Vec C‑249/16

Saale Kareda

proti

Stefanovi Benköovi,

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 – Článok 7 bod 1 – Pojmy ‚zmluvné veci‘ a ‚zmluva o poskytovaní služieb‘ – Regresná žaloba medzi solidárnymi dlžníkmi úverovej zmluvy – Určenie miesta plnenia úverovej zmluvy“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. júna 2017

1. Súdna spolupráca v občianskych veciach–Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach–Nariadenie č. 1215/2012–Pojem zmluvné veci–Regresná žaloba medzi solidárnymi dlžníkmi úverovej zmluvy–Zahrnutie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012, článok 7 bod 1)

2. Súdna spolupráca v občianskych veciach–Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach–Nariadenie č. 1215/2012–Osobitné právomoci–Právomoc v zmluvných veciach v zmysle článku 7 bodu 1 písm. b)–Poskytovanie služieb–Pojem–Úverová zmluva uzavretá medzi úverovou inštitúciou a dvoma solidárnymi dlžníkmi–Zahrnutie

   [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012, článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka]

3. Súdna spolupráca v občianskych veciach–Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach–Nariadenie č. 1215/2012–Osobitné právomoci–Právomoc v zmluvných veciach v zmysle článku 7 bodu 1 písm. b)–Určenie miesta poskytnutia zmluvnej povinnosti–Úverová zmluva uzavretá medzi úverovou inštitúciou a dvoma solidárnymi dlžníkmi–Sídlo tejto inštitúcie–Toto miesto, na základe ktorého sa určuje aj osobitná právomoc na účely prejednania regresnej žaloby medzi týmito dvoma spoludlžníkmi

   [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012, článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka]

1.  Článok 7 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že regresná žaloba podaná medzi solidárnymi dlžníkmi na základe zmluvy o úvere predstavuje „zmluvné veci“ v zmysle tohto ustanovenia.

   (pozri bod 33, bod 1 výroku)

2.  Článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá bola uzavretá medzi úverovou inštitúciou a dvoma solidárnymi dlžníkmi, sa musí kvalifikovať ako „zmluva o poskytnutí služieb“ v zmysle tohto ustanovenia.

   Podľa judikatúry Súdneho dvora pojem „služby“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia č. 44/2001, ktorého znenie je rovnaké ako znenie článku 7 bod 1 písm. b) nariadenia č. 1215/2012, znamená prinajmenšom, že strana, ktorá ich poskytuje, vykonáva určitú činnosť za odmenu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2016, Granarolo,C‑196/15, EU:C:2016:559, bod 37 a citovanú judikatúru).

   Ako uviedol generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, v zmluve o úvere uzavretej medzi úverovou inštitúciou a príjemcom úveru poskytnutie služieb spočíva v odovzdaní peňažnej sumy úverovou inštitúciou, príjemcovi za úplatu, ktorú príjemca v zásade platí vo forme úrokov.

   Treba preto usudzovať, že takáto zmluva o úvere sa má kvalifikovať ako „zmluva o poskytnutí služieb“ v zmysle článku 7 bodu 1 písm. b) druhej zarážky nariadenia č. 1215/2012.

   (pozri body 35 až 38, bod 2 výroku)

3.  Článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ úverová inštitúcia poskytne úver dvom solidárnym dlžníkom, „miestom v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť“ v zmysle tohto ustanovenia, je sídlo tejto inštitúcie, pokiaľ sa nerozhodlo inak, a to aj na účely určenia miestnej príslušnosti súdu, ktorý má rozhodovať o regresnej žalobe medzi týmito dvoma spoludlžníkmi.

   (pozri bod 46, bod 3 výroku)