Vec C‑213/13

Impresa Pizzarotti & C. SpA

proti

Comune di Bari a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Verejné zákazky na práce — Smernica 93/37/EHS — ‚Záväzok prenajať‘ budovy, ktoré ešte neboli postavené — Vnútroštátne súdne rozhodnutie s právnou silou rozhodnutej veci — Rozsah zásady právnej sily rozhodnutej veci v prípade situácie nezlučiteľnej s právom Únie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10. júla 2014

1. Aproximácia právnych predpisov – Postupy zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby – Smernica 2004/18 – Časová pôsobnosť – Rozhodnutie verejného obstarávateľa, ktorý si volí druh použitého konania na pridelenie zákazky pred uplynutím lehoty na prebratie – Neuplatniteľnosť smernice

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18, článok 80 ods. 1)

2. Prejudiciálne otázky – Návrh týkajúci sa výkladu ustanovení aktu Únie, ktorý nie je uplatniteľný na spor vo veci samej – Prípustnosť – Podmienka – Ustanovenia, o ktoré ide v návrhu a ktoré boli prebraté do skutočne uplatniteľného aktu Únie

   (Článok 267 ZFEÚ)

3. Aproximácia právnych predpisov – Postupy zadávania verejných zákaziek na práce – Smernica 93/37 – Pôsobnosť – Zmluva, ktorej hlavným predmetom je výstavba diela spĺňajúceho potreby uvedené obstarávateľom – Zahrnutie – Zmluva upravujúca prenájom diela – Neexistencia vplyvu

   [Smernica Rady 92/50, článok 1 písm. a) bod iii), a smernica Rady 93/37, článok 1 písm. a)]

4. Členské štáty – Povinnosti – Povinnosť spolupráce – Povinnosť vnútroštátneho súdu neuplatniť vnútroštátne procesné normy, aby bolo možné opätovne preskúmať právoplatné súdne rozhodnutie – Neexistencia – Výnimka – Zakotvenie možnosti zmeny vnútroštátnych rozhodnutí vo vnútroštátnom práve

   (Článok 4 ods. 3 ZEÚ; článok 267 ZFEÚ)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 31, 33)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 34, 35)

3.  Článok 1 písm. a) smernice 93/37 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva, ktorej hlavným predmetom je výstavba diela spĺňajúceho potreby uvedené obstarávateľom, predstavuje verejnú zákazku na práce, a preto nemôže byť zahrnutá medzi výnimky stanovené v článku 1 písm. a) bode iii) smernice 92/50 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, hoci obsahuje záväzok prenajať dotknuté dielo.

   Aby totiž bolo možné dospieť k záveru o existencii verejnej zákazky na práce v zmysle smernice 93/37, je potrebné, aby výstavba navrhovaného diela zodpovedala potrebám spresneným obstarávateľom. To platí aj vtedy, ak obstarávateľ prijal opatrenia s cieľom vymedziť charakteristiky diela alebo aspoň podstatne ovplyvniť jeho projektovú dokumentáciu. Navyše rozhodujúcim prvkom na účely kvalifikácie zmluvy je jej hlavný predmet, a nie výška odmeny, ktorá má byť zaplatená zhotoviteľovi, alebo spôsob jej zaplatenia.

   (pozri body 43, 44, 50, 52, bod 1 výroku)

4.  Ak neexistuje právna úprava Únie v predmetnej oblasti, podmienky vykonávania zásady právnej sily rozhodnutej veci musí stanoviť vnútroštátny právny poriadok v súlade so zásadou procesnej autonómie členských štátov a pri dodržaní zásad ekvivalencie a efektivity. V tejto súvislosti teda právo Únie vnútroštátnemu súdu neukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých nadobúda súdne rozhodnutie právoplatnosť, napriek tomu, že by sa tým umožnila náprava vnútroštátnej situácie nezlučiteľnej s týmto právom. Preto ak uplatniteľné vnútroštátne procesné normy upravujú za určitých podmienok možnosť vnútroštátneho súdu zrušiť právoplatnosť rozhodnutia s cieľom zosúladiť situáciu s vnútroštátnym právom, táto možnosť sa v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity musí využiť, ak sú tieto podmienky splnené, na obnovenie súladu predmetnej situácie s uplatniteľnou právnou úpravou Únie.

   Preto v rozsahu, v akom to uplatniteľné vnútroštátne procesné normy povoľujú, musí vnútroštátny súd, ktorý rozhodoval na poslednom stupni bez toho, aby sa predtým obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou v zmysle článku 267 ZFEÚ, buď doplniť svoje právoplatné rozhodnutie, ktoré viedlo k situácii nezlučiteľnej s právnou úpravou Únie v oblasti verejných zákaziek na práce, alebo zrušiť toto rozhodnutie, aby tak zohľadnil výklad tejto právnej úpravy, ktorý bol prijatý Súdnym dvorom.

   (pozri body 54, 59, 62, 64, bod 2 výroku)