Vec C‑97/14

SMK kft

proti

Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Dél‑alföldi Regionális Adó Főigazgatósága

a

Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gyulai Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Smernica 2006/112/ES — Článok 52 písm. c) a článok 55 — Určenie miesta poskytovania služieb — Príjemca služby identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty vo viacerých členských štátoch — Odoslanie alebo preprava z členského štátu, v ktorom sa služba fyzicky vykonala“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 30. apríla 2015

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Určenie relevantných ustanovení práva Únie – Preformulovanie otázok

   (Článok 267 ZFEÚ)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Poskytovanie služieb – Určenie miesta daňovej povinnosti – Oceňovanie hmotného hnuteľného majetku alebo práce na tomto majetku – Výnimka pre služby poskytnuté príjemcom identifikovaným pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte ako v štáte, na ktorého území sa tieto služby skutočne vykonávajú – Príjemca služby identifikovaný vo viacerých členských štátoch – Odoslanie alebo preprava z členského štátu, v ktorom sa služba fyzicky vykonala, nie po vykonaní týchto plnení, ale po konečnom predaji tohto majetku

   [Smernica Rady 2006/112, článok 52 písm. c) a článok 55]

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 27 – 30)

2.  Článok 55 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení účinnom do 1. januára 2010 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní za okolností, keď bol príjemca služieb identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v členskom štáte, v ktorom sa služby fyzicky vykonali a v inom členskom štáte, a potom výlučne v tomto inom členskom štáte, a keď sa hmotný hnuteľný majetok, ktorého sa tieto služby týkali, odoslal alebo prepravil z členského štátu, v ktorom sa tieto služby fyzicky vykonali, nie po vykonaní týchto plnení, ale po konečnom predaji tohto majetku.

   Vzhľadom na to, že miesto poskytnutia služieb sa musí určiť len na základe samotných skutkových okolností týkajúcich sa dotknutých zdaniteľných plnení, musí sa podmienka, aby sa tovar odoslal alebo prepravil z členského štátu, v ktorom sa služby fyzicky vykonali, stanovená v článku 55 smernice 2006/112 na účely uplatnenia výnimky, ktorú stanovuje, posúdiť len na základe týchto skutkových okolností a nie na základe prípadných neskorších plnení. Na to, aby sa mohol uplatniť uvedený článok 55, tak musí dôjsť k preprave alebo odoslaniu tovaru v rámci plnenia týkajúceho sa prác na tomto tovare, teda pred prípadným uskutočnením iného plnenia týkajúceho sa tohto tovaru podliehajúceho dani z pridanej hodnoty.

   (pozri body 37, 38, 42 a výrok)