ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 13. decembra 2012

Spojené veci F‑7/11 a F‑60/11

AX

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Disciplinárne konanie – Pozastavenie výkonu funkcie zamestnanca bez zníženia jeho základného platu – Späťvzatie rozhodnutia – Právo na obranu – Prístup k spisu – Odôvodnenie – Dôvody rozhodnutia – Tvrdenie o porušení služobných povinností – Hrubá nedbanlivosť“

Predmet: Žaloby podané podľa článku 36.2 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky priloženého ku Zmluve o EÚ a ku Zmluve o FEÚ, ktorými AX navrhuje predovšetkým zrušiť rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) zo 4. augusta 2010 (v prvej veci zaregistrovanej pod číslom F‑7/11) a z 23. novembra 2010 (v druhej zaregistrovanej pod číslom F‑60/11) o pozastavení výkonu jeho funkcie

Rozhodnutie: Žaloby v spojených veciach F‑7/11 a F‑60/11 sa zamietajú. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené ECB.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Žaloba proti zrušenému aktu – Účinky zrušenia a späťvzatia

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Žaloby úradníkov – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Osobitný opravný prostriedok – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí tohto osobitného opravného prostriedku – Prípustnosť

(Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 36.2; podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 42)

3.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Pozastavenie výkonu funkcie zamestnanca – Rozhodnutie administratívy prijaté bez predchádzajúceho vypočutia dotknutej osoby – Absencia vypočutia, ktorú možno pripísať dotknutej osobe – Zákonnosť

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 43)

4.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Pozastavenie výkonu funkcie zamestnanca – Povinnosť opätovného dosadenia na pracovné miesto – Hranice

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 43)

5.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Pozastavenie výkonu funkcie zamestnanca – Porušenie zásady prezumpcie neviny – Absencia

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 43)

6.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Pozastavenie výkonu funkcie zamestnanca – Právo na prístup k vyšetrovaciemu spisu, ktorý sa týka činnosti dotknutej osoby – Hranice – Porušenie základných práv – Absencia

[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. b) a článok 48 ods. 1; podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 43]

7.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Disciplinárne opatrenia – Pozastavenie výkonu funkcie zamestnanca – Požiadavka dostatočne dôveryhodných tvrdení o závažnom porušení jeho povinností – Súdne preskúmanie – Hranice

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 43)

8.      Súdne konanie – Trovy konania – Náklady – Zohľadnenie požiadaviek spravodlivého zaobchádzania – Zaviazanie účastníka konania, ktorý vo veci nemal úspech – Žalovaná inštitúcia, ktorá využila služby advokáta – Okolnosť, ktorá neodôvodňuje, aby bola dlžná odmena na ťarchu inštitúcie

(Štatút Súdneho dvora, článok 19; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 87 ods. 2)

1.      Žalobca si zachováva záujem na konaní proti zrušenému aktu, pretože zrušenie, na rozdiel od späťvzatia, ponecháva voči adresátom dotknutého aktu jeho účinky počas obdobia platnosti tohto aktu.

(pozri bod 77)

Odkaz:

Súdny dvor: 12. februára 1960, Geitling a i./Vysoký úrad, 16/59, 17/59 a 18/59

Súd prvého stupňa: 13. decembra 1995, Exporteurs in Levende Varkens a i./Komisia, T‑481/93 a T‑484/93, body 46 až 48

2.      Osobitný opravný prostriedok založený na článku 36.2 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky a článku 42 podmienok zamestnávania zamestnancov Banky je neoddeliteľnou súčasťou komplexného konania a je iba jedným z predpokladov, ktoré musia byť splnené pred podaním žaloby na súd. Za týchto podmienok treba na návrhy formálne smerujúce proti zamietnutiu osobitného opravného prostriedku hľadieť tak, že majú za následok začatie konania súdu o akte spôsobujúcom ujmu, proti ktorému sa žaloba podala, okrem prípadu, ak by bol dosah zamietnutia osobitného opravného prostriedku odlišný od dosahu aktu, proti ktorému bol tento osobitný opravný prostriedok podaný.

(pozri bod 78)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 25. októbra 2006, Staboli/Komisia, T‑281/04, point 26

Súd pre verejnú službu: 18. mája 2006, Corvoisier a i./ECB, F‑13/05, bod 25

Všeobecný súd: 21. septembra 2011, Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P, bod 32

3.      Ak administratíva musí pred prijatím rozhodnutia osobu vypočuť, nie je povinná neobmedzený čas odďaľovať dátum vypočutia, až kým sa na ňom dotknutá osoba bude môcť zúčastniť.

Preto v prípade, ak neexistuje pravidlo zaväzujúce administratívu zrušiť rozhodnutie predtým, ako sa začne nové konanie o jeho nahradení, zamestnanec Európskej centrálnej banky nemôže odmietnuť zúčastniť sa na vypočutí uskutočnenom Bankou a porušiť tak povinnosť zachovávať lojálnosť, ktorú má každý zamestnanec v službe Európskej únie voči jej administratíve. Odmietnutie výzvy zúčastniť sa na vypočutí možno považovať za výnimočnú okolnosť, ktorá odôvodňuje, aby rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie na základe článku 43 podmienok zamestnávania zamestnancov Banky bolo prijaté bez vypočutia dotknutej osoby. Z tohto hľadiska Banka pri prijímaní uvedeného rozhodnutia neporušuje ani článok 43 podmienok zamestnávania, a teda ani právo na obranu, podľa ktorého každej osobe, proti ktorej sa začalo konanie spôsobilé viesť k aktu spôsobujúcemu ujmu, musí byť ponúknutá možnosť byť účinne vypočutá.

(pozri body 90 a 91)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 5. decembra 2002, Stevens/Komisia, T‑277/01, bod 41; 16. marca 2004, Afari/ECB, T‑11/03, bod 192

4.      Pokiaľ rozhodnutie, ktorým bol zamestnancovi Európskej centrálnej banky pozastavený výkon funkcie v rámci disciplinárneho konania, súd Únie nezrušil, administratíva nie je povinná opätovne dosadiť tohto zamestnanca na pracovné miesto. Preto administratíve, okrem prípadu, ak by dotknutý zamestnanec preukázal existenciu zneužitia konania, nemožno vytýkať žiadnu nezákonnosť v dôsledku jej konania tak, že tomuto zamestnancovi zostal pozastavený výkon funkcie.

(pozri bod 92)

5.      Porušenie prezumpcie neviny môže byť konštatované iba vtedy, ak existujú okolnosti spôsobilé preukázať, že administratíva bola od začiatku disciplinárneho konania rozhodnutá v každom prípade uložiť dotknutej osobe sankciu.

To nie je prípad zamestnanca Európskej centrálnej banky, ktorému bol pozastavený výkon funkcie v rámci disciplinárneho konania. Možnosť pozastaviť osobe výkon funkcie, ktorú ponúka článok 43 podmienok zamestnávania zamestnancov Banky, totiž nesmeruje k jej sankcionovaniu, ale k tomu, aby administratíva mohla prijať ochranné opatrenie s cieľom zaistiť, že táto osoba nebude zasahovať do prebiehajúceho vyšetrovania.

(pozri bod 93)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. októbra 2001, X/ECB, T‑333/99, bod 151; 9. júla 2002, Zavvos/Komisia, T‑21/01, bod 341

6.      Hoci má administratíva povinnosť poskytnúť dotknutej osobe dokumenty, o ktoré sa výslovne opiera pri prijatí rozhodnutia spôsobujúceho ujmu, nesprístupnenie týchto dokumentov môže viesť k zrušeniu dotknutého rozhodnutia len v prípade, ak vznesené výhrady možno preukázať iba odkazom na tieto dokumenty. Pokiaľ ide o rozhodnutie Európskej centrálnej banky o pozastavení výkonu funkcie zamestnanca, článok 43 podmienok zamestnávania zamestnancov Banky, ktorý zakladá jej právomoc prijať opatrenie o pozastavení výkonu funkcie, podriaďuje uplatnenie tohto ustanovenia, pokiaľ ide o dotknutého zamestnanca, iba existencii tvrdení o závažnom porušení jeho služobných povinností, ktoré majú dostatočne dôveryhodnú povahu. Z tohto hľadiska, ak ide o tvrdenia o nákupe tovaru, ktorého služobné využitie je pochybné a umiestnenie sa nemohlo jasne preukázať, nemožno vytýkať administratíve, že dotknutej osobe neposkytla dokumenty poukazujúce na napredovanie vyšetrovania o jej činnosti.

Banka tiež neporušuje článok 41 ods. 2 písm. b) Charty základných práv Európskej únie ani právo na obranu zamestnanca, keď mu zamietne prístup k vyšetrovaciemu spisu pred prijatím rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie.

Iste, z hľadiska ustanovení tohto článku 41 ods. 2 písm. b) má zamestnanec Banky právo na prístup k informáciám v dispozícii Banky, ktoré by mu mohli umožniť pochopiť obsah tvrdení o závažnom porušení jeho služobných povinností, a to na to, aby mohol predovšetkým preukázať, že za dotknuté konania nie je zodpovedný, že nemajú závažnosť, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie, že nemajú dostatočne dôveryhodnú povahu alebo že zjavne nie sú opodstatnené, a teda že pozastavenie výkonu funkcie dotknutého zamestnanca je protizákonné. Takýto výklad článku 43 podmienok zamestnávania zamestnancov Banky je okrem iného v súlade so zásadou prezumpcie neviny, ktorá je zakotvená, pokiaľ ide o obvinené osoby, v článku 48 ods. 1 Charty.

Podľa tohto istého článku 41 ods. 2 písm. b) Charty sa však právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, vykonáva iba za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva. Medzi oprávnené záujmy, ktoré môžu odôvodniť dôvernosť, patrí potreba chrániť účinnosť vyšetrovaní. Účinnosť vyšetrovania by totiž mohla byť znížená, ak by sa dotknutým osobám umožnil prístup ku všetkým dokumentom spojeným s vyšetrovaním ešte predtým, ako sa vyšetrovanie skončí.

(pozri body 100 – 103 a 105)

Odkaz:

Súdny dvor: 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, body 73 až 75

Súd prvého stupňa:: 3. júla 2001, E/Komisia, T‑24/98 a T‑241/99, bod 92; 12. septembra 2007, Nikolaou/Komisia, T‑259/03, bod 242; 8. júla 2008, Franchet a Byk/Komisia, T‑48/05, bod 255

Súd pre verejnú službu: 30. novembra 2009, Wenig/Komisia, F‑80/08, bod 67

7.      Hoci článok 43 podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky podriaďuje uplatnenie tohto ustanovenia, pokiaľ ide o dotknutého zamestnanca, iba existencii tvrdení o závažnom porušení jeho služobných povinností, na účely pozastavenia výkonu funkcie zamestnanca je potrebné, aby mali voči nemu vznesené tvrdenia dostatočne dôveryhodnú povahu.

Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou Banka disponuje na základe tohto článku 43 na prijatie opatrenia o pozastavení výkonu funkcie, ak sú voči zamestnancovi vznesené dostatočne dôveryhodné tvrdenia o závažnom porušení jeho povinností, súdu Únie neprináleží určiť, či by iné opatrenia neboli vhodnejšie.

(pozri body 137 a 149)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: Wenig/Komisia, už citovaný, bod 67

8.      Ak by sa v rámci zohľadnenia požiadaviek spravodlivého zaobchádzania na základe článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu pripustilo, že žalobca nemusí znášať odmenu a náklady advokáta žalovanej inštitúcie z dôvodu, že táto inštitúcia sa mohla nechať zastupovať svojím právnym oddelením, malo by to pre túto inštitúcia za následok zníženie potrebného účinku článku 19 Štatútu Súdneho dvora, podľa ktorého inštitúciám – tento pojem treba vykladať tak, že sa v širšom zmysle týka aj orgánov, úradov a agentúr Únie – môže pomáhať poradca alebo zástupca. V každom prípade, toto tvrdenie súvisí s nevyhnutnou povahou nákladov vynaložených touto inštitúciou, teda s otázkou, ktorá môže byť prípadne vznesená v priebehu konania o určení výšky trov konania, ale ktorá nemá vplyv na to, či účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, musí byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania v celom rozsahu alebo sčasti.

(pozri bod 164)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 27. septembra 2011, De Nicola/EIB, F‑55/08 DEP, bod 26