1995L0001 — SK — 28.03.2006 — 002.001

---

Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B	SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 95/1/ES z 2. februára 1995 o maximálnej konštrukčnej rýchlosti, maximálnom krútiacom momente a maximálnom čistom výkone motora dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel (Ú. v. ES L 052, 8.3.1995, p.1)

Zmenené a doplnené:

		Úradný vestník
		No	page	date
►M1	SMERNICA KOMISIE 2002/41/ES zo 17. mája 2002,	L 133	17	18.5.2002
►M2	SMERNICA KOMISIE 2006/27/ES Text s významom pre EHP z 3. marca 2006,	L 66	7	8.3.2006

---

▼B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 95/1/ES

z 2. februára 1995

o maximálnej konštrukčnej rýchlosti, maximálnom krútiacom momente a maximálnom čistom výkone motora dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel

Článok 1

Táto smernica platí pre metódy merania maximálnej konštrukčnej rýchlosti, maximálneho krútiaceho momentu motora a maximálneho čistého výkonu motora všetkých typov vozidiel definovaných v článku 1 smernice Rady 92/61/EHS.

Článok 2

Postup udeľovania typového schválenia komponentu vzhľadom na maximálnu konštrukčnú rýchlosť, maximálny krútiaci moment motora a maximálny čistý výkon motora (metódy merania) typu dvoj alebo trojkolesového motorového vozidla a podmienky voľného pohybu takých vozidiel sú stanovené v smernici 92/61/EHS.

Článok 3

V priebehu dvoch rokov od prijatia tejto smernice, vypracuje Komisia obsažnú novú štúdiu o tom, či je súvislosť medzi nehodami a maximálnym výkonom motora nad 74 kW. Štúdia porovná a zhodnotí posledné vedecké výskumné poznatky a vykoná vhodný výskum z hľadiska stanovenia definitívnych politických odporučení v tejto oblasti. Na základe záverov štúdie navrhne Komisia, ak to bude potrebné, nové právne opatrenia.

Článok 4

Akékoľvek úpravy potrebné k prispôsobeniu požiadaviek príloh I a II technickému pokroku, sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 13 smernice 70/156/EHS ( 5 ).

Článok 5

1.  Členské štáty prijmú a publikujú opatrenia nevyhnutné k prispôsobeniu sa tejto smernici najneskôr do 2. augusta 1996. Informujú o tom ihneď Komisiu.

Keď členské štáty prijmú takéto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo budú sprevádzané takýmto odkazom pri príležitosti ich uverejnenia. Spôsob realizácie takého odkazu určia členské štáty.

Od dátumu uvedeného v prvom pododseku, nesmú členské štáty zakázať prvýkrát uviesť do prevádzky vozidlá, ktoré vyhovujú tejto smernici.

Použijú tieto predpisy odo dňa 2. februára 1997.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijali v oblasti riadenej touto smernicou.

Článok 6

Vnútroštátne právne predpisy môžu umožniť členským štátom odmietnutie prvej registrácie a akejkoľvek následnej registrácie vozidiel na svojom území, ktorých maximálny čistý výkon presahuje 74 kW.

Článok 7

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

---

ZOZNAM PRÍLOH

---

PRÍLOHA I

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA METÓDY MERANIA MAXIMÁLNEJ KONŠTRUKČNEJ RÝCHLOSTI

1.	Požiadavky. 1.1. Maximálna konštrukčná rýchlosť vozidla sa meria v súlade s požiadavkami uvedenými nižšie.

2.

Príprava vozidla. 2.1. Vozidlo musí byť čisté a v činnosti má byť len to príslušenstvo, ktoré umožňuje vozidlu podrobiť sa testu. 2.2. Prívod paliva, nastavenie zapaľovania, viskozita mazadiel pre mechanické časti v pohybe a tlak pneumatík musia spĺňať požiadavky výrobcu. 2.3. Motor, prevod a pneumatiky musia byť primerane zabehnuté v súlade s požiadavkami výrobcu. 2.4. Pred testom musia byť všetky časti vozidla v tepelne stabilnom stave pri ich normálnej prevádzkovej teplote. 2.5. Vozidlo musí byť predvedené s jeho pohotovostnou hmotnosťou. 2.6. Rozloženie zaťaženia medzi kolesá sa musí zhodovať s požiadavkami výrobcu.

3.

Vodič. 3.1.   Vozidlá bez kabíny 3.1.1. Vodič musí mať hmotnosť 75 kg ± 5 kg a výšku 1,75 ± 0,05 cm. V prípade mopedov sa však tieto tolerancie znižujú na ± 2 kg a ± 0,02 cm. 3.1.2. Vodič musí mať upravený celistvý oblek alebo ekvivalentnú časť odevu. 3.1.3. Musí sedieť na sedadle vodiča s nohami na pedáloch alebo stúpačkách a s normálne natiahnutými rukami. Keď vozidlo dosiahne maximálnu rýchlosť viac než 120 km/h keď je jazdec v sediacej polohe, tento musí byť vybavený a umiestnený podľa odporučenia výrobcu. Táto poloha však musí vodičovi umožňovať nepretržité riadenie vozidla počas testu. Jazdná poloha musí byť počas testu rovnaká a opis tejto polohy musí byť uvedený v protokole o teste, alebo musí byť nahradený fotografiami. 3.2.   Vozidlá s kabínou 3.2.1. Vodič musí mať hmotnosť 75 kg ± 5 kg. V prípade mopedov sa však táto tolerancia znižuje na ± 2 kg.

4.

Charakteristiky testovacej dráhy. 4.1. Test sa musí vykonať na ceste: 4.1.1. ktorá umožňuje udržať maximálnu rýchlosť na meracej základni tak, ako je stanovené v bode 4.2. Akceleračný úsek pred meracou základňou musí byť rovnakého typu (povrch a pozdĺžny profil) a musí byť dostatočne dlhý, aby umožnil vozidlu dosiahnuť maximálnu rýchlosť; 4.1.2. ktorá je čistá, rovná, suchá, asfaltová alebo pokrytá ekvivalentným povrchom; 4.1.3. má pozdĺžny sklon maximálne 1 % a stupeň náklonu maximálne 3 %. Výšková odchýlka medzi akýmikoľvek dvoma bodmi na testovacej základni nesmie presiahnuť 1 m. 4.2. Možné konfigurácie pre meranie sú znázornené v bodoch 4.2.1, 4.2.2 a 4.2.3. 4.2.1.   Typ 1 4.2.2.   Typ 2 4.2.3.   Typ 3 4.2.3.1. Dve meracie základne L musia byť rovnako dlhé a prakticky navzájom rovnobežné. 4.2.3.2. Ak obe meracie základne sú zakrivené v tvare, ktorý nezodpovedá požiadavke bodu 4.1.3, účinky odstredivej sily sa musia profilmi oblúkov kompenzovať. 4.2.3.3. Namiesto dvoch základní L (pozri bod 4.2.3.1) môže meracia základňa byť totožná s celkovou dĺžkou kruhovej testovacej dráhy. V tomto prípade musí byť minimálny polomer 200 m a účinky odstredivej sily sa musia profilmi oblúkov kompenzovať. 4.3. Dĺžka L meracej základne musí byť zvolená v súvislosti s presnosťou zariadenia a metódou použitou na meranie času „t“ tak, aby hodnota skutočnej rýchlosti mohla byť zachytená v rozmedzí +/- 1 %. Ak je meracie zariadenie ručné, dĺžka L meracej základne nesmie byť menšia než 500 m. Ak sa zvolí typ 2 meracej základne, k stanoveniu času „t“ je potrebné použiť elektronické meracie zariadenie

5.	Atmosférické podmienky ▼M1 Atmosférický tlak: 97 ± 10 kPa. ▼B Teplota: medzi 278 a 308 K. Relatívna vlhkosť: 30 až 90 %. ▼M1 Priemerná rýchlosť vetra, meraná 1 m nad zemou: < 3 m/s, pri povolení nárazov vetra < 5 m/s. ▼B

6.

Postup testu. 6.1. Prevodový stupeň použitý počas testu musí vozidlu umožniť dosiahnuť jeho maximálnu rýchlosť na rovnej vozovke. Škrtiaca klapka musí byť plne otvorená a zariadenia na obohacovanie musia byť vyradené z činnosti. 6.2. Vodiči vozidiel bez kabíny musia byť v polohe definovanej v bode 3.1.3. 6.3. Vozidlo musí dosiahnuť meraciu základňu pri konštantnej rýchlosti. Na základniach typu 1 a 2 sa musí jazdiť postupne v oboch smeroch. 6.3.1. Môže sa akceptovať testovanie v jednom smere na meracej základni typu 2 ak, kvôli charakteristikám okruhu, nie je možné dosiahnuť maximálnu rýchlosť vozidla v oboch smeroch. V tomto prípade: 6.3.1.1. jazda sa musí opakovať päťkrát ihneď po sebe; 6.3.1.2. rýchlosť axiálnej zložky vetra nesmie presiahnuť 1 m/s. 6.4. Na oboch základniach L na meracej základni typu 3 sa musí jazdiť postupne v jednom smere bez prerušenia. 6.4.1. Ak je meracia základňa totožná s celkovou dĺžkou okruhu, musí sa na nej jazdiť v jednom smere aspoň dvakrát. Rozdiel medzi extrémami pri meraní času nesmie presiahnuť 3 %. 6.5. Palivo a mazivo musí byť podľa odporučenia výrobcu. 6.6. Celková doba „t“ potrebná na jazdu po meracej základni v oboch smeroch sa musí stanoviť s presnosťou 0,7 %. 6.7. Stanovenie priemernej rýchlosti. Priemerná rýchlosť V (km/h) pre test sa stanoví nasledovne: 6.7.1.   Meracia základňa typu 1 a 2 kde: L = dĺžka meracej základne m) t = čas (s) potrebný na jazdu po meracej základni L (m). 6.7.2.   Meracia základňa typu 2, jazda v jednom smere V = Va kde: Va = rýchlosť nameraná pre každú jazdu (km/h) = t = čas (s) potrebný na jazdu po meracej základni L (m). 6.7.3. Meracia základňa typu 3. 6.7.3.1. Meracia základňa sa skladá z dvoch častí (pozri bod 4.2.3.1) kde: L = dĺžka meracej základne m) t = celkový čas (s) potrebný na jazdu po oboch meracích základniach L (m). 6.7.3.2. Meracia základňa je totožná s celkovou dĺžkou kruhovej testovacej dráhy (pozri bod 4.2.3.3) V = Va.k kde: Va = nameraná rýchlosť (km/h) = kde: L = dĺžka trajektórie skutočne ubehnutej na kruhovej testovacej rýchlostnej dráhe (m) t = čas (s) potrebný k ubehnutiu úplného kola kde: n = počet kôl ti = čas (s) potrebný k ubehnutiu každého kola k = korekčný faktor (1,00 ≤ 1,05); tento faktor je špecifický pre použitú kruhovú testovaciu dráhu a je stanovený experimentálne v súlade s doplnkom 1. 6.8. Priemerná rýchlosť sa musí merať postupne najmenej dvakrát.

▼M2

7.

Maximálna rýchlosť. Maximálna rýchlosť vozidla je vyjadrená hodnotou v kilometroch za hodinu, zodpovedajúcou najbližšiemu zaokrúhlenému celému číslu aritmetického priemeru hodnôt rýchlostí, meraných počas dvoch po sebe nasledujúcich testoch, ktoré sa nesmú líšiť o viac ako 3 %. Keď tento aritmetický priemer leží presne medzi dvoma celými číslami, zaokrúhli sa nahor. V prípade vozidiel, ktorých maximálna rýchlosť nie je obmedzená príslušnou definíciou podľa článku 1 a oddielov 2 a 3 smernice 2002/24/ES, nie je pre typové schválenie potrebný žiadny test a za maximálnu rýchlosť sa považuje maximálna rýchlosť udaná výrobcom vozidla v informačnom dokumente podľa prílohy II k smernici 2002/24/ES.

▼B

8.

Maximálne tolerancie pri meraní rýchlosti. 8.1. Maximálna rýchlosť stanovená meračom sa môže líšiť od hodnôt špecifikovaných výrobcom v rozmedzí ± 5 %. 8.2 Počas kontroly zhody výroby sa maximálna rýchlosť môže líšiť v rozmedzí ± 5 % od hodnoty stanovenej počas testu typového schválenia komponentu. Táto hodnota je v rozmedzí +/- 10 % v prípade mopedov, ktorých maximálna rýchlosť je ≤ 30 km/h.

---

Doplnok 1

Postup stanovenia korekčného koeficientu pre kruhovú testovaciu dráhu

1.	Koeficient „k“ vzťahujúci sa ku kruhovej testovacej dráhe sa musí zaznamenať až po najvyššiu povolenú rýchlosť.

2.	Koeficient sa musí zaznamenať pri niekoľkých rýchlostiach takým spôsobom, aby rozdiel medzi dvomi po sebe idúcimi rýchlosťami nebol väčší než 30 km/h.

3.	Pre každú zvolenú rýchlosť sa test musí vykonať v súlade s požiadavkami tejto smernice dvoma možnými spôsobmi: 3.1. Rýchlosť meraná na priamke Vd. 3.2. Rýchlosť meraná na kruhovej testovacej dráhe Va.

4.	U každej meranej rýchlosti sa hodnoty Va a Vd vynesú na graf (obrázok 1) a jednotlivé postupné body sa spoja čiarou. Obrázok 1

5.	Koeficient „k“ je pre každú meranú rýchlosť daný vzorcom:

---

Doplnok 2

Informačný dokument týkajúci sa hlavných charakteristík typu vozidla, ktoré ovplyvňujú jeho maximálnu konštrukčnú rýchlosť

(priloží sa k žiadosti o typové schválenie komponentu, keď sa predkladá oddelene od žiadosti o typové schválenie vozidla)

Referenčné číslo (poskytne žiadateľ): …

Žiadosť o typové schválenie komponentu vzhľadom na maximálnu konštrukčnú rýchlosť typu dvoj alebo trojkolesového motorového vozidla musí obsahovať informácie uvedené v prílohe II k smernici 92/61/EHS, časť A, v týchto bodoch:

0.1,

0.2,

0.4 až 0.6,

2.1 až 2.2.1,

3.0 až 3.1.1,

4.1 až 4.6,

5.2,

5.2.2.

---

Doplnok 3

---

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA METÓDY MERANIA MAXIMÁLNEHO KRÚTIACEHO MOMENTU A MAXIMÁLNEHO ČISTÉHO VÝKONU MOTORA

1.   VŠEOBECNE

1.1.	Doplnok 1 platí na účely stanovenia maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu (zážihových) motorov pre mopedy.

1.2.	Doplnok 2 platí na účely stanovenia maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu (zážihových) motorov pre motocykle a trojkolky.

1.3.	Doplnok 3 platí na účely stanovenia maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu vznetových motorov.

---

Doplnok 1

Stanovenie maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu zážihových motorov pre mopedy

1.   DEFINÍCIE

Na účely tejto smernice:

1.1.   Čistý výkon znamená:

výkon dosiahnutý na skúšobnom stave na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent pri otáčkach stanovených výrobcom, spolu s príslušenstvom podľa zoznamu uvedenom v tabuľke 1. Ak je výkon možné merať len s namontovanou prevodovkou, je potrebné brať do úvahy výkon spotrebovaný prevodovkou;

1.2.   Maximálny čistý výkon znamená:

maximálnu hodnotu čistého výkonu, meraného pri plnom zaťažení motora;

1.3.   Krútiaci moment znamená:

hodnotu momentu meraného podmienok stanovených v bode 1.1;

1.4.   Maximálny krútiaci moment znamená:

maximálnu hodnotu momentu meraného pri plnom zaťažení motora;

1.5.   Príslušenstvo znamená:

všetky prístroje a zariadenia uvedené v tabuľke 1;

1.6.   Štandardné výrobné vybavenie znamená:

všetky zariadenia určené výrobcom na špecifické použitie;

1.7.   Typ motora znamená:

motory, ktorých charakteristiky uvedené v poddoplnku 1, sa nelíšia v žiadnom podstatnom aspekte.

2.   PRESNOSŤ MERANIA KRÚTIACEHO MOMENTU A VÝKONU PRI PLNOM ZAŤAŽENÍ

2.1.   Krútiaci moment:

± 2 % nameraného krútiaceho momentu.

2.2.   Otáčky: meranie musí byť presné s odchýlkou ± 1 %.

2.3.   Spotreba paliva:

± 2 % pre všetky použité zariadenia.

2.4.   Teplota nasávaného vzduchu:

± 2 K.

2.5.   Barometrický tlak:

± 70 Pa.

2.6.   Tlak vo výfuku a podtlak nasávaného vzduchu:

± 25 Pa.

3.   TEST NA MERANIE MAXIMÁLNEHO KRÚTIACEHO MOMENTU A MAXIMÁLNEHO ČISTÉHO VÝKONU MOTORA

3.1.   Príslušenstvo

3.1.1.   Príslušenstvo, ktoré má byť namontované

Počas testu musí byť na skúšobnom stave umiestnené príslušenstvo špecifikované nižšie (pozri tabuľku 1), potrebné pre jeho činnosť, pokiaľ možno v tej istej polohe, v akej by malo byť pri príslušnom jednotlivom používaní.

3.1.2.   Príslušenstvo, ktoré nemá byť namontované

Určité príslušenstvo vozidla, ktoré je potrebné len pre činnosť vozidla a ktoré môže byť namontované na motore, musí byť pre test odstránené.

Kde príslušenstvo nemôže byť odmontované, môže sa stanoviť výkon spotrebovaný namontovaným vybavením pri nulovom zaťažení sa a pripočítať k nameranému výkonu.

3.2.   Podmienky nastavenia

Podmienky platné pre nastavenie počas testov stanovenia maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu sú uvedené v tabuľke 2.

3.3.   Podmienky testu

3.3.1.

Testy určené na stanovenie maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu sa musia vykonať s naplno otvorenou škrtiacou klapkou s motorom vybaveným podľa tabuľky 1.

3.3.2.

Merania sa musia vykonať pri stabilizovaných podmienkach činnosti s adekvátnou dodávkou vzduchu do motora. Motor musí byť vopred zabehnutý v súlade s doporučeniami výrobcu. Spaľovacie komory môžu obsahovať usadeniny, ale len limitovanom množstve. Podmienky testu, ako je teplota nasávaného vzduchu, musia byť vybrané tak, aby sa čo možno najviac približovali referenčným podmienkam (pozri bod 4.2), z dôvodu minimalizácie hodnoty korekčného faktoru.

3.3.3.

Teplota nasávaného vzduchu (okolitého vzduchu) do motora sa musí merať najviac do vzdialenosti 0,15 m pred vstupom do čističa vzduchu, alebo, pokiaľ nie je použitý čistič vzduchu, do vzdialenosti 0,15 m pred sacím hrdlom. Teplomer alebo termočlánok musí byť chránený proti vyžarovanému teplu a umiestnený priamo do prúdu vzduchu. Musí byť takisto tienený proti odparenému palivu. Pre získanie reprezentatívneho priemeru vstupnej teploty sa musí merať v dostatočnom počte miest.

3.3.4.

Nesmú sa zaznamenávať žiadne údaje, až kým sa krútiaci moment, otáčky a teploty neudržia v zásade konštantné po dobu aspoň 30 sekúnd.

3.3.5.

Vybrané otáčky motora sa počas merania nesmú meniť o viac než ± 2 %.

3.3.6.

Údaje o zaťažení brzdy, spotrebe paliva a teplote nasávaného vzduchu sa musia odčítať súčasne a získaná hodnota musí byť priemerom dvoch stabilizovaných hodnôt zaznamenaných po sebe, ktoré sa nesmú líšiť o viac než 2 % vzhľadom na zaťaženie brzdy.

3.3.7.

Keď sa na meranie otáčok a spotreby použije automatické spúšťacie zariadenie, meranie musí trvať aspoň 10 s a ak je meracie zariadenie ovládané ručne, musí táto doba trvať aspoň 20 s.

3.3.8.

Teplota chladiacej kvapaliny zaznamenaná na výstupe z motora sa musí udržať s toleranciou ± 5 K na hornej teplote nastavenia termostatu špecifikovanej výrobcom. Ak výrobca nestanoví žiadne hodnoty, teplota je 353 K ± 5 K. V prípade vzduchom chladených motorov sa musí teplota v bode špecifikovanom výrobcom udržať v rozmedzí + 0/-20 K na maximálnej teplote stanovenej výrobcom pri referenčných podmienkach.

3.3.9.

Teplota paliva sa musí merať na vstupe karburátora alebo vstrekovacieho systému a udržiavať v limitoch stanovených výrobcom.

3.3.10.

Teplota maziva meraná v kľukovej skrini alebo pri výstupe z olejového výmenníka tepla, ak sú namontované, musia byť v rámci limitov stanovených výrobcom.

3.3.11.

Výstupná teplota výfukových plynov sa musí merať kolmo k prírube(ám) výfuku, alebo výfukového(ých) potrubia(í), alebo k otvorom.

3.3.12.

Palivo Palivo musí byť komerčne dostupné a nesmie obsahovať akékoľvek ďalšie prísady obmedzujúce dym ( 6 ).

3.4.   Postup testu

Merania sa musia vykonať pri dostatočnom počte otáčok, aby sa mohla správne definovať výkonová krivka medzi najnižšími a najvyššími otáčkami odporučenými výrobcom. Rozsah otáčok musí zahŕňať otáčky, pri ktorých dosahuje motor svoj maximálny krútiaci moment a maximálny výkon. Pre každé otáčky sa musí stanoviť priemer aspoň dvoch stabilizovaných meraní.

3.5.	Zaznamenajú sa údaje uvedené v poddoplnku 1.

4.   KOREKČNÉ FAKTORY VÝKONU A KRÚTIACEHO MOMENTU

▼M1

4.1.   Vymedzenie faktorov α1 a α2

Faktory, ktorými sa násobí nameraný krútiaci moment a výkon, aby sa stanovil krútiaci moment a výkon motora, zohľadňujúc účinnosť prevodu (faktor α2) použitú počas testu, a aby zistil krútiaci moment a výkon v referenčných atmosferických podmienkach špecifikovaných v bode 4.2.1 (faktor α1).

Vzorec na korekciu výkonu znie takto:

kde:

P 0

=

korigovaný výkon (t. j. výkon v referenčných podmienkach na konci kľukového hriadeľa)

α1

=

korekčný faktor pre referenčné atmosferické podmienky

α2

=

korekčný faktor pre účinnosť prevodu

P

=

nameraný výkon (pozorovaný výkon).

▼B

4.2.   Referenčné atmosferické podmienky

4.2.1.   Teplota:

25 °C (298 K)

4.2.2.   Suchý referenčný tlak (PSO):

99 kPa (990 mbar)

▼M1

4.3.   Stanovenie korekčných faktorov

4.3.1.   Stanovenie korekčného faktora α2

4.3.2.   Stanovenie korekčného faktora α1  ( 7 )

4.3.2.1.   Vymedzenie charakteristík T, Ps pre korekčný faktor α1

T

=

absolútna teplota nasávaného vzduchu

Ps

=

suchý atmosferický tlak v kilopaskaloch (kPa), t. j. celkový barometrický tlak mínus tlak vodnej pary.

4.3.2.2   Faktor α1

Korekčný faktor α1 sa vypočíta takto:

Tento vzorec platí len vtedy, keď:

Ak sú tieto limitné hodnoty prekročené, musí sa stanoviť získaná korigovaná hodnota a podmienky testu (teplota a tlak) sa musia špecifikovať v protokole o teste.

▼M1 —————

▼B

5.   PROTOKOL O TESTE

Protokol o teste musí obsahovať výsledky a všetky výpočty potrebné k stanoveniu maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu, uvedených v poddoplnku 2, spolu s charakteristikami motora uvedenými v poddoplnku 1.

Navyše musí protokol o teste obsahovať nasledovné údaje:

6.   TOLERANCIE PRI MERANÍ MAXIMÁLNEHO KRÚTIACEHO MOMENTU A MAXIMÁLNEHO ČISTÉHO VÝKONU

6.1.	Maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon motora, stanovené technickou službou, sa môžu líšiť ± 10 % od hodnoty špecifikovanej výrobcom, ak je nameraný výkon ≤ 1 kW a ± 5 % ak je nameraný výkon > 1 kW, s toleranciou ►M1  3 % ◄ pre otáčky motora.

6.2.	Maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon motora počas testu overujúceho zhodu výroby, sa môžu líšiť ± 20 % od hodnôt stanovených pri typovom schvaľovacom teste komponentu, ak je nameraný výkon ≤ 1 kW a ± 10 % ak je nameraný výkon > 1 kW.

---

Poddoplnok 1

Informačný dokument týkajúci sa hlavných charakteristík typu motora ( 8 ), ktoré ovplyvňujú jeho maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon

(Zážihové motory pre mopedy)

(Priloží sa k žiadosti o typové schválenie komponentu, keď sa predkladá oddelene od žiadosti o typové schválenie vozidla)

Referenčné číslo (poskytne žiadateľ): …

Žiadosť o typové schválenie komponentu vzhľadom na maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon motora typu mopedu, musí obsahovať informácie uvedené v prílohe II k smernici 92/61/EHS, časť A, v týchto bodoch:

0.1,

0.2,

0.4 až 0.6,

3. až 3.2.2,

3.2.4 až 3.2.4.1.5,

3.2.4.3 až 3.2.12.2.1,

3.5 až 3.6.3.1.2.

---

Poddoplnok 2

---

Doplnok 2

Stanovenie maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu zážihových motorov pre motocykle a trojkolky

1.   DEFINÍCIE

Na účely tejto smernice:

1.1.   „čistý výkon“ znamená:

výkon dosiahnutý na skúšobnom stave na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent pri otáčkach stanovených výrobcom, spolu s príslušenstvom podľa zoznamu uvedenom v tabuľke 1. Ak je výkon možné merať len s namontovanou prevodovkou, je potrebné brať do úvahy výkon spotrebovaný prevodovkou;

1.2.   „maximálny čistý výkon“ znamená:

maximálnu hodnotu čistého výkonu meraného pri plnom zaťažení motora;

1.3.   „krútiaci moment“ znamená:

hodnotu momentu meraného podmienok stanovených v bode 1.1;

1.4.   „maximálny krútiaci moment“ znamená:

maximálnu hodnotu momentu meraného pri plnom zaťažení motora;

1.5.   „príslušenstvo“ znamená:

všetky prístroje a zariadenia uvedené v tabuľke 1;

1.6.   „sériovo montované vybavenie“ znamená:

všetky zariadenia určené výrobcom na špecifické použitie;

1.7.   „typ motora“ znamená:

motory, ktorých charakteristiky uvedené v poddoplnku 1, sa nelíšia v žiadnom podstatnom aspekte.

2.   PRESNOSŤ MERANIA KRÚTIACEHO MOMENTU A VÝKONU PRI PLNOM ZAŤAŽENÍ

2.1.   Krútiaci moment:

± 1 % nameraného krútiaceho momentu ( 9 ).

2.2.	Otáčky: meranie musí byť presné s odchýlkou +/- 1 %.

2.3.	Spotreba paliva: ± 1 % celkovo pre použité zariadenia.

2.4.	Teplota nasávaného vzduchu: ± 1 K

2.5.	Barometrický tlak: ± 70 Pa

2.6.	Tlak vo výfuku a pokles tlaku nasávaného vzduchu: ± 25 Pa

3.   TEST NA MERANIE MAXIMÁLNEHO KRÚTIACEHO MOMENTU A MAXIMÁLNEHO ČISTÉHO VÝKONU MOTORA

3.1.   Príslušenstvo

3.1.1.   Príslušenstvo, ktoré má byť namontované

Počas testu musí byť na skúšobnom stave umiestnené príslušenstvo špecifikované nižšie (pozri tabuľku 1), potrebné pre jeho činnosť, pokiaľ možno v tej istej polohe, v akej by malo byť pri príslušnom jednotlivom používaní.

3.1.2.   Príslušenstvo, ktoré nemá byť namontované

Určité príslušenstvo vozidla, ktoré je potrebné len pre činnosť vozidla a ktoré môže byť namontované na motore, musí byť na účely testu odstránené.

Môže sa stanoviť výkon spotrebovaný namontovaným vybavením pri nulovom zaťažení sa a pripočítať k nameranému výkonu.

3.2.   Podmienky nastavenia

Podmienky pre test stanovenia maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu sú uvedené v tabuľke 2.

3.3.   Podmienky testu

3.3.1.

Testy stanovenia maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu sa musia vykonať s naplno otvorenou škrtiacou klapkou, s motorom vybaveným podľa tabuľky 1.

3.3.2.

Merania sa musia vykonať pri normálnych stabilizovaných podmienkach činnosti s adekvátnou dodávkou čerstvého vzduchu do motora. Motor musí byť vopred zabehnutý v súlade s odporučeniami výrobcu. Spaľovacie komory môžu obsahovať usadeniny, ale len limitovanom množstve. Podmienky testu, ako je teplota nasávaného vzduchu, musia byť vybrané podľa možnosti čo najbližšie k referenčným podmienkam (pozri bod 4.2), z dôvodu minimalizácie hodnoty korekčného faktoru. Keď chladiaci systém na skúšobnom stave spĺňa minimálne podmienky správnej inštaláci ale neumožňuje, aby boli obnovované primerané podmienky chladenia a tým mohli byť merania vykonávané v normálnych, stabilných prevádzkových podmienkach, môže sa použiť metóda opísaná v poddoplnku 1. Minimálne podmienky, ktoré musí spĺňať testovacia inštalácia a rozsah vykonávania testov v súlade s poddoplnkom 1 sú definované nižšie: V1 je maximálna rýchlosť vozidla; V2 je maximálna rýchlosť prúdu chladiaceho vzduchu na strane ventilátora z ktorej prúdi vzduch; Ø je prierez prúdu chladiaceho vzduchu. Ak je V2 ≥ V1 a Ø ≥ 0,25 m2 minimálne podmienky sú splnené. Ak nie je možné stabilizovať prevádzkové podmienky, použije sa metóda opísaná v poddoplnku 1. Ak V2< V1 a/alebo Ø < 0,25 m2: a) ak nie je možné stabilizovať prevádzkové podmienky, použije sa metóda opísaná v bode 3.3; b) ak nie je možné stabilizovať prevádzkové podmienky: i) ak V2 ≥ 120 km/h a Ø ≥ 0,25 m2, inštalácia spĺňa minimálne podmienky a môže sa použiť metóda opísaná v doplnku 1; ii) ak V2< 120 km/h a/alebo Ø < 0,25 m2 inštalácia nespĺňa minimálne podmienky a chladiaci systém testovacieho zariadenia sa musí zdokonaliť. V tomto prípade sa však môže test vykonať pomocou metódy opísanej v poddoplnku 1 za predpokladu, že to schváli výrobca a orgán.

3.3.3.

Teplota (okolitého) nasávaného vzduchu do motora sa musí merať najviac do vzdialenosti 0,15 m pred vstupom do čističa vzduchu alebo, pokiaľ nie je použitý čistič vzduchu, do vzdialenosti 0,15 m pred sacím hrdlom. Teplomer alebo termočlánok musí byť chránený proti vyžarovanému teplu a umiestnený priamo do prúdu vzduchu. Musí byť takisto tienený proti spätnému rozstrekovanému palivu. Pre získanie reprezentatívneho priemeru vstupnej teploty sa musí merať v dostatočnom počte miest.

3.3.4.

Nesmú sa zaznamenávať žiadne údaje, až kým sa krútiaci moment, otáčky a teplota neudržia v zásade konštantné po dobu aspoň 30 sekúnd.

3.3.5.

Otáčky motora sa počas merania nesmú meniť o viac než ± 1 %.

3.3.6.

Údaje o zaťažení brzdy, spotrebe paliva a teplote nasávaného vzduchu sa musia odčítať súčasne; výsledná hodnota musí byť priemerom dvoch stabilizovaných hodnôt zaznamenaných po sebe, ktoré sa nesmú líšiť o viac než 2 % vzhľadom na zaťaženie brzdy.

3.3.7.

Teplota chladiacej kvapaliny zaznamenaná na výstupe z motora sa musí udržať s toleranciou ± 5 K od hornej teploty termostaticky regulovanej teploty, špecifikovanej výrobcom. Ak výrobca nestanoví žiadne hodnoty, musí byť teplota 353 K ± 5 K. V prípade vzduchom chladených motorov sa musí teplota v bode špecifikovanom výrobcom, udržať v rozmedzí + 0/-20 K od maximálnej teploty stanovenej výrobcom pri referenčných podmienkach.

3.3.8.

Teplota paliva sa musí merať na vstupe karburátora alebo vstrekovacieho systému a udržiavať v limitoch stanovených výrobcom.

3.3.9.

Teplota maziva meraná v kľukovej skrini alebo pri výstupe z olejového výmenníka tepla, ak sú namontované, musia byť v rámci limitov stanovených výrobcom.

3.3.10.

Výstupná teplota výfukových plynov sa musí merať kolmo k prírube(ám) výfuku, alebo výfukového(ých) potrubia(í), alebo k otvorom.

3.3.11.

Keď sa na meranie otáčok a spotreby použije automatické spúšťacie zariadenie, meranie musí trvať aspoň 10 s; ak je meracie zariadenie ovládané ručne, musí táto doba trvať aspoň 20 s.

3.3.12.

Palivo (pozri bod 3.3.12 doplnku 1).

3.3.13.

Ak nie je možné použiť štandardný tlmič výfuku, použije sa zariadenie, ktoré je kompatibilné s bežnými prevádzkovými podmienkami motora a špecifikované výrobcom. Počas laboratórnych testov, najmä keď je motor v chode, nesmie odsávacie výfukové potrubie laboratória v odsávacom výfukovom potrubí v mieste jeho napojenia na skúšobný stav vytvárať tlak, ktorý sa líši od atmosferického tlaku o viac než ± 740 Pa (7,40 mbar), pokiaľ výrobca pred testom zámerne nešpecifikuje protitlak; v tomto prípade platí nižší z týchto dvoch tlakov.

3.4.   Testy

Testy sa musia vykonať pri dostatočnom počte otáčok, aby sa mohla správne definovať výkonová krivka medzi najnižšími a najvyššími otáčkami odporučenými výrobcom. Rozsah otáčok musí zahŕňať otáčky, pri ktorých dosahuje motor svoj maximálny krútiaci moment a maximálny výkon. Pre každé otáčky sa musí stanoviť priemer aspoň dvoch stabilizovaných meraní.

3.5.   Údaje, ktoré je potrebné zaznamenať

Zaznamenajú sa údaje uvedené v poddoplnku 2.

4.   KOREKČNÉ FAKTORY VÝKONU A KRÚTIACEHO MOMENTU

▼M1

4.1.   Vymedzenie faktorov α1 a α2

Faktory, ktorými sa násobí nameraný krútiaci moment a výkon, aby sa stanovil krútiaci moment a výkon motora, zohľadňujúc účinnosť prevodu (faktor α2) použitú počas testu, a aby zistil krútiaci moment a výkon v referenčných atmosferických podmienkach špecifikovaných v bode 4.2.1 (faktor α1).

Vzorec na korekciu výkonu znie takto:

kde:

P0

=

korigovaný výkon (t. j. výkon v referenčných podmienkach na konci kľukového hriadeľa)

α1

=

korekčný faktor pre referenčné atmosferické podmienky

α2

=

korekčný faktor pre účinnosť prevodu

P

=

nameraný výkon (pozorovaný výkon).

▼B

4.2.   Atmosferické podmienky

4.2.1.   Referenčné atmosférické podmienky

4.2.1.1.   Referenčná teplota (To)

298 K (25 °C).

4.2.1.2.   Suchý referenčný tlak (PSO)

99 kPa.

4.2.2.   Atmosférické podmienky testu

Počas testu majú byť atmosférické podmienky v rámci nasledovných hodnôt.

4.2.2.1.   Testovacia teplota (T)

283 K < T < 318 K

4.3.   Stanovenie korekčných faktorov

4.3.1.   Stanovenie korekčného faktora α2

kde nt je účinnosť prevodu umiestneného medzi kľukovú skriňu a merací bod.

Táto účinnosť prevodu nt sa stanoví ako výsledok (súčin) účinnosti nj každého komponentu prevodu:

nt = n1 x n2 x…x nj

Účinnosť nj každého komponentu prevodu je uvedené v nasledovnej tabuľke:

4.3.2.   Stanovenie korekčného faktora α1  ( 10 )

4.3.2.1.

Definícia fyzikálnych veličín T, Ps pre korekčný faktor α1 T = absolútna teplota nasávaného vzduchu Ps = suchý atmosférický tlak v kilopascaloch (kPa), t. j. celkový barometrický tlak mínus tlak pary

4.3.2.2.

F a k t o r α1 Korekčný faktor α1 sa získa nasledovne Tento vzorec platí len ak: 0,93 ≤ α1 ≤ 1,07. Ak sú tieto limitné hodnoty prekročené, musí sa získaná korigovaná hodnota stanoviť a podmienky testu (teplota a tlak) špecifikovať v protokole o teste.

5.   PROTOKOL O TESTE

Protokol o teste musí obsahovať výsledky a všetky výpočty potrebné k stanoveniu maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu, uvedených v poddoplnku 3, spolu s charakteristikami motora uvedenými v poddoplnku 2.

Naviac musí protokol o teste obsahovať nasledovné údaje:

6.   TOLERANCIE PRI MERANÍ MAXIMÁLNEHO KRÚTIACEHO MOMENTU A MAXIMÁLNEHO ČISTÉHO VÝKONU

6.1.	Maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon motora, stanovené technickou službou, sa môžu líšiť ± 5 % od hodnoty špecifikovanej výrobcom, ak je nameraný výkon ≤ 11 kW a ± 2 % ak je nameraný výkon > 11 kW, s toleranciou 1,5 % pre otáčky motora.

6.2.	Maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon motora počas testu overujúceho zhodu výroby, sa môžu líšiť ± 10 % od hodnôt stanovených pri typovom schvaľovacom teste komponentu, ak je nameraný výkon ≤ 11 kW a ± 5 % ak je nameraný výkon > 11 kW.

---

Poddoplnok 1

Meranie maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu motora pomocou metódy motorovej teploty

1.   PODMIENKY TESTU

1.1.	Testy určené k stanoveniu maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu sa musia vykonať s naplno otvorenou škrtiacou klapkou, s motorom vybaveným podľa tabuľky 1.

1.2.

Merania sa musia vykonať pri stabilizovaných podmienkach činnosti s adekvátnou dodávkou vzduchu do motora. Motory musia byť vopred zabehnuté za podmienok, ktoré odporučil výrobca. Spaľovacie komory zážihových motorov môžu obsahovať usadeniny, ale len limitovanom množstve. Podmienky testu, ako je teplota nasávaného vzduchu, musia byť vybrané tak, aby sa podľa možnosti čo najviac približovali referenčným podmienkam (pozri bod 4.2.1) z dôvodu minimalizácie hodnoty korekčného faktoru.

1.3.

Teplota nasávaného vzduchu do motora sa musí merať najviac do vzdialenosti 0,15 m pred vstupom do čističa vzduchu, alebo, pokiaľ nie je použitý čistič vzduchu, do vzdialenosti 0,15 m pred sacím hrdlom. Teplomer alebo termočlánok musí byť chránený proti vyžarovanému teplu a umiestnený priamo do prúdu vzduchu. Musí byť takisto tienený proti spätnému rozstrekovanému palivu. Pre získanie reprezentatívneho priemeru vstupnej teploty sa musí merať v dostatočnom počte miest.

1.4.	Otáčky motora sa počas merania nesmú meniť o viac než ± 1 % od vybraných otáčok.

1.5.	Údaje o zaťažení brzdy z dynamometra pri teste motora sa zaznamenajú vtedy, keď teplota motora dosiahne stanovenú hodnotu a otáčky motora sa udržia prakticky konštantné.

1.6.	Údaje o zaťažení brzdy, spotrebe paliva a teplote nasávaného vzduchu sa musia odčítať súčasne a získaná hodnota musí byť priemerom dvoch stabilizovaných hodnôt, ktoré sa nesmú líšiť o viac než 2 % vzhľadom na zaťaženie brzdy.

1.7.	Zaznamenávanie spotreby paliva začne vtedy, keď je isté, že motor dosiahol špecifikované otáčky. Keď sa na meranie otáčok a spotreby použije automatické spúšťacie zariadenie, meranie musí trvať aspoň 10 s a ak je meracie zariadenie ovládané ručne, musí táto doba trvať aspoň 20 s

1.8.

Keď je motor chladený kvapalinou, teplota chladiacej kvapaliny zaznamenaná na výstupe z motora, sa musí udržať s toleranciou ± 5 K od hornej teploty termostaticky regulovanej teploty špecifikovanej výrobcom. Ak výrobca nestanoví žiadne hodnoty, musí byť teplota 353 K ± 5 K. V prípade vzduchom chladených motorov, sa musí teplota na tesnení zapaľovacej sviečky rovnať teplote špecifikovanej výrobcom v rozmedzí ± 10 K. Ak výrobca nestanovil žiadnu teplotu, musí byť zaznamenaná teplota rovná 353 K ± 5 K.

1.9.	Teplota tesnenia sviečky u vzduchom chladených motorov sa musí merať teplomerom zahrňujúcim termočlánok a tesniaci krúžok.

1.10.

Teplota paliva sa musí merať na vstupe karburátora alebo vstrekovacieho systému a udržiavať v limitoch stanovených výrobcom.

1.11.

Teplota mazacieho oleja meraná v olejovej vani alebo pri výstupe z olejového chladiča, ak sú namontované, musia byť v rámci limitov stanovených výrobcom.

1.12.

Výstupná teplota výfukových plynov sa musí merať kolmo k otvorom príruby výfuku, alebo výfukového(ých) potrubia(í), alebo k otvorom.

1.13.

Má sa použiť palivo uvedené v bode 3.3.12 prílohy I.

1.14.

Ak nie je možné použiť štandardný tlmič výfuku, použije sa zariadenie, ktoré je kompatibilné s normálnymi prevádzkovými otáčkami motora, ako je špecifikované výrobcom. Najmä počas laboratórnych testov, keď je motor v chode, nesmie odsávacie výfukové potrubie v odsávacom výfukovom potrubí v mieste jeho napojenia na výfukový systém vozidla vytvárať tlak, ktorý sa líši od atmosferického tlaku o viac než ± 740 Pa (7,45 mbar), pokiaľ výrobca pred testom zámerne nešpecifikuje protitlak, v tomto prípade platí nižší z týchto dvoch tlakov.

---

Poddoplnok 2

Informačný dokument týkajúci sa hlavných charakteristík typu motora ( 11 ), ktoré ovplyvňujú jeho maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon

(Zážihové motory pre motocykle a trojkolky)

(Priloží sa k žiadosti o typové schválenie komponentu, keď sa predkladá oddelene od žiadosti o typové schválenie vozidla)

Referenčné číslo (poskytne žiadateľ): …

Žiadosť o typové schválenie komponentu vzhľadom na maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon motora typu motocykla a trojkolky, musí obsahovať informácie uvedené v prílohe II k smernici 92/61/EHS, časť A, v nasledovných bodoch:

0.1,

0.2,

0.4 až 0.6,

3. až 3.2.2,

3.2.4 až 3.2.4.1.5,

3.2.4.3 až 3.2.12.2.1.

3.5 až 3.6.3.1.2

---

Poddoplnok 3

---

Doplnok 3

Stanovenie maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu vznetových motorov montovaných na dvoj alebo trojkolesové motorové vozidlá

1.   DEFINÍCIE

Na účely tejto smernice:

1.1.   „čistý výkon“ znamená:

výkon dosiahnutý na skúšobnom stave na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent pri zodpovedajúcich otáčkach, spolu s príslušenstvom podľa zoznamu uvedenom v tabuľke 1. Ak je výkon možné merať len s namontovanou prevodovkou, je potrebné brať do úvahy účinnosť prevodovky;

1.2.   „maximálny čistý výkon“ znamená:

maximálnu hodnotu čistého výkonu meraného pri plnom zaťažení motora;

1.3.   „krútiaci moment“ znamená:

hodnotu momentu meraného podmienok stanovených v bode 1.1;

1.4.	„maximálny krútiaci moment“ znamená: maximálnu hodnotu momentu meraného pri plnom zaťažení motora;

1.5.	„príslušenstvo“ znamená: všetky prístroje a zariadenia uvedené v tabuľke 1;

1.6.	„sériovo montované vybavenie“ znamená: všetky zariadenia určené výrobcom na špecifické použitie;

1.7.	„typ motora“ znamená: motory, ktorých charakteristiky uvedené v poddoplnku 1, sa nelíšia v žiadnom podstatnom aspekte.

2.   PRESNOSŤ MERANIA KRÚTIACEHO MOMENTU A VÝKONU PRI PLNOM ZAŤAŽENÍ

2.1.	Krútiaci moment: ± 1 % nameraného krútiaceho momentu ( 12 ).

2.2.	Otáčky motora Meranie musí byť presné s odchýlkou ± 1 %. Otáčky motora sa musia prednostne merať s automaticky synchronizovaným otáčkomerom a stopkami (alebo počítačom času).

2.3.	Spotreba paliva: ± 1 % nameranej spotreby.

2.4.	Teplota paliva: ± 2 K.

2.5.	Teplota nasávaného vzduchu: ± 2 K.

2.6.	Barometrický tlak: ± 100 Pa.

2.7.	Tlak v nasávacom potrubí: ± 50 Pa (pozri poznámku 1a) k tabuľke 1).

2.8.	Tlak vo výfukovom potrubí: 200 Pa (pozri poznámku 1b) k tabuľke 1).

3.   TEST NA MERANIE MAXIMÁLNEHO KRÚTIACEHO MOMENTU A MAXIMÁLNEHO ČISTÉHO VÝKONU VZNETOVÝCH MOTOROV

3.1.   Príslušenstvo

3.1.1.   Príslušenstvo, ktoré má byť namontované

Počas testu musí byť na skúšobnom stave umiestnené príslušenstvo špecifikované nižšie (pozri tabuľku 1) potrebné pre jeho činnosť, pokiaľ možno v tej istej polohe, v akej by malo byť pri príslušnom jednotlivom používaní.

3.1.2.   Príslušenstvo ktoré sa má odmontovať

Určité príslušenstvo vozidla, ktoré je potrebné len pre činnosť vozidla a ktoré môže byť namontované na motore, musí byť na účely testu odstránené.

Ako príklad je uvedený nasledovný neúplný zoznam:

Kde nie je možné príslušenstvo demontovať, je nutné stanoviť ním absorbovaný výkon v nezaťaženom stave a pripočítať ho k nameranému výkonu motora.

3.1.3.   Príslušenstvo na spúšťanie vznetových motorov

Pri príslušenstve, ktoré sa používa na spúšťanie dieselových motorov, sa musia zvážiť tieto dva prípady:

V každom prípade sa namontuje a pracuje v nezaťaženom stave systém, vytvárajúci a uchovávajúci energiu potrebnú pre spúšťanie.

3.2.   Podmienky nastavenia

Podmienky platné pre nastavenie počas testov stanovenia maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu sú uvedené v tabuľke 2.

3.3.   Podmienky testu

3.3.1.

Testy stanovenia maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu sa musia vykonať pri nastavení vstrekovacieho čerpadla, pri ktorom sa udržiava plná vstrekovacia dávka s motorom vybaveným podľa tabuľky 1.

3.3.2.

Výkonové údaje sa musia získať pri stabilizovaných podmienkach činnosti s dostatočnou dodávkou čerstvého vzduchu do motora. Motor musí byť zabehnutý v súlade s odporučeniami výrobcu. Spaľovacie komory môžu obsahovať usadeniny, ale len limitovanom množstve. Podmienky testu, ako je teplota nasávaného vzduchu, musia byť vybrané tak, aby sa podľa možnosti čo najviac približovali referenčným podmienkam (pozri bod 4.2), aby sa minimalizovali hodnoty korekčného faktoru.

3.3.3.

Teplota nasávaného vzduchu do motora (okolitá teplota) sa musí merať do vzdialenosti 0,15 m pred vstupom do čističa vzduchu alebo pokiaľ nie je použitý čistič vzduchu, do vzdialenosti 0,15 m pred sacím hrdlom. Teplomer alebo termočlánok musí byť tienený proti vyžarovanému teplu a umiestnený priamo do prúdu vzduchu. Musí byť takisto tienený proti spätnému striekaniu paliva. Pre získanie reprezentatívneho priemeru vstupnej teploty sa musí merať v dostatočnom počte miest.

3.3.4.

Po dobu aspoň 30 sekúnd sa nesmú zaznamenávať žiadne údaje, až kým sa krútiaci moment, otáčky a teploty neudržia v zásade konštantné.

3.3.5.

Otáčky motora sa počas merania nesmú v priebehu chodu alebo odčítavania líšiť od určených otáčok o viac ako ± 1 % alebo ± 10 min.-1, podľa toho, čo je viac.

3.3.6.

Údaje o zaťažení brzdy, spotrebe paliva a teplote nasávaného vzduchu sa musia odčítať súčasne a výsledkom merania musí byť priemer dvoch stabilizovaných po sebe idúcich hodnôt, ktoré sa nelíšia o viac než 2 % pre zaťaženie brzdy.

3.3.7.

Teplota chladiaceho média na výstupe motoru sa má udržiavať v rámci ± 5 K hornej termostaticky regulovanej hodnoty špecifikovanej výrobcom. Ak výrobca nešpecifikuje žiadnu teplota, teplota má byť 353 K ± 5 K. Pre vzduchovo chladené motory sa má teplota v bode udanom výrobcom, udržiavať na + 0/-20 K maximálnej hodnoty špecifikovanej výrobcom v referenčných podmienkach.

3.3.8.

Teplota paliva sa má merať na vstupe do karburátoru alebo systému vstrekovania a udržiavať v limitoch stanovených výrobcom motoru.

3.3.9.

Teplota maziva meraná v olejovej nádržke alebo na výstupe z chladiča oleja, ak je namontovaný, musí byť udržiavaná v limitoch stanovených výrobcom motora.

3.3.10.

Môže byť použitý pomocný systém regulácie, ak je nutný pre udržanie teploty v limitoch špecifikovaných v bodoch 3.3.7., 3.3.8 a 3.3.9.

3.3.11.

Palivo (pozri bod 3.3.12 prílohy II)

3.4.   Postup testu

Merania sa majú vykonať pri dostatočnom počte otáčok motora, aby sa správne definovala krivka výkonu medzi najnižšími a najvyššími otáčkami motora odporučenými výrobcom. Tento rozsah otáčok bude zahŕňať otáčky, pri ktorých dosiahne motor maximálny výkon. Pre každé otáčky sa stanoví priemer z aspoň dvoch meraní v stabilizovaných stavoch.

3.5.   Meranie indexu dymenia

V prípade vznetových motorov musia byť výfukové plyny pri teste kontrolované, či spľňajú požiadavky vykonávajujúce opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia, pokiaľ tieto nadobudli účinnosť.

4.   KOREKČNÉ FAKTORY KRÚTIACEHO MOMENTU A VÝKONU

▼M1

4.1.   Vymedzenie faktorov αd A α2

Faktory, ktorými sa násobí nameraný krútiaci moment a výkon, aby sa stanovil krútiaci moment a výkon motora, zohľadňujúc účinnosť prevodu (faktor α2) použitú počas testu, a aby zistil krútiaci moment a výkon v referenčných atmosferických podmienkach špecifikovaných v bode 4.2.1 (faktor αd).

Vzorec na korekciu výkonu znie takto:

kde:

P0

=

korigovaný výkon (t. j. výkon v referenčných podmienkach na konci kľukového hriadeľa)

αd

=

korekčný faktor pre referenčné atmosferické podmienky

α2

=

korekčný faktor pre účinnosť prevodu (pozri dodatok 2, bod 4.3.1)

P

=

nameraný výkon (pozorovaný výkon).

▼B

4.2.   Referenčné atmosférické podmienky

4.2.1.   Teplota (To)

298 K (25 oC )

4.2.2.   Suchý tlak (PSO)

99 kPa

Poznámka:

Suchý tlak je založený na celkovom tlaku 100 kPa a tlaku vodnej pary 1 kPa.

4.3.   Atmosférické podmienky testu

Atmosferické podmienky v priebehu testu musia byť nasledovné:

4.3.1.   Teplota (T)

283 K ≤ T ≤ 313 K

4.3.2   Tlak (Ps)

80 kPa ≤ Ps ≤ 110 kPa

▼M1

4.4.   Stanovenie korekčneho faktora αd  ( 13 )

▼B

Korekčný faktor výkonu (αd) pre vznetové motory pri konštantnej dodávke paliva sa získa pomocou vzorca:

αd = (fa) fm

kde:

fa

=

atmosférický faktor

fm

=

charakteristický parameter pre každý typ motora a pre nastavenie.

4.4.1.   Atmosférický faktor fa

Tento faktor predstavuje účinky podmienok prostredia (tlak, teplota, vlhkosť) na vzduch nasávaný motorom). Vzorec na jeho výpočet sa líši podľa typu motora.

4.4.1.1.   Nepreplňované a mechanicky preplňované motory

4.4.1.2.   Turbopreplňované motory s chladením alebo bezchladenia nasávaného vzduchu

4.4.2.   Faktor motoru fm

fm je funkciou qc (korigovaný prietok paliva) podľa nasledovného vzorca:

fm = 0,036.qc - 1,14

kde:

qc = q/r

kde:

q

=

prietok paliva v miligramoch na cyklus a na liter celkového zdvihového objemu (mg/(liter.cyklus)).

r

=

pomer tlakov medzi výstupom a vstupom kompresoru (r = 1 pre nepreplňované motory.

Tento vzorec je platný v rozsahu hodnôt qc, medzi 40 mg/(liter.cyklus) a 65 mg/(liter.cyklus).

Pre hodnoty qc nižšie než 40 mg/(liter.cyklus) sa použije konštantná hodnota fm rovná 0,3 (fm = 0,3).

Pre hodnoty qc vyššie než 65 mg/(liter.cyklus) sa použije konštantná hodnota fm rovná 1,2 (fm=1,2) (pozri obrázok):

4.4.3.   Podmienky, ktoré majú byť splnené v laboratóriu

Aby bol test platný, musí byť korekčný faktor αd taký, že

0,9 ≤ αd ≤ 1,1

Ak sú tieto limity prekročené, má byť uvedená získaná korigovaná hodnota a podmienky testu (teplota a tlak) sa presne uvedú v protokole o teste.

5.   PROTOKOL O TESTE

Protokol o teste musí obsahovať výsledky a všetky výpočty požadované k získaniu maximálneho krútiaceho momentu a maximálneho čistého výkonu podľa poddoplnku 2 spolu s charakteristikami motora uvedenými v poddoplnku 1.

Navyše musí protokol o teste obsahovať nasledovné údaje:

6.   TOLERANCIE PRI MERANÍ MAXIMÁLNEHO KRÚTIACEHO MOMENTU A MAXIMÁLNEHO ČISTÉHO VÝKONU

6.1.	Maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon motora, stanovené testujúcou inštitúciou, sa môžu líšiť ± 5 % od hodnoty špecifikovanej výrobcom, ak je nameraný výkon ≤ 11 kW a ± 2 % ak je nameraný výkon > 11 kW, s toleranciou 1,5 % pre otáčky motora.

6.2.	Maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon motora počas testu overujúceho zhodu výroby, sa môžu líšiť ± 10 % od hodnôt stanovených pri typovom schvaľovacom teste komponentu, ak je nameraný výkon ≤ 11 kW a ± 5 % ak je nameraný výkon > 11 kW.

---

Poddoplnok 1

Informačný dokument týkajúci sa hlavných charakteristík typu motora ( 14 ), ktoré ovplyvňujú jeho maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon

(Vznetové motory pre dvoj alebo trojkolesové vozidlá)

(Priloží k žiadosti o typové schválenie komponentu, keď sa predkladá oddelene od žiadosti o typové schválenie vozidla)

Referenčné číslo (poskytne žiadateľ):…

Žiadosť o typové schválenie komponentu vzhľadom na maximálny krútiaci moment a maximálny čistý výkon motora typu dvoj alebo trojkolesového motorového vozidla, musí obsahovať informácie uvedené v prílohe II k smernici 92/61/EHS, časť A, v týchto bodoch:

0.1,

0.2,

0.4 až 0.6,

3. až 3.2.1.5,

3.2.2,

3.2.4.2 až 3.2.4.2.8.3,

3.2.5 až 3.2.6.8,

3.2.7 až 3.2.12.2.1,

3.5 až 3.6.3.1.2.

---

Poddoplnok 2

---

( 1 ) Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 72.

( 2 ) Ú. v. ES C 93, 13.4.1992, s. 166.

( 3 ) Ú. v. ES C 313, 30.11.1992, s. 7.

( 4 ) Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. februára 1993 (Ú. v. ES C 72, 15.3.1993, s. 128), Spoločná pozícia Rady z 28. júna 1993 (ešte neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 4. mája 1994 (Ú. v. ES C 205, 25.7.1994, s. 159). Spoločné znenie Zmierovacieho výboru z 13. decembra 1994.

( 5 ) Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1, naposledy zmenená a doplnená smernicou 92/53/EHS (Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 1).

( 6 ) Toto palivo bude nahradené referenčným palivom definovaným v požiadavkách na vykonanie opatrení proti znečisťovaniu ovzdušia, pokiaľ tieto vstúpili do platnosti.

( 7 ) Test sa môže vykonať v klimatizovanej testovacej komore, v ktorej sa môžu regulovať atmosferické podmienky.

( 8 ) V prípade nekonvenčných motorov alebo systémov, musí výrobca poskytnúť údaje, ktoré sú ekvivalentné údajom uvedeným nižšie.

( 9 ) Zariadenie na meranie krútiaceho momentu musí byť ciachované, aby sa zohľadnili straty pri trení. Táto presnosť môže byť ± 2 % pri meraniach vykonaných s výkonmi menšími než 50 % maximálnej hodnoty. Vo všetkých prípadoch bude ± 1 % pri meraní maximálneho krútiaceho momentu.

( 10 ) Testy sa môžu vykonať v tepelne regulovaných komorách, kde je možné regulovať atmosférické podmienky.

( 11 ) V prípade nekonvenčných motorov alebo systémov, musí výrobca poskytnúť údaje, ktoré sú ekvivalentné údajom uvedeným nižšie.

( 12 ) Zariadenie na meranie krútiaceho momentu musí byť ciachované, aby sa zohľadnili straty pri trení. Presnosť v dolnej polovici stupnice dynamometrického stavu môže byť ± 2 % nameraného krútiaceho momentu.

( 13 ) Testy môžu byť vykonané v klimatizovaných testovacích komorách, kde môžu byť riadené atmosferické podmienky.

( 14 ) V prípade nekonvenčných motorov alebo systémov musí výrobca poskytnúť údaje, ktoré sú ekvivalentné s uvedenými údajmi.