20.3.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 74/33

(1)

Rada 4. marca 2008 preskúmala aktualizovaný program stability Grécka, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2007 až 2010 (2).

(2)

V posledných rokoch Grécko zaznamenalo vysokú mieru rastu, ktorej hnacou silou bola vysoká súkromná spotreba a dynamická investičná činnosť, pričom sa výrazne zrýchlil rast zamestnanosti. Vysoké inflačné rozdiely oproti eurozóne však pretrvávajú a napriek významnému rastu produktivity vedú k strate konkurencieschopnosti.

Vysoká a zvyšujúca sa nerovnováha zahraničnej platobnej bilancie, ktorú sčasti vysvetľuje jeden z najvyšších podielov investícií v EÚ by mohla, ak by pokračovala v strednodobom horizonte, ovplyvniť výkonnosť hospodárstva. V tejto súvislosti má fiškálna politika zohrávať kľúčovú úlohu pri stabilizácii hospodárstva, zvyšovaní jeho efektívnosti a zmierňovaní rizík súvisiacich s prehriatím a zvyšovaním nerovnováhy zahraničnej platobnej bilancie. Výrazný pokrok sa dosiahol od roku 2004 v konsolidácii verejných financií udržateľným spôsobom. Na základe toho je na ďalšie zabezpečenie fiškálnej disciplíny a na zlepšenie kvality verejných financií najdôležitejšia kontrola bežných primárnych výdavkov, zamedzenie procyklického stavu fiškálnej politiky a zvýšenie efektívnosti verejných výdavkov. Vzhľadom na stále vysokú úroveň verejného dlhu dlhodobá udržateľnosť verejných financií vo veľkej miere závisí od dosiahnutia a udržania zdravých rozpočtových pozícií, pokračovania súčasných reforiem systému zdravotnej starostlivosti a od realizácie komplexnej reformy dôchodkového systému (3).

(3)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa predpokladá, že počas programového obdobia sa reálny rast HDP udrží v priemere na úrovni okolo 4 %. Pri posúdení na základe v súčasnosti dostupných informácií (4) sa zdá, že tento scenár vychádza z priaznivých predpokladov rastu, a to najmä v v posledných rokoch programového obdobia. V programe stability sa plánuje, že najmä súkromná spotreba a rast investícií zostanú priaznivé na základe dosť vysokého rastu zamestnanosti a optimistického hodnotenia vplyvu niektorých realizovaných opatrení, ako je druhá etapa daňovej reformy vrátane ďalšieho znižovania daní fyzických osôb, uzákoneného v roku 2006, zákon o stimulovaní investícií a zrýchlenie projektov verejno-súkromných partnerstiev.

Okrem toho vývoj mzdových nákladov môže vyvolať inflačné tlaky napriek zníženiu platov vo verejnom sektore, pričom konkurencieschopnosť by sa mohla zhoršiť viac, ako sa v programe predpokladá. Podľa nedávnych informácií existuje riziko, že inflácia môže byť vyššia ako jej prognózovaný vývoj.

(4)

Podľa programu sa deficit verejných financií na rok 2007 vráti na úroveň 2,7 % HDP (z 2,5 % HDP v roku 2006) v porovnaní s cieľovým deficitom 2,2 % HDP stanoveným v prechádzajúcej aktualizácii (5). Táto odchýlka o 0,5 percentuálneho bodu HDP okrem malého záporného účinku základu odráža aj prekročenie výdavkov asi o 0,25 percentuálneho bodu HDP a vplyv čistého zvýšenia deficitu pri jednorazových opatrenia vo výške 0,3 percentuálneho bodu HDP (6). Plánovaný výsledný deficit v prognóze útvarov Komisie z jesene 2007 je 2,9 % HDP, teda o 0,25 percentuálneho bodu vyšší ako v programe na základe obozretnejšieho stanovenia daňových príjmov. Odhad zníženia štrukturálneho deficitu verejných financií (t. j. cyklicky upraveného deficitu bez jednorazových a iných dočasných opatrení) v roku 2007 asi o 0,5 percentuálneho bodu HDP je sčasti v súlade s výzvou „posilniť úpravu smerom k strednodobému cieľu“ uvedenou v stanovisku Rady z 27. februára 2007 k predchádzajúcej aktualizácii programu stability (7). Rada poznamenáva, že plnenie rozpočtu na rok 2007 nie je úplne v súlade so smerovaním rozpočtových politík podľa euroskupiny z apríla 2007.

(5)

Rozpočtová stratégia uvedená v programe je zameraná na urýchlenie fiškálnej konsolidácie smerom k strednodobému cieľu vyrovnanej pozície v štrukturálnom vyjadrení znížením štrukturálneho deficitu o viac ako 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne v súlade s výzvou „posilniť úpravu smerom k strednodobému cieľu“ uvedenou v stanovisku Rady z 27. februára 2007 k predchádzajúcej aktualizácii programu stability. Konkrétne sa plánuje, že strednodobý cieľ sa dosiahne skôr ako v cieľovom roku stanovenom v prechádzajúcej aktualizácii (2012), i keď je to stále termín za horizontom programu (2010). Program je zameraný na dosiahnutie vyrovnanej pozície v nominálnom vyjadrení do roku 2010 z deficitu na úrovni 2,75 % HDP v roku 2007. Primárny prebytok sa má podľa plánu zvýšiť na 3,75 % HDP v roku 2010 oproti 1,25 % v roku 2007. Plánovaná úprava sa má opierať najmä o príjmy, ktoré vyplýva sčasti z realizácie diskrečných opatrení v oblasti nepriamych daní a zdaňovania nehnuteľností, a sčasti zo zlepšenia daňového systému a intenzívnejšieho boja proti daňovým únikom a podvodom. Zatiaľ čo celkové výdavky sa, pokiaľ ide o HDP, znížia len okrajovo, ich zloženie sa má podľa plánu zmeniť, pričom sociálne dávky stúpnu o 1 percentuálny bod HDP a budú vo všeobecnosti kompenzované znížením medzispotreby. Vzhľadom na automatický vplyv poslednej revízie HDP je rozpočtový cieľ, ktorý sa predkladá v programe, vo všeobecnosti podobný cieľu v predchádzajúcej aktualizácii na rok 2008 a na rok 2009 je lepší oproti všeobecne porovnateľnému makroekonomickému scenáru. Predpokladá sa, že hrubý verejný dlh, ktorý sa v roku 2007 odhadoval na úrovni 93,4 % HDP, t. j. vysoko nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve, počas programového obdobia klesne o viac ako 10 percentuálnych bodov.

(6)

Rozpočtový výsledok by mohol byť horší, než sa v programe plánuje. Zvýšenie daňových príjmov, ktoré sa plánuje na rok 2008, vychádza z mierne priaznivých predpokladov a odráža prípadné optimistické hodnotenie úsilia na zabránenie daňovým únikom a podvodom. Účinná realizácia diskrečných opatrení na zvýšenie príjmov v roku 2008 a plánované reformy na zlepšenie inštitucionálneho prostredia a transparentnosti rozpočtového procesu na základe plnenia /programového rozpočtovania na viacročnom základe, by mali vytvárať pozitívne účinky na rozpočtový výsledok zo strednodobého hľadiska, i keď presný vplyv na rozpočet zostáva neistý. Program neobsahuje na roky 2009 a 2010 žiadne zodpovedajúce opatrenia na podporu rozpočtových cieľov, pričom sa v ňom predpokladá priaznivý makroekonomický scenár. Vzhľadom na tieto riziká pre rozpočtové ciele, ku ktorým sa pridružuje neistota o značných úpravách stavov a tokov v budúcnosti, vývoj pomeru dlhu k HDP by mohol byť menej priaznivý, ako sa predpokladá v programe, najmä po roku 2008.

(7)

V zmysle tohto hodnotenia rizík nemusí rozpočtová pozícia v aktualizácii stačiť na zabezpečenie dosiahnutia strednodobého cieľa hneď po ukončení programového obdobia, ako vyplýva z programu. Okrem toho sa do roku 2010 nemusí zabezpečiť dostatočná rezerva proti porušeniu prahového deficitu na úrovni 3 % HDP pri normálnych makroekonomických výkyvoch. V aktualizácii sa plánuje úprava smerom k strednodobému cieľu nad 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne v súlade s paktom stability a rastu, čo bolo vyššie porovnané s predchádzajúcou aktualizáciou. Od roku 2009 by sa však táto úprava mala podporiť opatreniami vzhľadom na uvedené riziká. Rada poznamenáva, že keďže štrukturálna úprava plánovaná na rok 2008 je vyššia, ako sa predpokladalo v predchádzajúcej aktualizácii, plány na rok 2008 sú v súlade so smerovaniami pre rozpočtové politiky podľa euroskupiny z apríla 2007. Uvedené riziká by sa však mali riešiť. Napokon, ak sa zohľadnia uvedené riziká, zdá sa, že počas programového obdobia sa pomer dlhu k HDP dostatočne zmenšuje smerom k referenčnej hodnote. V celom horizonte aktualizácie však naďalej zostáva oveľa vyšší, ako je referenčná hodnota 60 %. Okrem toho sa postup úpravy spomalil a je podmienený ambicióznymi cieľmi deficitu.

(8)

Grécko sa javí ako vysoko rizikové z hľadiska udržateľnosti verejných financií. Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet sa nedá riadne posúdiť, pokiaľ nie sú k dispozícii spoločne prijaté dlhodobé prognózy výdavkov na dôchodky. Predpokladá sa však, že vysoko presahuje priemer v EÚ. Podľa posledných dostupných informácií pochádzajúcich z aktualizácie programu stability z roku 2002 sa v dlhodobom horizonte plánuje podstatné zvýšenie výdavkov na dôchodky ako podielu z HDP. Rozpočtová pozícia v roku 2007, ako sa odhaduje v programe, ktorá je podobná ako východisková pozícia v predchádzajúcom programe, predstavuje riziko pre udržateľné verejné financie ešte predtým, ako sa zohľadní dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet. Okrem toho, súčasná úroveň hrubého dlhu je oveľa vyššia ako referenčná hodnota stanovená v zmluve. Na jeho zníženie je potrebné dosahovať vysoké primárne prebytky v dlhom časovom období. Konsolidácia verejných financií podľa plánu, spolu s pokračovaním prebiehajúcej reformy systému zdravotnej starostlivosti a reformou dôchodkového systému zameranou na potlačenie pravdepodobne významného nárastu výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, by prispela k zníženiu rizík pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

(9)

Program stability je do určitej miery zosúladený s vykonávacou správou národného programu reforiem (NPR) z októbra 2007. Zatiaľ čo opatrenia v oblasti verejných financií, ktoré sa predpokladajú v programe stability, sú v súlade s opatreniami uvedenými v NPR, program stability obsahuje len čiastočné kvalitatívne hodnotenie celkového vplyvu NPR v rámci strednodobej fiškálnej stratégie. Podľa programu väčšina opatrení a krokov plánovaných na rok 2008, ktoré sú uvedené vo vykonávacej správe NPR, a príslušné rozpočtové ustanovenia boli zahrnuté do zákona o rozpočte na rok 2008. Neposkytujú sa však žiadne systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách hlavných reforiem zahrnutých do národného programu reforiem a s výnimkou roku 2008 sa v rozpočtových prognózach explicitne nezohľadňujú dôsledky krokov uvedených vo vykonávacej správe NPR pre verejné financie.

(10)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky pre jednotlivé krajiny a s usmerneniami pre členské štáty eurozóny v oblasti rozpočtovej politiky vydanými v rámci lisabonskej stratégie.

(11)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité medzery v povinných i nepovinných údajoch (8). V niektorých podstatných bodoch sa však odchyľuje od vzorovej štruktúry stanovenej v kódexe pravidiel (9).

i)

vykonalo predpokladanú úpravu smerom k strednodobému cieľu, zodpovedajúcim spôsobom znížilo pomer dlhu k HDP a použilo každý prekročenie rozpočtových príjmov na urýchlenie postupu konsolidácie s cieľom splniť strednodobý cieľ v rámci programového obdobia;

ii)

pokračovalo v prebiehajúcich reformách daňovej správy a naďalej zlepšovalo rozpočtový proces ďalším zvyšovaním jeho transparentnosti, formulovaním strednodobého rozpočtového rámca a účinným vykonávaním mechanizmov na monitorovanie, kontrolu a zlepšovanie efektívnosti primárnych výdavkov;

iii)

vzhľadom na úroveň dlhu a plánované zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva zlepšovalo dlhodobú udržateľnosť verejných financií dosiahnutím strednodobého cieľa, pokračovaním v prebiehajúcej reforme systému zdravotnej starostlivosti a reformovaním dôchodkového systému; čo najskôr by sa mali vypracovať aktualizované dlhodobé prognózy pre výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva.