STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 24. marca 2022

k návrhu na zmeny nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty

(CON/2022/11)

(2022/C 233/02)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 20. januára 2022 žiadosť Európskeho parlamentu a 21. januára 2022 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty (1) (ďalej len „navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách“).

ECB poznamenáva, že navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách úzko súvisia s ďalším návrhom, ku ktorému bola ECB doručená žiadosť o konzultáciu, konkrétne s návrhom smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia, a ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ (2) (ďalej len „navrhované zmeny smernice o kapitálových požiadavkách“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách obsahujú ustanovenia súvisiace s úlohami ECB, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v súlade s článkom 127 ods. 6 zmluvy, ako aj ustanovenia súvisiace s príspevkom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

ECB víta návrhy Komisie, ktorými sa vykonávajú nedokončené reformy Bazilej III (3) v EÚ, posilňuje jednotný súbor pravidiel EÚ a zlepšuje prudenciálny rámec pre úverové inštitúcie v rôznych oblastiach.

ECB zdôrazňuje, že vykonávanie reforiem Bazilej III v EÚ je dôležité dokončiť včas, v plnom rozsahu a presne. Tieto reformy riešia kľúčové nedostatky súčasného rámca, ktoré sa identifikovali v predchádzajúcich analýzach európskych aj medzinárodných orgánov aj v súvislosti s európskymi bankami, a preto sú tieto reformy nevyhnutné na zabezpečenie spoľahlivosti európskeho bankového sektora.

V záujme rýchleho riešenia týchto nedostatkov je dôležité včasné vykonávanie reforiem Bazilej III. ECB preto vyzýva legislatívne orgány Únie, aby promptne a bez neprimerane dlhých období vykonávania ukončili legislatívny proces. To je dôležité s cieľom zabezpečiť, aby banky dokázali zniesť budúce krízy.

ECB sa tiež domnieva, že je dôležité vykonávať štandardy Bazilej III v plnom rozsahu. V tejto súvislosti ECB oceňuje, že návrh Komisie zahŕňa všetky prvky, ktoré vypracoval Bazilejský výbor pre bankový dohľad a ktoré schválila skupina guvernérov centrálnych bánk a vedúcich orgánov dohľadu v decembri 2017.

Napokon, ECB pevne zastáva presné vykonávanie reforiem Bazilej III. To je dôležité pre finančnú stabilitu, ako aj pre medzinárodnú dôveryhodnosť EÚ. Dôsledné vykonávanie týchto reforiem slúži na zdôraznenie záväzku EÚ k medzinárodnej finančnej spolupráci, čím pomáha posilniť fungovanie globálneho finančného systému a dôveru v banky v EÚ. Presné vykonávanie zároveň poskytuje najlepšiu možnú záruku stabilného bankového systému, zatiaľ čo navrhované odchýlky a možnosti pri vykonávaní by ponechali rizikové oblasti v bankovom sektore nedostatočne riešené. Ako sa vysvetľuje ďalej, tieto riziká vznikajú najmä v rámci navrhovaného prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami v oblasti nehnuteľností, kreditným rizikom zo strany podnikateľských subjektov bez ratingu, kreditným rizikom protistrany, kapitálovými expozíciami a operačným rizikom.

V nasledujúcich oddieloch stanoviska sa uvádzajú podrobné názory na hlavné prvky návrhu a na zostávajúce riziká, ktoré by mohli byť nedostatočne pokryté, ak sa EÚ rozhodne odchýliť od štandardov Bazilej III.

Takisto je dôležité, aby prudenciálny rámec naďalej plnil svoj účel odstraňovaním zistených nedostatkov a udržiavaním kroku s inováciami. Nové vymedzenie kľúčových pojmov „podnik pomocných služieb“ a „finančná inštitúcia“, ktoré navrhla Komisia, sú vítané, pretože objasňujú hranice regulačného rozsahu. ECB tiež víta poverenie Komisie predkladaním správ o novom návrhu o prudenciálnom zaobchádzaní s kryptoaktívami.

ECB tiež súhlasí s názorom Komisie vyjadreným v dôvodovej správe k návrhu, že nie je potrebné udeliť príslušným orgánom dodatočné právomoci v oblasti dohľadu zaviesť obmedzenia rozdeľovania výnosov zo strany úverových inštitúcií za výnimočných okolností, ktoré vyvolávajú vážne hospodárske narušenie. ECB zároveň poznamenáva, že počas takýchto období ekonomických a finančných problémov úverové inštitúcie nemusia byť ochotné použiť svoje kapitálové vankúše (4). Výhľadovo ECB zastáva názor, že by sa malo ďalej zvážiť odstránenie prekážok, ktoré odrádzajú od používania kapitálových vankúšov.

1.   Zavedenie spodnej hranice pre výstupné hodnoty

1.1

Spodná hranica pre výstupné hodnoty je dôležitým prvkom reforiem Bazilej III. Znižuje neopodstatnenú variabilitu rizikovo vážených aktív medzi inštitúciami, čím sa posilňujú rovnaké podmienky a posilňuje prudenciálny rámec. ECB veľmi víta skutočnosť, že Komisia sa v súvislosti s vykonávaním spodnej hranice pre výstupné hodnoty rozhodla pre tzv. prístup s jednotnou kapitálovou štruktúrou, v rámci ktorého majú banky len jeden spôsob merania svojich rizikovo vážených aktív (5).

1.2

ECB však poznamenáva, že návrh obsahuje aj významné prechodné opatrenia, ktoré v niektorých konkrétnych oblastiach vedú k nižším rizikovým váham, než ako sa predpokladá v bazilejských štandardoch, a to konkrétne pokiaľ ide o i) expozície v oblasti nehnuteľností na bývanie s nízkymi historickými stratami; ii) expozície voči podnikateľským subjektom bez ratingu a iii) kalibráciu kreditného rizika protistrany súvisiaceho s derivátovými expozíciami. ECB sa domnieva, že tieto odchýlky od štandardov Bazilej III nie sú odôvodnené z prudenciálneho hľadiska a hľadiska finančnej stability môžu ponechať rizikové oblasti neriešené.

1.3

Najmä prechodné zaobchádzanie s expozíciami v oblasti nehnuteľností na bývanie vyvoláva niekoľko obáv. Prechodné opatrenia by u spodnej hranice pre výstupné hodnoty oslabili funkciu zabezpečovacieho mechanizmu v súvislosti s úvermi na nehnuteľnosti na bývanie, čo je oblasť, ktorá potenciálne môže ohroziť finančnú stabilitu, ako sa uvádza v nedávnych správach ESRB (6) aj ECB (7). Zadlženosť domácností a nadhodnotenie cien nehnuteľností na bývanie vo viacerých členských štátoch EÚ sa zvyšujú, čo prispieva k narastaniu zraniteľných miest v strednodobom horizonte a obáv v súvislosti s bublinou na trhu nehnuteľností na bývanie spôsobenou dlhmi. To by mohlo spôsobiť, že vlastné zdroje niektorých bánk nebudú zodpovedať potenciálnym stratám vyplývajúcim z naplnenia týchto rizík. Prechodné opatrenia môžu viesť aj k ďalšej fragmentácii v rámci bankového trhu EÚ, keďže na inštitúcie sa môžu v prípade podobných rizík vzťahovať rôzne kapitálové požiadavky v závislosti od vykonávania v jednotlivých členských štátoch. Vzhľadom na tieto obavy sa ECB domnieva, že takéto preferenčné zaobchádzanie s nehnuteľnosťami na bývanie by sa nemalo uplatňovať. Ak sa tento mechanizmus zachová, mal by mať prísne dočasný a obmedzený charakter.

1.4

ECB okrem toho znepokojujú aj prechodné ustanovenia týkajúce sa podnikateľských subjektov bez ratingu. Podľa bazilejských štandardov majú úvery poskytované takýmto podnikateľským subjektom vyššiu rizikovú váhu, ktorá odráža vyššiu neistotu, pokiaľ ide o ich skutočnú rizikovosť. Znížením rizikovej váhy na základe vlastných odhadov rizika banky sa oslabuje účel spodnej hranice pre výstupné hodnoty, ktorým je chrániť pred podhodnocovaním rizík vlastnými modelmi inštitúcií, keďže inštitúcie by sa pri priradzovaní nižšej rizikovej váhy podnikateľským subjektom mohli spoliehať na svoje vlastné odhady pravdepodobnosti zlyhania. Komisia navrhuje podmieniť uplatňovanie rizikovej váhy 65 % odhadovanou jednoročnou pravdepodobnosťou zlyhania, ktorá by mohla byť až 0,5 %. ECB sa domnieva, že táto podmienka je príliš široká, pretože by mohla zahŕňať podniky so zvýšeným rizikovým profilom. Vzhľadom na súvisiace riziká sa preto ECB domnieva, že na podnikateľské subjekty bez ratingu by sa nemala vzťahovať žiadna takáto výnimka. Ak sa tento mechanizmus zachová, mal by mať naďalej prísne dočasný a obmedzený charakter. Napokon, ECB plne podporuje úsilie o zvýšenie ratingového krytia medzi európskymi podnikateľskými subjektmi v strednodobom až dlhodobom horizonte, ktoré by navyše mohlo významne prispieť k projektu únie kapitálových trhov.

1.5

ECB varuje pred akoukoľvek zmenou zaobchádzania s kreditným rizikom protistrany súvisiacim s derivátovými expozíciami v súvislosti so spodnou hranicou pre výstupné hodnoty, či už dočasnou, alebo trvalou. ECB sa obáva, že akákoľvek zmena v kalibrácii štandardizovaného prístupu pre meranie expozícií voči kreditnému riziku protistrany (SA-CCR) by ponechala niektoré prudenciálne riziká nepokryté a podcenila by hodnotu expozície pre kreditné riziko protistrany.

1.6

Pokiaľ ide o úroveň uplatňovania spodnej hranice pre výstupné hodnoty, Komisia navrhla, aby sa uplatňovala na najvyššej úrovni konsolidácie. V rámci bankových skupín je to spojené s mechanizmom prerozdeľovania vplyvu, ktorý vznikol na najvyššej úrovni konsolidácie medzi materskou spoločnosťou a dcérskymi spoločnosťami (8). Tento mechanizmus umožňuje bankovým skupinám v EÚ, ktoré sú viazané spodnou hranicou pre výstupné hodnoty, aby alokovali kapitál v rámci skupiny účinnejšie v porovnaní s uplatňovaním na individuálnej úrovni, pričom sa stále zohľadňuje rizikovosť pôsobenia skupiny v jednotlivým členských štátoch. Zavedenie osobitných požiadaviek pre spodnú hranicu pre výstupné hodnoty na subkonsolidovanej úrovni členského štátu však môže stále podnecovať bankové skupiny, aby reorganizovali činnosti tak, aby minimalizovali vplyv spodnej hranice pre výstupné hodnoty na jednotlivé časti skupiny spôsobmi, ktoré by mohli byť v rozpore so zavedenými organizačnými štruktúrami alebo spoľahlivým riadením rizík. Okrem toho by sa tak zmrazilo viac kapitálu na miestnej úrovni, čo by bolo v rozpore s cieľom umožniť voľný pohyb kapitálu v rámci európskych bankových skupín, ktorý je dôležitým predpokladom finančnej integrácie. Alternatívnou možnosťou by bolo uplatňovať spodnú hranicu pre výstupné hodnoty na najvyššej konsolidovanej úrovni v EÚ, ako aj na subkonsolidovanej úrovni členského štátu bez mechanizmu prerozdeľovania. Tým by sa rámec pre banky v porovnaní s návrhom Komisie zjednodušil a zabezpečila by sa náležitá kapitalizácia v každom členskom štáte, hoci by sa zablokoval aj kapitál na tejto subkonsolidovanej úrovni. Druhou možnosťou by bolo uplatniť spodnú hranicu pre výstupné hodnoty len na najvyššej úrovni konsolidácie, čo by bolo spojené s povinnosťou bánk a príslušných orgánov zabezpečiť, aby kapitalizácia samostatných subjektov bola primeraná (9). Nielenže by tento prístup bol jednoduchší a znížil by rozdrobenosť európskeho bankového sektora, náležite by tiež odrážal to, že spodná hranica pre výstupné hodnoty bola kalibrovaná tak, aby znížila nevhodnú variabilitu rizikovo vážených aktív na úrovni bankovej skupiny, a nie na úrovni jednotlivých subjektov. ECB uprednostňuje posledný prístup.

1.7

ECB napokon poznamenáva, že návrh týkajúci sa smernice o kapitálových požiadavkách obsahuje ustanovenia o vzájomnom pôsobení medzi spodnou hranicou pre výstupné hodnoty, požiadavkami dohľadu a makroprudenciálnymi kapitálovými vankúšmi. Týmito otázkami sa bude zaoberať osobitné stanovisko k navrhovaným zmenám smernice o kapitálových požiadavkách (10).

2.   Rámec kreditného rizika – štandardizovaný prístup

2.1

ECB víta návrhy na zavedenie nového štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko, pretože to zvýši odolnosť inštitúcií, ktoré sa nespoliehajú na interné modely, ako aj citlivosť kapitálových požiadaviek týchto inštitúcií na riziko. ECB však so znepokojením poznamenáva, že návrh obsahuje aj niekoľko nových odchýlok od štandardov Bazilej III, najmä pokiaľ ide o i) expozície vo forme špecializovaného financovania; ii) kapitálové expozície; iii) retailové expozície a iv) metodiku oceňovania kolaterálu pre expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom. Okrem toho sa zachovali niektoré existujúce odchýlky [napr. v prípade malých a stredných podnikov (MSP) a infraštruktúry], ktoré by spoluzákonodarcovia mali prehodnotiť. ECB sa domnieva, že tieto odchýlky môžu celkovo znížiť konzistentnosť a bezpečnosť nového štandardizovaného prístupu a ponechať určité riziká nepokryté. To by potom mohlo viesť k tomu, že banky nebudú mať k dispozícii dostatočný kapitál pre prípad, že sa v týchto segmentoch trhu naplnia riziká. Konkrétnejšie, rámec Bazilej III bol nastavený tak, aby odzrkadľoval rizikovosť expozícií vo forme špecializovaného financovania, a akákoľvek zmena, ako je vytvorenie novej kategórie vysokokvalitného financovania predmetov alebo zmeny kritérií pre vysokokvalitné projektové financovanie, by mohla ponechať riziká nepokryté, najmä počas predoperačnej fázy projektov, a tým znížiť ochranu bánk. Štandardizované rizikové váhy by okrem toho nemali byť založené len na posúdení inštitúcií bez schválenia modelov, pokiaľ ide o to, či by financovanie predmetov mohlo spĺňať kritériá „vysokej kvality“ podobné prístupu zaraďovania založenému na interných ratingoch (ďalej len „prístup IRB“).

2.2

Kapitálové expozície sú už zo svojej podstaty rizikovejšie, pretože v prípade zlyhania sú podriadené všetkým ostatným pohľadávkam. Návrhy Bazilej III to zohľadňujú tak, že vyžadujú vyššie kapitálové požiadavky pre kapitálové expozície. ECB je preto znepokojená odchýlkami od tejto spoľahlivej zásady vo viacerých oblastiach, pretože by mohli vystaviť banky väčším rizikám v ich súvahách. To sa týka najmä i) kapitálových expozícií voči iným členom tej istej skupiny vrátane tých podielov v subjektoch finančného sektora, ktoré banky nemusia odpočítať od svojich vlastných zdrojov; ii) systémov inštitucionálnej ochrany a iii) dlhodobých kapitálových expozícií trvajúcich už šesť rokov alebo dlhšie, ktoré majú vplyv aj na primeranosť rizikových váh na konsolidovanej úrovni. To by nielen zablokovalo existujúce veľmi nízke rizikové váhy, ktoré neodrážajú rizikovosť obsiahnutú v kapitálových expozíciách, ale zároveň by to predĺžilo obdobie, keď v rámci skupiny chýba primeraná schopnosť absorbovať straty. Navyše, iv) ECB sa domnieva, že nižšia riziková váha pre kapitálové expozície v rámci legislatívnych programov by sa mala uplatňovať, ak ju sprevádza požiadavka Bazilejského výboru na investičné obmedzenia (11), ktorú možno zohľadniť aj pri komplexnom posúdení týchto programov. Okrem toho v) prechodné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na kapitálové expozície v rámci prístupu IRB, vytvára neprimerané výhody, keďže banky môžu uplatňovať rizikové váhy, ktoré sú nielen nižšie ako váhy, ktoré sa uplatňujú v súčasnosti, ale prechodne dokonca nižšie ako tie, ktoré sa nakoniec budú vyžadovať. ECB preto navrhuje vyhnúť sa tomuto prechodnému mimoriadnemu poklesu v požiadavkách na vlastné zdroje pre kapitálové expozície inštitúcií s povolením pre prístup IRB pod úroveň, ktorá sa bude v budúcnosti trvalo požadovať (12).

2.3

ECB sa domnieva, že nižšia riziková váha pre retailové expozície by sa mala obmedziť na fyzické osoby s celkovou expozíciou nižšou ako 1 milión EUR, ktorá by sa mala určiť na základe peňazí, ktoré už dlhujú klienti, a tiež nevyčerpaných úverových liniek. Okrem toho by sa nemala ďalej odkladať potrebná korekcia požiadaviek na vlastné zdroje pre bezpodmienečne zrušiteľné úverové linky.

2.4

V návrhu Komisie sa takisto predkladajú určité zmeny v metodikách precenenia nehnuteľností, ktoré by neboli v súlade s bazilejskými štandardmi. ECB sa domnieva, že všetky takéto precenenia by sa mali vykonávať na stabilnom základe, aby sa náležite zohľadnili zmeny v oceňovaní nehnuteľného kolaterálu. Uplatňovanie štatistických metód pri oceňovanie majetku (namiesto spoliehania sa na kvalifikovaného nezávislého oceňovateľa) by mohlo vyvolať mylný pocit bezpečia. To by mohlo viesť k štrukturálnemu nadhodnoteniu skutočnej hodnoty nielen jednotlivých nehnuteľností, ale aj celého portfólia, ktoré je predmetom precenenia, čo by zase znižovalo odolnosť bánk voči prehrievaniu trhov s nehnuteľnosťami. Zvyšovanie sa hodnôt nehnuteľností na základe priemerných minulých hodnôt môže takisto neobozretne umožniť bankám, aby sa naďalej spoliehali na zvyšovanie sa hodnôt nehnuteľností, ktoré by nemuselo byť udržateľné. Celkom jasne to napríklad platí v súčasnom prostredí zvyšujúceho sa nadhodnocovania. Tieto zmeny by prispeli k nežiaducim vplyvom prechodného mechanizmu súvisiacim s hypotekárnymi úvermi s nízkym rizikom v kontexte spodnej hranice pre výstupné hodnoty (ako sa uvádza v odseku 1.3) a mohli by ešte zväčšiť slabé miesta bánk na trhoch s nehnuteľnosťami.

2.5

V rámci Bazilej III sa rekalibrovalo zaobchádzanie so špecifikami investícií do MSP a do infraštruktúry, a to uplatňovaním rizikových váh empiricky kalibrovaných na údaje v rôznych inštitúciách. ECB sa preto domnieva, že EÚ by sa mala držať revidovanej kalibrácie.

3.   Operačné riziko

3.1

ECB víta rozhodnutie Komisie zaviesť nový štandardizovaný prístup pre operačné riziko v súlade s rámcom Bazilej III, ktorého cieľom je zvýšiť porovnateľnosť a jednoduchosť výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje.

3.2

Hoci ECB berie na vedomie, že rámec Bazilej III ponúka možnosť nezohľadňovať historické straty pri výpočte kapitálových požiadaviek na operačné riziká, s poľutovaním konštatuje, že Komisia sa nerozhodla tieto straty zohľadňovať. ECB sa domnieva, že zohľadnenie histórie strát inštitúcie by malo za následok väčšiu citlivosť na riziká a krytie strát z kapitálových požiadaviek, pričom by sa riešili rozdiely v rizikových profiloch inštitúcií vo veľmi citlivých otázkach, ako sú riziko nesprávneho konania, pranie špinavých peňazí či kybernetické incidenty, a poskytlo by inštitúciám väčšie stimuly, aby si zlepšili riadenie operačného rizika. ECB by preto uprednostnila vykonávanie, pri ktorom by sa interný multiplikátor určoval na základe historických strát inštitúcie a zavádzal by sa postupne.

3.3

ECB poznamenáva, že orgány dohľadu sú už teraz povinné zohľadniť kvalitu riadenia rizík vrátane histórie strát pri stanovovaní rizikového profilu a kapitálových požiadaviek v rámci procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP). V tejto súvislosti by sa s ohľadom na konečné využitie týchto historických strát v príslušnom rámci mala posúdiť užitočnosť navrhovanej úzko vymedzenej povinnosti orgánov dohľadu monitorovať aspoň každé tri roky kvalitu zberu historických strát zo strany inštitúcií, a to aj vzhľadom na to, že kvalita údajov je len jedným z mnohých kľúčových aspektov riadenia operačného rizika.

4.   Trhové riziko

4.1

ECB vo svojom stanovisku z 8. novembra 2017 k zmenám rámca Únie pre kapitálové požiadavky úverových inštitúcií a investičných spoločností (13) (14) žiadala o dostatočne dlhé obdobie implementácie bazilejských štandardov, ktoré sa týkajú trhového rizika a ktoré vznikli v nadväznosti na hĺbkový prieskum obchodnej knihy, pričom zohľadnila aj ďalšie zmeny bazilejských štandardov. Keďže tvorba medzinárodne dohodnutých pravidiel sa už dokončila, ECB víta návrh Komisie premeniť existujúcu požiadavku na predkladanie správ na požiadavky na vlastné zdroje.

4.2

ECB poznamenáva, že návrh umožňuje Komisii zmeniť kalibráciu kapitálových požiadaviek v novom rámci trhového rizika, ako aj odložiť vykonávanie tohto rámca o ďalšie dva roky. To by mohlo umožniť zníženie kapitálových požiadaviek, čo by predstavovalo odklon od štandardov Bazilej III. ECB by uvítala obmedzenie týchto právomocí podľa súčasného návrhu. ECB považuje za dôležité, aby sa tieto štandardy na medzinárodnej úrovni uplatňovali jednotne, a vyzýva na dôsledné vykonanie týchto medzinárodne dohodnutých štandardov do roku 2025. To je dôležité z dôvodu, aby sa inštitúciám poskytli jednoznačné informácie a aby sa zabezpečila spoľahlivosť jednotného súboru pravidiel EÚ, pričom by sa zároveň zabránilo negatívnym dôsledkom pre interné plány vykonávania inštitúcií a proces uplatňovania a schvaľovania interných modelov. Bez ohľadu na uvedené by sa mohla zvážiť možnosť, aby Komisia vypracovala správu o vykonávaní hĺbkového preskúmania obchodnej knihy v iných jurisdikciách v roku 2025, ktorá by zákonodarcom Únie mohla slúžiť ako základ na prípravu možných nadväzujúcich krokov na zabezpečenie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni.

4.3

ECB víta, že návrh Komisie jasne stanoví minimálnu frekvenciu platnú v rámci prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií, keď sú do interných modelov zahrnuté podniky kolektívneho investovania. ECB sa zároveň obáva, že takéto zaobchádzanie by mohlo viesť k tomu, že niektoré riziká nebudú zahrnuté do interného modelu, a preto navrhuje doplniť samostatnú požiadavku na identifikáciu, meranie a monitorovanie príslušných rizík v prípade, že sa nepoužíva každodenný prístup založený na prezretí podkladových expozícií.

5.   Riziko úpravy ocenenia pohľadávok

5.1

ECB so znepokojením konštatuje, že v návrhu Komisie sa neprehodnocujú existujúce výnimky prijaté Úniou, a pripomína, že tieto výnimky boli v rámci predchádzajúceho hodnotiaceho programu regulačnej konzistentnosti Bazilejského výboru v roku 2014 vyhodnotené ako významný nesúlad (15). ECB sa domnieva, že tieto odchýlky nie sú z prudenciálneho hľadiska opodstatnené a inštitúcie nechávajú vystavené nekrytým rizikám vyplývajúcim z ich derivátových transakcií s oslobodenými protistranami (16).

5.2

ECB napriek tomu oceňuje úsilie, ktoré Komisia vynaložila na riešenie problémov vyplývajúcich z otvorených hedžingov na úpravu ocenenia pohľadávok protistrán oslobodených v EÚ, keď inštitúciám umožnila dobrovoľne zahrnúť tieto protistrany do svojich regulačných úprav ocenenia pohľadávok (17) a stanovila nové požiadavky na predkladanie správ pre protistrany oslobodené v EÚ. Zatiaľ čo tieto požiadavky by mohli pomôcť podporiť lepšie postupy riadenia rizík zo strany inštitúcií, nezlepšia ich prudenciálnu situáciu ani nevyvolajú žiadnu trhovú disciplínu. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mala zaviesť požiadavka na zverejňovanie informácií. Ak sa legislatívne orgány Únie rozhodnú zachovať existujúce výnimky, tieto návrhy pomôžu do určitej miery zmierniť negatívne účinky týchto výnimiek, hoci významne neznižujú riziká, ktoré tieto expozície predstavujú pre súvahy bánk.

6.   Prístup IRB

6.1

ECB víta navrhované zmeny prístupu IRB pre kreditné riziko v súlade s finálnym balíkom Bazilej III (18), keďže sa považujú za potrebné na zachovanie citlivosti voči riziku a zároveň výrazne znižujú rozsah neopodstatnenej variability hodnoty rizikovo vážených expozícií. ECB podporuje návrh neumožniť i) použitie pokročilého prístupu IRB (A-IRB) pri expozíciách voči veľkým podnikateľským subjektom, expozíciách voči úverovým inštitúciám a investičným spoločnostiam a voči finančným inštitúciám považovaným za podnikateľské subjekty a ii) použitie IRB pri kapitálových expozíciách. Podobne ECB podporuje zavedenie spodných hraníc pre vstupné hodnoty pri parametroch rizika, ktoré zabezpečia minimálnu úroveň konzervatívnosti parametrov modelu a zároveň znížia neopodstatnenú variabilitu hodnoty rizikovo vážených expozícií.

6.2

ECB okrem toho podporuje dodatočné objasnenia a zlepšenia týkajúce sa odhadu pravdepodobnosti zlyhania, straty v prípade zlyhania a konverzných faktorov úverov.

6.3

ECB by však chcela poukázať na určité nezrovnalosti v návrhu, ktoré môžu brániť celkovému správnemu vykonávaniu požiadaviek. ECB s cieľom znížiť riziko nesprávneho výkladu najmä odporúča, aby sa v rôznych článkoch zmeneného nariadenia o kapitálových požiadavkách ďalej zosúladili pojmy používané na identifikáciu veľkosti podnikových dlžníkov, ako sú „obrat“, „príjmy“ a „predaje“ (19).

6.4

Okrem toho je potrebné zabezpečiť súlad medzi vymedzením zlyhania a odhadom a zavádzaním parametrov rizika. Najmä pokiaľ ide o implementáciu prístupu IRB na úrovni triedy expozícií, ako sa uvádza v zmenenom článku 148, ECB by chcela zdôrazniť, že v prípade retailových expozícií táto zmena vytvára možnosť použiť prístup IRB aspoň pre jednu z tried expozícií uvedených v nových bodoch v článku 147 – článok 147 ods. 2 písm. d) body i), ii), iii) a iv). ECB zároveň poznamenáva, že v prípade retailových expozícií existujúci článok 178 ods. 1 umožňuje inštitúciám uplatňovať vymedzenie zlyhania na úrovni jednotlivých kreditných facilít, a nie vo vzťahu k celkovým záväzkom dlžníka. V tejto súvislosti ECB odporúča v prípadoch, keď sa vymedzenie zlyhania pre retailové expozície vymedzuje na úrovni dlžníka, obmedziť možnosť použiť prístup IRB buď na všetky triedy expozícií uvedené v článku 147 ods. 2 písm. d) bodoch i), ii), iii) a iv), alebo na žiadnu z nich bez toho, aby bola dotknutá možnosť požiadať o stále čiastočné používanie podľa podmienok stanovených v článku 150.

6.5

Pokiaľ ide o nové požiadavky na odhadovanie pravdepodobnosti zlyhania, ECB sa navyše domnieva, že ďalšia špecifikácia časového horizontu pre ratingové priradenia, ako sa navrhuje v konečnom znení štandardov Bazilej III, by zabezpečila primeranú diferenciáciu rizík napriek nepriaznivým ekonomickým podmienkam a zvýšila by porovnateľnosť rizikovo vážených aktív medzi inštitúciami. Okrem toho sa v návrhu zavádzajú určité rozdiely medzi požiadavkami na odhadovanie pravdepodobnosti zlyhania pre retailové expozície a požiadavkami na odhadovanie pravdepodobnosti zlyhania pre expozície voči podnikateľským subjektom a inštitúciám, čo môže brániť správnemu výkladu zo strany inštitúcií. V tejto súvislosti ECB odporúča ďalšie zjednotenie požiadaviek v súvislosti s týmito druhmi expozícií.

7.   Zverejňovanie informácií a predkladanie správ v rámci piliera III

7.1

ECB víta cieľ nového integrovaného centra spravovaného Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) na zverejňovanie informácií úverovými inštitúciami v rámci piliera III, ktorého cieľom je znížiť zaťaženie inštitúcií a uľahčiť využívanie informácií v rámci piliera III všetkými zainteresovanými stranami. Pre orgány dohľadu by bolo centralizované centrum na zverejňovanie informácií prínosom, pretože by uľahčilo ich úlohu pri zabezpečovaní kvality informácií v rámci piliera III. ECB však poznamenáva, že v návrhu sa uplatňujú rôzne prístupy v súvislosti so zverejňovaním kvantitatívnych informácií malých a menej zložitých inštitúcií a väčších inštitúcií. V prípade malých a menej zložitých inštitúcií EBA použije na zostavenie zodpovedajúcich zverejňovaných kvantitatívnych informácií informácie z predkladania správ na účely dohľadu na základe vopred vymedzeného priraďovania. V prípade väčších inštitúcií by na zverejňovanie informácií bolo potrebné vypracovať nový postup predkladania správ, čo by viedlo k duplicitnému predkladaniu správ o údajových bodoch, keďže požiadavky týkajúce sa údajov v rámci piliera III sa prekrývajú s predkladaním správ na účely dohľadu. EBA potom tieto nové vzory dostane „v elektronickom formáte“ a bude ich musieť zverejniť v ten istý deň, ako ich dostane. ECB sa domnieva, že prístup malých a menej zložitých inštitúcií v súvislosti so zverejňovaním kvantitatívnych informácií by sa mohol uplatňovať na všetky inštitúcie bez ohľadu na ich veľkosť a zložitosť, aby sa záťaž spojená s predkladaním správ znížila u všetkých inštitúcií. ECB takisto poznamenáva, že harmonogram, v ktorom má EBA zverejňovať informácie v rámci piliera III v centralizovanom centre, neumožňuje zosúladiť informácie z predkladania správ na účely dohľadu a zo zverejňovania informácií v rámci piliera III, čo by mohlo viesť k ďalšiemu pracovnému zaťaženiu orgánov dohľadu a k nejasnostiam pre investorov a iných používateľov informácií v rámci piliera III. Podľa rovnakej logiky a v záujme zabezpečenia jednotnosti by sa politika týkajúca sa opätovného predkladania informácií orgánu EBA uvedená v zmenenom článku 434a nemala obmedzovať na zverejňovanie informácií, ale mala by sa vzťahovať aj na predkladanie správ na účely dohľadu.

7.2

Navyše, zverejňované kvalitatívne informácie a niektoré zverejňované kvantitatívne informácie (20) nemožno získať z informácií z predkladania správ na účely dohľadu na základe vopred vymedzeného priraďovania. Tento problém sa týka tak malých a menej zložitých inštitúcií, ako aj iných inštitúcií. Postup predkladania zverejňovaných informácií orgánu EBA by sa preto mal presnejšie upraviť. ECB tiež predpokladá potenciálne ťažkosti, ktoré by orgán EBA mohol mať pri agregovaní a porovnávaní kvalitatívnych informácií z dôvodu ich neštruktúrovanej povahy.

7.3

ECB poznamenáva, že v navrhovaných zmenách smernice o kapitálových požiadavkách sa predpokladá zmena článku 106 smernice o kapitálových požiadavkách s cieľom poveriť príslušné orgány, aby od iných ako malých a menej zložitých inštitúcií požadovali predkladanie informácií o zverejnení orgánu EBA na ich zverejnenie na centralizovanom webovom sídle EBA. Táto zmena smernice o kapitálových požiadavkách by bola nadbytočná, ak by sa text nariadenia o kapitálových požiadavkách zmenil spôsobom navrhnutým v odseku 7.1.

8.   Environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia

8.1

Pre zvýšenie odolnosti bankového sektora má zásadný význam lepšia integrácia environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia (ďalej len „riziká ESG“) do prudenciálneho rámca. Komplexné pripomienky ECB k návrhom týkajúcim sa rizík ESG budú uvedené v stanovisku ECB k navrhovaným zmenám smernice o kapitálových požiadavkách (21). Pokiaľ ide o navrhované zmeny nariadenia o kapitálových požiadavkách, ECB konkrétne víta návrh Komisie zaviesť harmonizované vymedzenie rizík ESG a oceňuje uvedený zámer zosúladiť vymedzenie pojmov s vymedzením pojmov, ktoré navrhol orgán EBA vo svojej správe o riadení rizík ESG a dohľade nad nimi pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (22). ECB si však všimla určité rozdiely v znení navrhovaného vymedzenia pojmov v porovnaní so znením, ktoré používa orgán EBA. Vymedzenie pojmov orgánu EBA je širšie a zahŕňa všetky negatívne vplyvy, nielen straty. Preto vernejšie odráža povahu rizík ESG, ktoré sa okrem iného zhmotňujú prostredníctvom strategického rizika a rizika straty dobrej povesti. Tieto riziká môžu napríklad viesť k nižším objemom obchodov a ovplyvniť udržateľnosť a životaschopnosť inštitúcie. ECB preto navrhuje vylepšiť znenie vymedzenia pojmov s cieľom zabezpečiť bližšie zosúladenie s vymedzením, ktoré navrhol orgán EBA.

8.2

ECB víta návrh zmeniť článok 430 tak, aby sa v ňom vyžadovalo, aby inštitúcie nahlasovali svoje expozície voči rizikám ESG svojim príslušným orgánom. Keďže predkladanie správ o príslušných kvalitatívnych a kvantitatívnych informáciách o rizikách ESG uľahčuje dohľad nad týmito rizikami, ECB vyzýva legislatívne orgány Únie a EBA, aby zabezpečili čo najskoršie vykonávanie navrhovanej požiadavky na predkladanie správ. ECB poznamenáva, že na takéto predkladanie správ sa bude vzťahovať zásada proporcionality, ako sa uvádza v odôvodnení 40 navrhovaných zmien nariadenia kapitálových požiadavkách.

8.3

ECB súhlasí s odôvodnením 40 navrhovaných zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách, v ktorom sa uvádza, že expozícia voči rizikám ESG nie je nevyhnutne úmerná veľkosti a zložitosti inštitúcie. Preto je nevyhnutné, aby trhy a orgány dohľadu získali primerané údaje od všetkých subjektov vystavených týmto rizikám, bez ohľadu na ich veľkosť. ECB preto dôrazne podporuje návrh uplatňovať požiadavky na zverejňovanie informácií týkajúcich sa rizík ESG podľa článku 449a na všetky inštitúcie. ECB podporuje návrh Komisie prispôsobiť frekvenciu a podrobnosti požiadaviek na zverejňovanie informácií veľkosti a zložitosti inštitúcií s cieľom náležite zohľadniť zásadu proporcionality. ECB poznamenáva, že je dôležité zabezpečiť primeraný súlad medzi požiadavkami na zverejňovanie informácií o rizikách ESG pre inštitúcie a inými iniciatívami v oblasti zverejňovania informácií (napr. smernicou o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov) v tom zmysle, že takéto iniciatívy by mali inštitúcie postaviť do lepšej pozície na to, aby mohli primerane posúdiť svoje riziká a dodržiavať svoje vlastné povinnosti zverejňovania informácií.

8.4

ECB tiež dôrazne podporuje návrh skrátiť termín, do ktorého musí orgán EBA predložiť správu o prudenciálnom zaobchádzaní s expozíciami, ktoré podliehajú vplyvom environmentálnych alebo sociálnych faktorov, podľa článku 501c. ECB dôrazne podporuje túto prácu a domnieva sa, že predloženie tejto správy by ešte viac podporilo príspevok EÚ k medzinárodnej politickej diskusii o týchto otázkach. V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovaných zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách, navrhované znenie príslušných zmien je uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webových stránkach EUR-Lex.

---

(1)  COM(2021) 664 final.

(2)  COM(2021) 663 final.

(3)  Reformy Bazilej III známe aj ako štandardy Bazilej III sú štandardy prijaté Bazilejským výborom pre bankový dohľad (BCBS). Konsolidované štandardy sú dostupné na webovom sídle Banky pre medzinárodné zúčtovanie na adrese www.bis.org

(4)  Pozri stanovisko Európskej Centrálnej Banky CON/2020/16 z 20. mája 2020 k zmenám prudenciálneho rámca Únie v reakcii na pandémiu COVID-19 (Ú. v. EÚ C 180, 29.5.2020, s. 4). Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na webovom sídle EUR-Lex.

(5)  Ďalšie informácie o prístupe s jednotnou kapitálovou štruktúrou kapitálových požiadaviek založených na rizikách nájdete v otázkach a odpovediach Komisie.

(6)  Európsky výbor pre systémové riziká, Vulnerabilities in the residential real estate sectors of the EEA countries, február 2022.

(7)  Európska centrálna banka, Financial Stability Review, November 2021.

(8)  Pozri dôvodovú správu Komisie.

(9)  V súlade s kapitolou SCO 10 zásad Bazilejského výboru.

(10)  Pozri návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia, a ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ.

(11)  Pozri kapitolu CRE 20.59 zásad Bazilejského výboru.

(12)  Ustanovenia bodov iii) a v) majú vplyv aj na kapitálové požiadavky finančných konglomerátov pod vedením bánk v dôsledku tzv. dánskeho kompromisu, podľa ktorého sa podiely bánk na kapitálových nástrojoch vydaných poisťovňami patriacimi do toho istého finančného konglomerátu môžu rizikovo vážiť, a nie odpočítať.

(13)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1 v kapitole SCO30.5.

(14)  Stanovisko Európskej centrálnej banky CON/2017/46 z 8. novembra 2017 k zmenám rámca Únie pre kapitálové požiadavky úverových inštitúcií a investičných spoločností (Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 5).

(15)  Bazilejský výbor pre bankový dohľad (2014): Regulatory Consistency Assessment Programme (RCAP) - Assessment of Basel III regulations - European Union, dostupné na webovej lokalite Banky pre medzinárodné zúčtovanie na adrese www.bis.org

(16)  Zdôraznil to aj Európsky orgán pre bankovníctvo (2019): Policy advice on the Basel III reforms on credit valuation adjustment (CVA) and market risk, odporúčanie CVA2: Výnimky týkajúce sa úpravy ocenenia pohľadávok, s. 9, dostupné na webovom sídle EBA na adrese www.eba.europa.eu

(17)  Pozri dôvodovú správu Komisie.

(18)  Pozri najmä Basel III: Finalising post-crisis reforms (bis.org).

(19)  Napríklad v článku 142 ods. 1 bode 5a) je pojem „veľký podnik“ (v anglickom jazyku) vymedzený odkazom na „sales“ (obrat), zatiaľ čo v novom článku 5 ods. 8 je „malý a stredný podnik“ vymedzený odkazom na „turnover“ (obrat).

(20)  Napríklad pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o ESG a úrokového rizika bankovej knihy.

(21)  Pozri poznámku č. 10.

(22)  Európsky orgán pre bankovníctvo (2021): EBA Report on management and supervision of ESG risks for credit institutions and investment firms (EBA/REP/2021/18), dostupné na webovom sídle EBA na adrese www.eba.europa.eu