Vec T‑355/19

CE

proti

Výboru regiónov

Rozsudok Všeobecného súdu (siedma komora) zo 16. júna 2021

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Článok 2 písm. c) PZOZ – Zmluva na dobu neurčitú – Predčasná výpoveď s výpovednou lehotou – Článok 47 písm. c) bod i) PZOZ – Narušenie vzťahu dôvery – Podmienky výpovednej lehoty – Zneužitie konania – Právo byť vypočutý – Zásada riadnej správy vecí verejných – Právo na obhajobu – Zjavne nesprávne posúdenie“

1. Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Žaloba, ktorá môže priniesť žalobcovi prospech – Žaloba podaná proti aktu, ktorým bolo vyhovené návrhu žalobcu – Neprípustnosť

   (Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

   (pozri body 49 – 53)

2. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Dočasní zamestnanci spadajúci do pôsobnosti článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Dočasný zamestnanec pridelený k politickej skupine Výboru regiónov – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Voľná úvaha administratívy – Výpoveď s výpovednou lehotou – Rozhodnutie nezveriť žiadnu úlohu počas výpovednej lehoty – Odôvodnenie založené na narušení vzťahu dôvery – Povinnosť začať disciplinárne konanie – Neexistencia vážneho priestupku uvádzaného proti dotknutej osobe – Neexistencia

   [Služobný poriadok úradníkov, príloha IX, článok 23; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c) bod i) a článok 49 ods. 1]

   (pozri body 60 – 76)

3. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Povinnosť odôvodnenia a rešpektovanie práva na obhajobu – Rozsah

   [Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c) bod i)]

   (pozri body 82 – 91)

4. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Výpoveď s výpovednou lehotou a súčasné pozastavenie výkonu služby – Prijatie rozhodnutia bez umožnenia dotknutej osobe predložiť svoje pripomienky k podmienkam absolvovania výpovednej lehoty – Porušenie práva byť vypočutý – Dôsledky

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2)

   (pozri body 92 – 106, 139)

5. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Ujma – Nahraditeľná ujma – Výdavky, ktoré vznikli na účely konania pred podaním žaloby a sporového konania – Vylúčenie

   (Článok 340 ZFEÚ)

   (pozri bod 144)

Zhrnutie

Žalobkyňa, CE, bola prijatá do zamestnania ako dočasný zamestnanec podľa článku 2 písm. c) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“) ako generálny tajomník jednej z politických skupín (ďalej len „skupina“) vo Výbore regiónov.

Po viacerých sťažnostiach na nedostatky vo výkone riadiacich povinností žalobkyne voči jej podriadeným orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „OOUPZ“) Výboru regiónov vypovedal so šesťmesačnou výpovednou lehotou zmluvu dočasného zamestnanca, ktorú mala uzavretú žalobkyňa, na základe článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ z dôvodu, že vzťah dôvery medzi žalobkyňou a skupinou bol narušený pre nevhodné riadenie jej spolupracovníkov, ktoré malo za následok ich vážne zdravotné problémy (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Toto rozhodnutie bolo doplnené opatreniami na jeho realizáciu. V tejto súvislosti bolo uvedené, že žalobkyňa je počas výpovednej lehoty oslobodená od služby a že bude vo svojej funkcii nahradená, že počas určitého obdobia môže vstupovať do svojej kancelárie, aby si vyzdvihla svoje osobné veci, že dostane novú prístupovú kartu, ktorá jej neumožní zúčastniť sa na schôdzach predsedníctva politickej skupiny ani na plenárnych zasadnutiach, a že prístup do svojej elektronickej schránky bude mať iba „na čítanie“. Uvedené rozhodnutie tiež spresnilo, že zmluva skončí uplynutím výpovednej lehoty. Žalobkyňa podala na OOUPZ Výboru regiónov sťažnosť, ktorá bola zamietnutá.

Všeobecný súd na základe žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia spresňuje osobitné podmienky absolvovania výpovednej lehoty pri výpovedi zmluvy na základe článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ a dochádza k záveru, že OOUPZ Výboru regiónov bol oprávnený vypovedať zmluvu žalobkyne na základe článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ predčasne a so šesťmesačnou výpovednou lehotou, a zároveň rozhodnúť, že žalobkyňa nesmie pracovať počas výpovednej lehoty, pričom nemusel začať disciplinárne konanie. Všeobecný súd však zrušuje napadnuté rozhodnutie, pretože právo žalobkyne byť vypočutý pred prijatím napadnutého rozhodnutia bolo porušené, pokiaľ ide o osobitné podmienky absolvovania výpovednej lehoty.

Posúdenie Všeobecného súdu

Všeobecný súd najprv uvádza, že vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje OOUPZ v prípade previnenia, ktoré môže odôvodniť prepustenie dočasného zamestnanca, nie je tento orgán povinný začať disciplinárne konanie proti danému zamestnancovi, ale môže namiesto toho využiť možnosť jednostrannej výpovede zmluvy upravenú v článku 47 písm. c) PZOZ, a že iba v prípade, keď OOUPZ mieni prepustiť dočasného zamestnanca bez výpovednej lehoty, pokiaľ závažným spôsobom porušil svoje povinnosti, treba začať v súlade s článkom 49 ods. 1 PZOZ disciplinárne konanie.

Ďalej pokiaľ ide o podmienky výpovednej lehoty, Všeobecný súd uvádza, že hoci článok 47 písm. c) bod i) PZOZ výslovne neupravuje, že pracovné podmienky zamestnanca, ktorého zmluva bola vypovedaná, môžu byť počas výpovednej lehoty predmetom úprav, takže sa predpokladá, že toto obdobie predstavuje bežné obdobie výkonu práce, zároveň platí, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii svojich služieb a pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii, avšak pod podmienkou, že toto pridelenie sa uskutočňuje v záujme služby a že rešpektuje rovnocennosť pracovných miest, a to vrátane zamestnancov, ktorí sú vo výpovednej lehote. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť, že za určitých osobitných okolností záujem služby vyžaduje odňať dotknutej osobe počas výpovednej lehoty všetky jej úlohy. To môže byť konkrétne prípad prepustenia pre narušenie vzťahu dôvery zamestnanca, ktorý bol do zamestnania prijatý na základe článku 2 písm. c) PZOZ a proti ktorému nemožno zohľadniť, a dokonca ani tvrdiť žiadny vážny priestupok v zmysle článku 23 prílohy IX Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“). Všetci dočasní zamestnanci prijatí do zamestnania na základe článku 2 písm. c) PZOZ majú totiž pracovnú zmluvu uzavretú intuitu personae a jej podstatnou zložkou je vzájomná dôvera. Narušenie takéhoto vzťahu vzájomnej dôvery tak môže byť také, že znemožňuje, aby osoba alebo subjekt, ktorý prijal dočasného zamestnanca do zamestnania, zveril tomuto zamestnancovi počas výpovednej lehoty akúkoľvek úlohu. V takomto prípade rozhodnutie nezveriť počas výpovednej lehoty žiadnu úlohu predstavuje opatrenie prijaté v záujme služby a nemožno ho nevyhnutne považovať za rozhodnutie o pozastavení výkonu služby prijaté podľa článkov 23 a 24 prílohy IX služobného poriadku. Rovnako keď situácia, ktorá viedla k narušeniu vzťahu dôvery vo vzťahu k dočasnému zamestnancovi, prijatému na základe článku 2 písm. c) PZOZ, znemožňuje, aby boli tomuto zamestnancovi počas výpovednej lehoty zverené úlohy, nemožno od OOUPZ vyžadovať, aby počas tejto lehoty začal disciplinárne konanie.

Všeobecný súd v tejto súvislosti dochádza k záveru, že OOUPZ Výboru regiónov mohol vypovedať zmluvu žalobkyne na základe článku 47 písm. c) bodu i) PZOZ predčasne a so šesťmesačnou výpovednou lehotou a zároveň rozhodnúť, že žalobkyňa nesmie počas výpovednej lehoty pracovať, pričom nemusel začať disciplinárne konanie.

Napokon, pokiaľ ide o právo byť vypočutý pri prijatí napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje podmienky úpravy počas výpovednej lehoty, Všeobecný súd konštatuje, že pred prijatím napadnutého rozhodnutia žalobkyňa nemala možnosť predložiť svoje pripomienky v tejto súvislosti. Takéto opatrenia však nemôžu byť prijaté bez predchádzajúceho vypočutia dotknutej osoby, aby sa zaručilo, že k nim mohla vyjadriť svoje stanovisko. Z tohto dôvodu Všeobecný súd pripomína, že právo byť vypočutý má za cieľ najmä umožniť dotknutej osobe, aby spresnila určité skutočnosti alebo uviedla iné skutočnosti, týkajúce sa napríklad jej osobného stavu, ktoré môžu ovplyvniť, že zamýšľané rozhodnutie nebude prijaté alebo bude mať iný obsah. Všeobecný súd sa domnieva, že nemožno dôvodne vylúčiť, že osobitné podmienky absolvovania výpovednej lehoty obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, najmä podmienka, v zmysle ktorej je žalobkyňa oslobodená od výkonu práce vyplývajúcej z jej zmluvy počas výpovednej lehoty, mohli viesť k odlišnému výsledku, ak by žalobkyňa bola riadne vypočutá. V dôsledku toho Všeobecný súd z dôvodu porušenia práva žalobkyne byť vypočutý zrušuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom stanovuje osobitné podmienky absolvovania výpovednej lehoty. Táto protiprávnosť však sama osebe nespochybňuje zákonnosť uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom vypovedalo zmluvu žalobkyne.