Vec C‑214/16

Conley King

proti

The Sash Window Workshop Ltd
a
Richardovi Dollarovi

[návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Smernica 2003/88/ES – Organizácia pracovného času – Článok 7 – Náhrada za nevyčerpanú dovolenku vyplatená pri skončení pracovného pomeru – Vnútroštátna právna úprava zaväzujúca pracovníka, aby si vyčerpal dovolenku za kalendárny rok bez toho, aby bola určená náhrada mzdy za túto dovolenku“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 29. novembra 2017

1. Sociálna politika–Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov–Organizácia pracovného času–Právo na platenú dovolenku za kalendárny rok–Účel–Vnútroštátna právna úprava stanovujúca povinnosť vyčerpať takú dovolenku ešte pred zistením existencie nároku na poskytnutie náhrady mzdy za túto dovolenku–Neprípustnosť

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7)

2. Sociálna politika–Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov–Organizácia pracovného času–Právo na platenú dovolenku za kalendárny rok–Vnútroštátna právna úprava brániaca pracovníkovi preniesť ani prípadne kumulovať až do momentu skončenia pracovného pomeru práva na platenú dovolenku za kalendárny rok, ktoré nevykonal v rámci viacerých po sebe nasledujúcich referenčných období z dôvodu odmietnutia zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy za túto dovolenku–Neprípustnosť

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88, článok 7)

1.  Článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade sporu medzi pracovníkom a jeho zamestnávateľom týkajúceho sa toho, či má pracovník právo na platenú dovolenku za kalendárny rok podľa daného článku 7, tento článok a uvedené právo bránia tomu, že pracovník musí najprv vyčerpať dovolenku, než zistí, či má nárok na poskytnutie náhrady mzdy za túto dovolenku.

   Samotným cieľom práva na platenú dovolenku za kalendárny rok totiž je umožniť pracovníkovi odpočinúť si a poskytnúť mu čas na oddych a zotavenie sa (pozri najmä rozsudky z 20. januára 2009, Schultz‑Hoff a i., C‑350/06 a C‑520/06, EU:C:2009:18, bod 25, ako aj z 30. júna 2016, Sobczyszyn, C‑178/15, EU:C:2016:502, bod 25).

   Pokiaľ ide o súdne prostriedky nápravy, ktoré pracovník musí mať k dispozícii v prípade sporu so zamestnávateľom, aby si uplatnil svoje právo na platenú dovolenku za kalendárny rok podľa smernice 2003/88, táto smernica celkom iste neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa tejto oblasti. Je však nesporné že členské štáty musia v tejto súvislosti zaručiť dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy, ako ho zakotvuje článok 47 Charty (pozri analogicky rozsudok z 15. septembra 2016, Star Storage a i., C‑439/14 a C‑488/14, EU:C:2016:688, bod 46).

   (pozri body 37, 41, 47, bod 1 výroku)

2.  Článok 7 smernice 2003/88 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym ustanoveniam alebo praxi, podľa ktorých pracovník nemôže preniesť ani prípadne kumulovať až do momentu skončenia pracovného pomeru práva na platenú dovolenku za kalendárny rok, ktoré nevykonal v rámci viacerých po sebe nasledujúcich referenčných období z dôvodu odmietnutia zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy za túto dovolenku.

   Keby sa za týchto okolností totiž pripustilo, že došlo k zániku pracovníkom nadobudnutých práv na platenú dovolenku za kalendárny rok, znamenalo by to odobrenie správania zamestnávateľa vedúceho k neoprávnenému obohateniu na úkor samotného cieľa uvedenej smernice, ktorý sleduje zabezpečenie zdravia pracovníka.

   (pozri body 64, 65, bod 2 výroku)