EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Voľný pohyb pracovníkov

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo štyroch slobôd ustanovených v zmluvách Európskej únie (EÚ), pričom ďalšími sú voľný pohyb tovaru, kapitálu a služieb. Na voľný pohyb pracovníkov má vplyv niekoľko článkov zmluvy o EÚ, pričom najdôležitejším je článok 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Na základe článku 45 majú občania členského štátu EÚ právo:

  • hľadať si prácu v inom členskom štáte,
  • pracovať tam bez potreby pracovného povolenia,
  • bývať tam na tento účel,
  • zostať tam aj po skončení pracovného pomeru,
  • využívať rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, pracovné podmienky a všetky ostatné sociálne a daňové výhody.

Tieto práva sa vzťahujú na jednotlivcov, ktorí uplatňujú svoje právo na voľný pohyb na pracovné účely. Existujú obmedzenia založené na úvahách o verejnej bezpečnosti, verejnej politike, dôvodoch verejného zdravia a zamestnanosti vo verejnom sektore.

Ak občan EÚ pracuje v zahraničí v inom členskom štáte, rodinní príslušníci majú tiež právo bývať a pracovať v tomto členskom štáte bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Deti majú tiež právo na vzdelávanie v členskom štáte, do ktorého sa ich rodič presťahoval.

Podľa právnych predpisov EÚ o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií majú ľudia pracujúci v určitých profesiách, pre ktoré prijímajúci členský štát požaduje konkrétne odborné kvalifikácie, právo na uznanie ich odbornej kvalifikácie v tomto štáte.

Existujú tiež pravidlá na ochranu práv občanov EÚ na sociálne zabezpečenie, keď sa presťahujú z jedného členského štátu do druhého.

V roku 2019 bol ustanovený Európsky orgán práce, orgán, ktorého účelom je prispievať k zabezpečeniu spravodlivej mobility pracovnej sily v celej EÚ a pomáhať pri koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Voľný pohyb pracovníkov sa vzťahuje na aj občanov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska, keďže tieto krajiny patria do Európskeho hospodárskeho priestoru. Ostatní štátni príslušníci krajín mimo EÚ môžu mať právo pracovať v niektorom členskom štáte alebo na to, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako ako s občanmi EÚ, pokiaľ ide o pracovné podmienky. Tieto práva závisia od ich postavenia ako rodinných príslušníkov občanov EÚ a od ich vlastnej štátnej príslušnosti (niekoľko krajín má s EÚ dohody).

POZRI AJ

Top