Keywords
Summary

Keywords

1. Životné prostredie – Posudzovanie účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie – Smernica 2001/42 – Pôsobnosť – Plány a programy, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie – Voľná úvaha členských štátov – Rozsah a obmedzenia

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42, článok 3 ods. 2, 3 a 5)

2. Životné prostredie – Posudzovanie účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie – Smernica 2001/42 – Povinnosť uskutočniť posudzovanie účinkov na životné prostredie bez toho, aby boli dotknuté požiadavky iných ustanovení práva Únie – Hranice

(Smernica Rady 85/337; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42, článok 11 ods. 1 a 2)

Summary

1. Miera voľnej úvahy, ktorou členské štáty disponujú na základe článku 3 ods. 5 smernice 2001/42 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie na určenie určitých druhov plánov, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, je obmedzená povinnosťou uvedenou v článku 3 ods. 3 tejto smernice v spojení s odsekom 2 toho istého článku, ktorá spočíva v uskutočnení environmentálneho posudzovania plánov, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, najmä z dôvodu ich charakteristík, ich vplyvu a území, ktorých sa môžu dotýkať.

Preto členský štát, ktorý stanoví kritérium, v dôsledku ktorého by sa v praxi všetky kategórie plánov vopred vyhli environmentálnemu posudzovaniu, prekračuje mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje v zmysle článku 3 ods. 5 smernice 2001/42 v spojení s odsekmi 2 a 3 tohto článku, okrem prípadu, keď by všetky vylúčené plány mohli byť na základe príslušných kritérií, najmä na základe ich predmetu, rozsahu územia, ktorého sa dotýkajú, alebo citlivosti dotknutých prírodných oblastí, považované za plány, ktoré nemôžu mať významné účinky na životné prostredie.

Za týchto podmienok sa má článok 3 ods. 5 smernice 2001/42 v spojení s jej článkom 3 ods. 3 vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá všeobecným spôsobom a bez preskúmania jednotlivých prípadov stanovuje, že posudzovanie na základe uvedenej smernice sa neuskutoční, ak sa plány, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni, týkajú len jedného predmetu hospodárskej činnosti. Takéto kritérium totiž neumožňuje posúdiť, či plán má, alebo nemá významné účinky na životné prostredie.

(pozri body 46 – 48, 54, bod 1 výroku)

2. Článok 11 ods. 1 a 2 smernice 2001/42 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie sa má vykladať v tom zmysle, že environmentálne posudzovanie uskutočnené na základe smernice 85/337 o posudzovaní vplyvov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou 97/11, neoslobodzuje od povinnosti uskutočniť takéto posudzovanie podľa smernice 2001/42.

Vnútroštátnemu súdu však prislúcha preskúmať, či možno posúdenie, ktoré bolo uskutočnené na základe smernice 85/337 v znení zmien a doplnení, považovať za prejav koordinovaného alebo spoločného postupu a či tento postup spĺňa už všetky požiadavky smernice 2001/42. Ak by sa preukázalo, že je to tak, povinnosť uskutočniť nové posúdenie na základe smernice 2001/42 by zanikla.

Okrem toho článok 11 ods. 2 smernice 2001/42 členským štátom neukladá povinnosť, aby vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch zaviedli koordinované alebo spoločné postupy, ktoré spĺňajú požiadavky smerníc 2001/42 a 85/337.

(pozri body 63, 66, body 2 a 3 výroku)