Vec C‑448/17

EOS KSI Slovensko s. r. o.

proti

Jánovi Dankovi
a
Margite Dankovej

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spotrebiteľské zmluvy – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky – Článok 4 ods. 2 a článok 5 – Povinnosť vypracovať podmienky jasne a zrozumiteľne – Článok 7 – Podania na súd od osôb alebo organizácií, ktoré majú oprávnený záujem na ochrane spotrebiteľov pred používaním nekalých podmienok – Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca možnosť združenia na ochranu spotrebiteľa stať sa vedľajším účastníkom konania súhlasom spotrebiteľa – Spotrebiteľský úver – Smernica 87/102/EHS – Člnok 4 ods. 2 – Povinnosť uviesť v písomnej zmluve ročnú percentuálnu mieru nákladov – Zmluva, ktorá obsahuje iba matematický vzorec výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 20. septembra 2018

1. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Prostriedky určené na zastavenie používania nekalých podmienok – Procesná autonómia – Zásada ekvivalencie – Vnútroštátna právna úprava, ktorá podmieňuje možnosť združenia na ochranu spotrebiteľa vstúpiť do konania o vydanie platobného rozkazu ako vedľajšieho účastníka na podporu spotrebiteľa napadnutím tohto platobného rozkazu spotrebiteľom – Neprípustnosť – Podmienky

   (Smernica Rady 93/13)

2. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Konanie o vydanie platobného rozkazu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá upravuje preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok v štádiu vydania platobného rozkazu – Oprávnenie súdneho úradníka, ktorý nemá postavenie sudcu, vydať tento platobný rozkaz – Podliehanie právu podať námietku vo veľmi krátkej lehote – Požiadavka odôvodniť námietku podanú spotrebiteľom – Neprípustnosť – Podmienky

   (Smernica Rady 93/13)

3. Ochrana spotrebiteľa – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Smernica 93/13 – Pôsobnosť – Podmienky definujúce hlavný predmet zmluvy alebo týkajúce sa ceny alebo odmeny a tovaru alebo služieb, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť ako protihodnota – Podmienka týkajúca sa nákladov spotrebiteľského úveru – Podmienka vypracovaná jasne a zrozumiteľne – Kritériá posúdenia – Neuvedenie úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov a údajov nevyhnutných na jej výpočet – Rozhodujúce skutočnosti v rámci posúdenie vnútroštátnym súdom

   (Smernica Rady 93/13, článok 4 ods. 2)

1.  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení so zásadou ekvivalencie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá neumožňuje organizácii na ochranu spotrebiteľa vstúpiť ako vedľajší účastník na podporu spotrebiteľa do konania o vydanie platobného rozkazu týkajúceho sa individuálneho spotrebiteľa a podať odpor proti takémuto platobnému rozkazu, ak ho nenapadne uvedený spotrebiteľ, v prípade, ak uvedená právna úprava skutočne ukladá pre vedľajšie účastníctvo združení na ochranu spotrebiteľov v sporoch týkajúcich sa práva Únie menej výhodné podmienky, než sú tie, ktoré sa uplatňujú v prípade sporov týkajúcich sa výlučne vnútroštátneho práva, čo musí preveriť vnútroštátny súd.

   (pozri bod 43, bod 1 výroku)

2.  Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd.

   Okolnosť, že vnútroštátna právna úprava priznáva právomoc v oblasti vydávania platobných rozkazov súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, nemôže ohroziť zachovanie potrebného účinku smernice 93/13, pokiaľ je preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve sudcom stanovené v štádiu výkonu platobného rozkazu alebo v prípade odporu proti platobnému rozkazu.

   Ako bolo pritom pripomenuté v bode 46 tohto rozsudku, existencia takéhoto preskúmania jedine v štádiu odporu môže viesť k zachovaniu potrebného účinku smernice 93/13 len vtedy, ak spotrebitelia nie sú odrádzaní od podania takéhoto odporu.

   V prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje iba pätnásťdňovú lehotu, počas ktorej môže spotrebiteľ podať odpor proti platobnému rozkazu, a okrem toho vyžaduje, aby spotrebiteľ svoj odpor vecne odôvodnil.

   V dôsledku toho pri takejto právnej úprave existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá odpor a že sudca následne nebude môcť uskutočniť ex offo preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve.

   (pozri body 50 – 54, bod 2 výroku)

3.  Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, takáto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle uvedeného ustanovenia.

   Neuvedenie RPMN v zmluve o úvere môže predstavovať rozhodujúci prvok v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka tejto zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle článku 4 smernice 93/13. Ak to tak nie je, tento vnútroštátny súd je oprávnený posúdiť nekalú povahu takejto podmienky v zmysle článku 3 tejto smernice (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. novembra 2010, Pohotovosť,C‑76/10, EU:C:2010:685, body 71 a 72).

   Je potrebné dodať, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa musí posudzovať situácia, keď tak ako vo veci samej zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu.

   Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, a v dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

   (pozri body 65 – 68, bod 3 výroku)