demonštračné projekty pre inovačné technológie, ktoré podliehajú schváleniu zo strany regulačného orgánu za predpokladu, že uvedené výnimky sa obmedzujú na čas a rozsah potrebný na demonštračné účely;

zariadenia na výrobu elektriny využívajúce obnoviteľné zdroje energie s inštalovaným elektrickým výkonom menším než 400 kW;

zariadenia využívajúce podporu schválenú Komisiou na základe pravidiel Únie o štátnej pomoci podľa článkov 107, 108 a 109 ZFEÚ a uvedené do prevádzky pred 4. júlom 2019.

zaistila účinná nediskriminácia účastníkov trhu a aby sa zároveň brali do úvahy rozličné technické potreby elektrizačnej sústavy a rozdielne technické možnosti výrobných zdrojov, uskladňovania energie a riadenia odberu;

zabezpečilo, aby boli služby vymedzené transparentným a technologicky neutrálnym spôsobom a obstarané transparentným, trhovo orientovaným spôsobom;

zabezpečil nediskriminačný prístup ku všetkým účastníkom trhu, či už individuálne, alebo prostredníctvom agregácie, vrátane elektrickej energie vyrobenej z variabilných obnoviteľných zdrojov energie, riadenia odberu a uskladňovania energie;

rešpektovala potreba umiestniť rastúce podiely variabilnej výroby, zohľadňovala zvýšená schopnosť riadenia odberu a nástup nových technológií.

konkrétne obdobie, počas ktorého by výnimka platila;

konkrétny objem disponibility, pre ktorý by výnimka platila;

analýzu vplyvu výnimky na účasť vyrovnávacích zdrojov; a

odôvodnenie výnimky preukazujúce, že takouto výnimkou by sa dosiahli nižšie náklady pre koncových odberateľov.

musia byť organizované tak, aby boli nediskriminačné;

musia maximalizovať schopnosť všetkých účastníkov trhu riešiť svoje odchýlky;

musia maximalizovať príležitosti pre všetkých účastníkov trhu zúčastňovať sa na medzioblastnom obchode čo najbližšie k reálnemu času vo všetkých ponukových oblastiach;

musia zabezpečiť, aby ceny odrážali základné danosti trhu vrátane hodnoty elektriny v reálnom čase, na ktoré sa účastníci trhu môžu spoľahnúť pri dohodách o dlhodobejších zaisťovacích produktoch;

musia zabezpečiť prevádzkovú bezpečnosť a zároveň umožniť maximálne využitie prenosovej kapacity;

musia byť transparentné a zároveň chrániť dôvernosť citlivých obchodných informácií a musí sa zabezpečiť, aby sa na nich obchodovalo anonymným spôsobom;

nesmú robiť rozdiely medzi obchodmi realizovanými v rámci ponukovej oblasti a medzi ponukovými oblasťami; a

musia byť organizované tak, aby sa zabezpečilo, že všetci účastníci trhu budú mať prístup na trh individuálne alebo prostredníctvom agregácie.

zariadenie na výrobu elektriny, ktoré využíva obnoviteľné zdroje energie a má inštalovaný elektrický výkon menší než 400 kW; alebo

demonštračné projekty pre inovačné technológie, ktoré podliehajú schváleniu zo strany regulačného orgánu, za predpokladu, že takáto prednosť je obmedzená na čas a rozsah, do akého je potrebná na dosiahnutie účelu demonštrácie.

má fungujúce vnútrodenné a iné veľkoobchodné a vyrovnávacie trhy a tieto trhy sú plne prístupné pre všetkých účastníkov trhu v súlade s týmto nariadením;

pravidlá redispečingu a riadenia preťaženia sú transparentné pre všetkých účastníkov trhu;

príspevok členského štátu k celkovému záväznému cieľu Únie týkajúcemu sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov podľa článku 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001 ( 3 ) a článkom 4 písm. a) bodom 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 ( 4 ) sa prinajmenšom rovná zodpovedajúcemu výsledku vzorca uvedeného v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999 a podiel energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu nie je pod úrovňou referenčných hodnôt podľa článku 4 písm. a) bodu 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999, alebo prípadne podiel energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu na hrubej konečnej spotrebe elektriny je aspoň 50 %;

členský štát oznámi Komisii plánovanú výnimku a podrobne uvedie, ako sú podmienky stanovené v písmenách a), b) a c) splnené; a

členský štát uverejní plánovanú výnimku vrátane podrobného odôvodnenia pre udelenie tejto výnimky, pričom podľa potreby náležite zohľadní ochranu citlivých obchodných informácií.

nie je k dispozícii žiadna trhová alternatíva;

boli použité všetky dostupné trhové zdroje;

počet dostupných zariadení na výrobu elektriny, uskladňovanie energie a riadenie odberu energie je príliš nízky na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže v oblasti, kde sa nachádzajú vhodné zariadenia na poskytovanie tejto služby; alebo

aktuálny stav sústavy spôsobuje pravidelným a predvídateľným spôsobom preťaženie do takej miery, že trhový redispečing by mal za následok pravidelné strategické ponuky, v dôsledku ktorých by sa zvýšila úroveň vnútorného preťaženia, a dotknutý členský štát buď prijal akčný plán na riešenie tohto preťaženia alebo by zabezpečil, aby minimálna kapacita dostupná pre medzioblastný obchod bola v súlade s článkom 16 ods. 8.

úrovni rozvoja a efektívnosti trhových mechanizmov redispečingu pre zariadenia na výrobu elektriny, uskladňovanie energie a riadenie odberu energie;

dôvodoch, objemoch v MWh a typoch výrobného zdroja, na ktorý sa vzťahuje redispečing;

opatreniach prijatých s cieľom znížiť potrebu zostupného redispečingu výrobných zariadení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov alebo vysoko účinnú kogeneráciu v budúcnosti vrátane investícií do digitalizácie infraštruktúry siete a do služieb, ktoré zvyšujú flexibilitu.

zaručiť schopnosť prenosových sústav a distribučných sústav prenášať elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kogeneráciou pri čo najmenšom možnom redispečingu, ktorý nebráni tomu, aby sa pri plánovaní siete zohľadnil limitovaný redispečing v prípade, ak prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je schopný transparentným spôsobom preukázať, že je to ekonomicky efektívnejšie a nepresiahne 5 % ročne vyrobenej elektriny v zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie a sú priamo prepojené s príslušnou sústavou, pokiaľ členský štát, v ktorom elektrina zo zariadení na výrobu elektriny využívajúcich obnoviteľné zdroje energie alebo z vysoko účinnej kogenerácie predstavuje viac než 50 % ročnej hrubej konečnej spotreby elektriny, nestanovuje inak;

prijať vhodné sieťové a trhové prevádzkové opatrenia s cieľom minimalizovať zostupný redispečing elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo z vysoko účinnej kogenerácie;

zabezpečiť, aby ich siete boli flexibilné do tej miery, aby ich boli schopní riadiť.

zostupný redispečing sa na zariadenia na výrobu elektriny využívajúce obnoviteľné zdroje energie uplatní len vtedy, ak neexistuje žiadna iná alternatíva alebo ak by iné riešenia mali za následok významne neprimerané náklady alebo závažné riziká pre bezpečnosť siete;

zostupný redispečing sa na elektrinu vyrobenú prostredníctvom procesu vysoko účinnej kogenerácie uplatní len vtedy, ak okrem zostupného redispečingu zariadení na výrobu elektriny využívajúcich obnoviteľné zdroje energie neexistuje žiadna iná alternatíva alebo ak by iné riešenia mali za následok neprimerané náklady alebo závažné riziká pre bezpečnosť siete;

ak sa problémy s bezpečnosťou siete dajú riešiť iným spôsobom, nesmie elektrina vyrobená vlastnou výrobou vo výrobných zariadeniach využívajúcich obnoviteľné zdroje energie alebo vysoko účinnú kogeneráciu, ktorá sa neprivádza do prenosovej alebo distribučnej sústavy, podliehať zostupnému redispečingu;

zostupný redispečing podľa písmen a), b) a c) musí byť riadne a transparentne odôvodnený. Odôvodnenie sa uvedie v správe podľa odseku 3.

dodatočné prevádzkové náklady spôsobené redispečingom, ako sú dodatočné náklady na palivo v prípade vzostupného redispečingu alebo zabezpečenie záložného tepla v prípade zostupného redispečingu zariadení na výrobu elektriny využívajúcich vysoko účinnú kogeneráciu;

čisté príjmy z predaja elektrickej energie na dennom trhu, ktorú by zariadenie na výrobu elektriny, uskladňovanie energie alebo riadenie odberu energie vyrobilo, ak by nebol požadovaný redispečing; ak sa zariadeniam na výrobu energie, uskladňovanie energie a riadenie odberu energie poskytuje finančná podpora na základe objemu vyrobenej alebo spotrebovanej elektrickej energie, finančná podpora, ktorá by sa prijala bez požadovaného redispečingu sa považuje za súčasť čistých príjmov.

v prípade hraníc, v súvislosti s ktorými sa využíva prístup založený na koordinovanej čistej prenosovej kapacite, predstavuje minimálnu kapacitu 70 % prenosovej kapacity pri dodržaní limitov prevádzkovej bezpečnosti a zohľadnení nepredvídaných udalostí, ako je stanovené v súlade s usmerneniami pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia prijatého na základe článku 18 ods. 5 nariadenia (ES) č. 714/2009;

v prípade hraníc, v súvislosti s ktorými sa využíva prístup na základe toku, predstavuje minimálnu prahovú hodnotu rozpätie stanovené výpočtom kapacity dostupnej pre toky vyvolané medzioblastnou výmenou. Rozpätie sa stanoví ako 70 % kapacity pri dodržaní limitov prevádzkovej bezpečnosti vnútorných a medzioblastných kritických prvkov siete a zohľadnení nepredvídaných udalostí stanoveným v súlade s usmerneniami pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia prijatého na základe článku 18 ods. 5 nariadenia (ES) č. 714/2009.

vlastnosti trhov;

prevádzkové podmienky elektrizačnej sústavy, ako napríklad dôsledky započítania stabilne deklarovaných harmonogramov;

úroveň harmonizácie percentuálnych podielov pridelených rôznym časovým rámcom a časových rámcov prijatých pre rozličné mechanizmy prideľovania medzioblastnej kapacity, ktoré úž existujú.

platby a príjmy vyplývajúce z kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav;

skutočne realizované a prijaté platby, ako aj platby očakávané v budúcich obdobiach, odhadované na základe minulých období.

pomer taríf účtovaných výrobcom a taríf účtovaných koncovým odberateľom;

náklady, ktoré sa majú vrátiť prostredníctvom taríf;

časovo diferencované sieťové tarify;

lokačné signály;

vzťah medzi prenosovými tarifami a distribučnými tarifami;

metódy na zabezpečenie transparentnosti pri stanovovaní a štruktúre taríf;

skupiny používateľov siete, ktorým sa účtujú tarify, a v prípade potreby aj charakteristiky týchto skupín, formy spotreby, ako aj akékoľvek výnimky z uplatňovania taríf;

straty v sieťach s vysokým, stredným a nízkym napätím.

garantovanie skutočnej dostupnosti pridelenej kapacity vrátane kompenzácie za garantovateľnosť; alebo

udržiavanie alebo zvyšovanie medzioblastných kapacít prostredníctvom optimalizácie využívania existujúcich spojovacích vedení v prípade potreby koordinovanými nápravnými opatreniami; alebo pokrytie nákladov vyplývajúcich z investícií do sústav, ktoré sú relevantné pre znižovanie preťaženia spojovacích vedení.

výšku príjmov získaných za 12-mesačné obdobie končiace 31. decembra predchádzajúceho roka;

spôsob, akým boli tieto príjmy použité podľa odseku 2 vrátane konkrétnych projektov, na ktoré sa príjmy použili, a sumu umiestnenú na osobitnom účte;

sumu, ktorá sa použila pri výpočte sieťových taríf; a

overenie, že táto suma uvedená v písmene c) je v súlade s týmto nariadením a metodikou vypracovanou podľa odsekov 3 a 4.

odstránenie regulačných deformácií;

odstránenie cenových stropov v súlade s článkom 10;

zavedenie funkcie tvorby ceny na základe nedostatku regulačnej energie podľa článku 44 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/2195;

zvýšenie kapacity prepojenia a vnútorných sietí s cieľom dosiahnuť aspoň ciele v oblasti prepojenia uvedené v článku 4 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2018/1999;

umožnenie vlastnej výroby energie, uskladňovania energie, opatrení riadenia odberu a energetickej efektívnosti prijatím opatrení na odstránenie zistených regulačných deformácií;

zabezpečenie nákladovo efektívneho a trhovo orientovaného obstarávania vyrovnávacích a doplnkových služieb;

odstránenie regulovaných cien, ak sa to vyžaduje v článku 5 smernice (EÚ) 2019/944.

musia byť dočasné;

nesmú zbytočne deformovať trh a obmedzovať medzioblastný obchod;

nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na riešenie problému primeranosti uvedených v článku 20;

musia vyberať poskytovateľov kapacity transparentným, nediskriminačným a súťažným spôsobom;

musia poskytovať stimuly pre poskytovateľov kapacity, aby boli k dispozícii v čase očakávaného preťaženia sústavy;

musia zabezpečovať, aby sa odmena stanovovala súťažným spôsobom;

musia stanovovať technické podmienky účasti poskytovateľov kapacity pred procesom výberu;

musia byť otvorené účasti všetkých zdrojov, ktoré sú schopné poskytnúť požadovaný technický výkon, vrátane uskladňovania a riadenia odberu;

musia uplatňovať primerané sankcie voči poskytovateľom kapacity, ktoré nie sú k dispozícii v časoch preťaženia sústavy.

ak bol kapacitný mechanizmus navrhnutý ako strategická rezerva, jej zdroje sa nasadzujú len v prípade, ak je pravdepodobné, že prevádzkovatelia prenosových sústav vyčerpajú svoje vyrovnávacie zdroje na vytvorenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou;

počas obdobia zúčtovania odchýlok, keď boli nasadené zdroje strategickej rezervy, sa odchýlky na trhu zúčtujú minimálne v hodnote nedodanej elektriny alebo v hodnote vyššej, ako je vnútrodenný technický cenový limit uvedený v článku 10 ods. 1, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia;

výkon strategickej rezervy po nasadení sa priradí stranám zodpovedným za vyrovnávanie prostredníctvom mechanizmu zúčtovania odchýlok;

zdroje, ktoré sú súčasťou strategickej rezervy, sa neodmeňujú z veľkoobchodných trhov s elektrinou alebo vyrovnávacích trhov;

zdroje strategickej rezervy sa držia mimo trhu aspoň počas zmluvného obdobia.

musia byť koncipované tak, aby sa zabezpečilo, že cena zaplatená za dostupnosť sa automaticky približuje nule, keď sa očakáva, že úroveň dodávanej kapacity bude postačujúca na uspokojenie úrovne požadovanej kapacity;

musia odmeňovať zúčastnené zdroje iba za ich dostupnosť a zabezpečovať, že odmena nebude ovplyvňovať rozhodnutia poskytovateľa kapacity, či má energiu vyrábať alebo nie;

musia zabezpečovať prenosnosť povinností týkajúcich sa kapacity medzi oprávnenými poskytovateľmi kapacity.

najneskôr od 4. júla 2019, výrobná kapacita, ktorá začala komerčnú výrobu v daný deň, alebo po tomto dátume a ktorá vypúšťa emisie vyššie ako 550 g CO2 z fosílnych palív na kWh elektriny, nesmie byť nasadená alebo nesmie prijímať platby alebo vytvárať záväzky pre budúce platby v rámci kapacitného mechanizmu;

najneskôr od 1. júla 2025, výrobná kapacita, ktorá začala komerčnú výrobu pred 4. júlom 2019 a ktorá vypúšťa emisie vyššie ako 550 g CO2 z fosílnych palív na kWh elektriny a viac než 350 kg CO2 z fosílnych palív v priemere za rok na nainštalovaný kWe, ktorá začala komerčnú výrobu pred... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], nesmie byť nasadená alebo prijímať platby alebo vytvárať záväzky pre budúce platby v rámci kapacitného mechanizmu.

sa posudzovanie vykonávalo na úrovni každej ponukovej oblasti pokrývajúcej aspoň všetky členské štáty;

sa posudzovanie zakladalo na vhodných hlavných referenčných scenároch predpokladaného dopytu a ponuky vrátane ekonomického posúdenia pravdepodobnosti vyradenia výrobných zariadení, zakonzervovania prevádzky, postavenia nových výrobných zariadení a opatrení na dosiahnutie cieľov energetickej efektívnosti a prepojenia elektrických sietí a zahŕňalo primeranú citlivostnú analýzu, ktorá zohľadňuje extrémne poveternostné a hydrologické podmienky, veľkoobchodné ceny a vývoj cien uhlíka;

posudzovanie obsahovalo samostatné scenáre odzrkadľujúce rôznu pravdepodobnosť výskytu problémov primeranosti výroby, ktoré majú rôzne druhy kapacitných mechanizmov riešiť;

posudzovanie náležite zohľadňovalo príspevok všetkých zdrojov vrátane možností existujúcej aj budúcej výroby, uskladňovania energie, odvetvovej integrácie, riadenia odberu, ako aj dovozných a vývozných možností a ich príspevok k flexibilnej prevádzke sústavy;

posudzovanie predpokladalo pravdepodobný vplyv opatrení uvedených v článku 20 ods. 3;

posudzovanie obsahovalo varianty bez existujúcich alebo plánovaných kapacitných mechanizmov a v relevantnom prípade s takýmito mechanizmami;

sa posudzovanie zakladalo na trhovom modeli, ktorý v relevantných prípadoch používa prístup na základe toku;

posudzovanie uplatňovalo pravdepodobnostné výpočty;

sa v posudzovaní uplatňoval jednotný nástroj na tvorbu modelov;

posudzovanie zahŕňalo prinajmenšom tieto ukazovatele uvedené v článku 25:

posudzovanie identifikovalo zdroje možných problémov primeranosti zdrojov, najmä to, či ide o obmedzenie sústavy, zdrojov, alebo oboje;

posudzovanie zohľadňuje reálny rozvoj sústav;

sa posudzovaním zabezpečilo, že sa vnútroštátne charakteristiky týkajúce sa výroby, flexibility na strane spotreby a uskladňovania energie, dostupnosti primárnych zdrojov a úrovne prepojenia náležite zohľadnia.

hodnoty nedodanej elektriny;

nákladov na nový vstup výroby alebo riadenia odberu; a

štandardu spoľahlivosti uvedeného v článku 25.

zistí, či poskytovateľ kapacity, ktorý má záujem, dokáže poskytnúť technický výkon podľa požiadaviek kapacitného mechanizmu, na ktorom sa chce zúčastniť, a zaregistruje daného poskytovateľa kapacity ako oprávneného poskytovateľa kapacity v registri, ktorý sa na tento účel zriadil;

vykonáva kontroly dostupnosti;

oznámi prevádzkovateľovi prenosovej sústavy v členskom štáte uplatňujúcom kapacitný mechanizmus informácie, ktoré získa podľa písmena a) a b) tohto pododseku a druhého pododseku.

metodiku výpočtu maximálnej vstupnej kapacity pre cezhraničnú účasť podľa odseku 7;

metodiku rozdelenia príjmov uvedených v odseku 9;

spoločné pravidlá na vykonávanie kontrol dostupnosti uvedených v odseku 10 písm. b);

spoločné pravidlá na určovanie prípadov, v ktorých je splatná platba za nedostupnosť;

podmienky prevádzky registra uvedeného v odseku 10 písm. a);

spoločné pravidlá na určenie kapacity oprávnenej na účasť na kapacitnom mechanizme uvedenej v odseku 10 písm. a).

vypracúva sieťové predpisy pre oblasti uvedené v článku 59 ods. 1 a 2 v záujme splnenia cieľov stanovených v článku 28;

prijíma a uverejňuje každé dva roky nezáväzný 10-ročný plán rozvoja sústavy pre celú Úniu (ďalej len „plán rozvoja sústavy pre celú Úniu“);

vypracúva a prijíma návrhy týkajúce sa posúdenia primeranosti zdrojov na európskej úrovni podľa článku 23 a návrhy technických špecifikácií cezhraničnej účasti na kapacitných mechanizmoch podľa článku 26 ods. 11;

prijíma odporúčania o koordinácii technickej spolupráce medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav Únie a prevádzkovateľmi prenosových sústav tretích krajín;

prijíma rámec pre spoluprácu a koordináciu medzi regionálnymi koordinačnými centrami;

prijíma návrh vymedzujúci región prevádzky sústavy v súlade s článkom 36;

spolupracuje s prevádzkovateľmi distribučných sústav a so subjektom PDS EÚ;

podporuje digitalizáciu prenosových sústav vrátane zavádzania inteligentných sietí, efektívneho získavania údajov v reálnom čase a inteligentných meracích systémov;

prijíma spoločné nástroje na prevádzku sústavy na zabezpečenie koordinácie prevádzky sústavy za normálnych a núdzových podmienok vrátane spoločnej stupnice na klasifikáciu poruchových udalostí a výskumné plány vrátane realizácie týchto plánov prostredníctvom efektívneho výskumného programu. Tieto nástroje konkretizujú okrem iného:

prijíma ročný pracovný program;

prispieva k vytvoreniu požiadaviek na interoperabilitu a nediskriminačných a transparentných postupov prístupu k údajom, ako sa stanovuje v článku 24 smernice (EÚ) 2019/944;

prijíma výročnú správu;

vykonáva a prijíma sezónne posudzovania primeranosti podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/941;

podporuje kybernetickú bezpečnosť a ochranu údajov v spolupráci s príslušnými orgánmi a regulovanými subjektmi;

pri plnení svojich úloh zohľadňuje vývoj riadenia odberu.

vykonávanie koordinovaného výpočtu kapacity v súlade s metodikami vypracovanými podľa usmernenia pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia prijatého na základe článku 18 ods. 5 nariadenia (ES) č. 714/2009;

vykonávanie koordinovanej analýzy bezpečnosti v súlade s metodikami vypracovanými podľa usmernenia pre prevádzku sústavy prijatého na základe článku 18 ods. 5 nariadenia (ES) č. 714/2009;

vytváranie spoločných modelov sústavy v súlade s metodikami a postupmi vypracovanými podľa usmernenia pre prevádzku sústavy prijatého na základe článku 18 ods. 5 nariadenia (ES) č. 714/2009;

podpora posudzovania súladu plánov obrany a plánov obnovy prevádzkovateľov prenosových sústav v súlade s postupom stanoveným v sieťovom predpise o stavoch núdze a obnovy prijatom na základe článku 6 ods. 11 nariadenia (ES) č. 714/2009;

vykonávanie týždenných až denných regionálnych predpovedí primeranosti sústavy a prípravy opatrení na zníženie rizika v súlade s metodikou stanovenou v článku 8 nariadenia (EÚ) 2019/941 a v súlade s postupmi stanovenými v usmernení pre prevádzku sústavy prijatom na základe článku 18 ods. 5 nariadenia (ES) č. 714/2009;

vykonávanie regionálnej koordinácie plánovania s ohľadom na výpadky v súlade s postupmi a metodikami stanovenými v usmernení pre prevádzku sústavy prijatom na základe článku 18 ods. 5 nariadenia (ES) č. 714/2009;

odborná príprava personálu pracujúceho pre regionálne koordinačné centrá a udeľovanie osvedčení tomuto personálu;

podpora koordinácie a optimalizácie regionálnej obnovy podľa požiadaviek prevádzkovateľov prenosových sústav;

vykonávanie poprevádzkovej a poporuchovej analýzy a podávania správ;

stanovenie veľkosti rezervnej kapacity na regionálnej úrovni;

podpora obstarávania disponibility na regionálnej úrovni;

podpora prevádzkovateľov prenosovej sústavy na ich žiadosť pri optimalizácii zúčtovania medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav;

vykonávanie úloh týkajúcich sa identifikácie regionálnych scenárov krízy dodávok elektriny, ak sú nimi regionálne koordinačné centrá poverené podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/941, a v rozsahu, v akom sú nimi poverené;

vykonávanie úloh týkajúcich sa sezónnych posudzovaní primeranosti, ak sú nimi regionálne koordinačné centrá poverené podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2019/941;

výpočet hodnoty maximálnej vstupnej kapacity dostupnej pre účasť zahraničnej kapacity na kapacitných mechanizmoch na účely vydania odporúčania v súlade s článkom 26 ods. 7;

vykonávanie úloh súvisiacich s podporou prevádzkovateľom prenosových sústav pri určovaní potrieb, pokiaľ ide o novú prenosovú kapacitu, modernizáciu existujúcej prenosovej kapacity alebo ich alternatívy, ktoré sa majú predložiť regionálnym skupinám zriadeným podľa nariadenia (EÚ) č. 347/2013 a zahrnúť do desaťročného plánu rozvoja siete uvedeného v článku 51 smernice (EÚ) 2019/944.

navrhovanie a schvaľovanie stanov a rokovacieho poriadku regionálnych koordinačných centier;

rozhodovanie o zavedení organizačnej štruktúry;

prípravu a schvaľovanie ročného rozpočtu;

vypracúvanie a schvaľovanie postupov spolupráce v súlade s článkom 38.

svojej prevádzkovej výkonnosti;

koordinovaných opatrení a vydaných odporúčaní, rozsahu, v ktorom sa koordinované opatrenia a odporúčania majú vykonávať prevádzkovateľmi prenosových sústav, a dosiahnutých výsledkov;

efektívnosti a účinnosti všetkých úloh, za ktoré sú zodpovední, a prípadne rotácie týchto úloh.

účasť na činnosti subjektu PDS EÚ je obmedzená na registrovaných členov s možnosťou delegovania v rámci členstva;

strategické rozhodnutia týkajúce sa činností subjektu PDS EÚ, ako aj politické usmernenia pre správnu radu prijíma valné zhromaždenie;

rozhodnutia valného zhromaždenia sa prijímajú v súlade s týmito pravidlami:

rozhodnutia valného zhromaždenia sa zamietnu v súlade s týmto pravidlami:

správnu radu volí valné zhromaždenie na funkčné obdobie najviac štyroch rokov;

správna rada vymenúva spomedzi svojich členov predsedu a troch podpredsedov;

spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a prevádzkovateľmi distribučných sústav podľa článkov 56 a 57 vedie správna rada;

rozhodnutia správnej rady sa prijímajú absolútnou väčšinou;

generálneho tajomníka vymenúva na základe návrhu správnej rady valné zhromaždenie spomedzi svojich členov na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré je jedenkrát obnoviteľné;

valné zhromaždenie vymenúva na základe návrhu správnej rady expertné skupiny, ktoré môžu mať najviac 30 členov s možnosťou tretiny členov, ktorí nie sú členmi subjektu PDS EÚ. Okrem toho sa zriadi expertná skupina „jedna krajina“ pozostávajúca z jedného zástupcu prevádzkovateľov distribučných sústav z každého členského štátu.

správna rada je zložená z predsedu rady a 27 zástupcov členov, z toho:

zástupcom existujúcich združení PDS je na zasadnutiach správnej rady povolené zúčastňovať sa ako pozorovatelia;

správnu radu nesmú tvoriť viac ako traja zástupcovia členov pôsobiacich v tom istom členskom štáte alebo v tej istej priemyselnej skupine;

každý podpredseda správnej rady musí byť nominovaný spomedzi zástupcov členov v každej kategórii opísanej v písmene a);

zástupcovia členov so sídlom v jednom členskom štáte alebo pôsobiaci v tej istej priemyselnej skupine nesmú tvoriť väčšinu účastníkov expertnej skupiny;

správna rada zriadi skupinu strategických poradcov, ktorá poskytuje stanovisko správnej rade a expertným skupinám a pozostáva zo zástupcov európskych združení PDS a zástupcov tých členských štátov, ktoré nie sú zastúpené v správnej rade.

podpora prevádzkovania a plánovania distribučných sústav v koordinácii s prevádzkovaním a plánovaní prenosových sústav;

uľahčenie integrácie obnoviteľných zdrojov energie, decentralizovanej výroby a iných zdrojov zapojených do distribučnej siete, ako je napríklad uskladňovanie energie;

uľahčovanie flexibility a riadenia odberu, ako aj prístupu používateľov distribučných sústav na trhy;

prispievanie k digitalizácii distribučných sústav vrátane zavádzania inteligentných sietí a inteligentných meracích systémov;

podpora rozvoja spravovania údajov, kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov v spolupráci s príslušnými orgánmi a regulovanými subjektmi;

účasť na vypracúvaní sieťových predpisov, ktoré sú relevantné pre prevádzku a plánovanie distribučných sústav a koordinovanú prevádzku prenosových sústav a distribučných sústav, podľa článku 59.

spolupracuje s ENTSO pre elektrinu pri monitorovaní vykonávania sieťových predpisov a usmernení prijatých podľa tohto nariadenia, ktoré sú relevantné pre prevádzku a plánovanie distribučných sústav a koordinovanú prevádzku prenosových sústav a distribučných sústav;

spolupracuje s ENTSO pre elektrinu a prijíma osvedčené postupy v oblasti koordinovanej prevádzky a plánovania prenosových a distribučných sústav vrátane otázok, ako je výmena údajov medzi prevádzkovateľmi a koordinácia distribuovaných zdrojov energie;

pracuje na identifikácii osvedčených postupov v oblastiach určených v odseku 1 a s cieľom zaviesť zlepšenia energetickej efektívnosti v distribučnej sústave;

prijíma ročný pracovný program a výročnú správu;

pôsobí v súlade s právom v oblasti hospodárskej súťaže a zabezpečuje neutralitu.

stanovujú minimálny stupeň harmonizácie potrebný na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia;

podľa potreby zohľadňujú regionálne špecifiká;

nesmú prekračovať rámec toho, čo je potrebné na účely písmena a); a

nesmie nimi byť dotknuté právo členských štátov stanoviť národné sieťové predpisy, ktoré neovplyvňujú medzioblastný obchod.

pravidlá týkajúce sa bezpečnosti a spoľahlivosti siete vrátane pravidiel pre technickú prenosovú rezervnú kapacitu pre prevádzkovú bezpečnosť siete, ako aj pravidlá interoperability, ktorými sa vykonávajú články 34 až 47 a článok 57 tohto nariadenia a článok 40 smernice (EÚ) 2019/944, vrátane pravidiel stavov sústavy, nápravných opatrení a limitov prevádzkovej bezpečnosti, regulácie napätia a riadenia jalového výkonu, riadenia skratového prúdu, riadenia tokov výkonu, analýzy a riešenia neplánovaných udalostí, ochranných prostriedkov a systémov, výmeny údajov, súladu, odbornej prípravy, operačného plánovania a analýzy bezpečnosti, regionálnej koordinácie prevádzkovej bezpečnosti, koordinácie v prípade výpadkov, plánov dostupnosti relevantných zariadení, analýzy primeranosti, podporných služieb, plánovania a dátových prostredí pre plánovanie prevádzky;

pravidlá prideľovania kapacity a riadenia preťaženia, ktorými sa vykonáva článok 6 smernice (EÚ) 2019/944 a články 7 až 10, články 13 a 17 a články 35 až 37 tohto nariadenia, vrátane pravidiel metodík a postupov výpočtu dennej, vnútrodennej a dlhodobej kapacity, modelov sústav, konfigurácie ponukovej oblasti, redispečingu a protiobchodu, algoritmov obchodovania, jednotného prepojenia denných a vnútrodenných trhov, garantovateľnosti pridelenej medzioblastnej kapacity, rozdelenia príjmu z preťaženia, zaistenia rizika pri medzioblastnom prenose, postupov určovania a náhrady nákladov na prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia;

pravidlá, ktorými sa vykonávajú články 5, 6 a 17 vo vzťahu k obchodovaniu týkajúceho sa technickej a prevádzkovej stránky poskytovania služieb prístupu k sústave a vyrovnávania odchýlok v sústave, vrátane pravidiel týkajúcich sa výkonovej rezervy pre potreby sústavy vrátane funkcií a zodpovedností, platforiem na výmenu regulačnej energie, uzávierok, požiadaviek na štandardné a osobitné produkty regulácie, obstarávania regulačných služieb, prideľovania medzioblastnej kapacity na výmenu regulačných služieb alebo spoločné využívanie rezerv, zúčtovania regulačnej energie, zúčtovania výmeny energie medzi prevádzkovateľmi sústav, zúčtovania odchýlok a zúčtovania disponibility, regulácie frekvencie, určujúcich a cieľových parametrov kvality frekvencie, rezerv na zachovanie frekvencie, rezerv na obnovenie frekvencie, nahradzujúcich rezerv, výmeny a zdieľania disponibility, postupov cezhraničnej aktivácie rezerv, postupov časovej kontroly a transparentnosti informácií;

pravidlá, ktorými sa vykonávajú články 36, 40 a 54 smernice (EÚ) 2019/944 v súvislosti s nediskriminačným, transparentným poskytovaním nefrekvenčných podporných služieb, vrátane pravidiel regulácie napätia v ustálenom stave, zotrvačnosti, rýchleho prívodu prúdu, zotrvačnosti pre stabilitu siete, skratového prúdu, schopnosti štartu z tmy a schopnosti ostrovnej prevádzky;

pravidlá, ktorými sa vykonáva článok 57 tohto nariadenia a články 17, 31, 32, 36, 40 a 54 smernice (EÚ) 2019/944 v súvislosti s riadením odberu vrátane pravidiel agregácie, uskladňovania energie a obmedzenia odberu.

pravidlá pripojenia k sústave vrátane pravidiel pripojenia odberných zariadení pripojených do prenosovej sústavy, distribučných zariadení pripojených do prenosovej sústavy a distribučných sústav, pripojenia odberných jednotiek používaných na riadenie odberu, požiadaviek na pripojenie výrobcov elektriny do elektrizačnej sústavy, požiadaviek na pripojenie sietí jednosmerného prúdu vysokého napätia do elektrizačnej sústavy, požiadaviek na jednosmerne pripojené jednotky parku zdrojov do elektrizačnej sústavy a vzdialené meniarne jednosmerného prúdu vysokého napätia, ako aj postupov prevádzkových oznamov o pripojení do elektrizačnej sústavy;

pravidlá výmeny údajov, zúčtovania a transparentnosti, najmä vrátane pravidiel prenosových kapacít pre príslušné časové horizonty, odhady a skutočné hodnoty prideľovania a využívania prenosových kapacít, prognózy a skutočný dopyt po zariadeniach a ich agregácie vrátane nedostupnosti zariadení, prognóz a skutočnej výroby výrobných jednotiek a ich agregácie vrátane nedostupnosti jednotiek, dostupnosti a využívania sústav, opatrení na riadenie preťaženia a údajov o vyrovnávacom trhu. Pravidlá by mali zahŕňať spôsoby, akými sa informácie uverejňujú, načasovanie ich uverejnenia, subjekty zodpovedné za nakladanie s nimi;

pravidlá prístupu pre tretie strany;

prevádzkové havarijné postupy a postupy obnovy vrátane plánov obrany sústavy, plánov obnovy sústavy, trhovej interakcie, výmeny informácií a komunikácie, ako aj nástrojov a zariadení;

odvetvové pravidlá týkajúce sa aspektov kybernetickej bezpečnosti cezhraničných tokov elektriny, vrátane pravidiel spoločných minimálnych požiadaviek, plánovania, monitorovania, podávania správ a krízového riadenia.

informácie o postupe na určenie prevádzkovateľov prenosových sústav, ktorí sú povinní zaplatiť kompenzáciu za cezhraničné toky, aj pokiaľ ide o rozdelenie medzi prevádzkovateľov národných prenosových sústav, z ktorých cezhraničné toky pochádzajú, a sústav, v ktorých tieto toky končia, v súlade s článkom 49 ods. 2;

informácie o platobnom postupe, ktorý sa má dodržiavať, vrátane určenia prvého obdobia, za ktoré sa má kompenzácia zaplatiť, v súlade s druhým pododsekom článku 49 ods. 3;

informácie o metodikách na určovanie prenesených cezhraničných tokov, za ktoré sa má podľa článku 49 zaplatiť kompenzácia, pokiaľ ide o množstvo aj druh takýchto tokov, a stanovenie objemu tokov, ktoré pochádzajú z prenosových sústav jednotlivých členských štátov alebo v nich končia v súlade s článkom 49 ods. 5;

informácie o metodike na určovanie nákladov a výnosov vzniknutých v dôsledku prenosu tranzitných cezhraničných tokov v súlade s článkom 49 ods. 6;

informácie o postupe pre toky elektriny, ktoré pochádzajú z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru alebo v nich končia v súvislosti s kompenzačným mechanizmom uplatňovaným medzi prevádzkovateľmi; a

dojednania týkajúce sa účasti národných sústav, ktoré sú prepojené vedeniami jednosmerného prúdu, v súlade s článkom 49.

podrobné pravidlá obchodovania s elektrickou energiou, ktorými sa vykonáva článok 6 smernice (EÚ) 2019/944 a články 5 až 10, 13 až 17, 35, 36 a 37 tohto nariadenia;

informácie o pravidlách stimulovania investícií pre kapacitu spojovacích vedení vrátane lokačných signálov, ktorými sa vykonáva článok 19.

investícia zvyšuje hospodársku súťaž v oblasti dodávok elektriny;

úroveň rizika spojeného s investíciou je taká, že investícia by sa bez udelenia výnimky neuskutočnila;

spojovacie vedenie vlastní fyzická alebo právnická osoba, ktorá je, minimálne pokiaľ ide o jej právnu formu, oddelená od prevádzkovateľov sústav, v ktorých sa takéto spojovacie vedenie má vybudovať;

od užívateľov takéhoto spojovacieho vedenia sa vyberajú poplatky;

od čiastočného otvorenia trhu uvedeného v článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES ( 9 ) sa žiadna časť kapitálových alebo prevádzkových nákladov na spojovacie vedenie nezískala späť zo žiadnej zložky poplatkov za využívanie prenosových alebo distribučných sústav spojených daným spojovacím vedením; a

výnimka by nebola v prospech hospodárskej súťaže, efektívneho fungovania vnútorného trhu s elektrinou, ani účinného fungovania regulovanej sústavy, na ktorú je spojovacie vedenie napojené.

ak dotknuté regulačné orgány neboli schopné dosiahnuť dohodu do šiestich mesiacov od dátumu doručenia žiadosti o výnimku poslednému z uvedených regulačných orgánov, alebo

na základe spoločnej žiadosti dotknutých regulačných orgánov.

podrobné zdôvodnenie, na základe ktorého sa výnimka udelila alebo zamietla, vrátane finančných informácií, ktoré odôvodňujú potrebu výnimky;

analýzu vplyvu udelenia výnimky na hospodársku súťaž a efektívne fungovanie vnútorného trhu s elektrinou;

zdôvodnenie časového obdobia a podielu na celkovej kapacite spojovacieho vedenia, pre ktoré sa udeľuje výnimka; a

výsledok konzultácie s dotknutými regulačnými orgánmi.

po riadnom zohľadnení legitímnych očakávaní strán a ekonomickej rovnováhy dosiahnutej v pôvodnom rozhodnutí o výnimke usúdi, že nastala podstatná zmena niektorej zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené;

dotknuté podniky konajú v rozpore so svojimi záväzkami; alebo

bolo rozhodnutie založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých stranami.

členský štát môže preukázať, že existujú závažné problémy pri prevádzke jeho malých izolovaných sústav a malých prepojených sústav;

najvzdialenejšie regióny v zmysle článku 349 ZFEÚ nemôžu byť prepojené s trhom s energiou v Únii zo zjavných fyzických dôvodov.