2000L0060 — SK — 20.11.2014 — 007.004

---

Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B	SMERNICA 2000/60/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327 22.12.2000, s. 1)

Zmenené a doplnené:

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
M1	ROZHODNUTIE č. 2455/2001/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY Text s významom pre EHP z 20. novembra 2001,	L 331	1	15.12.2001
►M2	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/32/ES z 11. marca 2008,	L 81	60	20.3.2008
M3	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/105/ES zo 16. decembra 2008	L 348	84	24.12.2008
►M4	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/31/ES Text s významom pre EHP z 23. apríla 2009	L 140	114	5.6.2009
►M5	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2013/39/EÚ Text s významom pre EHP z 12. augusta 2013,	L 226	1	24.8.2013
►M6	SMERNICA RADY 2013/64/EÚ zo 17. decembra 2013,	L 353	8	28.12.2013
►M7	SMERNICA KOMISIE 2014/101/EÚ Text s významom pre EHP z 30. októbra 2014,	L 311	32	31.10.2014

Opravené a doplnené:

►C1	Korigendum, Ú. v. ES L 161, 18.6.2016, s.  41 (2000/60/ES)

---

▼B

SMERNICA 2000/60/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z 23. októbra 2000,

ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, ktorý:

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice sa prijímajú nasledujúce definície:

1.	„Povrchová voda“znamená vnútrozemskú vodu, okrem podzemnej vody; brakické vody a pobrežnú vodu, vo vzťahu k chemického stavu bude výnimočne zahŕňať tiež výsostné vody.

2.	„Podzemná voda“znamená všetku vodu, ktorá je pod zemským povrchom v zóne nasýtenia a v priamom styku s pôdou alebo pôdnym podložím.

3.	„Vnútrozemská voda“znamená všetku stojatú alebo tečúcu vodu na zemskom povrchu a všetku podzemnú vodu smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.

4.	„Rieka“znamená útvar vnútrozemskej vody tečúcej väčšinou na zemskom povrchu, ktoré však môžu časťou svojej trasy tiecť pod zemou.

5.	„Jazero“znamená útvar stojatej vnútrozemskej vody.

6.	„Brakická voda“predstavuje útvary povrchovej vody v blízkosti výustení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti k pobrežným vodám, ale ktoré sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.

7.

„Pobrežná voda“znamená povrchovú vodu, ktorá sa nachádzajú smerom k pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, tam kde je to primerané siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.

8.	„Umelý vodný útvar“je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou.

9.	„Výrazne zmenený vodný útvar“znamená útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa v dôsledku fyzikálnych zmien spôsobených ľudskou činnosťou podstatne zmenil, ako to určí členský štát v súlade s ustanoveniami prílohy II.

10.	„Útvar povrchovej vody“znamená vymedziteľný a významný prvok povrchovej vody, ako napríklad jazero, nádrž, potok, rieka alebo kanál, časť potoka, rieky alebo kanála, brakickej vody, alebo pásmo pobrežnej vody.

11.	„Kolektor podzemnej vody“znamená podpovrchovú vrstvu alebo vrstvy hornín, alebo iných geologických vrstiev s dostatočnou pórovitosťou a priepustnosťou umožňujúce, buď významné prúdenie podzemnej vody, alebo odber významných množstiev podzemnej vody.

12.	„Útvar podzemnej vody“znamená vymedzený objem podzemnej vody v rámci kolektora alebo kolektorov podzemnej vody.

13.	„Povodie“znamená územie, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom sietí potokov, riek a prípadne jazier do mora jediným vyústením, ústím alebo deltou rieky.

14.	„Čiastkové povodie“znamená územie, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom sústavy potokov, riek a prípadne jazier do daného miesta vodného toku (zvyčajne jazero alebo sútok riek).

15.	„Správne územie povodia“znamená územie pevniny a mora tvorené jedným alebo viacerými susednými povodiami spolu s prislúchajúcimi podzemnými a pobrežnými vodami, ktoré je určené podľa článku 3 ods. 1 ako hlavná jednotka pre vodohospodársky manažment povodí.

16.	„Príslušný orgán“znamená orgán alebo orgány ustanovené podľa článku 3 ods. 2 alebo 3 ods. 3.

17.	„Stav povrchovej vody“je celkové vyjadrenie stavu útvaru povrchovej vody, ktorý je určený jeho ekologickým stavom alebo jeho chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší.

18.	„Dobrý stav povrchovej vody“znamená stav, ktorý dosahuje útvar povrchovej vody, ak je jeho ekologický a jeho chemický stav aspoň „dobrý“.

19.	„Stav podzemnej vody“je celkové vyjadrenie stavu útvaru podzemnej vody, ktorý je určený jeho kvantitatívnym alebo chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší.

20.	„Dobrý stav podzemnej vody“znamená stav, ktorý dosahuje útvar podzemných vôd, keď je jeho kvantitatívny a jeho chemický stav aspoň „dobrý“.

21.	„Ekologický stav“je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú spojené s povrchovými vodami, klasifikovaný v súlade s prílohou V.

22.	„Dobrý ekologický stav“je stav útvaru povrchovej vody klasifikovaný takto v súlade s prílohou V.

23.	„Dobrý ekologický potenciál“je stav výrazne zmeneného alebo umelého útvaru vody klasifikovaný takto v súlade s príslušnými ustanoveniami prílohy V.

24.

„Dobrý chemický stav povrchových vôd“znamená chemický stav požadovaný na splnenie environmentálnych cieľov pre povrchové vody stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a), to znamená chemický stav útvaru povrchovej vody, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú environmentálne normy kvality stanovené v prílohe IX a v súlade s článkom16 ods. 7 a ďalšími príslušnými právnymi predpismi spoločenstva ustanovujúcimi environmentálne normy kvality na úrovni spoločenstva.

25.	„Dobrý chemický stav podzemnej vody“je chemický stav útvaru podzemnej vody, ktorý spĺňa všetky podmienky ustanovené v tabuľke 2.3.2 prílohy V.

26.	„Kvantitatívny stav“je vyjadrenie, do akej miery je útvar podzemných vôd ovplyvnený priamymi a nepriamymi odbermi.

27.

„Využiteľný zdroj podzemnej vody“znamená celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené v článku 4 tak, aby sa tak zabránilo výraznému zhoršeniu ekologického stavu takýchto vôd a akémukoľvek výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov.

28.	„Dobrý kvantitatívny stav“je stav definovaný v tabuľke 2.1.2 prílohy V.

29.	„Rizikové látky“znamenajú látky alebo skupiny látok, ktoré sú jedovaté, stále a sú náchylné na biologickú akumuláciu, a iné látky alebo skupiny látok, ktoré vyvolávajú rovnakú úroveň obavy.

30.	„Prioritné látky“predstavujú látky určené v súlade s článkom 16 ods. 2 a uvedené v prílohe X. Medzi takéto látky patria „prioritné rizikové látky“, ktoré predstavujú látky určené v súlade s článkom 16 ods. 3 a 6, pre ktoré sa musia prijať opatrenia v súlade s článkom 16 ods. 1 a 8.

31.	„Znečisťujúca látka“znamená akúkoľvek látku schopnú spôsobiť znečistenie, ide sa najmä o látky uvedené v prílohe VIII.

32.	„Priame vypúšťanie do podzemnej vody“znamená vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemnej vody bez ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie.

33.

„Znečisťovanie“znamená priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody, alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, alebo kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závislých od vodných ekosystémov, ktoré má za následok poškodenie hmotného majetku, alebo poškodenie alebo narušenie estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania.

34.	„Environmentálne ciele“znamenajú ciele stanovené v článku 4.

35.	„Norma environmentálnej kvality“znamená koncentráciu konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, sedimentoch alebo živých organizmoch, ktorá sa nesmie prekročiť z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

36.	„Kombinovaný prístup“znamená reguláciu vypúšťaní a emisií do povrchových vôd v súlade s prístupom stanoveným článkom 10.

37.	„Voda určená na ľudskú spotrebu“má ten istý význam ako podľa smernice 80/778/EHS v znení smernice 98/83/ES.

38.

„Vodohospodárske služby“ znamenajú všetky služby, ktoré poskytujú domácnostiam, verejným inštitúciám alebo pre akúkoľvek hospodársku činnosť: a) odber, vzdúvanie, akumuláciu, úpravu a distribúciu povrchovej alebo podzemnej vody, b) zariadenia na odvádzanie odpadovej vody a jej čistenie, s následným vypúšťaním do povrchovej vody.

39.	„Využívanie vody“ znamená vodohospodárske služby spolu s akoukoľvek inou činnosťou určenou podľa článku 5 a prílohy II, ktorá má významný dopad na stav vôd. Tento pojem platí pre účely článku 1 a pre ekonomickú analýzu spracovanú podľa článku 5 a prílohy III, písm. b).

40.

„Limitné hodnoty emisií“ znamenajú množstvo vyjadrené v určitých špecifických ukazovateľoch, koncentráciu a/alebo úroveň emisie, ktorá sa nesmie prekročiť počas jedného alebo viacerých časových období. Limitné hodnoty emisií môžu byť stanovené aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie látok, najmä pre látky identifikované podľa článku 16. Limitné hodnoty emisií pre látky platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie. Pokiaľ ide o nepriame vypúšťanie do vôd, môže sa pri stanovovaní limitných hodnôt emisií predmetným zariadeniam zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia životného prostredia.

41.

„Regulácia emisií“sú opatrenia vyžadujúce špecifické zníženie emisií, napríklad stanovením limitné hodnoty emisií, alebo inak určených limitov alebo podmienky ovplyvňujúce účinky alebo iné charakteristiky emisie alebo prevádzkových podmienok, ktoré ovplyvňujú emisie. Použitie pojmu „regulácia emisií“ v tejto smernici sa v žiadnom ohľade nepovažuje za zmenu interpretácie príslušných ustanovení v súvislosti s ustanoveniami akejkoľvek inej smernice.

Článok 3

Koordinácia administratívnych úprav v rámci správnych území povodí

1.  Členské štáty identifikujú jednotlivé povodia ležiace na ich štátnom území a pre účely tejto smernice ich začlenia do jednotlivých správnych území povodí. Tam jde je to vhodné, malé povodia sa môžu zlúčiť s väčšími povodiami alebo spojiť so susednými malými povodiami, aby vytvorili jednotlivé správne územia povodí. Kde podzemné vody úplne nesledujú konkrétne povodie, musia byť pričlenené k najbližšej alebo najvhodnejšej oblasti povodia. Pobrežné vody budú identifikované a začlenené k najbližšiemu alebo najvhodnejšiemu správnemu územiu alebo územiam povodí.

2.  Členské štáty zabezpečia primerané administratívne usporiadanie, vrátane ustanovenia vhodného príslušného orgánu, pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice v rámci každého správneho územia povodí ležiaceho na ich území.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby povodie pokrývajúce územie viac ako jedného členského štátu bolo začlenené do medzinárodného správneho územia povodia. Na žiadosť príslušných členských štátov Komisia sprostredkuje začlenenie do takýchto medzinárodných správnych území povodí.

Každý členský štát prijme príslušné správne opatrenia, vrátane identifikácie príslušného príslušného orgánu, pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice v rámci tej časti každého medzinárodného správneho územia povodia, ktorá leží na jeho území.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby boli požiadavky tejto smernice na dosiahnutie environmentálnych cieľov ustanovených článkom 4, a najmä všetky programy opatrení koordinované v celom správnom území povodia. Pre medzinárodné správne územia povodí zabezpečia túto koordináciu príslušné členské štáty spoločne, pričom pre tento účel môžu použiť existujúce štruktúry vytvorené na základe medzinárodných dohôd. Komisia môže na žiadosť príslušných členských štátov sprostredkovať prijatie programov opatrení.

5.  Ak správne územie povodia presahuje územie spoločenstva, príslušný členský štát alebo príslušné členské štáty sa budú snažiť o primeranú koordináciu s príslušnými nečlenskými štátmi s cieľom dosiahnutia cieľov tejto smernice v celom správnom území povodia. Členské štáty zabezpečia uplatňovanie pravidiel tejto smernice na svojom území.

6.  Členské štáty môžu ustanoviť existujúci štátny alebo medzinárodný orgán za príslušný orgán na účely tejto smernice.

7.  Členské štáty ustanovia príslušný orgán k termínu uvedenému v článku 24.

8.  Najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu uvedeného v článku 24 poskytnú členské štáty Komisii zoznam svojich príslušných orgánov a príslušných orgánov všetkých medzinárodných orgánov, ktorých sú členmi. O každom príslušnom orgáne poskytnú informácie uvedené v prílohe I.

9.  Členské štáty budú informovať Komisiu o všetkých zmenách v informáciách poskytovaných podľa odseku 8 do troch mesiacov od nadobudnutia platnosti týchto zmien.

Článok 4

Environmentálne ciele

1.  Pri realizácií programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia:

▼M6

Pokiaľ ide o Mayotte ako najvzdialenejší región v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Mayotte“), lehota uvedená v písmene a) bodoch ii) a iii), v písmene b) bode ii) a v písmene c) je 22. december 2021.

▼B

2.  Ak sa na daný vodný útvar vzťahuje viac ako jeden z cieľov podľa odseku 1, uplatní sa najprísnejší z nich.

3.  Členské štáty môžu označiť útvar povrchovej vody za umelý alebo výrazne zmenený v prípade, ak:

4.   ►M6  Lehoty stanovené v odseku 1 môžu byť predĺžené na účely postupného dosahovania cieľov pre vodné útvary za predpokladu, že nenastane žiadne ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru, keď budú splnené všetky nasledujúce podmienky: ◄

5.  Členské štáty môžu pre určité vodné útvary pripustiť dosiahnutie menej prísnych environmentálnych cieľov ako tých, ktoré sú požadované podľa odseku 1, keď sú tieto útvary tak ovplyvnené ľudskou činnosťou, ako je určené v článku 5 ods. 1 alebo ich prirodzený stav je taký, že dosiahnutie týchto cieľov by bolo neuskutočniteľné alebo neprimerane nákladné pri splnení všetkých nasledujúcich podmienok:

6.  Dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov sa nebude považovať za porušenie požiadaviek tejto smernice, ak je výsledkom pôsobenia výnimočných alebo nepredvídateľných prírodných síl alebo vyššej moci, najmä mimoriadne silných povodní a dlhodobého sucha, alebo dôsledkom nepredvídateľných havárií, ak boli splnené všetky nasledujúce podmienky:

7.  Členské štáty neporušia túto smernicu, keď:

a súčasne sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

8.  Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 zabezpečia, aby ich uplatňovanie natrvalo nevylučovalo alebo neohrozovalo dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia a aby bolo v súlade s vykonávaním ďalšej environmentálnej právnej úpravy spoločenstva.

9.  Musia byť uskutočnené kroky, ktoré zabezpečia, že uplatňovanie nových ustanovení, vrátane odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 zaručí aspoň takú istú úroveň ochrany ako existujúca právna úprava spoločenstva.

Článok 5

Charakteristiky správneho územia povodia, preskúmanie vplyvov ľudskej činnosti na životné prostredie a ekonomická analýza využívania vôd

1.  Každý členský štát zabezpečí, aby sa pre každú správne územie povodia alebo pre časť medzinárodnej oblasti povodí nachádzajúcej sa na jeho území uskutočnila:

a to podľa technických špecifikácií uvedených v prílohách II a III a tak, aby bolo ich spracovanie ukončené nanjeskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2.  Analýzy a prieskumy uvedené v odseku 1 budú prehodnotené a v prípade potreby aktualizované najneskôr do 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.

Článok 6

Register chránených oblastí

1.  Členské štáty zabezpečia vytvorenie registra alebo registrov všetkých oblastí ležiacich v každom správnom území povodia, ktoré boli označené ako vyžadujúce si zvláštnu ochranu podľa príslušnej právnej úpravy spoločenstva týkajúcej sa ochrany ich povrchovej a podzemnej vody alebo zachovania prírodných biotopov a rastlinných a živočíšnych druhov priamo závislých na vode. Tiež zabezpečia dokončenie spracovania registra najneskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2.  Register alebo registre budú zahŕňať všetky vodné útvary identifikované podľa článku 7 ods. 1 a všetky chránené oblasti uvedené v prílohe IV.

3.  Register alebo registre chránených oblastí každého správneho územia povodia budú sústavne revidované a aktualizované.

Článok 7

Vody využívané na odber pitnej vody

1.  Členské štáty určia v každom správnom území povodia:

Členské štáty budú v súlade s prílohou V monitorovať tie vodné útvary, ktoré podľa prílohy V poskytujú v priemere viac ako 100 m3 za deň.

2.  Okrem splnenia cieľov ustanovených článkom 4 v súlade s požiadavkami tejto smernice pre povrchové vody a kvalitatívnych požiadaviek ustanovených na úrovni spoločenstva článkom 16, členské štáty zabezpečia pre každý vodný útvar identifikovaný podľa odseku 1, aby použitý spôsob úpravy vody v súlade s právnymi predpismi spoločenstva zabezpečoval výstupnú kvalitu upravenej vody, ktorá bude aj v súlade s požiadavkami smernice 80/778/EHS v znení smernice 98/83/ES.

3.  Členské štáty zabezpečia nevyhnutnú ochranu identifikovaných vodných útvarov, s cieľom vylúčiť zhoršenie ich kvality a aby sa znížila miera úpravy potrebná na výrobu pitnej vody. Členské štáty môžu zriadiť ochranné pásma pre tieto vodné útvary.

Článok 8

Monitorovanie stavu povrchovej vody, stavu podzemnej vody a chránených oblastí

1.  Členské štáty zabezpečia vytvorenie programov pre monitorovanie stavu vody, aby sa vytvoril zosúladený a komplexný prehľad stavu vody v každom správnom území povodia:

2.  Tieto programy nadobudnú účinnosť najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ to v príslušných právnych predpisoch nie je uvedené ináč. Takýto monitoring bude v súlade s požiadavkami prílohy V.

▼M2

3.  Stanovia sa technické špecifikácie a štandardizované metódy analýzy a monitorovania stavu vôd. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 3.

▼B

Článok 9

Úhrada nákladov za vodohospodárske služby

1.  Členské štáty zohľadnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby vrátane nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu vykonanú v súlade s prílohou III a najmä v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“.

Do roku 2010 členské štáty zabezpečia

Členské štáty môžu pritom prihliadať na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky tejto úhrady, ako aj geografické a klimatické podmienky ovplyvneného regiónu alebo regiónov.

2.  Členské štáty budú v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia informovať o plánovaných opatreniach na vykonávanie ustanovení odseku 1, ktoré majú prispieť k dosiahnutiu environmentálnych cieľov tejto smernice a o príspevku rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby.

3.  Žiadne ustanovenie tohoto článku nesmie brániť financovaniu jednotlivých preventívnych alebo nápravných opatrení na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

4.  Členské štáty neporušia túto smernicu, ak sa v súlade so zavedenou praxou rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenia druhej vety odseku 1 a príslušné ustanovenia odseku 2 pre určitý spôsob využívania vody, ak to neohrozuje účely a dosiahnutie cieľov tejto smernice. Členské štáty budú v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia informovať o dôvodoch neuplatnenia plného znenia druhej vety odseku 1.

Článok 10

Kombinovaný prístup k bodovým a difúznym zdrojom znečistenia

1.  Členské štáty zabezpečia, aby bolo každé vypúšťanie do povrchových vôd uvedené v odseku 2 regulované podľa kombinovaného prístupu ustanoveného v tomto článku.

2.  Členské štáty zabezpečia ustanovenie a/alebo vykonávanie:

stanovených v:

najneskôr do 12-tich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ nie je v príslušnom legislatívnom predpise ustanovené ináč.

3.  Ak si kvalitatívny cieľ alebo norma kvality, zavedená či už podľa tejto smernice, smerníc uvedených v prílohe IX alebo podľa akejkoľvek inej právnej úpravy spoločenstva, vyžaduje prísnejšie podmienky ako tie, ktoré vyplynú z uplatňovania odseku 2, budú podľa nich ustanovené prísnejšie regulácie emisií.

Článok 11

Program opatrení

1.  Každý členský štát zabezpečí pre každé správne územie povodia alebo pre časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území zavedenie programu opatrení, so zreteľom na výsledky analýz požadovaných podľa článku 5, pre dosiahnutie cieľov stanovených podľa článku 4. Takéto programy opatrení sa môžu odvolávať na opatrenia vyplývajúce z právnej úpravy prijatej na národnej úrovni a pokrývajúce celé územie členského štátu. Tam, kde je to účelné, môže členský štát prijať opatrenia uplatniteľné vo všetkých správnych územiach povodí a/alebo v častiach medzinárodných správnych území povodí ležiacich na jeho území.

2.  Každý program opatrení bude zahŕňať „základné“ opatrenia špecifikované v odseku 3, a v prípade potreby „doplnkové“ opatrenia.

3.  „Základné opatrenia“ sú minimálne požiadavky, ktoré treba splniť a ktoré pozostávajú z:

4.  „Doplnkové“ opatrenia sú opatrenia navrhnuté a zavedené dodatočne kzákladným opatreniam s cieľom dosiahnutia cieľov stanovených podľa článku 4. Časť B prílohy VI obsahuje otvorený zoznam takýchto opatrení.

Členské štáty môžu prijať aj ďalšie doplnkové opatrenia na zabezpečenie dodatočnej ochrany alebo zlepšenia stavu vôd spadajúcich do kompetencie tejto smernice, vrátane vykonávania príslušných medzinárodných dohôd uvedených v článku 1.

5.  Ak výsledky monitorovania alebo iné údaje naznačujú, že dosiahnutie cieľov stanovených pre vodný útvar podľa článku 4 nie je pravdepodobné, členský štát zabezpečí:

Ak sú tieto príčiny výsledkom mimoriadnych nepredvídateľných okolností spôsobených prírodnými silami alebo vyššou mocou, najmä extrémne povodne a dlhodobé suchá, členské štáty môžu určiť doplnkové opatrenia za prakticky nerealizovateľné s ohľadom na článok 4 ods. 6.

6.  Pri vykonávaní opatrení podľa odseku 3 podniknú členské štáty všetky primerané opatrenia, aby sa nezvýšilo znečistenie morských vôd. Bez dotknutia existujúcich právnych predpisov, výkon opatrení v súlade s odsekom 3 nesmie viesť v žiadnom prípade, či už priamo alebo nepriamo, k zvýšenému znečisteniu povrchových vôd. Táto požiadavka sa nebude uplatňovať v prípadoch, ak by mala za následok zvýšené znečistenie životného prostredia ako celku.

7.  Programy opatrení budú ustanovené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a všetky opatrenia budú funkčné najneskôr do 12 rokov od tohto dátumu.

▼M6

Pokiaľ ide o Mayotte, prvá lehota uvedená v prvom pododseku je 22. december 2015 a druhá 22. december 2018.

▼B

8.  Programy opatrení budú preverované a podľa potreby aktualizované najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov. Všetky nové alebo revidované opatrenia ustanovené aktualizovaným programom budú funkčné do troch rokov od ich ustanovenia.

▼M6

Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku je 22. december 2021.

▼B

Článok 12

Problémy, ktoré sa nedajú riešiť na úrovni členského štátu

1.  Ak členský štát zistí skutočnosť, ktorá má vplyv na jeho vodné hospodárstvo, ale tento členský štát ju nemôže riešiť, môže oznámiť túto skutočnosť Komisii a ktorémukoľvek inému príslušnému členskému štátu s odporúčaniami na jej vyriešenie.

2.  Komisia odpovie na každú správu alebo odporúčanie členských štátov v priebehu šiestich mesiacov.

Článok 13

Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia

1.  Členské štáty zabezpečia vypracovanie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia pre každé správne územie povodia ležiace úplne na ich území.

2.  V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu s cieľom vypracovania jediného medzinárodného plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia. Ak sa takýto medzinárodný plán vodohospodárskeho manažmentu povodia nevypracuje, členské štáty vypracujú plány vodohospodárskeho manažmentu povodia pokrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria k ich územiu, aby dosiahli ciele tejto smernice.

3.  V prípade medzinárodného správneho územia povodia siahajúceho za hranice spoločenstva, členské štáty sa budú snažiť vypracovať jediný plán vodohospodárskeho manažmentu povodia, a ak to nebude možné, plán bude pokrývať aspoň časť medzinárodného správneho územia povodia ležiaceho na území príslušného členského štátu.

4.  Plán vodohospodárskeho manažmentu povodia bude zahŕňať informácie uvedené v prílohe VII.

5.  Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia môžu byť doplnené vypracovaním podrobnejších programov a plánov manažmentu pre čiastkové povodie, sektor, problém, určitý typ vôd, ktoré sa budú zaoberať jednotlivými aspektmi hospodárenia s vodou. Vykonávanie týchto opatrení nezbavuje členské štáty žiadnych záväzkov vyplývajúcich z ostatných častí tejto smernice.

6.  Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú zverejnené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

▼M6

Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku je 22. december 2015.

▼B

7.  Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú revidované a aktualizované najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.

▼M6

Pokiaľ ide o Mayotte, lehota uvedená v prvom pododseku je 22. december 2021.

▼B

Článok 14

Informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou

1.  Členské štáty budú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vykonávanie tejto smernice, najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty zabezpečia, že pre každé správne územie povodia zverejnia a predložia na pripomienkovanie verejnosti vrátane užívateľov:

Na požiadanie sa umožní prístup k podkladom a informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

2.  Členské štáty poskytnú aspoň šesť mesiacov na podanie písomných pripomienok k týmto dokumentom, aby sa umožnila aktívna účasť a konzultácie.

3.  Odseky 1 a 2 budú platiť rovnako pre aktualizované plány vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Článok 15

Predkladanie správ

1.  Členské štáty zašlú kópie plánov vodohospodárskeho manažmentu v povodí a všetkých následných aktualizácií Komisii a každému príslušnému členskému štátu najneskôr do troch mesiacov od ich zverejnenia:

2.  Členské štáty predložia súhrnné správy o:

spracované na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia do troch mesiacov od ich dokončenia.

3.  Členské štáty predložia do troch rokov od zverejnenia každého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia alebo jeho aktualizácie podľa článku 13 priebežnú správu popisujúcu pokrok dosiahnutý vo vykonávaní plánovaného programu opatrení.

Článok 16

Stratégie zabraňujúce znečisteniu vôd

1.  Európsky parlament a Rada prijmú konkrétne opatrenia proti znečisťovaniu vôd jednotlivými znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok predstavujúcich významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, vrátane rizík pre vody využívané na odber pitnej vody. Príslušné opatrenia budú zamerané na významnú redukciu týchto znečisťujúcich látok, a v prípade prioritných rizikových látok určených článkom 2 ods. 30, na zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov. Takéto opatrenia budú prijaté na základe návrhov predložených Komisiou v súlade s postupmi vymedzenými v zmluve.

2.  Komisia predloží návrh ustanovujúci zoznam prioritných látok vybraných spomedzi tých, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia. Pre uskutočnenie opatrení budú zoradené látky na základe rizika, ktoré predstavujú pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia určeného podľa:

Ak je to nevyhnutné pre dodržanie časového harmonogramu ustanoveného v odseku 4, budú pri uskutočnení opatrení zoradené látky na základe rizika, ktoré predstavujú pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, ktoré sa určí zjednodušeným postupom hodnotenia na základe rizík založených na vedeckých princípoch s dôrazom na:

3.  Návrh Komisie určí aj prioritné rizikové látky. Pritom zohľadní výber látok, ktorý je predmetom záujmu príslušných právnych predpisov spoločenstva týkajúcej sa nebezpečných látok alebo príslušných medzinárodných dohôd.

▼M5

4.  Komisia preskúma prijatý zoznam prioritných látok najneskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne aspoň každých šesť rokov a podľa potreby predloží návrhy.

▼B

5.  Pri príprave svojho návrhu zohľadní Komisia odporúčania vedeckého výboru pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie, členských štátov, Európskeho parlamentu, Európskej agentúry pre životné prostredie, výskumných programov Spoločenstva, medzinárodných organizácií, v ktorých je spoločenstvo členom, európskych podnikateľských organizácií vrátane tých, ktoré reprezentujú malé a stredné podniky, európskych environmentálnych organizácií a ďalšie dostupné relevantné informácie.

6.  Pre prioritné látky Komisia predloží návrhy regulácie pre:

Pritom bude identifikovať primeranú nákladovo efektívnu a proporčnú úroveň a kombináciu regulácií produktov a procesov ako v prípade bodových tak aj difúznych zdrojov a v celom spoločenstve sa pre spôsoby regulácií zohľadnia jednotné limitné hodnoty emisií. Ak je to vhodné, môže sa na úrovni spoločenstva zaviesť postup regulácie procesov pre jednotlivé sektory. Ak regulácia produktov zahŕňa preskúmanie príslušných povolení vydaných podľa smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES, takéto prehodnotenie sa uskutoční v súlade s ustanoveniami týchto smerníc. Každý návrh regulácie ustanoví aj spôsob jej posudzovania, aktualizácie a hodnotenia účinnosti.

7.  Komisia predloží návrhy noriem kvality aplikovateľných pre koncentrácie prioritných látok v povrchovej vode, sedimentoch alebo biote.

8.  V súlade s odsekmi 6 a 7 najneskôr do dvoch rokov od zahrnutia príslušnej látky do zoznamu prioritných látok predloží Komisia návrhy aspoň pre reguláciu emisií z bodových zdrojov znečistenia a environmentálne normy kvality. Ak nedôjde na úrovni spoločenstva k dohode do šiestich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, členské štáty zavedú pre látky obsiahnuté v prvom zozname prioritných látok pre všetky povrchové vody ovplyvnené vypúšťaním týchto látok environmentálne normy kvality, a regulácie hlavných zdrojov takéhoto vypúšťania, okrem iného na základe zváženia všetkých technických možností zníženia znečistenia. Pre látky následne zahrnuté do zoznamu prioritných látok prijmú členské štáty, ak nedôjde na úrovni spoločenstva k dohode, príslušné opatrenia do piatich rokov od dátumu ich zahrnutia do zoznamu.

9.  Komisia môže pripraviť stratégie zabraňujúce znečisťovaniu vôd akýmikoľvek ďalšími znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok, vrátane akéhokoľvek znečistenia, ktoré vznikne ako následok havárií.

10.  Pri príprave návrhov podľa odsekov 6 a 7 Komisia preskúma aj všetky smernice uvedené v prílohe IX. Do konečného termínu uvedeného v odseku 8 navrhne revíziu regulácií uvedených v Prílohe IX pre všetky látky zahrnuté v zozname prioritných látok a primerané opatrenia vrátane možného zrušenia regulácií podľa prílohy IX pre všetky ostatné látky.

Všetky regulácie uvedené v prílohe IX navrhnuté na revíziu sa rušia dňom nadobudnutia účinnosti príslušných revízií.

11.  Zoznam prioritných látok zmienený v odsekoch 2 a 3 navrhnutý Komisiou sa po jeho prijatí Európskym parlamentom a Radou stane prílohou X k tejto smernici. Jeho revízia spomínaná v odseku 4 sa bude riadiť rovnakým postupom.

Článok 17

Stratégie prevencie a regulácie znečisťovania podzemných vôd

1.  Európsky parlament a Rada prijmú príslušné opatrenia na prevenciu a reguláciu znečisťovania podzemnej vody. Tieto opatrenia budú zamerané na dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) a budú uvedené do činnosti na základe návrhov predložených Komisiou do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice v súlade s postupmi vymedzenými v zmluve.

2.  Pri navrhovaní opatrení zohľadní Komisia analýzu uskutočnenú podľa článku 5 a prílohy II. Ak budú k dispozícii údaje, tieto opatrenia budú navrhnuté skôr a budú zahŕňať:

3.  Opatrenia vyplývajúce z uplatňovania odseku 1 budú zahrnuté do programov opatrení požadovaných podľa článku 11.

4.  Ak nebudú prijaté kritériá podľa odseku 2 na úrovni spoločenstva, členské štáty zavedú vhodné kritériá najneskôr do piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

5.  Ak nebudú prijaté kritériá podľa odseku 4 na národnej úrovni, bude sa za počiatočný bod zvrátenia trendu považovať maximum zo 75 % úrovne normy kvality ustanovených platnou právnou úpravou spoločenstva pre podzemné vody.

Článok 18

Správa Komisie

1.  Komisia uverejní správu o vykonávaní tejto smernice najneskôr do 12 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov a postúpi ju Európskemu parlamentu a Rade.

2.  Správa bude obsahovať:

3.  Komisia taktiež uverejní správu o pokroku vo vykonávaní založenú na súhrnných správach členských štátov predkladaných podľa článku 15 ods. 2 a predloží ju Európskemu parlamentu a členským štátom najneskôr do dvoch rokov od dátumov uvedených v článku 5 a 8.

4.  V priebehu troch rokov od vydania každej správy podľa odseku 1 uverejní Komisia priebežnú správu opisujúcu pokrok vo vykonávaní na základe priebežných správ členských štátov podľa článku 15 ods. 3 Túto predloží Európskemu parlamentu a Rade.

5.  V súlade s cyklom podávania správ, zvolá Komisia podľa potreby konferenciu zainteresovaných strán jednotlivých členských štátov o vodnej politike spoločenstva, zameranú na pripomienkovanie správ Komisie o vykonávaní a výmenu skúseností.

Medzi účastníkmi by mali byť zástupcovia príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, mimovládnych organizácií, sociálnych a hospodárskych partnerov, spotrebiteľských orgánov, akademických a iných odborníkov.

Článok 19

Plány na budúce opatrenia spoločenstva

1.  Komisia predloží raz ročne výboru uvedenému v článku 21 s cieľom informácie predbežný plán opatrení majúcich dopad na právnu úpravu týkajúcu sa vôd, ktoré plánuje navrhnúť v blízkej budúcnosti vrátane akýchkoľvek opatrení vyplývajúcich z návrhov, regulačných opatrení a stratégií vyvíjaných podľa článku 16. Prvú takúto prezentáciu urobí Komisia najneskôr do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2.  Komisia prehodnotí túto smernicu najneskôr do 19 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti a navrhne všetky potrebné zmeny.

▼M2

Článok 20

Technické úpravy smernice

1.  Prílohy I, III a časť 1.3.6 prílohy V môžu byť prispôsobené vedecko-technickému pokroku so zreteľom na obdobia prehodnocovania a aktualizácie plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa článku 13. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21 ods. 3.

V prípade potreby môže Komisia prijať usmernenia pre vykonávanie príloh II a V v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.

2.  Na účely prenosu a spracovania údajov, vrátane štatistických a kartografických dát, sa môžu na účely odseku 1 ustanoviť technické formáty v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 21 ods. 2.

Článok 21

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

▼B

Článok 22

Zrušenia a prechodné ustanovenia

1.  S účinnosťou 7 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice sa ruší nasledovné:

2.  S účinnosťou 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice sa ruší nasledovné:

3.  Pre smernicu 76/464/EHS budú platiť nasledujúce prechodné ustanovenia:

4.  Environmentálne ciele uvedené v článku 4 a environmentálne normy kvality ustanovené v prílohe IX a následne podľa článku 16 ods. 7 a členskými štátmi podľa prílohy V pre látky, ktoré sa nenachádzajú v zozname prioritných látok podľa článku 16 ods. 8 pokiaľ sa jedná o prioritné látky, pre ktoré zatiaľ neboli stanovené normy spoločenstva, sa budú považovať za environmentálne normy kvality na účely bodu 7 článku 2 a článku 10 smernice 96/61/ES.

5.  Ak látka uvedená v zozname prioritných látok prijatom podľa článku 16 nie je zahrnutá v prílohe VIII k tejto smernici alebo v prílohe III k smernici č. 96/61/ES, tieto prílohy sa doplnia o danú látku.

6.  Environmentálne ciele útvarov povrchových vôd stanovené v prvom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného touto smernicou budú uplatňovať normy kvality aspoň tak prísne ako sú normy požadované na vykonávanie smernice 76/464/EHS.

Článok 23

Sankcie

Členské štáty stanovia sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v zmysle tejto smernice. Takto ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 24

Vykonávanie

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 22. decembra 2003. Bezodkladne o tom budú informovať Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo ich bude sprevádzať takýto odkaz pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Metodiku týchto odkazov ustanovia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou. Komisia o tom bude informovať ostatné členské štáty.

Článok 25

Účinnosť

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom zverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 26

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

---

PRÍLOHA I

INFORMÁCIE POŽADOVANÉ PRE VYTVORENIE ZOZNAMU PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV

Členské štáty poskytnú podľa článku 3 ods. 8 nasledujúce informácie o všetkých príslušných orgánoch každého svojho správneho územia povodia, ako aj časti každého správneho územia medzinárodného povodia ležiaceho na ich území.

---

PRÍLOHA II

1.   POVRCHOVÉ VODY

1.1.   Charakterizovanie typov útvarov povrchovej vody

Členské štáty identifikujú polohu a hranice útvarov povrchovej vody a vypracujú úvodnú charakteristiku všetkých takýchto útvarov v súlade s nasledujúcou metodikou. Členské štáty môžu pre účely spracovania tejto úvodnej charakteristiky zoskupiť vodné útvary povrchovej vody.

1.2.   Ekoregióny a typy útvarov povrchovej vody

1.2.1.   Rieky

1.2.2.   Jazerá

1.2.3.   Brakické vody

1.2.4.   Pobrežné vody

1.3.   Ustanovenie typovo špecifických referenčných podmienok pre typy útvarov povrchovej vody

1.4.   Identifikácia tlakov

Členské štáty budú zhromažďovať a spravovať informácie o type a veľkosti významných antropogénnych vplyvov, ktorým sú vystavené útvary povrchovej vody v každom správnom území povodia, a to najmä:

Odhad a identifikácia významného znečistenia z bodových zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe VIII, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností, okrem iného na základe informácií zhromaždených podľa:

a na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia:

Odhad a identifikácia významného znečistenia z difúznych zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe VIII, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností, okrem iného, na základe informácií zhromaždených podľa:

a na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia:

Odhad a identifikácia významného odberu vody pre mestské, priemyselné, poľnohospodárske a iné použitie, vrátane sezónnej premenlivosti, celkovej ročnej potreby a strát vody v rozvodných systémoch.

Odhad a identifikácia dopadu výraznej regulácie vodného toku, vrátane prevodu vody a odvedenia vody, na celkové prietokové charakteristiky a vodnú bilanciu.

Identifikácia výrazných morfologických zmien vodných útvarov.

Odhad a identifikácia iných významných antropogénnych dosahov na stav povrchových vody.

Odhad spôsobu využívania územia, vrátane identifikácie hlavných mestských, priemyselných a poľnohospodárskych oblastí a kde je to relevantné, rybárskych oblastí a lesov.

1.5.   Vyhodnotenie vplyvu

Členské štáty budú vyhodnocovať citlivosť stavu útvarov povrchovej vody na vyššie uvedené vplyvy.

Členské štáty využijú zhromaždené informácie a každú ďalšiu relevantnú informáciu, vrátane údajov z monitorovania životného prostredia, ktoré majú k dispozícii, na vypracovanie hodnotenia možnosti vzniku situácie, že útvary povrchových vôd v správnom území povodia nesplnia environmentálne ciele kvality stanovené pre ne podľa článku 4. Členské štáty môžu využiť ako pomôcku pri takomto hodnotení metódy modelovania.

Pre útvary identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia cieľov kvality životného prostredia sa v relevantných prípadoch vykoná dopĺňajúca charakterizácia na optimalizáciu návrhu programov monitorovania požadovaných podľa článku 8 aj programov opatrení požadovaných podľa článku 11.

2.   PODZEMNÉ VODY

2.1.   Úvodný popis

Členské štáty vykonajú úvodný popis všetkých útvarov podzemnej vody na zhodnotenie ich využívania a miery rizika, že nesplnia ciele, ktoré sú pre útvary podzemných vody stanovené v článku 4. Na účely tejto úvodnej charakterizácie môžu členské štáty útvary podzemnej vody zoskupovať. Tieto analýzy môžu využívať existujúce hydrologické, geologické, pedologické údaje, údaje o využívaní územia, vypúšťaniach, odberoch a iné, ale musia stanoviť:

2.2.   Ďalší popis

Po úvodnom popise členské štáty uskutočnia ďalší popis tých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia potrebné podľa článku 11. Preto bude táto charakteristika zahŕňať príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby príslušné informácie o:

2.3.   Prehľad vplyvu antropogénnej činnosti na podzemné vody

Pre tie útvary podzemnej vody, ktoré križuje hranica medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo sú identifikované na základe úvodného popisu vykonaného podľa odseku 2.1 ako rizikové vzhľadom na možnosť nesplnenia cieľov stanovených pre každý útvar podľa článku 4, sa budú tam, kde je to relevantné, pre každý útvar podzemnej vody zhromažďovať a spravovať nasledujúce informácie:

2.4.   Prehľad vplyvu zmien úrovne hladiny podzemnej vody

Členské štáty tiež určia tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba stanoviť podľa článku 4 nižšie ciele vrátane zváženia vplyvov stavu útvaru na:

2.5.   Prehľad dopadu znečistenia na kvalitu podzemnej vody

Členské štáty určia tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba špecifikovať nižšie ciele podľa článku 4 ods. 5, kde v dôsledku vplyvu antropogénnej činnosti určeného podľa článku 5 ods. 1 je útvar podzemnej vody tak znečistený, že dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody je nerealizovateľné alebo neprimerane nákladné.

---

PRÍLOHA III

EKONOMICKÁ ANALÝZA

Ekonomická analýza bude (so zreteľom na náklady spojené so zberom príslušných údajov) obsahovať dostatočne podrobné informácie na to, aby sa:

---

PRÍLOHA IV

CHRÁNENÉ OBLASTI

1.

Register chránených oblastí vyžadovaný podľa článku 6 bude zahŕňať tieto typy chránených oblastí: i) oblasti ustanovené pre odber vody pre ľudskú spotrebu podľa článku 7; ii) oblasti ustanovené pre ochranu hospodársky významných vodných druhov; iii) vodné útvary ustanovené ako rekreačné vody, vrátane oblastí ustanovených ako vody na kúpanie podľa smernice 76/160/EHS; iv) oblasti citlivé na živiny, vrátane oblastí ustanovených ako citlivé podľa smernice 91/676/EHS a oblasti ustanovené ako citlivé oblasti podľa smernice 91/271/EHS; a v) oblasti ustanovené na ochranu biotopov druhov, kde je udržiavanie alebo zlepšovanie stavu vody dôležitým faktorom pri ich ochrane, vrátane príslušných miest Natura 2000 ustanovených podľa smernice 92/43/EHS ( 35 ) a smernice 79/409/EHS ( 36 ).

2.	Súhrn informácií v registri požadovanom ako súčasť plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia bude zahŕňať mapy znázorňujúce umiestnenie každej chránenej oblasti a popis právnych predpisov spoločenstva, vnútroštátnych alebo miestnych právnych predpisov, podľa ktorých boli tieto oblasti ustanovené.

---

PRÍLOHA V

1.	STAV POVRCHOVEJ VODY
1.1.	Kvalitatívne prvky pre klasifikáciu ekologického stavu
1.1.1.	Rieky
1.1.2.	Brakické vody
1.1.3.	Brakické vody
1.1.4.	Pobrežné vody
1.1.5.	Umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody
1.2.	Normatívne definície klasifikácií ekologického stavu
1.2.1.	Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu riek
1.2.2.	Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu jazier
1.2.3.	Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu brakických vôd
1.2.4.	Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu pobrežných vôd
1.2.5.	Definície maximálneho dobrého a priemerného ekologického potenciálu vo výrazne zmenených alebo umelých vodných útvaroch
1.2.6.	Postup pri stanovenínoriem chemickej kvality členskými štátmi
1.3.	Monitorovanie ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd
1.3.1.	Návrh inšpekčného monitorovania
1.3.2.	Návrh prevádzkového monitorovania
1.3.3.	Návrh prieskumného monitorovania
1.3.4.	Frekvencia monitorovania
1.3.5.	Dodatočné požiadavky na monitorovanie chránených oblastí
1.3.6.	Normy pre monitorovanie prvkov kvality
1.4.	Klasifikácia a prezentácia ekologického stavu
1.4.1.	Porovnateľnosť výsledkov biologického monitorovania
1.4.2.	Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie ekologického stavu a ekologického potenciálu
1.4.3.	Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie chemického stavu
2.	PODZEMNÁ VODA
2.1.	Kvantitatívny stav podzemnej vody
2.1.1.	Ukazovateľ klasifikácie kvantitatívneho stavu
2.1.2.	Definícia kvantitatívneho stavu
2.2.	Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody
2.2.1.	Monitorovacia sieť úrovne hladiny podzemných vody
2.2.2.	Hustota monitorovacích miest
2.2.3.	Frekvencia monitorovania
2.2.4.	Interpretácia a prezentácia kvantitatívneho stavu podzemnej vody
2.3.	Chemický stav podzemnej vody
2.3.1.	Ukazovatele určujúce chemický stav podzemnej vody
2.3.2.	Definícia dobrého chemického stavu podzemnej vody
2.4.	Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody
2.4.1.	Monitorovacia sieť podzemnej vody
2.4.2.	Inšpekčné monitorovanie
2.4.3.	Prevádzkové monitorovanie
2.4.4.	Identifikácia trendov znečisťujúcich látok
2.4.5.	Interpretácia a prezentácia chemického stavu podzemnej vody
2.5.	Prezentácia stavu podzemnej vody

1.   STAV POVRCHOVEJ VODY

1.1.   Prvky kvality klasifikácie ekologického stavu

1.1.1.   Rieky

Biologické prvky

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

1.1.2.   Jazerá

Biologické prvky

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

1.1.3.   Brakické vody

Biologické prvky

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

1.1.4.   Pobrežné vody

Biologické prvky

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

1.1.5.   Umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody

Prvky kvality využiteľné pre umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody budú tie, ktoré sú použiteľné pre tú zo štyroch kategórií prírodných povrchových vôd, ktorá sa najviac podobá na príslušný výrazne zmenený alebo umelý vodný útvar.

1.2.   Normatívne definície klasifikácií ekologického stavu

Tabuľka 1.2.   Všeobecná definícia pre rieky, jazerá, brakické vody a pobrežné vody

Vody dosahujúce horší ako priemerný stav budú klasifikované ako vody v zlom alebo veľmi zlom stave.

Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody v zlom stave.

Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody vo veľmi zlom stave.

1.2.   Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu riek

1.2.2.   Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu jazier

1.2.3.   Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu brakických vôd

1.2.4.   Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu pobrežných vôd

1.2.5.   Definície maximálneho, dobrého a priemerného ekologického potenciálu výrazne zmenených alebo umelých vodných útvarov

1.2.6.   Postup pri stanovení noriem chemickej kvality členskými štátmi

Pri odvodzovaní environmentálnych noriem pre znečisťujúce látky uvedené v bodoch 1 až 9 Prílohy VIII na ochranu vodnej bioty budú členské štáty konať v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami. Normy možno stanoviť pre vodu, sedimenty alebo živé organizmy.

Všade, kde je to možné, sa získajú údaje o akútnej a chronickej toxicite pre taxóny uvedené nižšie, ktoré sú relevantné pre daný typ vodného útvaru, ako aj pre ostatné taxóny, pre ktoré existujú dostupné údaje. „Základný súbor“ taxónov tvoria:

Stanovenie environmentálnej normy kvality

Pre stanovenie maximálnej priemernej ročnej koncentrácie platí nasledujúci postup:

1.3.   Monitorovanie ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd

Monitorovacia sieť povrchových vôd bude vytvorená v súlade s požiadavkami článku 8. Monitorovacia sieť bude navrhnutá tak, aby zabezpečila zosúladený a úplný prehľad ekologického a chemického stavu v každom povodí a aby umožnila klasifikáciu vodných útvarov do piatich tried v súlade s normatívnymi definíciami v časti 1.2. Mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou povrchovej vody poskytnú členské štáty v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Na základe charakterizácie a hodnotenia dopadu vykonaného v súlade s článkom 5 a prílohou II zavedú členské štáty program inšpekčného monitorovania a program prevádzkového monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty budú musieť v niektorých prípadoch zaviesť aj programy prieskumného monitorovania.

Členské štáty budú monitorovať ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre stav každého relevantného kvalitatívneho prvku. Pri výbere ukazovateľov biologických kvalitatívnych prvkov členské štáty určia primeranú taxonomickú úroveň potrebnú na dosiahnutie dostatočnej spoľahlivosti a presnosti klasifikácie kvalitatívnych prvkov. Odhady miery spoľahlivosti a presnosti výsledkov získaných monitorovacími programami budú uvedené v pláne.

1.3.1.   Návrh inšpekčného monitorovania

Cieľ

Členské štáty zavedú programy inšpekčného monitorovania s cieľom získania informácií pre:

Výsledky takéhoto monitorovania sa posúdia a v kombinácii s postupom hodnotenia dopadu popísaným v Prílohe II sa použijú na určenie požiadaviek pre monitorovacie programy v súčasných a budúcich plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Výber monitorovacích miest

Inšpekčné monitorovanie sa bude uskutočňovať v dostatočnom počte útvarov povrchových vôd tak, aby umožnilo hodnotenie celkového stavu povrchových vôd v rámci každého povodia alebo čiastkového povodia v každom správnom území povodia. Členské štáty pri výbere týchto útvarov zabezpečia, aby sa monitorovanie podľa možnosti robilo v miestach, kde:

na takých ostatných miestach, ktoré sú potrebné pre odhad prenosu zaťaženia znečisťujúcimi látkami cez hranice členského štátu a do morského prostredia.

Výber prvkov kvality

Inšpekčné monitorovanie sa bude vykonávať v každom monitorovacom mieste v priebehu jedného roka v období, ktoré pokrýva plán vodohospodárskeho manažmentu povodia, pričom sa budú sledovať:

pokiaľ sa v predchádzajúcom inšpekčnom monitorovaní nepreukázalo, že príslušný útvar dosiahol dobrý stav a prieskum dopadu ľudskej činnosti uskutočnený v zmysle prílohy II nepreukázal, že došlo k zmene vplyvov. V takých prípadoch sa inšpekčné monitorovanie uskutoční jedenkrát za z obdobie trvania troch plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia.

1.3.2.   Návrh prevádzkového monitorovania

Prevádzkové monitorovanie sa bude uskutočňovať s cieľom:

Program možno počas obdobia plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia upraviť na základe informácií získaných ako súčasť požiadaviek prílohy II alebo ako súčasť tejto prílohy, najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie v prípade, ak sa zistí, že dopad nie je významný alebo ak sa odstránil príslušný vplyv.

Výber monitorovacích miest

Prevádzkové monitorovanie sa uskutoční vo všetkých vodných útvaroch, ktoré boli buď na základe hodnotenia dopadu uskutočneného v súlade s prílohou II alebo inšpekčného monitorovania označené ako útvary ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4 a vo vodných útvaroch, do ktorých sa vypúšťajú látky zo zoznamu prioritných látok. Monitorovacie miesta pre látky zo zoznamu prioritných látok sa vyberú podľa špecifikácie uvedenej v právnych predpisoch, ktoré upravujú príslušnú environmentálnu normu. Vo všetkých ostatných prípadoch, vrátane látok zo zoznamu prioritných látok, pre ktoré takéto právne predpisy neuvádzajú žiadne pokyny, sa monitorovacie miesta vyberú nasledujúcim spôsobom:

Výber prvkov kvality

Na hodnotenie veľkosti vplyvu, ktorému sú útvary povrchovej vody vystavené, členské štáty budú monitorovať tie kvalitatívne prvky, ktoré sú indikatívne pre vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary vystavené. Aby bolo možné vyhodnotiť dopad týchto tlakov, členské štáty budú monitorovať relevantné ukazovatele a látky:

1.3.3.   Návrh prieskumného monitorovania

Cieľ

Prieskumné monitorovanie sa uskutoční:

a bude poskytovať informácie na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov a nevyhnutných opatrení na nápravu účinkov havarijného znečistenia.

1.3.4.   Frekvencia monitorovania

Indikatívne ukazovatele fyzikálno-chemických kvalitatívnych prvkov by sa mali sledovať s frekvenciou uvedenou v tabuľke nižšie, pokiaľ nebudú na základe technických znalostí a odborného posúdenia zdôvodnené väčšie intervaly inšpekčného monitorovania. Pre biologické a hydromorfologické kvalitatívne prvky by sa monitorovanie malo uskutočniť aspoň raz počas inšpekčného monitorovania.

Pre prevádzkové monitorovanie určia členské štáty frekvenciu monitorovania každého ukazovateľa tak, aby monitorovanie poskytlo dostatočné údaje pre spoľahlivé vyhodnotenie stavu príslušného kvalitatívneho prvku. Monitorovanie by sa malo spravidla uskutočňovať v intervaloch, ktoré nie sú väčšie ako intervaly uvedené v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ to nebude odôvodnené na základe technických znalostí a odborného posúdenia.

Frekvencia sa zvolí tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Frekvencia monitorovania sa zvolí tak, aby zohľadňovala premenlivosť ukazovateľov vyplývajúcu tak z prírodných ako aj antropogénnych podmienok. Obdobie monitorovania sa vyberie tak, aby sa minimalizoval dopad sezónnych zmien na výsledky a tým sa zabezpečilo, že výsledky budú odrážať zmeny vo vodnom útvare spôsobené zmenami antropogénnych vplyvov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v prípade potreby uskutoční doplnkové monitorovanie v priebehu rôznych ročných období toho istého roka.

1.3.5.   Doplnkové požiadavky na monitorovanie chránených oblastí

Vyššie uvedené monitorovacie programy budú doplnené, aby sa splnili tieto požiadavky:

Miesta odberu pitnej vody

Útvary povrchovej vody určené podľa článku 7, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m3 za deň, budú určené ako monitorovacie miesta a bude sa na nich uskutočňovať také doplnkové monitorovanie, aké môže byť potrebné na splnenie požiadaviek uvedeného článku. V takýchto útvaroch sa budú monitorovať všetky vypúšťané prioritné látky a všetky ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav vodného útvaru a ktoré sa kontrolujú podľa ustanovení smernice o pitnej vode. Monitorovanie sa bude uskutočňovať v súlade s nasledujúcimi frekvenciami:

Chránené oblasti biotopov a miest výskytu druhov

Vodné útvary, ktoré tvoria tieto oblasti, budú zahrnuté do programu prevádzkového monitorovania uvedeného vyššie, ak na základe hodnotenia dopadov a inšpekčného monitorovania boli identifikované ako ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4. Monitorovanie sa uskutoční pre vyhodnotenie veľkosti a dopadu všetkých relevantných významných vplyvov na tieto útvary a v prípade potreby aj na vyhodnotenie zmien stavu takýchto útvarov vyplývajúcich z programov opatrení. Monitorovanie bude pokračovať dovtedy, kým tieto oblasti nesplnia požiadavky vzťahujúce sa na vodu v právnych predpisoch, podľa ktorých boli chránené oblasti vyhlásené a kým tieto oblasti nesplnia ciele podľa článku 4.

▼M7

1.3.6.    Normy pre monitorovanie prvkov kvality

Metódy používané na monitorovanie ukazovateľov jednotlivých typov vodných útvarov musia byť v súlade s uvedenými medzinárodnými normami, pokiaľ sa vzťahuje na monitorovanie, alebo s takými národnými alebo medzinárodnými normami, ktoré zabezpečia získavanie údajov rovnakej vedeckej kvality a porovnateľnosti.

Normy pre odber vzoriek prvkov biologickej kvality

Generické metódy na použitie so špecifickými metódami uvedenými v normách týkajúcich sa týchto prvkov biologickej kvality:

Normy pre fytoplanktón

Normy pre makrofyty a fytobentos

Normy pre bentické bezstavovce

Normy pre ryby

Normy pre hydromorfologické ukazovatele

Normy pre fyzikálno-chemické ukazovatele

Všetky príslušné normy CEN/ISO.

▼B

1.4.   Klasifikácia a prezentácia ekologického stavu

1.4.1.   Porovnateľnosť výsledkov biologického monitorovania

▼M2

▼B

▼M2

▼B

1.4.2.   Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie ekologického stavu a ekologického potenciálu

1.4.3.   Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie chemického stavu

Ak vodný útvar vyhovuje všetkým environmentálnym normám kvality ustanoveným v prílohe IX, článku 16 a iným relevantným právnym predpisom spoločenstva stanovujúcim environmentálne normy kvality, bude označený ako útvar dosahujúci dobrý chemický stav. Ak vodný útvar nevyhovie, bude označený ako útvar, ktorý nedosiahol dobrý chemický stav.

2.   PODZEMNÁ VODA

2.1.   Kvantitatívny stav podzemnej vody

2.1.1.   Ukazovateľ pre klasifikáciu kvantitatívneho stavu

Režim hladiny podzemnej vody

2.1.2.   Definícia kvantitatívneho stavu

2.2.   Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody

2.2.1.   Monitorovacia sieť úrovne hladiny podzemnej vody

Monitorovacia sieť podzemnej vody sa vytvorí v súlade s požiadavkami článkov 7 a 8. Monitorovania sieť bude navrhnutá tak, aby umožnila spoľahlivé vyhodnotenie kvantitatívneho stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, vrátane vyhodnotenia využiteľných zásob podzemnej vody. Členské štáty uverejnia mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou podzemnej vody v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia.

2.2.2.   Hustota monitorovacích miest

Monitorovacia sieť bude obsahovať dostatočný počet reprezentatívnych monitorovacích bodov pre odhad hladiny podzemnej vody v každom útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti v ich dopĺňania, a to najmä:

2.2.3.   Frekvencia monitorovania

Frekvencia pozorovaní musí byť dostatočná na to, aby sa dal vyhodnotiť kvantitatívny stav každého útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti ich dopĺňania. Najmä:

2.2.4.   Interpretácia a prezentácia kvantitatívneho stavu podzemných vôd

Výsledky získané z monitorovacej siete pre útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody sa použijú na vyhodnotenie kvantitatívneho stavu príslušného útvaru alebo skupiny útvarov. Podľa časti 2.5 vypracujú členské štáty mapu s výsledným vyhodnotením kvantitatívneho stavu podzemnej vody, ktorá bude farebne označená nasledovne:

Dobrý stav : zelená

Nevyhovujúci stav : červená

2.3.   Chemický stav podzemnej vody

2.3.1.   Ukazovatele určujúce chemický stav podzemných vôd

Vodivosť

Koncentrácie znečisťujúcich látok

2.3.2.   Definícia dobrého chemického stavu podzemnej vody

2.4.   Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody

2.4.1.   Monitorovacia sieť podzemnej vody

Monitorovacia sieť podzemnej vody sa vytvorí v súlade s požiadavkami článkov 7 a 8. Monitorovacia sieť sa navrhne tak, aby poskytovala ucelený a súhrnný prehľad o chemickom stave podzemnej vody v každom povodí a umožnila zistiť prítomnosť dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok, vyvolaných antropogénnymi vplyvmi.

Na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov uskutočnených v súlade s článkom 5 a prílohou II, členské štáty zavedú program inšpekčného monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Výsledky tohoto programu sa použijú na vytvorenie programu prevádzkového monitorovania, ktorý sa bude uskutočňovať počas zostávajúceho obdobia plánu.

V pláne budú uvedené odhady spoľahlivosti a presnosti výsledkov z monitorovacích programov.

2.4.2.   Inšpekčné monitorovanie

Cieľ

Inšpekčné monitorovanie sa bude robiť s cieľom:

Výber monitorovacích miest

Dostatočný počet monitorovacích miest sa vyberie pre oba nasledujúce prípady:

Výber ukazovateľov

Vo všetkých vybraných útvaroch podzemných vôd sa bude sledovať nasledujúci súbor hlavných ukazovateľov:

V útvaroch označených v súlade s prílohou II ako výrazne ohrozené možnosťou nedosiahnutia dobrého stavu sa budú monitorovať aj tie ukazovatele, ktoré indikujú dosah týchto vplyvov.

Vo vodných útvaroch presahujúcich hranice štátu sa budú monitorovať aj ukazovatele, ktoré sú relevantné pre ochranu všetkých spôsobov využívania vody podporovaných na prúdením podzemnej vody.

2.4.3.   Prevádzkové monitorovanie

Cieľ

Prevádzkové monitorovanie sa uskutočňuje v obdobiach medzi programami inšpekčného monitorovania s cieľom:

Výber monitorovacích miest

Prevádzkové monitorovanie sa bude vykonávať vo všetkých útvaroch alebo skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré boli na základe hodnotenia vplyvov vykonaného v súlade s prílohou II alebo inšpekčného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia cieľov stanovených v článku 4. Výber monitorovacích miest bude odrážať aj hodnotenie reprezentatívnosti monitorovacích údajov z daného miesta z hľadiska príslušného útvaru alebo útvarov podzemnej vody.

Frekvencia monitorovania

Prevádzkové monitorovanie sa bude uskutočňovať v období medzi programami inšpekčného monitorovania s frekvenciou dostatočnou na zistenie dopadov relevantných vplyvov, minimálne však raz za rok.

2.4.4.   Identifikácia trendov znečisťujúcich látok

Členské štáty použijú údaje tak z inšpekčného ako aj z prevádzkového monitorovania na identifikáciu dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok vyvolaných antropogénnymi vplyvmi a zvratov takýchto trendov. Pritom sa určí základný rok alebo obdobie, od ktorého sa má počítať identifikácia trendu. Výpočet trendov sa urobí pre útvar, alebo kde je to potrebné, pre skupinu útvarov podzemnej vody. Zvrat v trende sa preukáže štatisticky s uvedením úrovne spoľahlivosti jeho identifikácie.

2.4.5.   Interpretácia a prezentácia chemického stavu podzemnej vody

Pri hodnotení stavu sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody spoločne vyhodnotia pre útvar ako celok. Bez dotknutia príslušných smerníc na dosiahnutie dobrého stavu útvaru podzemnej vody, pre tie chemické ukazovatele, pre ktoré boli v právnych predpisoch spoločenstva stanovené environmentálne normy:

V súlade s bodom 2.5 členské štáty spracujú mapu chemického stavu podzemnej vody s nasledujúcim farebným označením:

Dobrý stav : zelená

Nevyhovujúci stav : červená

Členské štáty taktiež označia čiernymi bodmi na mape tie útvary podzemnej vody, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky spôsobený dopadom ľudskej činnosti. Zvrat tohto trendu sa na mape označí modrým bodom.

Tieto mapy budú tvoriť súčasť plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

2.5.   Prezentácia stavu podzemných vôd

Členské štáty zaradia do plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia mapu zobrazujúcu pre každý útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody tak kvantitatívny ako aj chemický stav tohoto útvaru alebo skupiny útvarov s farebným označením v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 2.2.4 a 2.4.5. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nevypracujú samostatné mapy podľa bodov 2.2.4 a 2.4.5, ale v takom prípade musia vyznačiť v súlade s požiadavkami bodu 2.4.5 na mape tie útvary, ktoré sú vystavené významnému a trvalo stúpajúcemu trendu koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo akékoľvek zvrátenie tohto trendu.

---

PRÍLOHA VI

ZOZNAM OPATRENÍ, KTORÉ TREBA ZAHRNÚŤ DO PROGRAMOV OPATRENÍ

ČASŤ A

Opatrenia vyžadované podľa týchto smerníc:

ČASŤ B

Nižšie je uvedený otvorený zoznam doplnkových opatrení, ktoré si členské štáty môžu vybrať a prijať pre každé správne územie povodia ako súčasť programu opatrení požadovaných podľa článku 11 ods. 4:

---

PRÍLOHA VII

PLÁNY VODOHOSPODÁRSKEHO MANAŽMENTU POVODIA

A.

Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia zahŕňajú tieto prvky: 1. všeobecný popis charakteristík oblasti povodia podľa článku 5 a prílohy II. Popis bude obsahovať: 1.1. pre povrchové vody: — zmapovanie polohy a hraníc vodných útvarov, — zmapovanie ekoregiónov a typov útvarov povrchovej vody v povodí, — určenie referenčných podmienok pre typy útvarov povrchovej vody; 1.2. pre podzemné vody: — zmapovanie polohy a hraníc útvarov podzemnej vody; 2. súhrn významných vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav povrchovej a podzemnej vody vrátane: — odhadu znečistenia z bodových zdrojov, — odhadu znečistenia z plošných zdrojov, vrátane popisu využívania pôdy, — odhadu tlakov pôsobiacich na stav vody, vrátane odberov, — analýzy iných dopadov ľudskej činnosti na stav vody; 3. identifikáciu a zmapovanie chránených oblastí podľa požiadaviek článku 6 a prílohy IV; 4. mapu monitorovacích sietí vytvorených pre účely článku 8 a prílohy V a mapovú prezentáciu výsledkov monitorovacích programov uskutočňovaných podľa týchto ustanovení s cieľom zistenia stavu: 4.1. povrchovej vody (ekologický a chemický stav); 4.2. podzemnej vody (chemický a kvantitatívny stav); 4.3. chránených oblastí; 5. zoznam environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 4 pre povrchové vody, podzemné vody a chránené oblasti, obsahujúci predovšetkým zoznam prípadov, keď sa použil článok 4 ods. 4, 5, 6 a 7, ako aj súvisiace informácie požadované podľa tohoto článku; 6. súhrn ekonomickej analýzy využívania vôd požadovanej podľa článku 5 a prílohy III; 7. súhrn programu alebo programov opatrení prijatých podľa článku 11, vrátane spôsobov, pomocou ktorých sa majú dosiahnuť ciele stanovené podľa článku 4; 7.1. súhrn opatrení potrebných na vykonávanie právnych predpisov spoločenstva v oblasti ochrany vody; 7.2. správu o praktických krokoch a opatreniach prijatých s cieľom uplatnenia princípu úhrady nákladov za využívanie vody v súlade s článkom 9; 7.3. súhrn opatrení prijatých na splnenie požiadaviek článku 7; 7.4. súhrn regulácií odberu a vzdúvania vody, vrátane odkazov na zoznamy a identifikácie prípadov, v ktorých sa urobili výnimky na základe článku 11 ods. 3 písm. e); 7.5. súhrn regulácií vypúšťania znečistenia z bodových zdrojov a iných činností, ktoré majú dopad na stav vody v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 3 písm. g) a 11 ods. 3 bod i); 7.6. identifikáciu prípadov, keď bolo povolené priame vypúšťanie do podzemnej vody v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 3 písm. j); 7.7. súhrn opatrení prijatých v súlade s článkom 16 o prioritných látkach; 7.8. súhrn opatrení prijatých na prevenciu alebo zníženie dôsledkov prípadov havarijného znečistenia; 7.9. súhrn opatrení prijatých podľa článku 11 ods. 5 pre vodné útvary, ktoré pravdepodobne nedosiahnu ciele stanovené v článku 4; 7.10. podrobnosti o doplnkových opatreniach, ktoré sú identifikované ako potrebné na splnenie stanovených environmentálnych cieľov; 7.11. podrobnosti o opatreniach prijatých na zabránenie zvýšenia znečistenia morských vôd v súlade s článkom 11 ods. 6; 8. zoznam všetkých podrobnejších programov a plánov vodohospodárskeho manažmentu vypracovaných pre dané správne územie povodia, ktoré sa týkajú jednotlivých čiastkových povodí, sektorov, problémov alebo typov vôd spolu so súhrnom ich obsahu; 9. súhrn opatrení prijatých na informovanie verejnosti a konzultácií s verejnosťou, ich výsledkov a zmien uskutočnených na ich základe v plánoch riadenia; 10. zoznam príslušných orgánov v súlade s prílohou I; 11. kontaktné miesta a postupy na získanie podkladovej dokumentácie a informácií uvedených v článku 14 ods. 1, a najmä podrobností o regulačných opatreniach prijatých v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. g) a 11 ods. 3 písm. i) a o aktuálnych údajoch z monitorovania získaných v súlade s článkom 8 a prílohou V.

B.

Prvá aktualizácia plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia a všetky ďalšie aktualizácie budú taktiež obsahovať: 1. súhrn všetkých zmien alebo aktualizácií uskutočnených od uverejnenia predchádzajúcej verzie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia, vrátane súhrnu prehľadov, ktoré sa majú urobiť podľa článku 4 ods. 4, 5, 6 a 7; 2. hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení environmentálnych cieľov, vrátane prezentácie výsledkov monitorovania za obdobie predchádzajúceho plánu v mapovej forme a objasnenia u všetkých environmentálnych cieľov, ktoré sa nedosiahli; 3. súhrn a objasnenie všetkých opatrení predpokladaných v predchádzajúcej verzii plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktoré sa nerealizovali; 4. súhrn všetkých dodatočných predbežných opatrení prijatých podľa článku 11 ods. 5 od uverejnenia predchádzajúcej verzie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

---

PRÍLOHA VIII

INFORMAČNÝ ZOZNAM HLAVNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

---

PRÍLOHA IX

LIMITNÉ HODNOTY EMISIÍ A NORMY KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

„Prípustné hodnoty“ a „kvalitatívne ciele“ stanovené podľa smerníc prijatých na základe smernice 76/464/EHS sa budú pre účely tejto smernice považovať za limitné hodnoty emisií a normy kvality životného prostredia. Sú stanovené v týchto smerniciach:

▼M5

---

PRÍLOHA X

▼B

---

PRÍLOHA XI

MAPA A

Systém A: Ekoregióny riek a jazier

MAPA B

Systém A: Ekoregióny brakických a pobrežných vôd

---

( 1 ) Ú. v. ES C 184, 17.6.1997, s. 20, Ú. v. ES C 16, 20.1.1998, s. 14, a Ú. v. ES C 108, 7.4.1998, s. 94

( 2 ) Ú. v. ES C 355, 21.11.1997, s. 83.

( 3 ) Ú. v. ES C 180, 11.6.1998, s. 38.

( 4 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. februára 1999 (Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s. 419), potvrdené 16. septembra 1999 a spoločná pozícia Rady z 22. októbra 1999 (Ú. v. ES C 343, 30.11.1999, s. 1). Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2000 a rozhodnutie Rady zo 14. septembra 2000.

( 5 ) Ú. v. ES C 209, 9.8.1988, s. 3.

( 6 ) Ú. v. ES C 59, 6.3.1992, s. 2.

( 7 ) Ú. v. ES C 49, 28.2.1995, s. 1.

( 8 ) Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 9 ) Ú. v. ES C 355, 25.11.1996, s. 1.

( 10 ) Ú. v. ES C 281, 26.9.1996, s. 3.

( 11 ) Ú. v. ES L 73, 16.3.1994, s. 19.

( 12 ) Ú. v. ES L 104, 3.4.1998, s. 1.

( 13 ) Ú. v. ES L 240, 19.9.1977, s. 1.

( 14 ) Ú. v. ES L 67, 12.3.1983, s. 1.

( 15 ) Ú. v. ES L 186, 5.8.1995, s. 42.

( 16 ) Ú. v. ES L 229, 30.8.1980, s. 11. Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/83/ES (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

( 17 ) Ú. v. ES C 184, 17.7.1999, s. 23.

( 18 ) Ú. v. ES L 129, 18.5.1976, s. 23. Smernica naposledy zmenená doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 19 ) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.

( 20 ) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. Smernica zmenená a doplnená smernicou Komisie č. 98/15/ES (Ú. v. ES L 67, 7.3.1998, s. 29).

( 21 ) Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1.

( 22 ) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114.

( 23 ) Ú. v. ES L 84, 5.4.1993, s. 1.

( 24 ) Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 98/47/ES (Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 50).

( 25 ) Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1.

( 26 ) Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 26. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

( 27 ) Ú. v. ES L 334, 24.12.1977, s. 29. Rozhodnutie zmenené a doplnené aktom o pristúpení z r. 1994.

( 28 ) Ú. v. ES L 271, 29.10.1979, s. 44. Smernica zmenená a doplnená aktom o pristúpení z r. 1994.

( 29 ) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 1. Smernica zmenená a doplnená aktom o pristúpení z r. 1994.

( 30 ) Ú. v. ES L 281, 10.11.1979, s. 47. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

( 31 ) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/15/ES (Ú. v. ES L 67, 7.3.1998, s. 29).

( 32 ) Ú. v. ES L 31, 5.2.1976, s. 1. Smernica zmenená a doplnená aktom o pristúpení z r. 1994.

( 33 ) Ú. v. ES L 281, 10.11.1979, s. 47. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 34 ) Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1.

( 35 ) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica zmenená a doplnená smernicou 97/62/ES (Ú. v. ES L 305, 8.11.1997, s. 42).

( 36 ) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 97/49/ES (Ú. v. ES L 223, 13.8.1997, s. 9).

( 37 ) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.

( 38 ) Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13.

( 39 ) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. Smernica pozmenená smernicou č. 97/11/ES (Ú. v. ES L 73, 14.3.1997, s. 5).

( 40 ) Ú. v. ES L 181, 8.7.1986, s. 6.

( 41 ) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

( 42 ) Ú. v. ES L 81, 27.3.1982, s. 29.

( 43 ) Ú. v. ES L 291, 24.10.1983, s. 1.

( 44 ) Ú. v. ES L 74, 17.3.1984, s. 49.

( 45 ) Ú. v. ES L 274, 17.10.1984, s. 11.

( 46 ) Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 16.