		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003,	L 284	1	31.10.2003
►M2	NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008	L 311	1	21.11.2008
►M3	SMERNICA RADY 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011,	L 328	49	10.12.2011

▼B

SMERNICA RADY 1999/31/ES

z 26. apríla 1999

o skládkach odpadov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 130s ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 2 ),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 189c zmluvy ( 3 ),

(1)	keďže rezolúcia Rady zo 7. mája 1990 ( 4 ) o odpadovej politike víta a podporuje dokument o stratégii spoločenstva a vyzýva Komisiu, aby navrhla kritériá a normy pre ukladanie odpadu na skládky;

(2)	keďže rezolúcia Rady z 9. decembra 1996 o odpadovej politike predpokladá, že v budúcnosti sa bude v spoločenstve vykonávať len bezpečné a kontrolované skládkovanie;

(3)	keďže je potrebné podporovať prevenciu vzniku odpadu, recykláciu a zhodnocovanie odpadu, ako aj využívanie druhotných surovín a energie získaných zo spracovania odpadu, s cieľom chrániť prírodné zdroje a vyhnúť sa nehospodárnemu využívaniu pôdy;

(4)	keďže je potrebné ďalšie zváženie otázok týkajúcich sa spaľovania komunálneho odpadu a odpadu, ktorý nie je nebezpečný, kompostovania, biologického získavania metánového plynu zo skládok odpadu a spracovania kalov z bagrovania dna vodných tokov alebo plôch;

(5)	keďže podľa princípu „znečisťovateľ platí“ je potrebné brať do úvahy okrem iného aj všetky škody na životnom prostredí spôsobované skládkou;

(6)	keďže podobne ako každý iný druh nakladania s odpadom, sa aj ukladanie odpadu na skládky má primerane monitorovať a riadiť, aby sa predchádzalo vzniku možných nepriaznivých účinkov na životné prostredie a nebezpečenstva pre zdravie ľudí, alebo aby sa tieto nepriaznivé vplyvy redukovali;

(7)

keďže je potrebné prijať potrebné opatrenia na zabránenie ponechávaniu, ukladaniu alebo nekontrolovanému zneškodňovaniu odpadov; keďže preto musí byť možné monitorovanie skládok pokiaľ ide o látky, ktoré sa nachádzajú v odpade uloženom na týchto skládkach, keďže takéto látky by mali podľa možnosti reagovať len predvídateľnými spôsobmi;

(8)

keďže je potrebné, všade tam, kde je to možné, znižovať množstvá a nebezpečné vlastnosti odpadu určeného na skládkovanie; keďže je potrebné uľahčovať manipuláciu s odpadmi a rozširovať jeho zhodnotenie; keďže je preto potrebné podporovať využívanie takých spôsobov spracovania odpadov, aby bolo skládkovanie v súlade s cieľmi tejto smernice; keďže v definícii úpravy odpadu je uvedené aj triedenie odpadu;

(9)

keďže členské štáty by mali byť schopné uplatňovať pri odstraňovaní odpadu na úrovni spoločenstva a na národnej úrovni zásady blízkosti a sebestačnosti v súlade so smernicou Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch ( 5 ), keďže ciele tejto smernice sa musia sledovať a objasňovať prostredníctvom zriadenia primeranej, integrovanej siete zariadení na zneškodňovanie odpadov založenej na vysokej úrovni ochrany životného prostredia;

(10)

keďže rozdiely v technických normách pre zneškodňovanie odpadov skládkovaním a s tým súvisiace nižšie náklady by mohli viesť k tomu, že odpad by bol vo väčšej miere zneškodňovaný v zariadeniach s nižšou úrovňou ochrany životného prostredia a tak by predstavoval potenciálne vážnu hrozbu pre životné prostredie, kvôli preprave odpadu na zbytočne dlhé vzdialenosti, ako aj kvôli nevhodným praktikám zneškodňovania odpadu;

(11)	keďže je preto potrebné ustanoviť technické normy pre skládkovanie odpadu na úrovni spoločenstva s cieľom chrániť, zachovávať a zlepšovať kvalitu životného prostredia v spoločenstve;

(12)

keďže je potrebné jasne určiť požiadavky, ktoré musia skládky spĺňať, pokiaľ ide o ich umiestnenie, usporiadanie, riadenie, kontrolu, uzatvorenie, a preventívne a ochranné opatrenia, ktoré sa majú prijať, aby sa zabránilo akémukoľvek ohrozeniu životného prostredia z krátkodobého ako aj dlhodobého hľadiska, konkrétne opatrenia proti znečisťovaniu podzemných vôd kontaminovanými vodami presakujúcimi zo skládky do pôdy;

(13)	keďže vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné jasne definovať kategórie skládok, ktoré prichádzajú do úvahy, a druhy odpadu, ktoré môžu byť ukladané na jednotlivých triedach skládok.

(14)	keďže miesta pre dočasné ukladanie odpadu by mali spĺňať príslušné požiadavky smernice 75/442/EHS;

(15)	keďže podľa smernice 75/442/EHS nepredstavuje zhodnocovanie inertného odpadu alebo odpadu, ktorý nie je nebezpečný a ktorý je vhodný na použitie pri asanačných/rekonštrukčných a zásypových prácach alebo na stavebné účely, skládkovaciu činnosť;

(16)	keďže by bolo potrebné prijať opatrenia na zníženie produkcie metánového plynu zo skládok okrem iného aj s cieľom zníženia globálneho otepľovania prostredníctvom redukcie skládkovania biologicky odbúrateľného odpadu, ako aj požiadavky na zavedenie kontroly skládkových plynov;

(17)	keďže opatrenia prijaté na zníženie skládkovania biologicky odbúrateľného odpadu by mali byť zamerané aj na podporu separovaného zberu biologicky odbúrateľného odpadu, na triedenie odpadu vo všeobecnosti a na jeho zhodnocovania a recykláciu;

(18)

keďže vzhľadom na špecifické vlastnosti metódy zneškodňovania odpadov skládkovaním je potrebné zaviesť zvláštne povoľovacie konanie pre všetky kategórie skládok v súlade so všeobecnými licenčnými požiadavkami, ktoré boli stanovené v smernici 75/442/EHS a všeobecnými požiadavkami smernice 96/61/ES, ktorá sa týka integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania ( 6 ); keďže ešte pred začatím ukladania odpadu na skládku musí príslušný orgán počas inšpekcie overiť, či je skládka v súlade s takýmto povolením;

(19)	keďže v každom prípade by mali byť vykonané kontroly zamerané na to, či je možné uložiť odpad na skládku, pre ktorú je určený, najmä čo sa týka nebezpečného odpadu;

(20)

keďže na to, aby bolo možné predchádzať ohrozovaniu životného prostredia, je potrebné zaviesť jednotný postup prijímania odpadov na základe postupu klasifikácie odpadov akceptovateľných v jednotlivých kategóriách skládok, najmä vrátane štandardizovaných limitných hodnôt; keďže za týmto účelom je potrebné včas zaviesť vyhovujúci a štandardizovaných systém charakterizácie odpadov, odoberania vzoriek odpadu a robenia analýz pre uľahčenie vykonávania tejto smernice; keďže akceptačné kritéria musia byť obzvlášť špecifické čo v prípade inertného odpadu;

(21)

keďže až do ustanovenia takýchto metód analýz odpadu alebo až do prijatia limitných hodnôt potrebných pre charakterizáciu odpadu si môžu členské štáty na účely tejto smernice ponechať alebo vypracovať národné zoznamy odpadov, ktoré sú akceptovateľné alebo neakceptovateľné pre skládkovanie alebo definovať kritériá, vrátané limitných hodnôt, podobné tým, ktoré sú pre jednotný akceptačný postup ustanovené v tejto smernici;

(22)	keďže technický výbor by mal vypracovať akceptačné kritériá pre určité druhy nebezpečného odpadu, ktoré môžu byť akceptované na skládkach odpadu, ktorý nie je nebezpečný;

(23)	keďže je potrebné ustanoviť spoločné monitorovacie postupy pre prevádzkovú etapu a pre etapu starostlivosti o skládku po ukončení prevádzky s cieľom identifikovať všetky možné nepriaznivé vplyvy skládky na životné prostredie a prijať vhodné nápravné opatrenia;

(24)	keďže je potrebné definovať, kedy a ako by mala byť skládka uzatvorená ako aj povinnosti a zodpovednosť prevádzkovateľa počas obdobia starostlivosti o skládku po ukončení jej prevádzky;

(25)	keďže skládky, ktoré sa uzatvoria pred dátumom transpozície tejto smernice by nemali podliehať ustanoveniam o postupe pri ukončení prevádzky;

(26)	keďže budúce podmienky prevádzky existujúcich skládok by sa mali regulovať s cieľom prijať v stanovenej lehote potrebné opatrenia na ich prispôsobenie tejto smernici na základe plánu úpravy skládky;

(27)

keďže prevádzkovatelia existujúcich skládok, ktorí v súlade so záväznými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré obsahujú rovnaké ustanovenia ako článok 14 tejto smernice, predložili dokumentáciu uvedenú v článku 14 písm. a) smernice ešte pred nadobudnutím jej účinnosti a ktorým príslušné orgány schválili pokračovanie prevádzky, nemusia predložiť túto dokumentáciu znovu a príslušné orgány nemusia vydať nové povolenie;

(28)	keďže prevádzkovateľ by mal vykonať potrebné opatrenie vo forme finančnej záruky alebo iným rovnocenným spôsobom, aby zabezpečil, že všetky povinnosti vyplývajúce z povolenia budú splnené, vrátane tých, ktoré sa týkajú postupu ukončenia prevádzky a starostlivosti o skládku po skončení prevádzky;

(29)

keďže by bolo potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby cena účtovaná za uloženie odpadu na skládku pokrývala všetky náklady vynaložené na jej zriadenie a prevádzku, vrátane, pokiaľ je to vhodné, finančnej záruky alebo jej ekvivalentu, ktoré musí prevádzkovateľ poskytnúť, ako aj odhadované náklady na uzatvorenie skládky, vrátane nákladov potrebných na starostlivosť o skládku po skončení prevádzky;

(30)	keďže v prípadoch, keď sa príslušný orgán domnieva, že nie je pravdepodobné, aby skládka predstavovala nebezpečenstvo pre životné prostredie dlhšie ako po určité obdobie, môžu byť odhadované náklady, ktoré majú byť zahrnuté v cene účtovanej prevádzkovateľom, obmedzené len na toto obdobie;

(31)	keďže je potrebné zabezpečiť riadne uplatňovanie vykonávacích ustanovení tejto smernice v rámci spoločenstva a zabezpečiť, aby školenia a získané vedomosti zabezpečili prevádzkovateľom a personálu skládok potrebné schopnosti;

(32)	keďže Komisia musí v súlade s postupom výboru ustanoveným v článku 18 smernice 75/442/EHS stanoviť štandardný postup prijímania odpadov a stanoviť štandardnú klasifikáciu odpadov vhodných na ukladanie na skládkach;

(33)	keďže v rámci toho istého postupu musí výbor schváliť prispôsobovanie príloh tejto smernice vedeckému a technickému pokroku, ako aj štandardizáciu metód monitorovania, odoberania vzoriek a robenia analýz;

(34)	keďže členské štáty musia posielať Komisii pravidelné správy o vykonávaní tejto smernice venujúc zvláštnu pozornosť národným stratégiám, ktoré majú byť vypracované podľa článku 5; keďže na základe týchto správ má Komisia predkladať správy Európskemu parlamentu a Rade;

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Celkový cieľ

1. S cieľom splniť požiadavky smernice 75/442/EHS, najmä jej článkov 3 a 4, je cieľom tejto smernice, prostredníctvom prísnych prevádzkových a technických požiadaviek na odpad a skládky, ustanoviť opatrenia, postupy a pokyny pre prechádzanie alebo obmedzovanie, pokiaľ je to možné, negatívnych vplyvov na životné prostredie, najmä znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia a globálneho životného prostredia, vrátane skleníkového efektu, ako aj akéhokoľvek rizika pre zdravie ľudí, ktoré by skládka odpadu mohla predstavovať počas celého svojho životného cyklu.

2. V súvislosti s technickými charakteristikami skládok obsahuje táto smernica príslušné technické požiadavky pre tie skládky, na ktoré sa vzťahuje smernica 96/61/ES, s cieľom vypracovať konkrétne podmienky všeobecných požiadaviek uvedenej smernice. Príslušné požiadavky smernice 96/61/ES sa považujú za splnené, ak sú splnené požiadavky tejto smernice.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

a) „odpad“ znamená látku alebo vec, na ktorú sa vzťahuje smernica 75/442/EHS;

b) „komunálny odpad“ znamená odpad z domácností, ako aj ostatný odpad, ktorý je svojou povahou alebo zložením podobný odpadu z domácností;

c) „nebezpečný odpad“ znamená každý odpad, na ktorý sa vzťahuje článok 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade ( 7 )

d) „odpad, ktorý nie je nebezpečný,“ znamená odpad, na ktorý sa nevzťahuje písm. c);

e) „inertný odpad“ znamená odpad, ktorý nepodlieha žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologických zmenám. Inertný odpad sa nerozpustí, nezhorí, ani nebude inak fyzikálne alebo chemicky reagovať, biologicky sa nerozloží, ani nepriaznivo neovplyvní látky, s ktorými prichádza do styku, takým spôsobom, ktorý by mohol viesť k znečisteniu životného prostredia alebo ohrozeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a obsah znečisťujúcich látok v odpade a ekotoxicita výluhu musia byť bezvýznamné, najmä nesmú ohrozovať kvalitu povrchových a/alebo podzemných vôd;

f) „podzemná skládka“ znamená trvalé zariadenie na ukladanie odpadu v hlbokej geologickej priehlbine, ako napríklad v bani po ťažbe soli alebo draslíka;

g) „skládka“ znamená miesto na ukladanie odpadu na alebo do pôdy (tzn. pod zem), vrátane:

— interných miest na ukladanie odpadu (tzn. skládky, kde pôvodca odpadov ukladá svoj vlastný odpad priamo v mieste výroby), a

— trvalých miest (tzn. dlhšie ako jeden rok), ktoré sa používajú na dočasné ukladanie odpadu,

s výnimkou:

— zariadení, kde sa odpad vykladá preto, aby ho bolo možné pripraviť na ďalšiu prepravu na miesto jeho zhodnotenie, úpravu alebo zneškodnenia, a

— miest, na ktoré sa odpad ukladá pred jeho zhodnotením alebo úpravou, spravidla na dobu kratšiu ako tri roky, alebo

— miest, na ktoré sa odpad ukladá pred jeho zneškodnením na dobu kratšiu ako jeden rok;

h) „úprava“ znamená fyzikálny, tepelný, chemický alebo biologický proces, vrátane triedenia, ktorý zmení vlastnosti odpadu s cieľom zmenšiť jeho objem alebo zredukovať nebezpečné vlastnosti, uľahčiť manipuláciu s ním alebo zlepšiť možnosti jeho zhodnotenia;

i) „výluh“ znamená akúkoľvek tekutinu presakujúcu cez uložený odpad a vytekajúcu zo skládky alebo nachádzajúcu sa na skládke;

j) „skládkový plyn“ znamená všetok plyn, ktorý sa tvorí z odpadu uloženého na skládke;

k) „eluát“ znamená roztok získaný laboratórnou skúškou vylúhovania;

l) „prevádzkovateľ“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je zodpovedná za skládku v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi toho členského štátu, na území ktorého sa skládka nachádza; v jednotlivých etapách, tzn. od prípravnej etapy až po etapu starostlivosti o skládku po skončení jej prevádzky, môže ísť o rôzne osoby;

m) „biologicky odbúrateľný odpad“ znamená odpad, ktorý môže byť anaeróbne alebo aeróbne rozložený, ako napríklad odpad z potravín, rastlinný odpad, papier a lepenka;

n) „držiteľ“ znamená pôvodca odpadu alebo fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má odpad v držbe;

o) „žiadateľ“ znamená osobu, ktorá žiada o povolenie pre skládku podľa tejto smernice;

p) „príslušný orgán“ znamená orgán, ktorý členský štát určil ako orgán zodpovedný za plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice;

q) „kvapalný odpad“ znamená každý odpad v kvapalnej forme, vrátane odpadových vôd ale s výnimkou kalu;

r) „izolovaná osada“ znamená osadu:

— s maximálne 500 obyvateľmi v obci alebo osade a maximálne piatimi obyvateľmi na štvorcový kilometer a

— kde vzdialenosť k najbližšej mestskej aglomerácii s minimálne 250 obyvateľmi na štvorcový kilometer nie je kratšia ako 50 km alebo s problematickým príjazdom po ceste k týmto najbližším aglomeráciám kvôli nepriaznivým meteorologickým podmienkam počas značnej časti roka.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1. Členské štáty budú uplatňovať túto smernicu na každú skládku, na ktorú sa vzťahuje definícia uvedená v článku 2 písm. g).

2. Bez toho, aby boli dotknuté existujúce právne predpisy spoločenstva, sa táto smernica nevzťahuje na:

— rozhadzovanie kalov vrátane splaškových kalov, a kalov pochádzajúcich z hĺbenia dna vodných tokov a plôch a podobných látok na pôdu s cieľom hnojenia alebo kultivácie,

— použitie inertného odpadu, ktorý je vhodný na asanačné/rekonštrukčné a zásypové práce alebo na stavebné účely, na skládkach,

— ukladanie kalov z hĺbenia dna, ktoré nemajú nebezpečné vlastnosti, pozdĺž malých vodných tokov z ktorých boli vybagrované a deponovanie kalov, ktoré nemajú nebezpečné vlastnosti, do povrchových vôd, vrátane ich ukladanie na dná (korýt, riečísk) a ich podložia,

— ukladanie neznečistenej pôdy alebo inertného odpadu, ktorý nemá nebezpečné vlastnosti a ktorý pochádza z vyhľadávania ložísk a ťažby nerastných surovín, spracovania a uskladnenia nerastných surovín, ako aj z prevádzky kameňolomov.

3. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 75/442/EHS, môžu členské štáty na základe svojho vlastného uváženia vyhlásiť, že na ukladanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný a ktorý zadefinuje výbor zriadený podľa článku 17 tejto smernice, ktorý nie je inertným odpadom pochádzajúcim z vyhľadávania ložísk, ťažby spracovania a uskladnenia nerastných surovín, ako aj z prevádzky kameňolomov a ktorý je uložený takým spôsobom, že nemôže dôjsť k znečisteniu životného prostredia alebo ohrozeniu zdravia ľudí, sa nemusia uplatňovať ustanovenia uvedené v bodoch 2, 3.1., 3.2. a 3.3. prílohy I tejto smernice.

4. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 75/442/EHS môžu členské štáty na základe svojho vlastného uváženia vyhlásiť, že časti alebo celé články 6 písm. d), 7 písm. i), 8 písm. a) bod iv), 10, 11 ods. 1 písm. a), b) a c), 12 písm. a) a c), a body 3 a 4 prílohy I, príloha II (s výnimkou bodu 3, úroveň 3 a bodu 4) a body 3 až 5 prílohy III tejto smernice sa nevzťahujú na:

a) skládky odpadu, ktorý nie je nebezpečný, alebo inertného odpadu s celkovou kapacitou 15 000 ton alebo s ročným príjmom odpadu neprevyšujúcim 1 000 ton, ktoré sú na ostrovoch, ak ide o jedinú skládku na ostrove a je výhradne určená pre ukladanie odpadu vytvoreného na príslušnom ostrove. Po vyčerpaní celkovej kapacity takejto skládky musí každá nová skládka zriadená na ostrove spĺňať požiadavky tejto smernice;

b) skládky odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a inertného odpadu v izolovaných osadách, ak je skládka určená pre ukladanie odpadu vyprodukovaného len touto izolovanou osadou.

Najneskôr do dvoch rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1 oznámia členské štáty Komisii zoznam ostrovov a izolovaných osád, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje. Komisia tento zoznam ostrovov a izolovaných osád uverejní.

5. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 75/442/EHS, môžu členské štáty na základe svojho vlastného uváženia vyhlásiť, že podzemné skládky, ktoré sú definované v článku 2 písm. f) tejto smernice, môžu byť oslobodené od ustanovení článku 13 písm. d) a bodu 2 prílohy I, s výnimkou prvej zarážky, a bodov 3 až 5 prílohy I a bodov 2, 3 a 5 prílohy III tejto smernice.

Článok 4

Kategórie skládok

Každá skládka sa zaradí do jednej z nasledujúcich tried:

— skládka nebezpečného odpadu,

— skládka odpadu, ktorý nie je nebezpečný,

— skládka inertného odpadu,

Článok 5

Odpad a nakladanie, ktoré sú neakceptovateľné na skládkach

1. Najneskôr do dvoch rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1 členské štáty vypracujú národné stratégie pre realizáciu redukcie množstva biologicky odbúrateľného odpadu idúceho na skládky a túto stratégiu oznámia Komisii. Táto stratégia by mala obsahovať opatrenia na dosiahnutie cieľov ustanovených v odseku 2 najmä prostredníctvom recyklácie, kompostovania, produkciu bioplynu alebo využitia odpadu ako zdroja druhotných surovín a energie. Do 30 mesiacov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1 poskytne Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu všetky národné stratégie.

2. Táto stratégia zabezpečí, že:

a) najneskôr do piatich rokov odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 sa množstvo biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu idúceho na skládky musí znížiť na 75 % celkového množstva (hmotnosti) biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 1995 alebo v poslednom roku pred rokom 1995, za ktorý sú k dispozícii štandardizované údaje Eurostat;

b) najneskôr do ôsmych rokov odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 sa množstvo biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu idúceho na skládky musí znížiť na 50 % celkového množstva (hmotnosti) biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 1995 alebo v poslednom roku pred rokom 1995, za ktorý sú k dispozícii štandardizované údaje Eurostat;

c) najneskôr do 15 rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1 sa množstvo biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu idúceho na skládky musí znížiť na 35 % celkového množstva (hmotnosti) biologicky odbúrateľného komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 1995 alebo v poslednom roku pred rokom 1995, za ktorý sú k dispozícii štandardizované údaje Eurostat.

Dva roky pred dátumom uvedeným v písm. c) Rada opätovne prehodnotí vyššie uvedený cieľ na základe správy od Komisie o praktických skúsenostiach získaných členskými štátmi pri dosahovaní cieľov ustanovených v písmenách a) a b), ktorá bude v prípade potreby doplnená návrhom na potvrdenie alebo zmenu tohto cieľa s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany životného prostredia.

Členské štáty, ktoré v roku 1995 alebo v poslednom roku pred rokom 1995, za ktorý sú dostupné štandardizované údaje z EUROSTAT, ukladali viac ako 80 % zozbieraného komunálneho odpadu na skládky, môžu odložiť dosiahnutie cieľov ustanovených v písmenách a), b) alebo c) maximálne po dobu štyroch rokov. Členské štáty, ktoré majú v úmysle využiť toto ustanovenie, musia o svojom rozhodnutí vopred informovať Komisiu. Komisia oznámi tieto rozhodnutia ostatným členským štátom a Európskemu parlamentu.

Vykonávanie ustanovení uvedených v predchádzajúcom pododseku nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, že by dosiahnutie cieľa ustanoveného v písm. c) bolo odložené o viac ako štyri roky od dátumu uvedeného v písm. c).

3. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby na skládku neboli prijímané tieto odpady:

a) kvapalný odpad;

b) odpad, ktorý by bol za podmienok na skládke výbušný, korozívny, oxidačný, veľmi horľavý alebo horľavý, ako je definovaný v prílohe III smernice 91/689/EHS;

c) odpad zo zdravotníctva a veterinárnej starostlivosti, ktorý vzniká v zdravotníckych a veterinárnych zariadeniach a ktorý je infekčný, ako je definovaný (vlastnosť H9 v prílohe III) v smernici 91/689/EHS a odpad spadajúci do kategórie 14 (príloha I.A) tejto smernice.

d) celé ojazdené pneumatiky po dobu dvoch rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1, s výnimkou pneumatík používaných ako technický materiál, a drvené ojazdené pneumatiky po dobu päť rokov odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 (v obidvoch prípadoch s výnimkou pneumatík z bicyklov a pneumatík s vonkajším priemerom väčším ako 1 400 mm);

e) akékoľvek ďalšie druhy odpadov, ktoré nespĺňajú akceptačné kritéria určené v súlade s prílohou II.

4. Je zakázané zrieďovať zmes odpadu len za tým účelom, aby spĺňal akceptačné kritéria.

Článok 6

Odpad, ktorý má byť prijímaný na skládkach jednotlivých tried

Členské štáty prijmú také opatrenia, aby zabezpečili, že

a) na skládku bude ukladaný len taký odpad, ktorý bol upravený. Toto ustanovenie sa nemusí vzťahovať na inertný odpad, ktorého úprava s cieľom zníženia množstva odpadu alebo jeho nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie nie je technicky možné, ani na akýkoľvek iný odpad, u ktorého by takáto úprava neprispela k dosahovaniu cieľov tejto smernice, ktoré sú uvedené v článku 1;

b) na skládku nebezpečného odpadu bude ukladaný len taký nebezpečný odpad, ktorý spĺňa kritéria ustanovené v súlade s prílohou II;

c) skládka odpadu, ktorý nie je nebezpečný, sa môže používať pre:

i) komunálny odpad;

ii) odpad, ktorý nie je nebezpečný, akéhokoľvek iného pôvodu, ktorý spĺňa kritéria pre prijatie odpadu na skládku odpadu, ktorý nie je nebezpečný, ustanovené v súlade s prílohou II;

iii) stabilný, nereakčný nebezpečný odpad (napr. stuhnutý, vitrifikovaný), ktorého vylúhovacie vlastnosti sú rovnaké ako u odpadu, ktorý nie je nebezpečný, uvedené v bode ii), ktorý spĺňa príslušné akceptačné kritéria ustanovené v súlade s prílohou II. Takýto nebezpečný odpad sa nemá ukladať v bunkách určených pre biologicky odbúrateľný odpad, ktorý nie je nebezpečný,

d) skládky pre inertný odpad sa budú používať len pre inertný odpad.

Článok 7

Žiadosť o povolenie

Členské štáty prijmú také opatrenia, aby zabezpečili, že žiadosť o povolenie pre skládku bude obsahovať aspoň tieto údaje:

a) totožnosť žiadateľa a prevádzkovateľa, ak ide o rozličné subjekty;

b) popis druhov a celkového množstva odpadu, ktorý bude na skládku uložený;

c) navrhovaná kapacita skládky;

d) opis miesta, vrátane jeho hydrogeologických a geologických charakteristík;

e) navrhované metódy prevencie a znižovania znečisťovania;

f) navrhovaný plán prevádzky, monitorovania a kontroly;

g) navrhovaný plán pre uzatvorenie skládky a plán starostlivosti o skládku po ukončení jej prevádzky;

h) ak sa podľa smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( 8 ) vyžaduje posúdenie vplyvu, informácie poskytnuté investorom výstavby skládky v súlade s článkom 5 uvedenej smernice;

i) finančnú záruku žiadateľa alebo akékoľvek iné rovnocenné opatrenie, ktoré sa požaduje podľa článku 8 písm. a) bodu iv) tejto smernice.

Po schválení žiadosti o povolenie sa tieto informácie poskytnú príslušným vnútroštátnym štatistickým orgánom a štatistickým orgánom spoločenstva, ak sú potrebné na štatistické účely.

Článok 8

Podmienky pre udelenie povolenia

Členské štáty prijmú také opatrenia, aby zabezpečili, že

a) príslušný orgán nevydá povolenie na skládku pokiaľ sa nepresvedčí, že:

i) bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 4 a 5, projekt skládky spĺňa všetky príslušné požiadavky tejto smernice vrátane príloh;

ii) správa skládky bude v rukách fyzickej osoby, ktorá je schopná skládku spravovať z technického hľadiska; je zabezpečený odborný a technický rast a školenie prevádzkovateľov a personálu skládok;

iii) skládka bude prevádzkovaná takým spôsobom, aby sa prijali potrebné opatrenia na predchádzanie vzniku havárií a obmedzenie ich následkov;

iv) pred zahájením prevádzky skládky žiadateľ vykonal alebo vykoná primerané opatrenia, vo forme finančnej záruky alebo v podobnej forme, na základe postupov, o ktorých rozhodnú členské štáty, aby sa zabezpečilo, že povinnosti (vrátane opatrení o starostlivosti o skládku po ukončení prevádzky) vyplývajúce z povolenia vydaného podľa ustanovení tejto smernice budú splnené a že budú dodržané postupy pre uzatvorenie skládky, ktoré vyžaduje článok 13 Táto finančná záruka ale jej ekvivalent sa ponechajú tak dlho, ako si to vyžiada údržba alebo starostlivosť o skládku po ukončení jej prevádzky v súlade s článkom 13 písm. d). Členské štáty môžu na základe vlastného uváženia vyhlásiť, že sa tento bod nevzťahuje na skládky inertného odpadu;

b) projekt skládky je v súlade s príslušným plánom odpadového hospodárstva alebo plánmi uvedenými v článku 7 smernice 75/442/EHS;

c) pred začatím prevádzky skládky vykoná príslušný orgán inšpekciu miesta s cieľom uistiť sa, či spĺňa príslušné podmienky povolenia. To v žiadnom prípade nemá vplyv na zodpovednosť prevádzkovateľa vyplývajúcu z podmienok povolenia.

Článok 9

Obsah povolenia

Špecifikujúc a dopĺňajúc ustanovenia článku 9 smernice 75/442/EHS a článku 9 smernice 96/61/ES, povolenie pre skládkovanie bude obsahovať minimálne tieto údaje:

a) triedu skládky;

b) zoznam definovaných druhov odpadov a ich celkových množstiev, ktoré sa môžu na skládku uložiť;

c) požiadavky týkajúce sa príprav a prevádzky skládky, monitorovacích a kontrolných postupov, vrátane plánov pre nepredvídané udalosti (príloha III, bod 4.B), ako aj predbežné požiadavky týkajúce sa uzatvorenia skládky a starostlivosti o ňu po skončení jej prevádzky;

d) povinnosť žiadateľa podávať minimálne raz ročne príslušnému orgánu správu o druhoch a množstvách ukladaného odpadu a o výsledkoch programu monitorovania, ako to vyžadujú články 12 a 13 prílohy III.

Článok 10

Náklady skládkovania odpadov

Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky náklady súvisiace so zriadením a prevádzkou skládky, vrátane, pokiaľ je to možné, nákladov finančnej záruky alebo jej ekvivalentu uvedeného v článku 8 písm. a) bodu iv) a odhadovaných nákladov na uzatvorenie skládky a starostlivosti o ňu po skončení jej prevádzky minimálne po dobu 30 rokov, boli pokryté cenou účtovanou prevádzkovateľom za ukladanie jednotlivých druhov odpadov na skládku. Podľa požiadaviek smernice Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí ( 9 ) členské štáty zabezpečia transparentnosť pri zbere a používaní informácií o všetkých potrebných nákladoch.

Článok 11

Postupy akceptovania odpadov

1. Členské štáty prijmú opatrenia, aby pred prijatím odpadu na skládku mohli zistiť, či:

a) pred alebo v čase dovezenia, alebo prvého dovezenia, ak ide o sériu dodávok, za predpokladu, že druh odpadu ostáva nezmenený, môže držiteľ alebo prevádzkovateľ preukázať pomocou vhodnej dokumentácie, že príslušný odpad môže byť prijatý na skládku v súlade s podmienkami uvedenými v povolení, a že spĺňa akceptačné kritériá uvedené v prílohe II;

b) prevádzkovateľ dodržiava tieto postupy preberania odpadu:

— kontroluje dokumentáciu odpadu, vrátane tých dokladov, ktoré vyžaduje článok 5 ods. 3 smernice 91/689/EHS a v prípadoch, kde to prichádza do úvahy, doklady, ktoré vyžaduje nariadenie Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva ( 10 );

— vizuálne kontroluje odpad pri vstupe a v mieste uloženia a v prípade potreby overuje zhodu s popisom uvedeným v dokumentácii predloženej držiteľom. Ak podľa 3. úrovne bodu 3 prílohy II majú byť odobraté reprezentatívne vzorky, výsledky analýz sa majú archivovať a vzorky sa majú odoberať v súlade s bodom 5 prílohy II. Tieto vzorky musia byť uchované minimálne jeden mesiac;

— vedie záznamy o množstvách a vlastnostiach uloženého odpadu s uvedením pôvodu, dátumu dovezenia, totožnosti pôvodcu alebo v prípade komunálneho odpadu podniku, ktorá odpad zozbierala a v prípade nebezpečného dopadu presné miesto jeho umiestnenia na skládke. Tieto informácie budú dané k dispozícii príslušným národným štatistickým orgánom a štatistickým orgánom spoločenstva, ak si ich vyžiadajú na štatistické účely;

c) prevádzkovateľ skládky vždy vydá písomné potvrdenie o prijatí pre každú dodávku odpadu prijatú na skládke;

d) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (EHS) č. 259/93, ak odpad nie je na skládku prijatý, prevádzkovať skládky to okamžite oznámi príslušnému orgánu.

2. Pre skládky, pre ktoré platí výnimka z ustanovení tejto smernice podľa článku 3 ods. 4 a 5, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie:

— pravidelných vizuálnych kontrol odpadu na mieste uloženia, aby sa zabezpečilo, že sa na skládke bude ukladať len odpad, ktorý nie je nebezpečný, z ostrova alebo z izolovanej osady; a

— aby sa viedli záznamy o množstvách odpadu, ktoré sú na skládke ukladané.

Členské štáty zabezpečia, aby informácie o množstvách a, ak je to možné, aj o druhoch odpadov prichádzajúcich na skládky, pre ktoré platí výnimka, predstavovali súčasť pravidelných správ o vykonávaní tejto smernice zasielaných Komisii.

Článok 12

Kontrolné a monitorovacie postupy v prevádzkovej etape

Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby kontrolné a monitorovacie postupy v prevádzkovej etape spĺňali minimálne tieto požiadavky:

a) prevádzkovateľ skládky bude v prevádzkovej etape uskutočňovať program kontroly a monitorovania, ako je určený v prílohe III;

b) prevádzkovateľ oznámi príslušnému orgánu všetky významné nepriaznivé dopady na životné prostredie odhalené pomocou kontrolných a monitorovacích postupov a riadiť sa rozhodnutím príslušného orgánu o povahe a časovom harmonograme nápravných opatrení, ktoré sa majú prijať. Tieto opatrenia budú vykonané na náklady prevádzkovateľa.

Prevádzkovateľ predkladá príslušným orgánom v časových intervaloch, ktoré príslušné orgány určia, ale v každom prípade minimálne raz ročne, správy vypracované na základe agregovaných údajov zo všetkých výsledkov monitorovania s cieľom preukázania, že dodržiava podmienky uvedené v povolení a rozšírenia poznatkov o chovaní odpadu na skládkach;

c) kontrola kvality analytických operácií kontrolných a monitorovacích postupov a/alebo analýzy uvedené v článku 11 ods. 1 písm. b) sa budú vykonávať v príslušných laboratóriách.

Článok 13

Postupy uzatvárania skládok a starostlivosti o skládky po skončení ich prevádzky

Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby všade tam, kde to prichádza do úvahy, v súlade s povolením:

a) sa začalo s postupom uzatvárania skládky alebo jej časti:

i) po splnení príslušných podmienok ustanovených v povolení; alebo

ii) v súlade s povolením príslušného orgánu vydaného na žiadosť prevádzkovateľa; alebo

iii) na základe odôvodneného rozhodnutia príslušného orgánu;

b) skládka alebo jej časť môže byť považovaná za definitívne uzatvorenú len vtedy, ak príslušný orgán vykoná záverečnú inšpekciu priamo na mieste skládky, vyhodnotí všetky správy predložené prevádzkovateľom a oznámi prevádzkovateľovi svoj súhlas s uzatvorením skládky. To v žiadnom prípade nemá vplyv na zodpovednosť prevádzkovateľa vyplývajúcu z podmienok povolenia;

c) po definitívnom uzatvorení skládky je prevádzkovateľ zodpovedný za jej údržbu, monitorovanie a kontrolu v etape starostlivosti o skládku po ukončení jej prevádzky po takú dlhú dobu, ako to požaduje príslušný orgán, berúc do úvahy dobu, počas ktorej by skládka mohla predstavovať nebezpečenstvo.

Prevádzkovateľ oznámi príslušnému orgánu všetky významné nepriaznivé dopady na životné prostredie odhalené pomocou kontrolných postupov a riadi sa rozhodnutím príslušného orgánu o povahe a časovom harmonograme nápravných opatrení, ktoré majú byť prijaté;

d) prevádzkovateľ skládky je zodpovedný za monitorovanie a analýzu skládkových plynov a vôd presakujúcich zo skládky a režimu podzemných vôd v blízkosti skládky v súlade s prílohou III po takú dlhú dobu, akú príslušný orgán považuje za potrebnú, počas ktorej by skládka mohla predstavovať nebezpečenstvo pre životné prostredie, bez toho, aby sa to dotklo právnych predpisov spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa zodpovedností držiteľa odpadu.

Článok 14

Existujúce skládky

Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby skládky, ktorým bolo vydané povolenie alebo ktoré už boli v prevádzke v čase transpozície tejto smernice, nemohli pokračovať v prevádzke pokiaľ nebudú podľa možnosti čo najskôr uskutočnené nižšie uvedené kroky, najneskôr však do ôsmych rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1:

a) do jedného roka odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 prevádzkovateľ pripraví a predloží príslušnému orgánu na schválenie plán úpravy skládky, vrátane podrobných údajov uvedených v článku 8 a všetky nápravné opatrenia, ktoré bude potrebné podľa prevádzkovateľa vykonať pre splnenie požiadaviek tejto smernice s výnimkou požiadaviek v bode 1 prílohy I;

b) po predložení plánu úpravy skládky príslušné orgány prijmú na základe zmieneného plánu a tejto smernice konečné rozhodnutie o tom, či prevádzka skládky môže pokračovať. Členské štáty prijmú v súlade s článkom 7 písm. g) a 13 potrebné opatrenia na čo najrýchlejšie zatvorenie tých skládok, ktorým nebolo podľa článku 8 vydané povolenie pokračovať v prevádzke;

c) na základe schváleného plánu úpravy skládky povolí príslušný orgán potrebné práce a ustanoví prechodné obdobie na dokončenie plánu. Každá existujúca skládka musí do ôsmich rokov odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 spĺňať požiadavky tejto smernice, s výnimkou požiadaviek uvedených v bode 1 prílohy I;

i) do jedného roka odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 sa budú články 4, 5 a 11 a príloha II vzťahovať na skládky nebezpečného odpadu;

ii) do troch rokov odo dňa ustanoveného v článku 18 ods. 1 sa na skládky nebezpečného odpadu začne uplatňovať článok 6

Článok 15

Povinnosť podávať správy

Členské štáty pošlú každý tretí rok Komisii správu o vykonávaní tejto smernice, venujúc zvláštnu pozornosť národným stratégiám, ktoré majú byť vypracované podľa článku 5. Správy sú vypracovávané na základe dotazníka alebo návodu navrhnutého Komisiou v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 smernice 91/692/EHS ( 11 ). Dotazník alebo návod bude členským štátom zaslaný šesť mesiacov pred začiatkom obdobia, ktorého sa má správa týkať. Správa bude Komisii zaslaná do deviatich mesiacov od skončenia trojročného obdobia, ktorého sa správa týka.

Komisia uverejní správu spoločenstva o vykonávaní smernice do deviatich mesiacov od obdržania správ členských štátov.

▼M2

Článok 16

Postup výboru

Opatrenia potrebné na prispôsobenie príloh k tejto smernici vedeckému a technickému pokroku a akékoľvek opatrenia na štandardizáciu metód kontroly, odoberania vzoriek a robenia analýz v súvislosti so skládkovaním odpadu prijíma Komisia, ktorej pomáha výbor zriadený článkom 18 smernice 2006/12/ES. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice okrem iného aj jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 17 ods. 3. Na tento účel bude výbor v súvislosti s prílohou II brať do úvahy všeobecné zásady a všeobecné postupy testovania a akceptačné kritériá ustanovené v prílohe II a stanoví zvláštne kritériá a/alebo skúšobné metódy a s nimi súvisiace limitné hodnoty pre každú triedu skládok, v prípade potreby aj vrátane zvláštnych druhov skládok v rámci každej kategórie skládok, vrátane podzemných skládok.

V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 17 ods. 2 Komisia prijíma, a ak je to potrebné, mení a dopĺňa ustanovenia o harmonizácii a pravidelnom prenose štatistických údajov uvedených v článkoch 5, 7 a 11.

▼M1

Článok 17

1. Komisii pomáha výbor.

2. V prípade odkazu na tento článok sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES ( 12 ) so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie ustanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

▼M2

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

▼B

Článok 18

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 20

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

PRÍLOHA I

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY PRE VŠETKY KATEGÓRIE SKLÁDOK

1. Poloha

1.1.

Poloha skládky musí brať do úvahy požiadavky týkajúce sa:

a) vzdialenosti od hranice skládky k obytným a rekreačným oblastiam, vodným tokom, vodným plochám a iným poľnohospodárskym a mestským územiam;

b) existenciu podzemných vôd, pobrežných vôd alebo prírodných chránených území v danej oblasti;

c) geologické a hydrologické podmienky daného miesta;

d) nebezpečenstvo záplav, klesania povrchu, zosuvov pôdy alebo lavín na danom mieste;

e) ochranu prírodného alebo kultúrneho dedičstva v danej oblasti.

1.2.	Skládka môže byť povolená len vtedy, ak vlastnosti skládky s ohľadom na vyššie uvedené požiadavky, alebo nápravné opatrenia, ktoré majú byť prijaté, naznačujú, že skládka nepredstavuje vážne nebezpečenstvo pre životné prostredie.

2. Kontrola vôd a riadenie priesakových vôd zo skládky

Prijmú sa vhodné opatrenia zohľadňujúce charakteristické vlastnosti skládky a meteorologické podmienky, ktoré budú zamerané na:

— kontrolu vôd zo zrážok, ktoré sa dostávajú na skládku,

— prevenciu, aby sa povrchové a/alebo podzemné vody nedostávali do odpadu uloženého na skládke,

— zachytávanie kontaminovaných a priesakových vôd. Ak hodnotenie spočívajúce na zvážení polohy skládky a odpadov, ktoré majú byť na skládke ukladané, naznačuje, že skládka nepredstavuje žiadne potenciálne nebezpečenstvo pre životné prostredie, príslušný orgán môže rozhodnúť, že toto ustanovenie sa na danú skládku neuplatní,

— úpravu kontaminovaných a priesakových vôd zachytených zo skládky tak, aby spĺňali príslušné normy požadované pre ich vypúšťanie.

Uvedené ustanovenia sa nemusia uplatňovať na skládky inertného odpadu.

3. Ochrana pôdy a vody

3.1.

Skládka musí byť situovaná a naprojektovaná tak, aby spĺňala nevyhnutné podmienky pre prevenciu znečisťovania pôdy, podzemných alebo povrchových vôd a zabezpečovala účinný zachytávanie priesakových vôd v tých prípadoch, keď to vyžaduje časť 2. Ochrana pôdy, podzemných a povrchových vôd sa má dosiahnuť kombináciou geologických bariér a spodnej izolačnej vrstvy počas aktívnej/prevádzkovej etapy a kombináciou geologickej bariéry a hornej izolačnej vrstvy počas pasívnej etapy/po uzatvorení skládky.

3.2.

Geologická bariéra je určovaná geologickými a hydrologickými podmienkami pod a v blízkosti skládky, ktoré zabezpečujú dostatočnú tlmiacu schopnosť pre prevenciu potenciálneho nebezpečenstva pre pôdu a podzemné vody.

Spodná a bočné strany skládky budú tvorené minerálnou vrstvou, ktorá, čo sa týka ochrany pôdy, podzemných a povrchových vôd, spĺňa požiadavky na priepustnosť a hrúbku s kombinovaným účinkom rovnajúcemu sa minimálne jednému z účinkov vyplývajúcich z nasledujúcich požiadaviek:

— skládka nebezpečného odpadu: K ≤ 1,0 × 10-9 m/s; hrúbka ≥ 5 m,

— skládka odpadu, ktorý nie je nebezpečný: K ≤ 1,0 × 10-9 m/s; hrúbka ≥ 1 m,

— skládka inertného odpadu: K ≤ 1,0 × 10-7 m/s; hrúbka ≥ 1 m,

m/s: meter/sekunda.

Ak geologická bariéra prirodzene nespĺňa vyššie uvedené kritéria, môže byť doplnená umelo a posilnená inými spôsobmi, ktoré by zabezpečili rovnaký stupeň ochrany. Umelo urobená geologická bariéra by nemala byť tenšia ako 0,5 metra.

3.3.

Okrem vyššie opísanej geologickej bariéry musia byť systém zachytávania priesakových vôd a tesniaci systém doplnené v súlade s nasledujúcimi zásadami, ktoré zabezpečia, aby bola akumulácia priesakových vôd na dne skládky minimálna:

Zachytávanie priesakových vôd a spodné tesnenie

Kategória skládky	odpad, ktorý nie je nebezpečný	nebezpečný odpad
Umelá tesniaca vrstva	povinné	povinné
Odvodňovacia vrstva ≥ 0,5 m	povinné	povinné

Členské štáty môžu ustanoviť všeobecné a špecifické požiadavky pre skládky inertného odpadu a pre charakteristické vlastnosti vyššie uvedených technických prostriedkov.

Ak po zvážení možných nebezpečenstiev pre životné prostredie dospeje príslušný orgán k záveru, že je potrebná prevencia vzniku priesakových vôd, môže nariadiť povrchové tesnenie. Pre povrchové tesnenie sa odporúča:

Kategória skládky	odpad, ktorý nie je nebezpečný	nebezpečný odpad
Vrstva na odvádzanie plynu	povinné	nepovinné
Umelá tesniaca vrstva	nepovinné	povinné
Nepriepustná minerálna vrstva	povinné	povinné
Odvodňovacia vrstva ≥ 0.5 m	povinné	povinné
Horná krycia vrstva pôdy ≥ 1 m	povinné	povinné

3.4.

Ak na základe hodnotenia environmentálnych rizík, ktoré berie do úvahy najmä smernicu 80/68/EHS ( 13 ), príslušný orgán v súlade s časťou 2 („Kontrola vôd a riadenie vôd presakujúcich zo skládky“) rozhodol, že zachytávanie a úprava priesakových vôd nie sú potrebné alebo ak sa ukázalo, že skládka nepredstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre pôdu, povrchové a podzemné vody, požiadavky uvedené v odsekoch 3.2. a 3.3. je možné obmedziť. V prípade skládok inertného odpadu môžu tieto požiadavky upravovať vnútroštátne právne predpisy.

3.5.	Výbor zriadený na základe článku 17 tejto smernice vypracuje a schváli metódu, ktorá sa má používať pre určovanie koeficientu priepustnosti pre skládky, v oblasti ukladania odpadu a pre celú plochu skládky.

4. Kontrola plynov

4.1.	Prijmú sa vhodné opatrenia na kontrolu akumulácie a šírenia skládkových plynov (príloha III).

4.2.	Skládkové plyny sa budú zachytávať na všetkých skládkach, na ktorých sa ukladá biologicky odbúrateľný odpad a tieto skládkové plyny sa musia upravovať a využívať. Ak zozbieraný skládkový plyn nemôže byť použitý na výrobu energie, musí sa spaľovať.

4.3.	Zachytávanie, úprava a využívanie skládkových plynov uvedené v odseku 4.2 sa musia vykonávať spôsobom, ktorý minimalizuje škody na životnom prostredí alebo zhoršenie stavu životného prostredia, ako aj nebezpečenstvo pre zdravie ľudí.

5. Škodlivé vplyvy a nebezpečenstvá

Majú sa prijať opatrenia na minimalizáciu škodlivých vplyvov a nebezpečenstiev súvisiacich so skládkou, ako sú:

— emisie zápachov a prachu,

— materiály odviate vetrom,

— hluk a premávka,

— vtáky, hmyz a iné drobné živočíchy,

— tvorba aerosóly,

— požiare.

Skládka má byť vybavená tak, aby sa špina pochádzajúca zo skládky nešírila na verejné komunikácie a okolitú pôdu.

6. Stabilita

Umiestnenie odpadu na skládku sa má vykonať takým spôsobom, aby sa zabezpečila stabilita masy odpadu a s ňou súvisiacich štruktúr, najmä v súvislosti so zabránením zosunov. Ak bola vybudovaná umelá bariéra, je potrebné sa uistiť, berúc do úvahy morfológiu skládky, či je geologický podložie dostatočne stabilné na to, aby nedošlo k takému sadaniu pôdy, ktoré by mohlo mať za následok poškodenie bariéry.

7. Bariéry

Skládka bude zabezpečená tak, aby na ňu nebol voľný prístup. Mimo prevádzkových hodín budú brány zamknuté. Systém kontroly vstupu do zariadenia by mal obsahovať program opatrení na odhalenie a odrádzanie od ilegálneho ukladania odpadu v zariadení.

▼M3

8. Dočasné uskladnenie kovovej ortuti

Na účely dočasného uskladnenia kovovej ortuti na obdobie dlhšie ako jeden rok sa uplatňujú tieto požiadavky:

— kovová ortuť sa skladuje oddelene od ostatného odpadu,

— kontajnery sa nachádzajú v zberných nádržiach s vhodným povrchom bez prasklín a netesností, ktorý neprepúšťa kovovú ortuť, a ich úložný objem zodpovedá množstvu skladovanej ortuti,

— úložisko je vybavené umelými alebo prírodnými bariérami, ktoré dostatočným spôsobom chránia životné prostredie pred emisiami ortuti, a jeho úložný objem zodpovedá celkovému množstvu uloženej ortuti,

— dno úložiska je pokryté tesniacimi materiálmi odolnými proti ortuti. Je vyspádované do zbernej nádrže,

— úložisko je vybavené protipožiarnym systémom,

— pri uskladnení sa zaistí ľahký prístup k všetkým kontajnerom.

▼B

PRÍLOHA II

KRITÉRIÁ A POSTUPY PRE PRIJÍMANIE ODPADU

1. Úvod

Táto príloha opisuje:

— všeobecné zásady prijímania odpadu na jednotlivých triedach skládok. Ďalšie postupy klasifikácie odpadov by sa mali riadiť týmito zásadami,

— pokyny obsahujúce predbežné postupy prijímania odpadov, kým nebude vypracovaná jednotná klasifikácia odpadov a jednotný postup prijímania odpadov. Tento postup spolu s príslušnými postupmi odoberania vzoriek vypracuje technický výbor uvedený v článku 16 tejto smernice. Technický výbor vypracuje kritériá, ktoré budú musieť spĺňať určité druhy nebezpečného odpadu, aby mohli byť prijaté na skládku odpadu, ktorý nie je nebezpečný. Tieto kritéria by mali zohľadňovať hlavne krátkodobé, strednodobé a dlhodobé správanie sa takéhoto odpadu z hľadiska priesaku. Výbor vypracuje tieto kritéria do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Technický výbor taktiež vypracuje kritéria, ktoré bude musieť odpad spĺňať na to, aby mohol byť uložený v pozemnej skládke. Tieto kritéria musia zohľadňovať najmä to, že odpady by nemali reagovať navzájom medzi sebou ani s horninou.

Táto práca technického výboru musí byť dokončená do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice, s výnimkou návrhov na štandardizáciu metód kontroly, odoberania vzoriek a robenia analýz, ktoré súvisia s prílohami tejto smernice, ktoré majú byť prijaté do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Táto práca musí byť vykonaná tak, aby zohľadňovala ciele ustanovené v článku 1 tejto smernice.

2. Všeobecné zásady

Zloženie, vylúhovateľnosť, dlhodobé správanie a všeobecné vlastnosti odpadu, ktorý má byť uložený na skládke, musia byť známe podľa možnosti čo najpresnejšie. Prijímanie odpadu na skládku môže byť robené v súlade so zoznamami prijatého alebo odmietnutého odpadu definovaného podľa povahy a pôvodu, a v súlade s metódami analýz odpadu a limitnými hodnotami pre vlastnosti odpadu, ktorý má byť prijatý. Ďalšie postupy prijímania odpadu opísané v tejto smernici majú v maximálnej možnej miere využívať štandardizované metódy analýz odpadu a limitných hodnôt pre vlastnosti odpadu, ktorý má byť prijatý.

Kým nebudú takéto metódy analýz a limitné hodnoty zadefinované, členské štáty by mali zostaviť pre každú triedu skládok svoje vlastné národné zoznamy odpadov, ktoré môžu byť na jednotlivé kategórie skládok prijaté alebo ktoré majú byť zamietnuté, alebo zadefinovať kritériá, ktoré sa majú používať pri zaraďovaní odpadov na zoznamy. Aby mohol byť určitý druh odpadu prijatý na skládke určitej kategórie, musí sa nachádzať na príslušnom národnom zozname alebo musí spĺňať kritéria podobné kritériám požadovaným pre zaradenia odpadu na zoznam. Tieto zoznamy, alebo odpovedajúce kritériá, metódy analýz a limitné hodnoty členské štáty zašlú Komisii do šiestich mesiacov odo dňa transpozície tejto smernice alebo po ich prijatí na národnej úrovni.

Tieto zoznamy alebo akceptačné kritéria by sa mali používať na vytváranie konkrétnych zoznamov pre jednotlivé skládky, t. j. zoznam prijímaných odpadov špecifikovaný v povolení v súlade s článkom 9 tejto smernice.

Kritériá pre zaradenie odpadu do referenčných zoznamov alebo pre prijatie na niektoré z kategórií skládok môžu byť založené na iných právnych predpisoch a/alebo na vlastnosti odpadu.

Kritériá pre prijatie odpadu na skládku určitej kategórie musia byť odvodené z úvah týkajúcich sa:

— ochrany okolitého prostredia (najmä podzemných a povrchových vôd),

— ochrany systémov ochrany životného prostredia (napr. izolačné vrstvy a systémy úprav priesakových vôd),

— ochrana žiadúcich procesov stabilizácie odpadu na skládke,

— ochrana pre prípad ohrozenia zdravia ľudí.

Príklady kritérií vychádzajúcich z vlastností odpadu:

— požiadavka poznať celkové zloženie odpadu,

— obmedzenie množstva organických látok v odpade,

— požiadavky alebo obmedzenia týkajúce sa biologickej rozložiteľnosti organických zložiek odpadu,

— obmedzenia týkajúce sa množstva konkrétnych potenciálne škodlivých/nebezpečných zložiek (vo vzťahu k uvedeným ochranným kritériám),

— obmedzenia týkajúce sa potenciálnej a očakávanej vylúhovateľnosti konkrétnych, potenciálne škodlivých/nebezpečných zložiek (vo vzťahu k uvedeným ochranným kritériám),

— ekotoxikologické vlastnosti odpadu a priesakovej vody z odpadu.

Vo všeobecnosti musia byť kritériá založené na vlastnostiach odpadu veľmi presné pokiaľ ide o skládky inertného odpadu a môžu byť menej presné v prípade skládok odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a ešte menej presné pre skládky nebezpečného odpadu, lebo posledné dve kategórie skládok predstavujú najvyššiu úroveň ochrany životného prostredia.

3. Všeobecné postupy pre testovanie a prijímanie odpadu

Všeobecná charakterizácia a testovanie odpadu musia mať nasledujúcu trojúrovňovú postupnosť:

1. úroveň

Základná charakterizácia.P predstavuje stanovenie krátkodobých a dlhodobých priesakových vlastností a charakteristických vlastností odpadu na základe štandardizovaných metód pre robenie analýz a testovanie vlastností.

2. úroveň

Testovanie zhody.Predstavuje pravidelné testovanie prostredníctvom štandardizovaných metód pre robenie analýz a testovanie chovania odpadu s cieľom zistiť, či odpad spĺňa podmienky stanovené v povolení a/alebo špecifické referenčné kritériá. Testy majú byť zamerané na kľúčové premenné a správanie identifikované základnou charakterizáciou.

3. úroveň

Overenie na mieste.Pozostáva z okamžitých kontrolných metód, ktoré majú potvrdiť, či ide o ten istý odpad, ktorý bol podrobený testovaniu zhody a ktorý je popísaný v sprievodnej dokumentácii. Môže pozostávať z jednoduchej vizuálnej kontroly nákladu odpadu pred a po jeho vyložení na skládku.

Ak má byť určitý druh odpadu zaradený na referenčný zoznam, musí byť najprv charakterizovaný na 1. úrovni a musí spĺňať príslušné kritéria. Aby určitý druh odpadu mohol zostať na zozname pre určité skládky, musí byť pravidelne testovaný (napr. raz ročne) na 2. úrovni a musí spĺňať príslušné kritéria. Každý náklad odpadu prechádzajúci bránou skládky musí byť podrobený kontrole uvedenej v 3. úrovni.

Pre určité druhy odpadov môže byť povolená dočasná alebo trvalá výnimka z testovania na 1. úrovni. Môže to byť v prípadoch, kde nie je možné vykonať testovanie, absencie vhodných skúšobných postupov a akceptačných kritérií alebo vhodných právnych predpisov.

4. Pokyny pre predbežné postupy akceptácie odpadov

Kým nebude táto príloha úplne dokončená, je povinné len testovanie 3. úrovne a 1. úroveň a 2. úroveň sa budú používať len v takom rozsahu, v akom je to možné. V tomto predbežnom štádiu musí byť odpad, ktorý má byť prijatý na skládku určitej kategórie, buď zaradený na vymedzujúcom národnom zozname alebo na zozname pre určitú skládku príslušnej kategórie, alebo spĺňať kritériá podobné kritériám, ktoré platia pre zaradenie odpadu na zoznam.

Nasledujúce všeobecné pokyny sa môžu použiť pre stanovenie predbežných akceptačných kritérií pre tri hlavné kategórie skládok alebo zodpovedajúce zoznamy.

Skládky inertného odpadu : na zoznam môže byť zaradený len inertný odpad, ako je definovaný v článku 2 e).

Skládky odpadu, ktorý nie je nebezpečný : aby tento odpad mohol byť zaradený na zoznam, nesmie sa naň vzťahovať smernica 91/689/EHS.

Skládky nebezpečného odpadu : predbežný zoznam pre skládky nebezpečného odpadu by mal obsahovať len tie druhy odpadov, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/689/EHS. Tieto odpady by však nemali byť zaradené na zoznam bez predchádzajúcej úpravy, ak vykazujú také celkové obsahy nebezpečných látok alebo takú vylúhovateľnosť potenciálne nebezpečných zložiek, ktoré sú dosť vysoké na to, aby predstavovali krátkodobé nebezpečenstvo pri práci alebo pre životné prostredie alebo bránia dostatočnej stabilizácii odpadu po dobu plánovanej životnosti skládky.

5. Odber vzoriek odpadu

Odber vzoriek odpadu môže predstavovať vážne problémy, čo sa týka reprezentatívnosti a techník odberu, kvôli heterogénnej povahe mnohých odpadov. Bude vypracovaná európska norma pre odber vzoriek odpadu. Kým bude táto norma schválená v súlade s článkom 17 tejto smernice, členské štáty môžu uplatňovať vlastné vnútroštátne normy a postupy.

▼M3

6. Osobitné požiadavky na kovovú ortuť

Na účely dočasného uskladnenia kovovej ortuti na obdobie dlhšie ako jeden rok sa uplatňujú tieto požiadavky:

A. Zloženie ortuti

Kovová ortuť spĺňa tieto špecifikácie:

— obsah ortuti vyšší než 99,9 hmotnostného percenta,

— bez obsahu nečistôt, ktoré môžu spôsobiť koróziu uhlíkovej alebo nehrdzavejúcej ocele (napr. roztok kyseliny dusičnej, roztoky chloridových solí).

B. Uzavretie v ochranných nádobách

Kontajnery používané na uskladnenie kovovej ortuti sú odolné proti korózii a nárazom. Nemajú zvary. Kontajnery spĺňajú najmä tieto špecifikácie:

— materiál kontajnera: uhlíková oceľ (aspoň ASTM A36) alebo nehrdzavejúca oceľ (AISI 304, 316L),

— kontajnery sú plynotesné a kvapalinotesné,

— vonkajší plášť kontajnera je odolný voči daným podmienkam uskladnenia,

— konštrukčný typ kontajnera musí úspešne prejsť skúškou pádom a skúškou tesnosti podľa kapitol 6.1.5.3 a 6.1.5.4 Odporúčaní OSN pre dopravu nebezpečného tovaru Príručky skúšok a kritérií.

Maximálna miera naplnenia kontajnera je 80 objemových percent, aby bol k dispozícii dostatočne voľný priestor, čím sa zaistí, že v dôsledku rozpínania kvapaliny spôsobeného vysokou teplotou nedôjde k úniku ortuti ani trvalému poškodeniu kontajnera.

C. Postupy prijímania

Na skládku možno prijať iba kontajnery, ktorým bolo vydané potvrdenie o splnení požiadaviek podľa tohto bodu.

Postupy prijímania spĺňajú tieto požiadavky:

— prijme sa iba kovová ortuť, ktorá spĺňa uvedené minimálne kritériá prijímania,

— kontajnery sa pred uložením vizuálne skontrolujú. Poškodené, netesniace alebo skorodované kontajnery sa neprijmú,

— kontajnery sú označené trvalou značkou (vyrazenou do kovu), ktorá obsahuje identifikačné číslo kontajnera, konštrukčný materiál, hmotnosť v prázdnom stave, referenciu výrobcu a dátum výroby,

— kontajnery sú označené štítkom, ktorý je na kontajner trvalo pripevnený a obsahuje identifikačné číslo potvrdenia.

D. Potvrdenie

Potvrdenie uvedené v časti C obsahuje tieto informácie:

— meno a adresu pôvodcu odpadu,

— meno a adresu osoby zodpovednej za plnenie,

— miesto a dátum plnenia,

— množstvo ortuti,

— čistotu ortuti a v prípade potreby opis nečistôt vrátane správy o rozbore,

— potvrdenie, že kontajnery sa používajú výlučne na prepravu/uskladnenie ortuti,

— identifikačné čísla kontajnerov,

— akékoľvek osobitné poznámky.

Potvrdenia vydáva pôvodca odpadu alebo v prípade, že to nie je možné, osoba, ktorá je zodpovedná za zaobchádzanie s odpadom.

▼B

PRÍLOHA III

KONTROLNÉ A MONITOROVACIE POSTUPY V PREVÁDZKOVEJ ETAPE A V ETAPE STAROSTLIVOSTI O SKLÁDKU PO UKONČENÍ JEJ PREVÁDZKY

1. Úvod

Účelom tejto prílohy je ustanoviť minimálne postupy pre monitorovanie, ktoré sa má vykonávať s cieľom kontroly:

— či odpad, ktorý bol prijatý na skládku, spĺňa kritéria stanovené pre príslušnú kategóriu skládky,

— či procesy na skládke prebiehajú tak, ako sa očakávalo,

— či systémy na ochranu životného prostredia fungujú tak, ako sa plánovalo,

— či sú splnené podmienky stanovené pre príslušnú skládku v povolení.

2. Meteorologické údaje

V rámci povinnosti podávať správy (článok 15) by mali členské štáty poskytovať informácie o spôsobe zberu meteorologických údajov. Členské štáty sa môžu samy rozhodnúť, ako budú tieto údaje zbierať (priamo na mieste, v rámci vnútroštátnej meteorologickej siete, atď.).

Ak by sa členské štáty rozhodli, že vodná bilancia je účinným nástrojom pre hodnotenie toho, či sa v priestoroch skládke zhromažďujú priesakové vody alebo, či voda zo skládky presakuje do podzemných vôd resp. do pôdy, odporúča sa, aby sa z monitorovania na skládke a na najbližšej meteorologickej stanici zbierali nasledujúce údaje, ak ich vyžaduje príslušný orgán v súlade s článkom 13 c) tejto smernice:

	Prevádzková etapa	Etapa starostlivosti o skládku po skončení prevádzky
1.1. Objem zrážok	denne	denne, pripočítané k mesačným údajom
1.2. Teplota (min., max, o 14.00 hod. SEČ)	denne	mesačný priemer
1.3. Smer a sila prevládajúceho vetra	denne	nepovinné
1.4. Vyparovanie ((lyzimeter/priesakomer) (1)	denne	denne, pripočítané k mesačným údajom
1.5. Vlhkosť vzduchu (14.00 hod. SEĆ)	denne	mesačný priemer
(1) Alebo prostredníctvom iných vhodných metód.

3. Emisné údaje: kontrola vôd, priesakových vôd a plynov

Ak sú na skládke priesakové a povrchové vody, ich vzorky sa musia odoberať na reprezentatívnych miestach. Odber a meranie priesakových vôd (objem a zloženie) sa musí vykonávať samostatne na každom mieste, z ktorého sa priesakové vody vypúšťajú zo skládky. Odkaz: všeobecné pokyny pre technológie odberu vzoriek, ISO 5667-2 (1191).

Monitorovanie povrchových vôd, ak sa nachádzajú v blízkosti skládky, sa vykonáva v minimálne dvoch bodoch, v jednom proti prúdu od skládky a v jednom po prúde od skládky.

Monitorovanie plynov musí byť reprezentatívne pre každú časť skládky. Frekvencia odberu vzoriek a analýz je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Pri monitorovaní sa má odobrať jedna vzorka priesakových vôd a povrchových vôd na skládke, predstavujúca priemerné zloženie.

Frekvenciu odberu vzoriek je možné prispôsobiť na základe morfológie odpadov ukladaných na skládku (odpad navŕšený na kopu, odpad ukladaný do zeme, atď.). Musí to byť špecifikované aj v povolení.

	Prevádzková etapa	Etapa starostlivosti o skládku po skončení prevádzky (3)
2.1. Objem priesakových vôd	mesačne (1) (3)	každých šesť mesiacov
2.2. Zloženie priesakových vôd (2)	štvrťročne (3)	každých šesť mesiacov
2.3. Objem a zloženie povrchových vôd (7)	štvrťročne (3)	každých šesť mesiacov
2.4. Potenciálne emisie plynov a tlak vzduchu (4)(CH4, CO2, O2, H2S, H2 atď.)	mesačne (3) (5)	každých šesť mesiacov (6)
(1) Frekvencia odoberania vzoriek sa môže prispôsobiť na základe morfológie odpadu uloženého na skládke (uložený na kope, v zemi, atď.) Musí to byť špecifikované v povolení. (2) Ukazovatele, ktoré sa majú merať a látky, ktoré sa majú analyzovať, závisia od zloženia uloženého odpadu; musia byť ustanovené v povolení a musia odrážať priesakové charakteristiky odpadu. (3) Ak vyhodnotenie údajov naznačuje, že dlhšie intervaly sú rovnako efektívne, je možné ich upraviť. Vodivosť u priesakových vôd sa však musí merať aspoň raz ročne. (4) Tieto merania sa vzťahujú hlavne na obsah organických látok v odpade. (5) CH4, CO2, O2 pravidelne, ostatné plyny podľa potreby, podľa zloženia uloženého odpadu tak, aby odrážali jeho priesakové charakteristiky. (6) Pravidelne sa musí kontrolovať účinnosť systému na odvádzanie plynov. (7) Na základe charakteristických vlastností skládky môže príslušný orgán rozhodnúť o tom, že tieto merania nie sú povinné a oznámi to spôsobom ustanoveným v článku 15 smernice. 2.1. a 2.2. platia len vtedy, ak sa na skládke zachytávajú priesakové vody z odpadu (pozri bod 2) prílohy I)

4. Ochrana podzemných vôd

A. Odber vzoriek

Meranie sa má vykonávať minimálne v jednom meracom bode v prítokovej oblasti podzemných vôd a v dvoch bodoch v odtokovej oblasti podzemných vôd tak, aby poskytovalo informácie o tom, či by podzemné vody mohli byť ukladanými odpadmi ovplyvnené. Tento počet sa môže zvýšiť na základe zvláštneho hydrogeologického prieskumu, ako aj v prípade potreby včasnej identifikácie náhodného presakovania vôd zo skládky do podzemných vôd.

Pred začatím prevádzky sa musí urobiť odber vzoriek minimálne na troch miestach, aby bolo možné stanoviť referenčné hodnoty pre ďalšie testovanie. Odkazi: Odber vzoriek podzemných vôd, ISO 5667, časť 11, 1993.

B. Monitorovanie

Ukazovatele, ktoré sa majú vo vzorkách analyzovať, musia byť odvodené od očakávaného zloženia priesakových vôd a kvality podzemných vôd v danej oblasti. Pri výbere ukazovateľov analýz je potrebné brať do úvahy pohyb v oblasti pozemných vôd. Medzi ukazovatele by mohli byť zaradené aj indikátory, ktoré by zabezpečili včasné zistenie akejkoľvek zmeny kvality vôd ( 14 ).

	Prevádzková etapa	Etapa starostlivosti o skládku po skončení prevádzky
Hladina podzemnej vody	každých šesť mesiacov (1)	každých šesť mesiacov (1)
Zloženie podzemnej vody	pre každú skládku individuálne (2) (3)	pre každú skládku individuálne (2) (3)
(1) Ak sa hladina podzemnej vody mení, frekvencia meraní sa musí zvýšiť. (2) Frekvencia musí vychádzať z možnosti vykonania nápravných činností medzi dvoma odbermi vzoriek pri dosiahnutí kritickej úrovne, tzn. frekvencia sa musí určiť na základe poznatkov o rýchlosti toku podzemnej vody a jej vyhodnotenia. (3) Pri dosiahnutí kritickej úrovne (pozri C) je potrebná verifikácia opakovaním odberu vzoriek. Ak sa kritická hladina potvrdí, má sa realizovať havarijný plán (uvedený v povolení).

C. Kritické úrovne

V prípade podzemných vôd sa považuje, že došlo k výskytu závažných nepriaznivých účinkov na životné prostredie, ako sú uvedené v článkoch 12 a 13 tejto smernice, ak analýza vzorky podzemnej vody ukáže, že došlo k významnej zmene kvality vody. Kritická hodnota sa musí stanoviť tak, že bude zohľadňovať špecifické hydrogeologické útvary v mieste skládky a kvalitu podzemnej vody. Vždy keď je to možné, musí byť kritická hodnota uvedená aj v povolení.

Pozorovania sa musia vyhodnocovať za pomoci kontrolných diagramov a zaužívaných kontrolných pravidiel a úrovní pre každú monitorovaciu sondu. Kontrolné úrovne musia byť určené na základe miestnych odchýlok v kvalite podzemnej vody.

5. Topografia miesta: údaje o území, na ktorom sa nachádza skládka

	Prevádzková etapa	Etapa starostlivosti o skládku po skončení prevádzky
5.1. Štruktúra a zloženie skládky (1)ročne	ročne
5.2. Usadzovacie vlastnosti úrovne skládky	ročný údaj	ročné odčítavanie
(1) Údaje pre plán stavu príslušnej skládky: plocha, na ktorej je uložený odpad, objem a zloženie odpadu, spôsoby ukladania odpadu, dátum a doba uloženia odpadu, výpočet voľnej kapacity, ktorá je ešte na skládke k dispozícii.

▼M3

6. Osobitné požiadavky na kovovú ortuť

Na účely dočasného uskladnenia kovovej ortuti na obdobie dlhšie ako jeden rok sa uplatňujú tieto požiadavky:

A. Požiadavky na monitorovanie, kontrolu a núdzové situácie

Úložisko je vybavené systémom nepretržitého monitorovania výparov ortuti s citlivosťou aspoň 0,02 mg ortuti/m3. Senzory sa umiestnia na úrovni zeme a vo výške hlavy. Obsahujú systém varovania svetelným a zvukovým signálom. Údržba systému prebieha každoročne.

Úložisko a kontajnery aspoň raz za mesiac vizuálne kontroluje oprávnená osoba. V prípade zistenia únikov musí prevádzkovateľ okamžite podniknúť všetky potrebné kroky, aby sa predišlo akýmkoľvek emisiám ortuti do životného prostredia a aby sa obnovila bezpečnosť uskladnenia ortuti. Každý únik sa považuje za udalosť s významným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie v zmysle článku 12 písm. b).

Úložisko musí mať k dispozícii núdzové plány a primerané ochranné vybavenie vhodné na zaobchádzanie s kovovou ortuťou.

B. Vedenie záznamov

Všetky dokumenty, ktoré obsahujú informácie uvedené v prílohe II bode 6 a v časti A tohto bodu, vrátane potvrdení vystavených pre kontajner, ako aj záznamy o vyskladnení a odoslaní kovovej ortuti po jej dočasnom uskladnení a o mieste určenia a plánovanom spracovaní sa vedú ešte aspoň tri roky po ukončení skladovania.

( 1 ) Ú. v. ES C 156, 24.5.1997, s. 10.

( 2 ) Ú. v. ES C 355, 21.11.1997, s. 4.

( 3 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 19. februára 1998 (Ú. v. ES C 80, 16.3.1998, s. 196), spoločná pozícia Rady zo 4. júna 1998 (Ú. v. ES C 333, 30.10.1998, s. 15) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 3. februára 1999 (Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s. 78).

( 4 ) Ú. v. ES C 122, 18.5.1990, s. 2.

( 5 ) Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 96/350/ES (Ú. v. ES L 135, 6.6.1996, s. 32).

( 6 ) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.

( 7 ) Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 20. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 94/31/ES (Ú. v. ES L 168, 2.7.1994, s. 28.);

( 8 ) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. Smernica zmenená a doplnená smernicou 97/11/ES (Ú. v. ES L 73, 14.3.1997, s. 5.).

( 9 ) Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 56

( 10 ) Ú. v. ES L 30, 6.2.1993, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 120/97 (Ú. v. ES L 22, 24.1.1997, s. 14).

( 11 ) Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48.

( 12 ) Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí zverených Komisii (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23).

( 13 ) Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

( 14 ) Odporúčané ukazovatele: pH, celkový obsah organického uhlíka, fenoly, ťažké kovy, fluorid, AS, ropa/uhľovodíky.

Top

Choose the experimental features you want to try