—

Pillbox 38 (UK) Ltd, v zastúpení: K. Beal, QC, ktorého splnomocnil P. Rowley, solicitor,

—

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: V. Kaye, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Hoskins a I. Rogers, QC, S. Abram a E. Metcalfe, barristers,

—

španielska vláda, v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

—

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a R. Coesme, splnomocnení zástupcovia,

—

Európsky parlament, v zastúpení: L. Visaggio, J. Rodrigues a I. McDowell, splnomocnení zástupcovia,

—

Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Simm, J. Herrmann a A. Norberg, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: C. Cattabriga a J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti článku 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Pillbox 38 (UK) Ltd, ktorá podniká pod obchodným menom „Totally Wicked“ (ďalej len „Pillbox“) a Secretary of State for Health (minister zdravotníctva), ktorý sa týka zákonnosti „zámeru a/alebo povinnosti“ vlády Spojeného kráľovstva prebrať smernicu 2014/40.

3

Rozhodnutím Rady 2004/513/ES z 2. júna 2004 (Ú. v. EÚ L 213, s. 8) bol v mene Európskeho spoločenstva schválený Rámcový dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kontrole tabaku, podpísaný 21. mája 2003 (ďalej len „RDKT“).

4

Odôvodnenia 7, 33, 36, 38 až 41, 43 až 45, 47 a 48 smernice 2014/40 stanovujú:

…

…

…

…

…

5

Článok 1 smernice 2014/40 s názvom „Predmet“ uvádza:

„Cieľom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa:

…

aby sa uľahčilo hladké fungovanie vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami, pričom by sa malo vychádzať z vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, a aby boli splnené záväzky Únie vyplývajúce z [RDKT].“

6

Podľa bodov 4, 16 a 17 článku 2 tejto smernice s názvom „Vymedzenie pojmov“:

…

…“

7

Pod názvom „Regulácia zložiek“ článok 7 uvedenej smernice v jeho odseku 6 stanovuje:

„Členské štáty zakazujú uvádzať na trh tabakové výrobky obsahujúce tieto prídavné látky:

8

Článok 20 tejto smernice nazvaný „Elektronické cigarety“ znie:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa elektronické cigarety a plniace fľaštičky uvádzali na trh len vtedy, keď sú v súlade s touto smernicou a všetkými ostatnými príslušnými právnymi predpismi Únie.

Táto smernica sa neuplatňuje na elektronické cigarety a plniace fľaštičky, na ktoré sa vzťahuje požiadavka udeliť povolenie podľa smernice [2001/83] alebo požiadavky stanovené v smernici [93/42].

2.   Výrobcovia a dovozcovia elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek predložia príslušným orgánom členských štátov oznámenie o akýchkoľvek takýchto výrobkoch, ktoré plánujú uviesť na trh. Oznámenie sa predloží elektronicky šesť mesiacov pred zamýšľaným uvedením na trh. V prípade elektronických cigariet alebo plniacich fľaštičiek, ktoré sú už k 20. máju 2016 uvedené na trh, sa oznámenie predloží do šiestich mesiacov od tohto dátumu. V prípade každej podstatnej úpravy výrobku sa predloží nové oznámenie.

V závislosti od toho, či je výrobok elektronickou cigaretou, alebo plniacou fľaštičkou, oznámenie obsahuje tieto informácie:

Ak členské štáty dospejú k záveru, že poskytnuté informácie sú neúplné, majú právo požadovať doplnenie príslušných informácií.

Členské štáty môžu výrobcom a dovozcom tabakových výrobkov účtovať primerané poplatky za prijatie a uchovávanie informácií, ktoré im boli predložené, zaobchádzanie s týmito informáciami a ich analýzu.

3.   Členské štáty zabezpečia:

4.   Členské štáty zabezpečia, aby:

5.   Členské štáty zabezpečujú, aby:

6.   Článok 18 tejto smernice sa uplatňuje na cezhraničné predaje elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek.

7.   Členské štáty od výrobcov a dovozcov elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek vyžadujú, aby každoročne predkladali príslušným orgánom:

Členské štáty monitorujú vývoj trhu týkajúci sa elektronických cigariet, ako aj plniacich fľaštičiek vrátane akýchkoľvek dôkazov o tom, že ich používanie vedie k nikotínovej závislosti a v konečnom dôsledku aj konzumácii tradičného tabaku medzi mladými ľuďmi a nefajčiarmi.

…

13.   Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví spoločný formát pre oznamovanie podľa odseku 2 a technické normy pre mechanizmus dopĺňania náplne podľa odseku 3 písm. g).

…“

9

Podľa článku 29 smernice 2014/40 jej ustanovenia majú byť prebraté do právnych poriadkov členských štátov najneskôr do 20. mája 2016 a od tohto dátumu majú byť účinné.

10

Pillbox sa obrátila na vnútroštátny súd so žalobou o preskúmanie zákonnosti („judicial review“) „zámeru a/alebo povinnosti“ vlády Spojeného kráľovstva prebrať smernicu 2014/40 do vnútroštátneho právneho poriadku.

11

Uvádza, že článok 20 tejto smernice je neplatný z dôvodu, že porušuje zásadu proporcionality, zásadu právnej istoty, zásadu rovnosti zaobchádzania, zásadu voľnej hospodárskej súťaže, zásadu subsidiarity, ako aj články 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

12

Vnútroštátny súd zastáva názor, že tvrdenia, ktoré Pillbox uvádza na podporu svojej žaloby, „môžu byť dôvodne predmetom diskusie“.

13

Za týchto okolností High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) [Vyšší súd pre Anglicko a Wales, Queen’s Bench Division (správny súd)] rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„Je článok 20 smernice 2014/40/EÚ neplatný, či už ako celok alebo v príslušnej časti, z jedného alebo z viacerých nasledujúcich dôvodov:

14

Európsky parlament, Komisia a francúzska vláda uvádzajú, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný z dôvodu po prvé, že neexistuje skutočný spor medzi účastníkmi konania, po druhé, že žaloba o preskúmanie zákonnosti („judicial review“) „zámeru a/alebo povinnosti“ vlády Spojeného kráľovstva prebrať smernicu predstavuje prostriedok obchádzania systému opravných prostriedkov zavedeného Zmluvou o FEÚ a po tretie, že položená otázka je hypotetická z dôvodu, že vnútroštátny súd nevysvetľuje relevantné skutkové a právne okolnosti, ani dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že sa pýta na platnosť článku 20 smernice 2014/40.

15

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok Gauweiler a i., C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 24).

16

Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor teda môže odmietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad alebo posúdenie zákonnosti predpisu Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok Gauweiler a i., C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 25).

17

Pokiaľ ide po prvé o skutočnú povahu sporu vo veci samej, treba poznamenať, že žaloba o preskúmanie zákonnosti „zámeru a/alebo povinnosti“ vlády Spojeného kráľovstva prebrať smernicu 2014/40, ktorú podala spoločnosť Pillbox na vnútroštátnom súde, bola zo strany uvedeného súdu posúdená ako prípustná, hoci k dátumu podania tejto žaloby lehota na prebratie tejto smernice ešte neuplynula a nebolo prijaté nijaké vnútroštátne opatrenie na prebratie uvedenej smernice. Okrem toho existuje spor medzi spoločnosťou Pillbox a ministrom zdravotníctva, ktorý sa týka toho, či je vyššie uvedená žaloba dôvodná. Keďže vnútroštátny súd má rozhodnúť v tomto spore, nezdá sa, že by spor v konaní vo veci samej nebol skutočný [pozri analogicky rozsudok British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, EU:C:2002:741, body 36 a 38].

18

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie, podľa ktorého žaloba o preskúmanie zákonnosti („judicial review“) „zámeru a/alebo povinnosti“ Spojeného kráľovstva prebrať smernicu predstavuje prostriedok obchádzania systému opravných prostriedkov zavedených Zmluvou o ZFEÚ, treba pripomenúť, že Súdny dvor už vyhlásil za prípustné viaceré návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týkali platnosti aktov sekundárneho práva, formulované v rámci takýchto žalôb, najmä vo veciach, ktoré sa týkali rozsudkov British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco (C‑491/01, EU:C:2002:741), Intertanko a i. (C‑308/06, EU:C:2008:312), ako aj Afton Chemical (C‑343/09, EU:C:2010:419).

19

Okrem toho možnosť jednotlivcov dovolávať sa pred vnútroštátnymi súdmi neplatnosti aktu Únie so všeobecnou pôsobnosťou nie je podmienená tým, že uvedený akt už bol v skutočnosti prebratý vykonávacími opatreniami prijatými podľa vnútroštátneho práva. V tejto súvislosti stačí, ak sa vnútroštátnemu súdu predloží na rozhodnutie existujúci spor, v ktorom je otázka platnosti takého aktu vznesená nepriamo. V konaní vo veci samej, ako vyplýva z bodu 17 tohto rozsudku, je táto podmienka splnená [pozri analogicky rozsudky British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, EU:C:2002:741, bod 40 a Gauweiler a i., C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 29].

20

Za týchto okolností sa nezdá, že žaloba, akou je žaloba v spore vo veci samej, má za cieľ obchádzať opravné prostriedky zavedené Zmluvou o FEÚ.

21

Pokiaľ ide po tretie o údajne hypotetickú povahu položenej otázky z dôvodu, že vnútroštátny súd nevysvetľuje ani relevantné skutkové a právne okolnosti, ani dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že sa pýta na platnosť článku 20 smernice 2014/40, treba na jednej strane poznamenať, že samotná skutočnosť, že vnútroštátny súd opomenul spresniť, či elektronické cigarety uvádzané na trh spoločnosťou Pillbox patria do pôsobnosti článku 20 tejto smernice, nerobí položenú otázku hypotetickou.

22

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania totiž vyplýva, že v rámci vnútorného trhu Pillbox vyrába a predáva elektronické cigarety pod ochrannou známkou „Totally Wicked“, ako aj plniace fľaštičky a súvisiace výrobky. Podľa článku 1 písm. f) smernice 2014/40 má táto za cieľ aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa uvádzania na trh a označovania elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek. Okrem toho platnosť určitých pravidiel zhody stanovených pre tieto výrobky podľa článku 20 tejto smernice, vrátane pravidla týkajúceho sa maximálneho obsahu nikotínu, ktorý môže tekutina v týchto výrobkoch obsahovať, je práve predmetom položenej otázky.

23

Za týchto okolností položená otázka nemá zjavne hypotetickú povahu.

24

Pokiaľ ide na druhej strane o povinnosť vnútroštátneho súdu uviesť dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že sa pýta na platnosť článku 20 smernice 2014/40, z ducha spolupráce, v ktorom sa má niesť prejudiciálne konanie, vyplýva, že je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol presné dôvody, pre ktoré sa domnieva, že odpoveď na jeho otázky týkajúce sa výkladu alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie je nevyhnutná na vyriešenie sporu (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Bertini a i., 98/85, 162/85 a 258/85, EU:C:1986:246, bod 6; ABNA a i., C‑453/03, C‑11/04, C‑12/04 a C‑194/04, EU:C:2005:741, bod 46, ako aj IATA a ELFAA, C‑344/04, EU:C:2006:10, bod 31).

25

Je dôležité, aby vnútroštátny súd najmä uviedol konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k otázke o platnosti určitých ustanovení práva Únie, a uviedol dôvody neplatnosti, ktoré v dôsledku toho možno podľa jeho názoru uplatniť (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Greenpeace France a i., C‑6/99, EU:C:2000:148, bod 55, a uznesenie Adiamix, C‑368/12, EU:C:2013:257, bod 22). Taká požiadavka vyplýva tiež z článku 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

26

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora informácie obsiahnuté v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neslúžia iba na to, aby Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť užitočné odpovede, ale aj na to, aby vládam členských štátov, ako aj ďalším dotknutým stranám bola poskytnutá možnosť podať pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Súdnemu dvoru prináleží dbať na to, aby táto možnosť bola zaručená, lebo podľa tohto ustanovenia sa oznamujú dotknutým osobám iba návrhy na začatie prejudiciálneho konania doplnené o preklad do úradného jazyka každého členského štátu, s výnimkou vnútroštátneho spisu, ktorý Súdnemu dvoru prípadne predložil vnútroštátny súd (pozri najmä rozsudky Holdijk a i., 141/81 až 143/81, EU:C:1982:122, bod 6; Lehtonen a Castors Braine, C‑176/96, EU:C:2000:201, bod 23, ako aj uznesenie Adiamix, C‑368/12, EU:C:2013:257, bod 24).

27

Z toho vyplýva, že v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdny dvor skúma platnosť aktu Únie alebo určitých jeho ustanovení iba vzhľadom na dôvody neplatnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

28

V prejednávanej veci vnútroštátny súd reprodukuje časť tvrdení, ktoré predložila Pillbox, a uvádza, že tieto tvrdenia „môžu byť dôvodne predmetom diskusie“.

29

Z toho na jednej strane vyplýva, že vnútroštátny súd zastáva názor, že dôvody neplatnosti uvádzané zo strany spoločnosti Pillbox a reprodukované v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podľa jeho názoru možno prijať.

30

Na druhej strane tieto údaje umožnili Parlamentu, Komisii a francúzskej vláde účinne zaujať stanovisko k otázke predloženej Súdnemu dvoru.

31

Z vyššie uvedeného vyplýva, že položená otázka je prípustná.

32

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je článok 20 smernice 2014/40 neplatný z dôvodu, že je v rozpore so zásadami proporcionality, právnej istoty, rovnosti zaobchádzania, zásadou voľnej hospodárskej súťaže a subsidiarity, ako aj s článkami 16 a 17 Charty.

33

Položenú otázku treba najprv skúmať z hľadiska, v akom sa týka platnosti článku 20 smernice 2014/40 vzhľadom na zásady rovnosti zaobchádzania a voľnej hospodárskej súťaže.

34

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že porušenie týchto zásad v podstate vyplýva zo skutočnosti, že článok 20 vyhradzuje pre elektronické cigarety menej priaznivé zaobchádzanie, než je zaobchádzanie, ktorému podliehajú tabakové výrobky, hoci elektronické cigarety sú menej škodlivé než tabakové výrobky.

35

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rôznymi situáciami rovnako, pokiaľ to nie je objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudok P a S, C‑579/13, EU:C:2015:369, bod 41).

36

V tejto súvislosti treba poznamenať, že elektronické cigarety majú objektívne odlišné vlastnosti než tabakové výrobky.

37

Po prvé prvky ich zloženia sú zjavne odlišné z viacerých hľadísk. Z článku 2 bodu 4 smernice 2014/40 vyplýva, že tabakové výrobky sú výrobky, ktoré sa môžu spotrebúvať a pozostávajú, hoci len čiastočne, z tabaku, a to tiež geneticky modifikovaného.

38

Naopak, elektronická cigareta neobsahuje tabak, ale podľa znenia článku 2 bodu 16 tejto smernice predstavuje výrobok, ktorý možno použiť na konzumáciu výparov obsahujúcich nikotín prostredníctvom náustku, alebo akúkoľvek zložku uvedeného výrobku vrátane zásobníka, nádržky a zariadenia bez zásobníka alebo nádržky. Okrem toho elektronické cigarety môžu byť jednorazové alebo opätovne naplniteľné pomocou plniacej fľaštičky a nádržky alebo opätovne naplniteľné pomocou jednorazových zásobníkov.

39

Plniace fľaštičky sú zase opísané v znení článku 2 bodu 17 uvedenej smernice ako nádobka, ktorá obsahuje tekutinu obsahujúcu nikotín, ktorú možno použiť na opätovné naplnenie elektronickej cigarety.

40

Po druhé je nesporné, že spôsob užívania elektronických cigariet je tiež podstatne odlišný od spôsobu užívania tabakových výrobkov. Zatiaľ čo tabakové výrobky sa užívajú spaľovaním tabaku, elektronické cigarety fungujú na základe elektrického alebo elektromechanického vyparovania tekutého obsahu ich plniacich fľaštičiek.

41

Po tretie na rozdiel od tabakových výrobkov sú elektronické cigarety pomerne nové výrobky, ktorých riziká pre zdravie ešte treba spresniť.

42

Za týchto okolností treba konštatovať, že elektronické cigarety sa v zmysle judikatúry citovanej v bode 35 tohto rozsudku nenachádzajú v rovnakej situácii ako tabakové výrobky.

43

Preto tým, že tieto cigarety boli podriadené odlišnému právnemu režimu a okrem toho menej prísnemu, ako je režim uplatniteľný na tabakové výrobky, normotvorcovi Únie nemožno vytýkať, že by porušil zásadu rovnosti zaobchádzania.

44

Keďže tvrdenia uvádzané v návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa porušenia zásady slobodnej hospodárskej súťaže nemajú žiadny autonómny obsah vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré sa týkajú zásady rovnosti zaobchádzania, je potrebné odkázať na úvahy uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku.

45

Z vyššie uvedeného vyplýva, že preskúmanie prejudiciálnej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 20 smernice 2014/40 z hľadiska zásad rovnosti zaobchádzania a voľnej hospodárskej súťaže.

46

V druhom rade treba položenú otázku skúmať z hľadiska, v akom sa týka platnosti článku 20 smernice 2014/40 alebo niektorých jeho ustanovení vzhľadom na zásady proporcionality a právnej istoty.

47

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že článok 20 smernice 2014/40 Pillbox napáda z dôvodu, že vzhľadom na menej škodlivú, či dokonca až zdraviu prospešnú povahu pre verejné zdravie, by elektronické cigarety nemali byť predmetom žiadnej osobitnej právnej úpravy a o to menej právnej úpravy porovnateľnej, alebo prísnejšej, ako je právna úprava uplatniteľná na tabakové výrobky. Okrem toho proporcionalita opatrení zavedených podľa tohto článku nebola predmetom žiadnej analýzy vplyvu.

48

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada proporcionality, ktorá predstavuje jednu zo všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou a neprekračovali hranice toho, čo je potrebné na uskutočnenie týchto cieľov, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom [pozri v tomto zmysle rozsudky British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, EU:C:2002:741, bod 122; ERG a i., C‑379/08 a C‑380/08, EU:C:2010:127, bod 86, ako aj Gauweiler a i., C‑62/14, EU:C:2015:400, body 67 a 91].

49

Čo sa týka súdneho preskúmania podmienok uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, je potrebné priznať normotvorcovi Únie širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, o akú ide aj v tomto prípade, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych, ako aj sociálnych rozhodnutí z jeho strany a v rámci ktorej sa vyžaduje vykonanie komplexného hodnotenia zákonodarcom. V dôsledku toho len zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia sleduje, môže ovplyvniť platnosť takéhoto opatrenia [pozri v tomto zmysle rozsudok British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, EU:C:2002:741, bod 123].

50

Treba poznamenať, že otázka zdravotných rizík spojených s užívaním elektronických cigariet je predmetom prudkých debát medzi účastníkmi tohto konania, ktorí na podporu svojich téz odkazujú na početné vedecké správy. Zatiaľ čo Pillbox uvádza, že elektronické cigarety sú vo väčšej miere pre zdravie neškodné a prinášajú podstatné výhody ako náhrada tabakových výrobkov alebo pomoc pri odvykaní od tabaku, inštitúcie Únie a vlády, ktoré vystupujú v tomto konaní, zastávajú názor, že elektronické cigarety môžu vytvárať závislosť od nikotínu a viesť k intoxikácii touto látkou v dôsledku dlhodobého a intenzívneho užívania alebo nesprávnej manipulácie s výrobkom. Tieto cigarety sa navyše môžu stať prostriedkom vedúcim k vzniku závislosti od tabaku, keďže napodobňujú a normalizujú akt fajčenia. Okrem toho úloha pridelená elektronickým cigaretám ako pomôcke pri odvykaní od tabaku je diskutabilná, keďže fajčiari si môžu vybrať, že budú užívať súčasne tabakové výrobky a elektronické cigarety, takže tieto sa v skutočnosti stanú prostriedkom udržiavania závislosti od nikotínu.

51

V tejto súvislosti treba konštatovať, že účinky elektronických cigariet na ľudské zdravie sú predmetom sporov na medzinárodnej úrovni, ako to uvádza WHO v správe z 1. septembra 2014 nazvanej „Elektronické inhalátory nikotínu“ (ďalej len „správa ENDS“). Táto správa uvádza, že určití experti sú týmto výrobkom priaznivo naklonení a vidia v ňom prostriedok na zníženie konzumácie tabaku, zatiaľ čo iní zastávajú názor, že tieto výrobky môžu „podkopať úsilie vynaložené na ‚denormalizáciu‘ fajčenia“. Podľa uvedenej správy sa elektronické inhalátory nikotínu nachádzajú na „pohyblivej hranici medzi prísľubom a hrozbou pre boj proti fajčeniu“.

52

Správa ENDS však konštatuje existenciu určitých rizík pre zdravie spojených s inhaláciou nikotínu a toxických látok v aerosole, ako aj s vystavením nikotínu inými cestami ako inhaláciou, najmä pre deti, adolescentov, tehotné ženy a ženy v plodnom veku.

53

Je tu okrem iného spresnené, že vedecké údaje o efektívnosti elektronických inhalátorov nikotínu ako metódy odvykania od tabaku sú obmedzené a neumožňujú vyvodzovať závery. Dostupné údaje tiež neumožňujú potvrdiť ani vylúčiť účinky „vstupnej brány“ a „normalizácie“ spájané s používaním uvedených inhalátorov.

54

Vo svojich písomných pripomienkach Pillbox uznala, že tekutina a para elektronických cigariet obsahujú toxické a karcinogénne zložky, ale na úrovni nižšej, než sú úrovne v tabakových výrobkoch a že sú potrebné dodatočné vedecké štúdie.

55

Za týchto okolností normotvorca Únie musí prihliadať na zásadu obozretnosti, podľa ktorej ak pretrvávajú pochybnosti týkajúce sa existencie alebo rozsahu rizík pre zdravie osôb, možno prijať ochranné opatrenia bez čakania na úplné preukázanie reálnosti a závažnosti týchto rizík. Ak sa ukáže nemožné určiť s istotou existenciu alebo rozsah uvádzaného rizika z dôvodu nepresvedčivej povahy výsledkov vykonaných štúdií, ale pravdepodobnosť skutočnej škody pre verejné zdravie pretrváva za predpokladu, že riziko by sa zmenilo na skutočnosť, zásada obozretnosti odôvodňuje prijatie obmedzujúcich opatrení (rozsudok Neptune Distribution, C‑157/14, EU:C:2015:823, body 81 a 82).

56

S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať platnosť článku 20 smernice 2014/40 vzhľadom na zásady proporcionality a právnej istoty.

57

Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie, podľa ktorého by elektronické cigarety vzhľadom na ich menej škodlivú, či dokonca až zdraviu prospešnú povahu pre verejné zdravie, v porovnaní s tabakovými výrobkami, nemali byť predmetom žiadnej osobitnej právnej úpravy, treba po prvé zdôrazniť existenciu podstatných rozdielov medzi právnymi úpravami členských štátov v tejto oblasti, ako to vyplýva z odôvodnenia 36 smernice 2014/40. Analýza vplyvu z 19. decembra 2012 vypracovaná Komisiou a pripojená k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov [SWD(2012) 452 final, časť 1, s. 26 a nasl. a časť 4, s. 2], ukazuje neistotu, ktorá obklopuje rôzne vnútroštátne právne režimy uplatniteľné na elektronické cigarety. Vyplýva z toho najmä, že určité členské štáty majú snahu stotožňovať ich z prípadu na prípad s lekárskymi výrobkami, zatiaľ čo iné členské štáty ich zakazujú a zase iné členské štáty ich nijako právne neupravujú.

58

Vzhľadom na expanziu trhu elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek, konštatovanú v odôvodnení 43 smernice 2014/40, ako aj v správe ENDS, vnútroštátne predpisy týkajúce sa podmienok, ktorým musia zodpovedať tieto výrobky, pri absencii harmonizácie na úrovni Únie prirodzene môžu predstavovať prekážky voľného pohybu tovaru [pozri analogicky rozsudok British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, EU:C:2002:741, bod 64].

59

Po druhé konferencia zmluvných strán RDKT pri príležitosti svojho šiesteho zasadnutia v Moskve 13. až 18. októbra 2014 rozhodnutím z 18. októbra 2014 o elektronických inhalátoroch nikotínu a elektronických inhalátoroch neobsahujúcich nikotín [FCTC/COP/6(9)] vyzvala zmluvné strany, aby zvážili zákaz alebo právnu úpravu elektronických inhalátorov obsahujúcich alebo neobsahujúcich nikotín, zákaz alebo obmedzenie reklamy, podporu, ako aj sponzorovanie v prospech elektronických inhalátorov nikotínu a úplné sledovanie používania elektronických inhalátorov obsahujúcich alebo neobsahujúcich nikotín.

60

Po tretie potvrdené a potenciálne riziká spojené s používaním elektronických cigariet, uvedené v správe ENDS, uvedené v bodoch 52 a 53 tohto rozsudku, vyzývajú normotvorcu Únie, aby konal v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zásady obozretnosti.

61

Za týchto okolností normotvorca Únie tým, že sa rozhodol venovať osobitnú právnu úpravu trhu s elektronickými cigaretami a plniacimi fľaštičkami, zamýšľal na jednej strane bdieť nad riadnym fungovaním vnútorného trhu, pokiaľ ide o tieto výrobky tým, že za základ prijal vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia najmä pri mladých a, na druhej strane rešpektovať povinnosti Únie vyplývajúce z RDKT. Takýmto postupom tento normotvorca zjavne neporušil hranice miery posúdenia, ktorou v tejto oblasti disponuje v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 49 tohto rozsudku.

62

Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie, podľa ktorého článok 20 smernice 2014/40 odporuje zásade proporcionality z dôvodu, že podriaďuje elektronické cigarety a plniace fľaštičky porovnateľnému, či dokonca až prísnejšiemu režimu, než je režim vyhradený pre tabakové výrobky, treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 36 až 43 tohto rozsudku, tieto prvé uvedené výrobky sa odlišujú od druhých svojimi objektívnymi vlastnosťami, ako aj ich novotou na dotknutom trhu, čo odôvodňuje uplatňovanie osobitnej právnej úpravy vo vzťahu k nim.

63

Za týchto okolností je porovnanie medzi pravidlami uplatniteľnými na tabakové výrobky a pravidlami týkajúcimi sa elektronických cigariet, ako aj plniacich fľaštičiek irelevantné.

64

Po tretie je síce pravda, že opatrenia, ktoré prijal normotvorca Únie podľa článku 20 smernice 2014/40 nefigurujú medzi opatreniami, ktoré pôvodne zamýšľala Komisia vo svojom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov [COM(2012) 788 final], a teda neboli predmetom analýzy vplyvu, ktorá bola k tomuto návrhu pripojená a ktorá sa uvádza v bode 57 tohto rozsudku.

65

Súdny dvor však už v tejto súvislosti rozhodol, že takáto analýza vplyvu nezaväzuje Parlament ani Radu (rozsudok Afton Chemical, C‑343/09, EU:C:2010:419, bod 57). V dôsledku toho normotvorca Únie môže voľne prijať iné opatrenia než opatrenia, ktoré boli predmetom tejto analýzy vplyvu. Samotná skutočnosť, že bolo zvolené odlišné opatrenie a prípadne viac obmedzujúce než opatrenia zamýšľané Komisiou v analýze vplyvu uvedenej v bode 57 tohto rozsudku, nemôže preukazovať, že toto opatrenie zjavne prekročilo hranice toho, čo bolo potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

66

Nakoniec treba konštatovať, že v priebehu legislatívneho procesu Parlament, Rada a Komisia zohľadnili dostupné vedecké údaje, ako aj názory zainteresovaných kruhov. Je nesporné, že bolo organizovaných viacero konzultácií a schôdzí v pokročilom štádiu tohto procesu práve s cieľom zozbierať potrebné informácie o možnostiach, ktoré sa ponúkali normotvorcovi Únie. Komisia tak 25. novembra 2013 organizovala dodatočné rozhovory so združeniami zastupujúcimi tabakový priemysel, najmä s Tobacco Vapor Electronic Cigarette Association (TVECA) a Electronic Cigarette Industry Trade Association (ECITA). Parlamentná komisia pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín 19. marca 2013 organizovala otvorené zasadnutie so zástupcami dotknutého priemyslu a 7. mája 2013 stretnutie venované elektronickým cigaretám s účasťou expertov OMS, vnútroštátnych orgánov, vedcov a združení spotrebiteľov.

67

Z vyššie uvedeného vyplýva, že preskúmanie prejudiciálnej otázky z hľadiska zásad proporcionality a právnej istoty neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 20 smernice 2014/40 v rozsahu, v akom stanovuje osobitný režim uplatniteľný na elektronické cigarety.

68

Napriek tomu treba postupne preskúmať dôvody neplatnosti uvádzané v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týkajú špecificky článku 20 ods. 2, 3, článku 20 ods. 4 písm. a) a článku 20 ods. 5 až 7 smernice 2014/40 vo vzťahu k tým istým zásadám.

69

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že platnosť článku 20 ods. 2 smernice 2014/40 sa spochybňuje z dôvodu, že po prvé toto ustanovenie podriaďuje elektronické cigarety prísnejšiemu režimu povoľovania, než je režim uplatniteľný na tabakové výrobky, po druhé tento režim je v každom prípade neprimeraný, keďže existujú iné menej obmedzujúce opatrenia, ktorými možno dosiahnuť cieľ sledovaný uvedeným ustanovením, po tretie lehota šiestich mesiacov stanovená v tom istom ustanovení je pridlhá, keďže bráni inovácii, a po štvrté určité informácie, ktoré musia byť predmetom oznámenia, ako sú informácie uvedené v článku 20 ods. 2 druhom pododseku písm. d) smernice 2014/40, sú formulované príliš nepresne, čo porušuje zásadu právnej istoty.

70

Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie, podľa ktorého článok 20 ods. 2 smernice 2014/40 podriaďuje elektronické cigarety prísnejšiemu režimu povoľovania, než je režim uplatňovaný na tabakové výrobky, treba konštatovať, že toto tvrdenie vychádza zo zjavne nesprávneho pochopenia tohto ustanovenia. Toto ustanovenie totiž elektronické cigarety nepodriaďuje režimu povoľovania, ale režimu oznamovania. Na rozdiel od režimu povoľovania, ktorý vo všeobecnosti zaväzuje výrobcov a dovozcov získať predchádzajúce schválenie od príslušného orgánu pred povolením uvádzania predmetného výrobku na trh, režim stanovený článkom 20 ods. 2 smernice 2014/40 je podstatne menej prísny, pretože vyžaduje len to, aby výrobcovia a dovozcovia elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek predložili oznámenie šesť mesiacov pred zamýšľaným dátumom uvedenia akéhokoľvek výrobku tohto typu na trh.

71

Pokiaľ ide po druhé o údajne neprimeranú povahu tejto povinnosti, treba najprv poznamenať, že táto povinnosť má podľa odôvodnenia 36 smernice 2014/40 za cieľ umožniť členským štátom vykonávanie ich úloh dohľadu a kontroly. Takýto prístup je odôvodnený okrem iného požiadavkami spojenými so zásadou obozretnosti pripomenutými v bode 55 tohto rozsudku, ako aj výzvou adresovanou zmluvným stranám RDKT na „úplné sledovanie“ používania tohto výrobku, ako sa pripomína v bode 59 tohto rozsudku. Zdá sa byť teda vhodný na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje toto ustanovenie.

72

Pokiaľ ide o otázku, či uvedená povinnosť nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa, treba konštatovať, že na jednej strane alternatívne opatrenie uvádzané zo strany spoločnosti Pillbox, a to stanovenie spoločných noriem uplatniteľných na elektronické cigarety a plniace fľaštičky na úrovni Únie sa nezdá v tomto štádiu ako predstaviteľné opatrenie, ako to zdôrazňujú Parlament, Rada a Komisia, pretože vypracovanie takých noriem obvykle predpokladá existenciu dostatočne bohatých údajov týkajúcich sa predmetného výrobku, ktorými normotvorca Únie pri prijatí smernice 2014/40 nedisponoval.

73

Na druhej strane lehota šiestich mesiacov uvedená v článku 20 ods. 2 prvom pododseku tejto smernice má za cieľ poskytnúť príslušným orgánom dostatočný čas na preskúmanie všetkých údajov, ktoré im výrobcovia a dovozcovia odovzdali. Vzhľadom na mnohé informácie, ktoré musia byť predmetom oznámenia, a neistotu obklopujúcu používanie elektronických cigariet sa táto lehota nezdá byť zjavne pridlhá.

74

Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého uvedená lehota môže ohroziť inovácie v predmetnom odvetví, toto tvrdenie nie je dostatočne preukázané na to, aby Súdny dvor posúdil jeho relevantnosť. V každom prípade analogické režimy, dokonca prísnejšie, uplatniteľné na iné výrobky, ako sú režimy zavedené smernicami 2001/83 a 93/42 nijako nebránili inovácii v odvetví, ktorého sa týkali.

75

Preto sa povinnosť oznámenia stanovená v článku 20 ods. 2 smernice 2014/40 nezdá byť zjavne neprimeraná alebo zjavne zachádzajúca nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa, ktoré toto ustanovenie sleduje.

76

Pokiaľ ide po tretie o údajné porušenie zásady právnej istoty, uvádza sa, že povinnosť poskytnúť informácie o dávkovaní a vstrebávaní nikotínu „pri konzumácii za obvyklých alebo odôvodnene predvídateľných podmienok“ podľa článku 20 ods. 2 druhého pododseku písm. d) smernice, nie je dostatočne spresnená, keďže tieto hodnoty sa menia v závislosti od spôsobu konzumácie každého užívateľa.

77

No ako uviedla generálna advokátka v bode 92 svojich návrhov, informácie, ktoré sa majú oznámiť podľa uvedeného ustanovenia, sa zjavne netýkajú individuálnych dávok nikotínu a jeho vstrebávania u jednotlivých spotrebiteľov, ale minimálnych, priemerných alebo maximálnych hodnôt, ktoré sú pri fajčení elektronickej cigarety bežne očakávané.

78

Okrem toho normotvorca Únie môže využiť všeobecný právny rámec, ktorý prípadne následne spresní. V prejednávanej veci Komisii prislúcha prijať na základe uplatnenia článku 20 ods. 13 smernice 2014/40 vykonávací akt stanovujúci spoločný formát pre oznamovanie podľa odseku 2 tohto článku.

79

Za týchto okolností nemožno konštatovať, že normotvorca Únie porušil zásadu právnej istoty.

80

Z vyššie uvedeného vyplýva, že preskúmanie položenej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 20 ods. 2 smernice 2014/40 z hľadiska zásad proporcionality a právnej istoty.

81

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že dôvody uvádzané na podporu neplatnosti článku 20 ods. 3 smernice 2014/40 sa v skutočnosti týkajú iba požiadaviek uložených podľa písmen a), b) a f) tohto odseku.

82

Pokiaľ ide najprv o článok 20 ods. 3 písm. a) smernice 2014/40, treba uviesť, že podľa znenia tohto ustanovenia, tekutina obsahujúca nikotín sa môže uvádzať na trh iba v plniacich fľaštičkách určených na tento účel, ktorých objem nepresahuje 10 ml, a že v jednorazových elektronických cigaretách alebo jednorazových zásobníkoch nemá objem uvedených zásobníkov alebo nádržiek prekračovať 2 ml.

83

Článok 20 ods. 3 písm. b) smernice 2014/40 zasa vyžaduje, aby tekutina obsahujúca nikotín neobsahovala nikotín v množstve viac ako 20 mg/ml.

84

Tieto požiadavky prispievajú k cieľu tejto smernice, ktorým je podľa jej článku 1 uľahčiť hladké fungovanie vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami, pričom by sa malo vychádzať z vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí.

85

Pokiaľ ide po prvé o vhodnosť uvedených požiadaviek na dosiahnutie tohto cieľa, treba konštatovať, že podľa judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 58 tohto rozsudku, pravidlá harmonizujúce zloženie elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek sú svojou povahou vhodné na odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru.

86

Okrem toho požiadavky uvedené v článku 20 ods. 3 písm. a) a b) smernice 2014/40 umožňujú obmedziť riziká spojené s vystavením nikotínu. Preto sú tiež vhodné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia.

87

Pokiaľ ide po druhé o to, či také obmedzenia nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 2014/40, treba na jednej strane z dôvodov uvedených v bodoch 36 až 43 tohto rozsudku odmietnuť tvrdenie, podľa ktorého požiadavka uvedená v jej článku 20 ods. 3 písm. a) je prísnejšia než predpisy uplatniteľné na tabakové výrobky.

88

Pokiaľ ide na jednej strane o článok 20 ods. 3 písm. b) smernice 2014/40, Pillbox uvádza, že stanovením maximálneho obsahu nikotínu, ktorý môže obsahovať tekutina elektronických cigariet, na 20 mg/ml, normotvorca Únie vychádzal z vedecky nesprávneho predpokladu. Túto hodnotu normotvorca Únie odôvodňoval skutočnosťou, že umožňuje uvoľňovanie nikotínu podobné povolenej dávke tejto látky uvoľňovanej klasickou cigaretou z tabaku počas doby potrebnej na vyfajčenie cigarety. Podľa spoločnosti Pillbox takýto predpoklad odporuje špecifickému spôsobu fungovania elektronických cigariet, keďže zatiaľ čo obsah nikotínu uvádzaný na obaloch tabakových cigariet sa vzťahuje k množstvu metabolizovaného nikotínu uvoľneného do krvného systému fajčiara, maximálny obsah nikotínu uvedený v článku 20 ods. 3 písm. b) smernice 2014/40 sa vzťahuje na „fyzické“ množstvo nikotínu obsiahnutého v tekutine elektronických cigariet. Postupujúc takým spôsobom, normotvorca Únie podstatne znížil účinnosť elektronických cigariet ako náhrady tabakových výrobkov v rozpore s cieľom vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia.

89

Parlament, Rada a Komisia spochybňujú dôvodnosť tohto tvrdenia a odkazujú na iné vedecké štúdie.

90

Bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadriť k tejto otázke, treba poznamenať, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že s cieľom určiť maximálny obsah nikotínu, ktorý môže obsahovať tekutina elektronických cigariet, normotvorca Únie vychádzal tiež z iných objektívnych údajov.

91

Po prvé potreba stanoviť maximálnu hodnotu nikotínu, ktorý môže obsahovať tekutina v elektronických cigaretách, sa ukazuje byť odôvodnená vzhľadom na riziko predávkovania alebo intoxikácie uvedené v správe ENDS.

92

Po druhé, ako to uvádzajú Parlament, Rada, Komisia, ako aj francúzska a španielska vláda, bez toho, aby to medzi účastníkmi konania bolo sporné, informácie dostupné pri prijatí smernice 2014/40 preukazovali, že veľká väčšina elektronických cigariet predávaných na trhu mala obsah nikotínu nižší než 30 mg/ml.

93

Okrem toho, ako to uvádzajú Parlament a Komisia, Pillbox samotná v otvorenom liste adresovanom Parlamentu 8. júla 2013 uznala, že fajčiar, ktorý skonzumuje priemerne dvadsať tabakových cigariet denne, potrebuje 18 až 24 miligramov nikotínu na mililiter, aby jeho elektronická cigareta bola spoľahlivou náhradou tzv. „tradičných“ tabakových výrobkov.

94

Po tretie je dôležité zdôrazniť, že uvádzanie elektronických cigariet, ktorých tekutina obsahuje viac ako 20 miligramov nikotínu na mililiter, na trh, nie je právom Únie zakázané. Ako vyplýva z článku 20 ods. 1 druhého pododseku smernice 2014/40 v spojení s jej odôvodnením 36, také výrobky môžu prípadne byť v Únii predávané za podmienok a podľa postupov stanovených smernicami 2001/83 a 93/42.

95

Predvídajúc takúto možnosť, normotvorca Únie zohľadnil potreby určitých spotrebiteľov z dôvodu ich stavu závislosti alebo ich návykov, využiť ako pomôcku pri odvykaní elektronické cigarety obsahujúce vyššiu koncentráciu nikotínu, ako je povolená článkom 20 ods. 3 písm. b) smernice 2014/40.

96

Všetky tieto údaje preukazujú, že normotvorca Únie pristúpil k vyváženiu medzi rozličnými záujmami, keď zohľadnil viaceré faktory, a bez toho, aby porušil hranice širokej miery úvahy.

97

Preto sa nezdá, že prijatím článku 20 ods. 3 písm. a) a b) smernice 2014/40 normotvorca Únie konal svojvoľne alebo zjavne prekročil hranice toho, čo bolo vhodné a potrebné na dosiahnutie cieľa, ktorý sledoval, teda cieľa uľahčiť hladké fungovanie vnútorného trhu s elektronickými cigaretami a plniacimi fľaštičkami, vychádzajúc z vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí.

98

V nadväznosti na to, pokiaľ ide o článok 20 ods. 3 písm. f) smernice 2014/40, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že jeho platnosť sa spochybňuje vzhľadom na zásadu právnej istoty. Vzhľadom na skutočnosť, že dávky uvoľňované elektronickými cigaretami sa menia od jedného spotrebiteľa k inému v závislosti od spôsobu používania týchto výrobkov, požiadavka, podľa ktorej tieto cigarety musia uvoľňovať dávky nikotínu „na rovnomerných úrovniach za obvyklých podmienok“, nie je jasná.

99

Z odôvodnenia 39 smernice 2014/40 vyplýva, že táto požiadavka smeruje najmä k zabráneniu rizika náhodnej spotreby vysokých dávok nikotínu.

100

Treba konštatovať, že s prihliadnutím na tento cieľ článok 20 ods. 3 písm. f) tejto smernice dostatočne jasne definuje výsledok, aký sa má dosiahnuť, a to, aby každá inhalácia uvoľňovala rovnaké množstvo nikotínu za rovnakých podmienok používania, vrátane sily inhalácie.

101

Okolnosť, že toto ustanovenie nepredpisuje konkrétnu metódu alebo postup na účely splnenia tejto požiadavky, však neznamená, že je v rozpore so zásadou právnej istoty. Pri absencii právnej úpravy v tejto súvislosti na úrovni Únie prislúcha členským štátom alebo prípadne samotným výrobcom, aby zvolili spoľahlivú metódu, ktorá by mohla zabezpečiť splnenie tejto požiadavky.

102

Z vyššie uvedeného vyplýva, že preskúmanie položenej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 20 ods. 3 smernice 2014/40 z hľadiska zásad proporcionality a právnej istoty.

103

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že platnosť článku 20 ods. 4 písm. a) smernice 2014/40 sa spochybňuje z dôvodu, že je neprimerané požadovať, aby jednotkové balenia elektronických cigariet a plniace fľaštičky obsahovali samostatný leták, keďže požadované informácie môžu byť tiež uvedené na obale výrobku, a žiadna analogická povinnosť nie je stanovená, pokiaľ ide o tabakové cigarety.

104

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že množstvo a povaha určitých informácií, ktoré musia byť uvedené na samostatnom letáku, ako sú informácie o kontraindikáciách, varovaniach pre konkrétne rizikové skupiny a o možných nepriaznivých účinkoch, je také, že sa zdá málo pravdepodobné, aby mohli byť uvedené dostatočne viditeľným a čitateľným spôsobom na samotnom obale predmetného výrobku, o to viac, že ten musí podľa článku 20 ods. 4 písm. b) smernice 2014/40 uvádzať zoznam všetkých zložiek nachádzajúcich sa vo výrobku a požadované zdravotné varovania.

105

Po druhé samostatný leták balenia výrobku obsahujúci informácie uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku umožňuje spotrebiteľom, aby ním disponovali aj po zahodení uvedeného obalu.

106

Po tretie tvrdenie založené na absencii analogickej povinnosti uplatňovanej na tabakové cigarety nemôže uspieť z dôvodov uvedených v bodoch 36 až 43 tohto rozsudku.

107

Za týchto okolností sa nezdá, že prijatím článku 20 ods. 4 písm. a) smernice 2014/40 normotvorca Únie zjavne prekročil hranice toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie cieľa uvádzaného touto smernicou.

108

Preto treba konštatovať, že preskúmanie položenej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 20 ods. 4 písm. a) smernice 2014/40 z hľadiska zásad proporcionality a právnej istoty.

109

Článok 20 ods. 5 smernice 2014/40 v podstate zakazuje komerčné oznamy a sponzorstvo v prospech elektronických cigariet a ich plniacich fľaštičiek, keďže tieto praktiky majú za cieľ alebo za priamy či nepriamy účinok propagáciu týchto výrobkov.

110

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že platnosť tohto ustanovenia sa spochybňuje z dôvodu, že má neprimeraný účinok na rozvíjajúci sa trh, zatiaľ čo tabakové výrobky využívali po dlhé roky reklamu, ktorá im umožnila trvalo sa usadiť na trhu. Okrem toho tento zákaz je formulovaný široko s cieľom zahrnúť predaj elektronických cigariet on‑line, hoci žiadny zákaz tohto typu sa neuplatňuje na tabakové výrobky.

111

Zákaz stanovený článkom 20 ods. 5 smernice 2014/40 smeruje k zabezpečeniu uplatňovania jednotného režimu predaja elektronických cigariet na vnútornom trhu, zabezpečujúc zároveň vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia vzhľadom na neistotu obklopujúcu tento výrobok a požiadavky vyplývajúce zo zásady obozretnosti.

112

V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že tento zákaz je vhodný na dosiahnutie tohto cieľa. V skutočnosti na jednej strane z odôvodnenia 43 smernice vyplýva, že rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami a postupmi súvisiacimi s reklamou a sponzorovaním v súvislosti s elektronickými cigaretami predstavujú prekážku voľnému pohybu tovaru, ako aj slobode poskytovania služieb, pričom spôsobujú značné narušenie hospodárskej súťaže. Bez ďalších opatrení prijatých na úrovni Únie sa tieto rozdiely v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zväčšia, a to tiež vzhľadom na rastúci trh s elektronickými cigaretami a plniacimi fľaštičkami.

113

Na druhej strane článok 20 ods. 5 smernice 2014/40 umožňuje obmedziť kontakt spotrebiteľov a najmä mladých, ktorí sú zvlášť vnímaví na reklamu, s komerčnými podnetmi na kúpu alebo užívanie elektronických cigariet s cieľom, aby boli menej vystavovaní ukazujúcim sa alebo potenciálnym rizikám pre ľudské zdravie, ktoré tieto výrobky môžu vytvárať.

114

Pokiaľ ide po druhé o nevyhnutnú povahu tohto zákazu, treba poznamenať, že na jednej strane svojím rozhodnutím uvedeným v bode 59 tohto rozsudku konferencia zmluvných strán RDKT vyzvala „naliehavo zmluvné strany zváži[ť]… zákaz alebo obmedzenie reklamy, podporu, ako aj sponzorovanie v prospech elektronických inhalátorov nikotínu“.

115

Za týchto okolností sa nezdá, že prijatím článku 20 ods. 5 smernice 2014/40 normotvorca Únie zjavne prekročil hranice toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie cieľa, ktorý táto smernica sleduje.

116

Okolnosť, že tabakové výrobky po dlhé roky využívali reklamnú kampaň, nemôže v žiadnom prípade predstavovať dôvod, ktorý by normotvorcovi Únie ukladal umožniť takúto kampaň tiež v prospech elektronických cigariet. Naopak, keďže mal vedomosti o závažných vedeckých informáciách odhaľujúcich existenciu potenciálnych rizík pre ľudské zdravie, ktoré pomerne nový výrobok na trhu môže vytvárať, normotvorca Únie bol povinný konať v súlade so zásadou obozretnosti, článkom 35 druhou vetou Charty, článkom 9 ZFEÚ, článkom 114 ods. 3 ZFEÚ a článkom 168 ods. 1 ZFEÚ, ktoré mu ukladajú zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie.

117

Pokiaľ ide o námietku, podľa ktorej článok 20 ods. 5 smernice 2014/40 tiež zakazuje predaj elektronických cigariet on‑line, treba konštatovať, že táto námietka vychádza zo zjavne nesprávneho pochopenia tohto ustanovenia. Nič v jeho znení totiž neumožňuje prijať záver, že smeruje k akémukoľvek zákazu tohto druhu predaja. Naopak z článku 20 ods. 6 smernice 2014/40, ktorý odkazuje na jej článok 18 vyplýva, že táto smernica neukladá takýto zákaz, ale ponecháva na členské štáty voľbu zakázať alebo povoliť za určitých podmienok cezhraničný predaj vrátane predaja elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek cez internet.

118

Treba teda dospieť k záveru, že preskúmanie položenej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 20 ods. 5 smernice 2014/40 z hľadiska zásad proporcionality a právnej istoty.

119

Článok 20 ods. 6 smernice 2014/40 stanovuje, že jej článok 18 sa uplatňuje na cezhraničné predaje elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek. Tento článok 18 na jednej strane stanovuje, že členské štáty môžu zakázať cezhraničný predaj tabakových výrobkov spotrebiteľom na diaľku a na druhej strane stanovuje pre členské štáty, ktoré ho nezakážu, celý rad spoločných pravidiel.

120

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že platnosť článku 20 ods. 6 smernice 2014/40 sa spochybňuje z dôvodu po prvé, že porušuje zásadu proporcionality, keďže existujú menej obmedzujúce opatrenia, ale rovnako vhodné na dosiahnutie cieľa uvedeného touto smernicou, ako je zavedenie vekového limitu uplatniteľného špecificky na používanie elektronických cigariet, a po druhé, že normotvorca Únie neodôvodnil rozšírenie pravidla článku 18 uvedenej smernice na obchodovanie s elektronickými cigaretami.

121

Pokiaľ ide po prvé o údajne neprimeranú povahu pravidla stanoveného v článku 20 ods. 6 smernice 2014/40, treba poznamenať, že cieľ tohto ustanovenia je výslovne uvedený v odôvodnení 33 tejto smernice, podľa ktorého cezhraničný predaj tabakových výrobkov na diaľku by na jednej strane mohol uľahčovať prístup k tabakovým výrobkom, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou a na strane druhej by prinášal zvýšené riziko, že mladí ľudia by mali prístup k týmto výrobkom. Tieto úvahy sa mutatis mutandis uplatnia na elektronické cigarety a plniace fľaštičky, ako to potvrdzuje odkaz na článok 18 tej istej smernice uvedený v jej článku 20 ods. 6.

122

Toto posledné uvedené ustanovenie tak členským štátom umožňuje zabrániť obchádzaniu pravidiel zhody stanovených smernicou 2014/40, pokiaľ ide o elektronické cigarety a plniace fľaštičky, pričom berie za základ vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, najmä mladých ľudí.

123

Súdny dvor už rozhodol, že akt Únie prijatý na základe článku 114 ZFEÚ môže obsahovať ustanovenia na zabránenie obchádzania predpisov, ktorých predmetom je zlepšovanie podmienok pre fungovanie vnútorného trhu [pozri v tomto zmysle rozsudky Nemecko/Parlament a Rada, C‑376/98, EU:C:2000:544, bod 100, ako aj British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, EU:C:2002:741, bod 82].

124

Tým, že členským štátom povoľujú zakázať cezhraničný predaj elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek, stanovujúc pre členské štáty, ktoré ho nezakážu, určité spoločné pravidlá, sú opatrenia stanovené v článku 20 ods. 6 smernice 2014/40 vhodné na dosiahnutie cieľa identifikovaného v bode 122 tohto rozsudku.

125

Pokiaľ ide o striktne nevyhnutnú povahu týchto opatrení, treba konštatovať, že toto ustanovenie neukladá zákaz cezhraničného predaja elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek, ale ponecháva na členských štátoch voľbu zakázať alebo za určitých podmienok povoliť takýto predaj.

126

Článok 20 ods. 6 smernice 2014/40 tak umožňuje členským štátom prispôsobiť ich postup v závislosti od vedeckého pokroku v tejto oblasti a vývoja príslušného trhu.

127

Pokiaľ ide o zavedenie vekového limitu uplatniteľného špecificky na používanie elektronických cigariet, ktorý Pillbox odporúča ako menej obmedzujúce opatrenie, nebolo preukázané, že toto predstavuje efektívny prostriedok umožňujúci zabezpečiť vysokú úroveň ochrana ľudského zdravia, zvlášť mladých ľudí, najmä vzhľadom na okolnosť, že také opatrenie možno v rámci cezhraničného predaja na diaľku ľahko obísť.

128

Za týchto okolností sa nezdá, že pravidlo stanovené v článku 20 ods. 6 smernice 2014/40 ide zjavne nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie cieľa, ktorý táto smernica sleduje.

129

Pokiaľ ide po druhé o údajne chýbajúce odôvodnenie tohto ustanovenia, je samozrejme pravda, že odôvodnenie 33 smernice 2014/40 sa týka iba tabakových výrobkov. Skutočnosť, že článok 20 ods. 6 smernice 2014/40 sa, pokiaľ ide o elektronické cigarety a plniace fľaštičky, obmedzuje na odkaz na pravidlá stanovené článkom 18 tejto smernice, však dokazuje, že normotvorca Únie zastával názor, že dôvody uvedené v uvedenom odôvodnení sa mutatis mutandis uplatnia na cezhraničný predaj elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek.

130

V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že odôvodnenie všeobecne platného aktu sa môže obmedziť jednak na opis celkovej situácie, ktorá viedla k prijatiu uvedeného aktu, a jednak na všeobecné ciele, ktoré navrhuje dosiahnuť (pozri najmä rozsudok Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia, C‑398/13 P, EU:C:2015:535, bod 29).

131

Treba teda konštatovať, že preskúmanie položenej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 20 ods. 6 smernice 2014/40 z hľadiska zásad proporcionality a právnej istoty.

132

Článok 20 ods. 7 smernice 2014/40 ukladá výrobcom, ako aj dovozcom elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek povinnosť, aby každoročne predkladali príslušným orgánom členských štátov určité údaje, ktoré im umožnia sledovať vývoj na trhu.

133

Platnosť tohto ustanovenia sa spochybňuje z dôvodu po prvé, že toto ustanovenie ukladá neprimerané bremeno výrobcom a dovozcom elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek, hoci výrobcov a dovozcov tabakových výrobkov nezaťažuje žiadna analogická povinnosť, a že iné menej obmedzujúce opatrenia, ako sú prieskumy trhu, by umožnili sledovať jeho vývoj. Po druhé povinnosť poskytnúť informácie o „preferenciách rôznych skupín spotrebiteľov“ je nejasná, a preto porušuje zásadu právnej istoty.

134

Z odôvodnenia 44 smernice 2014/40 vyplýva, že jej článok 20 ods. 7 má za cieľ umožniť Komisii a členským štátom na účely výkonu ich úloh stanovenia právnej úpravy zber vyčerpávajúcich informácií o vývoji trhu s elektronickými cigaretami a plniacimi fľaštičkami.

135

Keďže vhodnosť tohto opatrenia sa nespochybňuje, treba po prvé overiť, či toto opatrenie nejde zjavne nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

136

V tejto súvislosti treba hneď na úvod odmietnuť námietku, podľa ktorej je táto povinnosť neprimeraná z dôvodu samotnej skutočnosti, že žiadna analogická povinnosť nezaťažuje výrobcov a dovozcov tabakových výrobkov. V skutočnosti na rozdiel od výrobcov a dovozcov tabakových výrobkov, pri ktorých príslušné orgány už disponujú podrobnými informáciami z dôvodu ich dlhodobej prítomnosti na trhu a vedeckých štúdií, ktorých sú predmetom, uvádzanie elektronických cigariet, ako aj plniacich fľaštičiek na trh môže, či dokonca musí, byť predmetom sprísneného dohľadu z dôvodu novosti týchto výrobkov a neistoty týkajúcej sa rizík pre ľudské zdravie, ktorým sa vystavujú ich spotrebitelia.

137

V nadväznosti na to treba poznamenať, že údaje, ktoré výrobcovia a dovozcovia elektronických cigariet ako aj plniacich fľaštičiek musia poskytnúť podľa článku 20 ods. 7 smernice 2014/40, a to údaje o objeme a spôsobe predaja, preferenciách rôznych skupín spotrebiteľov, hlavných typoch súčasných používateľov a súhrny akýchkoľvek trhových prieskumov vykonaných v oblasti, sa priamo týkajú ich obchodnej činnosti, takže sú tí najpovolanejší poskytnúť tieto údaje. Okrem toho, keďže tieto údaje majú evidentný význam pre vývoj obchodných stratégií výrobcov a dovozcov týchto výrobkov, zdá sa pravdepodobné, že ich budú zbierať samotní výrobcovia a dovozcovia. Nezdá sa preto, že by táto povinnosť ukladala týmto výrobcom a dovozcom zjavne neprimerané bremeno.

138

Nakoniec, pokiaľ ide o možnosť stanoviť prieskumy predmetného trhu ako menej obmedzujúce opatrenie, postačuje poznamenať, že nič nebráni tomu, aby príslušné orgány alebo výrobcovia a dovozcovia elektronických cigariet, ako aj plniacich fľaštičiek vykonávali takéto prieskumy na účely sledovania trhu alebo zberu určitých informácií, ktoré sú predmetom článku 20 ods. 7 smernice 2014/40. Takéto prieskumy však jednak môžu poskytnúť iba časť údajov relevantných pre sledovanie trhu a jednak sú nahrádzané presnejšími, spoľahlivejšími a vyčerpávajúcejšími informáciami pochádzajúcimi priamo od výrobcu alebo dovozcu.

139

Pokiaľ ide v druhom rade o namietanú nedostatočnú presnosť kontúr povinnosti poskytnúť informácie o „preferenciách rôznych skupín spotrebiteľov“ uvedenej v článku 20 ods. 7 bode ii) smernice 2014/40, z bodov 78 a 101 tohto rozsudku vyplýva, že jednak nie je potrebné, aby samotný legislatívny akt prinášal spresnenia technickej povahy, ako sú najmä definícia metódy, ktorú treba uplatniť s cieľom zozbierať nejaký údaj, a jednak, že pri absencii právnej úpravy v tejto súvislosti na úrovni Únie prislúcha členským štátom určiť spoľahlivú metódu na účely splnenia povinností v tejto oblasti.

140

Z vyššie uvedeného vyplýva, že preskúmanie položenej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 20 ods. 7 smernice 2014/40 z hľadiska zásad proporcionality a právnej istoty.

141

Vzhľadom na úvahy uvedené vyššie v bodoch 47 až 140 tohto rozsudku treba konštatovať, že preskúmanie položenej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť v celom rozsahu alebo len v časti platnosť článku 20 smernice 2014/40 z hľadiska týchto zásad.

142

Svojou otázkou vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby v treťom rade preskúmal platnosť článku 20 smernice 2014/40 v celom rozsahu alebo v časti vzhľadom na zásadu subsidiarity.

143

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti odkazuje na okolnosť, že na jednej strane viaceré národné parlamenty zastávali názor, že návrh smernice nebol v súlade so zásadou subsidiarity, a z tohto dôvodu predložili odôvodnené stanoviská podľa protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, pripojeného k Zmluve o EÚ a k Zmluve o FEÚ (ďalej len „protokol č. 2“), a na druhej strane, že existencia rozdielov na národnej úrovni, čo sa týka pravidiel uplatňovaných na elektronické cigarety a na plniace fľaštičky, nebola dostatočne preukázaná.

144

Zásada subsidiarity je uvedená v článku 5 ods. 3 ZEÚ, ktorý stanovuje, že Únia vyvíja činnosť v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej kompetencie, len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Protokol č. 2 okrem toho vo svojom článku 5 stanovuje usmernenia na určenie, či sú tieto podmienky splnené (rozsudok Estónsko/Parlament a Rada, C‑508/13, EU:C:2015:403, bod 44).

145

Preskúmanie dodržiavania zásady subsidiarity sa vykonáva najprv na politickej úrovni národnými parlamentmi podľa postupov stanovených na tento účel protokolom č. 2.

146

Následne pripadá preskúmanie dodržiavania tejto zásady súdu Únie, ktorý musí overiť rešpektovanie vecných podmienok stanovených v článku 5 ods. 3 ZEÚ, ako aj procesných záruk stanovených v protokole č. 2.

147

Pokiaľ ide v prvom rade o súdne preskúmanie dodržiavania procesných záruk stanovených protokolom č. 2, treba poznamenať, že odôvodnené stanoviská, ktoré v danom prípade predložili národné parlamenty podľa tohto protokolu, zapadajú do mechanizmu politického preskúmavania dodržiavania tejto zásady zavedenej uvedeným protokolom. V tomto kontexte Súdnemu dvoru prislúcha overiť iba dodržiavanie procesných záruk stanovených uvedeným protokolom. V danom prípade nebol Súdnemu dvoru predložený žiadny návrh v tomto zmysle.

148

Pokiaľ ide v druhom rade o vecné podmienky stanovené v článku 5 ods. 3 ZEÚ, Súdny dvor musí preskúmať, či normotvorca Únie mohol na základe podrobne opísaných údajov konštatovať, že cieľ sledovaný zamýšľanou činnosťou možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

149

V danom prípade, keďže v prípade zlepšenia fungovania vnútorného trhu ide o takú oblasť, ktorá nie je medzi oblasťami, v ktorých má Únia výlučnú právomoc, treba overiť, či cieľ, ktorý sleduje smernica 2014/40, možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, EU:C:2002:741, body 179 a 180].

150

Pokiaľ ide o úvahu uvedenú v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podľa ktorej nebolo právne dostatočne preukázané, že existovali rozdiely na národnej úrovni, pokiaľ ide o pravidlá uplatňované na elektronické cigarety a plniace fľaštičky, postačuje poznamenať, že existencia takýchto rozdielov už bola uvedená v bodoch 57 a 112 tohto rozsudku.

151

Z vyššie uvedeného vyplýva, že preskúmanie prejudiciálnej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 20 smernice 2014/40 v celom rozsahu alebo v časti z hľadiska zásady subsidiarity.

152

Svojou otázkou vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby v štvrtom rade preskúmal platnosť článku 20 smernice 2014/40 a najmä jeho odsek 5 vzhľadom na články 16 a 17 Charty.

153

Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže zákaz komerčných oznamov uložený článkom 20 ods. 5 smernice 2014/40 obmedzovať obchodnú činnosť spoločnosti Pillbox v rozpore s článkami 16 a 17 Charty.

154

Pokiaľ ide po prvé o článok 16 Charty, treba pripomenúť, že podľa jeho znenia „sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou“.

155

Ochrana priznaná uvedeným článkom 16 zahŕňa slobodu vykonávať hospodársku alebo obchodnú činnosť, zmluvnú slobodu a slobodnú hospodársku súťaž, ako vyplýva z vysvetliviek týkajúcich sa tohto článku, ktoré treba v súlade s článkom 6 ods. 1 tretím pododsekom ZEÚ a s článkom 52 ods. 7 Charty pri jej výklade zohľadniť (rozsudok Sky Österreich, C‑283/11, EU:C:2013:28, bod 42).

156

V danom prípade tým, že zákaz komerčných oznamov stanovený článkom 20 ods. 5 smernice 2014/40 neumožňuje hospodárskym subjektom propagovať svoje výrobky, predstavuje zásah do slobody podnikania týchto subjektov.

157

Podľa judikatúry Súdneho dvora však sloboda podnikania nepredstavuje absolútne privilégium, ale treba ju posudzovať s ohľadom na jej spoločenskú funkciu (pozri v tomto zmysle rozsudok Sky Österreich, C‑283/11, EU:C:2013:28, bod 45).

158

Sloboda podnikania tak môže byť podriadená veľkému rozsahu zásahov verejnej moci, ktoré sú schopné vo verejnom záujme obmedziť výkon hospodárskej činnosti (rozsudok Sky Österreich, C‑283/11, EU:C:2013:28, bod 46).

159

Táto skutočnosť sa odzrkadľuje predovšetkým v spôsobe, akým treba uplatniť zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 Charty (rozsudok Sky Österreich, C‑283/11, EU:C:2013:28, bod 47).

160

V súlade s týmto ustanovením musí byť akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd upravených v tejto Charte ustanovené zákonom, musí rešpektovať ich podstatu a musí byť, za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality, nevyhnutné a musí skutočne zodpovedať cieľom verejného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných (rozsudok Sky Österreich, C‑283/11, EU:C:2013:28, bod 48).

161

V tejto súvislosti treba konštatovať, že predmetné obmedzenie bolo stanovené článkom 20 ods. 5 smernice 2014/40, teda v zmysle článku 52 ods. 1 Charty zákonom a že sa nedotýka podstaty slobody podnikania. Toto ustanovenie smernice ani žiadne iné totiž nebráni hospodárskym subjektom vyrábať a predávať elektronické cigarety a plniace fľaštičky pri rešpektovaní podmienok stanovených v tejto súvislosti smernicou.

162

Konštatovaný zásah tiež neprekračuje hranice toho, čo je primerané a potrebné na dosiahnutie legitímnych cieľov, ktoré sleduje smernica 2014/40 z dôvodov uvedených v bodoch 109 až 118 tohto rozsudku.

163

Pokiaľ ide v druhom rade o článok 17 Charty, ktorý zakotvuje vlastnícke právo, treba poznamenať, že podľa jeho druhého odseku sa toto právo vzťahuje tiež na duševné vlastníctvo.

164

V rozsahu, v akom sa Pillbox dovoláva zásahu do využívania jej obchodného majetku, vrátane jej ochrannej známky, postačuje konštatovať na jednej strane, že článok 20 smernice 2014/40 nijako nebráni využívať vlastné duševné vlastníctvo v rámci predaja svojich výrobkov, takže podstata tohto vlastníckeho práva zostáva v zásade nedotknutá. Na druhej strane z dôvodov analogických dôvodom uvedeným v bodoch 109 až 118 tohto rozsudku tento zásah tiež neprekračuje hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných smernicou 2014/40.

165

Z vyššie uvedeného vyplýva, že preskúmanie položenej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 20 smernice 2014/40 v celom rozsahu alebo v časti z hľadiska článkov 16 a 17 Charty.

166

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prejudiciálnu otázku odpovedať, že jej preskúmanie nepreukázalo žiadne skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť platnosť článku 20 smernice 2014/40 v celom rozsahu alebo v časti.

167

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Preskúmanie položenej otázky nepreukázalo žiadne skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť platnosť článku 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES.