Vec C‑466/15

Jean‑Michel Adrien a i.

proti

Premier ministre a i.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Voľný pohyb pracovníkov — Vnútroštátni úradníci vyslaní do inštitúcie alebo orgánu Únie — Starobný dôchodok — Právo voľby — Prerušenie alebo zachovanie poistenia vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia — Obmedzenie kumulácie dôchodku nadobudnutého na základe vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia s dôchodkom nadobudnutým na základe systému dôchodkového zabezpečenia Únie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 6. októbra 2016

1. Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Právomoc členských štátov organizovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia – Obmedzenia – Dodržiavanie práva Únie – Pravidlá Zmluvy týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov – Vplyv na výhody poskytované len na základe právnej úpravy jedného členského štátu

   (Články 45 a 48 ZFEÚ)

2. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Pojem – Štátny príslušník členského štátu zamestnaný v medzinárodnej organizácii – Zahrnutie

   (Článok 45 ZFEÚ)

3. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Rovnosť zaobchádzania – Starobný dôchodok – Vnútroštátni úradníci vyslaní do inštitúcie alebo orgánu Únie, ktorí si zvolili poistenie vo vnútroštátnom systéme a ukončili 10‑ročné obdobie, z čoho im vyplýva nárok na dôchodok na základe systému dôchodkového zabezpečenia Únie – Vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje kumuláciu dôchodku nadobudnutého na základe vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia s dôchodkom nadobudnutým na základe systému dôchodkového zabezpečenia Únie – Neprípustnosť

   (Článok 45 ZFEÚ)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 22, 26 – 28)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 24, 25)

3.  Článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, v dôsledku ktorej vnútroštátny úradník vyslaný do inštitúcie alebo orgánu Únie, ktorý sa rozhodne zostať poistený vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia po dobu svojho vyslania, stráca všetky alebo časť výhod zodpovedajúcich jeho poisteniu v tomto systéme, ak ukončí 10‑ročné obdobie služby v Únii, čím mu vzniká nárok na dôchodok na základe systému dôchodkového zabezpečenia Únie.

   V prípade, že je úradník vyslaný do inštitúcie alebo orgánu Únie naďalej poistený vo svojom vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia počas doby svojho vyslania, na základe tejto vnútroštátnej právnej úpravy sa na dôchodok vyplývajúci z tohto poistenia vzťahuje pravidlo stropu a pravidlo zníženia. Podľa týchto pravidiel suma dôchodku, ktorá sa úradníkovi bude vyplácať na základe vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia, môže dopĺňať dôchodok nadobudnutý na základe systému Únie iba do výšky vnútroštátneho dôchodku, ktorý by nadobudol v prípade, že by nedošlo k vyslaniu, a vnútroštátny dôchodok sa znižuje po výšku dôchodku, na ktorý vznikol nárok na základe systému Únie, takým spôsobom, aby kumulovaná suma obidvoch dôchodkov nepresiahla takto stanovený strop.

   Za takýchto podmienok úradník, ktorý je naďalej poistený vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia, odvádza príspevky bez nároku na protiplnenie. Uvedené pravidlá stropu a zníženia tak môžu takémuto úradníkovi brániť vo výkone jeho slobody zaručenej článkom 45 ZFEÚ alebo spôsobiť, že sa tento výkon stane menej príťažlivým.

   To, že zachovanie poistenia vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia je fakultatívne, nič nemení na skutočnosti, že pravidlá stropu a zníženia, ktoré sa uplatňujú v prípade uplatnenia tejto možnosti, majú za dôsledok, že úradník, ktorý využije túto možnosť, odvádzal príspevky bez nároku na protiplnenie, ak ukončí 10‑ročné obdobie služby v Únii, čím mu vzniká nárok na dôchodok na základe systému dôchodkového zabezpečenia Únie. Ak však vnútroštátny systém dôchodkového zabezpečenia umožňuje vyslaným zamestnancom naďalej ostať poistenými, táto možnosť musí byť stanovená tak, aby takýto dôsledok nemala, pretože inak predstavuje prekážku voľnému pohybu pracovníkov.

   Takáto právna úprava totiž znevýhodňuje vyslaného úradníka, ktorý je poistený v systéme dôchodkového zabezpečenia Únie a zároveň vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia, vo vzťahu k úradníkovi, ktorý ostal v členskom štáte pôvodu a ktorý je poistený iba v tomto vnútroštátnom systéme, a to v tom, že iba na prvého uvedeného úradníka, ktorý pritom odvádzal príspevky zároveň do obidvoch systémov, sa vzťahuje strata všetkých výhod zodpovedajúcich jeho poisteniu vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia alebo ich časti, ak získa nároky na dôchodok na základe systému dôchodkového zabezpečenia Únie.

   (pozri body 29, 30, 32, 34, 38 a výrok)