Vec C‑266/16

Western Sahara Campaign UK

proti

Komisiaers for Her Majesty’s Revenue and Customs
a
Secretary of State for Environment, Food and Rural Affairs

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom – Protokol, ktorým sa stanovujú možnosti rybolovu podľa tejto dohody – Akty schvaľujúce uzavretie dohody a protokolu – Nariadenia o rozdelení možností rybolovu stanovených protokolom medzi jednotlivé členské štáty – Súdna právomoc – Výklad – Platnosť s ohľadom na článok 3 ods. 5 ZEÚ a medzinárodné právo – Uplatniteľnosť uvedenej dohody a uvedeného protokolu na územie Západnej Sahary a jej pobrežné vody“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 27. februára 2018

1. Prejudiciálne otázky–Právomoc Súdneho dvora–Akty prijaté inštitúciami–Návrh na preskúmanie zlučiteľnosti medzinárodnej dohody uzatvorenej Úniou so Zmluvami–Prípustnosť

   [Článok 19 ods. 3 písm. b) ZEÚ; článok 267 prvý odsek písm. b) ZFEÚ]

2. Medzinárodné dohody–Dohody uzatvorené Úniou–Dohoda o partnerstve medzi Spoločenstvom a Marokom–Výklad–Uplatnenie relevantných pravidiel medzinárodného práva

   [Dohoda o partnerstve medzi ES a Marokom, článok 2 písm. a) a články 5 a 11]

3. Medzinárodné dohody–Dohody uzatvorené Úniou–Dohoda o partnerstve medzi Spoločenstvom a Marokom–Územný rozsah pôsobnosti–Nesamosprávne územie Západnej Sahary mimo zvrchovanosti účastníkov konania–Vylúčenie

   (Dohoda o partnerstve medzi ES a Marokom, článok 11)

4. Medzinárodné dohody–Dohody uzatvorené Úniou–Dohoda o partnerstve medzi Spoločenstvom a Marokom–Územný rozsah pôsobnosti–Pobrežné vody územia Západnej Sahary–Vylúčenie–Nespochybnenie aktov Únie týkajúcich sa uzavretia uzavretí Dohody o partnerstve v sektore rybolovu

   [Článok 3 ods. 5 ZEÚ; Dohoda o partnerstve medzi ES a Marokom, článok 2 písm. a) a článok 16, protokol z roku 2013, článok 1; nariadenia Rady č. 764/2006 a č. 1270/2013; rozhodnutie Rady 2013/785]

1.  V tejto súvislosti článok 19 ods. 3 písm. b) ZEÚ a článok 267 prvý odsek písm. b) ZFEÚ stanovujú, že Súdny dvor má právomoc, aby v prejudiciálnom konaní rozhodoval o výklade práva Únie a o platnosti aktov prijatých inštitúciami Únie. Z týchto ustanovení vyplýva, že Súdny dvor má právomoc bez výnimky rozhodovať o výklade a platnosti aktov inštitúcií Únie v rámci prejudiciálneho konania (rozsudky z 13. decembra 1989, Grimaldi, C‑322/88, EU:C:1989:646, bod 8, ako aj z 13. júna 2017, Florescu a i., C‑258/14, EU:C:2017:448, bod 30). Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že medzinárodné dohody uzavreté Úniou podľa ustanovení Zmlúv predstavujú, pokiaľ ide o Úniu, akty prijaté jej inštitúciami (rozsudky zo 16. júna 1998, Racke, C‑162/96, EU:C:1998:293, bod 41, a z 25. februára 2010, Brita, C‑386/08, EU:C:2010:91, bod 39).

   Preto Súdny dvor má právomoc tak v rámci žaloby o neplatnosť, ako aj v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania posúdiť, či je medzinárodná dohoda uzavretá Úniou v súlade so Zmluvami [pozri v tomto zmysle stanovisko 1/75 (Dohoda OECD – Predpis pre miestne náklady) z 11. novembra 1975 (EU:C:1975:145, s. 1360 a 1361] a pravidlami medzinárodného práva, ktorými je v súlade so Zmluvami viazaná. Treba dodať, že medzinárodné dohody uzavreté Úniou nezaväzujú len inštitúcie Únie v súlade s článkom 216 ods. 2 ZFEÚ, ale aj tretie štáty, ktoré sú zmluvnými stranami týchto dohôd. Je teda potrebné sa domnievať, že za predpokladu, že na Súdny dvor je tak ako v prejednávanej veci podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa platnosti medzinárodnej dohody uzavretej Úniou, treba tento návrh chápať tak, že sa týka úkonu, ktorým Únia uzavrela takú medzinárodnú dohodu (pozri analogicky rozsudky z 9. augusta 1994, Francúzsko/Komisia, C‑327/91, EU:C:1994:305, bod 17, ako aj z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461, body 286 a 289).

   Vzhľadom na povinnosti Únie uvedené v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku však preskúmanie platnosti, ktoré môže Súdny dvor v tejto súvislosti uskutočniť, môže mať vplyv na zákonnosť tohto aktu so zreteľom na samotný obsah danej medzinárodnej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461, bod 289 a citovanú judikatúru).

   (pozri body 43 – 45, 48 – 51)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 58)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 62 – 64)

4.  Vzhľadom na to, že ani Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom, ani Protokol medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, sa neuplatnia na vody priľahlé k územiu Západnej Sahary, z preskúmania prvej prejudiciálnej otázky nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť nariadenia Rady (ES) č. 764/2006 z 22. mája 2006 o uzavretí tejto dohody, rozhodnutia Rady 2013/785/EÚ zo 16. decembra 2013 o uzavretí tohto protokolu a nariadenia Rady (EÚ) č. 1270/2013 z 15. novembra 2013 o rozdelení rybolovných možností na základe uvedeného protokolu, so zreteľom na článok 3 ods. 5 ZEÚ.

   V druhom rade sa dohoda o partnerstve uplatní nielen na územie Marockého kráľovstva, ale aj na „vody spadajúce pod zvrchovanosť alebo jurisdikciu“ tohto štátu, ako je uvedené v bode 57 tohto rozsudku. Samotná dohoda o pridružení tento výraz neobsahuje. Na účely výkladu tohto výrazu sa teda treba odvolať na dohovor o morskom práve, ako je uvedené v bode 58 tohto rozsudku. V tomto ohľade z článku 2 ods. 1 uvedeného dohovoru vyplýva, že zvrchovanosť pobrežného štátu zahŕňa okrem jeho pevninského územia a vnútorných vôd aj priľahlé morské pásmo nazývané „pobrežným morom“. Okrem toho podľa článkov 55 a 56 tohto dohovoru sa pobrežnému štátu priznáva jurisdikcia spolu s určitými právami so zreteľom na oblasť, ktorá sa nachádza za pobrežným morom a k nemu prilieha a ktorá sa nazýva „výlučná ekonomická zóna“. Z toho vyplýva, že vody, nad ktorými pobrežný štát vykonáva svoju zvrchovanosť alebo jurisdikciu podľa dohovoru o morskom práve, predstavujú len vody priľahlé k jeho územiu, ktoré patria do pobrežného mora alebo výlučnej ekonomickej zóny. V dôsledku toho a vzhľadom na skutočnosť, že územie Západnej Sahary nie je súčasťou územia Marockého kráľovstva, ako bolo pripomenuté v bodoch 62 až 64 tohto rozsudku, vody priľahlé k územiu Západnej Sahary nepatria do marockej rybolovnej oblasti uvedenej v článku 2 písm. a) dohody o partnerstve.

   Na rozdiel od dohody o partnerstve protokol z roku 2013 neobsahuje žiadne špecifické ustanovenie, ktoré by upravovalo rámec jeho územnej pôsobnosti. V rôznych ustanoveniach tohto protokolu je však použitý výraz „marocká rybolovná oblasť“. Tento výraz je však zhodný s výrazom uvedeným v článku 2 písm. a) dohody o partnerstve, v ktorom sa uvádza, že toto slovné spojenie treba chápať tak, že zahŕňa „vody spadajúce pod zvrchovanosť alebo jurisdikciu Marockého kráľovstva“ a že táto definícia platí nielen pre danú dohodu, ale aj pre protokol, ktorý je k nej pripojený, ako aj jeho prílohu. Okrem toho z článku 16 dohody o partnerstve a článku 1 protokolu z roku 2013 vyplýva, že tento protokol, jeho príloha a dodatky tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedenej dohody. Z toho vyplýva, že výraz „marocká rybolovná oblasť“ použitý tak v dohode o partnerstve, ako aj v protokole z roku 2013, ktorého rámec územnej pôsobnosti stanovuje daná dohoda, sa má vnímať tak, že odkazuje na vody spadajúce pod zvrchovanosť alebo jurisdikciu Marockého kráľovstva. V dôsledku toho a v súlade s výkladom uvedeným v bode 73 tohto rozsudku je potrebné výraz „marocká rybolovná oblasť“ v zmysle uvedeného protokolu vnímať tak, že nezahŕňa vody priľahlé k územiu Západnej Sahary.

   (pozri body 65 – 69, 75 – 79, 85 a výrok)