Vec C‑308/14

Európska komisia

proti

Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska

„Nesplnenie povinnosti členským štátom — Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia — Nariadenie (ES) č. 883/2004 — Článok 4 — Rovnosť zaobchádzania v súvislosti s prístupom k dávkam sociálneho zabezpečenia — Právo na pobyt — Smernica 2004/38/ES — Vnútroštátna právna úprava, ktorá odmieta priznať určité rodinné príspevky alebo daňovú úľavu na nezaopatrené dieťa štátnym príslušníkom iných členských štátov, ktorí nemajú právo na legálny pobyt“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. júna 2016

1. Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Právna úprava Únie – Vecná pôsobnosť – Dávky sociálneho zabezpečenia – Pojem – Rodinný príspevok určený na pokrytie časti nákladov osôb, ktoré sa starajú o jedno alebo viaceré deti, a priznávaný každej osobe na základe jej žiadosti – Daňová úľava na nezaopatrené dieťa poskytovaná každému, kto sa stará o jedno alebo o viacero detí, a zohľadňujúca viaceré faktory týkajúce sa individuálnej situácie dotknutej rodiny – Zahrnutie

   [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, článok 1 písm. z) a článok 3 ods. 1 písm. j)]

2. Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Uplatniteľná právna úprava – Súčasné uplatnenie viacerých vnútroštátnych právnych úprav – Vylúčenie – Systém kolíznych noriem – Úplnosť

   [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, článok 11 ods. 3 písm. e)]

3. Sociálne zabezpečenie – Migrujúci pracovníci – Rovnosť zaobchádzania v zmysle článku 4 nariadenia č. 883/2004 – Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca nárok na sociálne dávky legálnym pobytom – Nepriama diskriminácia – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Podmienky

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, článok 4; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 7 a článok 14 ods. 2)

4. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Dôkaz o nesplnení povinnosti – Bremeno zaťažujúce Komisiu – Predloženie skutočností poukazujúcich na nesplnenie povinnosti

   (Článok 258 ZFEÚ)

1.  Dávky, ktoré sa poskytujú automaticky rodinám, ktoré spĺňajú určité objektívne požiadavky týkajúce sa najmä ich veľkosti, príjmov a prostriedkov bez ohľadu na individuálne a diskrečné posúdenie osobných potrieb a ktorých cieľom je kompenzovať rodinné výdavky, sa musia považovať za dávky sociálneho zabezpečenia.

   V dôsledku toho sa za „dávky sociálneho zabezpečenia“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v spojení s článkom 1 písm. z) tohto nariadenia musí považovať jednak rodinný príspevok určený predovšetkým na pokrytie časti nákladov osôb, ktoré sa starajú o jedno alebo viaceré deti a priznávaný každej osobe na základe jej žiadosti a jednak daňová úľava na nezaopatrené dieťa poskytovaná každému, kto sa stará o jedno alebo o viacero detí, pričom jej výška závisí od príjmov rodiny, počtu nezaopatrených detí, ako aj od ďalších faktorov týkajúcich sa individuálnej situácie dotknutej rodiny.

   (pozri body 58 – 61)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 63 – 66, 68)

3.  Hostiteľský členský štát, ktorý na účely priznania sociálnych dávok vyžaduje legálnosť pobytu štátneho príslušníka iného členského štátu na svojom území, sa dopúšťa nepriamej diskriminácie.

   Na to, aby bola takáto nepriama diskriminácia odôvodnená, musí byť spôsobilá na dosiahnutie sledovaného cieľa a nesmie ísť rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.

   V tejto súvislosti nevyhnutnosť chrániť financie hostiteľského členského štátu v zásade odôvodňuje oprávnenie kontrolovať legálnosť pobytu v okamihu poskytnutia sociálnej dávky, a to najmä ekonomicky nečinným osobám pochádzajúcim z iných členských štátov, keďže priznanie takejto dávky môže mať dôsledky na celkový rozsah podpory, ktorá môže byť poskytnutá týmto štátom.

   Pokiaľ ide o primeranosť požiadavky práva na pobyt, overovanie skutočnosti, či sa žiadateľ nenachádza na území štátu nelegálne, ktoré vykonávajú vnútroštátne orgány v rámci priznávania predmetných sociálnych dávok, treba považovať za prípad overenia legality pobytu občanov Únie podľa článku 14 ods. 2 druhého pododseku smernice 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, a preto tiež musí spĺňať požiadavky stanovené touto smernicou.

   V dôsledku uvedeného, keďže iba v prípade pochybností vykonajú britské orgány nevyhnutné overenia na účely zistenia, či žiadateľ spĺňa, alebo nespĺňa podmienky stanovené v smernici 2004/38, a to najmä podmienky stanovené v jej článku 7, a či má teda právo na legálny pobyt na území tohto členského štátu v zmysle uvedenej smernice, predmetná vnútroštátna právna úprava nepredstavuje diskrimináciu, ktorú zakazuje článok 4 nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

   (pozri body 76, 79 – 82, 84, 86)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 85)