Keywords
Summary

Keywords

1. Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Žalobca napádajúci rozhodnutie, ktorým mu bol zamietnutý prístup k dokumentom inštitúcie

(Článok 230 ES)

2. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Článok 253 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

3. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Prípravné akty – Vylúčenie

(Článok 230 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

4. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Reštriktívny výklad a uplatnenie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 a 3)

5. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov tretej osoby – Možnosť opierať sa o všeobecné domnienky, ktoré sa uplatňujú na určité kategórie dokumentov

(Článok 255 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka; nariadenie Rady č. 659/1999)

6. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana obchodných záujmov tretej osoby – Pojem obchodné tajomstvo

(Článok 287 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 prvá zarážka)

7. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dokumentov

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 a 3)

8. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 5)

9. Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu – Možnosť členského štátu požiadať inštitúciu o nezverejnenie dokumentov

(Článok 10 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 až 3 a 5, články 7 a 8)

10. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Náprava nedostatku odôvodnenia počas sporového konania – Neprípustnosť

(Článok 253 ES)

Summary

1. Každá osoba môže požiadať o prístup k akémukoľvek dokumentu inštitúcie bez toho, aby sa na tento prístup vyžadovalo osobitné odôvodnenie. V dôsledku toho osoba, ktorej bol zamietnutý prístup k dokumentu alebo k časti dokumentu, má už len z tohto jediného dôvodu záujem na zrušení rozhodnutia o zamietnutí. Skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré odôvodňovalo žiadosť o prístup k dokumentom, bolo zrušené, nebráni tomu, aby dotknutá osoba naďalej mala záujem na konaní proti rozhodnutiu o zamietnutí prístupu k dokumentom, pokiaľ požadované dokumenty neboli zverejnené a rozhodnutie o zamietnutí prístupu zostáva v platnosti.

(pozri body 62, 63)

2. Pokiaľ ide o žiadosť o prístup k dokumentom, ak predmetná inštitúcia takýto prístup odmietne, musí na základe informácií, ktorými disponuje, v každom konkrétnom prípade preukázať, že na dokumenty, ku ktorým sa prístup požaduje, sa skutočne vzťahujú výnimky upravené v nariadení č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Uviesť dôvody dôvernosti každého dokumentu bez toho, aby bol odhalený jeho obsah, čím by bola výnimka zbavená svojho podstatného účelu, však môže byť nemožné.

Inštitúcii, ktorá zamietla prístup k dokumentu, teda prislúcha predložiť odôvodnenie umožňujúce pochopiť a overiť jednak, či sa požadovaného dokumentu skutočne týka oblasť, na ktorú sa vzťahuje uvádzaná výnimka, a jednak, či je potreba ochrany súvisiaca s touto výnimkou skutočná. Odôvodnenie rozhodnutia zamietajúceho prístup k dokumentom tak musí pre každú dotknutú kategóriu dokumentov obsahovať aspoň osobitné dôvody, pre ktoré predmetná inštitúcia zastáva názor, že na zverejnenie požadovaných dokumentov sa vzťahujú výnimky stanovené v nariadení č. 1049/2001.

Nevyžaduje sa teda, aby boli v odôvodnení presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky nariadenia č. 1049/2001, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale i na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť.

(pozri body 82 – 84, 88)

3. V rámci konania o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie z článku 8 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie vyplýva, že odpoveď na prvú žiadosť predstavuje len prvé zaujatie stanoviska, ktoré dáva žiadateľovi možnosť vyzvať generálneho tajomníka Komisie, aby toto stanovisko prehodnotil.

V dôsledku toho iba opatrenie prijaté generálnym tajomníkom Komisie, ktoré má povahu rozhodnutia a v celom rozsahu nahrádza predtým zaujaté stanovisko, môže vyvolať právne účinky, ktoré majú vplyv na záujmy žiadateľa, a preto môže byť predmetom žaloby o neplatnosť. Z toho vyplýva, že odpoveď na prvú žiadosť nemá právne účinky a nemôže byť považovaná za napadnuteľný akt.

(pozri body 101, 102)

4. Výnimky z prístupu k dokumentom treba vykladať a uplatňovať reštriktívnym spôsobom, aby nebolo znemožnené uplatnenie všeobecnej zásady spočívajúcej v poskytnutí čo najširšieho prístupu k dokumentom, ktoré majú inštitúcie, verejnosti.

Preskúmanie požadované na účely spracovania žiadosti o prístup k dokumentom musí mať konkrétnu povahu. Samotná okolnosť, že dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, nemôže stačiť na odôvodnenie uplatnenia tejto výnimky. Takéto uplatnenie môže byť v zásade odôvodnené iba za predpokladu, že inštitúcia predtým posúdi po prvé, či prístup k dokumentu môže konkrétne a skutočne ohroziť chránený záujem, a po druhé, či v prípadoch uvedených v článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie neexistuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie daného dokumentu. Okrem toho musí byť nebezpečenstvo ohrozenia chráneného záujmu primerane predvídateľné a nie čisto hypotetické.

Navyše právo verejnosti na prístup k dokumentom inštitúcií sa zameriava len na dokumenty a nie na informácie chápané všeobecnejšie a nestanovuje inštitúciám povinnosť odpovedať na každú žiadosť o informácie podanú jednotlivcom.

(pozri body 123 – 125, 129)

5. Pri vykonaní konkrétneho a individuálneho posúdenia obsahu dokumentov, ktorých sa týka žiadosť o prístup k dokumentom, sa dotknutá inštitúcia môže opierať o všeobecné domnienky uplatňujúce sa na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je možné uplatniť podobné všeobecné úvahy. Pokiaľ ide o konania o preskúmaní štátnej pomoci, takéto všeobecné domnienky môžu vyplývať z nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES], ako aj z judikatúry týkajúcej sa práva nahliadať do dokumentov založených v administratívnom spise Komisie.

Na účely výkladu výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie však aj vtedy, ak sú uvedené dokumenty súčasťou administratívneho spisu Komisie v rámci preskúmania štátnej pomoci, nemožno predpokladať, že by sa zverejnením všetkých údajov z tohto spisu porušila ochrana obchodných záujmov dotknutej osoby. Takáto všeobecná domnienka by bola v rozpore s oznámením o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci, ktoré vo svojom odôvodnení 17 stanovuje, že informácie týkajúce sa organizácie a nákladov služieb vo verejnom záujme sa nebudú bežne považovať za ďalšie dôverné informácie.

(pozri body 131, 132, 135, 136)

6. V rámci posúdenia žiadosti o prístup k dokumentom je Komisia na základe článku 287 ES povinná nesprístupniť dotknutým osobám informácie, na ktoré sa s ohľadom na ich povahu vzťahuje obchodné tajomstvo, akými sú najmä údaje týkajúce sa vnútorného fungovania podniku príjemcu štátnej pomoci.

Obchodné tajomstvá sú informácie, pri ktorých nielen zverejnenie, ale aj samotné postúpenie inému právnemu subjektu, než je ten, ktorý informáciu poskytol, môže vážne poškodiť jeho záujmy. Je však nevyhnutné, aby záujmy, ktoré môžu byť poškodené zverejnením informácie, boli objektívne hodné ochrany. Posúdenie dôvernej povahy informácie tak vyžaduje zváženie legitímnych záujmov, ktoré bránia jej zverejneniu, a všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje, aby činnosti inštitúcií prebiehali čo najotvorenejšie.

Informácie týkajúce sa organizácie a nákladov na služby vo verejnom záujme sa bežne nepovažujú za dôverné informácie, ako vyplýva z odôvodnenia 17 oznámenia o služobnom tajomstve v rozhodnutiach v oblasti štátnej pomoci. Na takéto informácie sa však môže vzťahovať obchodné tajomstvo, pokiaľ sa týkajú podniku a majú skutočnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu a ich sprístupnenie alebo ich použitie by mohlo predstavovať hospodársku hodnotu pre ostatné podniky.

(pozri body 140, 143, 144)

7. Nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie stanovuje, že uplatnenie výnimiek zakotvených v článku 4 ods. 2 a 3 je vylúčené, ak je zverejnenie predmetného dokumentu odôvodnené prevažujúcim verejným záujmom. V tomto kontexte je nevyhnutné, aby inštitúcia zvážila jednak osobitný záujem, ktorý má byť chránený tým, že nedôjde k zverejneniu príslušného dokumentu, a jednak najmä všeobecný záujem na sprístupnení tohto dokumentu s ohľadom na výhody, ktoré, ako sa spresňuje v odôvodnení 2 nariadenia č. 1049/2001, vyplývajú zo zvýšenej transparentnosti, teda možnosti občanov tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu, ako aj z legitímnejšej, efektívnejšej a zodpovednejšej administratívy voči občanom v demokratickom systéme.

Osobitný záujem, ktorý môže uvádzať žiadateľ o prístup k dokumentu, ktorý sa ho osobne týka, však nie je možné zohľadniť ako prevažujúci verejný záujem v zmysle ustanovení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

(pozri body 147, 148)

8. Článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa zďaleka netýka len dokumentov, ktorých autormi sú členské štáty alebo ktoré boli nimi vypracované, ale týka sa potenciálne všetkých dokumentov pochádzajúcich z členského štátu, teda všetkých dokumentov, ktoré členský štát odovzdá inštitúcii, bez ohľadu na to, kto je ich autorom. V predmetnom prípade je jediným relevantným kritériom to, aký je pôvod dokumentu, a to, že došlo k odovzdaniu dokumentu predmetným členským štátom, ktorý ho mal v držbe.

Vykladať uvedený článok 4 ods. 5 tak, že priznáva členskému štátu všeobecné a bezpodmienečné právo veta s cieľom zabrániť, svojvoľne a bez povinnosti odôvodnenia svojho rozhodnutia, zverejneniu akéhokoľvek dokumentu v držbe inštitúcie Spoločenstva len preto, lebo uvedený dokument pochádza z tohto členského štátu, nie je zlučiteľné s cieľmi sledovanými nariadením č.°1049/2001.

Naopak rôzne skutočnosti svedčia v prospech výkladu uvedeného článku 4 ods. 5, podľa ktorého výkon právomoci, ktorú toto ustanovenie poskytuje dotknutému členskému štátu, je ohraničený rámcom hmotnoprávnych výnimiek uvádzaných v odsekoch 1 až 3 toho istého článku, pričom členskému štátu je v tejto súvislosti priznaná len právomoc zúčastniť sa na rozhodnutí Spoločenstva. Z tohto hľadiska sa predchádzajúci súhlas členského štátu, na ktorý odkazuje uvedený odsek 5, prejavuje nie ako svojvoľné právo veta, ale ako určitý druh súhlasného stanoviska, že neexistujú výnimočné dôvody vyplývajúce z odsekov 1 až 3.

(pozri body 188, 191, 192)

9. Keďže vykonávanie článku 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je zverené spoločne inštitúcii a členskému štátu, ktorý využil možnosť poskytnutú týmto odsekom 5, a takéto vykonanie teda závisí od dialógu, ku ktorému musí medzi nimi dôjsť, tieto subjekty sú v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce uvedenou v článku 10 ES povinné konať a spolupracovať tak, aby uvedené pravidlá mohli byť účinne uplatnené.

Členský štát, ktorý by po skončení dialógu s inštitúciou Spoločenstva týkajúceho sa prípadného uplatnenia výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001 namietal proti zverejneniu predmetného dokumentu, je povinný odôvodniť túto námietku vzhľadom na uvedené výnimky. Inštitúcia totiž nemôže uznať námietku prejavenú členským štátom proti zverejneniu dokumentu, ktorý od neho pochádza, ak táto námietka nie je vôbec odôvodnená alebo ak predložené odôvodnenie neodkazuje na výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001. V prípade, že napriek výslovnej výzve v tomto zmysle adresovanej inštitúciou predmetnému členskému štátu tento členský štát neposkytne takéto odôvodnenie, uvedená inštitúcia musí, ak sa sama domnieva, že sa na uvedenú situáciu nevzťahuje žiadna z uvedených výnimiek, sprístupniť žiadaný dokument.

Vzhľadom na povinnosť odôvodnenia, ktorú má inštitúcia, ako to vyplýva najmä z článkov 7 a 8 uvedeného nariadenia, musí inštitúcia nielen uviesť vo svojom rozhodnutí námietku vyjadrenú predmetným členským štátom proti zverejneniu požadovaného dokumentu, ale takisto dôvody uvádzané týmto členským štátom, aby sa preukázalo, že sa má uplatniť jedna z výnimiek z práva na prístup stanovených v článku 4 ods. 1 až 3 tohto nariadenia. Takéto informácie majú totiž umožniť žiadateľovi pochopiť pôvod a dôvody odmietnutia, ktoré boli voči nemu uplatnené, a príslušnému súdu vykonať v prípade potreby preskúmanie, ktorým je poverený.

(pozri body 193, 195, 196)

10. Odôvodnenie rozhodnutia sa musí nachádzať v jeho samotnom texte a neskoršie vysvetlenia, ktoré Komisia poskytne, okrem výnimočných okolností nemožno zohľadniť. Z toho vyplýva, že rozhodnutie musí byť sebestačné a že jeho odôvodnenie nemôže vyplývať z neskorších písomných alebo ústnych vysvetlení poskytnutých v čase, keď je dotknuté rozhodnutie predmetom žaloby pred súdom Únie.

(pozri bod 199)