Vec C‑213/15 P

Európska komisia

proti

Patrickovi Breyerovi

„Odvolanie – Prístup k dokumentom inštitúcií – Článok 15 ods. 3 ZFEÚ – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Pôsobnosť – Žiadosť o prístup k vyjadreniam predloženým Rakúskou republikou v rámci veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. júla 2010, Komisia/Rakúsko (C‑189/09, neuverejnený, EU:C:2010:455) – Dokumenty v držbe Európskej komisie – Ochrana súdnych konaní“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. júla 2017

1. Inštitúcie Európskej únie–Právo verejnosti na prístup k dokumentom–Nariadenie č. 1049/2001–Pôsobnosť–Určenie podľa povahy požadovaného dokumentu alebo jeho autora–Vylúčenie

   [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 2 ods. 3 a článok 3 písm. a) a b)]

2. Inštitúcie Európskej únie–Právo verejnosti na prístup k dokumentom–Nariadenie č. 1049/2001–Pôsobnosť–Žiadosť o prístup týkajúca sa dokumentov, ktoré vypracoval členský štát a súvisia so súdnymi konaniami–Zahrnutie

   [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 2 ods. 3, článok 3 písm. a) a b) a článok 4 ods. 2]

3. Inštitúcie Európskej únie–Právo verejnosti na prístup k dokumentom–Nariadenie č. 1049/2001–Výnimky z práva na prístup k dokumentom–Ochrana súdnych konaní–Rozsah–Vyjadrenia, ktoré predložil členský štát súdu Únie v prejednávaných veciach–Všeobecná domnienka o uplatnení výnimky z práva na prístup

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 druhá zarážka)

4. Inštitúcie Európskej únie–Právo verejnosti na prístup k dokumentom–Nariadenie č. 1049/2001–Výnimky z práva na prístup k dokumentom–Dokumenty pochádzajúce z členského štátu–Možnosť členského štátu požiadať inštitúciu o nezverejnenie dokumentov–Rozsah

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 5)

5. Inštitúcie Európskej únie–Právo verejnosti na prístup k dokumentom–Rozsah–Vylúčenie dokumentov Súdneho dvora spadajúcich do rámca jeho súdnej činnosti–Neexistencia vplyvu na uplatniteľnosť nariadenia č. 1049/2001 na iné inštitúcie, ktoré majú vyjadrenia predložené členskými štátmi v rámci súdnych konaní pred súdom Únie

   (Článok 15 ods. 1 a 3 ZFEÚ, články 258 a 298 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 42; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

6. Inštitúcie Európskej únie–Právo verejnosti na prístup k dokumentom–Rozsah–Vylúčenie dokumentov Súdneho dvora spadajúcich do rámca jeho súdnej činnosti–Uplatniteľnosť nariadenia č. 1049/2001 na vyjadrenia, ktoré vypracoval členský štát a ktoré má Komisia–Narušenie potrebného účinku vylúčenia–Neexistencia

   (Článok 15 ods. 3 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

7. Súdne konanie–Prejednávanie vecí pred Súdnym dvorom–Ochrana poskytnutá účastníkom konania proti zneužitiu procesných dokumentov–Rozsah–Zverejnenie vyjadrení predložených v rámci konania o odvolaní na internete–Zneužitie konania–Zohľadnenie pri rozdelení trov konania

   (Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 171 ods. 1)

1.  Článok 3 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie výslovne stanovuje, že právo na prístup k dokumentom, ktoré majú tieto inštitúcie, sa týka nielen dokumentov vypracovaných týmito inštitúciami, ale takisto tých, ktoré dostali od tretích osôb, medzi ktoré patria tak iné inštitúcie Únie, ako aj členské štáty. Pôsobnosť nariadenia č. 1049/2001 je tak vymedzená odkazom na ním vymenované inštitúcie, a nie na kategórie konkrétnych dokumentov, a ani na autora dokumentu, ktorý má niektorá z týchto inštitúcií.

   (pozri body 36, 37)

2.  Okolnosť, že dokumenty, ktoré má niektorá z inštitúcií uvedených v nariadení č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, vypracoval členský štát a súvisia so súdnymi konaniami, nemôže vylúčiť také dokumenty z pôsobnosti tohto nariadenia. Na jednej strane totiž skutočnosť, že nariadenie č. 1049/2001 sa neuplatňuje na žiadosti o prístup k dokumentom v držbe Súdneho dvora Európskej únie, neznamená, že dokumenty súvisiace so súdnou činnosťou tejto inštitúcie zo zásady nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ sa také dokumenty nachádzajú v držbe inštitúcií Únie vymenovaných uvedeným nariadením, ako je Komisia. Na druhej strane ochranu legitímnych záujmov členských štátov, pokiaľ ide o také dokumenty, možno zaistiť prostredníctvom výnimiek zo zásady práva na prístup k dokumentom, stanovených v nariadení č. 1049/2001.

   Tiež platí, že aj keď skutočnosť, že ani Štatút Súdneho dvora Európskej únie, ani rokovacie poriadky súdov Únie neupravujú právo tretích osôb na prístup k vyjadreniam predloženým v rámci súdnych konaní, je samozrejme potrebné zohľadniť na účely výkladu výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, nemôže to viesť k neuplatniteľnosti uvedeného nariadenia na žiadosti o prístup k vyjadreniam vypracovaným členským štátom na účely súdneho konania pred súdom Únie, ktoré sa nachádzajú v držbe inštitúcie.

   (pozri body 38, 39, 45)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 41, 42)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 43)

5.  Podľa článku 15 ods. 3 štvrtého pododseku ZFEÚ sa na Súdny dvor Európskej únie vzťahuje režim prístupu k dokumentom inštitúcií uvedený v prvom pododseku toho istého ustanovenia iba pri výkone jeho administratívnych úloh. Z toho vyplýva, že podmienky upravujúce prístup k dokumentom, ktoré má táto inštitúcia a ktoré sa vzťahujú na jej súdnu činnosť, nemožno stanoviť nariadeniami prijatými podľa článku 15 ods. 3 druhého pododseku ZFEÚ. Neuplatniteľnosť režimu prístupu k dokumentom upraveného v článku 15 ods. 3 prvom pododseku ZFEÚ na Súdny dvor Európskej únie pri výkone jeho súdnych úloh však nebráni uplatneniu tohto režimu na inštitúciu, na ktorú sa ustanovenia článku 15 ods. 3 ZFEÚ a nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v plnom rozsahu uplatňujú, ako Komisia, pokiaľ má dokumenty, ktoré vypracoval členský štát, ako vyjadrenia predložené členským štátom v rámci konania o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré súvisia so súdnymi konaniami.

   V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy sa totiž zavedením článku 15 ZFEÚ, ktorý nahradil článok 255 ES, rozšírila pôsobnosť zásady transparentnosti v práve Únie, keďže teraz je upravené právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie vrátane Súdneho dvora Európskej únie, Európskej centrálnej banky a Európskej investičnej banky pri výkone ich administratívnych úloh. Neexistuje žiadna okolnosť umožňujúca tvrdiť, že rozšírenie uvedeného práva s cieľom pokryť administratívne činnosti inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie sa spája so zavedením akéhokoľvek obmedzenia pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001, pokiaľ ide o dokumenty pochádzajúce z členského štátu, ako uvedené vyjadrenia, ktoré má Komisia v súvislosti so súdnym konaním pred Súdnym dvorom Európskej únie.

   Navyše, pokiaľ ide o článok 15 ods. 1 ZFEÚ a článok 298 ZFEÚ, ako aj zakotvenie práva na prístup k dokumentom v článku 42 Charty základných práv Európskej únie, ktoré zakotvujú cieľ otvorenej európskej administratívy, článok 15 ods. 3 štvrtý pododsek ZFEÚ nemožno vykladať tak, že vyžaduje prijatie reštriktívneho výkladu pôsobnosti nariadenia č. 1049/2001 s dôsledkom, že dokumenty vypracované členským štátom, ako uvedené vyjadrenia predložené členským štátom v rámci konania o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, nespadajú do pôsobnosti tohto nariadenia, ak ich má Komisia.

   (pozri body 48 – 52)

6.  Obmedzenia týkajúce sa prístupu k dokumentom súdnej povahy, či už sú stanovené na základe článku 255 ES, ktorý bol nahradený článkom 15 ZFEÚ, alebo podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, sledujú rovnaký cieľ, a to zaistiť, aby výkon práva na prístup k dokumentom inštitúcií neporušoval ochranu súdnych konaní, pričom táto ochrana najmä znamená, že sa musí zaistiť dodržiavanie zásad rovnosti zbraní, ako aj riadneho výkonu spravodlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie č. 1049/2001 umožňuje prípadne odmietnuť zverejnenie dokumentov súvisiacich s konaniami pred súdmi Únie a tým zaručiť ochranu takýchto súdnych konaní, je potrebné sa domnievať, že článok 15 ods. 3 štvrtý pododsek ZFEÚ nevyžaduje výklad, podľa ktorého by vyjadrenia vypracované členským štátom, ktoré má Komisia, museli byť nevyhnutne vylúčené z pôsobnosti tohto nariadenia. Vzhľadom na to, že ochrana súdnych konaní je takto zaistená v súlade s cieľom článku 15 ods. 3 štvrtého pododseku ZFEÚ, potrebný účinok tohto ustanovenia nemôže byť ohrozený.

   (pozri body 53, 54)

7.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 62)