1. Cieľom tohto štandardu je stanoviť zásady prezentácie riadnej účtovnej závierky v snahe zabezpečiť porovnateľnosť účtovných závierok jednotky s účtovnými závierkami minulých období a s účtovnými závierkami iných jednotiek. Na dosiahnutie tohto cieľa stanovuje tento štandard všeobecné požiadavky na prezentáciu účtovnej závierky, spôsob jej členenia a minimálne požiadavky na obsah účtovnej závierky. Vykazovaním, oceňovaním a zverejňovaním konkrétnych transakcií a udalostí sa zaoberajú iné štandardy a interpretácie.

2.  Tento štandard sa vzťahuje na všetky riadne účtovné závierky zostavované a prezentované v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného vykazovania (IFRSs).

3. Riadna účtovná závierka uspokojuje potreby tých používateľov, ktorí z rôznych dôvodov nemajú prístup k výkazom osobitne zostaveným tak, aby zohľadňovali špecifické informačné potreby týchto používateľov. Riadna účtovná závierka môže byť prezentovaná buď samostatne alebo v rámci iných zverejňovaných dokumentov, ako je výročná správa alebo prospekt. Tento štandard sa nevzťahuje na členenie a obsah stručných výkazov v priebehu finančného roka, ktoré sa pripravujú v súlade s IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka. Na takúto účtovnú závierku sa však vzťahujú články 13 až 41 tohto štandardu. Tento štandard sa vzťahuje rovnako na všetky jednotky bez ohľadu na to, či sú v zmysle IAS 27 Konsolidované a individuálne účtovné závierky, povinné spracovávať konsolidovanú alebo individuálnu účtovnú závierku.

5. Použitá terminológia v tomto štandarde je vhodná pre jednotky, vrátane obchodných jednotiek verejného sektora vyvíjajúcich komerčné činnosti. Neziskové súkromné, verejné a štátne jednotky, ktoré majú v úmysle uplatňovať tento štandard, by si mali podľa potreby upraviť použité opisy pri niektorých riadkových položkách v účtovnej závierke a v účtovnej závierke ako takej.

6. Podobne jednotky bez vlastného imania v zmysle IAS 32 Finančné nástroje: zverejňovanie a prezentácia (napr. nejaké spoločné fondy), ako aj jednotky, ktorých akciový kapitál nie je klasifikovaný ako vlastné imanie (napr. niektoré partnerské subjekty), by si mali podľa potreby upraviť v účtovnej závierke prezentáciu podielov členov resp. jednotlivých vlastníkov.

7. Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia finančnej pozície a finančnej výkonnosti jednotky. Cieľom riadnej účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej pozícii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch jednotky pre potreby širokého okruhu používateľov pri prijímaní ekonomických rozhodnutí. Účtovná závierka informuje tiež o výsledkoch spravovania zverených zdrojov manažmentom. Na splnenie tohto cieľa poskytuje účtovná závierka v súvislosti s jednotkou informácie o:

Tieto informácie, spolu s ďalšími, ktoré sú uvedené v poznámkach, napomáhajú používateľom účtovnej závierky pri predikcii budúcich peňažných tokov jednotky, predovšetkým o ich časovom priebehu a pravdepodobnosti.

8.  Úplná účtovná závierka obsahuje tieto súčasti:

9. Mnohé jednotky prezentujú okrem účtovnej závierky tiež finančný prehľad vypracovaný manažmentom, ktorý opisuje a vysvetľuje hlavné črty finančnej výkonnosti a finančnej pozície jednotky, ako aj hlavné neistoty, ktorým jednotka čelí. Súčasťou takejto správy môže byť aj prehľad o:

10. Mnohé jednotky prezentujú okrem účtovnej závierky tiež správy a výkazy, ako napríklad správy o stave životného prostredia a výkazy o pridanej hodnote, najmä v odvetviach, v ktorých sa kladie zvýšený dôraz na environmentálne faktory, a kde zamestnanci tvoria dôležitú skupinu používateľov. Na výkazy a správy, ktoré nie sú súčasťou účtovnej závierky sa nevzťahujú IFRS.

11.  Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch:

Nevykonateľný znamená, že požiadavka sa považuje za nevykonateľnú, ak ju jednotka, aj napriek všestrannému úsiliu, nemôže uplatniť.

Štandardy medzinárodného finančného vykazovania (IFRS) sú štandardy a interpretácie, ktoré uplatňuje výbor pre Medzinárodné účtovné štandardy. Tieto štandardy zahŕňajú:

Významné odchýlky alebo chybné uvedenia položiek sa považujú za významné vtedy, ak môžu, či už jednotlivo alebo kolektívne, ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov vychádzajúce z účtovnej závierky. Významnosť závisí od veľkosti a charakteru vynechania alebo chybného uvedenia posudzovaného v konkrétnych podmienkach. Rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní významnosti môže byť veľkosť položky, jej charakter alebo kombinácia oboch aspektov.

Poznámky obsahujú dodatočné informácie k údajom v súvahe, výkaze ziskov a strát, výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a vo výkaze o peňažných tokoch. Poznámky obsahujú popisy alebo členenia položiek zverejnených v uvedených výkazoch a informácie o položkách, ktoré nie sú požadovanou súčasťou vykazovania v uvedených výkazoch.

12. Pri posudzovaní toho, či vynechanie alebo chybné uvedenie môže ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov, a teda ho možno považovať za významné, je potrebné zohľadniť vlastnosti týchto používateľov. V odseku 25 Rámcovej osnovy pre zostavovanie a prezentáciu účtovnej závierky sa uvádza, že sa „predpokladajú primerané znalosti používateľov v obchodných a ekonomických činnostiach a v oblasti účtovníctva a ochota preštudovať si informácie s primeranou svedomitosťou“. Preto je pri posudzovaní potrebné zvážiť, do akej miery môžu byť takto definovaní používatelia ovplyvnení pri prijímaní ekonomických rozhodnutí.

13.  Účtovná závierka by mala verne prezentovať finančnú pozíciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky jednotky. Verný a pravdivý obraz si vyžaduje presnú prezentáciu účinkov transakcií, iných udalostí a podmienok v súlade s definíciami a kritériami vykazovania majetku, záväzkov, nákladov a výnosov, ako ich stanovuje Rámcová osnova. Pri uplatňovaní IFRS, v prípade potreby s dodatočným zverejnením, by mala byť výsledkom účtovná závierka spĺňajúca kritériá verného a pravdivého obrazu.

14.  Jednotka, ktorej účtovná závierka je v súlade s požiadavkami IFRS, je povinná pripraviť výslovné a neobmedzené prehlásenie o súlade v poznámkach. Prehlásenie o súlade účtovnej závierky s požiadavkami IFRS možno predložiť len vtedy, ak účtovná závierka vyhovuje všetkým požiadavkám IFRS.

15. Dodržaním uplatniteľných požiadaviek IFRS možno prakticky vždy dosiahnuť verný a pravdivý obraz. Predpokladom verného a pravdivého obrazu je tiež, aby jednotka:

16.  Nevhodné účtovné metódy sa nedajú napraviť ani zverejnením použitých účtovných metód, ani poznámkami alebo vysvetľujúcim materiálom.

17.  Ak by vo výnimočných prípadoch manažment dospel k záveru, že dodržanie súladu s niektorým štandardom alebo interpretáciou by bolo v rozpore s cieľom účtovnej závierky, ako ho stanovuje Rámcová osnova, jednotka sa od takejto požiadavky odchýli spôsobom stanoveným v odseku 18, v prípade, že to vyžaduje resp. umožňuje príslušný regulačný rámec.

18.  V prípade odchýlky od ľubovoľnej požiadavky niektorého štandardu alebo interpretácie v súlade s článkom 17 jednotka zverejní:

19.  Ak v predchádzajúcom období došlo k odchýlke od požiadavky niektorého štandardu alebo interpretácie zo strany jednotky a táto odchýlka má vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke za aktuálne obdobie, urobí jednotka zverejnenia v zmysle bodov (c) a (d) odseku 18.

20. Odsek 19 sa uplatňuje napríklad vtedy, ak došlo zo strany jednotky v predchádzajúcom období k odchýlke od požiadavky niektorého štandardu alebo interpretácie v súvislosti s ocenením majetku alebo záväzkov a táto odchýlka má vplyv na ocenenie zmien v majetku a záväzkoch vykazovaných v účtovnej závierke za aktuálne obdobie.

21.  Ak by vo výnimočných prípadoch manažment dospel k záveru, že dodržanie požiadavky niektorého štandardu alebo interpretácie by bolo natoľko zavádzajúce, že by bolo v rozpore s cieľom účtovnej závierky, ako ho stanovuje Rámcová osnova, avšak príslušný regulačný rámec neumožňuje odchýlku od tejto požiadavky, je jednotka povinná, v čo najvyššej možnej miere, obmedziť vnímané zavádzajúce účinky dodržania tejto požiadavky zverejnením:

22. Pre účely odsekov 17-21 je položka informácií v rozpore s cieľom účtovnej závierky vtedy, ak neverne prezentuje transakcie, iné udalosti a podmienky, ktoré má za cieľ prezentovať alebo sa očakáva, že by mala prezentovať, v dôsledku čoho môže dôjsť pravdepodobne k ovplyvneniu ekonomických rozhodnutí používateľov účtovnej závierky. Pri posudzovaní toho, či by bol súlad s určitou požiadavkou niektorého štandardu alebo interpretácie zavádzajúci do tej miery, že by bol v rozpore s cieľom účtovnej závierky, ako ho stanovuje Rámcová osnova, zvažuje manažment nasledovné:

23.  Pri zostavovaní účtovnej závierky manažment zhodnotí, či je jednotka schopná pokračovať v nepretržitej činnosti. Účtovná závierka by mala byť zostavená za predpokladu nepretržitej činnosti, okrem prípadov, ak manažment zamýšľa buď likvidovať jednotku, alebo sa vzdať obchodovania, alebo ak nemá žiadnu inú reálnu alternatívu než jeden z týchto krokov. Ak manažment pri príprave svojho hodnotenia dospeje k záveru, že existujú významné neistoty súvisiace s udalosťami alebo podmienkami, ktoré môžu viesť k významným pochybnostiam o schopnosti jednotky pokračovať v nepretržitej činnosti, budú tieto neistoty zverejnené. Ak účtovná závierka nie je zostavená s predpokladom pokračovania v nepretržitej činnosti, tento fakt bude zverejnený spolu s predpokladmi, z ktorých sa vychádzalo pri zostavení účtovnej závierky a príčinou, prečo sa jednotka nepovažuje za nepretržitú činnosť.

24. Pri posudzovaní, či je predpoklad nepretržitej činnosti jednotky správny, berie manažment do úvahy všetky dostupné informácie pre najbližšie obdobie, ktorého dĺžka nie je ohraničená, mala by však byť najmenej 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Dôkladnosť posudzovania závisí od konkrétnych okolností v jednotlivých prípadoch. Ak bola jednotka v minulosti prevažne zisková a mala dobrý prístup k finančným zdrojom, je aj bez detailnej analýzy oprávnený záver, že v účtovníctve možno vychádzať z nepretržitej činnosti. V ostatných prípadoch môže manažment považovať za potrebné zvážiť množstvo faktorov týkajúcich sa súčasnej a očakávanej ziskovosti, splátkových kalendárov dlhov a potenciálnych zdrojov náhradného financovania predtým než sa uistí, že používanie predpokladu nepretržitej činnosti je správne.

25.  S výnimkou údajov o peňažných tokoch zostaví jednotka svoju účtovnú závierku podľa akruálneho princípu účtovníctva.

26. Pri uplatnení akruálneho princípu účtovníctva sa položky vykazujú či už ako majetok, záväzky, vlastné imanie, náklady a výnosy (prvky účtovnej závierky) vtedy, ak vyhovujú definíciám a kritériám vykazovania týchto prvkov v Rámcovej osnove.

27.  Spôsob prezentácie a klasifikácie položiek účtovnej závierky by sa medzi jednotlivými obdobiami nemal meniť, okrem týchto výnimiek:

28. Potreba úprav v prezentácii účtovnej závierky môže vyplynúť z významnej akvizície alebo vyradenia alebo z previerky prezentácie účtovnej závierky. Zmena spôsobu prezentácie účtovnej závierky jednotky je vhodná len vtedy, ak sú výsledkom novej prezentácie spoľahlivé a užitočnejšie informácie pre používateľov účtovnej závierky a nie sú pochybnosti o dlhodobej stálosti zmenenej štruktúry, čo znamená, že porovnateľnosť nie je znehodnotená. V rámci takýchto zmien spôsobu prezentácie vykoná jednotka opätovnú klasifikáciu porovnateľných informácií v súlade s odsekmi 38 a 39.

29.  V účtovnej závierke je potrebné osobitne prezentovať každú významnú skupinu podobných položiek. Položky odlišného charakteru alebo funkcie je potrebné prezentovať oddelene, s výnimkou málo významných položiek.

30. Účtovná závierka je výsledkom spracovania veľkého množstva transakcií alebo iných udalostí, ktoré sú zoskupované do tried podľa ich charakteru alebo funkcie. Výsledkom procesov zoskupovania a klasifikácie je prezentácia súhrnných a klasifikovaných údajov, ktoré tvoria riadkové položky či už priamo v súvahe, vo výkaze ziskov a strát, vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a vo výkaze o peňažných tokoch alebo v poznámkach. Ak riadková položka nie je významná samostatne, zoskupí sa, či už v samotných výkazoch alebo v poznámkach, s inými položkami. Položka, ktorá nie je dostatočne významná na osobitnú prezentáciu priamo vo výkazoch, môže byť aj napriek tomu dostatočne významná na osobitnú prezentáciu v poznámkach.

31. Uplatňovanie princípu významnosti znamená, že konkrétnu požiadavku niektorého štandardu alebo interpretácie na zverejnenie nie je potrebné dodržať, ak sa nejedná o významnú informáciu.

32.  Majetok a záväzky, ako aj náklady a výnosy sa nekompenzujú, pokiaľ to výslovne nevyžaduje alebo nedovoľuje príslušný štandard alebo interpretácia.

33. Je dôležité, aby boli majetok a záväzky, ako aj náklady a výnosy vykazované osobitne. Kompenzovanie vo výkaze ziskov a strát alebo v súvahe, okrem prípadov, keď kompenzovanie objasňuje charakter danej transakcie alebo udalosti, znižuje schopnosť používateľov porozumieť transakciám, iným udalostiam a podmienkam, ktoré nastali, a zhodnotiť budúce peňažné toky jednotky. Oceňovanie majetku v čistej hodnote zníženej o príspevky - napríklad príspevky na zastaralé zásoby a príspevky na pochybné pohľadávky - sa nepovažuje za kompenzovanie.

34. IAS 18 Výnosy z bežnej činnosti definuje termín výnos a vyžaduje, aby bol oceňovaný reálnou hodnotou s ohľadom na prijaté alebo očakávané príjmy, berúc pritom do úvahy všetky obchodné zľavy a objemové rabaty, ktoré jednotka poskytuje. V rámci svojich bežných činností vykonáva jednotka iné transakcie, ktoré sa nepodieľajú na tvorbe výnosu, avšak súvisia s hlavnými činnosťami generujúcimi tento výnos. Výsledky takýchto transakcií sa prezentujú, keď táto prezentácia odráža podstatu danej transakcie alebo inej udalosti, priradením súvisiacich nákladov výnosu vynaložených na tú istú transakciu. Napríklad:

35. Okrem toho, zisky a straty zo skupiny podobných transakcií sa vykazujú podľa čistého základu, ako príklady možno uviesť kurzové zisky a straty alebo zisky a straty týkajúce sa finančných nástrojov držaných na obchodovanie. Ak sú však takéto zisky a straty významné, vykazujú sa osobitne.

36.  Okrem prípadov, keď to príslušný štandard alebo interpretácia umožňuje alebo inak vyžaduje, mali by sa ku všetkým sumám vykazovaným v účtovnej závierke zverejňovať porovnateľné informácie za predchádzajúce obdobie. Ak je to pre zrozumiteľnosť účtovnej závierky za bežné obdobie dôležité, mali by byťsúčasťou porovnateľných informácií aj slovné opisy a priblíženia.

37. V niektorých prípadoch sú takéto slovné opisy v účtovnej závierke alebo závierkach za predchádzajúce obdobie(a) relevantné aj pre bežné obdobie. Napríklad v bežnom období sú zverejnené údaje o právnom spore, ktorého výsledok bol k poslednému dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, stále neistý a ešte je v procese riešenia. Takáto informácia o tom, že k poslednému dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha existovala neistota a o opatreniach, ktoré boli počas tohto obdobia podniknuté na jej odstránenie, môže byť pre používateľov užitočná.

38.  Ak sa zmenil spôsob prezentácie alebo klasifikácie položiek účtovnej závierky, je potrebné opätovne klasifikovať porovnateľné sumy, okrem prípadov, keď je to prakticky neuskutočniteľné. Pri opätovnej klasifikácii porovnateľných súm jednotka zverejní:

39.  Ak je opätovná klasifikáciu porovnateľných položiek prakticky neuskutočniteľná, jednotka zverejní:

40. Zvýšenie vzájomnej porovnateľnosti údajov medzi jednotlivými obdobiami napomáha používateľom pri prijímaní ekonomických rozhodnutí predovšetkým tým, že umožňuje zhodnotenie trendov vo finančných informáciách na prediktívne účely. Za určitých okolností sa môže opätovná klasifikácia porovnateľných informácií za konkrétne predchádzajúce obdobie na zabezpečenie porovnateľnosti s bežným obdobím ukázať ako prakticky neuskutočniteľná. Napríklad údaje za minulé obdobie alebo obdobia nemuseli byť zhromaždené spôsobom, ktorý umožňuje opätovnú klasifikáciu, pričom sa nedajú znovu vytvoriť.

41. Požadované úpravy porovnateľných informácií požadované v prípade zmien účtovných metód jednotky pri oprave chyby sú predmetom IAS 8.

42. Tento štandard vyžaduje konkrétne zverejnenia priamo v súvahe, výkaze ziskov a strát a vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a vyžaduje zverejnenie ďalších riadkových položiek buď priamo v týchto výkazoch alebo v poznámkach. Požiadavky na prezentáciu výkazu o peňažných tokoch stanovuje IAS 7.

43. V tomto štandarde sa termín „zverejnenie“ občas používa v širokom slova zmysle zahrňujúc položky prezentované jednak priamo v súvahe, výkaze ziskov a strát, výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a vo výkaze o peňažných tokoch, vrátane poznámok. Požiadavky na zverejnenie sú obsahom aj ďalších štandardov a interpretácií. Ak tento alebo iný štandard alebo interpretácia nevyžaduje inak, sú tieto zverejnenia prezentované buď priamo v súvahe, výkaze ziskov a strát, výkaze o zmenách vo vlastnom imaní resp. vo výkaze o peňažných tokoch (podľa toho, čo platí) alebo v poznámkach.

44.  Účtovná závierka by mala byť jasne identifikovaná a odlíšená od ostatných informácií zverejnených v tom istom dokumente.

45. IFRS platia len pre účtovnú závierku, a teda sa nevzťahujú na iné informácie prezentované vo výročnej správe alebo v inom dokumente. Vzhľadom na to je dôležité, aby boli používatelia schopní rozlíšiť informácie, ktoré sú pripravované na základe IFRS od ostatných informácií, ktoré môžu byt' užitočné pre používateľov, ale nie sú predmetom týchto požiadaviek.

46.  Všetky súčasti účtovnej závierky by mali byť jasne identifikované. Navyše, ak je to pre správne pochopenie prezentovaných informácií potrebné, mali by byť výrazným spôsobom uvedené nasledujúce informácie:

47. Požiadavky odseku 46 sú zvyčajne splnené uvádzaním názvov strán a skrátených názvov stĺpcov na každej strane účtovnej závierky. Je potrebné zvážiť a rozhodnúť sa pre najlepší spôsob prezentácie takýchto informácií. Ak je, napríklad, účtovná závierka prezentovaná v elektronickej podobe, nie vždy je rozdelená na samostatné strany; vyššie uvedené prvky sa v takom prípade uvádzajú s takou frekvenciou, aby bolo zabezpečené primerané pochopenie informácií zahrnutých v účtovnej závierke.

48. Účtovná závierka je často zrozumiteľnejšia, ak sa informácie uvádzajú v tisíckach alebo miliónoch jednotiek meny prezentácie. Toto je prijateľné v prípade, že je zverejnený stupeň zaokrúhľovania v prezentácii a nedochádza k opomenutiu významných informácií.

49.  Účtovná závierka by mala byť prezentovaná aspoň raz ročne. Ak dôjde k zmene dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha a ročná účtovná závierka sa vzťahuje na obdobie dlhšie alebo kratšie ako jeden rok, zverejní jednotka, okrem obdobia, ktoré je predmetom účtovnej závierky:

50. Za bežných okolností sa účtovná závierka zostavuje vždy za obdobie jedného roka. Niektoré jednotky však z praktických dôvodov dávajú prednosť vykazovaniu, napríklad za obdobie 52 týždňov. Keďže je v takýchto prípadoch nepravdepodobné, že by sa výsledná účtovná závierka významne líšila od závierky za obdobie jedného roka, nie sú voči tomuto postupu z hľadiska tohto štandardu žiadne obmedzenia.

51.  V zmysle odsekov 57-67 uvádza jednotka v súvahe obežný a dlhodobý majetok, ako aj obežné a neobežné záväzky ako oddelené klasifikácie vo svojej účtovnej závierke s výnimkou prípadov, keď prezentácia vychádzajúca z likvidity poskytuje spoľahlivé a relevantnejšie informácie. Ak sa uplatňuje táto výnimka, všetok majetok a záväzky sa uvádzajú všeobecne v poradí ich likvidity.

52.  Nezávisle od zvoleného spôsobu prezentácie zverejní jednotka pri každej riadkovej položke majetku a záväzkov obsahujúcej kombináciu súm, ktoré majú byť navrátené alebo uhradené (a) do 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha a (b) neskôr ako do 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, očakávanú sumu, ktorá má byť navrátená alebo uhradená po viac ako 12 mesiacoch.

53. Ak jednotka dodáva tovar alebo služby v rámci jasne vymedziteľného prevádzkového cyklu, poskytuje oddelená klasifikácia obežného a dlhodobého majetku a záväzkov v súvahe užitočné informácie rozlíšením majetku v zostatkovej hodnote, ktorý nepretržite obieha v podobe prevádzkového kapitálu, od toho, ktorý jednotka využíva vo svojich dlhodobých operáciách. Takáto klasifikácia tiež zvýrazňuje majetok, ktorý bude podľa očakávania zrealizovaný v rámci bežného prevádzkového cyklu a záväzky so splatnosťou v tom istom období.

54. Pri niektorých jednotkách, ako sú napríklad finančné inštitúcie, poskytuje prezentácia majetku a záväzkov vo vzostupnom alebo zostupnom poradí ich likvidity spoľahlivé a významnejšie informácie ako prezentácia s klasifikáciou na obežné a neobežné vzhľadom na fakt, že jednotka nedodáva tovar alebo služby v rámci jasne vymedziteľného prevádzkového cyklu.

55. V rámci uplatňovania odseku 51 môže jednotka uvádzať niektorý svoj majetok a záväzky aj s použitím klasifikácie na obežné a neobežné a iné v poradí ich likvidity, ak sú týmto výsledné informácie spoľahlivé a relevantnejšie. Potreba kombinovaného spôsobu prezentácie môže byť relevantná pre jednotky s rôznorodými operáciami.

56. Informácie o predpokladaných termínoch zrealizovania majetku a záväzkov sú užitočné pri hodnotení likvidity a solventnosti jednotky. ►M12  IFRS 7 Finančné nástroje: Zverejňovanie  ◄ vyžaduje zverejňovanie termínov splatnosti finančného majetku a finančných záväzkov. Finančný majetok zahŕňa pohľadávky z obchodného styku a ostatné pohľadávky, zatiaľ čo finančné záväzky zahŕňajú záväzky z obchodného styku a ostatné záväzky. Užitočné sú tiež informácie o očakávaných termínoch návratnosti a úhrad nepeňažného majetku a záväzkov, ako sú napríklad zásoby a rezervy, či už sú tieto majetky a záväzky klasifikované ako obežné a neobežné alebo nie. Napríklad jednotka zverejní hodnotu zásob, ktorých návratnosť sa očakáva za viac ako dvanásť mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha.

57.  Majetok sa klasifikuje ako obežný, ak spĺňa nasledujúce kritériá:

Všetok ostatný majetok sa považuje za dlhodobý.

58. Tento štandard používa termín „neobežný“ na hmotný, nehmotný a finančný majetok dlhodobého charakteru. Nevylučuje sa používanie alternatívnych opisov, za predpokladu, že ich zmysel jednoznačne vyplýva z kontextu.

59. Prevádzkový cyklus jednotky je čas medzi obstaraním majetku za účelom spracovania a jeho zrealizovaním vo forme peňazí alebo peňažných ekvivalentov. V prípadoch, kedy nemožno presne vymedziť bežný prevádzkový cyklus jednotky, je jeho dĺžka stanovená na dvanásť mesiacov. Obežný majetok zahŕňa majetok (ako sú zásoby a pohľadávky z obchodného styku), ktoré sú predané, spotrebované alebo zrealizované v rámci bežného prevádzkového cyklu, a to aj vtedy, ak sa neočakáva ich zrealizovanie do dvanástich mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Obežný majetok ďalej zahŕňa majetok primárne určený na obchodovanie (finančný majetok v tejto kategórii je klasifikovaný ako držaný na obchodovanie v súlade s IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie) a aktuálnu časť dlhodobého finančného majetku.

60.  Záväzok sa klasifikuje ako obežný, ak spĺňa nasledujúce kritériá:

Všetky ostatné záväzky sa považujú za neobežné.

61. Niektoré obežné záväzky, ako napríklad záväzky z obchodného styku a časové rozlíšenie nákladov na zamestnancov a ostatné prevádzkové náklady, tvoria súčasť prevádzkového kapitálu využívaného v bežnom prevádzkovom cykle jednotky. Takéto prevádzkové položky sú klasifikované ako obežné záväzky, a to aj vtedy, ak ich splatnosť pripadá na neskorší termín ako dvanásť mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Z určenej dĺžky bežného prevádzkového cyklu sa vychádza aj pri klasifikácii majetku a záväzkov jednotky. V prípadoch, kde nemožno jasne vymedziť bežný prevádzkový cyklus jednotky, je jeho dĺžka stanovená na dvanásť mesiacov.

62. Ostatné obežné záväzky sa neuhrádzajú v rámci bežného prevádzkového cyklu, ale sú splatné do dvanástich mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, alebo sú primárne držané na obchodovanie. Ako príklady možno uviesť finančné záväzky, ktoré sú na základe IAS 39 klasifikované ako držané na obchodovanie, kontokorentné úvery, splatná časť neobežných finančných záväzkov, splatné dividendy, dane z príjmov a iné neobchodné záväzky. Finančné záväzky, ktorých účelom je dlhodobé financovanie (t.j. nie sú súčasťou pracovného kapitálu používaného v bežnom prevádzkovom cykle jednotky), a ktoré nie sú splatné do dvanástich mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, nie sú neobežné záväzky a vzťahujú sa na ne odseky 65 a 66.

63. Jednotka klasifikuje svoje finančné záväzky ako obežné vtedy, ak sú splatné do 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, a to aj vtedy, ak:

64. Ak jednotka očakáva refinancovanie, na základe vlastného uváženia, alebo obnovenie záväzku na najmenej dvanásť mesiacov po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha na základe exitujúceho úveru, klasifikuje tento záväzok ako neobežný, a to aj vtedy, ak by bol inak splatný v skoršom termíne. Ak však refinancovanie resp. obnovenie záväzku nie je na základe vlastného uváženia jednotky (napríklad neexistuje žiadna zmluva o refinancovaní), možnosť refinancovania sa nezohľadňuje a záväzok je klasifikovaný ako obežný.

65. Ak jednotka poruší záväzok dlhodobej úverovej zmluvy k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha alebo pred dátumom, ku ktorému je zostavená súvaha, pričom dôsledkom tohto porušenia je splatnosť záväzku pri predložení, je tento záväzok klasifikovaný ako obežný, a to aj vtedy, ak veriteľ, po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha a pred autorizovaním účtovnej závierky na zverejnenie, súhlasil, že takúto úhradu v dôsledku porušenia zmluvy nebude vyžadovať. Takýto záväzok je klasifikovaný ako obežný z toho dôvodu, že jednotka nemá k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha bezvýhradnú právomoc odložiť úhradu tohto záväzku na neskorší termín ako dvanásť mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha.

66. Ak však veriteľ súhlasil k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, s poskytnutím tolerančného obdobia v dĺžke aspoň dvanásť mesiacov od dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, ktorého cieľom je umožniť jednotke nápravu stavu, a počas ktorého nemôže veriteľ vyžadovať bezodkladnú úhradu, je daný záväzok klasifikovaný ako neobežný.

67. Ak v súvislosti s úvermi, ktoré sú klasifikované ako obežné záväzky, dôjde v období medzi dátumom, ku ktorému je zostavená súvaha a autorizovaním účtovnej závierky na zverejnenie k nasledujúcim udalostiam, považujú sa tieto v zmysle IAS 10 Udalosti po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha za udalosti vyžadujúce si zverejnenie ako udalosti nevyžadujúce si úpravu:

68.  V súvahe by mali byť zahrnuté aspoň riadkové položky, ktoré prezentujú nasledujúce sumy:

69.  Dodatočné riadkové položky, názvy a medzisúčty by mali byť prezentované priamo v súvahe vtedy, ak takáto prezentácia napomáha pochopeniu finančnej pozície jednotky.

70.  Ak jednotka prezentuje v súvahe obežný a dlhodobý majetok, ako aj obežné a neobežné záväzky ako oddelené klasifikácie, medzi obežný majetok (záväzky) nemožno zaradiť odložené daňové pohľadávky (záväzky).

71. Tento štandard nepredpisuje poradie alebo formu, v ktorej majú byť položky prezentované. V tejto súvislosti sa v odseku 68 uvádza len zoznam položiek natoľko rozdielnych, čo do charakteru alebo funkcie, že ich možno v súvahe prezentovať oddelene. Ďalej:

72. Pri posúdení toho, či sa majú dodatočné položky prezentovať oddelene, je potrebné vychádzať z:

73. Používanie rôznych spôsobov oceňovania pre rôzne skupiny majetku poukazuje na rôznosť ich charakteru alebo funkcie, a preto by sa mali v súvahe prezentovať ako samostatné riadkové položky. Napríklad rôzne triedy nehnuteľností, strojov a zariadení možno v súlade s IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia účtovať v obstarávacej cene alebo v hodnote po precenení.

74.  Jednotka zverejní, či už priamo v súvahe alebo v poznámkach, podrobnejšiu subklasifikáciu prezentovaných riadkových položiek klasifikovaných spôsobom, ktorý vhodne odráža operácie jednotky.

75. Miera podrobnejšej subklasifikácie závisí od požiadaviek IFRS a od veľkosti, charakteru a funkcie príslušných súm. Pri určení základu pre podrobnejšiu subklasifikáciu sa vychádza tiež z faktorov uvedených v odseku 72. Zverejnenia jednotlivých položiek sa líšia, napríklad

76.  Jednotka zverejní buď priamo v súvahe alebo v poznámkach:

77.  Jednotka bez akciového kapitálu, ako napríklad partnerstvo alebo trust, zverejní informácie ekvivalentné tým, ktoré vyžaduje odsek 76(a), ukazujúce zmeny počas obdobia v každej kategórii podielov na vlastnom imaní, a tiež práva, preferencie a obmedzenia náležiace každej kategórii podielov na vlastnom imaní.

78.  Pri určovaní zisku alebo straty je potrebné zahrnúť všetky vykázané položky výnosov a nákladov za obdobie, pokiaľ niektorý štandard alebo interpretácia nevyžaduje inak.

79. Pri určovaní zisku alebo straty sa zvyčajne zohľadňujú všetky vykázané položky nákladov a výnosov za obdobie. To zahŕňa tiež účinky zmien v účtovných odhadoch. Za určitých okolností však možno zo zisku alebo straty za bežné obdobie vylúčiť určité položky. IAS 8 sa vzťahuje na dva druhy takýchto okolností: opravu chýb a účinok zmien v účtovných metódach.

80. Ďalšie štandardy sa zaoberajú položkami, ktoré môžu napĺňať definíciu výnosov alebo nákladov v Rámcovej osnove, ale obvykle sú vylúčené zo zisku alebo straty. Ako príklady možno uviesť prebytky z prehodnotenia (pozri IAS 16), najmä zisky a straty z prepočtu účtovnej závierky prevádzky v zahraničí (pozri IAS 21) a zisky alebo straty z opätovného ocenenia finančného majetku k dispozícii na predaj (pozri IAS 39).

81.  Vo výkaze ziskov a strát by mali byť zahrnuté aspoň riadkové položky, ktoré prezentujú nasledujúce sumy za obdobie:

82.  Priamo vo výkaze ziskov a strát je potrebné ako rozvrhnutia zisku alebo straty za obdobie uvádzať nasledujúce položky:

83.  Dodatočné riadkové položky, názvy a medzisúčty sú prezentované vo výkaze ziskov a strát vtedy, ak takáto prezentácia napomáha pochopeniu finančnej výkonnosti jednotky.

84. Keďže sa účinky rôznych činností, transakcií a iných udalostí jednotky líšia ohľadom frekvencie, potenciálu pre zisk alebo stratu a predvídateľnosti, zverejnenie zložiek finančnej výkonnosti napomáha porozumeniu dosiahnutej finančnej výkonnosti a pri spracovávaní výhľadov budúcich výsledkov. Ak je potrebné vysvetliť prvky finančnej výkonnosti, sú do výkazu ziskov a strát zahrnuté dodatočné riadkové položky a je potrebné zmeniť opisy a poradie položiek. Faktory, ktoré je potrebné vziať do úvahy, zahŕňajú významnosť, charakter a funkciu zložiek výnosov a nákladov. ►M12  Finančná inštitúcia môže napríklad zmeniť a doplniť opisy s cieľom poskytnúť informácie, ktorá sú relevantné pre operácie finančných inštitúcií. ◄ Pokiaľ nie sú splnené kritériá odseku 32, nie je možná kompenzácia nákladov a výnosov.

85.  Jednotka nebude prezentovať žiadne položky nákladov a výnosov ako mimoriadne položky, či už v samotnom výkaze ziskov a strát alebo v poznámkach.

86.  Charakter a sumy významných položiek nákladov a výnosov sa zverejňujú samostatne.

87. Okolnosti, v dôsledku ktorých môže byť potrebné samostatné zverejnenie položiek výnosov a nákladov, sú:

88.  Jednotka zverejní analýzu nákladov na základe klasifikácie vychádzajúcej buď z charakteru nákladov alebo ich funkcie v rámci jednotky, podľa toho, ktorý prístup vedie vo výsledku k informáciám, ktoré sú spoľahlivé a relevantnejšie.

89. Jednotkám sa odporúča prezentovať analýzu v zmysle odseku 88 v samotnom výkaze ziskov a strát.

90. Náklady sú predmetom subklasifikácie kvôli zvýrazneniu tých položiek finančnej výkonnosti, ktoré sa prípadne líšia z hľadiska frekvencie, potenciálu pre zisk alebo stratu a predvídateľnosti. Túto analýzu možno vykonať jedným z dvoch nasledujúcich spôsobov.

91. Prvým spôsobom analýzy je metóda charakteru nákladov. V jej rámci sa náklady vo výkaze ziskov a strát zoskupujú podľa ich charakteru (napríklad odpisovanie, nákupy materiálu, náklady na dopravu, zamestnanecké požitky a náklady na reklamu) a neprerozdeľujú sa medzi rôzne funkcie jednotky. Túto metódu možno uplatňovať pomerne jednoducho, pretože nie je potrebné vykonávať priraďovanie nákladov funkčným klasifikáciám. Príklad klasifikácie s využitím metódy charakteru nákladov je nasledovný:

92. Druhou formou analýzy je metóda funkcie nákladov alebo metóda „nákladov na predaj“ a klasifikuje náklady podľa ich funkcie, ako súčasť nákladov na predaj alebo napríklad náklady na distribúciu alebo administratívne činnosti. Pri uplatňovaní tejto metódy zverejňuje jednotka oddelene od ostatných nákladov aspoň svoje náklady na predaj. Tento spôsob prezentácie poskytuje používateľom často relevantnejšie informácie ako klasifikácia nákladov podľa ich charakteru, avšak priraďovanie nákladov funkciám môže vyžadovať ľubovoľné priraďovanie a vyžaduje si precízny úsudok. Príklad klasifikácie s využitím metódy funkcie nákladov je nasledovný:

93.  Jednotky, ktoré klasifikujú náklady podľa funkcie, zverejnia dodatočné informácie o charaktere nákladov, vrátane nákladov na odpisovanie a amortizáciu a zamestnanecké požitky.

94. Voľba medzi metódou funkcie nákladov a metódou charakteru nákladov závisí tak od historických a priemyselných faktorov, ako aj od charakteru jednotky. Obe metódy naznačujú, u ktorých nákladov možno potenciálne očakávať pohyby v priamej alebo nepriamej závislosti od úrovne predaja alebo výroby jednotky. Keďže každá z oboch metód má svoje výhody pre rôzne typy jednotiek, tento štandard vyžaduje od manažmentu výber najvhodnejšej a najspoľahlivejšej prezentácie. Pri používaní klasifikácie funkcie nákladov sa však vzhľadom na to, že informácie o charaktere nákladov sú užitočné pri predpovedaní budúcich peňažných tokov, vyžaduje dodatočné zverejnenie. Termín „zamestnanecké požitky“ v odseku 93 má rovnaký význam ako v IAS 19 Zamestnanecké požitky.

95.  Jednotka zverejní, či už priamo vo výkaze ziskov a strát resp. vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní alebo v poznámkach, sumu dividend vykazovaných ako rozdelenia majiteľom vlastného imania počas obdobia a príslušnú hodnotu na akciu.

96.  Jednotka prezentuje výkaz o zmenách vo vlastnom imaní, pričom výkaz zahŕňa:

Výkaz o zmenách vo vlastnom imaní, ktorý obsahuje iba tieto položky, sa označuje ako Výkaz vykázaných výnosov a nákladov.

97.  Jednotka ďalej prezentuje, či už priamo vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní alebo v poznámkach:

98. Zmeny vlastného imania jednotky medzi dvoma dátumami, ku ktorým je zostavená súvaha odzrkadľujú zvýšenie alebo zníženie jej majetku v zostatkovej hodnote počas obdobia. S výnimkou zmien v dôsledku transakcií s majiteľmi vlastného imania, ktorí konajú z funkcie majiteľov vlastného imania (ako sú vklady vlastného imania, spätné nadobudnutie vlastných majetkových nástrojov a dividend jednotky) a s tým priamo súvisiacich transakčných nákladov je celková zmena výšky vlastného imania počas obdobia súčtom nákladov a výnosov, vrátane ziskov a strát, z činnosti jednotky v tomto období (či už sa tieto položky nákladov a výnosov vykazujú v ziskoch a stratách alebo priamo ako zmeny vlastného imania).

99. Pokiaľ niektorý iný štandard alebo interpretácia nevyžaduje inak, je v zmysle tohto štandardu potrebné vykázať všetky položky výnosov a nákladov za obdobie, vrátane zisku a straty. Iné štandardy vyžadujú, aby sa niektoré položky ziskov a strát (ako je zvýšenie alebo zníženie hodnoty v dôsledku vykonaného precenenia, špecifické kurzové rozdiely, zisky alebo straty z opätovného ocenenia finančného majetku k dispozícii na predaj a príslušné sumy splatnej dane a odloženej dane) vykazovali priamo ako zmeny vlastného imania. Pretože pri hodnotení zmien vo finančnej pozícii jednotky medzi dvoma dátumami, ku ktorým je zostavená súvaha, je dôležité zohľadniť všetky položky výnosov a nákladov, vyžaduje tento štandard prezentáciu výkazu o zmenách vo vlastnom imaní, ktorý zvýrazňuje celkové náklady a výnosy jednotky, vrátane tých, ktoré sa vykazujú priamo vo vlastnom imaní.

100. IAS 8 vyžaduje tam, kde je to prakticky uskutočniteľné, vykonanie zmien účtovných metód spätnými úpravami, s výnimkou prípadov, keď si to prechodné ustanovenia iného štandardu alebo interpretácie vyžadujú inak. Ďalej IAS 8 vyžaduje, aby sa tam, kde je to prakticky uskutočniteľné, vykonávali so spätnou platnosťou aj prehodnotenia zamerané na opravy chýb. Spätné úpravy a spätné prehodnotenia sa vykonávajú v zostatku nerozdelených ziskov, s výnimkou prípadov, keď si niektorý štandard alebo interpretácia vyžaduje spätnú úpravu iného prvku vlastného imania. V zmysle bodu (d) odseku 96 sa vyžaduje, aby sa vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní zverejnila celková úprava jednotlivých prvkov vlastného imania vyplývajúca, oddelene, zo zmien účtovných metód a opráv chýb. Tieto úpravy sa zverejňujú za každé predchádzajúce obdobie a k začiatku obdobia.

101. Požiadavky odsekov 96 a 97 možno splniť viacrými spôsobmi. Riešením môže byť napríklad stĺpcový formát, ktorý porovnáva počiatočný a koncový stav každého prvku vlastného imania v rámci jednotky. Alternatívne možno vo výkaze o zmenách vo vlastnom imaní uvádzať len položky, ktoré vyžaduje odsek 96. V takom prípade sú položky, ktoré vyžaduje odsek 97, začlenené do poznámok.

102. Informácie o peňažných tokoch poskytujú používateľom účtovnej závierky podklad na zhodnotenie schopnosti jednotky vytvárať peniaze a peňažné ekvivalenty a potrieb jednotky tieto peňažné toky využívať. Požiadavky na prezentáciu výkazu o peňažných tokoch a súvisiace zverejnenia stanovuje IAS 7 Výkazy o peňažných tokoch.

103.  Účelom poznámok je:

104.  Poznámky by mali mať, pokiaľ je to možné, systematické členenie. Každá položka v súvahe, výkaze ziskov a strát, výkaze o zmenách vo vlastnom imaní a vo výkaze o peňažných tokoch by mala mať krížové odkazy na všetky s ňou súvisiace informácie v poznámkach.

105. Poznámky majú zvyčajne nasledujúce členenie, ktoré napomáha používateľom porozumieť účtovnej závierke a umožňuje jej porovnanie s účtovnými závierkami iných jednotiek:

106. Za určitých okolností môže byť potrebné alebo vhodné zmeniť poradie jednotlivých položiek v poznámkach. Napríklad informácie o zmenách reálnej hodnoty vykazované ako zisk alebo strata možno skombinovať s informáciami o splatnosti finančných nástrojov, hoci prvé zverejnenia súvisia s výkazom ziskov a strát a druhé so súvahou. Napriek tomu je potrebné, pokiaľ je to možné, dodržiavať systematické členenie poznámok.

107. Poznámky poskytujúce informácie o spôsobe zostavenia účtovnej závierky a špecifických účtovných metódach môžu byť prezentované ako osobitná súčasť účtovnej závierky.

108.  V prehľade významných účtovných metód jednotka zverejní:

109. Pre používateľov je dôležité, aby boli oboznámení so základom (základmi) oceňovania použitým v účtovnej závierke (napríklad historické náklady, bežné náklady, realizačná hodnota, reálna hodnota alebo spätne získateľná suma), pretože základ, podľa ktorého je zostavená účtovná závierka, má pri jej analýze zásadný význam. Keď' sa v účtovnej závierke uplatňuje viac ako jeden spôsob ocenenia, napríklad pri precenení určitých skupín majetku, stačí uviesť označenie kategórií majetku a záväzkov, na ktoré sa vzťahujú jednotlivé spôsoby ocenenia.

110. Pri rozhodovaní, či by mala byť zverejnená konkrétna účtovná metóda, berie manažment do úvahy, nakoľko by bolo zverejnenie prospešné pre používateľov pri pochopení spôsobu, akým sa vo vykazovanej finančnej výkonnosti a finančnej pozícii odrážajú transakcie, iné udalosti a podmienky. Zverejnenie konkrétnych účtovných metód je pre užívateľov užitočné najmä vtedy, ak sú tieto metódy vybrané z alternatív umožnených v štandardoch a interpretáciách. Príkladom môže byť zverejnenie toho, či spoločník vykazuje svoj podiel v spoločne kontrolovanej jednotke s využitím metódy podielovej konsolidácie alebo metódy vlastného imania (pozri IAS 31 Podiely v spoločných podnikoch). Niektoré štandardy výslovne vyžadujú zverejňovanie konkrétnych účtovných metód, vrátane manažmentom uplatneného spôsobu výberu medzi ich prípustnými variantmi. Napríklad IAS 16 vyžaduje zverejnenie základov pre oceňovanie používaných pre jednotlivé triedy nehnuteľností, strojov a zariadení. IAS 23 Náklady na prijaté pôžičky a úvery vyžaduje zverejnenie toho, či sa náklady na prijaté pôžičky a úvery vykazujú okamžite ako náklady, alebo či sa kapitalizujú v rámci nákladov na kvalifikovateľný majetok.

111. Každá jednotka zvažuje charakter svojich operácií a metód, zverejnenie ktorých používatelia pravdepodobne očakávajú pre daný typ jednotky. Napríklad pre jednotku, ktorá podlieha dani z príjmu, by sa očakávalo zverejnenie jej účtovných metód pre dane z príjmov, vrátane metód vzťahujúcich sa na odložené daňové záväzky a daňové pohľadávky. Pre jednotku s významnými prevádzkami v zahraničí alebo transakciami v cudzích menách by sa očakávalo zverejnenie účtovných metód vykazovania kurzových ziskov a strát. Ak došlo k podnikovým kombináciám, sú zverejnené metódy ocenenia goodwillu a menšinového podielu.

112. Účtovná metóda môže byť dôležitá vzhľadom na charakter operácií jednotky, a to aj vtedy, ak sumy, na ktoré sa vzťahuje, nie sú významné v bežnom ani v minulých obdobiach. Je tiež vhodné zverejniť všetky významné účtovné metódy, ktoré výslovne nevyžadujú IFRS, avšak sú zvolené a uplatňované v súlade s IAS 8.

113.  Jednotka v prehľade významných účtovných metód alebo v iných poznámkach zverejní rozhodnutia, okrem tých, ktoré zahŕňajú odhady (pozri odsek 116), uskutočnené manažmentom pri uplatňovaní účtovných metód, ktoré v najvýznamnejšej miere určujú sumy vykazované v účtovnej závierke.

114. V rámci uplatňovania účtovných metód jednotky prijíma manažment rôzne rozhodnutia, okrem tých, ktoré zahŕňajú odhady, ktoré môžu vo významnej miere ovplyvniť sumy vykazované v účtovnej závierke. Rozhodnutia manažmentu napríklad zahŕňajú:

115. Niektoré zo zverejnení v zmysle odseku 113 vyžadujú aj iné štandardy. Napríklad IAS 27 vyžaduje, aby jednotka zverejnila dôvody, prečo jej majetkový podiel na jednotke nezakladá kontrolu, ohľadom investovaného podniku, ktorý nie je dcérskou spoločnosťou aj napriek tomu, že nadpolovičný podiel na hlasovacích alebo potenciálnych hlasovacích právach je priamo alebo nepriamo vlastnený prostredníctvom dcérskych spoločností. IAS 40 vyžaduje, aby sa v prípadoch problematickej klasifikácie majetku zverejnili kritériá, ktoré jednotka uplatňuje pri rozlišovaní investičného majetku od nehnuteľnosti používanej vlastníkom a od nehnuteľnosti držanej na predaj v bežnom podnikaní.

116.  Jednotka zverejní v poznámkach informácie o kľúčových predpokladoch budúceho vývoja, ako aj ostatné kľúčové príčiny neistoty v odhadoch k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, ktoré sa spájajú s vysokým rizikom významných úprav účtovných hodnôt majetku a záväzkov v nasledujúcom hospodárskom roku. Vzhľadom na tento majetok a záväzky by mali poznámky obsahovať:

117. Stanovenie účtovnej hodnoty niektorého majetku a záväzkov si vyžaduje vykonanie odhadu účinkov neistých budúcich udalostí na tento majetok a záväzky k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Ak napríklad nie sú na ocenenie nasledujúceho majetku a záväzkov k dispozícii aktuálne trhové ceny, je potrebné pri ocenení spätne získateľnej sumy nehnuteľností, strojov a zariadenia, účinkov technologického zastarania zásob, rezerv, ktoré sú predmetom výsledku prebiehajúcich sporov a dlhodobých záväzkov v súvislosti so zamestnaneckými požitkami, ako sú starobné dôchodky, zohľadniť budúce odhady. Tieto odhady zahŕňajú predpoklady o takých položkách ako sú úprava rizika pre peňažné toky alebo uplatňované zľavy, budúce úpravy platov a budúce úpravy cien vplývajúce na výšku nákladov.

118. Kľúčové predpoklady a iné kľúčové zdroje neistoty v odhadoch, ktorých zverejnenie sa vyžaduje v zmysle odseku 116, sa vzťahujú na také odhady, ktoré vyžadujú od manažmentu uplatňovať pri rozhodovaní tie najprísnejšie, subjektívne alebo komplexné kritériá. Vzhľadom na rastúci počet premenných a predpokladov týkajúcich sa možného budúceho riešenia neistôt je toto rozhodovanie čoraz subjektívnejšie a komplexnejšie, s čím zároveň zvyčajne rastie pravdepodobnosť následnej významnej úpravy účtovných hodnôt majetku a záväzkov.

119. Zverejnenia v zmysle odseku 116 sa nevyžadujú v prípade majetku a záväzkov s vysokým rizikom významnej zmeny ich účtovných hodnôt v budúcom finančnom roku, ak sú k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha ocenené reálnou hodnotou na základe aktuálnych trhových cien (ich reálne hodnoty sa môžu v budúcom finančnom roku významne zmeniť, avšak tieto zmeny by neboli výsledkom predpokladov alebo iných zdrojov neistoty v odhadoch k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha).

120. Zverejnenia v zmysle odseku 116 sú prezentované spôsobom, ktorý napomáha používateľom účtovnej závierky porozumieť rozhodnutiam manažmentu v súvislosti s budúcim vývojom a s najdôležitejšími zdrojmi neistoty v odhadoch. Charakter a rozsah týchto informácií sa môže meniť v závislosti od charakteru predpokladu a iných okolností. Môže byť tak potrebné zverejniť napríklad tieto druhy informácií:

121. V rámci zverejnení v odseku 116 nie je potrebné zverejňovať rozpočtové informácie ani prognózy.

122. Ak je z určitého dôvodu zverejnenie rozsahu možných účinkov kľúčových predpokladov alebo iného kľúčového zdroja neistoty v odhadoch k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha neuskutočniteľné, zverejní jednotka informáciu, že je na základe jestvujúcich údajov pravdepodobné, že možné dopady v budúcom finančnom roku, ktoré budú odlišné od predpokladov si vyžiadajú významnú úpravu účtovnej hodnoty príslušného majetku alebo záväzkov. V každom prípade, jednotka zverejní charakter a účtovnú hodnotu konkrétneho majetku alebo záväzku (alebo triedy aktív alebo záväzkov), ktorých sa daný predpoklad týka.

123. Zverejnenie konkrétnych kritérií, ktorými sa manažment riadil pri uplatňovaní účtovných metód jednotky v odseku 113, sa nevzťahuje na zverejnenia kľúčových zdrojov neistoty v odhadoch v odseku 116.

124. Zverejnenie určitých kľúčových predpokladov, ktoré by bolo inak potrebné v zmysle odseku 116, sa vyžaduje na základe niektorých iných štandardov. Napríklad IAS 37 vyžaduje, aby sa za presne definovaných okolností zverejňovali kľúčové predpoklady o budúcich udalostiach ovplyvňujúcich triedy rezerv. ►M12  IFRS 7 ◄ vyžaduje zverejňovanie významných predpokladov, z ktorých sa vychádza pri odhadoch reálnych hodnôt finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré sa účtujú v reálnej hodnote. IAS 16 vyžaduje zverejňovanie významných predpokladov, z ktorých sa vychádza pri odhadoch reálnej hodnoty precenených nehnuteľností, strojov a zariadení.

124A.  Jednotka uvedie informácie, ktoré umožňujú užívateľom finančných výkazov posúdiť ciele, politiky a postupy spravovania kapitálu danej jednotky.

124B. Na účely dodržania odseku 124A, jednotka uvádza toto:

Tieto údaje sa zakladajú na informáciách poskytnutých interne kľúčovým riadiacim pracovníkom jednotky.

124C. Jednotka môže spravovať kapitál niekoľkými spôsobmi a podliehať viacerým rôznym kapitálovým požiadavkám. Napríklad konglomerát môže zahŕňať jednotky, ktoré vykonávajú poistnú činnosť a bankovú činnosť a tieto jednotky môžu tiež fungovať v niekoľkých jurisdikciách. Keď súhrnné údaje o kapitálových požiadavkách a o tom, ako je kapitál spravovaný, nezabezpečia užitočné informácie alebo narušia chápanie užívateľa finančného výkazu týkajúceho sa kapitálových zdrojov jednotky, jednotka predloží osobitné informácie pre každú kapitálovú požiadavku, ktorej daná jednotka podlieha.

125.  V poznámkach jednotka zverejní:

126.  Ak nie sú súčasťou iných zverejnených informácií publikovaných s účtovnou závierkou, zverejní jednotka nasledovné:

127.  Jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia začínajúce dňom 1. január 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr, zverejní túto skutočnosť.

128. Tento štandard nahrádza IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky, prepracovaný z roku 1997.

A1. V štandardoch medzinárodného finančného vykazovania, vrátane medzinárodných účtovných štandardov a interpretácií, sa s účinnosťou od decembra 2003:

A2. [Zmena sa netýka samotných štandardov]

A3. Rušia sa odseky 69 a 70 v IAS 12 Dane z príjmov.

A4. Znenie odseku 23 v IAS 19 Zamestnanecké požitky sa mení nasledovne:

A5. [Zmena sa netýka samotných štandardov]

A6. IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka sa mení nasledovne:

Znenie odseku 5 sa mení nasledovne:

A7. Znenie odsekov 39 a 40 IAS 35 Ukončované výroby sa mení nasledovne:

A8. [Zmena sa netýka samotných štandardov]

A9. Znenie IAS 41 Poľnohospodárstvo sa mení nasledovne:

Ruší sa odsek 39.

Znenie odseku 53 sa mení nasledovne:

A10. [Zmena sa netýka samotných štandardov]

A11. Znenie odseku 5 SIC 32 Nehmotný majetok - náklady na internetovú stránku sa mení nasledovne:

1. Cieľom tohto štandardu je stanoviť spôsob účtovania zásob. Kľúčovou otázkou pri účtovaní zásob je výška nákladov, ktoré sa majú vykazovať ako majetok a prenášať do budúceho obdobia, pokiaľ nie sú vykázané súvisiace výnosy. Tento štandard vysvetľuje postupy určenia obstarávacej ceny zásob a jej následného vykázania v rámci nákladov, vrátane prípadných znížení hodnoty na realizačnú hodnotu. Ďalej vysvetľuje tiež oceňovacie vzorce, ktoré sa používajú na určenie obstarávacej ceny zásob.

2.  Tento štandard platí pre všetky druhy zásob, s týmito výnimkami:

3.  Tento štandard sa nevzťahuje na oceňovanie zásob vo vlastníctve:

4. Zásoby uvedené v bode (a) odseku 3 sú oceňované v realizačnej hodnote v určitých fázach výroby. To môže byť napríklad po zbere poľnohospodárskej úrody alebo po vyťažení nerastnej suroviny, keď sa ďalší predaj zabezpečuje forwardovou zmluvou alebo štátnou zárukou, alebo keď existuje aktívny trh so zanedbateľným rizikom nepredajnosti. Na tieto zásoby sa nevzťahujú len tie ustanovenia tohto štandardu, ktoré sa týkajú požiadaviek oceňovania.

5. Ako makléri na trhu s komoditami sa označujú subjekty, ktoré vo vlastnej réžii vykonávajú nákup alebo predaj komodít v prospech iných osôb. Zásoby uvedené v bode (b) odseku 3 sú v zásade nakupované za účelom predaja v blízkej budúcnosti a tvorby zisku z pohybov cien alebo z obchodnej marže maklérov na trhu s komoditami. Ak sa tieto zásoby oceňujú v reálnej hodnote zníženej o náklady predaja, nevzťahujú sa na ne len tie ustanovenia tohto štandardu, ktoré sa týkajú požiadaviek oceňovania.

6.  Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch:

Zásoby sú majetok:

Realizačná hodnota je odhadovaná predajná cena v bežnom podnikaní po odpočítaní odhadovaných nákladov na dokončenie výroby alebo na uskutočnenie predaja položky.

Reálna hodnota je suma, za ktorú možno vymeniť majetok, alebo vyrovnať záväzok v nezávislej transakcii medzi informovanými súhlasiacimi stranami.

7. Realizačná hodnota je čistá suma, v ktorej jednotka očakáva realizáciu predaja zásob v bežnom podnikaní. Reálna hodnota je suma, za ktorú môžu byť tieto zásoby vymenené medzi informovanými súhlasiacimi kupujúcimi a informovanými súhlasiacimi predávajúcimi na trhu. Realizačná hodnota je na rozdiel od reálnej hodnoty špecifická hodnota jednotky. Realizačná hodnota zásob sa môže líšiť od ich reálnej hodnoty zníženej o náklady predaja.

8. Zásoby zahŕňajú tovar obstaraný a držaný pre ďalší predaj, vrátane tovaru obstaraného maloobchodníkom a skladovaného pre ďalší predaj alebo pozemky a iné nehnuteľnosti držané pre ďalší predaj. Zásobami sú aj vyrobené hotové výrobky a nedokončená výroba jednotky, a zahŕňajú tiež materiál a spotrebný tovar určený na použitie vo výrobnom procese. U poskytovateľov služieb zahŕňajú zásoby náklady na danú službu v zmysle odseku 19, za ktorú jednotka ešte nevykázala súvisiaci výnos (pozri IAS 18 Výnosy z bežnej činnosti).

9.  Zásoby sú oceňované vo výške obstarávacích nákladov a v realizačnej hodnote, podľa toho, ktorá z týchto dvoch hodnôt je nižšia.

10.  Obstarávacia cena zásob zahŕňa všetky obstarávacie náklady, náklady na zmenu a ostatné náklady vynaložené na premenu zásob do ich súčasnej podoby a na ich presun na súčasné miesto uloženia.

11. Náklady na nákup v súvislosti so zásobami zahŕňajú nákupnú cenu, dovozné clá a ostatné dane (iné ako dane následne získateľné jednotkou späť od daňových úradov), dopravu, manipulačné poplatky a ostatné náklady priamo súvisiace s obstarávaním hotových výrobkov, materiálov a služieb. Obchodné zľavy, rabaty a podobne predstavujú pri určovaní nákladov na nákup odpočítateľné položky.

12. Náklady na zmenu zásob zahŕňajú náklady priamo súvisiace s výrobnými jednotkami, ako napríklad priama práca. Ďalej zahŕňajú aj systematické rozvrhnutie pevnej sadzby výrobnej réžie a variabilných výrobných réžií, ktoré sú vynakladané v súvislosti so spracovaním materiálu do podoby hotových výrobkov. Pevnú sadzbu výrobnej réžie tvoria tie nepriame náklady na výrobu, ktoré zostávajú relatívne stále nezávislé od zmien v objeme výroby, ako napríklad odpisy a údržba továrenských budov a zariadení a náklady na riadenie a administratívu závodu. Variabilné výrobné réžie predstavujú tie nepriame náklady na výrobu, ktoré sa menia v priamej alebo takmer priamej závislosti od objemu výroby, ako napríklad nepriame materiály a nepriama práca.

13. Rozvrhnutie pevnej sadzby výrobnej réžie v rámci nákladov na zmenu vychádza z normálnej kapacity výrobných zariadení. Normálna kapacita je v priemere očakávaný objem výroby za viacero období alebo sezón za bežných okolností so zohľadnením zníženia kapacity v dôsledku plánovanej údržby. Je možné vychádzať aj zo skutočného objemu výroby, ak sa približuje k normálnej kapacite. Nízky objem výroby ani odstávky nemajú vplyv na zvýšenie čiastok pevnej sadzby výrobnej réžie priradených jednotlivým výrobným jednotkám. Nepriradená výrobná réžia sa vykazuje ako náklady za obdobie, v ktorom boli vynaložené. V obdobiach s neobvykle vysokým objemom výroby je potrebné čiastky pevnej sadzby výrobnej réžie na jednotlivé výrobné jednotky znížiť, aby neboli zásoby oceňované vyššou hodnotou ako sú náklady. Pri priraďovaní variabilných výrobných réžií jednotlivým výrobným jednotkám sa vychádza zo skutočného využitia výrobných zariadení.

14. Výsledkom výrobného procesu môže byť výroba viac ako jedného výrobku súčasne. To sa týka napríklad výroby združených výrobkov, alebo ak existuje hlavný a vedľajší výrobok. Ak nie je možné oddelene identifikovať náklady na zmenu jednotlivých výrobkov, tieto sú rozvrhnuté medzi výrobky na základe racionálnej a konzistentnej úvahy. Rozvrhnutie nákladov môže vychádzať napríklad z relatívnej predajnej hodnoty jednotlivých výrobkov buď v tom štádiu výrobného procesu, keď začnú byť jednotlivo identifikovateľné, alebo po ich dokončení. Väčšina vedľajších výrobkov má nehmotný charakter. V takom prípade sú vedľajšie výrobky často oceňované v realizačnej hodnote, ktorá sa odpočíta od nákladov na hlavný výrobok. Účtovná hodnota hlavného výrobku sa tak vo výsledku významne nelíši od nákladov s ním spojených.

15. Ostatné náklady sú zahrnuté do obstarávacej ceny zásob len do výšky čiastky, ktorá bola vynaložená na premenu zásob do ich súčasnej podoby a na ich presun na súčasné miesto uloženia. Napríklad obstarávacia cena zásob môže zahŕňať nevýrobné výrobné réžie alebo náklady na návrhy výrobkov pre konkrétnych zákazníkov.

16. Príkladmi nákladov, ktoré nie sú súčasťou obstarávacej ceny zásob a vykazujú sa ako náklady za obdobie, v ktorom sú vynložené, zahŕňajú:

17. IAS 23 Náklady na prijaté pôžičky a úvery definuje okolnosti, za ktorých možno zahrnúť náklady na prijaté pôžičky a úvery do obstarávacej ceny zásob.

18. Pri obstaraní zásob si môže jednotka dojednať platobnú podmienku s odloženým termínom úhrady. Ak takéto dohody efektívne zakladajú financovanie jednotky, vykazujú sa čiastky tohto financovania, napríklad rozdiel medzi nákupnou cenou za bežných platobných podmienok a skutočnou zaplatenou sumou, ako úrokové náklady za obdobie, v ktorom bolo toto financovanie poskytnuté.

19. Prípadné zásoby u poskytovateľov služieb sú oceňované vo výške nákladov na ich výrobu. Tieto náklady zahŕňajú predovšetkým mzdové a iné náklady na personál, ktorý sa priamo podieľa na poskytovaní danej služby, vrátane vedúcich pracovníkov a príslušné režijné náklady. Mzdové a iné náklady na predaj a na administratívny personál nie sú zahrnuté, ale vykazujú sa ako náklady za obdobie, v ktorom boli vynaložené. Obstarávacia cena zásob u poskytovateľa služieb nezahŕňa obchodnú maržu ani nepriraditeľné režijné náklady, ktoré sa často premietajú do cien účtovaných poskytovateľmi služieb.

20. V súlade s IAS 41 Poľnohospodárstvo platí pre zásoby poľnohospodárskej výroby, ktoré jednotka získala z biologického majetku, východiskové ocenenie v reálnej hodnote v období zberu úrody zníženej o stanovené náklady predaja. Táto hodnota predstavuje obstarávaciu cenu zásob k danému termínu pre potreby uplatnenia tohto štandardu.

21. Ak sa výsledky približne zhodujú s obstarávacími nákladmi, je možné na oceňovanie obstarávacej ceny zásob kvôli zjednodušeniu používať, napríklad, metódu štandardných nákladov alebo maloobchodnú metódu. Štandardné náklady zahŕňajú bežnú spotrebu materiálu a spotrebného tovaru, bežné mzdové náklady pri štandardnej efektivite práce a štandardnom využití kapacít. Výška štandardných nákladov je predmetom pravidelných previerok a v prípade potreby sa aktualizuje tak, aby zohľadňovala meniace sa podmienky.

22. Maloobchodná metóda sa často používa v maloobchode na oceňovanie zásob veľkého počtu rýchlo sa meniacich položiek, ktoré majú podobné marže, a pri ktorých je nepraktické použiť iné metódy na výpočet nákladov. Obstarávacia cena zásob sa určuje odčítaním príslušného percenta hrubej marže od predajnej hodnoty zásob. V prípade, že boli zásoby precenené na hodnotu nižšiu ako bola pôvodná predajná cena, je základom pre výpočet čiastky z percentuálnej sadzby táto znížená cena. Často sa pre každú maloobchodnú jednotku uplatňuje priemerná percentuálna sadzba.

23.  Pri určení obstarávacej ceny zásob položiek, ktoré nie sú navzájom bežne zameniteľné, a tovaru alebo služieb spoločne priradených konkrétnym zákazkám sa vychádza zo špecifickej identifikácie nákladov na jednotlivé položky.

24. Špecifická identifikácia nákladov znamená, že zisteným položkám zásob sú priradené konkrétne náklady. Tento postup je vhodný pre položky vydelené pre konkrétne zákazky nezávisle od toho, či boli získané nákupom alebo sa jedná o vlastné výrobky. Špecifická identifikácia nákladov, naopak, nie je vhodná tam, kde existuje veľký počet položiek zásob, ktoré sú navzájom bežne zameniteľné. V takých prípadoch možno na zistenie výsledných účinkov na zisk alebo stratu použiť metódu výberu tých položiek, ktoré zostávajú v zásobách.

25.  Obstarávacia cena zásob okrem tých, ktoré sú predmetom odseku 23, sa určuje s využitím vzorca podľa metódy FIFO (first-in, first-out) alebo na základe váženého priemeru z obstarávacích cien. Na oceňovanie zásob položiek podobného charakteru a určenia pre jednotku, používa jednotka rovnakú metódu. Naopak pre zásoby položiek s odlišným charakterom a určením môže byť vhodné použiť rôzne oceňovacie vzorce.

26. Napríklad zásoby používané v jednom segmente podnikania môžu mať v jednotke odlišné určenie ako zásoby toho istého druhu v inom segmente podnikania. Na druhej strane však geografické rozlíšenie zásob samo osebe (ani z toho vyplývajúce rozdiely napr. v uplatňovaných daňových predpisoch) neposkytuje oprávnenie na použitie rôznych oceňovacích vzorcov.

27. Pri metóde FIFO sa predpokladá, že prednostne sa predávajú tie položky zásob, ktoré boli nakúpené alebo vyrobené skôr, a teda zásoby ku koncu obdobia predstavujú nedávno nakúpené alebo vyrobené položky. V rámci vzorca váženého priemeru z obstarávacích cien sa náklady na každú položku určujú z váženého priemeru z obstarávacích cien na podobné položky k začiatku obdobia, a nákladov na podobné nakúpené alebo vyrobené položky počas obdobia. V závislosti od situácie jednotky je možné určiť aritmetický priemer za určité obdobie alebo vždy so zohľadnením každej ďalšej dodávky.

28. Návratnosť obstarávacej ceny zásob môže byť ohrozená v prípade ich poškodenia, celkového alebo čiastočného morálneho zastarania, alebo ak došlo k poklesu ich predajnej ceny. Ďalej môže byť návratnosť obstarávacej ceny zásob ohrozená tiež v prípadoch, keď sa zvýšili odhadované náklady na dokončenie alebo na uskutočnenie predaja. Prax znižovania hodnoty zásob pod ich realizačnú hodnotu vyplýva z názoru, že majetok by sa nemal účtovať v sumách vyšších, než sú očakávané príjmy z jeho predaja alebo použitia.

29. Zníženie hodnoty zásob na realizačnú hodnotu sa obvykle vykonáva po jednotlivých položkách. Za určitých okolností však môže byť vhodné zoskupovať pritom podobné alebo navzájom súvisiace položky. To sa týka napríklad položiek zásob vzťahujúcich sa k výrobkom s podobným účelom alebo konečným použitím, ktoré sa vyrábajú a predávajú v rovnakej zemepisnej oblasti a z praktických dôvodov ich nemožno ohodnotiť oddelene od ostatných výrobkov danej skupiny výrobkov. Nie je vhodné vykonávať zníženie hodnoty zásob podľa ich jednotlivých kategórií, napríklad iba hotové výrobky alebo iba všetky zásoby v určitej oblasti činnosti alebo pre určitú zemepisnú oblasť. Poskytovatelia služieb zvyčajne zlučujú náklady na jednotlivé služby, za ktoré je účtovaná samostatná predajná cena. Preto sa každá takáto služba považuje za samostatnú položku.

30. Odhady realizačnej hodnoty vychádzajú z najspoľahlivejších dostupných indícií očakávateľných čiastok z realizácie zásob v čase odhadu. Pri týchto odhadoch sa berú do úvahy pohyby cien alebo nákladov priamo súvisiacich s udalosťami po skončení účtovného obdobia do tej miery, v akej sú tieto udalosti potvrdením existujúceho stavu ku koncu obdobia.

31. V odhadoch realizačnej hodnoty sa zohľadňuje tiež účel skladovaných zásob. Napríklad pri určení realizačnej hodnoty množstva zásob na zabezpečenie pevných predajných alebo servisných zmlúv sa vychádza zo zmluvnej ceny. Ak sú tieto predajné zmluvy na nižšie množstvá ako sú skladové zásoby, pri určení realizačnej hodnoty prebytku sa vychádza z bežných predajných cien. Z pevných predajných zmlúv, ktoré presahujú množstvo zásob na sklade, a z pevných nákupných zmlúv môže vyplynúť potreba tvorby rezerv. Postupy v súvislosti s takýmito rezervami stanovuje IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok.

32. Hodnota materiálu a spotrebného tovaru skladovaného na použitie vo výrobe zásob sa neznižuje pod obstarávacie náklady, ak sa očakáva, že hotové výrobky, ktorých súčasťou bude tento materiál, sa budú predávať za cenu rovnakú alebo vyššiu ako tieto náklady. Ak však dôjde k zníženiu ceny materiálov, v dôsledku ktorého ocenenie hotových výrobkov prevýši realizačnú hodnotu, zníži sa hodnota materiálov na realizačnú hodnotu. V takých prípadoch bývajú najlepším indikátorom realizačnej hodnoty materiálov ich reprodukčné náklady.

33. Realizačná hodnota sa prehodnocuje vždy v každom nasledujúcom období. Ak prestanú existovať okolnosti, na základe ktorých sa znížila hodnota zásob pod ich obstarávaciu cenu, alebo ak existujú jednoznačné dôkazy o tom, že realizačná hodnota sa zvýšila v dôsledku zmien v ekonomickom prostredí, zníženie hodnoty sa stornuje (t.j. výška storna môže zodpovedať najviac čiastke pôvodného zníženia hodnoty), takže nová účtovná hodnota vo výsledku zodpovedá buď obstarávacej cene alebo upravenej realizačnej hodnote, podľa toho, ktorá z týchto dvoch čiastok je nižšia. To môže nastať napríklad vtedy, ak určitá položka zásob, ktorá je účtovaná v realizačnej hodnote, pretože sa znížila jej predajná cena, je ešte k dispozícii v nasledujúcom období a jej predajná cena sa zvýšila.

34.  V prípade predaja zásob je účtovná hodnota týchto zásob vykázaná ako náklad za obdobie, v ktorom je príslušný výnos vykázaný. Čiastky prípadných znížení hodnôt zásob na realizačnú hodnotu a všetky straty zásob sú vykázané ako náklad za obdobie, v ktorom dochádza k zníženiu hodnoty alebo k strate. Všetky čiastky, ktorými sa stornuje zníženie hodnoty zásob na základe zvýšenia realizačnej hodnoty, sú vykazované ako zníženie hodnoty zásob v rámci nákladov za obdobie, v ktorom sa storno uplatňuje.

35. Niektoré zásoby je možné priradiť iným účtom majetku, napríklad zásoby použité na tvorbu resp. ako súčasť nehnuteľností, strojov a zariadení postavených vo vlastnej réžii. Zásoby priradené týmto spôsobom inému majetku sú vykázané ako náklad počas obdobia životnosti tohto majetku.

36.  Súčasťou účtovnej závierky by mali byť tieto informácie:

37. Informácie o účtovných hodnotách jednotlivých druhov zásob a o pohyboch tohto majetku sú užitočné pre používateľov účtovnej závierky. Zásoby sa zvyčajne delia na tovar, polotovary vlastnej výroby, materiál, nedokončenú výrobu a hotové výrobky. Zásoby u poskytovateľa služieb možno klasifikovať ako nedokončenú výrobu.

38. Hodnota zásob vykázaných ako náklad za obdobie, tiež označované ako náklady na predaj, pozostáva z nákladov, ktoré boli predtým zahrnuté do ocenenia predaných zásob, nerozdelených výrobných režijných nákladov a mimoriadnych výrobných nákladov na zásoby. V závislosti od situácie jednotky môže byť vhodné zahrnúť aj iné sumy, ako napríklad distribučné náklady.

39. Niektoré jednotky používajú odlišný formát výkazu ziskov a strát, výsledkom ktorého sú odlišné zverejnené sumy bez obstarávacej ceny zásob vykázanej ako náklad za obdobie. V rámci tohto formátu prezentuje jednotka analýzu nákladov s členením podľa charakteru nákladov. V tomto prípade sa náklady vykazujú s členením na suroviny a spotrebný materiál, mzdové náklady a ostatné náklady spolu s čiastkou čistej zmeny stavu zásob za obdobie.

40.  Jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie začínajúce pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

41. Tento štandard nahrádza revidovaný IAS 2 Zásoby (stav z roku 1993).

42. Tento štandard nahrádza SIC-1 Konzistentnosť - rôzne oceňovacie vzorce pre zásoby.

A1. Znenie odseku 22 v IAS 14, Vykazovanie segmentu, sa mení nasledovne:

A2. [Zmena sa netýka samotných štandardov]

A3. [Zmena sa netýka samotných štandardov]

1. Podnik by mal zostavovať výkaz peňažných tokov v súlade s požiadavkami tohto štandardu a mal by ho predkladať ako neoddeliteľnú súčasť svojich účtovných závierok za každé obdobie, za ktoré sa predkladajú účtovné závierky.

2. Tento štandard nahrádza IAS 7, Výkaz zmien vo finančnej situácii, schválený v júli 1977.

3. Používatelia účtovných závierok podnikov sa zaujímajú o to, ako podnik vytvára a používa peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty. Je to bez ohľadu na charakter činností podniku a na to, či je možné pozerať sa na peniaze ako na výrobok podniku, ako je to v prípade finančnej inštitúcie. Podniky potrebujú peniaze v podstate z rovnakých dôvodov, hoci ich zárobkové činnosti môžu byť rozdielne. Potrebujú ich na uskutočnenie svojich činností, na platenie svojich záväzkov a aby zabezpečili zisky svojim investorom. Preto tento štandard vyžaduje, aby všetky podniky predkladali výkaz peňažných tokov.

4. Výkaz peňažných tokov, ak je použitý v spojení s ostatnými výkazmi účtovnej závierky, poskytuje informácie, ktoré umožňujú používateľom hodnotiť zmeny v čistom majetku podniku, jeho finančnej štruktúre (vrátane jeho likvidity a solventnosti) a jeho schopnosti ovplyvniť výšku a časové rozvrhnutie peňažných tokov, aby sa prispôsobili meniacim sa okolnostiam a príležitostiam. Informácie o peňažných tokoch sú užitočné na stanovenie schopnosti podniku vytvárať peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty a umožňujú používateľom vyvinúť modely na stanovenie a porovnanie súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov rôznych podnikov. To taktiež zvyšuje porovnateľnosť vykazovania prevádzkovej výnosnosti rôznych podnikov, pretože vylučuje účinky používania rôznych účtovných spracovaní rovnakých transakcií a udalostí.

5. Informácie o minulých peňažných tokoch sa často používajú ako ukazovateľ sumy, časového rozvrhnutia a istoty budúcich peňažných tokov. Sú tiež užitočné na overovanie presnosti minulých odhadov budúcich peňažných tokov a na preskúmanie vzťahu medzi ziskovosťou a čistým peňažným tokom a účinkom zmien cien.

10. Výkaz peňažných tokov by mal podávať informácie o peňažných tokoch počas obdobia v členení na prevádzkové, investičné a finančné činnosti.

11. Podnik prezentuje svoje peňažné toky z prevádzkových, investičných a finančných činností spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje jeho podnikaniu. Členenie podľa činností poskytuje informácie, ktoré umožňujú používateľom odhadnúť dosah týchto činností na finančnú situáciu podniku a na výšku jeho peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov. Tieto informácie je možné využiť aj pri hodnotení vzťahov medzi týmito činnosťami.

12. Jedna transakcia môže obsahovať rôzne klasifikované peňažné toky. Napríklad ak peňažná splátka pôžičky obsahuje úrok aj istinu, môže byť úroková zložka začlenená do prevádzkovej činnosti a istina začlenená do finančnej činnosti.

17. Samostatné zverejňovanie peňažných tokov vznikajúcich vo finančných činnostiach je dôležité, pretože sú užitočné pre poskytovateľov kapitálu do podniku na odhad nárokov na budúce peňažné toky. Príklady peňažných tokov vyplývajúcich z finančných činností sú:

21. Podnik by mal vykazovať oddelene hlavné skupiny hrubých príjmov a hrubých výdavkov, ktoré vznikajú z investičných a finančných činností, okrem peňažných tokov opísaných v odsekoch 22 a 24, ktoré sú vykazované ako čisté.

25. Peňažné toky vyplývajúce z transakcií v cudzej mene sa zaznamenajú vo funkčnej mene jednotky použitím výmenného kurzu medzi funkčnou menou a cudzou menou, prepočítané k dátumu peňažného toku.

26. Peňažné toky zahraničnej dcérskej spoločnosti sa prepočítajú kurzami mien medzi funkčnou menou a cudzou menou k dátumu peňažných tokov.

27. Peňažné toky vyjadrené v cudzej mene sa vykazujú spôsobom konzistentným s IAS 21, Účinky zmien v kurzoch cudzích mien. Ten povoľuje použitie výmenného kurzu, ktorý sa približuje k skutočnému kurzu. Napríklad na zaznamenanie transakcií v cudzej mene alebo pri prepočte peňažných tokov zahraničného dcérskeho podniku sa môže použiť vážený priemerný výmenný kurz za obdobie. IAS 21 však nepovoľuje použitie takéhoto výmenného kurzu k súvahovému dňu pri prepočte peňažných tokov zahraničného dcérskeho podniku.

28. Nerealizované výnosy a náklady vznikajúce zo zmien vo výmenných kurzoch nie sú peňažnými tokmi. Účinok zmien kurzu cudzej meny vlastnených alebo očakávaných peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov v cudzej mene sa uvádza vo výkaze peňažných tokov, aby sa zosúladili peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty na začiatku a na konci obdobia. Táto suma sa prezentuje oddelene od peňažných tokov z prevádzkových, investičných a finančných činností a obsahuje rozdiely, pokiaľ nejaké existujú, ako keby boli tieto peňažné toky vykazované vo výmenných kurzoch z konca obdobia.

31. Peňažné toky z prijatých a zaplatených úrokov a dividend by sa mali vykazovať osobitne. Každý by sa mal konzistentne začleniť počas jednotlivých období buď do prevádzkovej, investičnej alebo finančnej činnosti.

32. Celková suma úroku zaplateného počas obdobia sa vykazuje vo výkaze peňažných tokov bez ohľadu na to, či bola vykázaná ako náklad vo výkaze ziskov a strát, alebo aktivovaná v súlade s povoleným alternatívnym riešením v IAS 23, Náklady na prijaté úvery a pôžičky.

33. Pre finančné inštitúcie sú zaplatený úrok, prijatý úrok a dividendy obvykle začlenené do prevádzkových peňažných tokov. Pre ostatné podniky však neexistuje konsenzus o klasifikácii týchto peňažných tokov. Zaplatený úrok, prijatý úrok a dividendy je možné považovať za prevádzkové peňažné toky, pretože vstupujú do výpočtu ►M5  zisk alebo stratu ◄ . Zaplatený úrok, prijatý úrok a dividendy je možné alternatívne považovať za finančné peňažné toky a investičné peňažné toky, pretože predstavujú náklady na získanie finančných zdrojov alebo spôsob návratností investícií.

34. Vyplatené dividendy sa môžu klasifikovať ako finančný peňažný tok, pretože sú výdavkom na získanie finančných zdrojov. Zaplatené dividendy je možné alternatívne považovať za súčasť peňažných tokov z prevádzkových činností, aby používatelia ľahšie určili schopnosť podniku vyplácať dividendy z prevádzkových peňažných tokov.

35. Peňažné toky vyplývajúce z daní z príjmov by sa mali vykazovať osobitne a mali by sa začleňovať do peňažných tokov z prevádzkovej činnosti, pokiaľ nie je možné ich špecificky začleniť do finančných a investičných činností.

36. Dane z príjmov, ktoré vyplývajú z transakcií, v dôsledku ktorých vznikajú peňažné toky, sa vo výkaze peňažných tokov vykazujú ako prevádzkové, investičné alebo finančné. Zatiaľ čo daňové výdavky sa môžu dať ľahko identifikovať ako investičné alebo finančné činnosti, peňažné toky súvisiace s daňami často nie je možné rozlíšiť a môžu vzniknúť v inom období ako peňažné toky základnej transakcie. Preto sú zaplatené dane obvykle začlenené do peňažných tokov z prevádzkových činností. Ak však nie je možné stotožniť daňové peňažné toky s individuálnou transakciou, v dôsledku ktorej vznikajú peňažné toky, ktoré sú začlenené do investičných alebo finančných činností, daňový peňažný tok sa podľa zváženia považuje za investičnú alebo finančnú činnosť. Ak sú daňové peňažné toky alokované do viac ako jednej činnosti, zverejňuje sa celková suma zaplatených daní.

37. Pri evidovaní investície do pridruženého alebo dcérskeho podniku konsolidovaného metódou vlastného imania alebo metódou nákladov investor obmedzuje svoje vykazovanie vo výkaze peňažných tokov medzi sebou a konsolidovaným podnikom, napríklad na dividendy a pôžičky.

38. Podnik, ktorý vykazuje svoj podiel v spoločne kontrolovanom subjekte (pozri IAS 31, Účtovné vykazovanie podielov v spoločných podnikoch) konsolidovanom pomernou konsolidáciou, zahrňuje do svojho konsolidovaného výkazu peňažných tokov svoj pomerný podiel peňažných tokov v spoločných podnikoch. Podnik, ktorý vykazuje takýto podiel s použitím metódy vlastného imania, zahrňuje vo svojom výkaze peňažných tokov peňažné toky so zreteľom na svoje investície v spoločných podnikoch a dodávky a ostatné výdavky alebo príjmy medzi ním a spoločným podnikom.

39. Súhrnné peňažné toky, vznikajúce z obstarania a z vyraďovania dcérskych podnikov alebo iných obchodných spoločností, by mali byť prezentované samostatne a začlenené do investičnej činnosti.

40. Podnik by mal zverejniť súhrnne, v súvislosti s obstaraním a vyradením investície do dcérskych podnikov alebo iných obchodných spoločností počas obdobia, všetky nasledujúce údaje:

41. Osobitné prezentovanie vplyvov peňažného toku z obstarania a vyradenia dcérskych podnikov a iných obchodných spoločností ako samostatných položiek spolu so samostatným zverejňovaním obstaraného alebo vyradeného majetku a záväzkov pomáha odlíšiť tieto peňažné toky od peňažných tokov vznikajúcich z ostatných prevádzkových, investičných a finančných činností. Vplyvy peňažného toku z vyradenia sa neodpočítajú od peňažného toku z obstarania.

42. Súhrnná suma peňažných prostriedkov, ktorá bola zaplatená alebo prijatá pri nákupe alebo predaji, sa berie do úvahy pri vykazovaní vo výkaze peňažných tokov v čistej výške peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov z obstarania alebo vyradenia.

43. Investičné a finančné transakcie, ktoré nevyžadujú požitie peňažných prostriedkov alebo peňažných ekvivalentov, by sa mali z výkazu peňažných tokov vylúčiť. Tieto transakcie by sa mali zverejniť na inom mieste účtovnej závierky spôsobom, ktorý poskytuje všetky dôležité informácie o týchto investičných a finančných činnostiach.

44. Mnohé investičné a finančné činnosti nemajú priamy dosah na súčasné peňažné toky, hoci ovplyvňujú štruktúru vlastného kapitálu a majetku podniku. Vylúčenie nepeňažných transakcií z výkazu peňažných tokov je v súlade s cieľom výkazu peňažných tokov v súčasnom období. Príklady nepeňažných transakcií sú:

45. Podnik by mal zverejniť súčasti peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov a mal by predložiť súlad medzi sumami vo svojom výkaze peňažných tokov a ekvivalentnými položkami vykazovanými v súvahe.

46. Vzhľadom na rozmanitosť postupov vo svete vo finančnom riadení a rokovaniach s bankou, aby bolo vyhovené IAS 1, Predkladanie účtovnej závierky, podnik zverejňuje zásadu, ktorú prijal na určovanie štruktúry peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.

47. Účinok každej zmeny v zásade na určovanie súčastí peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov, napríklad zmena v klasifikácii finančných nástrojov predtým považovaných za súčasť investičného portfólia podniku, sa vykazuje v súlade s IAS 8, ►M5  zisk alebo stratu ◄ za obdobie, základné chyby a zmeny v účtovných zásadách.

48. Podnik by mal zverejniť, spoločne s komentárom manažmentu, sumu významných zostatkov peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov vlastnených podnikom, ktoré nie sú k dispozícii na použitie v skupine.

49. Existujú rôzne okolnosti, za ktorých nie sú zostatky peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov vlastnené podnikom k dispozícii na použitie v skupine. Príklady zahrňujú zostatky peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov vlastnených dcérskym podnikom, ktorý vykonáva činnosť v krajine, kde sú uvalené devízové alebo iné právne obmedzenia, keď tieto zostatky nie sú k dispozícii na bežné použitie v materskom podniku alebo v iných dcérskych podnikoch.

50. Dodatočné informácie môžu byť dôležité pre používateľov na porozumenie finančnej situácie a likvidite podniku Zverejňovanie takýchto informácií sa odporúča spoločne s komentárom manažmentu a môže obsahovať:

51. Osobitné zverejnenie peňažných tokov, ktoré predstavujú zvýšenie prevádzkovej kapacity a peňažných tokov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie výrobnej kapacity, je užitočné tým, že používateľovi umožní určiť, či podnik dostatočne investuje do údržby svojej výrobnej kapacity. Podnik, ktorý dostatočne neinvestuje do zachovania svojej výrobnej kapacity, môže poškodzovať budúcu ziskovosť kvôli súčasnej likvidite a požiadavkám vlastníkov.

52. Zverejnenie segmentových peňažných tokov umožňuje používateľom lepšie pochopiť vzťah medzi peňažnými tokmi podnikateľskej činnosti ako celku a jej súčasťami a vzťah dostupnosti a variability segmentových peňažných tokov.

53. Tento medzinárodný účtovný štandard sa stáva účinným pre účtovné závierky zostavené za obdobia začínajúce 1. januárom 1994 alebo neskôr.

1. Cieľom tohto štandardu je stanoviť kritériá výberu a zmeny v účtovných metódach, vrátane účtovného spracovania a zverejňovania zmien v účtovných metódach, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb. Tento štandard má zvýšiť dôležitosť a spoľahlivosť účtovnej závierky jednotky, ako aj vzájomnú porovnateľnosť účtovných závierok jednotky za rôzne obdobia a porovnateľnosť s účtovnými závierkami iných jednotiek.

2. Požiadavky na zverejnenia v súvislosti s účtovnými metódami, s výnimkou zverejnení zmien v účtovných metódach, stanovuje IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky.

3.  Tento štandard sa vzťahuje na výber a uplatňovanie účtovných metód, ako aj na účtovanie zmien v účtovných metódach, zmien v účtovných odhadoch a opráv chýb predchádzajúceho obdobia.

4. Daňové účinky opráv chýb predchádzajúceho obdobia a vykonané spätné úpravy na základe zmien v účtovných metódach sa účtujú a zverejňujú v súlade s IAS 12 Dane z príjmu.

5.  Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch:

Účtovné metódy sú konkrétne zásady, východiská, konvencie, pravidlá a praktiky, ktoré jednotka uplatňuje pri zostavovaní a prezentácii účtovnej závierky.

Zmena v účtovnom odhade je úprava účtovnej hodnoty majetku alebo záväzkov alebo sumy vyjadrujúcej pravidelnú spotrebu určitého majetku, ktorá je výsledkom zhodnotenia súčasného stavu a očakávaných budúcich úžitkov a povinností v súvislosti s majetkom a záväzkami. Zmeny v účtovných odhadoch sú výsledkom nových informácií alebo nových okolností a nepredstavujú opravy chýb.

Štandardy medzinárodného finančného vykazovania (IFRS) sú štandardy a interpretácie, ktoré uplatňuje Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (výbor IAS). Tieto štandardy zahŕňajú:

Významné vynechania alebo chybné uvedenia položiek sú považované za významné vtedy, ak môžu, či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súčinnosti, ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov vychádzajúce z účtovnej závierky. Významnosť závisí od veľkosti a charakteru vynechania alebo chybného uvedenia v konkrétnych podmienkach. Rozhodujúcim faktorom môže byť veľkosť položky alebo charakter položky alebo kombinácia obidvoch.

Chyby predchádzajúceho obdobia sú vynechania a chybné uvedenia v účtovných závierkach jednotky za jedno alebo viac predchádzajúcich období v dôsledku nesprávneho uplatnenia alebo nezohľadnenia spoľahlivých informácií, ktoré:

Chyby zahŕňajú matematické omyly alebo nesprávne uplatňovanie účtovných metód, prehliadnutie alebo nesprávny výklad skutočností a spreneveru.

Spätná aplikácia znamená uplatňovanie novej účtovnej metódy na transakcie, iné udalosti a podmienky so spätnou platnosťou.

Spätné prehodnotenie je oprava vykazovania, oceňovania a zverejnenia súm prvkov účtovnej závierky so spätnou platnosťou.

Nevykonateľný: daná požiadavka sa považuje za nevykonateľnú, ak ju aj napriek všestrannému úsiliu zo strany jednotky nemožno splniť. Spätné uplatnenie zmien v účtovnej metóde alebo spätné prehodnotenie za účelom opravy chyby za konkrétne predchádzajúce obdobie je nevykonateľné vtedy, ak:

Použitie zmeny v účtovnej metóde a vykázanie účinku zmeny v účtovnom odhade od určitého dátumu, v tomto poradí, znamená:

6. Pri posudzovaní toho, či vynechanie alebo chybné uvedenie môže ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov, a teda ho možno považovať za významné, sa berú do úvahy vlastnosti týchto používateľov. V odseku 25 Rámcovej osnovy prípravy a prezentácie finančných výkazov sa uvádza, že sa „predpokladá primeraná orientácia používateľov v komerčných a ekonomických činnostiach a v oblasti účtovníctva a ich dostatočná motivácia preštudovať si predložené informácie s primeranou svedomitosťou“. Posudzovanie toho, do akej miery možno očakávať ovplyvnenie ekonomických rozhodnutí používateľov, sa teda vzťahuje na takto definovaných užívateľov.

7.  Ak sa na konkrétnu transakciu, inú udalosť alebo podmienku vzťahujú ustanovenia niektorého štandardu alebo interpretácie, vychádza sa pri určení účtovnej metódy alebo účtovných metód na spracovanie tejto položky z daného štandardu alebo interpretácie so zohľadnením príslušných návodov na implementáciu IASB k danému štandardu alebo interpretácii.

8. Štandardy medzinárodného finančného vykazovania stanovujú účtovné metódy, ktoré sú podľa názoru IASB uplatňované pri účtovnej závierke obsahujúcej dôležité a spoľahlivé informácie o transakciách, iných udalostiach a podmienkach, na ktoré sa vzťahujú. Uplatnenie týchto účtovných metód sa nevyžaduje vtedy, ak toto uplatnenie nemá významný účinok. Považuje sa však za nežiadúce ponechávať alebo neopraviť nevýznamné odchýlky od požiadaviek štandardov medzinárodného finančného vykazovania za účelom dosiahnutia určitého spôsobu prezentácie finančnej pozície, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokov jednotky.

9. Návod na implementáciu, ktorý k štandardom vydáva IASB, nie je súčasťou týchto štandardov, a teda neobsahuje požiadavky týkajúce sa účtovnej závierky.

10.  Ak sa na konkrétnu transakciu, inú udalosť alebo podmienku nevzťahuje žiadny štandard ani interpretácia, je úlohou manažmentu, na základe posúdenia, vyvinúť a uplatňovať takú účtovnú metódu, ktorej výsledkom sú informácie:

11.  Pri posudzovaní v zmysle odseku 10 sa manažment odvoláva na a zvažuje použiteľnosť nasledujúcich zdrojov, v zostupnom poradí:

12.  Pri posudzovaní v zmysle odseku 10 môže manažment zohľadniť tiež aktuálne dokumenty iných normovacích orgánov, ktoré uplatňujú podobný koncepčný rámec pri vyvíjaní účtovných metód, inú literatúru v oblasti účtovníctva a uznávané postupy v danej oblasti do tej miery, aby neboli v rozpore so zdrojmi uvádzanými v odseku 11.

13.  Jednotka vyberá a uplatňuje svoje účtovné metódy konzistentným spôsobom na všetky podobné transakcie, iné udalosti a podmienky, s výnimkou prípadov, ak niektorý štandard alebo interpretácia výslovne vyžaduje alebo dovoľuje kategorizáciu položiek, pre ktoré môžu byť vhodnejšie iné účtovné metódy. Ak určitý štandard alebo interpretácia vyžaduje alebo dovoľuje takúto kategorizáciu, pre každú takto vymedzenú kategóriu je potrebné určiť a konzistentným spôsobom uplatňovať vhodné účtovné metódy.

14.  Jednotka môže meniť svoje účtovnú metódu len vtedy, ak:

15. Používatelia musia mať možnosť porovnávať účtovné závierky jednotky v čase, kvôli identifikácii vývoja finančnej pozície, finančnej výkonnosti a peňažných tokov. Z tohto dôvodu je potrebné, tak v rámci každého obdobia, ako aj medzi obdobiami, zachovávať rovnaké účtovné metódy, okrem prípadov, ak zmena v účtovnej metóde vyhovuje niektorému z kritérií v odseku 14.

16.  Za zmeny v účtovných metódach sa nepovažujú:

17.  Prvotné uplatnenie určitej metódy pri preceňovaní majetku v súlade s IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia alebo IAS 38 Nehmotný majetok sa nepovažuje za zmenu v účtovnej metóde v zmysle tohto štandardu, ale za precenenie v zmysle IAS 16 resp. IAS 38.

18. Na zmenu v účtovnej metóde v zmysle odseku 17 sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 19-31.

19.  V zmysle odseku 23:

20. Skoršie uplatnenie určitého štandardu alebo interpretácie sa pre účely tohto štandardu nepovažuje za dobrovoľnú zmenu v účtovnej metóde.

21. Ak sa na danú transakciu, inú udalosť alebo podmienku nevzťahujú ustanovenia žiadneho štandardu ani interpretácie, môže manažment, v súlade s odsekom 12, uplatniť účtovnú metódu vychádzajúcu z aktuálnych dokumentov iných normovacích orgánov, ktoré uplatňujú podobný koncepčný rámec pri vývoji účtovných štandardov. Ak sa na základe aktualizácie takéhoto dokumentu rozhodne jednotka pristúpiť k zmene svojej účtovnej metódy, je táto zmena účtovaná a zverejnená ako dobrovoľná zmena v účtovnej metóde.

22.  V zmysle odseku 23 je jednotka pri spätnej aplikácii zmeny v účtovnej metóde v súlade s bodmi (a) alebo (b) odseku 19 povinná so spätnou platnosťou upraviť začiatočný stav všetkých položiek vlastného imania, ktorých sa táto zmena týka, za najskoršie predchádzajúce prezentované obdobie, ako aj zverejnené iné porovnateľné sumy za všetky ostatné predchádzajúce obdobia.

23.  Ak sa v zmysle bodov (a) alebo (b) odseku 19 vyžaduje spätná aplikácia, uplatňuje sa zmena v účtovnej metóde spätne, s výnimkou prípadov, ak nie je možné určiť buď efekty v rámci špecifického obdobia alebo výsledný účinok tejto zmeny.

24.  Ak nie je možné určiť efekty zmeny v účtovnej metóde v rámci špecifického obdobia na porovnateľné informácie za jedno alebo viacero prezentovaných predchádzajúcich období, uplatní jednotka tieto nové účtovné metódy na účtovné hodnoty majetku a záväzkov k začiatku najskoršieho obdobia, v ktorom je možná spätná aplikácia, čo môže byť aj bežné obdobie, a ďalej vykoná za toto obdobie zodpovedajúcu úpravu začiatočného stavu všetkých položiek vlastného imania, ktorých sa táto zmena týka.

25.  Ak nie je možné určiť výsledný účinok uplatnenia novej účtovnej metódy na všetky predchádzajúce obdobia k začiatku bežného obdobia, vykoná jednotka úpravy porovnateľných informácií tak, aby bolo možné uplatniť novú účtovnú metódu perspektívne od čo najskoršieho možného dátumu.

26. Ak jednotka spätne uplatňuje novú účtovnú metódu, uplatňuje sa táto na porovnateľné informácie za predchádzajúce obdobia, od čo najskoršieho možného obdobia. Spätná aplikácia na dané predchádzajúce obdobie nie je možná, ak nie je možné určiť výsledný účinok danej zmeny na sumy aj na začiatočný stav aj na konečný stav v súvahe za toto obdobie. Suma výslednej úpravy za obdobia pred obdobiami prezentovanými v účtovnej závierke sa vzťahuje na začiatočný stav jednotlivých položiek vlastného imania, ktorých sa zmena týka, za najskoršie predchádzajúce prezentované obdobie. Zvyčajne sa takto upravuje nerozdelený zisk. Možno však upravovať aj iné položky vlastného imania (napríklad vtedy, ak sa vyžaduje súlad s niektorým štandardom alebo interpretáciou). Úprava za čo najskoršie prezentované obdobie sa vzťahuje tiež na všetky ostatné informácie o predchádzajúcich obdobiach, ako napríklad historické súhrny účtovných údajov.

27. Ak nie je možné spätné uplatnenie novej účtovnej metódy z toho dôvodu, že nie je možné určiť výsledný účinok jej uplatnenia na všetky predchádzajúce obdobia, uplatní ju jednotka v súlade s odsekom 25 perspektívne od čo najskoršieho možného obdobia. To znamená, že túto výslednú úpravu neuplatní na majetok, záväzky a vlastné imanie pred týmto obdobím. Zmena v účtovnej metóde je prípustná aj vtedy, ak nie je možné metódu perspektívne uplatniť na žiadne predchádzajúce obdobie. O okolnostiach, kedy nie je možné uplatniť novú účtovnú metódu na jedno alebo viac predchádzajúcich období, pojednávajú odseky 50-53.

28.  Ak má prvotné uplatnenie štandardu alebo interpretácie účinok v bežnom alebo v niektorom z predchádzajúcich období, alebo ak by malo takýto účinok, avšak nie je možné určiť sumu príslušnej úpravy, alebo ak by mohlo mať takýto účinok na budúce obdobia, jednotka zverejní:

Zverejnenia nie je potrebné opakovať v účtovných závierkach za nasledujúce obdobia.

29.  Ak má dobrovoľná zmena v účtovnej metóde účinok v bežnom alebo v niektorom z predchádzajúcich období, alebo ak by mala takýto účinok, avšak nie je možné určiť sumu príslušnej úpravy, alebo ak by mohla mať takýto účinok na budúce obdobia, jednotka zverejní:

Zverejnenia nie je potrebné opakovať v účtovných závierkach za nasledujúce obdobia.

30.  Ak jednotka v účtovnej závierke neuplatnila nový štandard alebo interpretáciu, ktoré už boli zverejnené, ale zatiaľ nie sú účinné, jednotka zverejní:

31. V rámci plnenia ustanovení odseku 30 zváži jednotka tiež zverejnenie:

32. V dôsledku neistôt, ktoré sú vlastné podnikateľskej činnosti, nie je možné mnohé položky účtovnej závierky oceňovať presne, ale len na základe odhadov. Takéto odhady si vyžadujú posúdenie vychádzajúce z aktuálnych a spoľahlivých informácií. Príkladmi položiek, ktoré si môžu vyžadovať odhady, sú:

33. Spoľahlivé odhady sú pri zostavovaní účtovnej závierky dôležitým prvkom a neznižujú jej spoľahlivosť.

34. Odhad môže byť potrebné revidovať vtedy, ak sa v dôsledku nových informácií alebo viac skúseností zmenili okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri jeho spracovaní. Revízia odhadu sa zo svojej podstaty nevzťahuje na predchádzajúce obdobia a nepredstavuje opravu chyby.

35. Zmena oceňovacieho základu sa považuje za zmenu v účtovnej metóde, teda nie za zmenu v účtovnom odhade. V prípadoch problematického rozlíšenia medzi zmenou v účtovnej metóde a zmenou v účtovnom odhade sa daná zmena považuje za zmenu v účtovnom odhade.

36.  Účinok zmeny v účtovnom odhade, s výnimkou zmeny, na ktorú sa vzťahuje odsek 37, sa vykazuje perspektívne tak, že sa zahrnie do zisku alebo straty za:

37.  Ak sú dôsledkom zmeny v účtovnom odhade zmeny v majetku a záväzkoch, alebo ak sa táto zmena vzťahuje na určitú položku vlastného imania, vykazuje sa úpravou účtovnej hodnoty príslušného majetku, záväzku alebo vlastného imania v období zmeny.

38. Perspektívne vykazovanie účinku zmeny v účtovnom odhade znamená, že sa daná zmena uplatňuje na transakcie, iné udalosti a podmienky počnúc dátumom tejto zmeny v odhade. Zmena v účtovnom odhade môže mať vplyv na zisk alebo stratu len za bežné obdobie alebo na zisk alebo stratu za bežné aj budúce obdobia. Napríklad zmena v odhade sumy nevymožiteľných pohľadávok ovplyvňuje zisk alebo stratu za bežné obdobie, a preto sa vykazuje v tomto období. Zmena predpokladanej doby použiteľnosti alebo očakávaného režimu spotreby budúcich ekonomických úžitkov z odpisovateľného majetku však ovplyvňuje odpisové náklady v bežnom aj v každom budúcom období počas zostávajúcej doby použiteľnosti majetku. V oboch prípadoch je dopad zmeny týkajúcej sa bežného obdobia vykazovaný ako výnos alebo náklad v bežnom období. Prípadný dopad, ak existuje, na budúce obdobia, je vykazovaný ako výnosy alebo náklady za tieto budúce obdobia.

39.  Ak má zmena v účtovnom odhade účinok v bežnom období, alebo ak sa očakáva jej účinok v budúcich obdobiach, zverejní jednotka charakter tejto zmeny a jej sumu, s výnimkou zverejnenia takých účinkov na budúce obdobia, ktoré nemožno odhadnúť.

40.  V prípade, ak nie je možné vyčíslenie sumy účinku v budúcich obdobiach, zverejní jednotka túto skutočnosť.

41. K chybám môže dochádzať vo vykazovaní, oceňovaní, prezentácii alebo zverejňovaní prvkov účtovnej závierky. Účtovná závierka nie je v súlade so IFRS vtedy, ak obsahuje buď významné chyby alebo nie významné chyby urobené úmyselne, ktorých účelom je dosiahnuť určitý spôsob prezentácie finančnej pozície, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokov jednotky. Zistené potenciálne chyby v bežnom období je potrebné opraviť pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie. Občas sa však môže stať, že k zisteniu významných chýb dôjde až v nasledujúcom období, pričom v takom prípade sú chyby za predchádzajúce obdobie opravené v porovnateľných informáciách, ktoré sú prezentované v účtovnej závierke za nasledujúce obdobie (pozri odseky 42-47).

42.  V zmysle odseku 43 vykoná jednotka opravu významných chýb za predchádzajúce obdobie v prvej účtovnej závierke schválenej na zverejnenie po zistení týchto chýb, a to:

43.  Chyba za predchádzajúce obdobie sa opravuje spätným prehodnotením, s výnimkou prípadov, ak nie je možné určiť buď ich efekty v rámci špecifického obdobia alebo výsledný účinok chyby.

44.  Ak nie je možné určiť efekty určitej chyby v rámci špecifického obdobia na porovnateľné informácie za jedno alebo viacero predchádzajúcich prezentovaných období, prehodnotí jednotka začiatočný stav majetku, záväzkov a vlastného imania za najskoršie obdobie, za ktoré možno vykonať spätné prehodnotenie (čo môže byť aj bežné obdobie).

45.  Ak nie je možné určiť k začiatku bežného obdobia výsledný účinok danej chyby na všetky predchádzajúce obdobia, prehodnotí jednotka porovnateľné informácie za účelom opravy chyby perspektívne, od čo najskoršieho možného dátumu.

46. Oprava chyby za predchádzajúce obdobie je vylúčená zo zisku alebo straty za obdobie, v ktorom bola zistená. Akékoľvek prezentované informácie o predchádzajúcich obdobiach, vrátane historických súhrnov účtovných údajov, sú prehodnotené od čo najskoršieho možného obdobia.

47. Ak nie je možné vyčísliť sumu chyby (napr. chyby pri uplatňovaní účtovnej metódy) za všetky predchádzajúce obdobia, vykoná jednotka, v súlade s odsekom, prehodnotenie porovnateľných informácií perspektívne od čo najskoršieho možného obdobia. To znamená, že toto výsledné prehodnotenie neuplatní na majetok, záväzky a vlastné imanie pred týmto obdobím. O okolnostiach, kedy nie je možná oprava chyby za jedno alebo viac predchádzajúcich období, pojednávajú odseky 50-53.

48. Je potrebné rozlišovať medzi opravami chýb a zmenami v účtovných odhadoch. Účtovné odhady sú vo svojej podstate približné hodnoty, ktoré si môžu vyžadovať revíziu v prípadoch, ak sa objavia nové informácie. Napríklad vykázaný zisk alebo strata v dôsledku podmienenosti sa nepovažuje za opravu chyby.

49.  Pri uplatňovaní odseku 42 jednotka zverejní:

Zverejnenia nie je potrebné opakovať v účtovných závierkach za nasledujúce obdobia.

50. Za určitých okolností sa môže úprava porovnateľných informácií za jedno alebo viac predchádzajúcich období na dosiahnutie porovnateľnosti s bežným obdobím ukázať ako nevykonateľná. Napríklad údaje za predchádzajúce obdobie(obdobia) nemuseli byť zhromaždené spôsobom, ktorý umožňuje, či už spätnú aplikáciu novej účtovnej metódy (vrátane jej perspektívneho uplatnenia na predchádzajúce obdobia v zmysle odsekov 51-53) alebo spätné prehodnotenie s cieľom opravy chyby za predchádzajúce obdobie, pričom znovuvytvorenie týchto informácií je nevykonateľné.

51. Pri uplatňovaní účtovnej metódy v súvislosti s prvkami účtovnej závierky vykazovanými alebo zverejňovanými ohľadom transakcií, iných udalostí a podmienok je často potrebné vykonávať odhady. Odhadovanie je vo svojej podstate subjektívne a odhady možno spracovávať po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha. Príprava odhadov býva problematickejšia pri spätnom uplatňovaní účtovnej metódy, alebo ak sa vykonáva spätné prehodnotenie za účelom opravy chyby za predchádzajúce obdobie, a to z dôvodu časovej vzdialenosti v takýchto prípadoch od transakcií, iných udalostí alebo podmienok, na ktoré sa vzťahuje daný odhad. Cieľ odhadov vzťahujúcich sa na predchádzajúce obdobia však zostáva rovnaký ako pri odhadoch za bežné obdobie, teda aby odhad odrážal existujúce okolnosti v čase, keď došlo k príslušným transakciám, iným udalostiam alebo podmienkam.

52. Z tohto dôvodu je pri spätnom uplatňovaní novej účtovnej metódy resp. opravy chyby za predchádzajúce obdobie potrebné od iných informácií rozlišovať informácie, ktoré:

Pri niektorých typoch odhadov nie je možné tieto druhy informácií rozlíšiť (napr. pri odhade reálnej hodnoty nezaloženej na zistiteľnej cene alebo zistiteľných vstupoch). Ak si spätná aplikácia alebo spätné prehodnotenie vyžaduje významný odhad, pri ktorom nemožno rozlíšiť tieto dva druhy informácií, spätná aplikácia novej účtovnej metódy resp. spätná oprava chyby za predchádzajúce obdobie v danom prípade nie je možná.

53. Pri uplatňovaní novej účtovnej metódy resp. na opravu súm za predchádzajúce obdobie by sa nemali používať spätné poznania, a to ani formou odhadov o predpokladaných úmysloch manažmentu v predchádzajúcom období, ani formou odhadov súm vykazovaných, oceňovaných alebo zverejnených v predchádzajúcom období. Ak napríklad v súlade s IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie vykoná jednotka opravu chyby za predchádzajúce obdobie v ocenení finančného majetku, ktorý bol predtým klasifikovaný ako investície držané do splatnosti, nemení sa jeho oceňovací základ za dané obdobie v prípade, ak sa manažment neskôr rozhodol nedržať tento majetok do splatnosti. Ďalej, ak v súlade s IAS 19 Zamestnanecké požitky vykoná jednotka, napríklad, opravu chyby vo výpočte svojich záväzkov v súvislosti s nemocenským pre zamestnancov za predchádzajúce obdobie, nezohľadňuje sa pritom informácia o nezvyčajne vysokom počte chrípkových ochorení v nasledujúcom období, ktorá sa objavila potom, ako bola účtovná závierka za predchádzajúce obdobie schválená na zverejnenie. Skutočnosť, že sa pri úpravách porovnateľných informácií prezentovaných za predchádzajúce obdobia často vyžadujú významné odhady, nevylučuje spoľahlivú úpravu alebo opravu porovnateľných informácií.

54.  Jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na obdobia začínajúce pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

55. Tento štandard nahrádza revidovaný IAS 8 Zisk alebo strata za obdobie, základné chyby a zmeny v účtovných zásadách stav z roku 1993.

56. Tento štandard nahrádza nasledujúce interpretácie:

A1. IAS 7 Výkazy o finančných tokoch sa mení nasledovne:

A2. IAS 12 Dane z príjmu sa mení nasledovne:

Znenie bodu (b) odseku 62 sa mení nasledovne:

Znenie bodu (h) odseku 80 sa mení nasledovne:

Ruší sa bod (b) odseku 81 a odsek 83.

A3. IAS 14 Vykazovanie segmentu sa mení nasledovne.

Znenie definície účtovných metód v odseku 8 sa mení nasledovne:

Účtovné metódy sú konkrétne zásady, východiská, konvencie, pravidlá a praktiky, ktoré jednotka uplatňuje pri zostavovaní a prezentácii účtovnej závierky.

Znenie odseku 60 sa mení nasledovne:

Znenie odsekov 77 a 78 sa mení nasledovne:

Nasledujúce zmeny súvisia s odstránením odkazov na mimoriadne položky:

A4. IAS 19 Zamestnanecké požitky sa mení nasledovne.

Znenie odseku 131 sa mení nasledovne:

Znenie odseku 142 sa mení nasledovne:

Znenie odseku 160 sa mení nasledovne:

A5. Znenie odsekov 20-22 v IAS 20 Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci sa mení nasledovne:

A6. Ruší sa odsek 100 v IAS 22 Podnikové kombinácie.

A7. Znenie odseku 30 v IAS 23 Náklady na prijaté pôžičky a úvery sa mení nasledovne:

A8. IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka sa mení nasledovne.

Znenie odseku 17 sa mení nasledovne:

Znenie odsekov 24, 25 a 27 sa mení nasledovne:

Znenie odsekov 43 a 44 sa mení nasledovne:

A9. Rušia sa odseky 41, 42 a 50 IAS 35 Ukončované výroby.

A10. Ruší sa odsek 13 Úvodu k IAS 36 Zníženie hodnoty majetku a odseky 120 a 121 tamže.

A11. Ruší sa odsek 94 v IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok.

A12. Ruší sa odsek 120 v IAS 38 Nehmotný majetok.

A13. Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-12 Konsolidácia – jednotky špeciálneho účelu sa mení nasledovne:

A14. Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-13 Spoločne kontrolované jednotky – nepeňažné vklady spoločníkov sa mení nasledovne:

A15. Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-21 Dane z príjmu – úhrada preceneného neodpisovateľného majetku sa mení nasledovne:

A16. [Zmena sa netýka samotných štandardov]

A17. Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-25 Dane z príjmu – zmeny v zdaňovaní podniku a jeho akcionárov sa mení nasledovne:

A18. Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-27 Ohodnotenie podstaty transakcií zahŕňajúcich právne formy lízingu sa mení nasledovne:

A19. Znenie odseku s dátumom účinnosti v SIC-31 Výnos — barterové transakcie zahŕňajúce reklamné služby sa mení nasledovne:

A20. Definícia štandardov medzinárodného finančného vykazovania v Prílohe A k IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva sa mení nasledovne:

Štandardy medzinárodného finančného vykazovania (IFRS)

Štandardy a interpretácie, ktoré uplatňuje Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB). Tieto štandardy zahŕňajú:

A21. Znenie IFRS 1 Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného vykazovania sa mení nasledovne:

A22. Príslušné rubriky všetkých ostatných medzinárodných účtovných štandardov sa nahrádzajú novou rubrikou v nasledujúcej forme:

A23. V štandardoch medzinárodného finančného vykazovania, vrátane medzinárodných účtovných štandardov a interpretácií, sa s účinnosťou od decembra 2003 menia odkazy na aktuálnu verziu IAS 8 Zisk alebo strata za obdobie, základné chyby a zmeny v účtovných zásadách na IAS 8, Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby.

1. Cieľom tohto štandardu je stanoviť:

Tento štandard tiež požaduje, aby jednotka nezostavovala svoju účtovnú závierku s uplatnením zásady nepretržitej činnosti, ak udalosti po súvahovom dni naznačujú, že predpoklad nepretržitej činnosti nie je náležitý.

2.  Tento štandard sa vzťahuje na účtovanie a zverejňovanie udalostí po súvahovom dni.

3.  Nasledujúce výrazy sa v tomto štandarde používajú v uvedených významoch:

Udalosti po súvahovom dni sú udalosti, priaznivé i nepriaznivé, ktoré nastanú medzi dňom, ku ktorému bola súvaha zostavená, a dňom schválenia účtovnej závierky na zverejnenie. Existujú dva typy udalostí:

4. Proces schvaľovania účtovnej závierky na zverejnenie môže mať rôznu podobu v závislosti od štruktúry riadenia jednotky, zákonných požiadaviek a postupov uplatňovaných pri zostavovaní a finalizácii účtovnej závierky.

5. V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby jednotka predložila účtovnú závierku po jej zverejnení na schválenie akcionárom. V takýchto prípadoch sa za dátum schválenia účtovnej závierky na zverejnenie považuje dátum jej pôvodného zverejnenia, nie dátum, kedy ju schválili akcionári.

6. V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby manažment poskytol účtovnú závierku jednotky na schválenie dozornej rade (ktorá nemá výkonné právomoci). V takýchto prípadoch sa za termín schválenia účtovnej závierky na zverejnenie považuje termín, kedy ju vedenie jednotky schválilo na predloženie dozornej rade.

7. Udalosti po súvahovom dni zahŕňajú všetky udalosti do dátumu, kedy je účtovná závierka schválená na zverejnenie, a to aj vtedy, ak tieto udalosti nastanú po zverejnení oznámenia o zisku alebo iných vybraných finančných informácií.

8.  Jednotka by mala upraviť sumy vykázané v účtovnej závierke tak, aby boli zohľadnené udalosti vyžadujúce si úpravu po súvahovom dni.

9. V nasledujúcich bodoch sú uvedené príklady udalostí vyžadujúce si úpravu po súvahovom dni, v dôsledku ktorých sa vyžaduje, aby jednotka upravila vykazované sumy v účtovnej závierke, alebo aby vykázala predtým neuvádzané položky:

10.  Jednotka by nemala upravovať sumy vykázané vo svojej účtovnej závierke na základe takých udalostí nevyžadujúcich si úpravu po súvahovom dni.

11. Príkladom udalosti nevyžadujúcej si úpravu po súvahovom dni je pokles trhovej hodnoty investícií medzi súvahovým dňom a dňom, kedy bola účtovná závierka schválená na zverejnenie. Pokles trhovej hodnoty zvyčajne nesúvisí so stavom investícií k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, ale odráža okolnosti, ktoré vznikli v nasledujúcom období. Preto jednotka neupravuje sumy príslušných investícií, ktoré vykazuje vo svojej účtovnej závierke. Podobne jednotka neaktualizuje zverejnenú hodnotu týchto investícií k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, hoci môže byť potrebné dodatočné zverejnenie podľa odseku 21.

12.  Ak jednotka oznámi výplatu dividend držiteľom majetkových nástrojov (v zmysle IAS 32 Finančné nástroje: zverejňovanie a prezentácia) po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, nevykazujú sa tieto dividendy ako záväzok k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha.

13. Ak je oznámená výplata dividend (t.j. dôjde k ich riadnemu schváleniu a jednotka nimi prestane disponovať) po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, avšak predtým, ako je účtovná závierka schválená na zverejnenie, nevykazujú sa tieto dividendy ako záväzok k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, pretože nespĺňajú kritériá súčasnej povinnosti v zmysle IAS 37. Takéto dividendy sa v súlade s IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky, zverejňujú v poznámkach k účtovnej závierke.

14.  Jednotka nezostavuje účtovnú závierku s uplatnením zásady nepretržitej činnosti, ak manažment po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, určí, že buď zamýšľa jednotku likvidovať, alebo sa vzdať obchodnej činnosti, alebo nemá žiadnu inú reálnu alternatívu než jeden z týchto krokov.

15. Pri zhoršení prevádzkových výsledkov a finančnej situácie po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, môže byť potrebné zvážiť, či ešte možno vychádzať z predpokladu nepretržitej činnosti. Ak už nemožno vychádzať z predpokladu nepretržitej činnosti, sú súvisiace účinky natoľko závažné, že je nevyhnutné vykonať zásadné prehodnotenie uplatňovaných princípov účtovníctva v jednotke, teda nepostačuje len úprava vykazovaných hodnôt v rámci existujúceho účtovníctva.

16. IAS 1 stanovuje požadované zverejnenia v prípadoch, ak:

17.  Jednotka zverejní dátum, kedy a kým bola účtovná závierka schválená na zverejnenie. Ak sú vlastníci jednotky alebo iné osoby oprávnené vykonávať úpravy účtovnej závierky po jej zverejnení, jednotka túto skutočnosť zverejní.

18. Pre používateľov je dôležité vedieť, kedy bola účtovná závierka schválená na zverejnenie, keďže účtovná závierka neodráža udalosti po tomto dátume.

19.  Ak jednotka obdrží po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, novú informáciu o stave, ktorý existoval k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha, aktualizuje súvisiace zverejnené údaje na základe tejto informácie.

20. V niektorých prípadoch je potrebné aktualizovať zverejnenia v účtovnej závierke jednotky tak, aby odrážali nové informácie získané po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, aj vtedy, ak tieto informácie nemajú vplyv na sumy vykazované v účtovnej závierke. Aktualizácia zverejnených údajov môže byť potrebná napríklad vtedy, ak sa po dátume, ku ktorému je zostavená súvaha, objavili dôkazy o podmienenom záväzku, ktorý existoval k dátumu, ku ktorému je zostavená súvaha. Okrem zváženia, či je na základe takéhoto dôkazu potrebné vykázanie alebo zmena rezervy v zmysle IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok, aktualizuje jednotka v tejto súvislosti svoje zverejnenia o danom podmienenom záväzku.

21.  Nezverejnenie významných udalostí nevyžadujúcich si úpravu po súvahovom dni môže ovplyvniť schopnosť používateľov účtovnej závierky prijímať na jej základe správne rozhodnutia. V tejto súvislosti jednotka zverejní pre každú významnú skupinu udalostí nevyžadujúcich si úpravu po súvahovom dni:

22. Príkladmi udalostí nevyžadujúcich si úpravu po súvahovom dni, ktoré obvykle zakladajú povinnosť zverejnenia, sú:

23.  Jednotka uplatní tento štandard na ročné obdobia začínajúce 1. januára 2005 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka uplatňuje tento štandard na obdobie začínajúce pred 1. januárom 2005, zverejní túto skutočnosť.

24. Tento štandard nahrádza revidovaný IAS 10 Udalosti po súvahovom dni (stav z roku 1999).

A1. Znenie odseku 97 v IAS 22,Podnikové kombinácie, sa mení nasledovne:

A2. Znenie odseku 32 v IAS 35, Ukončované výroby, sa mení nasledovne:

A3. Znenie odsekov 18 Úvodu k IAS 37, Rezervy, podmienené záväzky a podmienený majetok, a odseku 75 tamže sa mení nasledovne, pričom sa zároveň ruší odsek 96 tamže:

A4. V štandardoch medzinárodného finančného, vrátane medzinárodných účtovných štandardov a interpretácií sa s účinnosťou od decembra 2003 mení výraz aktuálna verzia IAS 10, Udalosti po súvahovom dni v odkazoch na tento štandard na IAS 10, Udalosti po súvahovom dni.

1. Tento štandard by sa mal používať pri účtovaní zákaziek s pokrytými nákladmi a ziskom v účtovných závierkach dodávateľov.

2. Tento štandard nahrádza IAS 11, Účtovanie zákaziek s pokrytými nákladmi a ziskom, schválený v roku 1978.

3. V tomto štandarde sa tieto pojmy používajú v uvedenom význame:

4. Zákazka s pokrytými nákladmi a ziskom môže byť dohodnutá na výstavbu jediného majetku ako je most, budova, priehrada, potrubie, diaľnica, loď alebo tunel. Zákazka s pokrytými nákladmi a ziskom sa môže tiež zaoberať zhotovením niekoľkých položiek majetku, ktoré sú úzko vzájomne prepojené alebo sú súčinné so zreteľom na ich dizajn, technológiu a funkcie alebo ich konečný účel alebo použitie. Príklady takýchto zákaziek zahŕňajú zákazky na výstavbu rafinérií a iných komplexných častí tovární alebo zariadení.

5. Na účely tohto štandardu zákazky s pokrytými nákladmi a ziskom zahŕňajú:

6. Zákazky s pokrytými nákladmi a ziskom sú formulované niekoľkými spôsobmi, ktoré sú na účely tohto štandardu klasifikované ako zákazky s pevnou cenou a zákazky s nákladmi plus marža. Niektoré zákazky s pokrytými nákladmi a ziskom môžu obsahovať charakteristiky zákazky s pevnou cenou ako aj zákazky s nákladmi plus marža, napríklad v prípade zákazky s nákladmi plus marža s dohodnutou maximálnou cenou. Za takýchto okolností dodávateľ musí zvážiť všetky podmienky v odsekoch 23 a 24, aby určil, kedy má vykázať výnosy a náklady na zákazku.

7. Požiadavky tohto štandardu sa obvykle používajú samostatne na každú zákazku na zhotovenie. Za určitých okolností je však nutné použiť štandard na samostatne identifikovateľné súčasti jedinej zákazky alebo spolu na skupinu zákaziek, aby sa vyjadrila podstata zákazky alebo skupiny zákaziek.

8. Ak zákazka pokrýva niekoľko položiek majetku, malo by sa zaobchádzať so zhotovením každej položky majetku ako so samostatnou zákazkou na zhotovenie, keď:

9. Skupina zákaziek, či už s jedným zákazníkom alebo s niekoľkými, by sa mala považovať za jednu zákazku s pokrytými nákladmi a ziskom, keď:

10. Zákazka môže umožniť vytvorenie dodatočného majetku na želanie zákazníka, alebo môže byť zmenená a doplnená, aby zahŕňala zhotovenie dodatočného majetku. S vytvorením dodatočného majetku by sa malo zaobchádzať ako so samostatnou zákazkou, keď:

11. Výnosy zo zákazky by mali zahŕňať:

12. Výnosy zo zákazky sa oceňujú v objektívnej hodnote získanej alebo získateľnej protihodnoty. Miera výnosnosti zo zákazky ovplyvňujú mnohé otázky, ktoré závisia na výsledku nasledujúcich udalostí. Odhady je potrebné často revidovať podľa toho, ako udalosti nastanú a ako sa otázky vyriešia. Preto sa suma výnosov zo zákazky môže zvýšiť alebo znížiť od jedného obdobia k druhému. Napríklad:

13. Odchýlka je pokyn zákazníka na zmenu v rozsahu práce, ktorá sa má vykonať podľa zákazky. Odchýlka môže viesť k zvýšeniu alebo k zníženiu výnosov zo zákazky. Príkladmi odchýlok sú zmeny v špecifikáciách alebo v dizajne nehnuteľností a zmeny v dĺžke trvania zákazky. Odchýlka je zahrnutá do výnosov zo zákazky ak:

14. Právny nárok je suma, ktorú sa dodávateľ snaží získať od zákazníka alebo inej strany ako náhradu za náklady nezahrnuté do ceny zákazky. Právny nárok môže vzniknúť napríklad z oneskorení spôsobených zákazníkom; z chýb v špecifikáciách alebo v dizajne a zo sporných odchýlok v práci na zákazke. Stanovenie výšky výnosov vznikajúcich z právnych nárokov je predmetom vysokého stupňa neistoty a často závisí na výsledku rokovania. Preto sú právne nároky zahrnuté do výnosov zo zákazky, ak:

15. Stimulačné platby sú dodatočné sumy zaplatené dodávateľovi, ak sú dodržané alebo prekročené špecifikované štandardy výkonu. Napríklad zákazka môže počítať so stimulačnou platbou dodávateľovi za predčasné plnenie zákazky. Stimulačné platby sú zahrnuté do výnosov zo zákazky, keď:

36. Ak je pravdepodobné, že celkové náklady na zákazku prekročia celkové výnosy zo zákazky, mala by sa očakávaná strata okamžite vykázať ako náklad.

37. Výška takejto straty sa určuje bez ohľadu na:

38. Metóda percenta dokončenia sa používa na kumulatívnom základe za každé účtovné obdobie na súčasné odhady výnosov zo zákazky a nákladov na zákazku. Preto sa účinok zmeny odhadu výnosov zo zákazky alebo nákladov na zákazku, alebo účinok zmeny v odhade výsledku zákazky, účtuje ako zmena v účtovnom odhade (pozri IAS 8, ►M5  zisk alebo stratu ◄ za obdobie, základné chyby a zmeny v účtovných zásadách). Zmenené odhady sa použijú pri určení sumy výnosov a nákladov vykázaných vo výkaze ziskov a strát v období, v ktorom sa zmena uskutočnila a v nasledujúcich obdobiach.

39. Podnik by mal zverejniť:

40. Podnik by mal zverejniť pri prebiehajúcich zákazkách k súvahovému dňu nasledujúce:

41. Zadržania sú sumy postupných fakturácií, ktoré sa nezaplatia, pokiaľ nebudú splnené podmienky špecifikované v zmluve pre platbu týchto súm alebo pokiaľ neboli opravené chyby. Postupné fakturácie sú sumy fakturované za vykonanú prácu na zákazke, či ich už zákazník zaplatí alebo nie. Zálohy sú sumy, ktoré dodávateľ obdržal pred vykonaním zodpovedajúcej práce.

42. Podnik by mal prezentovať:

43. Hrubá suma obdržateľná od zákazníkov za prácu na zákazke je čistá suma z:

44. Hrubá suma splatná zákazníkom za prácu na zákazke je čistá suma z:

45. Podnik zverejňuje všetky podmienené záväzky a podmienené pohľadávky v súlade s IAS 37, Rezervy, podmienené záväzky a podmienené pohľadávky. Podmienené záväzky a podmienené pohľadávky môžu vznikať z takých položiek, ako sú náklady na záruky, právne nároky, penále alebo možné straty.

46. Tento medzinárodný účtovný štandard sa stáva účinným pri účtovných závierkach zostavených za obdobia začínajúce 1. januára 1995 alebo neskôr.

— SIC-21: Dane z príjmov – úhrada preceneného neodpisovateľného majetku a

— SIC-25: Dane z príjmov – zmeny daňovej situácie podniku alebo jeho akcionárov.

a) budúcej úhrady (vyrovnania) účtovnej hodnoty majetku (záväzkov), ktoré sú vykázané v súvahe podniku; a

b) transakcií a ostatných udalostí bežného obdobia, ktoré sú vykázané v účtovnej závierke podniku.

1. Tento štandard by sa mal uplatňovať pri účtovaní daní z príjmov.

2. Na účely tohto štandardu zahŕňajú dane z príjmov všetky domáce a zahraničné dane, ktoré vychádzajú zo zdaniteľných ziskov. Dane z príjmov zahŕňajú aj dane, ako sú zrážkové dane pri rozdeľovaní pre vykazujúci podnik, ktoré platí dcérsky podnik, pridružený podnik alebo spoločný podnik.

3. (Vynechaný)

4. Tento štandard sa nezaoberá metódami účtovania štátnych dotácií (pozri IAS 20, Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci) alebo investičných daňových úverov. Tento štandard sa však zaoberá účtovaním dočasných rozdielov, ktoré môžu vznikať z takýchto dotácií alebo investičných daňových úverov.

5. V tomto štandarde sa tieto pojmy používajú v uvedenom význame:

6. Daňový náklad (daňový výnos) pozostáva zo splatného daňového nákladu (splatného daňového výnosu) a odloženého daňového nákladu (odloženého daňového výnosu).

12. Splatná daň za bežné a predchádzajúce obdobia by sa mala, v rozsahu nezaplatenej, vykázať ako záväzok. Ak už zaplatená suma dane vzhľadom na bežné a predchádzajúce obdobia prevyšuje sumu splatnú v týchto obdobiach, prebytok by sa mal vykázať ako majetok.

13. Úžitok súvisiaci s daňovou stratou, ktorá sa môže spätne odpočítať uhradením splatnej dane za predchádzajúce obdobie, by sa mal vykázať ako majetok.

14. Ak sa daňová strata použije na úhradu splatnej dane predchádzajúceho obdobia, podnik vykáže úžitok ako majetok v období, v ktorom daňová strata vznikla, pretože je pravdepodobné, že tento úžitok podnik získa a možno ho spoľahlivo oceniť.

37. Ku každému súvahovému dňu podnik prehodnocuje nevykázané odložené daňové pohľadávky. Podnik vykáže predtým nevykázané odložené daňové pohľadávky v rozsahu, v ktorom je pravdepodobné, že budúci zdaniteľný zisk umožní, aby bola odložená daňová pohľadávka uhradená. Napríklad zlepšenie obchodných podmienok môže spôsobiť väčšiu istotu, že podnik bude schopný vytvárať dostatočný zdaniteľný zisk v budúcnosti, aby odložená daňová pohľadávka splnila kritériá na vykázanie stanovené v odseku 24 alebo 34. Iným príkladom je, ak podnik prehodnocuje odložené daňové pohľadávky k dátumu podnikovej kombinácie alebo následne (pozri odseky 67 a 68).

71. Podnik by mal kompenzovať splatné daňové pohľadávky a splatné daňové záväzky vtedy a len vtedy ak, podnik:

72. Hoci splatné daňové pohľadávky a záväzky sa vykazujú a oceňujú oddelene, ich kompenzovanie v súvahe je podľa kritérií podobných tým, ktoré sú určené pre finančné nástroje v IAS 32, Finančné nástroje: zverejňovanie a prezentácia. Podnik má zvyčajne zákonné vykonateľné právo kompenzácie splatnej daňovej pohľadávky voči splatnému daňovému záväzku, ak tieto súvisia s daňami z príjmov vyberanými tým istým daňovým orgánom a daný daňový orgán povolí podniku zaplatiť alebo prijať výslednú čiastku po kompenzácii.

73. V konsolidovanej účtovnej závierke je splatná daňová pohľadávka jedného podniku v skupine kompenzovaná so splatným daňovým záväzkom druhého podniku v skupine vtedy a len vtedy, ak majú uvedené podniky zákonné vykonateľné právo zaplatiť alebo prijať jedinú výslednú čiastku a tieto podniky sa rozhodnú zaplatiť alebo prijať takúto výslednú čiastku, alebo prijať úhradu pohľadávky a vyrovnať záväzok súbežne.

74. Podnik by mal kompenzovať odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky vtedy a len vtedy, ak:

75. S cieľom vyhnúť sa požiadavke podrobného časového prehľadu zrušenia každého dočasného rozdielu vyžaduje tento štandard od podniku kompenzáciu odloženej daňovej pohľadávky voči odloženému daňovému záväzku toho istého zdaňovaného subjektu vtedy a len vtedy, ak tieto súvisia s daňami z príjmov vyberanými tým istým daňovým orgánom a podnik má zákonné vykonateľné právo kompenzovať splatné daňové pohľadávky voči splatným daňovým záväzkom.

76. Za výnimočných okolností môže mať podnik zákonné vykonateľné právo kompenzovať, a zámer vyrovnať na netto základe, iba v niektorých obdobiach, avšak nie v ostatných. Za takýchto výnimočných okolností sa môže vyžadovať podrobný prehľad pre spoľahlivé určenie toho, či odložený daňový záväzok jedného zdaňovaného subjektu spôsobí zvýšenie daňových platieb v rovnakom období, v ktorom odložená daňová pohľadávka iného zdaňovaného subjektu spôsobí zníženie platieb tým druhým zdaňovaným subjektom.

77. Daňový náklad (výnos) zo zisku alebo straty z bežných činností by sa mal prezentovať v samotnom výkaze ziskov a strát.

78. IAS 21, Účinky zmien v kurzoch cudzích mien, vyžaduje, aby sa určité kurzové rozdiely vykazovali ako výnos alebo náklad, avšak nešpecifikuje, kde by sa mali tieto rozdiely prezentovať vo výkaze ziskov a strát. Preto ak sa kurzové rozdiely k odloženým zahraničným daňovým záväzkom alebo pohľadávkam vykazujú vo výkaze ziskov a strát, môžu sa tieto rozdiely klasifikovať ako odložený daňový náklad (výnos), ak sa takáto prezentácia považuje za najužitočnejšiu pre používateľov účtovnej závierky.