Vec C-643/11

LVK – 56 EOOD

proti

Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpalnenieto“ – Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Administrativen săd Varna)

„Dane — DPH — Smernica 2006/112/ES — Zásada daňovej neutrality — Právo na odpočet — Zamietnutie — Článok 203 — Uvedenie DPH na faktúre — Daňová povinnosť — Existencia zdaniteľného plnenia — Rovnaké posúdenie vo vzťahu k vystaviteľovi faktúry a k jej príjemcovi — Potreba“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 31. januára 2013

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Daň splatná výlučne z dôvodu jej uvedenia na faktúre – Pôsobnosť – Skutočná neexistencia zdaniteľného plnenia – Zahrnutie – Opravný daňový výmer – Rozsah

   (Smernica Rady 2006/112, články 167 a 203)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Odpočet dane zaplatenej na vstupe – Dodržiavania zásad daňovej neutrality, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania – Zamietnutie z dôvodu neuskutočnenia plnenia – Prípustnosť – Podmienky

   [Smernica Rady 2006/112, články 63, 167, článok 168 písm. a) a článok 203]

1.  Článok 203 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že daň z pridanej hodnoty, ktorú osoba uviedla na faktúre, je táto osoba povinná zaplatiť bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu.

   Povinnosť zakotvená v článku 203, ktorá má za cieľ zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ktoré môže vzniknúť z práva na odpočet dane podľa článku 167 a nasl. tejto smernice, je obmedzená možnosťou členských štátov stanoviť vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch, že nedôvodne vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobrú vieru alebo ak vystaviteľ faktúry v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov.

   Navyše pokiaľ sa vystaviteľ faktúry neodvoláva na jeden z prípadov umožňujúcich opravu nedôvodne vyfakturovanej dane z pridanej hodnoty, daňová správa v rámci daňovej kontroly tohto vystaviteľa nie je povinná preveriť, či fakturovaná a priznaná daň z pridanej hodnoty zodpovedá zdaniteľným plneniam, ktoré tento vystaviteľ naozaj uskutočnil.

   Ten istý článok 203 sa má vykladať v tom zmysle, že len zo skutočnosti, že daňová správa v opravnom daňovom výmere zaslanom vystaviteľovi tejto faktúry neopravila daň z pridanej hodnoty, ktorú priznal, nemožno vyvodiť záver, že táto správa uznala, že uvedená faktúra zodpovedá skutočnému zdaniteľnému plneniu.

   Právo Únie však nevylučuje, aby príslušná správa vykonala kontrolu uskutočnenia plnení, ktoré vyfakturoval platiteľ dane, a prípadne opravila daňový dlh vyplývajúci z priznaní podaných platiteľom dane. Vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či došlo k zdaniteľnému plneniu, na základe ktorého je v konkrétnom prípade možné priznať príjemcovi faktúry právo na odpočet, zohľadní výsledok takejto kontroly, ako aj priznanie a zaplatenie fakturovanej dane z pridanej hodnoty vystaviteľom faktúry.

   (pozri body 36, 37, 39, 41, 42, bod 1 výroku)

2.  Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že článok 167 a článok 168 písm. a) smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj zásady daňovej neutrality, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania nebránia tomu, aby sa príjemcovi faktúry zamietlo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe z dôvodu neuskutočnenia zdaniteľného plnenia, hoci v opravnom daňovom výmere zaslanom vystaviteľovi tejto faktúry sa neopravila daň z pridanej hodnoty, ktorú vystaviteľ priznal. Ak sa však vzhľadom na podvody alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil tento vystaviteľ alebo ku ktorým došlo na vstupe plnenia, o ktoré sa opiera právo na odpočet, považuje toto plnenie za neuskutočnené, treba na základe objektívnych skutočností a bez toho, aby sa od príjemcu faktúry vyžadovalo overovanie, ktoré mu neprináleží, preukázať, že tento príjemca vedel alebo mohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty.

   (pozri bod 64, bod 2 výroku)

Vec C-643/11

LVK – 56 EOOD

proti

Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpalnenieto“ – Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Administrativen săd Varna)

„Dane — DPH — Smernica 2006/112/ES — Zásada daňovej neutrality — Právo na odpočet — Zamietnutie — Článok 203 — Uvedenie DPH na faktúre — Daňová povinnosť — Existencia zdaniteľného plnenia — Rovnaké posúdenie vo vzťahu k vystaviteľovi faktúry a k jej príjemcovi — Potreba“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 31. januára 2013

1. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Daň splatná výlučne z dôvodu jej uvedenia na faktúre — Pôsobnosť — Skutočná neexistencia zdaniteľného plnenia — Zahrnutie — Opravný daňový výmer — Rozsah

   (Smernica Rady 2006/112, články 167 a 203)

2. Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Odpočet dane zaplatenej na vstupe — Dodržiavania zásad daňovej neutrality, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania — Zamietnutie z dôvodu neuskutočnenia plnenia — Prípustnosť — Podmienky

   [Smernica Rady 2006/112, články 63, 167, článok 168 písm. a) a článok 203]

1.  Článok 203 smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že daň z pridanej hodnoty, ktorú osoba uviedla na faktúre, je táto osoba povinná zaplatiť bez ohľadu na to, či skutočne došlo k zdaniteľnému plneniu.

   Povinnosť zakotvená v článku 203, ktorá má za cieľ zabrániť nebezpečenstvu straty daňových príjmov, ktoré môže vzniknúť z práva na odpočet dane podľa článku 167 a nasl. tejto smernice, je obmedzená možnosťou členských štátov stanoviť vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch, že nedôvodne vyfakturovaná daň môže byť opravená, ak vystaviteľ faktúry preukáže svoju dobrú vieru alebo ak vystaviteľ faktúry v dostatočnom časovom predstihu úplne zabráni nebezpečenstvu straty daňových príjmov.

   Navyše pokiaľ sa vystaviteľ faktúry neodvoláva na jeden z prípadov umožňujúcich opravu nedôvodne vyfakturovanej dane z pridanej hodnoty, daňová správa v rámci daňovej kontroly tohto vystaviteľa nie je povinná preveriť, či fakturovaná a priznaná daň z pridanej hodnoty zodpovedá zdaniteľným plneniam, ktoré tento vystaviteľ naozaj uskutočnil.

   Ten istý článok 203 sa má vykladať v tom zmysle, že len zo skutočnosti, že daňová správa v opravnom daňovom výmere zaslanom vystaviteľovi tejto faktúry neopravila daň z pridanej hodnoty, ktorú priznal, nemožno vyvodiť záver, že táto správa uznala, že uvedená faktúra zodpovedá skutočnému zdaniteľnému plneniu.

   Právo Únie však nevylučuje, aby príslušná správa vykonala kontrolu uskutočnenia plnení, ktoré vyfakturoval platiteľ dane, a prípadne opravila daňový dlh vyplývajúci z priznaní podaných platiteľom dane. Vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či došlo k zdaniteľnému plneniu, na základe ktorého je v konkrétnom prípade možné priznať príjemcovi faktúry právo na odpočet, zohľadní výsledok takejto kontroly, ako aj priznanie a zaplatenie fakturovanej dane z pridanej hodnoty vystaviteľom faktúry.

   (pozri body 36, 37, 39, 41, 42, bod 1 výroku)

2.  Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že článok 167 a článok 168 písm. a) smernice 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj zásady daňovej neutrality, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania nebránia tomu, aby sa príjemcovi faktúry zamietlo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe z dôvodu neuskutočnenia zdaniteľného plnenia, hoci v opravnom daňovom výmere zaslanom vystaviteľovi tejto faktúry sa neopravila daň z pridanej hodnoty, ktorú vystaviteľ priznal. Ak sa však vzhľadom na podvody alebo nezrovnalosti, ktorých sa dopustil tento vystaviteľ alebo ku ktorým došlo na vstupe plnenia, o ktoré sa opiera právo na odpočet, považuje toto plnenie za neuskutočnené, treba na základe objektívnych skutočností a bez toho, aby sa od príjemcu faktúry vyžadovalo overovanie, ktoré mu neprináleží, preukázať, že tento príjemca vedel alebo mohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty.

   (pozri bod 64, bod 2 výroku)