6.4.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 107/53

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra“

[KOM(2010) 471 v konečnom znení – 2010/0252 (COD)]

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu“

[KOM(2010) 472 v konečnom znení]

2011/C 107/11

Spravodajca: pán McDONOGH

Európsky parlament a Rada sa 7. októbra 2010 rozhodli podľa článku 114 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra“

KOM(2010) 471 v konečnom znení – 2010/0252 (COD).

Európska komisia sa 20. septembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu“

KOM(2010) 472 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. februára 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 469. plenárnom zasadnutí 16. a 17. februára 2011 (schôdza zo 16. februára 2011) prijal 108 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   Výbor pozitívne hodnotí všetky tri dokumenty Komisie obsiahnuté v balíku opatrení pre širokopásmové pripojenie. Sú aktuálne, dôkladne premyslené a komplexné, čo sa týka rozsahu.

1.2   Výbor jednoznačne podporuje ciele digitálnej agendy zamerané na zaistenie trvalého ekonomického a sociálneho prínosu z jednotného digitálneho trhu založeného na rýchlom a ultrarýchlom internete a v plnej miere podporuje ambiciózny cieľ v oblasti širokého pásma, ktorý je zahrnutý do tejto prioritnej iniciatívy (1). Výbor sa však domnieva, že ak chceme, aby Európa zostala z celosvetového hľadiska konkurencieschopná, o niekoľko rokov si možno budeme musieť stanoviť ešte ambicióznejšie ciele týkajúce sa prepojiteľnosti (2).

1.3   Výbor so znepokojením pozoruje, že v celej Európskej únii ďalej narastá nezamestnanosť, a to najmä pokiaľ ide o mladých ľudí (mladších ako 25 rokov) (3). Výbor sa domnieva, že úspešná implementácia balíka opatrení pre širokopásmové pripojenie má kľúčový význam z hľadiska riešenia problému nezamestnanosti, pretože v Európe podnieti inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorý je jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020.

1.4   Výbor s uspokojením konštatuje, že zásady regulácie obsiahnuté v balíku opatrení pre širokopásmové pripojenie sú v súlade s revidovaným legislatívnym rámcom pre elektronické komunikácie (4).

1.5   Výbor sa domnieva, že zásada neutrality siete (5) je kriticky dôležitá pre budúcnosť internetových služieb v Európe. Vzali sme na vedomie správu Komisie o verejnej konzultácii týkajúcej sa otvoreného internetu a jeho neutrality (6) a vítame skutočnosť, že túto zásadu podporila podpredsedníčka Komisie pani Kroes (7). Výbor sa však obáva, že poskytovatelia služieb s významnou trhovou silou budú mať silné obchodné podnety na to, aby konali v rozpore so zásadou neutrality siete a proti záujmom občanov. Výbor sa domnieva, že ustanovenia telekomunikačného rámca (8) si môžu vyžadovať ďalšie zmeny na posilnenie právomocí vnútroštátnych regulačných orgánov, aby zabezpečili, že internet bude otvorený v celej Európe a že poskytovatelia služieb budú plne rešpektovať zásadu neutrality siete.

1.6   Výbor by rád upriamil pozornosť Komisie na viacero predchádzajúcich stanovísk, v ktorých zdôraznil svoju podporu pre informačnú spoločnosť, stratégiu EÚ 2020 a digitálnu agendu, ako aj na stanoviská, v ktorých poukázal na potrebu vysokokvalitného vysokorýchlostného internetového pripojenia, ktoré by bolo dostupné pre občanov v celej EÚ, a tiež na potrebu implementácie vyrovnaného regulačného prostredia pre komunikačné služby, ktoré by prinieslo vysokokvalitné služby za dostupné ceny (9).

1.7   Stratégia pre oblasť širokého pásma

1.7.1   Výbor sa domnieva, že účinná implementácia stratégie EÚ pre oblasť širokého pásma je kľúčová pre budúci hospodársky a sociálny blahobyt všetkých občanov. Keďže však bude finančná situácia zložitá ešte mnoho nasledujúcich rokov, je výbor znepokojený tým, že dosiahnutie cieľov širokého pásma bude pre Európu veľkou výzvou. Výbor vyzýva Radu, Komisiu, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na podporu implementácie cieľov týkajúcich sa širokého pásma stanovených v digitálnej agende.

1.7.2   Výbor sa domnieva, že všeobecný prístup k vysokorýchlostnému širokému pásmu má kľúčový význam z hľadiska podpory sociálnej a územnej súdržnosti (10). Vítame plány na rozšírenie využívania štrukturálnych fondov a fondov na rozvoj vidieka, ktoré podporia zavádzanie komerčne životaschopnej širokopásmovej infraštruktúry. Je však tiež dôležité, aby sa výhody tejto investície dostali k občanom prostredníctvom poskytovania vysokokvalitných služieb a výrazného zníženia nákladov pre všetkých koncových užívateľov. Výbor okrem toho žiada členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby v záujme podpory digitálnej agendy poskytovali na verejných priestranstvách bezplatné WiFi zóny.

1.7.3   Výbor upozorňuje Komisiu na to, že znižovanie nákladov pri poskytovaní širokopásmovej infraštruktúry v Európe má znásobený účinok na ekonomiku a kvalitu života. Vyzývame Komisiu, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby vynaložili všetko svoje úsilie na zníženie týchto nákladov.

1.7.4   Výbor síce víta opatrenia, ktoré majú stimulovať a podporovať investície do infraštruktúry širokopásmového pripojenia, zároveň si však želá, aby sa všetky investície zrealizovali spôsobom, ktorý posilní hospodársku súťaž. Výbor by znepokojilo, keby sa podpora realizovala tak, že by sa neprimerane zvýhodňovali poskytovatelia služieb so značnou trhovou silou.

1.7.5   Výbor je však sklamaný zo skutočnosti, že členské štáty v súčasnosti čerpajú fondy na podporu širokopásmového pripojenia veľmi pomaly. (11) Sú preto vítané projekty, ktoré členským štátom pomôžu urýchliť tieto programy a čerpať dostupné finančné prostriedky.

1.8   Politika rádiového frekvenčného spektra (PRFS)

1.8.1   Výbor víta zámer vydávať v rámci programu politiky rádiového frekvenčného spektra (RSPP) také legislatívne opatrenia, ktoré zabezpečia vymedzenie a dostupnosť dostatočného a primeraného spektra na potreby pokrytia a kapacity bezdrôtových širokopásmových technológií, aby sa dosiahol cieľ stanovený na rok 2020. Víta tiež skutočnosť, že sa bude naďalej posilňovať rozvoj širokopásmového pripojenia pomocou opatrení podporujúcich hospodársku súťaž, ako napríklad zavedenie spektrálneho obchodovania a opatrenia na zabránenie možným deformáciám hospodárskej súťaže pri zmenách platných licencií.

1.8.2   Výbor tiež víta skutočnosť, že RSPP zahŕňa explicitný cieľ sprístupniť pásmo 800 MHz, ktoré predstavuje digitálnu dividendu, na poskytovanie širokopásmového pokrytia, a to najmä vo vidieckych oblastiach, do roku 2013. Výbor vyzýva členské štáty, aby toto spektrum sprístupnili čo najskôr.

1.8.3   Výbor tiež registruje plány využiť satelitné široké pásmo za prijateľné ceny na dosiahnutie vzdialených oblastí, ktoré nie je možné pokryť pozemnými vysielacími kanálmi.

1.8.4   Výbor spolu s Komisiou vyzýva členské štáty, aby pomohli urýchlene splniť cieľ v oblasti širokého pásma pomocou okamžitého prijatia týchto opatrení:

—	sprístupnenie dostatočne širokých pásiem spektra (12),

—	rýchle pridelenie práva na využívanie spektra,

—	väčšia flexibilita a intenzívnejšia hospodárska súťaž,

—	povolenie druhotného obchodovania so spektrom s cieľom prispôsobiť sa vývoju na trhu.

1.9   Prístupové siete novej generácie (NGA)

1.9.1   Siete NGA sú finančne náročné na poskytovanie a prinášajú značné riziko pre investorov. Registrujeme, že návrhy prihliadajú na tieto riziká a zohľadňujú zahrnutie rizikového príplatku v regulovaných nákladoch na prístup.

1.9.2   Výbor oceňuje kreatívny prístup Komisie pri poskytovaní silnej podpory pre opatrenia týkajúce sa spoločných investícií, ktoré môžu znížiť mieru rizika, ktoré podstúpi každá spoločnosť.

1.9.3   Výbor uznáva, že úspešné uplatňovanie predpisov týkajúcich sa prístupu na siete NGA bude závisieť predovšetkým od implementácie vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v každom členskom štáte. Výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli akúkoľvek pomoc potrebnú na to, aby mohli vnútroštátne regulačné orgány a Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) uspieť v ich ťažkej úlohe.

2.   Odporúčania

2.1   V záujme zabezpečenia ďalšieho rozvoja otvoreného internetu a ochrany jeho neutrality by Komisia a vnútroštátne regulačné orgány mali pozorne sledovať, ako prevádzkovatelia riadia dátové toky na svojich sieťach, a ich možný vplyv na skúsenosti používateľov internetu.

2.2   Vo svetle skúseností by Komisia mala zvážiť, či je telekomunikačný rámec primeraný na vyrovnanie sa s výzvami, ktoré predstavujú hrozbu zo strany poskytovateľov služieb voči otvorenému internetu a jeho neutralite.

2.3   Vnútroštátne plány v oblasti širokého pásma by sa mali čoskoro aktualizovať, aby zahrnuli projektové plány na poskytovanie rýchleho a ultrarýchleho širokého pásma.

2.4   Vnútroštátne plány v oblasti širokého pásma by mali obsahovať štandardné najlepšie postupy, ktoré sa osvedčili pri projektových plánoch, s uvedením potrebných zdrojov súvisiacich s cieľmi a kľúčovými termínmi.

2.5   EÚ by mala pravidelne kontrolovať vnútroštátne plány v oblasti širokého pásma, aby posúdila nedostatky v zdrojoch a iné problémy pri dosahovaní plánu.

2.6   Vnútroštátne plány v oblasti širokého pásma by mali zahŕňať podrobnosti o všetkých priamych projektoch verejnej správy a investíciách do infraštruktúry a štátnych podnikov, ktoré by uľahčili dosiahnutie cieľov digitálnej agendy.

2.7   Výbor vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vplyvu na hospodársku súťaž v členských štátoch a zabezpečila tak kontrolu implementácie opatrení na zníženie nákladov na širokopásmovú sieť.

2.8   Komisia by mala pomocou rôznych primeraných mechanizmov zabezpečiť aby bola cena za rádiové frekvenčné spektrum vždy na adekvátnej úrovni, tak aby bolo poskytovanie konkurenčných služieb hospodársky životaschopné.

2.9   V záujme stimulácie digitálnej ekonomiky by členské štáty a regionálne orgány mali podporovať bezplatné WiFi zóny na verejných priestranstvách.

2.10   Pri presadzovaní spoločných investícií a projektov infraštruktúry v rámci verejno-súkromných partnerstiev (PPP) musia členské štáty a regionálne orgány dbať na to, aby nenarušili zdravú konkurenciu na trhu (13).

2.11   Keďže sa rádiové technológie a služby vyvíjajú, je dôležité, aby obavy o verejné zdravie, pokiaľ ide o potenciálne nebezpečný vplyv elektromagnetických polí, boli prvoradé a aby bola verejnosť opakovane uisťovaná prostredníctvom opatrení na monitorovanie tohto vplyvu.

2.12   Výbor je presvedčený, že keď sa budú udeľovať oprávnenia na spustenie bezdrôtových sietí, miestne orgány budú musieť efektívne presadzovať environmentálne a zdravotné predpisy tak, aby sa služby, ktoré budú v plnom súlade s predpismi, mohli poskytovať rýchlo a úsporne.

2.13   S cieľom zaistiť, že sa predpisy pre prístupové siete novej generácie (NGA) zavedú rovnomerne v celej EÚ, a s cieľom identifikovať prípadné problémy týkajúce sa zdrojov, by Komisia mala navrhnúť, aby vnútroštátne regulačné orgány podstupovali pravidelné audity. Audity by mohli prebiehať formou kontrol rovnocennými orgánmi, pod záštitou BEREC.

2.14   EÚ by mala zvážiť poskytnutie finančných prostriedkov BEREC-u s nasledujúcimi cieľmi:

—	vytvoriť skupinu odborníkov, ktorá by dopĺňala odborné znalosti vnútroštátnych regulačných orgánov na báze ad hoc,

—	financovať program profesionálneho rozvoja pre zamestnancov vnútroštátnych regulačných orgánov,

—	financovať audítorskú funkciu a útvar pre osvedčené postupy, ktoré by pomohli zabezpečiť jednotnú excelentnosť pri implementácii predpisov v celej Európe.

3.   Kontext

3.1   Dnešný rozvoj vysokorýchlostných komunikačných sieti má rovnaký revolučný účinok, ako mal rozvoj elektriny a dopravných sietí pred storočím. Hoci je Európa jednou z najviac prepojených oblastí na svete (14), mnoho častí Únie ešte stále nemá základné internetové služby a vysokorýchlostné pripojenie je zriedkavé dokonca aj v mestských oblastiach.

3.2   Občania a podniky po celom svete stále viac požadujú oveľa rýchlejšie siete NGA. Európa z tohto hľadiska zaostáva za niektorými hlavnými medzinárodnými partnermi: 30 % Európanov stále ešte nikdy nepoužilo internet a Európa má len 1-percentné rozšírenie vysokorýchlostných sietí založených na optickom vlákne, zatiaľ čo v Japonsku je toto rozšírenie 12-percentné a v Južnej Kórei 15-percentné.

3.3   Ambiciózne ciele pre Európu v oblasti širokopásmového pripojenia boli stanovené v digitálnej agende (15) – jednej z prioritných iniciatív stratégie Európa 2020 (16) zameranej na inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo: Do roku 2020 by všetci Európania mali mať prístup k internetu s rýchlosťou väčšou ako 30 megabitov za sekundu (Mbps) a minimálne 50 % domácností v Európe by malo mať internetové pripojenie s rýchlosťou vyše 100 Mbps. Rovnako sa v digitálnej agende potvrdil cieľ, ktorý si vytýčila Európska rada, poskytnúť všetkým Európanom základné široké pásmo do roku 2013. Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov treba vypracovať komplexnú politiku založenú na celej škále technológií a zároveň je potrebné dôkladne monitorovať dosiahnutý pokrok (17).

3.4   Balík opatrení pre širokopásmové pripojenie, na ktorý sa zameriava toto stanovisko, obsahuje dokumenty Komisie, ktorých cieľom je prispieť k naplneniu cieľov digitálnej agendy súvisiacich s prepojiteľnosťou. Tieto ciele zahŕňajú:

—	súbor návrhov na riešenie požiadaviek plánovania a financovania s cieľom splniť ciele súvisiace s prepojiteľnosťou – KOM(2010) 472 „Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu“,

—

legislatívny návrh na vytvorenie prvého programu politiky rádiového frekvenčného spektra, ktorý by reguloval a harmonizoval bezdrôtovú infraštruktúru potrebnú na podporu cieľov Európa 2020 – KOM(2010) 471 – „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra“,

—	odporúčanie, ako majú vnútroštátne regulačné orgány v celej EÚ regulovať prístup k sieťam NGA, ktoré sú nevyhnutné na poskytovanie rýchlej a ultrarýchlej prepojiteľnosti širokého pásma, s ktorým počíta digitálna agenda – C(2010) 6223/3.

4.   Pripomienky

4.1   Stratégia v oblasti širokého pásma

4.1.1   Ambície stratégie EÚ 2020 a ciele digitálnej agendy sa uskutočnia len vtedy, keď členské štáty vyvinú a zavedú účinné vnútroštátne plány v oblasti širokého pásma. Hoci všetky členské štáty už majú stratégiu v oblasti širokého pásma, čoskoro bude potrebné ju aktualizovať a zahrnúť do nej plány týkajúce sa ultrarýchlych sietí, spolu s konkrétnymi cieľmi a identifikovanými implementačnými opatreniami.

4.1.2   Plánovanie a uskutočňovanie vnútroštátnych stratégií zavádzania širokopásmových pripojení má pre úspech zásadný význam. Je tiež dôležité, aby členské štáty vybudovali siete NGA tak, aby žiadny región v EÚ neostal pozadu, pretože v opačnom prípade sa digitálna priepasť začne opäť otvárať, pričom v znevýhodnených regiónoch sa hospodársky rozvoj oneskorí a tieto regióny sa nebudú môcť podieľať na rýchlo sa rozvíjajúcom digitálnom hospodárstve.

4.1.3   Tiež by pomohlo, keby sa posúdila životaschopnosť vnútroštátnych plánov v oblasti širokého pásma, a to, či určili zdroje potrebné na realizáciu (ľudské a iné), rovnako ako kľúčové míľniky projektov. Následne je potrebné tieto projektové plány sledovať, aby sa monitorovalo ich uskutočňovanie a aby boli aktuálne.

4.1.4   Kvalita sietí, náklady na ich poskytovanie a konkurencieschopné ceny pre konečných spotrebiteľov predstavujú dôležité riadiace kritériá v programoch rozvoja sietí. Keďže až 80 % nákladov na sieťovú infraštruktúru pripadá na stavebno-inžinierske práce, je nevyhnutné, aby štátne a miestne orgány pracovali na tom, aby sa náklady výrazne znížili prostredníctvom efektívnej koordinácie projektov infraštruktúry.

4.1.5   Dobré informácie uľahčujú správne plánovanie a riadenie. Vnútroštátne plány v oblasti širokého pásma by mali obsahovať podrobnosti o všetkých priamych projektoch verejnej správy a plánovaných investíciách, vrátane stavebných prác, čo by uľahčilo vybudovanie infraštruktúry.

4.1.6   Ak vnútroštátne regulačné orgány tento problém dobre nezvládnu, dominantné postavenie poskytovateľov služieb s významnou trhovou silou by mohlo narušiť rozvoj hospodárskej súťaže a infraštruktúry.

4.1.7   Spolupráca a zdieľanie informácií súkromnými poskytovateľmi infraštruktúry má zásadný význam pre účinnosť, rýchlosť realizácie, environmentálnu udržateľnosť a dostupnosť konkurencieschopných cien pre koncových používateľov.

4.1.8   Bohužiaľ, pre konkurentov je ťažké spolupracovať, pokiaľ k tomu nie sú donútení. Výbor víta skutočnosť, že balík opatrení pre širokopásmové pripojenie bude od súkromných poskytovateľov infraštruktúry vyžadovať, aby zverejňovali kvalitné informácie o existujúcej a plánovanej infraštruktúre, aby sa tak uľahčilo správne plánovanie a efektívne využívanie zdrojov.

4.1.9   Náklady na komunikačné služby a cenová transparentnosť sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby mali občania prospech z investícií EÚ, členských štátov a regionálnych orgánov do infraštruktúry širokého pásma.

4.1.10   Výbor mimoriadne oceňuje rozsah a rôznorodosť foriem financovania, ktoré sú k dispozícii na dosiahnutie všeobecných cieľov v oblasti širokého pásma stanovených v digitálnej agende. Výbor tiež víta plány na nové finančné nástroje, ktoré majú byť zahrnuté do budúceho viacročného finančného rámca.

4.2   Politika rádiového frekvenčného spektra (PRFS)

4.2.1   Dôležitosť programu PRFS (PPRFS) spočíva vo všadeprítomnej úlohe, ktorú bude bezdrôtová komunikácia zohrávať v inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom hospodárstve predstavenom v stratégii Európa 2020. Okrem ľudskej komunikácie a používania internetu je bezdrôtové pripojenie základnou technológiou, ktorá umožní využívanie budúcich aplikácií v celom spektre spoločnosti – od inteligentného merania energie až po inteligentné dopravné systémy a internet vecí.

4.2.2   Výbor predovšetkým zdôrazňuje dôležitosť PPRFS pre realizáciu inteligentných sietí v celej Európe, čo bude mať zásadný význam na dosiahnutie trvalo udržateľného rastu.

4.2.3   Výbor konštatuje, že najvyššia miera rastu na trhu širokopásmového pripojenia v EÚ je zaznamenaná v oblasti mobilného širokého pásma, keďže jeho podiel na trhu sa v minulom roku viac ako zdvojnásobil. Bezdrôtové technológie sú preto čoraz dôležitejšie pri uspokojovaní dopytu po komunikačných službách širokého pásma.

4.2.4   Elektromagnetické polia môžu mať nepriaznivý vplyv na životné podmienky občanov. Výbor s uspokojením konštatuje, že v rámci PPRFS je zohľadnená potreba neustáleho monitorovania vplyvu elektromagnetického spektra na zdravie.

4.3   Prístupové siete novej generácie (NGA)

4.3.1   Návrhy regulovaného prístupu do sietí budúcej generácie odrážajú roky skúseností, ktoré Komisia získala v snahe dosiahnuť rovnováhu medzi podporou investícií do sietí a ochranou konkurenčného prostredia. Návrhy tiež poskytujú komunikačnému sektoru tak veľmi potrebnú jasnosť týkajúcu sa predpisov, ktoré ovplyvnia ich investičné rozhodnutia a plány pre siete NGA.

4.3.2   Niektoré vnútroštátne regulačné orgány nemusia disponovať odbornými znalosťami ani schopnosťami potrebnými na zvládnutie práce, ktorú treba vykonať. Vnútroštátnym regulačným orgánom by možno v ich zložitej úlohe mohli pomôcť centrálne financované skupiny odborníkov, ktoré môže organizovať a spravovať BEREC.

4.3.3   Odborné znalosti a schopnosti vnútroštátnych regulačných orgánov by sa mohli zlepšiť prostredníctvom BEREC-u za predpokladu, že táto organizácia svojim členom poskytne program profesionálneho rozvoja a pomoc pri zavádzaní najlepších postupov.

---

(1)  KOM(2010) 245 v konečnom znení/2: Do roku 2020 by všetci Európania mali mať prístup k internetu s rýchlosťou väčšou ako 30 megabitov za sekundu (Mbps) a minimálne 50 % domácnosti v Európe by malo mať internetové pripojenie s rýchlosťou viac ako 100 Mbps. Rovnako sa v digitálnej agende potvrdil cieľ, ktorý si vytýčila Európska rada, poskytnúť všetkým Európanom základné široké pásmo do roku 2013.

(2)  Južná Kórea vypracovala národný plán, podľa ktorého by do roku 2012 malo byť v tejto krajine bežne dostupné pripojenie s rýchlosťou 1000 Mbps. Vláda nabáda podniky, aby na vybudovanie tohto systému poskytli 34 biliónov wonov (23 miliárd EUR). Pre porovnanie, táto suma predstavuje zhruba ročný rozpočet Južnej Kórey na vzdelávanie. (http://news.bbc.co.uk/2/hi/programmes/click_online/9093991.stm).

(3)  Tlačová správa Eurostatu Euro Indicator č. 5/2011 zo 7. januára 2011: V novembri 2010 dosiahla miera nezamestnanosti mladých ľudí (mladších ako 25 rokov) v eurozóne 20,7 % a v EÚ27 21,0 %. V novembri 2009 predstavovala v eurozóne 20,1 % a v EÚ27 20,5 %.

(4)  Smernica 2009/140/ES a smernica 2009/136/ES.

(5)  Neutralita siete je zásada, ktorá obhajuje internet bez obmedzení zo strany poskytovateľov internetových služieb a vlády, čo sa týka obsahu, stránok, platforiem, druhov zariadení, ktoré môžu byť pripojené, a spôsobov povolenej komunikácie. Ak istý používateľ platí za určitú úroveň prístupu k internetu a iný používateľ platí za rovnakú úroveň prístupu, obidvaja používatelia by mali mať možnosť pripojiť sa k sebe na predplatenej úrovni prístupu. Vznikli tu obavy v súvislosti s možnosťou poskytovateľov širokopásmových služieb využívať miestnu infraštruktúru na blokovanie internetových aplikácií a obsahu (napr. webové stránky, služby, protokoly), a to najmä stránky svojich konkurentov, alebo zmeniť svoje obchodné modely s cieľom znížiť kvalitu a rozsah prístupu, ktorý majú rôzni používatelia. Takéto zmeny v obchodných modeloch by mohli viesť k nespravodlivej diskriminácii z hľadiska cien a kvality služieb. Možnosť predpisov určených na nariadenie neutrality internetu je predmetom búrlivej diskusie.

(6)  http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/doc/library/public_consult/net_neutrality/report.pdf.

(7)  SPEECH/10/643 – prejav na samite Európskej komisie a Európskeho parlamentu na tému: „Otvorený internet a jeho neutralita v Európe“.

(8)  Smernica 2009/140/ES a smernica 2009/136/ES.

(9)  Pozri Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 22; Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 88; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 222; Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 27; Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006, s. 42; Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 25; Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 50; Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 50; Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 60; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 87; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 8; Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 56; Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 41; Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 103; Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 116; Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 178; Ú. v. C EÚ 54, 19.2.2011, s. 58.

(10)  Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 8.

(11)  Do septembra 2009 sa poskytlo len 18 % výdavkov naplánovaných na roky 2007 – 2013.

(12)  Je mimoriadne dôležité, aby sa určené spektrum sprístupnilo účinným spôsobom, teda jednak otvorením nového spektra (ako napr. 2,6 GHz aj 800 MHz) a jednak liberalizáciou využívania existujúceho spektra (napr. pásmo 900/1 800 MHz – pozri revidovanú smernicu o GSM a rozhodnutie o pásme 900/1 800 MHz).

(13)  Pozri Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 72.

(14)  Svetové hospodárske fórum – Správa o globálnej informačnej technológii 2009 – 2010, http://www.networkedreadiness.com/gitr/.

(15)  Digitálna agenda pre Európu – KOM(2010) 245 v konečnom znení/2.

(16)  EURÓPA 2020, Stratégia pre inteligentnejší, udržateľnejší a inkluzívny rast – KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

(17)  Napr. možno očakávať, že pri úspešnom plnení cieľa 100 Mbps bude mať v roku 2015 15 % domácností EÚ predplatenú takúto rýchlosť.

---