Vec C‑305/17

FENS spol. s r. o.

proti

Slovenskej republike – Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb tovaru – Clo – Poplatky s rovnakým účinkom – Poplatok za prenos elektriny vyrobenej v tuzemsku a určenej na vývoz – Zlučiteľnosť takejto právnej úpravy so zásadou voľného pohybu tovaru“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 6. decembra 2018

1. Voľný pohyb tovaru – Clo – Poplatky s rovnakým účinkom – Vnútroštátne zdanenie – Rozlišovanie – Kritériá

   (Články 28, 30 a 110 ZFEÚ)

2. Voľný pohyb tovaru – Clo – Poplatky s rovnakým účinkom – Elektrina vyrobená v tuzemsku a určená na vývoz – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca peňažný poplatok, ktorý zaťažuje elektrinu vyvážanú do iného členského štátu alebo do tretej krajiny – Neprípustnosť

   (Články 28 a 30 ZFEÚ)

3. Spoločná obchodná politika – Pôsobnosť – Clo – Výlučná právomoc Únie – Zavedenie poplatkov s rovnakým účinkom ako vývozné clá členským štátom – Neprípustnosť

   [Článok 3 ods. 1 písm. a) a e) a článok 207 ods. 1 ZFEÚ]

4. Voľný pohyb tovaru – Clo – Poplatky s rovnakým účinkom – Zákaz – Výnimky – Neexistencia

   (Články 28 a 34 až 36 ZFEÚ)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 29 – 31)

2.  Články 28 a 30 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje taký peňažný poplatok, o aký ide vo veci samej, ktorý zaťažuje elektrinu vyvážanú do iného členského štátu alebo do tretej krajiny iba v prípade, že táto elektrina bola vyrobená v tuzemsku.

   V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že poplatok dotknutý vo veci samej predstavuje peňažnú povinnosť, ktorú jednostranne uložil členský štát. Účel, na aký bol takýto poplatok uložený, je irelevantný, nie je dôležité, že ide o poplatok za určité systémové služby pri prenose elektriny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2000, Michaïlidis, C‑441/98 a C‑442/98, EU:C:2000:479, bod 14, ako aj citovanú judikatúru).

   V druhom rade treba poukázať na to, že elektrina je tovar v zmysle práva Únie a že poplatok, ktorý sa síce nevyberá vo vzťahu k tovaru ako takému, ale za určitú činnosť, ktorá je nevyhnutná v súvislosti s týmto tovarom a ktorú vo veci samej predstavujú systémové služby, môže patriť do pôsobnosti ustanovení týkajúcich sa voľného pohybu tovaru. Preto v prípade, že sa poplatok vypočítava podľa množstva prenesených kilowatthodín, a nie podľa vzdialenosti prenosu elektriny alebo iného kritéria priamo súvisiaceho s prenosom, musí sa považovať za poplatok, ktorý zaťažuje tovar ako taký (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., C‑206/06, EU:C:2008:413, body 43 a 44, ako aj citovanú judikatúru).

   V treťom rade treba overiť, či tento poplatok zaťažuje uvedený tovar z dôvodu prekročenia hranice, alebo či naopak vyplýva zo všeobecného systému vnútroštátneho zdanenia vzťahujúceho sa systematicky podľa tých istých objektívnych kritérií na kategórie tovarov nezávisle od ich pôvodu alebo miesta určenia.

   V tomto ohľade Súdny dvor už rozhodol, že základná vlastnosť poplatku s rovnakým účinkom, ktorá ho odlišuje od všeobecnej vnútroštátnej dane, spočíva v okolnosti, že uvedený poplatok zaťažuje výlučne výrobok, ktorý prechádza hranicu, ako taký, zatiaľ čo uvedená daň zaťažuje súčasne dovážané, vyvážané i vnútroštátne výrobky (rozsudok z 2. októbra 2014, Orgacom, C‑254/13, EU:C:2014:2251, bod 28).

   Ale aj za predpokladu, že by obe kategórie elektriny podliehali tomu istému režimu, treba ešte uviesť, že na to, aby posudzované daňové zaťaženie patrilo do všeobecného systému „vnútroštátneho zdaňovania“, v zmysle článku 110 ZFEÚ musí zaťažovať tuzemský výrobok a zhodný dovážaný výrobok tou istou daňou v rovnakom štádiu obchodovania a zdaniteľná udalosť musí byť takisto zhodná pre obidva výrobky (rozsudok z 2. októbra 2014, Orgacom, C‑254/13, EU:C:2014:2251, bod 29 a citovaná judikatúra).

   V štvrtom rade treba uviesť, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že by sa peňažný poplatok dotknutý vo veci samej vyrubil z dôvodu kontrol uskutočnených na dosiahnutie súladu s povinnosťami, ktoré ukladá právo Únie, alebo že by predstavoval protiplnenie za službu skutočne poskytnutú hospodárskemu subjektu vo výške primeranej uvedenej službe.

   V tomto ohľade treba spresniť, že hoci Súdny dvor uznal, že poplatok, ktorý predstavuje odmenu za službu skutočne poskytnutú hospodárskemu subjektu, ktorý je povinný tento poplatok zaplatiť, vo výške primeranej uvedenej službe, nie je poplatkom s rovnakým účinkom ako clo (rozsudok z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C‑72/03, EU:C:2004:506, bod 31), nič to nemení na skutočnosti, že ako pripomenula generálna advokátka v bode 66 svojich návrhov, na to, aby poplatok nepatril do pôsobnosti článku 28 ZFEÚ, musí dotknutá služba poskytovať konkrétnemu vývozcovi osobitný a určitý prospech, keďže prospech pre verejný záujem je príliš všeobecný a neistý na to, aby sa považoval za odmenu predstavujúcu protihodnotu za skutočne poskytnutý konkrétny prospech (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 1969, Komisia/Taliansko, 24/68, EU:C:1969:29, bod 16, a z 27. septembra 1988, Komisia/Nemecko, 18/87, EU:C:1988:453, bod 7).

   (pozri body 33, 34, 36, 37, 40, 42, 43, 57 a výrok)

3.  Pokiaľ ide konkrétnejšie o vývoz do tretích krajín, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 písm. a) a e) ZFEÚ má Únia výlučnú právomoc v oblastiach colnej únie a spoločnej obchodnej politiky, a že podľa článku 207 ods. 1 ZFEÚ spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, najmä vo vzťahu k úpravám colných sadzieb a k uzatváraniu colných a obchodných dohôd týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami.

   Jednotnosť spoločnej obchodnej politiky by však bola vážne narušená, ak by členské štáty boli oprávnené jednostranne ukladať poplatky s rovnakým účinkom ako clá na vývoz do tretích krajín.

   Z toho vyplýva, ako uviedla Európska komisia, že členské štáty nemajú právomoc, aby jednostranne zaviedli poplatky s rovnakým účinkom ako vývozné clá v prípade vývozu do tretích krajín (pozri analogicky rozsudok z 26. októbra 1995, Siesse, C‑36/94, EU:C:1995:351, bod 17).

   (pozri body 49 – 51)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 53 – 55)