►B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 95/28/ES

z 24. októbra 1995

o horľavosti materiálov používaných v konštrukcii interiéru určitých kategórií motorových vozidiel

(Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, p.1)

Úradný vestník

  No

page

date

►A1

Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia

  L 236

33

23.9.2003

2.1.

„Schválenie vozidla“ znamená schválenie typu vozidla definovaného v bode 2.2, vzhľadom na horľavosť komponentov interiéru používaných v priestore pre cestujúcich.

2.2.

„Typ vozidla“ znamená vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých podstatných aspektoch ako je:

2.3.

„Schválenie komponentu“ znamená schválenie takého vybavenia, ako sú materiály, sedadlá, závesy, deliace priečky, atď.

2.4.

„Typ komponentu“ znamená komponenty, ktoré sa nelíšia v takých podstatných aspektoch ako je:

2.5.

„Priestor pre cestujúcich“ znamená priestor pre ubytovanie cestujúceho (vrátane baru, kuchyne, toalety, atď.) ohraničený:

2.6.

„Sedadlo“ znamená konštrukciu, ktorá môže alebo nemusí byť integrálnou časťou konštrukcie vozidla, vyplnenú čalúnením a určenú na sedenie jednej dospelej osoby. Pojem zahŕňa jednotlivé sedadlo, ako aj časť lavicového sedadla, určeného na sedenie jednej dospelej osoby.

2.7.

„Skupina sedadiel“ znamená, buď typ lavicového sedadla alebo sedadlá, ktoré sú samostatné ale umiestnené vedľa seba (t. j. tak, že najprednejšie kotvové úchytky jedného sedadla sú v jednej priamke alebo pred najzadnejšími kotvovými úchytkami, a v jednej priamke alebo za najprednejšími kotvovými úchytkami iného sedadla), a sú určené na sedenie jednej alebo viacerých dospelých osôb;

2.8.

„Lavicové sedadlo“ znamená konštrukciu vyplnenú čalúnením určenú na sedenie viac než jednej dospelej osoby.

2.9.

„Rýchlosť horenia“ znamená podiel vzdialenosti meranej podľa prílohy IV a/alebo VI k tejto smernici a doby potrebnej na zhorenie tejto vzdialenosti. Je vyjadrená v milimetroch za minútu.

2.10.

„Vrstvený materiál“ znamená materiál zložený z niekoľkých vrstiev podobných alebo rôznych materiálov, ktorých plochy sú pevne spojené lepením, tmelením, plátovaním, zvarovaním, atď.

Keď sú rôzne materiály spojené spolu prerušovane (napríklad šitím, vysokofrekvenčným zváraním, nitovaním), nepovažujú sa za vrstvené materiály.

2.11.

„Exponovaná strana“ znamená stranu materiálu, ktorá je povrchom obrátená do priestoru pre cestujúcich pri montáži materiálu vo vozidle.

2.12.

„Čalúnenie“ znamená kombináciu čalúnenia interiéru a povrchovú úpravu materiálu, ktoré spolu tvoria pružiacu výplň rámu sedadla.

2.13.

„Obloženie(a) interiéru“ znamená(ajú) materiál(y), ktoré spolu tvoria povrchovú úpravu a podklad strechy, steny alebo podlahy.

3.1.

Žiadosť o EHS typové schválenie, podľa článku 3 ods. 4 smernice 70/156/EHS pre typ vozidla vzhľadom na horľavosť materiálov používaných v priestore pre cestujúcich, predloží výrobca vozidla.

3.2.

Vzor informačného dokumentu je uvedený v prílohe II, doplnku 1.

3.3.

Technickej službe zodpovednej za vykonávanie typových schvaľovacích testov sa musí predložiť nasledovné:

4.1.

Žiadosť o EHS typové schválenie komponentu podľa článku 3 ods. 4 smernice 70/156/EHS pre typ materiálu interiéru vzhľadom na jeho horľavosť, predloží výrobca.

4.2.

Vzor informačného dokumentu je uvedený v prílohe II, doplnku 2.

4.3.

Technickej službe zodpovednej za vykonávanie typových schvaľovacích testov sa predloží nasledovné:

5.1.

Ak sú príslušné požiadavky splnené, udelí sa EHS typové schválenie podľa článku 4 ods. 3 a prípadne 4 ods. 4, smernice 70/156/EHS.

5.2.

Vzor osvedčenia o EHS typovom schválení je uvedený v:

5.3.

Každému schválenému typu vozidla a komponentu sa pridelí schvaľovacie číslo v súlade s prílohou VII k smernici 70/156/EHS. Ten istý členský štát nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu vozidla alebo komponentu.

6.1.

Každý komponent zhodný s typom schváleným podľa tejto smernice, má byť označený značkou EHS typového schválenia.

Táto značka sa skladá:

6.2.

Keď bolo sedadlo schválené ako komponent, alebo poduška a operadlo sedadla alebo lavicové sedadlo, ktoré sú pokryté tým istým materiálom, stačí ak je značka uvedená len raz na sedadle alebo lavicovom sedadle.

6.3.

Značka sa musí pripevniť na materiál tak, aby bola zreteľné čitateľná a nezmazateľná aj vtedy, keď je materiál namontovaný vo vozidle.

6.4.

Vzor značky EHS typového schválenia je uvedený v doplnku tejto prílohy.

7.1.

Materiály interiéru priestoru pre cestujúcich, používané vo vozidle, ktoré sa schvaľuje ako typ, sa podrobia jednému alebo viacerým testom uvedeným v prílohách IV, V a VI.

7.2.

Testu popísanému v prílohe IV k tejto smernici, sa z nasledovných materiálov podrobí päť vzoriek v prípade izotropného materiálu, alebo 10 vzoriek v prípade anizotropného materiálu (päť pre každý smer):

Okrem toho sa technickej službe predloží jedna vzorka pre budúce referenčné účely.

7.3.

Testu popísanému v prílohe V, sa z nasledovných materiálov podrobia štyri vzorky pre obe strany (ak nie sú identické):

Okrem toho sa technickej službe predloží jedna vzorka pre budúce referenčné účely.

7.4.

Testu popísanému v prílohe VI sa z materiálov používaných na závesy a rolety (a/alebo iné závesné materiál(y), podrobia tri vzorky v prípade izotropného materiálu, alebo šesť vzoriek v prípade anizotropného materiálu.

7.5.

Materiály, ktoré sa nemusia podrobiť testom uvedeným v prílohách IV až VI sú:

8.1.

V prípade modifikácií typu schváleného podľa tejto smernice, platia ustanovenia článku 5 smernice 70/156/EHS.

9.1.

Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby sa prijmú v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 10 smernice 70/156/EHS.

10.1.

Materiály a/alebo vybavenie vo vozidle a/alebo v zariadeniach schválených ako komponenty sa montujú tak, aby sa minimalizovalo riziko vzniku a šírenia ohňa.

10.2.

Také materiály interiéru a/alebo vybavenie sa montuje len v súlade s ich určeným účelom a testom(ami), ktorému(ým) sa podrobili (pozri 7.2, 7.3 a 7.4), najmä vo vzťahu k horľavosti a taviteľnosti (horizontálny/vertikálny smer).

10.3.

Akékoľvek adhézne činidlo používané k pripevneniu materiálu interiéru na nosnú konštrukciu, nesmie, pokiaľ je to možné, aktivovať horľavosť materiálu.

2.1.

Spaľovacia komora (obrázok 1) vyrobená prednostne z nehrdzavejúcej ocele s rozmermi uvedenými na obrázku 2. Na prednej časti komory je ohňovzdorné pozorovacie okienko, ktoré môže pokrývať prednú časť a môže byť konštruované na prístupový panel.

Dno komory má vetracie otvory a pozdĺž obvodu stropu vetracie štrbiny. Spaľovacia komora je umiestnená na štyroch nožičkách vysokých 10 mm.

Komora môže mať na jednej strane otvor pre vloženie držiaku so vzorkou, na opačnej strane je otvor pre prívod plynu. Roztavený materiál je zachytávaný do misky (pozri obrázok 3), ktorá je umiestnená na dne komory medzi vetracími otvormi, bez toho, že by zakrývala akýkoľvek vetrací otvor.

Obrázok 1

Príklad spaľovacej komory s držiakom vzorky a odkvapkávacou miskou

Obrázok 2

Príklad spaľovacej komory

(Rozmery v milimetroch)

Obrázok 3

Typická odkvapkávacia miska

(Rozmery v milimetroch)

2.2.

Držiak vzorky, skladajúci sa z dvoch kovových dosiek alebo rámov tvaru U z nehrdzavejúceho materiálu. Rozmery sú uvedené na obrázku 4.

Spodná doska je vybavená kolíkmi, na hornej doske sú otvory pre tieto kolíky, aby sa zabezpečilo pevné držanie vzorky. Kolíky tiež slúžia ako meracie body začiatku a konca zhorenej vzdialenosti.

Podopretie sa zabezpečí ohňovzdornými drôtmi s priemerom 0,25 mm, s rozostupom 25 mm nad spodnou časťou rámu tvaru U (pozri obrázok 5).

Rovina spodnej strany vzoriek má byť 178 mm nad základnou doskou. Vzdialenosť prednej hrany držiaka vzorky od konca komory má byť 22 mm, vzdialenosť pozdĺžnych strán držiaka vzorky od stien komory má byť 50 mm (všetky vnútorné rozmery). (pozri obrázky 1 a 2).

Obrázok 4

Príklad držiaku vzorky

(Rozmery v milimetroch)

Obrázok 5

Príklad spodnej časti konštrukcie U-rámu pre drôtovú podperu

(Rozmery v milimetroch)

2.3.

Plynový horák. Ako malý zapaľovací zdroj sa použije Bunsenov kahan s vnútorným priemerom 9,5 ± 0,5 mm. Je umiestnený v testovacej komore tak, že stred jeho trysky je 19 mm pod stredom spodnej hrany otvoreného konca vzorky (pozri obrázok 2).

2.4.

Testovací plyn. Plyn privádzaný do horáka má mať výhrevnosť približne 38 MJ/m3 (napríklad zemný plyn).

2.5.

Kovový hrebeň, minimálne 110 mm dlhý so siedmimi až ôsmimi hladkými zubami zaokrúhlenými na 25 mm.

2.6.

Stopky, s presnosťou 0,5 sekundy.

2.7.

Digestor. Spaľovacia komora môže byť umiestnená v digestore za predpokladu, že vnútorný objem je aspoň 20-krát, avšak nie viac než 110-krát väčší než objem spaľovacej komory, a za predpokladu, že žiadny jednotlivý rozmer digestoru týkajúci sa výšky, šírky alebo dĺžky, nie je 2,5-krát väčší než ktorýkoľvek z ostatných dvoch rozmerov.

Pred testom sa odmeria vertikálna rýchlosť vzduchu, ktorý prúdi digestorom, vo vzdialenosti 100 mm pred a za konečným miestom, kde bude spaľovacia komora umiestnená. Rýchlosť vzduchu má byť medzi 0,10 m/s a 0,30 m/s, aby operátor nebol obťažovaný splodinami horenia. Je možné použiť digestor s prirodzenou ventiláciou a primeranou rýchlosťou vzduchu.

3.1.1.

Tvar a rozmery vzoriek sú uvedené na obrázku 6. Hrúbka vzorky zodpovedá hrúbke testovaného výrobku. Hrúbka nesmie byť väčšia než 13 mm. Ak to odber vzorky dovolí, musí mať vzorka konštantný prierez po celej dĺžke.

Obrázok 6

Vzorka

(Rozmery v milimetroch)

3.1.2.

Ak tvar a rozmery výrobku nedovolia odber vzorky danej veľkosti, majú sa dodržať nasledovné minimálne rozmery:

4.1.

Vzorky s vlasovým alebo chumáčovým povrchom sa umiestnia na rovnú plochu a dvakrát sa prečešú kovovým hrebeňom (2.5).

4.2.

Vzorka sa umiestni do držiaku vzorky (2.2) tak, že exponovaná strana bude smerovať dole k plameňu.

4.3.

Plynový plameň sa nastaví na výšku 38 mm pomocou značky v komore, pričom prívod vzduchu k horáku je uzavretý. Pred začiatkom prvého testu sa plameň pre stabilizáciu nechá horieť aspoň 1 minútu.

4.4.

Držiak vzorky sa zasunie do spaľovacej komory tak, aby bol koniec vzorky vystavený plameňu a po 15 sekundách sa prívod plynu uzavrie.

4.5.

Meranie doby horenia začína v okamihu, kedy plameň prejde cez prvý merací bod. Pozoruje sa šírenie plameňa na strane, ktorá horí rýchlejšie než druhá strana (horná alebo spodná strana).

4.6.

Meranie doby horenia skončí, keď plameň dosiahne posledný merací bod alebo keď plameň zhasne pred dosiahnutím posledného meracieho bodu. Ak plameň nedosiahne posledný merací bod, odmeria sa zhorená vzdialenosť do bodu, v ktorom plameň zhasol. Zhorená vzdialenosť je tá časť vzorky, ktorá je horením poškodená na povrchu alebo vo vnútri.

4.7.

Pokiaľ vzorka nezačne horieť alebo nepokračuje v horení po vypnutí horáku, alebo keď plameň zhasne pred dosiahnutím prvého meracieho bodu tak, že doba horenia nebola meraná, uvedie sa v protokole o teste, že rýchlosť horenia je 0 mm/min.

4.8.

Keď prebieha séria testov alebo opakovaných testov je potrebné zabezpečiť, aby teplota spaľovacej komory a držiaku vzorky pred začiatkom ďalšieho testu nebola vyššia než 30°C.

2.1.

Zdrojom tepla je elektrické výhrevné teleso s užitočným výkonom 500 W. Vyžarujúci povrch musí byť vyrobený z kremennej platne s priemerom 100 ± 5 mm.

Vyžarované teplo z prístroja, merané na povrchu, ktorý je situovaný rovnobežne s povrchom výhrevného telesa vo vzdialenosti 30 mm, má byť 3 W/cm2.

2.2.

Pre kalibráciu výhrevného telesa sa použije prístroj na meranie toku tepla (rádiometer) typ Gordon (fóliový) s konštrukčným rozsahom nepresahujúcim 10 W/cm2.

Terč prijímajúci žiarenie, pokiaľ možno prúdenie tepla v malom rozsahu, má byť plochý, kruhový s priemerom maximálne 10 mm a má byť pokrytý trvanlivým matným tmavým povrchom. Terč má byť umiestnený vo vodou chladenom telese, ktorého predná strana je z vysokolesknúceho kovu, plochá a zhodná s rovinou terča a kruhová s priemerom okolo 25 mm.

Vyžarovanie nesmie prechádzať žiadnym oknom predtým, než dosiahne terč. Prístroj má byť masívny, ľahko zostaviteľný a použiteľný, necitlivý na prúdenie vzduchu a stabilný pri kalibrácii. Prístroj má mať presnosť ± 3 % a opakovateľnosť v rámci 0,5 %.

Kalibrácia prístroja na meranie toku tepla sa kontroluje vždy pri prekalibrovaní výhrevného telesa, porovnaním s prístrojom, ktorý slúži ako referenčná norma a nie je používaný na akékoľvek iné účely. Prístroj slúžiaci ako referenčná norma sa úplne kalibruje v ročných intervaloch v súlade s národnou normou.

2.2.1.   Kontrola kalibrácie

Ožarovanie produkované príkonom, ktorý ako sa pri počiatočnej kalibrácii ukázalo, zodpovedá ožarovaniu 3 W/cm2, sa pravidelne kontroluje (aspoň raz za každých 50 prevádzkových hodín) a prístroj sa prekalibruje ak taká kontrola zistí odchýlku väčšiu než 0,06 W/cm2.

2.2.2.   Postup kalibrácie

Prístroj sa umiestni v prostredí, kde nie je väčšie prúdenie vzduchu (maximálne 0,2 m/s).

Rádiometer sa umiestni v prístroji v mieste vzorky tak, že terčík rádiometra je v strede plochy výhrevného telesa.

Zapne sa prívod elektrickej energie a nastaví sa príkon regulátora, vyžadovaný na ožarovanie stredu plochy výhrevného telesa, na 3 W/cm2. Po nastavení jednotky výkonu na hodnotu 3 W/cm2, nasleduje doba piatich minút bez ďalšieho nastavovania potrebného na zabezpečenie rovnováhy.

2.3.

Podperou pre vzorky má byť kovový krúžok (obrázok 1). Na vrchu tejto podpery sa umiestni rošt vyrobený z nehrdzavejúceho oceľového drôtu, s nasledovnými rozmermi:

2.4.

Nádoba sa skladá s valcovej rúry s vnútorným priemerom 118 mm a hĺbkou 12 mm.

Nádoba sa naplní vatou.

2.5.

Vertikálny stĺpik podopiera predmety uvedené v bodoch 2.1, 2.3 a 2.4.

Výhrevné teleso sa umiestni na vrchol stojana tak, že vyžarujúca plocha je horizontálna a vyžarovanie smeruje dolu.

Stĺpik sa vybaví pákou/pedálom, aby sa mohol stojan výhrevného telesa pomaly dvíhať. Súčasne sa stĺpik vybaví aj úchytkou, aby sa výhrevné teleso mohlo premiestniť späť do svojej normálnej polohy.

Vo svojej normálnej polohe sa musia osi výhrevného telesa, podpery pre vzorky a nádoby zhodovať.

2.1.

Držiak vzorky sa skladá s pravouhlého rámu vysokého 560 mm, ktorý má dve pevne pripojené rovnobežné tyčky s rozstupom 150 mm a na nich sú kolíky potrebné na inštalovanie testovanej vzorky, ktorá je umiestnená v rovine vzdialenej aspoň 20 mm od rámu. Montážne kolíky nesmú mať väčší priemer než 2 mm a majú byť aspoň 27 mm dlhé. Kolíky sa umiestnia na rovnobežné tyčky tak, ako je znázornené na obrázku 1. Rám sa namontuje na vhodný stojan tak, aby si tyčky počas testu udržali vertikálnu orientáciu. (Pre účely umiestnenia vzorky na kolíky v rovine vzdialenej od rámu, sa môžu v blízkosti kolíkov umiestniť rozperné čapy).

2.2.

Horák je popísaný na obrázku 3.

Plyn privádzaný do horáka môže byť, buď obchodný propán, alebo obchodný bután.

Horák sa umiestni pred vzorkou, ale pod ňou tak, že leží v rovine prechádzajúcej vertikálnou osou vzorky kolmou na jej stranu (pozri obrázok 2), a pozdĺžna os je odklonená v uhle 30° od vertikály smerom k dolnému okraju vzorky. Vzdialenosť medzi hrotom horáka a dolným okrajom vzorky má byť 20 mm.

2.3.

Testovací prístroj môže byť umiestnený v digestory za predpokladu, že vnútorný objem je aspoň 20-krát, avšak nie viac než 110-krát väčší než objem testovacieho prístroja, a za predpokladu, že žiadny jednotlivý rozmer digestoru týkajúci sa výšky, šírky alebo dĺžky, nie je 2,5-krát väčší než ktorýkoľvek z ostatných dvoch rozmerov. Pred testom sa odmeria vertikálna rýchlosť vzduchu, ktorý prúdi digestorom, vo vzdialenosti 100 mm pred a za konečným miestom, kde bude spaľovacia komora umiestnená. Rýchlosť vzduchu má byť medzi 0,10 m/s a 0,30 m/s, aby operátor nebol obťažovaný splodinami horenia. Je možné použiť digestor s prirodzenou ventiláciou a primeranou rýchlosťou vzduchu.

2.4.

Použije sa plochá tuhá šablóna vyrobená z vhodného materiálu, s rozmermi zodpovedajúcimi rozmerom vzorky. V šablóne majú byť vyvŕtané otvory o priemere približne 2 mm tak, že vzdialenosť medzi stredmi otvorov zodpovedá vzdialenosti medzi kolíkmi na ráme (pozri obrázok 1). Otvory sa umiestnia v rovnakej vzdialenosti okolo osí vzorky.

3.1.

Rozmery vzorky sú: 560 mm × 170 mm.

3.2.

Vzorky sa kondicionujú aspoň 24 hodín pri teplote 23 ± 2°C a relatívnej vlhkosti 50 ± 5 % a udržiavajú sa v týchto podmienkach až do doby bezprostredne pred testom.

4.1.

Test sa vykoná v prostredí s teplotou medzi 10°C a 30°C a s relatívnou vlhkosťou medzi 15 % a 80 %.

4.2.

Horák a predhrieva 2 minúty. Výška plameňa sa nastaví na 40 ± 2 mm, meraná ako vzdialenosť hrotu horáka a špičky žltej časti plameňa, keď je horák orientovaný vertikálne a plameň je pozorovaný v tlmenom svetle.

4.3.

Vzorka sa umiestni na kolíky testovacieho rámu, pričom je potrebné sa ubezpečiť, že kolíky prechádzajú cez body odmerané šablónou a že vzorka je aspoň vo vzdialenosti 20 mm od rámu. Rám sa pripevní na stojan tak, že vzorka je vo vertikálnej polohe.

4.4.

Značkovacie vlákna sa pripevnia horizontálne na prednej časti vzorky tak, ako je znázornené na obrázku 1. V každej polohe sa slučka vlákna inštaluje tak, že dva segmenty sú vzdialené 1 mm a 5 mm od roviny prednej časti vzorky.

Každá slučka sa pripevní k vhodnému zariadeniu na meranie času. Stanoví sa dostatočné napätie na to, aby sa vlákno udržalo vo svojej polohe vzhľadom k vzorke.

4.5.

Plameň pôsobí na vzorku po dobu 5 sekúnd. Zapálenie nastalo vtedy, ak horenie vzorky pokračuje 5 sekúnd po odstránení zapaľovacieho plameňa. Ak zapálenie nenastane, pôsobí plameň 15 sekúnd na ďalšiu kondicionovanú vzorku.

4.6.

Ak ktorýkoľvek výsledok ktorejkoľvek sady troch vzoriek presiahne minimálny výsledok o 50 %, testuje sa ďalšia sada troch vzoriek v tom istom smere alebo na tej istej strane. Ak jedna z dvoch vzoriek v ktorejkoľvek sade troch vzoriek nezhorí k vrchnému značkovaciemu vláknu, testuje sa ďalšia sada troch vzoriek v tom istom smere alebo na tej istej strane

4.7.

Merajú sa nasledovné časy v sekundách: