Vec C‑3/17

Sporting Odds Ltd

proti

Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Központi Irányítása

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Slobodné poskytovanie služieb – Článok 56 ZFEÚ – Článok 4 ods. 3 ZEÚ – Charta základných práv Európskej únie – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava – Prevádzkovanie určitých foriem hazardných hier štátom – Výlučnosť – Režim koncesií pre iné formy hier – Požiadavka licencie – Správna sankcia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 28. februára 2018

1. Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Hazardné hry–Vnútroštátna právna úprava zavádzajúca štátny monopol pre prevádzkovanie niektorých hazardných hier a režim koncesií a povolení pre prevádzkovanie iných hier–Prípustnosť–Podmienky–Posúdenie vnútroštátnym súdom

   (Článok 56 ZFEÚ)

2. Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Hazardné hry–Vnútroštátna právna úprava, ktorá vyhradzuje prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu pre prevádzkovateľov, ktorí sú držiteľmi koncesie na prevádzkovanie kasína nachádzajúceho sa na štátnom území–Neprípustnosť–Porušenie zásady proporcionality

   (Článok 56 ZFEÚ)

3. Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Hazardné hry–Vnútroštátna právna úprava zavádzajúca režim koncesií a povolení na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu–Praktická nemožnosť získať takúto koncesiu alebo povolenie pre prevádzkovateľov usadených v iných členských štátoch–Neprípustnosť–Nesplnenie povinnosti transparentnosti

   (Článok 56 ZFEÚ)

4. Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Hazardné hry–Overenie súladu vnútroštátnej právnej úpravy obmedzujúcej výkon základnej slobody Európskej únie s právom únie vnútroštátnym súdom–Nepreskúmanie primeranosti tejto právnej úpravy aj bez návrhu–Dôkazné bremeno zaťažujúce účastníkov konania–Prípustnosť

   (Článok 4 ods. 3 ZEÚ; článok 56 ZFEÚ, Charta základných práv Európskej únie, články 47 a 48)

5. Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Hazardné hry–Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca výkon základnej slobody Európskej únie–Odôvodnenie–Dôkazné bremeno zaťažujúce členský štát–Povinnosť súdu rozhodujúceho o spore vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z nedostatku dôkazov

   (Článok 56 ZFEÚ, Charta základných práv Európskej únie, články 47 a 48)

6. Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Hazardné hry–Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca výkon základnej slobody Európskej únie–Odôvodnenie–Dôkazné bremeno zaťažujúce členský štát–Povinnosť poskytnúť analýzu vplyvu obmedzujúceho opatrenia–Neexistencia–Celkové posúdenie vnútroštátnym súdom

   (Článok 56 ZFEÚ)

7. Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Hazardné hry–Vnútroštátna právna úprava zavádzajúca režim koncesií a povolení na organizáciu hazardných hier prostredníctvom internetu–Nezlučiteľnosť s článkom 56 ZFEÚ–Sankcie voči porušiteľom–Neprípustnosť

   (Článok 56 ZFEÚ)

1.  Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nebráni duálnemu systému organizácie trhu hazardných hier, v rámci ktorého patria určité druhy hazardných hier do systému štátneho monopolu, zatiaľ čo iné podliehajú systému koncesií a licencií na prevádzkovanie hazardných hier v prípade, že vnútroštátny súd zistí, že právna úprava obmedzujúca voľné poskytovanie služieb účinne, koherentne a systematicky sleduje ciele, ktoré uvádza dotknutý členský štát.

   (pozri bod 33, bod 1 výroku)

2.  Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému právnemu predpisu, akým je predpis v konaní vo veci samej, na základe ktorého je udelenie licencie na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu vyhradené výlučne prevádzkovateľom hazardných hier, ktorí na základe koncesie prevádzkujú kasíno nachádzajúce sa na vnútroštátnom území, keďže tento právny predpis nepredstavuje nevyhnutnú podmienku na dosiahnutie sledovaných cieľov a keďže existujú menej obmedzujúce opatrenia umožňujúce dosiahnutie takých cieľov.

   Hoci je pravda, že z dôvodu neexistencie priameho kontaktu medzi spotrebiteľom a prevádzkovateľom predstavujú hazardné hry, ktoré sú prístupné cez internet, nebezpečenstvá rôznej povahy a zvýšeného významu, čo sa týka prípadných podvodov, ktorých by sa prevádzkovatelia mohli dopustiť voči spotrebiteľom (rozsudok z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, C‑42/07, EU:C:2009:519, bod 70), dotknutý právny predpis musí jednako spĺňať podmienky, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o jeho primeranosť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2007, Placanica a i., C‑338/04, C‑359/04 a C‑360/04, EU:C:2007:133, bod 48).

   (pozri body 41, 44, bod 2 výroku)

3.  Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá zavádza režim koncesií a licencií na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu, pokiaľ obsahuje diskriminačné právne predpisy voči prevádzkovateľom usadeným v iných členských štátoch alebo stanovuje nediskriminačné právne predpisy, ktoré sú však uplatňované netransparentne alebo sa vykonávajú spôsobom, ktorý bráni účasti vo výberovom konaní, prípadne ju sťažuje, niektorým uchádzačom usadeným v iných členských štátoch.

   (pozri bod 49, bod 3 výroku)

4.  Článok 56 ZFEÚ a článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je tá v konaní vo veci samej, ktorá nestanovuje, že sa má aj bez návrhu vykonať skúmanie proporcionality opatrení obmedzujúcich slobodné poskytovanie služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ a prenáša dôkazné bremeno na účastníkov konania.

   (pozri bod 57, bod 4 výroku)

5.  Článok 56 ZFEÚ v spojení s článkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že prináleží členskému štátu, ktorý vykonáva obmedzujúcu právnu úpravu, predložiť dôkazy preukazujúce existenciu cieľov, ktoré odôvodňujú prekážku základnej slobody zaručenej Zmluvou o FEÚ a jej proporcionalitu, inak musí mať vnútroštátny súd možnosť vyvodiť dôsledky, ktoré z takého nepreukázania vyplývajú.

   (pozri bod 60, bod 5 výroku)

6.  Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nemožno konštatovať, že členský štát nesplnil svoju povinnosť odôvodniť reštriktívne opatrenie z dôvodu, že ani v čase zavedenia opatrenia do vnútroštátnych právnych predpisov, ani v čase skúmania takého opatrenia vnútroštátnym súdom nepredložil posúdenie jeho vplyvu.

   Vnútroštátnemu súdu totiž prináleží, aby uskutočnil celkové posúdenie okolností, za ktorých bola prijatá a uplatňovaná obmedzujúca právna úprava (rozsudok z 30. apríla 2014, Pfleger a i., C‑390/12, EU:C:2014:281, bod 52), a nielen konštatovať, že predbežná štúdia vplyvu právnej úpravy nebola uskutočnená.

   (pozri body 64, 65, bod 6 výroku)

7.  Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej sankcii, o akú ide v konaní vo veci samej, uloženej z dôvodu porušenia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zavádza režim koncesií a licencií na prevádzkovanie hazardných hier v prípade, keď sa ukáže, že takáto vnútroštátna právna úprava je v rozpore s týmto článkom.

   (pozri bod 68, bod 7 výroku)