EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014H0729(22)

Odporúčania Rady, z 8. júla 2014 , ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2014

Ú. v. EÚ C 247, 29.7.2014, p. 115–121 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

29.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/115


ODPORÚČANIA RADY,

z 8. júla 2014,

ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2014 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2014

2014/C 247/22

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zavedení novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2013, a predložila svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Slovinska na roky 2012 – 2016. Komisia 15. novembra 2013 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 (5) predložila svoje stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Slovinska na rok 2014.

(5)

Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík na rok 2014. Komisia zároveň 13. novembra 2013 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Slovinsko za jeden z členských štátov, v súvislosti s ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie

(6)

Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7)

Komisia 5. marca 2014 uverejnila výsledky hĺbkového preskúmania pre Slovinsko podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že v Slovinsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy, ktoré si vyžadujú monitorovanie a zásadné politické opatrenia. Hoci v roku 2013 došlo k uvoľneniu nerovnováh vďaka makroekonomickým úpravám a politickým opatreniam zo strany Slovinska, rozsah potrebných nápravných opatrení naznačuje, že podstatné riziká pretrvávajú. Konkrétnejšie, veľkú pozornosť si vyžadujú riziká plynúce z hospodárskej štruktúry charakterizovanej nedostatočnou správou a riadením podnikov, vysokej miery účasti štátu na hospodárstve, zo zníženia nákladovej konkurencieschopnosti, z deficitu firemného dlhu a značného nárastu verejného dlhu. Hoci sa dosiahol významný pokrok pri ozdravovaní súvah bánk, stále sú potrebné rozhodné opatrenia v súvislosti s vykonaním komplexnej stratégie bankového sektora vrátane reštrukturalizácie, privatizácie a zvýšeného dohľadu.

(8)

Komisia 5. marca 2014 adresovala Slovinsku samostatné odporúčanie, v ktorom požadovala, aby orgány vyvinuli ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť úplný súlad s odporúčaním Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite a aby podali správu o dodatočných opatreniach v osobitnej časti programu stability na rok 2014.

(9)

Slovinsko 15. apríla 2014 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2014 a 24. apríla 2014 svoj program stability na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(10)

Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability na rok 2014 je do roku 2015 napraviť nadmerný deficit a do roku 2017 dosiahnuť strednodobý cieľ. V programe stability sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý cieľ dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, ktorý je v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Neočakáva sa však, že by (prepočítané) štrukturálne saldo dosiahlo strednodobý cieľ do roku 2017. V programe stability sa plánuje znížiť deficit v roku 2015 pod 3 % HDP, čo je v súlade s cieľom stanoveným v odporúčaniach týkajúcich sa postupu pri nadmernom deficite. Po roku 2015 program stability predpokladá stále znižovanie deficitu a následne dosiahnutie prebytku vo výške 0,3 % HDP v roku 2018. V programe stability sa plánuje, že verejný dlh dosiahne maximálny nárast na úrovni 81,1 % HDP v roku 2015 a potom sa zníži na úroveň 76 % v roku 2016. Rozpočtová stratégia načrtnutá v programe je vcelku v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu stability a ktorý vypracoval nezávislý orgán (Inštitút pre makroekonomickú analýzu a rozvoj), je obozretný. Program stability identifikuje niektoré dodatočné opatrenia, ktoré s požadovaným fiškálnym úsilím pomáhajú znižovať rozdiely. Na základe toho sa usudzuje, že program stability čiastočne reagoval na samostatné odporúčanie Komisie. Napriek tomu však pretrvávajú riziká poklesu, pretože opatrenia, na ktorých sa zakladá program stability, nie sú dostatočne podrobne rozpracované, a mnohé z nich sa ešte len musia prijať.

Všetky potenciálne dodatočné potreby rekapitalizácie bánk, ktoré vychádzajú z posúdenia kvality aktív a stresového testu uskutočneného v Slovinsku v roku 2013, by zvýšili mieru deficitu a dlhu, pričom všetky výnosy z úspešnej privatizácie štátnych subjektov alebo bánk, ktoré neboli začlenené v plánoch programu, by dlhové zaťaženie znížili. Na základe prognózy Komisie bude fiškálne úsilie v rokoch 2013 – 2014 nižšie o 1,4 % HDP, pokiaľ ide o (prepočítanú) zmenu štrukturálneho salda, a o 0,5 % HDP, pokiaľ ide o hodnotu požadovaných opatrení, ktoré sa považovali za potrebné v čase odporúčania týkajúceho sa postupu pri nadmernom deficite. Pokiaľ ide o rok 2015, zatiaľ čo v programe stability sa deficit plánuje v súlade s postupom pri nadmernom deficite, v prognóze útvarov Komisie z jari 2014 sa deficit odhaduje vo výške 3,1 % HDP.

(11)

Navyše, na základe prognózy Komisie sa očakáva, že fiškálne úsilie merané tak na základe (prepočítanej) úpravy štrukturálneho salda, ako aj na základe hodnoty súvisiacich diskrečných opatrení, ktoré sa majú uplatniť, do istej miery nebude dosahovať úroveň odporúčanú Radou na rok 2015. Na základe posúdenia programu stability a na základe prognózy Komisie podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 zastáva Rada názor, že v roku 2014 aj v ďalšom období je potrebné dodatočné úsilie na účel zabezpečenia plného súladu s odporúčaním týkajúcim sa postupu pri nadmernom deficite, vrátane požadovaného štruktúrovaného úsilia.

(12)

S ohľadom na fiškálne pravidlá schválil parlament v roku 2013 ústavný základ na zavedenie štrukturálneho pravidla týkajúceho sa salda/prebytku rozpočtu verejných financií. Potrebné vykonávacie právne predpisy, konkrétne zákon o fiškálnych pravidlách, ktorý mal nadobudnúť platnosť do novembra 2013, ešte stále neboli prijaté. Predovšetkým je potrebné vytvoriť potrebný právny základ, ktorý vymedzí úlohu, právomoc a nezávislosť fungovania fiškálnej rady. Včasné zavŕšenie komplexného preskúmania výdavkov všetkých užívateľov rozpočtových prostriedkov v kľúčovej oblasti výdavkov, ktorou je zdravotníctvo, by mohlo pomôcť identifikovať opatrenia, na ktorých by sa zakladala fiškálna konsolidácia, a identifikovať možnosti zvýšenia efektívnosti a nákladovej účinnosti.

(13)

V roku 2013 sa odporúčalo, aby Slovinsko posilnilo dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému a zvýšilo efektívnosť, nákladovú účinnosť a kvalitu sektora dlhodobej starostlivosti. Slovinsko dosiahlo obmedzený pokrok pri prijímaní opatrení na realizáciu tohto odporúčania. V apríli 2014 bolo zavŕšené vyhodnotenie reformy dôchodkového systému z roku 2012 a prvé výsledky sú pozitívne. Hoci sa vytvorili určité fiškálne úspory, výška dôchodkov zostala nezmenená. Pokiaľ ide o fiškálnu udržateľnosť v strednodobom a dlhodobom horizonte, Slovinsko čelí značným rizikám, a to najmä v dôsledku nárastu výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva súvisiacim so slovinskou demografiou. V strednodobom horizonte bude potrebné reformovať dôchodkový systém a systém dlhodobej starostlivosti, ak sa majú stabilizovať celkové výdavky v strednodobom a dlhodobom horizonte a zároveň zaručiť primeranosť dôchodkov a prístup k službám poskytovania dlhodobej starostlivosti. Úrady plánujú pripraviť bielu knihu o komplexnej reforme dôchodkového systému. Plán reformy dlhodobej starostlivosti bol prijatý koncom roka 2013 a prijatie príslušných právnych predpisov sa očakáva do konca roka 2014. Je tu však riziko, že uskutočnenie reformy sa oddiali v dôsledku prebiehajúcej reorganizácie zdravotného poistenia, ktorá zaostáva.

(14)

Situácia na trhu práce sa zhoršila. V roku 2013 dosiahla nezamestnanosť 10,3 % a nezamestnanosť mladých ľudí stúpla v tom istom roku na 21,6 %, pričom podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave, vzrástol v rokoch 2011 až 2013 o 2,1 percentuálneho bodu. Hodnotenie reformy trhu práce prijaté v roku 2013 poukazuje na znižujúcu sa segmentáciu medzi pracovnými zmluvami na dobu neurčitú a pracovnými zmluvami na dobu určitú, aj keď v dôsledku toho sa viac využívajú iné druhy zmlúv na dobu určitú. Účinok stimulov na zamestnávanie starších a mladších ľudí je pritom zatiaľ ešte nejasný. Problematika segmentácie trhu práce sa rieši aj prostredníctvom lepšej regulácie práce študentov. Na schválenie čaká nový zákon, avšak naďalej pretrvávajú obavy, či dostatočne odstráni nedostatky predchádzajúcich predpisov. Vláda dosiahla obmedzený pokrok pri realizácii odporúčania z minulého roku o minimálnej mzde, ktorá je aj naďalej indexovaná iba podľa inflácie; zákon o minimálnej mzde pritom umožňuje aj indexáciu podľa ďalších ekonomických kritérií. Obmedzený pokrok sa dosiahol pri vypracúvaní účinných na mieru šitých opatrení aktívnej politiky trhu práce a pri odstraňovaní nepomeru medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami.

(15)

Vláda dosiahla výrazný pokrok pri realizácii odporúčaní týkajúcich sa stability bankového sektora, pričom uskutočnila spoľahlivé posúdenie kvality aktív a stresové testy, pohotové rekapitalizácie a prevod nesplácaných úverov na Spoločnosť pre správu aktív bánk (Bank Asset Management Company). Táto práca však ani zďaleka nie je zavŕšená a je potrebné prijať rozhodné opatrenia na účel finalizácie a realizácie komplexnej stratégie pre bankový sektor zahŕňajúcej aj reštrukturalizáciu, privatizáciu a posilnený dohľad, ktorá bola oznámená v decembri 2013. V bankovom systéme zostáva ešte vysoký podiel nesplácaných úverov. Je preto dôležité, aby si banky vytvorili interné kapacity na reštrukturalizáciu nesplácaných úverov vrátane posilnenia interných oddelení pre správu aktív a reštrukturalizáciu, s cieľom urýchliť reštrukturalizáciu nesplácaných úverov a zároveň maximalizovať zostatkovú hodnotu úverov a zachovať životaschopnosť podnikov. Ďalší prevod nesplácaných úverov na Spoločnosť pre správu aktív bánk musí byť starostlivo naplánovaný, aby sa uľahčila pohotová a efektívna reštrukturalizácia podnikových úverov, a to najmä v prípade zložitých, navzájom prepojených skupinových úverov. Očakáva sa prijatie komplexnej stratégie riadenia a podnikateľského plánu, ktoré by opodstatnili ciele Spoločnosti pre správu aktív bánk týkajúce sa redemácie. Ako potvrdzujú poznatky získané na základe posúdenia kvality aktív a stresových testov, je potrebné prijať ďalšie rozhodné opatrenia na zlepšenie správy a riadenia všetkých bánk a dohľadu nad nimi, a to najmä bánk, ktoré zostali v štátnom vlastníctve. Medzi uvedené opatrenia patrí posilňovanie riadenia rizík, skvalitňovanie postupov schvaľovania úverov a zlepšovanie kvality a dostupnosti údajov, a to s cieľom znižovať podiel nesplácaných úverov a obmedzovať budúce riziká.

(16)

Vláda dosiahla obmedzený pokrok pri realizácii odporúčaní o správe a riadení štátnych podnikov, ktoré predstavujú jednu šestinu celkovej pridanej hodnoty a vytvárajú zložité vzťahy domácich bánk, poisťovacích skupín a nefinančných korporácií s výraznou mierou vzájomného vlastníctva akcií. Miera vplyvu štátu vedie k vzniku značného rizika pre verejné financie, a to tak priameho, ako aj nepriameho, vzhľadom na záruky za záväzky. Priaznivejšie prostredie pre prilákanie priamych zahraničných investícií by vytvorila koherentná stratégia riadenia štátnych podnikov spojená so zlepšenou správou a riadením spoločnosti. Hoci prvé kroky sa už podnikli v máji 2013 zostavením počiatočného zoznamu 15 spoločností určených na zrýchlenú privatizáciu, doposiaľ sa dosiahol len nerovnomerný pokrok a je značné riziko, že stanovený termín sa nesplní. V apríli 2014 sa s určitým oneskorením zaviedli nové právne predpisy, na základe ktorých sa ustanovuje Slovenia Sovereign Holding, subjekt na konsolidáciu správy a riadenia štátneho vlastníctva. Očakáva sa komplexná stratégia a precízna klasifikácia kľúčových a nekľúčových štátnych aktív, vrátane aktív určených na privatizáciu. Je potrebné identifikovať a vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie procesu reštrukturalizácie a dosiahnutia jeho cieľov, okrem iného aj maximalizovať zostatkovú hodnotu pre veriteľov a vypracovať zoznam najnaliehavejších prípadov reštrukturalizácie na urýchlené vybavenie.

(17)

V roku 2013 bol zmenený rámec pre platobnú neschopnosť s cieľom uľahčiť včasné riešenie nesplácaných úverov, avšak fungovanie tohto nového rámca je do značnej miery neoverené. Značná miera zadlženosti a finančných ťažkostí obmedzila schopnosť podnikového sektora investovať do budúcich projektov. Naliehavo potrebná finančná a prevádzková reštrukturalizácia podnikového sektora sa ešte vo veľkom rozsahu nezačala. Je potrebný konsolidovaný pohľad na jednotlivé expozície voči kreditnému riziku v bankovom systéme na účel urýchlenia reštrukturalizácie nesplácaných úverov a uľahčenie rokovaní o reštrukturalizácii, a to najmä v prípade zložitých, navzájom prepojených skupinových úverov. Iniciatívu na podporu a urýchlenie tohto procesu by mohla prevziať centralizovaná pracovná skupina, v ktorej by boli skúsení zástupcovia všetkých zainteresovaných strán. Vecou zásadného významu dovtedy bude pod gesciou Spoločnosti pre správu aktív bánk rýchlo a efektívne dokončiť niekoľko prebiehajúcich prípadov.

(18)

Slovinsko má napriek svojmu potenciálu jeden z najnižších stavov priamych zahraničných investícií v Únii (34,1 % HDP v porovnaní s priemerným 47,1 % HDP v Únii v roku 2012). Hoci privatizácia a reštrukturalizácia podnikov ponúka súkromným investorom množstvo nových možností, je zrejmé, že nedostatočne rozvinuté podnikateľské prostredie a kultúra bránia Slovinsku plne ich využiť. V roku 2012 sa začal proces deregulácie regulovaných profesií a doteraz sa počet regulovaných profesií znížil z 323 na 262. Ďalšia deregulácia regulovaných profesií by prispela k nárastu počtu domácich aj zahraničných poskytovateľov služieb a tým aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Existuje tu potenciál na zvýšenie koherentnosti opatrení prijatých na zlepšenie podnikateľského prostredia a podnikateľských činností. Nadchádzajúca stratégia pre inteligentnú špecializáciu prijatá v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 poskytne príležitosť upriamiť sa na kľúčové opatrenia ako je vytvorenie obchodovateľných, inovatívnych produktov.

(19)

Slovinsko sa nachádza v počiatočných fázach príprav návrhov na komplexnú reformu verejného sektora (má sa prijať do januára 2015). V tejto súvislosti musí Slovinsko obnoviť kvalitu a dôveryhodnosť verejnej správy. Slovinsko dosiahlo určitý pokrok aj pri zlepšovaní kvality justičného systému a znížilo počet nevyriešených prípadov. Reformou systému správy prípadov v systéme obchodného aj občianskoprávneho súdnictva sa fungovanie súdneho systému zlepšilo. Pokračujú nedávno nastúpené pozitívne trendy v občianskoprávnych aj obchodných sporoch.

(20)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska. Posúdila národný program reforiem a program stability. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Slovinsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sa premietli do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 8.

(21)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) sa premietlo najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(22)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sa premietli do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 8.

(23)

V kontexte európskeho semestra Komisia takisto vykonala analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Na tomto základe Rada vydala osobitné odporúčania adresované členským štátom, ktorých menou je euro (7). Slovinsko ako krajina, ktorej menou je euro, by malo takisto zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedených odporúčaní,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Slovinsko prijalo v rokoch 2014 – 2015 opatrenia s cieľom:

1.

Posilniť rozpočtovú stratégiu dostatočne konkretizovanými štrukturálnymi opatreniami na rok 2014 aj na nasledujúce obdobie s cieľom zabezpečiť do roku 2015 nápravu nadmerného deficitu udržateľným spôsobom prostredníctvom vynaloženia úsilia o dosiahnutie štrukturálnej úpravy špecifikovaného v odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Trvalá náprava fiškálnej nerovnováhy si vyžaduje dôveryhodné vykonávanie ambicióznych štrukturálnych reforiem na zvýšenie schopnosti prispôsobiť sa podnieteniu rastu a zamestnanosti. Po náprave nadmerného deficitu uskutočniť každý rok štrukturálnu úpravu vo výške minimálne 0,5 % HDP a za vhodných ekonomických podmienok aj viac, alebo zaistiť, aby sa zabezpečila udržateľná klesajúca tendencia vysokého pomeru verejného dlhu k HDP. Zlepšiť dôveryhodnosť fiškálnej politiky, zavŕšiť proces prijímania štrukturálneho pravidla týkajúceho sa salda/prebytku rozpočtu verejných financií, zabezpečiť záväznosť, komplexnosť a transparentnosť strednodobého rozpočtového rámca a vytvoriť potrebný právny základ pre pôsobenie fiškálnej rady vymedzením jej právomoci v rámci rozpočtového procesu a zavedením jasných procesných pravidiel pre čo najskoršie monitorovanie rozpočtových výsledkov. Do konca roku 2014 uskutočniť komplexné preskúmanie výdavkov na úrovni štátnej aj miestnej správy, priamych aj nepriamych užívateľov rozpočtu a poskytovateľov verejnoprospešných služieb a služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti vo vlastníctve samospráv, s cieľom dosiahnuť rozpočtové úspory v roku 2015 aj v nasledujúcom období.

2.

Na základe verejných konzultácií dohodnúť opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému a primeranosti dôchodkov po roku 2020, vrátane úprav kľúčových parametrov, ako je zosúladenie zákonného veku odchodu do dôchodku so zvyšovaním strednej dĺžky života a podnecovanie súkromných príspevkov do druhého piliera dôchodkového systému. Obmedziť výdavky v oblasti dlhodobej starostlivosti spojené so starnutím obyvateľstva prostredníctvom cieleného zamerania príspevkov na tých, ktorí to najviac potrebujú, a presmerovania poskytovania starostlivosti z inštitucionálnej starostlivosti na starostlivosť domácu.

3.

Nadväzne na konzultácie so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi do konca roku 2014 vypracovať komplexnú sociálnu dohodu, ktorá zabezpečí, že mzdový vývoj vrátane minimálnej mzdy bude podporovať konkurencieschopnosť, domáci dopyt a tvorbu pracovných miest. Nanovo definovať zloženie minimálnej mzdy a prehodnotiť systém jej indexácie. Prijať opatrenia na ďalšie znižovanie segmentácie, a to najmä riešením problematiky efektívnosti stimulov pre zamestnávanie mladých a starších pracovníkov a využívania občianskoprávnych zmlúv. Prijať zákon o práci študentov. Prednostne sa zameriavať na neregistrovaných mladých ľudí a pritom zabezpečovať primerané kapacity verejných služieb zamestnanosti. Zvýšiť mieru zamestnanosti ľudí s nízkou kvalifikáciou a starších ľudí prispôsobovaním pracovného prostredia dlhšiemu pracovnému životu a zameraním zdrojov na individualizované opatrenia týkajúce sa aktívnych politík trhu práce a na zvyšovanie účinnosti týchto opatrení. Odstrániť nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými zručnosťami, a to zvýšením atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy a ďalším rozvojom spolupráce s relevantnými zainteresovanými stranami pri posudzovaní potrieb trhu práce.

4.

Dovŕšiť privatizáciu banky NKBM podľa plánu v roku 2014, pripraviť banku Abanka na privatizáciu v roku 2015, pokračovať v urýchlenej realizácii plánov reštrukturalizácie bánk, ktoré sú prijímateľmi štátnej pomoci, a v nevyhnutnej konsolidácii bankového sektora. Vychádzajúc z poznatkov získaných na základe posúdenia kvality aktív a stresových testov v auguste 2014 finalizovať komplexný akčný plán pre banky, vrátane prijatia konkrétnych opatrení na zlepšenie správy a riadenia, dohľadu, riadenia rizika, postupov schvaľovania úverov a kvality a dostupnosti údajov. Posilnením interných oddelení pre správu aktív a reštrukturalizáciu zlepšiť kapacity bánk potrebné na reštrukturalizáciu nesplácaných úverov. Vyjasniť mandát Spoločnosti pre správu aktív bánk prostredníctvom vypracovania komplexnej stratégie riadenia a podnikateľského plánu do septembra 2014, a podrobne vymedziť úlohy tejto spoločnosti pri reštrukturalizácii aktív bánk, ciele týkajúce sa redemácie, rozpočty, plán správy aktív ako aj očakávanú návratnosť, a zároveň zabezpečiť potrebné zdroje.

5.

Pokračovať v uskutočňovaní privatizácií oznámených v roku 2013, a to v stanovených harmonogramoch. Prijať stratégiu pre slovinský subjekt na držbu štátnych dlhových nástrojov s jasnou klasifikáciou aktív v súlade s harmonogramom a definíciou stanovenými v slovinskom zákone o slovinskom subjekte na držbu štátnych dlhových nástrojov, ktorý bol prijatý v roku 2014. Do novembra 2014 stanoviť krátkodobý harmonogram (s horizontom jedného až dvoch rokov) odpredaja viacerých starostlivo zvolených aktív s jasne definovanými termínmi. Zabezpečiť jeho plnú funkčnosť ako nástroja na správu aktív zostávajúcich vo vlastníctve štátu a odpredaj na to vyčlenených aktív v súlade s právnymi predpismi o správe aktív, a to v časovom rámci určenom zákonom. Do septembra 2014 prijať kódex správy a riadenia podniku a aplikovať ho na štátne podniky s cieľom zabezpečiť ich profesionálnu, transparentnú a nezávislú správu.

6.

Do konca roku 2014 finalizovať základný plán reštrukturalizácie podnikov s jasnými prioritami a účinnými vykonávacími postupmi. Vytvoriť centralizovanú pracovnú skupinu pre reštrukturalizáciu podnikov, ktorá bude monitorovať a koordinovať celkový proces reštrukturalizácie, poskytovať potrebné odborné poznatky, usmernenia a poradenstvo, uľahčovať rokovania medzi všetkými zainteresovanými stranami. Vypracovať zoznam najnaliehavejších prípadov reštrukturalizácie tak, aby sa zabezpečila maximálna zostatková hodnota pre veriteľov. Podporovať využívanie dostupných právnych mechanizmov a medzinárodných najlepších postupov zo strany všetkých zainteresovaných strán v procese reštrukturalizácie. Do septembra 2014 vyhodnotiť nedávne zmeny právnych predpisov o platobnej neschopnosti a pripraviť sa na zavádzanie potrebných dodatočných opatrení. Ešte viac skrátiť trvanie súdnych konaní na súdoch prvého stupňa pri občianskoprávnych a obchodných sporoch, vrátane konaní podľa právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti, a znížiť počet nedoriešených prípadov, predovšetkým prípadov presadzovania práva a prípadov platobnej neschopnosti.

7.

Obmedziť prekážky podnikania v Slovinsku v kľúčových oblastiach hospodárskeho rozvoja v záujme väčšej atraktívnosti krajiny pre priame zahraničné investície, a to najmä urýchlenou liberalizáciou regulovaných profesií, znižovaním administratívneho zaťaženia vrátane pružnejších postupov udeľovania povolení. Zabezpečiť dostatočnú rozpočtovú nezávislosť agentúry na ochranu hospodárskej súťaže a zvýšiť jej inštitucionálnu nezávislosť. Zjednodušiť stanovovanie priorít, zaistiť konzistentnosť stratégie výskumu a inovácií z roku 2011 a stratégie priemyselnej politiky z roku 2013 s pripravovanými stratégiami inteligentnej špecializácie a dopravy a zabezpečiť ich urýchlenú realizáciu a posúdenie ich účinnosti.

8.

Prijať účinné opatrenia na boj proti korupcii zvyšovaním transparentnosti a zodpovednosti a zavedením postupov externého posudzovania výkonnosti a kontroly kvality.

V Bruseli 8. júla 2014

Za Radu

predseda

P. C. PADOAN


(1)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(3)  Ponechané na rok 2014 rozhodnutím Rady 2014/322/EÚ zo 6. mája 2014 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov na rok 2014 (Ú. v. EÚ L 165, 4.6.2014, s. 49).

(4)  Ú. v. EÚ C 217, 30.7.2013, s. 75.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11).

(6)  Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

(7)  Pozri stranu 141 tohto úradného vestníka.


Top