This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 01990L0426-20070101
Council Directive of 26 June 1990 on animal health conditions governing the movement and import from third countries of equidae (90/426/EEC)
Consolidated text: Smernica Rady z 26. júna 1990 o zdravotnom stave zvierat v súvislosti s presunom a dovozom zvierat čeľade koňovitých equidae z tretích krajín (90/426/EHS)
Smernica Rady z 26. júna 1990 o zdravotnom stave zvierat v súvislosti s presunom a dovozom zvierat čeľade koňovitých equidae z tretích krajín (90/426/EHS)
1990L0426 — SK — 01.01.2007 — 011.001
Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah
|
SMERNICA RADY z 26. júna 1990 o zdravotnom stave zvierat v súvislosti s presunom a dovozom zvierat čeľade koňovitých equidae z tretích krajín (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, p.42) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
No |
page |
date |
||
|
L 224 |
29 |
18.8.1990 |
||
|
L 268 |
56 |
24.9.1991 |
||
|
L 47 |
26 |
22.2.1992 |
||
|
L 157 |
28 |
10.6.1992 |
||
|
L 102 |
63 |
12.4.2001 |
||
|
L 53 |
37 |
23.2.2002 |
||
|
L 122 |
1 |
16.5.2003 |
||
|
SMERNICA RADY 2004/68/ES Text s významom pre EHP z 26. apríla 2004, |
L 139 |
320 |
30.4.2004 |
|
|
L 363 |
352 |
20.12.2006 |
||
Zmenené a doplnené:
|
C 241 |
21 |
29.8.1994 |
||
|
L 236 |
33 |
23.9.2003 |
SMERNICA RADY
z 26. júna 1990
o zdravotnom stave zvierat v súvislosti s presunom a dovozom zvierat čeľade koňovitých equidae z tretích krajín
(90/426/EHS)
RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a najmä na jej článok 43,
so zreteľom na návrh Komisie ( 1 ),
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu ( 2 ),
so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru ( 3 ),
keďže equidae sú živé zvieratá čeľade koňovitých, ktoré sú zahrnuté do zoznamu tovarov v prílohe II tejto zmluvy;
keďže na zabezpečenie racionálneho rozvoja chovu týchto zvierat a predovšetkým produktivity v tomto odvetví sa musia stanoviť pravidlá, ktorými by sa riadil presun týchto zvierat medzi členskými štátmi na úrovni spoločenstva;
keďže rozmnožovanie a chov takýchto zvierat, a to predovšetkým koní sa vo všeobecnosti zahŕňa do odvetvia farmárstvo a predstavuje zdroj príjmu pre časť farmárov;
keďže by sa mali odstrániť rozdiely v predpisoch o zdravotnom stave týchto zvierat v členských štátoch, aby sa podporil trh s nimi vnútri spoločenstva;
keďže na podporu vyváženého rozvoja obchodu v spoločenstve by sa mal zaviesť systém, ktorý by upravoval dovozy z tretích krajín;
keďže by sa tiež mali upraviť podmienky pre presun registrovaných zvierat na území daného štátu, ktoré sú uvedené v identifikačnom doklade;
keďže, aby sa s nimi dalo obchodovať, zvieratá musia spĺňať určité požiadavky na zdravotný stav, ktoré umožnia vylúčiť rozšírenie nákazlivých chorôb; keďže z toho dôvodu je aj potrebné zabezpečiť vhodnú regionalizáciu obmedzujúcich opatrení;
keďže z rovnakého dôvodu by sa mali stanoviť aj podmienky pre dopravu zvierat;
keďže pre uspokojivé zabezpečenie tejto požiadavky sa musia zaviesť opatrenia na vydanie úradného veterinárneho a zdravotného osvedčenia, ktoré by sprevádzalo dané zviera na miesto určenia;
keďže organizáciu dovozu a kontrolu má zabezpečovať cieľový členský štát; keďže pri obchodovaní vnútri spoločenstva sa majú zaviesť bezpečnostné opatrenia v rámci pravidiel stanovených pre veterinárnu kontrolu pri obchode so živými zvieratami;
keďže sa majú tiež zaviesť opatrenia pre možnosť kontroly zo strany Komisie, pričom takáto kontrola sa má uskutočniť v spolupráci s príslušnými štátnymi orgánmi;
keďže pri definovaní opatrení spoločenstva uplatniteľných pre dovoz zvierat čeľade koňovitých equidae z tretích krajín sa vyžaduje vyhotovenie zoznamu tretích krajín alebo častí tretích krajín, z ktorých sa takéto zvieratá môžu dovážať;
keďže výber týchto krajín musí byť založený na takých kritériách, ako je zdravotný stav zvierat, organizácia vývozu, úroveň veterinárnych služieb a platné predpisy;
keďže treba dodať, že dovoz týchto zvierat sa nemôže uskutočniť z krajín, kde sa vyskytuje nákazlivé ochorenie predstavujúce riziko pre dobytok v spoločenstve, prípadne ak ide o zvieratá, ktoré neochoreli na nákazlivé ochorenie, ale ide o príliš krátky časový úsek; keďže takéto úvahy tiež platia pre dovoz z tretích krajín, kde sa uskutočnilo očkovanie proti takýmto ochoreniam;
keďže všeobecné podmienky uplatniteľné na dovoz z tretích krajín sa musia doplniť o osobitné podmienky, ktoré sa určia na základe zdravotnej situácie v každej z týchto krajín; keďže tieto osobitné podmienky závisia od technických a rôznorodých kritérií, ich stanovenie si vyžaduje pružný a rýchly postup, pri ktorom Komisia a členské štáty úzko spolupracujú;
keďže predloženie štandardného osvedčenia pri dovoze zvierat predstavuje účinný spôsob overenia toho, či sa dodržali pravidlá spoločenstva, pričom tieto pravidlá môžu zahŕňať osobitné opatrenia, ktoré sa môžu meniť podľa danej tretej krajiny a musia sa zahrnúť do štandardného formulára osvedčenia;
keďže úradní veterinári spoločenstva sú zodpovední za overenie, či sa dodržiavajú požiadavky tejto smernice, zvlášť v tretích krajinách;
keďže kontrola pri dovoze musí zahŕňať aj pôvod zvieraťa a jeho zdravotný stav;
keďže členské štáty musia mať povolenie na to, aby mohli po dovoze týchto zvierat na územie spoločenstva a počas prevozu na miesto určenia uskutočniť opatrenia vrátane porážky a likvidácie týchto zvierat, ak je to potrebné pre ochranu zdravia ľudí a ostatných zvierat;
keďže všeobecné pravidlá, ktoré sa používajú pri kontrole, sa musia definovať v celkovom kontexte;
keďže každý členský štát musí mať právo na okamžitý zákaz dovozu z tretej krajiny, ak je takýto dovoz nebezpečný pre zdravie ostatných zvierat; keďže v takomto prípade musí byť koordinácia zámerov členských štátov smerom k tretím krajinám zabezpečená bez odkladu a bez predpokladu možného doplnku k zoznamu krajín oprávnených pre vývoz do spoločenstva;
keďže opatrenia tejto smernice by sa mali preskúmať v súvislosti s vybudovaním vnútorného trhu;
keďže by sa tiež mali zaviesť opatrenia na vytvorenie úzkej a účinnej spolupráce medzi Komisiou a členským štátom v rámci Stáleho veterinárneho výboru,
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Táto smernica stanovuje predpisy o zdravotnom stave živých zvierat z čeľade koňovitých equidae pri ich presune medzi členskými štátmi a dovoze z tretích krajín.
Článok 2
Na účely tejto smernice:
a) „podnik“ je poľnohospodárske zariadenie (hospodárstvo), stajňa alebo vo všeobecnosti každá budova alebo zariadenie, v ktorom sú equidae obvykle držané alebo chované na akýkoľvek účel;
b) „equidae“ sú divé alebo domáce zvieratá čeľade koňovitých (vrátane zebier) alebo druh asinine (somáre), prípadne mláďatá po skrížení týchto druhov;
c) „registrované equidae“ je každé zviera, zaregistrované ako stanovuje smernica 90/427/EHS ( 4 ), označené pomocou identifikačného dokumentu vydaného chovateľom alebo iným príslušným orgánom v krajine, z ktorej zviera pochádza a kde sa vedie plemenná kniha alebo register pre tento chov zvierat, prípadne medzinárodnou asociáciou alebo organizáciou, ktorá registruje kone na súťaže alebo dostihy;
d) „equidae na porážku“ sú zvieratá čeľade koňovitých, ktoré sú určené buď priamo, alebo prostredníctvom trhu, prípadne schváleného zhromažďovacieho strediska na prevoz do bitúnku a na porážku;
e) „equidae chovné a úžitkové“ sú zvieratá iné než tie, ktoré sa spomenuli pod bodom c) a d);
f) „členský štát alebo tretia krajina bez výskytu afrického moru koní“ je každá členská krajina alebo tretia krajina, na území ktorej sa počas dvoch predchádzajúcich rokov nezaznamenal klinický, sérologický (u neočkovaných equidae) alebo epidemiologický výskyt afrického moru koní a v ktorej sa počas predchádzajúcich 12 mesiacov neuskutočnilo očkovanie proti tejto chorobe;
g) „povinne oznamované choroby“ sú choroby uvedené v prílohe A;
h) „úradný veterinár“ je veterinár vymenovaný príslušným ústredným orgánom členského štátu alebo tretej krajiny;
i) „dočasné osvedčenie“ je status registrovaného zvieraťa, ktoré pochádza z tretej krajiny a ktoré má osvedčenie na území spoločenstva na dobu kratšiu než 90 dní, ktorú stanoví Komisia v súlade s článkom 24 podľa zdravotnej situácie v krajine pôvodu.
KAPITOLA II
PRAVIDLÁ PRESUNU ZVIERAT ČEĽADE KOŇOVITÝCH EQUIDAE
Článok 3
Členské štáty môžu oprávniť presun equidae registrovaných na ich území alebo ich poslať do iného členského štátu, len ak sú splnené podmienky uvedené v článkoch 4 a 5.
Príslušné orgány v cieľových členských štátoch však môžu zaručiť všeobecné alebo limitované výnimky pre presun týchto zvierat, ktoré:
— sa použijú pre rekreačnú a športovú jazdu pozdĺž ciest, ktoré sú v blízkosti hraníc so spoločenstvom,
— sa použijú na kultúrnych a podobných udalostiach alebo aktivitách organizovaných miestnymi orgánmi situovanými v blízkosti vnútorných hraníc so spoločenstvom,
— sú určené výlučne na dočasné pasenie alebo prácu v blízkosti vnútorných hraníc spoločenstva.
Členské štáty, ktoré využívajú takéto povolenie majú informovať Komisiu o obsahu zaručovanej výnimky.
Článok 4
1. Pri kontrole nesmú zvieratá vykazovať klinické príznaky choroby. Kontrola sa musí uskutočniť do 48 hodín pred naložením zvierat do dopravného prostriedku. V prípade registrovaných zvierat sa však môže takáto kontrola vyžadovať podľa článku 6 len pri obchode vo vnútri spoločenstva.
2. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uvedené v odseku 5 týkajúce sa povinného oznamovania chorôb, musí úradný veterinár v čase inšpekcie zistiť na základe vyhlásení vlastníka alebo chovateľa, či zvieratá boli v kontakte 15 dní pred kontrolou so zvieratami, ktoré majú alebo môžu mať nákazlivé ochorenie.
3. Nesmie ísť o zvieratá určené na porážku v rámci vyhubenia nákazlivého ochorenia podľa štátneho programu.
4. Zvieratá sa musia identifikovať nasledujúcim spôsobom:
i) v prípade registrovaných koní pomocou identifikačného dokumentu, ako zabezpečuje smernica 90/427/EHS ( 5 ), ktorý osvedčuje, že sa splnil článok 5 (5) a (6). Úradný veterinár má zrušiť platnosť tohoto dokumentu počas obdobia zákazu ako je uvedené v odseku 5 alebo v článku 5. Dokument sa má po porážke registrovaného koňa vrátiť orgánu, ktorý ho vydal. Postup realizácie tohto bodu prijme Komisia na základe článku 24;
ii) u zvierat na chov a úžitkových sa identifikácia uskutočňuje metódou, ktorú zaviedla Komisia podľa postupu uvedeného v článku 24.
Až do používania tejto metódy sa použijú úradne schválené vnútroštátne metódy označovania za predpokladu, že budú oznámené Komisii a ostatným členským štátom do troch mesiacov od dátumu prijatia tejto smernice.
5. K požiadavkám uvedeným v článku 5 treba dodať, že zviera nesmie pochádzať z hospodárstva, pre ktoré sa vydal jeden z nasledujúcich zákazov:
a) ak sú všetky druhy zvierat podozrivé z ochorenia lokalizované na hospodárstve a neboli odvezené na porážku, obdobie zákazu pre hospodárstvo musí byť prinajmenej:
— šesť mesiacov v prípade zvierat podozrivých zo žrebčej nákazy, počínajúc dátumom posledného skutočného alebo možného kontaktu s chorým zvieraťom. V prípade žrebcov zákaz platí, kým sa zviera nevykastruje,
— šesť mesiacov v prípade malleusu alebo encefalomyelitídy u zvierat počnúc dňom, v ktorý bolo zviera s týmto ochorením zabité,
— v prípade infekčnej anémie až do dátumu, keď sa infikované zviera zabilo, ostatné zvieratá mali negatívnu reakciu na dva Cogginsove testy uskutočnené s odstupom troch mesiacov,
— šesť mesiacov v prípade vezikulárnej stomatitídy,
— jeden mesiac od posledného zaznamenaného prípadu besnoty,
— 15 dní od posledného zaznamenaného prípadu antraxu;
b) Ak sa všetky zvieratá daného druhu, podozrivé na ochorenie, lokalizované na hospodárstve odviezli na porážku a objekty sa vydezinfikovali, obdobie zákazu má byť 30 dní, počnúc dňom, keď sa zvieratá zlikvidovali a objekty vydezinfikovali okrem antraxu, keď je obdobie zákazu 15 dní.
Príslušné orgány môžu čiastočne zrušiť tento zákaz v prípade jazdiarní a dostihových dráh a môžu upovedomiť Komisiu o dôvode pre takéto zrušenie.
6. Keď členský štát navrhne alebo navrhol voliteľný alebo povinný kontrolný program pre sledovanie ochorenia, na ktoré sú zvieratá podozrivé, môže predostrieť Komisii program do šiestich mesiacov po oznámení tejto smernice, ktorý by sa týkal predovšetkým:
— rozšírenia choroby na jeho území,
— dôvodov, pre ktoré treba brať do úvahy v programe význam ochorenia, ako aj náklady s tým spojené,
— zemepisnej oblasti, v ktorej sa program zavedie,
— kategórií používaných pre zariadenie, noriem, ktoré sa majú dodržať pre každý druh zvieraťa a postupov, ktoré sa majú použiť na testovanie,
— postupov na monitorovanie programu,
— krokov, ktoré sa majú uskutočniť, ak z nejakého dôvodu stratí hospodárstvo svoj status,
— krokov, ktoré sa majú uskutočniť, ak sú výsledky testov podľa opatrení v programe pozitívne,
— nediskriminačného obchodu na území členského štátu považovaný vzhľadom na obchod vo vnútri spoločenstva.
Komisia vyhodnotí programy predložené členskými štátmi. Ak sú vhodné, treba ich schváliť podľa postupu uvedeného v článku 24. Všetky ďalšie záruky, všeobecné alebo špecifické, ktoré si môže vyžadovať obchod vo vnútri spoločenstva, sa môžu definovať podľa toho istého postupu. Takéto záruky nesmú presahovať tie, ktoré vyžadujú členské štáty na svojom vlastnom území.
Programy predložené členskými štátmi sa môžu doplniť alebo sa k nim môžu pridať dodatky podľa postupu uvedeného v článku 25. Dodatky alebo doplnky k programom, ktoré sa už schválili alebo k tým, ktoré sa definovali podľa druhého pododseku, sa môžu schváliť tým istým postupom.
Článok 5
1. Členský štát, v ktorom sa vyskytol africký mor koní v zmysle článku 2 písm. f), môže expedovať zvieratá čeľade koňovitých (equidae) z tej časti svojho územia, ktorá sa považuje za infikovanú v zmysle odseku 2 tohto článku iba za podmienok stanovených v odseku 3 tohto článku.
2.
a) Určitá časť územia členského štátu sa považuje za infikovanú africkým morom koní, ak:
— klinické, sérologické (u nevakcinovaných zvierat) a/alebo epidemiologické dôkazy odhalili prítomnosť afrického moru koní v predchádzajúcich dvoch rokoch alebo
— vakcinácia proti africkému moru koní bola v priebehu posledných 12 mesiacov vykonaná.
b) Časť územia považovaná za infikovanú africkým morom koní musí prinajmenšom zahŕňať:
— ochranné pásmo s polomerom najmenej 100 km okolo každého centra infekcie,
— pásmo pozorovania siahajúce najmenej 50 km za ochranné pásmo, v ktorom nebola v posledných 12 mesiacoch vykonaná žiadna vakcinácia.
c) Pravidlá, ktorými sa riadia opatrenia na boj proti chorobám, týkajúce sa území a pásiem uvedených v písmenách a) a b), a príslušné výnimky sú špecifikované v smernici 92/35/EHS ( 6 )
d) Všetky vakcinované zvieratá čeľade koňovitých nachádzajúce sa v ochrannom pásme musia byť registrované a identifikované v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 92/35/EHS.
Identifikačný doklad a/alebo zdravotný certifikát sú opatrené jasným odkazom na takúto vakcináciu.
3. Členský štát môže expedovať z územia uvedeného v odseku 2 písm. b) iba zvieratá čeľade koňovitých, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:
a) musia sa expedovať iba počas určitých období roka so zreteľom na aktivitu vektorového hmyzu, ktoré sa majú určiť v súlade s postupom ustanoveným v článku 25;
b) nesmú vykazovať žiadne klinické príznaky afrického moru koní v deň prehliadky uvedenej v článku 4 ods. 1;
— ak neboli vakcinované proti africkému moru koní, museli byť podrobené a reagovať pritom negatívne na komplement fixačného testu na africký mor koní, tak ako je to opísané v prílohe D, a to dvakrát, pričom medzi týmito dvoma testmi uplynul interval 21 až 30 dní a druhý test musel byť vykonaný počas 10 dní pred expedovaním,
— ak boli vakcinované, nesmeli byť podrobené vakcinácii počas predchádzajúcich dvoch mesiacov a museli byť podrobené fixačnému testu opísanému v prílohe D v uvedených intervaloch bez toho, aby bol zazname naný nárast počtu protilátok. Komisia môže v súlade s postupom ustanoveným v článku 24 na základe stanoviska Vedeckého veterinárneho výboru uznať aj iné metódy monitorovania;
d) museli byť držané v karanténnej stanici počas obdobia najmenej 40 dní pred expedovaním;
e) museli byť chránené pred vektorovým hmyzom počas obdobia karantény a počas prepravy z karanténnej stanice na miesto odoslania.
Článok 6
Členské štáty, ktoré používajú iný kontrolný systém so zárukami rovnocennými tým, ktoré sú uvedené v článku 4 (5), čo sa týka presunu zvierat na ich území a registrovaných zvierat, najmä prostredníctvom identifikačného dokumentu si môžu navzájom poskytnúť odchýlku z opatrení uvedených v druhej vete článku 4 (1) a druhej zarážke v článku 8 (1).
Upovedomia o tom Komisiu.
Článok 7
1. Zvieratá sa musia dopravovať čo najskôr z pôvodného hospodárstva (podniku), a to buď priamo na schválený trh, alebo zoraďovacie stredisko v bitúnku, ako je definované v článku 3 (6) smernice 64/432/EHS v dopravných vozidlách alebo kontajneroch, ktoré sa pravidelne čistia a dezinfikujú dezinfekčným činidlom v intervaloch, ktoré určia vyvážajúce členské štáty. Vozidlá majú byť navrhnuté tak, aby sa výkaly zvierat, odpad alebo krmivo z nich nevytrácali počas transportu. Doprava musí byť efektívna, a to tým spôsobom, že sa bude zdravotný stav zvierat účinne ochraňovať.
2. Cieľový členský štát môže všeobecne alebo len obmedzene zaručiť čiastočné zrušenie niektorých požiadaviek uvedených v článku 4 (5) pre akékoľvek zviera s osobitným označením, ktoré je určené na porážku za predpokladu, že zdravotné osvedčenie umožňuje takéto čiastočné zrušenie.
V prípade zaručenia takéhoto čiastočného zrušenia pre zviera určené na porážku sa musí transport uskutočniť priamo do určeného bitúnku a porážka sa má previesť do piatich dní od príchodu zvieraťa na bitúnok.
3. Úradný veterinár musí zaznamenať identifikačné číslo alebo číslo identifikačného dokumentu zvieraťa určeného na porážku, postúpiť tieto údaje príslušnému orgánu na mieste vývozu a na požiadanie vyhotoviť osvedčenie o tom, že zviera bolo zabité.
Článok 8
1. Členské štáty zabezpečia, že:
— registrované zviera, ktoré opustí hospodárstvo, má identifikačný dokument, ako je uvedené v článku 4 (4) spolu — ak je určené pre obchod vnútri spoločenstva — s osvedčením, ako je uvedené v prílohe B,
— zvieratá chovné, úžitkové a určené na porážku majú počas prepravy pripojené sprievodné zdravotné osvedčenie, ako sa uvádza v prílohe C tejto smernice.
Osvedčenie alebo v prípade identifikačného dokumentu formulár obsahujúci zvláštnosti týkajúce sa zdravia zvieraťa musí byť bez ohľadu na článok 6 vystavené do 48 hodín pred ich naložením alebo najneskôr posledný pracovný deň predtým a vyhotovené prinajmenej v jednom úradnom jazyku odosielajúceho a cieľového členského štátu. Platnosť osvedčenia je 10 dní. Osvedčenie musí pozostávať z jedného listu.
2. Dovoz iných zvierat ako tých, ktoré sú registrované, sa má zaistiť jedným zdravotným osvedčením pre zásielku, a nie jednotlivými osvedčeniami, ako sa spomína v druhej zarážke odseku 1.
Článok 9
Pravidlá určené smernicou Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúce sa veterinárnych a zootechnických kontrol v obchode vnútri spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami so zreteľom na dokončenie vnútorného trhu ( 7 ) platia najmä pri kontrolách v mieste pôvodu, organizácii kontrol a následných kontrol, ktoré majú vykonávať štáty určenia, a poistných opatreniach, ktoré sa majú plniť.
Článok 10
Veterinárni odborníci z Komisie môžu v rozsahu, ktorý je potrebný na zabezpečenie jednotného použitia tejto smernice a v spolupráci s príslušnými štátnymi orgánmi, uskutočniť kontroly na mieste. Komisia informuje členské štáty o výsledku takýchto kontrol.
Členské štáty, na území ktorých sa uskutočnila kontrola, majú odborníkom poskytnúť všetku pomoc potrebnú na uskutočnenie ich úloh.
Všeobecné dohody o použití tohto článku sa majú prijať podľa postupu uvedeného v článku 24.
KAPITOLA III
PRAVIDLÁ PRE DOVOZ ZVIERAT Z TRETÍCH KRAJÍN
Článok 11
1. Equidae dovážané do spoločenstva musia vyhovovať podmienkam uvedeným v článkoch 12 až 16.
2. Pokiaľ nenadobudnú účinnosť rozhodnutia prijaté v zhode s článkami 12 až 16, uplatnia členské štáty na dovoz equidae z tretích krajín predpisy prinajmenej rovnocenné s tými, aké vyplývajú z kapitoly II.
Článok 12
1. Dovoz koní do Spoločenstva sa povolí len z tretích krajín, ktoré sú zaradené do zoznamu alebo zoznamov, ktoré sa majú vypracovať alebo zmeniť a doplniť v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.
S ohľadom na zdravotnú situáciu a záruky, ktoré poskytla tretia krajina ohľadom koní, sa môže rozhodnúť v zmysle postupu uvedeného v článku 24 ods. 2, že schválenie podľa predchádzajúceho pododseku sa bude uplatňovať na celé územie tretej krajiny alebo len na časť jej územia.
Na tento účel sa na základe príslušných medzinárodných štandardov zohľadní, ako tretia krajina schválila a uplatňuje tieto štandardy, najmä princíp regionalizácie, na svojom vlastnom území a hygienické požiadavky na dovoz z tretích krajín a zo Spoločenstva.
2. pokiaľ sa vypracujú zoznamy uvedené v ods. 1 alebo sa zmenia a doplnia, najmä s ohľadom na:
a) zdravotnú situáciu koní, okrem domácich a divých zvierat v tejto tretej krajine, najmä s ohľadom na exotické choroby zvierat a akékoľvek aspekty všeobecného zdravia a situácie v životnom prostredí v tretej krajine, ktorá môže spôsobiť riziko pre zdravie a ohroziť životné prostredie Spoločenstva;
b) legislatívu tretej krajiny vo vzťahu k zdraviu a blahu zvierat;
c) organizáciu príslušného veterinárneho orgánu a jeho servisných služieb, právomocí týchto služieb, dohľad, ktorému sú podrobené a prostriedky, ktoré majú k dispozícii, včítane zamestnancov a laboratórnej kapacity na účinné presadzovanie vnútroštátnej legislatívy.
d) záruky, ktoré príslušný veterinárny orgán tretej krajiny môže poskytnúť, so zreteľom na zhodu alebo rovnocennosť s príslušnými podmienkami na ochranu zdravia zvierat v Spoločenstve;
e) či je tretia krajina členom Medzinárodného úradu pre nákazy (OIE) a pravidelne a včas dodáva informácie ohľadom výskytu infekcií alebo prenosných chorôb koní na svojom území, najmä tých chorôb, ktoré sú uvedené v prílohe A tejto smernice;
f) záruky, ktoré poskytla tretia krajina, že bude priamo informovať Komisiu a členské štáty;
i) do 24 hodín potvrdí výskyt akejkoľvek choroby uvedenej v prílohe II a akúkoľvek zmenu v politike vakcinácie ohľadom príslušných chorôb;
ii) v prijateľnom období uskutoční navrhnuté zmeny vo vnútroštátnej legislatíve ohľadom sanitárnych pravidiel týkajúcich sa koní, najmä s ohľadnom na dovoz koní;
iii) v pravidelných intervaloch bude informovať o stave zdravia koní na svojom území;
g) akúkoľvek skúsenosť s predchádzajúcim dovozom koní z tretej krajiny a výsledky akejkoľvek vykonanej kontroly dovozu;
h) výsledky vykonaných inšpekcií a/alebo auditov Spoločenstva v tretej krajine, najmä výsledky hodnotenia príslušných orgánov alebo, keď to vyžaduje Komisia, správu príslušných orgánov tretej krajiny, o nimi vykonaných prehliadkach;
i) platné predpisy príslušnej tretej krajiny na zabránenie a kontrolu infekčných alebo nákazlivých chorôb zvierat v tretej krajine a ich vykonávanie, vrátane predpisov pre dovoz koní z iných tretích krajín.
3. Komisia pripraví aktuálne znenie všetkých vypracovaných zoznamov alebo ich zmení a doplní v zmysle ods. 1 a sprístupní ich verejnosti.
Tieto zoznamy sa môžu kombinovať s inými zoznamami vypracovanými na účely ochrany zdravia ľudí a zvierat a môžu obsahovať aj vzory zdravotných certifikátov.
4. Osobitné podmienky dovozu pre každú tretiu krajinu alebo skupinu tretích krajín, ktoré zodpovedajú zdravotnej situácii u zvierat koní v príslušnej tretej krajine alebo krajinách sa ustanovujú podľa postupu uvedeného v článku 24 odsek 2.
5. Podrobné predpisy na uplatňovanie tohto článku a podmienky včítane tretích krajín alebo častí tretích krajín uvedených v zoznamoch podľa ods. 1 sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.
Článok 13
1. Equidae pochádzajúce z tretích krajín nesmú mať:
a) africký mor koní;
b) venezuelskú encefalomyelitídu koní (VEE) počas dvoch rokov;
c) žrebčiu nákazu a malleus v období šiestich mesiacov.
2. Komisia môže podľa postupu uvedeného v článku 24:
a) rozhodnúť, že opatrenia uvedené v odseku 1 platia len pre časť územia tretej krajiny.
V prípade, že požiadavky na africký mor koní platia regionálne, musia sa prinajmenšom dodržať opatrenia uvedené v článku 5 (2) a (3);
b) vyžadovať ďalšie záruky pri chorobách, ktoré považuje spoločenstvo za cudzokrajné.
Článok 14
Zvieratá z čeľade koňovitých dovážané do cieľového členského štátu musia zostať bez prerušenia deň pred naložením na dopravné prostriedky na území tretej krajiny a v prípade regionalizácie územia, ako je definované v článku 13 (2) a), po dobu stanovenú rozhodnutím podľa článku 15.
Musia pochádzať z hospodárstva, ktoré je pod veterinárnou kontrolou.
Článok 15
Dovoz zvierat z územia tretej krajiny alebo jej časti, ako je definované podľa článku 13 (2) a) na zozname vyhotovenom podľa článku 12 (1), sa má schváliť len vtedy, ak zvieratá mimo požiadaviek stanovených v článku 13:
a) vyhovujú prijatým požiadavkám na zdravotný stav zvierat s odvolaním na druhy a kategórie zvierat podľa postupu uvedeného v článku 24 pre dovoz týchto zvierat z takejto krajiny.
Stanovenie zdravotných podmienok pre zvieratá podľa odseku 1 je možné na základe noriem uvedených v článkoch 4 a 5 a
b) v prípade tretej krajiny, kde sa vyskytuje vezikulárna stomatitída alebo virálna artritída prinajmenej šesť mesiacov, musia zvieratá čeľade koňovitých spĺňať nasledujúce požiadavky:
i) musia pochádzať z hospodárstva, kde sa nevyskytuje vezikulárna stomatitída prinajmenej šesť mesiacov a musia mať negatívny serologický test pred vývozom;
ii) v prípade virálnej artritídy musia samce týchto zvierat napriek článku 19 ii) mať negatívny serologický test alebo test vírovej izolácie, alebo akýkoľvek iný test uznaný podľa postupu uvedeného v článku 24, ktorý by zaručil neprítomnosť vírusu.
Podľa postupu uvedeného v článku 24 a podľa stanoviska Vedeckého veterinárneho výboru môže Komisia definovať kategórie samcov čeľade equidae, na ktorých sa táto požiadavka vzťahuje.
Článok 16
1. Zvieratá čeľade koňovitých equidae sa musia identifikovať podľa článku 4 (4) a k zásielke sa musí priložiť osvedčenie vystavené úradným veterinárom vyvážajúcej tretej krajiny. Toto osvedčenie musí:
a) byť vydané v deň naloženia zvierat do vývozného dopravného prostriedku do cieľoveho členského štátu alebo v prípade registrovaných koní v posledný pracovný deň pred ich vyvezením;
b) byť vystavené prinajmenej v jednom úradnom jazyku cieľového členského štátu a v jednom jazyku tých členských štátov, v ktorom sa uskutočnila dovozná kontrola;
c) byť priložené k zvieratám v origináli;
d) byť osvedčením o tom, že zvieratá vyhovujú požiadavkám tejto smernice v súvislosti s dovozom z tretích krajín;
e) pozostávať z jedného listu;
f) byť vyhotovené pre jedného príjemcu zásielky alebo v prípade zvierat určených na porážku pre danú zásielku za predpokladu, že zvieratá sú správne označené a identifikované.
Členské štáty informujú Komisiu, keď si z týchto možností niektorú vyberú.
2. Osvedčenie sa musí vystaviť na formulári podľa priloženého vzoru, ktorý je vyhotovený podľa postupu uvedeného v článku 24.
Článok 17
Kontrola sa má uskutočňovať na mieste pomocou veterinárnych odborníkov členských štátov a Komisie na overenie, či sa používajú v praxi opatrenia uvedené v tejto smernici a predovšetkým tie, ktoré sú uvedené v článku 12 (2).
Ak kontroly uskutočnené na základe podmienok uvedených v tomto článku objasnia závažne fakty proti schválenému hospodárstvu, Komisia má ihneď informovať členské štáty a prijať rozhodnutie, ktorým sa takéto schválenie stiahne. Konečné rozhodnutie sa potom uskutoční podľa postupu uvedeného v článku 25.
Odborníci z členských štátov, ktorí sú oprávnení na uskutočňovanie takýchto kontrol, sa vymenovávajú Komisiou, ktorá pracuje na návrh členských štátov.
Tieto kontroly sa majú uskutočniť v zastúpení spoločenstva, ktoré bude znášať aj s týmto súvisiace náklady.
Častosť a podrobnosti o týchto kontrolách sa stanovia podľa postupu uvedeného v článku 24.
Článok 18
1. Ihneď po príchode do cieľového členského štátu sa zvieratá určené na porážku odvezú na bitúnok, a to priamo alebo po prechode cez zoraďovacie stredisko a podľa požiadaviek na zdravotný stav zvieraťa sa porážka uskutoční v časovom období špecifikovanom v rozhodnutí, ktoré sa prijalo v zhode s článkom 15.
2. Na základe osobitných podmienok, ktoré možno prijať podľa postupu uvedeného v článku 24, môže príslušný orgán cieľového členského štátu na základe zdravotného stavu zvieraťa navrhnúť bitúnok, do ktorého sa má takéto zviera odviezť.
Článok 19
Komisia postupujúca podľa postupu uvedeného v článku 24:
i) môže rozhodnúť o tom, že dovoz z tretej krajiny alebo časti tretej krajiny sa má obmedziť na zvláštne druhy alebo kategórie;
ii) môže rozhodnúť napriek článku 15 o zavedení osobitnej podmienky pre dočasný vstup registrovaných zvierat alebo zvierat, ktoré sú určené na osobitné účely na územie spoločenstva alebo ich opakovaný vstup na územie spoločenstva po tom, ako sa dočasne vyviezli;
iii) má stanoviť podmienky na premenu dočasného vstupu na trvalý vstup;
iv) môžu určiť referenčné laboratórium Spoločenstva pre jednu alebo viac chorôb koní uvedených v zozname A a určia funkcie, úlohy a postupy ohľadom spolupráce s laboratóriami zodpovednými za diagnostikovanie infekčných chorôb koní v členských štátoch.
▼M2 —————
KAPITOLA IV
KONEČNÉ OPATRENIA
Článok 22
Opatrenia uvedené v tejto smernice a najmä tie, ktoré sú spomenuté v druhej vete článku 4 (1) a článkoch 6, 8 a 21, sa preskúmajú pred 1. januárom 1993 v rámci návrhov týkajúcich sa zdokonalenia vnútorného trhu, o čom Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou.
Článok 23
Prílohy k tejto smernici doplní Komisia podľa postupu uvedeného v článku 25.
Článok 24
1. Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat zriadený podľa článku 58 nariadenia (ES) č. 178/2002 ( 8 ).
2. Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES ( 9 ).
Obdobie ustanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanoví na tri mesiace.
3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.
Článok 25
1. Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat.
2. Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.
Obdobie ustanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanoví na 15 dní.
Článok 26
Pre kapitolu III tejto smernice platí článok 34 smernice 72/462/EHS.
Článok 27
Členské štáty prijmú s účinnosťou najneskôr do 1. januára 1992 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice. Ihneď o tom informujú Komisiu.
Článok 28
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
PRÍLOHA A
POVINNE OZNAMOVANÉ CHOROBY
Nasledujúce choroby sa povinne oznamujú:
— Žrebčia nákaza
— Malleus
— Konská encefalomyelitída (všetky druhy vrátane VEE)
— Nákazlivá anémia
— Besnota
— Antrax
— Africký mor koní
— Vezikulárna stomatitída
PRÍLOHA B
PRÍLOHA C
PRÍLOHA D
AFRICKÝ MOR KONÍ
DIAGNÓZA
Uvedené reagenty na metódu ELISA je možné získať z referenčného laboratória Európskeho spoločenstva alebo z referenčného laboratória OIE pre africký mor koní.
1. KONKURENČNÁ ELISA NA ZISŤOVANIE PROTILÁTOK PROTI VÍRUSU AFRICKÉHO MORU KONÍ (AHSV) (PREDPÍSANÁ SKÚŠKA)
Konkurenčná ELISA sa používa na zisťovanie špecifických protilátok AHSV v sére z ktoréhokoľvek druhu koní. Širokospektrálne polyklonálne imúnne anti-AHSV morčacie sérum (ďalej morčacie antisérum) je špecifickou séroskupinou a je schopné zistiť všetky známe sérotypy vírusu AHS.
Princípom skúšky je prerušenie reakcie medzi antigénom AHSV a morčacím antisérom vzorkou testovaného séra. Protilátky AHSV vo vzorke séra budú konkurovať tým v morčacom antisére, čoho výsledkom je zníženie očakávaného sfarbenia (po pridaní enzýmom označenej anti-morčacej protilátky a substrátu). Sérum sa môže vyšetriť v jedinom roztoku 1:5 (metóda kvapkovej skúšky) alebo sa môže titrovať (metóda titrácie séra) s cieľom stanovenia koncových bodov riedenia. Inhibičné hodnoty vyššie než 50 % je možné považovať za pozitívne.
Nižšie opísaný protokol sa používa v regionálnom referenčnom laboratóriu pre africký mor koní v meste Pirbright v Spojenom kráľovstve.
1.1. Postup skúšky
1.1.1. Príprava platničiek
1.1.1.1. Platničky ELISA pokryte antigénom AHSV extrahovaným z infikovaných bunkových kultúr a zriedeným v tlmiacom karbonátovom/bikarbonátovom roztoku, pH 9,6. Inkubujte platničky ELISA cez noc pri 4 °C.
1.1.1.2. Platničky trikrát premyte fosfátovým tlmivým soľným roztokom (PBS), pH 7,2 až 7,4 pH a vysušte na savom papieri.
1.1.2. Kontrolné jamky
1.1.2.1. V prvom stĺpci titrujte pozitívne kontrolné séra v dvojnásobných riedeniach od 1:5 až do 1:640 v blokujúcom tlmivom roztoku (PBS obsahujúce 0,05 % (v/v) Tween-20, 5,0 % (w/v) sušeného odstredeného mlieka (Cadbury's Marvel™) a 1 % (v/v) séra dospelého hovädzieho dobytka) na získanie konečného objemu 50 μl/jamka.
1.1.2.2. Pridajte 50 μl na jamku negatívneho kontrolného séra zriedeného na 1:5 (10 μl sérum + 40μl blokujúceho tlmivého roztoku) do jamiek A a B stĺpca 2.
1.1.2.3. Pridajte 100 μl na jamku blokujúceho tlmivého roztoku do jamiek C a D stĺpca 2 (prázdny).
1.1.2.4. Pridajte 50 μl blokujúceho tlmivého roztoku do jamiek E, F, G a H stĺpca 2 (kontrolné morčacie sérum).
1.1.3. Metóda kvapkovej skúšky
1.1.3.1. Pridajte z každého testovaného séra riedeného 1:5 v blokujúcom tlmivom roztoku do dvoch jamiek stĺpcov 3 až 12 (10 μl séra + 40 μl blokujúceho tlmivého roztoku).
alebo
1.1.4. Metóda titrácie séra
1.1.4.1. Pripravte dvojnásobné riedenia z každej vzorky (od 1:5 až do 1:640) v blokujúcom tlmivom roztoku cez osem jamiek jednotlivých stĺpcov (3 až 12),
potom
|
1.1.5. |
Pridajte 50 μl morčacieho antiséra rozpusteného v blokujúcom tlmivom roztoku do všetkých jamiek platničky ELISA okrem prázdnych (všetky jamky teraz obsahujú konečný objem 100 μl).
|
|
1.1.6. |
Chromogén Tesne pred použitím pripravte chromogénový roztok OPD (OPD = orto-fenyldiamín) podľa návodu výrobcov (0,4 mg/ml v sterilnej destilovanej vode). Pridajte substrát (peroxid vodíka = H2O2), aby ste dostali konečnú koncentráciu 0,05 % (v/v) (1 v 2000 30 % roztoku H2O2). Pridajte 50μl roztoku OPD do každej jamky a ponechajte platničky na stole asi 10 minút pri izbovej teplote. Zastavte reakciu pridaním 50 μl 1 M kyseliny sírovej (H2SO4) do každej jamky. |
|
1.1.7. |
Odčítanie Odčítajte spektrofotometricky pri 492 nm. |
1.2. Interpretácia výsledkov
|
1.2.1. |
Pomocou počítačového programu určite hodnoty optickej hustoty (OD) a percentuálnej inhibície problematických sér a kontrolných sér na základe strednej hodnoty, ktorá sa zaznamenala v štyroch kontrolných jamkách obsahujúcich sérum morčaťa. Údaje vyjadrené ako hodnoty OD a PI sa použijú na stanovenie toho, či sa skúška vykonala v prijateľnom rozmedzí. Horné kontrolné hodnoty (UCL) a dolné kontrolné hodnoty (LCL) kontrolných sér morčaťa sa pohybujú medzi hodnotami OD 1,4 a 0,4 v uvedenom poradí. Koncovým riedením pri pozitívnej skúške založenej na 50 % PI by mal byť 1:240 (v rámci intervalu od 1:120 do 1:480). Každá platnička, pri ktorej sa ukáže, že nevyhovuje horeuvedeným kritériám, sa musí odmietnuť. Ak je však titer pozitívneho skúšobného séra väčší než 1:80 a skúšobné vzorky sú stále negatívne, potom je možné negatívne skúšobné vzorky akceptovať. Dvojice jamiek s negatívnym kontrolným sérom a dvojice prázdnych jamiek by mali zaznamenať hodnoty PI medzi + 25 % a – 25 % a medzi + 95 % a + 105 %. Chyba v rámci týchto limitov neznamená, že je výsledok nesprávny, ale vyjadruje, že sa podkladová farba vyvíja. |
|
1.2.2. |
Diagnostickou medznou hodnotou (hodnota cut-off) pri skúšobných sérach je 50 % (PI 50 %). Vzorky, pri ktorých sa zaznamenali hodnoty PI väčšie než 50 %, sú pozitívne. Vzorky, pri ktorých sa zaznamenali hodnoty PI nižšie než 50 %, sú zaznamenané ako negatívne. Vzorky, ktoré v dvojiciach jamiek zaznamenávajú hodnoty PI nad alebo pod medznou hodnotou, sa považujú za nejednoznačné. Takého vzorky je možné opätovne podrobiť kvapkovej skúške alebo titrácii. Pozitívne vzorky je možné tiež titrovať na stanovenie stupňa pozitivity.
Nákres kvapkovej skúšky
Skúšobné séra
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
2. NEPRIAMA ELISA PRE ZISŤOVANIE PROTILÁTOK PROTI VÍRUSU AFRICKÉHO MORU KONÍ (AHSV) (PREDPÍSANÁ SKÚŠKA)
Opísaná skúška je v súlade so skúškou opísanou v kapitole 2.1.11. Manuálu noriem pre diagnostické skúšky a vakcíny OIE, štvrté vydanie, 2000.
Na stanovenie protilátok proti vírusu AHS sa ako antigén použije rekombinantný VP7 proteín s vysokým indexom citlivosti a osobitosti. Výhodou je aj jeho stabilita a neinfekčnosť.
2.1. Postup skúšky
2.1.1. Fáza tuhosti
2.1.1.1. Platničky ELISA pokryte rekombinantným AHSV-4 VP7 rozpusteným v karbonátovom/bikarbonátovom tlmivom roztoku, pH 9,6. Platničky inkubujte cez noc pri teplote 4 °C.
2.1.1.2. Platničky opláchnite päťkrát destilovanou vodou obsahujúcou 0,01 % (v/v) Tween 20 (čistiaci roztok). Na odstránenie zvyšnej vody platničky jemne pritlačte na savý materiál.
2.1.1.3. Platničky blokujte fosfátovým slaným tlmivým roztokom (PBS) + 5 % (w/v) odstredeného mlieka (sušené odstredené mlieko Nestlé™), 200 μl/jamka 1 hodinu pri teplote 37 °C.
2.1.1.4. Odstráňte blokujúci roztok a jemne pritlačte platničky na savý materiál.
2.1.2. Skúšobné vzorky
|
2.1.2.1. |
Testované vzorky séra, pozitívne a negatívne kontrolné séra sa rozpustia 1:25 v PBS + 5 % (w/v) odstredeného mlieka + 0,05 % (v/v) Tween 20, 100 μl/jamka. Inkubujte 1 hodinu pri teplote 37 °C. Pri titrácii urobte dvojnásobné riedenie 1:25 (100 μl/jamka), jedno sérum na jeden stĺpec platničky a to isté vykonajte s pozitívnou a negatívnou kontrolou. Inkubujte 1 hodinu pri teplote 37 °C. |
|
2.1.2.2. |
Platničky premyte tak, ako je to opísané v bode 2.1.1.2. |
2.1.3. Konjugácia
2.1.3.1. Dajte 100 μl/jamka chrenovej peroxidázy (HRP) konjugovanej s anti-konským gama-globulínom rozpusteným v PBS + 5 % mlieku + 0,05 % Tween 20, pH 7,2. Inkubujte 1 hodinu pri teplote 37 °C.
2.1.3.2. Platničky premyte tak, ako je to opísané v bode 2.1.1.2.
2.1.4. Chromogén/substrát
|
2.1.4.1. |
Pridajte 200 μl/jamku chromogénového/substrátového roztoku (10 ml 80,6 mM DMAB (dimetyl aminobenzaldehyd) + 10 ml 1,56 mM MBTH (3-metyl-2-benzo-tiazolin hydrazon hydrochlorid) + 5 μl H2O2) Vyvolávanie farby sa zastaví pridaním 50 μl 3N H2SO4 po približne 5 až 10 minútach (predtým, ako sa začne sfarbovať negatívna kontrola). Tiež je možné použiť aj iné chromogény ako ABTS (2,2‘-Azino-bis-[3-etylbenzotiazolin-6- kyselina sulfónová], TMB (tetrametyl benzidín) alebo OPD (orto-fenyldiamín). |
|
2.1.4.2. |
Odčítajte pri 600 nm (alebo 620 nm). |
2.2. Interpretácia výsledkov
2.2.1. Vypočítajte medznú hodnotu pripočítaním 0,6 k hodnote negatívnej kontroly (0,6 je štandardná odchýlka odvodená zo skupiny 30 negatívnych sér).
2.2.2. Skúšobné vzorky, uvádzajúce absorpčné hodnoty nižšie než je medzná hodnota, sa považujú za negatívne.
2.2.3. Skúšobné vzorky, uvádzajúce absorpčné hodnoty vyššie než je medzná hodnota + 0,15 sa považujú za pozitívne.
2.2.4. Skúšobné vzorky, uvádzajúce prostredné absorpčné hodnoty, sú nerozhodné a na potvrdenie výsledku je potrebné použiť inú metódu.
3. BLOKUJÚCA ELISA NA ZISŤOVANIE PROTILÁTOK PROTI VÍRUSU AFRICKÉHO MORU KONÍ (AHSV) (PREDPÍSANÁ SKÚŠKA)
Blokujúca ELISA je určená na zisťovanie špecifických protilátok AHSV v sérach rôznych vnímavých druhov. VP7 je najvýznamnejším antigénovým vírusovým proteínom AHSV a zachováva sa v rámci deviatich sérotypov. Keďže monoklonálna protilátka (Mab) je tiež namierená proti VP7, daná skúška poskytne vysokú hladinu citlivosti a osobitosti. Rekombinantný VP7 antigén je úplne neškodný, a preto zaručuje vysoký stupeň bezpečnosti.
Princípom skúšky je prerušenie reakcie medzi rekombinantným VP7 ako antigénom naviazaným na platničku ELISA a konjugovanou Mab špecifickou pre VP7. Protilátka v skúšobnom sére zablokuje reakciu medzi antigénom a Mab, čo vyústi do zníženia zafarbenia.
Opísaná skúška sa vykonáva v referenčnom laboratóriu Európskeho spoločenstva pre mor koní v Algete v Španielsku.
3.1. Postup skúšky
3.1.1. Platničky ELISA
3.1.1.1. Pokryte platničky ELISA rekombinantom AHSV-4 VP7 rozpusteným v karbonátovom/bikarbonátovom tlmivom roztoku, pH 9,6. Inkubujte cez noc pri teplote 4 °C.
3.1.1.2. Platničky päťkrát premyte vo fosfátovom soľnom tlmivom roztoku (PBS) obsahujúcom 0,05 % (v/v) Tween 20 (PBST).
3.1.1.3. Stabilizujte platničku stabilizujúcim roztokom (aby sa umožnilo dlhodobé skladovanie pri teplote 4 °C bez straty činnosti) a usušte savým materiálom.
3.1.2. Skúšobné vzorky a kontroly
|
Na preverenie: |
rozpustite skúšobné séra a kontroly 1:10 priamo na platničke v PBST na dosiahnutie konečného objemu 100 μl/jamka. Inkubujte hodinu pri teplote 37 °C. |
|
Na titráciu: |
pripravte dvojnásobné riedenia skúšobných sér a pozitívnych kontrol (100 μl/jamka) od 1:10 do 1:1 280 cez osem jamiek. Skúška negatívnej kontroly prebieha v roztoku 1:10. |
3.1.3. Konjugácia
Pridajte 50 μl/jamka riedeného Mab (monoklonálne protilátky špecifické pre VP7) konjugovanou s chrenovou peroxidázou (HRP) do každej jamky a jemne premiešajte, aby sa zaistila homogénnosť. Inkubujte 30 minút pri teplote 37 °C.
|
3.1.4. |
Platničky premyte päťkrát s PBST a usušte tak, ako je to opísané vyššie. |
|
3.1.5. |
Chromogén/substrát Pridajte 100 μl/jamka chromogénového/substrátového roztoku (1 ml ABTS (2,2‘-Azino-bis-[3-etylbenzotiazolin-6-kyselina sulfónová]) 5 mg/ml + 9 ml substrátového tlmivého roztoku (0,1 M fosfátového citrátu pH 4 obsahujúci 0,03 % H2O2) a inkubujte 10 minút pri izbovej teplote. Vývoj farby sa zastaví pridaním 100 μl/jamka 2 % (w/v) SDS (dodecyl sulfát sodný). |
|
3.1.6. |
Odčítanie Odčítajte pri 405 nm v snímači ELISA. |
3.2. Interpretácia výsledkov
3.2.1. Potvrdenie skúšky
Skúška je platná, ak je optická hustota (OD) negatívnej kontroly (NC) vyššia než 1,0 a OD pozitívnej kontroly (PC) nižšia než 0,2.
3.2.2. Výpočet medznej hodnoty
|
Pozitívna medzná hodnota |
= |
|
|
Negatívna medzná hodnota |
= |
|
kde NC je OD negatívnej kontroly a PC je OD pozitívnej kontroly.
3.2.3. Interpretácia výsledkov
Vzorky s OD nižším než je pozitívna medzná hodnota, by sa mali považovať za pozitívne k protilátkam AHSV.
Vzorky s OD vyšším než negatívna medzná hodnota by sa mali považovať za negatívne k protilátkam AHSV.
Vzorky s OD medzi týmito dvoma hodnotami by sa mali považovať za nejednoznačné a zvieratám by sa mali odobrať vzorky znovu po dvoch až troch týždňoch.
( 1 ) Ú. v. ES C 327, 30.12.1989, s. 61.
( 2 ) Ú. v. ES C 149, 18.6.1990.
( 3 ) Ú. v. ES C 62, 12.3.1990, s. 46.
( 4 ) Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 55.
( 5 ) Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 55.
( 6 ) Ú. v. ES L 157, 10.6.1992, s. 19.
( 7 ) Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.
( 8 ) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.
( 9 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.