Keywords
Summary

Keywords

1. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava zriaďujúca monopol na prevádzkovanie hazardných hier uvádzaných na trh prostredníctvom internetu – Trestnoprávne sankcie voči subjektom, ktoré tento monopol porušujú – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 49 ES)

2. Slobodné poskytovanie služieb – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Hazardné hry uvádzané na trh prostredníctvom internetu – Použitie sprostredkovateľov usadených v tom istom členskom štáte ako príjemcovia služieb cudzieho prevádzkovateľa – Neexistencia vplyvu

(Článok 49 ES)

3. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava zriaďujúca monopol na prevádzkovanie hazardných hier uvádzaných na trh prostredníctvom internetu – Odôvodnenie

(Články 49 ES a 55 ES)

4. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava zriaďujúca monopol na prevádzkovanie hazardných hier uvádzaných na trh prostredníctvom internetu – Možnosť držiteľa uvedeného monopolu viesť expanzívnu politiku – Odôvodnenie

(Článok 49 ES)

5. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Prevádzkovateľ, ktorý má povolenie členského štátu, v ktorom je usadený, ponúkať hazardné hry – Nemožnosť pre tohto prevádzkovateľa ponúkať také služby prostredníctvom internetu v inom členskom štáte z dôvodu monopolu v danej oblasti

(Článok 49 ES)

Summary

1. Trestnoprávne sankcionovanie porušenia monopolu na prevádzkovanie hazardných hier, akým je monopol na prevádzkovanie kasínových hier uvádzaných na trh prostredníctvom internetu upravený vnútroštátnou právnou úpravou, je v rozpore s právom Únie, najmä s článkom 49 ES, ak takáto právna úprava nie je v súlade s ustanoveniami tohto práva.

Právo Únie totiž ukladá obmedzenia právomoci členských štátov v trestnoprávnej oblasti a legislatíva v tejto oblasti najmä nesmie obmedzovať základné slobody zaručené právom Únie. Ak je teda režim monopolu nezlučiteľný s článkom 49 ES, jeho porušenie hospodárskym subjektom nemôže byť predmetom trestnoprávnych sankcií.

(pozri body 31, 32, 43, bod 1 výroku)

2. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na služby hazardných hier uvádzaných na trh prostredníctvom internetu na území hostiteľského členského štátu prevádzkovateľom usadeným v inom členskom štáte bez ohľadu na to, že tento prevádzkovateľ:

a) umiestnil v hostiteľskom členskom štáte určitú infraštruktúru informatickej podpory, ako napríklad server, a

b) využíva služby informatickej podpory poskytovateľa usadeného v hostiteľskom členskom štáte s cieľom poskytovať svoje služby spotrebiteľom, ktorí sú tiež usadení v tomto členskom štáte.

Článok 49 ES sa totiž uplatňuje na prevádzkovateľa hazardných hier usadeného v členskom štáte, ktorý svoje služby ponúka v inom členskom štáte, aj keď ako príjemcov uvedených služieb používa sprostredkovateľov usadených v tom istom členskom štáte. A fortiori sa ten istý článok uplatní, keď prevádzkovateľ hazardných hier nepoužíva sprostredkovateľov, ale jedného poskytovateľa služieb informatickej podpory v hostiteľskom členskom štáte.

(pozri body 37, 38, bod 2 výroku)

3. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý sa snaží zabezpečiť osobitne vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v odvetví hazardných hier, sa môže odôvodnene domnievať, že iba zriadenie monopolu v prospech jedinej organizácie, ktorá podlieha priamemu dohľadu orgánov verejnej moci, umožňuje zvládať kriminalitu spojenú s týmto odvetvím a sledovať cieľ prevencie podnecovania na neprimerané výdavky súvisiace s hrami a boja proti hráčskej závislosti dostatočne účinným spôsobom.

(pozri body 48, 100, bod 3 výroku)

4. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že na to, aby bola vnútroštátna právna úprava zriaďujúca monopol v oblasti hazardných hier, ktorá držiteľovi monopolu umožňuje viesť expanzívnu politiku, koherentná s cieľom boja proti kriminalite, ako aj s cieľom zníženia príležitostí na hru, musí:

– sa zakladať na konštatovaní, podľa ktorého kriminálne a podvodné činnosti spojené s hrami a hráčskou závislosťou predstavujú problém na území dotknutého členského štátu, ktorý možno riešiť expanziou povolených a regulovaných činností, a

– umožniť len reklamu, ktorá je primeraná a prísne obmedzená na to, čo je nevyhnutné na nasmerovanie spotrebiteľov do siete kontrolovaných hier.

Na účely dosiahnutia tohto cieľa usmernenia do kontrolovanej oblasti musia oprávnené subjekty predstavovať spoľahlivú, ale zároveň atraktívnu alternatívu neregulovaných činností, čo samo osebe môže zahŕňať širokú ponuku hier, reklamu určitého rozsahu a využitie nových techník distribúcie.

Prípadná reklama držiteľa verejného monopolu musí byť primeraná a prísne obmedzená na to, čo je nevyhnutné na takéto nasmerovanie spotrebiteľov do siete kontrolovaných hier. Takáto reklama však najmä nesmie viesť k podnecovaniu prirodzenej hráčskej vášne spotrebiteľov stimulovaním ich aktívnej účasti na hre, najmä bagatelizovaním hry a tým, že sa jej dáva pozitívny obraz súvisiaci s využitím vyzbieraných príjmov na činnosti všeobecného záujmu, alebo zvyšovaním príťažlivosti hry prostredníctvom lákavých reklamných správ, ktoré poukazujú na obrovské výhry.

(pozri body 64, 68, 100, bod 3 výroku)

5. Článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že členský štát si zvolil iný systém ochrany než ten, ktorý prijal iný členský štát, nemôže mať vplyv na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality ustanovení prijatých v predmetnej oblasti, ktoré sa musia posúdiť iba vzhľadom na ciele sledované príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu a na úroveň ochrany, ktorú zamýšľajú zabezpečiť.

Vzhľadom na neexistenciu harmonizácie právnej úpravy odvetvia hazardných hier na úrovni Únie a podstatné rozdiely medzi sledovanými cieľmi, ako aj úrovňami ochrany sledovanými právnymi úpravami rôznych členských štátov samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ ponúka legálnym spôsobom služby v členskom štáte, kde má sídlo a kde už v zásade podlieha zákonným podmienkam a kontrolám zo strany príslušných orgánov tohto iného členského štátu, nepredstavuje dostatočnú záruku ochrany spotrebiteľov tohto členského štátu voči nebezpečenstvu podvodu a trestnej činnosti v hostiteľskom členskom štáte.

(pozri body 96, 97, 100, bod 3 výroku)