EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62020CJ0151

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. marca 2022.
Bundeswettbewerbsbehörde proti Nordzucker AG a i.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Článok 101 ZFEÚ – Kartel stíhaný dvoma vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže – Charta základných práv Európskej únie – Článok 50 – Zásada ne bis in idem – Existencia rovnakého porušenia – Článok 52 ods. 1 – Obmedzenia zásady ne bis in idem – Podmienky – Sledovanie cieľa všeobecného záujmu – Proporcionalita.
Vec C-151/20.

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2022:203

Vec C151/20

Bundeswettbewerbsbehörde

proti

Agrana Zucker GmbH,

Nordzucker AG

a

Südzucker AG

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof)

 Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. marca 2022

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Článok 101 ZFEÚ – Kartel stíhaný dvoma vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže – Charta základných práv Európskej únie – Článok 50 – Zásada ne bis in idem – Existencia rovnakého porušenia – Článok 52 ods. 1 – Obmedzenia zásady ne bis in idem – Podmienky – Sledovanie cieľa všeobecného záujmu – Proporcionalita“

1.        Základné práva – Zásada ne bis in idem – Podmienky uplatňovania – Kumulácia stíhaní a sankcií trestnoprávnej povahy – Kritériá posúdenia trestnoprávnej povahy – Právna kvalifikácia porušenia vo vnútroštátnom práve, povaha porušenia a stupeň prísnosti hroziacej sankcie

(Charta základných práv Európskej únie, článok 50)

(pozri body 30, 31)

2.        Základné práva – Zásada ne bis in idem – Podmienky uplatňovania – Kumulácia stíhaní a sankcií trestnoprávnej povahy – Pojem – Kumulácia konaní v oblasti práva hospodárskej súťaže, v ktorých sa ukladajú pokuty alebo iba konštatuje porušenie – Zahrnutie

(Charta základných práv Európskej únie, článok 50)

(pozri body 32, 60 – 67)

3.        Základné práva – Zásada ne bis in idem – Podmienky uplatňovania – Existencia skoršieho konečného rozhodnutia – Kritériá posúdenia – Konečné rozhodnutie prijaté na základe posúdenia veci samej

(Charta základných práv Európskej únie, článok 50)

(pozri body 34, 35)

4.        Základné práva – Zásada ne bis in idem – Podmienky uplatňovania – Existencia rovnakého porušenia – Kritérium posúdenia – Totožnosť skutkov – Kartel stíhaný dvoma vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže – Posúdenie totožnosti skutkov vo vzťahu k územiu, trhu s výrobkami a obdobiu, ktoré boli predmetom konaní vedených uvedenými orgánmi

(Charta základných práv Európskej únie, článok 50)

(pozri body 38 – 48)

5.        Základné práva – Charta základných práva Európskej únie – Obmedzenie výkonu práv a slobôd zakotvených v Charte – Obmedzenie zásady ne bis in idem – Podmienky – Sledovanie cieľa všeobecného záujmu – Kartel stíhaný dvoma vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže – Kumulácia konaní, ktorých predmetom sú rovnaké aspekty toho istého porušenia – Neprípustnosť

(Charta základných práv Európskej únie, článok 50 a článok 52 ods. 1)

(pozri body 49 – 57)

Zhrnutie

Nordzucker AG a Südzucker AG sú dvaja nemeckí výrobcovia cukru, ktorí spolu s tretím veľkým výrobcom majú dominantné postavenie na trhu s cukrom v Nemecku. Tento trh bol tradične rozdelený do troch hlavných zemepisných oblastí, z ktorých každá je kontrolovaná jedným z týchto troch veľkých výrobcov.

Agrana Zucker GmbH (ďalej len „Agrana“), ktorá je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Südzucker, je hlavným výrobcom cukru v Rakúsku.

Najneskôr od roku 2004 sa Nordzucker a Südzucker dohodli, že si nebudú vzájomne konkurovať prenikaním do svojich hlavných tradičných odbytových oblastí. V tomto kontexte na začiatku roku 2006 obchodný riaditeľ spoločnosti Südzucker uskutočnil telefonický rozhovor s obchodným riaditeľom spoločnosti Nordzucker, v ktorom sa sťažoval na dodávky cukru na rakúsky trh uskutočňované slovenskou dcérskou spoločnosťou spoločnosti Nordzucker, pričom mu oznámil, že tieto dodávky by mohli mať dôsledky na nemecký trh s cukrom (ďalej len „telefonického rozhovoru z roku 2006“).

Nordzucker, ktorá zamýšľala využiť vnútroštátne programy zhovievavosti, následne upovedomila tak Bundeskartellamt (Spolkový protimonopolný úrad, Nemecko), ako aj Bundeswettbewerbsbehörde (Spolkový úrad pre ochranu hospodárskej súťaže, Rakúsko) o svojej účasti na kartelovej dohode na nemeckom a rakúskom trhu s cukrom. Oba tieto orgány súčasne začali vyšetrovania.

V roku 2014 nemecký orgán hospodárskej súťaže konečným rozhodnutím konštatoval, že Nordzucker, Südzucker a tretí nemecký výrobca sa zúčastnili na protisúťažnej kartelovej dohode v rozpore s článkom 101 ZFEÚ a príslušnými ustanoveniami nemeckého práva a okrem iného uložil spoločnosti Südzucker pokutu vo výške 195 500 000 eur. Toto rozhodnutie reprodukuje takisto obsah telefonického rozhovoru z roku 2006, ktorý sa týkal rakúskeho trhu s cukrom.

Na druhej strane Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko) zamietol žalobu rakúskeho orgánu hospodárskej súťaže požadujúcu jednak určenie, že Nordzucker, Südzucker, a Agrana porušili článok 101 ZFEÚ a príslušné ustanovenia rakúskeho práva a jednak uloženie spoločnosti Südzucker dvoch pokút, z ktorých jednu mala zaplatiť spoločne a nerozdielne aj Agrana.

Rakúsky orgán hospodárskej súťaže podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, poddávajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či zásada ne bis in idem zakotvená v článku 50 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) jej zakazuje zohľadniť telefonický rozhovor z roku 2006 v konaní, ktoré pred ním prebieha, keďže na tento rozhovor bolo výslovne poukázané v rozhodnutí nemeckého orgánu hospodárskej súťaže z roku 2014. Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora sa uplatňuje zásada ne bis in idem na konanie o zistení porušenia, ktoré nevedie k uloženiu pokuty v dôsledku účasti podniku na vnútroštátnom programe zhovievavosti.

V odpovedi na tieto otázky Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore spresňuje dosah zásady ne bis in idem v rámci paralelných alebo po sebe nasledujúcich konaní v práve hospodárskej súťaže, ktoré sa týkajú toho istého protisúťažného správania vo viacerých členských štátoch.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor na úvod pripomenul, že zásada ne bis in idem tak, ako je zakotvená v článku 50 Charty, zakazuje tak kumuláciu stíhaní, ako aj sankcií trestnoprávnej povahy v zmysle tohto článku za rovnaké skutky a proti tej istej osobe.

V oblasti hospodárskej súťaže uvedená zásada konkrétne zakazuje, aby podnik bol znovu odsúdený alebo bol znovu stíhaný za protisúťažný postup, za ktorý už bol sankcionovaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, že zaň nie je zodpovedný, a to skorším rozhodnutím, proti ktorému už nie je prípustný opravný prostriedok. Uplatnenie zásady ne bis in idem v rámci konaní v oblasti práva hospodárskej súťaže tak podlieha dvojitej podmienke, a to jednak podmienke, aby existovalo skoršie konečné rozhodnutie (podmienka „bis“), a jednak podmienke, aby rovnaké správanie bolo predmetom skoršieho rozhodnutia a neskorších stíhaní alebo rozhodnutí (podmienka „idem“).

Keďže rozhodnutie nemeckého orgánu hospodárskej súťaže z roku 2014 predstavuje skoršie konečné rozhodnutie, ktoré bolo vydané v nadväznosti na posúdenie veci samej, je podmienka „bis“ splnená, pokiaľ ide o konanie vedené rakúskym orgánom hospodárskej súťaže.

Pokiaľ ide o podmienku „idem“, relevantným kritériom na posúdenie existencie toho istého porušenia je kritérium totožnosti skutkov bez ohľadu na ich právnu kvalifikáciu vo vnútroštátnom práve alebo na chránený právny záujem. Totožnosť protisúťažných praktík sa musí skúmať vo vzťahu k územiu a trhu s dotknutými výrobkami a vo vzťahu k obdobiu, počas ktorého mali uvedené praktiky cieľ alebo účinok vylučujúci, obmedzujúci alebo skresľujúci hospodársku súťaž.


Vnútroštátnemu súdu preto prináleží, aby na základe posúdenia všetkých relevantných okolností overil, či rozhodnutie nemeckého orgánu hospodárskej súťaže z roku 2014 konštatovalo existenciu dotknutej kartelovej dohody a sankcionovalo ju z dôvodu jej protisúťažného cieľa alebo jej protisúťažného účinku, ktorý sa týkal nielen nemeckého, ale aj rakúskeho trhu. Ak by to tak bolo, ďalšie stíhania a prípadne ďalšie sankcie za porušenie článku 101 ZFEÚ a príslušných ustanovení rakúskeho práva z dôvodu existencie kartelu na rakúskom území by predstavovali obmedzenie základného práva zaručeného v článku 50 Charty.

Takéto obmedzenie navyše nemožno odôvodniť na základe článku 52 ods. 1 Charty. Toto ustanovenie najmä stanovuje, že akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v Charte musí skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných.

Je pravda, že v rozsahu, v akom zákaz kartelových dohôd stanovený v článku 101 ZFEÚ sleduje cieľ všeobecného záujmu zabezpečiť neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, obmedzenie zásady ne bis in idem zaručenej článkom 50 Charty, ktoré vyplýva z kumulácie stíhaní a sankcií trestnoprávnej povahy uložených dvoma vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže, možno odôvodniť na základe článku 52 ods. 1 Charty, ak tieto stíhania a tieto sankcie sledujú doplnkové ciele, ktorých predmetom sú prípadne aj rôzne aspekty toho istého porušenia. Ak by však dva vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže stíhali a sankcionovali tie isté skutky s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákazu kartelových dohôd podľa článku 101 ZFEÚ a príslušných ustanovení ich vnútroštátneho práva, ktoré zakazujú kartelové dohody spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 101 ZFEÚ, tieto dva orgány by sledovali rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená. Takáto kumulácia stíhaní a sankcií by nezodpovedala cieľu všeobecného záujmu uznaného Úniou, takže by ju nebolo možné ani odôvodniť na základe článku 52 ods. 1 Charty.

Pokiaľ ide o konanie vedené rakúskym orgánom hospodárskej súťaže voči spoločnosti Nordzucker, Súdny dvor napokon potvrdil, že aj na takéto konanie v oblasti uplatnenia práva hospodárskej súťaže, v ktorom z dôvodu účasti spoločnosti Nordzucker na vnútroštátnom programe zhovievavosti možno konštatovať len porušenie tohto práva, možno uplatniť zásadu ne bis in idem.

Ako dôsledok zásady res iudicata má totiž zásada ne bis in idem za cieľ zaručiť právnu istotu a spravodlivosť zabezpečením toho, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá bola stíhaná a prípadne potrestaná, bude mať istotu, že nebude znovu stíhaná za rovnaký čin. Z toho vyplýva, že začatie trestného stíhania môže ako také spadať do pôsobnosti zásady ne bis in idem bez ohľadu na to, či takéto stíhania skutočne povedie k uloženiu sankcie.

Top