Keywords
Summary

Keywords

1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena

(Článok 81 ods. 1 ES)

2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Podnik viackrát prevedený v priebehu porušenia – Časové nástupníctvo viacerých materských spoločností

(Nariadenie Rady č. 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

3. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie – Zohľadnenie hospodárskej reality v období, keď došlo k porušeniu

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovateľa – Kritériá posúdenia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarážka)

5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Voľná úvaha Komisie – Povinnosť zabezpečiť úmernosť medzi výškou pokuty a celkovým objemom trhu s dotknutým výrobkom – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 3)

6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Maximálna výška – Výpočet – Obrat, ktorý sa má zohľadniť – Pokuta vyššia než ročný obrat dosiahnutý s dotknutým výrobkom – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Solidárna zodpovednosť za zaplatenie – Určenie výšky pokuty, ktorú musí zaplatiť solidárne zodpovedný podnik – Podnik viackrát prevedený v priebehu porušenia – Časové nástupníctvo viacerých materských spoločností

(Nariadenie Rady č. 1/2003; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

Summary

1. Povinnosťou Komisie je dokázať nielen existenciu kartelu, ale aj dĺžku jeho trvania. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺžku trvania porušenia opierala prinajmenšom o dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z hľadiska času, aby bolo možné odôvodnene pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma dátumami.

V situácii, keď sa preukázalo, že sa podnik podieľal na porušení pred určitým obdobím i po ňom tým, že sa zúčastnil na sérii protisúťažných stretnutí bez toho, aby sa verejne dištancoval od ich obsahu, možno pripustiť, že porušenie trvalo neprerušene, ak bol podnik pozvaný zúčastniť sa na protisúťažných stretnutiach, ku ktorým došlo počas tohto obdobia, a ak sa za svoju neúčasť viackrát ospravedlnil.

(pozri body 41, 42, 46 – 48)

2. V rámci výpočtu výšky pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže nemožno považovať za neprimeraný prístup Komisie, ktorý spočíva v tom, že materskej spoločnosti ukladá rovnakú východiskovú sumu pokuty ako dcérskej spoločnosti, ktorá sa priamo zúčastnila na karteli, bez toho, aby bola táto suma v prípade časového nástupníctva viacerých materských spoločností rozdelená. Cieľom, ktorý Komisia použitím tejto metódy stanovovania sleduje, je totiž umožniť, aby materskej spoločnosti zodpovednej za porušenie z dôvodu jej pripísania mohla byť uložená rovnaká východisková suma pokuty ako suma, ktorá by jej bola uložená za predpokladu, že by sa samotná materská spoločnosť priamo zúčastnila na karteli. To je pritom v súlade s cieľom politiky hospodárskej súťaže a najmä s cieľom nástroja tejto politiky, ktorý vytvárajú pokuty, spočívajúcim v orientovaní správania podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže.

Okolnosť, podľa ktorej kumulácia súm uložených nástupníckym materským spoločnostiam prevyšuje sumu uloženú ich dcérskej spoločnosti, nemôže viesť k záveru, že táto metóda stanovovania je zjavne nesprávna. Vzhľadom na uplatnenie spôsobu uvedeného v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO a vzhľadom na zásadu individualizácie trestov a sankcií totiž Komisia môže, keď sa preukáže existencia hospodárskej jednotky zúčastnenej na karteli, vyvodiť voči jednej z právnických osôb, ktorá do nej patrí alebo patrila, či už ide o materskú spoločnosť, alebo o dcérsku spoločnosť, zodpovednosť za zaplatenie vyššej pokuty, než akú je povinná zaplatiť iná právnická osoba alebo iné právnické osoby, ktoré tvoria alebo tvorili uvedenú hospodársku jednotku. Z toho vyplýva, že v prípade porušenia, ktorého sa dopustila dcérska spoločnosť, ktorá počas porušenia postupne patrila viacerým hospodárskym jednotkám, nemožno a priori považovať za neprimerané, ak kumulácia súm pokút uložených materským spoločnostiam je vyššia ako suma alebo kumulácia súm uložených uvedenej dcérskej spoločnosti.

(pozri body 74, 76)

3. V rámci výpočtu výšky pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže sa posúdenie závažnosti porušenia musí týkať hospodárskej reality aktuálnej v období, keď došlo k danému porušeniu. V tejto súvislosti sú relevantnými skutočnosťami, ktoré treba zohľadniť, najmä veľkosť a hospodárska sila každého podniku, ako aj rozsah porušenia, ktorého sa každý z nich dopustil. Na účely posúdenia týchto skutočností je nevyhnutne potrebné odkázať na obrat dosiahnutý v dotknutom období.

Referenčným rokom nemusí byť nevyhnutne posledný celý rok trvania porušenia.

Pokiaľ Komisia v rámci stanovovania pokút uplatňuje individualizovaný prístup, ktorého účelom je zaobchádzať s osobami, ktorým bolo rozhodnutie určené a ktoré sú zodpovedné len ako materské spoločnosti, ako s priamymi účastníkmi na porušení, referenčným rokom nemôže byť bez ďalších relevantných dôkazov rok, počas ktorého ešte neexistovala hospodárska jednotka vytvorená materskou a dcérskou spoločnosťou.

(pozri body 91, 93, 95)

4. Podľa bodu 3 prvej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO „výlučne pasívna úloha alebo úloha nasledovateľa“ podniku pri realizácii porušenia predstavuje, ak je dokázaná, poľahčujúcu okolnosť. Pasívna úloha spočíva v jeho „malej aktivite“, teda chýbajúcej aktívnej účasti na vypracovaní protisúťažnej dohody alebo dohôd.

Spomedzi skutočností, ktoré môžu preukázať pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, možno zobrať do úvahy najmä citeľne sporadickejší charakter zúčastňovania sa na rokovaniach v porovnaní s bežnými účastníkmi kartelu, ako aj jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porušenia, nezávisle od dĺžky jeho účasti na porušení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podieľali na porušení.

Okrem toho skutočnosť, že iné podniky zúčastňujúce sa na jednom a tom istom karteli mohli byť aktívnejšie ako daný účastník, neznamená, že tento účastník mal výlučne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovateľa. Zohľadnená by totiž mohla byť len úplná pasivita a tá musí byť preukázaná účastníkom konania, ktorý ju uvádza.

(pozri body 106 – 108)

5. Pri stanovení sumy pokuty uloženej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Komisia disponuje voľnou úvahou a nie je na tento účel povinná použiť presný matematický vzorec. Podľa článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy sa výška pokuty stanoví na základe závažnosti porušenia a dĺžky jeho trvania. Navyše uvedená suma je výsledkom viacerých číselných posúdení vykonaných Komisiou podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Stanovenie uvedenej sumy závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými je existencia priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností.

Z tohto právneho rámca nie je možné vyvodiť, že Komisia musí zabezpečiť úmernosť medzi takto vypočítanou celkovou sumou pokuty uloženou účastníkom kartelu a objemom trhu s dotknutým výrobkom počas konkrétneho roku porušenia, keď porušenie trvalo viac než dvadsať rokov a výšky pokút závisia aj od iných okolností spojených s individuálnym správaním dotknutých podnikov.

(pozri body 141, 142)

6. Účelom článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy je zamedziť tomu, aby boli pokuty neproporcionálne. V situácii, keď konečná výška pokuty neprekračuje hornú hranicu 10 % z obratu, nemožno ju považovať za neproporcionálnu z dôvodu, že celková suma pokút prekračuje celkový objem relevantného trhu, ani z dôvodu, že pokuta prekračuje ročné obraty, ktoré podnik dosiahol s dotknutým výrobkom. Horná hranica 10 % z obratu sa má uplatniť bez toho, aby sa musela zohľadniť osobitná úloha podniku v karteli.

Pokiaľ ide o porovnanie medzi podnikmi, ktorým je určené rozhodnutie o uložení pokút, rozdielne zaobchádzanie môže byť priamym dôsledkom maximálnej hranice stanovenej pre pokuty nariadením č. 1/2003, ktorá sa zjavne uplatňuje len v prípadoch, keby zamýšľaná výška pokuty prekročila 10 % z obratu dotknutého podniku. Takéto rozdielne zaobchádzanie nemôže predstavovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

(pozri body 144, 147)

7. Zásada právnej istoty predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyžaduje najmä jasnosť a presnosť všetkých aktov inštitúcií Únie, osobitne pokiaľ tieto akty ukladajú alebo umožňujú ukladať sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznačne poznať práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, a podľa toho konať.

Keď materská spoločnosť a dcérska spoločnosť sú alebo boli hospodárskou jednotkou, ktorá sa zúčastnila na karteli, Komisia ich môže uznať za solidárne zodpovedné za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.

V prípade dcérskej spoločnosti, ktorá postupne patrila viacerým materským spoločnostiam, nič nebráni tomu, aby Komisia uznala rôzne materské spoločnosti za solidárne zodpovedné za zaplatenie pokuty uloženej ich dcérskej spoločnosti. Naopak rozhodnutie, ktoré zveruje Komisii úplnú slobodu, pokiaľ ide o vymáhanie pokuty od jednej alebo druhej dotknutej právnickej osoby, podľa ktorého sa Komisia môže rozhodnúť o vymáhaní celej pokuty alebo jej časti od dcérskej spoločnosti alebo od jednej alebo všetkých materských spoločností, ktoré postupne kontrolovali dcérsku spoločnosť, až do jej úplného splatenia, robí, bez uvedenia akéhokoľvek odôvodnenia založeného na odstrašujúcom charaktere pokuty, sumu pokuty skutočne vymáhanú od jednej z materských spoločností závislú od súm vymáhaných od iných spoločností. Pritom pokiaľ tieto nástupnícke materské spoločnosti spolu nikdy netvorili jednu spoločnú hospodársku jednotku, nemôžu byť vzájomne solidárne zodpovedné. Zásada individualizácie trestov a sankcií vyžaduje, aby suma pokuty skutočne zaplatená jednou z materských spoločností neprekročila podiel jej solidárnej zodpovednosti. Keď rozhodnutie nespresňuje podiel prislúchajúci materským spoločnostiam, pričom Komisii zveruje úplnú slobodu, pokiaľ ide o uplatnenie solidárnych zodpovedností nástupníckych materských spoločností, ktoré medzi sebou nikdy netvorili jednu hospodársku jednotku, je nezlučiteľné s povinnosťou Komisie, ktorá vyplýva zo zásady právnej istoty, umožniť týmto spoločnostiam jednoznačne poznať presnú výšku pokuty, ktorú musia zaplatiť, s ohľadom na obdobie, za ktoré sú solidárne zodpovedné za porušenie spolu s dcérskou spoločnosťou. Takéto rozhodnutie porušuje tak zásadu právnej istoty, ako aj zásadu individualizácie trestov a sankcií.

(pozri body 161, 163 – 167, 169, 170)