ROZHODNUTIE RADY

z 19. decembra 2006

o osobitnom programe, ktorý sa má vykonávať prostredníctvom priamych akcií Spoločného výskumného centra v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011)

(2006/977/Euratom)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 7,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

po porade s Vedeckým a technickým výborom a správnou radou SVC,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 7 zmluvy sa rozhodnutie Rady 2006/970/Euratom z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011) (3) (ďalej len „rámcový program“) má vykonávať prostredníctvom osobitných programov, ktorými sa vymedzujú podrobné pravidlá ich vykonávania, určuje sa ich trvanie a stanovujú sa prostriedky, ktoré sa považujú za potrebné.

(2)	Spoločné výskumné centrum (ďalej aj „SVC“) by v rámci osobitného programu SVC, ktorým sa vykonáva rámcový program Euratomu, malo realizovať činnosti v oblasti výskumu a odbornej prípravy prostredníctvom takzvaných priamych akcií.

(3)

SVC by v rámci plnenia svojho poslania malo poskytovať vedecko-technickú podporu procesu tvorby politík EÚ na základe požiadaviek zákazníkov, zabezpečovať podporu realizácie a monitorovania existujúcich politík a reagovať na nové politické požiadavky. V záujme naplnenia svojho poslania by SVC malo vykonávať výskum najvyššej porovnateľnej európskej kvality okrem iného aj udržaním svojej úrovne vedeckej excelentnosti.

(4)	Pri vykonávaní tohto osobitného programu by sa mal klásť dôraz na podporu mobility a vzdelávania výskumných pracovníkov a inovácií v Spoločenstve. SVC by malo najmä uskutočňovať príslušné činnosti odbornej prípravy v oblasti jadrovej bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany.

(5)

Tento osobitný program by sa mal vykonávať pružným, účinným a transparentným spôsobom s prihliadnutím na príslušné potreby užívateľov SVC a politík Spoločenstva, ako aj pri rešpektovaní cieľa chrániť finančné záujmy Spoločenstva. Výskumné činnosti vykonávané v rámci programu by sa mali podľa potreby prispôsobiť týmto potrebám a vedecko-technickému rozvoju, ako aj cieľu dosiahnuť vedeckú excelentnosť.

(6)	Na výskum a vývoj v rámci tohto osobitného programu by sa mali uplatňovať pravidlá účasti podnikov, výskumných centier a univerzít a pravidlá šírenia výsledkov výskumu, ktoré platia pre rámcový program ES (ďalej len „pravidlá účasti a šírenia“) a ktoré sa vzťahujú na priame akcie.

(7)

Na účely vykonávania tohto programu môže byť okrem spolupráce, na ktorú sa vzťahuje Dohoda o Európskom hospodárskom priestore alebo dohoda o pridružení, vhodné zapojiť do činností medzinárodnej spolupráce aj tretie krajiny a medzinárodné organizácie, a to najmä na základe článku 2 písm. h) a článkov 101 a 102 zmluvy.

(8)

V zmysle činností rozširovania a integrácie sa SVC zameriava na podporu integrácie organizácií a výskumných pracovníkov nových členských štátov do svojich činností, najmä vykonávanie vedecko-technických prvkov acquis EÚ, ako aj intenzívnejšiu spoluprácu s organizáciami a výskumnými pracovníkmi z pristupujúcich a kandidátskych krajín. Postupné otváranie sa plánuje aj vo vzťahu k susedným krajinám, najmä v oblasti prioritných tém európskej susedskej politiky.

(9)	Výskumné činnosti vykonávané v rámci tohto osobitného programu by mali byť v súlade so základnými etickými zásadami vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie.

(10)	SVC by malo pokračovať vo vytváraní dodatočných zdrojov prostredníctvom konkurenčných činností; medzi ne patrí účasť na nepriamych akciách rámcového programu, práca s tretími stranami a v menšej miere využívanie duševného vlastníctva.

(11)

Je potrebné čo najefektívnejšie a používateľsky najprijateľnejšie zabezpečiť dobré finančné hospodárenie v rámci rámcového programu a jeho vykonávanie a zároveň zabezpečiť právnu istotu a prístup k programu pre všetkých účastníkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (4), a nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 (5), ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie uvedených rozpočtových pravidiel a všetkých jeho budúcich zmien a doplnení.

(12)

Mali by sa prijať vhodné opatrenia, zodpovedajúce finančným záujmom Európskych spoločenstiev, na účely monitorovania účinnosti poskytovanej finančnej pomoci a účinnosti využívania týchto prostriedkov, aby sa zamedzilo nezrovnalostiam a podvodom, a mali by sa prijať potrebné kroky na vymáhanie ušlých, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1605/2002, nariadením (ES, Euratom) č. 2342/2002, nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (6), (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou za účelom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (7) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (8).

(13)	Komisia by mala v primeranom čase zabezpečiť, aby sa v súvislosti s činnosťami vykonávanými v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento program, uskutočnilo nezávislé hodnotenie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa prijíma osobitný program, ktorý sa vzťahuje na priame akcie Spoločného výskumného centra v oblasti výskumu a odbornej prípravy (ďalej len „osobitný program“), na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2011.

Článok 2

Osobitný program stanovuje činnosti pre akcie Spoločného výskumného centra v jadrovej oblasti a zabezpečuje podporu celému spektru výskumných akcií uskutočňovaných prostredníctvom nadnárodnej spolupráce v týchto tematických oblastiach:

a)	nakladanie s jadrovým odpadom, jeho vplyv na životné prostredie;

b)	jadrová bezpečnosť;

c)	jadrové zabezpečenie.

Ciele a hlavné okruhy týchto činností sú uvedené v prílohe.

Článok 3

V súlade s článkom 3 rámcového programu je suma potrebná na vykonanie osobitného programu 517 mil. EUR.

Článok 4

Všetky výskumné činnosti vykonávané v rámci osobitného programu sa vykonávajú v súlade so základnými etickými zásadami.

Článok 5

1.   Osobitný program sa vykonáva prostredníctvom priamych akcií stanovených v prílohe II k rámcovému programu.

2.   Na tento osobitný program sa vzťahujú pravidlá účasti a šírenia súvisiace s priamymi akciami.

Článok 6

1.   Komisia vypracuje viacročný pracovný program vykonávania osobitného programu, v ktorom podrobnejšie opíše ciele a vedecké a technické priority uvedené v prílohe, a harmonogram vykonávania.

2.   Viacročný pracovný program zohľadňuje príslušné výskumné činnosti vykonávané členskými štátmi, pridruženými štátmi a európskymi i medzinárodnými organizáciami. Podľa potreby sa aktualizuje.

Článok 7

Komisia zabezpečí, aby sa v súvislosti s činnosťami vykonávanými v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje osobitný program, uskutočňovalo nezávislé hodnotenie ustanovené v článku 6 rámcového programu.

Článok 8

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 9

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

PRÍLOHA

PROGRAM SVC EURATOM

1.   Cieľ

Poskytovať vedecko-technickú podporu politike Spoločenstva súvisiacej s jadrovou energiou na základe požiadaviek zákazníkov, zabezpečiť podporu realizácie a monitorovania existujúcich politík a pružne reagovať na nové požiadavky politiky.

2.   Prístup

Poslaním SVC je na základe požiadaviek zákazníkov poskytovať vedecko-technickú podporu pre tvorbu, rozvoj, vykonávanie a monitorovanie politík Spoločenstva s cieľom udržať európsky výskum v popredí. Poslanie SVC tiež zdôrazňuje potrebu, aby sa SVC zaoberalo vysokokvalitnými výskumnými činnosťami v úzkom spojení s priemyslom a inými orgánmi a rozvíjalo siete so štátnymi a súkromnými inštitúciami v členských štátoch. Vo všetkých činnostiach SVC sú zastúpené obe dimenzie, ale ich individuálny význam sa pohybuje od priamej podpory útvarom Komisie po základný výskum realizovaný v širokom európskom alebo medzinárodnom meradle.

Cieľom činnosti SVC v jadrovej oblasti je splnenie záväzkov v oblasti výskumu a vývoja vyplývajúcich zo Zmluvy o Euratome a podpora Komisie aj členských štátov v oblasti bezpečnostných opatrení a nešírenia, nakladania s odpadom, bezpečnosti jadrových zariadení a cyklu paliva, rádioaktivity v životnom prostredí a ochrany pred žiarením.

Cieľom tohto osobitného programu je rozvíjať a zhromažďovať znalosti, poskytovať zásadné vedecké/technické údaje a podporovať bezpečnosť/zabezpečenie a spoľahlivosť, trvalú udržateľnosť a kontrolu jadrovej energie vrátane hodnotenia inovačných/budúcich systémov. Pri účasti na nepriamych akciách rámcového programu sa bude vyvíjať úsilie o čo najväčšiu komplementárnosť s inštitucionálnym pracovným programom načrtnutým v oddiele 3.

Jednou hlavných obáv v jadrovej oblasti je v súčasnosti strata znalostí, odbornosti a najmä technológie a techniky na zaobchádzanie s rádioaktívnym materiálom a radiačnými poliami. SVC bude naďalej pôsobiť ako európsky garant v oblasti šírenia informácií, odbornej prípravy a vzdelávania mladých vedcov a zároveň poskytovať iným výskumným pracovníkom prístup k svojej infraštruktúre a podporovať tak know-how v jadrovej oblasti v Európe.

Ďalším cieľom bude ďalší rozvoj spolupráce prostredníctvom tvorby sietí na európskej a celosvetovej úrovni. V tejto súvislosti bude zvlášť dôležitá možnosť SVC zapájať sa do sietí excelentnosti a do integrovaných projektov.

SVC tiež umožní fakticky podloženú diskusiu a podložené rozhodovanie o vhodnom energetickom mixe, ktorý by zodpovedal európskym energetickým potrebám (vrátane obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie).

3.   Činnosti

3.1.   Nakladanie s jadrovým odpadom, jeho vplyv na životné prostredie

3.1.1.   Charakteristika, skladovanie a ukladanie vyhoreného paliva

Nakladanie s vyhoreným palivom a vysokoaktívnym jadrovým odpadom zahŕňa úpravu potrebnú na prepravu, skladovanie a geologické uloženie. Hlavným cieľom je zabrániť uvoľneniu rádionuklidov do biosféry počas veľmi dlhého časového obdobia. Návrh, hodnotenie a fungovanie umelého a prírodného systému bariér počas príslušného časového obdobia sú kľúčovými zložkami na dosiahnutie týchto cieľov a závisia okrem iného od správania paliva.

SVC sa zameriava na získanie údajov o dlhodobom správaní vyhoreného paliva a vypracovanie metód spoľahlivého hodnotenia umelých systémov s dôrazom na neporušenosť zásielok odpadov a referenčné porovnávanie kritérií rozhodovania v rizikových prípadoch.

Laboratórne pokusy v oblasti správania paliva v reprezentatívnych podmienkach poskytnú dôležité informácie na vytvorenie modelov dlhodobých predpovedí a umožnia ich overenie. SVC sa bude zapájať aj do rôznych európskych snáh o bezpečné riešenia ukladania odpadu a bude aktívne podporovať prenos znalostí medzi rôznymi krajinami.

3.1.2.   Delenie, transmutácia a úprava

Hlavnými úlohami tohto programu ostávajú optimalizácia delenia paliva na samostatné vybrané rádionuklidy s dlhým polčasom rozpadu, ako aj výroba a charakterizácia bezpečných a spoľahlivých palív alebo terčov pre aktinoidovú transmutáciu.

Štúdium týchto alternatívnych stratégií nakladania s odpadmi si naďalej získava vysokú pozornosť, pretože by výrazne znížili dlhodobé riziko ukladania odpadu. V prípade transmutácie sa uvažuje o rýchlych aj tepelných reaktoroch spolu s jednoúčelovými zariadeniami na spaľovanie aktinoidov. Väčšina navrhovaných spôsobov určených pre budúce systémy reaktorov zahŕňa takéto výberové oddelenie rádionuklidov.

Na základe výrazného zníženia množstva rádionuklidov s dlhým polčasom rozpadu a podstatného zníženia objemov v zariadeniach na spracovanie odpadu bude vypracovanie inertných matríc pre úpravu HLW (vysokoaktívneho odpadu) predstavovať z dlhodobého hľadiska kľúčové zlepšenie v oblasti nakladania s jadrovým odpadom.

SVC bude prevádzkovať nové zariadenia na zdokonalené delenie a výrobu palív a terčov (laboratórium pre minoritné aktinoidy) v tejto oblasti. Bude tiež vykonávať skúšky žiarenia na terčoch a palivách, ako aj produkovať základné jadrové údaje pre transmutáciu. Z analýz korózie a lúhovania sa nakoniec stanoví chemická stálosť matríc pre úpravu aktinoidov.

3.1.3.   Základný výskum o aktinoidoch

Činnosti základného výskumu sa zameriavajú na poskytovanie základných znalostí s cieľom podporiť porozumenie fyzikálnym procesom v oblasti jadrového paliva (od výroby energie po nakladanie s odpadom) a sú úzko spojené s odbornou prípravou a vzdelávaním. Činnosti základného výskumu sa zamerajú na tepelno-fyzikálne vlastnosti materiálov, povrchové vlastnosti systémov, ktoré obsahujú aktinoidy, a základné fyzikálne a chemické vlastnosti.

Zariadenia SVC, ako aktinoidové užívateľské laboratórium, budú naďalej prijímať vedcov, najmä z európskych univerzít.

3.1.4.   Jadrové údaje

Výsledkom navrhovaných projektov jednoúčelových zariadení na spaľovanie minoritných aktinoidov a moderných spôsobov výroby jadrovej energie je nová potreba omnoho presnejších jadrových údajov.

SVC bude vykonávať merania jadrových údajov určených na nakladanie s jadrovým odpadom. Nový technologický vývoj výrazne zlepšil možností merania. SVC podporuje aj dôležité úsilie v oblasti rozvoja základnej jadrovej teórie na modelovanie experimentálne nedosiahnuteľných reakcií.

Rádionuklidová metrológia dopĺňa túto prácu meraniami s cieľom získať zlepšené údaje o jadrovom rozpade štiepnych materiálov a produktov štiepenia. Presné experimentálne údaje sú potrebné aj na overenie teórií a modelov, na ktorých sú založené predpisy o ochrane pred žiarením.

3.1.5.   Využitie jadrového výskumu v lekárstve

Z jadrových zariadení a odborných vedomostí SRC vzišlo niekoľko aplikácií v oblasti lekárstva. Sú výsledkom výskumu výroby nových izotopov, vývoja klinických referenčných materiálov a podpory nových terapií na liečbu rakoviny. Cieľom SVC je, aby tieto nové aplikácie boli sprístupnené nemocniciam a farmaceutickému priemyslu.

3.1.6.   Meranie rádioaktivity v životnom prostredí

SVC uplatňuje svoje odborné vedomosti v stopovej analýze na overovanie rádioaktívnych výpustí a emisií z jadrových zariadení. Práca zahŕňa aj štúdie tvorby druhov aktinoidov, ich migračných modelov v biosfére a ich rádiotoxikológie. Vzhľadom na nové hraničné hodnoty pre rádionuklidy v potravinových zložkách bude SVC rozvíjať analytické techniky a vyrábať zodpovedajúce referenčné materiály. Medzi laboratóriami sa budú organizovať porovnávania s monitorovacími laboratóriami členských štátov s cieľom posúdiť porovnateľnosť oznámených monitorovacích údajov a podporovať zosúladenie systémov na meranie rádioaktivity.

3.1.7.   Správa znalostí, odborná príprava a vzdelávanie

Pre nové generácie jadrových vedcov a inžinierov je dôležité zachovať a prehĺbiť znalosti o jadrovom výskume prostredníctvom pokusov, výsledkov, interpretácií a schopností získaných v minulosti. To platí najmä v takých oblastiach, v ktorých sa tri desaťročia skúseností v oblasti analýz výkonu a bezpečnosti reaktorov skoncentrovali do komplexných analytických nástrojov, akými sú modely a počítačové kódy. Cieľom SVC bude zachovať si potrebné znalosti a zabezpečiť, aby boli rýchlo k dispozícii, riadne organizované a zdokumentované, aby sa zabránilo možnej strate znalostí a nedostatku nových vedcov a inžinierov v oblasti jadrovej technológie. Bude tiež podporovať rozvoj nových vedcov a inžinierov v oblasti jadrovej energetiky a zároveň sa snažiť ich do tejto oblasti prilákať. Bude podporovať aj činnosti vysokoškolského vzdelávania v Európe. SVC bude naďalej prispievať k rozvoju lepšej komunikácie o jadrových otázkach, najmä pokiaľ ide o ich prijateľnosť u verejnosti, a globálnejšie, k rozvoju stratégií pre celkovú informovanosť v oblasti energetiky.

3.2.   Jadrová bezpečnosť

3.2.1.   Bezpečnosť jadrového reaktora

Na zachovanie a zlepšenie bezpečnostnej úrovne jadrových elektrární západného aj ruského typu sa musia rozšíriť a overiť moderné a zlepšené metodológie na hodnotenie bezpečnosti a zodpovedajúce analytické nástroje. Na umožnenie validácie a overenie nástrojov na posudzovanie bezpečnosti a lepšie pochopenie súvisiacich fyzikálnych javov a procesov sa budú vykonávať cielené experimentálne skúmania. SVC je plne zapojené do medzinárodného úsilia o zvyšovanie bezpečnosti jadrového reaktora.

3.2.2.   Bezpečnosť jadrového paliva v energetických reaktoroch prevádzkovaných v EÚ

Bezpečnosť paliva sa zameriava na prevenciu a zmiernenie dôsledkov hypotetických nehôd. Dva hlavné aspekty sa v tomto výskume týkajú mechanickej neporušenosti palivových systémov počas životnosti reaktora a reakcie paliva na prechodné podmienky a na podmienky v prípade závažnej nehody reaktora až po roztavenie jadra.

V tejto súvislosti je SVC zapojené do súčasnej stratégie vývoja palív zameranej na zlepšenie bezpečnosti a zníženie civilných a vojenských zásob plutónia. SVC využije HFR (reaktor s vysokým tokom neutrónov) na testovanie správania a vlastností palív. Vykonajú sa aj merania vlastností, ktoré majú vplyv na výkonnosť.

3.2.3.   Bezpečná prevádzka moderných systémov jadrovej energie

Na celom svete sa skúmajú stratégie nových reaktorov ako otvorená výskumná téma, napr. v rámci scenára cestovnej mapy štvrtej generácie inšpirovanej komplexným hodnotením vrátane problémov, ktoré zaujímajú verejnosť, ako je napríklad zlepšenie bezpečnosti, zníženie množstva odpadu a zlepšenie opatrení proti šíreniu jadrového materiálu.

Pre SVC je nevyhnutné priamo i prostredníctvom koordinácie európskych príspevkov naplno zohrávať svoju úlohu v tejto celosvetovej iniciatíve, do ktorej sú zapojené hlavné výskumné organizácie. Ide výlučne o oblasti, ktoré môžu zlepšiť aspekty bezpečnosti a zabezpečenia inovačných cyklov jadrového paliva, najmä charakterizáciu, skúšky a analýzu nových palív. SVC sa bude zaoberať vypracovaním bezpečnostných a kvalitatívnych cieľov, bezpečnostných požiadaviek a zdokonalenej metodológie hodnotenia reaktorov pre systémy. Tieto informácie sa budú systematicky oznamovať orgánom zainteresovaných členských štátov a útvarom Komisie najmä prostredníctvom pravidelných koordinačných zasadnutí.

3.3.   Jadrové zabezpečenie

3.3.1.   Bezpečnostné opatrenia v jadrovej oblasti

Význam rozmeru nešírenia narastá a pre bezpečnosť občanov EÚ je životne dôležité, aby boli naďalej dostupné potrebné kapacity. Činnosti SVC v tejto oblasti pozostávajú z technickej podpory poskytovanej útvarom Komisie v rámci Zmluvy o Euratome a IAEA (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu) v rámci Zmluvy o nešírení. Cieľom bude zvýšiť automatizáciu a zaviesť lepšie nástroje informačnej analýzy na účely zníženia pracovného zaťaženia inšpektorov a bremena, ktoré sa kladie na jadrový priemysel.

Hoci má SVC viac ako 30-ročné skúsenosti s podporou zmlúv o Euratome a nešírení, technické inovácie a zlepšenia sú naďalej potrebné na plnenie vyvíjajúcej sa politiky bezpečnostných opatrení. Kým SVC zvládne tieto ciele, jeho činnosť bude naďalej zahŕňať overovacie a detekčné technológie, ako aj technológie na obmedzenie šírenia a dozor, metódy merania jadrového materiálu, výrobu jadrových referenčných materiálov a zabezpečenie odbornej prípravy, najmä pre inšpektorov IAEA a Komisie.

3.3.2.   Dodatkový protokol

Cieľom dodatkového protokolu je zabezpečiť, aby nedochádzalo k neohláseným jadrovým činnostiam. Jeho vykonávanie si vyžaduje mnoho techník, ktoré sa líšia od techník používaných na overovanie evidencie jadrových materiálov. Vyžaduje si celkový opis činností krajiny v jadrovej oblasti, rozsiahlejšie vyhlásenia o lokalitách a rôznorodejšie požiadavky na inšpekcie. Tieto požiadavky môžu zahŕňať monitorovanie mimo lokality a monitorovacie činnosti mimo hraníc zariadenia a analýzu častíc životného prostredia ako nástroja na odhaľovanie neohlásených činností v jadrovej oblasti.

Cieľom SVC je prejsť ku kontrole presunov jadrového materiálu, uskutočňovanej v reálnom čase, a integrovanej analýze informácií. SVC bude pracovať najmä na rozvoji a overovaní nástrojov pre analýzu informácií a na metodológii založenej na systémovej analýze.

3.3.3.   Zhromažďovanie informácií o jadrovom nešírení z verejne prístupných zdrojov

S cieľom podporovať útvary Komisie a spolupracovať s IAEA a orgánmi členských štátov bude SVC pokračovať v systematickom zhromažďovaní a analyzovaní informácií o otázkach jadrového nešírenia [možné rozšírenie na iné ZHN (zbrane hromadného ničenia) a nosiče] z rôznych zdrojov (internet, špecializovaná literatúra, databázy). Tieto informácie sa budú využívať na prípravu správ o vybraných krajinách, v ktorých sa vo bude pozorne sledovať vývoj činností v jadrovej oblasti a dovoz a/alebo vývoz jadrových zariadení a technológií na priame alebo dvojaké využitie. Informácie z týchto verejne prístupných zdrojov budú podoprené satelitnými fotografiami. S cieľom podporiť túto prácu bude SVC ďalej rozvíjať viacjazyčné technológie na vyhľadávanie na internete, technológie na správu znalostí a prehľadávanie a analýzu údajov.

3.3.4.   Boj proti nezákonnému obchodovaniu s jadrovými materiálmi vrátane jadrovej súdnej analýzy

Odhaľovanie a identifikácia nezákonne prepravovaných alebo skladovaných jadrových materiálov predstavujú hlavnú líniu obrany proti nezákonnému obchodovaniu. Súdna veda v jadrovej oblasti poskytuje indície o pôvode zabaveného materiálu. Vytvorenie primeraných plánov reakcie v prípade odhalenie je naďalej dôležitou otázkou. V oblasti jadrovej súdnej analýzy a nezákonného obchodovania bude SVC posilňovať svoju spoluprácu s národnými orgánmi a medzinárodnými organizáciami (ITWG, IAEA atď.).

Etické aspekty

Počas vykonávania tohto osobitného programu a pri výskumných činnostiach z neho vyplývajúcich sa majú dodržiavať základné etické princípy. Medzi ne patria okrem iných zásady uvedené v Charte základných práv EÚ vrátane týchto: ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudského života, ochrana osobných údajov a súkromia, ako aj zvierat a životného prostredia v súlade s právom Spoločenstva a s najnovším znením príslušných medzinárodných dohovorov, usmernení a kódexov správania, napr. Helsinskej deklarácie, Dohovoru Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne, podpísaného v Oviede 4. apríla 1997, a jeho dodatkových protokolov, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Všeobecnej deklarácie o ľudskom genóme a ľudských právach, ktorú prijalo UNESCO, Dohovoru OSN o biologických a toxických zbraniach (BTWC), Medzinárodnej zmluvy o rastlinných genetických zdrojoch pre potraviny a poľnohospodárstvo, ako aj relevantných rezolúcií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Bude sa prihliadať aj na stanoviská Európskej skupiny poradcov pre etické dôsledky biotechnológie (1991 – 1997) a stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách (od roku 1998).

V súlade so zásadou subsidiarity a rôznorodosti prístupov existujúcich v Európe musia účastníci výskumných projektov dodržiavať platné právne predpisy, iné predpisy a etické pravidlá v krajinách, v ktorých sa výskum bude vykonávať. V každom prípade sa uplatňujú vnútroštátne ustanovenia, pričom Spoločenstvo finančne nepodporí výskum, ktorý sa má vykonať v členskom štáte alebo v krajine, ak je v tomto členskom štáte alebo v krajine takýto výskum zakázaný.

V prípade potreby musia subjekty realizujúce výskumný projekt pred začatím činností výskumu a technického rozvoja získať súhlas príslušných vnútroštátnych alebo miestnych etických výborov. Okrem toho bude Komisia systematicky vykonávať etické skúmanie v prípade návrhov zaoberajúcich sa eticky citlivými otázkami alebo v prípade zanedbania etických aspektov. V osobitných prípadoch možno etické skúmanie uskutočniť aj počas vykonávania projektu.

V protokole o ochrane a pohode zvierat, ktorý je prílohou k zmluve, sa požaduje, aby Spoločenstvo v plnej miere zohľadňovalo požiadavky týkajúce sa pohody zvierat pri vypracúvaní a vykonávaní politík Spoločenstva vrátane výskumu. V smernici Rady 86/609/EHS (9) o ochrane zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely sa stanovuje, že všetky pokusy je potrebné prispôsobiť tak, aby sa zabránilo trápeniu a zbytočnej bolesti a utrpeniu pokusných zvierat; aby sa vykonávali na čo najnižšom počte zvierat; aby sa pri nich využívali zvieratá s najnižším stupňom neurofyziologickej citlivosti; aby spôsobovali najnižšiu možnú mieru bolesti, utrpenia, strachu a pretrvávajúcich zranení. Zmenu genetického dedičstva zvierat alebo ich klonovanie možno zvážiť iba v prípade etickej odôvodnenosti cieľov, za podmienok zaručujúcich pohodu zvierat a pri dodržiavaní zásad biodiverzity.

Počas vykonávania tohto programu bude Komisia pravidelne monitorovať vedecký pokrok a vnútroštátne i medzinárodné ustanovenia, aby sa zohľadnil akýkoľvek vývoj v tejto oblasti.