedá za zrušenie/odpustenie cla, ktoré predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(64)

V súvislosti s uvedeným sa považuje za vhodné hodnotiť výhodu v rámci PCP ako súčet úverov zarobených na všetkých vývozných transakciách v rámci tohto programu počas obdobia prešetrovania.

(65)

V prípade, že došlo k opodstatneným žiadostiam, poplatky, ktoré vznikli pri získavaní subvencie, sa odrátali od takto zriadených úverov, aby sa k sumám subvencie dospelo ako k čitateľovi podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(66)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto sumy subvencie rozložili na celkový vývozný obrat počas obdobia revízneho prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia nezávisí na vývoznom výkone a nebola priznaná v súvislosti s vyrobenými, vyvezenými alebo dopravovanými množstvami. Výhody z tohto programu mali počas OP tri spoločnosti, ktoré získali subvencie vo výške medzi 9,0 % a 11,3 %.

(67)

Podrobnosti o týchto programoch obsahujú kapitoly 6 (JOV) a 7 (OHZ) politiky EXIM 2002 – 2007 a PP I 2002 – 2007 v uvedenom poradí.

(68)

S výnimkou čisto obchodných spoločností, všetky podniky, ktoré sa v zásade zaoberajú vývozom celej svojej produkcie tovaru alebo služieb, môžu využiť programy OHZ alebo JOV. Zistilo sa, že jedna spoločnosť mala výhodu z programu JOV počas OP.

(69)

OHZ sú špecificky vyčlenené bezcolné enklávy a politika EXIM 2002 – 2007 uvažuje o nich ako o zahraničnom území na účel obchodných operácií cla a daní.

(70)

Na druhej strane sú JOV geograficky pružnejšie a môžu byť zriadené kdekoľvek v Indii. Tento program je doplnkový k OHZ.

(71)

Žiadosť o štatút JOV alebo OHZ musí obsahovať podrobnosti pre obdobie najbližších piatich rokov medziiným o plánovanom objeme výroby, hodnote vývozu, o požiadavkách na dovoz a na domáce dodávky. Ak úrady prijmú žiadosť spoločnosti, termíny a podmienky spojené s prijatím sa spoločnosti oznámia. Dohoda o uznaní spoločnosti ako účastníčky programov JOV a OHZ platí na obdobie piatich rokov. Dohodu je možné obnoviť na ďalšie obdobia.

(72)

Základnou povinnosťou pri JOV a OHZ, ako uvádza EXIM 2002 – 2007, je získať čisté zárobky vo valutách (ďalej len „NFE“), to znamená počas referenčného obdobia (5 rokov) musí byť celková hodnota vývozu vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(73)

Jednotky JOV a OHZ majú nárok na tieto úľavy:

(74)

Jednotky, ktoré operujú podľa týchto programov, sú viazané dohľadom colných úradníkov v súlade s oddielom 65 colného zákona. Sú zo zákona povinné viesť si v špecifickom formáte záznamy o každom dovoze, spotrebe a využití všetkých dovezených materiálov a o všetkých vývozoch. Tieto doklady by sa mali pravidelne predkladať na požiadanie príslušných orgánov (ďalej len „štvrťročné alebo výročné správy o pokroku“). Ale od jednotiek JOV a OHZ sa nebude „nikdy žiadať, aby zosúladili každú dovážanú zásielku s jej vývozom, prenosmi na iné jednotky, predaj v DTA alebo zásobami“ podľa odseku 10.2 prílohy 14-I a odseku 13.2 prílohy 14-II PP I 2002 – 2007.

(75)

Domáci predaj sa zasiela a zaznamenáva na základe samo-certifikácie. Proces expedície vyvážaných zásielok OHZ je pod dozorom colných alebo daňových úradníkov, ktorí majú svoje stále miesto v JOV.

(76)

V tomto prípade program JOV využil len jeden zo spolupracujúcich vývozcov počas časti OP. Keďže program OHZ sa nevyužil, nebolo potrebné analyzovať porovnateľnosť tohto programu. Spolupracujúci vývozca, ktorý využil JOV, použil tento program na dovoz kapitalového tovaru bez dovozného cla a na to, aby získal náhradu dane za centrálny predaj zaplatený na tovar, ktorý obstaral doma. Tento vývozca nevyužíval oslobodenie od dovozných ciel na suroviny, keďže zariadenie systému EOU (Export Oriented Unit; Systém jednotiek orientovaných na vývoz), zamerané na výrobu PET filmu, používa PET čípy ako suroviny. Tieto PET čípy sa vyrábajú v inej jednotke tejto spoločnosti zo surovín zakúpených na základe ZL. Takto získala spoločnosť výhody opísané v bodoch i) a iii) vyššie uvedeného odôvodnenia 73.

(77)

Jedna spoločnosť, ktorá využívala výhody na základe EOU, predložila pripomienky týkajúce sa určitých podrobných informácií o výpočte príslušných rozpätí subvencií. Ak sa zistilo, že tieto pripomienky sú odôvodnené, výpočty sa následne upravili.

(78)

Oslobodenie JOV od dvoch typov dovozného cla (ďalej len „základné clo“ a „osobitné dodatočné clo“) a preplatenie dane z centrálneho predaja sú finančnými príspevkami IV v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Príjem vlády, ktorý by bol splatný pri absencii tohto programu sa stratil, pri súčasnom poskytnutí výhody z JOV v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia, pretože sa ušetrila likvidita tým, že sa nemuseli zaplatiť bežne splatné clá.

(79)

Takto oslobodenie od základného cla a osobitného dodatočného cla a preplatenie dane z predaja predstavujú subvencie v zmysle článku 2 základného nariadenia. Sú nezávislé od vývozného výkonu, a preto sú špecifické a porovnateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Vývozným cieľom JOV, ako to stanovuje odsek 6.1 politiky EXIM 2002 – 2007, je podmienkou sine qua non na získanie stimulov.

(80)

Okrem toho sa preukázalo, že IV nemá efektívny overovací systém, ktorý by potvrdil či a v akých množstvách sa spotrebovali vstupy oslobodené od cla a dane z predaja pri výrobe vyvážaného výrobku (príloha II časť II ods. 4 základného nariadenia a v prípade náhrady návratných programov príloha III časť II ods. 2 základného nariadenia). Okrem toho oslobodenie od cla pri kapitálovom tovare zjavne nie je prípustným programom návratnosti cla.

(81)

IV ďalej neuskutočnila skúmanie skutočných vstupov (príloha II časť II ods. 5 a príloha III časť II ods. 3 základného nariadenia), ani nedokázala, že nedošlo k prekročeniu úľavy.

(82)

Podľa toho je porovnateľnou výhodou odpustenie celého dovozného cla (základného cla a osobitného dodatočného cla), ktoré je bežne splatné pri dovoze, ako aj náhrada dane z predaja, oboje počas preskúmania v období prešetrovania.

(83)

Čitateľ sa stanovil takto: suma subvencie pre vývozcu, ktorý využil tento program, sa vypočítala na základe preplatenej dane z predaja na nákup uskutočnený pre výrobný sektor, to znamená inter alia časti a baliaci materiál počas obdobia prešetrovania. Poplatky, ktoré vznikli na získanie subvencie sa odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(84)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa suma tejto subvencie rozložila na obrat vývozu, ktorý vyprodukoval celý predaj vývozu počas preskúmania v období prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia nezávisí na vývoznom výkone a nebola udelená v súvislosti s vyrobenými, vyvezenými alebo prepravovanými množstvami. Takto získaná marža subvencie bola 0,02 %.

(85)

V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa výhoda spoločnosti, ktorá využila tento program, vypočítala na základe sumy nezaplateného cla na dovezený kapitálový tovar a sumy preplatenej dane z predaja na nákup kapitálového predaja, obe rozložené na obdobie, ktoré odzrkadľuje bežné obdobie odpisu takéhoto kapitálového tovaru v odvetví príslušného výrobku. Takto vypočítaná suma, ktorú je možné potom priradiť k OP sa upravila pridaním úroku za toto obdobie, aby sme dostali hodnotu výhody v čase a tým, aby sa stanovila plná výhoda tohto programu pre poberateľa. Poplatky, ktoré vznikli pri získaní subvencie sa odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia od tejto sumy, aby sa dospelo k sume subvencie ako čitateľovi. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozložila na vývozný obrat, ktorý sektor vyprodukoval počas preskúmania v období prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia nezávisí na vývoznom výkone a nebola udelená v súvislosti s vyrobenými, vyvezenými či dopravovanými množstvami. Marža takto získanej subvencie bola 5,0 %.

(86)

Takto celková marža subvencie v rámci programu JOV predstavovala pre príslušnú spoločnosť sumy do 5,0 %.

(87)

Podrobný opis KPV obsahuje kapitola 5 politiky XIM 2002 – 2007 a kapitola 5 PP I 2002 – 2007.

(88)

Výrobca-vývozcovia, obchodník-vývozcovia naviazaní na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb sú spôsobilí pre tento program. Zistilo sa, že štyri spoločnosti, v ktorých sa odobrali vzorky, mali výhodu z tohto programu počas OP.

(89)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť kapitálový tovar [nový a od apríla 2 003 aj použitý (z druhej ruky) tovar najviac 10 rokov starý]pri zníženej sadzbe cla. S týmto cieľom IV vydáva na požiadanie a po zaplatení poplatku licenciu na program KPV. Od apríla 2000 program poskytujú zníženú sadzbu dovoznej dane 5 % uplatniteľnú na všetok kapitálový tovar dovezené v rámci programu. Do 31. marca 2000, bola uplatniteľná efektívna sadzba dane 11 % (vrátane 10 % doplatku) a v prípade dovozu vysokej hodnoty, nulová sadzba cla. Aby sa splnila vývozná povinnosť, musí sa dovezený kapitálový tovar použiť na výrobu určitého množstva tovaru počas určitého obdobia.

(90)

Čo sa týka zverejnenia, indická vláda tvrdila, že pripočítaním úroku s cieľom určiť celú sumu výhody sa nedá predpokladať, že spoločnosť by poskytla celú sumu dodatočných ciel prostredníctvom úverov a že z tohto dôvodu pomer zadĺženia – základného imania každej spoločnosti počas obdobia prešetrovania by sa mal zohľadniť a len suma pro-rata by sa mala použiť na výpočet.

(91)

Usudzuje sa, že bez ohľadu na to, či si spoločnosť peniaze požičala alebo použila vlastné zdroje na financovanie jej ciel, náklady by vznikli rovnako. V súvislosti s pôžičkami tieto náklady predstavujú úrok, ktorý sa má zaplatiť. Pokiaľ ide o vlastné zdroje, náklady pre spoločnosť sú úrokom z uvedených investícií. Tento argument sa preto zamietol.

(92)

Tri spoločnosti, ktoré využívali výhody na základe KPV, predložili menej dôležité pripomienky týkajúce sa určitých podrobných informácií o výpočte príslušných rozpätí subvencií. Ak sa zistilo, že tieto pripomienky sú odôvodnené, výpočty sa následne upravili.

(93)

KPV poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie dane predstavuje finančný príspevok od IV, pretože tento ústupok znižuje príjem IV z cla, ktorý by bol inak splatný. Okrem toho zníženie dane predstavuje výhodu pre vývozcu, pretože ušetrené clo z dovozu zlepšuje likviditu spoločnosti.

(94)

Ďalej KPV zo zákona nezávisí na vývoznom výkone, pretože takéto licencie sa nemôžu získať bez vývozného záväzku. Je preto špecifický a porovnateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(95)

Tento program sa nemôže považovať za prípustný systém návratného cla alebo za náhradu návratného systému v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Kapitálový tovar nie je zahrnutý do takých prípustných systémov, ako stanovuje príloha I položka i) základného nariadenia, pretože sa nespotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(96)

Čitateľ bol stanovený takto: suma subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený kapitálový tovar rozložená na obdobie, ktoré odzrkadľuje bežné obdobie odpisu takéhoto kapitalového tovaru v odvetví PET filmu. K tejto sume sa pridali úroky, aby sa dostala plná hodnota výhody v čase. Poplatky, ktoré vznikli pri získaní subvencie, sa odrátali v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia.

(97)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozložila na exportný obrat počas obdobia prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia nezávisí na vývoznom výkone. Subvencie zistené u štyroch spoločností, z ktorých sa odobrali vzorky, sa pohybovali medzi 1,3 % a 2,7 %.

(98)

Právny základ tohto programu je v odsekoch 4.2.1 až 4.2.7 politiky EXIM 2002 – 2007 a v odsekoch 4.31 až 4.36 PP I 2002 – 2007.

(99)

Keďže nijaká zo štyroch spoločností, v ktorých sa odoberali vzorky, nevyužila výhody programu OCÚ, nebola potrebná ďalšia analýza porovnateľnosti OCÚ.

(100)

Právny základ pre tento program je v zákone o dani z príjmu z roku 1961 (ďalej len „ZDP“), ktorý každoročne mení a dopĺňa finančný zákon. Tento stanovuje každý rok základ pre výber dane, ako aj rôzne výnimky a zníženia, ktoré sú nárokovateľné. Vývozné spoločnosti môžu žiadať o oslobodenie od dane z príjmu podľa oddielov 10A, 10B a 80HHC zákona ZDR.

(101)

Keďže žiadna zo štyroch spoločností, v ktorých sa odoberali vzorky, nevyužila výhody vyplývajúce z oddielov 10A a 10B zákona ZDR, nebola potrebná ďalšia analýza porovnateľnosti oddielov 10A a 10B ZDR.

(102)

Dvaja z prešetrovaných vývozcov naznačili, že dostali výhodu čiastočného oslobodenia od dane z príjmu na zisky získané z vývozného predaja počas OP podľa oddielu 80HHC zákona ZDR. Ale keďže toto ustanovenie ZDR bolo zrušené od finančného roka, ktorý trval od 1. apríla 2004 do 31. marca 2004, po 31. marci 2004 neznamená nijakú výhodu pre žiadateľa. Výhody vyplývajúce z oddielu 80HHC zákona ZDP nie sú preto porovnateľné v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia.

(103)

Podrobnosti programu sú stanovené v hlavnom obežníku IECD č. 5/04.02.01/2002 – 03 (Vývozný úver vo valutách) a v hlavnom obežníku IECD č. 10/04.02.01/2003 – 04 (Vývozný úver v rupiách) Indickej banky rezerv (ďalej len „IBR“), ktorý je adresovaný všetkým komerčným bankám v Indii.

(104)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodníci-vývozcovia sú spôsobilí na tento program. Zistilo sa, že výhody z tohto programu čerpali tri spoločnosti počas OP.

(105)

Podľa tohto programu IBR povinne stanovuje maximálny strop úrokových sadzieb uplatniteľný na vývozné úvery ako v indických rupiách, tak vo valutách, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi „s cieľom sprístupniť úver vývozcom za medzinárodne konkurencieschopné sadzby“. VÚ pozostáva z dvoch podprogramov: z programu vývozného úveru pred zaslaním („úver na zabalenie“), ktorý pokrýva úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a zaslania tovaru pred vývozom, a z programu vývozného úveru po zaslaní, ktorý poskytuje pôžičky pracovného kapitálu s účelom financovať vývozné pohľadávky. IBR tiež usmerňuje banky, aby poskytli určité množstvo ich netto bankového úveru na financovanie vývozu.

(106)

Podľa týchto hlavných obežníkov IBR môžu vývozcovia získať vývozné úvery za výhodné úrokové sadzby v porovnaní s úrokovými sadzbami pri obyčajných komerčných úveroch („hotovostné úvery“), ktoré sú stanovované za čisto trhových podmienok.

(107)

Dve spoločnosti, ktoré získali výhody na základe VÚ, predložili menej dôležité pripomienky týkajúce sa určitých podrobných informácií o výpočte príslušných rozpätí subvencií. Ak sa zistilo, že tieto pripomienky sú odôvodnené, výpočty sa následne toho upravili.

(108)

Po prvé, znížením finančných nákladov v porovnaní s trhovými úrokovými sadzbami predstavujú uvedené výhodné úrokové sadzby výhodu v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia takémuto vývozcovi. Napriek skutočnosti, že výhodné úvery podľa VÚ priznávajú komerčné banky, táto výhoda je finančným príspevkom od vlády v zmysle článku 2 ods. 1 bodu iv) základného nariadenia. IBR je verejná organizácia, ktorá patrí pod definíciu „vláda“, ako to ustanovuje článok 1 ods. 3 základného nariadenia, a vedie a poúča komerčné banky, aby poskytovali výhodné financovanie vývozným spoločnostiam. Toto výhodné financovanie sa rovná subvencii, ktorú je potrebné považovať za špecifickú a porovnateľnú, pretože výhodné úrokové sadzby nezávisia od vývozného výkonu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(109)

Suma subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokom zaplateným za vývozné úvery počas OP a sumou, ktorá by bola splatná, keby sa tie isté úrokové sadzby uplatnili na obyčajné komerčné úvery využité jednotlivými spoločnosťami. Táto suma subvencie (čitateľ) sa rozložila na celkový obrat vývozu počas obdobia prešetrovania ako vhodný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia nezávisí na vývoznom výkone a nebola udelená v súvislosti s vyrobenými, vyvezenými alebo dopravovanými množstvami. Štyri spoločnosti, v ktorých boli odobraté vzorky, využili výhodu vyplývajúcu z programu VÚ. Dostali subvencie medzi 0,01 % a 1,3 %.

(110)

Keďže nijaká zo štyroch spoločností, od ktorých sa odobrali vzorky, nevyužila výhody vyplývajúce z tohto programu ad hoc, nie je potrebná analýza jeho porovnateľnosti.

(111)

Zistilo sa, že nijaký z vyvážajúcich výrobcov nevyužil balík stimulov vlády štátu Uttarpradéš.

(112)

Aby sa podporilo rozšíriť priemysel do menej vyvinutých oblastí štátu, VŠM priznala stimuly rozširujúcim sa jednotkám, aby sa usadili v rozvojových regiónoch štátu od roku 1964 podľa programu známeho pod názvom „balík stimulačných programov“. Program bol opakovane zmenený od jeho zavedenia a program roku 1993 platí od 1. októbra 1993 do 31. marca 2001. Posledná zmena a doplnok (Program 2001) sa zaviedli 31. marca 2001 a tento program bude platiť do 31. marca 2006. BS VŠM sa skladá z niekoľkých podprogramov, medzi ktorými sú hlavné: i) oslobodenie od dane z miestneho predaja a ii) navrátenie dane/akcízu z dovozu do mesta.

(113)

Na to, aby boli spoločnosti spôsobilé pre tento druh programu, musia investovať do menej rozvinutých oblastí buď zriadením nového priemyselného podniku, investíciami veľkého kapitálu do expanzie, alebo do diverzifikácie existujúcich priemyselných podnikov. Tieto oblasti sú klasifikované podľa ich hospodárskeho vývoja do rôznych kategórií (napríklad menej rozvinutá oblasť, ešte menej rozvinutá oblasť a najmenej rozvinutá oblasť). Hlavným kritériom ako stanoviť množstvo stimulov je oblasť, v ktorej je alebo bude podnik umiestnený, a veľkosť investície.

(114)

Oslobodenie od dane z miestneho predaja. Tovar za normálnych okolností podlieha dani z centrálneho predaja (pre medzištátny predaj) alebo dani zo štátneho predaja (pre predaj vo vnútri štátu) na rôznych úrovniach, čo závisí od štátu alebo štátov, kde transakcie prebiehajú. Neexistuje daň z predaja na dovoz alebo vývoz tovaru, kým domáci predaj podlieha dani z predaja pri uplatniteľných sadzbách. Podľa programu oslobodenia, od určitých jednotiek sa nežiada, aby vyberali akúkoľvek daň z predaja pri ich predajných transakciách. A podobne, určené jednotky sú oslobodené od platenia dane z miestneho predaja pri nákupe tovaru od dodávateľa, ktorý je sám pre program spôsobilý. Zatiaľ čo predajné transakcie nepredstavujú nijakú výhodu pre určenú predávajúcu jednotku, nákupná transakcia prináša výhodu určenej nákupnej jednotke. Dve zo štyroch spoločností, od ktorých sa zobrali vzorky, mali po jednej jednotke spôsobilej pre BS. Podľa programu boli tieto dve jednotky oslobodené od dane z predaja pri niektorých z ich domácich nákupov uskutočnených od dodávateľov, ktorí boli spôsobilí pre program oslobodenia od daní.

(115)

Náhrada dane/akcízu z dovozu do mesta – je to daň ktorú vyberajú miestne vlády v Indii vrátane VŠM na tovar, ktorý vstúpi do teritoriálnych hraníc mesta alebo okresu. Priemyselné podniky majú nárok na náhradu tejto dane od VŠM, ak sídlia v určitých vymenovaných mestách a okresoch na území štátu. Celková suma, ktorú je možné nahradiť, sa obmedzuje na 100 % investičného kapitálu. Z dvoch spomínaných spoločností, ktoré mali jednotku spôsobilú pre BS od VŠM počas OP, sa iba o jednej zistilo, že mala výhodu z náhrady dane/akcízu z dovozu do mesta od VŠM.

(116)

Jedna spoločnosť, ktorá využívala výhody na základe BS VŠM, predložila menej dôležité pripomienky týkajúce sa určitých podrobných informácií o výpočte príslušného rozpätia subvencií. Ak sa zistilo, že tieto pripomienky sú odôvodnené, výpočty sa následne upravili.

(117)

BS od VŠM poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Dva preskúmané podprogramy predstavujú finančný príspevok od VŠM, keďže tento ústupok znižuje príjem VŠM, ktorý by inak dostala. Okrem toho toto oslobodenie/náhrada znamená výhodu pre spoločnosť, pretože zlepšuje jej likviditu.

(118)

Tento program je prístupný len spoločnostiam, ktoré investovali do určitej označenej geografickej oblasti v právomoci štátu Maharaštra. Nie je prístupný spoločnostiam, ktoré sídlia mimo tejto oblasti. Úroveň výhody sa líši podľa príslušnej oblasti. Program je špecifický v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. a) a s článkom 3 ods. 3 základného nariadenia, a preto je porovnateľný.

(119)

V súvislosti s oslobodením od dane z predaja sa suma subvencie vypočítala na základe sumy dane z predaja, ktorá by bola za normálny okolností splatná počas obdobia prešetrovania, ale ktorá zostala podľa programu neuhradená. Podobne, pokiaľ ide o daň/akcie z dovozu do mesta, výhoda, ktorá vyplynula pre vývozcu, sa vypočítala ako suma z dane/akcízu z dovozu do mesta nahradenej počas OP. Podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia tieto sumy subvencie (čitateľ) sa rozmiestnili na celý predaj počas obdobia prešetrovania ako vhodný menovateľ, pretože subvencia nezávisí na vývoze a nebola priznaná v súvislosti s vyrobenými, vyvezenými alebo dopravovanými množstvami. Počas tohto obdobia čerpali výhody z týchto programov dve spoločnosti. Obidve získali subvencie 1,6 %.

(120)

Suma porovnateľných subvencií určená v súlade s ustanoveniami základného nariadenia vyjadrená podľa hodnoty sa pre vyvážajúcich výrobcov pohybuje medzi 11,7 % a 15,2 %. Tieto sumy subvencií prekračujú prinajmenšom prah stanovený v článku 14 ods. 5 písm. a) a b) základného nariadenia.

(121)

Preto sa konštatuje, že podľa článku 18 základného nariadenia poskytovanie subvencií pokračovalo počas OP.

(122)

V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či ukončenie platných opatrení môže viesť k pokračovaniu v udeľovaní subvencií alebo ich obnovení.

(123)

Zistilo sa, že počas OP mali indickí vývozcovia príslušného výrobku naďalej výhodu z porovnateľných subvencií zo strany indických úradov. S výnimkou jednej spoločnosti, marže subvencií zistené počas preskúmania sú také, aké sa stanovilo počas pôvodného prešetrovania. Zatiaľ čo niektoré programy, ktoré sa vyrovnali v roku 1999 (napríklad PCP pred vývozom), sa prerušili, o iných programoch, ktoré v roku 1999 neexistovali (napríklad ZL) sa v tomto preskúmaní zistilo, že sú porovnateľné. Analyzované dotačné programy poskytujú výhody naďalej. S výnimkou PCP (pozri odôvodnenie 54) niet indícií, že tieto programy budú ukončené v najbližšej budúcnosti. Podľa IV sa plánuje, že náhradný program za PCP vstúpi do platnosti najskôr 1. apríla 2006. Situácia, ktorá vznikne po nahradení PCP údajne „programom zlúčiteľným s WTO“, o ktorom nemá Komisia nijaké informácie, sa bude musieť v príslušnom čase zhodnotiť. Takisto sa uvádza, že jeden z týchto spolupracujúcich vývozcov, ktorí predtým získali výhody na základe PCP, ich počas OP tohto prešetrovania už nevyužíval (pozri odôvodnenie 33). Tento vývozca však počas OP súčasného prešetrovania využíval výhody ZL, čo je tiež typ systému vrátenia cla. V prípade, že sa PCP 1. apríla 2006 zruší, a ak sa vývozcom neudelia žiadne výhody po tomto dátume, usudzuje sa, že prostredníctvom alternatívneho systému vyrovnávacej subvencie (ZL) bude subvencovanie pravdepodobne pokračovať tesne pri úrovniach dosiahnutých v PCP. Medzičasom budú príslušní vývozcovia príslušného výrobku naďalej dostávať porovnateľné subvencie. Ďalej je treba pripomenúť, že všetci vývozcovia príslušného výrobku sú spôsobilí dostať množstvo prešetrovaných programov. Za týchto okolností sa považovalo za vhodné dospieť k záveru, že subvencovanie bude pokračovať aj v budúcnosti.

(124)

Keďže sa preukázalo, že subvencovanie pokračovalo v čase preskúmania a pravdepodobne bude pokračovať v budúcnosti, otázka pravdepodobnosti obnovenia subvencií je bezvýznamná.

(125)

Príslušný výrobok vyrába v komunite 10 výrobcov, ktorí predstavujú celú výrobu Spoločenstva v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(126)

Je potrebné poznamenať, že pôvodné prešetrovanie výrobného odvetvia v Spoločenstve pozostávalo z ôsmich výrobcov. Dvaja noví výrobcovia sídlia v dvoch nových členských štátoch. Šesť spoločností nepodporilo požiadavku a nespolupracovalo pri revíznom prešetrovaní. Nasledujúci štyria výrobcovia podporili návrh a súhlasili so spoluprácou:

(127)

Tieto spoločnosti spolupracovali pri prešetrovaní. Tvorili 86 % celkovej výroby Spoločenstva počas OP.

(128)

Konštatuje sa preto, že uvedení štyria výrobcovia Spoločenstva tvoria väčšiu časť celkovej výroby príslušného výrobku v Spoločenstve. Uvedení výrobcovia Spoločenstva preto tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 8 základného nariadenia a ďalej budú označovaní ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

(129)

Nasledujúce cenové trendy sú založené na dovozných cenách Eurostatu a zahŕňajú tak tradičné clo, ako aj antidumpingové clo, podľa prípadu a odhadované náklady po dovoze.

(130)

Spotreba v Spoločenstve sa stanovila na základe objemu predaja vo výrobnom odvetví Spoločenstva, údajov Eurostatu o všetkých dovozoch do EÚ a objemu predaja iných výrobcov Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

(131)

Medzi rokom 2001 a OP klesla spotreba Spoločenstva o 7 %. Špecificky ostala zhruba stabilná v rokoch 2001 a 2002, klesla o 6 percentuálnych bodov medzi rokmi 2002 a 2003 a napokon klesla o jeden percentuálny bod počas OP.

(132)

Objem dovozu pochádzajúci z príslušnej krajiny stúpol o 107 % počas príslušného obdobia a dosiahol úroveň 12 679 ton počas OP, čo zodpovedalo 5,0 % podielu na trhu. Počas OP pôvodného prešetrovania bol podiel príslušnej krajiny na trhu 9,6 %, ale klesol na 2,3 % v roku 2001 po zavedení opatrení.

(133)

Ceny dovozu z príslušnej krajiny stúpli mierne o dva percentuálne body v období rokov 2001 a 2003, to znamená po uložení definitívnych vyrovnávacích opatrení, ale potom klesli o 5 percentuálnych bodov v OP.

(134)

Na základe porovnania modelov prešetrovanie ukázalo, že dovoz z príslušnej krajiny znižoval dovoz Spoločenstva o 2 až 21 % v OP, v závislosti od spolupracujúceho vývozcu. Toto porovnanie sa uskutočnilo na základe skutočných vývozných cien spolupracujúcich vývozcov do Spoločenstva. Prešetrovania uvedené v odôvodneniach 5, 6 a 7 poskytli dôkaz o tom, že veľká časť vývozných cien do Spoločenstva sa udržiavala tesne nad minimálnymi dovoznými cenami (Minimum Import Prices, ďalej len „MIPs“) stanovenými záväzkami prijatými v rámci konečných antidumpingových opatrení (pozri odôvodnenie 2) a že indické vývozné ceny do iných tretích krajín boli výrazne nižšie než ceny do Spoločenstva. Z tohto dôvodu, ak by sa výpočty podhodnotenia uskutočnili na základe vývozných cien do iných tretích krajín, rozpätia podhodnotenia by boli väčšie ako rozpätia práve uvedené.

(135)

Prešetrovaním, ako sa uvádza v odôvodnení 6, sa dospelo k záveru, že záväzky neboli vhodné pre príslušný výrobok a že by sa mali stiahnuť. Tieto prvky vysvetľujú do veľkej miery zaznamenané trendy, pokiaľ ide o dovoz z Indie a aj dôvod, prečo sa výrobné odvetvie Spoločenstva celkom nezotavilo z minulých subvencií (pozri odôvodnenie 161).

(136)

Ako sa uvádza v odôvodnení 4, zistilo sa, že obchádzanie pôvodných opatrení, ktoré sa týkali dovozu z Indie, sa uskutočňovalo cez Brazíliu a Izrael. V dôsledku toho opatrenia uložené na dovoz, ktorý pochádzal z Indie, sa v novembri 2004 rozšírili na ten istý PET film zasielaný z Brazílie a Izraelu bez ohľadu na to, či sa deklaroval alebo nedeklaroval pôvod z Brazílie alebo Izraelu, s výnimkou toho, ktorý skutočne vyrobil brazílsky alebo izraelský výrobca. Ako uvádza odôvodnenie 8, druhý izraelský výrobca získal oslobodenie od rozšírených opatrení. Dva uvedené postupy preukázali, že pravým brazílskym alebo izraelským výrobcom bolo možné pripísať len veľmi malý objem dovozu do Spoločenstva z Brazílie (okolo 10 ton) a Izraelu (okolo 180 ton) v roku 2003. Je treba pripomenúť, že dátum uvedeného rozšírenia antidumpingových a vyrovnávacích opatrení nasledoval po trendoch opísaných v odôvodneniach 137 a 138.

(137)

Objem dovozu z Brazílie sa zdvojnásobil v rokoch 2001 a 2002, mierne klesol v roku 2003 a napokon ďalej klesol počas OP na úroveň, ktorá sa priblížila úrovni v roku 2001, potenciálne v dôsledku začatia uvedeného prešetrovania obchádzania pravidiel v priebehu roku 2004. A podobne, podiel na trhu, ktorý získal dovoz z Brazílie, stúpol z 0,5 % v 2001 na 0,9 % v 2002 pred poklesom na 0,5 % počas OP. Dovoz z Brazílie sa realizoval za veľmi nízke ceny v roku 2001. Tieto dovozné ceny sa zvýšili v priebehu príslušného obdobia až do úrovne okolo 1 800 eur za tonu, čo je mierne pod úrovňou dovozných cien z Indie.

(138)

Objem dovozu z Izraelu stúpal rovnomerne z okolo 3 600 ton v 2001 na približne 4 800 ton v OP. Podiel na trhu dovozu z Izraelu stúpol z 1,3 % v 2001 na 1,9 % v čase OP. Dovozné ceny z Izraelu klesli z približne 2 000 EUR za tonu v roku 2001 na okolo 1 800 EUR za tonu v OP. A znovu sú izraelské vývozné ceny počas OP mierne pod úrovňou dovozných cien z Indie.

(139)

Ako sa uvádza v odôvodnení 2, Rada uložila v roku 2001 konečné antidumpingové opatrenia na dovoz PET filmu, ktorý pochádza z Kórejskej republiky vo forme colných sadzieb podľa hodnoty, ktoré sa pohybujú medzi 0 a 13,4 %. Množstvá PET filmu dovezené do Spoločenstva z Kórejskej republiky klesli z približne 34 000 ton v roku 2001 na približne 23 200 ton v OP po uložení uvedených opatrení. Podiel na trhu kórejských výrobkov tiež klesol o približne 3 percentuálne body v čase medzi rokom 2001 a OP. Ceny kórejských výrobkov klesli o 7 % medzi rokmi 2001 and 2002, stúpli o 3 percentuálne body v roku 2003, a potom o ďalší percentuálny bod v OP. Na základe štatistiky Eurostatu boli kórejské vývozné ceny sústavne vyššie než indické vývozné ceny, ale nižšie ako ceny priemyslu Spoločenstva.

(140)

Objem dovozu z ostatných tretích krajín, ktoré sa nespomínajú, klesol z okolo 41 000 ton v roku 2001, čo zodpovedá 15 % podielu na trhu, na približne 40 000 ton v OP, čo zodpovedá 16 % podielu na trhu. Podiel na trhu stúpol, pretože spotreba (menovateľ) klesol viac ako uvádzaný dovoz (čitateľ). Priemerné ceny dovozu z ostatných tretích krajín, ktoré sa neuvádzajú, najprv stúpli z približne 5 300 eur za tonu v roku 2001 na približne 6 000 eur za tonu v roku 2002 a potom klesli na približne 4 800 eur za tonu v OP. Takéto ceny sú podstatne vyššie ako indické ceny a ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Medzi týmito tretími krajinami sú najväčšou individuálnou vývoznou krajinou USA s objemom vývozu okolo 17 500 ton počas OP. Ceny dovozu z USA do Spoločenstva (okolo 6 700 eur za tonu v OP) boli tiež podstatne vyššie ako ceny dovoz z príslušnej krajiny a vyššie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP.

(141)

Podľa článku 8 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky príslušné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré vplývajú na stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

(142)

Produkcia výrobného odvetvia Spoločenstva stúpla o 10 % v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001, než klesla a stabilizovala sa v nasledujúcich rokoch na úrovni roka 2001.

(143)

Výrobná kapacita krajne klesla (o 3 %) medzi rokom 2001 a OP. Keďže sa výroba stabilizovala, kým kapacita súčasne mierne klesla, výsledné využitie kapacity mierne stúplo.

(144)

Úroveň konečných zásob vo výrobnom odvetví Spoločenstva po značnom náraste v roku 2002 oproti roku 2001 plynulo klesala od toho roka. V OP bola úroveň zásob 28 % nižšia než v 2001. Ale keďže sa príslušný výrobok vo všeobecnosti vyrába na objednávku, nie je úroveň zásob veľmi dôležitá.

(145)

Predaj vo výrobnom odvetví Spoločenstva na trhu Spoločenstva individuálnym zákazníkom najprv stúpol v roku 2002 po uložení opatrení, ale potom klesol o 12 percentuálnych bodov medzi rokom 2002 a OP.

(146)

Podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva klesol medzi rokom 2001 a OP o približne 2 percentuálne body. Špecificky vyjadrené, výrobné odvetvie Spoločenstva narástlo o približne 4 percentuálne body v roku 2002 po uložení tak vyrovnávacích, ako aj antidumpingových opatrení, stratilo takmer 5 percentuálnych bodov v roku 2003 a napokon stratilo ďalší 1 percentuálny bod počas OP. Dosiahnutý trend a úroveň ukázali určité zlepšenie v súvislosti s tými, ktoré sa zaznamenali pred uložením vyrovnávacích opatrení, keď podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva klesol z okolo 57 % na okolo 50 %.

(147)

Medzi rokom 2001 a OP spotreba Spoločenstva klesla o 7 %. Výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo približne 2 percentuálne body z podielu na trhu, kým príslušný dovoz získal 2,7 percentuálneho bodu podielu na trhu.

(148)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva klesla o 8 % medzi rokom 2001 a OP.

(149)

Produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Spoločenstva meraná ako výsledok na zamestnanú osobu a rok stúpla o 8 % medzi rokom 2001 a OP.

(150)

Jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva stúpli o 4 % medzi rokom 2001 a OP. Tento cenový vývoj je zhruba v súlade s vývojom výrobných nákladov a hlavnej suroviny, ktoré tiež vykázali nárast počas príslušného obdobia.

(151)

Medzi rokom 2001 a OP stúpla priemerná mzda na zamestnanca o 12 %, čo je údaj, ktorý prekračuje mieru zvýšenia priemernej nominálnej jednotky nákladov na pracovnú silu (6 %) zaznamenanú počas toho istého obdobia v ekonomike Spoločenstva všeobecne.

(152)

Ročný tok investícií v príslušnom výrobku vo výrobnom odvetví Spoločenstva plynulo klesal od roka 2002. Nárast v roku 2002 je možné vysvetliť investíciami do závodu a strojov u jedného výrobcu a investíciou na uľahčenie zatvorenia určitých výrobných liniek u druhého výrobcu.

(153)

Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá sa postupne zlepšovala počas príslušného obdobia, zostala negatívna medzi rokom 2001 (5,2 %) a OP (2,5 %). Návratnosť investícií (NI) vyjadrená ako zisk v percentách netto účtovnej hodnoty investícií zhruba sledovala spomínaný trend ziskovosti počas celého príslušného obdobia.

(154)

Situácia v toku hotovosti sa zhoršila medzi rokom 2001 a OP najmä kvôli iným nehotovostným položkám, ako je odpis aktív a pohyb inventára.

(155)

Prešetrovanie ukázalo, že kapitálové požiadavky výrobcov Spoločenstva boli negatívne ovplyvnené ich ťažkou finančnou situáciou. Hoci niekoľko z týchto spoločností je súčasťou veľkých spoločností, kapitálové požiadavky nie sú vždy plnené na želateľnej úrovni, pretože finančné zdroje sú vo všeobecnosti prideľované v rámci týchto skupín najziskovejším subjektom. Táto relatívna neschopnosť zvýšiť kapitál sa dá spájať s klesajúcim investovaním, ktoré dokumentuje odôvodnenie 152.

(156)

Pokiaľ ide o účinok skutočnej veľkosti marží subvencií na výrobné odvetvie Spoločenstva, pri danom objeme a cenách dovozu z príslušnej krajiny nemožno tento účinok považovať za zanedbateľný, najmä na transparentných, a preto na cenu vysoko nestabilných trhoch, ako je trh s príslušným výrobkom.

(157)

Zatiaľ čo skúmané ukazovatele ukazujú isté zlepšenie v hospodárskej a finančnej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva v súvislosti s uložením konečných vyrovnávacích opatrení v roku 1999 a v súvislosti s uložením antidumpingových opatrení v roku 2001, ukazujú aj to, že výrobné odvetvie Spoločenstva je ešte vždy krehké a zraniteľné.

(158)

Tak, ako je zrejmé z odôvodnení 132 až 135, objem dovozu z príslušnej krajiny sa medzi rokom 2001 a OP zdvojnásobil. Ak berieme do úvahy, že spotreba klesla v tom istom období o 7 %, výsledkom bol prudký nárast podielu na trhu indických vývozcov z 2,3 % v roku 2001 na 5,0 % počas OP. Súčasne zostali indické vývozné ceny do Spoločenstva relatívne stabilné na úrovni okolo 2 000 eur za tonu, čo podstatne oslabilo ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(159)

Medzi rokom 2001 a OP sa pozitívne vyvíjali nasledujúce ukazovatele: využitie kapacít a produktivita výrobného odvetvia Spoločenstva stúpli a konečné zásoby klesli. Jednotkové ceny stúpali v súlade s nákladmi na surovinu medzi rokom 2001 a OP. Ziskovosť sa zlepšila, ale v OP zostala negatívna rovnako ako aj návratnosť investície. Mzdy sa vyvíjali pozitívne.

(160)

Naopak, nasledujúce ukazovatele sa vyvíjali negatívne: podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu krajne klesol, klesla kapacita výroby, klesol objem predaja a zamestnanosti, ako aj celkový tok hotovosti a investícií. Preto vykazovalo výrobné odvetvie Spoločenstva zmiešané trendy od roku 2001: zatiaľ čo niektoré ukazovatele sa vyvíjali pozitívne, mnohé iné mali záporný trend.

(161)

Ako porovnávame uvedené trendy s trendmi opísanými v nariadeniach, ktoré ukladajú predbežné a konečné vyrovnávacie opatrenia, je hodnotenie opäť zmiešané. Pokiaľ ide o podiel na trhu, výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo približne 2 percentuálne body medzi rokom 2001 a OP, ale stratilo takmer 7 percentuálnych bodov v priebehu štyroch rokov, ktoré predchádzali prijatiu konečných vyrovnávacích opatrení. Je teda možné konštatovať, že opatrenia dosiahli jeden zo svojich cieľov a síce, že spomalili pokles podielu na trhu. Na druhej strane ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva je horšia v OP ako pred uložením konečných vyrovnávacích opatrení. Ak by nebolo opatrenie obchádzané dovozom z Brazílie a Izraela, situácia by bola priaznivejšia. Je ďalej potrebné pripomenúť, že efektívnosť opatrení, a tým ich opravný účinok na škodlivú situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva, bola vážne zoslabená skutočnosťou, že záväzky nefungovali správne, ako sa uvádza v odôvodnení 135.

(162)

Záver je taký, že situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa nezlepšila do takej miery, ako by sa bolo dalo očakávať po uložení konečných vyrovnávacích a antidumpingových opatrení. Výrobné odvetvie Spoločenstva je teda ešte vždy v krehkom stave.

(163)

Okrem obchádzania pôvodných opatrení a skutočnosti, že záväzok nedosiahol želaný účinok, analyzovalo sa aj to, či by ostatné faktory, ako napríklad dovoz z iných krajín alebo hypotetická neefektívnosť výrobného odvetvia Spoločenstva, nemohli vysvetliť jeho pretrvávajúcu zlú finančnú situáciu. V tomto ohľade sa zistilo, že nie je možné vylúčiť, že dovoz z Kórejskej republiky a klesajúca spotreba mali do určitej miery účinok na situáciu. Ale oba tieto faktory samy nevysvetľujú súčasnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Okrem toho najviac relevantné je, ako by sa výrobné odvetvie Spoločenstva vyvíjalo pri absencii vyrovnávacích opatrení a či existuje pravdepodobnosť obnovenia ujmy. Táto otázka sa skúma v nasledujúcom oddiele.

(164)

Po zverejnení informácií dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že dovoz z USA, akékoľvek zvýšenie miezd zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva a pokles spotreby v Spoločenstve sú faktory s výrazným vplyvom na nestabilnú situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Pokiaľ ide o dovoz z USA, opätovne sa pripomína (pozri odôvodnenie 140), že ceny dovozu z tejto krajiny boli výrazne vyššie ako ceny z príslušnej krajiny a takisto vyššie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas OP. Okrem toho sa zistilo, že ceny dovozu z tejto krajiny boli výrazne vyššie ako uvedené ceny počas celého príslušného obdobia. Preto je možno primerane zhrnúť, že tento faktor nemal žiadny negatívny vplyv na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Pokiaľ ide o zvýšenie mzdových nákladov na zamestnanca počas príslušného obdobia (12 %), je potrebné poznamenať, že akýkoľvek negatívny vplyv tohto faktoru na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva je z veľkej časti vyrovnaný paralelným poklesom na úroveň zamestnanosti počas príslušného obdobia, ovplyvňujúc mzdové náklady len 3,3 %. Z tohto dôvodu žiadosť, že tento faktor mal významný vplyv na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva, nemohla byť prijatá. Pokiaľ ide o pokles v oblasti spotreby, skutočne by sa malo zobrať do úvahy, že tento faktor môže mať do istej miery vplyv na nestabilnú situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Tento faktor však nemôže byť považovaný za významný za predpokladu, že objemy predaja neprepojeným spotrebiteľom výrobným odvetvím Spoločenstva sa znížili iba o 2 % oproti 7 % nárastu spotreby. Vzhľadom na zistenia stanovené v častiach F a G a na základe uvedeného možno skonštatovať, že dovoz z USA nemôže mať negatívny vplyv na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva a že ďalšie dva uvedené faktory by mohli prinajlepšom zohrávať menej dôležitú úlohu.

(165)

Ako vidieť, uloženie vyrovnávacích opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z utrpenej ujmy len čiastočne. Pod vplyvom uvedených prvkov sa stále nachádza v krehkej a zraniteľnej situácii. Skúmajú sa preto rôzne faktory, aby sa určilo, či situácia výrobného odvetvia Spoločenstva zostane nezmenená, zlepší sa alebo sa zhorší v prípade, že sa nechajú opatrenia zaniknúť.

(166)

Skúmanie, či je pravdepodobné, že by ujma pokračovala alebo sa obnovila, keby sa odvolali opatrenia, sa zakladalo najmä na informáciách, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Informácie súvisiace s dovoznými cenami od vývozcov iných ako spolupracujúcich určené na základe Eurostatu sa tiež skúmali. Skúmalo sa správanie cenotvorby spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na iné vývozné trhy, vývozné ceny do Spoločenstva, výrobná kapacita a zásoby. Napokon sa odhadol aj pravdepodobný účinok odvolania opatrení na ceny iných dovozov.

(167)

Zistilo sa, že priemerné vývozné ceny predaja z Indie do nečlenských krajín EÚ boli výrazne pod priemernými vývoznými cenami do Spoločenstva, aj pod cenami na domácom trhu. Predaj vývozcov z Indie do nečlenských krajín EÚ sa realizoval vo významných množstvách a tvoril 73 % celkového vývozného predaja. Preto sa konštatovalo, že ak doznejú opatrenia, pre vývozcov z Indie to bude stimul presmerovať významné množstvá vývozov z tretích krajín na atraktívnejší trh Spoločenstva pri cenových hladinách, ktoré aj keď stúpnu, budú veľmi pravdepodobne nižšie ako súčasné cenové hladiny vývozu do Spoločenstva.

(168)

V priemere mali spolupracujúci indickí výrobcovia značné voľné kapacity, ktoré predstavovali takmer trojnásobok vývozného množstva do Spoločenstva počas OP. Priemerné zásoby ukončených výrobkov sú podobne značné a na konci OP predstavovali 16 % objemu vyvezeného do Spoločenstva. Preto existuje schopnosť významne zvýšiť množstvo vývozu do ES, najmä preto, lebo nie sú náznaky, žeby trhy tretích krajín alebo domáci trh mohli absorbovať výrobu navyše. V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, že je veľmi nepravdepodobné, že domáci trh Indie by kvôli prítomnosti aspoň štyroch iných konkurenčných výrobcov mohol absorbovať celú voľnú kapacitu štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(169)

Výrobcovia v príslušnej krajina majú preto potenciál na zdvihnutie alebo presmerovanie svojich vývozných objemov na trh Spoločenstva. Prešetrovanie ukázalo, že na základe porovnateľných typov výrobku predávali spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia príslušný výrobok za nižšiu cenu, ako je cena vo výrobnom odvetví Spoločenstva (znižujúce marže sa pohybujú medzi 2 a 21 %). Tieto nízke ceny sa budú najpravdepodobnejšie účtovať aj naďalej, dokonca môžu klesnúť v súlade s nižšími cenami účtovanými vo zvyšku sveta, ako sa uvádza v odôvodnení 134 aj preto, aby sa opätovne získala úroveň podielov na trhu, ktorú mala krajina v období pred uložením opatrení. Takéto cenové správanie v kombinácii so schopnosťou vývozcov príslušnej krajiny dodávať významné množstvá príslušného výrobku na trh Spoločenstva bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou účinok posilnenia depresného trendu cien na trhu s očakávaným negatívnym účinkom na hospodársku situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(170)

Ako sa už uviedlo, výrobné odvetvie Spoločenstva zostáva naďalej zraniteľné a krehké. Je pravdepodobné, že ak bude výrobné odvetvie Spoločenstva vystavené narastajúcim objemom dovozu z príslušnej krajiny za subvencované ceny, výsledkom bude zhoršenie jeho predaja, podielov na trhu, predajných cien, ako aj následné zhoršenie finančnej situácie na úroveň, ktorá sa zistila pri pôvodnom prešetrovaní. Na tomto základe sa preto dospelo k záveru, že odvolanie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou vyústilo do zhoršenia už teraz krehkej situácie a do zopakovania dokonca ešte väčšej ujmy Spoločenstva.

(171)

Podľa článku 31 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich vyrovnávacích opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Identifikovanie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na odhade rôznych záujmov, ktoré sú súčasťou procesu.

(172)

Je potrebné pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní sa konštatovalo, že prijatie opatrení nebude proti záujmu Spoločenstva. Ďalej skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, ktorým sa analyzuje situácia, v ktorej už vyrovnávacie opatrenia existovali, umožňuje odhad akéhokoľvek nenáležitého negatívneho účinku súčasných vyrovnávacích opatrení na príslušných účastníkov.

(173)

Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti, že škodlivé subvencie budú pokračovať alebo sa obnovia, existovali pádne dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva v tomto konkrétnom prípade zachovať opatrenia.

(174)

Výrobné odvetvie Spoločenstva sa presadilo ako štrukturálne životaschopné. To potvrdil vývozný predaj, ktorý zostal stabilne na vysokej úrovni od roku 2001, a pozitívny vývoj jeho hospodárskej situácie zaznamenaný po uložení vyrovnávacích opatrení v roku 1999. Zvlášť skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva prakticky zastavilo svoju stratu podielu na trhu v priebehu niekoľkých rokov pred OP je v ostrom protiklade k situácií, ktorá predchádzala uloženiu opatrení. Aj straty výrobného odvetvia Spoločenstva medzi rokom 2001 a OP klesli. Ďalej pripomíname, že pri dovoze z Brazílie a Izraelu sa zistilo obchádzanie opatrení a záväzok nefungoval tak, ako by bolo želateľné. Ak by nedošlo k tomuto vývoju, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva by bola priaznivejšia.

(175)

Celkom opodstatnene sa dá očakávať, že výrobné odvetvie Spoločenstva bude mať naďalej výhodu z existujúcich opatrení a ďalej sa bude zotavovať tým, že opätovne nadobudne svoj podiel na trhu a že zlepší svoju ziskovosť. Ak by sa opatrenia nezachovali, je pravdepodobné, že výrobné odvetvie Spoločenstva by utrpelo väčšiu ujmu zo zvýšeného dovozu za subvencované ceny z príslušnej krajiny a že jeho už v súčasnosti zlá finančná situácia by sa ďalej zhoršovala.

(176)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20, iba jedna dovážajúca spoločnosť, ktorá je tiež užívateľom príslušného výrobku, úplne spolupracovala pri tomto prešetrovaní. Z dôvodov dôvernosti nie je preto možné odkryť presné údaje týkajúce sa tohto dovozcu-užívateľa. Ale o tomto dovozcovi-užívateľovi je možné povedať, že je predstaviteľom situácie, v akej sa nachádzajú ostatní dovozcovia-užívatelia v Spoločenstve pre ich relatívne vysoký celkový obrat. Tento dovozca nakupuje PET film z rôznych zdrojov, medzi nimi je India a výrobné odvetvie Spoločenstva. Táto spoločnosť opätovne predáva príslušný výrobok, ktorý pochádza z Indie, a to tvorilo menej ako 20 % jej obratu počas OP. Ziskovosť spolupracujúceho dovozcu-užívateľa bola medzi 5 až 10 % na obrat v OP.

(177)

Ďalej sa pripomína, že pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že účinok uloženia opatrení by nebol významný ani pre dovozcov, ani pre užívateľov. Napriek existencii opatrení počas piatich rokov, dovozcovia-užívatelia v Spoločenstve mali svoje zdroje naďalej medziiným aj Indii. Neobjavili sa nijaké indície, že by boli ťažkosti s nájdením iných zdrojov. Okrem toho sa pripomína, že pokiaľ ide o účinok uloženia opatrení na užívateľov, pri pôvodnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že pri danom zanedbateľnom výskyte nákladov na PET film v užívateľskom odvetví by nijaké zvýšenie nákladov nemalo významný účinok na užívateľské odvetvie. Nezistili sa protirečivé náznaky po uložení opatrení. Preto sa dospelo k záveru, že zachovanie vyrovnávacích opatrení nebude mať pravdepodobne vážne účinky na dovozcov-užívateľov v Spoločenstve.

(178)

Pôvodné prešetrovanie dospelo k záveru, že dodávatelia výrobného odvetvia Spoločenstva získajú pri uložení opatrení. Ako sa už naznačilo, iba jeden dodávateľ spolupracoval pri prešetrovaní a potvrdzuje túto skutočnosť, keďže dodáva takmer len výrobcom Spoločenstva a utrpel by zhoršením svojho finančného zdravia. Konštatuje sa preto, že pokračovanie v opatreniach bude mať naďalej pozitívny účinok na dodávateľov.

(179)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú závažné dôvody v záujme Spoločenstva proti zachovaniu trvajúcich vyrovnávacích opatrení.

(180)

Všetci účastníci boli informovaní o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých je zámerom odporučiť, aby sa zachovali existujúce opatrenia. Bola im tiež poskytnutá lehota, aby k tomuto oznámeniu pripravili zastúpenia.

(181)

Z uvedeného vyplýva, že podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia by sa vyrovnávacie opatrenia uplatniteľné na dovoz PET filmu pochádzajúceho z Indie mali zachovať. Pripomína sa, že tieto opatrenia pozostávajú z cla ad valorem.

(182)

Podľa odôvodnenia 4 vyrovnávacie clo v platnosti sa rozšírilo tak, aby navyše pokrylo dovoz PET filmu zasielaného z Brazílie a Izraelu bez ohľadu, či mal alebo nemal prehlásený pôvod v Brazílii a Izraeli. Vyrovnávacie opatrenia, ktoré sa majú zachovať na dovoz príslušného výrobku, ako to uvádza odôvodnenie 181, by mali byť rozšírené opatrenia na dovoz PET filmu zasielaného z Brazílie a Izraelu bez ohľadu, či mali alebo nemali deklarovaný pôvod v Brazílii a Izraeli. Tí brazílski a izraelskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí boli oslobodení od opatrení rozšíreného nariadenia (ES) č. 1976/2004 zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) 101/2006, by mali byť oslobodení od aj opatrení uložených týmto nariadením.

(183)

Individuálna spoločnosť, ktorá vyrovnáva sadzby cla uvádzané v tomto nariadení, odzrkadľuje situáciu zistenú počas preskúmania v súvislosti so spolupracujúcimi vývozcami. Takto sú uplatniteľné len na dovoz príslušného výrobku vyrobeného týmito spoločnosťami a teda špecifickými uvedenými právnymi subjektami. Dovoz príslušného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa špecificky nespomína v operačnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov vo vzťahu k tým, ktoré sú špecificky spomínané, nemôže využívať tieto sadzby a podlieha colnej sadzbe uplaniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(184)

Akákoľvek požiadavka uplatňovania týchto individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii ( 19 ) s priloženými príslušnými informáciami, najmä o modifikácii činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácim či vývozným predajom súvisiacim napríklad s touto zmenou názvu alebo výrobných či predajných subjektov. Prípadne sa po porade s poradným výborom nariadenie zmení a doplní o aktualizovaný zoznam spoločností, ktoré čerpajú výhodu z individuálnych colných sadzieb.

(185)

Aby sa zabezpečila riadna vymáhateľnosť vyrovnávacieho cla, reziduálna úroveň cla by sa mala uplatniť nielen na nespolupracujúcich vývozcov, ale aj na tie spoločnosti, ktoré počas OP nerealizovali nijaký vývoz. Ale tieto spoločnosti sú vyzvané, aby po splnení požiadaviek článku 20 základného nariadenia predložili žiadosť o preskúmanie podľa toho článku, aby sa ich situácia individuálne preskúmala,