Spojené veci C‑357/19, C‑379/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19

Trestné konania

proti

PM a i.

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie
a Tribunalul Bihor)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 21. decembra 2021

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Rozhodnutie 2006/928/ES – Mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii – Povaha a právne účinky – Záväznosť vo vzťahu k Rumunsku – Právny štát – Nezávislosť súdov – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Boj proti korupcii – Ochrana finančných záujmov Únie – Článok 325 ods. 1 ZFEÚ – Dohovor ‚PIF‘ – Trestné konania – Nálezy Curtea Constituțională (Ústavný súd, Rumunsko) týkajúce sa zákonnosti vykonávania niektorých dôkazov a zloženia senátov rozhodujúcich o závažnej korupcii – Povinnosť vnútroštátnych súdov zabezpečiť plný účinok rozhodnutí Curtea Constituțională (Ústavný súd) – Disciplinárna zodpovednosť sudcov v prípade nerešpektovania týchto rozhodnutí – Právomoc neuplatniť rozhodnutia Curtea Constituțională (Ústavný súd), ktoré nie sú v súlade s právom Únie – Zásada prednosti práva Únie“

1. Právo Európskej únie – Hodnoty a ciele Únie – Hodnoty – Rešpektovanie právneho štátu – Rozsah – Pristúpenie k Únii – Zmluva o pristúpení Rumunska k Európskej únii – Mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania – Rozhodnutie 2006/928 – Záväzná povaha – Rozsah – Zohľadnenie správ vypracovaných Komisiou na základe tohto rozhodnutia

   (Článok 2, článok 4 ods. 3, články 19 a 49 ZEÚ; článok 288 štvrtý odsek ZFEÚ; zmluva o pristúpení z roku 2005, články 2, 37 a 38 a príloha IX; rozhodnutie Komisie 2006/928, odôvodnenia 2 až 6 a 9 a články 1, 2 a 4 a príloha)

   (pozri body 156, 158 – 165, 167 – 175 a bod 1 výroku)

2. Vlastné zdroje Európskej únie – Ochrana finančných záujmov Únie – Boj proti podvodu a iným protiprávnym konaniam – Povinnosť členských štátov zaviesť účinné a odrádzajúce sankcie – Pojmy“ podvod“ a „iné protiprávne konanie“ – Korupcia – Pokus o korupciu – Zahrnutie

   (Článok 325 ods. 1 ZFEÚ; zmluva o pristúpení z roku 2005, príloha IX; dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, článok 1 ods. 1 a článok 2 ods. 1; rozhodnutie Komisie 2006/928)

   (pozri body 181 – 189)

3. Vlastné zdroje Európskej únie – Ochrana finančných záujmov Únie – Boj proti podvodu a iným protiprávnym konaniam – Povinnosť členských štátov zaviesť účinné a odrádzajúce sankcie – Rozsah – Vnútroštátna právna úprava alebo prax, ktorá vyžaduje opätovné preskúmanie odsudzujúcich rozsudkov týkajúcich sa podvodu a korupcie – Systematické riziko beztrestnosti – Neprípustnosť

   (Článok 325 ods. 1 ZFEÚ; zmluva o pristúpení z roku 2005, príloha IX; dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, článok 1 ods. 1 a článok 2; rozhodnutie Komisie 2006/928)

   (pozri body 190 – 194, 197, 200 – 203, 213 a bod 2 výroku)

4. Vlastné zdroje Európskej únie – Ochrana finančných záujmov Únie – Boj proti podvodu a iným protiprávnym konaniam – Povinnosť členských štátov zaviesť účinné a odrádzajúce sankcie – Rozsah – Povinnosť vnútroštátneho súdu – Dodržiavanie základných práv – Právo na účinnú súdnu ochranu – Právo na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom – Rozsah – Žrebovanie sudcov rozhodujúcich v oblasti korupcie – Špecializácia sudcov rozhodujúcich v oblasti korupcie – Uplatnenie vnútroštátneho štandardu ochrany, z ktorého vyplýva systematické riziko beztrestnosti – Neprípustnosť

   (Článok 325 ods. 1 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek, článok 51 ods. 1 a článok 53; dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, článok 1 ods. 1 a článok 2; rozhodnutie Komisie 2006/928)

   (pozri body 204 – 206, 211 – 213 a bod 2 výroku)

5. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Zásada nezávislosti súdov – Rozsah

   (Článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek; rozhodnutie 2006/928, odôvodnenie 3 a príloha)

   (pozri body 217 – 226)

6. Členské štáty – Povinnosti – Vytvorenie potrebných prostriedkov nápravy na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Dodržanie zásady nezávislosti súdov – Judikatúra Ústavného súdu zaväzujúca súdy všeobecných súdov – Prípustnosť – Podmienky – Dodržanie zásady deľby moci – Nezávislosť Ústavného súdu

   (Článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; rozhodnutie 2006/928, odôvodnenie 3 a príloha)

   (pozri body 227 – 230, 232 – 234, 236, 242, 263 a bod 3 výroku)

7. Členské štáty – Povinnosti – Vytvorenie potrebných prostriedkov nápravy na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Dodržanie zásady nezávislosti súdov – Disciplinárna zodpovednosť sudcov – Rozsah – Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej táto zodpovednosť vzniká v prípade nerešpektovania judikatúry Ústavného súdu – Neprípustnosť

   (Článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; rozhodnutie 2006/928, odôvodnenie 3 a príloha)

   (pozri body 238 – 242, 263 a bod 3 výroku)

8. Právo Európskej únie – Prednosť – Rozsah – Výklad – Výlučná právomoc súdu Únie

   (Článok 4 ods. 2 a článok 19 ods. 1 ZEÚ)

   (pozri body 245 – 254)

9. Členské štáty – Povinnosti – Vytvorenie potrebných prostriedkov nápravy na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Dodržanie zásady nezávislosti súdov – Prednosť – Priamy účinok – Povinnosti vnútroštátnych súdov – Vnútroštátna právna úprava, ktorá pod hrozbou disciplinárnej sankcie zakazuje vnútroštátnemu všeobecnému súdu neuplatniť judikatúru Ústavného súdu, ktorá je v rozpore s právom Únie – Neprípustnosť

   (Článok 4 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ; článok 267 a článok 325 ods. 1 ZFEÚ; rozhodnutie Komisie 2006/928, príloha)

   (pozri body 256 – 260, 262, 263 a bod 4 výroku)

Zhrnutie

Právo Únie bráni uplatneniu judikatúry Ústavného súdu, ak táto judikatúra v spojení s vnútroštátnymi ustanoveniami o premlčaní vytvára systematické riziko beztrestnosti

Prednosť práva Únie vyžaduje, aby vnútroštátne súdy mali právomoc neuplatniť rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré je v rozpore s týmto právom, a to predovšetkým bez toho, aby im hrozil vznik disciplinárnej zodpovednosti

Prejednávaným veciam predchádzala reforma súdnictva v oblasti boja proti korupcii v Rumunsku, ktorá už v minulosti bola predmetom rozsudku Súdneho dvora. ( 1 ) Uvedenú reformu Európska únia monitoruje od roku 2007 prostredníctvom mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania pokroku, ktorý bol vytvorený rozhodnutím 2006/928 ( 2 ) pri príležitosti pristúpenia Rumunska k Únii (ďalej len „MSO“).

V rámci týchto vecí vzniká otázka, či uplatnenie judikatúry vychádzajúcej z rôznych rozhodnutí Curtea Constituțională a României (Ústavný súd, Rumunsko), ktoré sa týkajú pravidiel trestného konania uplatňovaných v oblasti podvodu a korupcie, môže porušiť právo Únie, najmä jeho ustanovenia, ktoré majú za cieľ chrániť finančné záujmy Únie, záruku nezávislosti súdov a hodnotu právneho štátu, ako aj zásadu prednosti práva Únie.

Vo veciach C‑357/19, C‑547/19, C‑811/19 a C‑840/19 Înalta Curte de Casaţie şi Justiţie (Najvyšší kasačný súd, Rumunsko, ďalej len „NKS“) odsúdil viacero osôb vrátane bývalých poslancov a ministrov za trestné činy podvodu s DPH, ako aj za trestné činy korupcie a zneužívania právomoci verejného činiteľa, najmä v súvislosti so správou európskych fondov. Ústavný súd tieto rozhodnutia zrušil z dôvodu nezákonného zloženia senátov spôsobeného jednak tým, že veci, v ktorých NKS rozhodoval v prvom stupni mali byť prejednané senátom, ktorý sa špecializuje v oblasti korupcie, ( 3 ) a jednak tým, že vo veciach, v ktorých NKS rozhodoval v odvolacom konaní, mali byť všetci sudcovia senátu vybratí na základe žrebovania. ( 4 )

Vo veci C‑379/19 sa na Tribunalul Bihor (Prvostupňový súd Bihor, Rumunsko) začalo trestné konanie proti viacerým osobám obvineným z trestných činov korupcie a zneužívania právomoci verejného činiteľa. V súvislosti s návrhom na vylúčenie dôkazov bol tento súd konfrontovaný s uplatnením judikatúry Ústavného súdu, ktorá vyhlásila získavanie dôkazov v trestnoprávnej oblasti za pomoci rumunskej informačnej služby za protiústavné, z čoho vyplývalo retroaktívne vylúčenie predmetných dôkazov v trestnom konaní. ( 5 )

V tomto kontexte sa NKS a Prvostupňový súd Bihor obrátili na Súdny dvor s otázkou o súlade uvedených rozhodnutí Ústavného súdu a práva Únie. ( 6 ) Prvostupňový súd Bihor sa predovšetkým pýta na záväznú povahu MSO a správ vypracovaných Komisiou v rámci tohto mechanizmu. ( 7 ) Následne NKS kladie otázku o prípadnom systematickom riziku beztrestnosti v oblasti boja proti podvodu a korupcii. Napokon chcú uvedené súdy vedieť, či im zásady prednosti práva Únie a nezávislosti súdov umožňujú neuplatniť rozhodnutie Ústavného súdu, hoci v zmysle rumunského práva nerešpektovanie rozhodnutia Ústavného súdu zo strany súdov predstavuje disciplinárne previnenie.

Posúdenie Súdnym dvorom

Záväzná povaha MSO

Veľká komora Súdneho dvora potvrdila svoju judikatúru pochádzajúcu zo skoršieho rozsudku, podľa ktorej je MSO pre Rumunsko v celom rozsahu záväzný. ( 8 ) To znamená, že akty, ktoré boli pred pristúpením prijaté inštitúciami Únie, sú pre Rumunsko záväzné od dátumu jeho pristúpenia. Je to tak aj v prípade rozhodnutia 2006/928, ktoré je pre Rumunsko záväzné v celom svojom rozsahu dovtedy, kým nebude zrušené. Referenčné kritériá, ktorých cieľom je zaručiť rešpektovanie právneho štátu, majú takisto záväznú povahu. Rumunsko je preto povinné prijať vhodné opatrenia, aby sa tieto kritériá naplnili, pričom musí zohľadniť odporúčania, ktoré boli formulované v správach vypracovaných Komisiou. ( 9 )

Povinnosť stanoviť účinné a odrádzajúce sankcie za trestné činy podvodu, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, alebo za trestné činy korupcie

Právo Únie bráni uplatňovaniu judikatúry Ústavného súdu, ktorá vedie k zrušeniu rozsudkov vyhlásených nesprávne vytvorenými senátmi, ak uvedená judikatúra v spojení s vnútroštátnymi ustanoveniami o premlčaní spôsobuje systematické riziko beztrestnosti skutkov zakladajúcich závažné trestné činy podvodu poškodzujúce finančné záujmy Únie alebo trestné činy korupcie.

Pravidlá upravujúce organizáciu súdnictva v členských štátoch, konkrétne zloženie senátov rozhodujúcich v oblasti podvodu a korupcie, síce v zásade spadajú do právomoci týchto štátov, Súdny dvor však pripomína, že uvedené členské štáty sú povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie.

Medzi takéto povinnosti patrí aj boj proti akémukoľvek protiprávnemu konaniu, akým sú aj trestné činy korupcie, ktoré poškodzuje finančné záujmy Únie, prostredníctvom odrádzajúcich a účinných opatrení. ( 10 ) V prípade Rumunska uvedenú povinnosť dopĺňa záväzok tohto členského štátu stanovený v rozhodnutí 2006/928, ktorý spočíva v účinnom boji proti korupcii, a najmä korupcii na najvyšších miestach.

Z toho vyplývajúca požiadavka efektivity sa nevyhnutne vzťahuje tak na stíhanie a sankcionovanie týchto trestných činov, ako aj na uplatnenie uložených trestov, pretože ak sankcie za trestné činy podvodu poškodzujúce uvedené finančné záujmy a trestné činy korupcie vo všeobecnosti nie sú účinne vykonané, nemôžu mať účinnú a odrádzajúcu povahu. Následne Súdny dvor poukazuje na to, že vnútroštátny zákonodarca musí predovšetkým prijať potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že procesný režim uplatniteľný na spomenuté trestné činy nebude predstavovať systematické riziko beztrestnosti. Úlohou vnútroštátnych súdov je zas neuplatňovať vnútroštátne ustanovenia, ktoré bránia uplatneniu účinných a odrádzajúcich sankcií.

V tomto prípade spočíva dôsledok uplatnenia dotknutej judikatúry Ústavného súdu v tom, že predmetné veci týkajúce sa podvodu a korupcie musia byť opätovne preskúmané, niekedy aj opakovane, a to v prvom a/alebo druhom stupni. Vzhľadom na komplexnosť a trvanie takého opätovného preskúmania sa priebeh príslušných trestných konaní nevyhnutne predlžuje. Okrem toho, že Rumunsko sa zaviazalo, že skráti konania vo veciach korupcie, Súdny dvor pripomína, že vzhľadom na osobitné záväzky, ktoré Rumunsko prijalo v zmysle rozhodnutia 2006/928, nemôže z vnútroštátnej právnej úpravy a praxe v tejto oblasti vyplývať predĺženie vyšetrovania trestných činov korupcie alebo akékoľvek iné oslabenie boja proti korupcii. ( 11 ) Okrem toho by opätovné preskúmanie dotknutých vecí mohlo vzhľadom na vnútroštátne právne normy upravujúce premlčanie viesť k premlčaniu trestných činov, čím by sa zabránilo účinnému a odrádzajúcemu potrestaniu osôb pôsobiacich na najvyšších miestach v Rumunsku, ktoré boli odsúdené za závažné skutky podvodu a/alebo korupcie spáchané počas výkonu ich funkcie. Pri tejto kategórii osôb by sa riziko beztrestnosti stalo systematickým a oslabilo by cieľ boja proti korupcii na najvyšších miestach.

Napokon Súdny dvor pripomína, že povinnosť zabezpečiť, aby takéto trestné činy boli predmetom trestných sankcií, ktoré sú účinné a odrádzajúce, neznamená, že vnútroštátny súd nie je povinný overiť náležité dodržiavanie základných práv zaručených v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, pričom uvedený vnútroštátny súd nemôže uplatniť vnútroštátny štandard základných práv, ktorý by spôsoboval uvedené systematické riziko beztrestnosti. Požiadavky, ktoré z uvedeného článku vyplývajú, však nebránia prípadnému neuplatneniu judikatúry Ústavného súdu týkajúcej sa špecializácie a zloženia senátov rozhodujúcich o korupcii.

Záruka nezávislosti súdov

Právo Únie nebráni tomu, aby rozhodnutia Ústavného súdu zaväzovali všeobecné súdy, avšak pod podmienkou, že je zaručená nezávislosť Ústavného súdu najmä od zákonodarnej a výkonnej moci. Naopak toto právo bráni tomu, aby nerešpektovanie takýchto rozhodnutí spôsobilo vznik disciplinárnej zodpovednosti vnútroštátnych sudcov.

Po prvé, keďže existencia účinného súdneho preskúmania na účely zabezpečenia dodržania práva Únie je inherentnou súčasťou právneho štátu, každý súd, ktorý má uplatňovať alebo vykladať právo Únie, musí spĺňať požiadavky účinnej súdnej ochrany. K tomu je prvoradá nezávislosť súdov. V tejto súvislosti sudcovia musia byť chránení pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť ich nezávislosť. Navyše v súlade so zásadou deľby moci, ktorou sa vyznačuje fungovanie právneho štátu, musí byť nezávislosť súdov zaručená najmä vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci.

Po druhé, aj keď právo Únie neukladá členským štátom nejaký konkrétny ústavný model upravujúci vzťahy medzi jednotlivými zložkami štátnej moci, podľa Súdneho dvora to neznamená, že by členské štáty nemuseli dodržiavať predovšetkým požiadavky nezávislosti súdov, ktoré z tohto práva vyplývajú. Za týchto okolností rozhodnutia ústavného súdu môžu zaväzovať všeobecné súdy za predpokladu, že vnútroštátne právo zaručuje nezávislosť tohto ústavného súdu najmä od zákonodarnej a výkonnej moci. Naopak, ak vnútroštátne právo túto nezávislosť nezaručuje, právo Únie bráni takejto vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, keďže taký ústavný súd nedokáže zabezpečiť účinnú súdnu ochranu, ktorú právo Únie vyžaduje.

Po tretie zachovanie nezávislosti súdov predpokladá, že disciplinárny režim poskytuje potrebné záruky s cieľom predísť akémukoľvek riziku, že bude využitý ako systém politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí. V tejto súvislosti skutočnosť, že súdne rozhodnutie obsahuje prípadné pochybenie vo výklade a uplatňovaní pravidiel vnútroštátneho práva a práva Únie alebo v posúdení skutkových okolností a hodnotení dôkazov, nemôže sama osebe viesť ku vzniku disciplinárnej zodpovednosti dotknutého sudcu. Vznik disciplinárnej zodpovednosti sudcu z dôvodu súdneho rozhodnutia totiž musí byť obmedzený na celkom výnimočné prípady a musí podliehať zárukám, ktoré majú zabrániť riziku vyvíjania vonkajšieho tlaku na obsah súdnych rozhodnutí. Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej nerešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu sudcami vnútroštátnych všeobecných súdov môže spôsobiť ich disciplinárnu zodpovednosť, uvedené podmienky nedodržiava.

Prednosť práva Únie

Zásada prednosti práva Únie bráni tomu, aby vnútroštátne súdy nemohli pod hrozbou disciplinárnych sankcií neuplatniť rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sú v rozpore s právom Únie.

Súdny dvor pripomína, že v judikatúre o Zmluve EHS stanovil zásadu prednosti práva Spoločenstva, ktorá sa vykladá v tom zmysle, že zakotvuje prednosť tohto práva pred právom členských štátov. V tejto súvislosti konštatoval, že dôsledkom vytvorenia vlastného právneho poriadku Zmluvou EHS, ktorý členské štáty prijali na základe reciprocity, je, že tieto štáty nemôžu presadzovať neskoršie jednostranné opatrenie, ktoré by bolo v rozpore s týmto právnym poriadkom, ani odporovať právu, ktoré vzniklo zo Zmluvy EHS, na základe akýchkoľvek vnútroštátnych právnych noriem, inak by toto právo stratilo svoju komunitárnu povahu a bol by spochybnený právny základ samotného Spoločenstva. Okrem toho vykonateľnosť práva Spoločenstva sa nemôže v jednotlivých štátoch líšiť v závislosti od neskorších vnútroštátnych predpisov, lebo by bolo ohrozené uskutočňovanie cieľov Zmluvy EHS a hrozila by diskriminácia na základe štátnej príslušnosti, ktorú táto Zmluva zakazuje. Súdny dvor teda konštatoval, že hoci bola Zmluva EHS uzavretá v podobe medzinárodnej dohody, tvorí konštitučnú listinu právneho spoločenstva a hlavnými vlastnosťami takto vytvoreného právneho poriadku Spoločenstva sú najmä jeho nadradenosť vo vzťahu k právnym predpisom členských štátov a priamy účinok radu ustanovení uplatniteľných voči ich štátnym príslušníkom aj voči členským štátom samotným.

Podľa Súdneho dvora tieto základné vlastnosti právneho poriadku Únie a význam rešpektu, ktorý mu prináleží, okrem toho potvrdila jednohlasná ratifikácia zmlúv, ktorými sa mení a dopĺňa Zmluva EHS, a najmä Lisabonskej zmluvy. Pri jej prijímaní konferencia zástupcov vlád členských štátov výslovne pripomenula vo svojom vyhlásení č. 17 týkajúcom sa prednosti a pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora majú Zmluvy a právo prijaté Úniou na základe Zmlúv prednosť pred právom členských štátov za podmienok ustanovených v uvedenej judikatúre.

Súdny dvor dodáva, že podľa článku 4 ods. 2 ZEÚ Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred Zmluvami, avšak túto rovnosť môže rešpektovať len vtedy, keď členské štáty v zmysle zásady prednosti práva Únie nemôžu proti právu Únie presadzovať akékoľvek jednostranné opatrenie. V tomto kontexte ďalej Súdny dvor poukazuje na to, že pri výkone svojej výlučnej právomoci poskytnúť konečný výklad práva Únie mu prináleží, aby spresnil pôsobnosť zásady prednosti práva Únie v súvislosti s relevantnými ustanoveniami tohto práva a táto pôsobnosť nemôže závisieť od výkladu vnútroštátnych právnych predpisov ani od výkladu ustanovení práva Únie, ktorý vykoná vnútroštátny súd, a nezodpovedá výkladu Súdneho dvora.

Podľa Súdneho dvora sú účinky spojené so zásadou prednosti práva Únie záväzné pre všetky orgány členského štátu, pričom tomu najmä nemôžu brániť vnútroštátne ustanovenia vrátane tých ústavných. Vnútroštátne súdy sú povinné z vlastnej iniciatívy neuplatniť akúkoľvek vnútroštátnu právnu úpravu alebo prax odporujúcu ustanoveniu práva Únie s priamym účinkom, pričom nemusia požiadať o predchádzajúce zrušenie tejto vnútroštátnej právnej úpravy alebo praxe zákonodarnou cestou alebo akýmkoľvek iným ústavným postupom alebo na takéto zrušenie počkať.

Okrem toho skutočnosť, že vnútroštátni sudcovia nebudú čeliť disciplinárnym konaniam alebo sankciám za to, že využili možnosť obrátiť sa podľa článku 267 ZFEÚ na Súdny dvor, ktorá spadá do ich výlučnej právomoci, predstavuje inherentnú záruku ich nezávislosti. Preto v prípade, že sudca vnútroštátneho všeobecného súdu dospeje s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora k záveru, že judikatúra vnútroštátneho ústavného súdu je v rozpore s právom Únie, nemôže skutočnosť, že tento vnútroštátny sudca uvedenú judikatúru neuplatnil, spôsobiť vznik jeho disciplinárnej zodpovednosti.

( 1 ) Rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i. (C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393).

( 2 ) Rozhodnutie Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii (Ú. v. EÚ L 354, 2006, s. 56).

( 3 ) Nález z 3. júla 2019, č. 417/2019.

( 4 ) Nález zo 7. novembra 2018, č. 685/2018.

( 5 ) Nález zo 16. februára 2016, č. 51/2016, nález zo 4. mája 2017, č. 302/2017 a nález zo 16. januára 2019, č. 26/2019.

( 6 ) Článok 2 a článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, článok 325 ods. 1 ZFEÚ, článok 2 Dohovoru vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktorý bol podpísaný v Bruseli 26. júla 1995 a tvorí prílohu aktu Rady z 26. júla 1995 (Ú. v. ES C 316, 1995, s. 49; Mim. vyd. 19/008, s. 57) , ako aj rozhodnutie 2006/928.

( 7 ) Podľa nálezu Ústavného súdu č. 104/2018 zo 6. marca 2018 nemôže byť rozhodnutie 2006/928 v rámci preskúmania ústavnosti referenčnou normou.

( 8 ) Rozsudok z 18. mája 2021, Asociaţia Forumul Judecătorilor din România a i. (C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19, EU:C:2021:393).

( 9 ) Na základe zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ.

( 10 ) Podľa článku 325 ods. 1 ZFEÚ.

( 11 ) Príloha IX časť I bod 5 aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203).