Vec C‑1/14

Base Company NV

a

Mobistar NV

proti

Ministerraad

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Grondwettelijk Hof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Elektronické komunikačné siete a služby — Smernica 2002/22/ES — Články 4, 9, 13 a 32 — Záväzky univerzálnej služby a záväzky sociálnej služby — Poskytovanie prístupu na pevnom mieste a poskytovanie telefónnych služieb — Prijateľnosť taríf — Osobitné voľby tarify — Financovanie záväzkov univerzálnej služby — Doplnkové povinné služby — Mobilné komunikačné služby a/alebo predplatený prístup k internetu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. júna 2015

1. Aproximácia právnych predpisov — Telekomunikačný sektor — Univerzálna služba a práva užívateľov — Smernica 2002/22 — Ustanovenia týkajúce sa prijateľnosti taríf a financovania záväzkov univerzálnej služby — Pôsobnosť — Mobilné komunikačné služby vrátane predplateného prístupu k internetu poskytovaného prostredníctvom mobilných komunikačných služieb — Vylúčenie — Poskytovanie týchto služieb ako povinne doplnkových služieb — Mechanizmus financovania týchto služieb, ktorý predpokladá účasť určitých podnikov — Neprípustnosť

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, články 4, 9, článok 13 ods. 1 písm. b) a článok 32]

2. Prejudiciálne otázky — Právomoc vnútroštátneho súdu — Posúdenie potreby a relevantnosti položených otázok

   (Článok 267 ZFEÚ)

3. Prejudiciálne otázky — Prípustnosť — Návrh, ktorý neposkytuje žiadne spresnenie skutkového a právneho kontextu a neuvádza dôvody predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru — Zjavná neprípustnosť

   [Článok 267 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 23; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 53 ods. 2 a článok 94 písm. a)]

1.  Smernica 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136, sa má vykladať v tom zmysle, že osobitné tarify stanovené v článku 9 a mechanizmus financovania upravený v článku 13 ods. 1 písm. b) tejto smernice sa uplatnia na predplatený prístup k internetu, ktorý vyžaduje pripojenie k internetu na pevnom mieste, ale nie na mobilné komunikačné služby vrátane predplateného prístupu k internetu poskytovaného prostredníctvom uvedených mobilných komunikačných služieb.

   Tak nadpis, ako aj znenie článku 4 smernice univerzálnej služby totiž výslovne stanovujú povinnosť členských štátov zabezpečiť pripojenie k verejnej komunikačnej sieti na pevnom mieste. Táto povinnosť vyplýva aj z odôvodnenia 8 tejto smernice, ktoré uvádza, že základnou požiadavkou univerzálnej služby je na požiadanie poskytnúť užívateľom spojenie s verejnou telefónnou sieťou na pevnom mieste za prijateľnú cenu.

   Slovné spojenie „na pevnom mieste“ je opakom výrazu „mobilný“.

   Mobilné komunikačné služby sú teda už podľa definície vylúčené z minimálneho súboru definovaného v kapitole II smernice 2002/22, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136, pretože ich poskytovanie nepredpokladá prístup a pripojenie k verejnej komunikačnej sieti na pevnom mieste. Tak isto treba usudzovať, že predplatený prístup k internetu prostredníctvom mobilných komunikačných služieb nie je súčasťou tohto minimálneho súboru. Predplatený prístup k internetu je naopak zahrnutý do tohto súboru, pokiaľ jeho poskytovanie predpokladá pripojenie k internetu na pevnom mieste.

   Pokiaľ sú mobilné komunikačné služby, vrátane predplateného prístupu k internetu poskytovaného prostredníctvom uvedených mobilných komunikačných služieb, verejne prístupné na vnútroštátnom území ako „doplnkové povinné služby“ v zmysle článku 32 smernice univerzálnej služby, ich financovanie nemôže byť vo vnútroštátnom práve zabezpečené mechanizmom, na ktorom by sa podieľali určité podniky.

   Ako uvádza odôvodnenie 25 smernice univerzálnej služby, členské štáty nesmú ukladať účastníkom trhu finančné príspevky vzťahujúce sa na opatrenia, ktoré nespadajú do záväzkov univerzálnej služby. Jednotlivé členské štáty majú naďalej voľnosť pri financovaní osobitných opatrení v súlade s právom Únie, nie však prostredníctvom príspevkov pochádzajúcich od účastníkov trhu.

   (pozri body 34 – 37, 42, 43 a výrok)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 45)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 46 – 51)

Vec C‑1/14

Base Company NV

a

Mobistar NV

proti

Ministerraad

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Grondwettelijk Hof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Elektronické komunikačné siete a služby — Smernica 2002/22/ES — Články 4, 9, 13 a 32 — Záväzky univerzálnej služby a záväzky sociálnej služby — Poskytovanie prístupu na pevnom mieste a poskytovanie telefónnych služieb — Prijateľnosť taríf — Osobitné voľby tarify — Financovanie záväzkov univerzálnej služby — Doplnkové povinné služby — Mobilné komunikačné služby a/alebo predplatený prístup k internetu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. júna 2015

1. Aproximácia právnych predpisov – Telekomunikačný sektor – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22 – Ustanovenia týkajúce sa prijateľnosti taríf a financovania záväzkov univerzálnej služby – Pôsobnosť – Mobilné komunikačné služby vrátane predplateného prístupu k internetu poskytovaného prostredníctvom mobilných komunikačných služieb – Vylúčenie – Poskytovanie týchto služieb ako povinne doplnkových služieb – Mechanizmus financovania týchto služieb, ktorý predpokladá účasť určitých podnikov – Neprípustnosť

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, články 4, 9, článok 13 ods. 1 písm. b) a článok 32]

2. Prejudiciálne otázky – Právomoc vnútroštátneho súdu – Posúdenie potreby a relevantnosti položených otázok

   (Článok 267 ZFEÚ)

3. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Návrh, ktorý neposkytuje žiadne spresnenie skutkového a právneho kontextu a neuvádza dôvody predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru – Zjavná neprípustnosť

   [Článok 267 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 23; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 53 ods. 2 a článok 94 písm. a)]

1.  Smernica 2002/22 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136, sa má vykladať v tom zmysle, že osobitné tarify stanovené v článku 9 a mechanizmus financovania upravený v článku 13 ods. 1 písm. b) tejto smernice sa uplatnia na predplatený prístup k internetu, ktorý vyžaduje pripojenie k internetu na pevnom mieste, ale nie na mobilné komunikačné služby vrátane predplateného prístupu k internetu poskytovaného prostredníctvom uvedených mobilných komunikačných služieb.

   Tak nadpis, ako aj znenie článku 4 smernice univerzálnej služby totiž výslovne stanovujú povinnosť členských štátov zabezpečiť pripojenie k verejnej komunikačnej sieti na pevnom mieste. Táto povinnosť vyplýva aj z odôvodnenia 8 tejto smernice, ktoré uvádza, že základnou požiadavkou univerzálnej služby je na požiadanie poskytnúť užívateľom spojenie s verejnou telefónnou sieťou na pevnom mieste za prijateľnú cenu.

   Slovné spojenie „na pevnom mieste“ je opakom výrazu „mobilný“.

   Mobilné komunikačné služby sú teda už podľa definície vylúčené z minimálneho súboru definovaného v kapitole II smernice 2002/22, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136, pretože ich poskytovanie nepredpokladá prístup a pripojenie k verejnej komunikačnej sieti na pevnom mieste. Tak isto treba usudzovať, že predplatený prístup k internetu prostredníctvom mobilných komunikačných služieb nie je súčasťou tohto minimálneho súboru. Predplatený prístup k internetu je naopak zahrnutý do tohto súboru, pokiaľ jeho poskytovanie predpokladá pripojenie k internetu na pevnom mieste.

   Pokiaľ sú mobilné komunikačné služby, vrátane predplateného prístupu k internetu poskytovaného prostredníctvom uvedených mobilných komunikačných služieb, verejne prístupné na vnútroštátnom území ako „doplnkové povinné služby“ v zmysle článku 32 smernice univerzálnej služby, ich financovanie nemôže byť vo vnútroštátnom práve zabezpečené mechanizmom, na ktorom by sa podieľali určité podniky.

   Ako uvádza odôvodnenie 25 smernice univerzálnej služby, členské štáty nesmú ukladať účastníkom trhu finančné príspevky vzťahujúce sa na opatrenia, ktoré nespadajú do záväzkov univerzálnej služby. Jednotlivé členské štáty majú naďalej voľnosť pri financovaní osobitných opatrení v súlade s právom Únie, nie však prostredníctvom príspevkov pochádzajúcich od účastníkov trhu.

   (pozri body 34 – 37, 42, 43 a výrok)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 45)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 46 – 51)