2.009.

Produkcia by sa mala oceňovať a zaznamenávať v čase, keď je vytváraná. Preto sa zaznamenáva, keď je vyrobená, a nie keď za ňu zaplatí kupujúci.

2.010.

V ESA 2010 sa výroba považuje za nepretržitý proces, v ktorom sú výrobky a služby premieňané na iné výrobky a služby. Tento proces sa môže uskutočňovať v priebehu rôzne dlhých období v závislosti od produktov a tieto obdobia môžu presiahnuť účtovné obdobie. Táto charakteristika výroby spojená so zásadou časového rozlíšenia má preto za následok zaznamenávanie produkcie vo forme nedokončenej výroby. Preto podľa ESA 2010 (3.54) sa produkcia poľnohospodárskych produktov zaznamenáva priebežne počas celého obdobia výroby (a nie iba v čase zberu úrody alebo zabitia zvierat). Rastúce plodiny, drevo na pni a populácie rýb alebo zvierat chovaných na potravinárske účely sa počas procesu považujú za zásoby nedokončenej výroby a po dokončení procesu sa transformujú do zásob hotových výrobkov. Do produkcie sa nezahŕňajú zmeny nekultivovaných biologických zdrojov, napríklad rast voľne žijúcich zvierat, vtákov, rýb alebo prirodzený rast lesov, ale sa zahŕňajú úlovky voľne žijúcich zvierat, vtákov, rýb.

2.011.

Zaznamenávanie produkcie ako nedokončenej výroby je jednak žiaduce a jednak nevyhnutné pre ekonomickú analýzu, ak k výrobnému procesu dochádza počas obdobia, ktoré presahuje účtovné obdobie. To umožňuje, aby sa zachovávala zhoda medzi zaznamenávaním nákladov a zaznamenávaním produkcie s cieľom získať zmysluplné údaje o pridanej hodnote. Keďže EÚP sa zostavujú na základe kalendárneho roka, môže sa predpokladať, že nedokončená výroba sa zaznamenáva iba v prípade výrobkov, ktorých výrobný proces nebol dokončený na konci kalendárneho roka (ale aj v prípadoch, kde sa všeobecná cenová úroveň počas účtovného obdobia veľmi rýchlo mení).

2.012.

Pre poľnohospodársku výrobu, ktorej výrobný cyklus je kratší ako účtovné obdobie, by však bolo zbytočné zaznamenávať produkciu ako rozpracovanosť. Zaznamenávanie produkcie v etape hotového výrobku, t. j. pri úrode (pre rastlinnú výrobu), v skutočnosti umožňuje, aby sa zachovával primeraný stupeň zhody medzi ňou a výrobnými nákladmi. To platí pre väčšinu celkovej poľnohospodárskej produkcie, ktorej výrobný cyklus trvá menej ako rok. Nie je ani potrebné zaznamenávať rastlinnú výrobu s krátkym cyklom, ktorej výrobný proces presiahne do druhého kalendárneho roka, ako rozpracovanosť (porovnaj 2.172). V týchto prípadoch sa rastúce plodiny nepovažujú za rozpracované zásoby.

2.013.

V praxi sa metóda zaznamenávania vo forme rozpracovanosti týka iba produktov s dlhým výrobným cyklom. K takým produktom patria najmä hospodárske zvieratá, výrobky rastlinného pôvodu, ako je napríklad víno (ktorého dozrievanie je neoddeliteľnou súčasťou výrobného procesu) a porasty. Obvyklý cenový trend v Európskej únii v skutočnosti nie je veľmi zreteľný a nemal by byť dôvodom pre zaznamenávanie určitých výrobkov ako rozpracovaných (i keď vo výnimočných prípadoch by k tomu mohlo dôjsť, porovnaj 2.172).

2.014.

Ak sa výrobky s dlhým výrobným cyklom, ktoré boli zaznamenané ako rozpracované, pozberajú (rastlinná výroba) alebo zabijú (zvieratá), výrobný proces je ukončený a rozpracovanosť je transformovaná do zásob hotových výrobkov pripravených na predaj alebo na použitie na iné účely. ►M6  Počas výrobného procesu je možné hodnotu, ktorá má byť zaznamenaná každý rok ako produkcia v rámci nedokončenej práce, získať rozdelením očakávanej hodnoty hotového výrobku v pomere k realizovaným nákladom v každom období (SNA 2008, 6.112). ◄

2.015.

Zvieratá: živočíšna výroba obvykle vyžaduje určitý časový úsek, ktorý môže trvať niekoľko účtovných období, predtým, ako bude proces ukončený. Od času narodenia je možné a tiež vhodné zaznamenávať účtovný zápis pre každú výrobnú etapu, t. j. pre každú vekovú skupinu jednotlivých zvierat (časť výrobného procesu pred narodením však nie je možné zaznamenávať, pretože sa nedá oddeliť od služieb spotrebovaných pri odchove rodičovského zvieraťa).

2.016.

Výrobný proces pre ťažné zvieratá je formálne ukončený pri ich narodení; od toho času sú zaznamenávané ako základné prostriedky. Zvieratá, samozrejme, nie sú pripravené na ich zamýšľané použitie, ale individuálne odchýlky sú také, že akýkoľvek výber pevne stanoveného veku pre všetky prípady by bol veľmi subjektívny. Moment narodenia bol zvolený z praktických dôvodov hlavne preto, že následné použitie je stanovené už v tejto etape.

2.017.

Toto vždy neplatí pre hovädzí dobytok, ošípané, ovce a iné hospodárske zvieratá, ktoré môžu byť odchovávané na chovné účely alebo na zabitie. ►M6  Ak je možné rozlišovať medzi mladými zvieratami podľa ich budúceho použitia, zvieratá určené na použitie ako výrobné faktory by mali byť zaznamenávané ako THFK hneď od ich narodenia (THFK vo vlastnej réžii, ktorá sa zaznamenáva v čase výroby), t. j. považujú sa za nedokončenú výrobu a ich rast sa zaznamenáva ako produkcia, porovnaj ESA 2010, 3.134). ◄ Inak, zvieratá sú zaradené do zásob ako rozpracované, až kým nedospejú, a samotné sa používajú ako výrobné faktory (napr. ako dojnice, na chov alebo na iné úžitkové účely, ako je napr. produkcia vlny). Potom sú zaznamenávané ako fixný kapitál. Zvieratá, ktoré boli odstránené z plemenných stád pred zabitím, by sa tiež mali zaznamenávať ako zásoby a nie ako základné prostriedky.

2.018.

Výroba kurčiat sa spracováva osobitne, ak trvá dve referenčné obdobia. Vajcia, ktoré sa liahnu v inkubátoroch na konci obdobia, sa považujú za celkovú produkciu kurčiat a zaznamenávajú sa v EÚP pod celkovou produkciou hydiny (vo forme rozpracovanosti) (porovnaj 2.048).

2.019.

Víno: celková produkcia by sa mala zaznamenávať ako rozpracované, pretože jeho dozrievanie tvorí súčasť výrobného procesu a môže trvať niekoľko účtovných období. Podobne kvasenie hroznového muštu, ktorý, i keď už nie je surovým muštom, zatiaľ nie je ani vínom, sa spracováva na konci účtovného obdobia rovnakým spôsobom ako násadové vajcia v inkubátoroch a vykazuje sa v EÚP ako víno vo forme rozpracovanosti.

2.020.

Aktíva pestované na vysadených plochách: tovary určené pre THFK (iné ako hospodárske zvieratá) ako napríklad vysadené plochy, ktoré opakovane poskytujú produkty, by mali byť zaznamenávané ako THFK v čase výroby príslušných aktív.

2.021.

Tovary a služby by sa mali zaznamenávať v čase, keď vstupujú do výrobného procesu, t. j. keď sú skutočne spotrebovávané, a nie vtedy, keď sa kupujú alebo sú prijaté na sklad.

2.022.

Spotreba tovarov za dané referenčné obdobie v praxi zodpovedá nákupu alebo nadobudnutiu tovarov plus počiatočné zásoby a mínus konečné zásoby na konci obdobia ( 15 ).

2.023.

Služby sa zaznamenávajú v čase nákupu. Keďže služby nie je možné uskladniť, čas nákupu je tiež časom spotreby.

2.024.

Výnimkou z tohto pravidla sú tieto služby:

2.025.

THFK sa zaznamenáva v čase prevodu vlastníctva príslušného základného majetku na jednotku, ktorá ich zamýšľa používať na výrobné účely. Napriek tomu sú dve výnimky z tejto zásady: po prvé, základné prostriedky nadobudnuté prostredníctvom finančného leasingu sú zaznamenávané ako keby sa používateľ stal vlastníkom, keď dostal tovary k dispozícii do užívania (porovnaj 2.122). Po druhé, vlastný THFK sa zaznamenáva v čase výroby príslušných základných prostriedkov (okrem hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a iných hospodárskych zvierat, ktorých budúce použitie nie je možné jasne definovať, pretože tieto zvieratá sú zaradené do zásob ako rozpracované, porovnaj 2.017).

2.026.

Podobne v prípade zakladania sadov a viníc (investičný majetok vyrábaný na vlastný účet), ak všetka potrebná práca nebola ukončená do konca účtovného obdobia, hodnota spotrebovaných materiálov a poskytnutých služieb za referenčný rok sa zaznamenáva ako THFK na konci obdobia.

2.027.

Nákupy a predaje pôdy, ako aj pridružené náklady sa zaznamenávajú v čase prevodu vlastníctva. Čisté nadobudnutie pôdy však nie je zahrnuté do THFK, pretože pôda je nevýrobné aktívum. Čisté nadobudnutie pôdy (a iných nevýrobných hmotných aktív) sa zaznamenáva na kapitálovom účte (akvizície účtu nefinančných aktív).

2.028.

Zmeny zásob zodpovedajú rozdielu medzi tovarmi zapísanými do zásob a tovarmi odpísanými zo zásob za referenčné obdobie.

2.029.

Tovary zapísané do zásob sú buď tovary určené na spotrebu vo výrobnom procese neskôr (vstupné zásoby), v takom prípade sú zaznamenávané v čase prevodu vlastníctva, alebo inak sú to tovary z odvetvia samotného na budúce použitie, napríklad prostredníctvom predaja alebo prevodom do fixného kapitálu jednotky (výstupné zásoby). V takom prípade sa zaznamenávajú ako zásoby, keď je ich výroba ukončená.

2.030.

V prípade polotovarov z odvetvia (zaznamenaných ako rozpracované) sa hodnota spotrebovaných materiálov a poskytnutých služieb za referenčné obdobie tiež zaznamenáva ako zásoby na konci tohto obdobia (okrem plodín na koreni s krátkym cyklom, porovnaj 2.012); v dôsledku toho časť materiálov spotrebovaných a služieb poskytnutých počas referenčného obdobia má byť spotrebovaná bez vyrovnávacieho zvýšenia hodnoty zásob).

2.031.

Tovary odpísané zo zásob sú, v prípade vstupných zásob, tovary vstupujúce do výrobného procesu alebo, v prípade výstupných zásob, tovary odchádzajúce z odvetvia, aby boli predané alebo slúžili na nejaký iný účel. V prvom prípade sú tovary odpočítané zo zásob odvetvia v čase ich skutočnej medzispotreby vo výrobnom procese; v druhom prípade sa odpočítavajú zo zásob v čase ich predaja alebo iného použitia.

2.039.

To je východisko pre krajiny, ktorých úradná štatistika o úrode zahŕňa straty. V súlade s pojmom odvetvia je potrebné zisťovať všetky výrobky poľnohospodárskych činností poľnohospodárskych jednotiek v odvetví (tak ako je uvedené v 1.62. a 1.63.). V súlade so zvyklosťou prijatou v 1.31. (že produkcia druhotných poľnohospodárskych činností nepoľnohospodárskych jednotiek neexistuje, pretože sa všetky poľnohospodárske činnosti považujú za oddeliteľné, a preto tvoria hlavnú činnosť ich vlastnej miestnej poľnohospodárskej JHČ) sa musí zaznamenávať celková poľnohospodárska produkcia, okrem tej, ktorú vyprodukujú jednotky, pre ktoré poľnohospodárska činnosť predstavuje výlučne záujmovú činnosť (porovnaj 1.24.).

2.040.

Tento pojem sa vzťahuje k opakujúcim sa stratám tovarov v zásobách (porovnaj 2.041.). Zahŕňajú zberové straty, straty pri žatve a iné straty na farmách (v dôsledku charakteru produktov, ktoré podliehajú skaze, vplyvov počasia, ako napríklad mrazu, sucha atď.). Nemali by tu byť zahrnuté straty, ku ktorým dochádza počas rôznych etáp odbytu, t. j. počas dopravy z farmy, počas skladovania u obchodníkov a počas spracovania alebo úpravy v spracovateľskom priemysle. Naopak, mali by tu tiež byť zaradené výrobky, ktoré výrobcovia ponúknu na predaj, ale nepredajú sa, a preto sa pokazia (najmä ovocie a zelenina).

2.041.

Podľa ESA 2010 existujú tri druhy strát, ktoré môžu výrobcovia utrpieť: opakované straty zásob (ESA 2010, 3.147), mimoriadne straty zásob (ESA 2010, 6.13e) a straty spôsobené živelnými pohromami (ESA 2010, 6.08 a 6.09).

2.042.

Pre zaznamenávanie strát tovarov v zásobách treba rozlišovať medzi opakovanými stratami na jednej strane a výnimočnými a katastrofickými stratami na strane druhej. Zaznamenávanie strát však tiež závisí od metódy kalkulácie produkcie a typu základného štatistického materiálu každej krajiny.

2.043.

Ak sa produkcia vypočítava z údajov o počiatočných a konečných zásobách, predaji a možných iných použití (ako sú napríklad vlastný vytvorený investičný majetok), opakované straty sú už odpočítané od zmien zásob a ich zaznamenanie po ďalší raz pod položkou „straty“ by viedlo k dvojnásobnému započítavaniu. Naopak, ak kalkulácia produkcie nevychádza zo zásob, ale namiesto toho z podloženej kalkulácie, ako sú napríklad údaje o skutočnej pôrodnosti, mali by sa zaznamenávať opakujúce sa straty počas výroby v príslušnom referenčnom období, ako aj straty zvierat dovezených na odchov alebo výkrm alebo narodených počas predošlých období.

2.044.

Výnimočné a katastrofické straty tovarov v zásobách sa musia zaznamenávať na kumulatívnych účtoch, obzvlášť na účte „iné zmeny v objeme aktív“. Produkcia preto zahŕňa plnú hodnotu týchto strát.

2.045.

Straty (či opakované, výnimočné alebo katastrofické) základného majetku (ako sú dojnice, plemenné zvieratá atď.) by mali byť zaznamenávané na účte „iné zmeny v objeme aktív“. Nemajú žiaden dopad na hodnotu produkcie. Je potrebné poznamenať, že straty postihujúce porasty, ktoré už rodia, musia byť zaznamenávané buď ako „spotreba fixného kapitálu“, alebo ako „iné zmeny v objeme aktív“, v závislosti od druhu straty.

2.046.

Toto je prvá položka, ktorú majú zaznamenávať krajiny, ktorých referenčná štatistika o úrode nezahŕňa straty. Predstavuje použiteľnú produkciu referenčného obdobia, ktorá sa môže buď predať, použiť ako investičný majetok, môže ju spracovať výrobca samotný, môže sa spotrebovať v jeho domácnosti, uskladniť, prípadne použiť ako vlastný vytvorený investičný majetok.

2.047.

Predstavujú hotové alebo rozpracované zásoby vlastných výrobkov nachádzajúcich sa v poľnohospodárskych podnikoch (t. j. vo vlastníctve výrobcov) na začiatku referenčného obdobia. Preto by sa tu nemali zaznamenávať zásoby v rôznych etapách odbytu a intervenčné zásoby (porovnaj 2.201. a ďalšie týkajúce sa zaobchádzania s hospodárskymi zvieratami).

2.048.

Počiatočné zásoby „hydiny“ by mali tiež zahŕňať násadové vajcia v inkubátoroch na začiatku referenčného obdobia, pretože sa považujú za rozpracované hydinové výrobky (porovnaj 2.018.).

2.049.

Pod položkou zaznamenanej vnútropodnikovej spotreby sú výrobky, ktoré vyrobila poľnohospodárska jednotka (miestna JHČ) a použila ako vstupy do výrobného procesu v tom istom účtovnom období.

2.050.

Všetky poľnohospodárske výrobky (okrem hospodárskych zvierat; porovnaj 2.067. a 2.208.), ktoré predá poľnohospodárska jednotka iným výrobným jednotkám, sa musia zaznamenávať ako predaj a potom ako medzispotreba. Patria sem tovary podliehajúce úprave a spracovaniu a ich vedľajšie produkty (napr. spätná dodávka odstredeného mlieka, otruby, výlisky, rezky a skrojky cukrovej repy, ako aj spätná dodávka semien po spracovaní).

2.051.

Vnútropodniková spotreba môže byť špecifikovaná podľa použitia príslušných produktov:

2.052.

Produkty spotrebované v odvetví tou istou poľnohospodárskou činnosťou (t. j. rovnaká trieda činnosti, na štvorcifernej úrovni ►M3  NACE Rev. 2 ◄ ):

2.053.

Produkty spotrebované v odvetví odlišnou poľnohospodárskou činnosťou (t. j. inou triedou činnosti, na štvorcifernej úrovni ►M3  NACE Rev. 2 ◄ ).

Sú to hlavne plodiny použité v krmive pre zvieratá, ale tiež vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu použité vo výrobnom procese inej činnosti (kal a hnoj použité ako melioračné prvky pre rastlinnú výrobu). Plodiny použité v krmive pre zvieratá môžu byť zaradené podľa stupňa, do akého sa bežne predávajú (ktorý sa odhaduje všeobecne):

2.054.

Poľnohospodárske výrobky, ktoré prechádzajú vnútropodnikovou spotrebou, nie sú zahrnuté do zisťovania produkcie odvetvia, pokiaľ nespĺňajú určité kritériá. Stanovenie reštriktívnych kritérií na zaznamenávanie vnútrojednotkovej spotreby spĺňa dve požiadavky: po prvé metodickú, keďže po odklonení sa od litery pravidla ESA vyvstala potreba dodržiavať ho v jeho duchu (zahrnutím dvoch oddelených činností); po druhé praktickú, pretože kritériá, ktoré mali byť vypracované, mali slúžiť ako presný a porovnateľný rámec, na definovanie ktorého sa musela zaznamenávať vnútrojednotková spotreba, aby bola táto metóda zisťovania produkcie uskutočniteľná.

2.055.

Sú to tieto kritériá:

▼M3

▼B

2.056.

V súlade s definíciou kritérií výberu pre zaradenie výrobkov vnútropodnikovej spotreby do zisťovania produkcie (porovnaj 2.055.) majú byť iba rastlinné výrobky používané v krmive pre zvieratá (predajné alebo nepredajné) zaznamenávané v poľnohospodárskej produkcii odvetvia.

2.057.

Ak sa tieto výrobky zaznamenávajú v produkcii odvetvia, musia sa tiež zaznamenávať ako medzispotreba, rešpektujúc tým zásadu, že sa berú do úvahy celkové množstvá vyrobené a potom použité pre inú výrobnú činnosť počas referenčného roka (porovnaj 2.055). Ak zmena z produkcie na medzispotrebu trvá dlhšie ako príslušný referenčný rok, potom by sa zodpovedajúce množstvá produkcie mali zaznamenávať ako „konečné zásoby“ príslušného výrobku počas referenčného roka.

2.058.

Vedľajšie výrobky živočíšnej výroby sú vylúčené z vnútrojednotkovej spotreby pre praktické ťažkosti spojené s nedostupnosťou údajov o množstvách a obzvlášť o cenách.

2.059.

V položke spracovanie výrobcami sa zaznamenávajú množstvá, ktoré poľnohospodárski výrobcovia vyrobili na ďalšie spracovanie (napr. mlieko spracované na výrobu masla alebo syra, jablká spracované na výrobu jablkovej šťavy alebo muštu), ale iba v rámci spracovateľských činností, ktoré sú oddeliteľné od hlavnej poľnohospodárskej činnosti (na základe účtovných dokumentov, porovnaj 1.26). Mali by sa zaznamenávať iba suroviny (napr. surové mlieko, jablká), a nie spracované výrobky, ktoré z nich boli vyrobené (napr. maslo, jablková šťava a mušt). Inými slovami, v tejto položke sa nezohľadňuje práca vložená do spracovania poľnohospodárskych výrobkov.

2.060.

Ak sú tieto spracovateľské činnosti neoddeliteľnými nepoľnohospodárskymi činnosťami, produkt týchto spracovateľských činností je zaznamenaný v hodnote produkcie odvetvia poľnohospodárstva (porovnaj 1.25.). Základné poľnohospodárske výrobky, ktoré tieto spracovateľské činnosti využívajú ako medzispotrebu, sa nezaznamenávajú ako produkcia ani ako medzispotreba. Toto pravidlo vyplýva zo skutočnosti, že na základe účtovných dokumentov nie je možné rozlíšiť tieto dve činnosti (výroba poľnohospodárskych výrobkov a spracovanie takých výrobkov). V súlade s tým sa náklady na tieto dva typy činnosti zaznamenávajú spolu a ich produkcia sa posudzuje ako produkcia spracovaných výrobkov.

2.061.

Patria sem:

2.062.

►M3  Poľnohospodárske výrobky, ktoré poľnohospodárska jednotka spracúva oddelene (t. j. boli dôvodom k vytvoreniu miestnej nepoľnohospodárskej JHČ) a ktoré spotrebúvajú domácnosti farmárov, sa zaznamenávajú v produkcii odvetví „Priemyselná výroba“ sekcia C NACE Rev. 2) ako vlastná konečná spotreba. ◄ Naopak, spotreba poľnohospodárskych výrobkov v poľnohospodárskych domácnostiach, ktoré boli spracované neoddelene (t. j. produkcia neoddeliteľných nepoľnohospodárskych spracovateľských činností), sa zaznamenáva ako vlastná konečná spotreba týchto činností (porovnaj 2.080.) a je zaradená do produkcie odvetvia poľnohospodárstva.

2.063.

Hypotetická hodnota prenájmu obytnej jednotky obývanej vlastníkom sa nezaznamenáva tu, ale v zložke „Prenájom a prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností“ (trieda 68.20. NACE Rev. 2). Prenájom ubytovania je nepoľnohospodárska činnosť, ktorá sa vždy považuje za oddeliteľnú od poľnohospodárskej činnosti.

2.064.

Táto položka sa vzťahuje na predaj poľnohospodárskych výrobkov, ktoré vyrobili poľnohospodárske jednotky, iným jednotkám (poľnohospodárskym alebo jednotkám z iných odborov), vrátane predaja skladovacím a intervenčným strediskám, s výnimkou likvidácie základného majetku. Je rozčlenená na domáci predaj mimo odvetvia, domáci predaj iným poľnohospodárskym jednotkám a predaj do zahraničia.

2.065.

V dôsledku toho pre danú jednotku predaj zodpovedá obratu získanému z odbytu jeho produkcie. ►M6  Je potrebné poznamenať, že predaj zvierat zaradených ako fixné aktíva, ktoré sú vyňaté z produkčného stáda (vývozy alebo zabitie), sa nezaznamenáva ako predaj. ◄ Zvieratá zaradené ako základný majetok a vyňaté z produkčného stáda sú pred ich predajom prevedené do zásob, ale predaj týchto zvierat (zabitie alebo vývoz) sa prejaví v účtoch ako odpis zo zásob, ktorý sa ukáže iba na kapitálovom účte. Zodpovedajúca produkcia už bola započítaná ako časť vlastného vyrobeného investičného majetku ( 17 ) potom zaznamenaného na výrobnom účte.

2.066.

Hospodárske zvieratá považované za zásoby: odpredaj hospodárskych zvierat považovaných za zásoby inému podniku predstavuje predaj v súlade s definíciou uvedenou v 2.064. Tento predaj môže byť vykompenzovaný vyňatím zo zásob, ak sú hospodárske zvieratá zaznamenávané ako zásoby na začiatku referenčného obdobia (inak sa zaznamenáva iba predaj).

2.067.

Nadobudnutie hospodárskych zvierat je položkou zásob, ak nedôjde k opätovnému predaju produktov počas referenčného obdobia. Nadobudnuté hospodárske zvieratá sa však nemôžu považovať za medzispotrebu, pretože, a priori, tovary medzispotreby sú určené na to, aby zanikli (alebo prinajmenšom prešli podstatnou premenou) počas výrobného procesu. Tieto zvieratá sa považujú za rozpracované, pretože proces výroby hospodárskych zvierat nie je úplne ukončený (výrobný proces končí v čase zabitia). Nadobudnutia sa potom zaznamenávajú ako položky rozpracovaných zásob (rozpracované výrobky), a preto sa zaznamenávajú ako „záporný“ predaj a nie ako medzispotreba. V prípade obchodovania medzi tuzemskými podnikmi sa predaj a zodpovedajúce nákupy vzájomne kompenzujú (okrem nákladov na prevod vlastníctva) ( 18 ). So zreteľom na toto osobitné spracovanie obchodu so živými zvieratami medzi poľnohospodárskymi jednotkami nie je pod „hospodárskymi zvieratami a výrobkami živočíšnej výroby“ žiadna medzispotreba ( 19 ).

2.068.

Hospodárske zvieratá zaradené ako základný majetok: obchod s hospodárskymi zvieratami zaradenými ako základný majetok medzi poľnohospodárskymi jednotkami sa nezaznamenáva v predaji tak, ako je definované vyššie, ale ako obchod s aktívami (zaznamenanými na kapitálovom účte ako THFK poľnohospodárstva). V prípade obchodu medzi tuzemskými podnikmi sa predaj a zodpovedajúci nákup navzájom kompenzujú (okrem nákladov na prevod).

2.069.

Zaznamenávanie dovozov živých zvierat (neurčených na okamžité zabitie): tak ako v prípade obchodu medzi tuzemskými podnikmi, hospodárske zvieratá, ktoré poľnohospodárske jednotky považovali za zásoby (iné ako zvieratá na okamžité zabitie) a ktoré doviezli počas referenčného obdobia, sa zaznamenávajú ako položky rozpracovaných zásob, a preto sa odpočítavajú od predaja. Na druhej strane hospodárske zvieratá zaradené ako základný majetok (ako napríklad plemenné zvieratá) a dovezené ako taký by sa nemali odpočítavať z predaja.

2.070.

Napriek tomu, že je v praxi často ťažké robiť závažné rozdiely medzi rôznymi kategóriami zvierat na základe dostupných zdrojov údajov EÚ (medzi zvieratami zaradenými ako základný majetok a zvieratami zaradenými ako zásoby), všetky dovozy sa považujú za dovozy zvierat určené na vytváranie zásob a hodnota všetkých dovezených zvierat (okrem tých, ktoré sú určené na okamžité zabitie) sa odpočítava z hodnoty predaja. Táto metóda zaznamenávania zaručuje podobné spracovanie zahraničného obchodu so živými zvieratami, ako je spracovanie prijaté pre výpočet hrubej domácej výroby v štatistike živočíšnej výroby.

2.071.

Zahŕňa iba:

2.072.

Sú to zásoby hotových alebo rozpracovaných produktov v podnikoch odvetvia (t. j. tie, ktoré majú výrobcovia) na konci referenčného roka. Zásoby v rôznych etapách odbytu (obzvlášť rezervy, ktoré uskladňujú obchodníci a spracovateľské firmy), ako aj intervenčné zásoby by sa tu nemali uvádzať.

2.073.

Mali by tu tiež byť zapísané výrobky, ktoré sú uskladnené iba dočasne a spotrebujú sa v neskoršom období v odvetví (napr. obilniny na krmivo, osivá a sadivá atď.), pretože konečné použitie výrobku nie je v čase jeho zápisu do zásob známe.

2.074.

Tento zápis je súčtom stĺpcov 7 q až 11 q.

2.075.

Zmena zásob v odvetví (okrem zásob v rôznych etapách odbytu) počas referenčného obdobia sa zisťuje vypočítaním rozdielu medzi položkami zásob a úbytkami alebo rozdielu medzi konečnými a počiatočnými zásobami. V druhom prípade sa vo výpočte hodnôt odpočítajú iné zmeny v objeme a výnosy podniku (po odpočítaní strát) (porovnaj 2.179. a nasledujúce).

2.076.

V súlade s koncepciou produkcie a pravidlami zaznamenávania vnútrojednotkovej spotreby (porovnaj 2.049. a nasledujúce), spracovávania poľnohospodárskych výrobkov (porovnaj 2.059. a 2.060.) a vlastnej konečnej spotreby (porovnaj 2.061.), 2.062., 2.063.), produkciu poľnohospodárskych činností je možné zobraziť takto:

2.077.

Pojem „celková produkcia“ na meranie produkcie poľnohospodárskej činnosti zahŕňa obchod s poľnohospodárskymi výrobkami a službami medzi poľnohospodárskymi jednotkami, ako aj spotrebu krmív pre hospodárske zvieratá (predajných alebo nie) v rámci jednotky.

2.080.1.

Podľa ESA 2010, 3.82 Výskum a vývoj je kreatívna činnosť vykonávaná systematicky, ktorá je zameraná na zvyšovanie úrovne vedomostí a využívanie týchto vedomostí na objavovanie alebo vývoj nových produktov vrátane lepších verzií alebo vyššej kvality existujúcich produktov alebo objavovanie alebo vývoj nových alebo účinnejších výrobných postupov. Výskum a vývoj významného rozsahu v pomere k hlavnej činnosti sa zaznamenáva ako vedľajšia činnosť miestnej KAU. Ak je to možné, pre výskum a vývoj sa uvádza samostatná miestna KAU, ktorá nie je zaradená do odvetvia poľnohospodárstva. V prípade jednotiek, ktoré majú aj činnosti v oblasti výskumu a vývoja, ak ich nemožno uvádzať ako samostatnú miestnu KAU a ak možno odhadnúť výdavky v oblasti výskumu a vývoja na poľnohospodárske činnosti, tieto odhady by sa mali zaznamenať ako poľnohospodárska produkcia ako „ostatné neoddeliteľné nepoľnohospodárske vedľajšie činnosti“ (výroba na vlastný účet) a ako THFK.

2.118.

THFK pozostáva z nadobudnutia fixných aktív rezidentskými výrobcami mínus úbytok fixných aktív počas daného obdobia plus určité prírastky hodnoty neprodukovaných aktív realizované výrobnou činnosťou výrobných alebo inštitucionálnych jednotiek (ESA 2010, 3.125 až 3.129). Fixné aktíva sú produkované aktíva používané vo výrobe počas obdobia dlhšieho ako jeden rok (porovnaj ESA 2010, 3.124 a prílohu 7.1).

2.119.

THFK národného hospodárstva je chápané ako podiel hrubého domáceho produktu (HDP) vyrobeného počas referenčného roka, ktorý sa má používať počas obdobia dlhšieho ako jeden rok ako investičný majetok vo výrobnom procese (na rozdiel od konečnej spotreby súkromných a verejných domácností, vývozov a zmien zásob). V dôsledku toho tovary, ktoré i keď boli vyrobené niekedy v minulosti, a preto zaradené do národného produktu, majú v referenčnom období iné využitie, nie sú zaradené do THFK v národnom hospodárstve. Zmena využitia alebo vlastníctva neznamená, že také tovary sa stali súčasťou domáceho produktu druhý raz a nijako nemení celkové množstvo fixného kapitálu národného hospodárstva ako celku. Zahrnutie takých transakcií je však dôležité v analýzach podľa homogénnych odborov, odvetví alebo sektorov.

2.120.

Ak je výsledkom zmeny vlastníctva iné využitie (t. j. už nie ako základné prostriedky), dochádza k zníženiu základných prostriedkov v národnom hospodárstve. Najbežnejšími prípadmi toho sú motorové vozidlá, ktoré domácnosti kupujú z druhej ruky od výrobných jednotiek, plavidlá, ktoré sa predávajú ako použité iným krajinám, a tiež investičný majetok, ktorý bol rozobratý a daný do okamžitého užívania. Pretože nové využitie v týchto prípadoch tvorí súčasť národného produktu (konečná spotreba, vývoz alebo iné použitie, v závislosti od typu tovaru vyrobeného z odpísaných základných prostriedkov), ako dôsledok toho sa musí znížiť THFK. Preto ►M6  ESA 2010 ◄ využíva koncepciu čistých akvizícií existujúcich vyrobených tovarov pre výpočet THFK; táto položka umožňuje brať do úvahy likvidáciu kapitálu, t. j. zníženie fixného kapitálu.

2.121.

Je možné, aby boli čisté akvizície existujúcich tovarov pozitívne, inými slovami, aby reprezentovali zvýšenia základných prostriedkov hospodárstva ako celku. To je napríklad prípad, keď sa použité vozidlá, ktoré už boli zaznamenané v konečnej spotrebe v národnom produkte, kupujú na používanie ako fixný kapitál. Pretože predaje existujúcich investičných statkov prevyšujú nákupy, čisté akvizície sú negatívne pre národné hospodárstvo ako celok. Ak sa však THFK špecifikuje podľa užívateľských odvetví, čisté akvizície môžu byť pre niektoré odbory pozitívne.

2.122

Stanovenie THFK sektorov alebo odvetví ekonomiky je založené na kritériu vlastníctva (nadobudnutie, úbytok), a nie na kritériu použitia výrobkov. Je potrebné poznamenať, že fixné aktíva nadobudnuté finančným lízingom (ale nie tie, ktoré sú jednoducho prenajaté) sa považujú za aktíva prenajímateľa lízingu (ak je výrobcom), a nie poskytovateľa lízingu, ktorý má finančné aktívum rovnocenné fiktívnej pohľadávke [porovnaj 2.109 písm. d) a kapitolu 15 ESA 2010 o rozdiele medzi rôznymi formami výrobkov dlhodobej spotreby] ( 21 )

2.123.

►M6  Uplatňovanie kritéria vlastníctva závisí od štatistického systému, na základe ktorého sa THFK vypočítava. ◄ Ak ide o údaje od kupujúcich, teoreticky tu nebudú žiadne ťažkosti (okrem praktických ťažkostí so zaznamenávaním všetkých investorov). Často sú to však (a platí to najmä v poľnohospodárstve) informácie od výrobcov investičných majetkov o ich produkcii a predaji, ktoré sa používajú ako základ pre kalkulácie. Okrem tých prípadov, kde nie je jasné, či výrobok patrí pod položku investičných majetko, alebo nie, je tiež ťažké stanoviť skutočného kupujúceho, pretože charakter investičných majetkov iba naznačuje, kto je ich používateľ. V poľnohospodárstve je preto riziko, že budú zaznamenané investičné majetky, ktoré nenadobudli poľnohospodárske podniky, ale komerčné podniky na účely prenájmu bez obsluhy.

2.124.

Nadobudnutie fixných aktív zahŕňa nové alebo použité fixné aktíva, ktoré boli nadobudnuté (nakúpené, nadobudnuté vo výmenných obchodoch barteroch, získané vo forme naturálnych kapitálových transferov alebo nadobudnuté v rámci finančného lízingu), fixné aktíva vyprodukované a ponechané na vlastné použitie výrobcu, významné zlepšenie fixných aktív a neprodukovaných hmotných aktív, prirodzený rast poľnohospodárskych aktív (hospodárske zvieratá a porasty) a náklady spojené s prevodom vlastníctva neprodukovaných aktív [porovnaj ESA 2010, 3.125 písm. a)].

2.126.

►M6  Nákup alebo výroba súboru výrobkov dlhodobej spotreby na vlastný účet, ktoré sú potrebné na počiatočné uvedenie do prevádzky, predstavuje tvorbu fixného kapitálu. ◄ Zásoba fliaš pivovaru alebo vinárskeho podniku (okrem nevratných fliaš) napríklad predstavuje množstvo tovaru, ktorý sa má zaznamenávať ako aktíva, i keď je hodnota každej fľaše zanedbateľná. To isté platí pre stoličky a stoly, riady a príbory reštaurácií a nástroje podniku. Počiatočné uvedenie týchto tovarov do prevádzky predstavuje tvorbu fixného kapitálu: predsa však, v týchto prípadoch sa nevypočítava žiadna spotreba fixného kapitálu, pretože sa predpokladá, že keď došlo k tomuto uvedeniu do prevádzky, bude si vždy zachovávať rovnakú hodnotu v dôsledku sústavných nákupov náhradných položiek ako náhrada za tie, ktoré sa stratili alebo sa stali nepoužiteľnými. Bežné náhradné nákupy sa zaznamenávajú ako medzispotreba. Toto pravidlo, ktoré je teoreticky jasné, sa niekedy ťažko uplatňuje v praxi, pretože štatistické údaje o výrobe alebo predaji neposkytujú jasnú predstavu o tom, či príslušné tovary boli kúpené pre uvedenie do prevádzky alebo na nahradenie existujúcich položiek.

2.127.

Tovary a služby zapracované do existujúcich investičných majetkov na účely ich zlepšenia, prestavby alebo rekonštrukcie, predĺženia ich životnosti alebo zvýšenia ich produktivity sa zaznamenávajú s investičnými majetkami, do ktorých boli zapracované. Táto práca sa považuje za nadobudnutie nového základného majetku. V zásade táto položka zahŕňa všetky tovary a služby zapracované do investičných majetkov, ktoré presahujú rámec bežnej údržby a opráv. Bežná údržba znamená všetky služby, ktoré sa v porovnaní s bežnou životnosťou investičných majetkov musia opakovane poskytovať v relatívne krátkych intervaloch, aby boli prostriedky udržiavané v prevádzkyschopnom stave. Zahŕňa napríklad výmenu súčiastok investičných majetkov, ktoré podliehajú rýchlemu opotrebeniu, vonkajšie a vnútorné nátery atď.

2.128.

Výška čiastok vynakladaných na túto údržbu nie je v žiadnom prípade kritériom pre stanovenie toho, či služba tvorí aktívum, alebo predstavuje bežnú údržbu, pretože v prípade kapitálových položiek s vysokou hodnotou môžu byť dokonca aj služby spojené s bežnou údržbou veľmi nákladné (porovnaj 2.109. písm. e)). Presne povedané, priradenie služieb vykonaných na existujúcich investičných majetkoch buď k „bežnej údržbe“ alebo ku kategórii „THFK“ by malo byť stanovené podľa intervalu, ktorý uplynie predtým, ako sa služba musí opakovať, napr. nahradenie súčiastok, ktoré sa bežne opotrebia do jedného roka, ako sú napríklad pneumatiky nákladného auta, sa počíta ako bežná údržba, zatiaľ čo výmena motora predstavuje tvorbu fixného kapitálu nie preto, že hodnota je vyššia, ale preto, že motor sa obvykle nemusí vymieňať každý rok, ale iba po niekoľkých rokoch. Zaznamenanie služby tohto druhu pod položkou aktív (napr. spracovanie ako tvorba fixného kapitálu, a nie ako bežná údržba) umožňuje rozdeliť hodnotu rovnomerne na celé obdobie používania prostredníctvom nástroja spotreby fixného kapitálu.

2.129.

SNA 2008 stanovuje, že zlepšenia uskutočnené na fixných aktívach by mali byť stanovené buď podľa rozsahu zmien v charakteristike fixných aktív – t. j. podľa dôležitých zmien v ich rozmeroch, tvare, výkonnosti, kapacite, predpokladanej životnosti –, alebo podľa skutočnosti, že zlepšenia nie sú druhy zmien, v prípade ktorých sa vypozorovalo, že sa rutinne uskutočňujú na iných fixných aktívach toho istého druhu ako súčasť programov bežnej údržby a opráv (porovnaj SNA 2008, 10.43 a 10.46).

2.130.

Úbytok fixných aktív zahŕňa predaj, demoláciu, vyradenie alebo zničenie fixných aktív ich vlastníkom alebo jeho postúpenie prostredníctvom bartera alebo vo forme naturálnych kapitálových transferov [porovnaj ESA 2010, 3.125 písm. b) a 3.126]. Tento úbytok by obvykle mal viesť k zmene vlastníctva a mať priamy ekonomický účel (preto fixné aktíva, ktoré sú zdemolované, vyradené alebo zničené ich vlastníkom, aby už neboli dané do ďalšieho ekonomického použitia, nie sú zahrnuté do tohto úbytku) (porovnaj SNA 2008, 10.38). Určitý úbytok sa však môže viesť v tej istej inštitucionálnej jednotke, ako v prípade zvierat zabitých farmárom a spotrebovaných jeho rodinou.

2.131.

THFK sa oceňuje nákupnými cenami (vrátane nákladov na prevod vlastníctva, zriaďovací poplatok a iné poplatky spojené s prevodom), alebo ak je vyrobený na vlastný účet, oceňuje sa základnými cenami podobného základného majetku (základnú cenu je možné získať zo súčtu vzniknutých nákladov). Likvidácia by sa mala zaznamenávať za predajnú cenu, ktorá by mohla zodpovedať nákupnej cene mínus náklady vzniknuté pri prevode vlastníctva aktív, zriaďovacie poplatky a poplatky za prevod (porovnaj 2.130.).

2.132.

Náklady na prevod vlastníctva predstavujú THFK nadobúdateľa, dokonca aj vtedy, ak niektoré náklady platí predávajúci. Zahŕňajú výdaje, ktoré vzniknú s cieľom prevziať vlastníctvo aktív (zriaďovacie poplatky a prepravné atď.), poplatky a provízie sprostredkovateľov (právnych zástupcov, expertov atď.) a dane zo sprostredkovateľských služieb použitých v prevode vlastníctva aktív.

2.133.

THFK nadobúdateľa zahŕňa hodnotu nadobudnutých tovarov (okrem nákladov na prevod) plus celkové náklady na prevod zahrnuté do nadobudnutia. Naopak, THFK predávajúceho zahŕňa iba hodnotu predaných tovarov (okrem nákladov na prevod) ( 22 ). V prípade nevyrobených aktív (ako napríklad pôdy alebo patentovaných aktív ako sú napríklad výrobné práva), ktoré nie sú zaradené do THFK, musia byť tieto náklady oddelené od nadobudnutia/likvidácie týchto aktív a zaznamenané pod inou položkou ako THFK nadobúdateľa.

2.134.

Súvaha, ktorá stanovuje inventárny zoznam hodnôt aktív a prijatých záväzkov, poskytuje informácie o rôznych zložkách zmeny v hodnote aktív. ►M6  Tak, ako je definované v súvahách (porovnaj ESA 2010, 7.12 a 7.13), zmenu v hodnote aktív medzi koncom a začiatkom účtovného obdobia je možné opísať takto: ◄

2.135.

Nominálne zisky podniku (mínus straty) zodpovedajú ziskom podniku (mínus straty) akumulovaným počas posudzovaného obdobia a vyplývajúcim zo zmeny v cene aktíva, ktorého hospodárske a fyzické (kvantitatívne a kvalitatívne) znaky zostávajú za príslušné obdobie nezmenené. Tieto zmeny sa zaznamenávajú na účte preceňovania.

2.136.

Iné zmeny v objeme aktív sú toky, ktoré umožňujú zaznamenať objavenie, znehodnotenie alebo vyčerpanie naturálnych aktív, ako aj dôsledkov výnimočných udalostí, ktoré môžu zmeniť úžitok získavaný z aktív. Čo sa týka aktív v odvetví poľnohospodárstva, zmeny v objeme môžu byť zaradené do troch hlavných kategórií:

▼M7

▼B

2.137.

THFK a spotreba fixného kapitálu (porovnaj 3.098. až 3.106.) preto nie sú jedinými prvkami, ktoré sa majú vziať do úvahy pri analyzovaní zmeny v hodnote aktív.

2.138.

ESA 2010 rozlišuje viacero prvkov, ktoré by sa mohli zaznamenávať ako THFK (porovnaj ESA 2010, 3.127):

2.139.

V rámci EÚP sa rozlišujú tieto druhy prvkov THFK:

2.140.

THFK v poľnohospodárskych aktívach sa týka dvoch typov aktív (porastov a zvierat), ktoré sa používajú opakovane a nepretržite na výrobu takých výrobkov, ako je ovocie, kaučuk, mlieko atď.: ovocné stromy, vinohrady, chmeľnice, plantáže drobného ovocia a špargľovne. Porasty vianočných stromčekov (ktoré poskytujú hotový výrobok iba raz) nie sú základným majetkom, práve tak ako obilniny a zelenina. Zvieratá, ktoré slúžia ako základný majetok, zahŕňajú napríklad plemenné zvieratá, dojnice, ovce chované na vlnu a ťažné zvieratá (zvieratá určené na zabitie, vrátane hydiny, nie sú základným majetkom).

2.141.

Podľa ESA 2010 (3.125) THFK v porastoch zodpovedá hodnote nadobudnutia mínus úbytku prírodných aktív, ktoré opakovane poskytujú produkty (ako sú napríklad ovocné stromy), ktoré dozreli, plus prirodzený rast takých prírodných aktív počas príslušného účtovného obdobia až do dozretia (t. j. vytvorenia produktu.

2.142.

Táto definícia THFK zodpovedá:

2.143.

Prvé dva prvky THFK v porastoch predstavujú vlastnú poľnohospodársku produkciu THFK.

2.144.

Úbytok porastov (zaznamenaný ako záporná THFK) môže mať dve formy: môže predstavovať predaj trvalých porastov iným (poľnohospodárskym) jednotkám, pričom v tomto prípade sa do EÚP zapisujú iba náklady spojené s prevodom vlastníctva. Druhá možnosť je, že porasty sú zoťaté. V tomto prípade však, podľa všeobecnej definície úbytku, zoťaté porasty musia mať priame ekonomické využitie; inými slovami, potrebná je protipoložka vo forme použitia vo výrobkoch a službách [ako napríklad predaj podniku, ktorý sa špecializuje na predaj dreva ( 23 )]. V tomto prípade by úbytok porastov, ktorý sa má zaznamenať ako záporná THFK, mohol predstavovať menšiu sumu.

2.145.

V dôsledku toho sa vo väčšine prípadov (t. j. okrem druhého prípadu ustanoveného v 2.144.) hodnota vyklčovaných porastov nesmie odpočítavať od hodnoty investícií do porastov. Investície určené na obnovu existujúcich porastov by sa mali považovať za investície, a nie za rutinné náklady na údržbu.

2.146.

Spracovanie vyklčovaných porastov by malo byť analyzované vo vzťahu k výpočtu spotreby základných prostriedkov. V súlade s ►M6  ESA 2010 ◄ je tu spotreba fixného kapitálu v prípade porastov zodpovedajúca odpisu porastov, keď dosiahnu dospelosť. Klčovanie porastov ( 24 ) by sa preto malo interpretovať takto:

2.147.

Zmena v hodnote porastov za účtovné obdobie preto zahŕňa tieto štyri zložky (porovnaj 2.134.):

2.148.

Práca investovaná do aktív, ktoré pozostávajú z poľnohospodárskych plodín, t. j. porastov, sa zaznamenáva buď ako predaj zo strany podnikov, ktoré sa špecializujú na taký druh poľnohospodárskej zmluvnej práce (s prípravou pôdy, dodávkou strojov, rastlín, pracovnej sily atď.), alebo ako produkcia fixného kapitálu vyrábaného vo vlastnej réžii (porovnaj 1.75).

2.149.

THFK pre hospodárske zvieratá zodpovedá týmto prvkom:

2.150.

V súlade s ►M6  ESA 2010 ◄ je THFK pre hospodárske zvieratá mierou rozdielu medzi akvizíciami hospodárskych zvierat (prirodzený rast a dovozy) za rok, vrátane tých, ktoré vyplývajú z vlastnej výroby a likvidáciou hospodárskych zvierat (na zabitie ( 27 ), vývoz alebo akékoľvek iné konečné použitie), ku ktorému sa pripočítavajú náklady na prevod vlastníctva ( 28 ). Ku THFK pre hospodárske zvieratá dochádza počas života zvieraťa. Po prvé THFK pozostáva hlavne s prirodzeného rastu zvieraťa. Keď dosiahne vek dospelosti, THFK sa zisťuje hlavne pomocou likvidácie (predaj na zabitie alebo vývoz). Dovozy, vývozy a náklady spojené s prevodom vlastníctva sú zložkami THFK pre hospodárske zvieratá, ktoré sa pravdepodobne budú vyskytovať počas úžitkového života zvieraťa. Prirodzený rast hospodárskych zvierat (a nie THFK ako celku) predstavuje vlastnú poľnohospodársku výrobu základného majetku v hospodárskych zvieratách.

2.151.

Meranie THFK v prípade hospodárskych zvierat predstavuje iba jeden prvok zmeny v hodnote aktív. V skutočnosti možno THFK v prípade hospodárskych zvierat merať na základe zmeny počtu hospodárskych zvierat (v jednotlivých kategóriách) ohodnotených v priemerných cenách kalendárneho roka (kvantitatívna metóda) len vtedy, ak sú splnené tri podmienky:

Iná metóda výpočtu (priama metóda) spočíva v zisťovaní tokov vstupov a výberov v jednotlivých kategóriách hospodárskych zvierat v zodpovedajúcich cenách: okrem nadobudnutia a úbytku musí táto metóda zohľadňovať vstupy (najmä narodenia) a výbery v podnikoch.

2.152.

Preto, ako všeobecné pravidlo, THFK pre hospodárske zvieratá sa nedá zisťovať prostredníctvom rozdielu medzi hodnotami hospodárskych zvierat na konci a na začiatku účtovného obdobia. Pravidlo výpočtu THFK pre hospodárske zvieratá závisí priamo od spôsobu prijatého na zaznamenávanie a zisťovanie troch prvkov zmeny v hodnote hospodárskych zvierat (inej ako THFK), a najmä spotrebe prvku fixného kapitálu. ►M6  To je odchýlka od ESA 2010. ◄

2.153.

V SNA by sa spotreba fixného kapitálu mala teoreticky vypočítavať aj v prípade hospodárskych zvierat ( 29 ). V skutočnosti spotreba fixného kapitálu v prípade hospodárskych zvierat zodpovedá miere očakávaného poklesu úžitkovosti hospodárskych zvierat, ak sa používajú na výrobné účely, teda zníženiu, ktoré sa zasa odráža v aktualizovanej hodnote budúceho príjmu z týchto hospodárskych zvierat. V súvislosti s praktickými ťažkosťami pri oceňovaní spotreby fixného kapitálu (definícia parametrov výpočtu je veľmi zložitá, porovnaj 3.105 a 3.106) sa však spotreba fixného kapitálu v prípade hospodárskych zvierat nevypočítava.

2.154.

THFK pre hospodárske zvieratá sa môže zisťovať rôznymi metódami. Pomocou metódy stálych zásob sa každý z prvkov THFK definovaných v 2.149. (prirodzený rast hospodárskych zvierat, dovozy, predaj na zabitie a vývozy, náklady spojené s prevodom vlastníctva) dá oceniť veľmi presne. Napriek tomu to vyžaduje početné údaje (ako napríklad ceny úžitkových hospodárskych zvierat počas ich celej životnosti). To isté platí o metódach založených na produkčnom cykle hospodárskych zvierat. Preto je potrebné prijať jednoduchšiu metódu, dokonca aj keď bude menej presná.

2.155.

Odporúčaná metóda využíva prístup nepriamej kalkulácie ( 30 ). Vychádza z kalkulácie zmeny v počte hospodárskych zvierat a z týchto dvoch predpokladov:

2.156.

Zisťovanie THFK pozostáva zo súčtu týchto prvkov:

2.157.

Pojem „zrážka pri vyraďovaní“ sa vzťahuje na rozdiel medzi hodnotou hospodárskych zvierat ocenených ako úžitkové zvieratá (cenou, ktorá by sa dala nazvať „kapitálovou“ cenou) a hodnotou tých istých zvierat ocenených ako zvieratá určené na zabitie (t. j. za predajnú cenu pre bitúnok) v čase ich odpisu zo stavu úžitkových zvierat.

2.158.

Pojem „iné straty úžitkových hospodárskych zvierat“ zahŕňa dva typy strát:

2.159.

Hodnota strát, ktoré sa majú zaznamenávať vo výpočte THFK, zodpovedá rozdielu medzi hodnotou hospodárskych zvierat za cenu prevládajúcu na začiatku obdobia a hodnotou týchto zvierat pri likvidácii. Táto likvidácia sa oceňuje predajnou cenou zvierat, ktoré sú zabité (t. j. na predaj alebo vlastnú konečnú spotrebu), alebo môže mať nulovú hodnotu, ak nemajú žiadne hospodárske využitie (napr. sú odstránené atď.).

2.160.

Pojmy „iné straty úžitkových hospodárskych zvierat“ a „zrážka pri vyraďovaní“ zodpovedajú tokom, ktoré sa zaznamenávajú na súvahovom účte „iné zmeny v objeme aktív“. Poskytujú spojenie medzi rôznymi zložkami zmeny v hodnote aktív a THFK a zabezpečujú zhodu s ►M6  ESA 2010 ◄ . Ich prehliadanie by mohlo viesť k tomu, že skutočná úroveň THFK pre hospodárske zvieratá bude podhodnotená.

2.161.

Odhad vlastnej tvorby fixného kapitálu v hospodárskych zvieratách, ktorá zodpovedá prirodzenému rastu zvierat, je odvodený z definície THFK pre hospodárske zvieratá ustanovenej v 2.149. uplatňovanej na kategórie zvierat, ktoré ešte nie sú úplne dospelé.

Vlastná tvorba = THFK + likvidácia (zabitie a vývozy) – akvizície (dovozy) ( 31 ) – (náklady na prevod vlastníctva).

2.162.

Fixné aktíva iné ako poľnohospodárske aktíva (porasty a hospodárske zvieratá) zahŕňajú tieto prvky:

2.163.

THFK zodpovedá akvizícii týchto aktív (nové aktíva vyrobené alebo dovezené počas účtovného obdobia alebo existujúce aktíva) mínus prevody na iné jednotky (odvetvia poľnohospodárstva alebo iných odvetví). Je potrebné pripomenúť, že ak sa táto transakcia týka dvoch jednotiek odvetvia poľnohospodárstva počas toho istého účtovného obdobia, tieto toky sa navzájom rušia a pod zodpovedajúcou položkou základného majetku sa zaznamenávajú iba náklady spojené s prevodom vlastníctva.

2.164.

V prípade výstavby alebo investičných majetkov (určených na predaj), ktorých výroba prebieha počas niekoľkých období, sa má hodnota práce vykonanej počas obdobia výroby zaznamenávať v zmene zásob výrobcu vo forme rozpracovanosti. Tento majetok (či už hnuteľný alebo nehnuteľný) sa nezaznamenáva v THFK, pokiaľ nedôjde k prevodu vlastníctva. Naopak, pokiaľ je táto výroba vlastná, táto práca sa zaznamenáva ako THFK počas celého obdobia výroby (porovnaj 2.025.).

2.165.

Aktíva, ktorých hospodárske využitie sa zmení bez toho, aby sa uskutočnila akákoľvek zmena vlastníctva (napr. ak sa hospodárska budova využíva na iné účely ako na poľnohospodársku výrobnú činnosť), sa nezaznamenávajú ako likvidácia aktív. Tieto zmeny sa zaznamenávajú na účte „iné zmeny v objeme aktív“.

2.166.

Významné zlepšenia neprodukovaných hmotných aktív zodpovedajú hlavne zlepšeniu pôdy (lepšia kvalita pôdy a vyššie výnosy prostredníctvom zavlažovania, odvodňovania a protipovodňových opatrení atď.) a malo by sa s nimi zaobchádzať podobne ako s akoukoľvek inou THFK (ESA 2010, 3.128).

2.167.

Tieto investície zodpovedajú výdajom na melioráciu a jej prípravu na iné produkčné účely s výnimkou výdajov na bežnú údržbu (porovnaj 2.127. až 2.129.). Tento výdaj musia vynaložiť vlastníci alebo sa výsledok tohto výdaja musí stať ich vlastníctvom. ►M6  Týka sa to najmä výdavkov na infraštruktúrne práce ako napríklad výrub, planírovanie, odvodňovanie, zavlažovanie a spevňovanie (porovnaj ESA 2010, 3.128 a SNA 2008, 10.79 až 10.81). ◄

2.168.

Náklady spojené s prevodom vlastníctva nevyrobených aktív sa týkajú akvizícií pôdy a nevyrobených nehmotných aktív (ako napríklad patentovaných aktív, výrobných práv atď.) poľnohospodárskymi jednotkami. Tieto akvizície sa nezaznamenávajú ako THFK (ale pod inou položkou kapitálového účtu, pretože sú to nevyrobené aktíva) a ako THFK sa zaznamenávajú iba náklady spojené s prevodom vlastníctva (pre nadobúdateľa, ale nie pre predávajúceho).

2.168.1.

Výskum a vývoj pozostáva z hodnoty výdavkov na kreatívnu činnosť vykonávanú systematicky, ktorá je zameraná na zvyšovanie úrovne vedomostí a využívanie týchto vedomostí na navrhnutie nových možností uplatnenia. Ak hodnotu nemožno primerane odhadnúť, je podľa dohody ocenená ako súčet nákladov vrátane nákladov na neúspešný výskum a vývoj (porovnaj ESA 2010, príloha 7.1).

2.169.

Do THFK nie sú zaradené tieto tovary a služby:

▼M6

▼B

▼M6

▼B

2.170.

Hodnota investičných majetkov, ktoré sa používajú súčasne na profesionálne a súkromné účely (napríklad motorové vozidlá) sa zaznamenáva v súlade s dvoma potenciálnymi typmi ich využitia; čiastočne ako THFK a čiastočne ako finálna spotreba.

2.171.

Zásoby zahŕňajú všetky tovary, ktoré netvoria súčasť fixného majetku a v danej chvíli sa nachádzajú vo vlastníctve výrobných jednotiek. Rozlišujú sa dva druhy zásob: vstupné a výstupné zásoby:

2.172.

Nezaznamenávanie rastúcich plodín ako rozpracované sa dá v európskom poľnohospodárstve odôvodniť skutočnosťou, že veľká väčšina plodín má výrobný cyklus, ktorý je kratší ako účtovné obdobie. Uvažuje sa tiež, že ich zaznamenávanie v čase zberu umožňuje, aby sa zachovala zhoda s výrobnými nákladmi v analýze príjmu z činnosti (porovnaj 2.012.). Ak sa operácie spojené so zberom úrody, prípravou pôdy a siatím vykonávajú v rôznych účtovných obdobiach, účty z obdobia, v ktorom sa náklady vyskytli, vykazujú účtovnú stratu a účty z obdobia zberu účtovný zisk. Túto účtovnú metódu je však možné akceptovať, pretože ak podmienky zostávajú z roka na rok rovnaké, vznikne približná rovnováha v tom, že výdaje sú v tom istom období vykompenzované ziskom z predaja predošlej úrody. K tejto kompenzácii nedôjde iba v prípade podstatnej zmeny vo výrobe alebo v prípadoch veľmi zlých úrod. Za takých okolností by sa zaznamenávanie produkcie mohlo uviesť ako rozpracované (pozri tiež 2.013.).

2.173.

Je potrebné tiež poznamenať, že služby sa nezaznamenávajú do zásob, s výnimkou tých, ktoré sú zaradené do nákupnej hodnoty tovarov zaradených do zásob.

2.174.

Podľa ►M6  ESA 2010 ◄ sa zmeny zásob zisťujú tak, že z hodnoty položiek zásob sa odpočíta hodnota odpisov zásob a akékoľvek opakujúce sa straty tovarov v zásobách.

2.175.

Položky zásob by sa mali oceňovať v deň zaradenia do zásob a odpisy by sa mali oceňovať cenami prevládajúcimi pri odpise zo zásob. Čas zaznamenávania (a oceňovania) položiek zásob a odpisov by sa mal zhodovať s inými transakciami s výrobkami (produkcia a medzispotreba).

2.176.

Základná cena je cena, ktorá sa má použiť na oceňovanie zmien zásob (zaznamenávanie, odpisy alebo opakujúce sa straty hotových výrobkov alebo rozpracovaných výrobkov). Čo sa týka vstupov rozpracovaných výrobkov, použitá cena by sa mohla odhadovať uplatnením zlomku celkových výrobných nákladov, ktoré vznikli do konca obdobia, zo základnej ceny podobného hotového výrobku. ►M6  V opačnom prípade sa hodnota vstupov nedokončenej výroby môže odhadovať podľa hodnoty výrobných nákladov plus navýšenie zodpovedajúce očakávanému prevádzkovému prebytku alebo (odhadovanému) zmiešanému dôchodku (porovnaj ESA 2010, 3.47 a 3.48). ◄

2.177.

Metóda odporúčaná v ►M6  ESA 2010 ◄ na zaznamenávanie vstupov a odpisov zásob je metóda stálych zásob. Toto riešenie sa však nedá všeobecne uplatniť v súvislosti s problémami pri získavaní informácií o vstupoch a odpisoch. V snahe dosiahnuť súlad s metódou stálych zásob ►M6  ESA 2010 ◄ odporúča „kvantitatívnu“ metódu, ktorá pozostáva zo zisťovania zmien zásob ako rozdielu v objeme medzi zásobami na začiatku a pri uzávierke účtovného obdobia oceňovanými priemernými cenami platnými počas príslušného obdobia. Táto metóda je však uplatniteľná iba vtedy, ak ceny počas posudzovaného obdobia zostávajú stabilné alebo ak sa ceny a uskladnené množstvá zvyšujú alebo klesajú konštantne počas účtovného obdobia.

2.178.

Túto „kvantitatívnu metódu“ nie je možné uplatniť na rastlinnú výrobu kvôli výkyvom cien a množstiev vyplývajúcich z výrobného procesu a štruktúry ponuky a dopytu. ►M6  Tento problém, ktorý je špecifický pre poľnohospodárstvo, ESA 2010 uznáva [porovnaj 3.153 písm. c)]. ◄

2.179.

Je potrebné tiež uvážiť, že zmena zásob tak, ako je definovaná v 2.174., je iba jednou zo zložiek zmeny v hodnote zásob medzi začiatkom a koncom účtovného obdobia. V skutočnosti platí základná účtovná rovnica, ktorá spája počiatočné a konečné údaje pre aktíva zásob:

2.180.

Tieto nominálne zisky a straty podniku a iné zmeny objemu ( 32 ) by nemali byť zahrnuté do zisťovania produkcie, ale na účte iných zmien aktív (na účte preceňovania a na účte iné zmeny v objeme aktív).

2.181.

Hlavný problém v oceňovaní zmeny zásob EÚP sa týka plodín. Tieto produkty sú v skutočnosti sezónnymi produktmi, k zaznamenávaniu ktorých do zásob dochádza iba po zbere úrody a ktorých odpisy sú rozložené počas niekoľkých mesiacov po zbere a často pokračujú do nasledujúceho účtovného roka. Ich cena tiež môže podliehať podstatným výkyvom v jednotlivých obdobiach alebo dokonca v tom istom období.

2.182.

Pri oceňovaní zmien zásob hospodárskych zvierat nie je veľmi dôležité, či zvieratá boli odchované v krajine od narodenia alebo či boli dovezené, keď boli mladé a potom odchované a vykŕmené v krajine. Ak dovezené zvieratá prevezme podnik, ktorý pokračuje v ich odchove na území štátu, zvieratá sú „naturalizované“ a následne prispôsobené domácej výrobe.

2.183.

Aby bolo možné oceniť zmeny v stáde na konci referenčného obdobia, musí sa rozlišovať medzi stádom zaradeným do „zásob“ a stádom zaradeným do „základného majetku“ (porovnaj 2.140. a 2.202.). Hodnota pri základných cenách pre prvú kategóriu zvierat by sa mala posudzovať ako súčet výrobných nákladov počas života priemerného zvieraťa v rôznych triedach hospodárskych zvierat vrátane referenčného roka plus prirážka na odhadovaný prevádzkový zisk alebo odhad kombinovaného príjmu (porovnaj 2.176.). Ak bolo zviera pôvodne dovezené pred jeho obdobím na územie štátu, nákupná cena v čase dovozu sa môže považovať za čiastku, ktorá predstavuje súčet výrobných nákladov do tohto dňa.

2.184.

Vzhľadom na všeobecne pravidelné zmeny v cenách zvierat je možné oceniť zmenu zásob hospodárskych zvierat jednoduchou metódou aproximácie, ktorá nezahŕňa nominálne zisky podniku (mínus straty). Pre každú kategóriu zvierat sa zmena v stave medzi koncom a začiatkom účtovného roka vynásobí priemernou cenou sledovanou za referenčné obdobie.

2.185.

Sezónne výrobky (porovnaj 2.178. a 2.181.) sú výrobky, pre ktoré kvantitatívna metóda nepredstavuje dostatočné zblíženie stálych zásob v súvislosti s nepravidelnými zmenami cien a množstiev. Uplatnenie kvantitatívnej metódy by mohlo viesť k zahrnutiu nominálnych ziskov alebo strát podniku do zisťovania zmeny zásob. Jedno riešenie by mohlo spočívať v zisťovaní zmeny zásob za kratšie obdobia ako je referenčné obdobie (napríklad každý štvrťrok), podobdobia, ktoré by mali pravidelnejšie cenové a kvantitatívne trendy. Napriek tomu tento druh metódy sa často ťažko uplatňuje vzhľadom na absenciu základných údajov.

2.186.

Inou metódou hodnotenia stavov zásob sezónnych výrobkov je metóda skúmania cenového vývoja uskladnených výrobkov. Cena výrobku sa môže počas skladovania meniť prinajmenšom z troch dôvodov (SNA 2008, 6.143):

2.187.

Rozdiel medzi cenou, ktorú produkty majú pri zaradení do zásob, a cenou, pri ktorej sa vyberajú, by mal odrážať dodatočnú hodnotu produkcie vyprodukovanej počas skladovania (SNA 2008, 6.143.), pretože produkty vybrané zo skladu niekoľko mesiacov po zbere sa odlišujú z ekonomického hľadiska od produktov, ktoré boli uskladnené. Tento druh zvýšenia hodnoty produktov by sa nemal započítavať ako nominálny zisk z držby.

2.188.

Na základe rôznych zložiek zmeny hodnoty zásob a faktorov určujúcich zmeny v cene výrobkov vedených v zásobách a v súvislosti s problémom spočívajúcom v tom, aby bolo zaznamenávanie ziskov alebo strát podniku v úplnosti vylúčené z oceňovania sezónnej výroby sa odporúčajú dve metódy. Líšia sa vo výklade skladovacej činnosti a času na zaznamenávanie zmeny hodnoty tovarov vyplývajúcej z toho, že sa nachádzali v zásobách. Prvá metóda predstavuje referenčnú metódu, ktorá sa má uplatňovať pri oceňovaní produkcie a zmien zásob sezónnych poľnohospodárskych výrobkov. Druhá metóda sa môže používať pre konkrétnejšie prípady (hlavne výrobky, ktorých ceny sa ťažko predpovedajú).

2.189.

Referenčná metóda pozostáva zo stanovenia zmeny zásob ako rozdielu medzi hodnotou produkcie za rok a hodnotou predaja (a iných spôsobov použitia) za ten istý rok ( 33 ). Vychádza z predpokladu, že na konci hospodárskeho roka (koniec prvej polovice kalendárneho roka) nezostali žiadne zásoby. Zahŕňa priame ocenenie celkovej produkcie pozberanej počas roka n pomocou váženého cenového priemeru pre hospodársky rok (n/n + 1) a odpočítanie všetkých predajov (a iných spôsobov použitia) uskutočnených počas kalendárneho roka n zodpovedajúceho roku zberu ( 34 ) za ceny platné v čase predaja (alebo iných spôsobov použitia) z tejto hodnoty.

2.190.

Referenčná metóda spracováva skladovaciu činnosť ako faktor pre zvýšenie cien tovarov počas skladovania. Rozlišuje teda skladovaciu činnosť a jej vplyvy na ceny výrobkov. Zvýšenie hodnoty vyplývajúce z pobytu v sklade je „očakávané“, pretože je priradené k produkcii roku n (t. j. roku zberu, dokonca aj keď je predaj rozložený na dva kalendárne roky), čo umožňuje predpokladať cenový vývoj bez prílišnej neistoty, pretože ceny sú výsledkom pomerne pravidelných a predvídateľných zmien (porovnaj 2.186.).

2.191.

Uplatňovanie tejto metódy umožňuje minimalizovať zahrnutie ziskov a strát podniku do zisťovania produkcie. Zabezpečuje zhodu medzi kalkuláciami produkcie v hodnote a množstve a predchádza zaznamenávaniu produkcie na základe rozpracovanosti (vyžadujúcej údaje o úrovni zásob na začiatku a konci kalendárneho roka so zodpovedajúcimi cenami). Uľahčuje tiež vypracovanie účtov v konštantných cenách.

2.192.

Druhá metóda sa odporúča v konkrétnom prípade výrobkov, ktorých ceny sa ťažko predpovedajú (ako napríklad ovocie, zelenina, zemiaky a olivový olej) a ktorých skladovanie v poľnohospodárskych podnikoch dosahuje významné úrovne. Táto metóda je menej presná ako referenčná metóda pri vylúčení ziskov a strát podniku zo zisťovania produkcie; považuje skladovaciu činnosť za predĺženie výrobného procesu v čase. Zahrnutie zvýšenia cien skladovaných tovarov sa oneskoruje a priraďuje sa k roku, v ktorom sa uskutočnilo uskladnenie.

2.193.

Podľa tejto druhej metódy sa sezónna produkcia vypočítava priamo ako súčet predaja, iných spôsobov použitia a zmien zásob. Zmeny zásob sa odhadujú ocenením zásob na konci a na začiatku účtovného obdobia na základe bežných cien.

2.194.

Je potrebné poznamenať, že tieto dve metódy sa líšia v spôsobe, akým zisťujú zmenu zásob, ale nie v oceňovaní predaja (ktorý sa oceňuje základnými cenami platnými pri odpise zo zásob).

2.195.

Víno je výrobok, ktorý sa vo všeobecnosti skladuje počas niekoľko rokov kvôli dozrievaniu a starnutiu. Táto skladovacia činnosť v podniku sa môže považovať za predĺženie procesu výroby vína, pretože víno, ktoré opúšťa sklad, sa líši od vína, ktoré na sklad prišlo. Uskladnené víno by sa preto malo spracovávať ako rozpracované a zvýšenie hodnoty, ktoré sa potom stanovuje, by sa malo považovať za zvýšenie produkcie, ktorá sa má zisťovať priebežne po celý čas.

2.196.

Zmena hodnoty vína môže vyplynúť z troch faktorov: zmeny jeho kvality, zmien v štruktúre ponuky a dopytu (t. j. pomerné ceny medzi mladými a dozretými vínami) a všeobecného zvýšenia cien. Zatiaľ čo zmena hodnoty vína v dôsledku prvých dvoch faktorov by mala byť zahrnutá do zisťovania produkcie, akékoľvek zvýšenie ceny vína v dôsledku všeobecného zvýšenia cien vína by sa nemalo odrážať v hodnote produkcie, ale malo by sa spracovávať ako zisk podniku (zaznamenaný na účte precenenia).

2.197.

Zaznamenávanie zvýšenia hodnoty vína v hodnote produkcie by sa malo uskutočňovať v priebehu celého procesu dozrievania. To by však mohlo znamenať, že k dispozícii bude veľké množstvo údajov o štruktúre zásob vína založených na ich roku výroby, kvalite a pestovateľskej oblasti, ako aj na vývoji príslušných cien. Keďže tieto údaje v členských štátoch vo všeobecnosti nie sú k dispozícii, boli vypracované dve praktické metódy, ktoré umožňujú približnú kalkuláciu zvýšenia hodnoty vína v dôsledku starnutia pre EÚP. I keď tieto metódy z koncepčného hľadiska nie sú také presné, čo sa týka dostupnosti údajov sa javia v súčasnej situácii ako prijateľné. Výber každého členského štátu bude závisieť od štruktúry jeho vinohradníckeho odvetvia a štatistického systému.

2.198.

Predpoklad zvýšenia hodnoty z dozrievania vína: prvá metóda spočíva v tom, že výrobca ocení položky zásob vín, ktoré majú dozrievať, pomocou predajných cien vín, ktoré už dozreli, tak, ako boli zaznamenané v druhej polovici roka. Očakávané zvýšenie hodnoty sa predpokladá v produkcii roku úrody. Toto zvýšenie je iba čiastočné, pretože tieto vína sa neoceňujú ich skutočnými predajnými cenami, ale cenami iných vín rovnakého typu, ale staršími. Rozdiel medzi ich skutočnou predajnou cenou a cenou použitou na ocenenie položiek zásob sa nezapočítava do hodnoty produkcie, pretože je interpretovaný ako zisk podniku (poznámka: tento rozdiel zahŕňa vplyvy inflácie). Keďže nie je žiaden rozdiel v závislosti od roku úrody uskladneného alebo predaného vína, predpokladá sa, že trh s akostným vínom je z hľadiska veku vína vyrovnaný.

2.199.

Oneskorenie v zohľadnení dozrievania vína: druhá metóda má oceňovať položky zásob cenou „nezrelých“ vín v čase zberu a nezaznamenávať prírastok k rozpracovanému vínu (t. j. zvýšenie ceny v dôsledku dozrievania, bez ohľadu na vplyv všeobecnej zmeny v cene vína), pokiaľ sa dozreté víno nepredá. Keďže predaje sa oceňujú priemernou cenou pre daný rok, každé zvýšenie hodnoty medzi rokom zberu a rokom predaja sa zaznamenáva v produkcii roku predaja (a preto nie je rozdelené v čase). Táto metóda vyžaduje viac údajov o štruktúre zásob vína, pretože predpokladá, že rozdelenie zásob (a odpisy zásob) je pre každý rok zberu známe. Napriek tomu môže poskytnúť presnejšiu predstavu o predaji a zásobách rôznych ročníkov vína.

2.200.

Ani jedna z týchto dvoch praktických metód neumožňuje, aby bolo zvýšenie hodnoty vína z dozrievania rozdelené v čase: jedna ho zaznamenáva vopred a druhá po oneskorení. Táto nevýhoda sa v oboch prípadoch môže považovať za relatívne menšiu, ak sa predpokladá, že vo výrobe „dozretého“ vína je určitá časová stabilita. Prvá metóda sa javí ako výhodnejšia, ak je priemerný čas starnutia krátky.

2.201.

Ako sa uvádza v 2.140. a 2.151., zmeny v počte hospodárskych zvierat (na účely poľnohospodárskej štatistiky) sa zaznamenávajú buď ako THFK, alebo ako zmeny zásob v závislosti od typu zvieraťa.

a)

b)

1.   Zvieratá vyčísliteľné ako základný majetok:

2.   Zvieratá vyčísliteľné ako zásoby:

3.   Spracovanie, ktoré sa má prijať:

c)

d)

3.037.

Pre jednotné systémy sa uplatňujú tieto pojmy, ktoré platia aj pre štandardné systémy DPH:

3.038.

►M6  Ustanovenia ESA 2010, 4.17, stanovujú jedinú metódu zaznamenávania DPH. ◄ Je to „čistý“ systém, v ktorom sú ceny výstupov a vstupov zaznamenávané bez odpočítateľnej DPH.

3.039.

V daňovom zákone sa DPH pre výrobcov spracováva ako „prechodná položka“, takže odpočítateľná DPH, ktorú musí výrobca zaplatiť z jeho nákupov, nepredstavuje pre jeho vlastné kalkulácie skutočnú nákladovú zložku a môže sa považovať len za zálohovú splátku DPH, ktorú musí vypočítať z vlastného obratu a daňovému úradu potom zaplatí iba rozdiel. Keďže vo všeobecnosti je to jedine konečný spotrebiteľ, ktorý musí zaplatiť DPH uloženú na tento výrobok, výrobca (spolu s výrobcami potrebných tovarov medzispotreby) pôsobí fakticky ako sprostredkovateľ daňového úradu. Naopak, ak nie je možné, aby si výrobca odpočítal zaplatenú daň z nákupov (neodpočítateľná DPH) (alebo ju dostal späť), daň by sa v týchto prípadoch mala považovať za nákladovú položku.

3.040.

Farmári, ktorí podliehajú štandardnému systému, nemajú účtovné problémy; daň fakturovaná z predaných alebo iným spôsobom odstránených výrobkov sa v EÚP neberie do úvahy a nemala by sa objaviť v žiadnej cene produkcie použitej pre ocenenie konečnej produkcie, zatiaľ čo odpočítateľná DPH zaplatená z nákupov položiek medzispotreby a investičných majetkov sa tiež nezapočítava do príslušných cien pri kalkulácii výdajov pre EÚP.

3.041.

Farmári, ktorí podliehajú jednotným systémom, však majú účtovné problémy (porovnaj 3.035. a nasledujúce). Ako je zrejmé, kompenzácia poskytnutá jednotlivým farmárom sa bude iba zriedkakedy presne rovnať DPH, ktorú zaplatili z ich nákupov. V prípade jednotných systémov bude metóda zaznamenávania DPH totožná s metódou použitou pre štandardný systém, t. j. bez DPH pre jednotlivé položky konečnej produkcie a bez odpočítateľnej DPH pre jednotlivé položky medzispotreby a THFK.

Rozdiel medzi paušálnou kompenzáciou poskytovanou farmárom, ktorí podliehajú jednotným systémom a DPH, ktorú by si boli mohli odpočítať, keby podliehali štandardnému systému DPH, predstavuje nad- alebo podkompenzáciu. Každá nad- alebo podkompenzácia sa v EÚP musí zaznamenávať oddelene.

3.042.

Metóda zaznamenávania nad- alebo podkompenzácie DPH v jednotných systémoch vyzerá takto:

„DPH z nákupov“ je DPH, ktorú by si farmári, ktorí podliehajú jednotnému systému, boli mohli odpočítať, keby podliehali štandardnému systému DPH.

3.043.

Táto metóda zaznamenávania poskytuje výhodu v tom, že vedie k jednotnému spracovaniu poľnohospodárskej produkcie, medzispotreby a THFK bez ohľadu na systém DPH, ktorému farmári podliehajú. Okrem toho uľahčuje symetrické spracovanie nad- alebo podkompenzácie DPH v porovnaní s brutto pridanou hodnotou pri základných cenách. To umožňuje, aby sa brutto pridaná hodnota pri základných cenách vypočítavala bez ohľadu na prijatý systém DPH, čo podporuje zosúladenie a porovnateľnosť EÚP členských štátov (porovnaj 3.033.).