Žaloba podaná 25. októbra 2006 – Komisia Európskych spoločenstiev/Francúzska republika

(Vec C-441/06)

(2006/C 310/17)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: C. Giolito, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa po prvé pripomína, že zrušenie protiprávnej pomoci formou jej vrátenia je logickým následkom vyhlásenia jej protiprávnosti, a uvádza, že žalovaná porušila túto judikatúru, pretože viac než dva roky po prijatí predmetného rozhodnutia sa dosiaľ nevykonalo žiadne vrátenie pomoci udelenej spoločnosti France Télécom a na vnútroštátnej úrovni nebol začatý žiadny postup vrátenia pomoci. Teda boli porušené viaceré základné predpisy Spoločenstva, najmä články 10 a 249 štvrtý pododsek ES.

Žalobkyňa v tejto súvislosti pripomína, že podľa judikatúry Súdneho dvora žiadne ustanovenie práva Spoločenstva nevyžaduje, aby Komisia presne určila sumu protiprávnej pomoci, ktorú je potrebné vrátiť. Stačí, že rozhodnutie nariaďujúce vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú s trhom Spoločenstva, obsahuje údaje dovoľujúce jeho adresátovi určiť túto sumu bez prílišných ťažkostí. Pre prípad, že by toto určenie predstavovalo praktické problémy, musia Komisia a dotknutý členský štát v každom prípade postupovať spoločne s cieľom prekonať ťažkosti a to v súlade s požiadavkou lojálnej spolupráce podľa článku 10 ES.

Žalobkyňa okrem toho namieta tvrdenie žalovanej, podľa ktorého nie je možné vykonať dostatočne spoľahlivý odhad rozsahu pomoci, ktorý je potrebné vrátiť, najmä preto, že vo svojich odôvodneniach rozhodnutie z 2. augusta 2004 výslovne odkazuje na dva odhady poskytnuté francúzskymi úradmi v priebehu správneho konania, na základe ktorých sa stanovili hraničné sumy pomoci, ktorá sa má vrátiť, v rozhodnutí Komisie. Z tohto rozhodnutia údajne jasne vyplýva, že pomoc, ktorú je potrebné vrátiť, sa rovná rozdielu medzi daňou z príjmov, ktorú mala spoločnosť France Télécom zaplatiť na základe platného práva, a daňou skutočne zaplatenou touto spoločnosťou.

Žalobkyňa okrem toho poznamenáva, že v priebehu konania o vymáhaní, Komisia vyjadrila viaceré konkrétne návrhy týkajúce sa sumy pomoci, ktorú je potrebné vrátiť, zatiaľ čo v zmysle judikatúry Súdneho dvora v prípade ťažkostí prináleží v zásade v prvom rade členskému štátu predložiť takéto návrhy. Navyše žalovaná nikdy nepredložila návrhy smerujúce k zlepšeniu návrhov Komisie.

Žalobkyňa uzatvára zdôraznením, že z judikatúry rovnako vyplýva, že existencia žaloby proti rozhodnutiu Komisie vyhlasujúceho pomoc za protiprávnu nezbavuje povinnosti vykonať toto rozhodnutie a teda získať vrátenie protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci, okrem prípadu nariadenia predbežných opatrení Súdom prvého stupňa podľa článku 242 ES.

(1)  Ú. v. EÚ L 269, 2005, s. 30.