Vec T‑761/21

Fabien Courtois a i.

proti

Európskej komisii

Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) zo 17. júla 2024

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokument týkajúci sa nákupu vakcín Komisiou v rámci pandémie COVID‑19 – Čiastočné odmietnutie prístupu – Výnimka týkajúca sa ochrany osobných údajov – Výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov tretej osoby – Povinnosť odôvodnenia – Existencia predvídateľného a nielen čisto hypotetického rizika uvádzaného poškodenia záujmu – Zásada proporcionality“

1. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Nedodržanie stanovených lehôt zo strany dotknutej inštitúcie na odpoveď na opakovanú žiadosť o prístup – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí – Zrušenie prijatím explicitného zamietavého rozhodnutia – Možnosť podať žalobu proti implicitnému rozhodnutiu – Neexistencia – Návrh na zrušenie rovnakého explicitného rozhodnutia v oboch jeho jazykových verziách – Neexistencia vplyvu

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, články 7 a 8)

   (pozri body 30, 31, 32)

2. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Pôsobnosť – Žiadosť o prístup týkajúca sa podpísaných zmlúv na nákup vakcín proti ochoreniu COVID‑19 – Prípravné dokumenty – Vylúčenie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

   (pozri body 40, 41, 44)

3. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana súkromia a bezúhonnosti jednotlivca – Plná uplatniteľnosť ustanovení nariadenia 2018/1725 – Povinnosť žiadateľa preukázať nevyhnutnosť prenosu dotknutých osobných údajov – Žiadosť o prístup k vyhláseniam o neexistencii konfliktu záujmov členov spoločného vyjednávacieho tímu pre zmluvy o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID‑19, ktorá je odôvodnená potrebou overiť ich nestrannosť – Povinnosť dotknutej inštitúcie zvážiť záujmy dotknuté zverejnením týchto údajov

   [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. b), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2018/1725, článok 3 ods. 1 a článok 9 ods. 1 písm. b)]

   (pozri body 56, 60, 61, 69, 73, 75 – 79, 81, 82, 84 – 86)

4. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Pojem – Rozsah – Uplatnenie na zmluvy o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID‑19 uzavreté medzi Komisiou a súkromnými farmaceutickými spoločnosťami – Zahrnutie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri body 99, 100, 103, 105 – 107)

5. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Zamietnutie prístupu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri body 97, 101, 115 – 117, 119, 121 – 123, 127, 128, 146, 147, 151 – 153, 163, 164, 168, 169,
   171, 172, 178, 186, 193)

6. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Rozsah – Záujem vyhnúť sa žalobám o náhradu škody – Vylúčenie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri bod 162)

7. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Rozsah – Odmietnutie zverejnenia určitých ustanovení týkajúcich sa odškodnenia v zmluvách o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID‑19 – Neprípustnosť

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri body 159 – 173)

8. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Rozsah – Možné poškodenie povesti podniku – Zahrnutie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri bod 170)

9. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Pôsobnosť – Informácie o zozname partnerov vo výrobnej sieti a subdodávateľov – Zahrnutie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

   (pozri body 179 – 183, 185)

10. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dokumentov – Dovolávanie sa zásady transparentnosti – Potreba uplatniť osobitné úvahy týkajúce sa veci

    (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2)

    (pozri body 195 – 198, 201 – 203, 211, 212)

11. Inštitúcie Európskej únie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov – Pôsobnosť – Dokumenty týkajúce sa zmlúv o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID‑19 – Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dokumentov – Neexistencia – Časovo obmedzené uplatňovanie výnimky

    (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 a 7)

    (pozri bod 213)

Zhrnutie

V tomto rozsudku Všeobecný súd čiastočne vyhovel žalobe o neplatnosť podanej viacerými fyzickými osobami proti rozhodnutiu Európskej komisie, ktorým sa priznáva len čiastočný prístup k predbežným kúpnym zmluvám a zmluvám o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID‑19, ako aj k ďalším dokumentom týkajúcim sa nákupu uvedených vakcín. ( 1 )

V roku 2021 dvaja advokáti zastupujúci okrem iného žalobcov požiadali o prístup ( 2 ) k určitým dokumentom týkajúcim sa nákupu vakcín proti ochoreniu COVID‑19 Komisiou a v mene členských štátov, a to najmä k zmluvám podpísaným Komisiou, k totožnosti zástupcov Únie v rámci rokovaní o zmluvách a k vyhláseniam o neexistencii konfliktu záujmov týchto zástupcov (ďalej len „pôvodná žiadosť“). Komisia identifikovala 46 dokumentov zodpovedajúcich žiadosti. Povolila čiastočný prístup k štyrom predbežným kúpnym zmluvám a trom zmluvám o nákupe vakcín, pričom uviedla, že cenzurované verzie uvedených dokumentov boli zverejnené na internetovej stránke Komisie a že pasáže boli začiernené na základe výnimiek týkajúcich sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, ochrany obchodných záujmov a ochrany rozhodovacieho procesu inštitúcií. ( 3 ) Čiastočný prístup povolila aj k vyhláseniam o neexistencii konfliktu záujmov, z ktorých bola žalobcom zaslaná len jedna kópia, pričom tieto dokumenty sa líšili, len pokiaľ ide o meno podpisujúceho, podpis a dátum podpisu. Naproti tomu odmietla prístup k 17 dokumentom identifikovaným ako „návrhy memoranda o porozumení“.

V nadväznosti na opakovanú žiadosť o zverejnenie dokumentov, ku ktorým bol prístup odmietnutý buď čiastočne, alebo úplne, Komisia vo výslovnom rozhodnutí, oznámenom žalobcom najskôr v angličtine a neskôr vo francúzštine, uviedla, že po novom preskúmaní odpovede na pôvodnú žiadosť bol zoznam dokumentov zodpovedajúcich žiadosti o prístup k dokumentom zmenený a po novom obsahoval 66 dokumentov. Odstránených bolo 17 „návrhov memoranda o porozumení“, keďže Komisia sa domnievala, že boli do zoznamu zaradené omylom. Komisia poskytla širší prístup k štyrom predbežným kúpnym zmluvám a trom zmluvám o nákupe, ktoré už boli čiastočne sprístupnené, a čiastočný prístup k novým predbežným kúpnym zmluvám a zmluvám o nákupe (ďalej spoločne len „predmetné zmluvy“). Poskytla tiež čiastočný prístup k ďalším novým dokumentom vrátane korešpondencie medzi Komisiou a členskými štátmi. Na odôvodnenie poskytnutia len čiastočného prístupu sa inštitúcia odvolala na výnimku týkajúcu sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca a na výnimku týkajúcu sa ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov. ( 4 )

Posúdenie Všeobecným súdom

Na úvod Všeobecný súd skúmal žalobný návrh žalobcov na zrušenie francúzskeho znenia výslovného rozhodnutia. Rozhodol, že existuje len jedno výslovné rozhodnutie, a to napadnuté rozhodnutie, prijaté v dvoch jazykových verziách.

V prvom rade Všeobecný súd zamietol žalobný dôvod založený na neúplnosti zoznamu dokumentov označených ako dokumenty zodpovedajúce žiadosti o prístup k dokumentom v rozsahu, v akom Komisia odstránila 17 „návrhov memoranda o porozumení“ z uvedeného zoznamu. Konštatoval, že žalobcovia požiadali len o prístup k „zmluvám podpísaným“ Komisiou. Ich žiadosť nemožno chápať tak, že sa týka aj prípravných dokumentov k podpisu uvedených zmlúv, ktoré odkazujú len na návrhy alebo na predbežné dokumenty určené na vypracovanie zmluvných ustanovení, ktoré sa majú dohodnúť neskôr. Komisia ich teda mohla oprávnene odstrániť zo zoznamu.

V druhom rade Všeobecný súd tým, že vyhovel prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na neuplatniteľnosti výnimky týkajúcej sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca na vyhlásenia o neexistencii konfliktu záujmov, zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia odmietla širší prístup k uvedeným vyhláseniam, ktoré podpísali členovia spoločného vyjednávacieho tímu pre nákup vakcín.

Na jednej strane konštatoval, že žalobcovia dostatočne uviedli konkrétny účel vo verejnom záujme, ktorý sledovali, ako aj potrebu poskytnutia dotknutých osobných údajov. Žalobcovia totiž mohli overiť, či členovia spoločného vyjednávacieho tímu neboli v konflikte záujmov, len na základe priezvisk, mien a odbornej alebo inštitucionálnej úlohy uvedených členov. Na druhej strane uviedol, že Komisia sa správne domnievala, že existuje riziko narušenia súkromia dotknutých osôb. Komisii tak prináležalo, aby zvážila dotknuté záujmy. Komisia pritom dostatočne nezohľadnila viaceré okolnosti, aby správne zvážila dotknuté záujmy.

V treťom rade Všeobecný súd čiastočne vyhovel druhej časti druhého žalobného dôvodu kritizujúcej spôsob, akým Komisia uplatnila výnimku týkajúcu sa ochrany obchodných záujmov na účely vypustenia niektorých informácií z predmetných zmlúv.

Odmietol argumentáciu žalobcov, podľa ktorej táto výnimka nemohla byť uplatnená z dôvodu kontextu, v ktorom boli predmetné zmluvy uzavreté. Uviedol, že farmaceutické podniky, s ktorými boli uvedené zmluvy uzavreté, sú všetky súkromnými spoločnosťami vykonávajúcimi obchodné činnosti, v rámci ktorých podliehajú hospodárskej súťaži na vnútornom trhu a na medzinárodných trhoch. Tento kontext ich vedie k tomu, že musia chrániť svoje záujmy na uvedených trhoch. Samotná okolnosť, že tieto podniky sa prostredníctvom preddavkov alebo zálohových platieb pochádzajúcich z verejných zdrojov podieľali na plnení úloh vo verejnom záujme, konkrétne na vývoji vakcín proti ochoreniu COVID‑19, nemôže sama osebe viesť k záveru, že ich obchodné záujmy nemôžu byť chránené.

Pokiaľ ide o čiastočné odmietnutie prístupu k ustanoveniam týkajúcim sa vlastností vakcín a kontroly kvality a zmluvnej zodpovednosti, ako aj odmietnutie prístupu k zoznamu partnerov vo výrobnej sieti a subdodávateľov dotknutých podnikov, Všeobecný súd dospel k záveru, že vysvetlenia Komisie v napadnutom rozhodnutí, týkajúce sa existencie primerane predvídateľného a nie čisto hypotetického rizika narušenia ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov v súvislosti s úplným zverejnením týchto informácií, sú dôvodné.

Naproti tomu Všeobecný súd nepotvrdil stanovisko Komisie, pokiaľ ide o odmietnutie poskytnúť širší prístup k ustanoveniam o odškodnení. V tomto rámci na jednej strane poznamenal, že mechanizmus odškodnenia dotknutých podnikov členskými štátmi stanovený predmetnými zmluvami sa nijako nedotýka systému právnej zodpovednosti uvedených podnikov na základe smernice 85/374. ( 5 ) Podľa tejto smernice je totiž výrobca zodpovedný za škodu spôsobenú chybou svojho výrobku a jeho zodpovednosť nemôže byť obmedzená alebo vylúčená vo vzťahu k poškodenému ustanovením obmedzujúcim alebo vylučujúcim zodpovednosť. Na druhej strane poznamenal, že informácia týkajúca sa mechanizmu odškodnenia bola verejne prístupná už v čase podania pôvodnej žiadosti a prijatia napadnutého rozhodnutia. ( 6 )

Všeobecný súd konštatoval, že hoci všetky predmetné zmluvy obsahujú ustanovenie týkajúce sa odškodnenia, podrobný obsah uvedených ustanovení nie je totožný.

Všeobecný súd však konštatoval, že tri dôvody, ktoré Komisia uviedla na účely odmietnutia širšieho prístupu k uvedeným ustanoveniam, nepreukazujú existenciu predvídateľného a nie čisto hypotetického rizika pre obchodné záujmy dotknutých podnikov.

Po prvé, pokiaľ ide o dôvod, podľa ktorého presná znalosť obmedzení zodpovednosti dotknutého podniku by mohla podnik vystaviť viacerým žalobám o náhradu škody, Všeobecný súd uviedol, že právo tretích osôb prípadne poškodených chybnou vakcínou podať žalobu o náhradu škody je založené na vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej smernicu 85/374. Toto právo teda nezávisí od existencie a obsahu ustanovení týkajúcich sa odškodnenia. Okrem toho záujem dotknutých podnikov vyhnúť sa takýmto žalobám o náhradu škody a nákladom spojeným s týmito konaniami nemožno kvalifikovať ako obchodný záujem a nepredstavuje záujem hodný ochrany podľa nariadenia č. 1049/2001. Napadnuté rozhodnutie navyše neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že širšie zverejnenie uvedených ustanovení by mohlo viesť k podaniu takýchto žalôb.

Po druhé, pokiaľ ide o dôvod, podľa ktorého by úplné zverejnenie nevyhnutne odhalilo konkurentom dotknutého podniku „slabé miesta“ pokrytia jeho zodpovednosti, čím by im poskytlo konkurenčnú výhodu, ktorú by mohli využiť napríklad v reklame, Všeobecný súd pripomenul, že dôvod, pre ktorý boli tieto ustanovenia začlenené do predmetných zmlúv, t. j. kompenzovať riziká spojené so skrátením lehoty na vývoj vakcín, bol pred prijatím napadnutého rozhodnutia verejne známy. Okrem toho všetky dotknuté podniky mali prospech z ustanovenia týkajúceho sa odškodnenia.

Po tretie Všeobecný súd z rovnakých dôvodov odmietol odôvodnenie, podľa ktorého by úplné zverejnenie malo vplyv na dobrú povesť dotknutých podnikov.

Napokon Všeobecný súd zamietol žalobný dôvod žalobcov, ktorým vytýkajú Komisii, že nezohľadnila prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie požadovaných informácií. Zdôraznil, že všeobecné úvahy týkajúce sa transparentnosti a riadnej správy vecí verejných nemôžu preukázať, že záujem na transparentnosti vykazuje osobitnú naliehavosť, ktorá by mohla prevážiť nad dôvodmi odmietnutia zverejnenia začiernených častí predmetných zmlúv. Pripomenul tiež, že predmetné zmluvy patria do rámca správnej činnosti a nie legislatívnej činnosti.

( 1 ) Rozhodnutie Európskej komisie C(2022) 1359 final z 28. februára 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

( 2 ) Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

( 3 ) Výnimky stanovené v príslušnom poradí v článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 2 prvej zarážke, ako aj v článku 4 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1049/2001.

( 4 ) Výnimky stanovené v príslušnom poradí v článku 4 ods. 1 písm. b) a v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

( 5 ) Podľa článkov 1 a 12 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 1985, s. 29; Mim. vyd. 15/001, s. 257).

( 6 ) Pozri najmä článok 6 tretí odsek dohody zo 16. júna 2020 o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID‑19 uzavretej medzi Komisiou a členskými štátmi a oznámenie Komisie zo 17. júna 2020 s názvom „Stratégia EÚ v oblasti vakcín proti ochoreniu COVID‑19“ [COM(2020) 245 final].