Vec C‑221/22 P

Európska komisia

proti

Deutsche Telekom AG

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 11. júna 2024

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Články 266 a 340 ZFEÚ – Rozsudok, ktorým sa znižuje suma pokuty uloženej Európskou komisiou – Vrátenie neoprávnene prijatej sumy Komisiou – Povinnosť vyplatiť úroky – Kvalifikácia – Paušálna náhrada za stratu požitkov vyplývajúcich zo sumy neoprávnene zaplatenej pokuty – Uplatniteľná sadzba“

1. Odvolanie – Dôvody – Spochybnenie právnych zásad uplatnených v napadnutom rozsudku, ale vyplývajúcich zo skorších rozsudkov – Prípustnosť

   (Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

   (pozri body 30, 31)

2. Vlastné zdroje Európskej únie – Zaplatenie pohľadávky prislúchajúce Komisii – Splatné úroky – Rozsudok, ktorým sa znižuje suma pokuty uloženej Komisiou a predbežne zaplatenej dotknutým podnikom – Vrátenie neoprávnene prijatej sumy Komisiou – Povinnosť zaplatiť úroky patriace k vrátenej sume od dátumu zaplatenia pokuty – Absencia úrokov vygenerovaných neoprávnene vybratými sumami – Chýbajúca relevantnosť

   (Článok 266 prvý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 1268/2012, článok 90 ods. 4)

   (pozri body 51 – 61, 64 – 68)

3. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Nesplnenie Komisiou jej povinnosti vyplatiť úroky patriace k vrátenej sume čiastočne zrušenej pokuty – Porušenie článku 266 ZFEÚ – Zahrnutie

   (Článok 266 prvý odsek a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

   (pozri bod 62)

4. Vlastné zdroje Európskej únie – Zaplatenie pohľadávky prislúchajúce Komisii – Splatné úroky – Rozsudok, ktorým sa znižuje suma pokuty uloženej Komisiou a predbežne zaplatenej dotknutým podnikom – Vrátenie neoprávnene prijatej sumy Komisiou – Povinnosť zaplatiť úroky patriace k vrátenej sume od dátumu zaplatenia pokuty – Stanovenie sadzby splatných úrokov

   (Článok 266 prvý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 1268/2012, článok 83)

   (pozri body 78 – 87)

Zhrnutie

Súdny dvor zasadajúci v rozhodovacom zložení veľkej komory zamietol odvolanie podané Európskou komisiou proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorým bola Komisia zaviazaná zaplatiť spoločnosti Deutsche Telekom AG 1750522 eur ako náhradu škody spôsobenej jej odmietnutím zaplatiť úroky zo sumy, ktorá sa mala tomuto podniku vrátiť v dôsledku zníženia pokuty, ktorú tento podnik predbežne zaplatil.

Rozhodnutím z 15. októbra 2014 ( 1 ) Komisia uložila spoločnosti Deutsche Telekom pokutu vo výške 31070000 eur za zneužitie dominantného postavenia na slovenskom trhu širokopásmových telekomunikačných služieb.

Deutsche Telekom podala žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia a súčasne 16. januára 2015 predbežne zaplatila pokutu. Rozsudkom z 13. decembra 2018 ( 2 ) Všeobecný súd čiastočne vyhovel žalobe a znížil sumu pokuty o 12039019 eur. Dňa 19. februára 2019 Komisia vrátila túto sumu spoločnosti Deutsche Telekom.

Listom z 28. júna 2019 Komisia naopak odmietla zaplatiť spoločnosti Deutsche Telekom úroky za obdobie odo dňa zaplatenia pokuty do dňa vrátenia časti pokuty považovanej za uloženú bez právneho dôvodu (ďalej len „dotknuté obdobie“).

Všeobecný súd, na ktorý Deutsche Telekom podala žalobu, najmä rozhodol, ( 3 ) že toto odmietnutie Komisie zaplatiť úroky predstavuje dostatočne závažné porušenie článku 266 prvého odseku ZFEÚ, ( 4 ) ktoré môže viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie. Vzhľadom na existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a ujmou, ktorá spočíva v strate úrokov z omeškania, počas dotknutého obdobia, zo sumy neoprávnene vybratej pokuty, Všeobecný súd priznal spoločnosti Deutsche Telekom náhradu škody vo výške 1750522 eur, vyčíslenú analogickým uplatnením úrokovej sadzby stanovenej v článku 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia č. 1268/2012 ( 5 ), teda refinančnej sadzby ECB účinnej v januári 2015, zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.

Komisia podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Súdny dvor.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor zamietol námietku neprípustnosti vznesenú spoločnosťou Deutsche Telekom založenú na skutočnosti, že odvolanie v skutočnosti nesmeruje proti napadnutému rozsudku, ale proti rozsudku Súdneho dvora Printeos ( 6 ), z ktorého Všeobecný súd vychádzal vo svojom rozsudku.

V tejto súvislosti Súdny dvor poznamenal, že Komisia, rovnako ako každý iný účastník odvolania, musí zachovať možnosť spochybniť právne zásady, ktoré Všeobecný súd uplatnil v rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, aj keď tieto zásady boli rozvinuté v rozsudkoch, ktoré nemôžu alebo už nemôžu byť predmetom odvolania.

V prejednávanej veci samotná Komisia tvrdila, že jej odvolanie smerovalo k tomu, aby Súdny dvor opätovne preskúmal svoju judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Printeos, ako ju uplatnil Všeobecný súd v napadnutom rozsudku. Keďže argumentácia uvádzaná Komisiou okrem toho dostatočne presne identifikovala kritizované časti napadnutého rozsudku, ako aj dôvody, pre ktoré tento rozsudok podľa nej obsahuje nesprávne právne posúdenie, Súdny dvor vyhlásil odvolanie za prípustné.

Pokiaľ ide o vec samu, Súdny dvor v prvom rade zamietol odvolací dôvod Komisie založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri výklade článku 266 ZFEÚ.

V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že podľa článku 266 prvého odseku ZFEÚ inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, je povinná urobiť opatrenia, aby vyhovela rozsudku, ktorý vyhlásil tento akt za neplatný s účinkom ex tunc. To zahŕňa najmä zaplatenie súm neoprávnene vybratých na základe uvedeného aktu, ako aj zaplatenie úrokov. V tomto kontexte zaplatenie úrokov predstavuje opatrenie na vykonanie zrušujúceho rozsudku v rozsahu, v akom má za cieľ paušálne odškodniť stratu požitkov vyplývajúcich z pohľadávky a prinútiť dlžníka, aby čo najskôr vykonal uvedený rozsudok.

Vo všeobecnosti ak boli peňažné sumy vybraté v rozpore s právom Únie, či už vnútroštátnym orgánom, alebo inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, musia byť tieto peňažné sumy vrátené a toto vrátenie sa musí zvýšiť o úroky pokrývajúce celé obdobie odo dňa zaplatenia týchto peňažných súm do dátumu ich vrátenia, čo je vyjadrením všeobecnej zásady vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu.

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia porušila článok 266 prvý odsek ZFEÚ tým, že odmietla zaplatiť spoločnosti Deutsche Telekom úroky zo sumy pokuty neoprávnene vybratej za predmetné obdobie.

Platnosť tohto záveru nie je spochybnená skutočnosťou, že Všeobecný súd viackrát kvalifikoval úroky dlhované Komisiou v prejednávanej veci ako „úrok z omeškania“ alebo „úroky z omeškania“, čo sú pojmy, ktoré odkazujú na existenciu omeškania dlžníka s platbou, ako aj na úmysel sankcionovať dlžníka. Hoci je totiž táto kvalifikácia vzhľadom na účel predmetných úrokov spochybniteľná, nič to nemení na tom, že Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia bola povinná pripočítať k vráteniu neoprávnene vybratej sumy úroky s cieľom paušálne odškodniť Deutsche Telekom za stratu požitkov vyplývajúcich z tejto sumy v súlade so zásadami pripomenutými vyššie.

Rovnako sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol tvrdenia Komisie založené na článku 90 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia č. 1268/2012, podľa ktorého Komisia vráti neoprávnene získané sumy dotknutej tretej strane spolu so sumou „vzniknutých úrokov“. Touto prípadnou povinnosťou zaplatiť skutočne vzniknuté úroky totiž nie je dotknutá povinnosť Komisie v každom prípade podľa článku 266 prvého odseku ZFEÚ paušálne odškodniť dotknutý podnik za stratu požitkov vyplývajúcu z prevodu peňažnej sumy zodpovedajúcej sume neoprávnene zaplatenej pokuty na Komisiu, a to aj vtedy, keď investícia sumy pokuty, ktorú uvedený podnik predbežne zaplatil, nepriniesla výnos.

Súdny dvor tiež potvrdil analýzu Všeobecného súdu, podľa ktorej povinnosť Komisie zaplatiť úroky odo dňa predbežného výberu pokuty nenarušuje odstrašujúcu funkciu pokút, ktorá musí byť zosúladená s požiadavkami účinnej súdnej ochrany. V každom prípade sa nemožno odvolávať na odstrašujúci účinok pokút v kontexte pokút, ktoré boli zrušené alebo znížené súdom Únie, keďže Komisia sa nemôže na účely odstrašenia odvolávať na akt, ktorý bol vyhlásený za protiprávny.

V druhom rade Súdny dvor analyzoval odvolací dôvod Komisie, podľa ktorého sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že sadzba úrokov dlhovaných spoločnosti Deutsche Telekom sa rovná refinančnej sadzbe ECB zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu analogicky s článkom 83 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia č. 1268/2012.

V tejto súvislosti pripomenul, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na účely určenia výšky úrokov, ktoré musia byť zaplatené podniku, ktorý zaplatil pokutu uloženú Komisiou, v nadväznosti na zrušenie alebo zníženie tejto pokuty, musí táto inštitúcia uplatniť v tom čase platný článok 83 delegovaného nariadenia č. 1268/2012, ktorý stanovoval viacero úrokových sadzieb pre pohľadávky, ktoré neboli uhradené v lehote.

Súdny dvor uviedol, že sadzba stanovená v odseku 2 písm. b) tohto článku 83, ktorú analogicky uplatnil Všeobecný súd v prejednávanej veci, nestanovuje sadzbu úrokov zodpovedajúcu paušálnej náhrade škody, o akú ide v prejednávanej veci, ale zodpovedajúcu odlišnej situácii omeškania s platbou. Práve z tohto dôvodu Všeobecný súd pristúpil k analogickému uplatneniu tohto ustanovenia. Všeobecný súd sa však tým, že analogicky uplatnil refinančnú sadzbu ECB zvýšenú o 3,5 percentuálneho bodu, ktorá sa navyše nezdá neprimeraná alebo neúmerná vzhľadom na účel predmetných úrokov, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výkone právomoci, ktorá mu je priznaná v rámci konaní o založení mimozmluvnej zodpovednosti Únie.

Súdny dvor okrem toho odmietol subsidiárnu argumentáciu Komisie, ktorej cieľom bolo analogické uplatnenie sadzby 1,55 % stanovenej v článku 83 ods. 4 delegovaného nariadenia č. 1268/2012 pre prípad, že bola zložená finančná zábezpeka.

V tejto súvislosti Súdny dvor uvádza, že podnik, ktorý síce podal žalobu proti rozhodnutiu Komisie o uložení pokuty, ale predbežne zaplatil túto pokutu, nie je v rovnakej situácii ako podnik, ktorý zriadil bankovú záruku v očakávaní vyčerpania opravných prostriedkov. Keďže tento posledný uvedený podnik nepreviedol peňažnú sumu zodpovedajúcu výške uloženej pokuty, Komisia nemôže byť povinná vrátiť mu neoprávnene vybratú sumu. Jediná finančná ujma, ktorú dotknutý podnik prípadne utrpel, vyplýva z jeho vlastného rozhodnutia zriadiť bankovú záruku.

Súdny dvor nakoniec zdôraznil, že ak by sa Komisia domnievala, že súčasné ustanovenia právnej úpravy nezohľadňujú primerane situáciu, o akú ide v prejednávanej veci, prináleží jej alebo prípadne normotvorcovi Únie, aby vyplnili túto medzeru. Vzhľadom na to, že povinnosť Komisie pripojiť úroky k vráteniu pokuty, ktorá bola úplne alebo čiastočne zrušená súdom Únie, vyplýva z článku 266 prvého odseku ZFEÚ, každá nová metóda alebo spôsob výpočtu týchto úrokov musí rešpektovať ciele sledované takýmito záujmami. V dôsledku toho sa sadzba uplatniteľná na tieto úroky nemôže obmedziť na kompenzáciu menového znehodnotenia bez toho, aby pokrývala paušálne odškodnenie za dočasné odňatie požitkov z prostriedkov zodpovedajúcich sume, ktorú Komisia neoprávnene získala.

Z týchto dôvodov Súdny dvor zamietol druhý odvolací dôvod Komisie a v dôsledku toho zamietol odvolanie v celom rozsahu.

( 1 ) Rozhodnutie C(2014) 7465 final z 15. októbra 2014, týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 ‑ Slovak Telekom), ktoré bolo opravené rozhodnutím C(2014) 10119 final zo 16. decembra 2014, ako aj rozhodnutím C(2015) 2484 final zo 17. apríla 2015.

( 2 ) Rozsudok z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia (T‑827/14, EU:T:2018:930).

( 3 ) Rozsudok z 19. januára 2022, Deutsche Telekom/Komisia (T‑610/19, EU:T:2022:15, ďalej len „napadnutý rozsudok“).

( 4 ) Toto ustanovenie ukladá inštitúciám, ktorých akt bol zrušený rozsudkom súdu Únie, povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozsudku.

( 5 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1).

( 6 ) Rozsudok z 20. januára 2021, Komisia/Printeos (C‑301/19 P, EU:C:2021:39).