Vec C‑361/14 P

Európska komisia

proti

Petrovi McBrideovi a i.

„Odvolanie — Opatrenia na ochranu zdrojov a reštrukturalizácia odvetvia rybolovu — Žiadosti o zvýšenie bezpečnostnej tonáže — Zrušenie pôvodného rozhodnutia o zamietnutí súdmi Únie — Článok 266 ZFEÚ — Zrušenie právneho základu, na ktorom sa zakladá uvedené rozhodnutie o zamietnutí — Právomoc a právny základ na prijatie nových rozhodnutí — Zrušenie nových rozhodnutí o zamietnutí Všeobecným súdom — Zásada právnej istoty“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016

1. Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Vykonávacie opatrenia – Zrušenie právneho základu umožňujúceho prijať nový akt namiesto zrušeného aktu – Možnosť prijatia na základe článku 266 ZFEÚ – Neexistencia – Potreba platného právneho základu k dátumu prijatia

   (Článok 5 ods. 2 ZEÚ, článok 266 ZFEÚ)

2. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Odkaz na právny základ aktu

   (Článok 296 ZFEÚ)

3. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Rozhodnutie, ktoré nebolo v lehotách napadnuté – Konečná povaha vo vzťahu k adresátovi – Neskoršie spochybnenie rozhodnutia – Vylúčenie

   (Článok 263 ZFEÚ)

4. Odvolanie – Žalobné dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Uplatnenie implicitného odôvodnenia Všeobecným súdom – Prípustnosť – Podmienky

   (Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 36 a článok 53 prvý odsek)

1.  Podľa článku 266 ZFEÚ inštitúcia, ktorej akt bol zrušený súdom Únie, musí prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom zrušujúcim tento akt. Pred prijatím týchto opatrení inštitúciou, ktorá vydala zrušený akt, sa však kladie otázka právomoci tejto inštitúcie, lebo inštitúcie Únie môžu konať len v medziach zverených právomocí. V tejto súvislosti povinnosť konať, ktorá vyplýva z článku 266 ZFEÚ, nie je zdrojom právomoci pre dotknutú inštitúciu, a ani jej neumožňuje opierať sa o právny základ, ktorý bol medzitým zrušený.

   Okrem toho dodržanie zásad upravujúcich uplatňovanie právnych predpisov v čase, ako aj požiadavky týkajúce sa právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vyžadujú uplatnenie hmotnoprávnej úpravy platnej v čase, keď vznikli predmetné skutočnosti, hoci táto právna úprava už neplatí v čase prijatia aktu inštitúciou Únie, a naopak ustanovenie predstavujúce právny základ aktu a oprávňujúce inštitúciu Únie prijať predmetný akt musí platiť v čase prijatia tohto aktu. Rovnako tak postup prijímania tohto aktu musí byť v súlade s pravidlami platnými v čase tohto prijatia. V tejto súvislosti nemôže byť prostredníctvom uplatnenia všeobecných zásad práva Únie prípustné, aby inštitúcia použila právny základ, ktorý už nie je platný, na uplatnenie hmotnoprávneho pravidla, ako základu rozhodnutia v nadväznosti na zrušenie pôvodného rozhodnutia súdom Únie.

   (pozri body 35, 36, 38, 40, 45)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 47, 48)

3.  Rozhodnutie, ktoré osoba, ktorej je určené, nenapadla v lehotách stanovených v článku 263 ZFEÚ, sa voči nej stáva konečným. Zásada právnej istoty teda stanovuje, že platnosť takéhoto rozhodnutia, ktoré je pre adresátov priaznivé alebo ktoré sa voči nim stalo konečným, nie je dotknutá rozsudkom súdu Únie, ktorý sa týka iných rozhodnutí.

   (pozri body 55, 56)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 61)