Vec C‑174/16

H.

proti

Land Berlin

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 2010/18/EÚ – Revidovaná rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke – Článok 5 body 1 a 2 – Návrat z rodičovskej dovolenky – Právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na rovnocenné alebo podobné pracovné miesto – Zachovanie práv, ktoré pracovník má alebo na ktoré sa mu tvorí nárok, v existujúcom rozsahu – Úradník spolkovej krajiny povýšený ako úradník v skúšobnej dobe do vedúcej funkcie – Právna úprava uvedenej spolkovej krajiny, ktorá zo zákona a bez možnosti predĺženia stanovuje ukončenie skúšobnej doby po dvoch rokoch, a to aj v prípade neprítomnosti z dôvodu rodičovskej dovolenky – Nezlučiteľnosť – Dôsledky“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 7. septembra 2017

1. Sociálna politika–Pracovníci mužského a ženského pohlavia–Revidovaná rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC–Smernica 2010/18–Právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na rovnocenné alebo podobné pracovné miesto po návrate z rodičovskej dovolenky–Zachovanie práv, ktoré pracovník má alebo na ktoré sa mu tvorí nárok, v existujúcom rozsahu–Vnútroštátna právna úprava, ktorá úradníkovi vo vedúcej funkcii zo zákona a bez možnosti predĺženia stanovuje ukončenie skúšobnej doby po dvoch rokoch, a to aj v prípade neprítomnosti z dôvodu rodičovskej dovolenky–Neprípustnosť–Dôsledok–Neuplatniteľnosť uvedenej vnútroštátnej právnej úpravy–Overenia prislúchajúce vnútroštátnemu súdu

   (Smernica Rady 2010/18, príloha, článok 5, body 1 a 2)

2. Sociálna politika–Pracovníci mužského a ženského pohlavia–Revidovaná rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC–Smernica 2010/18–Práva pracovníka vrátiť sa na to isté pracovné miesto alebo, ak to nie je možné, na rovnocenné alebo podobné pracovné miesto a zachovať si až do konca rodičovskej dovolenky práva, ktoré mal alebo na ktoré sa mu tvoril nárok v čase začatia rodičovskej dovolenky–Priamy účinok

   (Smernica Rady 2010/18, príloha, článok 5, body 1 a 2)

1.  Článok 5 body 1 a 2 revidovanej rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke, ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je tá vo veci samej, ktorá podmieňuje definitívne povýšenie do vedúcej funkcie v rámci služobného pomeru tým, že zvolený uchádzač úspešne absolvuje dvojročnú skúšobnú dobu v tejto funkcii, a podľa ktorej v situácii, keď sa takýto uchádzač počas väčšej časti skúšobnej doby nachádzal na rodičovskej dovolenke a ešte stále sa na takejto dovolenke nachádza, sa uvedená skúšobná doba skončí v zmysle zákona po uplynutí uvedeného dvojročného obdobia, a to bez možnosti jeho predĺženia, pričom dotknutá osoba je následne po návrate z rodičovskej dovolenky opätovne zaradená na pracovné miesto, ktoré zastávala pred začatím uvedenej skúšobnej doby a ktoré je na nižšej úrovni tak z hierarchického hľadiska, ako aj z hľadiska odmeny. Porušenia uvedeného článku, ktoré takto vznikli, nemožno odôvodniť cieľom sledovaným uvedenou skúšobnou dobou, ktorý spočíva v možnosti posúdiť schopnosť zastávať zverenú vedúcu funkciu.

   Vnútroštátnemu súdu prináleží – v prípade potreby aj neuplatnením vnútroštátnej právnej úpravy, ktorej sa týka vec sama, – overiť, tak ako to vyžaduje článok 5 bod 1 revidovanej rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke, ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 2010/18, či za okolností ako vo veci samej bolo pre dotknutú spolkovú krajinu ako pre zamestnávateľa objektívne nemožné umožniť, aby sa dotknutá osoba vrátila po skončení rodičovskej dovolenky na svoje pracovné miesto, a ak je to tak, či bolo objektívne nemožné zabezpečiť, aby jej bolo pridelené rovnocenné alebo podobné pracovné miesto, ktoré je v súlade s jej pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom, a bez toho, aby takéto pridelenie pracovného miesta mohlo byť podmienené uskutočnením nového výberového konania. Uvedenému vnútroštátnemu súdu tiež prináleží, aby zabezpečil, že dotknutá osoba bude môcť po skončení rodičovskej dovolenky absolvovať na mieste, na ktoré sa takto vrátila, alebo na novo pridelenom mieste skúšobnú dobu za podmienok, ktoré sú v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 5 bodu 2 revidovanej rámcovej dohody.

   Na účely uplatnenia článku 5 bodov 1 a 2 revidovanej rámcovej dohody je preto postačujúce, že v čase, keď pani H. odišla na rodičovskú dovolenku, už bola na základe výberového konania a povýšenia pridelená ako úradníčka v skúšobnej dobe na dotknuté pracovné miesto, pričom jej prináležal aj zodpovedajúci plat vo vyššej platovej triede, do ktorej toto pracovné miesto spadalo. Okolnosť, že v čase, keď k tomuto prideleniu došlo, bola dotknutá osoba práceneschopná z dôvodov súvisiacich s tehotenstvom, naopak nemá nijaký dosah na to, že uvedené nové pracovné miesto bolo od tej chvíle jej pracovným miestom, takže je potrebné dospieť k záveru, že keď neskôr odišla na rodičovskú dovolenku, toto pracovné miesto už zastávala a vzťahovali sa na ňu z toho vyplývajúce práva, ktoré mala alebo na ktoré sa jej tvoril nárok.

   Pokiaľ ide po prvé o právo, ktoré pracovníkovi na rodičovskej dovolenke vyplýva z článku 5 bodu 1 revidovanej rámcovej zmluvy, teda vrátiť sa po skončení tejto dovolenky na svoje pracovné miesto alebo, ak je to nemožné, na rovnocenné alebo podobné pracovné miesto podľa jeho zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že automatickým dôsledkom § 97 LBG je na jednej strane to, že je vylúčené, aby sa úradník v situácii, v akej sa nachádza žalobkyňa vo veci samej, mohol vrátiť po rodičovskej dovolenke na miesto úradníka v skúšobnej dobe, ktoré mu patrilo pred nástupom na túto dovolenku. Keďže totiž dotknutá osoba čerpala rodičovskú dovolenku počas schváleného obdobia skúšobnej doby a z tohto dôvodu nevykonávala úlohy späté s týmto pracovným miestom a ani nemohla preukázať svoju spôsobilosť byť definitívne na toto pracovné miesto vymenovaná, je nepochybné, že po návrate z rodičovskej dovolenky sa nemohla na uvedené pracovné miesto vrátiť.

   Na druhej strane automatickým dôsledkom uvedenej vnútroštátnej úpravy, tak ako to vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je, že je vylúčená možnosť ponúknuť dotknutej osobe po skončení jej rodičovskej dovolenky miesto úradníčky v skúšobnej dobe, ktoré by bolo rovnocenné alebo podobné ako jej pracovné miesto pred nástupom na uvedenú dovolenku, keďže obdobie dvoch rokov, počas ktorých mala preukázať svoju schopnosť zastávať vedúcu funkciu, už uplynulo a nemohlo byť predĺžené.

   Pokiaľ ide po druhé o článok 5 bod 2 prvú vetu revidovanej rámcovej dohody, ktorá upravuje zachovanie „práva, na ktoré pracovník mal alebo na ktoré sa mu tvoril nárok“, je potrebné pripomenúť, že tento pojem sa vzťahuje na všetky práva a výhody, peňažné alebo vecné, vyplývajúce priamo alebo nepriamo z pracovnoprávneho vzťahu, na ktoré pracovník má nárok voči zamestnávateľovi pri nástupe na rodičovskú dovolenku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2009, Meerts, C‑116/08, EU:C:2009:645, bod 43).

   Medzi takéto práva a výhody patria tie, ktoré vyplývajú z ustanovení stanovujúcich podmienky prístupu k vyšším miestam pracovnej hierarchie, keďže tieto podmienky vlastne vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. novembra 2004, Sass, C‑284/02, EU:C:2004:722, bod 31). To je v prejednávanej veci prípad práva úradníka, ktoré je upravené v § 97 LBG, dosiahnuť prípadné definitívne povýšenie do vedúcej funkcie po tom, ako v rámci pracovnoprávneho vzťahu v službe Spolkovej krajiny Berlín a po predchádzajúcom výberovom konaní absolvuje skúšobnú dobu trvajúcu istý čas.

   (Pozri body 45, 48, 49, 51, 52, 63, 82, body 1 a 2 výroku)

2.  Článok 5 body 1 a 2 prvá veta revidovanej rámcovej dohody tak stanovuje všeobecným a jednoznačným spôsobom práva pracovníka vrátiť sa na to isté pracovné miesto alebo, ak to nie je možné, na rovnocenné alebo podobné pracovné miesto a zachovať si až do konca rodičovskej dovolenky práva, ktoré mal alebo na ktoré sa mu tvoril nárok v čase začatia rodičovskej dovolenky. Obsah týchto ustanovení je teda nepodmienený a dostatočne presný, aby sa naň mohla odvolávať osoba podliehajúca súdnej právomoci a aby ho súd mohol uplatniť (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2009, Gómez‑Limón Sánchez‑Camacho, C‑537/07, EU:C:2009:462, bod 36).

   (pozri bod 69)